5.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 64/5

1.

články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

2.

stratégiu Európa 2020, a najmä na ročný prieskum rastu na rok 2012 a rok 2013 a odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2012,

3.

závery Rady z 12. mája 2009, ktorými sa vytvára strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (1), ktorého prvoradým cieľom je podpora ďalšieho rozvoja systémov vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch, ktoré majú zabezpečiť osobné, spoločenské a profesijné naplnenie všetkých občanov, ako aj udržateľnú hospodársku prosperitu a zamestnateľnosť a súčasne presadzovať demokratické hodnoty, sociálnu súdržnosť, tvorivosť a inováciu, aktívne občianstvo a medzikultúrny dialóg,

4.

spoločnú správu Rady a Komisie z februára 2012 o vykonávaní strategického rámca „ET 2020“ (2), v ktorej sa uvádzajú kroky na mobilizáciu procesu „ET 2020“ na podporu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti rastu a zamestnanosti a určuje niekoľko prioritných oblastí pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v období 2012 – 2014,

5.

pretrvávajúcu hospodársku krízu, ktorú potvrdzujú najnovšie prognózy Komisie, podľa ktorých bude oživenie hospodárstva pomalšie ako sa očakávalo a nezamestnanosť v roku 2013 vyvrcholí na úrovni takmer 11 % (3), pričom úroveň nezamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovníkov bude o 60 % vyššia (4),

6.

potrebu zastaviť nárast nezamestnanosti mladých ľudí v Európe, ktorá teraz dosahuje v priemere úroveň takmer 23 % a vo viacerých členských štátoch stúpla nad 50 % (5),

7.

rastúce množstvo dôkazov, že ponúkané zručnosti nevyhovujú potrebám pracovného trhu, pričom takmer dva milióny pracovných miest v Európe ostáva v súčasnosti neobsadených (6),

8.

potrebu položiť základy budúceho rastu a konkurencieschopnosti v kontexte nedostatku verejných financií, a to prostredníctvom efektívnejších investícii do systémov vzdelávania a odbornej prípravy a na základe nepopierateľnej spoločenskej a hospodárskej návratnosti takýchto investícií,

9.

závery Rady z 26. novembra o vzdelávaní a odbornej príprave v rámci stratégie Európa 2020 – príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k oživeniu hospodárstva, rastu a zamestnanosti (7), v ktorých sa dohodlo, že odvetvie vzdelávania a odbornej prípravy by malo zohrávať, a to aj na úrovni ministrov, významnejšiu úlohu pri vymedzovaní spoločných prístupov a cieľov súvisiacich so vzdelávaním a odbornou prípravou, ako aj pri vykonávaní aspektov vzdelávania a odbornej prípravy v rámci európskeho semestra stratégie Európa 2020,

10.

závery Európskej rady z 13. a 14. decembra 2012, v ktorých sa (8):

11.

vytvorenie prepojenia, ktoré je predmetom rokovaní týkajúcich sa viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, medzi výberom investičných priorít a činností v rámci programovania budúcich štrukturálnych fondov na roky 2014 – 2020 a politickými výzvami, na ktoré sa upozornilo v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a národných programoch reforiem členských štátov.

1.

Ústrednú úlohu, ktorá sa v ročnom prieskume rastu na rok 2013 pripisuje vzdelávaniu a odbornej príprave, ako aj odkaz na kľúčovú úlohu investícií do ľudského kapitálu s cieľom riešiť nezamestnanosť, predchádzať jej a pripraviť pôdu pre oživenie hospodárstva sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných miest.

2.

Prístup, ktorý sa prijal v rámci ročného prieskumu rastu na rok 2013 vo vzťahu k diferencovanej fiškálnej konsolidácii, pričom sa členské štáty vyzývajú, aby zachovali budúci rastový potenciál tým, že sa budú prioritne zameriavať na vzdelávanie a odbornú prípravu a podľa možnosti posilnia investície do nich.

3.

Výzvu v rámci ročného prieskumu rastu na rok 2013 uskutočniť reformy s cieľom zlepšiť výsledky systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj celkovú úroveň zručností, pričom sa užšie prepojí akademická a pracovná sféra, berúc ohľad na skutočnosť, že žiadny program sa nehodí na všetky situácie a že niektoré reformy môžu priniesť želaný efekt až po uplynutí dlhšieho času.

4.

Význam, ktorý sa prikladá zručnostiam, vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu pri zvyšovaní zamestnateľnosti a najmä pri predchádzaní nezamestnanosti mladých ľudí a jej riešení zameraním sa na jej základné príčiny, z ktorých sa mnohé skúmajú v nedávnom oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov.

1.

zabezpečili zachovanie sociálnych aspektov vzdelávania a odbornej prípravy a rovnaké možnosti prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy mohli naďalej prispievať k podpore sociálnej súdržnosti, udržateľného rozvoja, aktívneho občianstva a osobného uspokojenia v európskych spoločnostiach;

2.

posilnili úlohu vzdelávania a odbornej prípravy v rámci stratégie Európa 2020 s prihliadnutím na oznámenie Prehodnotenie vzdelávania, ako aj aspekty vzdelávania a odbornej prípravy v ročnom prieskume rastu a odporúčania pre jednotlivé krajiny a pritom sa v súlade s vnútroštátnymi prioritami a prioritami v rámci „ET2020“ a na základe dostupných zdrojov zamerali na tieto oblasti:

1.

rešpektovať zásadu subsidiarity a zodpovednosť jednotlivých štátov za vzdelávanie odbornú prípravu, ako aj inštitucionálnu autonómiu poskytovateľov vzdelávania a pritom podporovať členské štáty v ich úsilí o zlepšovanie systémov vzdelávania a odbornej prípravy za plného využitia programov a fondov EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a prostredníctvom lepšej vedomostnej základne, podrobných analýz nákladov a prínosov a väčšej transparentnosti, a to aj prostredníctvom:

2.

podporovať iniciatívy, ako je napr. navrhované združenie učňovskej prípravy na úrovni EÚ, ktorého cieľom je zlepšovať učenie sa vychádzajúce z pracovnej praxe a zapájať silné partnerstvá medzi sférou vzdelávania a zamestnanosti, najmä medzi sociálnymi partnermi, zástupcami podnikov a poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy, a to v súlade s kodanským procesom;

3.

skúmať (spolu so sociálnymi partnermi na úrovni EÚ) možnosti zvýšenia úrovne a kvality poskytovania vzdelávania a odbornej prípravy pre dospelých s cieľom rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovných síl;

4.

v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami posúdiť vplyv prípadného vytvorenia európskeho priestoru pre zručnosti a kvalifikácie na podporu silnejšej konvergencie medzi rôznymi nástrojmi pre transparentnosť a uznávanie na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť jednoduché uznávanie zručností a kvalifikácií za hranicami štátov;

5.

koordinovane s inými iniciatívami členských štátov v tejto oblasti spustiť novú iniciatívu zameranú na „otvorenie vzdelávania“, v ktorej sa bude analyzovať vplyv podpory EÚ na rozšírenie prístupu k otvoreným zdrojom vzdelávania so zaručenou kvalitou a IKT a na rozšírenie ich využívania;

6.

zaviesť opatrenia na podporu vzdelávania v oblasti podnikania, najmä v podobe politických usmernení, ako aj rámec na podporu takéhoto vzdelávania na úrovni inštitúcií;

7.

analyzovať efektívnosť verejných výdavkov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a začať na úrovni EÚ diskusiu s príslušnými zainteresovanými stranami o výhodách investícií do rôznych sektorov vzdelávania a odbornej prípravy.

1.

Vytvorili užšie prepojenie medzi hlavnými strategickými politickými výzvami, ktoré sa identifikovali v rámci európskeho semestra, a činnosťami otvorenej metódy koordinácie (OMK) a v prípade potreby vypracovali plány pre jednotlivé krajiny s cieľom pomôcť jednotlivým členským štátom a ich zoskupeniam pri napĺňaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

2.

Naplno využívali podľa potreby potenciál spolupráce a partnerského učenia vytvorený v rámci OMK prostredníctvom zdokonalených pracovných metód vrátane:

3.

Stimulovali konštruktívny proces nadviazania na odporúčania pre jednotlivé krajiny tým, že budú spoločne a pravidelne využívať výsledky uvedených mechanizmov spolupráce v rámci OMK spolu s príslušnými politickými výbormi (t. j. Výbor pre hospodársku politiku a Výbor pre zamestnanosť).