EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 3. 2020

COM(2020) 80 final

2020/0036(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

EÚ oznámením o európske zelenej dohode 1 odštartovala novú stratégiu, ktorej cieľom je dosiahnuť zlepšenie kvality života dnešnej i budúcich generácií prostredníctvom transformácie EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, ktoré do roku 2050 dosiahne stav čistých nulových emisií skleníkových plynov, a kde hospodársky rast nie je naviazaný na využívanie zdrojov. Komisia v európskej zelenej dohode potvrdila svoje ambície do roku 2050 urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent.

Riešenie zmeny klímy predstavuje naliehavú výzvu. Dochádza k otepľovaniu atmosféry, ktorého dôsledky čoho občania pociťujú už teraz. Občania Európskej únie zmenu klímy vnímajú ako vážny problém a žiadajú si zintenzívnenie úsilia v tejto oblasti 2 . Zmena klímy má čoraz kritickejší vplyv na ekosystémy a biodiverzitu našej planéty a takisto na naše zdravotnícke a potravinové systémy. Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojej osobitnej správe, ktorá sa týkala vplyvov globálneho otepľovania o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a súvisiacich postupov znižovania emisií skleníkových plynov, potvrdil, že vplyv zmeny klímy s celosvetovo rastúcou priemernou teplotou rapídne narastá, a uvádza v nej, že už zvýšenie teploty o 2 °C by malo dramatický dosah pre celý svet. Odhaduje, že v záujme dosiahnutia cieľa, teda obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 °C, treba do roku 2050 celosvetovo dosiahnuť nulovú bilanciu emisií CO2 a o čosi neskôr v priebehu storočia neutralitu aj pri emisiách všetkých ostatných skleníkových plynov. Táto naliehavá výzva si vyžaduje, aby EÚ vystupňovala svoje úsilie a do roku 2050 zaujala celosvetovo vedúcu úlohu pri dosahovaní klimatickej neutrality vo všetkých sektoroch hospodárstva a aby rovnako do roku 2050 dosiahla kompenzáciu nielen prípadných zostávajúcich emisií CO2, ale aj všetkých ostatných emisií skleníkových plynov, ako sa stanovuje v oznámení „Čistá planéta pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“ 3 a ako sa potvrdilo v oznámení o európskej zelenej dohode.

Európsky parlament i Európska rada schválili dlhodobý zámer EÚ v oblasti klimatickej neutrality.

Európsky parlament podporil zámer EÚ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050 vo svojom uznesení zo 14. marca 2019 o zmene klímy 4 . V uznesení z 28. novembra 2019 zas zdôraznil, že Únia sa ako svetový líder musí spolu s inými významnými svetovými ekonomikami usilovať dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov čo možno najskôr, najneskôr však do roku 2050 5 , a vyhlásil núdzový stav v oblasti klímy a životného prostredia 6 . Parlament na Komisiu takisto naliehal, aby v plnej miere posúdila klimatický a environmentálny vplyv všetkých legislatívnych a rozpočtových návrhov a zabezpečila ich úplný súlad so zámerom obmedziť globálne otepľovanie na úroveň nižšiu než 1,5 °C, ako aj to, aby neprispievali k strate biodiverzity. Ďalej žiadal Komisiu o vykonanie hĺbkovej reformy politík v oblasti poľnohospodárstva, obchodu, dopravy, energetiky a investícií do infraštruktúry. Vo svojom uznesení z 15. januára 2020 k európskej zelenej dohode sformuloval výzvu, aby sa transformácia na klimaticky neutrálnu spoločnosť zrealizovala najneskôr do roku 2050 a aby sa táto premena stala úspešným európskym príbehom 7 .

Európska rada si vybudovanie klimaticky neutrálnej, zelenej, spravodlivej a sociálnej Európy vytýčila ako jednu zo štyroch hlavných priorít vo svojom strategickom programe na obdobie 2019 – 2024 8 . Vo svojich záveroch z 12. decembra 2019 v svetle najnovších vedeckých poznatkov a potreby zintenzívniť celosvetové opatrenia v oblasti klímy podporila zámer dosiahnuť klimaticky neutrálnu EÚ do roku 2050, a to v súlade s cieľmi Parížskej dohody 9 . Uznala aj potrebu zaviesť podporný rámec, ako aj skutočnosť, že transformácia si bude vyžadovať významný objem verejných a súkromných investícií. Ďalej dospela k záveru, že všetky relevantné právne predpisy a politiky EÚ musia byť v súlade s dosahovaním zámeru klimatickej neutrality a prispievať k nemu, pričom sa v nich musí náležite prihliadať na zásadu rovnakých podmienok pre všetkých, a vyzvala Komisiu, aby preskúmala, či je na tento účel potrebné upraviť existujúce pravidlá.

EÚ zaviedla komplexný rámec politík zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov. Začala už modernizovať a transformovať hospodárstvo s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu. Od roku 1990 do roku 2018 znížila emisie skleníkových plynov o 23 % 10 , pričom ekonomika vzrástla o 61 %. Treba prijať dodatočné opatrenia, pričom každý sektor bude musieť prispieť svojím dielom, pretože sa vychádza z predpokladu, že uplatňovaním súčasných politík sa do roku 2050 dosiahne zníženie len o 60 %, a teda na dosiahnutie klimatickej neutrality treba vyvinúť oveľa väčšie úsilie.

V tomto kontexte je účelom predmetného návrhu vytvoriť rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ. Má vytýčiť smerovanie a cestu na dosiahnutie klimatickej neutrality, zvýšiť istotu a dôveru v záväzok, ktorý EÚ prijíma vo vzťahu k podnikom, pracovníkom, investorom a spotrebiteľom, a takisto zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť, a teda udržať prosperitu a vytváranie pracovných miest. Preto má daný návrh ambíciu ukotviť v právnych predpisoch zámer dosiahnuť v EÚ klimatickú neutralitu do roku 2050, a to v súlade s vedeckými zisteniami, ktoré oznámil IPCC a Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), a pritom prispieť k vykonávaniu Parížskej dohody o zmene klímy, ako aj k jej dlhodobému cieľu udržať zvýšenie teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s úrovňami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty pod hodnotou 1,5 °C. Jeho cieľom je zároveň prispieť k realizovaniu cieľov udržateľného rozvoja. Ďalej sa v predmetnom návrhu stanovujú podmienky na vytýčenie trajektórie na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050, pravidelné posúdenie pokroku v oblasti klimatickej neutrality a úroveň ambícií určenej trajektórie, ako aj mechanizmy v prípade nedostatočného pokroku alebo nezrovnalostí vzhľadom na zámer dosiahnuť v EÚ klimatickú neutralitu do roku 2050.

Aj napriek úsiliu venovanému obmedzovaniu emisií skleníkových plynov už zmena klímy má a aj naďalej bude mať vplyv na životné prostredie, občanov a hospodárstvo EÚ. Kľúčový význam majú nepretržité a ambicióznejšie opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy vrátane zintenzívnenia úsilia v oblasti zabezpečenia odolnosti voči zmene klímy, budovania odolnosti, prevencie a pripravenosti, ako aj snaha o spravodlivú transformáciu.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrh má doplniť existujúci rámec politík, má sa v ňom vytýčiť dlhodobé smerovanie a ukotviť zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 v právnych predpisoch EÚ, zintenzívniť úsilie pri adaptácii, určiť postup stanovenia a preskúmania trajektórie do roku 2050, stanoviť pravidelné preskúmanie a postup v prípade nedostatočného pokroku alebo nezrovnalostí. Komisii sa v ňom ukladá úloha preskúmať existujúce politiky a právne predpisy Únie z hľadiska ich súladu so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu aj s určenou trajektóriou. Súlad s nariadením (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy sa zaručil zahrnutím vyplývajúcich zmien predmetného nariadenia. Prijalo sa niekoľko ďalších iniciatív súvisiacich s európskou zelenou dohodou, ako napríklad investičný plán európskej zelenej dohody 11 a návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje Fond na spravodlivú transformáciu 12 . Ďalšie iniciatívy sú v stave prípravy a budú zamerané na podporu zámerov tohto nariadenia. Medzi ne patrí nová a ambicióznejšia stratégia EÚ adaptácie na zmenu klímy, zavedenie Európskeho klimatického paktu, priemyselná stratégia EÚ so zámerom riešiť spojené otázky zelenej a digitálnej transformácie a nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ako aj stratégia udržateľného financovania vrátane otázky ďalšieho začlenenia zásady udržateľnosti do rámca správy a riadenia podnikov.

Pokiaľ ide o vzťah s existujúcimi návrhmi politík týkajúcich sa obdobia do roku 2030, Komisia by mala posúdiť možnosti sprísnenia cieľa znížiť emisie skleníkových plynov Únie do roku 2030 a predložiť príslušné návrhy, aby sa zaručila ich konzistentnosť so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Komisia do septembra 2020 zostaví plán, ako zodpovedným spôsobom sprísniť cieľ EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 na minimálne 50 % a výhľadovo na 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, posúdi vplyv tohto plánu a predstaví ho. Komisia navrhne zodpovedajúcim spôsobom zmeniť toto nariadenie a do júna 2021 preskúma všetky relevantné súvisiace politické nástroje a v prípade potreby navrhne ich revíziu.

Komisia by na obdobie 2030 až 2050 bola splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia, v ktorých na úrovni Únie vytýči trajektóriu s cieľom dosiahnuť do roku 2050 predmetný zámer.

Celosvetová výzva, ktorú zmena klímy predstavuje, si vyžaduje celosvetové opatrenia. Hoci EÚ nemôže tento problém vyriešiť sama bez zapojenia iných a ako taká je zodpovedná za menej než 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov, zaujala vedúcu pozíciu v celosvetovej transformácii na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov. Keďže celosvetový pokrok pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody nie je dostatočný, je mimoriadne dôležité, aby EÚ v tejto vedúcej úlohe zotrvala. EÚ si nielen stanovuje vlastné ambiciózne ciele, ale zároveň bude naďalej viesť medzinárodné rokovania so zámerom zvýšiť ambície subjektov, ktoré figurujú ako hlavné zdroje emisií, a to ešte pred konferenciou Organizácie Spojených národov o zmene klímy v roku 2020 v Glasgowe. Bude naďalej propagovať a realizovať ambicióznu politiku v oblasti zmeny klímy na celom svete, aj v kontexte intenzívnych diplomatických stykov v oblasti klímy, pričom bude v intenzívnom kontakte so všetkým partnermi s cieľom vystupňovať kolektívne úsilie a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Všetky opatrenia a politiky EÚ by mali spoločne pomôcť EÚ dosiahnuť úspešnú a spravodlivú transformáciu na klimatickú neutralitu a udržateľnú budúcnosť, ako Komisia skonštatovala v oznámení o európskej zelenej dohode. Preto je táto iniciatíva spojená s mnohými inými oblasťami politiky vrátane vonkajších politík Únie. Komisia oznámila, že zlepší spôsob, akým jej usmernenia a podporné nástroje týkajúce sa lepšej právnej regulácie riešia otázky udržateľnosti a inovácie s cieľom zabezpečiť, aby všetky iniciatívy EÚ rešpektovali zelený prísľub „nespôsobovať škodu“.

Odporúčania Komisie adresované členským štátom, ako sa stanovujú v navrhovanom nariadení, majú doplnkový charakter k odporúčaniam vydávaným v súvislosti s európskym semestrom. Kým európsky semester je zameraný na makroekonomické otázky a otázky štrukturálnych reforiem (čo zahŕňa aj klimatické otázky), táto iniciatíva sa týka konkrétnych trendov vývoja politiky, ktoré sú v rozpore so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo s trajektóriou jej dosahovania.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

V článkoch 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa potvrdzujú a špecifikujú kompetencie EÚ v oblasti boja proti zmene klímy. Právnym základom tohto návrhu je článok 192 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 191 a článkom 192 ods. 1 ZFEÚ musí Európska únia prispievať k dosahovaniu aj týchto cieľov: zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia, podporovať opatrenia na medzinárodnej úrovni určené na riešenie regionálnych alebo celosvetových environmentálnych problémov, a predovšetkým na boj proti zmene klímy.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Zmena klímy je už svojou podstatou cezhraničný problém, ktorý sa nedá riešiť len na celoštátnej alebo miestnej úrovni. Koordinované kroky na úrovni EÚ môžu účinným spôsobom dopĺňať vnútroštátne a miestne opatrenia a posilniť opatrenia v oblasti klímy. Koordinácia opatrení v oblasti klímy je potrebná na úrovni EÚ a podľa možnosti aj na celosvetovej úrovni, pričom opatrenia EÚ sú opodstatnené z dôvodu subsidiarity. EÚ sa od roku 1992 usiluje hľadať spoločné riešenia a presadzovať globálne opatrenia na boj proti zmene klímy. Opatrenia na úrovni EÚ by sa konkrétne mali zamerať na nákladovo efektívne plnenie dlhodobých klimatických zámerov a zároveň na zabezpečenie spravodlivosti a environmentálnej integrity. Zavedenie spoľahlivého riadenia vzhľadom na zámer do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu pomôže zaručiť, že EÚ vytrvá na ceste k naplneniu tohto zámeru. Opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy na úrovni EÚ umožňujú začlenenie adaptačných politík a opatrení do kľúčových sektorov, rôznych úrovní riadenia i do politík EÚ.

•Proporcionalita

Návrh spĺňa zásadu proporcionality, pretože nepresahuje rámec nevyhnutných požiadaviek na vytvorenie rámca na dosiahnutie klimatickej neutrality. Jeho účelom je vytýčiť smerovanie a postup na dosiahnutie klimatickej neutrality, zaručiť istotu vzhľadom na záväzok EÚ a stanoviť postup posudzovania a podávania správ, a tak zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť. Členským štátom sa v ňom ukladá povinnosť prijať potrebné opatrenia, ktoré umožnia kolektívne naplnenie zámeru klimatickej neutrality, pričom však nepredpisuje konkrétne politiky ani opatrenia, a teda ponecháva členským štátom istú flexibilitu, a to s prihliadnutím na regulačný rámec na dosiahnutie cieľov zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. Stanovuje sa v ňom mechanizmus preskúmania existujúcich politík a právnych predpisov Únie či prijatie dodatočných opatrení, neobsahuje však ešte podrobné návrhy. Rovnako sa v návrhu umožňuje istá flexibilita, vďaka ktorej sa zlepší schopnosť EÚ adaptovať sa na účinky zmeny klímy.

•Výber nástroja

Zámery tohto návrhu možno najlepšie realizovať prostredníctvom nariadenia. Forma nariadenia predstavuje záruku priamej uplatniteľnosti ustanovení. Členským štátom sa ukladajú povinnosti v súvislosti s prispievaním k napĺňaniu dlhodobého zámeru. Navyše sú mnohé z ustanovení zacielené na Komisiu (ustanovenia o posudzovaní, podávaní správ, vydávaní odporúčaní, prijímaní dodatočných opatrení, o preskúmaní), ako aj na Európsku environmentálnu agentúru, a teda by ich nebolo možné vykonávať prostredníctvom transpozície do vnútroštátnych predpisov. Na ukotvenie dlhodobého zámeru v práve EÚ je potrebný legislatívny prístup, a nie nelegislatívne opatrenia.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia pri koncipovaní oznámenia „Čistá planéta pre všetkých“ viedla v období od 17. júla do 9. októbra 2018 verejnú konzultáciu, v rámci ktorej získala spolu 2 800 odpovedí od širokej škály zainteresovaných strán. Ďalej Komisia v termíne 10. – 11. júla 2018 zorganizovala podujatie pre zainteresované strany. Na základe verejnej konzultácie pri zostavovaní oznámenia „Čistá planéta pre všetkých“ zistila, že ako jednotlivci, tak organizácie nemalou mierou podporujú zámer, aby EÚ do roku 2050 dosiahla rovnováhu medzi objemom existujúcich emisií skleníkových plynov a odstránených emisií skleníkových plynov. Zhrnutie konzultačných činností v súvislosti s oznámením „Čistá planéta pre všetkých“ tvorí prílohu k podrobnej analýze na podporu oznámenia Komisie COM(2018) 773 13 . Po prijatí oznámenia „Čistá planéta pre všetkých“ nasledovala rok trvajúca rozsiahla diskusia, do ktorej sa zapojili členské štáty, inštitúcie, miestne a regionálne orgány, sociálni partneri, podniky, odvetvie priemyslu, zainteresované strany a občania. Vďaka širokej spoločenskej zaangažovanosti zúčastnených strán táto diskusia vyspela natoľko, že bolo možné dospieť k širokému konsenzu pri ambíciách EÚ do roku 2050 14 . Komisia okrem toho 28. januára 2020 zorganizovala verejné podujatie, na ktorom sa zúčastnila celá škála zainteresovaných strán, ktoré prediskutovali vykonávanie európskej zelenej dohody, konkrétne európsky klimatický predpis. Účastníci panelu sa podelili o svoje názory na obsah tohto predpisu, zamerali sa na sociálne a finančné aspekty európskej zelenej dohody a zapojili sa do stretnutia s verejnosťou pozostávajúceho z kola otázok a odpovedí. Ďalej Komisia uverejnila plán realizácie iniciatívy, ku ktorému bolo možné poskytnúť spätnú väzbu počas štyroch týždňov od 9. januára 2020 do 6. februára 2020. Mnohé zainteresované strany prítomné na podujatí poskytli svoje pripomienky. Celkovo bolo doručených 926 odpovedí. Medzi respondentmi boli mnohé európske a vnútroštátne združenia zastupujúce priemyselné odvetvia, ako je energetika, automobilové odvetvie a sektor ocele, ako aj súkromné spoločnosti, mimovládne organizácie a mnohí občania EÚ. Orgány verejnej správy siedmich členských štátov (Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Holandsko), ako aj Nórska poskytli príspevky do konzultácie.

•Posúdenie vplyvu

Útvary Komisie na podporu oznámenia „Čistá planéta pre všetkých“ vykonali podrobnú analýzu 15 . Preskúmali možnosti dosiahnutia klimatickej neutrality, pričom sa zamerali na všetky kľúčové hospodárske odvetvia vrátane energetiky, dopravy, priemyslu a poľnohospodárstva. Súčasné politiky sa odrazia na situácii aj po roku 2030, pričom sa predpokladá, že do roku 2050 by sa vďaka nim dosiahlo 60 % zníženie emisií. To však nestačí na to, aby EÚ prispela k dosiahnutiu teplotných cieľov stanovených v Parížskej dohode. Predmetom analýzy bol celý súbor scenárov. Jej cieľom bolo posúdiť dosiahnutie prechodu na nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050 pomocou existujúcich, ale v niektorých prípadoch aj nových technologických riešení, posilnenia postavenia občanov a zosúladenia opatrení v kľúčových oblastiach, ako je priemyselná politika, obehové hospodárstvo, financie či výskum a inovácia, a to pri súčasnom zabezpečení sociálnej spravodlivosti v záujme spravodlivej transformácie. Posúdenie vychádza z vedeckých publikácií i podnetov od širokej škály zainteresovaných strán, ako aj integrovaného modelovania na lepšie pochopenie transformácie sektorov energetiky, priemyslu, výstavby, dopravy, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a odpadového hospodárstva, ako aj zložitých interakcií medzi nimi. Vzhľadom na túto nedávnu (z novembra 2018) komplexnú analýzu dôsledkov zámeru dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a s prihliadnutím na posúdenie adaptačnej stratégie EÚ sa posúdenie vplyvu nevyžaduje.

•Základné práva

V návrhu sa rešpektujú základné práva a zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie. Prispieva predovšetkým k dosahovaniu vysokej miery ochrany životného prostredia v súlade so zásadou udržateľného rozvoja stanovenou v článku 37 Charty základných práv Európskej únie 16 .

4.VPLYV NA ROZPOČET

Nepriame vplyvy na rozpočty členských štátov budú závisieť od ich vnútroštátnych politík a opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov a od iných opatrení na zmiernenie zmeny klímy alebo adaptácie na ňu. Budú vyplývať predovšetkým z potenciálnych doplňujúcich návrhov na revíziu súvisiacich nástrojov alebo skoncipovanie nových nástrojov s cieľom dosiahnuť ďalšie potrebné zníženie emisií skleníkových plynov, ako sa predostrie v pláne, ktorému bude predchádzať posúdenie vplyvu a ktorého cieľom bude sprísnenie cieľa EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov EÚ do roku 2030.

Vykonávanie tohto návrhu si bude vyžadovať vnútorný presun ľudských zdrojov v rámci Komisie, ako aj neveľké posilnenie radov zamestnancov Európskej environmentálnej agentúry (EEA), ako sa uvádza v priloženom legislatívnom finančnom výkaze.

5.INÉ PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Transparentné a pravidelné správy členských štátov spolu s dôkladnými posúdeniami, ktoré vykonáva Komisia, ako aj mechanizmy na zabezpečenie posúdenia pokroku sú základným predpokladom na to, aby bolo možné zaručiť, že EÚ vytrvá na ceste k naplneniu svojho zámeru dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Iniciatíva vychádza z postupu založeného na integrovaných národných energetických a klimatických plánoch, ako aj spoľahlivého rámca transparentnosti pre emisie skleníkových plynov a iné informácie o klíme, ktorý figuruje v nariadení (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy. Komisia bude ako základ svojho pravidelného hodnotenia pokroku využívať okrem iného informácie, ktoré budú nahlasovať členské štáty podľa nariadenia o riadení. Medzi predmetné informácie patria údaje o emisiách skleníkových plynov, informácie o politikách a opatreniach, prognózach a adaptácii. Komisia tieto informácie takisto využije pri preskúmaní vykonávania predpisov týkajúcich sa životného prostredia a pri monitorovaní environmentálnych akčných programov. Informácie od členských štátov možno doplniť systematickými pozorovaniami atmosféry, a to ako in situ, tak aj formou diaľkového snímania, ako sú napríklad pozorovania stanovené v programe Copernicus. Komisia bude takisto pravidelne posudzovať, či predmetnú trajektóriu treba aktualizovať, a preskúma politiky a právne predpisy, pričom v prípade nedostatočného pokroku vykoná potrebné kroky.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V článku 2 sa stanovuje zámer dosiahnuť do roku 2050 v rámci Únie klimatickú neutralitu, a to vo všetkých sektoroch a vzhľadom na všetky skleníkové plyny (teda nielen CO2). V danom článku sa odráža skutočnosť, že v súlade s článkom 4 ods. 4 Parížskej dohody by si jej zmluvné strany, ktoré sú vyspelými krajinami, mali naďalej udržať vedúcu pozíciu tým, že sa zaviažu k absolútnym cieľom znižovania emisií v celej ekonomike. Na jednej strane sa v ňom uznáva, že prioritne treba predchádzať emisiám skleníkových plynov pri zdroji ich vzniku, ale na druhej strane aj potreba odstraňovať skleníkové plyny, aby bolo možné kompenzovať zvyšné skleníkové plyny zo sektorov, kde dekarbonizácia predstavuje najväčší problém. Prírodné záchyty skleníkových plynov, ako sú lesy, pôdy, poľnohospodárske pozemky a mokrade, by sa mali zachovať a ďalej rozširovať, pričom by sa mala zabezpečiť nákladová efektívnosť a širšie zavádzanie technológií na odstraňovanie uhlíka, napríklad na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého. Rovnako sa v uvedenom článku Európskemu parlamentu, Rade a Komisii, ako aj členským štátom ukladá povinnosť vykonávať na úrovni Únie i na vnútroštátnej úrovni potrebné opatrenia, ktoré umožnia kolektívne dosiahnutie vytýčeného zámeru. Významnú časť týchto opatrení na naplnenie predmetného zámeru budú tvoriť opatrenia na úrovni Únie.

Určenie trajektórie na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov na úrovni Únie napomôže pri zabezpečení naplnenia zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050 (článok 3). Komisia danú trajektóriu EÚ preskúma každých päť rokov v súlade s časovým harmonogramom Parížskej dohody. Podľa Parížskej dohody jej zmluvné strany v rámci „globálneho hodnotenia“ pravidelne hodnotia jej vykonávanie a posudzujú kolektívny pokrok pri dosahovaní jej účelu a dlhodobých cieľov. Komisia trajektóriu preskúma najneskôr do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení.

Článok 4 sa týka adaptácie na zmenu klímy. Zmena klímy aj napriek úsiliu o jej zmierenie už dnes spôsobuje a aj v budúcnosti bude v Európe spôsobovať citeľný tlak, preto je nevyhnutné zintenzívniť snahu o zlepšenie schopnosti adaptácie, posilnenie odolnosti a zníženie miery zraniteľnosti. Východiskom sú právne predpisy Únie, ktoré sú už teraz zamerané na konkrétne zámery adaptácie na zmenu klímy. Z tohto hľadiska má kľúčovú úlohu zostavenie a vykonávanie adaptačných stratégií a plánov. Nová adaptačná stratégia EÚ bude priamo zameraná na pomoc pri dosahovaní tohto cieľa.

Komisia pokrok preskúma každých päť rokov v súlade s časovým harmonogramom Parížskej dohody (články 5 až 7). Pred každým globálnym hodnotením vypracuje posúdenie a správu týkajúce sa kolektívneho pokroku členských štátov pri napĺňaní zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo pri adaptácii na zmenu klímy a podá správu o súlade opatrení Únie so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo o ich primeranosti na zlepšenie schopnosti adaptácie, posilnenie odolnosti alebo zníženie miery zraniteľnosti. Komisia prijme potrebné opatrenia v prípadoch, keď z posúdenia vyplynie, že opatrenia Únie nie sú v súlade s vytýčeným cieľom, nie sú primerané alebo pokrok nie je dostatočný. Takisto pravidelne posúdi relevantné vnútroštátne opatrenia a vydá odporúčania, ak zistí nezrovnalosti alebo neprimeranosť opatrení.

2020/0036 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 17 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 18 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 s názvom „Európsky ekologický dohovor“ 19 vytýčila novú stratégiu rastu, ktorej účelom je transformácia Únie na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, ktoré do roku 2050 dosiahne stav čistých nulových emisií skleníkových plynov a kde hospodársky rast nie je naviazaný na využívanie zdrojov. Jej cieľom je takisto chrániť, zachovať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia musí byť zároveň spravodlivá a inkluzívna a nesmie sa pri nej na nikoho zabudnúť.

(2)Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojej osobitnej správe o vplyvoch globálneho otepľovania o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a o súvisiacich postupoch znižovania emisií skleníkových plynov 20 poskytol pevnú vedeckú základňu na riešenie problému zmeny klímy a objasnil potrebu vystupňovať opatrenia v oblasti klímy. Potvrdil naliehavú potrebu znížiť emisie skleníkových plynov, ako aj potrebu obmedziť oteplenie v rámci zmeny klímy na 1,5 °C, a to predovšetkým v záujme zníženia pravdepodobnosti extrémnych výkyvov počasia. Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) vo svojej súhrnnej hodnotiacej správe 21 z roku 2019 preukázala celosvetový pokles biodiverzity, pričom zmena klímy je tretím najdôležitejším faktorom spôsobujúcim stratu biodiverzity 22 .

(3)Vytýčený dlhodobý zámer je mimoriadne dôležitý pre prínos k hospodárskej a spoločenskej transformácii, vytváraniu pracovných miest a rastu i k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, ktoré určila Organizácia Spojených národov, ako aj v záujme spravodlivého a nákladovo efektívneho spôsobu dosahovania teplotného cieľa podľa Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015, ktorá bola výsledkom 21. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“).

(4)V Parížskej dohode sa stanovuje dlhodobý cieľ udržať zvýšenie teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s úrovňami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty pod hodnotou 1,5 °C v porovnaní s úrovňami predindustriálneho obdobia 23 , a rovnako sa v nej zdôrazňuje dôležitosť adaptácie na nepriaznivé vplyvy zmeny klímy 24 a zosúladiť finančné toky s postupom zameraným na dosiahnutie nízkych emisií skleníkových plynov a na rozvoj odolný voči zmene klímy 25 .

(5)Účelom opatrení Únie a členských štátov v oblasti klímy je chrániť ľudí a planétu, blahobyt, prosperitu, zdravie, potravinové systémy, integritu ekosystémov a biodiverzity pred hrozbou, ktorú predstavuje zmena klímy, v kontexte agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a pri napĺňaní cieľov Parížskej dohody, ako aj maximalizovať prosperitu v rámci hraníc planéty, zvýšiť odolnosť a znížiť mieru zraniteľnosti spoločnosti voči zmene klímy.

(6)Dosiahnutie klimatickej neutrality by si malo vyžadovať príspevok od všetkých odvetví hospodárstva. V súvislosti s významom výroby a spotreby energie z hľadiska emisií skleníkových plynov je základným predpokladom prechod na udržateľný, finančne dostupný a spoľahlivý energetický systém, ktorého základom je dobre fungujúci vnútorný trh s energiou. Ďalšími dôležitými faktormi umožňujúcimi naplniť zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu sú digitálna transformácia, technologická inovácia, výskum a vývoj.

(7)Únia sa usiluje o realizáciu ambicióznej politiky spočívajúcej v opatreniach v oblasti klímy a zaviedla regulačný rámec na dosiahnutie svojho cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030. Medzi právne predpisy na vykonanie tohto cieľa patrí okrem iných smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 26 , ktorou sa vytvoril systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 27 , ktorým sa zaviedli vnútroštátne ciele znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030, ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 28 , v ktorom sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť rovnováhu medzi objemom existujúcich emisií skleníkových plynov a odstránených emisií skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva.

(8)Komisia navyše vo svojom oznámení z 28. novembra 2018 s názvom „Čistá planéta pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“ predstavila svoju víziu dosiahnutia nulovej bilancie emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2050 na základe sociálne spravodlivej a nákladovo efektívnej transformácie.

(9)Únia balíkom „Čistá energia pre všetkých Európanov“ 29 sleduje cieľ spočívajúci v ambicióznom pláne dekarbonizácie, a to predovšetkým prostredníctvom vybudovania spoľahlivej energetickej únie, čo zahŕňa ciele v oblasti energetickej efektívnosti a zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 vytýčené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ 30 a smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 31 , ako aj prostredníctvom posilnenia relevantných právnych predpisov vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ 32 .

(10)Únia je svetovým lídrom v kontexte prechodu na klimatickú neutralitu a je odhodlaná pomáhať stupňovať celosvetové ambície a posilniť svetovú reakciu na zmenu klímy pomocou nástrojov, ktoré má k dispozícii a medzi ktoré patrí aj diplomacia v oblasti klímy.

(11)Európsky parlament vyzval na nevyhnutný prechod na klimaticky neutrálnu spoločnosť najneskôr do roku 2050 v záujme zabezpečenia úspechu tohto európskeho projektu 33 a vyhlásil núdzový stav v oblasti klímy a životného prostredia 34 . Európska rada vo svojich záveroch z 12. decembra 2019 35 odsúhlasila zámer dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Únie v súlade s cieľmi Parížskej dohody a zároveň uznala potrebu zavedenia podporného rámca i skutočnosť, že transformácia si bude vyžadovať významný objem verejných a súkromných investícií. Takisto vyzvala Komisiu, aby čo najskôr v roku 2020 vypracovala návrh dlhodobej stratégie Únie, aby ho Rada mohla prijať a aby sa mohol predložiť stranám Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

(12)Únia by sa mala usilovať dosiahnuť do roku 2050 na svojom území rovnováhu medzi objemom antropogénnych emisií skleníkových plynov z celého hospodárstva a emisií skleníkových plynov odstránených pomocou prírodných a technologických riešení. O naplnenie zámeru Únie dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu na celom svojom území by sa mali usilovať všetky členské štáty kolektívne, pričom členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia by mali prijímať opatrenia potrebné na umožnenie dosiahnutia tohto cieľa. Významnú časť týchto opatrení na naplnenie predmetného zámeru budú tvoriť opatrenia na úrovni Únie.

(13)Únia by mala pokračovať vo svojich opatreniach v oblasti klímy a zostať v pozícii medzinárodného lídra v oblasti klímy aj po roku 2050 s cieľom chrániť ľudí a planétu pred hrozbou nebezpečnej zmeny klímy a v snahe o dosiahnutie teplotných cieľov stanovených v Parížskej dohode a v súlade s vedeckými odporúčaniami IPCC.

(14)Kľúčovým aspektom dlhodobej celosvetovej reakcie na zmenu klímy je adaptácia na ňu. Preto by členské štáty a Únia mali zvýšiť svoju schopnosť adaptácie, posilniť svoju odolnosť a znížiť mieru zraniteľnosti voči zmene klímy, ako sa stanovuje v článku 7 Parížskej dohody, a takisto maximalizovať súvisiace prínosy uplatnením ďalších environmentálnych politík a právnych predpisov. Členské štáty by mali prijať komplexné národné adaptačné stratégie a plány.

(15)Členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia by pri vykonávaní relevantných opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v záujme napĺňania zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu mali zohľadňovať prínos, ktorý transformácia na klimatickú neutralitu bude mať pre blaho občanov, prosperitu spoločnosti a konkurencieschopnosť hospodárstva; energetickú a potravinovú bezpečnosť a finančnú dostupnosť; spravodlivosť a solidaritu v členských štátoch i medzi nimi vzhľadom na ich hospodársku spôsobilosť, vnútroštátne okolnosti a potrebu postupnej konvergencie; potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu, najlepšie dostupné vedecké výsledky, a predovšetkým zistenia, ktoré nahlási IPCC; potrebu zahrnúť riziká súvisiace so zmenou klímy do rozhodnutí o investovaní a plánovaní; nákladovú účinnosť a technologickú neutralitu pri dosahovaní znižovania emisií skleníkových plynov a ich odstraňovaní i zvyšovaní odolnosti; postupné napredovanie v súvislosti s environmentálnou integritou a mierou ambicióznosti.

(16)Transformácia na klimatickú neutralitu si vyžaduje zmeny v celom spektre politík a kolektívne úsilie všetkých odvetví hospodárstva a spoločnosti, ako skonštatovala Komisia vo svojom oznámení s názvom „Európsky zelený dohovor“. Európska rada vo svojich záveroch zo zasadnutia z 12. decembra 2019 uviedla, že všetky relevantné právne predpisy a politiky Únie musia byť v súlade s plnením zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu a prispievať k nemu, pričom sa v nich musí rešpektovať zásada rovnakých podmienok pre všetkých, a vyzvala Komisiu, aby preskúmala, či je na tento účel potrebné upraviť existujúce pravidlá.

(17)Komisia vo svojom oznámení s názvom „Európsky zelený dohovor“ oznámila svoj úmysel posúdiť sprísnenie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov Únie do roku 2030 a predložiť v súvislosti s ním príslušné návrhy, aby sa zaručil jeho súlad so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Ďalej v uvedenom oznámení zdôraznila, že všetky politiky Únie by mali prispievať k plneniu zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, kde by mali svoju úlohu zohrávať všetky sektory. Do septembra 2020 by Komisia na základe komplexného posúdenia vplyvu a pri zohľadnení analýzy integrovaných národných energetických a klimatických plánov, ktoré jej členské štáty prekladajú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 36 , mala preskúmať cieľ Únie v oblasti klímy vytýčený na obdobie do roku 2030, ako aj možnosti vytýčiť nový cieľ na obdobie do roku 2030, konkrétne sprísniť ho z 50 % na 55 % zníženie emisií v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ak Komisia bude považovať za potrebné cieľ Únie do roku 2030 zmeniť, mala by Európskemu parlamentu a prípadne Rade predložiť zodpovedajúce návrhy na zmenu tohto nariadenia. Navyše by Komisia mala do 30. júna 2021 posúdiť, ako by sa v záujme dosiahnutia cieľa spočívajúceho v 50 až 55 % znížení emisií v porovnaní s rokom 1990 mali zmeniť právne predpisy Únie, ktorými sa vykonáva uvedený cieľ.

(18)S cieľom zabezpečiť, aby Únia a členské štáty vytrvali na ceste k naplneniu vytýčeného zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako aj zaručiť pokrok pri adaptácii na zmenu klímy by Komisia mala dosiahnutý pokrok pravidelne posudzovať. Ak by kolektívny pokrok členských štátov pri plnení zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo pri adaptácii nebol dostatočný alebo opatrenia Únie neboli v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo by neboli primerané na zvýšenie schopnosti adaptácie, posilnenie odolnosti alebo zníženie miery zraniteľnosti, Komisia by mala vykonať potrebné opatrenia v súlade so zmluvami. Takisto by mala pravidelne posudzovať relevantné vnútroštátne opatrenia a vydať odporúčania, ak zistí, že opatrenia členského štátu nie sú v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo nie sú primerané na zvýšenie schopnosti adaptácie, posilnenie odolnosti alebo zníženie miery zraniteľnosti voči zmene klímy.

(19)Komisia by mala zaručiť spoľahlivé a objektívne posúdenie na základe najaktuálnejších vedeckých, technických a spoločensko-ekonomických zistení reprezentatívnych pre širokú škálu nezávislých expertíz a svoje posúdenia by mala založiť na relevantných informáciách vrátane informácií, ktoré predkladajú a nahlasujú členské štáty, správ Európskej environmentálnej agentúry, najlepších dostupných vedeckých dôkazov vrátane správ IPCC. Vzhľadom na skutočnosť, že Komisia sa zaviazala preskúmať spôsoby, ako by mohol verejný sektor využívať taxonómiu EÚ v kontexte európskej zelenej dohody, dané posúdenie by malo zahŕňať informácie o environmentálne udržateľnom investovaní zo strany Únie i členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) 2020/… (nariadenie o taxonómii), keď také informácie budú k dispozícii. Komisia by mala využívať prípadné dostupné európske štatistiky a údaje a vyhľadávať možnosti odborného preskúmania. Európska environmentálna agentúra by mala podľa potreby pomáhať Komisii a v súlade s jej ročným pracovným programom.

(20)Občania a komunity majú rozhodujúcu úlohu pri ďalšom uskutočňovaní prechodu na klimatickú neutralitu, a preto treba uľahčiť silné zapojenie verejnosti a sociálnu angažovanosť pri opatreniach v oblasti klímy. Úlohou Komisie je angažovať sa vo všetkých sférach spoločnosti, a tak posilniť postavenie občanov a umožniť im podnikať kroky smerom k dosiahnutiu klimatickej neutrálnej spoločnosti odolnej proti zmene klímy, a to aj prostredníctvom Európskeho klimatického paktu.

(21)Na zabezpečenie predvídateľnosti a dôvery pre všetky hospodárske subjekty vrátane podnikov, pracovníkov, investorov a spotrebiteľov v záujme nezvratného prechodu na klimatickú neutralitu, postupného znižovania emisií a pomoci pri posudzovaní súladu opatrení so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako aj pokroku pri nich by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých vytýči trajektóriu dosahovania nulovej bilancie emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2050. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 37 . Predovšetkým je potrebné, aby sa v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov všetky dokumenty doručovali Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a aby mali odborníci Európskeho parlamentu a Rady systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(22)V súlade so záväzkom Komisie dodržiavať zásady lepšej tvorby práva by sa malo rozvinúť úsilie o súlad jednotlivých nástrojov Únie týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov. Systém merania pokroku pri plnení zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako aj posudzovania súladu opatrení prijatých na účely uvedeného zámeru by mal vychádzať z riadiaceho rámca stanoveného v nariadení (EÚ) 2018/1999 a byť s ním v súlade. Predovšetkým je potrebné, aby sa systém pravidelného podávania správ a harmonogramu lehôt, v ktorých má Komisia vykonávať posúdenia, ako aj opatrení na základe predmetných správ zosúladil s povinnosťami členských štátov predkladať informácie a podávať správy, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1999. Nariadenie (EÚ) 2018/1999 by sa preto malo zmeniť tak, aby sa do jeho relevantných ustanovení začlenil zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu.

(23)Z podstaty zmeny klímy vyplýva, že ide o cezhraničný problém, v súvislosti s ktorým sú v záujme účinného doplnenia a posilnenia vnútroštátnych politík potrebné koordinované opatrenia na úrovni Únie. Keďže ciele tohto nariadenia, medzi ktoré patrí konkrétny cieľ dosiahnuť do roku 2050 v Únii klimatickú neutralitu, nedokážu členské štáty dosiahnuť osamote, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Týmto nariadením sa stanovuje rámec pre nezvratné a postupné znižovanie emisií skleníkových plynov a zlepšenie ich odstraňovania prostredníctvom prírodných alebo iných záchytov v Únii.

V tomto nariadení sa stanovuje záväzný zámer dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Únie v záujme plnenia dlhodobého teplotného cieľa stanoveného v článku 2 Parížskej dohody, ako aj rámec na dosahovanie pokroku pri plnení globálneho cieľa týkajúceho sa adaptácie na zmenu klímy stanoveného v článku 7 Parížskej dohody.

Toto nariadenie sa vzťahuje na antropogénne emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie pomocou prírodných alebo iných záchytov skleníkových plynov uvedených v časti 2 prílohy V k nariadeniu (EÚ) 2018/1999.

Článok 2

Zámer týkajúci sa klimatickej neutrality

1.Najneskôr do roku 2050 sa musí zabezpečiť vyváženosť emisií skleníkových plynov a ich odstránených objemov v celej Únii, ako sú regulované v rámci práva Únie, vďaka čomu sa do uvedeného termínu podarí dosiahnuť nulovú bilanciu emisií.

2.Príslušné inštitúcie Únie a členské štáty sú povinné prijať potrebné opatrenia na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, vďaka ktorým bude možné kolektívne dosiahnuť zámer týkajúci sa klimatickej neutrality stanovený v odseku 1, a to s prihliadnutím na význam podpory spravodlivosti a solidarity medzi členskými štátmi.

3.Do septembra 2020 Komisia preskúma cieľ Únie týkajúci sa splnenia cieľov oblasti klímy do roku 2030, ktorý sa uvádza v článku 2 ods. 11 nariadenia (EÚ) 2018/1999, a to v kontexte zámeru týkajúceho sa klimatickej neutrality stanoveného v článku 2 ods. 1, pričom preskúma alternatívy týkajúce sa plnenia nového cieľa na rok 2030, ktorý spočíva v 50 až 55 % znížení emisií v porovnaní s rokom 1990. Ak Komisia dospeje k názoru, že spomínaný cieľ treba zmeniť, predloží návrh Európskemu parlamentu a Rade (podľa vhodnosti).

4.Komisia do 30. júna 2021 posúdi, ako by sa v záujme dosiahnutia cieľa spočívajúceho v 50 až 55 % znížení emisií v porovnaní s rokom 1990 a v záujme dosiahnutia zámeru týkajúceho sa klimatickej neutrality stanoveného v článku 2 ods. 1 mali zmeniť právne predpisy Únie, ktorými sa vykonáva cieľ Únie na rok 2030, pričom zváži prijatie potrebných opatrení vrátane prijatia legislatívnych návrhov, a to v súlade so zmluvami.

Článok 3

Trajektória dosiahnutia klimatickej neutrality

1.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9, a to s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením únijnej trajektórie dosahovania zámeru týkajúceho sa dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050, ktorý je stanovený v článku 2 ods. 1. Komisia trajektóriu preskúma najneskôr do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení uvedenom v článku 14 Parížskej dohody.

2.Východiskovým bodom danej trajektórie je cieľ Únie v oblasti klímy na rok 2030, ktorý je stanovený v článku 2 ods. 3.

3.Pri stanovení trajektórie v súlade s odsekom 1 Komisia musí prihliadať na:

a)nákladovú účinnosť a energetickú efektívnosť;

b)konkurencieschopnosť hospodárstva Únie;

c)najlepšiu dostupnú technológiu;

d)energetickú efektívnosť, cenovú dostupnosť energie a bezpečnosť jej dodávok;

e)spravodlivosť a solidaritu medzi členskými štátmi a v rámci nich;

f)potrebu zabezpečiť perspektívnu environmentálnu účinnosť a napredovanie;

g)investičné potreby a príležitosti;

h)potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu;

i)medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody, ako aj kľúčového cieľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy;

j)najlepšie dostupné a najnovšie vedecké dôkazy vrátane najnovších správ IPCC.

Článok 4

Adaptácia na zmenu klímy

1.Úlohou príslušných inštitúcií Únie a členských štátov je zabezpečovať nepretržitý pokrok pri zlepšovaní schopnosti adaptácie, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy v súlade s článkom 7 Parížskej dohody.

2.Členské štáty musia vypracovať a vykonávať adaptačné stratégie a plány zahŕňajúce komplexné rámce riadenia rizík, ktoré sú založené na solídnych východiskových ukazovateľoch v oblasti zraniteľnosti voči zmene klímy a na súvisiacich posúdeniach pokroku.

Článok 5

Posúdenie pokroku Únie a jej opatrení

1.Do 30. septembra 2023 a potom každých 5 rokov Komisia posúdi spolu s posúdením stanoveným v článku 29 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2018/1999:

a)kolektívny pokrok všetkých členských štátov pri dosahovaní zámeru týkajúceho sa klimatickej neutrality stanoveného v článku 2 ods. 1, ktorý je vyjadrený trajektóriou uvedenou v článku 3 ods. 1;

b)kolektívny pokrok všetkých členských štátov pri adaptácii v zmysle článku 4.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade závery tohto posúdenia spolu so správou o stave energetickej únie vypracovanou v príslušnom kalendárnom roku v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

2.Do 30. septembra 2023 a potom každých 5 rokov Komisia preskúma:

a)súlad opatrení Únie so zámerom týkajúcim sa klimatickej neutrality stanoveným v článku 2 ods. 1, ktorý je vyjadrený trajektóriou uvedenou v článku 3 ods. 1;

b)primeranosť opatrení Únie na zabezpečenie pokroku pri adaptácii v zmysle článku 4.

3.Ak Komisia na základe posúdenia uvedeného v odsekoch 1 a 2 zistí, že opatrenia Únie nie sú v súlade so zámerom týkajúcim sa klimatickej neutrality stanoveným v článku 2 ods. 1 alebo nie sú primerané na zabezpečenie pokroku pri adaptácii v zmysle článku 4, alebo zistí, že pokrok pri dosahovaní zámeru týkajúceho sa klimatickej neutrality alebo pokrok pri adaptácii v zmysle článku 4 nie je dostatočný, prijme potrebné opatrenia v súlade so zmluvami, a to v čase realizácie preskúmania uvedeného v článku 3 ods. 1.

4.Pred prijatím akéhokoľvek návrhu opatrenia alebo legislatívneho návrhu Komisia posúdi daný návrh z hľadiska zámeru týkajúceho sa klimatickej neutrality stanoveného v článku 2 ods. 1, ktorý je vyjadrený trajektóriou uvedenou v článku 3 ods. 1, a túto analýzu zahrnie do akéhokoľvek posúdenia vplyvu sprevádzajúceho tieto opatrenia alebo návrhy, pričom výsledok uvedeného posúdenia zverejní v čase prijatia predmetného návrhu.

Článok 6

Posúdenie vnútroštátnych opatrení

1.Do 30. septembra 2023 a potom každých 5 rokov Komisia preskúma:

a)súlad identifikovaných vnútroštátnych opatrení na základe národných energetických a klimatických plánov alebo dvojročných správ o pokroku predkladaných v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999, ktoré sú relevantné pre dosiahnutie zámeru týkajúceho sa klimatickej neutrality stanoveného v článku 2 ods. 1, s uvedeným zámerom vyjadreným trajektóriou uvedenou v článku 3 ods. 1;

b)primeranosť relevantných vnútroštátnych opatrení na zabezpečenie pokroku pri adaptácii v zmysle článku 4.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade závery tohto posúdenia spolu so správou o stave energetickej únie vypracovanou v príslušnom kalendárnom roku v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

2.Ak Komisia v rámci náležitého posúdenia kolektívneho pokroku posudzovaného v súlade s článkom 5 ods. 1 zistí, že opatrenia členského štátu nie sú v súlade s uvedeným zámerom vyjadreným trajektóriou uvedenou v článku 3 ods. 1 alebo nie sú primerané na zabezpečenie pokroku pri adaptácii v zmysle článku 4, môže pre tento členský štát vydať odporúčania. Komisia je povinná tieto odporúčania sprístupniť verejnosti.

3.Ak sa vydá odporúčanie v súlade s odsekom 2, uplatňujú sa tieto zásady:

a)dotknutý členský štát náležite zohľadní odporúčanie v duchu solidarity medzi členskými štátmi a Úniou, ako aj medzi členskými štátmi navzájom;

b)vo svojej prvej správe o pokroku predloženej v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999 dotknutý členský štát uvedie v roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané odporúčanie vydané, akým spôsobom toto odporúčanie náležite zohľadnil. Ak sa dotknutý členský štát rozhodne nezohľadniť odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, poskytne Komisii svoje odôvodnenie;

c)odporúčania by mali byť doplnkom k najnovším odporúčaniam pre jednotlivé krajiny vydaným v kontexte európskeho semestra.

Článok 7

Spoločné ustanovenia o posúdení zo strany Komisie

1.Komisia bude okrem vnútroštátnych opatrení uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a) pri svojom posúdení uvedenom v článkoch 5 a 6 vychádzať aspoň:

a)z informácií predložených a oznámených podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999;

b)zo správ Európskej environmentálnej agentúry (EEA);

c)z európskych štatistík a údajov vrátane údajov o stratách spôsobených nepriaznivými vplyvmi klímy, ak sú k dispozícii; ako aj

d)z najlepších dostupných vedeckých dôkazov vrátane najnovších správ IPCC a

e)zo všetkých doplňujúcich informácií o environmentálne udržateľných investíciách zo strany Únie a členských štátov, a to vrátane prípadných informácií o investíciách v súlade s nariadením (EÚ) 2020/... [nariadenie o taxonómii].

2.EEA pomáha Komisii pri príprave posúdenia uvedeného v článkoch 5 a 6 v súlade so svojím ročným pracovným programom.

Článok 8

Účasť verejnosti

Úlohou Komisie je angažovať sa vo všetkých sférach spoločnosti, a tak posilniť postavenie občanov a umožniť im podnikať kroky smerom k dosiahnutiu klimatickej neutrálnej spoločnosti odolnej proti zmene klímy. Komisia bude zodpovedná za uľahčenie inkluzívneho a dostupného procesu na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, regionálnej či miestnej úrovne a s účasťou sociálnych partnerov, občanov a občianskej spoločnosti, s cieľom umožniť výmenu najlepších postupov a identifikovať opatrenia, ktoré prispejú k dosiahnutiu zámerov tohto nariadenia. Okrem toho môže Komisia vychádzať aj z viacúrovňových dialógov v oblasti klímy a energetiky, ktoré zaviedli členské štáty v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

Článok 9

Vykonávanie delegovanej právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 1 za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 1 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od... [Úrad pre publikácie: dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 10

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1999

Nariadenie (EÚ) 2018/1999 sa mení takto:

1.V článku 1 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) vykonávanie stratégií a opatrení určených na splnenie zámeru Únie týkajúceho sa klimatickej neutrality stanoveného v článku 2 nariadenia .../... [klimatický predpis], zámerov a cieľov energetickej únie a v prvom desaťročnom období od roku 2021 do roku 2030 najmä cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030;“.

2.V článku 2 sa bod 7 nahrádza takto:

„7. „projekcie“ sú predpovede antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania záchytmi alebo vývoja energetického systému vrátane aspoň kvantitatívnych odhadov na obdobie šiestich po sebe idúcich budúcich rokov končiacich číslom 0 alebo 5, ktoré nasledujú bezprostredne po roku nahlasovania;“.

3.V článku 3 ods. 2 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f) posúdenia vplyvov plánovaných politík a opatrení na splnenie zámerov uvedených v písmene b) tohto odseku vrátane ich súladu so zámerom Únie týkajúcim sa dosiahnutia klimatickej neutrality stanoveným v článku 2 nariadenia .../... [klimatický predpis], s dlhodobými cieľmi v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov podľa Parížskej dohody a dlhodobými stratégiami v zmysle článku 15;“.

4.V článku 8 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno e):

„e) spôsob, akým existujúce politiky a opatrenia a plánované politiky a opatrenia prispievajú k dosiahnutiu zámeru Únie týkajúceho sa klimatickej neutrality, ktorý je stanovený v článku 2 nariadenia .../... [klimatický predpis].“.

5.Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

       Viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky

Každý členský štát je povinný zaviesť viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky podľa vnútroštátnych pravidiel, v rámci ktorého budú môcť miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, podnikateľská komunita, investori a iné príslušné zainteresované strany a široká verejnosť aktívne spolupracovať a diskutovať o možnostiach dosiahnutia zámeru Únie týkajúceho sa klimatickej neutrality, ktorý je stanovený v článku 2 nariadenia .../... [klimatický predpis], ako aj o rôznych scenároch, s ktorými sa (aj v dlhodobom horizonte) počíta v rámci politík v oblasti energetiky a klímy, pričom musí preskúmať dosiahnutý pokrok, pokiaľ už nedisponuje systémom slúžiacim na rovnaký účel. V rámci daného dialógu sa môžu prediskutovať integrované národné energetické a klimatické plány.“.

6.V článku 15 ods. 3 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) dosiahnutiu dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov a zlepšeniu ich odstraňovania záchytmi vo všetkých sektoroch v súlade so zámerom Únie týkajúcim sa klimatickej neutrality, ktorý je stanovený v článku 2 nariadenia .../... [klimatický predpis];“.

7.V prílohe I sa časť 1 mení takto:

a)V oddiele A v odseku 3.1.1 sa bod i) nahrádza takto:

„i) Politiky a opatrenia na dosiahnutie cieľa stanoveného v nariadení (EÚ) 2018/842 uvedeného v bode 2.1.1 a politiky a opatrenia na dosiahnutie súladu s nariadením (EÚ) 2018/841 vzťahujúce sa na všetky kľúčové sektory produkujúce emisie a sektory určené na zintenzívnenie odstraňovania emisií v záujme dosiahnutia zámeru týkajúceho sa klimatickej neutrality stanoveného v článku 2 nariadenia .../... [klimatický predpis]“;

b)V oddiele B sa dopĺňa tento bod 5.5:

„5.5. Prínos plánovaných politík a opatrení k dosiahnutiu zámeru Únie týkajúceho sa klimatickej neutrality, ktorý je stanovený v článku 2 nariadenia .../... [klimatický predpis]“.

8.V prílohe VI sa v písmene c) bod viii) nahrádza takto:

„viii) posúdenie prínosu politiky alebo opatrenia k dosiahnutiu zámeru Únie týkajúceho sa klimatickej neutrality stanoveného v článku 2 nariadenia .../... [klimatický predpis] a k dosahovaniu dlhodobej stratégie uvedenej v článku 15;“.

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Obsah

1.    RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY    

1.1.    Názov návrhu/iniciatívy    

1.2.    Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.    Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.    Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.    Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.4.2.    Prínos zapojenia Únie

1.4.3.    Poznatky získané na základe podobných skúseností v minulosti    

1.4.4.    Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.    Trvanie a finančný vplyv    

1.6.    Plánovaný spôsob riadenia    

2.    OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA    

2.1.    Opatrenia týkajúce sa monitorovania a podávania správ    

2.2.    Systémy riadenia a kontroly    

2.2.1.    Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly    

2.2.2.    Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie    

2.2.3.    Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol

2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam    

3.    ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY    

3.1.    Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov    

3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky    

3.2.1.    Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky    

3.2.2.    Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky    

3.2.3.    Príspevky od tretích strán

3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

☑ novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 38  

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.4.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.4.3.Poznatky získané na základe podobných skúseností v minulosti

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.Trvanie a finančný vplyv

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

☑ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať neobmedzene od roku 2020

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 

☑ Priame riadenie na úrovni Komisie

–☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a podávania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. opatrenia založené na stratégii boja proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté pracovníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–☑     nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☑    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–☑    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na iné príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ – „AGENTÚRY“

Európskej environmentálnej agentúry

Obsah

1.    RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1,1.    Názov návrhu/iniciatívy    

1.2.    Príslušné oblasti politiky    

1.3.    Návrh sa týka:    

1.4.    Ciele    

1.4.1.    Všeobecné ciele    

1.4.2.    Špecifické ciele    

1.4.3.    Očakávané výsledky a vplyvy

1.4.4.    Ukazovatele výkonnosti

1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.    Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.    Prínos zapojenia Únie

1.5.3.    Poznatky získané na základe podobných skúseností v minulosti

1.5.4.    Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi    

1.5.5.    Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.    Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy    

1.7.    Plánovaný spôsob riadenia    

2.    OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA    

2.1.    Opatrenia týkajúce sa monitorovania a podávania správ    

2.2.    Systémy riadenia a kontroly    

2.2.1.    Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly    

2.2.2.    Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie    

2.2.3.    Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol

2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam    

3.    ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.    Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.    Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [subjektu]

3.2.3.    Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje [subjektu]

3.2.4.    Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.    Príspevky od tretích strán

3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ – „AGENTÚRY“

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh sa týka:

☑ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 44  

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie 

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyvy

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané na základe podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

☑ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať neobmedzene od roku 2020

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 

☑ Priame hospodárenie na úrovni Komisie prostredníctvom

–◻    výkonných agentúr

◻ zdieľaného riadenia s členskými štátmi

◻ nepriameho riadenia, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

☑ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a podávania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. opatrenia založené na stratégii boja proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky: Neuplatňuje sa

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

* Treba poznamenať, že dodatočné potreby v EEA sa majú pokryť presunom rozpočtových zdrojov programu LIFE do rozpočtového riadku agentúry.

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky EEA

–☑    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje agentúry EEA

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

* Na základe priemerných nákladov v objeme 55 000 EUR na zmluvných zamestnancov, v prípade ktorých sa uplatňuje korekčný koeficient, t. j. 1,319 * 55 000 = 72 545 EUR, s výnimkou režijných nákladov uvedených v hlave 2

Požiadavky na pracovníkov (FTE):

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre príslušné GR

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako sa uvádza v samostatnom legislatívnom finančnom výkaze:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

34 je oblasť politiky alebo príslušná rozpočtová hlava v roku 2020.

09 je oblasť politiky alebo príslušná rozpočtová hlava v rokoch 2021 až 2027.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté zamestnancami GR, ktorí už sú pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–☑    Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie nástroja flexibility alebo uskutočnenie revízie viacročného finančného rámca.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

–☑    Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☑    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na iné príjmy

–◻    uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

(1)    COM(2019) 640 final.

(2)    Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra 490 z apríla 2019 venovaného zmene klímy 93 % občanov vníma zmenu klímy ako vážny problém a podstatná väčšina obyvateľstva EÚ si žiada intenzívnejšie úsilie v boji proti nej.

(3)    COM(2018) 773 final.

(4)    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou [2019/2582(RSP)].

(5)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o Konferencii OSN o zmene klímy 2019 v Madride, Španielsko (COP 25) [2019/2712(RSP)].

(6)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia [2019/2930(RSP)].

(7)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore [2019/2956(RSP)]).

(8)    https://www.consilium.europa.eu/media/39914/a-new-strategic-agenda-2019-2024-en.pdf.

(9)    EÚ dohodu ratifikovala 5. októbra 2016, platnosť dohoda nadobudla 4. novembra 2016.

(10)    Vo vzťahu k všetkým hospodárskym odvetviam s výnimkou medzinárodnej lodnej dopravy, SWD(2019) 396.

(11)    COM(2020) 21 final zo 14. januára 2020.

(12)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu [COM(2020) 22 final].

(13)    Príloha 7.1 k podrobnej analýze na podporu oznámenia Komisie COM(2018) 773, https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/docs/pages/com_2018_733_analysis_in_support_en_0.pdf.

(14)    Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra 490 z apríla 2019 venovaného zmene klímy 92 % respondentov (a viac než osem z desiatich v každom členskom štáte) súhlasí, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum a zároveň by sa mali kompenzovať zvyšné emisie, aby sa do roku 2050 zabezpečila klimatická neutralita hospodárstva EÚ.

(15)    Podrobná analýza na podporu oznámenia Komisie COM(2018) 773, https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/docs/pages/com_2018_733_analysis_in_support_en_0.pdf.

(16)    Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

(17)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(18)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(19)    Oznámenie Komisie – Európsky ekologický dohovor, COM(2019) 640 final z 11. decembra 2019.

(20)    IPCC, 2018: Global Warming of 1.5°C. An IPCC Special Report on the impacts of global warming of 1.5°C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty (Globálne otepľovanie o 1,5 °C: osobitná správa IPCC o vplyve globálneho otepľovania o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a súvisiacich postupoch znižovania emisií skleníkových plynov v kontexte posilnenia globálnej reakcie na hrozbu zmeny klímy, udržateľného rozvoja a úsilia o odstránenie chudoby) [Masson-Delmotte, V., P. Zhai, H.-O. Pörtner, D. Roberts, J. Skea, P.R. Shukla, A. Pirani, W. Moufouma-Okia, C. Péan, R. Pidcock, S. Connors, J.B.R. Matthews, Y. Chen, X. Zhou, M.I. Gomis, E. Lonnoy, T. Maycock, M. Tignorn a T. Waterfield (eds.)].

(21)    IPBES 2019: Global Assessment on Biodiversity and Ecosystem Services (Globálne posúdenie biodiverzity a ekosystémových služieb).

(22)    Správa Európskej environmentálnej agentúry Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2019).

(23)    Článok 2 ods. 1 písm. a) Parížskej dohody.

(24)    Článok 2 ods. 1 písm. b) Parížskej dohody.

(25)    Článok 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody.

(26)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(28)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).

(29)    COM(2016) 860 final z 30. novembra 2016.

(30)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(31)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(32)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(33)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore [2019/2956(RSP)]).

(34)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia [2019/2930(RSP)].

(35)    Závery, ktoré Európska rada prijala na svojom zasadnutí 12. decembra 2019, EUCO 29/19, CO EUR 31, CONCL 9.

(36)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(37)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(38)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(39)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(40)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(41)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(42)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(43)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(44)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(45)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(46)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(47)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(48)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(49)    Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).