31996L0061

Smernica Rady 96/61/ES

z 24. septembra 1996

o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 130s ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

v súlade s postupom stanoveným v článku 189c zmluvy [3],

(1) keďže ciele a princípy environmentálnej politiky spoločenstva tak, ako sú stanovené v článku 130r zmluvy, pozostávajú hlavne z prevencie, znižovania a, ak je to možné, zo zamedzenia znečisťovania najmä opatreniami pri zdroji a zabezpečením uváženého využívania prírodných zdrojov v súlade s princípom "znečisťovateľ platí" a princípom predchádzania znečisťovaniu;

(2) keďže Piaty akčný program pre životné prostredie, ktorého hlavné body boli schválené Radou a zástupcami vlád členských krajín na pôde Rady v rezolúcii z 1. februára 1993 o programe spoločenstva týkajúceho sa politiky a činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu a trvalo udržateľnému rozvoju [4], považuje integrovanú kontrolu znečisťovania životného prostredia za prioritnú súčasť pohybu k trvalejšie udržateľnej rovnováhe medzi ľudskou činnosťou a sociálno — hospodárskym rozvojom na jednej a zdrojmi a regeneračnou schopnosťou prírody na druhej strane;

(3) keďže zavádzanie integrovaného prístupu k zníženiu znečisťovania životného prostredia vyžaduje aktivitu na úrovni spoločenstva s cieľom zmeny a doplnenia jeho existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia z priemyselných podnikov;

(4) keďže smernica Rady 84/360/EHS z 28. júna 1984 o boji proti znečisťovaniu ovzdušia z priemyselných zariadení [5] zaviedla všeobecný systém vyžadujúci povolenie pred spustením alebo podstatnou zmenou priemyselného zariadenia, ktoré môže spôsobiť znečisťovanie ovzdušia;

(5) keďže smernica Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva [6] zaviedla požiadavku povolenia na vypúšťanie týchto látok;

(6) keďže hoci existujú právne predpisy spoločenstva o boji proti znečisťovaniu ovzdušia a o prevencii alebo minimalizácii vypúšťania nebezpečných látok do vôd, neexistuje žiadne porovnateľné právne predpisy spoločenstva týkajúce sa prevencie alebo minimalizácie emisií do pôdy;

(7) keďže rozdielne prístupy k osobitnej kontrole emisií do ovzdušia, vody alebo pôdy môžu viesť k prenosu znečistenia z jednej z uvedených zložiek životného prostredia do druhej namiesto toho, aby sa chránilo životné prostredie ako celok;

(8) keďže cieľom integrovaného prístupu ku kontrole znečisťovania životného prostredia je predísť emisiám do ovzdušia, vody alebo pôdy všade tam, kde to je možné, berúc do úvahy hospodárenie s odpadmi a tam, kde to možné nie je, minimalizovať emisie s cieľom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany životného prostredia ako celku;

(9) keďže táto smernica zavádza všeobecné podmienky pre integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia; keďže vzhľadom na to, že stanovuje opatrenia potrebné na vykonávanie integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia s cieľom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany životného prostredia ako celku; keďže integrovaným prístupom ku kontrole znečisťovania životného prostredia sa podporí princíp trvalo udržateľného rozvoja;

(10) keďže ustanovenia tejto smernice sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie [7]; keďže, ak sa musia vziať do úvahy informácie a závery potrebné na udelenie povolenia podľa uvedenej smernice, táto smernica neovplyvní vykonávanie smernice 85/337/EHS;

(11) keďže členské štáty musia prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby sa prevádzkovateľ priemyselných činností uvedených v prílohe I dostal do súladu so všeobecnými princípmi určitých základných povinností; keďže na tento účel postačí príslušným orgánom vziať do úvahy tieto všeobecné princípy pri stanovovaní podmienok udelenia povolenia;

(12) keďže niektoré ustanovenia prijaté v súlade s touto smernicou sa musia uplatňovať na existujúce zariadenia po uplynutí určitej lehoty a niektoré ustanovenia od dátumu vykonávania tejto smernice;

(13) keďže, aby sa čo najúčinnejšie a najhospodárnejšie riešili problémy znečisťovania životného prostredia musí prevádzkovateľ vziať do úvahy environmentálne aspekty; keďže tieto aspekty musia byť oznámené príslušnému orgánu, aby sa pred vydaním povolenia uistil, že boli urobené všetky vhodné preventívne alebo kontrolné opatrenia; keďže rozdielne postupy v povoľovacích konaniach môžu mať za následok rôzny stupeň ochrany životného prostredia a informovania verejnosti; keďže vzhľadom na tieto skutočnosti žiadosť o povolenie vydaná na základe tejto smernice musí obsahovať určité minimum údajov;

(14) keďže úplná koordinácia procesu povoľovacieho konania a podmienok povolenia medzi príslušnými orgánmi prispeje k dosiahnutiu najvyššej možnej ochrany životného prostredia ako celku;

(15) keďže príslušný orgán udelí alebo zmení povolenie iba v prípade, ak boli urobené integrované environmentálne opatrenia na ochranu životného prostredia vo vzťahu k ovzdušiu, vode a pôde;

(16) keďže povolenie musí obsahovať všetky potrebné opatrenia, aby sa splnili podmienky udelenia povolenia s cieľom dosiahnutia vysokého stupňa úrovne ochrany životného prostredia ako celku; keďže tieto opatrenia môžu byť súčasťou všeobecne záväzných právnych predpisov bez toho, aby bolo dotknuté povoľovacie konanie;

(17) keďže limitné hodnoty emisií, ukazovatele alebo ekvivalentné technické opatrenia musia vychádzať z najlepších dostupných techník bez predpísania použitia konkrétnej techniky alebo technológie, berúc do úvahy technické vlastnosti príslušného zariadenia, jeho geografické umiestnenie a miestne environmentálne podmienky; keďže vzhľadom na to, že vo všetkých prípadoch podmienky uvedené v povolení zabezpečia opatrenia na minimalizáciu diaľkového alebo cezhraničného znečistenia a tiež zabezpečia vysoký stupeň ochrany životného prostredia ako celku;

(18) keďže je ponechané na členské štáty, ako budú zohľadnené technické vlastnosti príslušného zariadenia, jeho geografické umiestnenie a miestne environmentálne podmienky;

(19) keďže v prípade, ak norma kvality životného prostredia vyžaduje prísnejšie podmienky, ako sú tie, ktoré môžu byť dosiahnuté použitím najlepších dostupných techník, budú v povolení stanovené dodatočné podmienky bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia, ktoré môžu byť podniknuté s cieľom dodržania noriem kvality životného prostredia;

(20) keďže najlepšie dostupné techniky sa časom menia, a to najmä v dôsledku technického rozvoja, príslušný orgán musí tento pokrok sledovať alebo byť o ňom informovaný;

(21) keďže zmeny v zariadení môžu spôsobiť znečisťovanie životného prostredia; keďže je nutné oznámiť príslušnému orgánu všetky zmeny, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie; keďže každá podstatná zmena prevádzkovania v podniku musí byť vopred povolená v súlade s touto smernicou;

(22) keďže podmienky uvedené v povolení sa musia pravidelne preskúmavať a prípadne aktualizovať; keďže za určitých podmienok budú v každom prípade znova preskúmané;

(23) keďže, aby bola verejnosť informovaná o činnosti zariadení a ich možnom vplyve na životné prostredie a aby bola v spoločenstve zabezpečená transparentnosť povoľovacieho konania, musí mať verejnosť pred prijatím každého rozhodnutia prístup k informáciám o žiadostiach o povoleniach pre nové zariadenia ako aj pre podstatné zmeny v zariadeniach, o samotných povoleniach, jeho aktualizáciách a o príslušných sledovaných údajoch;

(24) keďže zostavenie zoznamu hlavných emisií a im zodpovedajúcich zdrojov sa môže považovať za dôležitý nástroj umožňujúci predovšetkým v spoločenstve porovnávať znečisťovacie činnosti; keďže takýto zoznam bude pripravovať Komisia s pomocou výboru;

(25) keďže rozvoj a výmena informácií na úrovni spoločenstva o najlepšie dostupných technikách pomôže zmenšiť technologickú nevyváženosť v spoločenstve, podporí celosvetové rozšírenie v spoločenstve ustanovených limitných hodnôt a používaných techník a pomôže členským štátom v účinnom vykonávaní tejto smernice;

(26) keďže sa budú musieť pravidelne vypracúvať správy o vykonávaní a účinnosti tejto smernice;

(27) keďže táto smernica sa týka takých zariadení, ktoré majú významný potenciál na znečisťovanie životného prostredia, a tým aj cezhraničného znečisťovania životného prostredia; keďže vzhľadom na to, že sa majú zorganizovať konzultácie na cezhraničnej báze v prípadoch žiadostí o povolenie nových zariadení alebo ich podstatných zmien, ktoré môžu mať významné negatívne vplyvy na životné prostredie; keďže žiadosti vzťahujúce sa k takýmto návrhom alebo podstatným zmenám budú sprístupnené verejnosti v členskom štáte, ktorý by mohol byť dotknutý;

(28) keďže môže vzniknúť potreba stanoviť na úrovni spoločenstva limitné hodnoty emisií pre určité kategórie zariadení a znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahuje táto smernica; keďže Rada stanoví tieto limitné hodnoty emisií v súlade s ustanoveniami zmluvy;

(29) keďže ustanoveniami tejto smernice nie sú dotknuté právne normy spoločenstva týkajúce sa zdravia a bezpečnosti na pracovisku,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Účel a rozsah pôsobnosti

Účelom tejto smernice je dosiahnuť integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia pochádzajúceho z činností uvedených v prílohe I. Stanovuje opatrenia zamerané na prevenciu, alebo ak to nie je možné, na zníženie emisií do ovzdušia, vody a pôdy vyplývajúcich z vyššie spomenutých činností, vrátane opatrení týkajúcich sa odpadov s cieľom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany životného prostredia ako celku, bez toho, aby bola dotknutá smernica 85/337/EHS a ostatné príslušné ustanovenia spoločenstva.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice:

1. "látka" — akýkoľvek chemický prvok a jeho zlúčeniny s výnimkou rádioaktívnych látok podľa smernice 80/836/Euratom [8] a geneticky modifikovaných organizmov podľa smernice 90/219/EHS [9] a smernice 90/220/EHS [10];

2. "znečisťovanie životného prostredia" — priame alebo nepriame zavedenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku ako výsledku ľudskej činnosti do ovzdušia, vody alebo pôdy, ktoré môže byť škodlivé ľudskému zdraviu alebo kvalite životného prostredia, alebo ktoré môžu spôsobiť poškodenie hmotného majetku alebo znehodnotiť, alebo zasahovať do priaznivého stavu, alebo iného legitímneho využívania životného prostredia;

3. "zariadenie" — stacionárna technická jednotka, kde sa vykonáva jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a všetky ostatné priamo s tým spojené činnosti, ktoré majú technickú nadväznosť na činnosti vykonávané na tomto mieste a ktoré by mohli mať vplyv na emisie a znečisťovania životného prostredia;

4. "existujúce zariadenie" — už prevádzkované zariadenie alebo zariadenie, ktoré bolo povolené v súlade s právnymi predpismi platnými pred vykonávaním tejto smernice alebo zariadenie, na ktorého povolenie bola podaná žiadosť, ktorá je podľa názoru príslušného orgánu kompletná za podmienky, že uvedené zariadenie bude spustené do prevádzky najneskôr do jedného roka odo dňa vykonávania tejto smernice;

5. "emisia" — priame alebo nepriame uvoľnenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku z bodového zdroja alebo z plošných zdrojov zariadenia do ovzdušia, vody alebo pôdy;

6. "limitné hodnoty emisií" — množstvo vyjadrené v určitých špecifických ukazovateľoch, koncentrácia alebo úroveň emisie, ktoré nesmú byť prekročené počas jedného alebo viacerých časových úsekov. Limitné hodnoty emisií môžu byť tiež stanovené pre určité skupiny, kategórie alebo príbuzné látky, obzvlášť pre látky uvedené v prílohe III.

Limitné hodnoty emisií pre látky sú platné v bode, kde emisie opúšťajú zariadenie, akékoľvek rozriedenie alebo rozptýlenie sa pri ich stanovovaní neberie do úvahy. V prípade nepriameho vypúšťania do vôd sa pri stanovovaní limitných hodnôt emisií pre zariadenie môže zobrať do úvahy účinok z čistiarne odpadových vôd, pričom sa musí zabezpečiť ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a musí byť zaistené, že to nepovedie k vyšším stupňom zaťaženia životného prostredia bez toho, že by bola dotknutá smernica 76/464/EHS alebo smernice vydané na jej vykonanie;

7. "norma kvality životného prostredia" — súbor v právnych predpisoch spoločenstva stanovených požiadaviek, ktoré musia byť splnené v danom čase a v danom životnom prostredí alebo v jeho určitej časti;

8. "príslušný orgán" znamená orgán, orgány alebo subjekty, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi členských štátov poverené plnením úloh vyplývajúcich z tejto smernice;

9. "povolenie" znamená časť alebo celé písomné rozhodnutie (alebo niekoľko takýchto rozhodnutí) udeľujúce súhlas s činnosťou zariadenia alebo jej časti pri splnení podmienok zaručujúcich, že zariadenie bude v súlade s požiadavkami tejto smernice. Povolenie sa môže vzťahovať na jedno alebo viac zariadení alebo ich častí na tom istom mieste riadených tým istým prevádzkovateľom;

10. a) "zmena prevádzkovania" — zmena v charaktere alebo fungovaní zariadenia alebo jeho rozšírenie, ktoré môžu mať vplyvy na životné prostredie;

b) "podstatná zmena" — zmena vo fungovaní, ktorá podľa názoru príslušného orgánu môže mať významné negatívne vplyvy na človeka alebo životné prostredie;

11. "najlepšie dostupné techniky" — najefektívnejší a najpokrokovejší stav rozvoja činností a metód ich prevádzkovania, ktorý naznačuje praktickú vhodnosť jednotlivých techník byť základom pre stanovenie limitných hodnôt emisií, navrhnutých s cieľom prevencie a ak to nie je možné, zníženie emisií a dopadu na životné prostredie ako celok:

- "techniky" zahŕňa ako použitú technológiu, tak aj spôsob, ktorým je zariadenie navrhnuté, postavené, udržiavané, prevádzkované a odstavené,

- "dostupné" — techniky vyvinuté do takej miery, ktorá dovoľuje ich použitie v príslušnom priemyselnom odvetví za ekonomicky a technicky únosných podmienok, berúc do úvahy náklady a prínosy, bez ohľadu na to, či sú techniky používané, alebo vyrábané v členskom štáte, ktorého sa to týka, pokiaľ sú za rozumných podmienok dostupné prevádzkovateľovi,

- "najlepšie" — techniky, ktoré sú najúčinnejšie na dosiahnutie všeobecne vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku.

Pri určovaní najlepších dostupných techník by sa mali zohľadňovať najmä aspekty uvedené v prílohe IV;

12. "prevádzkovateľ" — každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo ovláda zariadenie, alebo ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, osoba, ktorej bola zverená rozhodujúca ekonomická moc nad technickým prevádzkovaním zariadenia.

Článok 3

Všeobecné zásady plnenia základných povinností prevádzkovateľa

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to, aby príslušné orgány zabezpečili, že zariadenia budú prevádzkované tak, aby:

a) sa prijali všetky vhodné preventívne opatrenia proti znečisťovaniu, najmä použitím najlepších dostupných techník;

b) sa nespôsobilo žiadne významné znečisťovanie;

c) sa predišlo produkcii odpadov v súlade so smernicou Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch [11];keďže ak odpad vznikne, zhodnotí sa, alebo ak to nie je z technických alebo z hospodárskych dôvodov možné, zneškodní sa, pričom treba znížiť alebo zamedziť jeho vplyv na životné prostredie;

d) energia sa využívala efektívne;

e) sa prijali opatrenia potrebné na prevenciu havárií a obmedzenie ich následkov;

f) sa prijali opatrenia potrebné pri konečnom odstavení, aby sa predišlo riziku znečisťovania a aby sa miesto prevádzkovania vrátilo do uspokojivého stavu.

Na dodržanie ustanovení tohto článku je postačujúce, ak členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zohľadnili všeobecné princípy uvedené v tomto článku pri ustanovení podmienok povolenia.

Článok 4

Povolenia pre nové zariadenia

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žiadne nové zariadenia neboli prevádzkované bez povolenia vydaného v súlade s touto smernicou, bez toho, že by boli dotknuté výnimky ustanovené v smernici Rady 88/609/EHS z 24. novembra 1988 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení [12].

Článok 5

Požiadavky na vydávanie povolení pre existujúce zariadenia

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby príslušné orgány dohliadali prostredníctvom vydávania povolení v súlade s článkami 6 a 8 alebo, vo vhodnej forme, prostredníctvom prehodnotenia a, ak je to potrebné, aktualizáciou podmienok, aby existujúce zariadenia boli prevádzkované v súlade s požiadavkami článkov 3, 7, 9, 10, 13, prvej a druhej zarážky článku 14 a odseku 2 článku 15 najneskôr do 8 rokov odo dňa vykonávania tejto smernice; tým nie sú dotknuté iné osobitné predpisy spoločenstva.

2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to, aby boli uplatňované ustanovenia článkov 1, 2, 11, 12, tretej zarážky článku 14, odsekov 1, 3 a 4 článku 15, článku 16, 17 a článku 18 odsek 2 na existujúce zariadenia odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Článok 6

Žiadosti o povolenia

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to, aby žiadosť o povolenie adresovaná príslušnému orgánu obsahovala popis:

- zariadenia ako aj druhu a rozsahu jeho činností,

- surovín, pomocných materiálov, iných látok a energie používaných alebo vznikajúcich v zariadení,

- zdrojov emisií zariadenia,

- podmienok miesta umiestnenia zariadenia,

- druhu a množstiev predpokladaných emisií zo zariadenia do zložiek životného prostredia (ovzdušie, voda a pôda) ako aj identifikácie významných vplyvov emisií na životné prostredie,

- navrhovanej technológie a iných techník na zabránenie, alebo ak to nie je možné, na zníženie emisií zo zariadenia,

- v potrebných prípadoch opatrení zameraných na prevenciu a zhodnotenie odpadov produkovaných zariadením,

- ďalších opatrení plánovaných s cieľom dosiahnutia súladu so všeobecnými princípmi základných povinností prevádzkovateľa podľa článku 3,

- opatrení plánovaných s cieľom sledovania emisií do životného prostredia.

Žiadosť o povolenie musí tiež obsahovať netechnické zhrnutie údajov uvedených v predchádzajúcich zarážkach.

2. Ak informácie poskytnuté v súlade s požiadavkami ustanovenými v smernici 85/337/EHS alebo bezpečnostná správa vypracovaná v súlade so smernicou Rady 82/501/EHS z 24. júna 1982 o rizikách veľkých havárií vyplývajúcich z určitých priemyselných činností [13] alebo iné informácie vypracované na základe iných právnych predpisov splnia ktorúkoľvek požiadavku tohto článku, môžu sa zahrnúť do žiadosti alebo k nej pripojiť.

Článok 7

Integrovaný prístup k vydávaniu povolení

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia pre úplnú koordináciu povoľovacieho konania a podmienok povolení v prípade, ak sa na tomto konaní zúčastňuje viac ako jeden príslušný orgán s cieľom zabezpečiť účinný integrovaný prístup všetkých príslušných orgánov v tomto konaní.

Článok 8

Rozhodnutia

Bez toho, že by boli dotknuté iné požiadavky ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v právnych predpisoch spoločenstva, príslušný orgán vydá povolenie obsahujúce podmienky, ktoré garantujú, že zariadenie bude spĺňať požiadavky tejto smernice; v opačnom prípade zamietne udeliť povolenie.

Všetky vydané alebo zmenené povolenia musia obsahovať opatrenia o zariadeniach na ochranu ovzdušia, vody a pôdy tak, ako je to ustanovené v tejto smernici.

Článok 9

Podmienky povolenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby povolenie obsahovalo všetky opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek ustanovených v článku 3 a 10 na vydanie povolenia s cieľom dosiahnutia vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku prostredníctvom ochrany ovzdušia, vody a pôdy.

2. V prípade nových zariadení alebo v prípade podstatnej zmeny, na ktoré sa vzťahuje článok 4 smernice 85/337/EHS, sa pri vydávaní povolenia zohľadní akákoľvek relevantná informácia alebo záver, ku ktorému sa dospeje podľa článkov 5, 6 a 7 uvedenej smernice.

3. Povolenie musí obsahovať limitné hodnoty emisií pre znečisťujúce látky, najmä pre látky uvedené v prílohe III, ktoré môžu byť z príslušného zariadenia vo významných množstvách, zohľadňujúc ich druh a potenciál preniesť znečistenie z jednej zložky životného prostredia do druhej (ovzdušia, vody alebo pôdy). Ak je to potrebné, povolenie musí obsahovať príslušné podmienky zabezpečujúce ochranu pôdy a podzemnej vody a opatrenia týkajúce sa nakladania s odpadmi produkovanými v zariadeniach. Ak je to vhodné, limitné hodnoty sa doplnia alebo nahradia ekvivalentnými ukazovateľmi, alebo ekvivalentnými technickými opatreniami.

Pre zariadenia podľa bodu 6.6 prílohy I musia limitné hodnoty emisií stanovené v súlade s týmto odsekom zohľadniť praktické aspekty zodpovedajúce týmto kategóriám zariadení.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, limitné hodnoty emisií a ekvivalentné ukazovatele a ekvivalentné technické opatrenia uvedené v odseku 3 musia vychádzať z najlepších dostupných techník bez určenia použitia konkrétneho spôsobu alebo techniky, berúc do úvahy technické charakteristiky príslušného zariadenia, jeho geografické umiestnenie a miestne environmentálne podmienky. V každom prípade musia podmienky v povolení obsahovať opatrenia na minimalizáciu diaľkového alebo cezhraničného znečisťovania a zabezpečiť vysoký stupeň ochrany životného prostredia ako celku.

5. Povolenie musí obsahovať vhodné požiadavky na sledovanie emisií určujúce metodológiu merania a jeho frekvenciu, postup hodnotenia a povinnosť oznamovať príslušnému orgánu údaje požadované na kontrolu plnenia podmienok povolenia.

Pre zariadenia uvedené v bode 6.6 prílohy I môžu opatrenia uvedené v tomto odseku zohľadňovať náklady a výnosy.

6. Povolenie musí obsahovať opatrenia vzťahujúce sa aj na iné ako normálne prevádzkové podmienky. Preto ak existuje riziko dosahu na životné prostredie, treba vykonať príslušné opatrenia pre prípad uvedenia zariadenia do chodu, možných únikov, chybnej prevádzky, dočasného prerušenia prevádzkovania a jeho definitívneho odstavenia.

Povolenie tiež môže obsahovať dočasné výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 4, ak plán obnovy schválený príslušným orgánom zabezpečí, že tieto požiadavky budú splnené do 6 mesiacov a projekt povedie k zníženiu znečisťovania.

7. Povolenie môže obsahovať aj iné špecifické podmienky na účely tejto smernice v miere, ktorú členský štát alebo príslušné orgány považujú za vhodnú.

8. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti uskutočňovať povoľovacie konanie v zmysle tejto smernice, môžu členské štáty ustanoviť vo všeobecne záväzných právnych predpisoch určité požiadavky pre určité kategórie zariadení, namiesto ich uvedenia v podmienkach konkrétneho povolenia, ak sa pritom zabezpečí integrovaný prístup a rovnocenne vysoký stupeň ochrany životného prostredia ako celku.

Článok 10

Najlepšie dostupné techniky a normy kvality životného prostredia

Ak norma kvality životného prostredia vyžaduje prísnejšie podmienky, ako sú tie, ktoré sa dajú dosiahnuť pomocou použitia najlepších dostupných techník, musia byť v povolení stanovené dodatočné podmienky, bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia, ktoré sa môžu vykonať s cieľom dosiahnutia súladu s normou kvality životného prostredia.

Článok 11

Vývoj najlepších dostupných techník

Členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány sledovali alebo boli informované o vývoji najlepších dostupných techník.

Článok 12

Zmeny zariadení vykonané prevádzkovateľom

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby prevádzkovateľ informoval príslušný orgán o všetkých plánovaných zmenách v prevádzkovaní zariadenia tak, ako je to uvedené v článku 2 ods. 10 písm. a). Ak je potrebné, príslušný orgán aktualizuje povolenie alebo podmienky.

2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby sa žiadna podstatná zmena v prevádzkovaní zariadenia v zmysle článku 2 ods. 10 písm. b) plánovaná prevádzkovateľom neuskutočnila bez povolenia vydaného podľa tejto smernice. Žiadosť o povolenie a rozhodnutie príslušného orgánu sa musí týkať tých častí zariadenia a tých aspektov uvedených v článku 6, ktoré by mohli byť zmenou dotknuté. Príslušné ustanovenia článkov 3 a 6 až 10 a článok 15 ods. 1, 2 a 4 sa uplatnia primerane.

Článok 13

Prehodnotenie a aktualizácia povoľovacích podmienok príslušným orgánom

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby príslušné orgány pravidelne prehodnocovali podmienky povolenia a ak je to potrebné, aby ich aktualizovali.

2. Prehodnotenie sa musí vykonať v prípade, ak:

- znečistenie spôsobené zariadením je také rozsiahle, že musia byť prehodnotené existujúce limitné hodnoty emisií uvedené v povolení alebo musia byť stanovené nové limitné hodnoty emisií,

- podstatné zmeny v najlepších dostupných technikách umožnili významne znížiť emisie bez vynaloženia neprimerane vysokých nákladov,

- bezpečnosť prevádzkovania procesu alebo činnosti vyžaduje použitie iných techník,

- to vyžadujú nové právne predpisy spoločenstva alebo príslušného členského štátu.

Článok 14

Plnenie podmienok povolenia

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby:

- prevádzkovateľ dodržiaval počas prevádzkovania zariadenia podmienky stanovené v povolení,

- prevádzkovateľ pravidelne informoval príslušný orgán o výsledkoch sledovania emisií zo zariadenia a bezodkladne podal informácie o akejkoľvek udalosti alebo havárii významne ovplyvňujúcich životné prostredie,

- prevádzkovatelia zariadenia poskytnú zástupcom príslušného orgánu nevyhnutnú pomoc s cieľom vykonania inšpekcie v zariadení, odberu vzoriek a zberu informácií, potrebných na výkon ich povinností podľa tejto smernice.

Článok 15

Prístup k informáciám a účasť verejnosti na povoľovacom konaní

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Rady 90/313/EHS zo 7. júna 1990 o slobode prístupe k informáciám o životnom prostredí [14], prijmú členské štáty potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že žiadosti o povolenie nových zariadení alebo o povolenie podstatných zmien sa sprístupnia na určitý čas verejnosti, aby sa jej umožnilo zaujať stanovisko pred tým, ako príslušný orgán prijme rozhodnutie.

Takéto rozhodnutie aspoň s jednou kópiou povolenia alebo akejkoľvek následnej aktualizácie musí byť k dispozícii verejnosti.

2. Výsledky sledovania emisií, ktoré dostane príslušný orgán na základe podmienok povolenia podľa čánku 9, musia byť k dispozícii verejnosti.

3. Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi zverejní každé tri roky zoznam hlavných emisií a ich zdrojov. Komisia stanoví formu a druh údajov potrebných na odovzdanie informácií v súlade s postupom podľa článku 19.

V súlade s tým istým postupom môže Komisia navrhnúť potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby údaje o zozname emisií uvedenom v prvom pododseku a údaje z iných zoznamov a zdrojov týkajúcich sa emisií boli navzájom porovnateľné a mohli sa vzájomne dopĺňať.

4. Odseky 1, 2, a 3 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia ustanovené v článku 3 ods. 2 a 3 smernice 90/313/EHS.

Článok 16

Výmena informácií

1. Pokiaľ ide o výmenu informácií, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to, aby Komisii každé tri roky zaslali dostupné reprezentatívne údaje o limitných hodnotách emisií stanovených pre špecifické kategórie priemyselných činností uvedených v prílohe I a ak je to vhodné, aj pre najlepšie dostupné techniky, od ktorých sú tieto limitné hodnoty emisií odvodené najmä v súlade s článkom 9; po prvýkrát do 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto smernice. Pri nasledovných oznámeniach budú údaje doplnené v súlade s postupom ustanoveným v odseku 3 tohto článku.

2. Medzi členskými štátmi a dotknutými priemyselnými odvetviami Komisia zabezpečí výmenu informácií o najlepších dostupných technikách a nimi spojenej kontrole, ako aj o vývoji v tejto oblasti. Komisia každé tri roky zverejní výsledky výmeny informácií.

3. V súlade s postupom stanoveným v článkoch 5 a 6 smernice 91/692/EHS sa vypracujú správy o uplatňovaní tejto smernice a jej účinnosti v porovnaní s inými nástrojmi spoločenstva na ochranu životného prostredia. Prvá správa sa bude týkať prvých troch rokov odo dňa, keď táto smernica nadobudla účinnosť v zmysle článku 21. Ak je to potrebné, Komisia zašle Rade uvedenú správu spolu s návrhmi.

4. Členské štáty vytvoria alebo určia orgán alebo orgány, ktoré budú zodpovedné za výmenu informácií podľa odsekov 1, 2 a 3 a budú o tom informovať Komisiu.

Článok 17

Cezhraničné vplyvy

1. Ak členský štát zistí, že prevádzkovanie zariadenia by mohlo mať významný negatívny vplyv na životné prostredie iného členského štátu, alebo ak o to požiada členský štát, ktorý môže byť takto významne dotknutý, členský štát, na území ktorého sa žiada o vydanie povolenia podľa článku 4 alebo 12 ods. 2, zašle údaje poskytované podľa článku 6 inému členskému štátu v tom istom čase, ako ich sprístupní občanom vlastného štátu. Tieto údaje slúžia ako základ pre potrebné konzultácie na báze vzájomnosti a rovnosti v rámci bilaterálnych vzťahov oboch členských štátov.

2. V rámci svojich bilaterálnych vzťahov musia členské štáty dohliadať na to, aby žiadosti o povolenie v prípadoch uvedených v odseku 1 boli sprístupnené aj občanom štátu, ktorého životné prostredie by mohlo byť dotknuté na primeraný čas tak, aby verejnosť mohla zaujať stanovisko pred tým, ako príslušný orgán prijme rozhodnutie.

Článok 18

Limitné hodnoty emisií v spoločenstve

1. Na návrh Komisie stanoví Rada v súlade s postupmi ustanovenými v zmluve limitné hodnoty emisií pre:

- kategórie zariadení uvedených v prílohe I s výnimkou skládok odpadov patriacich do bodov 5.1 a 5.4 tejto prílohy

a

- znečisťujúce látky uvedené v prílohe III,

ak sa najmä na základe výmeny informácií podľa článku 16 zistí potreba spoločného postupu spoločenstva.

2. Ak na základe tejto smernice nie sú určené limitné hodnoty emisií spoločenstva, platia príslušné limitné hodnoty emisií stanovené v smerniciach uvedených v prílohe II a v iných právnych predpisoch spoločenstva ako minimálne limitné hodnoty emisií podľa tejto smernice pre zariadenia uvedené v prílohe I.

Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky tejto smernice Rada na návrh Komisie v súlade s postupom stanoveným v zmluve stanoví technické požiadavky na skládky odpadov, na ktoré sa vzťahujú body 5.1 a 5.4 prílohy I.

Článok 19

Konanie výboru podľa článku 15 ods. 3

Komisii pomáha výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

Zástupca Komisie predkladá výboru návrhy opatrení. Výbor poskytne k tomuto návrhu svoje stanovisko v lehote, ktorú určí predseda po zohľadnení naliehavosti záležitosti. Stanovisko sa prijíma rovnakou väčšinou, ako je stanovená v článku 148 ods. 2 zmluvy pre prijímanie uznesenia Rady, ktoré sa prijímajú na návrh Komisie. Hlasy zástupcov členských štátov vo výbore sa vážia v zmysle uvedeného článku. Predseda nehlasuje.

Komisia prijme navrhované opatrenia, ak sú v súlade so stanoviskom výboru.

Ak navrhované opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru, alebo ak toto stanovisko chýba, Komisia bezodkladne predloží Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať. Rada rozhodne kvalifikovanou väčšinou.

Ak Rada v lehote troch mesiacov odo dňa prijatia návrhu neprijme uznesenie, prijme navrhované opatrenia Komisia.

Článok 20

Prechodné ustanovenia

1. Ustanovenia smernice 84/360/EHS, ustanovenia článkov 3, 5, 6 ods. 3 a článku 7 ods. 2 smernice 76/464/EHS a príslušné ustanovenia týkajúce sa vydávania povolení v smerniciach uvedených v prílohe II, okrem výnimiek uvedených v smernici 88/609/EHS, platia pre existujúce zariadenia s ohľadom na činnosti uvedené v prílohe I dovtedy, kým príslušné orgány neprijmú opatrenia v zmysle článku 5 tejto smernice.

2. Príslušné ustanovenia smerníc uvedených v odseku 1, týkajúce sa vydávania povolení, sa nebudú aplikovať na nové zariadenia s ohľadom na činnosti uvedené v prílohe I odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3. Smernica 84/360/EHS stráca platnosť 11 rokov po dni nadobudnutia účinnosti.

Keď sa začnú na zariadení uplatňovať opatrenia uvedené v článkoch 4, 5 alebo 12, prestane platiť výnimka uvedená v článku 6 ods. 3 smernice 76/464/EHS pre zariadenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

Rada, konajúc na návrh Komisie, zmení v prípade potreby príslušné ustanovenia smerníc uvedených v prílohe II, aby sa zosúladili s požiadavkami tejto smernice pred uplynutím platnosti smernice 84/360/EHS uvedenej v prvom pododseku.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

1. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súlad s touto smernicou najneskôr 3 roky odo dňa nadobudnutia jej účinnosti. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijali v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 22

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiaty deň po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 23

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 24. septembra 1996

Za Radu

Predseda

E. Fitzgerald

[1] Ú. v. ES C 311, 17.11.1993, s. 6 aÚ. v. ES C 165, 1.7.1995, s. 9.

[2] Ú. v. ES C 195, 18.7.1995, s. 54.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu zo 14. decembra 1994 (Ú. v. ES C 18, 23.1.1995, s. 96), spoločná pozícia Rady z 27. novembra 1995 (Ú. v. ES C 87, 25.3.1996, s. 8) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 22. mája 1996 (Ú. v. ES C 166, 10.6.1996).

[4] Ú. v. ES C 138, 17.5.1993, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 188, 16.7.1984, s. 20. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

[6] Ú. v. ES L 129, 18.5.1976, s. 23. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS.

[7] Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40.

[8] Smernica Rady 80/836/Euratom z 15. júla 1980, ktorou sa mení a dopĺňa smernica stanovujúcu základné bezpečnostné normy pre ochranu zdravia verejnosti a pracovníkov proti nebezpečiu z ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 246, 17.9.1980, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 84/467/EHS (Ú. v. ES L 265, 5.10.1984, s. 4).

[9] Smernica Rady 90/219/EHS z 23. apríla 1990 o obmedzenom použití geneticky modifikovaných mikroorganizmov (Ú. v. ES L 117, 8.5.1990, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 94/51/ES (Ú. v. ES L 297, 18.11.1994, s. 29).

[10] Smernica Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (Ú. v. ES L 117, 8.5.1990, s. 15). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 94/15/ES (Ú. v. ES L 103, 22.4.1994, s. 20).

[11] Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 39. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

[12] Ú. v. ES L 336, 7.12.1988, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 90/656/EHS (Ú. v. ES L 353, 17.12.1990, s. 59).

[13] Ú. v. ES L 230, 5.8.1982, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

[14] Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 56.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

KATEGÓRIE PRIEMYSELNÝCH ČINNOSTÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 1

1. Na zariadenia alebo ich časti slúžiace na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov sa táto smernica nevzťahuje.

2. Uvedené limitné hodnoty sa všeobecne vzťahujú na výrobné kapacity alebo výkony. Ak jeden prevádzkovateľ vykonáva niekoľko činností spadajúcich do tej istej kategórie v tom istom zariadení alebo na tom istom mieste, kapacity týchto činností sa spočítajú.

1. Energetika

1.1. Spaľovne s tepelným výkonom presahujúcim 50 MW [1]

1.2. Rafinérie ropy a zemného plynu

1.3. Koksovne

1.4. Zariadenia na splyňovanie a skvapalňovanie uhlia

2. Výroba a spracovanie kovov

2.1. Zariadenia na praženie a aglomeráciu kovových rúd (vrátane sulfidových rúd)

2.2. Zariadenia na výrobu surového železa alebo ocele (prvotným alebo druhotným tavením), vrátane kontinuálneho odlievania s kapacitou presahujúcou 2,5 tony za hodinu

2.3. Zariadenia na spracovanie železných kovov:

a) Tepelné valcovne s kapacitou presahujúcou 20 ton surovej ocele za hodinu

b) kováčske dielne s kladivami, ktorých energia presahuje 50 kJ na kladivo, s tepelným výkonom presahujúcim 20 MW

c) zariadenia na povrchovú úpravu kovovými zliatinami s kapacitou spracovania viac ako 2 tony surovej ocele za hodinu

2.4. Zlievarne železných kovov s výrobnou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň

2.5. Zariadenia

a) na výrobu neželezných surových kovov z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickým, chemickým alebo elektrolytickým procesom

b) na tavenie, vrátane zlievania, neželezných kovov vrátane kovového šrotu (rafinácia, liatie) s taviacou kapacitou presahujúcou 4 tony za deň pre olovo a kadmium alebo 20 ton za deň pre ostatné kovy

2.6. Zariadenia na povrchovú úpravu kovov a plastov používajúce elektrolytický alebo chemický proces, kde objem používaných kadí presahuje 30 m3

3. Priemysel spracovania nerastov

3.1. Zariadenia na výrobu cementového slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 500 ton za deň alebo vápna v rotačných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň alebo v iných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň

3.2. Zariadenia na výrobu azbestu a výrobu výrobkov z azbestu

3.3. Zariadenia na výrobu skla, vrátane sklených vlákien s taviacou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň

3.4. Zariadenia na tavenie nerastných látok, vrátane výroby minerálnych vlákien s taviacou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň

3.5. Zariadenia na výrobu keramických výrobkov pálením, hlavne strešných škridiel, tehál, žiaruvzdorných tehál, dlaždíc, kameniny alebo porcelánu s výrobnou kapacitou presahujúcou 75 ton za deň a/alebo kapacitou pece presahujúcou 4 m3 a úžitkovou kapacitou pece presahujúcou 300 kg/m3

4. Chemický priemysel

Výroba v zmysle kategórií činností uvedených v tejto časti znamená výrobu látok alebo skupín látok uvedených v bodoch 4.1 až 4.6 v priemyselnom merítku

4.1. Chemické zariadenia na výrobu základných organických chemikálií ako sú:

a) jednoduché uhľovodíky (lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo nenasýtené, alifatické alebo aromatické)

b) uhľovodíky obsahujúce kyslík, ako sú alkoholy, aldehyhy, ketóny, karbónové kyseliny, estery, acetáty, étery, peroxidy, epoxidové živice

c) uhľovodíky obsahujúce síru

d) uhľovodíky obsahujúce dusík ako sú amíny, amidy, dusité, dusné alebo dusičné zlúčeniny, nitrily, kyanáty, izokyanáty

e) uhľovodíky obsahujúce fosfor

f) halogénové uhľovodíky

g) organokovové zlúčeniny

h) základné plasty (polymérové syntetické vlákna a vlákna na celulózovom základe)

i) syntetické gumy

j) farby a pigmenty

k) povrchovo aktívne látky

4.2. Chemické zariadenia pre výrobu základných anorganických chemikálií, ako sú:

a) plyny ako amoniak, chlór alebo chlórovodík, fluór alebo fluórovodík, oxidy uhlíka, zlúčeniny síry, oxidy dusíka, vodík, oxid siričitý, karbonylchlorid (fosgén)

b) kyseliny ako kyselina chromitá, kyselina fluórovodíková, kyselina fosforečná, kyselina dusičná, kyselina chlorovodíková, kyselina sírová, óleum a ostatné kyseliny síry

c) zásady ako hydroxid amónny, hydroxid draselný, hydroxid sodný

d) soli ako chlorid amónny, chlorečnan draselný, uhličitan draselný, uhličitan sodný, peroxoboritan, dusičnan strieborný

e) nekovy, oxidy kovov alebo iné anorganické zlúčeniny ako karbid vápnika, kremík, karbid kremíka

4.3. Chemické zariadenia na výrobu hnojív založených na báze fosforu, dusíka alebo draslíka (jednoduché alebo zložené hnojivá)

4.4. Chemické zariadenia na výrobu základných prostriedkov na ochranu rastlín a výrobu biocídov

4.5. Zariadenia využívajúce chemické alebo biologické procesy na výrobu základných liečiv

4.6. Chemické zariadenia na výrobu výbušnín

5. Odpadové hospodárstvo

Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 smernice 75/442/EHS alebo článok 3 smernice Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade [2]:

5.1. Zariadenia na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných odpadov podľa zoznamu nebezpečných odpadov ustanovenom v článku 1 ods. 4 smernice 91/689/EHS, (tieto zariadenia sú definované v prílohe II A a II B — operácie R1, R5, R6, R8 a R9) — smernice 75/442/EHS, ako aj zariadenia v zmysle smernice Rady 75/439/EHS zo 16. júna 1975 o zneškodňovaní odpadových olejov [3] s kapacitou presahujúcou 10 ton za deň

5.2. Spaľovne komunálneho odpadu tak, ako sú definované v smernici Rady 89/369/EHS z 8. júna 1989 o prevencii znečistenia ovzdušia z nových spaľovní komunálnych odpadov [4] a v smernici Rady 89/429/EHS z 21. júna 1989 o znížení znečistenia ovzdušia z existujúcich spaľovní komunálneho odpadu [5], s kapacitou presahujúcou 3 tony za hodinu

5.3. Zariadenia na zneškodňovanie netoxického odpadu tak, ako sú definované v prílohe II A smernice Rady 75/442/EHS v rubrikách D8 a D9, s kapacitou presahujúcou 50 ton za deň

5.4. Skládky odpadov prijímajúce viac ako 10 ton za deň alebo s celkovou kapacitou presahujúcou 25000 ton, okrem skládok inertných odpadov

6. Ostatné činnosti

6.1. Priemyselné podniky zamerané na výrobu:

a) celulózy (buničiny) z dreva alebo iných vláknitých materiálov

b) papiera a lepenky s výrobnou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň

6.2. Zariadenia na predprípravu (činnosti ako sú pranie, bielenie, mercerizácia) alebo farbenie vlákien alebo textílií, s výrobnou kapacitou presahujúcou 10 ton za deň

6.3. Zariadenia na vyčiňovanie koží a kožušín, s výrobnou kapacitou presahujúcou 12 ton hotových výrobkov za deň

6.4. a) Bitúnky so spracovateľskou kapacitou zabitých zvierat presahujúcou 50 ton za deň

b) Spracovanie a úprava zameraná na výrobu potravín zo:

- živočíšnych surovín (okrem mlieka) s produkčnou kapacitou hotových výrobkov presahujúcou 75 ton za deň

- rastlinných surovín s produkčnou kapacitou hotových výrobkov presahujúcou 300 ton za deň (priemerná hodnota vyrátaná za štvrťrok)

c) Spracovanie a úprava mlieka, ak je množstvo spracúvaného mlieka väčšie ako 200 ton za deň (priemerná hodnota vyrátaná za rok)

6.5. Zariadenia na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie mŕtvych tiel zvierat a živočíšneho odpadu so spracovateľskou kapacitou presahujúcou 10 ton za deň

6.6. Zariadenia na intenzívny chov hydiny alebo ošípaných s viac ako:

a) 40000 miest pre hydinu

b) 2000 miest pre ošípané (nad 30 kg) alebo

c) 750 miest pre prasnice

6.7. Zariadenia na povrchovú úpravu látok, predmetov alebo výrobkov s použitím organických rozpúšťadiel, hlavne apretáciu, tlač, poťahovanie, odmasťovanie, vodovzdornú úpravu, lepenie, lakovanie (natieranie), čistenie alebo impregnovanie s kapacitou spotreby presahujúcou 200 ton za rok

6.8. Zariadenia na výrobu uhlíka (uhlie pálené pri vysokej teplote) alebo elektrografitu spaľovaním alebo grafitizáciou.

[1] Materiálne požiadavky smernice 88/609/EHS pre existujúce zariadenia sú platné do 31. decembra 2003.

[2] Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 20. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 94/31/ES (Ú. v. ES L 168, 2.7.1994, s. 28).

[3] Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 23. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

[4] Ú. v. ES L 163, 14.6.1989, s. 22.

[5] Ú. v. ES L 203, 15.7.1989, s. 50.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

ZOZNAM SMERNÍC UVEDENÝCH V ČLÁNKOCH 18 ODS. 2 A 20

1. Smernica 87/217/EHS o prevencii a znižovaní znečisťovania životného prostredia azbestom

2. Smernica 82/176/EHS o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi používajúcimi chlór-alkalickú elektrolýzu

3. Smernica 83/513/EHS o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie kadmia

4. Smernica 84/156/EHS o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúštanie ortuti priemyselnými podnikmi nepoužívajúcimi chlór-alkalickú elektrolýzu

5. Smernica 84/491/EHS o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie hexachlórcyklohexánu

6. Smernica 86/280/EHS o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v zozname 1 prílohy k smernici 76/464/EHS, v znení smerníc 88/347/EHS a 90/415/EHS, ktorými sa mení príloha II smernice 86/280/EHS

7. Smernica 89/369/EHS o prevencii znečistenia ovzdušia z nových spaľovní komunálnych odpadov

8. Smernica 89/429/EHS o znížení znečistenia ovzdušia z existujúcich spaľovní komunálneho odpadu

9. Smernica 94/67/ES o spaľovaní nebezpečného odpadu

10. Smernica 92/112/EHS o postupoch harmonizácie programov postupného znižovania a konečného odstránenia znečisťovania spôsobovaného odpadom z výroby oxidu titaničitého

11. Smernica 88/609/EHS o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení, naposledy zmenená smernicou 94/66/ES

12. Smernica 76/464/EHS o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva

13. Smernica 75/442/EHS o odpadoch, v znení smernice 91/156/EHS

14. Smernica 75/439/EHS o zneškodňovaní odpadových olejov

15. Smernica 91/689/EHS o toxických odpadoch

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

ZOZNAM HLAVNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK, NA KTORÉ TREBA BRAŤ ZRETEĽ, AK SÚ PODSTATNÉ PRE STANOVENIE LIMITNÝCH HODNÔT EMISIÍ

OVZDUŠIE

1. Oxidy síry a ostatné zlúčeniny síry

2. Oxidy dusíka a ostatné zlúčeniny dusíka

3. Oxid uhoľnatý

4. Prchavé organické zlúčeniny

5. Kovy a ich zlúčeniny

6. Prach

7. Azbest (voľné častice, vlákna)

8. Chlór a jeho zlúčeniny

9. Fluór a jeho zlúčeniny

10. Arzén a jeho zlúčeniny

11. Kyanidy

12. Látky a prípravky, u ktorých boli dokázané karcinogénne alebo mutagénne vlastnosti alebo vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť reprodukciu pôsobením prostredníctvom ovzdušia

13. Polychlórované dibenzodioxíny a polychlórované dibenzofurány

VODA

1. Organo-halogénové zlúčeniny a látky, z ktorých môžu tieto zlúčeniny vo vode vzniknúť

2. Organické zlúčeniny s obsahom fosforu

3. Organické zlúčeniny s obsahom cínu

4. Látky a prípravky, u ktorých boli dokázané karcinogénne alebo mutagénne vlastnosti alebo vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť reprodukciu prostredníctvom vody alebo vo vode

5. Stále uhľovodíky a stále toxické organické látky akumulovateľné v živých organizmoch

6. Kyanidy

7. Kovy a ich zlúčeniny

8. Arzén a jeho zlúčeniny

9. Biocídy a výrobky na ochranu rastlín

10. Rozptýlené materiály

11. Látky prispievajúce k eutrofizácii (hlavne nitráty a fosfáty)

12. Látky s nepriaznivým vplyvom na kyslíkovú rovnováhu (merateľné prostredníctvom ukazovateľov ako sú BSK, CHSK atď.).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

Aspekty, na ktoré treba brať zreteľ všeobecne alebo v špecifických prípadoch pri výbere najlepších dostupných techník, ako sú definované v článku 2 ods. 11 zohľadňujúc pravdepodobné náklady, výnosy a princípy prevencie:

1. používanie nízkoodpadovej technológie;

2. používanie menej nebezpečných látok;

3. podpora spracovania a recyklácie látok vytváraných a používaných vo výrobe ako aj odpadov;

4. porovnateľné výrobné postupy, časti zariadenia alebo metódy prevádzkovania, ktoré boli úspešne odskúšané v priemyselnej sfére;

5. technologický pokrok a vývoj vedeckého poznania;

6. charakter, vplyvy a objem príslušných emisií;

7. dátumy uvádzania do prevádzky nových alebo existujúcich zariadení;

8. čas potrebný na zavedenie najlepších dostupných techník;

9. spotreba a charakter surovín (vrátane vody) používaných vo výrobnom procese a ich energetická účinnosť;

10. potreba prevencie alebo zníženia celkového dopadu emisií a rizík pre životné prostredie;

11. potreba prevencie havárií a znižovanie dôsledkov na životné prostredie;

12. informácie uverejňované Komisiou podľa článku 16 ods. 2 alebo informácie, ktoré zverejňujú medzinárodné organizácie.

--------------------------------------------------