1.

Má sa článok 14 ods. 5 písm. c) v spojení s článkom 14 ods. 1 a odôvodnením 62 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (2) z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „GDPR“) vykladať v tom zmysle, že výnimka stanovená v článku 14 ods. 5 písm. c) sa nevzťahuje na údaje vytvorené v rámci vlastného postupu prevádzkovateľa, ale len na údaje, ktoré prevádzkovateľ výslovne získal od inej osoby?

2.

V prípade, že sa článok 14 ods. 5 písm. c) GDPR vzťahuje aj na údaje vytvorené v rámci vlastného postupu prevádzkovateľa, má sa právo podať sťažnosť dozornému orgánu zakotvené v článku 77 ods. 1 GDPR vykladať v tom zmysle, že fyzická osoba, ktorá namieta porušenie povinnosti poskytnúť informácie, môže pri výkone svojho práva podať sťažnosť požiadať o preskúmanie, či právo členského štátu stanovuje v súlade s článkom 14 ods. 5 písm. c) GDPR primerané opatrenia na ochranu oprávnených záujmov dotknutej osoby?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, možno článok 14 ods. 5 písm. c) GDPR vykladať v tom zmysle, že „primerané opatrenia“ uvedené v tomto ustanovení vedú k domnienke, že vnútroštátny zákonodarca je povinný transponovať (prostredníctvom právneho predpisu) opatrenia týkajúce sa bezpečnosti údajov stanovené v článku 32 GDPR?