EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli20. 7. 2021
COM(2021) 700 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV EMPTY
Správa o právnom štáte 2021
Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii
{SWD(2021) 701 final} - {SWD(2021) 702 final} - {SWD(2021) 703 final} - {SWD(2021) 704 final} - {SWD(2021) 705 final} - {SWD(2021) 706 final} - {SWD(2021) 707 final} - {SWD(2021) 708 final} - {SWD(2021) 709 final} - {SWD(2021) 710 final} - {SWD(2021) 711 final} - {SWD(2021) 712 final} - {SWD(2021) 713 final} - {SWD(2021) 714 final} - {SWD(2021) 715 final} - {SWD(2021) 716 final} - {SWD(2021) 717 final} - {SWD(2021) 718 final} - {SWD(2021) 719 final} - {SWD(2021) 720 final} - {SWD(2021) 721 final} - {SWD(2021) 722 final} - {SWD(2021) 723 final} - {SWD(2021) 724 final} - {SWD(2021) 725 final} - {SWD(2021) 726 final} - {SWD(2021) 727 final}
1.ÚVOD
EÚ je založená na súbore spoločných hodnôt vrátane rešpektovania základných práv, demokracie a právneho štátu. Tieto základné hodnoty Európania považujú okrem iných za hlavné klady EÚ a ich zabezpečenie je spoločnou povinnosťou všetkých inštitúcií EÚ a všetkých členských štátov. Hoci sa uznáva, že EÚ má veľmi vysoký štandard v týchto oblastiach, tieto hodnoty by sa nikdy nemali pokladať za samozrejmosť. Podpora a presadzovanie právneho štátu si vyžaduje bdelosť a neustále zlepšovanie, pretože vždy existuje riziko opätovného návratu k horšiemu.
Právny štát nie je len nedeliteľnou súčasťou demokratickej identity EÚ a členských štátov, ale je základom fungovania EÚ a pre občanov a podniky základom dôvery vo verejné inštitúcie. Aj keď členské štáty majú odlišné právne systémy a tradície, základný význam právneho štátu je v celej EÚ rovnaký. Kľúčové zásady právneho štátu – zákonnosť, právna istota, zákaz svojvôle výkonnej moci, účinná súdna ochrana zo strany nezávislých a nestranných súdov vrátane plného dodržiavania základných práv, deľba moci, trvalá podriadenosť všetkých subjektov verejného sektora zavedeným zákonom a postupom a rovnosť pred zákonom – sú spoločné pre všetky členské štáty, zakotvené vo vnútroštátnych ústavách a premietnuté do právnych predpisov.
V judikatúre Súdneho dvora Európskej únie o právnom štáte a nezávislosti súdnictva sa uvádza jasný súbor právnych požiadaviek, ktoré členské štáty musia splniť pri svojich reformách právneho štátu. Dodržiavanie zásad právneho štátu znamená súlad s právom EÚ a so zásadou prednosti práva EÚ, čo je základom EÚ.
Správa o právnom štáte je vypracovaná na tomto spoločnom objektívnom základe ako ročný cyklus na podporu právneho štátu, predchádzanie vzniku alebo prehlbovaniu problémov a ich riešenie pri rovnakom pohľade na všetky členské štáty. Je snahou o posilnenie právneho štátu pri plnom rešpektovaní národných tradícií a špecifík, pričom podnecuje konštruktívnu diskusiu a povzbudzuje členské štáty, aby skúmali možnosti riešenia problémov a poučili sa zo vzájomných skúseností.
Právny štát je takisto dôležitým rozmerom a usmerňujúcou zásadou vonkajšej činnosti EÚ. Dôveryhodnosť našich externých politík spočíva v stave právneho štátu v samotnej EÚ. Tlak na právny štát globálne rastie a EÚ aktívne pracuje na ochrane, podnecovaní a podpore demokracie na celom svete. Vývoj v blízkosti našich hraníc, najnovšie v Bielorusku, pripomenul potrebu rozhodnej podpory našich hodnôt v susedstve. EÚ bude navyše pokračovať v uplatňovaní rozhodného a koherentného prístupu k svojej vonkajšej činnosti, a najmä v zakotvení právneho štátu do svojej práce na rozširovaní, v susedstve aj celosvetovo.
Existuje takisto úzke prepojenie s politikami EÚ s cieľom priniesť hospodársku obnovu: silné justičné systémy, spoľahlivý protikorupčný rámec a jasný a konzistentný systém tvorby práva, ochranu finančných záujmov EÚ a udržateľný rast. Toto je kľúčovou hnacou silou fungovania nástrojov EÚ, ktoré podporujú štrukturálne reformy v členských štátoch. Okrem toho najdôležitejšie sú kvalita verejnej správy a kultúra právneho štátu, ktoré sa premietajú do spôsobu, akým orgány uplatňujú právne predpisy a vykonávajú súdne rozhodnutia.
Prehĺbenie práce v oblasti právneho štátu si vyžaduje úzku a nepretržitú spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi. Komisiu povzbudila reakcia Európskeho parlamentu a Rady aj národných parlamentov na správu o právnom štáte za rok 2020 Európskemu parlamentu a teší sa na ďalšie posilňovanie spolupráce medzi inštitúciami v oblasti právneho štátu.
Správa je takisto súčasťou širšieho úsilia EÚ o podporu a obranu svojich základných hodnôt. Táto činnosť zahŕňa aj akčný plán pre európsku demokraciu a obnovenú Stratégiu posilnenia uplatňovania Charty základných práv, ako aj cielené stratégie pokroku smerom k „Únii rovnosti“. Ďalším súvisiacim aspektom je monitorovanie uplatňovania práva EÚ a ochrana základných práv podľa charty, a to aj s využitím konania o nesplnení povinnosti.
Správa o právnom štáte 2021 pokrýva rovnaký rozsah ako správa za minulý rok – justičné systémy, protikorupčný rámec, pluralitu a slobodu médií a iné inštitucionálne systémy bŕzd a protiváh – s konsolidáciou uplatňovania začatého správou za rok 2020 a ďalším prehlbovaním posudzovania Komisiou. Ďalej sa v nej rozvíja aj vplyv a výzvy, ktoré priniesla pandémia COVID-19. V kapitolách o jednotlivých krajinách, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto správy, sa analyzuje nový vývoj od prvej správy a následné opatrenia po problémoch a udalostiach identifikovaných v správe za rok 2020.
2.PANDÉMIA COVID-19 A PRÁVNY ŠTÁT
Pandémia COVID-19 priniesla právnemu štátu osobitné výzvy. Naliehavé zdravotné požiadavky si vyžadovali mimoriadne opatrenia na boj s pandémiou, v dôsledku ktorých sa často od základu menil každodenný život a obmedzovali základné práva. Naliehavosť núdzových opatrení môže nadmerne zaťažovať demokratickú legitimitu, ako aj obvyklé fungovanie ústavných a právnych systémov aj orgánov verejnej správy.
Komisia monitoruje vývoj vo všetkých členských štátoch a v kapitolách o jednotlivých krajinách analyzuje prijaté výnimočné opatrenia, pokiaľ ide o ich vplyv na právny štát. Kľúčovými otázkami je to, či sa opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19 časovo obmedzili, či ich nevyhnutnosť a primeranosť boli odôvodnené a či na rozsah a právny základ opatrení dohliadali národné parlamenty a súdy. Rovnako zásadná bola schopnosť udržať systém bŕzd a protiváh pri presadzovaní právneho štátu. K tomuto patrí úloha parlamentov, ústavných súdov a ďalších vnútroštátnych súdov, ako aj ombudsmanov a národných inštitúcií na ochranu ľudských práv, ktoré kontrolujú právny režim a prijaté opatrenia. Takisto sa to týka miery, do akej by bolo možné udržať úlohu médií a občianskej spoločnosti pri vykonávaní verejnej kontroly a akým spôsobom podnikli orgány kroky na zmiernenie vplyvu pandémie na týchto aktérov. Keďže sa pri opatreniach prijatých na riešenie pandémie často uplatňovali uvoľňujúce administratívne pravidlá a kontroly v záujme rýchlej reakcie, dôležité počas pandémie boli aj opatrenia prijaté na predchádzanie korupcii a konfliktu záujmov vo verejných výdavkoch.
Z monitorovania celkovo vyplýva, že vnútroštátne systémy vykázali značnú odolnosť. Po okamžitej reakcii je však potrebné zamyslieť sa nad tým, ako sa lepšie pripraviť na vplyv krízových situácií na právny štát, ktoré by mohli trvať dlhšie obdobia. Niektoré členské štáty už mali právny rámec na uplatnenie v čase krízových situácií zakotvený vo svojej ústave alebo v zákone o verejnom zdraví, alebo v iných právnych predpisoch. Táto predvídavosť pomohla zvýšiť legitimitu opatrení COVID-19, ktoré mohli využiť už existujúci rámec. Ďalšie členské štáty zaviedli konkrétne pre túto pandémiu nový núdzový režim. V priebehu pandémie väčšina členských štátov upravila, často niekoľkokrát, právny režim na prijímanie pandemických opatrení. Tieto zmeny sa často uskutočňovali za napätých politických okolností, s využívaním zrýchlených postupov, s obmedzenými ústavnými kontrolami a parlamentnými rozpravami. V niektorých členských štátoch nebol jasne stanovený právny režim, za ktorého sa obmedzovali základné práva. V predbežnej správe z roku 2020 poukázala Benátska komisia na dôležitosť zavedeného jasného právneho režimu pred krízou, aby sa s právnym štátom, ako aj so základnými právami a ústavnými požiadavkami počítalo už od začiatku
.
Naliehavé požiadavky krízy vyvíjajú tlak na zavedené ústavné systémy. V niektorých členských štátoch sa zachovala zodpovednosť parlamentu za legislatívnu kontrolu všetkých opatrení súvisiacich s pandémiou. V iných po počiatočnom období obnovili posilnený parlamentný dohľad, keď tento ochabol. V oblasti kontroly výkonnej moci mnohé parlamenty zmenili aj pravidlá fyzickej prítomnosti a hlasovania s cieľom umožniť demokratickú účasť. Prispôsobiť sa dokázali aj iné inštitúcie dôležité pre systém bŕzd a protiváh, napriek vážnemu dosahu pandémie na ich schopnosť pracovať. V mnohých členských štátoch súdy a ústavné súdy zohrali dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa zachovalo súdne preskúmanie. Ombudsmani a inštitúcie pre ľudské práva vyvinuli osobitné úsilie na zotrvanie v práci a prijali viaceré výzvy na preskúmanie núdzových opatrení. Ukázalo sa, že je ťažšie udržať schopnosť spoločnosti ako celku zúčastniť sa na formulácii opatrení, keď verejné konzultácie, inštitucionalizovaný sociálny dialóg a konzultácie so zainteresovanými stranami sú všeobecne obmedzené.
Pod tlakom sa ocitli takisto regulačné a administratívne opatrenia vlád, ale prijali sa aj opatrenia na zmiernenie tohto vplyvu. Napríklad vysoká úroveň digitalizácie pomohla narúšanie obmedziť. Podpora digitalizácie verejnej správy a súdnictva a lepšej tvorby politík je v mnohých členských štátoch zahrnutá do plánov obnovy a odolnosti. Na urýchlenie rozhodovania boli vo verejnej správe zavedené jednoduchšie postupy v takých oblastiach, ako je verejné obstarávanie. Pritom vznikali riziká v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii, ale v niektorých prípadoch boli zmierňované zárukami zakomponovanými do núdzových režimov.
Demokratická štruktúra, ktorá chráni právny štát, sa spolieha aj na médiá a občiansku spoločnosť. Obe vnímali svoju prácu ako veľmi obmedzovanú opatreniami súvisiacimi s pandémiou. Úloha médií pri poskytovaní spoľahlivých informácií a vysvetľovaní opatrení orgánov je počas krízy dôležitejšia než inokedy. Spravodajské médiá boli rozhodujúce pri udržovaní informovanosti obyvateľstva a poskytovaní overených informácií o pandémii, ale zároveň čelili vážnym hospodárskym problémom. Viaceré členské štáty v dôsledku toho prijali opatrenia, najmä vo forme schém na podporu médií a novinárov. Transparentnosť a spravodlivosť v distribúcii takejto podpory sú kľúčové. Prácu novinárom sťažovali aj obmedzenia prístupu k verejným informáciám a k širokej verejnosti. Transparentnosť a prístup verejnosti k informáciám boli predmetom všeobecnejšieho záujmu a zdrojom viacerých prípadov opatrení súvisiacich s pandémiou, ktoré na súde napadla občianska spoločnosť i občania.
Celkovo existuje často pozitívny vývoj a príklady, ktoré možno využiť s cieľom zlepšiť právnu a politickú reakciu v časoch krízy, aby sa posilnil právny štát a demokratická odolnosť. Praxou sa zvýšila informovanosť o význame právneho štátu a o tom, ako konajú štátne orgány v časoch krízy. Toto by mohlo byť užitočným predmetom diskusií na úrovni EÚ v Európskom parlamente a Rade, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Pri takejto diskusii možno vychádzať aj z analýzy medzinárodných organizácií, akou je napríklad Rada Európy
.
3.KĽÚČOVÉ ASPEKTY STAVU PRÁVNEHO ŠTÁTU V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH
Pokiaľ ide o štyri piliere správy o právnom štáte, v nasledujúcich štyroch oddieloch sa zdôrazňujú viaceré významné spoločné témy a trendy, osobitné výzvy a pozitívny vývoj. Uvádzajú sa v nich príklady vývoja v konkrétnych členských štátoch, ktoré odrážajú tieto trendy, čerpajú z posúdenia všetkých 27 členských štátov obsiahnutého v kapitolách o jednotlivých krajinách.
Usmernenie pre čitateľa – metodika
Posúdenie zahrnuté do tohto oddielu treba čítať v úzkom spojení s kapitolami o 27 krajinách, v ktorých sa uvádzajú konkrétne národné posúdenia. Príklady sa čerpajú z kapitol o krajinách s cieľom ilustrovať všeobecné zistenia, ale v kapitolách o krajinách sú uvedené v podrobnej súvislosti a poskytujú hlbšie pochopenie vývoja a diskusií, ktoré sa viedli na vnútroštátnej aj európskej úrovni.
Posúdenie obsiahnuté v kapitolách o jednotlivých krajinách bolo pripravené v súlade s rozsahom pôsobnosti a metodikou prerokovanými s členskými štátmi
. Kapitoly o krajinách sa opierajú o kvalitatívne posúdenie, ktoré samostatne vykonala Komisia so zameraním na syntézu významných udalostí vývoja od septembra 2020. V nich sa predstavujú výzvy aj pozitívne aspekty a uvádzajú osvedčené postupy identifikované v členských štátoch. Pri odkazovaní na vývoj situácie od predchádzajúcej správy sa skúma, do akej miery sa riešili obavy identifikované v roku 2020, či pokračujú alebo či sa situácia ďalej zhoršovala/zostrovala.
Komisia využíva koherentný a rovnocenný prístup, v ktorom uplatňuje rovnakú metodiku a skúma rovnaký rad tém vo všetkých členských štátoch, pričom zostáva primeraná k situácii. V každej kapitole o jednotlivej krajine sa analýza zameriava najmä na témy, pri ktorých išlo o významný vývoj alebo pri ktorých boli v predchádzajúcej správe identifikované dôležité výzvy, ktoré pretrvávali počas vykazovaného obdobia. Výrazy použité na posúdenie majú za cieľ byť porovnateľné a jednotné v celej kapitole o jednotlivej krajine a zachytiť úrovne závažnosti so zreteľom na celkové súvislosti konkrétnej krajiny. Účelom kapitol o jednotlivých krajinách nie je poskytnúť vyčerpávajúci opis problémov právneho štátu v každom členskom štáte, ale skôr predstaviť významný vývoj. V posúdení sa odkazuje na požiadavky práva EÚ vrátane požiadaviek vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Okrem toho užitočný referenčný rámec pre príslušné normy a najlepšie postupy poskytujú aj odporúčania a stanoviská Rady Európy.
Táto správa je výsledkom úzkej spolupráce s členskými štátmi a jej východiskami sú rôzne národné a iné zdroje. Na tomto procese sa zúčastnili všetky členské štáty, pričom poskytli písomné príspevky
a zapojili sa do návštev vykonaných v jednotlivých krajinách v marci a máji
. Cenné horizontálne príspevky venované konkrétnej krajine
poskytli aj cielené konzultácie s účastníkmi. Takisto Rada Európy poskytla prehľad o svojich najnovších stanoviskách a správach, ktoré sa týkali členských štátov EÚ. Pred prijatím tejto správy dostali členské štáty príležitosť poskytnúť aktuálne informácie o kapitole týkajúcej sa ich krajiny.
|
3.1. Justičné systémy
Nezávislosť, kvalita a efektívnosť sú základnými parametrami účinného justičného systému bez ohľadu na model vnútroštátneho právneho systému a právnu tradíciu, z ktorej vychádza. Nezávislosť vnútroštátnych súdov je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany, ktorá je povinnosťou členských štátov podľa zmlúv. Ako opakovane potvrdil Súdny dvor Európskej únie, existencia účinného súdneho preskúmania určeného na zabezpečenie súladu s právom EÚ je podstatou právneho štátu
. Účinné justičné systémy sú východiskom vzájomnej dôvery, ktorá je základom spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Kľúčovými parametrami nezávislosti súdnictva sú témy, ktoré vyplynuli z analýzy v kapitolách o 27 krajinách: reformy súdnej rady, procesy vymenúvania sudcov a nezávislosť prokuratúry. V mnohých členských štátoch sa venovala osobitná pozornosť aj integrite a zodpovednosti sudcov a prokurátorov, a takisto pokroku v oblasti digitalizácie. Právnické povolania majú zásadnú úlohu pri zabezpečovaní ochrany základných práv a posilňovaní právneho štátu. Účinný justičný systém si vyžaduje, aby právnici mohli slobodne radiť svojim klientom a zastupovať ich, a advokátske komory zohrávajú významnú rolu, keď pomáhajú zaručiť nezávislosť a odbornú integritu právnikov.
Takmer vo všetkých členských štátoch pokračuje zapojenie do reforiem súdnictva, čo dokazuje veľký politický význam tejto témy. Z kapitol o jednotlivých krajinách vyplýva, že ciele, rozsah pôsobnosti, forma aj stav realizácie týchto reforiem sú rôzne. Organizácia justičných systémov je v pôsobnosti členských štátov a vnútroštátne súdy pri uplatňovaní práva EÚ konajú ako súdy EÚ. Pri reformovaní svojich justičných systémov musia členské štáty rešpektovať požiadavky stanovené právom EÚ a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ktoré zaručujú účinnosť práv uvedených v Charte základných práv EÚ. Súdny dvor Európskej únie od vydania prvej správy o právnom štáte vo svojich viacerých rozsudkoch opakovane potvrdil kľúčový význam účinnej súdnej ochrany pre presadzovanie zásad právneho štátu a hodnôt, na ktorých je založená EÚ.
Vnímaná nezávislosť súdnictva v EÚ
Podľa porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z prieskumov Eurobarometra uskutočnených v širokej verejnosti a podnikoch v roku 2021 vyplýva, že v porovnaní s rokom 2020 tie isté členské štáty pokračujú v zoskupovaní sa okolo horného a dolného konca stupnice vnímanej nezávislosti súdnictva. Medzi širokou verejnosťou Rakúska, Fínska, Nemecka, Holandska a Luxemburska pretrváva veľmi vysoká úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva (približne 75 %), kým v Chorvátsku, Poľsku a na Slovensku zostáva vnímaná nezávislosť súdnictva veľmi nízka (menej ako 30 %).
Súdne rady a postupy vymenúvania sudcov ako kľúčové záruky nezávislosti súdnictva
V správe o právnom štáte 2020 sa poznamenáva, že vo viacerých členských štátoch prebiehajú opatrenia na posilnenie nezávislosti súdnictva a zníženie vplyvu zákonodarnej a výkonnej moci na justičný systém. Stále viac sa uznáva dôležitá úloha súdnej rady pri ochrane nezávislosti súdnictva. V súčasnosti fungujú nové súdne rady ustanovené v
Írsku
a vo
Fínsku
. V
Luxembursku
je v štádiu prerokovania návrh na ustanovenie nezávislej súdnej rady a pokračujú konzultácie, ktorých predmetom je spôsob zosúladenia jej zloženia s odporúčaniami Rady Európy. Vo
Švédsku
pokračuje v práci komisia na prešetrenie otázok „posilnenia ochrany demokracie a nezávislosti súdnictva“ a v roku 2023 plánuje navrhnúť legislatívnu a ústavnú reformu.
V ostatných členských štátoch pokračujú alebo boli dokončené reformy, ktorými sa posilnia existujúce súdne rady. Napríklad na
Slovensku
sa reformami zaviedli zmeny spôsobu vymenúvania a odvolávania členov súdnej rady a rozšírili sa právomoci rady. V
Taliansku
rokuje parlament o reformách spôsobu voľby sudcov do Najvyššej súdnej rady, ktorými plánuje posilniť jej nezávislosť. Na
Cypre
sa rokuje o reformách, ktorými sa zvýši reprezentatívnosť členov súdnej rady. V
Holandsku
pokračovali neverejné rokovania, ktorých cieľom je revízia postupu vymenovania členov súdnej rady a posilnenie jej nezávislosti od výkonnej moci. Vo
Francúzsku
nie je plánovaná reforma, ktorou sa má posilniť nezávislosť súdnej rady, pripravená na schválenie. V
Bulharsku
parlament neschválil reformu súdnej rady, ktorá mala byť súčasťou komplexnejšej ústavnej reformy. Rada Európy stanovila normy týkajúce sa zloženia a právomocí súdnych rád, ktoré môžu byť dôležitým usmernením pri vykonaní reforiem.
Spôsob vymenúvania sudcov môže mať kľúčový vplyv na nezávislosť súdnictva a vnímanie jeho nezávislosti verejnosťou. Súdny dvor Európskej únie objasnil, že podľa práva EÚ v záujme zaručenia nezávislosti súdnictva musia hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá, ktorými sa riadi vymenúvanie sudcov, zabrániť opodstatneným pochybnostiam, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu ako sudcov
. Od poslednej správy pokračovali reformy s cieľom posilniť postupy vymenúvania sudcov vo viacerých členských štátoch. Napríklad v
Česku
prijali nový transparentný a jednotný systém vymenúvania nových sudcov a predsedov súdu. V
Lotyšsku
sa v súčasnosti zavádzajú a uplatňujú nové postupy vymenúvania ustanovené v minulom roku. Na
Malte
sa v roku 2020 uskutočnili komplexné reformy, ktoré sa už uplatňujú a prispeli k posilneniu nezávislosti súdnictva.
Reformy postupov vymenúvania, najmä na vysoké pozície justičného systému, vyvolali dôležité diskusie na vnútroštátnej úrovni. Napríklad v
Írsku
vyvolal predbežné obavy návrh zákona o reforme systému vymenúvania a povyšovania v súdnictve, ale reformou sa naďalej ponechá veľký priestor na uváženie vlády. V
Nemecku
po určitej kritike pokračujú diskusie o kritériách výberu predsedajúcich sudcov spolkových súdov. Parlament na
Cypre
pokračuje v rozprave o návrhu právnych predpisov o postupoch vymenúvania sudcov a predsedov novonavrhnutého Ústavného súdu a Najvyššieho súdu. V
Rakúsku
vzbudzuje určité obavy pokračujúce obmedzené zapájanie súdnictva do vymenúvania predsedov súdov a podpredsedov správnych súdov.
Posilňovanie samostatnosti a nezávislosti prokuratúry
Keďže v EÚ neexistuje jednotný model inštitucionálneho usporiadania prokuratúry, inštitucionálne záruky môžu pomôcť zabezpečiť, aby bola prokuratúra dostatočne nezávislá a oslobodená od zbytočného politického tlaku. Nezávislosť prokuratúry významne ovplyvňuje schopnosť bojovať proti trestnej činnosti a korupcii. Na
Cypre
sa uskutočnila reštrukturalizácia Právnej kancelárie republiky vytvorením samostatných nezávislých riaditeľstiev s cieľom zefektívniť rozdelenie dvoch hlavných funkcií generálneho prokurátora. V
Rakúsku
sa pripravuje reforma na vytvorenie nezávislej Spolkovej prokuratúry. V
Luxembursku
boli predložené návrhy na obmedzenie možnosti výkonnej moci vydávať pokyny v individuálnych prípadoch.
V
Portugalsku
prebieha súdne preskúmanie režimu vydávania hierarchických pokynov prokurátorom na základe obáv vyjadrených prokurátormi, pokiaľ ide o narušovanie ich vnútornej samostatnosti. V
Španielsku
stále zostávajú otvorené otázky, pokiaľ ide o systém vymenovania generálneho prokurátora. K žiadnej zmene nedošlo v
Poľsku
, kde naďalej vzbudzuje obavy dvojitá úloha ministra spravodlivosti, ktorý je zároveň aj generálnym prokurátorom. Kým v
Maďarsku
je nezávislosť prokuratúry zakotvená v zákone, nedošlo k žiadnej zmene, pokiaľ ide o určité aspekty prokuratúry bez záruk proti politickému zasahovaniu.
Zabezpečenie zodpovednosti v súdnictve a ochrana nezávislosti súdnictva v disciplinárnych konaniach
Viaceré členské štáty posilnili rámec integrity pre sudcov a prokurátorov. V
Belgicku
bol posilnený rámec integrity uplatnením všeobecných etických princípov na všetky kategórie pracovníkov súdnictva, ako aj etickej odbornej prípravy pre stálych sudcov a prísediacich. V
Rakúsku
sa zavádza komplexný riadiaci systém dodržiavania predpisov pre súdy a prokuratúru a v
Lotyšsku
prijali nový etický kódex pre sudcov. V
Litve
a
Taliansku
pokračujú iniciatívy na posilnenie pravidiel integrity s opatreniami v oblasti majetkových priznaní. Takéto iniciatívy môžu prispieť k zvýšeniu dôvery verejnosti v súdnictvo. V
Portugalsku
,
Chorvátsku
, na
Slovensku
, a v
Taliansku
podnikli justičné orgány vrátane súdnych rád významné kroky so zámerom riešiť v súdnictve tvrdenia o porušení justičnej etiky, disciplinárnych priestupkoch alebo korupcii.
Vo viacerých členských štátoch pokračujú reformy na posilnenie záruk nezávislosti súdnictva v disciplinárnom konaní. Vo
Francúzsku
sa začalo uvažovať o možných reformách, pokiaľ ide o zodpovednosť a ochranu sudcov, zatiaľ čo sa už diskutuje o širšej reforme disciplinárneho režimu na zvýšenie nezávislosti súdnictva. V
Írsku
pokračujú práce na vytvorení disciplinárneho režimu pre sudcov, hoci úloha parlamentu pri odvolávaní sudcov zostáva nezmenená. Súdnictvo v
Slovinsku
začalo diskusie o zlepšení rámca disciplinárneho konania. V
Česku
prerokoval parlament návrh zákona, ktorým sa zavádza možnosť preskúmať disciplinárne konanie. Na
Malte
sa po reforme postupu odvolávania z roku 2020 zmierovacím sudcom a sudcom poskytujú dodatočné záruky.
Nezávislosť súdnictva je v niektorých členských štátoch aj naďalej oblasťou obáv
Obavy súvisiace s nezávislosťou súdnictva sa líšia čo do intenzity aj rozsahu. Vážne štrukturálne obavy, ktoré sa prehĺbili, existujú len v niekoľkých členských štátoch, kým menej závažné problémy v iných členských štátoch si vyžadujú pozornosť.
Len v niekoľkých členských štátoch smerovala reforma k znižovaniu záruk nezávislosti súdnictva. Tieto zmeny vzbudili vážne obavy, ktoré sa v niektorých prípadoch ešte zhoršili, keďže viedli k zvýšeniu vplyvu výkonnej a zákonodarnej zložky na fungovanie justičného systému. Osobitné obavy vyvolávajú reformy disciplinárnych konaní a zodpovednosti sudcov. V reakcii na tento vývoj sa vnútroštátni sudcovia obrátili na Súdny dvor Európskej únie, aby rozhodol o prejudiciálnych otázkach. V
Poľsku
sú reformy, a to aj nový vývoj, stále zdrojom veľkých obáv, ako sa uvádzalo v roku 2020. Nedá sa zaručiť najmä nezávislosť disciplinárnej komory Najvyššieho súdu, ktorá však naďalej prijíma rozhodnutia s priamym vplyvom na sudcov a spôsob výkonu ich funkcie, ktoré majú na sudcov zastrašujúci účinok. Navyše stále nie sú vyriešené obavy o nezávislosť a legitimitu Ústavného súdu, ako potvrdil Európsky súd pre ľudské práva konštatovaním, že rozhodovacie zloženie Ústavného súdu nespĺňa požiadavky na „súd zriadený zákonom“. V
Maďarsku
pokračuje smerovanie zmien k znižovaniu pôvodne existujúcich záruk. Justičný systém bol predmetom nového vývoja, napríklad pokiaľ ide o nominovanie nového predsedu Najvyššieho súdu (Kúrie). To dopĺňa existujúce obavy o nezávislosť súdnictva vyjadrené aj v súvislosti s postupom, ktorý začal Európsky parlament podľa článku 7 ods. 1 ZEÚ.
Na druhej strane v
Rumunsku
sa snažia riešiť zmeny uzákonené v rokoch 2017 až 2019, ktoré negatívne ovplyvnili nezávislosť súdnictva a boj proti korupcii. Niektoré z týchto reforiem boli preskúmané v prejudiciálnom rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, v ktorom boli uvedené kritériá, ktoré sa musia dodržať v záujme zabezpečenia súladu s právom EÚ. V súčasnosti prebieha príprava legislatívnych zmien, ktorými sa vyriešia tieto problémy.
Problémy týkajúce sa nezávislosti súdnictva zostávajú v ďalších členských štátoch. V
Bulharsku
naďalej vyvoláva obavy zloženie a fungovanie Najvyššej súdnej rady a inšpektorátu Najvyššej súdnej rady. Nový zákon, ktorý sa zaoberal dlhodobou otázkou zodpovednosti a nedostatkom účinnej trestnej zodpovednosti generálneho prokurátora, bol vyhlásený za protiústavný. Otázka preto zostáva nevyriešená s dôsledkami pre vplyv funkcie generálneho prokurátora na justičný systém. Dôležité kroky zamerané na posilnenie integrity a nezávislosti súdnictva sa vykonali na
Slovensku
, a to tak legislatívne kroky, ako aj kroky v boji proti korupcii v súdnictve. Významné problémy však zostávajú vrátane možných vplyvov určitých reforiem na nezávislosť súdnictva, napríklad reforma odvolávania členov súdnej rady a nový režim trestnej zodpovednosti sudcov.
V niektorých členských štátoch pokračujú politické útoky proti súdnictvu a opakované pokusy o naštrbenie povesti sudcov. Občas sú cieľom týchto útokov sudcovia a prokurátori, ktorí zastávali verejné funkcie alebo sa formálne písomne vyjadrovali proti reformám súdnictva, o ktorých sa domnievali, že nepriaznivo ovplyvnia nezávislosť súdnictva. Toto môže mať na sudcov a prokurátorov zastrašujúci účinok a nepriaznivý vplyv na dôveru verejnosti v súdnictvo.
Napätia súvisiace s nezávislosťou súdnictva takisto vidieť v patových situáciách, oneskoreniach a vo verejných diskusiách v súvislosti s menovaním na vysoké posty v súdnictve. V
Chorvátsku
počas prebiehajúceho procesu vymenovania nového predsedu Najvyššieho súdu došlo k sporu s opakovanými znevažujúcimi verejnými vyhláseniami proti sudcom. V
Slovinsku
sa neodôvodnene odložilo vymenovanie štátnych prokurátorov a nenominovanie európskych delegovaných prokurátorov v stanovenom termíne vzbudzuje obavy. Súdna rada v
Španielsku
vykonáva od decembra 2018 svoje funkcie ad interim, pričom sa predlžujú obavy, že by mohla byť vnímaná ako náchylná k politizácii. V
Litve
sa od septembra 2019 čaká na vymenovanie nového predsedu Najvyššieho súdu a úradujúci predseda zostáva vo funkcii ad interim.
Investovanie do justície a digitalizácie
Pandémia COVID-19 ovplyvnila fungovanie vnútroštátnych justičných systémov a činnosť súdov. V prvej fáze pandémie dochádzalo najmä k prerušeniam alebo oneskoreniam v riešení prípadov a súdnych konaní, čo viedlo vo viacerých členských štátoch k značnému dodatočnému hromadeniu nevybavených prípadov na súdoch. Napriek opatreniam, ktoré členské štáty a justičné orgány prijali s cieľom pomôcť justičným systémom prispôsobiť sa, týmto sa zvýraznila ich náchylnosť na prerušenie v stave núdze. V mnohých členských štátoch bolo vyšetrovanie v trestných veciach a trestné konanie na súde počas pandémie výzvou, a to najmä pri zabezpečovaní plného rešpektovania práv podozrivých aj obžalovaných, ako aj práv obetí a všetkých svedkov na vypočutie bez vytvárania bezdôvodných prieťahov. Obmedzenia slobody pohybu a prístupu do priestorov boli ďalším problémom pri práci prokurátorov a polície.
V uvedených členských štátoch, v ktorých vo všeobecnosti už bola zavedená vysoká úroveň digitalizácie a vhodné procesné pravidlá a záruky, justičné systémy pracovali efektívnejšie a zmiernilo sa riziko hromadenia nevybavených vecí. Napríklad v
Estónsku
pokročilá digitalizácia justičného systému – ako napríklad vývoj osobitnej virtuálnej pojednávacej miestnosti – bola určujúcim faktorom zabezpečenia odolnosti justičného systému. V
Maďarsku
umožnila vysoká úroveň digitalizácie prispôsobenie justičného systému na účely konania v občianskoprávnych/obchodných veciach, administratívnych veciach aj trestných veciach. Vo
Fínsku
venovala správa vnútroštátnych súdov osobitnú pozornosť zabezpečeniu usmernenia a technickej pomoci v prípade možností, akou je prepojenie na diaľku v súdnych konaniach.
Pandémia dala nový zmysel naliehavosti digitalizácie justičných systémov
a veľký záujem o poučenie sa z najlepších postupov. Iniciatívy, ktorých cieľom je zabezpečenie elektronickej komunikácie medzi súdmi a účastníkmi konaní, existujú v mnohých členských štátoch. Ambiciózne iniciatívy na zlepšenie digitalizácie justičného systému do roku 2025 obsahuje program federálnej vlády v
Belgicku
. Vo
Francúzsku
napredujú komplexné projekty digitalizácie všetkých oblastí justície vrátane zriadenia digitálneho kriminálneho úradu – jednotného prístupového miesta pre trestné konanie – a možnosti podávať pri niektorých druhoch súdnych sporov návrhy online a žiadať o právnu pomoc. Nová databáza v
Dánsku
zlepší online prístup k rozsudkom. Rozpracované projekty v
Španielsku
obsahujú vývoj nástroja IT na automatickú transformáciu zvukových záznamov zo súdnych konaní a vypočúvaní na text. Súdnictvo a prokuratúra v
Holandsku
spoločne vyvíjajú digitálny plán trestnej justície. Posilňovanie odolnosti justičných systémov prostredníctvom štrukturálnej reformy a digitalizácie je prioritou v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a viaceré členské štáty ho zahrnuli do svojich plánov obnovy a odolnosti.
Na to, aby boli justičné systémy účinné, musia mať dostatočné ľudské a finančné zdroje. Justičné systémy na
Malte
, v
Belgicku
,
Taliansku
,
Grécku
,
Portugalsku
a na
Cypre
ešte stále čelia zásadným problémom s efektívnosťou. Investovanie do ľudských a finančných zdrojov a digitalizácie justičného systému, ako aj riešenie štrukturálnych prekážok sú nevyhnutné na výrazné zlepšenie efektívnosti justičných systémov a účinnej súdnej ochrany.
3.2. Protikorupčný rámec
Boj proti korupcii je základom pre zachovanie právneho štátu a dôvery občanov vo verejné inštitúcie. Tento oddiel sa zameriava na rôzne štádiá vnútroštátnych opatrení, ktoré sú základom boja proti korupcii, protikorupčných stratégií, kapacít systému trestnej justície na účely boja proti korupcii a opatrení prijímaných členskými štátmi na predchádzanie korupcii.
Vnímanie korupcie v EÚ
Index vnímania korupcie 2020 (CPI) naznačuje, že členské štáty EÚ naďalej patria medzi štáty s najlepšími výsledkami na svete. Desať členských štátov je medzi najlepšími dvadsiatimi krajinami sveta, ktoré sa vnímajú ako najmenej skorumpované. Šesť členských štátov (Dánsko, Fínsko, Švédsko, Holandsko, Nemecko a Luxembursko) dosiahlo bodové hodnotenie vyše 80 zo 100 bodov indexu a ďalších päť (Rakúsko, Belgicko, Estónsko, Írsko a Francúzsko) hodnotenie vyše 69 zo 100 bodov. Hoci niekoľko členských štátov (Španielsko, Taliansko a Grécko) zostalo pod priemerom EÚ (63 zo100), svoje hodnotenie za posledných päť rokov zlepšilo. Niekoľko ďalších (Poľsko, Malta a Maďarsko) zaregistrovalo výrazné zhoršenie úrovne vnímanej korupcie.
Národné protikorupčné stratégie majú viesť k účinným výsledkom
Strategický protikorupčný rámec umožňuje transformovať politický záväzok do konkrétneho opatrenia a pomáha riešiť legislatívne alebo inštitucionálne medzery koherentným, komplexným a koordinovaným spôsobom. Aby sa takéto stratégie mohli účinne realizovať a viesť k hmatateľným výsledkom, dôležitými prvkami sú jasné a merateľné ciele, primerané rozpočtové zdroje, pravidelné hodnotenia a náležite vymedzené zodpovednosti špecializovaných inštitúcií, ako aj intenzívne zapojenie príslušných zainteresovaných strán.
Od septembra 2020 prijali
Fínsko
a
Švédsko
prvýkrát národné protikorupčné stratégie alebo akčné plány a vládny návrh takejto stratégie čaká na schválenie parlamentu v
Portugalsku
.
Bulharsko
,
Česko
,
Estónsko
,
Litva
a
Malta
zrevidovali existujúce stratégie a sprievodné akčné plány a v
Chorvátsku
,
Nemecku
,
Grécku
a
Lotyšsku
proces revízie pokračuje.
Rumunsko
vykonalo interné hodnotenie a externý audit a pripravuje novú národnú protikorupčnú stratégiu na obdobie 2021 – 2025.
V
Maďarsku
sa protikorupčný program obmedzuje na podporu integrity vo verejnej službe a nevšíma si ďalšie rizikové oblasti. Hoci sú v ostatných členských štátoch stratégie zavedené, ich vykonávanie sa oneskoruje. Takto je to napríklad v
Česku
, kde viaceré iniciatívy kľúčových reforiem v oblasti predchádzania korupcii stále čakajú na realizáciu.
Reformy na posilnenie schopnosti bojovať proti korupcii
Väčšina členských štátov zaviedla rozsiahlu legislatívu, ktorá trestnej justícii poskytuje systém s nástrojmi na boj proti korupcii vo všetkých jej formách. Vo viacerých členských štátoch sa pokračovalo v úsilí o vyplnenie medzier a zladenie existujúcich rámcov s medzinárodnými protikorupčnými normami a právom EÚ. Napríklad
Slovensko
doplnilo svoj trestnoprávny rámec nadobudnutím účinnosti nového zákona o zaistení majetku, ktorým sa zavádzajú aj nové trestné činy ako prijatie alebo poskytnutie nenáležitých alebo neoprávnených výhod.
Taliansko
zaviedlo prísnejšie sankcie za podvod a rozšírilo rozsah osobnej pôsobnosti medzinárodnej korupcie.
Maďarsko
zaviedlo právne predpisy na boj proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov a kriminalizáciu neformálnych platieb za zdravotnú starostlivosť. V ďalších členských štátoch sa diskutuje o reformách v oblasti trestného práva vecného alebo trestného práva procesného.
Švédsko
napríklad v súčasnosti reviduje svoje premlčacie lehoty všetkých trestných činov vrátane trestných činov korupcie, čím by sa mohli odstrániť prekážky účinného rozhodovania v zložitých prípadoch korupcie.
Niektoré členské štáty zaviedli opatrenia na posilnenie kapacít orgánov na boj proti korupcii a na obmedzenie prekážok účinného vyšetrenia a stíhania.
Litva
posilnila svoju špeciálnu policajnú jednotku, ktorá plní úlohy v oblasti vyšetrovania prípadov korupcie, ako aj analytické úlohy pri poskytovaní policajnej podpory štátnym orgánom. Na
Cypre
značne posilnili úrad generálneho prokurátora vzhľadom na potrebu stíhať finančné trestné činy vrátane korupcie.
Dánsko
pripravuje zriadenie novej národnej vyšetrovacej jednotky na efektívnejší prístup k závažnej trestnej činnosti vrátane zložitých prípadov korupcie. V
Slovinsku
sa legislatívnymi zmenami zlepšila nezávislosť, organizácia a fungovanie Komisie na predchádzanie korupcii.
V niektorých členských štátoch sa uskutočnili štrukturálne a organizačné zmeny alebo sa o nich uvažuje. Na
Malte
prevzal generálny prokurátor stíhanie určitých závažných trestných činov vrátane veľkej korupcie a zriadená bola osobitná skupina pre zložité finančné trestné činy.
Rakúsko
reviduje svoj systém vykazovacích povinností, považovaný za zdroj zbytočnej záťaže a zdržovania s negatívnym vplyvom na protikorupčné vyšetrovanie.
Výzvy spojené s vyšetrovaním, stíhaním a uplatňovaním sankcií za trestné činy korupcie
V rôznych členských štátoch sa objavovali rozsiahle alebo veľmi zložité prípady korupcie, niekedy s účasťou vysokopostavených úradníkov. Na
Slovensku
sa výrazne zvýšilo úsilie postihovať korupciu, ktoré vyústilo do viacerých v súčasnosti vyšetrovaných a stíhaných prípadov veľkej korupcie. V
Estónsku
mal aktuálne vyšetrovaný prípad za následok rezignáciu predchádzajúcej vlády v januári 2021. V
Česku
sa pri vyšetrovaní a auditoch využívania fondov EÚ na vnútroštátnej aj európskej úrovni nedávno zistil konflikt záujmov na najvyššej úrovni výkonnej moci a prípad prijala Európska prokuratúra. V
Rakúsku
sa po nedávnych politických škandáloch zintenzívnilo vyšetrovanie veľkej politickej korupcie. V
Rumunsku
sa zlepšila účinnosť vyšetrovania a sankcionovania veľkej korupcie, hoci zmeny Trestného zákona a trestného poriadku, ako aj justičné zákony zostávajú nevyhnutnosťou na účinný boj proti korupcii.
V mnohých členských štátoch zdroje prideľované na vyšetrovanie korupcie a orgány trestného stíhania predstavovali osobitné ťažkosti pri prijímaní a udržiavaní vysoko špecializovaných zamestnancov. Problémy v oblasti ľudských zdrojov, ktoré ovplyvnili operačnú efektívnosť niektorých úradov prokuratúry, uvádzali v
Lotyšsku
.
Chorvátsko
a
Luxembursko
mali ťažkosti s náborom kvalifikovaných kandidátov. Orgány trestného stíhania v
Španielsku
upozorňujú, že chýbajúce primerané zdroje ovplyvňujú rýchlosť vyšetrovania a trestného stíhania prípadov korupcie. Patria k nim prípady veľkej korupcie, z ktorých mnohé sú vo fáze vyšetrovania už niekoľko rokov. V niektorých prípadoch uvádzali na
Slovensku
a v
Poľsku
, že prekážkou vyšetrovania boli právne obmedzenia prístupu k finančným údajom.
V niektorých členských štátoch pretrvávajú obavy o účinnosť vyšetrovania, stíhania a rozhodovania v prípadoch veľkej korupcie. Opatrenia na urýchlenie podania obžaloby a súdneho konania sa zvažujú v
Taliansku
. V
Chorvátsku
pokračuje stíhanie a vyšetrovanie prípadov veľkej korupcie, ale pre zdĺhavé konanie sa odsúdenie často oneskoruje. Hoci vyšetrovacie orgány a orgány prokuratúry na
Malte
zlepšili svoje kapacity na riešenie prípadov korupcie, pri zvyšujúcom sa počte otvorených prípadov vyšetrovanie stále trvá dlho a doteraz neexistuje záznam o odsúdeniach vo veľkých prípadoch. V
Bulharsku
je napriek zvýšenej aktivite vo vyšetrovaní a posilneniu zdrojov dosahovanie pokroku vo verejne sledovaných prípadoch korupcie stále pomalé a právoplatné odsúdenie sa stále nepodarilo dosiahnuť. Hoci je v
Maďarsku
v prípadoch korupcie vysoká miera podania obžalôb a od roku 2020 sa otvorili niektoré veľké prípady, v ktorých sú zapletení politici, záznamy o výsledkoch vyšetrovania tvrdení týkajúcich sa vysokopostavených úradníkov a im blízkych osôb zostávajú stále obmedzené.
Posilnenie rámca prevencie korupcie a integrity
Zo Správy o právnom štáte 2020 vyplýva, že mnohé členské štáty prijali opatrenia na posilnenie rámca prevencie korupcie a integrity a mnohé z tohto úsilia pokračuje.
-Prevencia konfliktov záujmov a posilnenie integrity vo verejných inštitúciách
V niektorých členských štátoch bol rámec integrity doplnený o kódex správania poslancov parlamentu, ako v
Španielsku
, alebo o jasnejšie konsolidované pravidlá o daroch, konfliktoch záujmov a nezlučiteľnosti funkcií vyšších a vysokopostavených úradníkov, ako napríklad vo
Fínsku
, v
Taliansku
a
Portugalsku
. Niektoré členské štáty ako
Belgicko
,
Cyprus
,
Holandsko
a
Malta
zaviedli programy integrity a skríningu alebo jednotky dohľadu v orgánoch presadzovania práva, ktoré prispievajú k posilneniu integrity v polícii.
-Lobizmus a jav otáčavých dverí
Lobizmus je legitímny akt politickej účasti. Sprevádzaný musí byť prísnymi požiadavkami na transparentnosť a integritu v záujme zabezpečenia zodpovednosti a inkluzívnosti pri rozhodovaní. Niektoré členské štáty zrevidovali svoj rámec s cieľom zaviesť viac transparentnosti a zlepšiť prístup k informáciám o lobizme.
Nemecko
napríklad prijalo nový zákon, ktorým sa zavádza elektronický register lobizmu na spolkovej úrovni. Nové pravidlá nadobudli účinnosť v
Litve
; predpokladá sa v nich systém krížových vyhlásení, pričom lobisti, politici a štátni zamestnanci musia ohlásiť svoje rokovania v registri lobizmu. V
Španielsku
pokračujú diskusie o vytvorení registra transparentnosti. Nezáväzné usmernenia týkajúce sa lobizmu a konfliktu záujmov boli zavedené v
Estónsku
. V
Česku
sa stále čaká na nový návrh právnych predpisov o lobovaní.
Ďalšou oblasťou podliehajúcou kontrole verejnosti v mnohých členských štátoch je regulácia a presadzovanie pravidiel „javu otáčavých dverí“ medzi verejnými a súkromnými funkciami. Zavedenie prísnejších obmedzení po skončení zamestnania, napríklad lehoty, počas ktorej trvá povinnosť vyhýbať sa konfliktu záujmov, je predmetom diskusií napríklad vo
Fínsku
a v
Taliansku
.
Francúzsko
nedávno zmenilo zákon, ktorým zahrnulo jav otáčavých dverí do mandátu agentúry poverenej dohľadom nad transparentnosťou a integritou vo verejnom živote. Keďže v
Portugalsku
nedávno zaviedli nové pravidlá stanovujúce relatívne dlhé lehoty, počas ktorých sa dotknutá osoba musí vyhýbať akémukoľvek konfliktu záujmov, a odrádzajúce sankcie za ich nedodržanie, stále sa musia monitorovať a presadzovať.
-Zverejňovanie majetku a záujmov
Všetky členské štáty majú zavedené pravidlá na zabezpečenie toho, aby sa na určité kategórie úradníkov verejného sektora vzťahovala povinnosť zverejňovať údaje o majetku a záujmoch. Tieto sa však líšia čo do rozsahu pôsobnosti, transparentnosti a prístupnosti zverejnených informácií alebo systému overovania a presadzovania. Cieľom posledných reforiem vo viacerých členských štátoch je zlepšenie tohto systému.
Estónsko
rozšírilo rozsah pôsobnosti, pokiaľ ide o osoby povinné predkladať vyhlásenie o finančných záujmoch, na politických poradcov ministrov a v
Chorvátsku
sprístupnili verejnosti majetkové priznania sudcov a prokurátorov generálnej prokuratúry.
Portugalsko
zaviedlo povinnosť zverejniť úplné a konsolidované majetkové priznanie online. V
Litve
je už v prevádzke nový register umožňujúci prepojiť informácie z vyhlásení o záujmoch s viacerými ďalšími vnútroštátnymi registrami. Napokon ďalšie členské štáty, ktoré zaviedli reformy v minulosti, zriaďujú záznam o výsledkoch monitorovania a overovania. Vo
Francúzsku
vykonávajú príslušné orgány systematickú a pravidelnú kontrolu, ktorá sa v niektorých prípadoch skončila postúpením prokuratúre na možné trestné stíhanie. V
Rumunsku
bolo v apríli 2021 sfunkčnené elektronické priznávanie majetku a záujmov a ďalšie uľahčovanie overovacej práce sa očakáva.
V niektorých členských štátoch nedostatky pretrvávajú. V
Belgicku
sa majetkové priznania nezverejňujú alebo sa neoveruje ich presnosť a prístupné sú iba vyšetrujúcim sudcom v rámci vyšetrovania trestného činu. V
Grécku
napriek tomu, že majetkové priznania úradníkov a poslancov parlamentu sa zverejňujú, ich zverejnenie sa oneskoruje a údaje dostupné na zverejnenie sú naďalej obmedzené. V
Maďarsku
napriek rozsiahlym požiadavkám na zverejňovanie pretrvávajú obavy, ktoré sa týkajú chýbajúcej systematickej kontroly a nedostatočného dohľadu nad vyhláseniami o majetku a záujmoch, pričom podozrenia na neodôvodnený nárast majetku môžu viesť k overovaniu daňovými orgánmi len vtedy, keď trestné konanie začali aj vyšetrovacie orgány. Hoci sa v
Slovinsku
rozširuje okruh kategórií úradníkov, ktorí sú povinní priznanie zverejňovať, zdroje určené na monitorovanie a overovanie zaostávajú. Nedostatok ľudských zdrojov pretrváva aj v komisii na riešenie konfliktu záujmov v
Chorvátsku
.
-Ochrana oznamovateľov
V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) o ochrane oznamovateľov z roku 2019 sú členské štáty v procese revízie svojich existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov alebo zavádzania nových pravidiel. Niektoré členské štáty zjednodušili inštitucionálne prostredie zaobchádzania so správami od oznamovateľov. Tak to bolo v prípade
Slovenska
, keď parlament vymenoval predsedu nového nezávislého Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý pokrýva tak súkromný, ako aj verejný sektor. V
Holandsku
sa na základe hodnotenia zmení zákon o úrade pre oznamovateľov s cieľom zvýšiť právnu ochranu oznamovateľov.
-Financovanie politických strán
Financovanie politických strán možno využívať ako priestor pre korupciu, pritom je dôležitým faktorom transparentnosť a dôslednosť regulácie. Reformy na zvýšenie transparentnosti a dohľadu nad financovaním politických strán sa uskutočnili alebo sa o nich diskutuje vo viacerých členských štátoch. V
Luxembursku
sa v záujme zvýšenia transparentnosti revidovalo nariadenie o financovaní politických strán. Vo
Fínsku
skúma vývoj príslušných právnych predpisov pracovná skupina parlamentu. V
Česku
sa plánuje podrobnejšia analýza systému financovania strán s cieľom identifikovať legislatívne medzery a problémy v praxi. V
Holandsku
prebieha v súčasnosti v parlamente rozprava o návrhu zákona, ktorého cieľom je ochrana fungovania a organizácie politických strán pred zahraničným zasahovaním.
Boj proti vplyvu pandémie na korupciu
Pandémia COVID-19 ovplyvnila v niektorých členských štátoch tempo reforiem alebo rozhodovanie v prípadoch korupcie, keďže sa orgány a súdy museli zaoberať zvládnutím krízovej situácie v oblasti zdravia. Skupina štátov proti korupcii (GRECO) odporučila zjednodušenie protikorupčných opatrení v procesoch súvisiacich s pandémiou, ako sú prideľovanie a vyplácanie z fondu obnovy, núdzové právne predpisy a lekárska starostlivosť. Zároveň Komisia a Rada zdôraznili trvalý význam boja proti korupcii. Podobne organizácia OECD varovala, že narušovanie integrity a korupčné praktiky by mohli ohroziť obnovu, pritom zdôraznila najmä potrebu riešiť bezprostredné riziká pri núdzovom obstarávaní a začleniť posudzovanie protikorupčných rizík medzi opatrenia hospodárskej obnovy.
Zdá sa, že riziká korupcie počas pandémie vzrástli najmä zvýšeným využívaním zrýchlených a zjednodušených postupov obstarávania, následkom ktorých došlo k priamym uzavretiam zmlúv alebo nekonkurenčným postupom obstarávania. Tieto výnimočné okolnosti boli podnetom pre orgány auditu a kontroly vo viacerých členských štátoch, napríklad na
Cypre
, v
Portugalsku
, vo
Francúzsku
, v
Taliansku
a
Litve
, aby vydali usmernenia na odstránenie týchto rizík alebo vykonali cielený audit podobne ako v
Rakúsku
alebo
Rumunsku
.
3.3. Pluralita a sloboda médií
Pluralita a sloboda médií zohrávajú zásadnú úlohu pri budovaní právneho štátu, demokratickej zodpovednosti a v boji proti korupcii. Členské štáty sú povinné zaručiť novinárom priaznivé prostredie, chrániť ich bezpečnosť a podporovať slobodu médií a pluralitu médií. Tento oddiel sa zameriava na oblasti, v ktorých politické rozhodnutia a politiky môžu mať silný vplyv na schopnosť médií plniť svoju úlohu.
Monitorovanie plurality médií
Monitorovanie plurality médií hodnotí riziká pre slobodu a pluralitu médií vo všetkých členských štátoch, pričom sa zameriava na štyri oblasti – základnú ochranu slobody médií, pluralitu trhu, politickú nezávislosť a sociálnu inkluzívnosť médií. Najnovšie výsledky monitorovania (MPM 2021) poukazujú na zhoršovanie situácie v porovnaní s monitorovaním MPM 2020 v troch kľúčových ukazovateľoch: sloboda vyjadrovania, ochrana práva na informácie a novinárske povolanie a ochrana novinárov. Dosah na tento výsledok mali opäť raz viaceré reakcie vlád na pandémiu COVID-19. Hoci výsledky potvrdzujú, že nie všetky orgány na reguláciu médií možno považovať za nezávislé od vplyvu vzhľadom na spôsob, akým sú vymenované ich správne rady a ako vykonávajú svoje právomoci, predsa nastalo mierne zlepšenie. Transparentnosť vlastníctva médií naďalej predstavuje v členských štátoch v priemere stredné riziko, a to z dôvodu nedostatočnej účinnosti právnych ustanovení a aj preto, že informácie sa neposkytujú verejnosti, ale len verejným subjektom. Ako sa uvádza v kapitolách o jednotlivých krajinách, politický vplyv médií sa považuje z viacerých dôvodov za vysoko rizikovú oblasť v tých istých šiestich členských štátoch identifikovaných v monitorovaní MPM 2020.
Prebiehajúce reformy na posilnenie nezávislosti orgánov na reguláciu médií
Vnútroštátne orgány na reguláciu médií zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní a zabezpečovaní plurality médií. Ako sa zdôrazňuje v správe o právnom štáte 2020, ich nezávislosť od hospodárskych a politických záujmov pri vykonávaní regulácie jednotlivých médií a prijímaní rozhodnutí o mediálnej politike má priamy vplyv na pluralitu trhu a politickú nezávislosť mediálneho prostredia. Všetky členské štáty majú zavedené právne predpisy, v ktorých sa stanovujú kompetencie a nezávislosť orgánov na reguláciu médií. V smernici o audiovizuálnych mediálnych službách
sa uvádzajú osobitné požiadavky na posilnenie nezávislosti vnútroštátnych orgánov pre médiá. Od uverejnenia prvej správy v súvislosti s transpozíciou smernice niektoré členské štáty, napr.
Belgicko
,
Bulharsko
,
Grécko
,
Lotyšsko
,
Luxembursko
a
Švédsko
zaviedli nové právne predpisy, od ktorých sa očakáva ďalšie posilnenie nezávislosti orgánov na reguláciu médií. Ďalšie členské štáty (
Česko
,
Cyprus
,
Estónsko
,
Francúzsko
a
Poľsko
) oznámili alebo pripravujú takéto právne predpisy.
Obavy zostávajú v súvislosti s funkčnou nezávislosťou a účinnosťou niektorých regulačných orgánov. Napríklad v
Rumunsku
brzdí činnosť regulačného orgánu skutočnosť, že po uplynutí platnosti niekoľkých predchádzajúcich mandátov a z dôvodu nedostatku zdrojov neboli vymenovaní žiadni noví členovia. V
Španielsku
a
Slovinsku
vzrástli aj obavy, pokiaľ ide o primeranosť zdrojov regulačného orgánu. V niektorých členských štátoch napriek formálnej nezávislosti zakotvenej v práve vyvoláva obavy politický vplyv v procese nominácie alebo chýbajúce účinné záruky proti politickému zasahovaniu. Týka sa to členských štátov ako je
Chorvátsko
,
Malta
,
Slovensko
a
Maďarsko
.
Zlepšenia a prekážky týkajúce sa transparentnosti vlastníctva médií
Transparentnosť vlastníctva médií je dôležitým predpokladom akejkoľvek spoľahlivej analýzy plurality mediálneho trhu a poskytnutia verejnosti možnosť hodnotiť informácie a názory šírené v médiách. Medzinárodné normy a právne predpisy EÚ nabádajú členské štáty, aby prijali v tejto oblasti osobitné opatrenia. Od poslednej správy boli v
Grécku
prijaté nové právne predpisy na zvýšenie transparentnosti vlastníctva médií a dostupnosti informácií o vlastníctve médií pre verejnosť. Vo
Fínsku
sú poskytovatelia mediálnych služieb podľa nových osobitných právnych predpisov povinní sprístupniť verejnosti informácie o svojej vlastníckej štruktúre. Vo viacerých ďalších členských štátoch sa pripravujú zákony na zvýšenie transparentnosti vlastníctva médií a v niektorých došlo k zlepšeniu prístupnosti informácií. Napríklad
Írsko
zriadilo databázu s možnosťou vyhľadávania, ktorá obsahuje informácie o vlastníctve médií, čím sa uľahčuje verejný dohľad.
Litva
zavádza systém verejne prístupných informácií s cieľom zverejniť informácie o vlastníctve a postupne o príjmoch zo štátnej reklamy.
Obavy týkajúce sa nedostatočnej transparentnosti konečných vlastníckych štruktúr existujú vo viacerých členských štátoch najmä z dôvodu praktických problémov s identifikovaním konečných vlastníkov.
Slovinsko
má osobitné ustanovenia týkajúce sa transparentnosti, ale obavy pretrvávajú, pretože koneční užívatelia výhod sa nie vždy dajú identifikovať v registri médií.
Česko
prijalo právne predpisy, ktoré prostredníctvom registra zaručujú prístup verejnosti k obmedzeným informáciám o vlastníctve všetkých spoločností vrátane médií, ale pretrvávajú obavy, že systém nezaväzuje mediálne spoločnosti zverejniť celú vlastnícku štruktúru. Zdrojom obáv v
Bulharsku
ostáva nedostatočná transparentnosť vlastníctva médií, keďže údaje o vlastníctve médií stále nie sú poskytnuté verejnosti v plnom rozsahu.
Ohrozenie transparentnosti a spravodlivého prideľovania štátnej reklamy
Transparentné pravidlá a spravodlivé kritériá znižujú riziko zvýhodňovania pri rozdeľovaní štátnej reklamy. Nedostatok takýchto pravidiel zvyšuje riziko, že verejné finančné prostriedky budú účelovo prideľované konkrétnym médiám, a mohol by umožniť nepriamy politický vplyv na médiá, čím sa naruší ich nezávislosť.
V správe z roku 2020 sa poukazuje na nedostatočné osobitné právne predpisy v tejto veci v mnohých členských štátoch. Táto situácia trvá napriek skutočnosti, že centrálne alebo miestne orgány vo viacerých členských štátoch naďalej venujú médiám značné sumy príjmu z reklám. V
Rakúsku
sú vysoké sumy štátnej reklamy pre médiá sprevádzané pretrvávajúcimi obavami v súvislosti s transparentnosťou a spravodlivosťou prideľovania a nedostatočnou pozornosťou venovanou pluralite médií. V
Chorvátsku
je síce štátna reklama čiastočne regulovaná, zainteresované strany však informujú, že často narúša politickú nezávislosť médií, ktoré sú hospodársky závislé od takéhoto financovania, najmä na miestnej úrovni. V
Bulharsku
sa nedostatok regulačných záruk spravodlivého a transparentného prideľovania štátnej reklamy spája s obavami týkajúcimi sa transparentnosti pri prideľovaní verejných financií médiám. V
Maďarsku
prideľovanie štátnej reklamy naďalej umožňuje vláde uplatniť nepriamy politický vplyv na médiá, pričom štát je najväčším zadávateľom reklamy v krajine a veľká väčšina príjmov ide mediálnym spoločnostiam, ktoré podporujú vládu. V
Poľsku
sa javí, že štátna reklama je smerovaná väčšinou médiám považovaným za médiá podporujúce vládu.
Politický tlak a vplyv na médiá
S ohrozením politickej nezávislosti médií, keď neexistuje právna úprava proti politickému zasahovaniu alebo keď pravidlá umožňujú politikom vlastniť médiá, sa zároveň zvyšuje zraniteľnosť a riziká. Od uverejnenia poslednej správy sa politický tlak na médiá prejavil vo viacerých prípadoch. V
Česku
politické rozpory pokračovali v ovplyvňovaní dozornej komisie Českej televízie. Na
Malte
bol v súvislosti s vlastníctvom staníc televízie a rozhlasu dvomi hlavnými politickými stranami podaný prípad na Ústavný súd, v ktorom sa napadol príslušný paragraf maltského zákona o rozhlase a televízii s namietaním proti spôsobu, akým orgán na reguláciu médií uplatňuje pravidlá. V
Slovinsku
považujú zainteresované strany možné zmeny vo financovaní verejnoprávneho vysielateľa a tlak na štátnu tlačovú agentúru za politicky motivované. V
Poľsku
vzbudilo možné nadobudnutie veľkej tlačovej skupiny v súkromnom vlastníctve štátom kontrolovanou ropnou spoločnosťou obavy ako potenciálne ohrozenie plurality mediálneho trhu. V
Bulharsku
je politický vplyv na médiá naďalej znepokojujúcou otázkou aj z dôvodu nedostatku pravidiel, ktoré bránia politikom a politickým stranám vlastniť médiá. V
Maďarsku
prijala rada pre médiá viacero rozhodnutí, čo malo za následok zastavenie vysielania jednej z posledných nezávislých rozhlasových staníc Maďarska.
Prístup k informáciám je kľúčovým nástrojom pre médiá, občiansku spoločnosť a dôveru verejnosti
Právo na prístup k informáciám, ktorými disponujú subjekty verejného sektora, je základnou podmienkou toho, aby médiá, ako aj občianska spoločnosť a občania ako takí mohli zohrávať svoju úlohu v demokratickej diskusii a pri vykonávaní kontroly verejných inštitúcií. V roku 2020 nadobudli účinnosť na
Cypre
nové právne predpisy, ktorými sa stanovil rámec a podmienky prístupu k verejným informáciám, a viacero ďalších členských štátov plánuje zaviesť komplexné právne predpisy týkajúce sa prístupu k informáciám (
Rakúsko
) alebo zavádzajú mechanizmus mediácie v prípade sťažností (
Holandsko
). Kým prístup k informáciám je zaručený zákonom vo všetkých členských štátoch, v mnohých prípadoch pretrvávajú praktické prekážky. V
Rumunsku
sa pravidelným monitorovaním vnútroštátnymi orgánmi odhaľuje rozdielne uplatňovanie v správe, ako aj nedostatočné uprednostňovanie opatrení verejnými subjektmi v súvislosti s transparentnosťou pri najnižších úrovniach dodržiavania pre miestne orgány. V
Chorvátsku
boli vyzdvihnuté nedostatky týkajúce sa presadzovania rozhodnutí komisára pre informácie. V
Luxembursku
pretrvávajú obavy v súvislosti so zdĺhavými postupmi na získanie prístupu k úradne osvedčeným listinám. V
Dánsku
prebieha diskusia o existujúcich obmedzeniach práva na prístup k verejným dokumentom.
Ochrana novinárov pred hrozbami a útokmi
Nedávnymi prípadmi, ako je vražda gréckeho novinára Giorgosa Karaivaza v apríli 2021 a vražda holandského novinára Petra de Vriesa v júli 2021, sa zdôraznila potreba riešiť bezpečnosť novinárov v celej EÚ. Mnohí novinári sú predmetom ohrození a útokov, najmä v prípade vyšetrovania trestnej činnosti a korupcie. Na
Slovensku
bolo odsúdených viacero osôb, ktoré boli zapojené do vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018, a stále prebieha súdny proces s údajným objednávateľom vraždy. Na
Malte
bolo ukončené verejné vyšetrovanie vraždy, ktorej obeťou bola v roku 2017 investigatívna novinárka Daphne Caruanová Galiziová. V súvislosti s jej vraždou došlo k pokroku v trestnom konaní.
Platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov zaznamenala v roku 2020 doteraz vôbec najvyšší počet upozornení, čo je zvýšenie o 40 % v porovnaní s rokom 2019. V roku 2020 aj platforma Mapovanie slobody médií monitorovala 280 prípadov porušenia slobody médií, ktoré ovplyvnili spolu 908 osôb alebo mediálnych subjektov v 23 členských štátoch. Tieto porušenia zahŕňali obťažovanie alebo psychické týranie, právne vyhrážky, fyzické útoky, útoky na majetok, nenávistný prejav, očierňujúce kampane a cenzúru. Fyzické útoky boli zaznamenané najmä v súvislosti s verejnými protestmi a novinári vo
Francúzsku
, v
Nemecku
,
Grécku
a
Poľsku
boli predmetom agresie protestujúcich, ale v niektorých prípadoch aj policajných zložiek. V celej EÚ dochádza k nárastu online vyhrážok, pričom ohrozenými sú najmä novinárky a novinári pochádzajúci z prostredia menšín. Táto situácia je zvlášť znepokojujúca, keď takéto útoky iniciujú politici alebo vplyvní verejní činitelia. Napríklad v
Slovinsku
sa niekoľko významných prípadov týkalo online obťažovania a ohrození novinárov politikmi. V
Portugalsku
prebieha vyšetrovanie prípadu policajného sledovania, ktorého cieľom bolo identifikovať zdroje novinárov a ktoré sa vykonávalo bez súdneho povolenia. Nedávne upozornenie v
Taliansku
sa týka údajného odpočúvania niekoľkých novinárov, ktorí sa venujú problematike migrácie, ako súčasť prokurátormi uskutočneného vyšetrovania vzťahov medzi MVO a obchodníkmi s ľuďmi.
Vo viacerých členských štátoch existujú mechanizmy poskytujúce praktickú podporu novinárom, ktorí potrebujú pomoc. V
Holandsku
bol v roku 2021 revidovaný projekt „PersVeilig“ zameraný na zníženie hrozieb, násilia a agresie voči novinárom spolu s návrhmi na zlepšenie. Za najlepší postup na úrovni EÚ sa naďalej považuje Koordinačné centrum v
Taliansku
, ktoré bolo zriadené v roku 2017 a ktoré sa zaoberá činmi proti novinárom. Zavedenie nových právnych záruk na ochranu novinárov zvažujú ďalšie členské štáty. Vláda vo
Fínsku
plánuje zmeny trestného zákona s cieľom uľahčiť trestné stíhanie nezákonných vyhrážok a zamerania sa na zraniteľné obete, akými sú nezávislí novinári, a zvýšiť trest za trestné činy týkajúce sa rodovej rovnosti s cieľom riešiť nenávistné prejavy voči novinárkam. Aj
Švédsko
prijíma kroky na zlepšenie ochrany novinárov ako súčasť prebiehajúcej revízie trestnoprávnej ochrany niektorých kľúčových povolaní v spoločnosti.
Vo viacerých členských štátoch vzbudzujú vážnu obavu strategické žaloby proti verejnej účasti, ktoré sú osobitnou formou obťažovania používanou proti novinárom a ďalším osobám aktívnym pri ochrane verejného záujmu, často v kombinácii s ohrozením fyzickej bezpečnosti. Napríklad v
Chorvátsku
malo rozsiahle podávanie strategických žalôb proti verejnej účasti dosah na médiá, najmä menšie a miestne, ako aj na nezávislých novinárov. V iných krajinách, napr. v
Poľsku
, spoločenstvo spravodajských médií pozoruje nárast žalôb proti novinárom so zastrašujúcimi účinkami spojenými s výhražnými listami adresovanými novinárom a spravodajským redakciám, aby zastavili kritické spravodajstvo týkajúce sa spoločností alebo verejných inštitúcií. Zdá sa, že toto ovplyvňuje najmä menšie spravodajské periodiká a nezávislých novinárov s vysokým rizikom autocenzúry.
Vplyv pandémie na slobodu a pluralitu médií
Počas pandémie COVID-19 sú európske spravodajské médiá veľmi dôležité pri priebežnom informovaní občanov. Dopyt po overených informáciách a správach sa výrazne zvýšil, ako sa uvádza v akčnom pláne Komisie pre médiá a audiovizuálny sektor. Pandémia zároveň vyvolala vážne hospodárske problémy v mediálnom sektore, ako aj u jednotlivých novinárov a pracovníkov médií.
Vo viacerých kapitolách o jednotlivých krajinách sa poukazuje na nevídané straty príjmov a problematiku finančnej likvidity mediálnych organizácií alebo dokonca konkurz a zatvorenie. Zdá sa, že najviac boli zasiahnuté regionálne a miestne médiá s takým výsledkom, že niektoré členské štáty majú teraz veľké oblasti bez miestnych spravodajských periodík. Jednotliví novinári vo viacerých členských štátoch čelili zhoršujúcim sa hospodárskym a pracovným podmienkam. Nezamestnanosť v tomto odvetví stúpla a mnohí pracovníci v médiách a novinári – najmä tí, ktorí majú neisté podmienky zamestnania alebo sú nezávislí – ostali bez príjmu. Týmto všetkým sa zvýšila ich bezbrannosť voči nátlaku.
Na zabránenie a zmiernenie vplyvu pandémie asi polovica všetkých členských štátov zaviedla osobitné schémy podpory médií, ktoré poskytujú predovšetkým financie alebo granty všetkým alebo niektorým mediálnym sektorom. Miestne médiá boli do takýchto schém explicitne zaradené v členských štátoch ako sú
Estónsko
,
Švédsko
,
Fínsko
,
Dánsko
,
Holandsko
,
Francúzsko
a
Taliansko
. Viaceré členské štáty ako
Cyprus
,
Litva
,
Portugalsko
a
Rumunsko
podporili mediálne aj verejné informácie prostredníctvom verejnej reklamy v kampaniach na zvýšenie informovanosti o ochorení COVID-19. V niektorých krajinách mohli novinári ťažiť zo všeobecnej podpory v nezamestnanosti (
Írsko
), kým v iných členských štátoch sa táto situácia často ukázala byť pre nezávislých novinárov zložitá. Strany zainteresované v oblasti médií väčšinu týchto opatrení privítali, hoci boli spochybnené určité aspekty, ako napríklad ich transparentnosť (
Malta
), spravodlivosť kritérií rozdeľovania (
Rakúsko
) alebo možný vplyv na dôveru občanov v médiá (
Rumunsko
).
Dosah pandémie na médiá a opatrenia prijaté na jeho zmiernenie sa však neobmedzujú na hospodárske aspekty. Celý rad obmedzení zavedených na boj proti pandémii sťažil prácu novinárom a v danom čase ovplyvnil ich prístup k verejným informáciám. Kým narušenie všeobecného prístupu k informáciám alebo výnimky z neho boli vo všeobecnosti obmedzené na úplne počiatočné štádiá pandémie (napr.
Španielsko
,
Taliansko
), v členských štátoch ako
Maďarsko
prístup k verejným informáciám obmedzili núdzové opatrenia zavedené počas pandémie, a tak sťažili nezávislým médiám včasný prístup k takýmto informáciám. V niektorých členských štátoch novinári aj naďalej čelili prekážkam, pokiaľ ide o vstup na podujatia alebo selektívny prístup na online či fyzické tlačové konferencie. V
Poľsku
stále hrozí obmedzovanie práva na prístup k informáciám v dôsledku prebiehajúceho konania o ústavnej sťažnosti a pandémia viedla k pozastaveniu plynutia lehôt stanovených správnym právom, čím sa obmedzuje alebo oneskoruje prístup k verejným informáciám. V
Rumunsku
sa pandémia vnímala ako prostriedok využívaný na odôvodnenie oneskorení alebo zamietnutí poskytnúť informácie a pravidlá ochrany údajov sa používali na obmedzenie prístupu. Členské štáty, ako
Litva
a
Holandsko
, naopak vyňali novinárov zo zákazu cestovania z dôvodu pandémie COVID-19, aby mohli naďalej sledovať udalosti a podávať správy z prvej ruky.
3.4. Iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh
Právny štát v demokracii je založený na inštitucionálnom systéme bŕzd a protiváh medzi orgánmi štátu, ktorý zaručuje ich fungovanie, spoluprácu a vzájomnú kontrolu, aby právomoci vykonávané jedným orgánom podliehali dohľadu tých ostatných v súlade s politickou a právnou tradíciou jednotlivého členského štátu. Dôležitú úlohu v systéme bŕzd a protiváh zohráva aj občianska spoločnosť.
V tomto oddiele sa skúma významný vývoj týkajúci sa takýchto bŕzd a protiváh. Zahŕňa proces prípravy, schvaľovania a revidovania zákonov a úlohu nezávislých orgánov pri ochrane právneho štátu. Hlavnou témou v tejto súvislosti je kvalita verejnej správy a spôsob, akým orgány uplatňujú právne predpisy a vykonávajú súdne rozhodnutia. Vďaka podpornému rámcu pre občiansku spoločnosť sa rozvinie diskusia a umožní kontrola tých, ktorí sú pri moci, a keď sa jeho priestor pre pôsobenie zúži, je to znak, že právny štát je ohrozený. V tomto oddiele je uvedený aj vývoj v oblasti právneho režimu, v rámci ktorého boli prijaté opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19, a úlohy parlamentov, ústavných súdov, súdov a ombudsmanov.
Ústavné reformy a diskusie na posilnenie inštitucionálnych systémov bŕzd a protiváh
Procesy ústavnej reformy na posilnenie záruk a systémov bŕzd a protiváh spomenuté v minulom roku ďalej pokračovali. Na
Cypre
sa teraz v parlamente rokuje o vytvorení samostatného Ústavného súdu, ktorý by posudzoval ústavnosť zákonov Najvyššieho súdu. Na
Malte
bola dokončená ústavná reforma týkajúca sa vymenúvania určitých nezávislých komisií, ale pokrok je pomalý v súvislosti s ústavným konventom, ktorý by mal riešiť posilnenie úlohy parlamentu. V
Luxembursku
sa nebude ďalej pokračovať v už oznámenej ústavnej reforme: snahou teraz je zavedenie cielených revízií týkajúcich sa konkrétnych tém, napríklad súdnej rady. V
Holandsku
sa uskutočňujú rozsiahle diskusie o správnom fungovaní systémov bŕzd a protiváh po parlamentnom vyšetrovaní zavádzania systému prídavkov na starostlivosť o deti.
S cieľom pomôcť vyvinúť vyvážený systém mnohé členské štáty čerpajú z rôznych názorov a expertíz vrátane medzinárodných odborných orgánov, ako je Benátska komisia. Komisia to považuje za konštruktívny prístup.
Inkluzívnosť, kvalita a transparentnosť tvorby práva zostáva problémom
Viaceré členské štáty prijímajú kroky na ďalšie zlepšenie procesov vytvárania politík na základe dôkazov pre konzultácie a zapojenie zainteresovaných strán, aby sa zaistilo, že právne predpisy sú výsledkom širokej diskusie v spoločnosti. Inovatívny projekt iniciatívy Občiansky dohovor o klíme vo
Francúzsku
pritiahol značnú pozornosť a záujem ostatných členských štátov. Parlament v
Portugalsku
pokročil v prijímaní opatrení na zlepšenie transparentnosti tvorby práva a kvality právnych predpisov. V
Grécku
sa v súčasnosti pripravuje nový rámec na skúmanie vplyvu a kvality navrhovaných zákonov a zainteresované strany informujú o zlepšenej kvalite a výraznom znížení počtu nesúvisiacich zmien a zmien na poslednú chvíľu v parlamente. V
Estónsku
,
Lotyšsku
a
Rakúsku
sa podnikajú kroky na zlepšenie zapojenia občanov a zainteresovaných strán do tvorby politík. V
Španielsku
bol schválený štvrtý plán otvoreného vládnutia (2020 – 2024) s cieľom posilniť vzťah medzi občanmi a subjektmi verejného sektora, ako aj zvýšiť zapojenie občanov do rozvoja verejných politík.
Z dialógu so zainteresovanými stranami vyplynuli výzvy vo viacerých členských štátoch zaistiť, aby sa pravidlá inkluzívnosti, transparentnosti a kvality politík tvorby práva systematicky uplatňovali v praxi. Zainteresované strany na
Slovensku
vyjadrili obavy v súvislosti s chýbajúcou rozsiahlou a informovanou diskusiou o hlavných znakoch nedávnej ústavnej reformy a ľutovali, že orgány nepožiadali o stanovisko Benátskej komisie v súvislosti s reformou súdnictva a ústavnou reformou. V
Česku
bol nahlásený vysoký počet zrýchlených postupov a zainteresované strany vyjadrili obavy, že tieto postupy sa použili aj v prípade aktov, ktoré nesúviseli s riešením pandémie. Vo
Francúzsku
sa výrazne zvýšil počet zrýchlených a skrátených konaní v parlamente s dôsledkami pre konzultáciu so zainteresovanými stranami, ako aj parlamentnú činnosť. V
Belgicku
zažíva štátna rada problémy pri vydávaní stanovísk k navrhovaným právnym predpisom pre nedostatok zdrojov a časté skrátenie lehoty na konzultáciu.
V niekoľkých členských štátoch vzbudil legislatívny proces obavy v súvislosti s právnym štátom. Časté a náhle zmeny právnych predpisov v
Maďarsku
znemožňujú predvídateľnosť regulačného prostredia a v niektorých prípadoch sa tempo nových právnych predpisov ešte zrýchlilo. V
Poľsku
sa naďalej využíva zrýchlené prijímanie právnych predpisov vrátane predpisov pre významné štrukturálne reformy súdnictva, ako sú nedávne zmeny zákona o Najvyššom súde. Prax zavádzania dôležitých legislatívnych zmien v
Bulharsku
zmenami ďalších nesúvisiacich právnych aktov, ktorými sa obchádzajú požiadavky na verejnú konzultáciu a posúdenie vplyvov, naďalej vzbudzuje obavy. V
Rumunsku
pretrvávajú obavy týkajúce sa stability a predvídateľnosti právnych predpisov, keďže právne predpisy sa často menia a výsledné zákony môžu byť protichodné, hoci parlament vyslal počas tohto funkčného obdobia povzbudzujúce signály.
Významný vývoj v oblasti systému bŕzd a protiváh na najvyšších a ústavných súdoch
Najvyššie súdy a ústavné súdy zohrávajú dôležitú úlohu v systéme bŕzd a protiváh. Vývoj v niektorých členských štátoch však vzbudzuje obavy. Na
Slovensku
sa ústavnou reformou z decembra 2020 výslovne vylúčila kompetencia Ústavného súdu posudzovať ústavné zákony. Túto konkrétnu reformu teraz zase posudzuje Ústavný súd. V
Maďarsku
boli vyjadrené obavy týkajúce sa úlohy Ústavného súdu pri preskúmaní konečných súdnych rozhodnutí, ktorý koná ako ďalšia úroveň odvolania, rozhoduje vo veci samej rovnakým spôsobom ako bežné odvolacie súdy, hoci nie je súčasťou súdneho systému, a vznáša otázky, pokiaľ ide o právnu istotu.
Viaceré udalosti najnovšieho vývoja vyvolali obavy aj v súvislosti so zásadou prednosti práva EÚ. Dodržiavanie zásady právneho štátu a rovnosti členských štátov v EÚ si vyžaduje, aby právo EÚ malo prednosť pred vnútroštátnym právom a aby rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie boli záväzné pre všetky orgány členských štátov vrátane vnútroštátnych súdov. Komisia sa 9. júna 2021 rozhodla začať konanie o nesplnení povinnosti voči
Nemecku
za porušenie zásady prednosti práva EÚ v súvislosti s rozsudkom Nemeckého Ústavného súdu z 5. mája 2020. V
Poľsku
sa toto rozhodnutie uplatnilo s cieľom napadnúť kompetenciu Súdneho dvora Európskej únie zaoberať sa prípadmi týkajúcimi sa nezávislosti súdnictva a vláda využila poľský Ústavný súd na vyhlásenie prednosti poľskej ústavy pred právom EÚ. Ústavný súd 14. júla 2021 skonštatoval, že predbežné príkazy vydané Súdnym dvorom Európskej únie, ktoré ovplyvňujú organizáciu poľských súdov, nie sú v súlade s poľskou ústavou a 16. júla 2021 prvý predseda Najvyššieho súdu Poľska zrušil dekrét, ktorým sa vykonáva predchádzajúci príkaz Súdneho dvora Európskej únie pozastaviť činnosť disciplinárnej komory Najvyššieho súdu v disciplinárnych veciach proti sudcom. Vo
Francúzsku
vzbudilo obavy rozhodnutie Štátnej rady vo veci uchovávania údajov, pokiaľ ide o jeho súlad s právnym poriadkom EÚ. V rozhodnutí Ústavného súdu v
Rumunsku
sa neakceptovali zistenia v prejudiciálnom rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie a spochybnila sa zásada prednosti práva EÚ, čo môže predstavovať významnú prekážku pre súdy, ktorých úlohou je uplatňovať požiadavky práva EÚ stanovené v prejudiciálnom konaní pri rozhodovaní vo veciach.
Hlavná úloha ombudsmana a národných inštitúcií pre ľudské práva
Ombudsman a národné inštitúcie pre ľudské práva zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečení systému bŕzd a protiváh, pri obhajovaní práva na dobrú správu vecí verejných a spravodlivé zaobchádzanie a pri poukazovaní na porušovanie základných práv. V
Holandsku
bol ombudsman jedným z prvých, čo upozornili správu na nespravodlivé zaobchádzanie v súvislosti s úhradou príspevkov na dieťa a kritizovali nedostatočnú kontrolu vládou. V
Grécku
boli posilnené právomoci inštitúcie ombudsmana, najmä pri vyšetrovaní incidentov svojvôle zo strany orgánov presadzovania práva, a inštitúcia zasiahla v prípadoch porušenia základných práv. Ústavnou reformou na
Malte
sa posilnilo vymenúvanie, pozastavovanie výkonu funkcie a odvolávanie ombudsmana a tieto nové pravidlá sa prvýkrát uplatnia pri vymenovaní nového ombudsmana, ktoré práve prebieha.
V niektorých členských štátoch je vymenovanie a odvolanie ombudsmana témou politických a právnych sporov. V
Poľsku
ombudsman naďalej zohrával kľúčovú úlohu ako záruka právneho štátu. Mandát posledného ombudsmana sa skončil v roku 2020, ale vo svojej pozícii ostal, keďže sa nepodarilo dospieť k politickej dohode o jeho náhrade. Pokračujúce vykonávanie právomocí odchádzajúcim ombudsmanom sa skončilo v júli 2021 po rozhodnutí Ústavného súdu a parlamentné rokovania teraz upozorňujú na vymenovanie s podporou všetkých strán. Ústavný súd v
Rumunsku
skonštatoval, že rozhodnutie parlamentu odvolať ombudsmanku vymenovanú na základe predchádzajúceho poslaneckého mandátu je protiústavné, a ombudsmanka bola znovu uvedená do funkcie.
Organizácie občianskej spoločnosti ako základní aktéri právneho štátu
Vo väčšine členských štátov existuje priaznivé a podporné prostredie pre občiansku spoločnosť a priestor občianskej spoločnosti sa naďalej považuje za otvorený. Navyše v niektorých členských štátoch orgány poskytli dodatočnú finančnú podporu s cieľom podporiť organizácie občianskej spoločnosti. V
Estónsku
bol vytvorený nový vládny program na obdobie 2021 – 2024 na ďalšie budovanie strategického partnerstva medzi organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými inštitúciami. Vo viacerých členských štátoch občianska spoločnosť investuje viac do miestnej práce v oblasti právneho štátu.
V niektorých členských štátoch však organizácie občianskej spoločnosti čelia vážnym problémom. K príkladom patria úmyselné ohrozenia, a to aj prostredníctvom finančných obmedzení alebo kontrol orgánov alebo neprimeranej ochrany pred fyzickými alebo slovnými útokmi, pred svojvoľnými rozhodnutiami, pred strategickými žalobami proti verejnej účasti alebo keď sa znížila úroveň ochrany základných práv zaručujúcich činnosť občianskej spoločnosti. Napríklad v
Maďarsku
pretrváva tlak na organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú kritické voči vláde, a kým po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie bol zrušený zákon o transparentnosti organizácií občianskej spoločnosti financovaných zo zahraničia, zaviedli sa nové opatrenia. V
Poľsku
sú MVO, ktoré sú kritické voči vláde, vystavené obťažovaniu a zastrašovaniu subjektmi verejného sektora a verejnými činiteľmi. Otázky naďalej vyvoláva v
Grécku
proces registrácie MVO aktívnych v oblasti azylu, migrácie a sociálnej inklúzie. Hoci sa dosiahol určitý pokrok, problémy týkajúce sa registrácie sú znepokojivé aj na
Cypre
. Na
Malte
vyjadrili organizácie občianskej spoločnosti obavy v súvislosti s novými pravidlami získavania finančných prostriedkov, ktoré by združeniam ešte viac sťažili vykonávanie svojich činností. Na
Slovensku
slovné útoky subjektov verejného sektora a politikov na aktivistov a organizácie občianskej spoločnosti, ako aj zníženie verejných financií pre organizácie, ktoré podporujú rodovú rovnosť, vzbudzujú obavy súvisiace s rešpektovaním demokratickej úlohy občianskej spoločnosti. Vo
Francúzsku
a v
Španielsku
existujú obavy, pokiaľ ide o vplyv právnych predpisov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti na prácu organizácií občianskej spoločnosti v súvislosti so slobodou prejavu, slobodným prístupom k informáciám a s právom na protest.
Vplyv pandémie COVID-19 na systém bŕzd a protiváh a verejné diskusie
Opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19 vrátane obmedzenia základných práv boli prijaté v rámci rôznych právnych režimov: ústavný núdzový režim, nový núdzový režim pre pandémiu, zákony o verejnom zdraví alebo vôbec žiadny špeciálny režim. Tieto právne režimy sa časom často upravovali. Napríklad v
Holandsku
a vo
Švédsku
boli režimy posilnené s cieľom zaistiť, že reštriktívne opatrenia budú založené na spoľahlivom právnom základe. V
Belgicku
prebieha prijatie návrhu „pandemického zákona“, ktorého cieľom je poskytnúť nový právny základ pre núdzové opatrenia. Vo viacerých členských štátoch bola ústavnosť núdzových režimov a zákonov o verejnom zdraví predmetom posúdenia. Na
Slovensku
Ústavný súd na začiatku posudzoval ústavnosť núdzového režimu a po jeho predĺžení potvrdil jeho súlad s ústavou. Vo väčšine členských štátov majú osobitné režimy dátum skončenia, pričom sa mnohé skončili už na jar 2021 alebo sa chystajú skončiť.
V pravidelných diskusiách o predĺžení núdzových režimov sa preukázal nepretržitý demokratický dohľad parlamentov. Parlamentný dohľad nad jednotlivými opatreniami proti šíreniu ochorenia COVID-19 sa líšil. V
Taliansku
majú všetky zákonné dekréty, ktoré vláda prijme v prípade núdze, okamžitú účinnosť, ale je potrebné, aby ich parlament do 60 dní zmenil na zákon. Vo
Fínsku
všetky núdzové opatrenia podliehajú schváleniu parlamentom a posúdeniu ústavnosti kancelárom pre spravodlivosť a ústavnoprávnym výborom. V
Portugalsku
bol ad hoc vytvorený parlamentný výbor na monitorovanie opatrení prijatých v reakcii na pandémiu, pričom sa od vlády vyžadovalo, aby ohlásila každé obdobie núdzového stavu, čo umožňovalo parlamentu vykonávať aj kontrolu ex post.
Vo viacerých členských štátoch sa parlamentný dohľad nad opatreniami proti šíreniu ochorenia COVID-19 časom posilnil. V
Nemecku
bola posilnená parlamentná kontrola zavedením štandardného zoznamu opatrení, ktoré sa môžu prijať nariadením.
Rakúsko
požadovalo, že väčšinu reštriktívnych nariadení by mal schváliť parlament pred nadobudnutím účinnosti a že by mali byť časovo obmedzené, a aby sa sprísnenie povinností konzultovalo. Parlament v
Chorvátsku
vyžadoval trikrát ročne správu o opatreniach proti šíreniu ochorenia COVID-19. V
Dánsku
boli vo februári 2021 prijaté nové právne predpisy s prísnejšou parlamentnou kontrolou, a najmä bol zriadený osobitný parlamentný výbor na posudzovanie vykonávacích nariadení.
Pokiaľ ide o samotné parlamenty, aj ich fungovanie bolo ovplyvnené pandémiou, ale väčšina prispôsobila svoj rokovací poriadok s cieľom zaistiť kontinuitu diskusií a hlasovaní a primerané zastúpenie, aj keď pravidlá vyžadovali prítomnosť obmedzeného počtu osôb a poslanci sa museli samoizolovať. Niektoré členské štáty už mali veľmi dobre rozvinuté platformy IT, ktoré umožnili lepší prechod, ako to bolo v prípade
Lotyšska
.
Kontrola zákonnosti, zdôvodnenia a primeranosti opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 súdmi je základnou protiváhou k vládnym právomociam prijímať rozhodnutia, ktoré by mohli neprimerane ovplyvniť základné práva občanov. V
Estónsku
všetky nariadenia vlády týkajúce sa ochorenia COVID-19 obsahujú informácie o tom, ako ich možno právne spochybniť a občania vo viacerých prípadoch využili správne súdy. V
Nemecku
boli opatrenia predmetom komplexného súdneho preskúmania, najmä vyššími správnymi súdmi a ústavnými súdmi spolkových krajín, pričom do konca roku 2020 bolo zaregistrovaných vyše 6 000 prípadov. Vo
Francúzsku
Štátna rada rozhodla v mnohých naliehavých konaniach, v ktorých sa napadlo riadenie pandémie vládou, a nariadila viacero opatrení alebo pozastavení aktov, najmä v súvislosti so základnými právami. Súdy v
Poľsku
sa domnievajú, že určité opatrenia sú nezákonné, keďže v poľskej ústave sa výslovne uvádza, že akékoľvek obmedzenie základných práv alebo slobôd možno prijať len v núdzovom stave (ktorý nebol vyhlásený).
Nezávislé orgány zohrávajú aktívnu rolu počas pandémie posudzovaním vplyvu konkrétnych opatrní na základné práva a upozorňovaním orgánov. Vo
Francúzsku
Národná komisia pre ľudské práva kontrolovala opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19 a uverejnila viacero stanovísk. V
Litve
posudzovali parlamentní ombudsmani súlad núdzových opatrení so základnými právami a slobodami. V
Írsku
Írska komisia pre ľudské práva a rovnosť odporučila skrátiť predĺženie účinnosti opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 a maximálnu dĺžku akéhokoľvek predĺženia špecifikovať v zákone.
Organizácie občianskej spoločnosti boli ovplyvnené pandémiou nielen z dôvodu obmedzení slobody pohybu a zhromažďovania, ale aj z hľadiska financovania. Zapojenie občianskej spoločnosti do návrhu a uplatňovania opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 bolo vo všeobecnosti veľmi obmedzené. V
Rakúsku
vláda vynaložila úsilie na ďalší rozvoj dialógu s občianskou spoločnosťou, najmä konzultáciou s ňou o podpore prideľovanej počas pandémie.
V niektorých členských štátoch skúsenosti už spôsobili úvahy o (ústavných) zmenách, aby boli lepšie pripravené na budúce krízy. Vo
Fínsku
ústavnoprávny výbor žiadal dôkladne posúdiť reguláciu núdzového stavu po skončení pandémie. Vo
Švédsku
sa zriadi vyšetrovací výbor na preskúmanie potreby doplnenia ustanovení o núdzovom stave v mierových časoch do ústavy. Senát v
Taliansku
navrhol zriadiť špeciálnu dvojkomorovú poradnú komisiu s cieľom zaistiť parlamentu ústrednú úlohu počas núdzových stavov. V
Maďarsku
sa ústavnou zmenou obmedzia právomoci vlády, pokiaľ ide o osobitné režimy právneho poriadku od júla 2023. Súčasný ústavný núdzový režim, ktorý dáva vláde rozsiahle právomoci, je stále zavedený a ostane dovtedy, kým sa ho vláda nerozhodne ukončiť.
4.VÝVOJ A OPATRENIA V OBLASTI PRÁVNEHO ŠTÁTU NA ÚROVNI EÚ
Počas minulého roka mal právny štát popredné miesto v programe EÚ. Po uverejnení prvej výročnej správy o právnom štáte v septembri 2020 nasledovali dôležité diskusie v Európskom parlamente a Rade. Nadviazala sa aj komunikácia s občianskou spoločnosťou a členskými štátmi vrátane národných parlamentov. Tento vývoj na úrovni EÚ možno považovať za postupnú konsolidáciu procesu právneho štátu na viacerých osiach: medziinštitucionálny dialóg, dialóg s členskými štátmi a medzi nimi, dialóg so zainteresovanými stranami a medzinárodná spolupráca. Súčasne pokračovala na Súdnom dvore Európskej únie práca na posilnení právneho štátu, pričom Komisia plnila svoju úlohu strážkyne Zmlúv prostredníctvom postupov v prípade nesplnenia povinnosti. Ďalej sa vyvíjal aj súbor nástrojov právneho štátu po tom, čo sa dospelo k dohode o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu EÚ.
Posilnenie medziinštitucionálnej reakcie
Hlavným cieľom správy o právnom štáte je zvýšiť informovanosť a podporiť otvorenú diskusiu medzi členskými štátmi o problematike právneho štátu. Ako sa poznamenáva v správe z roku 2020, preskúmanie vlastného každoročného dialógu Rady o právnom štáte v roku 2019 viedlo k širokému konsenzu v oblasti posilnenia tohto dialógu na základe správy Komisie. V dôsledku toho na jeseň 2020 zorganizovalo predsedníctvo dvojfázový proces s horizontálnou diskusiou o všeobecnom vývoji právneho štátu, ako aj samostatnou diskusiou týkajúcou sa konkrétnej krajiny, pričom sa najprv skúmalo päť členských štátov na základe správy o právnom štáte. Na jar 2021 pokračoval dialóg týkajúci sa konkrétnych krajín, ktorý zahŕňal ďalších päť členských štátov. Týmto sa stanovuje ročný cyklus diskusie v Rade pre všeobecné záležitosti. Súčasné predsedníctvo oznámilo, že bude v tomto prístupe pokračovať v druhej polovici roka 2021. Diskusie v Rade doteraz ukázali jasný záujem členských štátov podeliť sa o vývoj a najlepšie postupy s cieľom prispieť k predchádzaniu problémom inkluzívnym a konštruktívnym spôsobom. Súčasne sa v rôznych zloženiach Rady uskutočnili aj tematické výmeny informácií o problematike právneho štátu vrátane informovania o osvedčených postupoch.
V diskusii o právnom štáte na európskej úrovni zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu Európsky parlament a tento trend v poslednom roku pokračoval. Parlament prijal v októbri 2020 uznesenie, v ktorom vyzýva Komisiu a Radu, aby začali rokovania o medziinštitucionálnej dohode o posilnení hodnôt Únie. Komisia víta toto uznesenie a plne súhlasí s Európskym parlamentom vo veci významu posilnenia kapacity EÚ monitorovať a presadzovať spoločné hodnoty EÚ. Výročná správa o právnom štáte má významnú úlohu v tejto súvislosti, pričom sa zaoberá otázkami s priamym významom aj pre iné hodnoty Únie, napr. demokraciu a základné práva, ktoré sa spájajú aj s prácou na akčnom pláne pre európsku demokraciu, na podporovaní Charty základných práv Európskej únie a na propagácii Únie rovnosti. Vyvíjajúci sa dialóg o právnom štáte medzi inštitúciami by sa mal chápať v tomto širšom kontexte a v nadchádzajúcich rokoch sa bude ďalej rozvíjať. Európsky parlament prijal uznesenie, ktorým uvítal správu o právnom štáte 2020 a zopakoval svoje predchádzajúce výzvy na zlepšenia, najmä v súvislosti so začlenením odporúčaní týkajúcich sa konkrétnych krajín. Komisia víta uznesenie a starostlivo ho zváži pri príprave budúcich správ. Komisia zostáva viazaná prehlbovaním dialógu s Európskym parlamentom.
Pokiaľ ide o situáciu v konkrétnych členských štátoch, Európsky parlament prijal v minulom roku uznesenia o situácii v oblasti právneho štátu v Bulharsku, na Malte a v Poľsku. Monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) zohráva významnú úlohu pri prehlbovaní diskusie o právnom štáte v Európskom parlamente. Monitorovacia skupina si vymenila názory na situáciu v Bulharsku, na Malte, v Poľsku, na Slovensku a v Slovinsku, na osobitný prípad v Belgicku a na priestor pre občiansku spoločnosť v EÚ. Takisto aktívne sledovala situáciu v Únii, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa ochorenia COVID-19.
A napokon, aj Európsky hospodársky a sociálny výbor prostredníctvom svojej skupiny ad hoc Základné práva a právny štát a Výbor regiónov prostredníctvom svojej komisie pre občianstvo, riadenie, inštitucionálne a vonkajšie záležitosti (CIVEX) prispeli k dialógu o právnom štáte na úrovni EÚ.
Posilnenie dialógu s členskými štátmi
Po uverejnení správy o právnom štáte 2020 sa venovalo osobitné úsilie na oslovenie členských štátov. Na politickej úrovni zohrávajú hlavnú úlohu pri presadzovaní právneho štátu národné parlamenty ako tvorcovia politík aj pri zodpovednom vykonávaní výkonnej moci. Za posledný rok Komisia navštívila väčšinu národných parlamentov, aby predstavila metodiku a zistenia týkajúce sa konkrétnej krajiny zo správy o právnom štáte 2020 a aby o nich diskutovala.
Komisia viedla aj bilaterálne stretnutia vrátane dialógu na politickej úrovni aj technických stretnutí s cieľom zozbierať informácie o aktuálnych kľúčových reformách v nadväznosti na zistenia Správy o právnom štáte 2020. Takéto kontakty boli v tomto prvom roku obmedzené na pár členských štátov, ale v budúcnosti by sa mohli stať významnými.
Sieť kontaktných miest na podporu právneho štátu sa naďalej pravidelne stretávala a zhromažďovala zástupcov zo všetkých členských štátov. Toto fórum, ktoré bolo pôvodne zamerané na zavedenie mechanizmu a jeho metodiky, teraz čoraz viac pôsobí ako kanál prebiehajúcej komunikácie s členskými štátmi a medzi nimi pri príprave správy o právnom štáte. Predpokladá sa aj, že tieto stretnutia by mohli stále viac slúžiť ako platforma na výmenu osvedčených postupov a informácií o predpokladaných reformách týkajúcich sa právneho štátu medzi členskými štátmi na technickej úrovni.
Posilnenie dialógu so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ
Občianska spoločnosť je pre EÚ dôležitý partner vo svojej práci pri podporovaní silnejšej európskej kultúry právneho štátu. Počas prípravy správy Komisia uskutočnila stretnutia s cieľom diskutovať o vývoji právneho štátu so zainteresovanými stranami, ako sú európske siete, národné a európske organizácie občianskej spoločnosti a profesijné organizácie. Organizácie občianskej spoločnosti poskytli aj veľký počet písomných príspevkov ako vstup pre túto správu.
V máji 2021 zorganizovalo portugalské predsedníctvo v spolupráci s Európskou komisiou v Coimbre prvú konferenciu na najvyššej úrovni o právnom štáte venovanú téme právneho štátu v Európe, na ktorej sa stretli tvorcovia politík, organizácie občianskej spoločnosti, európske justičné siete, akademická obec a novinári. Konferencia sa zaoberala úsilím potrebným na presadzovanie právneho štátu v Európe a zamerala sa na úlohu občianskej spoločnosti, problémy spojené s informovaním o problematike právneho štátu a na právny štát v súvislosti s pandémiou a hospodárskou obnovou.
Silná účasť občianskej spoločnosti pri príprave tejto druhej správy umožnila uznať organizácie občianskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni a ďalej podporila väzby a siete za hranicami štátov. Komisia bude naďalej zvažovať spôsoby mobilizácie občianskej spoločnosti, sietí odborníkov a iných zainteresovaných strán v diskusii o právnom štáte na vnútroštátnej a európskej úrovni.
Posilnenie medzinárodnej spolupráce
Právny štát je usmerňujúcou zásadou pre EÚ aj za jej hranicami. EÚ sa riadi univerzálnymi hodnotami a zásadami zakotvenými v Charte OSN a v medzinárodnom práve vrátane medzinárodného humanitárneho práva a v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja neochvejne obhajuje ľudské práva, demokraciu a právny štát na celom svete, ako sa preukázalo v novom Akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024. EÚ bude pokračovať v sledovaní koherentného prístupu k svojej spolupráci s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátmi, krajinami v susedstve, ako aj k celej svojej vonkajšej činnosti, a to na bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej úrovni. EÚ sa pravidelne zaoberá problematikou právneho štátu v dialógoch v oblasti ľudských práv s partnerskými krajinami a na multilaterálnej úrovni, najmä s OSN.
Presadzovanie právneho štátu na globálnej úrovni zahŕňa posilňovanie spolupráce v problematike právneho štátu s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami. Posúdenia špecializovaných medzinárodných orgánov poskytli významný vstup pre analýzu Komisie a užšia spolupráca a výmena informácií pomohli Komisii hlbšie pochopiť situácie v členských štátoch. Na technickej úrovni sa kontakty medzi útvarmi Komisie a rôznymi orgánmi Rady Európy stali pravidelným prvkom v príprave správy.
Komisia sa snaží ďalej posilniť tento dôležitý prvok vo svojej práci v oblasti právneho štátu, a to budovaním úzkych vzťahov s Radou Európy a inými medzinárodnými orgánmi. Dňa 26. januára 2021 predložila Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy správu o právnom štáte 2020. Komisia sa zúčastnila aj na podujatiach organizovaných organizáciou OECD, kde sa predstavili a preberali témy týkajúce sa mechanizmu na podporu právneho štátu.
Iný inštitucionálny vývoj týkajúci sa právneho štátu
Súdny dvor Európskej únie vypracoval svoju judikatúru v oblasti právneho štátu, najmä v súvislosti s požiadavkou Zmluvy, aby členské štáty poskytovali dostatočné opravné prostriedky na zaistenie účinnej právnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, keď Súdny dvor Európskej únie ďalej objasnil záruky nezávislosti súdnictva v rámci práva EÚ. Prostredníctvom mechanizmu návrhu na začatie prejudiciálneho konania pokračovali vnútroštátne súdy v upozorňovaní Súdneho dvora Európskej únie na otázky relevantné pre právny štát. Vo veciach právneho štátu rozhodoval Súdny dvor Európskej únie o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania súdov Malty, Poľska, Holandska a Rumunska. Tieto rozhodnutia sa týkali najmä postupov vymenúvania sudcov, výkonu európskych zatykačov v prípade pretrvávajúcich nedostatkov, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva v danom členskom štáte, disciplinárneho režimu sudcov, osobnej zodpovednosti sudcov, vytvorenia osobitného oddelenia prokuratúry zaoberajúceho sa sudcami a zásady prednosti práva EÚ.
Komisia pokračovala aj v plnení svojej úlohy strážkyne zmlúv EÚ začatím postupov v prípade nesplnenia povinnosti. V niektorých prípadoch Komisia požadovala, aby Súdny dvor Európskej únie nariadil predbežné opatrenia s cieľom zabrániť nenahraditeľnej škode.
Popri konaniach o nesplnení povinnosti, ktorých cieľom je riešiť konkrétne porušenia práva EÚ, v článku 7 zmluvy o Európskej únii sa uvádza všeobecnejší postup presadzovania spoločných hodnôt Únie vrátane právneho štátu. Rada sa naďalej zaoberala dvomi postupmi, ktoré začala Komisia proti Poľsku v roku 2017 a Európsky parlament proti Maďarsku v roku 2018, s cieľom určiť, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt Únie. Komisia v septembri 2020 informovala Radu o najnovšom vývoji v oblastiach, na ktoré sa odôvodnené návrhy vzťahujú. V júni 2021 Rada uskutočnila vypočutie v prípade Maďarska aj Poľska.
Právny štát je nevyhnutným predpokladom správneho hospodárenia s finančnými prostriedkami EÚ a v máji 2018 Komisia navrhla priložiť k svojim návrhom nového rozpočtového rámca legislatívny návrh osobitného mechanizmu na ochranu finančných prostriedkov EÚ pred rizikami vyplývajúcimi z porušení zásad právneho štátu jednotlivými členskými štátmi. Výsledné nariadenie bolo prijaté v decembri 2020. Komisia sa plne zaviazala nariadenie presadzovať a aktívne pracuje na jeho konkrétnom uplatňovaní. V súčasnosti konzultuje s Európskym parlamentom a členskými štátmi usmernenia, v ktorých sa podrobnejšie stanoví, ako si Komisia predstavuje uplatňovanie nariadenia v praxi. Komisia zároveň začala monitorovanie možných prípadov. Nariadenie sa uplatňuje od 1. januára 2021 a bude sa vzťahovať na akékoľvek porušenie, ku ktorému dôjde po tomto dátume.
Dátum 1. júna 2021 bol označený ako začiatok prevádzky Európskej prokuratúry, ktorá má právomoc vyšetrovať, trestne stíhať a postaviť pred súd páchateľov podvodov a trestných činov týkajúcich sa rozpočtu EÚ, pričom dopĺňa úlohu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Európska prokuratúra vedie trestné vyšetrovania, vykonáva úkony trestného stíhania a vystupuje vo funkcii prokurátora na príslušných súdoch zúčastnených členských štátov až do konečného rozhodnutia vo veci. Účinnosť vnútroštátnych justičných systémov analyzovaných v tejto správe bude hlavným faktorom zaistenia toho, že vo veciach sa dospeje k záveru a že sa uplatnia účinné sankcie.
Právny štát je významný aj pri realizácii Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Plány obnovy a odolnosti členských štátov obsahujú dôležité priority reforiem, napr. zlepšenie podnikateľského prostredia prostredníctvom efektívnej verejnej správy a efektívnych justičných systémov. Európska komisia zabezpečuje aj technickú podporu členským štátom, najmä prostredníctvom Nástroja technickej podpory s cieľom zlepšiť efektívnosť, kvalitu a nezávislosť verejnej správy a justičných systémov.
5.ZÁVERY A ĎALŠIE KROKY
Pandémia COVID-19 ďalej zdôraznila význam právneho štátu pre naše demokracie, naše základné práva a každodenný život Európanov. Takisto je záťažovou skúškou právneho štátu. Skúsenosti s pandémiou ukázali celkovo značnú odolnosť vnútroštátnych systémov, pričom sa odhalili aj viaceré konkrétne oblasti, v ktorých bol právny štát pod tlakom. Právny štát je dôležitým prvkom pripravenosti na časy krízy.
V tejto správe bolo možné ukázať pozitívny vývoj v oblasti právneho štátu v členských štátoch, v ktorých sa riešia predtým identifikované problémy. Správa takisto ukazuje, kde problémy a obavy, niekedy závažné, pretrvávajú alebo sa zintenzívnili. Komisia víta účasť všetkých členských štátov s nepretržitou angažovanosťou a spoluprácou a ochotu začať dialóg o citlivých témach.
Prijatie Správy o právnom štáte 2021 znamená začiatok nového cyklu dialógu a monitorovania. Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby na základe tejto správy uskutočnili všeobecné diskusie a diskusie týkajúce sa konkrétnych krajín a aby národné parlamenty a ostatní kľúčoví aktéri zintenzívnili národné diskusie. Komisia vyzýva členské štáty, aby sa účinne zaoberali problémami identifikovanými v tejto správe, a je pripravená pomáhať členským štátom v tomto úsilí. Spoločným záväzkom členských štátov a EÚ je chrániť, podporovať a posilňovať právny štát a urobiť z neho živý prvok našej politickej kultúry.
Komisia sa teší na pokračovanie dialógu s kľúčovými aktérmi v oblasti právneho štátu. Rešpektovanie právneho štátu, ako aj demokracie a ľudských práv radia Európania k hlavným kladom EÚ. Toto dáva všetkým členským štátom a inštitúciám EÚ pocit zodpovednosti a udáva smer pri plnení ich úlohy.