This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52018DC0026
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS on the implementation of EU standardisation policy and the contribution of European standards to EU policies
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o vykonávaní politiky EÚ v oblasti normalizácie a príspevku európskych noriem k politikám EÚ
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o vykonávaní politiky EÚ v oblasti normalizácie a príspevku európskych noriem k politikám EÚ
COM/2018/026 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli16. 1. 2018
COM(2018) 26 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
o vykonávaní politiky EÚ v oblasti normalizácie a príspevku európskych noriem k politikám EÚ
{SWD(2018) 15 final}
Úvod
V rámci EÚ a medzi jej medzinárodnými obchodnými partnermi sa mení hospodárske prostredie. Hranice medzi tradičnou výrobou, digitalizáciou a službami sa čím ďalej tým viac stierajú a digitálne riešenia sa postupne začleňujú do globálnych priemyselných hodnotových reťazcov. V súvislosti s týmito výzvami by Komisia spolu s medziinštitucionálnymi partnermi mala previesť túto ekonomickú realitu do svojich priorít v oblasti normalizácie pre európske politiky a právne predpisy. S cieľom splniť tieto výzvy Komisia v oznámení „Európske normy pre 21. storočie“ (ďalej len „oznámenie“) 1 v júni 2016 predstavila novú víziu pre systém európskej normalizácie.
Nová vízia navrhnutá v oznámení presahuje rámec tradičného spôsobu riešenia noriem na úrovni EÚ, ktoré bolo v minulosti obmedzené na technickú podporu pre potreby harmonizácie EÚ. Nová vízia sa zameriava na príspevok normalizácie k riešeniu spoločenských výziev a tvorbe európskych politík, ako je presadzovanie inovácií, zlepšovanie kvality a bezpečnosti, zvyšovanie pracovných miest a rastu, podpora globálnych hodnotových reťazcov a rozvoj jednotného trhu.
Okrem takejto rozšírenej politickej podpory sa v oznámení predstavujú aj nové iniciatívy pre dosiahnutie týchto cieľov v rámci systému európskej normalizácie. Zahŕňa to predovšetkým spoločnú iniciatívu v oblasti normalizácie 2 a návrh 3 na začatie medziinštitucionálneho dialógu so spoluzákonodarcami. Komisia okrem toho v apríli 2016 stanovila priority pre normalizáciu informačných a komunikačných technológií (IKT) a vo svojom oznámení o prioritách v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh (ďalej len „oznámenie o IKT“) 4 navrhla konkrétne opatrenia na základe strategického prístupu, ktorý pozostáva z dvoch pilierov. V prvom pilieri Komisia určila päť prioritných oblasti, kde sa opatrenia považujú za naliehavejšie. V druhom pilieri Komisia navrhla proces na vysokej úrovni s cieľom vykonať opatrenia, zhodnotiť pokrok vo výsledkoch a – v prípade potreby – prispôsobiť priority 5 .
Jednou z najdôležitejších zásad normalizácie je transparentnosť, ktorá si vyžaduje vytvorenie nástrojov pre oznamovanie a výmenu informácií so zainteresovanými stranami. V európskej normalizácii sa to až doteraz dosahovalo prostredníctvom ročného pracovného programu Únie pre európsku normalizáciu 6 a priebežného plánu 7 pre normalizáciu IKT 8 .
Cieľom tejto správy je vysvetliť, ako jednotlivé opatrenia a subjekty predchádzajúcich ročných pracovných programov Únie pre európsku normalizáciu, oznámenie o prioritách v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh (ďalej len „oznámenie o IKT“) 9 a spoločná iniciatíva v oblasti normalizácie prispeli doteraz k cieľom stanoveným v oznámení. Správa je rozdelená na dve časti; jedná zahŕňa prvky politiky tejto novej vízie a jedna sa týka spolupráce so zainteresovanými stranami. Je k nej pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa podrobne opisuje pokrok v rôznych opatreniach vyššie uvedeného ročného pracovného programu Únie pre európsku normalizáciu a iné prebiehajúce činnosti. Táto správa je určená na podporu medziinštuitucionálneho dialógu predpokladaného v oznámení, ktorý Komisia uskutoční so spoluzákonodárcami v priebehu mesiaca po oznámení s cieľom položiť základy pre prácu na ročnom pracovnom programe Únie pre európsku normalizáciu na rok 2019.
Prvky politiky novej vízie
1.Podpora inovácií
Normy sú uznávanou hybnou silou pre inovácie 10 . Kľúčovým nástrojom inovácií v procese normalizácie je spracovanie príslušných vedeckých a technických údajov, lepšie známe ako prednormatívny výskum, ktorý vedie k návrhu normy. Nariadenie EÚ č. 1025/2012 11 (ďalej len „nariadenie“) vytvorilo rámec v nadväznosti na zvýšený príspevok normalizácie k inováciám v Európe. V rámci opatrení spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie Komisia spolu s ostatnými zainteresovanými stranami posilnila od roku 2016 svoje zameranie na tento cieľ spojením výskumu a inovácií do normalizácie 12 .
Zabezpečenie úzkej a včasnej interakcie medzi výskumom, vývojom a normalizáciou je kľúčovým faktorom na zabezpečenie, aby sa inovačný tovar dostal na trh. Program Horizont 2020 tiež obnovil svoje zameranie na vzťah medzi výskumnými projektmi a procesom normalizácie, a to začlenením normalizačných činností do výskumných projektov a uznaním ich potenciálu posilniť vplyv výskumu a výsledky výskumu a vývoja. Celý rad prednormatívnych činností, ktoré podporujú zdravotnícke pomôcky, ochranu životného prostredia, elimináciu emisií uhlíka, energetickú účinnosť a metrológiu, sa spracováva v rámci projektov programu Horizont 2020 pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy (C-ITS), kybernetickú bezpečnosť a digitálne súkromie 13 , nanotechnológie, pokrokové materiály, biotechnológiu, energiu vrátane palivových článkov a vodíka, bezpečné spoločnosti a pokrokovú výrobu a spracovanie.
Prebiehajúci prednormatívny výskum tiež prispieva k harmonizovaným systémom osvedčovania produktov a systémov v oblasti bezpečnosti.
Komisia spolupracuje s európskymi organizáciami pre normalizáciu a inými organizáciami, ktoré tvoria normy, fórami, konzorciami a príslušnými zainteresovanými stranami v prípadných opatreniach, ktoré zlepšia ekosystém normalizácie IKT. Zahŕňa to podporu interakcie medzi európskymi komunitami otvoreného zdrojového kódu a subjektmi činnými v oblasti normalizácie a vymedzenie pojmu vyváženého, jasného a predvídateľného európskeho licenčného rámca pre patenty nevyhnutné pre normy. Komisia uverejnila oznámenie o druhej uvedenej problematike v novembri 2017 14 .
Komisia používa v rozsiahlej miere program Horizont 2020 na financovanie výskumných a inovačných projektov, ktoré prispievajú k normalizácii, a spolupracuje s európskymi organizáciami pre normalizáciu v opatreniach, ktoré preklenú rozdiel medzi výskumom, inováciami a normalizáciou. Verejno-súkromné partnerstvá v rámci programu Horizont 2020 sú nevyhnutné pre rozvoj stavebných blokov kľúčových digitálnych technológií. Rozsiahle pilotné projekty pripravili široké zavedenie testovacích a experimentálnych zariadení a pilotnej výroby, ktoré vytvárajú znalosti a slúžia ako základ pre procesy normalizácie. Na základe predbežných príspevkov od členských štátov a priemyslu boli určené iniciatívy priemyselných platforiem pre „prepojenú inteligentnú továreň“, „zdravotnú a sociálnu starostlivosť“, „inteligentné poľnohospodárstvo“, „prepojenú a automatizovanú mobilitu“, „inteligentnú energiu“ a tiež pre platformy prierezových priemyselných údajov a „internetu vecí“.
V oznámení o stratégii Únie pre mobilitu s nízkymi emisiami 15 sa uvádza, že „Pre maximálne využitie rozsahu vnútorného trhu sú nevyhnutné normalizácia a interoperabilita, najmä v oblasti elektromobility, a je potrebné odstrániť prekážky pri nabíjaní elektrických vozidiel v rámci EÚ“. Komisia hodlá prijať prvé z celého radu delegovaných nariadení Komisie s cieľom doplniť a/alebo aktualizovať odkazy na normy uvedené v technických špecifikáciách stanovených v prílohe II k smernici 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá.
2.Zvýšenie kvality, bezpečnosti, ochrany a udržateľnosti tovaru a služieb
Účinná politika v oblasti normalizácie prispieva k plneniu zákonných bezpečnostných požiadaviek spracúvaním príslušných najmodernejších technických špecifikácií a poskytovaním všeobecne prijímaných skúšobných metód pre meranie, či tovar a služby spĺňajú predpísané hodnoty pre kvalitu, bezpečnosť, ochranu, energiu a efektívne využívanie materiálu. Ciele kvality, bezpečnosti, ochrany a udržateľnosti sú vo všeobecnosti doplňujúce, ale v niektorých prípadoch môžu byť tiež v rozpore. Plnenie cieľov normalizačnej činnosti čo najviac vyváženým a vzájomne sa posilňujúcim spôsobom je priebežná úloha.
2.1.Kvalita
Komisia s cieľom pomôcť zvýšiť kvalitu služieb požiadala európske organizácie pre normalizáciu 16 , aby vypracovali európske normy v takých oblastiach, ako sú poštové služby, kde normy prispeli k rozvoju odvetvia prepravy balíkov, a tiež normy pre horizontálne služby, ktoré spracúva Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), aby poskytovateľom služieb pomohol napr. merať ich výkonnosť.
Očakáva sa, že európske normy 17 požadované v poslednom čase zlepšia v metrológii kvalitu merania, najmä konkrétne meranie energie z vody a tepelnej energie, ako aj decentralizovanej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a prenosu energie do elektrických vozidiel a z nich.
2.2.Bezpečnosť
Bezpečnosť je kľúčovou oblasťou európskej normalizácie. Zodpovedá približne 60 % žiadostí Komisie týkajúcich sa normalizačných prác, ktoré odrážajú vplyv bezpečnosti na každodenný život občanov EÚ. Harmonizované právne predpisy EÚ, ako aj smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 18 , ktoré zaisťujú bezpečnosť stoviek výrobkov na trhoch EÚ, sa opierajú o harmonizované normy a iné normy podporujúce právne predpisy EÚ 19 , aby sa zaistilo dodržiavanie bezpečnostných požiadaviek právnych predpisov.
Normy poskytnuté v poslednom čase podporujú harmonizáciu v širokej škále oblastí, ako je bezpečnosť detí a osobné ochranné prostriedky. V európskej norme o bezpečnosti detí prijatej nedávno sa stanovujú požiadavky na bezpečnosť, ktoré musia spĺňať zapaľovače, a ktoré zabraňujú deťom zdarne ovládať zapaľovací mechanizmus. Okrem toho novo prijaté normy týkajúce sa nosičov na deti zaisťujú, že deti nemôžu uchopiť ich komponenty. Nakoniec normalizácia stanovila technické požiadavky na prostriedky na ochranu očí proti laserovému žiareniu s cieľom chrániť pracovníkov proti náhodnému vystaveniu laserovému žiareniu v osobných ochranných prostriedkoch.
2.3.Ochrana
Vzhľadom na technický i medzinárodný politický vývoj má ochrana čím ďalej tým väčšiu prioritu v oblasti politiky EÚ. V súvislosti s ochranou Komisia od roku 2016 určila potreby normalizácie v oblasti krízového riadenia a chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej obrany, a požiadala Európsky výbor pre normalizáciu o vypracovanie príslušných noriem. Okrem toho sa v celom rade oblastí obsahujúcich bezpečnostné hrozby, ako sú rádiologické a jadrové hrozby pre kritické infraštruktúry, začal prednormatívny výskum v rámci programu Horizont 2020. V oblasti IKT Komisia predložila žiadosť o normalizáciu v súvislosti s ochranou súkromia už v štádiu návrhu, aby sa výrobcom pomohlo v dôkladnej evidencii otázok ochrany údajov.
2.4.Udržateľnosť
Udržateľnosť je významný dlhodobý cieľ európskej normalizácie. Normy sú potrebné na vykonávanie kľúčových priorít EÚ, napríklad politiky energetickej únie a jej výskumu a inovačnej stratégie – Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie 20 – ktorá obsahuje opatrenia na riešenie zmiernenia zmeny klímy a prispôsobenia sa nej a dekarbonizáciu energetických systémov. V rokoch 2016 21 a 2017 22 Komisia požiadala európske organizácie pre normalizáciu o vypracovanie noriem týkajúcich sa: systémov environmentálneho manažérstva, obalov a odpadov z obalov, polyaromatických uhľovodíkov, environmentálneho riadenia, ekologického dizajnu a energetického označovania, rámcovej smernice o vode, emisií skleníkových plynov, aplikácie pesticídov, zariadenia na rekuperáciu pár, batérií, ekologického vodíka, prchavých organických zlúčenín, pyrolytických olejov, rias, vyššej energetickej hospodárnosti budov, využívania zelenej infraštruktúry, kvality ovzdušia a zníženia emisií. Tieto žiadosti boli založené na existujúcich právnych a politických rámcoch a dodržiavajú kritéria stanovené v týchto rámcoch. Aby sa odstránili prekážky pre technológie šetrné ku klíme v odvetví chladiacich a klimatizačných zariadení, tepelných čerpadiel a penových materiálov, Komisia požiadala Európsky výbor pre normalizáciu a Európsky výbor pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky, aby vypracovali príslušné európske normy.
3.Umožnenie vytvárania pracovných miest a dosahovania rastu
Normalizácia je proces zdola nahor, ktorý umožňuje zhromaždiť zástupcov priemyselných, vládnych, vedeckých a iných zainteresovaných strán, čo vedie k vysokej úrovni akceptovania noriem medzi nimi. Pre EÚ sú normy a normalizácia jasnými strategickými nástrojmi na ochranu konkurencieschopnosti EÚ a kľúčovými nástrojmi na podporu inovácií a pokroku na jednotnom trhu. Všeobecne sa prijíma, že normy a normalizácia hrajú dôležitú úlohu v podpore hospodárskeho rastu prostredníctvom ich úlohy vo zvyšovaní produktivity a konkurencieschopnosti a stimulovaní inovácií a prosperity. Poskytujú tiež prostriedky, aby si EÚ udržala vedúce postavenie v technickom rozvoji a svetovom obchode.
Aj keď vnútroštátne štúdie, ktoré uskutočnilo Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny 23 , svedčia o príspevku noriem a normalizácie ku konkurencieschopnosti podnikov EÚ, účinky noriem a normalizácie sú v širšom európskom rámci aj naďalej nebadateľné. Bola to otázka, ktorá sa vrátila za rokovací stôl počas diskusie v súvislosti so spoločnou iniciatívou v oblasti normalizácie s cieľom posilniť informačnú základňu ročného cyklu riadenia politiky normalizácie EÚ.
Komisia uznala dôležitosť hlbšieho chápania hospodárskych a spoločenských vplyvov noriem a normalizácie a vytýčila si zámer začať štúdiu v ročnom pracovnom programe Únie pre európsku normalizáciu na rok 2017 24 . Téma je veľmi obsiahla a existujú metodické problémy v meraní (hospodárskych) vplyvov noriem a normalizácie, ako aj v zbere údajov, ktoré by umožnili peňažné vyjadrenie dopadov noriem a normalizácie a ich vedľajších účinkov na makroekonomických, odvetvových a podnikových úrovniach. Komisia vzhľadom na tieto úvahy začala tento rok štúdiu uskutočniteľnosti v spolupráci s vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi a inými účastníkmi príslušných opatrení spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie, ktoré zahŕňajú túto štúdiu 25 . Jej účelom je vyhodnotiť ďalšie posúdenie uskutočnenia prípadnej štúdie.
4.Podpora globálnych hodnotových reťazcov
Systém európskej normalizácie hrá kľúčovú úlohu pri pomoci európskym podnikom a MSP rozširovať ich činnosti mimo Európy a v zabezpečovaní kvality a bezpečnosti dovážaných výrobkov a služieb. Dokazujú to dohody medzi európskymi organizáciami pre normalizáciu a medzinárodnými organizáciami pre normalizáciu, napríklad ISO 26 a IEC 27 , ako aj globálne partnerstvá, ako je projekt partnerstva 3. generácie (3GPP) 28 a jedna organizácia 29 M2M. Komisia od roku 2016 pracovala aj na presadzovaní európskeho regulačného modelu podporovaného dobrovoľnými normami a na jeho úzkom spojení s medzinárodnou normalizáciou v tretích krajinách, a to v nadväznosti na rámec spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie. 30 Rovnako sa začala zapájať do priamych dialógov s ISO a IEC s cieľom maximalizovať prijatie rovnakých európskych a medzinárodných noriem a súčasne zaistiť čo najvyššiu ochranu pre európskych spotrebiteľov.
Normalizácia je kľúčovou zložkou rokovaní s tretími krajinami týkajúcich sa Dohody EÚ o voľnom obchode. Komisia sa snaží, aby jej partneri prijali záväzok, že budú používať najnovšie medzinárodné normy ako základ pre nariadenia, ktoré sa dotýkajú kľúčových výrobkov a služieb, aby bola zaručená bezpečnosť a ochrana občanov EÚ a aby sa tiež zvýšila medzinárodná konkurencieschopnosť podnikov EÚ. Rokovania týkajúce sa dohôd o voľnom obchode dokončené v poslednom čase, kde normalizácia zaujímala významné miesto, zahŕňajú dohody EÚ s Kanadou (CETA, ktorá vstúpila do platnosti predbežne 21. septembra 2017), Singapurom a Vietnamom (rokovania boli uzavreté) a Japonskom (v zásade bola dosiahnutá dohoda o hlavných prvkoch).
Aby sa lepšie využili príležitosti poskytované najväčšími novo vznikajúcimi trhmi, dvaja odborníci EÚ na normalizáciu (spoločne financovaní Komisiou, EZVO a troma európskymi organizáciami pre normalizáciu) vyslaní do Číny a Indie uskutočnili činnosti na účel zvýšenia informovanosti o príslušných systémoch normalizácie a poskytli trhové a regulačné informácie v oblastiach súvisiacich s konkrétnymi trhmi. Pretože súčasná fáza projektu európskych odborníkov na normalizáciu vyslaných do Číny bude ukončená v decembri 2017, Komisia pracuje spolu so svojimi projektovými partnermi na obnovení projektu počínajúc rokom 2018.
Čo sa týka medzinárodného vplyvu európskej normalizácie v oblasti IKT, spolupráca v rámci programu Horizont 2020 a podporné opatrenia spojené s opatreniami nástroja zahraničnej politiky pomôže posilniť účasť EÚ zriadením strediska globálnych činností v oblasti normalizácie IKT a finančného nástroja s cieľom podporiť účasť európskych odborníkov na medzinárodnej normalizácii IKT a napomáhať európskej normalizácii v iných regiónoch.
Normalizácia súvisiaca s ochranou je súčasťou rokovaní v Európskej hospodárskej komisii OSN, ktorých cieľom je posilniť účasť EÚ a zapojenie európskych zainteresovaných strán do otázok spojených s ochranou.
Aj africký kontinent predstavuje nové príležitosti pre spoluprácu v oblasti normalizácie. Spoločná stratégia Afriky a EÚ by mohla poskytnúť rámec pre rozvoj celoafrického systému normalizácie ako technický príspevok k celoafrickej integrácii trhu. Komisia v roku 2016 podporila spoluprácu Európskeho výboru pre normalizáciu a Európskeho výboru pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky s africkými organizáciami pre normalizáciu (ARSO, AFSEC), ktorej cieľom je zaradiť normalizáciu ako hlavný prvok do plánu vrcholového zasadnutia EÚ a Afriky v novembri 2017. Jednotný africký trh podporený európskym modelom normalizácie je jednoznačne veľmi výhodný pre obidvoch partnerov.
5.Zamedzenie nákladnej roztrieštenosti na jednotnom trhu
Každá európska norma nahradzuje jednu normu alebo skupinu vnútroštátnych noriem v každom členskom štáte jednotnou normou. Uľahčuje to život podnikom a občanom tým, že im pomáha vytvárať moderné verejné služby a znižovať administratívne zaťaženie a náklady na dodržiavanie predpisov. Včasná vnútroštátna transpozícia európskych noriem a (prípadné) odkazy na ne v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ) sú nevyhnutné, aby sa plnili potreby trhu. Priemerná miera vnútroštátnej transpozície európskych noriem (EN na podporu právnych predpisov, politík EÚ a iných EN) v EÚ28 je približne 99 % (kolíše od 93 % do 100 % podľa jednotlivých členských štátov).
Legislatívne zmeny zavedené v roku 2013, najmä novo začlenené povinnosti Komisie týkajúce sa overenia harmonizovaných noriem vypracovaných európskymi organizáciami pre normalizáciu, ovplyvnili proces uverejnenia odkazov na harmonizované normy v Ú. v. EÚ. To potom viedlo k zvýšenému počtu neuvedených odkazov. Rôzne strany zainteresované na normalizácii následne vzniesli kritiku, že situácia vytvorila právnu neistotu a nadbytočné dodatočné náklady pre európske odvetvia. Situácia bolo preskúmaná v roku 2017 v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) Komisie s cieľom riešiť aktuálny počet neuvedených harmonizovaných noriem a zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť procesu uvádzania odkazov. Na základe odporúčaní platformy REFIT 31 Komisia a európske organizácie pre normalizáciu vypracovali a dohodli akčný plán pre včasné uverejnenie odkazov harmonizovaných noriem v Ú. v. EÚ. 32
Úzka spolupráca so zainteresovanými stranami
Komisia si je dobre vedomá toho, že nestačí jednoducho stanoviť priority. Úspech závisí tiež od záväzku veľkého počtu zainteresovaných strán, ktoré zahŕňajú priemyselné odvetvie, normotvorné organizácie, výskumnú obec a iné inštitúcie EÚ a vnútroštátne správne orgány, v súvislosti s normalizáciou na vysokej úrovni.
Norma je výsledkom dobrovoľnej spolupráce medzi partnermi v obchodnom vzťahu, ktorej cieľom je vypracovať technickú špecifikáciu na základe zásad transparentnosti, otvorenosti, inkluzívnosti, nestrannosti a jednomyseľnosti medzi zainteresovanými stranami. Nariadenie o európskej normalizácii 33 uznáva potrebu širokej konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami a vyzýva k nej, a to pred prijatím ročného pracovného programu Únie pre európsku normalizáciu. Podporuje tiež aktívnu účasť európskych organizácií, ktoré zastupujú MSP, spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy.
Komisia uznáva, že preklenutie tradičných hraníc medzi IKT a výrobkami a službami si vyžaduje angažovanosť, dobrú spoluprácu a vzájomnú dôveru medzi rôznymi zainteresovanými stranami. V oblasti normalizácie IKT sa Komisia pravidelne stretáva so zainteresovanými stranami prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva 34 a tiež prostredníctvom európskych organizácií pre normalizáciu s cieľom prerokúvať vykonávanie rôznych navrhnutých opatrení. Multilaterálna platforma zainteresovaných strán pre normalizáciu IKT, ktorá sleduje pokrok v opatreniach oznámenia na pravidelných stretnutiach, zhromažďuje členské štáty, európske a medzinárodné organizácie pre normalizáciu, fóra a konzorcia, organizácie zastupujúce priemysel a MSP a zástupcov spoločnosti.
Komisia posilnila vzťahy s rôznymi zainteresovanými stranami systému európskej normalizácie a snaží sa zlepšiť svoje fungovanie a efektívnosť v rámci spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie. Počas posledných rokov Komisia navyše udržiavala pravidelné styky a dialóg s inými európskymi inštitúciami. Komisia sa predovšetkým intenzívne zapojila do konzultácií, ktorých výsledkom bolo uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o európskych normách pre 21. storočie 35 . Komisia tiež inicializovala a vytvorila postup nepretržitých štrukturálnych dialógov s troma európskymi organizáciami pre normalizáciu s cieľom zabezpečiť vysokokvalitnú spoluprácu a plynulú komunikáciu.
1.Spoločná iniciatíva v oblasti európskej normalizácie
Spoločnú iniciatívu v oblasti normalizácie podpísali do súčasnosti 104 účastníci, čo predstavuje vysokú úroveň zapojenia z každého segmentu systému európskej normalizácie. V nadväznosti na podpis spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie zainteresovanými stranami 13. júna 2016 v Amsterdame a členskými štátmi 29. septembra 2016 Komisia usporiadala niekoľko stretnutí riadiacej skupiny s cieľom spresniť pätnásť dohodnutých opatrení 36 . Členmi riadiacej skupiny sú väčšinou signatári spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie, ktorí sa zapojili do jej prípravy. Signatári spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie sa prihlásili, že budú dobrovoľne prispievať ku každému opatreniu a určili vedúcich.
Práca v jednotlivých akčných skupinách spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie sa doteraz zameriavala na vypracovanie podstatných častí pre každé opatrenie. V tejto fáze neboli dohodnuté žiadne presnejšie harmonogramy. Väčšia jasnosť v obsahu opatrení umožní vypracovanie časových rámcov a medzníkov výsledkov očakávaných v každom opatrení.
2.Inkluzívnosť
Komisia formalizovala svoje verejno-súkromné partnerstvo s organizáciami uvedenými v prílohe III (SBS, ANEC, ETUC a ECOS) 37 , ktoré príslušne zastupujú MSP, spotrebiteľov, pracovníkov a environmentálne záujmy v odvetví normalizácie, a to podpisom štyroch rôznych rámcových partnerských dohôd. Zaručuje to súlad a stabilitu, pokiaľ ide o financovanie a sledovanie činnosti.
Okrem finančného príspevku prijíma Komisia opatrenia na zabezpečenie prítomnosti a účinnej účasti organizácií uvedených v prílohe III na významných stretnutiach a akciách, napríklad Výboru pre normy (pozorovatelia), spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie (partneri), multilaterálnej platformy pre normalizáciu v oblasti IKT 38 a na stretnutiach medzi Komisiou a európskymi organizáciami pre normalizáciu.
V záujme zabezpečenia jednotného prístupu k podpore záujmov MSP, spotrebiteľov, pracovníkov a environmentálneho a spoločenského záujmu v procese normalizácie, vytvoril Európsky výbor pre normalizáciu/ Európsky výbor pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky dve pracovné skupiny, pracovnú skupinu MSP a spoločenskú skupinu zainteresovaných strán. Členmi sú organizácie uvedené v prílohe III – SBS z prvých a ANEC, ECOS a ETUC z druhých. Tieto dve pracovné skupiny posudzovali také témy ako prístup k normám, zvyšovanie informovanosti, odborná príprava a podpora účasti na práci v oblasti normalizácie na technickej úrovni. Ako výsledok už bol vypracovaný celý rad nástrojov, napríklad súbory nástrojov online pre MSP a mechanizmus stanovísk pre zainteresované spoločenské strany.
Nariadenie o normalizácii kladie osobitný dôraz 39 na zapojenie malých podnikov do procesu tvorby noriem s cieľom vytvoriť normy priaznivé pre MSP, čo môže znížiť náklady a otvoriť trhy. Organizácia SBS, majúc na pamäti tento cieľ a ako hlavnú súčasť svojho pracovného programu na rok 2017, vypracovala dlhodobú stratégiu pre MSP v oblasti normalizácie na obdobie 2018–2021. Táto stratégia vytyčuje ciele a stanovuje opatrenia pre MSP v oblasti normalizácie, aby sa zabezpečilo, že vypracované normy sú zlučiteľné s MSP podľa zásady „najskôr myslieť v malom“.
Inkluzívnosť je jednou z tém dlhodobej stratégie Európskeho inštitútu pre telekomunikačné normy (ETSI) a rieši sa v kontexte jeho skupiny „ETSI v prostredí európskej normalizácie“. Výsledkom diskusií v rámci tejto skupiny bolo začatie programu podpory a začlenenia spoločenskej skupiny zainteresovaných strán (3SI), ktorý predpokladá súbor opatrení určených na posilnenie inkluzívnosti a zvýšenie viditeľnosti, informovanosti a zapojenia organizácií uvedených v prílohe III do ETSI. Všetky organizácie uvedené v prílohe III sú riadni členovia ETSI.
Záver
Táto správa je určená na podporu novo zavádzaného medziinštitucionálneho dialógu o normalizácii na úrovni EÚ, ako to bolo ohlásené v oznámení z 1. júna 2016. Jej zámerom je dať podnet k diskusii so spoluzákonodárcami, Európskym parlamentom a Radou, ako aj s EHSV a Výborom regiónov, a poskytuje usmernenia pre nadchádzajúce priority normalizácie, ktoré prispejú k agende pre pracovné miesta, rast a konkurencieschopnosť. Tento medziinštitucionálny dialóg sa vytvára v súlade s novou medziinštitucionálnou dohodou medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva 40 .
Úzka spolupráca so spoluzákonodárcami pri formulovaní priorít ročného pracovného programu Únie pre európsku normalizáciu na rok 2019 bude dôležitá pre jeho úspešné vykonávanie. Spoločne stanovené priority politiky pre európsku normalizáciu zvýšia efektívnosť práce v oblasti normalizácie v budúcich legislatívnych procesoch. Dosiahnutie cieľov politiky EÚ v oblasti normalizácie vyžaduje spoločné chápanie a aktívnu účasť všetkých aktérov systému európskej normalizácie: posilnenie inkluzívnosti, zvýšenie informovanosti o dôležitosti normalizácie v hospodárstve a spoločnosti, zlepšenie postupov pre hodnotenie harmonizovaných noriem 41 , vykonávanie piatich priorít normalizácie IKT a prekonávanie prekážok v odvetví služieb.