—

podliehať hĺbkovej analýze cieľov, základu a súvisiacej štruktúry zdaňovania energie a dôkladnému posúdeniu sociálneho a hospodárskeho vplyvu dôsledkov v ňom stanovených;

—

byť zahrnuté do širšieho a jasnejšieho plánu, ktorý je v súlade s vývojom v iných oblastiach energetickej únie a zahŕňa cielené konzistentné opatrenia vrátane stimulov a kompenzácií v snahe podporiť prechod na udržateľnejšiu výrobu energie a stratégiu.

—

vypracovať špecifickejšie nástroje podľa článku 194 ods. 1 ZFEÚ s cieľom zvýšiť cezhraničnú kapacitu prepojenia EÚ, čo je pre Európsku úniu „prioritou“;

—

prepracovať súčasný mechanizmus stimulov na rozvoj kapacity výroby/prepojenia; skôr povzbudiť „národné rozmanitosti“ a pákový efekt, ako im podliehať; účinnejšie zakotviť energetickú úniu do priemyselnej základne EÚ; posilniť využívanie voľného pohybu a štátnej pomoci;

—

zvýšiť transparentnosť vnútroštátneho zdaňovania energie a neutralizovať účinky vnútroštátnych rozhodnutí podľa článku 194 ods. 2 ZFEÚ, ktoré môžu mať vplyv na celkové záujmy Únie, pričom sa zároveň zohľadní skutočnosť, že verejná intervencia môže mať aj pozitívne účinky;

—

zmeniť podobu trhov s energiou v EÚ s cieľom lepšie riešiť hospodárske, medzinárodné obchodné a sociálne otázky, ktorým v súvislosti s transformáciou čelia spotrebitelia, pracovníci a podniky. Spolupráca s tretími krajinami musí byť založená na jednotnej politike v oblasti obchodovania s energiou s cieľom chrániť členské štáty pred nerovnováhou na hospodárskom trhu a zabrániť zvýšeniu energetickej závislosti EÚ od tretích krajín.

—

dane na základe objemu/hmotnosti spotrebovaných energetických produktov, a nie ich energetického obsahu,

—

nezmenené minimálne sadzby poskytujúce neefektívne signály a vytváranie nekalej hospodárskej súťaže.

—

poskytnutie silnejšej podpory prechodu na čistú energiu vo forme environmentálne konzistentných daňových sadzieb a nahradenia dotácií na fosílne palivá daňou z uhlíka;

—

zabezpečenie udržateľného a sociálne spravodlivého rastu prostredníctvom prechodu na spotrebné a environmentálne dane, ktoré sú priaznivejšie pre rast, a harmonizácie úrovní daní v členských štátoch, čo bude mať pozitívny vplyv na maloobchodné ceny, a

—

presadzovanie úvah o sociálnej spravodlivosti prostredníctvom navrhovania vhodných sprievodných opatrení v rámci sociálnej politiky a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré zmierňujú a vytvárajú sociálne prijateľný vplyv presunu daní s cieľom dosiahnutia čistej energie (podpora zraniteľných spotrebiteľov, podpora transformácie hospodárskych odvetví a/alebo regiónov, zníženie zdanenia práce).

—

na jednej strane lepšie riadenie potenciálneho sociálneho napätia (vyššie príjmy pre pracovníkov ako kompenzácia rastúcich nákladov na energiu) (10) a

—

na druhej strane lepšie riadenie súčasnej európskej energetickej rozmanitosti: rôzne vnútroštátne energetické politiky, ktoré sa doteraz realizovali, sa môžu stať výhodou, ak budú dobre riadené na úrovni EÚ, a to tak, že sa budú využívať takéto rozličné a doplnkové alternatívy v rámci politík energetickej únie.