15.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/51

Spravodajca:

Michael IKRATH

Pomocný spravodajca:

Carlos TRIAS PINTÓ

1.1.

EHSV víta skutočnosť, že Európska komisia v tejto fáze upúšťa od regulačných opatrení a podporuje ju v jej odhodlaní uplatňovať príslušné pravidlá hospodárskej súťaže, ak sa to ukáže ako nevyhnutné na zaistenie rovnakých podmienok činnosti a ochranu spotrebiteľa.

1.2.

EHSV víta iniciatívu Európskej komisie zameranú na prehĺbenie jednotného trhu prostredníctvom akčného plánu. Bude si to vyžadovať na jednej strane postupné rozšírenie hospodárskej a menovej únie a na druhej strane ďalšiu harmonizáciu finančných produktov a služieb v kombinácii s digitálnymi inováciami pri súčasnom zachovaní spravodlivej hospodárskej súťaže s takými podmienkami, ktoré sú neutrálne z hľadiska technológie a obchodného modelu.

1.3.

EHSV vyzýva členské štáty, aby zdvojnásobili svoje úsilie o dosiahnutie dôsledného, harmonizovaného, koordinovaného a systematickejšieho uplatňovania širokého spektra celoeurópskych noriem, ktoré sa v súčasnosti zavádzajú s cieľom zabezpečiť, aby boli plne inkluzívne pre spotrebiteľov a zároveň ich chránili pred početnými rizikami spojenými s novými finančnými scenármi.

1.4.

EHSV konštatuje, že osobitnú pozornosť je potrebné venovať tradičným retailovým bankám (boring banking) ako kľúčovému sprostredkovateľovi takýchto výrobkov a služieb. Tieto banky – najmä regionálne alebo miestne banky – sa tradične tešia vysokej úrovni dôvery spotrebiteľov v EÚ, ktorých tendencia prejsť k inému poskytovateľovi je pomerne nízka. Napriek tomu by sa mali podporovať cezhraničné produkty, aby sa tak zdôraznila myšlienka jednotného trhu, voľného pohybu osôb a voľného obehu tovaru.

1.5.

Zároveň by sa mali riešiť obavy spotrebiteľov, pokiaľ ide napríklad o odlišný jazyk, odlišné právne predpisy, vyššie poplatky pre nerezidentov, odmietnutie prístupu k určitým finančným produktom a službám pre nerezidentov, daňové rozdiely, prehnané využívanie právnych predpisov proti praniu špinavých peňazí alebo kurzové riziko.

1.6.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o tom, koľko ekonomicky znevýhodnených dlžníkov má cezhraničné spotrebiteľské úvery, ktoré im nie sú dostupné doma (loan shopping), čím sa vystavujú veľkému riziku nadmerného zadlženia.

1.7.

V záujme porovnateľnosti a transparentnosti finančných produktov a služieb s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky činnosti v členských štátoch EHSV odporúča prijať kroky, ktoré by zabezpečili, že zdaňovanie produktov a služieb už nebude prekážkou spravodlivej hospodárskej súťaže.

1.8.

EHSV nalieha na Komisiu, aby stanovila primerané, nezávislé, povinne certifikované nástroje na porovnávanie rôznych finančných produktov v odlišných jurisdikciách, ktoré tvoria Európsku úniu.

1.9.

EHSV odporúča reguláciu neeurópskych IT gigantov, ako je Google, Apple atď., ktoré môžu využívať svoje zákaznícke databázy s cieľom ponúkať v priamom predaji personalizované produkty bez toho, aby podliehali pravidlám EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa a iných predpisom.

1.10.

EHSV je pevne presvedčený, že digitalizácia nepretržite a vytrvalo mení správanie spotrebiteľov. Preto víta a podporuje úsilie Komisie zamerané na posilnenie digitálneho jednotného trhu s osobitným dôrazom na finančné služby. Komisia postupuje správne, keď sa zameriava na odstránenie prekážok, ktoré bránia cezhraničnej digitálnej distribúcii (geografické blokovanie). Podľa EHSV ide o jedinečnú príležitosť ako dosiahnuť skutočný jednotný trh v oblasti spotrebiteľských finančných služieb.

1.11.

V oblasti finančných technológií a v záujme udržateľnej regulácie, ako aj s cieľom zachovať v čo najväčšej miere finančnú stabilitu sa výbor nazdáva, že všetci poskytovatelia spomínaných finančných služieb by mali mať rovnaké podmienky činnosti a že prednosť musia mať vždy také záruky pre spotrebiteľov, aké existujú v tradičnom odvetví bankovníctva.

1.12.

EHSV odporúča, aby Komisia popri spotrebiteľských produktoch už uvedených v akčnom pláne určila dodatočné produkty, ktoré sú jednoduché, majú rovnaké vlastnosti, a sú preto porovnateľné a transparentné. Tým by sa naskytla možnosť ponúkať ich ako „hlavné produkty“ v celej EÚ prostredníctvom rôznych distribučných systémov (finančné technológie, tradičné pobočky atď.) a podporiť dôveru spotrebiteľov v tieto produkty. Na základe spoľahlivých informácií o produkte a jeho transparentnosti si spotrebitelia môžu vybrať najlepšieho poskytovateľa z celej EÚ bez akéhokoľvek rizika.

1.13.

Treba posilniť nezávislosť rôznych zainteresovaných strán v riadení rovnakých finančných služieb a zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov, keďže to uľahčuje dobrú správu vecí verejných a účinný dohľad nad finančnými službami.

1.14.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné pravidelne skúmať vplyv každej normy na vývoj finančných produktov a služieb určených pre spotrebiteľov, a zároveň primerane posilňovať zdroje dozorných orgánov. Takisto poukazuje na to, že účinné mechanizmy alternatívneho riešenia sporov a riešenia sporov online sú pre cezhraničné transakcie potrebné ako kľúčový faktor zlepšovania dôvery spotrebiteľov.

1.15.

Výbor sa domnieva, že ak sa má dosiahnuť, aby boli získané výsledky pre občanov a podniky efektívne a účinné pri minimalizovaní nákladov, musí akákoľvek činnosť a akýkoľvek dokument na danú tému vychádzať zo zásad programu REFIT a zohľadňovať ich. Bez toho, aby boli ohrozené jasné ciele v tejto oblasti, je dôležité, aby akékoľvek budúce právne predpisy a nariadenia týkajúce sa tejto otázky boli naďalej jednoduché a odstraňovali zbytočnú záťaž. Podobne sa treba vyhnúť akejkoľvek nadmernej regulácii na štátnej alebo regionálnej úrovni, aby sa dosiahol skutočný jednotný trh, ktorý nie je rozdrobený.

2.1.

Cieľom tohto akčného plánu je poskytnúť európskym spotrebiteľom väčší výber a lepší prístup k finančným službám v EÚ.

2.2.

Pokrýva finančné služby, ktoré sú dôležitou súčasťou každodenného života spotrebiteľov, ako sú úspory na bežných účtoch, platobné služby, kreditné karty, hypotéky a ostatné pôžičky a rôzne typy poistenia.

2.3.

Akčný plán predstavuje neoddeliteľnú súčasť rozvoja hlbšieho a spravodlivejšieho jednotného trhu. Pokiaľ ide o finančné služby, znamená to, že hospodárska súťaž medzi poskytovateľmi finančných služieb a možnosti výberu pre spotrebiteľov sa musia zlepšiť, aby tak spotrebitelia mohli profitovať z nižších cien, vyššej kvality produktov a z inovácií.

2.4.

Spotrebitelia by mali mať možnosť slobodného výberu zo širokej škály finančných služieb a produktov dostupných v celej EÚ. Nemalo by byť už viac relevantné, v ktorom členskom štáte má poskytovateľ svoje sídlo.

2.5.

Poskytovateľom finančných služieb a produktov by sa malo umožniť využívať výhody trhu EÚ (jednotný trh).

2.6.

EÚ už prijala niekoľko opatrení s cieľom vytvoriť jednotný trh s finančnými službami pre spotrebiteľov, ako sú smernice o platobných účtoch (1), hypotekárnych úveroch (2) a distribúcii poistenia (3), akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov (4), stratégia pre európsky vnútorný trh (5) a stratégia pre jednotný digitálny trh (6).

2.7.

Tento akčný plán založený na konzultáciách o zelenej knihe Komisie (7) bol vypracovaný s cieľom identifikovať a prekonať zostávajúce prekážky.

2.8.

Akčný plán sa sústreďuje na tri hlavné oblasti:

2.9.

Vzhľadom na skutočnosť, že iba 7 % spotrebiteľov v súčasnosti využíva finančné služby z iného členského štátu, sa akčný plán sústreďuje na rozvoj finančných technológií a online podnikania.

3.1.

EHSV pripomína, že vytvorenie jednotného trhu EÚ pre finančné služby si vyžaduje harmonizáciu rôznych projektov finančných trhov EÚ. Napríklad únia kapitálových trhov má vplyv na všetky členské štáty, zatiaľ čo banková únia so svojimi tromi piliermi je relevantná len pre eurozónu, pričom trhy „nových“ členských štátov nie sú zohľadnené. To znamená, že očakávané cezhraničného poskytovanie finančných služieb a produktov naráža na neviditeľné hranice.

3.2.

EHSV preto považuje za nevhodné, aby sa súbežne s ďalším prehlbovaním jednotného trhu s finančnými službami ďalej rozširovala hospodárska a menová únia. Plné vykonanie akčného plánu – a to najmä v digitálnej oblasti – nebude možné, dokiaľ všetky štáty postupne neprejdú na spoločnú menu. Existuje tiež riziko alternatívnych digitálnych mien, ako je bitcoin, pri ktorom sa využíva tento stav, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť, ochranu údajov a dôveru spotrebiteľov v cezhraničné finančné služby.

3.3.

EHSV poukazuje na to, že spotrebitelia v súčasnosti považujú obchod v oblasti finančných služieb za miestny a regionálny model podnikania. Vzhľadom na pretrvávajúce obavy a neistoty týkajúce sa nového finančného prostredia súhlasí so zistením Komisie, že „väčšina zákazníkov retailových finančných služieb sa bude pravdepodobne naďalej zameriavať na domáce prostredie“ (8).

3.4.

EHSV považuje rozdielne daňové pravidlá v členských štátoch za hlavnú prekážku zabezpečenia porovnateľnosti a transparentnosti finančných produktov. Príťažlivosť kľúčových produktov často spočíva v ich daňových stimuloch, ktoré sú však len v prospech tuzemských daňovníkov. Okrem toho je závažnou prekážkou cezhraničného finančného trhu boj proti obchádzaniu daňových povinností, v rámci ktorého sú vlastníci zahraničných účtov podozrievaní z nečestného správania v daňových záležitostiach. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby do akčného plánu zahrnula dodatočné návrhy.

3.5.

Napriek značnému úsiliu, ktoré Komisia vynaložila, využíva cezhraničné finančné služby podľa prieskumu Eurobarometer 446 len 7 % občanov EÚ. Taktiež nie je jasné, koľko ekonomicky znevýhodnených dlžníkov má cezhraničné spotrebiteľské úvery, ktoré im nie sú k dispozícii doma (loan shopping), čím sa vystavujú veľkému riziku nadmerného zadlženia. EHSV preto navrhuje vypracovať štúdiu na túto tému.

3.6.

Nemali by sme však zabudnúť uviesť, že tento cezhraničný dopyt existuje v pohraničných regiónoch so spoločným jazykom. Dokonca aj v rámci vnútroštátnych trhov mení poskytovateľa len menej než tretina spotrebiteľov. Jedným z hlavných dôvodov tejto skutočnosti je vyššia úroveň spokojnosti hlavne s miestnymi alebo regionálnymi tradičnými retailovými bankami (pozri EBS 446). V tejto súvislosti by EHSV rád zdôraznil, že ziskovosť regionálnych retailových bánk je od prepuknutia finančnej krízy pod mimoriadnym tlakom. Treba sa preto venovať otázke, ako majú banky znášať vysoké náklady vyplývajúce z relatívne malého podielu zákazníkov z iných členských štátov. EHSV vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala ďalšími dôvodmi tohto nízkeho podielu cezhraničného nákupu finančných produktov, medzi ktoré patrí odlišný jazyk, odlišné právne predpisy, vyššie poplatky pre nerezidentov, odmietnutie prístupu k určitým finančným produktom a službám pre nerezidentov, daňové rozdiely, prehnané využívanie právnych predpisov proti praniu špinavých peňazí atď.

3.7.

V tejto súvislosti považuje EHSV za potrebné venovať maximálnu pozornosť práve zachovaniu úlohy, ktorú zohrávajú miestne a regionálne retailové banky ako poskytovatelia finančných služieb, ktorí sa tešia dôvere spotrebiteľa. To si vyžaduje oveľa diferencovanejšiu bankovú reguláciu s dôsledným uplatňovaním princípu proporcionality (9). Iba pod touto podmienkou môžu tieto banky úspešne pôsobiť ako inovační lídri alebo inovační nasledovníci.

3.8.

EHSV sa domnieva, že je to predpokladom na to, aby bolo možné sa venovať oprávneným cieľom Komisie: finančný sektor by mal dokázať využívať moderné technológie potrebné na rozvoj jednotného trhu a tento sektor by mal zostať finančne stabilný a bezpečný pre spotrebiteľov a investorov.

3.9.

EHSV je pevne presvedčený, že digitalizácia nepretržite a vytrvalo mení správanie spotrebiteľov. Preto víta a podporuje úsilie Komisie zamerané na posilnenie digitálneho jednotného trhu s osobitným dôrazom na finančné služby. Komisia postupuje správne, keď sa zameriava na odstránenie prekážok, ktoré bránia cezhraničnej digitálnej distribúcii (geografické blokovanie). Podľa EHSV ide o dobrú príležitosť ako dosiahnuť skutočný jednotný trh v oblasti spotrebiteľských finančných služieb. Napriek tomu sú potrebné aj iné opatrenia (ako sa uvádza v bode 3.6).

3.10.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že budúca činnosť by sa mala zamerať na jednej strane najmä na riadne vykonávanie prijatých právnych predpisov (pozri bod 2.6). Na druhej strane sú potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie toho, aby výhody jednotného trhu EÚ s finančnými službami mohli spotrebitelia využívať.

3.11.

V tejto súvislosti EHSV víta skutočnosť, že akčný plán obsahuje ambiciózny plán činností a očakáva, že národní zákonodarcovia, dozorné orgány a spotrebiteľské organizácie budú v plnej miere zohrávať svoju úlohu v ich realizácii. Významnú úlohu tu musia zohrávať aj sociálni partneri.

3.12.

EHSV podobne víta skutočnosť, že účastníci trhu dostávajú viac príležitostí na rozvoj svojich individuálnych finančných služieb, a to najmä pokiaľ ide o digitálne inovácie. Toto dostatočne zohľadňuje v súčasnosti veľmi odlišné podmienky na trhu v členských štátoch v súlade so spoločným cieľom.

3.13.

EHSV odporúča, aby Komisia popri spotrebiteľských produktoch už uvedených v akčnom pláne určila dodatočné ľahko porovnateľné a plne transparentné produkty, ktoré sú jednoduché a majú rovnaké vlastnosti. Tým by sa naskytla možnosť ponúkať ich ako „hlavné produkty“ v celej EÚ prostredníctvom rôznych distribučných systémov (finančné technológie, tradičné pobočky atď.) a podporiť dôveru spotrebiteľov v tieto produkty. Na základe spoľahlivých informácií o produkte a jeho transparentnosti (harmonizovaná technológia, upustenie od príliš odborného opisu a jednoduché a pochopiteľné zmluvné podmienky) si spotrebitelia môžu vybrať najlepšieho poskytovateľa z celej EÚ bez akéhokoľvek rizika.

3.14.

EHSV zastáva názor, že účinná kombinácia nových online technológií a porovnateľných a transparentných spotrebiteľských produktov bude mať zásadný význam pre ďalší vývoj prehĺbeného jednotného trhu s finančnými službami.

3.15.

EHSV preto víta skutočnosť, že Komisia do svojho diskusného dokumentu o prehĺbení hospodárskej a menovej únie, ktorý bol uverejnený 1. júna, zahrnula aj kľúčové aspekty harmonizácie finančných produktov a služieb v EÚ. Týka sa to najmä vytvorenia rovnakých podmienok činnosti vo všetkých členských štátoch, a teda pre všetkých poskytovateľov finančných služieb. Návrhy EÚ týkajúce sa HMÚ teda zjednodušujú porovnateľnosť a prezentáciu rozličných „cezhraničných“ finančných produktov.

3.16.

V tejto súvislosti EHSV tiež považuje za dôležité, aby aj naďalej vyzývalo na reguláciu finančných technológií. Počas finančnej krízy v rokoch 2008 – 2010 bolo veľmi prísne nariadenie (Bazilej III, CRD IV) jedným z faktorov, ktorý zapríčinil, že tradičné retailové banky neboli ďalej schopné dostatočne plniť svoju hlavnú úlohu (poskytovať pôžičky malým a stredným podnikom a súkromným osobám), zatiaľ čo ponuka finančných technológií nie je predmetom tohto nariadenia. EHSV preto žiada vytvoriť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o predpisy upravujúce činnosť tradičných retailových bánk a využívanie finančných technológií (10), a to ešte pre zriadením akčného plánu pre cezhraničné spotrebiteľské finančné služby.

3.16.1.

Je nevyhnutné, aby sa Komisia zaoberala obavami spotrebiteľov v súvislosti s finančnými technológiami, ako je ochrana osobných údajov a súkromia, mechanizmy nápravy, riziko nadmerného zadlženia, dôsledky prípadnej platobnej neschopnosti týchto platforiem, nedostatok nezávislého a zodpovedného poradenstva o produktoch a službách, ktoré ponúkajú, riziko finančného vylúčenia digitálne negramotných spotrebiteľov, zneužívanie a využívanie veľkého množstva dát (big data), dostupnosť a prístupnosť týchto produktov, a to tak, aby bolo možné obnoviť dôveru spotrebiteľov vo finančné inštitúcie stratenú v dôsledku krízy.

3.17.

EHSV vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vykonávanie každého z opatrení uvedených v akčnom pláne bude vždy v súlade so smernicou o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb a s Európskym aktom o prístupnosti.

3.18.

Akčný plán dosiahne želaný účinok len vtedy, ak pôjde ruka v ruke s postupným (kvalitatívnym aj kvantitatívnym) posilňovaním funkcií dohľadu finančných orgánov, zavedením systematického monitorovania správania poskytovateľov finančných služieb pri vykonávaní smernice o platobných službách na vnútornom trhu (PSD2) a MiFID II, zabezpečením celkovej rovnováhy medzi súkromím a transparentnosťou a rozlišovaním medzi produktovým poradenstvom a marketingovými funkciami. Ako EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku k zelenej knihe, všetky tieto aspekty by sa mali kombinovať s osobitnou pozornosťou venovanou ratingovým agentúram a nezávislým finančným sprostredkovateľským službám.

3.19.

Vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie sú nevyhnutné na boj proti finančnej negramotnosti, ktorá môže viesť k nadmernému zadlžovaniu a finančnému a sociálnemu vylúčeniu.

4.1.

Vzhľadom na pripomienky uvedené v bode 3 EHSV odporúča, aby sa Komisia sústredila na rýchle vykonanie opatrení na zvýšenie kvality a spoľahlivosti internetových stránok porovnávajúcich finančné služby (opatrenie 4), preskúmania štátnych pravidiel ochrany spotrebiteľa (opatrenie 8), finančných technológií (opatrenie 10) a elektronickej identifikácie (opatrenie 11).

4.3.

EHSV preto obzvlášť víta kroky navrhnuté v rámci opatrenia 11, napríklad podporu využívania nariadenia o elektronickej identifikácii eIDAS a napríklad jeho rozšírenie na vzťahy medzi podnikmi a zákazníkmi, ako aj podporu nových prostriedkov digitálneho onboardingu (napr. postup videoidentifikácie). V tejto súvislosti EHSV podporuje postoj Európskeho parlamentu (11) k piatej smernici o praní špinavých peňazí (12). Všetky tieto digitálne postupy by nemali oslabovať ochranu osobných údajov a súkromia.

4.6.

EHSV tiež odporúča prehodnotenie súčasných osobitných právnych predpisov o finančných službách, pokiaľ ide o ich vplyv na želanú podobu jednotného trhu a so zreteľom na ich digitálnu vhodnosť. Informácie pre spotrebiteľov by mali byť zrozumiteľné, jednoduché a primerané, čím by sa spotrebiteľom umožnilo robiť vhodné rozhodnutia. Nadmerné množstvo informácií, poradenstva a dokumentačných povinností je mimoriadne škodlivé pre rozvoj digitálneho jednotného trhu v oblasti finančných služieb. Je preto potrebné zaujať holistický hodnotiaci prístup.

4.13.

Takisto je veľmi dôležité, aby sa Komisia dôrazne zamerala na expresné spotrebiteľské úvery, ktoré sú často netransparentné a obsahujú všetky druhy nekalých podmienok, pričom využívajú zavádzajúce marketingové praktiky podporované reklamou v najdôležitejších médiách (tlači, rozhlase a televízii). EHSV v tejto súvislosti vyzýva orgány dohľadu členských štátov, aby v úzkej spolupráci so spotrebiteľskými organizáciami vykonávali riadne monitorovanie trhového správania týchto podnikov.