Energetika

Európska komisia je odhodlaná presadzovať politiky, ktoré podporia cieľ Európskej zelenej dohody, a to dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Tieto politiky sú zamerané aj na posilnenie vnútorného trhu s energiou, aby naša energia bola bezpečnejšia, udržateľnejšia a cenovo dostupnejšia. Hoci o výbere svojich energetických zdrojov rozhoduje každý členský štát sám, na trh EÚ s energiou sa vzťahujú spoločné pravidlá. Patria k ním pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby bol energetický dodávateľský reťazec čo najúčinnejší a najbezpečnejší – vrátane jadrovej bezpečnosti, ako aj pravidlá, ktorými sa stanovujú ciele v oblasti energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a cezhraničných prepojení. Aj na úrovni spotrebiteľov sa ukázalo, že pravidlá týkajúce sa ekodizajnu a označovania energetickými štítkami majú veľký vplyv na podporu investícií do energeticky účinnejších technológií. Energetika zohráva kľúčovú úlohu v pláne Komisie týkajúcom sa Európskej zelenej dohody. V roku 2020 Komisia uverejnila niekoľko nových iniciatív a stratégií, ktoré pomôžu dekarbonizovať odvetvie energetiky.

Ciele

Energetické politiky EÚ pokrývajú širokú škálu tém, ktoré sú vo všeobecnosti zamerané na urýchlenie a uľahčenie prechodu od fosílnych palív k technológiám čistej energie tak, aby sa na nikoho nezabudlo. Doteraz bola politika koncipovaná tak, aby splnila trojaký cieľ, ktorým je dosiahnutie bezpečnejšieho, udržateľnejšieho a cenovo dostupnejšieho energetického systému na úrovni EÚ. Hlavným cieľom Európskej zelenej dohody Komisie je zamerať sa na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Na základe tejto dlhodobejšej ambície Komisia v roku 2020 uverejnila stratégie týkajúce sa:

• energie z oceánov,
• vlny obnovy,
• integrácie energetického systému,
• vodíka,
• metánu.

V nadväznosti na politický záväzok znížiť do roku 2030 emisie o 55 %, ktorý je teraz zakotvený v právnych predpisoch EÚ, sa Komisia snaží zrevidovať právne predpisy EÚ tak, aby tento cieľ dosiahla. Vychádza pritom z koncepcií načrtnutých v roku 2020. Tento proces zahŕňa legislatívne návrhy na revíziu pravidiel týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov, ako aj kroky na podporu dekarbonizácie trhu s plynom, a to okrem iného prostredníctvom čistého vodíka, či opatrenia na riešenie emisií metánu.

Ciele

V súlade so zvýšenými ambíciami zakotvenými v Európskej zelenej dohode, v ktorej je uvedený záväzok znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 1990 (zvýšenie zo 40 %), sa EÚ teraz zameriava na tieto nové ciele do roku 2030:

• zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 40 % celkovej spotreby energie v EÚ (zvýšenie z 32 %),
• zlepšiť energetickú efektívnosť o 36 % (konečná spotreba energie) a o 39 % (spotreba primárnych zdrojov energie) v porovnaní s prognózami úrovní spotreby z roku 2007 bez opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti (nárast z 32,5 %). To predstavuje prekročenie cieľov stanovených v prognózach z roku 2020 o 9 %.

Čo robia ostatné inštitúcie EÚ v oblasti energetiky