26.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 424/64

Spravodajca:

Richard Adams

1.1.

Ceny energie celkovo dosiahli historicky vysokú úroveň a je pravdepodobné, že sa ešte zvýšia. Mnohé domácnosti po celej EÚ to pociťujú ako veľký zásah do rozpočtu. Podobne sú postihnutí aj priemyselní spotrebitelia. Komisia zdôrazňuje, že je potrebné, aby občianska spoločnosť lepšie porozumela tomu, ako môže zloženie cien energie uviesť do súladu naše ciele v oblasti klímy s našimi potrebami v súvislosti s energetickou bezpečnosťou. Bez pochopenia tejto otázky nie je možné počítať s politickou vôľou ani so súhlasom spotrebiteľov.

1.2.

Ceny energie môžu predstavovať dôležitý faktor konkurencieschopnosti pre priemysel. Ekonomická analýza priemyselnej konkurencieschopnosti by sa však nemala obmedzovať len na ceny energie. Taktiež by sa mali zohľadniť ďalšie kľúčové faktory, akou je energetická intenzita a podiel nákladov na energiu v rámci celkových nákladov, ako aj v ziskovom rozpätí. Má zásadný význam, aby obmedzovanie zmeny klímy bolo globálne súdržné. Vedúce postavenie Európy so sebou môže prinášať riziko v podobe nekonkurencieschopnosti, presunu priemyslu a vývozu emisií CO2.

1.3.

Energetická účinnosť, obnoviteľné zdroje energie a iné domáce zdroje energie môžu pomôcť zlepšiť zásobovanie, avšak všetky charakterizuje faktor nákladov, rizikovosti, environmentálneho vplyvu a spája sa s nimi akceptovanie zo strany spoločnosti. Vzhľadom na to, že prístupy a postoje sa od seba líšia, pri určení akceptovateľného energetického mixu v každom členskom štáte je osobitne dôležitá transparentná analýza nákladov a revízia a lepšia koordinácia podporných nástrojov (ako napr. výkupných predpisov a cien) a taktiež spolupráca so susednými krajinami.

1.4.

Je potrebné zabezpečiť, aby bol priemysel v budúcnosti, tak ako aj v minulosti, schopný prispôsobiť sa, a zvýšiť kapacitu energetického sektoru s cieľom realizovať potrebné investície v energetickom systéme. Toto si bude vyžadovať pevný záväzok zo strany vlád, ktorý musí byť v súlade s európskym vnútorným energetickým trhom.

1.5.

Je potrebné dobudovať európsky vnútorný energetický trh, avšak využitie jeho úplného potenciálu je potrebné podporovať prostredníctvom vhodných trhových nástrojov, riadnej koordinácie vnútroštátnych energetických politík na úrovni EÚ a jasného spoločného vedenia. Potrebnou podmienkou je opätovný dôraz na transparentné a presné údaje. Je potrebné zohľadniť osobitnú situáciu v príslušných členských štátoch, ako je napr. otázka súčasných „energetických ostrovov“. Pri posudzovaní cien by sa mala zohľadniť skutočnosť, že bez rozvinutej infraštruktúry, ktorá si vyžaduje rozsiahle investície, nebude možné dobudovať spoločný vnútorný energetický trh a jednotlivé štáty nebudú môcť využívať jeho výhody.

1.6.

Mimoriadny význam má optimalizácia nákladov prostredníctvom užšej koordinácie a solidarity na úrovni EÚ, keďže riadiace páky energetickej politiky zostávajú pod priamou kontrolou členských štátov. Táto koordinácia bola v minulosti slabá, a preto je potrebný nový prístup. V situácii stále väčšej neistoty pri dodávkach energie je tiež osobitne dôležitá solidarita medzi členskými štátmi, ako aj zvýšený dôraz na spoločný výskum a vývoj zameraný na riešenie problémov zjavných vo výrobe energie a v dodávateľskom reťazci.

1.7.

Vytvorenie uzlov kvapalného plynu medzi skupinami členských štátov môže viesť k optimalizácii a zníženiu nákladov tým, že prispeje k oddeleniu cien ropy a plynu a zvýši flexibilitu výrobcov energie.

1.8.

EHSV v záujme rozšírenia koordinácie naliehavo žiada, aby sa prijali príslušné opatrenia a priamo sa podporil rozsiahly program zahŕňajúci dialóg o energetike na celoeurópskej úrovni. Na tomto dialógu by sa mali zúčastniť spotrebitelia energie, zástupcovia domácností a priemyslu a obchodní a inštitucionálni aktéri v energetickom reťazci spolu s miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi.

1.9.

Inkluzívny, reprezentatívny, nezávislý a transparentný európsky dialóg o energetike (EDE) by mal taktiež poskytnúť základ pre nový postup riadenia navrhnutý Komisiou, ktorého cieľom je splnenie cieľov v oblasti energetiky a klímy navrhnutých v rámcovom programe do roku 2030.

2.1.

Ceny energie, a najmä cena elektrickej energie, sa pre väčšinu spotrebiteľov v domácnostiach a priemysle v EÚ zvyšovali vo väčšej miere ako bola miera inflácie. Ovplyvnilo to rozpočet domácností v celej Európe a v niektorých členských štátoch došlo k výraznému nárastu energetickej chudoby. Negatívny vplyv to malo aj na niektoré priemyselné odvetvia, a to najmä na energeticky náročné priemyselné odvetvia. Priemysel v minulosti na vysoké ceny vždy reagoval zlepšením energetickej účinnosti a špecializáciou na výrobu s vysokou pridanou hodnotou, na čo je však v súčasnosti stále menej priestoru. Hospodársky prepad spôsobil ďalšie zvyšovanie tlaku a napriek energetickej účinnosti a úsporným opatreniam náklady sa pre väčšinu spotrebiteľov naďalej zvyšujú.

2.2.

V súbore opatrení, ktorý predstavila Komisia v januári 2014, sú zahrnuté aj dve rozsiahle správy, ktoré sa priamo dotýkajú cien a nákladov. Jednou z nich je pracovný dokument Komisie „Ceny energie a náklady na energiu“ a druhou je dokument „Vývoj hospodárstva v oblasti energie v Európe“. V súbore opatrení sú stanovené ciele v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030 a navrhuje sa v ňom, aby sa ochrana klímy zosúladila s udržaním priemyselnej konkurencieschopnosti a ponukou dostupnej energie pre občanov. Toto si bude vyžadovať spoločné pochopenie, uznanie a komunikáciu o konkrétnych hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výhodách vyplývajúcich zo znižovania emisií a ekologizácie hospodárstva. V súbore opatrení sa výslovne uznáva, že podpora verejnosti bude mimoriadne dôležitá a že bude potrebný realistickejší prístup k výzvam, najmä k výzvam finančnej povahy. Podľa Komisie „ciele vysielajú silný signál smerom k trhu a povzbudzujú priame investície do nových potrubí a sietí elektrickej energie alebo nízkouhlíkových technológií (1)“

2.3.

V oznámení o cenách energie a nákladoch na energiu, ktoré je predmetom tohto stanoviska, sa v zhode s Medzinárodnou agentúrou pre energiu (2) konštatuje, že ceny na svetovom trhu, dôležité rozsiahle investície do infraštruktúry a energetická účinnosť v kombinácii s poplatkami spojenými s klímou budú mať za dôsledok, že cena energie sa bude držať na súčasnej historicky vysokej úrovni. Nielen že to môže mať vážny dosah na spotrebiteľov, ale v dôsledku súčasnej veľkoobchodnej ceny elektrickej energie v odvetví jej výroby vo výške približne 40 EUR za MWh nie je možné realizovať v tomto sektore investície, ktoré sú potrebné na výmenu zastarávajúcich nástrojov a na riešenie problémov týkajúcich sa zmeny klímy. Toto stanovisko sa zameriava na pravdepodobnú reakciu občianskej spoločnosti a na to, do akej miery je možné vytvoriť silné signály pre trh a politickú ústretovosť na dosiahnutie politických cieľov.

3.1.

Počas piatich rokov po roku 2008 sa maloobchodné ceny energie zvyšovali, v niektorých členských štátoch dokonca výrazne, a to aj napriek relatívne stabilným veľkoobchodným cenám elektrickej energie a stabilným veľkoobchodným cenám plynu. Vplyv spotrebiteľov v domácnostiach a v priemysle, najmä počas hospodárskeho poklesu, bol značný, a pravdepodobne sa bude ďalej zvyšovať. Existujú tiež veľké rozdiely medzi členskými štátmi, pričom niektorí spotrebitelia platia o 250 až 400 % viac ako iní. Výrazný podiel na tomto zvyšovaní malo zvýšenie nákladov v oblasti prepravy a distribúcie a zvýšenie daní a poplatkov. Náklady na primárnu energiu však predstavujú naďalej najväčšiu položku v cenovom zložení.

3.2.

Vlády v EÚ musia dobudovať energetický trh v roku 2014. Liberalizácia trhu podporí investície a hospodársku súťaž a zlepší účinnosť vo viacerých oblastiach, čo sa možno prejaví v podobe nižších cien. Spotrebitelia a priemyselný sektor (najmä malé a stredné podniky) môžu svoje náklady znížiť tak, že tam, kde je dostatok dodávateľov, prejdú k lacnejším dodávateľom energie.

3.3.

Vlády v EÚ musia taktiež ďalej rozvíjať energetickú infraštruktúru, diverzifikovať dodávky energie a trasy zásobovania a vystupovať jednotne pri rokovaniach s veľkými energetickými partnermi.

3.4.

Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby sa energetické politiky financované konečnými užívateľmi a daňovými poplatníkmi uplatňovali nákladovo čo najefektívnejšie a aby sa realizovali na základe osvedčených postupov.

3.5.

EÚ a vlády členských štátov musia vyvinúť väčšie úsilie, pokiaľ ide o porovnanie nákladov na siete a postupy. Konvergenciou postupov v rámci sietí v Európe sa môže zlepšiť účinnosť a znížiť cenová položka týkajúca sa nákladov na siete.

3.6.

Spotrebitelia v domácnostiach a priemyselný sektor môžu do istej miery udržiavať nízke náklady na energiu prostredníctvom zlepšovania energetickej účinnosti. Dobrovoľné opatrenia spotrebiteľov na prispôsobenie objemu alebo času ich spotreby energie (reakcia na dopyt) a inovatívne energetické technológie môžu ušetriť energiu a peniaze.

3.7.

EÚ musí pokračovať vo svojom úsilí, aby sa s medzinárodnými partnermi dohodla na energetických dotáciách a dovozných obmedzeniach, a pomáhať niektorým priemyselným spotrebiteľom prostredníctvom daňových transferov, poskytovaním výnimiek a znižovaním daní a poplatkov.

3.8.

Komisia sa v podstate zasadzuje za dobudovanie jednotného energetického trhu v EÚ a navrhuje, aby domácnosti a priemyselný sektor podnikli kroky na zlepšenie svojej energetickej účinnosti, zaviedli systém reagovania na dopyt a iné novátorské energetické technológie a inovácie s cieľom ušetriť energiu a peniaze, a aby členské štáty vo výraznej miere zlepšili prenos a distribúciu. Je potrebné konštatovať, že rast v oblasti obnoviteľných zdrojov energie môže mať priamy vplyv na zlepšenie energetickej bezpečnosti. Taktiež sa uznáva, že v niektorých členských štátoch treba prijať opatrenia na zabránenie energetickej chudobe domácností, najmä prostredníctvom sociálno-politických opatrení. Ak bude konkurencieschopnosť priemyselného sektoru v oblasti energie podľa predpovedí klesať, tento problém by sa mohol riešiť (najmä prostredníctvom WTO) minimalizovaním dotácií na energie zo strany medzinárodne konkurenčných krajín a taktiež inými daňovými transfermi.

4.1.

Strategická reakcia, ktorú navrhuje Komisie, má tri zásadné aspekty. Nezávisle od dobudovania vnútorného energetického trhu, je skutočne opodstatnené pokračovať v prístupe k ekologickému hospodárstvu alebo ho rozširovať, tak ako sa to zdôrazňuje v rámcovom programe do roku 2030, a aký vplyv to bude mať na ceny energie a náklady na energiu? Po druhé, je možné presvedčiť občiansku spoločnosť účinným sociálnym dialógom o tom, že takýto prístup je správny a prijateľný? Po tretie, bude možné stimulovať trh tak, aby priťahoval súkromné investície v Európe do nových potrubí a elektrických sietí a nízkouhlíkových technológií?

4.2.

Energia je vo všeobecnosti vo svojich rôznych podobách a z hľadiska hodnoty vôbec najviac obchodovanou globálnou komoditou. V dôsledku ústrednej úlohy, ktorú energia zohráva v hospodárskom rozvoji, si výskum, prieskum, rozvoj, výroba a prenos energie budú v blízkej budúcnosti vyžadovať rozsiahle investície. Toto sa vzťahuje aj nato, že je potrebné docieliť bezpečné zásobovanie energiou, tak ako sa to v poslednom čase zdôrazňuje. V tejto súvislosti sa väčšinou uvádza fráza, že „svetlo treba nechať svietiť“, pričom pod „svetlom“ sa rozumie dôležitá úloha, ktorú energia zohráva v modernej spoločnosti. Je potrebné uznať, že od bezpečnosti zásobovania môžu v súčasnosti závisieť aj iné ciele energetickej politiky, či už na vnútroštátnej úrovni alebo úrovni EÚ, a tento faktor by sa mal v oznámení viac zdôrazniť, resp. že toto zabezpečenie môže mať za následok dodatočné náklady.

4.3.

Ak sa majú zároveň pokryť krátkodobé a dlhodobé náklady na prechod na výrobu nízkouhlíkovej energie, treba mať na zreteli a opätovne zdôrazniť aj viacero dôležitých faktorov na globálnej úrovni.

Je nevyhnutné, aby sa uskutočnil energetický prechod z fosílnych palív. Rýchlosť tohto prechodu je rozhodujúca. Musí byť dostatočná nato, aby sa zabránilo vplyvu na životné prostredie a zároveň sa zachovali stabilné hospodárske a sociálne štruktúry. Veľmi dôležité bude spojené celosvetové úsilie a nevyhnutné bude udržať hospodársku schopnosti EÚ prispieť k tomuto prechodu. Má zásadný význam, aby obmedzovanie zmeny klímy bolo globálne súdržné. Vedúce postavenie Európy so sebou môže prinášať riziko v podobe nekonkurencieschopnosti, presunu priemyslu a vývozu emisií CO2.

4.4.

Dnes jasne vidíme, že samotné trhy často nie sú schopné riešiť sociálne a environmentálne problémy, čo ani nie je ich úlohou. EHSV sa domnieva, že trhy, napriek tomu, že často úspešne plnia krátkodobé ciele, pokiaľ ide o náklady a účinnosť, treba pretransformovať prostredníctvom účinných trhových nástrojov tak, aby boli schopné plniť aj sociálne priority (4). To si vyžaduje dobrú reguláciu, podporu a zapojenie občianskej spoločnosti, ako aj vytvorenie silného záväzku k sociálnej zodpovednosti podnikov.

4.5.

Ak spoločnosť nerozumie dileme, s ktorou je konfrontovaná EÚ a svet, nemožno očakávať politickú vôľu ani akceptovanie zo strany spotrebiteľov. Ceny budú so všetkou pravdepodobnosťou ďalej rásť. Spotrebitelia budú proti tomuto rastu silno protestovať. Zníženie politického a sociálneho dopadu je náročnou úlohou.

4.6.

EHSV sa domnieva, že najefektívnejším prístupom je v plnej miere zapojiť európskych spotrebiteľov energie, domácnosti, priemyselný sektor a obchodných a priemyselných aktérov v energetickom reťazci do aktívneho a tvorivého dialógu o týchto otázkach, ktorý povedie k opatreniam.

4.7.

V súčasnom oznámení je však tento prístup len málo zreteľný. Hoci na „trhy“ sa odkazuje 41-krát, o „zapojení’,“občanovi’ alebo „konzultácii“ existujú celkovo iba tri zanedbateľné odkazy. Podobne je to aj v politickom rámcovom dokumente na obdobie 2020 až 2030.

4.8.

V súvislosti s touto témou majú rozhodujúci význam konzistentnosť a konkrétne opatrenia. V rámcovom dokumente z roku 2011 s názvom „Plán postupu v energetike do roku 2050“ sa v širšom meradle uznáva, že „rozhodujúce je zapojenie verejnosti“ (bod 3.4), prijalo sa však málo opatrení.

4.9.

EHSV preto naliehavo žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby súrne prijali a realizovali európsky program o energetike, ktorý výbor prijal v roku 2013 vo svojom stanovisku na tému ‘Potreby a metódy aktívneho zapojenia občanov do energetickej politiky (5)“. Takýto dialóg by zohrával štrukturálnu úlohu pri vytváraní a zachovaní postupu riadenia na úrovni EÚ v oblasti zásobovania energiou a klimatických cieľov.

4.10.

Takýto proces by mal klásť dôraz na:

4.11.

Rozdiely v cenách energie v rámci celej Európy už boli zaznamenané skôr. Aj keď rozdiely v nákladoch na výrobu a dodávky energie tu môžu zohrávať určitú úlohu, významne k tomu prispieva aj široká škála uložených daní a poplatkov za energiu. Vo všetkých členských štátoch tvorí zdanenie energie významnú časť vládnych príjmov a aj pri vylúčení zdanenia ropy by bolo ťažké nájsť iné zdroje príjmov ako náhradu za akékoľvek zníženie daní (6).

4.12.

Treba však uviesť, že v prípade niektorých druhov energie už bolo vysoké zdanenie prijaté, hoci sa tak stalo s nevôľou. V EÚ predstavuje zdanenie ropy vyše 55 % ceny, kým napríklad v USA to je 14 % a v Japonsku 41 %.

4.13.

Je potrebné zohľadniť osobitnú situáciu v príslušných členských štátoch, ako je napr. otázka súčasných „energetických ostrovov“. Pri posudzovaní cien by sa mala zohľadniť skutočnosť, že bez rozvinutej infraštruktúry, ktorá si vyžaduje rozsiahle investície, nebude možné dobudovať spoločný vnútorný energetický trh a jednotlivé štáty nebudú môcť využívať jeho výhody.

5.1.

„Vnútorný energetický“ trh je mimoriadne problematický, pretože bezpečnosť zásobovania energiou je prvoradým národným záujmom, a napriek pokroku dosiahnutom v oblasti vytvorenia vnútorného energetického trhu, trh zostáva v rozsiahlej miere pod priamou kontrolou alebo vplyvom štátu. Ťažkosti pri vytváraní trhu, napr. v porovnaní s mnohými ostatnými kategóriami spotrebného tovaru, spôsobovali taktiež technické faktory, faktory týkajúce sa zdrojov a geografické faktory.

5.1.1.

Cieľ dosiahnuť dobudovanie jednotného trhu pre elektrickú energiu a plyn, ktorý bol stanovený v treťom energetickom balíku v roku 2009, nebude splnený a hlavné aspekty liberalizácie energie sa preukázali ako ťažko realizovateľné. Dosiahnutie výhod z integrácie trhu narazilo na odpor zo strany vlád, podnikov a spoločnosti. V niektorých členských štátoch prevláda názor, že zásadné zmeny v oblasti výroby, distribúcie a spotreby energie by mohlo mať neprijateľné účinky.

5.1.2.

Hoci v strednej a západnej Európe sa vo všeobecnosti realizuje konvergencia veľkoobchodných cien, nedochádza ku konvergencii maloobchodných cien z toho dôvodu, že členské štáty uplatňujú rôzne národné systémy na podporu investícií do energetického odvetvia a realizujú rôzne vnútroštátne politiky týkajúce sa spôsobu rozdelenia nákladov na túto podporu medzi konečných spotrebiteľov. Následne sa vytvára „plytký“ trh s elektrickou energiou, ktorý len optimalizuje využívanie súčasného európskeho systému. Toto je však nepostačujúce, keďže potrebný by bol „prehĺbený“ trh stimulujúci optimálne investície v celoeurópskom meradle v záujme toho, aby tieto investície skutočne vznikali a aby sa zabezpečila ich nákladová efektívnosť. Napríklad je dôležitá revízia a lepšia koordinácia podporných nástrojov (ako napr. výkupných predpisov a cien).

5.1.3.

Na to je potrebná vyššia trhová likviditu a tvorba cien v rámci uzlov, najmä cien plynu. V niektorých členských štátoch sa trh s plynom vybudoval, ale stále nie je natoľko likvidný, aby ponúkal prijateľnú alternatívu – expanzívnej – indexácii podľa ceny ropy a poskytoval trhovú tvorbu ceny. Preto je veľmi dôležité vytvoriť regionálne plynové centrá a zlepšiť medzi nimi vzájomné prepojenie, pokiaľ ide o kapacitu prenosu, zmluvné dojedania a prístup na trh, zvlášť o flexibilné časti dodávok. Keď sa výrobcom energie umožní prístupu na trhy s plynom, budú mať väčšiu flexibilitu na optimalizáciu výrobných období. Môžu sa vyhnúť výrobe počas stratových období a udržať si konkurencieschopnosť a tak znížiť nepokryté náklady, ktoré by museli preniesť na spotrebiteľov.

5.1.4.

Zatiaľ ešte stále nie je známe presné zloženie cien energie v jednotlivých členských štátoch. Podrobný výskum, ktorý v súčasnosti realizuje Komisia o presnejšom vymedzení zloženia cien energie a rozsahu a vplyve dotácií na energie, má kľúčový význam pre to, aby sa mohol vytvoriť základ pre rovnaké podmienky v oblasti výroby energie a tvorby cien. Je potrebné, aby podniky nepretržite poskytovali údaje o cenách energie a nákladoch v záujme toho, aby sa zlepšila transparentnosť v oblasti operačných podmienok v priemyselných odvetviach, ale aj z toho dôvodu, aby sa politiky mohli opierať o spoľahlivé údaje. Zásadný význam má zabezpečenie transparentnosti ako prvého kroku smerom k nákladovo efektívnym politickým voľbám a zmysluplnému politickému dialógu s verejnosťou. To sa týka aj zloženia úrovní zisku dodávateľov energie. Neexistujúce vhodné štatistické údaje môžu narušiť dôveryhodnosť rozhodnutí, ktoré sa prezentujú ako podložené. Takéto štatistické údaje by mali byť dostupné na každej úrovni riadenia.

5.1.5.

Priemyselný sektor môže poskytnúť investície s cieľom znížiť intenzitu využívania energie. Toto urobil už aj v minulosti. Takéto investície si však vyžadujú prijateľnú návratnosť a časom majú tendenciu sa zdražovať.

5.1.6.

EÚ a členské štáty v minulosti pomohli pri ochrane zraniteľných priemyselných odvetví prostredníctvom bezplatného prideľovania kvót, poskytnutím výnimiek a oslobodením od daní a poplatkov a, v niektorých ojedinelých prípadoch, prostredníctvom kompenzácie. So zreteľom na to, že rozdiely medzi nákladmi na politiku v oblasti klímy v EÚ a u niektorých jeho hlavných obchodných partnerov sa v dohľadnom čase neznížia, Európska komisia by mala ohodnotiť súčasný rámec a preskúmať nové prístupy poskytovania pomoci zraniteľným priemyselným odvetviam, ktoré sú kompatibilnejšie s vnútorným trhom.

5.1.7.

Keďže energetická bezpečnosť je mimoriadne dôležitým štátnym záujmom, vlády budú v záujme zabezpečenia zásobovania ochotné akceptovať prípadné dodatočné náklady. Taktiež členské štáty, ktoré sa z dôvodu suverenity vedia len ťažko dohodnúť na uspokojivom postupe riadenia na úrovni EÚ, sú ochotné tolerovať štruktúru trhu, ktorá nie je dostatočne optimálna. V časoch neistých dodávok energie je však solidarita veľmi dôležitá pre zabezpečenie stálych dodávok energie.

5.1.8.

Celkovo existuje málo signálov, ktoré by naznačovali, že sa v rámci mimoriadne rozdielnych energetických politík uplatňovaných v jednotlivých členských štátoch uzná potreba hlbšej integrácie na úrovni EÚ. Toto narúša medzinárodný energetický trh a vysiela zmätočné signály smerom k investorom. EHSV sa domnieva, že je potrebné urobiť rozhodujúci krok smerom ku skutočnému európskemu energetickému spoločenstvu s cieľom koordinovať národné energetické stratégie, s osobitným zreteľom na zabezpečenie dodávok energie v EÚ za najnižšie náklady.

5.2.1.

Prechod na udržateľnejšie hospodárstvo efektívnejšie využívajúce zdroje je v zásade pevne určené. V praxi však v dôsledku hospodárskeho poklesu, celosvetovej hospodárskej súťaže a nezhôd medzi členskými štátmi v súvislosti s prioritami, došlo k spomaleniu a zníženiu účinnosti tohto prechodu (7).

5.2.2.

V politických vyhláseniach o ekologizácii hospodárstva bola často len formálna zmienka o cieli EÚ v oblasti udržateľného rozvoja, pričom sa v nich neuznáva rozsah ekonomických a spoločenských zmien, ktoré by z toho vyplývali, ani štrukturálne prekážky.

5.2.3.

Tento cieľ sa často nesprávne interpretoval, ako „ekologizácia“ existujúcich hospodárskych aktivít, t. j. zníženie emisií uhlíka, a zachovanie nádeje, že to povedie k väčšiemu rastu a tvorbe pracovných miest. Ekologizácia hospodárstva si však vyžaduje oveľa hlbšiu transformáciu výrobných a spotrebných návykov a životného štýlu, než by to bolo spoločensky akceptovateľné v priebehu jedného desaťročia. Prakticky by to znamenalo, že všetky hospodárske aktivity by sa museli pretransformovať a že počas obdobia prechodu od tradičného k ekologickému hospodárstvu by úroveň rastu a tvorby pracovných miest bola neistá. Tu by malo pomôcť koordinované úsilie v oblasti výskumu a vývoja.

5.2.4.

Taktiež sa mimoriadne podcenili prekážky brániace rýchlej, účinnej a reálnej ekologizácii hospodárstva. Tvorba cien zohráva svoju úlohu v otázkach ako napr.:

5.2.5.

Ekologizácia hospodárstva je však nevyhnutná. Ide o závažnú a mimoriadne náročnú úlohu, nemáme však inú voľbu, ak chceme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť. Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné stanoviť také tempo, ktoré zohľadní rovnováhu medzi politickou dôveryhodnosťou, hospodárskou silou, stabilnými sociálnymi systémami a voľbou občanov. Predbežné podmienky však neboli splnené, najmä pokiaľ ide o zapojenie verejnosti v súvislosti s prekonávaním prekážok. Takisto je pravdou, že z tohto môžu vyplývať jednoznačné výhody, ako napr. získanie vedúceho postavenia na trhu v oblasti udržateľnej a nízkouhlíkovej energie. EÚ významne pokročila v oblasti zavádzania nízkouhlíkovej elektrickej energie a nahrádzania rôznych foriem vykurovania touto energiou a má taktiež rozsiahly sektor pre rozvoj udržateľných dopravných inovácií.

5.2.6.

Úspora energie a účinnosť zohráva zásadnú úlohu pri minimalizácii nákladov. Pokiaľ ide o domácnosti, existujú ešte mnohé výhody, ktoré by sa mohli využiť prostredníctvom regulácie spotrebiteľského dopytu. V čoraz väčšom počte verejných budov (väčšinou však ide o novostavby) sa nachádzajú pozoruhodné príklady na riešenia v oblasti účinnosti a zníženia rozsahu využívania a mnohé podniky môžu prostredníctvom úsilia zameraného na dosiahnutie väčšej priemyselnej energetickej účinnosti, ktorá je v niektorých odvetviach dobre etablovaná, dosiahnuť ďalšiu úsporu.

5.2.7.

Trhové nástroje zohrávali zásadnú úlohu pri podpore a preorientovaní ekonomík členských štátov. Vo všeobecnosti je však možné konštatovať, že v celej EÚ prevláda nekonzistentnosť, pokiaľ ide o uplatňovanie daní, poplatkov, dotácií a iných trhových nástrojov. Toto je osobitne zreteľné v spojitosti s energiou. Trhové nástroje preto musia stimulovať prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a podporovať hospodárske oživenie (8).

5.3.

Nevyhnutnou požiadavkou je účinné riadenie pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy, tak ako sa navrhuje v klimaticko-energetickom balíku, a jednoznačne súvisí so stanovením konzistentných trhových parametrov prostredníctvom štátnych energetických regulačných orgánov. EHSV dôrazne podporuje koordinovanejšiu energetickú politiku a konzistentné a konvergentné riadenie vnútroštátnych politík ako krok smerom k optimalizácii cien v celej EÚ, a preto podporuje iniciatívu Komisie. Domnieva sa však, že je potrebná dôkladná úvaha v súvislosti s tým, aby sa zabezpečilo, že systém skutočne splní svoje ciele, a zastáva názor, že výbor môže užitočným spôsobom prispieť k budúcim návrhom Komisie, najmä pokiaľ ide o tieto otázky:

5.4.

Európska komisia musí vytvoriť taký systém riadenia, ktorý bude možné účinne uplatňovať a ktorý bude zároveň dostatočne pružný na to, aby ho podporili aj členské štáty. EHSV preto v úzkej spolupráci s Komisiou navrhuje iniciovať politicky neutrálnu úvahu, v rámci ktorej budú zohľadnené názory všetkých zainteresovaných strán. Cieľom takej to úvahy by bolo vytvorenie účinného, pružného a inkluzívneho systému riadenia. Proces zapájania verejnosti, ako aj samotný systém riadenia sú nevyhnutné na to, aby bolo možné riešiť a vysvetľovať výzvy spojené s cenami energie a nákladmi na energiu.