52020AE5038

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52020AE5038 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52020AE5038

Help

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti [COM(2020) 741 final]

EESC 2020/05038

Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, p. 152–157 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

16.7.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 286/152

[COM(2020) 741 final]

(2021/C 286/26)

Spravodajca:

Marcin Wiesław NOWACKI

Konzultácia	Európska komisia, 24. 2. 2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	14. 4. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	239/1/4

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta túto stratégiu, ktorej cieľom je využiť potenciál obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti.

1.2.

EHSV víta návrhy zohľadniť ciele v oblasti rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov na mori pri vypracúvaní národných a regionálnych plánov spravovania námorného priestoru.

1.3.

EHSV sa domnieva, že stratégia by mala zahŕňať výpočet príspevku veternej energie k zníženiu emisií skleníkových plynov na nulovú hodnotu v roku 2050.

1.4.

EHSV víta názor, že dobre regulovaný trh s energiou by mal vysielať primerané investičné signály. Výbor sa nazdáva, že predvídateľné a stabilné regulačné prostredie zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji veternej energie na mori.

1.5.

Vzhľadom na určité charakteristiky, ako sú hĺbka a vzdialenosť od iných krajín, EHSV konštatuje, že realizácia hybridných projektov je možná len v Severnom mori a Baltskom mori. Vzhľadom na očakávané tempo vývoja je EHSV okrem toho presvedčený, že opatrenia EÚ a vnútroštátne opatrenia by sa mali v prvom rade zamerať na uvoľnenie potenciálu najpokročilejších projektov, ktoré sa majú radiálne pripojiť k národnej elektrizačnej sústave.

1.6.

EHSV vyjadruje sklamanie nad tým, ako povrchne sa v stratégii rieši otázka recyklácie použitých veterných turbín, a odporúča, aby Komisia venovala náležitú pozornosť otázke nákladov na vyradenie zariadení z prevádzky. EHSV by rád zdôraznil skutočnosť, že čistá energia by zlepšila nielen kvalitu ovzdušia v miestnom životnom prostredí, ale aj životné prostredie a klímu celkovo.

1.7.

EHSV víta identifikáciu potenciálu pre Severné more, Baltské more, Stredozemné more, Čierne more, Atlantický oceán EÚ a ostrovy EÚ. Vzhľadom na možnosti, ktoré ponúka existujúca infraštruktúra v oblasti Severného mora, je pochopiteľné, že sa uprednostňuje vytváranie nových projektov v tejto oblasti. S cieľom zaručiť bezpečnosť dodávok energie, ako aj sociálnu a hospodársku súdržnosť v rámci EÚ však výbor zdôrazňuje, že primerané investície do veterných parkov na mori sú potrebné vo všetkých morských oblastiach EÚ.

1.8.

EHSV podporuje návrh na zmenu nariadenia o TEN-E s cieľom zahrnúť doň zásadu jednotného kontaktného miesta pre projekty v oblasti energie na mori.

1.9.

EHSV znepokojuje, že chýbajú podrobnejšie informácie týkajúce sa konkrétnych opatrení a podporných nástrojov, čo môže ohroziť financovanie obnoviteľných zdrojov. Podľa výboru by sa v rámci existujúcich programov mal vytvoriť jednotný nástroj na financovanie projektov v oblasti veternej energie na mori. Okrem toho by sa takýto prístup mal rozšíriť na ďalšie druhy obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná energia na pevnine a fotovoltika, s cieľom naplniť ambície európskej energetickej únie a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie II, ktoré považujú za prínos práve decentralizovanejšie a regionálne zariadenia na výrobu energie, keďže zvyšujú dodatočný potenciál tvorby regionálnych hodnôt, vytvárajú pracovné miesta a stavajú občanov do centra politiky a robia z nich aktívnych výrobcov a výrobcov-spotrebiteľov. V tejto súvislosti EHSV s určitými obavami konštatuje, že Komisia sa v súčasnosti zaoberá „len“ technológiami získavania energie na mori a vodíkovými technológiami, ale zanedbáva tieto decentralizované prístupy.

1.10.

EHSV upozorňuje, že všetky investície do veterných parkov na mori by mali čo najviac prispievať k sociálno-hospodárskemu rozvoju regiónov v bezprostrednej blízkosti týchto investícií, a to podporou účasti na projekte (tzv. faktor miestneho obsahu).

1.11.

EHSV víta skutočnosť, že stratégiu má doplniť plán rozvoja zručností a vzdelávacích systémov v oblasti veternej energie na mori.

1.12.

EHSV uznáva, že EÚ chce mať vedúce postavenie v odvetví veternej energie na mori, a s nadšením podporuje rozmach odvetvia veternej energie, a to nielen na mori, ale aj na pevnine. Preto očakáva, že Komisia k stratégii pre zdroje energie na mori čo najskôr doplní stratégiu zameranú na pevninu.

2. Úvod

2.1.

Predmetom stanoviska je Stratégia EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti uverejnená 18. novembra 2020. Táto stratégia je neoddeliteľnou súčasťou Európskej zelenej dohody.

2.2.

V posúdení vplyvu sprevádzajúcom plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030 sa stanovuje, že do roku 2030 by malo viac ako 80 % elektriny pochádzať z obnoviteľných zdrojov energie a že splnenie cieľa v oblasti klímy do roku 2050 si vyžaduje veternú energiu na mori s odhadovaným výkonom 300 GW, ktorú bude potrebné doplniť približne 40 GW energie z oceánov. Stratégia, na ktorú sa zameriava toto stanovisko, ukazuje, ako to EÚ môže dosiahnuť.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

Cieľom stratégie je urýchliť prechod na čistú energiu a zároveň nepoľaviť z dôležitých cieľov v oblasti hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v Európe. Hlavné dôvody vytvorenia tejto stratégie sú:

—	plnenie záväzkov prvej celosvetovej dohody o zmierňovaní zmeny klímy (Paríž, 2015),

—	obnova konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva zvýšením energetickej efektívnosti,

—	vytvorenie nových pracovných miest zvýšením objemu investícií, čo pomôže zmierniť sociálno-hospodárske dôsledky pandémie COVID-19 a prispeje k rozvoju európskeho hospodárstva.

3.2.

Podľa tejto stratégie sa výkon veternej energie na mori zvýši zo súčasnej úrovne 12 GW najmenej na 60 GW do roku 2030 a na 300 GW do roku 2050. Komisia navyše do roku 2050 zamýšľa pridať 40 GW energie z oceánov a ďalších nových technológií, ako sú plávajúce veterné parky a plávajúce fotovoltické zariadenia.

3.3.

Na dosiahnutie týchto cieľov sú potrebné investície v odhadovanej výške 800 miliárd EUR. Bude potrebné aj výraznejšie zapojenie EÚ a vlád členských štátov, keďže pri súčasných politikách by aktuálny a očakávaný inštalovaný výkon dosiahol do roku 2050 len okolo 90 GW.

3.4.

EHSV víta predloženie tejto stratégie zahŕňajúcej regulačné návrhy a opatrenia, ktoré umožnia zamerať sa na rozvoj, posilnenie a prehĺbenie spolupráce v oblasti veternej energie na mori.

3.5.

Výbor poznamenáva, že uvedené údaje a informácie ilustrujú rozsah výziev, ktorým čelia investori, priemysel EÚ a prevádzkovatelia prenosových a distribučných sústav. Stratégia predstavuje optimistické vyhliadky, ako sú možnosti na podporu súkromných investícií alebo vytvorenie nových pracovných miest. Výbor však poznamenáva, že predpovede týkajúce sa rozvoja veternej energie na mori v súvislosti s vytváraním pracovných miest sú v stratégii len vágne. Okrem toho je dôležité podotknúť, že ďalšie pracovné miesta sa vytvoria nielen v odvetví energetiky, ale aj v rámci činností na pevnine, ako je rozvoj prístavov a lodná doprava. Stratégia podobne odhaduje vplyv rozvoja tohto odvetvia na HDP EÚ.

3.6.

EHSV konštatuje, že stratégia vychádza zo vzájomne prepojeného prostredia, v ktorom sa spolu s odvetvím výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori rozvíjajú aj mnohé „iné činnosti na mori“ (cestovný ruch, rybolov, akvakultúra atď.), hybridné projekty interagujú s cezhraničnými prepojovacími vedeniami, rozvoj sa riadi cieľmi stanovenými vo viacerých krajinách a projekty na mori môžu financovať aj vnútrozemské štáty. Keďže projekty na mori spolufinancuje EÚ, EHSV odporúča zabezpečiť transparentnosť v otázke rozdelenia záťaže a spoločného využívania prínosov.

3.7.

EHSV vyjadruje sklamanie nad tým, že stratégia nezahŕňa výpočet príspevku veternej energie k zníženiu emisií skleníkových plynov na nulovú hodnotu v roku 2050. Zameriavať sa len na inštalovaný výkon znamená prehliadať tento kľúčový faktor na dosiahnutie cieľov zelenej dohody.

4. Výhľad technológií modrej energie

4.1.

Zariadenia EÚ na mori vyrábajú 12 GW, čo zodpovedá 42 % svetového výkonu veternej energie na mori. Väčšinu projektov predstavujú turbíny umiestnené na morskom dne. Výbor sa domnieva, že táto technológia dosiahla určitý stupeň vyspelosti, o čom svedčí aj to, že v priebehu desiatich rokov sa priemerné náklady na výrobu elektriny (LCOE) z vetra na mori znížili o 44 %.

4.2.

Výbor má pochybnosti v súvislosti s tým, či by sa stratégia rozvoja veternej energie na mori mala zakladať na vývoji technológií, ako sú hybridné projekty, a upriamuje pozornosť na potrebu vytvárať konkurencieschopné ceny energie, ktoré umožnia prebudovať hospodárstvo EÚ po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19.

5. Morské oblasti EÚ: obrovský a rozmanitý potenciál využívania obnoviteľných zdrojov na mori

5.1.

EHSV víta identifikáciu potenciálu pre Severné more, Baltské more, Stredozemné more, Čierne more, Atlantický oceán EÚ a ostrovy EÚ. Vďaka tomu, že sa v stratégii určí potenciál morských oblastí, bude možné riadne naplánovať regulačné opatrenia a dosiahnuť ciele.

5.2.

Vzhľadom na možnosti, ktoré ponúka existujúca infraštruktúra v oblasti Severného mora, je pochopiteľné, že sa uprednostňuje vytváranie nových projektov v tejto oblasti. S cieľom zaručiť bezpečnosť dodávok energie, ako aj sociálnu a hospodársku súdržnosť v rámci EÚ však výbor zdôrazňuje, že energetický mix by nemal priveľmi závisieť od jedného zdroja energie a že primerané investície do veterných parkov na mori sú potrebné vo všetkých morských oblastiach EÚ.

5.3.

Výbor zároveň konštatuje, že stratégia rozvoja veternej energie na mori smeruje k regionalizácii.

6. Námorné priestorové plánovanie v záujme udržateľného spravovania priestoru a zdrojov

6.1.

S cieľom urýchliť rozvoj veternej energie je potrebné zabezpečiť primeranú koexistenciu zariadení na mori s ďalšími využitiami námorného priestoru a súčasne chrániť biodiverzitu. EHSV víta návrhy zohľadniť ciele v oblasti rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov na mori pri vypracúvaní národných a regionálnych plánov spravovania námorného priestoru a zároveň vyzýva Komisiu, aby výslovne uviedla, že odhadované 3 % európskeho námorného priestoru, ktoré sú potrebné na rozšírenie tohto odvetvia, predstavujú priemernú hodnotu a že treba prihliadať na špecifické faktory, ako sú povaha vetra a rôzne typy životného prostredia.

6.2.

EHSV súhlasí, že vypracúvanie a zverejňovanie plánov by spoločnostiam a investorom umožnilo poznať v predstihu zámery vlád, pokiaľ ide o budúci rozvoj modrej energetiky, čo by verejnému a súkromnému sektoru uľahčilo plánovanie.

6.3.

Vplyv zariadení na životné prostredie je v súčasnosti predmetom dôkladného a zdĺhavého posudzovania v rámci postupu získania všetkých potrebných administratívnych rozhodnutí. EHSV preto podporuje návrh na zmenu nariadenia o TEN-E s cieľom zahrnúť doň zásadu jednotného kontaktného miesta pre projekty v oblasti energie na mori.

7. Nový prístup k modrej energii a sieťovej infraštruktúre

7.1.

Väčšina veterných parkov na mori, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke, bola postavená v rámci vnútroštátnych projektov spojených s pevninou radiálnymi vedeniami. S cieľom urýchliť rozvoj veternej energie na mori, znížiť náklady a zmenšiť využitý morský priestor sa však navrhuje zamerať sa na hybridné projekty. Takýto systém je medzistupňom medzi tradičnými projektmi s radiálnym pripojením k národnej elektrizačnej sústave a modelom plne mrežovej siete. V stratégii sa uvádza aj pomerne optimistický predpoklad, že susedné členské štáty by si mali spoločne stanoviť ambiciózne ciele pre veternú energiu na mori.

7.2.

8. Jasnejší regulačný rámec EÚ pre modrú energiu

8.1.

8.2.

Očakávané zvýšenie významu cezhraničných energetických projektov si vyžaduje objasnenie pravidiel trhu s elektrinou, ktoré bolo poskytnuté v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k tejto stratégii.

8.3.

Súčasný právny rámec nezahŕňa inovačné technológie, ako sú hybridné energetické ostrovy alebo výroba vodíka na mori. Komisia navrhuje samostatný morský trhový priestor s možnosťou prerozdelenia časti príjmov z preťaženia výrobcom ako najlepší model regulácie hybridných projektov. EHSV podporuje cieľ vytvoriť ponukové oblasti na mori na základe predpokladu, že zjednodušia reguláciu trhu s energiou.

8.4.

EHSV víta úsilie zamerané na zabezpečenie stabilného príjmu investorov. Výbor požaduje flexibilitu v rámci možnosti podpory rozvoja veternej energie na mori v členských štátoch, v ktorých je táto technológia v ranom štádiu vývoja, a to aj poskytnutím priamej podpory bez potreby súťažného konania v súlade s ustanoveniami smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.

9. Mobilizácia súkromných investícií do modrej energie: úloha fondov EÚ

9.1.

Investičné potreby na zavedenie stratégie sa odhadujú takmer na 800 miliárd EUR, z ktorých približne dve tretiny sa použijú na financovanie príslušnej sieťovej infraštruktúry a tretina na výrobu na mori. Investície do sietí obnoviteľných zdrojov energie na pevnine a na mori dosiahli v Európe za posledných desať rokov do roku 2020 výšku približne 30 miliárd EUR. V stratégii sa plánuje zvýšenie na viac než 60 miliárd EUR v nasledujúcom desaťročí a ešte väčšie zvýšenie po roku 2030. Okrem toho sa v rámci stratégie očakáva, že väčšina týchto investícií bude pochádzať zo súkromného kapitálu. V dokumente sa však uvádza, že Komisia, Európska investičná banka a ďalšie finančné inštitúcie budú spolupracovať na podpore strategických investícií do veternej energie na mori.

9.2.

EHSV znepokojuje, že chýbajú podrobnejšie informácie týkajúce sa konkrétnych opatrení a podporných nástrojov, čo môže ohroziť ďalšiu podporu obnoviteľných zdrojov. Na základe súčasnej stratégie bude pre investorov k dispozícii osem rôznych fondov EÚ. Nie sú určené očakávané podiely v tejto oblasti, konkrétne nie je známy rozsah podielu finančných prostriedkov EÚ. Výbor sa domnieva, že v záujme zabezpečenia rýchleho financovania a rozvoja projektov je nevyhnutné vytvoriť v rámci existujúcich programov jediný nástroj na financovanie projektov v oblasti veternej energie na mori. Okrem toho by sa takýto prístup mal rozšíriť na ďalšie druhy obnoviteľných zdrojov energie.

9.3.

EHSV poukazuje na to, že všetky investície do veterných parkov na mori by mali čo najviac prispievať k sociálno-hospodárskemu rozvoju regiónov v bezprostrednej blízkosti týchto investícií, a to podporou účasti na projekte (tzv. faktor miestneho obsahu).

9.4.

V stratégii sa stanovuje možnosť využiť mechanizmus financovania energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý by umožňoval podeliť sa o prínos projektov modrej energie s členskými štátmi, ktoré nemajú prístup k moru. Podľa výboru je predpoklad, že vnútrozemské členské štáty budú chcieť financovať veternú energiu z vlastných zdrojov výmenou za štatistické výhody, príliš optimistický.

10. Zameranie výskumu a inovácie na podporu projektov na mori

10.1.

EHSV vyjadruje hlboké sklamanie nad tým, ako povrchne sa v stratégii rieši otázka recyklácie použitých veterných turbín. V stratégii sa uvádza, že je nevyhnutné systematickejšie integrovať zásadu „obehovosti už v štádiu návrhu“ do výskumu a inovácie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Neuvádzajú sa v nej však žiadne podrobnosti týkajúce sa možného uplatňovania tejto zásady v praxi. Výbor podotýka, že spracovanie použitých veterných lopatiek na pevnine je rastúci problém na miestach, ako je Nemecko, kde sa zvažuje možnosť zakopávať ich do zeme. Je potrebné poznamenať, že veterné mlyny na mori sú omnoho väčšie, čo sa priamo odzrkadľuje v rozsahu problému.

10.2.

EHSV by rád zdôraznil skutočnosť, že čistá energia by zlepšila nielen kvalitu ovzdušia v miestnom životnom prostredí, ale aj životné prostredie a klímu celkovo. EHSV je proti rýchlemu rozvoju veternej energie na mori, ak sa nezohľadní jeho možný vplyvu na životné prostredie, a odporúča, aby Komisia venovala náležitú pozornosť otázke nákladov na vyradenie zariadení z prevádzky: v prípadoch, keď sa projekty financujú z prostriedkov EÚ, by sa totiž tieto náklady mali posudzovať už vopred a príslušná zodpovednosť by sa mala rešpektovať.

10.3.

EHSV víta skutočnosť, že novú stratégiu má doplniť plán rozvoja zručností a vzdelávacích systémov v oblasti veternej energie na mori, ktorý vypracujú GR EMPL a GR MARE. Rozšírenie zručností je jednou zo základných podmienok rozvoja tohto odvetvia. Udržateľný a rýchly rozvoj tohto odvetvia si vyžaduje zavedenie programov odbornej prípravy v členských štátoch, v ktorých je táto technológia stále v ranom štádiu vývoja. Stratégia ukazuje, že na tento účel možno využiť existujúce nástroje a finančné prostriedky EÚ. Podľa názoru výboru si význam rozvoja zručností v oblasti veternej energie na mori vyžaduje vytvorenie osobitných nástrojov a finančných prostriedkov na úrovni EÚ.

11. Silnejší dodávateľský a hodnotový reťazec v celej Európe

11.1.

Posilnenie dodávateľského reťazca si vyžaduje celkové investície vo výške okolo 0,5 – 1 miliardy EUR. EHSV vyjadruje poľutovanie nad nedostatočne jasným určením spôsobu mobilizácie týchto finančných prostriedkov alebo časového horizontu.

11.2.

EHSV víta plán posilniť priemyselné fórum pre čistú energiu a vytvoriť v rámci neho v roku 2021 osobitnú skupinu pre modrú energiu.

11.3.

Výbor vyjadruje vážne znepokojenie nad zámerom Komisie a siete ENTSO-E presadzovať normalizáciu a interoperabilitu meniarní rôznych výrobcov do roku 2028. Tento dátum je príliš vzdialený, najmä vzhľadom na to, že inštalovaný výkon veterných parkov na mori do roku 2030 má byť 60 GW. Výbor by uvítal dátum, ktorý umožní realistický časový rámec na vytvorenie noriem pre zariadenia.

V Bruseli 27. apríla 2021

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

Top

Choose the experimental features you want to try