Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52020AE3092

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu [COM(2020) 276 final] – Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa mostu k pracovným miestam – posilnenia záruky pre mladých ľudí, ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí [COM(2020) 277 final – 2020/132(NLE)]

EESC 2020/03092

Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, p. 48–55 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

11.1.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 10/48


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu

[COM(2020) 276 final]

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa mostu k pracovným miestam – posilnenia záruky pre mladých ľudí, ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí

[COM(2020) 277 final – 2020/132(NLE)]

(2021/C 10/08)

Spravodajkyňa:

Tatjana BABRAUSKIENĖ

Pomocný spravodajca:

Michael McLOUGHLIN

Konzultácia

Európska komisia, 12.8.2020

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

9.9.2020

Prijaté v pléne

29.10.2020

Plenárne zasadnutie č.

555

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

220/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta skutočnosť, že návrhom na posilnenie záruky pre mladých ľudí sa členským štátom predkladá súbor opatrení na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, ktorý zahŕňa rôzne nástroje, ako je učňovská príprava, stáže, vzdelávanie a pracovné ponuky, a vyzýva sa ním na ďalšie kroky na vytvorenie trvalého nástroja. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že opatrenia nie sú vyvážené a zameriavajú sa najmä na vzdelávanie a zručnosti a menej na aktívne politiky trhu práce. V období po skončení krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by mladí ľudia v EÚ, ktorí sú najviac postihnutí nezamestnanosťou, mali mať prístup ku kvalitným pracovným príležitostiam.

1.2.

Výbor vyzýva členské štáty, aby podnikli ďalšie kroky na posilnenie štvrtej a prvej zásady Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP) s cieľom podporiť medziodvetvovú a viacúrovňovú spoluprácu pri uplatňovaní holistického a integrovaného prístupu k podpore mladých ľudí, ktorí čelia viacerým prekážkam z hľadiska ich začleňovania do vzdelávania, spoločnosti a na trh práce.

1.3.

EHSV požaduje okamžité umiestňovanie mladých ľudí, ktorí sa zaregistrujú do záruky pre mladých ľudí. Kvalitné riešenie, ako napríklad kvalitné pracovné miesto alebo príležitosť absolvovať odbornú prípravu, sa musí poskytnúť rýchlo alebo v priebehu štyroch mesiacov. Mali by sa pritom zohľadňovať niekedy zdĺhavé postupy potvrdzovania neformálneho vzdelávania alebo informálneho učenia sa, ktoré sa môžu kombinovať s dostupnými možnosťami odbornej prípravy ponúkanými počas určitého časového obdobia.

1.4.

EHSV poukazuje na to, že základom podpory mladých ľudí musí byť potvrdzovanie neformálneho vzdelávania alebo informálneho učenia sa. To by v ideálnom prípade malo viesť k získaniu kvalifikácie, ktorá jasne stanovuje dosiahnutý stupeň vzdelania podľa európskeho kvalifikačného rámca (EKR) alebo národného kvalifikačného rámca (NQF) a odbornú kvalifikáciu alebo osvedčenie. Systémy potvrdzovania a poskytovanie odbornej prípravy by mali byť pružnejšie a prispôsobivejšie, aby sa splnil štvormesačný cieľ a poskytla sa individuálna pomoc.

1.5.

Výbor vyzýva na prijatie iniciatívy EÚ zameranej na zlepšenie poskytovania kvalitných a inkluzívnych usmernení a poradenstva už od predškolského vzdelávania, aby sa mladým ľuďom poskytlo viac informácií o ich ďalšom vzdelávaní a následne o kariérnych možnostiach v kontexte digitálnej a zelenej transformácie trhu práce.

1.6.

EHSV poznamenáva, že pracovné umiestnenia mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), musia byť v súlade s pracovným právom, kolektívnymi dohodami a daňovými predpismi, aby sa predišlo dlhodobému neistému zamestnávaniu mladých pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje záruka pre mladých ľudí. Pri pracovnom umiestnení mladých ľudí ako pracovníkov sa musia dodržiavať primerané mzdové a pracovné podmienky, prístupné pracoviská, bezpečnosť a ochrana zdravia pri prácidemokracia na pracovisku podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj kolektívne a/alebo odvetvové dohody. EHSV odporúča, aby členské štáty uplatňovali aktívne politiky trhu práce s cieľom vytvárať pracovné miesta pre mladých ľudí vo verejnom a súkromnom sektore a zabezpečiť dlhodobé riešenia. Krátkodobé a dočasné zmluvy môžu vyriešiť naliehavé problémy, ale dlhodobá neistota rovnako poškodzuje mladých ľudí, podniky aj hospodárstvo.

1.7.

Výbor navrhuje, aby sa v spolupráci s príslušnými sociálnymi partnermi a aktérmi občianskej spoločnosti na európskej, národnej a miestnej úrovni zapojenými do navrhovania, implementácie a hodnotenia záruky pre mladých ľudí vytvoril rámec kvality, ktorým by sa tento systém riadil, aby sa zabezpečilo, že ponuka spĺňa určitú normu. Keďže s podporou fondov EÚ bolo na záruku pre mladých ľudí pridelených viac verejných zdrojov, je mimoriadne dôležité sledovať kvalitu ponuky z hľadiska kvalitatívnych kritérií a podmienenosti (1) pre umiestňovanie mladých ľudí. V tejto súvislosti vítame prácu Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) a Európskeho fóra mládeže (EYF).

1.8.

EHSV víta návrh Komisie na zabezpečenie spätnej väzby po nástupe do zamestnania a monitorovanie záruky pre mladých ľudí s cieľom pokračovať v zlepšovaní monitorovania a hodnotenia podpory účinných politík v oblasti mládeže. EHSV vyzýva členské štáty, aby na základe spoločne dohodnutého rámca ukazovateľov zaviedli kvalitatívne a kvantitatívne monitorovanie vnútroštátnych systémov záruky pre mladých ľudí, ktoré sa bude vykonávať každoročne a zlepšovať prostredníctvom kvalitatívneho zoznamu. Mechanizmy monitorovania a hodnotenia by sa mali zameriavať aj na kvalitu, zapájať aktérov občianskej spoločnosti vrátane mládežníckych organizácií a získavať podnety aj priamo od mladých ľudí.

1.9.

EHSV vyzýva na spoluprácu na európskej a vnútroštátnej úrovni zameranú na vytváranie účinných politík v sociálnej oblasti, v oblasti zamestnanosti a vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom spojenectiev, ktoré medzi sebou nadviažu ministerstvá, verejné služby zamestnanosti, sociálni partneri, mládežnícke organizácie, národné mládežnícke rady a iné príslušné zainteresované strany v snahe nájsť najlepšie riešenie pre mladých ľudí a efektívnejšie osloviť tých, ktorí to potrebujú. Osobitný dôraz by sa pritom mal klásť na začlenenie sociálne a ekonomicky znevýhodnených skupínzabezpečenie rodovej rovnosti.

1.10.

Výbor odporúča, aby Komisia uskutočnila celoeurópsku štúdiu o vplyve krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na predčasné ukončenie školskej dochádzky a zvýšenú mieru NEET. Odporúča tiež upraviť štatistické údaje Eurostatu o miere nezamestnanosti mladých ľudí tak, aby zahŕňali aj mladých ľudí od veku, v ktorom ukončili povinnú školskú dochádzku podľa vnútroštátnych predpisov, až do veku 30 rokov (t. j. nielen mladých ľudí od 18 do 25 rokov) a zabezpečiť vhodné podporné opatrenia, primeranú úroveň financovania EÚ a prístup k nemu v rámci systému záruky pre mladých ľudí.

1.11.

EHSV vyzýva členské štáty EÚ, aby v záujme poskytovania účinnej podpory mladým ľuďom zabezpečili účinné opatrenia v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a trhu práce. Je dôležité zabezpečiť, aby sa a) stanovením vhodného veku pre ukončenie povinnej školskej dochádzky a b) udržateľnými verejnými investíciami do kvalitného a inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy znižoval podiel mladých ľudí a osôb v skupine NEET s nízkou kvalifikáciou a nízkou mierou zručností.

1.12.

EHSV žiada účinnú podporu verejných služieb zamestnanosti (VSZ), ktoré jednotlivcom poskytnú ďalšie vzdelávanie, odbornú prípravu a kvalitné pracovné miesta. Poznamenáva, že zvýšením vekovej hranice pre prístup k záruke pre mladých ľudí by sa nemala znížiť kvalita príležitostí, ktoré poskytujú VSZ, ani ďalej vyvíjať tlak na VSZ alebo na systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré čelia zvýšenému dopytu. EHSV žiada, aby sa ďalej podporovala kapacita VSZ a aby sa jednotlivcom poskytovalo viac informácií o dostupnej učňovskej príprave, stážach a kvalitných pracovných ponukách v podnikoch.

1.13.

Výbor odporúča zlepšiť platformu Europass poskytovaním spoľahlivých informácií mladým uchádzačom o zamestnanie vrátane osôb so zdravotným postihnutím, a to v rôznych jazykoch vrátane hlavných jazykov migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl.

1.14.

EHSV vyzýva členské štáty, aby pokračovali v spolupráci tak, aby sa všetky významné reformy záruky pre mladých ľudí odrazili v právnych nástrojoch upravujúcich príslušné financovanie. EHSV vyzýva Komisiu, aby zvýšila objem finančných prostriedkov EÚ dostupných pre záruku pre mladých ľudí, pričom zohľadní všetky investície EÚ do záruky pre mladých ľudí, všetky existujúce programy EÚ a hodnotenie využívania finančných prostriedkov EÚ. Informácie o finančných prostriedkoch EÚ, ktoré sú k dispozícii pre záruky pre mladých ľudí, by sa mali lepšie sprostredkovávať subjektom, ktoré pomáhajú mladým ľuďom, a členské štáty by mali dostať usmernenia vo svojich jazykoch. EHSV víta skutočnosť, že do európskeho semestra sa začlení cielená podpora pre mládež.

1.15.

EHSV vyzýva, aby sa do vykonávania Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zapájali sociálni partneri a ďalšie príslušné zainteresované strany, ako sa stanovuje v Európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Takéto zapojenie sa musí rozšíriť na finančný nástroj EÚ na podporu posilnenej záruky pre mladých ľudí v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) (2021 – 2027). Tým by sa zabezpečilo participatívne programovanie a účinné monitorovanie jeho vykonávania tak, aby sa finančné prostriedky skutočne dostali k tým, ktorí ich potrebujú.

1.16.

EHSV víta plán Komisie vytvoriť rámec pre monitorovanie prístupu k sociálnej ochrane a poskytnúť riešenia na zabezpečenie primeraných pracovných podmienok pre ľudí pracujúcich v digitálnych platformách, keďže hromadná práca a práca pre platformy by inak nepriniesli najlepšie dlhodobé riešenia, pokiaľ ide o dobrú kvalitu pracovných umiestnení v rámci záruky pre mladých ľudí.

1.17.

EHSV navrhuje prepojiť pripravovanú európsku záruku pre deti so zárukou pre mladých ľudí s cieľom poskytnúť účinnejšiu podporu mladým ľuďom s deťmi, či už ide o zamestnané alebo nezamestnané osoby.

1.18.

EHSV nabáda Komisiu, aby vymedzila akčný plán pre sociálne hospodárstvo, ktorý bude účinne podporovať mladých podnikateľov a podnikateľské start-upy, a zvyšovať zelené zručnosti na miestnej úrovni s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny a so zapojením príslušných sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti.

1.19.

Komisia navrhuje, aby členské štáty nabádali podniky, aby zamestnávali nezamestnaných mladých ľudí a poskytovali im kvalitné pracovné ponuky. EHSV poznamenáva, že stimuly zamestnanosti, dotácie na mzdy a náborové bonusy, ako aj daňové stimuly pre podniky, by v tomto smere mohli byť skutočne dobrým riešením. Zároveň by mali byť sprevádzané zabezpečením prístupu k vhodným možnostiam odbornej prípravy. Stimuly pre podniky by mali poskytovať účinné riešenia, ktoré zodpovedajú ich strednodobým a dlhodobým podnikateľským plánom.

1.20.

EHSV odporúča vypracovať celoeurópsku štúdiu, ktorá by zmapovala existujúce mikrocertifikáty a zistila potreby a záujmy európskych podnikov, zamestnávateľov, pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie, pokiaľ ide o získavanie a požadovanie mikrocertifikátov s osobitným dôrazom na mladých ľudí.

1.21.

EHSV víta návrh Komisie na posilnenie sociálneho dialógu o zlepšení poskytovania učňovskej prípravy a vyzýva na účinné monitorovanie vykonávania odporúčania Rady týkajúceho sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (2) na vnútroštátnej a podnikovej úrovni. Posudzovanie a zlepšovanie učňovskej prípravy na základe kritérií európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu je dôležité.

1.22.

EHSV vyzýva Komisiu, aby pomohla Európskej sieti učňov s jasným vymedzením jej mandátu s cieľom podporovať učňov v súlade s európskym rámcom pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu.

2.   Súvislosti a všeobecné pripomienky

2.1.

Odporúčanie Rady o zavedení záruky pre mladých ľudí bolo prijaté v apríli 2013, v čase, keď hospodárske a finančné otrasy a hospodárska kríza vyvolali najvyššiu mieru nezamestnanosti v Európe, pričom nezamestnanosť sa dotkla mnohých mladých ľudí.

2.2.

Pandémia ochorenia COVID-19 uvrhla európske hospodárstvo do hlbokej recesie a zvýšila mieru nezamestnanosti. V júni 2020 bolo v EÚ nezamestnaných 3 milióny mladých ľudí vo veku do 25 rokov (17,1 % z celkového počtu aktívneho obyvateľstva v tejto skupine) (3), pričom sa očakáva (4), že do konca roka sa ich počet zvýši na 4,8 milióna (26,2 %). Okrem toho sa očakáva nárast počtu osôb v skupine NEET zo 4,9 milióna na 6,7 milióna. Posilnenie vykonávania záruky pre mladých ľudí prichádza v pravý čas, aby sa zabránilo tomu, že miera nezamestnanosti sa dostane na najvyššiu úroveň v histórii EÚ (5) v 21. storočí. Návrhom na posilnenie záruky pre mladých ľudí sa členským štátom predkladá súbor opatrení na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, ktorý zahŕňa rôzne nástroje, ako je učňovská príprava, stáže, vzdelávanie a pracovné ponuky. Návrh sa zameriava na prechod zo školy do zamestnania mladých ľudí do veku 30 rokov a ich začlenenie na trh práce do štyroch mesiacov od zaradenia do evidencie verejných služieb zamestnanosti (VSZ) alebo poskytovateľa záruky pre mladých ľudí.

2.3.

Ako sa ukázalo počas poslednej hospodárskej krízy, mladí ľudia sú krízami ťažšie zasiahnutí. Sú zraniteľnejší na trhu práce a požívajú iba slabú alebo žiadnu sociálnu ochranu. Mnoho z nich má študentské pôžičky, obmedzené zdroje na rozvoj zručností a v dôsledku nečinnosti sú vystavení vysokému riziku duševných chorôb. Nezamestnanosť mladých ľudí má pre jednotlivcov dlhodobé následky a robí z nich „stratenú generáciu“. Podľa odhadov nadácie Eurofound (6) zaznamenali európske ekonomiky počas veľkej recesie straty približne 162 miliárd EUR ročne v dôsledku nedostatočných opatrení v oblasti začlenenia mladých ľudí. Nezamestnanosť mladých ľudí môže mať negatívny vplyv nielen na hospodárstvo, ale aj na celú spoločnosť, keďže mladí ľudia sa môžu rozhodnúť neparticipovať na demokratickom a spoločenskom živote.

2.4.

Mladí ľudia, ktorí spadajú do kategórie NEET, tvoria heterogénnu skupinu. Pochádzajú z rôznych prostredí a majú rôznu úroveň zručností a formálnych kvalifikácií. Niektoré vzdelávacie systémy nie sú dostatočne pružné, aby umožňovali priepustnosť medzi rôznymi sektormi vzdelávania. Týmto ľuďom by sa mali ponúknuť účinné riešenia podľa stupňa ich kvalifikácie a zručností. Cielená podpora v sociálnej oblasti, v oblasti zamestnanosti a vzdelávania by sa mala poskytovať najmä zraniteľným osobám pochádzajúcim zo sociálne a ekonomicky znevýhodneného prostredia. Potrebné je zabezpečiť rodovú rovnosť a rovnaké príležitosti pre migrantov a utečencov, menšiny, Rómov a mladých ľudí so zdravotným postihnutím. Osobám s nízkou kvalifikáciou a mladým ľuďom, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, by sa mala poskytnúť pomoc na zlepšenie ich zručností a kompetencií, aby dosiahli kvalifikačnú úroveň „na úrovni 3 alebo 4 európskeho kvalifikačného rámca“ v závislosti od podmienok v danom členskom štáte. To by im umožnilo začleniť sa na trh práce v súlade s odporúčaním Rady s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností (7).

2.5.

V súvislosti s podporou mladých dospelých je nevyhnutné vymedziť túto kategóriu tak, aby zahŕňala osoby vo veku ukončenia povinnej školskej dochádzky (8) až po osoby do 30 rokov. V revidovanej záruke pre mladých ľudí sa rozširuje podpora do veku 30 rokov a počíta sa s účinnou podporou pre jednotlivcov pri získavaní dôstojného zamestnania a zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácii. K vysokému podielu mladých ľudí s nízkou úrovňou zručností a kvalifikácie prispieva predčasné ukončenie školskej dochádzky a nedostatok verejných investícií do inkluzívneho vzdelávania pre všetkých. To zvyšuje potrebu opatrení na ich integráciu do ďalšieho vzdelávania a na trh práce.

2.6.

Pracovné miesta vytvorené v rôznych priemyselných odvetviach by mohli v dôsledku súčasnej krízy zaniknúť. Podľa zásady č. 4 Európskeho piliera sociálnych práv „mladí ľudia majú právo na ďalšie vzdelávanie, učňovskú prípravu, stáž alebo ponuku kvalitného pracovného miesta do štyroch mesiacov od straty zamestnania alebo ukončenia vzdelávania“. Pri poskytovaní podpory mladým ľuďom so získavaním nových zručností a rekvalifikáciou a v boji proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky je tiež potrebné uplatňovať zásadu č. 1 Európskeho piliera sociálnych práv, aby sa týmto mladým ľuďom zaručilo „právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie“. Členské štáty by mali zaručiť tieto práva podporovaním medziodvetvovej a viacúrovňovej spolupráce s cieľom zaviesť integrovaný prístup na podporu mladých ľudí, ktorí čelia viacerým prekážkam sociálneho začlenenia, ktoré presahujú rámec zamestnania (9).

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.

Ako už Stredisko pre monitorovanie trhu práce EHSV zdôraznilo vo svojej štúdii o zamestnanosti mladých ľudí (10) z roku 2014, realizácia záruky pre mladých ľudí v členských štátoch EÚ naráža na mnoho prekážok. Okrem iného ide o slabú kvalitu ponuky v rámci tohto systému, intervencie mimo sľúbenej štvormesačnej lehoty a neadekvátne informačné stratégie na pomoc mladým ľuďom, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce (napríklad osoby v skupine NEET). Na zabezpečenie lepšej realizácie záruky pre mladých ľudí sú potrebné efektívnejšie riadiace štruktúry. Financovanie by malo byť dobre cielené s vyššou mierou registrácie mladých ľudí. Preto je potrebné zaručiť lepšie zapojenie príslušných zainteresovaných strán (ako sú mládežnícke organizácie, národné rady mládeže a iné príslušné mimovládne organizácie a sociálni partneri na európskej, odvetvovej, vnútroštátnej a prípadne podnikovej úrovni) do navrhovania, vykonávania a hodnotenia systému záruky pre mladých ľudí, čo môže pomôcť zaistiť akceptáciu a bezproblémové zavádzanie reforiem do praxe.

3.2.

Je potrebné posilniť systém mapovania, aby bolo možné lepšie porozumieť rozmanitosti skupiny NEET. Monitorovanie podpory pre mladých ľudí by mal sprevádzať intenzívnejší výskum, pri ktorom sa prihliada na heterogénnosť skupiny NEET a osobitne na zraniteľné skupiny mladých ľudí, aby sa mohli vypracovať politiky založené na dôkazoch a zároveň dodržiavať zákon o ochrane údajov. Skupinu NEET je ťažké osloviť, a preto je potrebná integrovaná ponuka sociálnych služieb a služieb zamestnanosti – tak verejných, ako aj súkromných – na základe spoľahlivých dôkazov a údajov.

3.3.

Zapojenie sociálnych partnerov a príslušných zainteresovaných strán do vykonávania Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), ako sa stanovuje v Európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, by sa v budúcom VFR (2021 – 2027) malo rozšíriť na finančný nástroj EÚ na podporu posilnenej záruky pre mladých ľudí. Tým by sa zabezpečilo participatívne programovanie a účinné monitorovanie jeho vykonávania tak, aby sa finančné prostriedky skutočne dostali k tým, ktorí ich potrebujú.

3.4.

Z tohto hľadiska sa účinná podpora v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy musí začať práve spoluprácou medzi príslušnými ministerstvami a podpornými službami. Ministerstvá, VSZ, mládežnícke organizácie, národné rady mládeže a ďalšie príslušné mimovládne organizácie, sociálni partneri a iné zainteresované strany by mali budovať spojenectvá, aby sa pre mladých ľudí našlo najlepšie riešenie. Skutočnosť, že štvormesačný cieľ nebol v predchádzajúcej záruke pre mladých ľudí splnený, musí byť v revidovanej verzii v centre pozornosti. Je potrebné posilniť a podporovať úlohu a kapacitu verejných služieb zamestnanosti pri poskytovaní kvalitných pracovných miest ľuďom. Mimovládne organizácie a sociálne podniky môžu mladým ľuďom tiež poskytovať podporu tým, že im ponúknu dočasné zamestnanie a stáže. K dispozícii by malo byť viac informácií o voľných pracovných miestach v podnikoch, pretože verejné služby zamestnanosti nedokážu poskytnúť podporu, ak nie sú žiadne voľné pracovné miesta alebo informácie o nich. Pokiaľ ide o účasť súkromných služieb zamestnanosti, je potrebné zabezpečiť, aby sa podpora v rámci záruky pre mladých ľudí poskytovala mladým ľuďom bezplatne ako verejná podpora.

3.5.

V súlade s niektorými príkladmi uvedenými v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa mostu k pracovným miestam – posilnenia záruky pre mladých ľudí (11), je dôležité naďalej zlepšovať prepojenia s komunitami, mládežníckymi organizáciami a inými sociálnymi skupinami a dosah na ne. Dôležitá je skutočnosť, že v oznámení „Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu“ (12) sa uvádza, že dosah na najzraniteľnejšie skupiny je naďalej nedostatočný, čo ďalej ilustruje zásadný význam tejto a iných foriem osvetovej práce.

3.6.

Poznamenávame, že podľa analýz Medzinárodnej organizácie práce (MOP) (13) týkajúcich sa záruky pre mladých ľudí sa nedostatok [národných] zdrojov negatívne odrazil na schopnosti krajín ponúknuť všetkým osobám v skupine NEET príležitosť pracovať alebo absolvovať odborné školenie do štyroch mesiacov. Vítame zvýšenie rozpočtu na záruku pre mladých ľudí, ako aj rozšírenie vekovej skupiny osôb, na ktoré sa iniciatíva zameriava. EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ čo z Plánu obnovy pre Európu ide na oživenie hospodárstva Európy 750 miliárd EUR, záruka pre mladých ľudí bude financovaná iba s 22 miliardami EUR, ktoré podľa Komisie (14) zahŕňajú investície z Európskeho sociálneho fondu a Iniciatívy zamestnanosti mladých ľudí vrátane národného spolufinancovania. Komisia tiež predstavila využívanie dodatočných finančných prostriedkov: ide o 55 miliárd EUR na obdobie rokov 2020 – 2022 z REACT-EU a 86 miliárd EUR z ESF+, ktoré môžu krajiny – okrem viacerých iných fondov – použiť aj na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Z výskumu (15) vyplýva, že účinná podpora by sa v rámci revidovanej záruky pre mladých ľudí mohla dosiahnuť s finančnými prostriedkami v objeme aspoň 50 miliárd EUR ročne. EHSV vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla jasné čísla a usmernenia týkajúce sa celého objemu investícií na úrovni EÚ na podporu záruky pre mladých ľudí a hodnotenia jej skutočného využívania. Keďže je potrebné, aby bol podporný mechanizmus posilnený verejnými investíciami udržateľný, vítame začlenenie cielenej podpory pre mladých ľudí do európskeho semestra.

3.7.

EHSV víta skutočnosť, že v rámci tejto politickej iniciatívy sa navrhuje cielený prístup k zraniteľným jednotlivcom, ktorý je založený na širšom partnerstve so sociálnymi partnermi a mládežníckymi organizáciami a zameriava sa na rodový rozmer. Takéto partnerstvá musia fungovať mimo hlavných miest členských štátov, teda v miestnych komunitách, a získavať spätnú väzbu priamo od mladých ľudí. Je dôležité podporovať mladých ľudí pri zakladaní rodiny a pripravovaná európska záruka pre deti by mala obsahovať ustanovenia pre zamestnaných a nezamestnaných mladých ľudí s deťmi, ktoré by túto politiku spájali so zárukou pre mladých.

3.8.

EHSV víta návrhy na podporu podnikania mladých ľudí obsiahnuté v akčnom pláne Komisie pre sociálne hospodárstvo a jeho ustanovenia o zelených zručnostiach na miestnej úrovni s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny. EHSV žiada Európsku komisiu, aby do vypracovania takéhoto akčného plánu zapojila príslušných sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, najmä mládežnícke organizácie, s cieľom zahrnúť do neho skúsenosti mladých ľudí, učňov, stážistov a mladých pracovníkov. Treba podporovať podnikateľské start-upy mladých ľudí a propagovať podnikateľskú výchovu. Možnosti samostatnej zárobkovej činnosti v digitálnom a ekologickom hospodárstve, ktoré sa ponúkajú diskriminovaným a zraniteľným skupinám, musia byť v súlade s informáciami zameranými na tieto skupiny a musia im poskytovať konkrétnu podporu. V tejto súvislosti zohrávajú kľúčovú úlohu sprostredkovateľské subjekty, ako sú napríklad VSZ, mládežnícke organizácie, národné mládežnícke rady, iné príslušné mimovládne organizácie a odborové zväzy.

3.9.

Aby sa pre všetky skupiny mladých ľudí v núdzi mohli vypracovať účinné stratégie, je dôležité jasne vymedziť skupinu mladých ľudí, na ktorú sa vzťahuje záruka pre mladých ľudí. Zníženie veku pre ukončenie povinnej školskej dochádzky v niektorých krajinách môže mať nepriaznivý vplyv na zvýšenie počtu osôb v skupine NEET. EHSV víta zvýšenie vekovej hranice, na ktorú sa vzťahuje záruka pre mladých ľudí; už v roku 2013 (16) odporúčal, aby sa veková hranica pre prístup k systému záruk pre mladých zvýšila na 30 rokov, a to najmä v krajinách, ktoré majú najvyššiu mieru nezamestnanosti mladých ľudí. V tejto súvislosti by však odporúčal opatrnosť, pokiaľ ide o kvalitu a kapacitu. Možno bude potrebné zabezpečiť, aby mali členské štáty určitú flexibilitu pri určovaní vekovej skupiny, ktorú chcú podporovať. Rozšírením vekovej skupiny by sa nemali vylúčiť mladí ľudia, ktorí už majú určité pracovné skúsenosti a majú nárok na dávky v nezamestnanosti. Je však dôležité jasne definovať vekové rozpätie skupiny.

3.10.

Komisia navrhuje, aby členské štáty nabádali podniky, aby zamestnávali nezamestnaných mladých ľudí a poskytovali im kvalitné pracovné ponuky. Musíme zlepšiť súlad medzi pracovnými miestami a kvalifikáciami a záujmami nezamestnaných mladých ľudí a motivovať ich kvalitnými a inkluzívnymi ponukami v oblasti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, aby zostali na týchto pracovných miestach. EHSV sa však domnieva, že členské štáty by mali mať určitú flexibilitu pri rozhodovaní o tom, či rozšíria alebo nerozšíria rozsah pôsobnosti systému záruky pre mladých ľudí, a to s prihliadnutím na povahu a rozsah nezamestnanosti mladých ľudí na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

3.11.

Len posilnenie záruky pre mladých ľudí v časoch krízy nestačí a na pomoc mladým ľuďom sú potrebné okamžité opatrenia. Aktívnymi politikami trhu práce v členských štátoch sa musí zabezpečiť, aby sa mohli mladým ľuďom ponúknuť dlhodobé riešenia, zabezpečiť kvalitné pracovné miesta, kvalitné pracovné podmienky a spravodlivé možnosti náboru a udržania zamestnania. Pracovné právo a kolektívne zmluvy by sa mali rešpektovať a presadzovať, najmä pokiaľ ide o prepojenie medzi úrovňami kvalifikácie a mzdami, ako aj demokraciu na pracovisku. S mladými ľuďmi na trhu práce by sa malo zaobchádzať rovnako ako s dospelou populáciou, najmä pokiaľ ide o poberanie rovnakej minimálnej mzdy, prístup k dôchodkom a ochranu pred neistými pracovnými zmluvami (pracovné zmluvy na nula hodín), neplatené stáže a nepravú samostatnú zárobkovú činnosť. Krátkodobé a dočasné zmluvy pre mladých ľudí môžu vyriešiť naliehavé problémy, ale dlhodobá neistota poškodzuje rovnako mladých ľudí, podniky aj hospodárstvo.

3.12.

Pružnosť je kľúčová, pokiaľ ide o štvormesačnú lehotu po zaradení do evidencie poskytovateľa záruky pre mladých ľudí, ktorým sú zvyčajne verejné služby zamestnanosti. Bezodkladne (17) by sa mala ponúknuť pracovná ponuka, alebo možnosť vzdelávania alebo odbornej prípravy. Malo by však zároveň ísť o kvalitné riešenie a kvalitné pracovné miesto alebo ponuku vzdelávania/odbornej prípravy. Mali by sa pritom zohľadniť niekedy zdĺhavé postupy potvrdzovania neformálneho vzdelávania alebo informálneho učenia sa, ktoré sa môžu kombinovať s dostupnou ponukou odbornej prípravy počas určitého časového obdobia. Systémy potvrdzovania a poskytovanie odbornej prípravy by mali byť pružnejšie a prispôsobivejšie, aby sa splnil štvormesačný cieľ a poskytla sa individuálna podpora.

3.13.

Základom záruky pre mladých ľudí musí byť kvalitné odborné usmernenie a poradenstvo poskytované mladým ľuďom v rámci predškolského vzdelávania. Uznávanie a potvrdzovanie neformálneho vzdelávania alebo informálneho učenia sa by v ideálnom prípade malo viesť k získaniu kvalifikácie, ktorá jasne stanovuje dosiahnutý stupeň vzdelania podľa európskeho kvalifikačného rámca alebo národného kvalifikačného rámca a odbornú kvalifikáciu alebo osvedčenie, v ktorom sa jasne uvádzajú úlohy a zručnosti, ktoré sa ním osvedčujú, a to, ako osvedčenie súvisí s celkovou kvalifikáciou. Nový rámec Europass by mal umožňovať, aby sa do životopisu Europass jasným a praktickým spôsobom zahrnuli všetky typy osvedčení a kvalifikácií.

3.14.

Mikrocertifikáty predstavujú alternatívne riešenia na zdokumentovanie dodatočných zručností, ktoré poskytujú podniky alebo inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania. Keďže na európskej úrovni neexistuje spoločná definícia alebo chápanie mikrocertifikátov, mohli by sa zvážiť ďalšie európske politiky v oblasti mikrocertifikátov, aby ich mohli mladí ľudia doplniť do svojich celkových kvalifikácií, a po vzájomne dohodnutej európskej definícii a chápania mikrocertifikátov s odborovými zväzmi a zamestnávateľmi.

3.15.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 mala vplyv na poskytovanie učňovskej prípravy. V mnohých odvetviach hospodárstva, ktorých sa dotkli reštriktívne opatrenia, boli učni nútení odložiť učňovskú prípravu alebo boli dokonca prepustení. V iných odvetviach učni pokračovali v učňovskej príprave prostredníctvom domácich projektov alebo simulácií. Koordinácia učňovských miest v podnikoch so študentmi odborného vzdelávania a prípravy je skutočne problematická. Súkromné a verejné podniky všetkých veľkostí by mali najmä verejným službám zamestnanosti poskytovať viac informácií, aby podporili inštitúcie odborného vzdelávania a učiteľov v ich úsilí nájsť budúcim učňom miesta pre praktické učenie.

3.16.

EHSV zdôrazňuje, že učňovská príprava nie je určená len mladým ľuďom, keďže v prvom odseku európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu sa zdôrazňuje toto dvojité zameranie učňovskej prípravy na mladých ľudí a dospelých. Skutočnosť, že učňovská príprava bola zaradená do koncepčného dokumentu o podpore zamestnanosti mladých ľudí, prispieva k nesprávnemu chápaniu učňovskej prípravy ako prípravy obmedzenej na mladých ľudí. EHSV víta skutočnosť, že Komisia navrhla členským štátom posilniť ponuky v oblasti vzdelávania a prechodu zo školy do zamestnania prostredníctvom poskytovania kvalitnej učňovskej prípravy alebo stáží. To môže tiež účinne pomôcť pri znižovaní predčasného ukončenia školskej dochádzky a zabezpečovaní lepšieho začlenenia migrantov a utečencov na trh práce pri súčasnom rešpektovaní Európskeho piliera sociálnych práv, európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu a rámec kvality pre stáže.

3.17.

Komisia navrhuje obnoviť Európske združenie učňovskej prípravy a dať mu nový impulz. Aj keď sa toto združenie výrazne zviditeľnilo pri poskytovaní učňovskej prípravy zvýšením počtu záväzkov podnikov, nestačí to. Mikropodniky a malé podniky stále čelia značným problémom pri ponúkaní učňovských miest. Preto by sa mohla podporovať spoločná učňovská príprava, ktorú by ponúkali rôzne podniky. Kvalita a účinnosť každej učňovskej prípravy by sa mala zabezpečiť podľa kritérií európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu a Komisia by mala podniky uznávať a odmeňovať v súlade s týmto rámcom.

3.18.

EHSV víta zvýšený dôraz Komisie na zabezpečenie učňovskej prípravy v digitálnom a environmentálnom sektore, poznamenáva však, že kvalitná učňovská príprava by sa mala ponúknuť aj vo všetkých ostatných odvetviach, ktoré prechádzajú digitálnou a zelenou transformáciou.

3.19.

Úspešné systémy odborného vzdelávania a prípravy a systémy učňovskej prípravy vedúce ku kvalitným pracovným miestam si vyžadujú účinný sociálny dialóg s odborovými zväzmi a zástupcami zamestnávateľov. EHSV víta návrh Komisie týkajúci sa potreby zintenzívniť sociálny dialóg na európskej a vnútroštátnej úrovni, pričom možnosti budovania kapacít by sa mohli ďalej posilniť prostredníctvom útvarov Komisie pre podporu učňovskej prípravy. Hoci niekoľko odvetvových sociálnych partnerov už prisľúbilo podporu Európskemu združeniu učňovskej prípravy, EHSV poukazuje na autonómiu európskych výborov pre medziodvetvový dialóg, ktoré si stanovujú vlastný pracovný program v súlade s dohodnutými spoločnými prioritami.

3.20.

V prípade nezamestnaných mladých ľudí, ktorí už získali kvalifikáciu, by záruka pre mladých ľudí mala slúžiť aj ako záruka práce (18), čo znamená, že mladí ľudia by získavali svoje prvé skúsenosti so zamestnaním vo verejnom alebo neziskovom sektore.

V Bruseli 29. októbra 2020

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG


(1)  Pozri návrhy ETUC týkajúce sa kritérií kvality v uznesení ETUC o mládeži s názvom Revisited fight against youth unemployment (Obnovený boj proti nezamestnanosti mladých ľudí), 2020.

(2)  Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1.

(3)  Eurostat, údaje získané v auguste 2020.

(4)  Intereconomics, článok COVID-19 Crisis: How to Avoid a „Lost Generation“ (Koronakríza: Ako predísť „stratenej generácii“?), 2020.

(5)  23,5 %, pričom v septembri 2013 (Eurostat) bolo nezamestnaných 5,5 milióna mladých ľudí (do 25 rokov).

(6)  Eurofound (2015), Social inclusion of young people (Sociálne začlenenie mladých ľudí).

(7)  Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.

(8)  Eurydice: Compulsory Education (Povinná školská dochádzka) 2018/19. Školská dochádzka je povinná do dovŕšenia 15 rokov v 7 krajinách EÚ, do dovŕšenia 16 rokov v 16 krajinách EÚ, do dovŕšenia 17 rokov v jednej krajine EÚ a do dovŕšenia 18 rokov v 3 krajinách EÚ; v prípade Nemecka do dovŕšenia 16 rokov v 5 spolkových krajinách a do dovŕšenia 18 rokov v 11 spolkových krajinách.

(9)  Európske fórum mládeže: Updated position on the Implementation of the Youth Guarantee (Aktualizovaná pozícia k vykonávaniu záruky pre mladých ľudí), 2018.

(10)  Štúdia Strediska pre monitorovanie trhu práce EHSV o zamestnanosti mladých ľudí, 2014.

(11)  SWD(2020) 124 final.

(12)  COM(2020) 276 final.

(13)  MOP, pracovný dokument The European Youth Guarantee: A systematic review of its implementation across countries (Európska záruka pre mladých ľudí: systematické preskúmanie jej vykonávania v jednotlivých krajinách), 2017.

(14)  COM(2020) 276 final.

(15)  Intereconomics, článok COVID-19 Crisis: How to Avoid a „Lost Generation“ (Koronakríza: Ako predísť „stratenej generácii“?), 2020.

(16)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 101.

(17)  Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 67.

(18)  Tcherneva, P. R. (2018). The Job Guarantee: Design, Jobs, and Implementation (Záruka práce: navrhovanie, pracovné miesta a vykonávanie), Levy Economics Institute, Working Papers Series No. 902.


Top