EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 11. 2023

COM(2023) 728 final

2023/0413(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o rámci monitorovania pre odolné európske lesy

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2023) 384 final} - {SWD(2023) 372 final} - {SWD(2023) 373 final} - {SWD(2023) 374 final}

Dôvodová správa

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Lesy a iná lesná pôda v EÚ sú čoraz viac zaťažované zmenou klímy, ako aj neudržateľným priamym alebo nepriamym využívaním ľuďmi, ľudskou činnosťou a súvisiacimi zmenami vo využívaní pôdy. Nebezpečenstvá ako prírodné požiare, prieniky škodcov, suchá a vlny horúčav, ktoré sa často navzájom posilňujú, pravdepodobne povedú k častejším a intenzívnejším katastrofickým udalostiam, často presahujúcim hranice jednotlivých štátov. Tieto tlaky oslabujú odolnosť lesov a ohrozujú ich schopnosť plniť rôzne environmentálne, sociálne a hospodárske funkcie. Niektoré nebezpečenstvá, napríklad prírodné požiare, zároveň predstavujú priame ohrozenie zdravia a bezpečnosti ľudí. Okrem toho zvyšujú náklady na obhospodarovanie lesov vrátane nákladov na boj s prírodnými požiarmi.

V snahe lepšie čeliť všetkým týmto tlakom a nebezpečenstvám môže pomôcť komplexný, vysokokvalitný systém monitorovania pokrývajúci všetky lesy a inú lesnú pôdu v EÚ. Napríklad častým monitorovaním pokrytia stromami a jeho narušení pomocou technológií pozorovania Zeme v kombinácii s pozemnými pozorovaniami možno odhaliť vzorce zraniteľnosti lesov a pomôcť tak subjektom s rozhodovacou právomocou prijať opatrenia na adaptáciu. Ak takéto poznatky chýbajú, má to vplyv aj na včasnosť a kvalitu lesohospodárskeho plánovania v členských štátoch. V záujme zachovania rovnováhy medzi rôznymi požiadavkami na lesné služby a zdroje a zaistenia odolnosti proti katastrofám v súlade s cieľmi a so zámermi politík EÚ v oblasti lesných služieb, využívania a ochrany lesov je nevyhnutné dlhodobé integrované plánovanie.

Súčasné monitorovacie nástroje nie sú na tento účel úplne vhodné. Vďaka službám ako Európsky informačný systém o lesných požiaroch (EFFIS), ktorý je riadený v rámci programu Copernicus, či služba monitorovania krajiny programu Copernicus, ktorá ponúka vrstvu s vysokým rozlíšením zobrazujúcu lesy, má EÚ do určitej miery štandardizované monitorovanie a údaje založené na diaľkovom prieskume. Práca na harmonizácii údajov z pozemného prieskumu, ktoré sa zbierajú najmä prostredníctvom národných inventarizácií lesov, sa však zameriava len na zopár základných premenných súvisiacich so zdrojmi dreva, ako sú nadzemná biomasa, drevo na pni a prírastok. Dokonca aj pri týchto údajoch sa prejavujú nedostatky z hľadiska ich včasnosti a širšej dostupnosti, čo vedie k neistote, pokiaľ ide o ich spoľahlivosť, a k obmedzeniam pri ich využívaní. Pokiaľ ide o iné údaje z pozemného pozorovania týkajúce sa premenných, najmä v súvislosti s biodiverzitou, nevynakladá sa žiadne úsilie na ich harmonizáciu, čo sťažuje hodnotenie stavu lesného ekosystému v celej EÚ. Okrem toho sú v dostupných údajoch o lesoch značné medzery, napríklad v spojitosti so suchom alebo s poškodením lesov spôsobeným lykožrútom. Tieto nedostatky zamedzujú účinnej prevencii lesných kalamít a bránia pôdohospodárom a príslušným orgánom v pripravenosti a reakcii na ne. Okrem toho viaceré parametre týkajúce sa lesa, napríklad lesnú biomasu a štruktúru, možno spoľahlivo mapovať a monitorovať v rámci celej EÚ len tak, že sa skombinujú pozemné pozorovania, diaľkový prieskum a modelovanie. Ich kombinovanie je zložité a náročné, často pre problémy so zdieľaním údajov a s prístupom k nim.

Vzhľadom na nedostatok informácií o stave a vývoji lesov v súvislosti s narušeniami alebo dynamikou ekosystémov je pre tvorcov politík a obhospodarovateľov lesov ťažké pozorovať trendy a včas odhaliť vznikajúce škody alebo degradáciu a účinne na ne reagovať. Obmedzuje sa tým schopnosť lesov nepretržite poskytovať spoločnosti ekosystémové služby, tovar a funkcie vrátane zmierňovania zmeny klímy, v ktorom lesy zohrávajú kľúčovú úlohu.

Informácie o stave lesov v EÚ, o ich ekologickej, spoločenskej a hospodárskej hodnote, tlakoch, ktorým čelia, a ekosystémových službách, ktoré poskytujú, sú celkovo roztrieštené a nejednotné, vo veľkej miere rôznorodé a nekonzistentné, údaje chýbajú, prekrývajú sa, ich poskytovanie býva značne oneskorené a často len dobrovoľné. Hoci existujú postupy podávania správ, v rámci ktorých sa zhromažďujú údaje a informácie o lesoch a ich vývoji, ako napríklad európske účty týkajúce sa lesov v rámci Eurostatu, správy Forest Europe o stave európskych lesov alebo hodnotenia celosvetových lesných zdrojov, ktoré vypracúva FAO, EÚ nemá spoločný systém na konzistentný zber a výmenu presných a porovnateľných údajov o lesoch.

Rýchly vývoj monitorovacích nástrojov a technológií, ktoré sa využívajú na pozorovanie Zeme pomocou družíc alebo vzdušných prostriedkov (vrátane bezpilotných vzdušných prostriedkov), a služieb globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) ako GALILEO poskytuje jedinečnú príležitosť na modernizáciu, digitalizáciu a štandardizáciu monitorovania lesov ako služby pre všetkých používateľov lesov a všetky orgány. Môže to byť prínosom pre dobrovoľné integrované dlhodobé plánovanie v členských štátoch a môže sa tým stimulovať rast trhu s týmito technológiami, ako aj rast súvisiacich nových zručností, a to aj pre MSP v EÚ. Je potrebné rešpektovať ochranu údajov a ich vlastníctvo.

V tejto súvislosti je cieľom tohto návrhu: i) zabezpečiť súdržné, vysokokvalitné monitorovanie, ktoré umožní sledovať pokrok pri dosahovaní cieľov EÚ, zámerov a cieľov politík týkajúcich sa lesov vrátane biodiverzity, klímy a reakcie na krízy; ii) zlepšiť posudzovanie rizík a pripravenosť a iii) podporovať rozhodovanie pôdohospodárov a verejných orgánov založené na dôkazoch, podporovať výskum a inovácie.

Inštitúcie EÚ a odborníci z členských štátov – v príslušných expertných skupinách vrátane podskupiny Stáleho lesníckeho výboru – v posledných rokoch opakovane a jasne pripomínajú potrebu posilniť monitorovanie lesov v EÚ. V novej stratégii EÚ pre lesy do roku 2030 bol preto oznámený osobitný legislatívny návrh týkajúci sa pozorovania lesov, podávania správ a zberu údajov v EÚ, ktorý by sa vzťahoval aj na strategické plány pre lesy, lesné hospodárstvo a nadväzujúce odvetvia vypracúvané zodpovednými vnútroštátnymi orgánmi.

Súčasné nástroje niektorých členských štátov neumožňujú integrovaný prístup v reakcii na lesy ako multifunkčné ekosystémy, pretože sa lesmi často zaoberajú len z osobitných hľadísk politík: napríklad národné energetické a klimatické plány a dlhodobé stratégie sa zameriavajú na sekvestráciu uhlíka, obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť a národné a regionálne stratégie adaptácie na zmenu klímy pokrývajú potreby adaptácie na zmenu klímy, ale nemusia sa v nich nevyhnutne zohľadňovať iné aspekty, napríklad biodiverzita či odolnosť.

Väčšina národných plánovacích nástrojov v EÚ neprekračuje desaťročný cyklus lesohospodárskeho plánovania. Z toho vyplýva, že sa v nich nezohľadňujú dlhodobé vplyvy zmeny klímy, napríklad na výskyt druhov alebo frekvenciu a intenzitu extrémnych udalostí. Okrem toho sa často neriadia adaptívnym prístupom, teda nedokážu odrážať vývoj politiky v oblasti lesov a lesného hospodárstva na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ktorý by si vyžadoval štruktúrovanú reakciu na strategickej a perspektívnej úrovni.

Politiky EÚ týkajúce sa lesov majú dlhodobý charakter a vyžadujú si strategické predvídanie založené na včasných a presných informáciách. Napríklad základný cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu EÚ (európsky právny predpis v oblasti klímy a nariadenie o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve – nariadenie o LULUCF) a odolnosť proti zmene klímy (stratégia EÚ pre adaptáciu) alebo cieľ zachovať a obnoviť európske ekosystémy (návrh právneho predpisu EÚ o obnove prírody) sa majú dosiahnuť do roku 2050. Mnohé prognózy zmeny klímy sa vzťahujú na obdobie do konca tohto storočia, čo platí aj pre štúdie o tom, ako budú lesy reagovať na zrýchľujúcu sa zmenu klímy a ako ich ovplyvní.

Ďalším problémom je značná rôznorodosť národných prístupov k plánovaniu alebo úplná absencia plánovania, čo bráni rýchlej, súdržnej a účinnej reakcii na riziká katastrof, najmä v prípade hrozieb s cezhraničným rozmerom, ako sú napríklad škodce alebo prírodné požiare.

V tejto súvislosti sa návrh ďalej zameriava na podporu členských štátov pri dobrovoľnom integrovanom dlhodobom plánovaní s cieľom posilniť dôsledné vykonávanie rôznych cieľov a zámerov sektorových politík v záujme zaistenia odolnosti lesov v meniacej sa klíme.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Cieľom návrhu je podporiť súdržné a účinné vykonávanie existujúcich politík EÚ v oblastiach životného prostredia a biodiverzity, klímy, katastrof a znižovania rizík, energetiky a biohospodárstva, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na lesy.

Návrhom sa konkrétne podporia tieto nástroje politík:

•    Nová stratégia EÚ pre lesy do roku 2030 – poskytnutím vedomostnej základne v záujme integrovaného prístupu k lesom ako multifunkčným ekosystémom a monitorovaním plnenia jej cieľov a zámerov.

•    Stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2030 – určením ukazovateľov na monitorovanie plnenia: i) ambície zvýšiť množstvo a kvalitu lesov a ich odolnosť proti katastrofám ako požiare, suchá, škodce a choroby, ktorých výskyt sa pravdepodobne v dôsledku zmeny klímy zvýši; ii) jej cieľov týkajúcich sa prísnej ochrany zvyšných pralesov a pralesovitých porastov a iii) ďalšieho rozvoja Európskeho informačného systému o lesoch.

•    Nariadenie o LULUCF – zlepšením monitorovania ukazovateľov, vďaka čomu bude ľahšie vykazovať geograficky explicitné údaje týkajúce sa lesnej pôdy.

•    Nariadenie o odlesňovaní – určením ukazovateľov relevantných pre odlesňovanie a degradáciu lesov, ktoré umožňujú sledovať pokrok pri dosahovaní cieľa nedegradácie.

•    Stratégia pre biohospodárstvo – zlepšením pokrytia a monitorovania ukazovateľov, ktorými sa sleduje pokrok v dosahovaní udržateľnosti v EÚ a jej členských štátoch a ktoré prispievajú k monitorovaciemu systému vedomostného centra Spoločného výskumného centra pre biohospodárstvo.

•    Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie – posilnením dôkazovej základne týkajúcej sa kritérií udržateľnosti pri získavaní biomasy na výrobu energie, a najmä požiadavkou, aby členské štáty mali k dispozícii informácie o miestach, kde sa nachádzajú pralesy a pralesovité porasty.

•    Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (UCPM) a nedávno prijaté ciele EÚ v oblasti odolnosti proti katastrofám – prostredníctvom zlepšenia dostupnosti údajov o lesoch. Pomôže to zlepšiť nástroje včasného varovania pred prírodnými požiarmi a inými katastrofami, vypracúvať presnejšie posúdenia rizík a zvýšiť celkovú pripravenosť na budúce katastrofy.

•    Digitálna agenda pre Európu a stratégia v oblasti dronov 2.0 – podporou využívania technológií diaľkového prieskumu pri monitorovaní lesov.

•    Nariadenie o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín – posilnením dôkazovej základne o dynamike škodcov.

•Súlad s ostatnými politikami EÚ

V Európskej zelenej dohode sa vyzýva na prijatie opatrení na zlepšenie kvantity a kvality zalesnenej plochy v EÚ a na ďalšie zvýšenie odolnosti lesov. Jej cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu, stanoviť vyššie ambície v oblasti biodiverzity, zabezpečiť zdravé životné prostredie, zlepšiť zdravie a blaho ľudí a podporiť udržateľné a obehové biohospodárstvo. Kľúčom k účinnému splneniu tohto cieľa bude monitorovanie stavu, vývoja a multifunkčnosti lesov a ekosystémov, ktoré podporuje dobrovoľné integrované dlhodobé plánovanie v členských štátoch.

Cieľom návrhu je zabezpečiť synergie s ostatnými politikami, a to aj s ich pravidlami týkajúcimi sa zberu údajov, monitorovania a plánovania v oblasti lesov. Zahŕňa to smernicu o ovzduší, smernicu o vode a smernicu o ochrane prírody, ako aj návrh Komisie na právny predpis o obnove prírody a na zmenu európskych environmentálnych ekonomických účtov. Návrh podporí aj politiku v oblasti klímy tým, že umožní monitorovať pokrok v oblasti adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania a umožní zavádzanie systémov uhlíkového poľnohospodárstva v rámci navrhovaného rámca pre certifikáciu odstraňovania uhlíka. Návrh je zároveň plne v súlade so záverečnou správou Konferencie o budúcnosti Európy, najmä s návrhom 2, v ktorom sa výslovne podporuje úsilie zamerané na „obnovu lesa, zalesňovanie vrátane lesov zničených v dôsledku požiarov a presadzovanie zodpovedného obhospodarovania lesov“.

Tento návrh môže takisto pomôcť EÚ preukázať svoje celosvetovo vedúce postavenie a podnietiť medzinárodné spoločenstvo k cieleným opatreniam založeným na dôkazoch s cieľom posilniť odolnosť lesov v meniacej sa klíme a zlepšiť udržateľné obhospodarovanie lesov ako multifunkčných ekosystémov. Globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020 obsahuje osobitný cieľ týkajúci sa dostupnosti vysokokvalitných údajov, informácií a poznatkov na účely integrovaného a participatívneho riadenia biodiverzity.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh vychádza z článku 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý dáva EÚ právo konať v záujme dosiahnutia cieľov jej politiky v oblasti životného prostredia. Cieľmi politiky EÚ v oblasti životného prostredia podľa článku 191 ods. 1 ZFEÚ sú udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, ochrana ľudského zdravia, rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov a podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy. Politika EÚ v oblasti životného prostredia sa musí zameriavať na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch EÚ. Musí vychádzať zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ.

Z rovnakého právneho základu vychádzajú opatrenia EÚ na ochranu prírodného dedičstva lesných ekosystémov. Rámec monitorovania lesov bude poskytovať údaje, ktoré umožnia monitorovať ciele Európskej zelenej dohody týkajúce sa lesov a vypracovať politiky na ochranu lesných ekosystémov. Životné prostredie je oblasť spoločnej právomoci EÚ a členských štátov, takže činnosť EÚ musí byť v súlade so zásadou subsidiarity.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Opatrenia na úrovni EÚ sú opodstatnené vzhľadom na rozsah a cezhraničný charakter trhov závislých od lesov a rastúce riziká a neistotu v spojitosti so zmenou klímy, ktoré si vyžadujú monitorovanie účinkov politík a právnych predpisov EÚ a presnejšie a včasnejšie vyhodnocovanie potreby zmien politík s cieľom dosiahnuť ciele politík.

Týka sa to najmä narušení ako prieniky lykožrúta, prírodné požiare alebo víchrice, čo sú všetko udalosti s významným cezhraničným rozmerom. So zmenou klímy dochádza k týmto narušeniam čoraz častejšie a s väčšou intenzitou, čo má za následok vyššie náklady na prevenciu a potláčanie, ako aj zvyšovanie emisií skleníkových plynov, stratu biodiverzity a deformácie trhu. Napríklad v prípade lykožrúta je nevyhnutné včas odhaliť ohniská výskytu tohto škodcu, aby sa znížil rozsah kalamitnej ťažby a s tým súvisiace náklady a strata príjmov. V prípade vykonávania kalamitnej ťažby vo veľkom rozsahu môže dôjsť k deformácii trhu s drevom, čo má obzvlášť negatívny vplyv na MSP, ktoré sú do veľkej miery závislé od ceny dreva. Feromónové pasce a iné pozemné monitorovanie v kombinácii s pozorovaním Zeme, ktoré poskytujú vysokokvalitné údaje, uľahčujú včasnú intervenciu na základe politík, a preto môžu zohrávať účinnú a efektívnu úlohu pri znižovaní nákladov. Ako ďalší príklad možno uviesť význam poznatkov o type lesa a paliva v konkrétnych oblastiach z pohľadu opatrení na predchádzanie prírodným požiarom a zefektívnenie operácií v rámci UCPM, keďže prispejú k zlepšeniu európskych systémov včasného varovania pred prírodnými požiarmi.

Monitorovanie lesov je v súčasnosti nejednotné a roztrieštené, čo EÚ bráni včas konať proti stresovým faktorom a hrozbám (s cezhraničným rozmerom), ako sa presadzuje v novej stratégii EÚ pre lesy, a čo najlepšie využívať nákladovo efektívny technologický vývoj a digitálne inovácie, najmä v kontexte pozorovania Zeme. Táto situácia vznikla v dôsledku toho, že členské štáty dlhé roky konali samostatne a nekoordinovane. Hoci lesné ekosystémy často presahujú hranice, lesy sa často považujú za celky podliehajúce konkrétnemu štátu a dosiaľ nebol v plnej miere vyvinutý žiadny konzistentný nadnárodný prístup k zberu údajov. Zdravé a odolné lesy sú spoločným záujmom a je nepravdepodobné, že členské štáty vyriešia túto roztrieštenú situáciu bez intervencie na úrovni EÚ.

Pokiaľ ide o plánovanie, viaceré členské štáty majú zavedené plánovacie nástroje, nie sú však dostatočne pokryté sektorové politiky, čo môže mať vplyv na súdržnosť tvorby politík na úrovni členských štátov aj EÚ. Členské štáty by mohli využiť koordinovaný systém riadenia na zabezpečenie konzistentných harmonogramov pre ciele sektorovej politiky v oblasti lesov a zaistiť zahrnutie spoločných informácií.

•Proporcionalita

Kombinácia aspektov vybraných v návrhu je primeraná, pretože sa obmedzuje na tie aspekty, ktoré členské štáty musia implementovať, aby sa uspokojivo dosiahli ciele navrhovaného nariadenia. Na tento účel sa od členských štátov vyžaduje, aby zbierali len tie údaje o lesoch, ktoré súvisia s právnymi predpismi a politickými cieľmi EÚ. Navrhované nariadenie bude okrem toho založené na zdieľaní harmonizovaných údajov z existujúcich vnútroštátnych systémov zberu údajov, najmä z národných inventarizácií lesov. Minimalizuje sa tým rozsah, v akom budú musieť členské štáty prispôsobiť svoje metódy získavania údajov. S cieľom zaistiť, aby boli náklady na úpravu nízke, sa opisy údajov o lesoch vyberali na základe existujúcej harmonizácie vykonanej v rámci národných inventarizácií lesov. Zámerom návrhu je takisto pracovať s existujúcimi vykazovanými údajmi, ak spĺňajú požiadavky, aby sa tak zamedzilo duplicite vykazovacích povinností. Podporuje sa úsilie, ktoré členské štáty už vynaložili na dobrovoľné dlhodobé integrované plánovanie.

Vzhľadom na rozsah tejto problematiky a jej cezhraničné rozmery je EÚ jediným subjektom, ktorý môže zabezpečiť konzistentný rámec monitorovania a podporiť dobrovoľné dlhodobé integrované plánovanie, ktoré bude pre členské štáty spoločné. Na úrovni členských štátov nie je možné vypracovať spoločné normy pre zber a monitorovanie údajov a minimálne spoločné prvky pre plánovanie.

Žiadna z možností nezahŕňa prenos právomocí z členských štátov na EÚ nad rámec nevyhnutnej harmonizácie monitorovania a štandardizácie (žiadny prenos právomocí v oblasti operačných rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania lesov).

•Výber nástroja

Vzhľadom na predmet tejto iniciatívy a jej úroveň presnosti je legislatívny prístup vhodnejší ako nelegislatívny. Ciele predkladaného návrhu sa najlepšie dosiahnu prostredníctvom nariadenia. Tým sa zabezpečí priama a jednotná uplatniteľnosť ustanovení v EÚ v rovnakom čase, a teda to poslúži na účely harmonizácie a poskytovania včasných údajov. Nariadenie umožní stanoviť spoločné normy, ktoré sú záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch bez administratívnej záťaže a oneskorenia spôsobeného potrebou transponovať nástroj do vnútroštátneho práva.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

V súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu toto nariadenie a sprievodné posúdenie vplyvu vychádzajú z rozsiahlych konzultácií. Komisia zhromaždila názory širokého okruhu zainteresovaných strán, predovšetkým zástupcov členských štátov, environmentálnych organizácií, výskumných ústavov, združení lesného hospodárstva a zástupcov podnikov. Konzultácie sa uskutočnili ako súčasť otvorenej verejnej konzultácie v rámci troch seminárov s odborníkmi a na stretnutiach so zainteresovanými stranami a členskými štátmi. Uskutočnili sa štyri stretnutia špecializovanej pracovnej podskupiny v rámci Stáleho lesníckeho výboru a ďalšie poznatky sa získali na dvoch seminároch, ktoré zorganizovali české a švédske predsedníctvo. Rozdielne názory poskytli cenné informácie a pohľady, ktoré pomohli pri vypracovaní posúdenia vplyvu a tohto návrhu.

Výzva na predkladanie podkladov

Výzva na predkladanie podkladov trvala od 8. apríla do 6. mája 2022. Bolo prijatých 116 odpovedí z 21 krajín, najmä od (v zostupnom poradí) širokej verejnosti, mimovládnych organizácií, verejných orgánov, záujmových združení, obchodných organizácií a environmentálnych organizácií.

Väčšina predložených podnetov vyjadrovala podporu iniciatíve zameranej na rámec EÚ pre monitorovanie lesov a strategické plány, a to v rôznych skupinách zainteresovaných strán okrem širokej verejnosti, v rámci ktorej iniciatívu podporila menej než polovica. Hlavnou vyjadrenou obavou bolo, aby zvýšená centralizácia prostredníctvom tejto iniciatívy nespôsobila zbytočné zaťaženie existujúcich vnútroštátnych postupov monitorovania lesov a aby nové právne predpisy nenarušili súčasnú lesohospodársku prax vlastníkov lesov. Komisia toto stanovisko zohľadnila v posúdení vplyvu a pri príprave návrhu.

Verejná konzultácia

Komisia uskutočnila otvorenú verejnú konzultáciu od 25. augusta do 17. novembra 2022, v rámci ktorej dostala 314 platných príspevkov.

V rámci konzultácií sa zisťovali názory na potrebu monitorovania lesov, výber súvisiacich technológií, uprednostňované možnosti politiky a financovania, ako aj na pridanú hodnotu strategických plánov pre lesy. Výsledky jednoznačne potvrdili potrebu harmonizovaných a včasných informácií v celej EÚ o rôznych aspektoch lesov, ako je zdravotný stav, narušenie a zmena klímy. Systémy monitorovania by sa mali opierať o údaje z terénu v kombinácii s technológiami diaľkového prieskumu. Väčšina respondentov považovala za najlepšiu možnosť politiky integráciu údajov zo systémov monitorovania členských štátov, pričom jednotný systém monitorovania EÚ bol rovnako podporovaný aj odmietaný. Takýto systém by mal byť financovaný z kombinácie zdrojov členských štátov, súkromných zdrojov a zdrojov EÚ. Približne polovica respondentov sa domnieva, že komplexný pohľad, celková koordinácia a porovnateľnosť a výmena s inými členskými štátmi sú pre dlhodobé plánovanie prínosom. Len zanedbateľný počet respondentov nevidí žiadnu pridanú hodnotu.

Odborné semináre

Komisia zorganizovala v októbri a novembri 2022 tri semináre s technickými odborníkmi, ktoré boli venované týmto témam: 1. „strategické plány pre lesy“; 2. „súčasné a budúce možnosti využívania pozorovania Zeme pri operačnom monitorovaní lesov“ a 3. „prínosy a náklady monitorovania lesov“. Na seminároch sa získali cenné podklady pre posúdenie vplyvu.

Pracovná podskupina Stáleho lesníckeho výboru

V období od novembra 2022 do mája 2023 sa uskutočnili štyri stretnutia so zástupcami členských štátov, na ktorých sa uskutočnili technické diskusie o možnostiach politiky. Zisťovali sa najmä názory na pokrytie ukazovateľov, využívanie pozorovania Zeme a možné kľúčové aspekty integrovaného dlhodobého plánovania. Diskusie sa odvíjali od výsledkov otvorenej verejnej konzultácie a návrhu posúdenia vplyvu a boli rámcované vopred stanovenými otázkami, ktoré boli členom skupiny poskytnuté pred každým stretnutím. Podskupina následne prijala správu o pripravovanej iniciatíve.

•Získavanie a využívanie expertízy

Návrh vychádza z najnovších vedeckých dôkazov. Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu, sa opiera o podpornú štúdiu vypracovanú tímom externých expertov, ktorá bola uverejnená na […]. Externí experti počas jednotlivých fáz štúdie úzko spolupracovali s Komisiou. Stretnutia pracovnej podskupiny boli pre členské štáty príležitosťou na výmenu názorov na kľúčové aspekty iniciatívy vrátane predbežného zoznamu lesných ukazovateľov, výsledkov otvorenej verejnej konzultácie a dlhodobého integrovaného plánovania. Tieto podnety sa zohľadnili pri vypracúvaní posúdenia vplyvu a tohto návrhu nariadenia.

Komisia pri príprave tohto návrhu využila aj mnohé ďalšie zdroje informácií, najmä výsledky výskumných a inovačných projektov EÚ a uznávané medzinárodné správy.

Osobitné odborné znalosti poskytla aj Európska environmentálna agentúra, ktorá sa úzko podieľala na príprave návrhu a jeho posúdenia vplyvu.

•Posúdenie vplyvu

Tento návrh vychádza z posúdenia vplyvu. Výbor pre kontrolu regulácie 17. februára 2023 zaujal k posúdeniu vplyvu kladné stanovisko s výhradami 1 . Medzi hlavnými bodmi v posúdení výboru pre kontrolu regulácie bola otázka pridanej hodnoty iniciatívy, najmä pokiaľ ide o dlhodobé lesohospodárske plánovanie a prezentáciu rôznych možností úrovne intervencie na úrovni EÚ [ Lesy EÚ – nový rámec EÚ pre monitorovanie lesov a strategické plány (europa.eu) ]. V reakcii na toto stanovisko bola objasnená pridaná hodnota návrhu a v posúdení vplyvu bola vypracovaná hybridná možnosť kombinujúca povinné monitorovanie a zber údajov s dobrovoľným plánovaním.

V rámci posúdenia vplyvu sa zvažovalo päť možností politiky, z ktorých dve boli zamietnuté hneď na začiatku, pretože bolo veľmi nepravdepodobné, že by sa nimi dosiahli požadované výsledky. V plnom rozsahu boli posúdené tieto možnosti politiky:

1. Plne dobrovoľná možnosť: cieľom tejto možnosti by bolo dosiahnuť spoločný dobrovoľný prístup k monitorovaniu lesov a integrovanému plánovaniu, aby sa zabezpečilo súdržné plnenie cieľov a priorít EÚ týkajúcich sa lesov, pričom by sa členským štátom ponechala maximálna flexibilita, pokiaľ ide o spôsob ich premietnutia do vnútroštátneho kontextu.

Komisia by vydala dobrovoľné usmernenia na posilnenie konzistentnosti a porovnateľnosti pri zbere údajov, podporu pozorovania Zeme a uľahčenie vypracovania integrovaného lesohospodárskeho plánovania založeného na dôkazoch, a to napríklad tým, že by tieto usmernenia ponúkali spoločný súbor základných požiadaviek a hlavných prvkov, ktoré by členské štáty mohli zvážiť.

Komisiu by pri príprave dobrovoľných usmernení podporovala expertná skupina, ktorá by uľahčovala koordináciu a výmenu osvedčených postupov s cieľom podporiť harmonizovaný zber údajov na vnútroštátnej úrovni a posilniť rámce a mechanizmy lesohospodárskeho plánovania.

Komisia by naďalej poskytovala existujúce služby pozorovania Zeme prostredníctvom služby monitorovania krajiny programu Copernicus v súvislosti s vybranými údajmi o lesoch, napríklad v oblasti fenológie a čistej primárnej produktivity.

2. Legislatívna možnosť: cieľom tejto možnosti by bolo vytvoriť záväzný rámec EÚ, ktorý by sa vzťahoval na: i) zriadenie systému monitorovania lesov na geolokalizáciu lesnatých plôch; ii) zber a zdieľanie údajov vrátane pokročilého využívania pozorovania Zeme a iii) integrované lesohospodárske plánovanie. Táto možnosť zahŕňa dve čiastkové možnosti týkajúce sa miery intervencie na úrovni EÚ, pokiaľ ide o pokrytie údajov o lesoch, využívanie systémov pozorovania Zeme a navrhovanie a rozvoj strategického plánovania na úrovni členských štátov.

Povinné údaje o lesoch, ktoré sú spoločné pre obe čiastkové možnosti, by sa rozdelili do dvoch nasledujúcich skupín.

–    Štandardizované údaje, pri ktorých Komisia preberá vedúcu úlohu a zabezpečuje jednotnú výmenu údajov v celej EÚ. Tieto údaje by sa zbierali predovšetkým prostredníctvom pozorovania Zeme (napr. v rámci programu Copernicus) a podliehali by technickým protokolom, ako sú napríklad tie, na ktoré už dohliadajú Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír a Spoločné výskumné centrum.

–    Harmonizované údaje, ku ktorým by členské štáty prispievali vlastným zberom údajov, pričom by využívali vlastné prieskumy, napríklad národné inventarizácie lesov založené na pozemnom pozorovaní, ale s využitím nástrojov pozorovania Zeme, ak budú k dispozícii a uplatniteľné. Hoci by členské štáty museli Komisii poskytovať harmonizované údaje v súlade so spoločnými referenčnými opismi, neboli by povinné štandardizovať svoje metódy zberu údajov (napríklad prístupy k odberu vzoriek a metódy merania), ale iba sprístupniť údaje harmonizovaným spôsobom za predpokladu splnenia požiadaviek na presnosť údajov. To znamená, že členské štáty by mohli naďalej používať svoje existujúce systémy zberu údajov – ak sú k dispozícii – bez potreby zásadne meniť nástroje, ktoré sa v súčasnosti používajú.

V prípade povinných údajov o lesoch by sa opisy a metódy harmonizovali buď na základe existujúcich opisov a metód, alebo na základe opisov a metód vypracovaných s podporou expertnej skupiny (pozri ďalej v texte). Štandardizácia by sa navrhovala v prípade údajov o lesoch, pri ktorých vzniká v súvislosti s harmonizovanými odhadmi príliš vysoká neistota.

V druhej čiastkovej možnosti sa predpokladá, že do systému monitorovania lesov sa zahrnú ďalšie údaje o lesoch, ktoré presahujú rámec existujúcich únijných a medzinárodných systémov monitorovania a vykazovania. Súčasťou by bolo vydávanie odporúčaní Komisie k integrovaným dlhodobým plánom vypracovaným členskými štátmi.

3. Hybridná možnosť: táto možnosť by spájala hlavné aspekty opísanej dobrovoľnej a legislatívnej možnosti. Aspekty monitorovania by boli povinné v záujme riešenia problému rôznej úrovne pokrytia údajov a rôznorodých prístupov k zberu údajov naprieč členskými štátmi (ako v druhej čiastkovej možnosti legislatívnej možnosti). Integrované lesohospodárske plánovanie by bolo pre členské štáty dobrovoľné (ako v plne dobrovoľnej možnosti).

Ako najúčinnejšia, najefektívnejšia a najsúdržnejšia možnosť politiky bol vyhodnotený plne legislatívny prístup. Vytvorenie spoločného rámca s použitím jednoduchého, jednotného nástroja by riešilo potrebu podpory komplexného a integrovaného prístupu k lesom v súlade s novou stratégiou EÚ pre lesy do roku 2030.

Uprednostňovaná možnosť zahŕňa kombináciu aspektov z oboch čiastkových možností týkajúcich sa miery intervencie na úrovni EÚ. Bolo by zavedené povinné monitorovanie a zdieľanie údajov o lesoch na základe spoločných harmonizovaných alebo štandardizovaných opisov a metód, ktoré by sa týkali súboru údajov o lesoch pokrývajúcich všetky prioritné oblasti politiky vrátane odolnosti zdravia lesov a biodiverzity. Je to nevyhnutné na splnenie strategických cieľov porovnateľnosti, kvality a dostupnosti údajov.

Zber a zdieľanie údajov o lesoch by sa uskutočňovali postupne, pričom by sa zohľadnila operatívnosť z hľadiska dostupnosti spoločných opisov a metód, dostupnosti nástrojov a metód založených na pozorovaní Zeme a stavu monitorovania a zdieľania údajov v členských štátoch.

Posilnil by sa Európsky informačný systém o lesoch ako existujúce jednotné kontaktné miesto. Zvýšila by sa tým transparentnosť a uľahčil by sa prístup zainteresovaných strán k informáciám o lesoch. Podporilo by sa tak budovanie integrovaného chápania lesov, ich stavu a rôznych ekosystémových služieb.

Vzhľadom na rozdielne využívanie pozorovania Zeme v jednotlivých členských štátoch by sa prvý súbor údajov o lesoch v rámci systému monitorovania lesov monitoroval na úrovni EÚ s využitím posilnených možností programu Copernicus, pričom by sa členským štátom ponechala možnosť rozhodnúť sa, že sa nezapoja a budú prispievať k fungovaniu systému vlastnými súbormi údajov. Tým by sa dosiahla rovnováha medzi názormi zainteresovaných strán vyjadrenými v rámci otvorenej verejnej konzultácie a potrebou zaistiť vysokú kvalitu údajov a umožniť úspory nákladov.

Povinné dlhodobé plány, ktoré by zahŕňali spoločný súbor základných aspektov, by v kombinácii s odporúčaniami Komisie na ich vypracovanie pomohli členským štátom stanoviť ďalšie priority, ciele a opatrenia špecifické pre vlastný konkrétny kontext spôsobom, ktorý by sa dal ľahko spoločne využívať na úrovni EÚ, pričom by sa zabezpečilo integrované zosúladenie s politikami EÚ v oblasti ochrany a využívania lesov.

Expertná skupina, ktorá sa zriaďuje ako súčasť nového riadenia lesov v EÚ zavedeného v súlade so stratégiou pre lesy [návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady XX, ktorým sa mení rozhodnutie Rady 89/367/EHS o zriadení Stáleho lesníckeho výboru], bude okrem iného poskytovať rámec pre spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi a bude podporovať Komisiu pri vypracúvaní spoločných opisov a protokolov pre údaje o lesoch a zber údajov. Táto expertná skupina by mala byť otvorená aj účasti odborníkov z prístupových krajín.

Navrhovaná kombinácia zvýšenej štandardizácie a lepšej harmonizácie údajov o lesoch by umožnila veľmi silný jednotný trh v celej EÚ pre MSP pôsobiace v tomto sektore. Zároveň priamo vychádza z operačných produktov, ktoré v súčasnosti spravuje Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír. Tieto produkty poskytujú pevnú platformu na vývoj špecifických vrstiev monitorovania lesov v tomto návrhu. Okrem toho by navrhovaná kombinácia poskytla jasný regulačný kontext a stavala by na doterajších skúsenostiach Komisie (Spoločného výskumného centra) a Európskej environmentálnej agentúry so zdokonaľovaním a s harmonizáciou existujúcich mapových vrstiev, ako sú tie, ktoré už vznikli v rámci programu Copernicus.

Trh s digitálnymi geografickými údajmi je dynamický, ale – pokiaľ ide o lesy – fragmentovaný a má vysoko technický charakter. Uprednostňovaná možnosť by poskytla podnikom zaoberajúcim sa diaľkovým prieskumom, prevádzkovateľom v oblasti prieskumu a odborníkom na spracovanie údajov prostriedky na štandardizáciu a reguláciu produktov pre takmer polovicu územia EÚ. Uľahčili by sa tým aj inovácie v oblasti pokročilých digitálnych nástrojov v tomto sektore, napríklad pokiaľ ide o lepšie fungujúce digitálne nástroje na určovanie celoúnijných ukazovateľov potrebných pre politiku v oblasti klímy a biodiverzity (napr. odstraňovanie uhlíka a certifikácia činností v lesoch).

Návrh založený na uprednostňovanej možnosti je úzko prepojený s kľúčovými existujúcimi právnymi predpismi, ako je nariadenie o LULUCF, nariadenie o odlesňovaní a smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, ako aj s návrhmi, o ktorých sa rokuje (certifikácia odstraňovania uhlíka, právny predpis o obnove prírody, nové moduly environmentálnych ekonomických účtov). Využíva tak synergie spoločného systému monitorovania, ktorý zabezpečuje interoperabilitu medzi požiadavkami na monitorovanie podľa rôznych legislatívnych rámcov bez toho, aby sa zvýšilo regulačné zaťaženie členských štátov.

Monitorovanie lesov, ktoré sa má zaviesť podľa tohto návrhu, by viedlo k nákladovo efektívnemu systému založenému na úsporách z rozsahu, v rámci ktorého by sa dátové produkty týkajúce sa lesov v celej EÚ mohli vytvárať v súlade so štandardizovanými vymedzeniami a technickými špecifikáciami, čím by sa predišlo potrebe vypracúvať ich individuálne na vnútroštátnej úrovni. Vďaka tomu bude následne možné účinnejšie vykonávať uvedené právne predpisy. Napríklad pri extrapolovaných výsledkoch prípadovej štúdie o nahradení jediného ukazovateľa (pozemné mapovanie vyrúbaných miest) družicovými údajmi programu Copernicus sa črtajú potenciálne kumulatívne prínosy vo výške 28 až 38 miliónov EUR do roku 2035 vo všetkých členských štátoch.

V prípade, že vnútroštátne monitorovacie systémy už existujú, v návrhu by sa nevyžadovali výrazné zmeny ich fungovania, pokiaľ ide o metódy zberu údajov, ale ponechal by sa v rámci neho veľký priestor na flexibilitu, pričom od členských štátov by sa vyžadovala len harmonizácia odhadovaných súhrnných hodnôt v súlade so spoločným vymedzením pojmov. To povedie k zlepšeniu nákladovej efektívnosti systému a zníženiu administratívneho zaťaženia vnútroštátnej správy.

Tento účinný a nákladovo efektívny systém monitorovania lesov by slúžil na viaceré účely:

–    zlepšiť údaje na tvorbu a vykonávanie politík vrátane poskytovania aktuálnejších informácií o prírodných narušeniach a lesných katastrofách v členských štátoch, ako aj

–    umožniť jednotlivým obhospodarovateľom lesov predávať svoje ekosystémové služby, ako je napríklad odstraňovanie uhlíka, na základe porovnateľných a dôveryhodných údajov.

Väčšina výhod tejto iniciatívy je nepriama, vrátane menšieho administratívneho zaťaženia pre podniky, obhospodarovateľov lesov, správne orgány a širokú verejnosť pri vyhľadávaní informácií o lesoch, v súlade s Digitálnou agendou pre Európu. Verejná dostupnosť spoľahlivých a dôveryhodných údajov môže takisto umožniť vedeckej komunite, tvorcom politík a lesníckemu priemyslu ľahšie využívanie údajov o lesoch a viesť k vývoju nových služieb založených na údajoch inovatívnymi MSP.

Včasné a presné informácie o zásobách a tokoch uhlíka v ich lesoch môžu obhospodarovateľom lesov umožniť lepšie určiť, kde je potenciál ďalšieho odstraňovania uhlíka na účely ich certifikácie, a čo najefektívnejšie plánovať vhodné postupy udržateľného obhospodarovania. Ekonomickú hodnotu čistého záchytu uhlíka na lesnatých plochách v EÚ možno odhadnúť na 32,8 miliardy EUR. Lesy a výrobky z dreva v EÚ v súčasnosti odstraňujú približne 380 miliónov ton ekvivalentu CO2 ročne. Existencia celoúnijného rámca pre včasné pozorovanie Zeme a dlhodobé plánovanie by zlepšili včasné a rýchle odhaľovanie narušení lesa a adaptáciu lesov, lesného hospodárstva a nadväzujúcich odvetví na meniacu sa klímu. Očakáva sa, že do roku 2100 sa v dôsledku vplyvu zvýšenia teploty na 32 druhov drevín v Európe zníži hodnota európskej lesnej pôdy o 27 % pre predpokladaný úbytok ekonomicky hodnotných druhov. Strategické a informované opatrenia prijaté dnes by znížili tento budúci úbytok, čo by EÚ pomohlo dosiahnuť cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, ako sa stanovuje v európskom právnom predpise v oblasti klímy.

Pokiaľ ide o náklady na uprednostňovanú možnosť, očakáva sa, že ich budú znášať členské štáty a Európska únia, zatiaľ čo na MSP to zväčša nebude mať vplyv. Väčšina nákladov pre členské štáty by súvisela s potrebou vykonávať pravidelný systematický zber pozemných údajov v rámci siete monitorovacích miest. Táto činnosť sa vo väčšine členských štátov v súčasnosti vykonáva v rámci národnej inventarizácie lesov. Ak členský štát musí vytvoriť národnú inventarizáciu lesov, súvisiace náklady sa odhadujú na 42 EUR/km2 lesnatej plochy (na základe nákladov, ktoré vznikli trom členským štátom pri vytváraní národných inventarizácií lesov – vrátane päťročného intervalu a využívania pozorovania Zeme). Náklady na harmonizáciu údajov o lesoch sa odhadujú na 10 000 EUR na ukazovateľ. Pridanie nového ukazovateľa do už vytvorenej inventarizácie lesov si pravdepodobne nevyžiada významné dodatočné náklady. V prípade niekoľkých ukazovateľov vybraných v rámci uprednostňovanej možnosti, ako je mapovanie pralesov a pralesovitých porastov alebo lesných biotopov podľa smernice o biotopoch, by však okrem inventarizácie lesov mohli byť potrebné aj dodatočné terénne prieskumy, čo by pre členské štáty s veľkými lesnatými plochami znamenalo určité ďalšie náklady.

Náklady na prípravu a komunikáciu integrovaného dlhodobého plánu sa odhadujú na 600 000 EUR (na základe nákladov, ktoré vznikli Nemecku v súvislosti s jeho stratégiou lesného hospodárstva do roku 2050).

Vzhľadom na to, že lepšie poznatky a lepšie plánovanie povedú k lepším rozhodnutiam a tvorbe lepších politík v oblasti lesného hospodárstva, návrh nepriamo prispeje k plneniu viacerých cieľov udržateľného rozvoja vrátane cieľov v oblasti zdravia (cieľ udržateľného rozvoja č. 3), vody (cieľ udržateľného rozvoja č. 6), zodpovednej spotreby a výroby (cieľ udržateľného rozvoja č. 12), opatrení v oblasti klímy (cieľ udržateľného rozvoja č. 13) a života na pevnine (cieľ udržateľného rozvoja č. 15). Pokiaľ ide o cenovo dostupnú a čistú energiu (cieľ udržateľného rozvoja č. 7), možno očakávať pozitívne účinky a potenciálne kompromisy. Lepšie poznatky a plánovanie umožňujúce udržateľnejšie obhospodarovanie môžu viesť k väčšiemu alebo dlhodobejšiemu zabezpečeniu drevnej biomasy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, hrozí však riziko nadmernej ťažby. Podobný účinok sa predpokladá v rámci dôstojnej práce a hospodárskeho rastu (cieľ udržateľného rozvoja č. 8), pričom lepšie poznatky a plánovanie podporujú nové bioekonomické činnosti a pracovné príležitosti, no vedú k poklesu v tradičných odvetviach.

Uprednostňovaná možnosť, ktorá podporuje cielenejšie opatrenia založené na dôkazoch zo strany tvorcov politík a rozhodovacích orgánov vrátane obhospodarovateľov lesov, by posilnila udržateľné poskytovanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych lesných zdrojov a služieb. Napríklad poskytovanie dreva sa v roku 2021 odhadovalo na približne 16 miliárd EUR a hodnota regulačných a kultúrnych ekosystémových služieb (t. j. protipovodňové opatrenia, čistenie vody a rekreácia – lesy mali najväčší podiel na celkovej hodnote rekreácie v prírode) sa odhadovala na približne 57 miliárd EUR.

Záver 

Tento návrh zodpovedá možnosti uprednostňovanej v posúdení vplyvu, pokiaľ ide o všetky uvedené aspekty s výnimkou integrovaného dlhodobého plánovania. Na základe konzultácií s členskými štátmi sa Komisia rozhodla obmedziť úroveň intervencie na dobrovoľné integrované plánovanie. To bude mať vplyv na súvisiace náklady aj prínosy návrhu v porovnaní s uprednostňovanou možnosťou. Keďže neexistuje povinnosť vypracúvať alebo aktualizovať integrované dlhodobé plány, členským štátom nevyhnutne nevzniknú administratívne náklady. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú pre integrované dlhodobé plány lesného hospodárstva, však budú mať úžitok z posilnenej adaptácie lesov na zmenu klímy, lepšej súdržnosti a efektívnosti politík a predchádzania kompromisom a konfliktom.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

V súlade so záväzkom Komisie týkajúcim sa lepšej právnej regulácie bol návrh vypracovaný inkluzívne, transparentne a za neustálej účasti zainteresovaných strán. V súlade so zásadou „jeden za jeden“ sa analyzovali administratívne vplyvy. Administratívne náklady budú prevažne náklady EÚ a verejných správ v členských štátoch. Administratívne náklady pre podniky vrátane vlastníkov lesov a ľudí sa odhadujú ako nevýznamné, keďže iniciatívou sa nezavádzajú nové priame administratívne požiadavky vzťahujúce sa na tieto skupiny.

Verejným orgánom v členských štátoch vzniknú administratívne náklady na zabezpečenie toho, aby ich monitorovacie systémy spĺňali minimálne normy z hľadiska frekvencie zberu údajov a pokrytia ukazovateľov stanovených v tomto návrhu. Ak sa rozhodnú pre dobrovoľné plánovanie, vzniknú im aj administratívne náklady na vypracovanie alebo aktualizáciu dlhodobých integrovaných plánov pre lesy, ich preskúmanie a monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v pláne. Administratívne náklady budú závisieť od individuálnych východiskových bodov členských štátov.

Rozsiahlejšie využívanie moderných technológií na monitorovanie lesov spolu s lepšou dostupnosťou a prístupnosťou údajov o lesoch prostredníctvom jednotnej digitálnej platformy Európskeho informačného systému o lesoch zníži administratívne zaťaženie podnikov, širokej verejnosti a verejnej správy pri vyhľadávaní informácií o lesoch.

•Základné práva

V návrhu sa rešpektujú základné práva a najmä zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Návrh prispieva k dodržiavaniu práva na vysokú úroveň ochrany životného prostredia a k zlepšovaniu kvality životného prostredia v súlade so zásadou udržateľného rozvoja stanovenou v článku 37 charty.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Vykonávanie návrhu si bude vyžadovať ľudské zdroje v rámci Komisie, ako sa uvádza v priloženom legislatívnom finančnom výkaze. Očakáva sa, že dôsledky na ľudské zdroje pre Komisiu sa budú riešiť prostredníctvom dodatočných pridelených prostriedkov, ako sa uvádza vo finančnom výkaze.

Vykonávanie si takisto vyžiada podporu Európskej environmentálnej agentúry, ktorá bude potrebovať dodatočné zdroje, ako sa uvádza vo finančnom výkaze.

Náklady, ktoré vzniknú Komisii pri vývoji a poskytovaní základných údajov a produktov diaľkového prieskumu, sa hradia z programu Copernicus. Náklady na špecifické produkty, ktoré ešte nie sú k dispozícii, sa hradia z dodatočných zdrojov, ktoré sa v tomto nariadení predpokladajú pre Európsku environmentálnu agentúru.

Tento návrh obsahuje články, v ktorých sa podrobne opisuje ďalšie úsilie, ktoré bude potrebné na vykonávanie nariadenia, vrátane splnomocnenia na prijímanie delegovaných alebo vykonávacích aktov (napríklad na vypracovanie technických špecifikácií a ustanovení o zbere údajov pre ďalšie ukazovatele vrátane tých, ktoré si vyžadujú integráciu údajov diaľkového prieskumu a pozemných údajov).

Finančný výkaz uvedený v tomto návrhu obsahuje podrobný vplyv na rozpočet a požadované ľudské a administratívne zdroje. Náklady na dodatočné úlohy, ktoré musí Komisia prevziať, budú hradené z programu LIFE. Úlohy zverené Európskej environmentálnej agentúre budú financované prostredníctvom prerozdelenia v rámci programu LIFE. Príležitosti v rámci rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu, ako napríklad pripravované partnerstvo s názvom Lesy a lesné hospodárstvo pre udržateľnú budúcnosť, by mali ďalej prispieť k rozvoju lepších, konzistentných a aktuálnych údajov o lesoch v členských štátoch.

5.INÉ ASPEKTY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia najneskôr do nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vypracuje plán založený na súbore míľnikov na sledovanie vykonávania opatrení potrebných na dosiahnutie špecifických cieľov (napríklad prijatie technických vykonávacích opatrení týkajúcich sa harmonizácie a štandardizácie údajov a rámca riadenia) v konkrétnom časovom rámci.

Okrem toho bude Komisia v spolupráci s členskými štátmi pravidelne (každé dva roky) monitorovať zavádzanie a vplyv opatrení na základe týchto aspektov:

·počet údajov o lesoch so spoločným vymedzením pojmu,

·počet údajov o lesoch s harmonizovanými alebo so štandardizovanými metódami zberu údajov,

·poskytovanie údajov členskými štátmi do Európskeho informačného systému o lesoch,

·prístup k údajom prostredníctvom Európskeho informačného systému o lesoch (priemerný počet kliknutí za mesiac),

·národné adaptačné stratégie a stratégie hodnotenia a riadenia rizika založené na spoločných ukazovateľoch,

·rozvoj trhu digitálnych služieb v lesnom hospodárstve (najmä počet MSP),

·počet dobrovoľných integrovaných dlhodobých plánov prijatých členskými štátmi,

·úroveň zosúladenia dobrovoľných integrovaných dlhodobých plánov so spoločným súborom základných aspektov na zváženie, ako aj

·využívanie finančných prostriedkov EÚ na podporu činností v oblasti monitorovania.

Komisia takisto začne hodnotenie založené na uvedených aspektoch a podá Rade a Parlamentu správu o vykonávaní nariadenia päť rokov po nadobudnutí jeho účinnosti.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V nasledujúcom texte sa uvádzajú kľúčové ustanovenia navrhovaného nariadenia.

V článku 1 sa stanovuje predmet úpravy tohto nariadenia, ktorým je vytvoriť rámec monitorovania lesov. Vymedzujú sa v ňom hlavné zásady a všeobecné ciele nariadenia, a to aj so zreteľom na dobrovoľné integrované dlhodobé plánovanie na úrovni členských štátov a posilnené riadenie medzi Komisiou a členskými štátmi.

V článku 3 sa opisuje systém monitorovania lesov, ktorý má zriadiť a prevádzkovať Komisia v spolupráci s členskými štátmi, a špecifikujú sa jeho prvky. Stanovujú sa v ňom pravidlá a povinnosti Komisie a Európska environmentálna agentúra sa poveruje, aby pomáhala Komisii pri vykonávaní systému monitorovania vrátane Európskeho informačného systému o lesoch.

V článku 4 sa stanovujú pravidlá, ktoré sa vzťahujú na prvý prvok systému monitorovania lesov, konkrétne na systém geograficky explicitnej identifikácie na mapovanie a lokalizáciu lesných jednotiek.

V článku 5 sa stanovujú pravidlá rámca monitorovania pre zber údajov o lesoch (druhý prvok systému monitorovania lesov), pričom sa špecifikujú požiadavky na harmonogram a zber údajov pre Komisiu, pokiaľ ide o štandardizované údaje o lesoch, a požiadavky na frekvenciu pre členské štáty, pokiaľ ide o harmonizované údaje o lesoch. Komisia sa ďalej splnomocňuje na prijímanie delegovaných aktov s cieľom zmeniť špecifikácie štandardizovaných údajov o lesoch uvedených v prílohe I.

V článku 6 sa členským štátom poskytuje možnosť nezúčastňovať sa na štandardizovanom zbere údajov o lesoch, ktorý vykonáva Komisia, a poskytovať vnútroštátne údaje v súlade so štandardizovanými špecifikáciami a zabezpečením hodnotenia kvality.

V článku 7 sa stanovujú pravidlá vzťahujúce sa na tretí prvok systému monitorovania lesov, konkrétne na rámec na zdieľanie údajov o lesoch, pričom sa v ňom špecifikujú časové a harmonizačné požiadavky na členské štáty a ustanovujú príslušné právomoci pre Komisiu na vypracovanie ďalších technických pravidiel. Stanovujú sa v ňom požiadavky na členské štáty a Komisiu, pokiaľ ide o verejné sprístupnenie týchto údajov, a to aj v rámci Európskeho informačného systému o lesoch. Okrem toho sa v ňom Komisia splnomocňuje na prijímanie delegovaných aktov s cieľom zmeniť špecifikácie harmonizovaných údajov v prílohe II.

V článku 8 sa vyžaduje, aby Komisia a členské štáty zbierali dodatočné údaje o lesoch na základe vhodných metodík, a Komisia sa splnomocňuje stanoviť tieto metodiky.

V článku 9 sa stanovuje zodpovednosť Komisie a členských štátov za vývoj kompatibilných systémov výmeny údajov, Komisia sa splnomocňuje prijímať pravidlá na zabezpečenie kompatibility systémov uchovávania a výmeny údajov a stanoviť záruky týkajúce sa geograficky explicitnej lokalizácie monitorovacích miest.

V článku 10 sa stanovujú úlohy a povinnosti Komisie a členských štátov pri zabezpečovaní kontroly kvality údajov, pričom Komisia sa splnomocňuje stanoviť normy presnosti a pravidlá hodnotenia kvality prostredníctvom delegovaných aktov a osobitné pravidlá týkajúce sa hodnotiacich správ a nápravných opatrení prostredníctvom vykonávacích aktov.

V článkoch 11 a 12 sa ustanovuje rámec riadenia, v ktorom sa stanovujú pravidlá a zásady koordinácie a spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a príslušnými regionálnymi zainteresovanými stranami, ako aj úloha národných spravodajcov.

V článku 13 sa členským štátom poskytuje možnosť vypracovať alebo upraviť existujúce integrované dlhodobé plány lesného hospodárstva a ďalej sa v ňom špecifikujú aspekty, ktoré sa majú v týchto plánoch zohľadniť, a povinnosť verejne ich sprístupniť.

V článku 16 sa uvádza, že nariadenie sa bude priebežne preskúmavať a že Komisia podá správu o jeho vykonávaní do piatich rokov od nadobudnutia jeho účinnosti.

2023/0413 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o rámci monitorovania pre odolné európske lesy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 2 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 3 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Lesy a iná lesná pôda pokrývajú takmer polovicu rozlohy Únie a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu, ochrane a obnove biodiverzity, zabezpečovaní silného lesného biohospodárstva a prosperujúcich vidieckych oblastí, zachovávaní kultúrneho dedičstva, ako aj poskytovaní príležitostí na rekreáciu a vzdelávanie v záujme blaha občanov Únie. Lesy poskytujú kľúčové ekosystémové služby, ako sú regulácia klímy, čistenie ovzdušia, zásobovanie vodou a jej regulácia, ochrana pred povodňami a eróziou, biotop pre biodiverzitu, genetické zdroje. Zdravé lesné ekosystémy podporujú významnú časť biohospodárstva v Únii, pretože poskytujú suroviny (drevné aj nedrevné, ako sú potraviny a liečivé rastliny) pre rôzne odvetvia, pričom rozšírené hodnotové reťazce založené na lesoch v súčasnosti podporujú 4,5 milióna pracovných miest v Únii. Zalesnené územie je hlavným prispievateľom k záchytu uhlíka v Únii a malo by zohrávať zásadnú úlohu pri plnení záväzkov vyplývajúcich z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (ďalej len „európsky právny predpis v oblasti klímy“) 4 vrátane cieľa Únie dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu, a z legislatívneho balíka „Fit for 55“, a to najmä nových povinností v oblasti monitorovania zavedených revidovaným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 5 , pokiaľ ide o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (ďalej len „nariadenie o LULUCF“) 6 . Na zalesnené územie sa vzťahujú aj ďalšie povinnosti, napríklad povinnosti týkajúce sa ochrany druhov a biotopov podľa smernice Rady 92/43/EHS 7 , odlesňovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 (ďalej len „nariadenie o odlesňovaní“) 8 , [obnovy prírody v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [X/X] 9 ] a energie z obnoviteľných zdrojov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (ďalej len „smernica o energii z obnoviteľných zdrojov“) 10 . Lesy a lesné hospodárstvo sú takisto kľúčové pre dosahovanie kľúčových priorít, ako je Nový európsky Bauhaus 11 alebo Stratégia EÚ pre biohospodárstvo 12 .

(2)Bezprecedentné suchá, prienik lykožrútov a prírodné požiare spôsobené zmenou klímy však už v posledných rokoch spôsobili v mnohých členských štátoch výrazné odumieranie stromov a dočasnú stratu lesov. Predpokladá sa, že frekvencia a závažnosť extrémnych klimatických a poveternostných podmienok sa bude ďalej zvyšovať. Veľká časť lesov Únie je zraniteľná voči ich účinkom, čo má nepriaznivé dôsledky pre vlastníkov lesov, lesné hospodárstvo, nadväzujúce odvetvia a súvisiace hodnotové reťazce, živobytie vo vidieckych oblastiach a pre biodiverzitu lesov, a zároveň má negatívny vplyv na schopnosť lesov poskytovať dôležité ekosystémové služby, od ktorých závisí blaho občanov Únie a biohospodárstvo v Únii. Riziká, ako sú prírodné požiare a prienik škodcov, majú cezhraničný charakter a so zmenou klímy narastajú. To vedie k vyšším nákladom na ich potláčanie a prispieva k nestabilite trhu s drevom. Na európske lesy majú lesné požiare už teraz hospodársky dosah na úrovni približne 1,5 miliardy EUR ročne, pričom sa predpokladá, že vzhľadom na stúpajúce teploty sa v dôsledku zmien v zložení druhov do konca storočia zníži hodnota lesnej pôdy o niekoľko stoviek miliárd EUR.

(3)Riešenie týchto nepriaznivých trendov a hrozieb, zabezpečenie toho, aby lesy v Únii mohli naďalej plniť svoje rozmanité funkcie v podmienkach meniacej sa klímy, a zachovanie lesných ekosystémov ako prírodného dedičstva si vyžaduje lepšiu prevenciu lesných katastrof, pripravenosť, reakciu a obnovu po katastrofách, zvýšenie biodiverzity s cieľom zlepšiť odolnosť lesov voči vplyvom klímy, posilnenie kapacity na riadenie rizík a adaptívne prístupy k obhospodarovaniu lesov.

(4)Členské štáty, vlastníci lesov a Únia môžu prijať vhodné opatrenia len vtedy, ak budú mať k dispozícii ucelené, spoľahlivé, včasné a porovnateľné údaje a zároveň čo najlepšie využijú možnosti digitálnej transformácie vrátane technológie pozorovania Zeme. Na tento účel by sa mal zriadiť celoeurópsky systém monitorovania lesov na zbieranie a zdieľanie údajov o lesoch, ktoré budú podporovať informované rozhodovanie, napríklad tým, že umožnia včas identifikovať, posúdiť a riešiť hrozby, riziká a škody v lesoch. V tejto súvislosti bol v novej stratégii lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 oznámený legislatívny návrh týkajúci sa monitorovania lesov, podávania správ a získavania údajov o lesoch v EÚ vrátane strategických plánov pre lesy a lesné hospodárstvo a nadväzujúce odvetvia.

(5)Vďaka satelitnej sústave programu Copernicus a ďalším vesmírnym prostriedkom, doplneným o pravidelné letecké snímacie kampane, je Únia vybavená spoľahlivými a nákladovo efektívnymi technológiami pozorovania Zeme schopnými okamžitej prevádzky. Tie umožňujú zisťovať a monitorovať narušenia lesa spôsobené zmenou klímy, ako sú prírodné požiare, suchá, búrky a prienik škodcov.

(6)Okrem toho je nevyhnutné urobiť si presný a úplný obraz o európskych lesoch v Únii, aby bolo možné posúdiť ich zraniteľnosť a odolnosť voči zmene klímy a účinnosť opatrení, ktoré im majú pomôcť prispôsobiť sa zmene klímy. To si vyžaduje zber relevantných údajov o zdravotnom stave lesov, biodiverzite a štruktúre lesov.

(7)Väčšina údajov o lesoch na vnútroštátnej úrovni sa zbiera prostredníctvom národných inventarizácií lesov. Zameriavajú sa najmä na monitorovanie zdrojov dreva, hoci niektoré zbierané údaje sa týkajú aj iných funkcií lesov. Okrem toho v súčasnosti neexistuje komplexný systém na úrovni Únie, ktorý by mohol zabezpečiť dostupnosť porovnateľných kvalitných údajov vo všetkých relevantných oblastiach politiky vrátane odolnosti lesov a biodiverzity. Okrem toho pretrvávajú výzvy súvisiace s integráciou údajov z diaľkového prieskumu a pozemných údajov z dôvodu nedostatočnej interoperability a dostupnosti pozemných údajov, často v súvislosti s obavami týkajúcimi sa dôvernosti údajov. Celkovo je potrebné, aby sa v rámci súčasného monitorovania lesov v Únii ďalej rozvíjal systematický zber údajov a zdieľanie údajov v súlade so spoločnými opismi a dlhými a porovnateľnými časovými radmi s vysokým rozlíšením.

(8)Rýchly vývoj monitorovacích nástrojov a technológií, najmä v oblasti pozorovania Zeme prostredníctvom vesmírnych alebo leteckých prostriedkov a v oblasti globálnych navigačných satelitných systémov, poskytuje jedinečnú príležitosť na modernizáciu, digitalizáciu a štandardizáciu monitorovania lesov, poskytovanie služieb užívateľom lesov a orgánom v oblasti lesného hospodárstva a podporu dobrovoľného integrovaného dlhodobého plánovania a zároveň stimuluje rast trhu Únie, pokiaľ ide o tieto technológie a súvisiace nové zručnosti, a to aj pre malé a stredné podniky (MSP). Doterajšie rýchle zmeny lesného porastu, napríklad v dôsledku narušení lesa, možno zistiť pomocou pozorovania Zeme a môžu zlepšiť efektívnosť monitorovania lesov. Na vývoj, overovanie a kalibráciu dátových produktov pozorovania Zeme sú však potrebné pozemné merania. Okrem toho mnohé prvky súvisiace s narušeniami lesa alebo biodiverzitou (napr. pripísanie príčin narušenia lesa, množstvo odumretého dreva, prirodzenosť lesa alebo prítomnosť pralesovitých porastov) na veľkých územiach ťažko predpovedať len pomocou pozorovania Zeme.

(9)Existuje niekoľko politických nástrojov Únie, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú lesy v oblasti životného prostredia a biodiverzity, klímy, energetiky, biohospodárstva a civilnej ochrany. Kvalitný systém monitorovania lesov, ktorý kombinuje pozemné pozorovania s údajmi a produktmi z pozorovania Zeme, umožní sledovať pokrok v plnení politických zámerov a cieľov Únie, čo umožní ich úspešné vykonávanie a hodnotenie. Ako príklad možno uviesť vykonávanie revidovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, na základe ktorej sa vyžaduje, aby členské štáty mali k dispozícii informácie o polohe pralesov a pralesovitých porastov. Okrem toho prístup k celoplošným ročným údajom o zmenách lesného porastu a rozsahu narušení lesa môže členským štátom pomôcť pri monitorovaní zmien v zásobách uhlíka a pri podávaní správ o nich na účely nariadenia o LULUCF. Tento prístup je v súlade s ďalšími nástrojmi Únie, ako je napríklad stredisko EÚ pre monitorovanie odlesňovania, degradácie lesov a súvisiacich príčin, ako je zakotvené v oznámení z roku 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov 13 , ktorého cieľom je monitorovať zmeny vo svetových lesoch a súvisiace príčiny prostredníctvom poskytovania globálnych máp lesov, informácií o dodávateľských reťazcoch a nástrojov na pozorovanie Zeme na účely analýzy na regionálnej až svetovej úrovni.

(10)Dostupnosť kvalitných údajov o lesoch by okrem toho mala podporiť zavádzanie udržateľných obchodných modelov, ako sú technológie odstraňovania uhlíka a riešenia uhlíkového poľnohospodárstva na základe rámca certifikácie odstraňovania uhlíka v Únii v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady [X/X] 14 , čím sa bude stimulovať využívanie a rozsiahle zavádzanie udržateľných postupov uhlíkového poľnohospodárstva a uskladnenia uhlíka v celej Únii znížením nákladov pre obhospodarovateľov lesov, ktorí sa rozhodnú zapojiť do takýchto systémov.

(11)V tejto súvislosti by Komisia v spolupráci s členskými štátmi mala vytvoriť systém monitorovania lesov založený na troch prvkoch, ktoré by sa mali postupne uviesť do prevádzky: geograficky explicitný systém identifikácie lesných jednotiek, rámec na zber údajov o lesoch a rámec na zdieľanie údajov. Systém monitorovania lesov by mal umožniť zber údajov na základe pozorovania Zeme a georeferenčného pozemného pozorovania a mal by zabezpečiť interoperabilitu s inými existujúcimi elektronickými databázami a geografickými informačnými systémami vrátane tých, ktoré sú relevantné pre monitorovanie činností LULUCF a pre sledovanie komodít nespôsobujúcich odlesňovanie v súlade s nariadením o odlesňovaní. Systém monitorovania lesov by mal rešpektovať zásady stanovené v najnovšom európskom rámci interoperability 15 .

(12)Na zabezpečenie jednotného monitorovania údajov o lesoch treba najskôr identifikovať a lokalizovať lesné jednotky s podobnými základnými charakteristikami, ako sú minimálna plocha, hustota pokrytia stromami a hlavný druh lesa. Na tento účel by mal systém geograficky explicitnej identifikácie umožniť správne mapovanie a lokalizáciu oblastí zahŕňajúcich les, čo umožní sledovanie zmien lesného porastu a charakteristík v priebehu času. Na zabezpečenie dostatočnej úrovne presnosti by mal systém spĺňať minimálny štandard z hľadiska mierky a mal by byť vyvinutý na základe štandardizovaného prístupu.

(13)Údaje o lesoch, ktoré sa majú zbierať podľa tohto nariadenia, odrážajú potreby týkajúce sa údajov, ktoré podporujú politiky Únie v oblastiach zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, prevencie a riadenia rizika katastrof, biodiverzity a biohospodárstva. Systém zberu údajov o lesoch by mal byť založený na rôznych súboroch údajov: štandardizovaných údajoch, ktoré bude prevádzkovať Komisia a ktoré sa budú zbierať predovšetkým na základe pozorovania Zeme prostredníctvom satelitov programu Copernicus a budú podliehať technickým protokolom, a harmonizovaných údajoch, ku ktorým by mali členské štáty prispievať prostredníctvom systematického zberu údajov pomocou vlastných prieskumov založených na sieti vzoriek pozemkov, ako sú národné inventarizácie lesov alebo iné siete monitorovacích miest, a ich doplnením o nástroje pozorovania Zeme, ak sú k dispozícii a ak je to vhodné.

(14)S cieľom poskytnúť čo najucelenejší obraz o stave a kondícii lesov v Únii by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť sa nevyužívať službu poskytovanú Komisiou a prispievať k štandardizovanému súboru údajov, ktorý prevádzkuje Komisia, svojimi zdrojmi. Členským štátom, ktoré majú zavedené monitorovacie systémy, by to malo umožniť, aby prispievali svojimi súbormi údajov uplatňovanými na vnútroštátnej úrovni, ako sú údaje in situ alebo letecké kampane, ktoré nie sú celoplošne dostupné v celej Únii, bez toho, aby to predstavovalo dodatočnú záťaž v podobe vynakladania zdrojov, v súlade so zásadou subsidiarity. Okrem toho by doplnkové využívanie systémov leteckého monitorovania malo prispievať k vyčísleniu vplyvu lesných požiarov s cieľom naplánovať obnovu spálenej plochy, a v dôsledku toho znížiť náklady členských štátov a vlastníkov lesov prostredníctvom efektívnejšieho obhospodarovania po požiari. V prípade, že sa členské štáty rozhodnú nevyužívať služby poskytované Komisiou, mali by zbierať údaje v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v tomto nariadení a kvalitu týchto údajov by mali každoročne hodnotiť.

(15)S cieľom znížiť náklady a uľahčiť prístup k údajom o lesoch by mal rámec na zdieľanie údajov o lesoch zabezpečiť, aby členské štáty a Komisia tieto údaje verejne sprístupnili, a to aj v rámci Európskeho informačného systému o lesoch. Členské štáty by mali mať možnosť naďalej používať svoje existujúce systémy zberu údajov. Na účely harmonizácie by sa údaje mali zdieľať v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v nariadení, ktoré vychádzajú z existujúcich referenčných opisov a metód. Pokiaľ ide o údaje týkajúce sa polohy monitorovacích lokalít, s ktorými sa v rámci väčšiny národných inventarizácií lesov zaobchádza ako s dôvernými informáciami, podmienkou ich zdieľania by malo byť vytvorenie záruk v súlade s príslušnými požiadavkami EÚ, ktorými sa zabezpečí, že dôvernosť takýchto údajov nebude ohrozená. Rámec na zdieľanie údajov o lesoch by mal prostredníctvom geografickej lokalizácie zdieľaných údajov členských štátov umožňovať priradenie týchto informácií ku každej lesnej jednotke.

(16)V súčasnosti sa v Únii nemonitorujú a nenahlasujú všetky údaje týkajúce sa lesov v rámci existujúcich rámcov Únie a medzinárodných rámcov, keďže chýbajú systémy zberu údajov a harmonizované metodiky, napríklad údaje dôležité pre sledovanie pokroku dosiahnutého v adaptácii na zmenu klímy, ako sa vyžaduje v súlade s článkami 5 a 6 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy. Z tohto dôvodu by sa v tomto nariadení malo stanoviť začlenenie takýchto dodatočných údajov o lesoch do systému monitorovania lesov pod podmienkou, že Komisia vypracuje príslušné metodiky s podporou európskeho vedeckého partnerstva pre lesníctvo, ktoré vzniklo prostredníctvom jej Spoločného výskumného centra. Technické špecifikácie týchto dodatočných údajov o lesoch by sa mali vypracovať postupne prostredníctvom vykonávacích aktov v úzkej spolupráci s členskými štátmi na základe najvyššej politickej priority a s prihliadnutím na finančnú a technickú realizovateľnosť, ako aj na možné administratívne zaťaženie členských štátov.

(17)Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 16 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora sa vyžaduje, aby sa údaje verejného sektora zverejňovali v bezplatnom a otvorenom formáte. Celkovým cieľom tejto smernice je pokračovať v posilňovaní dátového hospodárstva Únie prostredníctvom zvýšenia množstva údajov verejného sektora, ktoré sú dostupné na opätovné použitie, pričom sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž a jednoduchý prístup k informáciám verejného sektora a zintenzívnia sa cezhraničné inovácie založené na údajoch. V rámci uvedenej smernice platí hlavná zásada „cielenej a štandardnej otvorenosti“ údajov verejnej správy. Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES 17 je zaručiť v členských štátoch právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v súlade s Aarhuským dohovorom z roku 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Aarhuský dohovor zahŕňa širšie povinnosti týkajúce sa sprístupnenia informácií o životnom prostredí na požiadanie a aktívneho šírenia takýchto informácií. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES 18 sa týka aj spoločného využívania priestorových informácií vrátane súborov údajov o rôznych environmentálnych témach. Ustanoveniami tohto nariadenia týkajúcimi sa prístupu k informáciám a dohôd o zdieľaní údajov by sa mali uvedené smernice dopĺňať, aby sa nevytváral samostatný právny režim, a preto by nimi nemali byť dotknuté smernice (EÚ) 2019/1024, 2003/4/ES a 2007/2/ES. V súlade s týmito smernicami by zdieľanie údajov o lesoch podľa tohto nariadenia nemalo mať nepriaznivý vplyv na národnú bezpečnosť a obranu.

(18)S cieľom zabezpečiť kompatibilitu systémov uchovávania a výmeny údajov na účely zberu a zdieľania údajov o lesoch v rámci systému monitorovania lesov by Komisia a členské štáty mali spolupracovať, a to aj zapojením špecializovaných orgánov.

(19)Systém monitorovania lesov by mal zabezpečiť, aby boli zdieľané údaje spoľahlivé a overiteľné. Komisia a členské štáty by preto mali kontrolovať kvalitu a úplnosť údajov o lesoch zozbieraných v rámci systému monitorovania lesov. Ak sa pri hodnotení kvality zistia nedostatky systému, členské štáty by ich mali riešiť a predložiť Komisii posúdenie a nápravné opatrenia. Vzhľadom na to by Komisia mala byť splnomocnená vypracovať pravidlá a postupy na zabezpečenie kvality systému monitorovania lesov, pričom by sa mala zohľadniť potreba minimalizovať dodatočné administratívne zaťaženie MSP.

(20)S cieľom podporiť členské štáty pri monitorovaní lesov a dobrovoľnom integrovanom dlhodobom plánovaní by sa týmto nariadením mal vytvoriť rámec riadenia pre koordináciu a spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi a medzi členskými štátmi navzájom s cieľom zlepšiť kvalitu, včasnosť a rozsah údajov o lesoch. Tento rámec riadenia by mal byť inkluzívny a vedecky podložený a mal by sa zameriavať na ďalšie zvyšovanie spoľahlivosti vedeckého poradenstva a kvality integrovaných dlhodobých plánov, čím by sa uľahčila výmena poznatkov a osvedčených postupov. Tento rámec riadenia by mal zabezpečiť účasť príslušných orgánov zodpovedných za rôzne politické ciele, ktoré odrážajú multifunkčnosť lesov, ako aj nezávislých odborníkov v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady [X/X] 19 . Na účely vykonávania tohto rámca riadenia by mal každý členský štát určiť národného spravodajcu a informovať Komisiu; tento národný spravodajca by mal byť hlavným kontaktným miestom pre všetky činnosti týkajúce sa systému monitorovania lesov, ako aj dobrovoľného integrovaného dlhodobého plánovania. Členské štáty a Komisia by mali využívať aj existujúce štruktúry regionálnej inštitucionálnej spolupráce vrátane štruktúr v rámci regionálnych dohovorov a iných fór a postupov týkajúcich sa lesného hospodárstva.

(21)S cieľom podporiť integrovaný prístup v príslušných oblastiach politiky a zabezpečiť odolnosť lesov Únie by členské štáty rovnako mali mať na základe tohto nariadenia možnosť vypracovať dobrovoľné integrované dlhodobé plány v oblasti lesného hospodárstva alebo podľa potreby prispôsobiť svoje existujúce dlhodobé stratégie alebo plány v oblasti lesného hospodárstva vzhľadom na aspekty stanovené v tomto nariadení, a to aj s prihliadnutím na sociálno-ekonomické aspekty. Vypracovanie takéhoto integrovaného prístupu by zvýšilo súdržnosť pri plnení cieľov Únie prostredníctvom zahrnutia spoločných aspektov do plánov, ktoré by zahŕňali aj podporné prvky, ako sú potrebné investície a odborná príprava a budovanie kapacít na podporu zvyšovania úrovne zručností obhospodarovateľov lesov. Tieto plány by mali byť verejne prístupné a mali by odrážať strednodobú až dlhodobú perspektívu, okrem iného vrátane rokov 2040 a 2050.

(22)S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie systému monitorovania lesov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu a doplnenie tohto nariadenia s cieľom prispôsobiť technické špecifikácie údajov o lesoch technickému a vedeckému pokroku a prijať normy presnosti údajov a pravidlá hodnotenia kvality. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 20 . Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(23) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o technické pravidlá a postupy zdieľania a harmonizácie údajov o lesoch; metodiky zberu určitých údajov o lesoch a bližšiu špecifikáciu ich opisu; postupy a formáty, ktoré sa majú používať na zabezpečenie kompatibility systémov uchovávania a výmeny údajov a na vytvorenie záruk zachovania dôvernosti pri začleňovaní informácií týkajúcich sa geograficky explicitnej lokalizácie monitorovacích miest do týchto systémov na uchovávanie a výmenu údajov; obsah hodnotiacich správ o kvalite údajov a opatrenia na ich predkladanie Komisii, ako aj opis nápravných opatrení. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 21 .

(24)Komisia by mala toto nariadenie priebežne preskúmavať, pričom by mala zohľadniť relevantný vývoj právnych predpisov Únie, medzinárodných rámcov, technologického a vedeckého pokroku a ďalších potrieb v oblasti monitorovania. V rámci preskúmania by sa mala posúdiť aj kvalita harmonizácie údajov, najmä to, či harmonizácia nevedie k nadmernej neistote v odhadoch, ktorá by odôvodňovala potrebu zaviesť štandardizovaný zber údajov. Päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia by Komisia mala predložiť správu o jeho vykonávaní.

(25)Lesy Únie a udržateľné obhospodarovanie lesov majú zásadný význam pre Európsku zelenú dohodu a jej ciele. Únia má celý súbor právomocí, ktoré sa môžu týkať aj lesov, napríklad v oblasti klímy, životného prostredia, rozvoja vidieka a prevencie katastrof. V rámci týchto oblastí spoločných právomocí Únie lesy a lesné hospodárstvo nepatria do výlučnej právomoci členských štátov. Ciele tohto nariadenia, ktorými je zabezpečiť vysokú kvalitu a porovnateľnosť údajov o lesoch zozbieraných v Únii a podporiť dobrovoľný rozvoj integrovaného dlhodobého plánovania na úrovni členských štátov podporujúceho odolnosť lesov Únie, nemožno dostatočne dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov a z dôvodu rozsahu a účinkov navrhovaného opatrenia možno tieto ciele lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1
Predmet úpravy

1.Týmto nariadením sa zriaďuje rámec monitorovania lesov v Únii stanovením pravidiel:

a)ktorými sa zabezpečí včasnosť, presnosť, súdržnosť, transparentnosť, porovnateľnosť a úplnosť údajov o lesoch v rámci Únie a ich verejná dostupnosť;

b)ktorými sa podporí dobrovoľné vypracúvanie integrovaných dlhodobých plánov na úrovni členských štátov prostredníctvom inkluzívneho, medziodvetvového a adaptívneho prístupu založeného na dôkazoch;

c)ktorými sa vytvorí posilnené riadenie medzi Komisiou a členskými štátmi.

2.Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá zberu a sprístupňovania informácií na podporu:

d)vykonávania právnych predpisov a politík Únie týkajúcich sa ochrany, obnovy a udržateľného využívania lesných ekosystémov a ich služieb, s osobitným zreteľom na cieľ zvýšiť odolnosť lesov a umožniť zachovanie multifunkčnosti lesov, a to aj v súvislosti s/so:

a)adaptáciou na zmenu klímy a zmiernením zmeny klímy;

b)biodiverzitou;

c)prevenciou a riadením rizika katastrof;

d)zdravím lesov;

e)využívaním lesnej biomasy na rôzne sociálno-ekonomické účely;

f)inváznymi nepôvodnými druhmi;

e)vnútroštátnym obhospodarovaním lesov a integrovaným dlhodobým plánovaním členských štátov, okrem iného s cieľom zvýšiť odolnosť lesov voči prírodným požiarom, škodcom, suchu a iným narušeniam.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„geograficky explicitné informácie“ sú informácie, na ktoré sa odkazuje a ktoré sú uložené spôsobom, ktorý umožňuje ich mapovanie a lokalizáciu s osobitnou presnosťou a správnosťou;

2.„geografický informačný systém“ je počítačový systém schopný zachytávať, uchovávať, analyzovať a zobrazovať geograficky explicitné informácie;

3.„lesná jednotka“ je geograficky explicitná oblasť, ktorá predstavuje dostatočne homogénnu plochu lesa určenú na základe pozorovania Zeme a akejkoľvek inej vhodnej pomocnej vrstvy geograficky explicitných informácií, ako sú hustota pokrytia stromami, administratívna hranica alebo topografická hranica vo vnútroštátnom mapovacom systéme;

4.„údaje o lesoch“ sú informácie týkajúce sa stavu a kondície lesných ekosystémov a ich využívania vrátane primárnych údajov a súhrnných údajov odvodených z takýchto informácií;

5.„pozorovanie Zeme“ je zber údajov o fyzikálnych, chemických a biologických systémoch Zeme prostredníctvom technológií diaľkového prieskumu, ako sú satelity alebo letecké platformy nesúce snímacie senzory alebo iné senzory, prípadne v kombinácii s údajmi in situ;

6.„les“ je pozemok s rozlohou viac ako 0,5 hektára so stromami vyššími ako 5 metrov a korunovým zápojom viac ako 10 % alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ, s výnimkou pozemkov, ktoré sa využívajú prevažne na poľnohospodárske účely alebo ako pozemky v zastavanom území. Zahŕňa plochy so stromami vrátane skupín rastúcich stromov z prirodzeného zmladenia alebo plochu so stromami z umelej obnovy, ktoré ešte musia dosiahnuť minimálne hodnoty korunového zápoja alebo rovnocenný stupeň zakmenenia alebo minimálnu výšku stromov, vrátane akejkoľvek plochy, ktorá zvyčajne tvorí súčasť plochy lesa, ale na ktorej dočasne nie sú nijaké stromy v dôsledku ľudského zásahu, ako napríklad ťažby, alebo v dôsledku prírodných príčin, o ktorej sa však predpokladá, že sa znovu stane lesom;

7.„iná lesná pôda“ je pôda iná ako les s rozlohou viac ako 0,5 hektára; so stromami vyššími ako 5 metrov a korunovým zápojom 5 až 10 %, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ; alebo má kombinovanú pokrývku tvorenú krovinami, kríkmi a stromami viac ako 10 %. Nezahŕňa pôdu, ktorá sa využíva prevažne na poľnohospodárske účely alebo ako pozemky v zastavanom území;

8.„harmonizácia údajov“ je proces využívajúci dostupné údaje zozbierané prostredníctvom rôznych monitorovacích systémov na získanie porovnateľných odhadov zodpovedajúcich dohodnutému referenčnému opisu;

9.„štandardizácia“ je výsledok procesu, ktorým sa stanovujú a zavádzajú spoločné normy pre údaje s cieľom zabezpečiť, aby sa údaje v celej Únii zbierali, uchovávali a používali konzistentne a presne;

10.„údaje in situ“ sú údaje zozbierané v teréne prostredníctvom siete monitorovacích miest podľa štandardizovaných protokolov. Zahŕňajú geograficky explicitnú lokalizáciu merania, georeferenčne stanovenú okrem iného pomocou služieb globálneho navigačného satelitného systému.

KAPITOLA 2
MONITOROVANIE LESOV

Článok 3
Systém monitorovania lesov

1.Komisia v spolupráci s členskými štátmi v súlade s článkom 11 zriadi a bude prevádzkovať systém monitorovania lesov, ktorý zahŕňa tieto prvky:

a)geograficky explicitný identifikačný systém na mapovanie a lokalizáciu lesných jednotiek, ako sa uvádza v článku 4; 

b)rámec na zber údajov o lesoch, ako sa uvádza v článkoch 5 a 8;

c)rámec na zdieľanie údajov o lesoch, ako sa uvádza v článku 7.

2.Systém monitorovania lesov pozostáva z elektronických databáz a geografických informačných systémov a umožňuje výmenu a integráciu údajov o lesoch s inými elektronickými databázami a geografickými informačnými systémami vrátane tých, ktoré boli vyvinuté v súlade s časťou 3 prílohy V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)2018/1999 22  a článkom 33 nariadenia (EÚ) 2023/1115. 

Systém monitorovania lesov zabezpečuje pravidelný a systematický zber:

a)údajov o lesoch na základe leteckých ortosnímok alebo ortosnímok z vesmíru zo satelitov programu Copernicus Sentinel alebo iných rovnocenných systémov;

b)údaje in situ prostredníctvom siete monitorovacích miest.

3.Komisia môže požiadať o pomoc špecializované orgány, aby uľahčili zriadenie a prevádzku systému monitorovania lesov a poskytovali príslušným orgánom členských štátov technické poradenstvo v oblasti monitorovania lesov.

4.Pri zavádzaní systému monitorovania lesov vrátane vývoja a prevádzky Európskeho informačného systému o lesoch (FISE) pomáha Komisii Európska environmentálna agentúra.

5.Údaje z pozorovania Zeme, ktoré produkuje, poskytuje Komisia bezplatne orgánom členských štátov príslušným pre systém monitorovania lesov alebo poskytovateľom služieb, ktoré tieto orgány poverili ich zastupovaním.

Článok 4
Geograficky explicitný identifikačný systém pre lesné jednotky

1.Komisia zriadi systém geograficky explicitnej identifikácie na mapovanie a lokalizáciu lesných jednotiek (ďalej len „identifikačný systém“), ktorý bude funkčný do [Úrad pre publikácie: doplňte dátum 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

2.Tento identifikačný systém je geografický informačný systém. Komisia vytvorí a bude pravidelne aktualizovať identifikačný systém na základe leteckých ortografických údajov alebo ortografických údajov z vesmíru na základe jednotnej normy, ktorá zaručí úroveň presnosti aspoň rovnocennú presnosti kartografického zobrazenia v mierke 1:100 000.

3.Identifikačný systém:

a)umožňuje presné mapovanie a lokalizáciu lesnatých plôch a, s výhradou stanovenia metodík podľa článku 8 ods. 3, inej lesnej pôdy v celej Únii;

b)jednoznačne identifikuje lesné jednotky na základe kombinácie údajov o lesoch uvedených v článku 5 ods. 2 a článku 8 ods. 1;

c)uľahčuje zisťovanie a lokalizáciu zmien medzi pozemkami, na ktorých sa nachádza a nenachádza les.

Článok 5
Rámec na zber údajov o lesoch

1.Rámec na zber údajov o lesoch bude funkčný do [Úrad pre publikácie: doplňte dátum 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], pokiaľ ide o zber údajov o lesoch uvedených v odseku 2, a do [Úrad pre publikácie: vložte dátum 30 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], pokiaľ ide o zber údajov o lesoch uvedených v odseku 3.

2.Komisia zbiera tieto údaje o lesoch v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I, čím sa zabezpečuje štandardizácia údajov:

a)lesnatá plocha;

a)hustota pokrytia stromami;

b)druh lesa;

c)celistvosť lesov;

d)defoliácia;

e)lesné požiare;

f)posúdenie rizika prírodných požiarov;

g)narušenia v pokrytí stromami.

3.Členské štáty zbierajú tieto údaje o lesoch v súlade s frekvenciou uvedenou v prílohe II:

a)les, ktorý je k dispozícii na dodávku dreva, a les, ktorý nie je k dispozícii na dodávku dreva;

b)objem dreva na pni;

c)čistý ročný prírastok;

d)štruktúra porastu;

e)druhové zloženie a bohatosť stromov;

f)typ európskych lesov;

g)odstránené množstvá;

h)odumreté drevo;

i)umiestnenie lesných biotopov v lokalitách Natura 2000;

j)index bežných druhov lesného vtáctva;

k)umiestnenie pralesov a pralesovitých porastov;

l)chránené lesnaté plochy;

m)produkcia výrobkov z dreva a obchod s nimi;

n)lesná biomasa na výrobu bioenergie.

4.Na účely odseku 3 písm. a) až h) členské štáty zbierajú údaje in situ na základe pozemných prieskumov v kombinácii s údajmi z pozorovania Zeme, ak sú k dispozícii, a údajmi z iných relevantných informačných zdrojov. Pozemné prieskumy sú založené na sieti monitorovacích miest, ktoré sú reprezentatívne pre lesnatú plochu členského štátu uvedenú v odseku 2 písm. a) a sú s ňou v súlade.

5.Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 14 delegované akty s cieľom meniť technické špecifikácie stanovené v prílohe I na účely ich prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku.

Článok 6
Neúčasť

1.Pokiaľ ide o zber údajov o lesoch uvedený v článku 5 ods. 2, členské štáty sa môžu rozhodnúť nevyužívať služby poskytované Komisiou a prispievať k fungovaniu systému monitorovania lesov uvedeného v článku 3 vlastnými údajmi.

2.Ak si členský štát zvolí možnosť uvedenú v odseku 1, musí:

a)zbierať údaje o lesoch uvedené v článku 5 ods. 2 v súlade s technickými špecifikáciami uvedenými v prílohe I;

b)zdieľať údaje o lesoch uvedené v článku 5 ods. 2 v súlade s článkom 7 ods. 2;

c)každoročne posudzovať kvalitu zozbieraných údajov v súlade s článkom 10.

Článok 7
Rámec na zdieľanie údajov o lesoch

1.Do [Úrad pre publikácie: doplňte dátum 30 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] členské štáty poskytnú najnovšie dostupné údaje o lesoch uvedené v článku 5 ods. 3 v súlade s technickými špecifikáciami stanovenými v prílohe II tým, že ich verejne sprístupnia. Členské štáty zabezpečujú harmonizáciu údajov prostredníctvom spoločného využívania súhrnných údajov o lesoch v súlade s opismi uvedenými v prílohe II. Zdieľanie geograficky explicitnej polohy monitorovacích miest podlieha zavedeniu záruk uvedených v článku 9 ods. 2.

2.Členské štáty a Komisia verejne sprístupňujú údaje uvedené v článku 5 ods. 2 a 3 a v článku 8 ods. 1 v otvorenom formáte, ktorý je strojovo čitateľný a ktorý zabezpečuje interoperabilitu a opakované použitie v súlade s článkom 5 smernice (EÚ) 2019/1024.

3.Komisia v systéme FISE verejne sprístupňuje tieto údaje:

a)údaje zozbierané podľa článku 5 ods. 2;

b)údaje zdieľané v súlade s odsekom 1 tohto článku, s výnimkou geograficky explicitnej lokalizácie monitorovacích miest;

c)údaje zdieľané v súlade s článkom 6 ods. 2 písm. b);

d)údaje zozbierané v súlade s článkom 8 ods. 1.

4.Členské štáty môžu využívať údaje zdieľané prostredníctvom rámca na zdieľanie údajov o lesoch na vypracovanie dobrovoľných integrovaných dlhodobých lesníckych plánov uvedených v článku 13 tohto nariadenia, ako aj na účely článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/841.

5.Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 14 delegované akty s cieľom meniť technické špecifikácie stanovené v prílohe II na účely ich prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku.

Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú technické pravidlá a postupy na zdieľanie a harmonizáciu údajov o lesoch podľa tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

Článok 8
Ďalšie údaje o lesoch

1.Komisia a členské štáty zbierajú údaje o lesoch uvedené v prílohe III postupne, pričom sa prijmú vykonávacie akty uvedené v odseku 3 tohto článku.

2.Na účely odseku 1 Komisia a členské štáty využívajú údaje z pozorovania Zeme alebo údaje in situ a, pokiaľ ide o údaje o lesoch uvedené v prílohe III písm. a), b) a c), kombináciu údajov z pozorovania Zeme, údajov in situ a iných relevantných zdrojov informácií.

3.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť metodiky vrátane technických špecifikácií na zber údajov o lesoch uvedených v prílohe III a bližšie špecifikovať opisy údajov o lesoch uvedených v tejto prílohe. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

Článok 9
Kompatibilné systémy uchovávania a výmeny údajov

1.Komisia a členské štáty spolupracujú na vývoji kompatibilných systémov uchovávania a výmeny údajov na zber a zdieľanie údajov o lesoch v rámci systému monitorovania lesov s pomocou špecializovaných orgánov uvedených v článku 3 ods. 3.

2.Komisia je splnomocnená prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú pravidlá týkajúce sa postupov a formátov, ktoré sa majú používať, aby sa zabezpečila kompatibilita systémov uchovávania a výmeny údajov uvedených v odseku 1 a zaviedli sa záruky zachovania dôvernosti pri začleňovaní informácií týkajúcich sa geograficky explicitnej lokalizácie monitorovacích miest do týchto systémov na uchovávanie a výmenu údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

Článok 10
Kontrola kvality údajov

1.Komisia a členské štáty sú zodpovedné za kvalitu a úplnosť údajov o lesoch, ktoré zbierajú a zdieľajú v rámci systému monitorovania lesov.

2.Členské štáty každoročne posudzujú kvalitu údajov zdieľaných v súlade s týmto nariadením.

Ak sa pri tomto posúdení zistia nedostatky v údajoch, členské štáty prijmú vhodné nápravné opatrenia. Členské štáty predkladajú Komisii hodnotiace správy o kvalite údajov a v prípade potreby opis nápravných opatrení a harmonogram ich vykonávania do 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol zistený nedostatok.

3.Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 14 delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením noriem presnosti pre údaje zdieľané podľa tohto nariadenia a pravidiel hodnotenia kvality uvedených v odseku 2 tohto článku a v článku 6 ods. 2 písm. c).

4.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom určiť obsah hodnotiacich správ o kvalite údajov a opatrenia na ich predkladanie Komisii, ako aj opis nápravných opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.

KAPITOLA 3
INTEGROVANÉ RIADENIE

Článok 11
Koordinácia a spolupráca

1.Členské štáty a Komisia koordinujú svoje úsilie a spolupracujú s cieľom zlepšiť kvalitu, včasnosť a rozsah údajov o lesoch.

2.Komisia na požiadanie podporuje členské štáty pri vypracúvaní alebo prispôsobovaní ich dobrovoľných integrovaných dlhodobých plánov lesného hospodárstva uvedených v článku 13 poskytovaním informácií o stave základných vedeckých poznatkov a uľahčovaním výmeny poznatkov a osvedčených postupov.

3.Členské štáty navzájom spolupracujú a koordinujú svoje činnosti s cieľom zlepšiť kvalitu, včasnosť a rozsah údajov o lesoch. Takáto spolupráca a koordinácia sa zakladá na otvorenej vedeckej diskusii a jej cieľom je podporovať nestranné vedecké poradenstvo.

4.Členské štáty a Komisia môžu využívať existujúce štruktúry regionálnej inštitucionálnej spolupráce vrátane štruktúr v rámci regionálnych dohovorov a iných fór a postupov týkajúcich sa lesného hospodárstva.

Článok 12
Národní spravodajcovia

1.Každý členský štát vymenuje národného spravodajcu a informuje o tom Komisiu.

2.Národný spravodajca plní najmä tieto úlohy:

a)koordinuje prípravu údajov o lesoch, ktoré sa majú zdieľať podľa tohto nariadenia, pričom zohľadňuje všetky príslušné orgány vrátane orgánov zodpovedných za prevenciu a riadenie rizika katastrof;

b)koordinuje účasť príslušných expertov na zasadnutiach expertných skupín organizovaných Komisiou a inými príslušnými orgánmi.

3.Národný spravodajca slúži ako kontaktné miesto pre výmenu informácií medzi Komisiou a členským štátom na účely vypracúvania alebo úpravy dobrovoľných integrovaných dlhodobých plánov uvedených v článku 13. Ak sa na vypracovaní alebo úprave dobrovoľného integrovaného dlhodobého plánu lesného hospodárstva zúčastňuje viacero orgánov členského štátu, národný spravodajca je zodpovedný za koordináciu tejto práce.

Článok 13
Dobrovoľné integrované dlhodobé plány

1.Členské štáty sa vyzývajú, aby vypracovali integrované dlhodobé plány lesného hospodárstva alebo upravili svoje existujúce integrované dlhodobé plány alebo stratégie lesného hospodárstva, pričom zohľadnia strednodobú až dlhodobú perspektívu, okrem iného vrátane rokov 2040 a 2050.

2.Ak členské štáty vypracúvajú alebo upravujú plány uvedené v odseku 1, odporúča sa, aby sa venovali aspektom uvedeným v prílohe IV.

3.Členské štáty podporujú aktívne zapojenie všetkých zainteresovaných strán do vypracúvania svojich integrovaných dlhodobých plánov lesného hospodárstva. Členské štáty tieto plány zverejňujú.

KAPITOLA 4 
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 14
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 5, článku 7 ods. 5 prvom pododseku a článku 10 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [Úrad pre publikácie: doplňte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 5, článku 7 ods. 5 prvom pododseku a článku 10 ods. 3 môžu Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu uskutoční konzultácie s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 5, článku 7 ods. 5 prvého pododseku a článku 10 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 15
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Pri odkaze na tento článok sa uplatňuje článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 16
Preskúmanie

1.Toto nariadenie sa priebežne preskúmava vo všetkých aspektoch, pričom sa zohľadňuje relevantný vývoj právnych predpisov Únie, medzinárodných rámcov, technologického a vedeckého pokroku a ďalších potrieb monitorovania a kvalita údajov zdieľaných podľa tohto nariadenia.

2.Komisia do [Úrad pre publikácie: doplňte dátum päť rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia.

Článok 17
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka: 

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 23  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

 neobmedzené trvanie

–Vykonávanie s počiatočným obdobím nábehu, ktoré zodpovedá dvojročnej lehote na transpozíciu

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 24  

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ 

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí) 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky: neuplatňuje sa

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

 
Uvedená suma bude potrebná na podporu rôznych úloh vykonávania legislatívnych ustanovení, ktoré bude uskutočňovať GR ENV a JRC.

Medzi činnosti zabezpečené obstarávaním patri všeobecná zmluva o podpore pri vykonávaní právneho predpisu o monitorovaní lesov.

Okrem toho bola do tejto kategórie zahrnutá administratívna dohoda s JRC týkajúca sa konkrétne vytvorenia vedeckého partnerstva stanoveného v rámci novej stratégie pre lesy do roku 2030, ktoré bude podporovať vývoj nových ukazovateľov a metodík.

Poznámky k výdavkom EEA:

s cieľom preskupiť potreby posilnenia agentúr do jedného legislatívneho finančného výkazu zahŕňa žiadosť o zdroje agentúry EEA aj potreby súvisiace s návrhom Komisie na smernicu o monitorovaní a odolnosti pôdy [COM 416(2023)].

Hlava 1: túto hlavu tvoria dvaja ďalší dočasní zamestnanci (DZ) a jeden ďalší zmluvný zamestnanec (ZZ) na účely tohto návrhu a jeden dočasný zamestnanec a jeden zmluvný zamestnanec v súvislosti s COM 416(2023), všetci s nástupom od polovice roka 2025:

Vedúci tematický expert pre monitorovanie lesov (DZ)

Úlohy:

·Podporovať vypracúvanie pravidelných súborov údajov a ukazovateľov týkajúcich sa lesných ukazovateľov podľa prílohy II k rámcu monitorovania lesov, ktoré sa zbierajú (jeden ročne, dva každé dva roky, dva každé tri roky, päť každých päť rokov, jeden každých šesť rokov). Zahŕňa to posudzovanie stavu a trendov ukazovateľov a stanovenie jednotnej terminológie pre tieto pojmy.

·Vypracovať usmernenie k interpretovaniu údajov a vyvodzovaniu zmysluplných štatistík z posúdenia stavu a zmien lesných ukazovateľov.

·Zverejňovať a šíriť zozbierané údaje prostredníctvom používateľsky ústretových informačných prehľadov a zrozumiteľných online vizualizácií v Európskom informačnom systéme o lesoch (FISE).

·Vypracovať praktické vykonávacie usmernenie a riešenia na vykonávanie posúdení stavu a trendov lesov.

·Zabezpečovať synergie s vykazovanými informáciami podľa nariadení o LULUCF.

Vedúci dátový správca pre monitorovanie lesov (DZ, AD 6)

Úlohy:

·Poskytovať technické odborné znalosti v oblasti IT pri vývoji schém vykazovania.

·Riadiť poskytovanie uvedených tokov vykazovania.

·Vypracovať formát vykazovania, dátový tok platformy Reportnet 3, kontroly kvality, referenčné súbory údajov.

·Importovať a exportovať údaje na platforme Reportnet 3.

·Vytvoriť produkčnú databázu súborov údajov EÚ obsahujúcu dodané súbory údajov.

·Vytvoriť štandardné služby popri súboroch údajov EÚ.

·Vytvárať a spravovať dátové výstupy, napr. v dátovom centre, na lokalite s mapovými službami atď.

·Vypracúvať technické usmernenia.

·Poskytovať podporu asistenčného pracoviska a webináre odbornej prípravy.

Dátový analytik pre monitorovanie lesov (ZZ)

Úlohy:

·Vypracovať komplexné usmernenie a praktickú príručku, ktorá bude obsahovať referenčné opisy premenných, metodiky zberu údajov (vrátane metrík), usmernenia k postupom harmonizácie a formáty vykazovania.

·Vytvoriť a vyvinúť nástroj na vykazovanie (Reportnet 3) na efektívny zber a spravovanie priestorových a tabuľkových údajov.

·Zaviesť postupy zabezpečenia kvality údajov s cieľom zaistiť presnosť, správnosť, úplnosť a porovnateľnosť každého zaznamenaného údaja. Vytvoriť systém dokumentácie zabezpečenia/kontroly kvality, ktorého súčasťou je plán, kontrolné zoznamy, poznámky, výpočtové hárky a správy na zdokumentovanie činností zabezpečenia/kontroly kvality.

·Vytvoriť európsku databázu lesov, ktorá obsahuje údaje na úrovni pozemkov, tabuľkové a priestorové údaje z jednotlivých krajín a európske mapy. Integrovať databázu do infraštruktúry priestorových údajov Európskej environmentálnej agentúry.

·Vypracovať pre databázu pravidlá validácie, a to aj pokiaľ ide o validáciu typu údajov, kontroly rozsahu, validáciu obmedzení a kontroly chýbajúcich záznamov. Poskytnúť usmernenia k prenosu údajov do centralizovanej databázy.

·Zabezpečovať synergie s vykazovanými informáciami podľa nariadení o LULUCF.

·Poskytovať služby asistenčného pracoviska na účely technickej podpory v súvislosti s monitorovaním v teréne, harmonizáciou a procesmi vykazovania údajov. Riešiť a opravovať prípadné chyby alebo technické problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť.

·Kontrolovať a podporovať tok údajov z jednotlivých krajín na platformu Reportnet 3 a do európskej databázy lesov. Dohliadať na nahrávanie máp z jednotlivých krajín do úložiska európskych lesných máp a pomáhať pri ich nahrávaní.

·Vyvíjať a prevádzkovať produkty na základe údajov a informácií z programu Copernicus, ktoré poskytujú požadované lesné ukazovatele podľa prílohy I založené na pozorovaní Zeme.

Expert pre oblasť správy a vyhodnocovania údajov o pôde (ZZ)

Úlohy:

·V súčinnosti a koordinácii s ostatnými príslušnými systémami vytvoriť štruktúru na výmenu dátových tokov prostredníctvom platformy Reportnet a siete EIONET na zber, spracúvanie, validáciu a analýzu údajov vykazovaných členskými štátmi každých šesť rokov: 

·údajov a výsledkov monitorovania, 

·analýzy trendov deskriptorov a ukazovateľov zdravia pôdy, 

·zhrnutia a pokroku vo vykonávaní udržateľného obhospodarovania pôdy a jej obnovy, 

·údajov v národných registroch kontaminovaných lokalít.

·Pomáhať Komisii pri hodnotení vykonávania právneho predpisu o zdraví pôdy po uplynutí ôsmich rokov od nadobudnutia jeho účinnosti. 

Vedúci expert pre monitorovanie pôdy (DZ) 

Úlohy:

·Podporovať vypracovanie prehľadu na úrovni EÚ týkajúceho sa národných registrov kontaminovaných lokalít a vykazovania členskými štátmi, prehľadu vymedzenej terminológie, kritérií na vymedzenie potenciálne kontaminovaných lokalít a zoznamov potenciálne kontaminujúcich rizikových činností, spúšťacích faktorov na prieskum pôdy a príslušných pravidiel v členských štátoch, ako aj špecifikácií a systémov vykazovania.

·Poskytovať pravidelne aktualizovaný prehľad o metodikách posudzovania rizík uplatňovaných na vnútroštátnej úrovni (vrátane hodnôt získaných skríningom), podporovať vypracovanie usmernení k metódam posudzovania rizík a podľa potreby podporovať členské štáty pri uplatňovaní týchto usmernení.

·Podporovať vypracovanie prehľadu na úrovni EÚ týkajúceho sa cieľov a ukazovateľov členských štátov zameraných na záber a zástavbu pôdy (každé dva roky) a zverejňovať a šíriť údaje relevantné pre politiku prostredníctvom informačných prehľadov a zrozumiteľných online vizualizácií údajov.

·Poskytovať podporu členským štátom pri implementovaní ukazovateľov v súlade s opismi a požiadavkami právneho predpisu o zdraví pôdy, pri uplatňovaní hierarchie záberu pôdy a sledovať metodiky používané v členských štátoch.

·Vypracovať usmernenie k používaniu a interpretovaniu údajov z programu Copernicus a vyvodzovaniu štatistík z posúdení stavu a zmien.

·Vypracovať usmernenie k praktickým riešeniam zameraným na stanovenie cieľa v oblasti čistého záberu pôdy, opatrení na jeho dosiahnutie a na súvisiace monitorovanie.

Hlava 2: Infraštruktúra (najmä vývoj IT systémov/databáz) – IT riešenia, ktoré majú vyvinúť dodatočný DZ a ZZ pre oblasť pôdy v hlave 1.

Hlava 3: Náklady v rámci tejto hlavy zahŕňajú: Vývoj IT, prevádzkové náklady na systémy vykazovania, vývoj a tvorba nových ukazovateľov, organizácia technických stretnutí a vykonávanie nadväzných opatrení, vypracovanie usmerňujúcich dokumentov a zmlúv o podpore v súvislosti s lesnými ukazovateľmi, ich posudzovaním a s odbornými znalosťami v oblasti kontaminovanej pôdy a využívania pôdy.

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha 5 k rozhodnutiu Komisie o interných pravidlách plnenia oddielu všeobecného rozpočtu Európskej únie týkajúceho sa Komisie), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Ďalšie administratívne výdavky sa týkajú zasadnutí expertnej skupiny, misií a ďalších nákladov spojených s týmito zamestnancami.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov 

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na ľudské zdroje a administratívne rozpočtové prostriedky agentúry EEA v Komisii

1.1.1.1.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje agentúry EEA

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Požiadavky na zamestnancov (FTE):

1.1.1.2.Odhadované potreby administratívnych rozpočtových prostriedkov v Komisii

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Náklady na ekvivalent plného pracovného času (AD/AST) sa vypočítavajú pri hodnote 171 000 EUR/rok. Ďalšie administratívne výdavky sa týkajú zasadnutí výboru a expertnej skupiny, misií a ďalších nákladov spojených s týmito zamestnancami.

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.3.Odhadované potreby ľudských zdrojov v Komisii

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreba ľudských zdrojov bude pokrytá úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonávať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom 

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

Ďalšie úlohy, ktoré musí Komisia prevziať, si vyžadujú dodatočné potreby týkajúce sa zdrojov, pokiaľ ide o výšku príspevku Únie a plán pracovných miest Európskej environmentálnej agentúry. Zvýšenie príspevku EÚ pre agentúru EEA v súvislosti s úlohami v oblasti monitorovania lesov bude kompenzované spolovice z rozpočtového riadka 09.0201 – LIFE Príroda a biodiverzita a spolovice z rozpočtového riadka 09.0203 – LIFE Klíma. Zvýšenie príspevku EÚ pre agentúru EEA v súvislosti s úlohami v oblasti monitorovania pôdy bude kompenzované z rozpočtového riadka 09.0201 – LIFE Príroda a biodiverzita. Náklady plánované v rámci rozpočtového riadka 09 02 01 bude znášať program LIFE a budú naplánované v rámci ročného plánu riadenia GR ENV. Požadované ľudské zdroje sa podľa možnosti získajú dodatočným pridelením zdrojov v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov na ľudské zdroje.

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán 

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy 

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov     

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/13396-EU-forests-new-EU-Framework-for-Forest-Monitoring-and-Strategic-Plans_sk.

(2)    Ú. v. EÚ C , , s. . .

(3)    Ú. v. EÚ C , , s. . .

(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1), ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1119/oj.

(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1), ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1999/oj.

(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/841/oj).

(7)    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1992/43/oj ).

(8)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 2, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1115/oj ).

(9)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) X/XX z … (Ú. v. ...).

(10)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2018/2001/oj ).

(11)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Nový európsky Bauhaus: Krásny, udržateľný, spoločný [COM(2021) 573 final].

(12)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Inovácie pre udržateľný rast: Biohospodárstvo pre Európu [COM(2012) 060 final].

(13)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov z 23. 7. 2019 [COM(2019) 352].

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) X/XX z ..., ktorým sa zriaďuje certifikačný rámec Únie pre odstraňovanie uhlíka (Ú. v. EÚ L …).

(15)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 23. 3. 2017 – Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania [COM(2017) 134 final].

(16)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/1024/oj).

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2003/4/oj).

(18)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2007/2/oj).

(19)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) X/X z ..., ktorým sa mení rozhodnutie Rady 89/367/EHS o zriadení Stáleho lesníckeho výboru (Ú. v. EÚ…).

(20)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_interinstit/2016/512/oj ).

(21)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/182/oj).

(22)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1999/oj ).

(23)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(24)    Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(25)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(26)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(27)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(28)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(29)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele…“.

(30)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(31)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(32)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 11. 2023

COM(2023) 728 final

PRÍLOHY

k

návrhu NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o rámci monitorovania pre odolné európske lesy

{SEC(2023) 384 final} - {SWD(2023) 372 final} - {SWD(2023) 373 final} - {SWD(2023) 374 final}

PRÍLOHA I

ZOZNAM ÚDAJOV O LESOCH UVEDENÝCH V ČLÁNKU 5 ODS. 2 A ICH TECHNICKÉ ŠPECIFIKÁCIE

a)Lesnatá plocha

Opis: plocha lesa, pričom minimálna mapovacia jednotka je 0,5 ha.

Priestorové rozlíšenie: 10 m alebo presnejšie.

Frekvencia: aspoň raz ročne. 

b) Hustota pokrytia stromami 

Opis: úroveň hustoty pokrytia stromami od 0 do 100 %. Hustota pokrytia stromami sa vymedzuje ako vertikálne premietnutie korún stromov na horizontálny povrch Zeme a poskytuje informácie o proporcionálnom pokrytí korunami na pixel.

Priestorové rozlíšenie: 10 m alebo presnejšie.

Frekvencia: aspoň raz ročne. 

c)Typ lesa

Opis: lesná krajinná pokrývka s hustotou pokrytia stromami nad 10 % podľa dominantného typu listov (listnaté alebo ihličnaté lesy), s výnimkou plôch na poľnohospodárske účely alebo ako pozemky v zastavanom území, pričom minimálna mapovacia jednotka je 0,5 ha.

Priestorové rozlíšenie: 10 m alebo presnejšie.

Frekvencia: aspoň každé tri roky.

d)Celistvosť lesov

Opis: stupeň kompaktnosti lesnatých plôch. Vymedzuje sa v rozsahu od 0 do 100.

Metóda: opísaná v publikácii Vogt, P., Caudullo G.: EUROSTAT – Regional Yearbook 2022: Forest Connectivity (Regionálna ročenka Eurostatu 2022: celistvosť lesov), EUR 31072 EN, Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg, 2022.

Priestorové rozlíšenie: 10 m alebo presnejšie.

Frekvencia: aspoň raz ročne. 

e)Defoliácia

Opis: výrazná negatívna odchýlka indexu listovej plochy (Leaf Area Index – LAI) v lese, vyjadrená ako percentuálny pokles indexu listovej plochy v porovnaní s historickou východiskovou hodnotou, stanovená na základe údajov programu Copernicus. Index listovej plochy vyjadruje množstvo listov v rastlinnom zápoji, ktoré sa vymedzuje ako jednostranná plocha zelených listov na jednotku plochy zeme v listnatých zápojoch a ako polovica celkovej plochy ihličia na jednotku plochy zeme v ihličnatých zápojoch.

Priestorové rozlíšenie: 300 m alebo presnejšie.

Frekvencia: aspoň každé dva týždne. 

f)Lesné požiare

Údaje uvedené ďalej sa majú poskytovať na základe produktov Európskeho informačného systému o lesných požiaroch (EFFIS). 

i) Požiare

Opis: jednotlivý požiar s vymedzeným obvodom požiaru. Obvod požiaru možno stanoviť na základe plochy spálenej požiarom alebo na základe akumulovania tepelných anomálií zachytených družicovými snímačmi, ktorého výsledkom je spálená plocha s určitým obvodom požiaru. Požiare sa charakterizujú dátumom vzniku požiaru, trvaním požiaru a veľkosťou požiaru. 

Priestorové rozlíšenie: 375 m alebo presnejšie.

Frekvencia: aspoň raz týždenne. 

ii) Spálené lesnaté plochy 

Opis: oblasť poškodená výskytom prírodných požiarov, detegovaná na základe zníženia spektrálnej odozvy vegetácie po požiari v porovnaní so stavom pred požiarom.

Priestorové rozlíšenie: 20 m alebo presnejšie.

Frekvencia: aspoň raz týždenne. 

iii) Závažnosť požiaru 

Opis: krátkodobý stupeň poškodenia vegetácie spôsobeného prírodným požiarom, vyjadrený v kategóriách: nespálené, obhoreté, ľahko poškodené, stredne poškodené a ťažko poškodené. Závažnosť sa meria ako rozdiel medzi stavom vegetácie pred požiarom a stavom vegetácie po požiari a vyhodnocuje sa krátko po vzniku požiaru.

Priestorové rozlíšenie: 20 m alebo presnejšie.

Frekvencia: každé dva týždne.

iv) Erózia pôdy po požiaroch 

Opis: potenciálne straty pôdy v dôsledku odstránenia vegetácie prírodnými požiarmi. Meria sa na základe typu zasiahnutej vegetácie, závažnosti požiaru, čo znamená čiastočné alebo úplné odstránenie vegetačnej pokrývky, a na základe revidovanej univerzálnej rovnice straty pôdy, ako sa vymedzuje v publikácii Bosco, C. a kol. (2015), Modelling soil erosion at European scale: towards harmonization and reproducibility (Modelovanie erózie pôdy v európskom meradle: harmonizácia a reprodukovateľnosť), Nat. Hazards Earth Syst. Sci., 15, 225 – 245, v ktorej sa zohľadňujú možné vplyvy počasia na povrch pôdy. 

Priestorové rozlíšenie: 1 km2 alebo presnejšie.

Frekvencia: každé dva týždne. 

v) Obnova po požiari 

Opis: stupeň obnovy vegetačnej pokrývky v oblasti postihnutej prírodnými požiarmi, vyjadrený ako percentuálny podiel stavu vegetácie pred požiarom. Monitorovanie a analýza obnovy vegetácie sa vykonávajú na základe typu krajinnej pokrývky existujúcej pred prírodným požiarom.

Priestorové rozlíšenie: 20 m alebo presnejšie.

Frekvencia: aspoň raz ročne. 

g)Posúdenie rizika prírodných požiarov

i) Obsah vlhkosti v odumretom palive 

Opis: vlhkosť paliva je miera množstva vody v palive (vo vegetácii), ktoré môže zhorieť pri požiari, a vyjadruje sa ako percentuálny podiel hmotnosti sušiny konkrétneho paliva. Na účely výpočtu požiarneho nebezpečenstva sa vlhkosť paliva počíta na základe meteorologických premenných. Zástupné hodnoty obsahu vlhkosti v palivovej tenčine, stredne hrubom palive a v palivovej hrubine vyplývajú z obsahu vlhkosti v palive podľa meteorologického indexu požiarneho nebezpečenstva, ako sa vymedzuje v publikácii Van Wagner, C. E., Pickett, T. L., 1985. Equations and FORTRAN program for the Canadian Forest Fire Weather Index System. Forestry Technical Report (Rovnice a program v jazyku FORTRAN na účely kanadského systému meteorologického indexu nebezpečenstva lesných požiarov. Technická správa v oblasti lesného hospodárstva). Lesohospodársky odbor Kanady, Ottawa, Kanada.

Priestorové rozlíšenie: 8 km alebo presnejšie.

Frekvencia: ročné údaje z kumulovaných denných hodnôt. 

ii) Obsah vlhkosti v živom palive

Opis: vlhkosť paliva je miera množstva vody v palive (vo vegetácii), ktoré môže zhorieť pri požiari, a vyjadruje sa ako percentuálny podiel hmotnosti sušiny konkrétneho paliva. V prípade živej vegetácie možno obsah vlhkosti v živom palive získať pomocou inverzie modelov prenosu žiarenia v prípade jednotlivých typov vegetácie.

Priestorové rozlíšenie: 500 m alebo presnejšie.

Frekvencia: aspoň raz mesačne. 

iii) Mapa typu paliva 

Opis: mapa distribúcie rôznych typov paliva. Typ paliva je identifikovateľná súvislosť medzi palivovými prvkami konkrétnych druhov, formou, veľkosťou, usporiadaním alebo ďalšími charakteristikami, ktoré spôsobujú predvídateľnú rýchlosť šírenia požiaru alebo nemožnosť dostať požiar pod kontrolu za určitých poveternostných podmienok, pričom sa používajú štandardné modely správania sa paliva pri požiari. 

Priestorové rozlíšenie: 100 m alebo presnejšie.

Frekvencia: aspoň každé dva roky. 

h)Narušenia v pokrytí stromami 

Opis: mapy oblastí, v ktorých došlo k významnej zmene pokrytia stromami, či už dočasne, alebo v dôsledku postupnej degradácie, vrátane týchto parametrov na podrobnú charakterizáciu zistených narušení:

i) čas – deň v roku označujúci začiatok zisteného narušenia;

ii) rozsah – opis rozsahu narúšajúcej anomálie v porovnaní s východiskovou úrovňou, vo vyjadrení na základe fotosyntetickej aktivity;

iii) obnova – opis trvania a rozsahu návratu na východiskovú úroveň po narušení.

Priestorové rozlíšenie: 10 m alebo presnejšie.

Frekvencia: aspoň raz ročne. 

PRÍLOHA II

ZOZNAM ÚDAJOV O LESOCH UVEDENÝCH V ČLÁNKU 5 ODS. 3 A ICH TECHNICKÉ ŠPECIFIKÁCIE 

a)Les, ktorý je k dispozícii na dodávku dreva, a les, ktorý nie je k dispozícii na dodávku dreva 

Opis:  Rozdelenie lesnatej plochy na:

i) les, ktorý je k dispozícii na dodávku dreva – lesy, v ktorých environmentálne, sociálne ani ekonomické obmedzenia nemajú významný vplyv na súčasnú ani potenciálnu dodávku dreva. Tieto obmedzenia môžu byť stanovené právnymi aktmi, rozhodnutiami správcu alebo vlastníka alebo inými faktormi;  

ii) les, ktorý nie je k dispozícii na dodávku dreva – celá lesnatá plocha, ktorá sa nepovažuje za les, ktorý je k dispozícii na dodávku dreva podľa písmena a). Ide o lesy, v ktorých environmentálne, sociálne, ekonomické alebo právne obmedzenia bránia významnej dodávke dreva. Do tejto kategórie patria:

1.    lesy s právnymi obmedzeniami alebo obmedzeniami vyplývajúcimi z iných politických rozhodnutí, ktoré úplne vylučujú alebo závažným spôsobom obmedzujú dodávku dreva z dôvodov, ako sú ochrana životného prostredia alebo biodiverzity (chránený les, národné parky, prírodné rezervácie a ďalšie chránené územia, napríklad územia osobitného environmentálneho, vedeckého, historického, kultúrneho alebo duchovného záujmu);

2.    lesy, v ktorých je príliš nízka fyzická produktivita alebo kvalita dreva, prípadne náklady na ťažbu a dopravu sú príliš vysoké, aby sa odôvodnila ťažba dreva, okrem príležitostných výrubov určených na samospotrebu.  

Jednotka: podiel lesnatej plochy.

Priestorové rozlíšenie: hodnota na národnej úrovni a úrovni NUTS 2.

Minimálna frekvencia zberu a zdieľania údajov: raz ročne. 

b)Objem dreva na pni (na hektár)

Opis: Agregovaný nadzemný objem všetkých živých a stojacich kmeňov na lesnatej ploche, rozdelený podľa typov európskych lesov. Zahrnuté sú objemy živých kmeňov s kôrou, meraných od výšky pňa po vrchol kmeňa (vrátane), s priemerom v prsnej výške viac než 0 cm (výška nad 1,30 m).

Jednotka: m3 ha–1.

Priestorové rozlíšenie: na národnej úrovni, úrovni NUTS 2 a úrovni monitorovacích miest.

Minimálna frekvencia zberu a zdieľania údajov: každých päť rokov. 

c)Čistý ročný prírastok (na hektár)

Opis: hrubý ročný prírastok mínus priemerné ročné prirodzené straty, t. j. stromy, ktoré odumreli počas obdobia medzi dvoma pozemnými prieskumami na monitorovacom mieste a zostali v lese nevyťažené, rozdelený podľa typov európskych lesov.

Hrubý ročný prírastok sa vymedzuje ako priemerný ročný prírastok živých stromov na lesnatej ploche počas obdobia medzi dvoma pozemnými prieskumami na monitorovacom mieste. Vyjadruje sa v objemovom prírastku a zahŕňa zložky rastu stromov s priemerom v prsnej výške ≥ 7,5 cm. Objemový prírastok zahŕňa prírastok kmeňa s kôrou od výšky pňa po priemer 7 cm na vrchole a v prípade listnatých drevín navyše zahŕňa veľké konáre s minimálnym priemerom 7 cm.

Čistý ročný prírastok zodpovedá hrubému ročnému prírastku, pričom sa vzťahuje na rovnakú špecifikovanú lesnatú plochu, na rovnaké obdobie medzi dvoma pozemnými prieskumami na monitorovacom mieste, použijú sa rovnaké prahové hodnoty a zahrnú sa rovnaké časti stromov.  

Jednotka: m3 ha–1 rok–1.

Priestorové rozlíšenie: na národnej úrovni, úrovni NUTS 2 a úrovni monitorovacích miest.

Presnosť: interval spoľahlivosti poskytovaných údajov. 

Minimálna frekvencia zberu a zdieľania údajov: každých päť rokov. 

d)Štruktúra porastu 

Opis: rozmanitosť rozloženia priemerov na danej lesnatej ploche.

Jednotka: počet stromov na hektár podľa tried „priemeru v prsnej výške“ a druhov stromov.

Priestorové rozlíšenie: úroveň monitorovacích miest. 

Minimálna frekvencia zberu a zdieľania údajov: každých päť rokov.

e)Druhové zloženie a bohatosť stromov

Opis: počet jedincov jednotlivých druhov stromov (prípadne nižších taxonomických kategórií) na danej lesnatej ploche.

Priestorové rozlíšenie: úroveň monitorovacích miest.

Minimálna frekvencia zberu a zdieľania údajov: každých päť rokov.

f)Typ európskych lesov

Opis: ako sa opisuje v technickej správe č. 9/2006 Európskej environmentálnej agentúry.

Typy európskych lesov sú ekologicky odlišné lesné spoločenstvá s prevládajúcimi špecifickými zoskupeniami stromov v závislosti najmä od šírkovej a výškovej zonálnosti európskej vegetácie a od vnútornej klimatickej a edafickej variability v jednotlivých pásmach. Lesy sa kategorizujú do 14 kategórií na základe metodiky uvedenej v publikácii Giannetti, F., Barbati, A., Mancini, L.D. a kol., European Forest Types: toward an automated classification (Typy európskych lesov: automatizovaná klasifikácia), Annals of Forest Science 75, 6 (2018).

Priestorové rozlíšenie:  agregovaná hodnota na národnej úrovni, vyjadrujúca lesnatú plochu podľa typu európskych lesov, úroveň monitorovacích miest.

Minimálna frekvencia zberu a zdieľania údajov: každých päť rokov – s cieľom zachytiť zmeny v type európskych lesov zaznamenané medzi návštevami na monitorovacom mieste.

g)Odstránené množstvá 

Opis: objem všetkých stromov, ktoré sa vyťažili a odstránili z lesov, vrátane dreva získaného v dôsledku prirodzených strát, počas obdobia vymedzeného ako kalendárny rok alebo lesný rok. Zahŕňa vyťaženú kmeňovinu a nekmeňové drevo, ako sú konáre, korene a pne. Ide o agregovanú hodnotu, ktorá zahŕňa drevné palivo a priemyselnú guľatinu.

Jednotka: 1 000 m3 pod kôrou.

Priestorové rozlíšenie: na národnej úrovni, s rozdelením podľa listnatých a ihličnatých druhov.

Minimálna frekvencia zberu a zdieľania údajov: raz ročne.

h)Odumreté drevo 

Opis: objem stojaceho a ležiaceho mŕtveho dreva a ležaniny s priemerom 10 cm alebo viac na lesnatej ploche. Objem stojaceho a ležiaceho mŕtveho dreva zahŕňa pne a korene.

Jednotka: m3 ha–1.

Priestorové rozlíšenie: na národnej úrovni, úrovni NUTS 2 a úrovni monitorovacích miest.

Minimálna frekvencia zberu a zdieľania údajov: každých päť rokov.

i)Umiestnenie lesných biotopov v lokalitách Natura 2000

Opis: umiestnenie lesných biotopov uvedených v bode 9 prílohy I k smernici 92/43/EHS v rámci lokalít s európskym významom a osobitných chránených území určených v súlade s článkom 4 uvedenej smernice.

Priestorové rozlíšenie: mierka mapy 1:25 000 alebo menšia.

Minimálna frekvencia zberu a zdieľania údajov: každých šesť rokov.

j)Index bežných druhov lesného vtáctva

Opis: ukazovateľ lesného vtáctva opisuje trendy početnosti bežných druhov lesného vtáctva, pokiaľ ide o jeho výskyt v Európe, v priebehu času. Ide o zložený index vytvorený na základe údajov z pozorovaní druhov vtáctva typického pre lesné biotopy v Európe. Index je založený na konkrétnom zozname druhov v každom členskom štáte. Index je založený na metodike opísanej v publikácii Brlík a kol., Long-term and large-scale multispecies dataset tracking population changes of common European breeding birds (Mnohodruhový súbor údajov s dlhodobým a rozsiahlym záberom, sledujúci zmeny populácie bežných druhov vtáctva hniezdiaceho v Európe), Sci Data 8, 21. 2021.

Minimálna frekvencia zberu a zdieľania údajov: každé tri roky.

k)Umiestnenie pralesov a pralesovitých porastov 

Opis: umiestnenie pralesov a pralesovitých porastov, ako sa vymedzuje v dokumente SWD(2023) 62: Usmernenia týkajúce sa vymedzenia, mapovania, monitorovania a prísnej ochrany primárnych pralesov a pralesovitých porastov EÚ. 

Priestorové rozlíšenie:  mierka mapy 1:25 000 alebo menšia. 

Harmonogram: zmapovanie umiestnení a poskytnutie údajov do 1. januára 2028.

l)Chránené lesnaté plochy

Opis: umiestnenie lesov v chránených územiach v súlade s podávaním správ o národne vymedzených územiach Európskej environmentálnej agentúre, doplnené o informácie o stupni ochrany vrátane prísnej ochrany a o súvisiacich režimoch obhospodarovania, ako sa uvádza vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo iných príslušných dokumentoch.

Priestorové rozlíšenie:  mierka mapy 1:25 000 alebo menšia.

Harmonogram: poskytnutie údajov do [Úrad pre publikácie – vložiť dátum 30 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] a každoročná aktualizácia údajov.

m)Produkcia výrobkov z dreva a obchod s nimi

Opis: údaje o produkcii výrobkov z dreva a obchode s nimi, ako sa uvádza v spoločnom dotazníku lesného hospodárstva a v príslušných používateľských príručkách.

Minimálna frekvencia zberu a zdieľania údajov: každé dva roky, zdieľanie údajov sa zosúladí s harmonogramom iniciatívy spoločného dotazníka lesného hospodárstva.

n)Lesná biomasa na výrobu bioenergie

Opis:

i) údaje o využívaní lesnej biomasy na výrobu energie v súlade s podávaním správ podľa časti I písm. m) bodu 1 prílohy IX k nariadeniu (EÚ) 2018/1999, rozdelené do týchto kategórií používateľov:

1.    výrobcovia energie, pre ktorých je výroba energie hlavnou činnosťou: elektrárne, ktorých hlavnou činnosťou je výroba elektrickej energie a/alebo tepla na predaj tretím stranám. Môžu byť vo verejnom alebo súkromnom vlastníctve. Predaj sa nemusí uskutočňovať prostredníctvom verejnej siete;

2.    závodní výrobcovia: elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu a/alebo teplo úplne alebo čiastočne na vlastnú potrebu, pričom táto činnosť podporuje ich hlavnú činnosť. Môžu byť vo verejnom alebo súkromnom vlastníctve. Patrí sem palivo použité na výrobu tepla spotrebúvaného v zariadení závodného výrobcu;

3.    domácnosti: zahŕňa spotrebu domácností bez palív používaných v doprave. Zahŕňa domácnosti so zamestnanými osobami;

4.    ostatné odvetvia: zahŕňa všetky ostatné hospodárske odvetvia, ktoré nie sú zahrnuté v predchádzajúcich kategóriách (napr. poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybolov, obchodné a verejné služby a doprava);

ii) údaje o výrobe „drevených peliet a drevených brikiet“ v súlade s hodnotami vykázanými podľa časti I písm. m) bodu 1 písm. a), b) a c) prílohy IX k nariadeniu (EÚ) 2018/1999, rozdelené podľa druhov surovín zahrnutých v uvedených písmenách a), b) a c).

Jednotka: všetky položky sa uvádzajú v 1 000 m3 pevného objemu s výnimkou čierneho výluhu a surového talového oleja, ktoré treba vykazovať v tonách.

Pokiaľ ide o kategórie časti 1 písm. m), bodu 1 písm. b) bodu iii), bodu 1 písm. c), bodu 1 písm. d) bodu i) a bodu 1 písm. d) bodu ii) prílohy IX k nariadeniu (EÚ) 2018/1999, uvádzajú sa konverzné faktory na 1 000 m3 ekvivalentu pevného dreva, ako sa vymedzujú v publikácii EHK OSN, 2010. Forest product conversion factors for the UNECE region (Konverzné faktory lesných produktov pre región EHK OSN), Ženeva.

Frekvencia zberu a zdieľania údajov: každé dva roky, zdieľanie údajov sa zosúladí s harmonogramom vykazovacej povinnosti podľa časti 1 písm. m) prílohy IX k nariadeniu (EÚ) 2018/1999.

PRÍLOHA III

OPISY K ÚDAJOM O LESOCH UVEDENÝM V ČLÁNKU 8

a)Narušenia lesov spôsobené inými faktormi než požiare 

Opis: mapy oblastí, v ktorých došlo k výraznej, ale pravdepodobne dočasnej zmene lesného porastu a lesného ekosystému. Dátový produkt obsahuje tieto zložky:

i) ročnú mapu narušení s uvedením pravdepodobnej príčiny narušenia a času v roku, keď sa narušenie začalo;

ii) monitorovanie narušení v takmer reálnom čase, ktoré poskytuje geolokalizované upozornenia na miesta, kde zrejme dochádza k narušeniu lesa alebo kde k nemu nedávno došlo.

b)Nadzemná biomasa

Opis: mapy biomasy, ktorá je súčtom týchto zložiek stojacich a živých stromov:

i) nadzemná časť pňa (vrátane kôry);

ii) kmeň od pňa po vrchol kmeňa vrátane kôry (prahová hodnota pre priemer v prsnej výške a priemer vrcholu kmeňa 0 cm);

iii) odumreté konáre;

iv) živé konáre;

v) lístie.

Do odhadov nadzemnej biomasy nie sú zahrnuté podzemné časti pňov, stromy s výškou do 1,3 m a kríky.  

c)Štruktúra lesa

Opis: mapy štrukturálnych vlastností lesa a zápoja lesa na základe vertikálneho a horizontálneho rozloženia korún a rozloženia ďalších parametrov súvisiacich s veľkosťou stromov.

d)Hodnota nedrevných lesných produktov 

Opis: obchodná trhová hodnota pri výstupe z lesa vzťahujúca sa na tovar pochádzajúci z lesov, ktorý predstavuje hmotné a fyzické predmety biologického pôvodu z iného materiálu než drevo, v súlade s najnovším dostupným dokumentom Terms and Definitions (Pojmy a definície), ktorý je sprievodným dokumentom k podávaniu správ na účely hodnotenia celosvetových lesných zdrojov vykonávaného organizáciou FAO.

e)Umiestnenie lesných biotopov mimo lokalít Natura 2000

Opis: umiestnenie lesných biotopov uvedených v prílohe I k smernici 92/43/EHS mimo lokalít s európskym významom a osobitných chránených území určených v súlade s článkom 4 uvedenej smernice.

f)Triedy prirodzenosti lesa 

Opis: delenie lesnatých plôch do tried „prirodzene sa obnovujúci les“, „les z umelej obnovy“ a „lesná plantáž“, ako sa vymedzuje v článku 2 bodoch 9, 10 a 11 nariadenia (EÚ) 2023/1115. 

g)Prítomnosť inváznych druhov 

Opis: mapy inváznych nepôvodných druhov rastlín a stromov na lesnatej ploche, ako sú vymedzené v zozname inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie vypracovanom v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 1 .

h)Rozmanitosť ostatnej vegetácie okrem stromov

Opis: mapy zachytávajúce bohatosť, zloženie a početnosť druhov rastlín iných než stromy na lesnatej ploche.

i)Ohrozené druhy

Opis: mapy výskytu ohrozených druhov v lesných ekosystémoch na základe klasifikácie do kategórií Červenej knihy IUCN.

j)Iná lesná pôda

Opis: mapy inej lesnej pôdy.

PRÍLOHA IV

ODPORÚČANÉ ASPEKTY DOBROVOĽNÝCH INTEGROVANÝCH DLHODOBÝCH PLÁNOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 13

1.PREHĽAD A PROCES VYPRACOVANIA PLÁNU

1.1.Zhrnutie 

1.2.Právny a politický kontext 

1.3.Verejná konzultácia 

2.VŠEOBECNÝ VÝVOJ LESNÝCH EKOSYSTÉMOV V ČLENSKOM ŠTÁTE 

2.1.Predpokladané trendy, hrozby, kumulatívne vplyvy a príležitosti v súvislosti s lesnými ekosystémami a ich službami v strednodobom až dlhodobom horizonte, okrem iného do roku 2040 a 2050, s ohľadom na príslušné údaje o lesoch uvedené v prílohe I a prílohe II. Integrované posúdenie, v ktorom sa zaisťujú synergie a riešia kompromisy medzi cieľmi pre jednotlivé odvetvia a prognózami podľa bodu 3.

2.2.Národné plány a ciele na rok 2030 a ďalšie roky týkajúce sa lesov, ak sú k dispozícii, a orientačné míľniky na roky 2040 a 2050. 

3.INFORMÁCIE O SEKTOROVÝCH ŠPECIFIKÁCH 

3.1.Biodiverzita 

3.1.1.Plánované alebo pravdepodobné budúce smerovanie alebo rozsah, pokiaľ ide o príslušné údaje o lesoch podľa prílohy I a prílohy II, predpokladané trendy v strednodobom až dlhodobom horizonte, okrem iného do roku 2040 a 2050.

3.1.2.Všeobecný opis hlavných hnacích síl, politík vrátane cieľov a opatrení, prepojenia na monitorovanie a plánovanie v rámci iných nástrojov politík. 

3.2.Lesné biohospodárstvo

3.2.1.Predpokladané trendy vo vývoji národného lesného biohospodárstva v strednodobom až dlhodobom horizonte, okrem iného do roku 2040 a 2050. Lesné biohospodárstvo zahŕňa sektory drevospracujúceho priemyslu, výroby bioenergie z lesných zdrojov, ako aj nedrevných produktov a služieb.

3.2.2.Všeobecný opis hlavných hnacích síl a politík vrátane cieľov a opatrení, prepojenia na monitorovanie a plánovanie v rámci iných nástrojov politík.

3.3.Zmierňovanie zmeny klímy v súvislosti so sekvestráciou uhlíka 

3.3.1.Plánované alebo pravdepodobné budúce smerovanie alebo rozsah, pokiaľ ide o príslušné údaje o lesoch podľa prílohy I a prílohy II, predpokladané trendy v strednodobom až dlhodobom horizonte, okrem iného do roku 2040 a 2050.

3.3.2.Všeobecný opis hlavných hnacích síl, politík vrátane cieľov a opatrení, prepojenia na monitorovanie a plánovanie v rámci iných nástrojov politík.

3.3.3.Prepojenia na poľnohospodárske politiky a politiky rozvoja vidieka. 

3.4.Adaptácia na zmenu klímy 

3.4.1.Predpokladané klimatické nebezpečenstvá a riziká v krátkodobom horizonte (súčasnosť – 2040), strednodobom horizonte (2041 – 2070) a dlhodobom horizonte (2070 – 2100). 

3.4.2.Všeobecný opis hlavných hnacích síl, politík vrátane cieľov a opatrení, prepojenia na monitorovanie a plánovanie v rámci iných nástrojov politík.

3.5.Posudzovanie a riadenie rizika katastrof

3.5.1.Opis cieľov posudzovania a riadenia rizika katastrof v lesoch s prepojením na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, smernicu 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík 2 a vnútroštátne posudzovanie rizík.

4.POZITÍVNE PRISPIEVAJÚCE FAKTORY

4.1.Odhady potrebných investícií 

4.2.Politiky a opatrenia pre súvisiaci výskum, vývoj a inovácie 

4.3.Odborná príprava a budovanie kapacít 

5.PRÍLOHY (v prípade potreby)

5.1.Podrobnosti o tvorbe modelov (vrátane predpokladov) a/alebo analýzy, ukazovatele. 

(1)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/1143/oj).

(2)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Text s významom pre EHP). (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27 – 34, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2007/60/oj).