17.11.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/42

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Pobaltie: Úloha organizovanej občianskej spoločnosti pri zlepšovaní regionálnej spolupráce a hľadaní regionálnej stratégie“

(2009/C 277/08)

Spravodajkyňa: pani PELTOLA

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa na svojom plenárnom zasadnutí 10. júla 2008 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Pobaltie: Úloha organizovanej občianskej spoločnosti pri zlepšovaní regionálnej spolupráce a hľadaní regionálnej stratégie“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 16. apríla 2009. Spravodajkyňou bola pani PELTOLA.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája 2009) prijal 171 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.   EHSV zastáva názor, že štyri ciele stratégie pre Pobaltie zamerané na 1) ekologickú udržateľnosť, 2) hospodársku prosperitu, 3) príťažlivosť a prístupnosť a 4) bezpečnosť tohto regiónu sú dôležité, opodstatnené a vzájomne sa dopĺňajúce.

1.2.   EHSV upozorňuje na dôležitú úlohu organizovanej občianskej spoločnosti pri realizácii stratégie pre Pobaltie. Výbor odporúča, aby Komisia zriadila poradné „fórum pobaltskej občianskej spoločnosti“, čo by zaručilo zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do stratégie pre Pobaltie.

1.3.   Rozmer vonkajších vzťahov stratégie pre Pobaltie musí byť spojená so spoluprácou v rámci Severnej dimenzie, čím by sa vytvorili možnosti pre „partnerstvo medzi rovnými“ medzi EÚ a tretími krajinami.

1.4.   EHSV je presvedčený, že realizácia stratégie pre Pobaltie si bude vyžadovať vytvorenie osobitného rozpočtu. V opačnom prípade hrozí, že stratégia zostane iba politickým vyhlásením a nedosiahne svoje ciele.

1.5.   Podpora hospodárskeho rastu a prosperity si vyžaduje inštitucionálne opatrenia zo strany EÚ, predovšetkým posilnenie medzinárodnej zmluvnej základne. To by rôznym subjektom – podnikom alebo fyzickým osobám – pomohlo pri dosahovaní hospodárskej integrácie a rastu v regióne vo väčšej miere ako doteraz. EHSV sa domnieva, že posilnenie hospodárstva v Pobaltí zvýši jeho atraktívnosť a podporí vytvorenie „obchodnej značky“ Pobaltia. Hospodársky rast by priniesol väčšie výhody aj EÚ ako celku, zlepšil by fungovanie vnútorných trhov a hospodársku integráciu.

1.6.   EHSV zastáva názor, že nadviazanie na akčný plán HELCOM pre Baltské more, na ktorom sa dohodli EÚ a pobaltské pobrežné štáty, je najlepším spôsobom ochrany životného prostredia v oblasti Baltského mora.

1.7.   EHSV je presvedčený, že aktívna účasť občanov bude mať v budúcnosti čoraz väčší význam, a to dokonca aj v tých odvetviach a oblastiach, ktoré tradične patrili do pôsobnosti verejnej správy. Vhodným príkladom je v tejto súvislosti ochrana životného prostredia v Pobaltí.

2.   Úvod

2.1.   Európska únia v súčasnosti vypracováva stratégiu pre Pobaltie. Európsky parlament prijal v novembri 2006 uznesenie k vypracovaniu stratégie EÚ pre Pobaltie. V decembri 2007 vyzvala Európska rada Komisiu, aby stratégiu vypracovala do júna 2009. Táto stratégia stanovuje najdôležitejšie parametre na zlepšenie budúcej regionálnej spolupráce v Pobaltí. Komisia v súčasnosti pripravuje stratégiu ako regionálnu politickú iniciatívu. Spolu sa na jej príprave podieľa 19 generálnych riaditeľstiev Komisie.

2.2.   Stratégia je zameraná na dosiahnutie štyroch cieľov: vytvoriť z Pobaltia (1) 1) ekologicky udržateľný, 2) hospodársky prosperujúci, 3) príťažlivý a prístupný a 4) bezpečný región. Podľa EHSV sú tieto ciele týkajúce sa Pobaltia dôležité, opodstatnené a vzájomne sa dopĺňajúce. Svoje opodstatnenie má aj návrh na vytvorenie jasnej pobaltskej identity. Predkladaním odporúčaní na zlepšenie riadenia sa stratégia pre Pobaltie bude snažiť tiež zjednodušiť postupy a obmedziť byrokraciu.

2.3.   Obsah a celkové zameranie stratégie pre Pobaltie vytvorila Komisia na základe otvoreného dialógu s verejnosťou a rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami. Okrem týchto diskusií za okrúhlym stolom sa na získanie názorov a stanovísk použili internetové konzultácie verejnosti (2). EHSV podporuje prístup, ktorý zvolila Európska komisia.

2.4.   Stratégia pre Pobaltie bude 19. júna 2009 predložená Európskej rade. Plán realizácie stratégie by mal byť veľmi praktickým dokumentom, ktorý určí zodpovedné strany a časový harmonogram a ku ktorému môžu byť v prípade potreby pridané doplňujúce opatrenia. Realizácia stratégie sa začne počas švédskeho predsedníctva Rady EÚ a pokračovať bude počas predsedníctiev ďalších pobaltských členských štátov: najprv Poľska v roku 2011 a potom Dánska a Litvy v rokoch 2012 a 2013.

2.5.   Rozmer vonkajších vzťahov stratégie EÚ pre Pobaltie je spojená so spoluprácou v rámci Severnej dimenzie (3). Severná dimenzia je nástrojom, prostredníctvom ktorého uplatňujú EÚ a Rusko, spolu s Nórskom a Islandom, politické opatrenia v dohodnutých oblastiach spolupráce v severnej Európe. Spolupráca v rámci Severnej dimenzie umožní vytvorenie „partnerstva medzi rovnými“ medzi EÚ a tretími krajinami. EHSV dôrazne podporuje začlenenie všetkých pobaltských štátov do spoločných projektov v Pobaltí. Z tohto dôvodu má zapojenie Ruska a jeho záväzok v rámci spolupráce pobaltských krajín už od samého začiatku rozhodujúci význam. EHSV zároveň nabáda pobaltské štáty, Nórsko a Island, aby pokračovali v spolupráci, ktorá má historickú, hospodársku a kultúrnu tradíciu.

2.6.   V súvislosti s realizáciou stratégie pre Pobaltie sa neuvažuje o vytvorení nových nástrojov financovania. Medzi dostupné finančné zdroje patria štrukturálne fondy EÚ (55 miliárd EUR pre Pobaltie v období rokov 2007 – 2013), vnútroštátne zdroje každého pobaltského štátu a možnosti financovania zo strany medzinárodných finančných inštitúcií, ako je EIB (Európska investičná banka), NIB (Nordická investičná banka) a EBOR (Európska banka pre obnovu a rozvoj). EHSV je presvedčený, že na účely stanovené v stratégii pre Pobaltie je potrebné efektívnejšie využívať jednotlivé nástroje financovania EÚ.

2.7.   EHSV je presvedčený o tom, že realizácia stratégie pre Pobaltie si bude vyžadovať vytvorenie osobitného rozpočtu. V opačnom prípade hrozí, že stratégia zostane iba politickým vyhlásením a nedosiahne svoje ciele. Otázke financovania sa bude EHSV bližšie venovať v jednom zo svojich budúcich stanovísk.

3.   Úloha organizovanej občianskej spoločnosti pri realizácii stratégie pre Pobaltie

3.1.   EHSV víta skutočnosť, že Komisia aktívne zapojila organizácie občianskej spoločnosti do vypracovávania stratégie pre Pobaltie: ich aktívna účasť bude potrebná aj pri realizácii akčného plánu stratégie. Výbor zdôrazňuje, že bez skutočného zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti do stratégie pre Pobaltie nebude možné uplatňovať opatrenia stratégie ani dosiahnuť jej ciele.

3.2.   Dôležitá práca mnohých rôznorodých organizácií, ako sú mimovládne organizácie, spotrebitelia a podniky či ochranárske združenia, v súčasnosti často nepresiahne úroveň odporúčaní. Informácie o ich činnosti sú neúplné a praktické opatrenia sa takmer nikdy nerealizujú.

3.3.   Kľúčovými aktérmi v Pobaltí sú okrem vnútroštátnych orgánov aj regióny, mestá a združenia občianskej spoločnosti. EHSV sa domnieva, že je potrebné jasne vymedziť ich úlohy, nabádať jednotlivé organizácie k spoločnej činnosti a vypracovať dohody o spolupráci. Takisto je potrebné sprehľadniť mätúcu spleť iniciatív a projektov spadajúcich pod rôzne programy financovania, a to prostredníctvom účinnejšej koordinácie programov a systematického zohľadňovania priorít stratégie pre Pobaltie.

3.4.   EHSV vyjadruje obavy pokiaľ ide o praktickú realizáciu a monitorovanie akčného plánu stratégie pre Pobaltie. Navrhuje preto, aby Komisia vytvorila poradné „fórum pobaltskej občianskej spoločnosti“, medzi právomoci ktorého by patrilo:

—	zabezpečovať zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do stratégie pre Pobaltie,

—	vyjadrovať názory a odporúčania organizovanej občianskej spoločnosti k aktuálnym otázkam príslušným orgánom zodpovedným za realizáciu stratégie pre Pobaltie,

—	presadzovať aktívne zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti v krajinách zahrnutých do stratégie pre Pobaltie,

—	presadzovať účasť organizovanej občianskej spoločnosti na realizácii stratégie pre Pobaltie na vnútroštátnej, regionálnej a európskej úrovni,

—	podporovať a podnecovať verejné diskusie a zvyšovanie informovanosti o opatreniach stratégie pre Pobaltie, dosiahnutom pokroku a vytýčených cieľoch, a to ako v členských štátoch EÚ, tak aj v ostatných krajinách zahrnutých do stratégie,

—	využívať rôzne prostriedky, ako sú návštevy, semináre či rozširovanie osvedčených postupov, na podporu vytvárania kontaktov medzi regionálnymi skupinami občianskej spoločnosti (v rámci EÚ i mimo nej).

3.5.   EHSV je ochotný začať prípravnú činnosť na projekte „fóra pobaltskej občianskej spoločnosti“, pokiaľ ide o jeho právomoci, zloženie a činnosť. Existujúce kontakty výboru s regionálnymi organizáciami občianskej spoločnosti a jeho skúsenosti v podobných oblastiach mu umožnia riadiť činnosť fóra. EHSV disponuje množstvom veľmi dobrých skúseností a funkčnými modelmi, získanými na základe zabezpečovania aktívnej účasti organizovanej občianskej spoločnosti v projektoch, ako je európsko-stredomorská spolupráca (4) a sieťová spolupráca v čiernomorskom regióne (5).

4.   Za hospodársku prosperitu Pobaltia

4.1.   Účinná implementácia vnútorného trhu EÚ v rámci regiónu je veľmi významných prínosom z hľadiska hospodárskeho rastu. EÚ, jednotlivé štáty a medzinárodné organizácie vytvárajú inštitucionálne štruktúry, ktoré posilňujú hospodárske vzťahy v Pobaltí a umožňujú jeho rast. Je však jasné, že za hospodársku integráciu sú zodpovedné samotné hospodárske subjekty, firmy, ako aj jednotlivci. Práve oni sú teda určujúcim faktorom úspešnosti integrácie ekonomiky Pobaltia a rýchlosti jej rastu. EHSV je presvedčený, že posilnenie hospodárstva v Pobaltí značne zvýši jeho atraktívnosť a podporí vytvorenie „obchodnej značky“ Pobaltia. Posilnenie pobaltského hospodárstva by prinieslo väčšie výhody aj EÚ ako celku.

V nasledujúcej časti sú stanovené hlavné opatrenia na podporu integrácie trhu a rastu pobaltskej ekonomiky.

Posilnenie medzinárodnej zmluvnej základne

4.2.1.1.   Využívanie hospodárskych možností, ktoré Pobaltie ponúka, si v prvom rade vyžaduje výraznú expanziu medzinárodnej zmluvnej základne, ako aj prehĺbenie európskej integrácie. Hoci členstvo Ruska vo WTO a jeho nová dohoda o spolupráci s EÚ (nová zmluva medzi EÚ a Ruskom) sa netýkajú výlučne iba Pobaltia, ich potenciálny prínos pre túto oblasť má rozhodujúci význam z hľadiska podpory regionálneho hospodárskeho rastu a rozvoja. Baltské more je najdôležitejšou prirodzenou cestou, ktorú Rusko a ázijské krajiny využívajú na vývoz svojich produktov do Európy.

4.2.1.2.   EHSV znepokojuje skutočnosť, že Rusko nie je signatárom programu Európskej únie pre Pobaltie (INTERREG IVB 2007 – 2013), ktorého cieľom je zvýšiť atraktívnosť Pobaltia z hľadiska investovania, bývania a práce.

4.2.1.3.   Do rozhodovacích právomocí EÚ a jej členských štátov patrí niekoľko zmluvných ustanovení, ktoré by mohli mať pre Pobaltie nesmierny prínos. Napríklad spoločnosť, ktorá v súčasnosti pôsobí vo všetkých deviatich pobaltských krajinách, musí používať až osem rozličných mien. Členmi eurozóny sú totiž iba Fínsko a Nemecko. Je veľmi dôležité, aby sa hospodárska a menová únia rozšírila o Dánsko, Švédsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu a Poľsko. Predovšetkým iniciatívy Dánska a Švédska na pripojenie sa k hospodárskej a menovej únii by zabezpečili efektívnosť a dôveryhodnosť úsilia zameraného na plné využitie hospodárskeho potenciálu Pobaltia.

Podpora fungovania vnútorného trhu

4.2.2.1.   Pre zabezpečenie bezproblémového fungovania vnútorného trhu Pobaltia je potrebné väčšie úsilie. So zvyšujúcou sa špecializáciou pôsobí čoraz viac firiem v rôznych medzinárodných sieťach vytvorených na základe odborného zamerania. Prostredníctvom svojich zákazníkov, subdodávateľov a obchodných partnerov majú firmy väzby na trhy a výrobcov v celom Pobaltí. S nárastom cezhraničných obchodných transakcií je pre Pobaltie nesmierne dôležité vytvoriť čo najjednotnejší trhový priestor, aby sa tým odstránili prekážky obchodu s tovarom a službami, verejnému obstarávaniu a investičným tokom a aby kapitálový trh a trh práce fungovali bez problémov.

4.2.2.2.   Nadobudnutie účinnosti novej Lisabonskej zmluvy v roku 2010 má pre pobaltské členské štáty EÚ potenciálne veľký význam. Zmluva posilňuje právomoci EÚ v oblastiach dôležitých pre priemysel, ako je colná únia, pravidlá hospodárskej súťaže a obchodná politika.

4.2.2.3.   Rozhodujúci význam má aj dosiahnutie čo najjednotnejšieho uplatňovania právnych predpisov EÚ. Napríklad kľúčovým prvkom revidovanej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť je smernica o službách, ktorú musia členské štáty implementovať do 28. decembra 2009. V správe združenia Eurochamber (6) z februára 2009 (7) sa okrem iného upozorňuje na výrazné rozdiely v implementácii smernice medzi jednotlivými pobaltskými členskými štátmi EÚ, a to tak z hľadiska časového harmonogramu, ako aj samotnej podstaty. Súčasná situácia predstavuje pre pobaltské štáty EÚ jedinečnú možnosť na spoluprácu s cieľom vytvoriť štandardizovaný a centralizovaný obchodný systém pre poskytovateľov služieb. Tento centralizovaný obchodný systém musí jasne stanovovať proces vydávania povolení poskytovateľom služieb, uľahčovať získavanie informácií o administratívnych požiadavkách a ochrane spotrebiteľov a zároveň uľahčovať poskytovateľom služieb presun z jedného členského štátu do druhého.

4.2.2.4.   Niekoľko kľúčových odvetví v Pobaltí ostalo mimo rámca pôsobnosti smernice o službách. Patria medzi ne dopravné služby, agentúry poskytujúce personálny lízing, finančné služby a služby zdravotnej starostlivosti. Tieto služby si taktiež vyžadujú náležite fungujúci vnútorný trh, najmä ak podniky musia byť aktívnymi poskytovateľmi služieb.

4.2.2.5.   Rozličné prekážky obchodu stále bránia efektívnemu pôsobeniu firiem v Pobaltí. Európska únia a ostatní aktéri majú pred sebou v otázke Pobaltia ešte množstvo práce. Konkrétne ide o konsolidáciu hlavných zásad právneho štátu a najmä odstránenie korupcie.

4.2.2.6.   EHSV by chcel upozorniť na ukážkový príklad uľahčenia obchodu medzi EÚ a Ruskom. Prvého januára 2009 sa začal pilotný projekt elektronického prenosu údajov z colného konania. Do tohto počiatočného štádia je zapojené Rusko a osem krajín EÚ, z toho tri pobaltské (Lotyšsko, Švédsko a Fínsko). Ďalšie tri pobaltské krajiny (Litva, Estónsko a Poľsko) sa do projektu zapoja neskôr v priebehu roka 2009. Uvedený projekt je prvým krokom k modernizácii colného režimu medzi Ruskom a EÚ. Na uľahčenie colného konania sú potrebné ďalšie harmonizačné opatrenia, ktoré by zamedzili možnostiam trestnej činnosti v tejto oblasti. Harmonizácia zlepší logistiku a zníži náklady podnikov.

Infraštruktúra

4.2.3.1.   V oblasti infraštruktúry je potrebné cezhraničné prepojenie námornej, riečnej, pozemnej a leteckej dopravy. To si žiada hospodársku súťaž a spoločné plánovanie, aby mohli byť jednotlivé trasy súvisle prepojené. Väčšiu pozornosť treba venovať aj ich kvalite. Na vybudovanie lacnej a účinnej dopravnej siete a odstránenie problematických miest je potrebná spolupráca medzi členskými štátmi EÚ a hlavne s Ruskom. Dosiahnuť by sa to dalo plným využitím koncepcie námorných diaľnic v Baltskom mori, celoeurópskej politiky pre dopravné sietie TEN-T (8) a budúceho partnerstva v oblasti dopravy a logistiky v rámci Severnej dimenzie. Akékoľvek analýzy v tejto veci by mali zahŕňať aj susediace členské štáty EÚ a transeurópske dopravné trasy. Toto je zásadnou podmienkou pre zlepšenie mobility tovaru, služieb a pracovnej sily.

Oživenie hospodárskeho rastu

4.2.4.1.   Niekoľko výskumov dokázalo, že medzi hospodárskym rastom a účinnosťou právneho systému existuje pozitívny vzájomný vzťah (9). Neprimeraná ochrana majetku, korupcia, neistota v súvislosti s prideľovaním zákaziek a nezávislosťou súdnictva, ako aj nejednotné uplatňovanie a interpretácia právnych noriem prispievajú spoločne k spomaleniu hospodárskeho rastu. V dôsledku toho je investovanie riskantnejšie a investičné toky vysychajú. Pobaltské krajiny by sa mohli dohodnúť na spoločných krokoch zameraných na nápravu akýchkoľvek nedostatkov v tejto veci. Stratégia pre Pobaltie by bola pre takúto činnosť jedinečným základom.

4.2.4.2.   Deväť pobaltských krajín sa navzájom výrazne líši, a to v mnohých ohľadoch. V priebehu uplynulých 20 rokov sa pobaltské krajiny a ich hospodárske vzťahy výrazne zmenili. Úroveň hospodárskeho rozvoja a priemyselné štruktúry sa medzi jednotlivými krajinami líšia a nové podnikateľské možnosti vytvorené na základe rozdielov v dopyte a ponuke a uvedenej rôznorodosti je potrebné využívať efektívnejšie ako doteraz. Hlavné trendy v tejto oblasti, ako je európska integrácia, meniace sa postavenie Ruska na medzinárodnej scéne a celosvetové zmeny na trhoch s energiou, komoditami a službami by sa mali využívať komerčne a hospodársky udržateľným spôsobom. To znamená, že aktéri občianskej spoločnosti musia mať pre svoju činnosť priaznivé východiskové podmienky a podnety.

4.2.4.3.   EHSV by chcel zdôrazniť, že hospodársky rast a účinná výroba nemusia byť nevyhnutne v rozpore so záujmami ochrancov prírody. Práve naopak, je potrebné vyzdvihnúť pozitívne možnosti, ktoré ponúka vzájomné prepojenie medzi rastúcim hospodárstvom s viacerými odvetviami a čistejším životným prostredím.

Spolupráca v oblasti výskumu a inovácií

4.2.5.1.   V súčasnosti sa v Pobaltí uskutočňujú zaujímavé spoločné medzinárodné projekty zoskupení zamerané na inováciu. Napríklad Nordisk Innovations Centre (NICE) uviedol do činnosti vyše 100 rôznych projektov a cezhraničných sietí, ktoré boli rozdelené do viacerých tematických skupín: tvorivé odvetvia, environmentálne technológie, mikro- a nanotechnológie, inovatívna výstavba, nutraceutiká a bezpečnosť potravín.

4.2.5.2.   EHSV kladie veľký dôraz na význam tzv. piatej slobody a na spoluprácu medzi výskumníkmi, študentmi, pedagógmi a medzi verejným a súkromným sektorom. Je potrebné vyvinúť úsilie na podporu výmen výskumníkov medzi jednotlivými výskumnými ústavmi a univerzitami. Napríklad vypracovanie prevádzkových podmienok pre zoskupenia by vyžadovalo odstránenie vnútroštátnych prekážok financovania výskumu a vytvorenie spoločného systému pre pobaltské krajiny, v rámci ktorého by sa zlúčili finančné prostriedky určené na výskum z vnútroštátnych zdrojov. V súlade s revidovanou Lisabonskou stratégiou by sa mal každý pobaltský členský štát EÚ snažiť o zvýšenie svojho podielu na financovaní výskumu a vývoja na tri percentá z hrubého národného produktu.

4.2.5.3.   Vedecké a výskumné obce ôsmich pobaltských krajín, ktoré sú členskými štátmi EÚ, sa aktívne podieľali na projektoch BONUS ERA-NET. V roku 2008, v rámci 7. rámcového programu EÚ pre výskum, prijala Komisia spoločný výskumný program pre Pobaltie BONUS+ (Joint Baltic Sea Research Programme), ktorý je financovaný spoločne zo zdrojov EÚ a fondov vnútroštátnych orgánov pre financovanie výskumu jednotlivých pobaltských štátov. EHSV vrelo víta vytvorenie tohto nového výskumného programu pre Pobaltie BONUS+. Dúfa, že jeho výsledky budú mať na ochranu Baltského mora a na udržateľný rozvoj regiónu väčší dosah ako doteraz.

Mobilita pracovnej sily

4.2.6.1.   Hoci od rozšírenia EÚ v rámci Pobaltia uplynulo už päť rokov, voľný pohyb pracovných síl sa ešte stále nepodarilo dosiahnuť. Od 30. marca 2008 sa však na všetky pobaltské členské štáty EÚ vzťahujú ustanovenia Schengenského acquis uľahčujúce voľný pohyb osôb. EHSV je presvedčený, že je potrebné ukončiť prechodné obdobia brániace voľnému pohybu pracovnej sily. Pohyb pracovnej sily a odborných poznatkov z jednej krajiny do druhej, t. j. migrácia odborníkov, by bola prínosom pre všetkých. Celé Pobaltie musí urýchlene prijať prisťahovaleckú politiku pre oblasť zamestnanosti, aby sa zabezpečila dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily. To je nevyhnutné aj napriek súčasnému spomaleniu hospodárskeho rastu, kedy je pravdepodobný nárast dostupnej pracovnej sily v regióne v priebehu istej doby. Úsilie je potrebné venovať aj zladeniu potenciálu pracovnej sily a možnostiam zamestnania. Je potrebné zharmonizovať pracovnú kultúru a minimálne pracovné podmienky, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže a aby sa zabezpečili základné práva zamestnancov. Pokiaľ ide o odbornú prípravu ľudí pre trh práce, cieľom musí byť vypracovanie spoločnej štruktúry odborného vzdelávania a zoznamu odborných kvalifikácií. V celom Pobaltí je potrebné vyvinúť viac úsilia v oblasti presadzovania pracovných stimulov a uľahčovania presunov medzi jednotlivými pracovnými miestami či krajinami.

4.2.6.2.   Pobaltská sieť pracovnej sily (Baltic Sea Labour Network – BSLN) práve začala trojročný spoločný projekt, na ktorom sa podieľajú partneri z rôznych pobaltských krajín. Jeho cieľom je vytvoriť z Pobaltia európsky model nadnárodnej politiky trhu práce a súčasne aj atraktívnejšie miesto pre prácu, život a investovanie. Jedným z hlavných partnerov zapojených do projektu BSLN (10) je sieť pobaltských odborových organizácií (BASTUN).

5.   Za environmentálnu udržateľnosť Pobaltia

5.1.   Cieľom je dosiahnuť, aby bolo Pobaltie ekologicky udržateľným regiónom. Baltské more je pomerne malé, plytké a jeho vody sú zmiešané (sladko-slané), v dôsledku čoho je z ekologického hľadiska mimoriadne zraniteľné.

5.2.   V priebehu posledných dvadsiatich rokov sa stav Baltského mora alarmujúco zhoršil. Vypúšťanie odpadu do mora je naďalej na neudržateľnej úrovni. Eutrofizácia a vysoká miera environmentálnych toxínov v Baltskom mori znamená, že množstvo živín a rýchlosť bujnenia rias a inej morskej flóry sa zvyšuje. Rozširovanie rias je priamo podmienené vysokým obsahom dusíka a fosforu, t. j. ich základných živín.

5.3.   V úmorí Baltského mora žije vyše 85 miliónov ľudí, ktorí si čoraz intenzívnejšie začínajú uvedomovať jeho znepokojujúci stav. Problém v súvislosti s prijímaním opatrení na ochranu Baltského mora však spôsobuje skutočnosť, že na jeho pobreží leží 9 krajín v rôznom štádiu rozvoja a ďalších 12 štátov, vrátane Bieloruska a Ukrajiny, sa nachádza v jeho úmorí. Tento fakt komplikuje koordináciu činnosti medzi jednotlivými zainteresovanými stranami. EHSV sa nazdáva, že vzhľadom na alarmujúci stav Baltského mora sú skutočne nevyhnutné okamžité a účinné cezhraničné opatrenia (11).

5.4.   EHSV sa domnieva, že najrýchlejším a najhospodárnejším spôsobom, ako zlepšiť celkový stav Baltského mora, je riešiť problém najväčších zdrojov znečistenia na lokálnej úrovni. Napríklad vo Fínskom zálive je najväčším znečisťovateľom mesto Petrohrad, ktoré ešte stále nevyvíja dostatočné úsilie na odstránenie živín zo svojich odpadových vôd. Napriek tomu sa však dosiahol značný pokrok. V jeho najväčšej čističke odpadových vôd, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 2007, prispelo chemické zrážanie fosforu v odpadovej vode k výraznému zníženiu množstva fosforu a rias vo Fínskom zálive. Vo všetkých pobrežných pobaltských štátoch je potrebné účinnejšie riešiť najmä problém fugitívnych emisií z poľnohospodárstva. Ich zníženie by výrazne zlepšilo stav pobrežných vôd.

5.5.   EHSV považuje akčný plán výboru HELCOM pre Baltské more (12) za najdôležitejší nástroj na zastavenie jeho eutrofizácie. Túto dohodu podpísali v roku 2007 všetky pobaltské pobrežné štáty a Komisia.

6.   Energetika a námorná bezpečnosť

6.1.   EHSV vypracoval samostatné stanovisko na tému vonkajšieho rozmeru energetickej politiky EÚ (13), v ktorom sa uvádza, že EÚ prikladá osobitný význam energetickým otázkam obsiahnutým v stratégii pre Pobaltie. Energetická spolupráca v regióne sa týka najmä spotrebiteľských a tranzitných krajín. Ústrednou črtou je prepojenie s Ruskom. Osobitnou prioritou Pobaltia by malo byť uzavretie novej zmluvy medzi EÚ a Ruskom vychádzajúcej zo zásad reciprocity a vzájomného porozumenia, čo by sa vzťahovalo aj na otázku energetiky. Rusko by malo umožniť tranzit plynu prostredníctvom svojich sietí a zároveň umožniť európskym podnikom, aby investovali do vývoja svojich energetických sietí a zdrojov.

Vzhľadom na krehký ekosystém Baltského mora, ktorý je už aj tak vážne znečistený, musí plánovaný projekt plynovodu Nord Stream v Baltskom mori spĺňať prísne bezpečnostné a environmentálne požiadavky. Napríklad po skončení druhej svetovej vojny bola v Baltskom mori potopená munícia, zbrane a bojové chemické látky a nie je známe, kde presne sa nachádzajú ani v akom sú stave. EHSV víta rozhodnutie Európskeho parlamentu (14) z 8. júla 2008 a dôrazne odporúča, aby strany zainteresované do projektu plynovodu Nord Stream dôkladne preskúmali, či predsa len neexistujú možnosti, ako by sa tento plynovod dal viesť inou trasou, predovšetkým po pevnine. Bez ohľadu na budúcnosť plynovodu Nord Stream v Baltskom mori bude musieť aj Rusko bezpodmienečne rešpektovať právny rámec EÚ pre trh s plynom, vrátane prístupu pre tretie strany.

6.2.1.   Otázka bezpečnosti námornej dopravy je pre pobaltské pobrežné štáty mimoriadne znepokojujúca. Konkrétny environmentálny problém predstavuje skutočnosť, že množstvo ropy prepravenej cez Baltské more sa za uplynulých 15 rokov sedemnásobne zvýšilo. V roku 2007 sa cez Baltské more prepravilo 145 miliónov ton ropy. Predpokladá sa, že do roku 2015 sa toto množstvo zvýši na 240 miliónov ton. Táto spolupráca medzi pobaltskými pobrežnými štátmi mala za následok, že Medzinárodná námorná organizácia (IMO) označila Baltské more za osobitne citlivú morskú oblasť. Plavidlá s dvojitým dnom a dvojitým trupom, ktoré budú od roku 2010 povinné, prispejú k predchádzaniu prípadnému úniku ropy. EHSV však naliehavo vyzýva pobaltské krajiny, aby vypracovali spoločný systém monitorovania a výmeny informácií na zlepšenie podpory námornej bezpečnosti.

6.2.2.   Emisie živín z lodí je možné znížiť zmenou požiadaviek vzťahujúcich sa na odpadové vody, ktoré sú uvedené v prílohe IV dohovoru MARPOL. Cieľom smernice 2000/59/ES je zvýšiť počet prístavných zberných zariadení pre odpadovú vodu z lodí. Dobrovoľné kroky na zníženie vypúšťania odpadovej vody treba naďalej podporovať, napríklad aj zvýšením počtu a objemu prístavných zberných zariadení. Pobaltské prístavy musia zabezpečiť, aby ich prevádzkové podmienky boli dostatočne flexibilné a pripravené na odbavovanie veľkých výletných lodí (15).

6.3.   Hoci odpad z lodí nemá veľký vplyv na eutrofizáciu Baltského mora, je ho jednoduchšie obmedziť ako fugitívne emisie, a preto ho nemožno prehliadať.

7.   Zníženie emisií z poľnohospodárstva

7.1.   Akčný plán výboru HELCOM pre Baltské more stanovuje pre každú pobaltskú krajinu jasné minimálne ciele týkajúce sa znečistenia živinami. Splnenie týchto cieľov si vyžaduje, aby EÚ začlenila do spoločnej poľnohospodárskej politiky aspekty, ktoré by zohľadnili aj špecifické podmienky poľnohospodárskej výroby a životného prostredia v Pobaltí (16).

V tomto kontexte treba vyzdvihnúť konštruktívny prínos Komisie, ktorá vo svojom navrhovanom akčnom pláne v rozsiahlej miere zohľadnila návrhy združení pobaltských poľnohospodárov týkajúce sa trvalo udržateľného rozvoja, životného prostredia a poľnohospodárstva. Patria sem napr. špecifické opatrenia v oblasti environmentálnych technológií, poradenstva a používania hnojív ako aj uplatňovanie a implementácia legislatívy EÚ v oblasti pesticídov, krmív a potravín.

V tejto súvislosti má mimoriadny význam spolupráca medzi zainteresovanými stranami a organizáciami, ako sú poľnohospodári, ochranárske organizácie a spotrebitelia v jednotlivých členských štátoch. Pre celý región je veľmi dôležité, aby sa tieto subjekty dohodli na osvedčených postupoch, ktoré by uplatňovali a rozširovali. V programoch na rozvoj poľnohospodárstva pre nové programové obdobie treba hľadať postupy, ktoré by mohli systematicky využívať rozličné subjekty. Takisto je potrebné hľadať aj metódy na lepšie využívanie hnojív a energie (17).

8.   Zníženie emisií fosforu a dusíka prostredníctvom účinnejšieho čistenia odpadových vôd

8.1.   V súvislosti so snahou o zníženie emisií dusíka a fosforu považuje EHSV za najdôležitejší krok plné uplatňovanie smernice EÚ o čistení komunálnych odpadových vôd (18). Ďalším dôležitým opatrením na účinnejšie odstránenie fosforu je uplatňovanie odporúčania výboru HELCOM 28E/5. Avšak vzhľadom na alarmujúci stav Baltského mora je súčasný časový harmonogram EÚ príliš veľkorysý. Potrebujeme ambicióznejšie ciele. EHSV prikladá veľký význam zlepšeniu účinnosti tohto technického a chemického čistenia, pretože je primerane hospodárne a jeho výsledky sú okamžité.

8.2.   Dobrým príkladom spôsobu, ako môže organizovaná občianska spoločnosť konať vo veci ochrany životného prostredia v oblasti Baltského mora, je nadácia Johna Nurminena. Hlavným cieľom projektu nadácie Johna Nurminena za čisté Baltské more je zastaviť jeho eutrofizáciu a zlepšiť informovanosť verejnosti o stave jeho životného prostredia (19). Pozornosť sa sústreďuje hlavne na opatrenia, ktorých účinky na životné prostredie a úžitkovú hodnotu Baltského mora sú najrýchlejšie a najhospodárnejšie. Z darcovských príspevkov nadácie sa financujú opatrenia, ako je chemické odstraňovanie fosforu z komunálnych odpadových vôd vypúšťaných do Baltského mora. Výhoda nadácie ako aktívneho subjektu podieľajúceho sa na ochrane životného prostredia spočíva aj v tom, že ide o neziskovú organizáciu, ktorá je flexibilná a nepodlieha byrokratickým obmedzeniam.

8.3.   EHSV je presvedčený, že iniciatívy aktívneho občianstva môžu zohrávať významnú úlohu aj v oblastiach, ktoré tradične patrili do pôsobnosti verejnej správy. Odborné poznatky, vedomosti a prístup súkromného a tretieho sektora môžu jednoznačne dopĺňať opatrenia, ktoré uplatňuje verejný sektor.

---

(1)  V rámci tohto stanoviska sa výraz Pobaltie vzťahuje na krajiny na brehu Baltského mora: Fínsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu a Rusko. Všetky okrem Ruska sú členskými štátmi Európskej únie.

(2)  Prvá diskusia za okrúhlym stolom sa konala 30. septembra 2008 v Štokholme, druhá sa uskutoční 5. – 6. februára 2009 v Rostocku. Okrem toho sa okrúhle stoly konali 18. – 19. septembra 2008 v Kaunase, 13. novembra 2008 v Gdansku, 1. – 2. decembra 2008 v Kodani a 9. decembra 2008 v Helsinkách. Konzultácia cez internet sa konala od 3. novembra do 31. decembra 2008.

(3)  Ú. v. EÚ C 309 zo 16. decembra 2006, s. 91.

(4)  EHSV vytvoril v roku 1995 sieť hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií v európsko-stredomorskej oblasti na základe poverenia vyplývajúceho z Barcelonského vyhlásenia.

(5)  Ú. v. EÚ C 27 z 3. februára 2009, s. 144.

(6)  Združenie európskych obchodných a priemyselných komôr.

(7)  4. vydanie prieskumu o implementácii smernice o službách: www.eurochambres.eu.

(8)  http://ec.europa.eu/transport/infrastructure/consultations/2009_04_30_ten_t_green_paper_en.htm.

(9)  Európska banka pre obnovu a rozvoj, Transition report 2005: Business in transition and World Bank (2008), Macroeconomics and Growth Research Program/Investment climate and the Microeconomics of Growth/Institutions and Governance. Pozri tiež: http://www.enterprisesurveys.org/ o podnikateľskom prostredí v rôznych krajinách.

(10)  Medzi partnerov patria ústredné organizácie zamestnancov, medzinárodné federácie zamestnancov, Rada pobaltských štátov (CBSS), ústredné organizácie zamestnávateľov a nemecký Inštitút pre sociálnu a vzdelávaciu politiku.

(11)  http://www.wwf.fi/wwf/www/uploads/pdf/balticseascorecard2008.pdf.

(12)  www.helcom.fi.

(13)  Ú. v. EÚ C 182 zo 4. augusta 2009, s. 8.

(14)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2008 o environmentálnom vplyve plánovaného plynovodu v Baltskom mori, ktorý má prepojiť Rusko a Nemecko (petície 0614/2007 a 0952/2007) (2007/2118(INI)).

(15)  V plnom rozsahu by malo byť implementované aj odporúčanie výboru HELCOM 28E10 (uplatňovanie systému bez osobitného poplatku na odpad z lodí a morský odpad zachytený v rybárskych sieťach v Pobaltí).

(16)  Je potrebné zabezpečiť účinnú realizáciu plánov integrovaného vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa rámcovej smernice EÚ o vode. Ochranu vodných zdrojov v rámci poľnohospodárstva možno podporiť uprednostnením environmentálne citlivých oblastí.

(17)  Na zníženie znečistenia Baltského mora látkami z poľnohospodárstva sú potrebné inovácie v rámci poľnohospodárskej politiky, a to tak v plánovaní, ako aj uplatňovaní opatrení. Jedným z možných príkladov nových postupov by mohli byť dobrovoľné verejné súťaže v poľnohospodársko-environmentálnom programe. Súvislosti: verejná súťaž je dobrovoľným opatrením, prostredníctvom ktorého sa opatrenia zameriavajú na tie oblasti, kde je riziko úniku živín najväčšie, rovnako ako aj efektivita nákladov ochranných opatrení. Na základe týchto ponúk zaplatia orgány poľnohospodárom – namiesto súčasných paušálnych dotácií – podľa výhod, ktoré dané opatrenie prináša z environmentálneho hľadiska pre každú oblasť, ktorú program ponúka.

(18)  Smernica Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd.

(19)  http://www.johnnurmisensaatio.fi/?lang=en.

---