52010DC0569

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 12.10.2010

KOM(2010) 569 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

O POKROKU PRI DOSAHOVANÍ CIEĽOV KJÓTSKEHO PROTOKOLU

(požadovaná v zmysle článku 5 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu)

SEK(2010) 1204

OBSAH

1. ZHRNUTIE 3

2. SKUTOČNÝ POKROK DOSIAHNUTÝ V OBDOBÍ ROKOV 1990 – 2008 6

2.1. Vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov 6

2.2. Intenzita a emisie skleníkových plynov na obyvateľa v roku 2008 7

2.3. Emisie skleníkových plynov v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 8

2.4. Vývoj v oblasti emisií v hlavných odvetviach hospodárstva 8

3. PREDPOKLADANÝ POKROK V DOSAHOVANÍ KJÓTSKEHO CIEĽA 11

3.1. Prognózy emisií skleníkových plynov 11

3.1.1. EÚ-15 11

3.1.2. EÚ-12 11

3.1.3. EÚ-27 11

3.2. Realizácia politiky EÚ v oblasti zmeny klímy 14

3.3. Uplatňovanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) 15

3.3.1. Druhé obdobie obchodovania (2008 – 2012) 16

3.3.2. Využívanie spoločného plnenia a mechanizmu čistého rozvoja prevádzkovateľmi 16

3.4. Predpokladané využívanie kjótskych mechanizmov vládami 16

3.5. Predpokladané využívanie zachytávačov uhlíka 16

4. PLNENIE CIEĽA NA ROK 2020 17

4.1. Cieľ zníženia množstva emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2020 17

4.2. Politiky, ktoré prispievajú k plneniu cieľov 17

4.3. Predpokladaný odstup od dosiahnutia cieľov 17

5. Situácia v kandidátskych krajinách EÚ 19

ZHRNUTIE

Na dobrej ceste k dosiahnutiu kjótskeho cieľa na obdobie rokov 2008 – 2012

Štáty EÚ-15 sa v rámci Kjótskeho protokolu dohodli na znížení množstva svojich emisií skleníkových plynov v období rokov 2008 až 2012 o 8 % v porovnaní s hodnotami z východiskového roku1. Na základe najnovších dostupných údajov z emisných inventúr z roku 20082 kleslo celkové množstvo emisií skleníkových plynov v štátoch EÚ-15 piaty rok po sebe a bolo o 6,9 % nižšie ako hodnoty z východiskového roku, pričom tieto údaje nezahŕňajú emisie vyprodukované v dôsledku využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva. Aj keď hospodárstvo zaznamenalo od roku 1990 značný rast, pričom sa HDP EÚ-15 zvýšil o takmer 45 %, emisií skleníkových plynov v EÚ-15 ubúdalo.

V roku 2008 kleslo množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-15 v porovnaní s rokom 2007 o 1,9 %, pričom HDP EÚ-15 zaznamenal nárast o 0,6 %. Z prognóz 3 znázornených v grafe č. 1 vyplýva, že EÚ-15 dosiahne svoj kjótsky cieľ. Zo súčasných prognóz zohľadňujúcich recesiu vyplýva, že dosiahnuté výsledky budú s najväčšou pravdepodobnosťou ešte lepšie ako stanovený cieľ.

Graf č. 1: Skutočné a predpokladané emisie v EÚ-15

[pic]

Poznámka : Šípky vychádzajú z priemerných hodnôt v období rokov 2008 – 2012, a preto nezodpovedajú presne hodnotám predpokladaného množstva emisií na rok 2010. Emisie za rok 2009 sú predbežnými odhadmi Európskej environmentálnej agentúry.

Zdroj: Európska komisia

Podľa nedávnych prognóz emisií skleníkových plynov je šesť členských štátov (Fínsko, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Švédsko) na dobrej ceste k dosiahnutiu svojich cieľov znížiť emisie skleníkových plynov na vnútroštátnej úrovni. So zreteľom na plánované použitie flexibilných mechanizmov Kjótskeho protokolu, nevyužitých kvót z rezervy pre nových účastníkov EU ETS a zachytávačov oxidu uhličitého by mohli mať problémy pri dosahovaní vlastných cieľov iba dva členské štáty (Rakúsko a Taliansko), čo však neobmedzí celkové možnosti EÚ-15 dosiahnuť kjótsky cieľ. Vo väčšine dvanástich členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004, sa v rokoch 2008 až 2012 predpokladá mierne zníženie množstva emisií, pričom v prípade deviatich z nich, ktoré sa zaviazali splniť kjótsky cieľ4, sa predpokladá, že dosiahnu alebo dokonca prekročia svoje kjótske ciele, a to len prostredníctvom už prijatých politík a opatrení. Slovinsko predpokladá, že svoj cieľ splní vtedy, keď všetky prijaté a plánované opatrenia vrátane nákupu kjótskych kreditov prinesú očakávané výsledky.

Celkové množstvo emisií skleníkových plynov EÚ-27 bolo v roku 2008 o 14,3 % nižšie ako vo východiskovom roku bez emisií a ich absorpcie v dôsledku využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva. V porovnaní s rokom 2007 bolo množstvo emisií o 2 % nižšie, hoci v priebehu toho istého obdobia narástlo hospodárstvo EÚ-27 o 0,7 %.

Navyše podľa predbežných údajov za rok 20095 sa množstvo emisií skleníkových plynov EÚ-15 a EÚ-27 v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 znížilo o 6,9 %. Podľa týchto odhadov sa EÚ-15 nachádza 12,9 % pod úrovňou vo východiskovom roku a prekročila tak po prvýkrát svoj kjótsky záväzok 8 % zníženia. Množstvo emisií EÚ-27 v roku 2009 je približne o 17,3 % nižšie ako v roku 1990. Zmena HDP v rokoch 1990 – 2009 bola v EÚ-15 na úrovni 38 % a v EÚ-27 na úrovni 40 %.

Nové opatrenia na dosiahnutie ambiciózneho cieľa EÚ na rok 2020

Klimaticko-energetický balík6 prijatý v roku 2009 je integrovaným a ambicióznym balíkom politík a opatrení na boj proti zmene klímy do roku 2020 a v neskoršom období.

Od roku 2013 sa celkové úsilie EÚ o zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % v porovnaní s rokom 1990 rozdelí medzi sektory v rámci EU ETS a mimo tohto systému takto:

1. 21 % zníženie emisií zo sektorov v rámci EU ETS v porovnaní s rokom 2005;

2. zníženie emisií zo sektorov, na ktoré sa EU ETS nevzťahuje, približne o 10 % v porovnaní s rokom 2005.

Celkové zníženie o 20 % v porovnaní s rokom 1990 zodpovedá zníženiu o 14 % v porovnaní s rokom 2005. V sektoroch, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, je potrebné výraznejšie zníženie, pretože znižovanie emisií v týchto sektoroch je nákladovo efektívnejšie ako v sektoroch, na ktoré sa systém ETS nevzťahuje.

Od roku 2009 sa realizujú ďalšie prípravy na splnenie záväzku zníženia množstva emisií skleníkových plynov do roku 2020. Pokiaľ ide o vykonávanie revidovanej smernice o EU ETS , patrí sem okrem iného rozhodnutie Komisie, ktorým sa určia sektory a podsektory, v ktorých sa predpokladá únik uhlíka, a rozhodnutie Komisie o množstve kvót vydaných v celom Spoločenstve v treťom období obchodovania. Okrem toho sa pripravujú pravidlá týkajúce sa harmonogramu, správy a iných aspektov obchodovania s emisnými kvótami formou aukcie v treťom období obchodovania. Revíziou prechádza aj nariadenie o registroch, aby sa v ňom vykonali potrebné zmeny.

Rozhodnutie o spoločnom úsilí sa vzťahuje na emisie skleníkových plynov zo všetkých sektorov s výnimkou zariadení a letectva, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a medzinárodnej námornej dopravy. Na základe tohto rozhodnutia sa členské štáty zaväzujú, že v období rokov 2013 až 2020 budú prostredníctvom plnenia záväzných ročných cieľov lineárne obmedzovať svoje emisie skleníkových plynov. V príslušných sektoroch sa tak zabezpečí postupné plnenie dohodnutých cieľov na rok 2020. Členské štáty budú zodpovedať za navrhovanie a vykonávanie politík a opatrení na obmedzovanie svojich emisií. Zavedie sa spoľahlivý systém monitorovania opatrení členských štátov, ktorý im bude pomáhať pri vykonávaní akýchkoľvek potrebných nápravných opatrení, ak nesplnia svoje ciele. Komisia začala pracovať na vykonávacích opatreniach v rámci rozhodnutia o spoločnom úsilí, ktoré zahŕňajú stanovenie absolútnych hodnôt cieľov členských štátov na roky 2013 – 2020 a pravidiel prevodu ročných emisných kvót medzi členskými štátmi, ako aj zabezpečenie jeho transparentnosti.

Cieľ zníženia množstva emisií skleníkových plynov o 20 % bol zakotvený aj v stratégii Európa 2020 pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorú prijala Európska rada v júni 2010. Cieľ zníženia emisií je jedným z piatich hlavných cieľov.

Graf č. 2 znázorňuje značný rozdiel medzi prognózami (- 20 %) a cieľmi (- 30 %) EÚ na rok 2020, vzhľadom na ktorý je potrebné, aby EÚ výrazne zvýšila úsilie o zníženie množstva svojich emisií skleníkových plynov. V závislosti od skutočného cieľa sa množstvo emisií v porovnaní s východiskovým scenárom bude musieť v roku 2020 znížiť o 350 – 800 Mt CO2ekv. Zdôrazňuje to potrebu, aby EÚ a jej členské štáty uplatnili čo najskôr nové právne predpisy na zabezpečenie požadovaného zníženia množstva emisií.

Graf č. 2: Skutočné a predpokladané emisie v EÚ-27

[pic]

Poznámka: Emisie za rok 2009 sú predbežnými odhadmi Európskej environmentálnej agentúry.

Zdroj: Európska komisia

SKUTOČNÝ POKROK DOSIAHNUTÝ V OBDOBÍ ROKOV 1990 – 2008

Vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov

Celkový vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov v EÚ výrazne ovplyvňujú dvaja najväčší producenti emisií Nemecko a Spojené kráľovstvo, ktorí produkujú spolu približne jednu tretinu celkových emisií skleníkových plynov v EÚ-27. V roku 2008 dosiahli tieto dva členské štáty v porovnaní s rokom 1990 celkové zníženie množstva emisií skleníkových plynov o 417 Mt CO2ekv.

Hlavnými dôvodmi priaznivého vývoja v Nemecku (zníženie o 22 % v rokoch 1990 – 2008) sú neustále sa zvyšujúca energetická efektívnosť elektrární a teplární, ako aj využívanie kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie a investície do hospodárskej reštrukturalizácie piatich nových spolkových krajín po znovuzjednotení Nemecka. Zníženie emisií skleníkových plynov v Spojenom kráľovstve (o 18,5 % v rokoch 1990 – 2008) bolo predovšetkým výsledkom liberalizácie trhov s energiou, následného prechodu výroby elektrickej energie z ropy a uhlia na výrobu zo zemného plynu a opatrení na znižovanie emisií N2O pri výrobe kyseliny adipovej.

Taliansko a Francúzsko sú tretím a štvrtým najväčším producentom emisií s rovnakým podielom 11 %. V roku 2008 bolo množstvo emisií skleníkových plynov v Taliansku približne o 5 % vyššie ako v roku 1990. K zvýšeniu množstva emisií skleníkových plynov v Taliansku zaznamenanému od roku 1990 došlo najmä v dôsledku cestnej dopravy, výroby elektrickej energie a tepla a rafinácie ropy. Množstvo emisií vo Francúzsku bolo v roku 2008 o 6 % nižšie ako v roku 1990. Veľké zníženie množstva emisií N2O sa dosiahlo pri výrobe kyseliny adipovej. Množstvo emisií CO2 z cestnej dopravy sa však od roku 1990 do roku 2008 značne zvýšilo.

Španielsko a Poľsko sú piatym a šiestym najväčším producentom emisií v EÚ-27, pričom obe tieto krajiny prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov v EÚ-27 rovnakým podielom približne 8 %. V období rokov 1990 až 2008 sa v Španielsku zvýšilo množstvo emisií o 42 %. Bolo to najmä v dôsledku zvýšenia množstva emisií z cestnej dopravy, výroby elektrickej energie a tepla a spracovateľského priemyslu. V období rokov 1990 až 2008 sa v Poľsku znížilo množstvo emisií skleníkových plynov o 12,7 % (o 29,8 % od východiskového roka, ktorým je v prípade Poľska rok 1988). Hlavnými faktormi znižovania množstva emisií v Poľsku – podobne ako v prípade iných stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátov – bol pokles energeticky neúčinného ťažkého priemyslu a celková reštrukturalizácia hospodárstva koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia, ako aj zvyšovanie energetickej efektívnosti v období rokov 1990 až 2008. Výraznou výnimkou bola doprava, najmä cestná doprava, v prípade ktorej sa množstvo emisií zvýšilo.

V roku 2008 bolo v 7 členských štátoch množstvo emisií skleníkových plynov vyššie ako vo východiskovom roku, zatiaľ čo v zostávajúcich 18 členských štátoch boli množstvá emisií nižšie ako vo východiskovom roku. Na Cyprus a Maltu sa nevzťahujú záväzky týkajúce sa znižovania množstva emisií v rámci Kjótskeho protokolu. V roku 2008 bolo množstvo emisií v týchto krajinách vyššie ako v roku 1990. Percentuálne zmeny množstva emisií skleníkových plynov sa v období od východiskového roku do roku 2008 pohybujú od – 54 % (Lotyšsko) do + 40 % (Španielsko).

Intenzita a emisie skleníkových plynov na obyvateľa v roku 2008

S poklesom množstva emisií v EÚ-15 a EÚ-27 došlo zároveň k výraznému rastu hospodárstva. Z toho vyplýva, že k oddeľovaniu zvyšovania emisií skleníkových plynov od rastu HDP dochádza od roku 1993 v prípade EÚ-15 a od roku 1996 v prípade EÚ-27. V rokoch 1990 až 2008 vzrástol HDP v EÚ-15 o 45 %, zatiaľ čo množstvo emisií pokleslo o 6,5 %. V EÚ-27 došlo k nárastu HDP o 46 % a množstvo emisií skleníkových plynov sa znížilo o 11,3 %.

Vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Cypru, Portugalska a Španielska sa množstvo emisií výrazne znížilo, pričom v období rokov 1990 až 2008 došlo k významnému rastu ich hospodárstva. Silný hospodársky rast, ale aj pokles množstva emisií v dôsledku transformácie výrobného sektoru založeného na neefektívnom fungovaní ťažkého priemyslu, boli zaznamenané najmä v stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch.

V roku 2008 bolo v EÚ-15 priemerné množstvo emisií na obyvateľa 10,1 t CO2ekv, čo znamená, že sa množstvo emisií v porovnaní s rokom 2007 znížilo o 0,2 t CO2ekv, alebo o 1,5 t CO2ekv v porovnaní s rokom 1990. Priemerné množstvo emisií v EÚ-27 bolo 9,9 t CO2ekv na obyvateľa. Z množstva emisií skleníkových plynov na obyvateľa však vyplýva, že medzi európskymi krajinami existujú značné rozdiely od 5,2 do 25,8 t CO2ekv na obyvateľa. Závisia od energetickej náročnosti a štruktúry zdrojov energie v každej krajine (pozri aj graf č. 2 pracovného dokumentu útvarov Komisie).

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa množstvo emisií na obyvateľa znižovalo v celej EÚ. V rokoch 2000 až 2008 došlo v EÚ-15 k ich zníženiu o 7,7 %, pričom v EÚ-12 vzrástli o 4,5 %. V období rokov 1990 až 2008 sa najväčší nárast emisií skleníkových plynov na obyvateľa zaznamenal v Španielsku, Portugalsku, na Cypre a Malte.

Graf č. 3: Intenzita skleníkových plynov EÚ-15 a EÚ-27, HDP, spotreba energie a emisie CO2 v EÚ-15.

[pic]

Emisie skleníkových plynov v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007

V období rokov 2007 a 2008 množstvo emisií v rámci EÚ-27 kleslo o 99,0 Mt CO2ekv (2 %), pričom v EÚ-15 došlo k zníženiu emisií o 75,7 Mt CO2ekv (1,9 %). Množstvo emisií skleníkových plynov sa znížilo alebo zostalo na rovnakej úrovni vo všetkých členských štátoch okrem Belgicka, Nemecka, Cypru, Slovenska a Slovinska.

K celkovému zníženiu množstva emisií skleníkových plynov výraznou mierou prispeli Španielsko (o 32,9 Mt CO2ekv), Spojené kráľovstvo (o 11,8 Mt CO2ekv), Taliansko (o 11,1 Mt CO2ekv) a Fínsko (o 7,9 Mt CO2ekv). Významné zníženie množstva emisií skleníkových plynov bolo dosiahnuté aj v Rumunsku (o 6,7 Mt CO2ekv), Českej republike (o 6,1 Mt CO2ekv) a Poľsku (o 4,3 Mt CO2ekv). K zníženiu emisií došlo hlavne v dôsledku nižšieho objemu výroby elektrickej energie a tepla pre verejnosť, cestnej dopravy a nižšieho množstva emisií spracovateľského priemyslu.

Najvyšší nárast celkového množstva emisií skleníkových plynov bol zaznamenaný v Belgicku (3,0 Mt CO2ekv) a na Slovensku (0,9 Mt CO2ekv) v dôsledku zvýšenia množstva emisií skleníkových plynov z energetiky, najmä zo spaľovania palív.

Množstvo emisií z cestnej dopravy sa v EÚ-15 pozoruhodne výrazne znížilo (o 22,8 Mt CO2ekv alebo o 2,9 %). Všetky krajiny EÚ-15 okrem Belgicka, Luxemburska a Holandska informovali o znížení množstva emisií. Najvyššie zníženia zaznamenali Francúzsko (o 6,3 Mt CO2ekv), Španielsko (o 6,2 Mt CO2ekv), Taliansko (o 4,8 Mt CO2ekv), kde výrazne vzrástlo používanie biopalív, a Spojené kráľovstvo (o 4,3 Mt CO2ekv). Okrem toho o znížení informovali aj Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Malta.

Prvýkrát od roku 1992 sa v EÚ-27 čiastočne v dôsledku recesie znížilo množstvo emisií z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy (približne o 1,2 % v porovnaní s rokom 2007). Z týchto dvoch sektorov pochádza približne 5,9 % celkových emisií skleníkových plynov EÚ-27, no kjótske ciele sa na ne nevzťahujú.

V budúcnosti však bude dôležité udržať kontrolu nad emisiami skleníkových plynov zo sektoru dopravy.

Vývoj v oblasti emisií v hlavných odvetviach hospodárstva

Z grafu č. 4 vyplýva, že najdôležitejšími sektormi sú dodávky a spotreba energie a doprava s 80 % všetkých emisií EÚ-15 v roku 2008. Z celkového množstva emisií skleníkových plynov pripadá na oblasť dopravy 21 %, na poľnohospodárstvo 10 %, na priemyselné postupy 8 % a na oblasť odpadov 3 %.

Zníženie množstva emisií v oblasti energetiky, poľnohospodárstva, priemyselných postupov a odpadov sa čiastočne vyrovnalo ich značným nárastom v sektore dopravy (pre podrobné informácie pozri aj pracovný dokument útvarov Komisie). Situáciu v oblasti emisií v štátoch EÚ-15 možno v porovnaní s rokom 1990 zhrnúť takto:

- množstvo emisií z dodávok energie sa znížilo o 5 % a zo spotreby energie o 13 %,

- množstvo emisií z dopravy sa zvýšilo o 20 %,

- množstvo emisií z priemyselných postupov sa znížilo o 17 %, najmä v dôsledku nižšieho množstva emisií pri výrobe kyseliny adipovej a pri výrobe halogénovaných uhľovodíkov a fluoridu sírového,

- množstvo emisií v poľnohospodárstve sa znížilo o 12 % v dôsledku klesajúceho počtu kusov dobytka a čoraz menšieho objemu používaného minerálneho hnojiva a hnoja,

- množstvo emisií v oblasti odpadov sa znížilo o 40 % v dôsledku nižšieho množstva emisií CH4 z riadených skládok.

Graf č. 4: Zmena v množstve emisií skleníkových plynov EÚ-15 podľa sektorov a ich podielu

[pic]

[pic]

Zdroj: EEA

PREDPOKLADANÝ POKROK V DOSAHOVANÍ KJÓTSKEHO CIEĽA

Prognózy emisií skleníkových plynov

Pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení kjótskych záväzkov, sa posudzuje na základe prognóz PRIMES/GAINS, okrem Dánska a Írska, ktoré poskytli úplne aktualizované a kompletné prognózy v roku 2010. Podrobnejšie informácie sú uvedené v tabuľkách 7 a 8 pracovného dokumentu útvarov Komisie.

EÚ-15

Graf č. 5 znázorňuje prognózy týkajúce sa sektorov, na ktoré sa nevzťahuje ETS, a posudzujú sa v ňom rozdiely medzi predpokladanými emisiami a cieľom v týchto sektoroch. Zo všetkých prognóz týkajúcich sa všetkých sektorov sa dá odhadovať, že v rámci obdobia plnenia záväzkov bude celkové množstvo emisií skleníkových plynov EÚ-15 pravdepodobne o 10,4 % nižšie ako vo východiskovom roku, t. j. EÚ-15 prekročí kjótsky cieľ o 2,4 %. Ak budú

(1) vlády využívať kjótske mechanizmy, čo by malo priniesť dodatočné zníženie emisií o 2,7 %, a

(2) celková absorpcia v EÚ-15 v dôsledku činností podľa ustanovení článku 3 ods. 3 a 4 Kjótskeho protokolu bude zodpovedať zníženiu o 1,0 %,

sa predpokladá, že EÚ-15 ešte zníži svoje emisie. Za predpokladu, že všetky tieto opatrenia prinesú očakávané výsledky, predpokladané celkové zníženie množstva emisií skleníkových plynov by mohlo v porovnaní s hodnotami z východiskového roku dosiahnuť v období plnenia záväzkov až 14,2%.

Vzhľadom na ambiciózny cieľ EÚ znížiť do roku 2020 množstvo emisií o 20 % v porovnaní s rokom 1990 a v záujme zabezpečenia bezproblémového plnenia tohto cieľa je však nevyhnutné, aby členské štáty zaistili nielen zníženie množstva emisií na základe prijatých politík a opatrení v stanovených termínoch, ale aj urýchlili tvorbu a úplné vykonávanie svojich dodatočných politík a opatrení.

EÚ-12

Predpokladá sa, že v porovnaní s rokom 2008 sa celkové množstvo emisií na základe prijatých politík a opatrení v ostatných 12 členských štátoch mierne zníži a v období plnenia záväzkov bude o približne 36,8 % nižšie ako vo východiskovom roku. Slovinsko je jediný členský štát z EÚ-12, ktorý chce investovať do kjótskych mechanizmov. Slovinsko, Česká republika, Maďarsko a Poľsko majú v úmysle zohľadniť zachytávače uhlíka. Česká republika, Maďarsko, Lotyšsko a Slovensko plánujú predať časť nadbytku jednotiek prideleného množstva (AAU).

EÚ-27

Predpokladá sa, že v období plnenia záväzkov bude celkové množstvo emisií skleníkových plynov EÚ-27 približne o 17,3 % nižšie ako vo východiskovom roku. Tento odhad vychádza z prognóz PRIMES/GAINS, ktoré zohľadňujú prijaté politiky a opatrenia. Predpokladaný pokles bude ešte väčší, ak sa zohľadní účinok kreditov, ktoré získajú vlády prostredníctvom kjótskych mechanizmov, a zachytávačov uhlíka.

Tieto prognózy množstva emisií však treba vnímať z hľadiska už dosiahnutého efektívneho zníženia o 11,3 % v EÚ-27 v období rokov 1990 až 2008, ako aj prognóz do roku 2020. Preto je potrebné v budúcnosti urýchliť snahy o znižovanie emisií v celej EÚ, ak má EÚ do roku 2020 dosiahnuť cieľ zníženia o 20 alebo 30 %.

Graf č. 5: Relatívne rozdiely (prekročenie plnenia alebo neplnenie) medzi prognózami množstva emisií skleníkových plynov v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje ETS, v období plnenia záväzkov a príslušnými cieľmi v období rokov 2008 až 2012 vychádzajúce z prognóz a z využívania kjótskych mechanizmov a zachytávačov uhlíka.

[pic]

Poznámka: (1) v prípade Dánska a Írska sa na odhad použili prognózy týchto štátov; (2) v prípade všetkých ostatných členských štátov (s vylúčením Cypru a Malty, na ktoré sa nevzťahujú záväzky týkajúce sa znižovania množstva emisií na základe Kjótskeho protokolu) sa odhady zakladajú na prognózach PRIMES/GAINS; (3) použitie nevyužitých kvót z rezervy pre nových účastníkov v rámci EU ETS sa zohľadnilo v prípade členských štátov, ktoré plánovali ich použitie na plnenie cieľov v sektoroch, na ktoré sa ETS nevzťahuje (Dánsko a Írsko).

Zdroj: Európska komisia

Realizácia politiky EÚ v oblasti zmeny klímy

Európsky program pre zmenu klímy

Na základe hodnotenia politík a opatrení členských štátov v rámci EÚ-27 sa určilo osem spoločných a koordinovaných politík a opatrení, pri ktorých sa predpokladá, že prinesú výrazné úspory množstva emisií skleníkových plynov v EÚ . Najvýraznejšie úspory sa očakávajú prostredníctvom smernice o EU ETS (2003/87/ES) a smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (2009/28/ES), ktorá podporuje výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie. V sektore dopravy majú veľký význam právne predpisy o kvalite paliva a znižovanie emisií CO2 z automobilov. Navyše dopyt po energiách sa zníži prostredníctvom vykonávania smerníc o energetickej hospodárnosti budov, požiadavkách na ekodizajn, zdaňovaní energie a podpore kogenerácie (kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie). Napokon, k značným úsporám množstva emisií skleníkových plynov by mali viesť flexibilné mechanizmy Kjótskeho protokolu.

Okrem týchto ôsmich kľúčových politík a opatrení sa určilo ďalších päť , od ktorých sa takisto očakáva, že prinesú výrazné úspory množstva emisií v rámci EÚ. Ide o týchto päť politík: smernica o skládkach odpadov (99/31/ES), požiadavky energetickej efektívnosti na nové teplovodné kotle, smernica o označovaní spotrebičov (2000/13/ES), smernica 2008/1/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC), zmenená a doplnená smernicou o priemyselných emisiách, a program „Motor Challenge“, ktorého cieľom je zvýšenie energetickej efektívnosti priemyselných elektrických motorov. V čase prijímania nariadenia o fluórovaných plynoch (842/2006/ES) a smernice o mobilných klimatizačných systémoch (2006/40/ES) sa očakávalo, že sa do roku 2010 prostredníctvom nich zníži predpokladané ročné množstvo emisií skleníkových plynov o 23 Mt CO2ekv. Skutočný vplyv týchto dvoch nástrojov aj z hľadiska znižovania množstva emisií skleníkových plynov sa v súčasnosti preskúmava.

Zníženie množstva emisií na základe ôsmich najdôležitejších politík predstavuje 92 % celkového zníženia množstva emisií pripisovaného kľúčovým politikám a opatreniam v EÚ-27, čo vyzdvihuje ich význam v snahe pomáhať členským štátom pri plnení ich záväzkov v oblasti znižovania emisií.

Najnovší vývoj

Od prijatia klimaticko-energetického balíka sa pracuje na vykonávacích opatreniach. Do roku 2013 treba prijať dvadsať nových právnych aktov a dokumentov na zabezpečenie riadneho fungovania revidovaného systému EU ETS, ako aj na prípravu podmienok na plnenie cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov v sektoroch, na ktoré sa ETS nevzťahuje.

V súčasnosti sa pripravuje vypracovanie harmonizovaných pravidiel prideľovania kvót v treťom období obchodovania platných v celom Spoločenstve. Prideľovanie kvót bude v rámci možností založené na ambicióznych kritériách, vďaka ktorým sa podporí zavádzanie inovácií a budú odmeňované energeticky efektívnejšie zariadenia, ktoré investovali do nízkouhlíkových výrobných postupov. Na nariadení Komisie o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie sa dohodli členské štáty v júli 2010. Revidované bolo aj nariadenie o registroch s cieľom zriadiť jediný nový register ETS. Urýchlene sa prijali opatrenia proti recyklovaniu certifikovaného zníženia emisií (CER) a proti podvodom spočívajúce v zlepšení kontrol prístupu a bezpečnosti.

V roku 2009 sa začali práce na vykonávacích opatreniach v rámci rozhodnutia o spoločnom úsilí, ktoré zahŕňajú stanovenie absolútnych hodnôt cieľov členských štátov na roky 2013 – 2020 a pravidiel prevodu pridelených ročných emisných kvót medzi členskými štátmi, ako aj zabezpečenie jeho transparentnosti.

Bolo vypracované rozhodnutie o NER300, ktorým sa stanovujú kritériá a opatrenia týkajúce sa financovania veľkých komerčných demonštračných projektov v oblasti zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS) a inovačných technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rámci revidovaného systému EU ETS, a malo by sa čoskoro formálne prijať. Prebieha aj príprava usmernení týkajúcich sa rôznych prvkov smernice o CCS, ktoré by mali umožniť jej harmonizované vykonávanie, a mali by byť hotové do konca roka 2010.

Prebiehajú aj práce na vykonávacích opatreniach k nariadeniu (ES) č. 443/2009, ktorým sa stanovuje množstvo emisií CO2 z automobilov.

Nedávno prijaté právne akty

Uplatňovanie klimaticko-energetického balíka:

3. EU ETS a únik uhlíka: rozhodnutie Komisie 2010/2/EÚ7, ktorým sa určuje zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka.

4. Celkový strop EU ETS: rozhodnutie Komisie 2010/384/EÚ8 o množstve kvót pre celé Spoločenstvo, ktoré sa majú vydať v rámci systému obchodovania s emisiami v EÚ na rok 2013.

5. CCS v rámci EU ETS: rozhodnutie Komisie 2010/345/EÚ9, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2007/589/ES, pokiaľ ide o usmernenia o monitorovaní a predkladaní správ o emisiách skleníkových plynov zo zachytávania, prepravy a geologického ukladania oxidu uhličitého.

Iné:

6. Letectvo a EU ETS: nariadenie Komisie (EÚ) č. 82/201010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 748/2009 o zozname prevádzkovateľov lietadiel, ktorí vykonávali činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k smernici 2003/87/ES k 1. januáru 2006 alebo po tomto dátume, v ktorom sa každému prevádzkovateľovi lietadiel určuje riadiaci členský štát.

7. Letectvo a EU ETS: nariadenie Komisie (EÚ) č. 606/201011 o schválení zjednodušeného nástroja na odhadovanie spotreby paliva prevádzkovateľov lietadiel s nízkym množstvom emisií, ktorý vytvorila Európska organizácia pre bezpečnosť letovej prevádzky (Eurocontrol).

Uplatňovanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS)

Prvým obdobím EU ETS sú roky 2005 až 2007. V súčasnosti sa prevádzkovatelia, na ktorých sa vzťahuje EU ETS, nachádzajú v polovici druhého obdobia obchodovania (2008 – 2012). V roku 2013 začne fungovať revidovaný systém. Podrobnejšie informácie o zavádzaní revidovaného EU ETS sú uvedené v oddiele 3.2.

Druhé obdobie obchodovania (2008 – 2012)

Strop platný v celej EÚ na roky 2008 až 2012 dosahuje 2 081 miliárd kvót ročne, čo je o 10,5 % menej, ako sa pôvodne navrhovalo v národných alokačných plánoch predložených členskými štátmi. V roku 2009 sa na systéme zúčastňovalo 11 032 zariadení.

V roku 2009 dosiahlo celkové množstvo overených emisií zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, v EÚ-27 1,85 miliardy ton12 CO2, čo je takmer o 12 % menej ako v roku 2008. Pokles množstva emisií sa pripisuje trom hlavným faktorom, ktorými sú znížená hospodárska činnosť v dôsledku recesie, nízke ceny plynu počas celého roka 2009, ako aj redukčné opatrenia v rámci zariadení.

Využívanie spoločného plnenia a mechanizmu čistého rozvoja prevádzkovateľmi

Súčasťou druhých národných alokačných plánov (NAP) je limit určený každým členským štátom týkajúci sa maximálneho využívania projektových kreditov prevádzkovateľmi (spoločné plnenie a mechanizmus čistého rozvoja). Zariadenia, na ktoré sa vzťahuje ETS, zo všetkých členských štátov môžu v druhom období obchodovania použiť ročne celkovo až 278 miliónov jednotiek certifikovaného zníženia emisií (CER) alebo jednotiek zníženia emisií (ERU), čo zodpovedá 13,4 % celkového stropu EÚ stanoveného na toto obdobie. V roku 2009 využili prevádzkovatelia 82 miliónov CER alebo ERU, čo zodpovedalo 4,39 % z celkového počtu odovzdaných kvót. Od roku 2013 budú pravidlá používania kreditov spoločného plnenia a mechanizmu čistého rozvoja predmetom revízie, tak ako sa ustanovuje v revidovanej smernici o EU ETS13.

Predpokladané využívanie kjótskych mechanizmov vládami

Desať členských štátov EÚ-15, ako aj Slovinsko sa rozhodli, že na dosahovanie svojich kjótskych cieľov použijú kjótske mechanizmy. Členské štáty EÚ-15 by mali spoločne počas prvého obdobia plnenia záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu ročne získať na plnenie záväzkov 116,7 Mt CO2ekv, čo predstavuje približne 2,7 percentuálneho bodu pri dosahovaní cieľa Kjótskeho protokolu, ktorým je zníženie o 8 % (pozri tabuľku č. 12 v pracovnom dokumente útvarov Komisie). Ak sa však pozrieme na množstvo kreditov, ktoré boli doposiaľ poskytnuté na účty členských štátov v registri, ich objem je oveľa nižší a dosahujú približne 28 Mt CO2ekv.

Týchto 10 členských štátov sa spoločne rozhodlo investovať takmer 3 miliardy EUR do získania jednotiek prostredníctvom spoločného plnenia, mechanizmu čistého rozvoja alebo obchodovania s emisnými kvótami. Španielsko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Portugalsko vyčlenili na päťročné obdobie plnenia záväzkov najväčšie rozpočty (638 miliónov EUR, 531 miliónov EUR, 507 miliónov EUR, 360 miliónov EUR a 305 miliónov EUR). V Slovinsku sa výška tohto rozpočtu odhaduje na 80 miliónov EUR.

Pokiaľ ide o jednotky prideleného množstva (AAU), ktoré predávajú členské štáty, bolo podľa údajov v registri prevedených približne 56 Mt CO2ekv. Česká republika, Maďarsko, Lotyšsko a Slovensko informovali o svojom zámere predávať kredity.

Predpokladané využívanie zachytávačov uhlíka

Okrem politík a opatrení, ktoré sa zameriavajú na rôzne zdroje emisií skleníkových plynov, môžu členské štáty používať aj zachytávače uhlíka (pozri tabuľku č. 13 pracovného dokumentu útvarov Komisie). Z doteraz poskytnutých informácií vyplýva, že počas obdobia plnenia záväzkov bude celková čistá sekvestrácia v EÚ-15 z činností týkajúcich sa zalesňovania a opätovného zalesňovania podľa článku 3 ods. 3 Kjótskeho protokolu predstavovať približne 12,1 Mt CO2 ročne. Okrem toho sa predpokladá, že realizácia činností podľa článku 3 ods. 4 prispeje v EÚ-15 počas obdobia plnenia záväzkov 27,7 Mt CO2 ročne a po zohľadnení príspevkov z EÚ-12 bude ich hodnota predstavovať 34,2 Mt CO2 ročne.

Predpokladá sa, že všetky činnosti podľa článku 3 ods. 3 a článku 3 ods. 4 v členských štátoch EÚ-15 povedú počas obdobia plnenia záväzkov k zníženiu množstva emisií o 42,5 Mt CO2 ročne, čo zodpovedá približne 12,5 % záväzku EÚ-15 znížiť emisie počas obdobia plnenia záväzkov o 341 Mt CO2 ročne v porovnaní s množstvom emisií vo východiskovom roku.

PLNENIE CIEĽA NA ROK 2020

Cieľ zníženia množstva emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2020

V rámci klimaticko-energetického balíka sa pre EÚ-27 stanovuje cieľ zníženia množstva emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020. Celkové úsilie EÚ o zníženie množstva emisií skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % v porovnaní s rokom 1990 (čo takisto predstavuje zníženie o 14 % v porovnaní s rokom 2005) sa rozdelí medzi sektory, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, a sektory mimo neho takto:

8. 21 % zníženie množstva emisií zo sektorov, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, v porovnaní s rokom 2005;

9. zníženie množstva emisií zo sektorov, na ktoré sa EU ETS nevzťahuje, približne o 10 % v porovnaní s rokom 2005.

Tieto ciele zníženia množstva emisií skleníkových plynov sa stali súčasťou stratégie Európa 2020 pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorú prijala Európska rada v júni 2010. Stratégia Európa 2020 si bude vyžadovať každoročné posudzovanie pokroku, ktorý sa dosiahol pri plnení stanovených cieľov.

Politiky, ktoré prispievajú k plneniu cieľov

Maximálne množstvá emisií v období od roku 2013 do roku 2020 sú stanovené v rozhodnutí o spoločnom úsilí a v revidovanej smernici o ETS. Ďalšie politiky na úrovni EÚ, akými sú záväzné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, výkonové emisné normy pre nové osobné vozidlá, smernica o CCS či smernica o kvalite paliva, budú paralelne prispievať k tomu, aby členské štáty dosiahli ciele. Okrem týchto politík na úrovni EÚ budú zohrávať dôležitú úlohu vnútroštátne politiky, najmä v oblasti znižovania emisií zo sektorov, na ktoré sa nevzťahuje ETS.

Predpokladaný odstup od dosiahnutia cieľov

Ako sa uvádza v tabuľke č. 1 a podľa najnovších prognóz Komisie, ktoré zohľadňujú vplyv hospodárskej krízy, vnútroštátne politické opatrenia realizované od roku 2009 nebudú stačiť na dosiahnutie cieľov zníženia množstva emisií v EÚ na rok 2020.

Tabuľka č. 1: Zníženie množstva emisií skleníkových plynov v jednotlivých štátoch EÚ-27 podľa východiskového scenára

Východiskový scenár pre EÚ-27 | Skleníkové plyny spolu | Sektory, na ktoré sa nevzťahuje ETS |

Emisie skleníkových plynov v období rokov 2005 až 2020 spolu | -7 % | -3,5 % |

Ciele zníženia v období rokov 2005 až 2020 | -14 % | -10 % |

Poznámka: Podrobnejšie informácie o prognózach nájdete v oznámení KOM(2010) 265 v konečnom znení a v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie SEK(2010) 650, časť 2.

Zdroj: Európska komisia

Napriek pozitívnemu vývoju plnenia záväzkov podľa Kjótskeho protokolu vyplývajúcemu z prognóz na obdobie rokov 2008 až 2012 bude z hľadiska dosiahnutia cieľov na rok 2020 potrebné vynaložiť ďalšie úsilie a prijať dodatočné politiky. Pružné prvky, ktoré obsahuje smernica o spoločnom úsilí a revidovaná smernica o ETS, akým je používanie projektových kreditov, takisto prispejú k dosiahnutiu cieľov.

Podľa základných odhadov PRIME/GAINS (pozri tabuľku č. 1) sa predpokladá, že v období rokov 2005 až 2020 sa celkové množstvo emisií skleníkových plynov EÚ-27 zo sektorov, na ktoré sa nevzťahuje ETS, zníži o 3,5 %. Tento pokles je zapríčinený hlavne znížením množstva emisií neobsahujúcich CO2 o približne 8 % a stabilizovaním emisií CO2, ktorých množstvo sa znižuje o približne 1 %. Podľa očakávania sa cieľ zníženia množstva emisií zo sektorov, na ktoré sa nevzťahuje ETS, na úrovni EÚ o 10 % na rok 2020 pravdepodobne nesplní. Bez použitia spoločného plnenia/mechanizmu čistého rozvoja bude na dosiahnutie cieľa na úrovni EÚ potrebných ešte 6 % (pozri graf č. 6), a preto bude treba prijať dodatočné opatrenia a využiť synergie medzi vykonávaním smernice o energii z obnoviteľných zdrojov energie a rozhodnutia o spoločnom úsilí. Predpokladá sa, že desať členských štátov splní svoje ciele týkajúce sa sektorov, na ktoré sa nevzťahuje ETS, už prostredníctvom prijatého súboru politík a opatrení, čo je na grafe č. 6 znázornené ako „-“. Sú nimi Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Portugalsko a Rumunsko. Podľa prognóz PRIMES/GAINS nesplní svoje ciele týkajúce sa sektorov, na ktoré sa nevzťahuje ETS, sedemnásť členských štátov, medzi ktoré patrí osem najväčších producentov emisií, na ktorých sa nevzťahuje ETS, a EÚ-27 ako celok.

Graf č. 6: Predpokladaný rozdiel v dosahovaní cieľov na rok 2020 v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje ETS

[pic]

Zdroj: Európska komisia; sektory, na ktoré sa nevzťahuje ETS od roku 2013, t. j. s vylúčením aj sektorov, na ktoré sa vzťahuje ETS, ktoré sa stanú účastníkmi ETS až v roku 2013, s cieľom umožniť porovnateľnosť údajov v minulosti.

SITUÁCIA V KANDIDÁTSKYCH KRAJINÁCH EÚ

V rokoch 199014 až 2008 došlo v Chorvátsku k 0,6 % zníženiu množstva emisií skleníkových plynov, čo v porovnaní s rokom 2007 predstavuje pokles o 3,7 %. Na základe prognóz množstva skleníkových plynov, ktoré sú súčasťou 5. národného oznámenia, sa predpokladá, že Chorvátsko bude mať problémy dosiahnuť kjótsky cieľ s prijatým súborom politík a opatrení.

Množstvo emisií skleníkových plynov Islandu sa v období rokov 1990 až 2008 zvýšilo o 44 % a v roku 2008 bolo o 9 % vyššie ako v roku 2007. Vzhľadom na rozhodnutie 14/CP.7 je Island podľa prognóz množstva skleníkových plynov v 5. národnom oznámení na dobrej ceste k dosiahnutiu kjótskeho cieľa.

V roku 2008 dosiahlo množstvo emisií skleníkových plynov v Turecku 366,5 Mt CO2ekv, čo v porovnaní so 187 Mt CO2ekv v roku 1990 predstavuje nárast o 96 % a v porovnaní s rokom 2007 zníženie o 3,5 %. Na Turecko sa nevzťahuje žiaden záväzok znižovania množstva skleníkových plynov vyplývajúci z Kjótskeho protokolu.

Aktuálna inventúra emisií skleníkových plynov v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko nie je k dispozícii. Najnovšie údaje o množstve skleníkových plynov obsahuje 2. národné oznámenie a vzťahujú sa na obdobie rokov 1990 až 2002. V období rokov 1990 až 2002 došlo k poklesu celkového množstva emisií skleníkových plynov približne o 10 %.

Ďalšie informácie sú k dispozícii v oddiele 2 pracovného dokumentu útvarov Komisie.