Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027

[COM(2020) 758 final]

(2021/C 286/23)

Spravodajca:

Paul SOETE

Konzultácia	Európska komisia, 14. 1. 2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	16. 4. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	205/1/9

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta, že Akčný plán Komisie pre integráciu a začlenenie (ďalej len „akčný plán“) je súčasťou komplexnej reakcie na výzvy spojené s migráciou v rámci Nového paktu o migrácii a azyle.

1.2.

Tento akčný plán má širší rozsah pôsobnosti ako predchádzajúci akčný plán: na rozdiel od akčného plánu z roku 2016 sa nový plán vzťahuje nielen na migrantov, ale aj na občanov EÚ „s migrantským pôvodom“. Hoci integrácia je dôležitá aj pre túto skupinu občanov, ako aj pre všetkých občanov a osoby s pobytom, môže to viesť k menej cieleným opatreniam, pretože problémy, ktorým čelia novoprichádzajúci migranti, sa líšia od problémov migrantov druhej a tretej generácie.

1.3.

Nástroje integrácie a začleňovania riadia najmä vnútroštátne orgány a regionálne a miestne samosprávy. Opatrenia na úrovni EÚ sú doplnkové a určené na podporu, sprostredkovanie a koordináciu spolupráce. V dôsledku toho akčný plán neobsahuje celkové ciele ani špecifické ciele pre členské štáty, ale len odporúčania. Vzhľadom na súčasnú situáciu a vplyv pandémie hrozí, že tieto otázky integrácie sa budú považovať za menej prioritné.

1.4.

V akčnom pláne sa riešia všetky oblasti politiky, ktoré sú nevyhnutné pre sociálno-ekonomickú a politickú integráciu novoprichádzajúcich migrantov a poskytuje sa prehľad európskych iniciatív v rôznych oblastiach s potenciálnym vplyvom na migráciu a integráciu. EHVS zdôrazňuje, že skutočné výzvy spočívajú vo vykonávaní týchto politík.

1.5.

EHSV podporuje ciele navrhnuté v akčnom pláne pre kľúčové odvetvové oblasti. Chce však zdôrazniť aj to, že ide o príklady možných opatrení, a nie o merateľné ciele. Z tohto dôvodu sa zdá, že ich účinné vykonanie je podmienené procesom monitorovania, ktorý ešte treba zaviesť. EHSV vyzýva Komisiu, aby zaviedla nepretržité monitorovanie vykonávania akčného plánu.

1.6.

V porovnaní s akčným plánom z roku 2016 sa väčšia pozornosť venuje rodovému rozmeru integrácie vo všeobecnosti. Rodové aspekty by sa mali zdôrazniť aj v jednotlivých oddieloch o odvetvových oblastiach.

1.7.

EHSV zdôrazňuje, že hodnota práce vo všeobecnosti by mala byť ústredným prvkom všetkých častí akčného plánu, pretože práca vo svojich rozličných podobách je kľúčovým aspektom integrácie a osobného rozvoja.

1.8.

Akčný plán obsahuje prehľad všetkých nástrojov financovania dostupných v jednotlivých odvetvových oblastiach. Zdá sa však, že tieto nástroje sú určené pre odborníkov v oblasti subvencií a EHSV navrhuje, aby Komisia uľahčila prístup k financovaniu, napríklad vytvorením špecializovaného integračného nástroja. ESHV sa takisto obáva, že financovanie integrácie postupne skĺzne nižšie na zozname priorít.

1.9.

EHSV poukazuje na to, že občianska spoločnosť vo všeobecnosti je veľmi dôležitá pre integráciu do miestneho spôsobu života, ako aj na osobitnú úlohu odborov a organizácií zamestnávateľov.

2.   Kontext stanoviska

2.1.

Akčný plán Komisie pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027 je súčasťou komplexnej reakcie na výzvy spojené s migráciou v rámci Nového paktu o migrácii a azyle. Vychádza zo záväzkov Akčného plánu EÚ pre integráciu z roku 2016, pričom ich aktualizuje. Doba jeho trvania je sedem rokov s preskúmaním v polovici trvania v roku 2024 v súlade s VFR na to isté obdobie.

2.2.

Akčný plán je potrebný z dôvodu zarážajúcich rozdielov medzi migrantmi a domácimi obyvateľmi, pokiaľ ide o úroveň vzdelania, zamestnanie, chudobu a podmienky bývania. Ako jeden z príkladov týchto rozdielov možno uviesť, že percentuálny podiel mladých migrantov (vo veku 18 – 24 rokov), ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), v EÚ dosahuje 21 % v porovnaní s 12,5 % medzi domácimi obyvateľmi. Vyskytujú sa aj značné rodové rozdiely, pričom percentuálny podiel mladých migrantiek, ktoré patria do tejto kategórie, predstavuje 25,9 % (1).

2.3.

Pandémia COVID-19 upriamila pozornosť na hlboko zakorenené nerovnosti v prístupe migrantov k zdravotnej starostlivosti, ktoré predstavujú riziká pre spoločnosť ako celok. Takisto odhalila, že migranti častejšie pracujú v zamestnaniach, v ktorých sú potrebné úzke medziľudské kontakty, a preto sú viac vystavení ochoreniu COVID-19.

2.4.

Úplná integrácia migrantov na trhu práce by mohla mať veľký hospodársky prínos, pokiaľ ide o vnútroštátne sociálne zabezpečenie, a to aj pre dôchodkové systémy a v súvislosti s daňovými odvodmi (2). Takýto výsledok je prospešný pre všetkých, pretože plnohodnotná integrácia prináša výhody aj migrantom tým, že im umožňuje prístup k systému sociálneho zabezpečenia hostiteľskej krajiny.

2.5.

V akčnom pláne sa odkazuje na súbor všeobecných kľúčových zásad a hodnôt spoločných pre všetky politiky EÚ v oblasti začlenenia vrátane odkazu na Európsky pilier sociálnych práv.

2.6.

Konkrétne opatrenia predstavené v akčnom pláne sa týkajú štyroch odvetvových oblastí, konkrétne vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnanosti a zručností, zdravia a bývania. Pre každú z nich sa uvádzajú nedostatky v integrácii. Tieto opatrenia sú doplnené prierezovými opatreniami vrátane budovania pevných partnerstiev, ďalších možností financovania, podpory kontaktov s hostiteľskou spoločnosťou, podpory využívania nových technológií a digitálnych nástrojov a monitorovania pokroku v integrácii.

2.7.

EHSV oceňuje, že akčný plán je zameraný na proces integrácie ako taký, a nie na vstup do EÚ. Chce však zdôrazniť, že otázka zlúčenia rodiny zostáva dôležitým faktorom právnej a sociálnej integrácie.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Na rozdiel od plánu z roku 2016 sa ten súčasný vzťahuje nielen na migrantov, ale aj na občanov EÚ „s migrantským pôvodom“. EHSV berie na vedomie širší rozsah pôsobnosti, keďže aspekty integrácie sú dôležité aj pre túto druhú skupinu občanov a pre všetkých občanov a osoby s pobytom. Podporuje to európsky spôsob života, v ktorom sú práva a potreby v oblasti začleňovania spojené aj s povinnosťami.

3.2.

EHSV sa však obáva, že širší rozsah pôsobnosti akčného plánu zároveň môže viesť k menej cieleným, a teda menej účinným opatreniam. Problémy, ktorým čelia novoprichádzajúci migranti, sa líšia od problémov migrantov druhej a tretej generácie. Zahrnutie sociálnych potrieb migrantov druhej a tretej generácie do migračných a integračných politík navyše prináša riziko ich stigmatizácie a prehĺbenia rasizmu.

3.3.

V akčnom pláne Komisie sa poskytuje dobrý prehľad európskych iniciatív v rôznych oblastiach s vplyvom na migráciu a integráciu. V dokumente sa riešia všetky oblasti politiky, ktoré sú nevyhnutné pre sociálno-ekonomickú a politickú integráciu novoprichádzajúcich migrantov. Analyzuje sa v ňom i dostupnosť finančných prostriedkov a partnerstvá s inštitúciami a organizáciami na uľahčenie integrácie.

3.4.

EHSV zdôrazňuje, že popri týchto politikách zostáva kľúčovou hnacou silou integrácie práca, a preto by sa mala zachovať a podporovať ako ústredný prvok v celom pláne.

3.5.

EHVS zdôrazňuje, že skutočné výzvy spočívajú vo vykonávaní týchto politík. Napríklad aj keď sa uzná predchádzajúca kvalifikácia migrantov, zamestnávatelia váhajú, či ich zamestnať, lebo nedôverujú úrovni ich zručností. Zdá sa, že to platí pre migrantov z regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA), ako aj južnej a Strednej Ázie.

3.6.

Pozitívnou stránkou nového akčného plánu je záväzok posilniť zapojenie regionálnych a miestnych samospráv, občianskej spoločnosti a migrantov a ich organizácií do politík EÚ v oblasti integrácie a začlenenia. EHSV konštatuje, že občianska spoločnosť by mala zahŕňať aj odbory a organizácie zamestnávateľov.

3.7.

V akčnom pláne sa správne uznáva význam vnútroštátnych orgánov a regionálnych a miestnych samospráv v integračných politikách a podporuje sa spolupráca medzi nimi. Treba poznamenať, že väčšinu nástrojov integrácie totiž riadia práve tieto subjekty. Opatrenia na úrovni EÚ sú doplnkové a určené na podporu, sprostredkovanie a koordináciu spolupráce v prípadoch, keď je užitočná. V dôsledku toho akčný plán neobsahuje celkové ciele ani špecifické ciele pre členské štáty, ale len odporúčania.

3.8.

Keďže text nie je záväzný a za integračné politiky na vnútroštátnej úrovni v konečnom dôsledku zodpovedajú členské štáty, EHSV zdôrazňuje, že sú potrebné jasné záväzky členských štátov EÚ a vytvorenie vhodných fór na koordináciu politík a hodnotenie pokroku vrátane pravidelných stretnutí.

3.9.

Komisia jasne uvádza, čo chce dosiahnuť v jednotlivých oblastiach. EHSV podporuje diagnostiku a navrhované výsledky, ale konštatuje, že nie sú stanovené jasné všeobecné ciele ani ciele jednotlivých opatrení. Zdá sa, že účinnosť vykonávania je podmienená procesom monitorovania, ktorý by sa mal zaviesť.

3.10.

V stanovisku SOC/649 (Nový pakt o migrácii a azyle) (3) sa EHSV zamýšľal nad rozsahom a podporou integračných opatrení. Nástroje a stimuly, ktoré sa v akčnom pláne poskytujú rôznym zainteresovaným stranám, nemusia byť dostatočné na zlepšenie integrácie adekvátnym spôsobom, najmä vzhľadom na dlhodobú povahu opatrení v tejto oblasti. Preto je potrebné monitorovať vykonávanie tohto bodu.

3.11.

Financovanie je dôležitou súčasťou akčného plánu. Členské štáty a ďalšie zainteresované strany sú vyzvané, aby plne využívali financovanie EÚ. Akčný plán ďalej obsahuje prehľad všetkých nástrojov financovania dostupných pre jednotlivé odvetvové oblasti.

3.12.

Hoci uplatňovanie hľadiska integračných politík figuruje medzi hlavnými zásadami, z ktorých akčný plán čerpá, tento plán neobsahuje uspokojivé usmernenie, ako uplatňovať hľadisko integračných politík vo všeobecných opatreniach sociálnej súdržnosti.

3.13.

EHSV víta odkaz na rodový rozmer integrácie v novom akčnom pláne. Zároveň zdôrazňuje, že rodové výzvy integrácie si zasluhujú väčšiu pozornosť a konkrétnejšie opatrenia v jednotlivých odvetvových oblastiach.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   Vzdelávanie a odborná príprava

4.1.1.

V akčnom pláne sa správne uvádza, že vzdelávanie a odborná príprava sú základom úspešného zapojenia do spoločnosti. Školy a ďalšie vzdelávacie zariadenia poskytujú dôležité prostredie pre budovanie inkluzívnej spoločnosti a boj proti segregácii. Získanie občianskeho vzdelania o demokracii a občianstve navyše tvorí základ aktívneho zapojenia do spoločnosti a zároveň bráni tomu, aby mladí ľudia inklinovali k extrémistickým ideológiám. Ide o oblasť, v ktorej by sa mala podporovať aktívna účasť v občianskej spoločnosti, pretože podporuje dôveru, sociálnu súdržnosť a spolupatričnosť.

4.1.2.

Pokiaľ ide o konkrétne opatrenia na zlepšenie účasti na vzdelávaní a odbornej príprave, podpora zo strany Komisie by sa mala bližšie špecifikovať, keďže akčný plán obsahuje len všeobecné odkazy na cielené podporné činnosti. Najkonkrétnejším uvedeným opatrením je súbor nástrojov s praktickými usmerneniami v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktorý bude uverejnený začiatkom roku 2021.

4.1.3.

V akčnom pláne sa takisto uvádza, že je potrebné uľahčiť uznávanie kvalifikácií získaných v tretích krajinách. Navrhuje sa v ňom niekoľko nástrojov na zlepšenie uznávania kvalifikácií: siete ENIC-NARIC, program Erasmus, kvalifikačný rámec EÚ a portál Europass. Okrem posilnenia existujúcich nástrojov je tiež dôležité identifikovať a zmapovať existujúce prekážky uznávania vrátane nedostatočnej dôvery a ďalších sociálnych prekážok.

4.1.4.

Komisia zdôrazňuje dôležitosť učenia sa jazykov a navrhuje, aby sa ďalej rozvíjali komplexné a prístupné programy jazykového vzdelávania. EHSV sa domnieva, že učenie sa jazykov by malo byť ústredným prvkom opatrení v oblasti vzdelávania a zamestnanosti, a to od prvých fáz procesu integrácie. Učenie sa jazyka prijímajúcej komunity otvorí prístup k primeraným úrovniam vzdelania a odbornej prípravy, čo má ďalekosiahle vplyvy na integráciu. Programy jazykového vzdelávania by teda mali tiež čerpať z celostného prístupu (4).

4.1.5.

Na základe nadchádzajúceho cieľa záruky pre deti je dôležité odporučiť členským štátom, aby podporovali širší prístup k vzdelávaniu pre migrujúce deti tým, že zabezpečia, aby imigračné konania nezasahovali do školského vzdelávania ani do práv dieťaťa v širšom zmysle. V rámci vzdelávania by sa mali posúdiť a splniť osobitné potreby migrujúcich detí so zdravotným postihnutím alebo ďalšie potreby a mali by sa vykonať primerané úpravy vzhľadom na tieto potreby s cieľom uľahčiť rozvoj osobnosti týchto detí, ich talentu a tvorivosti, ako aj ich duševných a fyzických schopností, aby mohli plne využiť svoj potenciál.

4.1.6.

Všetky opatrenia v týchto oblastiach by mali byť zamerané na dosiahnutie inkluzívneho vzdelávacieho systému na všetkých úrovniach a celoživotného vzdelávania.

4.1.7.

V pláne sa poukazuje na to, že je dôležité, čo najskôr sa oboznámiť so zákonmi, kultúrou a hodnotami prijímajúcej spoločnosti prostredníctvom kurzov občianskej orientácie. Komisia navrhuje, aby si členské štáty vymieňali osvedčené postupy v týchto oblastiach. Informácie o týchto záležitostiach by sa mali poskytovať spôsobom, ktorý je pochopiteľný a prístupný pre všetkých.

4.2.   Zamestnanosť a zručnosti

4.2.1.

V tejto oblasti je dobre vymedzená diagnostika problémov a celkové ciele, čo podčiarkuje význam príspevku migrantov k hospodárstvu, najmä v čase pandémie COVID-19. V akčnom pláne sa takisto zdôrazňuje, že počas pandémie a po nej budú pre rast kľúčoví nielen migrujúci pracovníci, ale aj migrujúci podnikatelia.

4.2.2.

Na dosiahnutie uvedených cieľov sa v akčnom pláne podporuje využívanie existujúcich nástrojov EÚ vrátane európskeho partnerstva pre integráciu na prácu so sociálnymi a s hospodárskymi partnermi, iniciatívy Zamestnávatelia spoločne za integráciu, programu InvestEU na podporu podnikania, Európskej integračnej siete, európskej siete verejných služieb zamestnanosti a platformy Europass na výmenu a zdokonaľovanie postupov hodnotenia zručností, nástroja EÚ na stanovenie profilu zručností štátnych príslušníkov tretích krajín na uľahčenie validácie zručností a nadchádzajúceho programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty na podporu osôb s migrantským pôvodom.

4.2.3.

Okrem iných cieľov sa v akčnom pláne uvádza aj prekonanie ťažkostí v prístupe k finančným službám a informáciám, ale na riešenie týchto ťažkostí sa nenavrhuje žiadne konkrétne opatrenie. V tohto ohľade by sa v akčnom pláne malo podporovať posilnenie postavenia migrujúcich pracovníkov zabezpečením prístupu k finančným a právnym informáciám, mechanizmu podávania sťažností a bezpečnému oznamovaniu v pochopiteľných a prístupných formátoch.

4.2.4.

V akčnom pláne sa správne zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinnejšie a rýchlejšie systémy alebo testy na hodnotenie zručností, pričom sa zohľadnia aj minulé skúsenosti v tejto súvislosti.

4.2.5.

Nástroje na hodnotenie zručností však nepostačujú na zabezpečenie širšieho prístupu na trh práce, ale potrebné sú opatrenia na riešenie nedôvery a diskriminácie. Je dôležité poskytovať podporu a konkrétne usmernenia vnútroštátnym agentúram zamestnávania a zainteresovaným stranám v sektore zamestnanosti s cieľom vyvinúť antidiskriminačné politiky a podporovať účasť na všetkých úrovniach. Zásadné je aj odporučiť vnútroštátne politiky, ktorými sa zabezpečí širší a plynulejší prístup pre štátnych príslušníkov tretích krajín do všetkých sektorov zamestnanosti zjednodušením vízových postupov.

4.2.6.

V akčnom pláne by sa ďalej mal zdôrazniť význam podpory širšieho prístupu k učňovskej príprave, stážam, odbornej príprave a dokonca dobrovoľníckej práci, ktoré môžu viesť k riadnemu zamestnaniu na plný pracovný čas. Migrantom a osobám s pobytom s migrantským pôvodom sa tak poskytne príležitosť pracovať, zvýšiť si úroveň zručností a dostávať príjem, aby uživili seba a svoju rodinu. Konkrétne by programy podporujúce prístup mladých ľudí na trh práce (napr. záruka pre mladých ľudí) mali zahŕňať osobitné ustanovenia na zaručenie prístupu štátnych príslušníkov tretích krajín.

4.2.7.

V akčnom pláne by sa mali stanoviť aj cielené opatrenia zamerané na posilnenie postavenia migrantiek a utečeniek a zlepšenie ich prístupu na trh práce, a to aj posilnením opatrení na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prostredníctvom podpory zameranej na osobitné potreby.

4.3.   Zdravie

4.3.1.

Je veľmi dôležité, že v akčnom pláne sa zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 upriamila pozornosť na existenciu hlboko zakorenených nerovností v prístupe k zdravotným službám a že to predstavuje riziko pre spoločnosť ako celok.

4.3.2.

Vzhľadom na pandémiu sa EHSV domnieva, že všetci migranti vrátane neregulárnych migrantov by mali mať prístup k základnej zdravotnej starostlivosti a konkrétne k testovaniu a očkovaniu vo všetkých členských štátoch EÚ.

4.3.3.

Pokiaľ ide o navrhované opatrenia, Komisia uvádza možnosti financovania prostredníctvom AMIF, ESF+, EFRR a v rámci nadchádzajúceho programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty. V akčnom pláne sa správne nabáda na používanie financovania EÚ na poskytovanie zdravotných služieb.

4.3.4.

EHSV zdôrazňuje, že je kľúčové odporučiť členským štátom, aby odstránili prekážky prístupu k zdravotným službám, ako aj prekážky v rámci nich, a to aj prostredníctvom informačných kampaní o vnútroštátnych systémoch zdravotnej starostlivosti, posudzovania a plnenia individuálnych zdravotných potrieb migrantov so zdravotným postihnutím.

4.3.5.

EHSV zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia o duševnom zdraví migrantov a jeho podpory v rámci procesu integrácie, najmä vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu, a to aj zabezpečením služieb v oblasti duševného zdravia zohľadňujúcich kultúrne špecifiká.

4.3.6.

Opatrenia na zabezpečenie širšieho prístupu k zdravotným službám by mali zahŕňať aj prijímajúce zariadenia pre žiadateľov o azyl, najmä pri príprave nového programu v oblasti zdravia.

4.4.   Bývanie

4.4.1.

Komisia vytvorí iniciatívu za cenovo dostupné bývanie oznámenú v rámci vlny obnovy a podporí nesegregované, dôstojné, prístupné a cenovo dostupné bývanie. Osobitná pozornosť sa bude venovať modelom samostatného bývania pre žiadateľov o azyl – oproti kolektívnemu bývaniu.

4.4.2.

Spomedzi cieľov uvedených v tejto oblasti by najvyššími prioritami mali byť boj proti diskriminácii na trhu s bývaním a znižovanie segregácie v oblasti bývania.

4.4.3.

Väčší dôraz by sa mal klásť aj na rozšírenie možností cenovo dostupného bývania vrátane sociálneho bývania prostredníctvom širšieho uplatňovania riešení zameraných na štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj všetky osoby s pobytom s potrebami v oblasti bývania (5).

4.4.4.

Členské štáty treba nabádať, aby využívali financovanie EÚ aj na navrhovanie a presadzovanie mechanizmov na prístup k spravodlivosti v prípadoch bývania vo vykorisťujúcich podmienkach.

4.5.   Partnerstvá pre efektívnejší proces integrácie

4.5.1.

Komisia zamýšľa posilniť Európsku integračnú sieť poskytnutím cieleného financovania členským štátom a budovaním ich kapacít.

4.5.2.

Osobitná pozornosť sa venuje podpore miestnych a regionálnych samospráv, a to aj rozšírením Mestskej akadémie pre integráciu a posilnením medzináboženského dialógu medzi komunitami či pomocou mestám pri predchádzaní radikalizácii v rámci iniciatívy Mestá EÚ proti radikalizácii, ktorá bola zavedená v roku 2019. EHSV zdôrazňuje význam medzináboženského dialógu pre integráciu.

4.5.3.

V akčnom pláne sa uvádza aj výročné Európske fórum pre migráciu organizované v spolupráci s EHSV a osobitne s jeho tematickou študijnou skupinou IMI ako spôsob na podporu konzultácií s občianskou spoločnosťou a organizáciami diaspór.

4.5.4.

Napokon sa v pláne ohlasuje podpora nadácií a organizácií prostredníctvom štruktúrovaného dialógu o integrácii migrantov a preskúmanie možných nástrojov spolupráce bez uvedenia podrobností o forme tejto podpory.

4.6.   Ďalšie možnosti financovania z prostriedkov EÚ

4.6.1.

Aspekty financovania sú spoločné pre všetky opatrenia navrhnuté v pláne a sú spojené s VFR na roky 2021 – 2027. Je doplnený prehľad hlavných fondov EÚ, z ktorých sa v období 2014 – 2020 podporovala integrácia a začlenenie, ale nie sú uvedené číselné údaje do budúcnosti. EHSV si uvedomuje, že je nutné počkať na dokončenie fázy programovania, aby sme sa dozvedeli, koľko členské štáty pridelia na otázky integrácie z jednotlivých fondov.

4.6.2.

Zoznam fondov, ktoré možno použiť na integráciu a začlenenie, či fondov príslušných pre opatrenia na podporu migrantov je pôsobivý a zahŕňa AMIF, ESF+ a EFRR. Zároveň by sa mali vyjasniť synergie s ďalšími fondmi, napr. s programom Erasmus+, Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, EPFRV a programom InvestEU. Po prijatí sa bude môcť členským štátom poskytnúť podpora na rozvoj a zlepšovanie politík integrácie a začlenenia aj z Nástroja technickej podpory. Napokon by úlohu pri financovaní konkrétnych opatrení zameraných na občanov EÚ s migrantským pôvodom mohol zohrávať aj nadchádzajúci program Občania, rovnosť, práva a hodnoty. Rozhodlo sa, že bude k dispozícii široké portfólio možných fondov, ale lepším riešením by možno bolo zvoliť osobitné fondy pre otázky týkajúce sa integrácie. EHSV navrhuje, aby Komisia uľahčila prístup k financovaniu, napríklad vytvorením špecializovaného nástroja na integráciu migrantov.

4.6.3.

Európska záruka pre deti je v tomto rámci tiež dôležitá, lebo medzi najviac znevýhodnené deti patria aj deti s migrantským pôvodom.

4.6.4.

Zložitosť financovania z prostriedkov EÚ si vyžaduje aktualizáciu súboru nástrojov vytvoreného v roku 2018 na využívanie finančných prostriedkov na integráciu v programovom období 2021 – 2027.

4.6.5.

Ďalším zaujímavým aspektom politiky financovania je zámer Komisie rozvíjať verejno-súkromné partnerstvá s nadáciami a so súkromnými darcami.

4.7.   Podpora účasti a stretnutí s hostiteľskou spoločnosťou

4.7.1.

EHSV víta nápad zapojiť novovytvorenú expertnú skupinu pre názory migrantov zloženú z migrantov a organizácií, ktoré ich zastupujú, do navrhovania a vykonávania budúcich politík v oblasti migrácie, azylu a integrácie. Mohlo by to prispieť k zlepšeniu účasti migrantov a občanov EÚ s migrantským pôvodom na konzultačnom procese, ako aj zabezpečiť, aby sa v politikách zohľadňovali skutočné potreby. Z týchto dôvodov je dôležité, aby sa vytvorili príležitosti na vzájomnú komunikáciu medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín a hostiteľskými komunitami už v raných fázach prijímania a integrácie.

4.7.2.

Cieľom akčného plánu je podporovať dialóg a zvyšovať povedomie všetkých Európanov o realite integrácie a migrácie. Napriek jasnému vynaloženému úsiliu o zvýšenie povedomia o faktoch a údajoch však hrozí, že tento cieľ bude príliš nejasný. Absolútnou nevyhnutnosťou je zmena rétoriky o migrácii z pohľadu verejnosti a EHSV sa pýta, aké kroky sa podniknú na jej dosiahnutie.

4.7.3.

EHSV podporuje iniciatívy ako futbalové festivaly zamerané na mladých migrantov v hostiteľských mestách budúcich majstrovstiev Európy vo futbale, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na priaznivú rétoriku o migrácii. Ďalšie opatrenia ad hoc tohto druhu ako cena za integráciu pre miestne školy alebo komunity/organizácie ale môžu prehĺbiť vnímané rozdiely a viesť k stigmatizácii určitých skupín.

4.8.   Podpora využívania nových technológií a digitálnych nástrojov

4.8.1.

V akčnom pláne Komisie sa správne uznáva skutočné riziko digitálnej priepasti medzi migrantmi a domácimi obyvateľmi z rôznych dôvodov: 8,1 % osôb, ktoré sa narodili mimo Európy, si nemôže dovoliť počítač v porovnaní s 3,1 % domácich obyvateľov a rodičia z migrantských domácností môžu mať väčšie ťažkosti s podporovaním svojich detí pri dištančnom vzdelávaní.

4.8.2.

V akčnom pláne sa odporúča zvýšiť digitálnu gramotnosť migrantov, ale neuvádzajú sa konkrétne návrhy ani ciele, ako by sa to malo dosiahnuť v praxi.

4.8.3.

Zaujímavou myšlienkou je zapojenie migrantov do vytvárania a poskytovania digitálnych verejných služieb. EHSV sa domnieva, že v súvislosti s administratívnymi činnosťami EÚ sa to už dosiahlo.

4.9.   Monitorovanie pokroku: smerom k politike integrácie a začlenenia podloženej dôkazmi

4.9.1.

EHSV víta cieľ dosiahnuť diskusiu o migrácii, ktorá by bola vo väčšej miere založená na dôkazoch. Musia sa zhromažďovať, rozvíjať a rozširovať lepšie údaje a nástroje na prezentáciu, ak to prispeje k dosiahnutiu tohto cieľa. Ukazovatele EÚ týkajúce sa integrácie existujú od roku 2010, ale napriek značnému úsiliu pretrváva nedostatok vedomostí. V tejto súvislosti by užitočnými nástrojmi mohli byť nový barometer a spoločná hodnotiaca tabuľka na podporu porovnávania medzi krajinami a v priebehu času.

---

(1)  EK, Akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027, s. 5.

(2)  Tamže. s. 2.

(3)  Ú. v. EÚ C 123, 9.4.2021, s. 15.

(4)  Pokiaľ ide o cieľové úrovne znalosti jazyka potrebné na integráciu, ďalšie informácie sa nachádzajú v stanovisku SOC/641 Integrácia žien, matiek a rodín s migrantským pôvodom v členských štátoch EÚ a cieľové úrovne znalosti jazyka potrebné na integráciu (prieskumné stanovisko na žiadosť nemeckého predsedníctva), (Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 1).

(5)  Prehľad inovačných a inkluzívnych riešení v oblasti bývania sa nachádza v dokumente: Housing Europe Observatory, 2018. Housing & Migration. Research Briefing (Bývanie a migrácia. Výskumný briefing). Brusel: Housing Europe Observatory.