Konsolidovaný TEXT: 32003L0087 — SK

Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

▼B

SMERNICA 2003/87/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z 13. októbra 2003,

o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v ►M9 Únii ◄ , a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES

(Text s významom pre EHP)

▼M2

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

▼B

Článok 1

Predmet

Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v ►M9 Únii ◄ (ďalej len „systém ►M9 Únie ◄ “) na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.

▼M15

Táto smernica zároveň stanovuje väčšie zníženie emisií skleníkových plynov s cieľom prispieť k takým úrovniam zníženia, ktoré sa z vedeckého hľadiska považujú za nevyhnutné na zabránenie nebezpečnej zmeny klímy. Prispieva k plneniu zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu a jej klimatických cieľov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 ( 1 ), a tým aj k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody ( 2 ).

▼M4

Táto smernica tiež ustanovuje opatrenia na hodnotenie a zavedenie prísnejšieho záväzku ►M9 Únie ◄ v oblasti znižovania emisií, presahujúceho 20 %, ktorý sa má uplatniť na základe toho, že ►M9 Únia ◄ odsúhlasí medzinárodnú dohodu o zmene klímy vedúcu k zníženiu emisií skleníkových plynov nad rámec zníženia požadovaného v článku 9, čoho prejavom je aj záväzok vo výške 30 % schválený na samite Európskej rady v marci 2007.

▼B

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

▼M15

Táto smernica sa vzťahuje na činnosti uvedené v prílohách I a III a na skleníkové plyny uvedené v prílohe II. Ak zariadenie, ktoré je zahrnuté do rozsahu pôsobnosti systému EU ETS z dôvodu prevádzky spaľovacích jednotiek s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW, zmení svoje výrobné procesy s cieľom znížiť svoje emisie skleníkových plynov a už nespĺňa uvedenú prahovú hodnotu, členský štát, v ktorom sa uvedené zariadenie nachádza, poskytne prevádzkovateľovi možnosti, aby po zmene svojich výrobných procesov zostal v rozsahu pôsobnosti systému EU ETS do konca súčasného a nasledujúceho päťročného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1 druhom pododseku. Prevádzkovateľ tohto zariadenia môže rozhodnúť, že zariadenie zostane v rozsahu pôsobnosti systému EU ETS len do konca súčasného päťročného obdobia alebo aj nasledujúceho päťročného obdobia, a to po zmene jeho výrobných procesov. Dotknutý členský štát oznámi Komisii zmeny v porovnaní so zoznamom predloženým Komisii podľa článku 11 ods. 1.

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek požiadavky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ ( 3 ).

▼M2

Uplatňovaním tejto smernice na gibraltárske letisko nie sú dotknuté príslušné právne pozície Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o spor o právomoc nad územím, na ktorom sa nachádza toto letisko.

▼B

Článok 3

Definície

Na účely tejto smernice sa používajú tieto definície:

„kvóta“ znamená kvótu oprávňujúcu vypustiť jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého počas určitej doby, ktoré je platné len na účely plnenia požiadaviek tejto smernice a ktoré je prenosné v súlade s ustanoveniami tejto smernice;

▼M15

„emisie“ je uvoľňovanie skleníkových plynov zo zdrojov v zariadení alebo uvoľňovanie plynov z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe I alebo z lodí vykonávajúcich činnosť námornej dopravy uvedenú v prílohe I, pričom ide o plyny špecifikované v súvislosti s danou činnosťou, alebo uvoľňovanie skleníkových plynov zodpovedajúcich činnosti uvedenej v prílohe III;

▼M4

„skleníkové plyny“ sú plyny uvedené v prílohe II a iné plynné zložky atmosféry, prírodné aj antropogénne, ktoré absorbujú a znova vyžarujú infračervené žiarenie;

▼M15

„povolenie na emisie skleníkových plynov“ je povolenie vydané v súlade s článkami 5, 6 a 30b;

▼B

„zariadenie“ znamená stacionárnu technologickú jednotku, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a akákoľvek iná priamo súvisiaca činnosť, ktorá má technické spojenie s činnosťami vykonávanými v danej prevádzkárni a ktorá by mohla mať vplyv na emisie a znečisťovanie;

„prevádzkovateľ“ znamená osobu, ktorá prevádzkuje alebo riadi zariadenie, alebo ktorej je delegovaná rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním zariadenia, v prípadoch ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy.

„osoba“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu;

▼M9

„nový účastník“ je akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v prílohe I, ktoré získalo povolenie na emisie skleníkových plynov po prvýkrát v období, ktoré začína tri mesiace pred lehotou na predloženie zoznamu podľa článku 11 ods. 1 a končí tri mesiace pred lehotou na predloženie nasledujúceho zoznamu podľa uvedeného článku;

▼B

„verejnosť“ znamená jednu alebo viac osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, združenia, organizácie alebo skupiny osôb;

„tona ekvivalentu oxidu uhličitého“ znamená jednu metrickú tonu oxidu uhličitého (CO2) alebo množstvo akéhokoľvek iného skleníkového plynu uvedeného v prílohe II s ekvivalentným potenciálom globálneho otepľovania;

▼M1

„Strana podľa prílohy I“ znamená stranu uvedenú v prílohe I k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách (UNFCCC), ktorá ratifikovala Kjótsky protokol, ako je uvedené v článku 1 ods. 7 Kjótskeho protokolu;

„projektová aktivita“ znamená projektovú aktivitu, ktorú schváli jedna alebo viaceré strany podľa prílohy I v súlade s článkom 6 alebo článkom 12 Kjótskeho protokolu a rozhodnutiami prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

„jednotka zníženia emisií“ alebo „ERU“ znamená jednotku vydanú podľa článku 6 Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

„certifikované zníženie emisií“ alebo „CER“ znamená jednotku vydanú podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu;

▼M2

„prevádzkovateľ lietadla“ je osoba, ktorá prevádzkuje lietadlo v čase, keď vykonáva leteckú činnosť uvedenú v prílohe I, alebo majiteľ lietadla v prípade, že táto osoba nie je známa alebo nie je určená majiteľom lietadla;

„prevádzkovateľ komerčnej leteckej dopravy“ je prevádzkovateľ, ktorý za úhradu poskytuje verejnosti služby pravidelnej alebo nepravidelnej leteckej dopravy týkajúce sa prepravy cestujúcich, nákladu alebo pošty;

„riadiaci členský štát“ je členský štát zodpovedný za správu ►M9 systému EÚ ETS ◄ s ohľadom na prevádzkovateľa lietadla v súlade s článkom 18a;

„započítané emisie z leteckej dopravy“ znamenajú emisie zo všetkých letov spadajúcich pod letecké činnosti uvedené v prílohe I, ktoré odlietajú z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu, a z letov, ktoré prilietajú na toto letisko z tretej krajiny;

„historické emisie z leteckej dopravy“ znamenajú priemer ročných emisií v kalendárnych rokoch 2004, 2005 a 2006 z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe I;

▼M4

„spaľovanie“ je každá oxidácia palív bez ohľadu na to, akým spôsobom sa využíva teplo, elektrická alebo mechanická energia, ktoré boli vyrobené v tomto procese, a ostatné priamo s tým spojené činnosti vrátane mokrého čistenia odpadového plynu;

▼M15 —————

▼M14

„vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2“ znamenajú účinky na klímu v dôsledku uvoľňovania oxidov dusíka (NOx), sadzových častíc a oxidovaných zlúčenín síry počas spaľovania paliva a účinky vodnej pary vrátane kondenzačných stôp z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe I;

▼M15

„lodná spoločnosť“ je vlastník lode alebo akákoľvek iná organizácia či osoba, ako je správca alebo nájomca lode, ktorá prevzala zodpovednosť za prevádzku lode od vlastníka lode a ktorá prijatím tejto zodpovednosti súhlasila s prevzatím všetkých povinností a zodpovedností vyplývajúcich z Medzinárodného kódexu pre bezpečné riadenie lodí a prevenciu znečisťovania, ktoré sa uvádzajú v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 336/2006 ( 4 );

„plavba“ je plavba v zmysle vymedzenia v článku 3 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 ( 5 );

„riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti“ je orgán zodpovedný za správu systému EU ETS v súvislosti s lodnou spoločnosťou v súlade s článkom 3gf;

„prístav zastavenia“ je prístav, v ktorom sa loď zastaví na nakládku alebo vykládku nákladu alebo na nalodenie alebo vylodenie cestujúcich, alebo prístav, v ktorom sa príbrežná loď zastaví, aby uvoľnila posádku; zastávky výhradne na účely doplnenia paliva, zásob, odpočinku posádky lode, ktorá nie je príbrežná loď, zastávky v suchom doku alebo na opravy lode, jej vybavenia alebo na opravy lode aj vybavenia, zastávky v prístave, ak loď potrebuje pomoc alebo je v núdzovej situácii, transfery z lode na loď vykonávané mimo prístavov, zastávky s výlučným cieľom nájsť útočisko pred nepriaznivým počasím alebo zastávky potrebné v rámci pátracích a záchranných akcií a zastávky kontajnerových lodí v susednom prístave na prekládku kontajnerov uvedených v zozname vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 3ga ods. 2 sú z toho vylúčené;

aa)

„osobná výletná loď“ je osobná loď, ktorá nemá žiadnu nákladnú palubu a je určená výlučne na komerčnú prepravu cestujúcich v ubytovacích zariadeniach počas plavby na mori;

ab)

„rozdielová zmluva“ je zmluva medzi Komisiou a výrobcom produktu s nízkymi alebo nulovými emisiami uhlíka vybraným prostredníctvom mechanizmu súťažného ponukového konania, ako je napríklad aukcia, a na základe ktorej sa výrobcovi poskytuje podpora z inovačného fondu pokrývajúca rozdiel medzi víťaznou cenou, tiež známou ako realizačná cena, na jednej strane a referenčnou cenou odvodenou od ceny vyrobeného produktu s nízkymi alebo nulovými emisiami uhlíka, trhovej ceny blízkej náhrady alebo kombinácie oboch týchto cien, na druhej strane;

ac)

„rozdielová zmluva v oblasti uhlíka“ je zmluva medzi Komisiou a výrobcom produktu s nízkymi alebo nulovými emisiami uhlíka vybraným prostredníctvom mechanizmu súťažného ponukového konania, ako je napríklad aukcia, a na základe ktorej sa výrobcovi poskytuje podpora z inovačného fondu, ktorá pokrýva rozdiel medzi víťaznou cenou, tiež známou ako realizačná cena na jednej strane a referenčnou cenou odvodenou od priemernej ceny kvót, na druhej strane;

ad)

„zmluva o pevnej prémii“ je zmluva medzi Komisiou a výrobcom produktu s nízkymi alebo nulovými emisiami uhlíka vybraným prostredníctvom mechanizmu súťažného ponukového konania, ako je napríklad aukcia, a na základe ktorej sa výrobcovi poskytuje podpora vo forme pevne stanovenej sumy na jednotku vyrobeného produktu;

ae)

„regulovaný subjekt“ na účely kapitoly IVa je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba okrem akéhokoľvek konečného spotrebiteľa palív, ktorá vykonáva činnosť uvedenú v prílohe III a ktorá patrí do jednej z týchto kategórií:

ak dané palivo prechádza daňovým skladom vymedzeným v článku 3 bode 11 smernice Rady (EÚ) 2020/262 ( 6 ), oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu v zmysle článku 3 bodu 1 uvedenej smernice, ktorý je povinný zaplatiť spotrebnú daň, ktorá mu vznikla podľa článku 7 uvedenej smernice;

ii)

ak sa neuplatňuje bod i) tohto bodu, akákoľvek iná osoba povinná zaplatiť spotrebnú daň, ktorá jej vznikla podľa článku 7 smernice (EÚ) 2020/262 alebo článku 21 ods. 5 prvého pododseku smernice Rady 2003/96/ES ( 7 ), pokiaľ ide o palivá, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa tejto smernice;

iii)

ak sa neuplatňujú body i) a ii) tohto bodu, akákoľvek iná osoba, ktorú musia zaregistrovať relevantné príslušné orgány členského štátu na účely povinnosti zaplatenia spotrebnej dane, vrátane akejkoľvek osoby oslobodenej od platenia spotrebnej dane, ako sa uvádza v článku 21 ods. 5 štvrtom pododseku smernice 2003/96/ES;

iv)

ak sa neuplatňujú body i), ii) a iii), alebo ak je za zaplatenie tej istej spotrebnej dane spoločne a nerozdielne zodpovedných niekoľko osôb, akákoľvek iná osoba určená členským štátom;

af)

„palivo“ na účely kapitoly IVa tejto smernice je každý energetický výrobok uvedený v článku 2 ods. 1 smernice 2003/96/ES vrátane palív uvedených v tabuľke A a tabuľke C prílohy I k uvedenej smernici, ako aj akýkoľvek iný produkt zamýšľaný na použitie, ponúkaný na predaj alebo používaný ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo, ako sa uvádza v článku 2 ods. 3 uvedenej smernice, a to aj na výrobu elektrickej energie;

ag)

„uvedenie do daňového voľného obehu“ na účely kapitoly IVa tejto smernice znamená uvedenie do daňového voľného obehu v zmysle článku 6 ods. 3 smernice (EÚ) 2020/262;

ah)

„cena plynu TTF“ na účely kapitoly IVa je cena jednomesačnej futures zmluvy na plyn dohodnutá vo virtuálnom obchodnom uzle Titel Transfer Facility (TTF), ktorý prevádzkuje spoločnosť Gasunie Transport Services B.V.;

ai)

„cena ropy Brent“ na účely kapitoly IVa je cena jednomesačnej futures zmluvy na ropu používaná ako referenčná cena na nákup ropy.

▼M2

KAPITOLA II

▼M15

LETECKÁ A NÁMORNÁ DOPRAVA

Článok 3a

Rozsah pôsobnosti

Články 3b až 3g sa uplatňujú na prideľovanie a vydávanie kvót v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy uvedenými v prílohe I. Články 3ga až 3gg sa uplatňujú v súvislosti s činnosťami námornej dopravy uvedenými v prílohe I.

▼M2

Článok 3b

Činnosti leteckej dopravy

Do 2. augusta 2009 Komisia v súlade s ►M9 postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2 ◄ vypracuje usmernenia pre podrobný výklad činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I.

Článok 3c

Celkové množstvo kvót pre leteckú dopravu

Za obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 sa celkové množstvo kvót, ktoré majú byť pridelené prevádzkovateľom lietadiel, rovná 97 % historických emisií z leteckej dopravy.

▼M14 —————

▼M2

Komisia preskúma celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť prevádzkovateľom lietadiel, v súlade s článkom 30 ods. 4.

▼M8

3a.

Akékoľvek prideľovanie kvót pre činnosti leteckej dopravy smerujúce na letiská nachádzajúce sa v krajinách mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a z týchto letísk, ku ktorému dôjde po 31. decembri 2023, podlieha preskúmaniu uvedenému v článku 28b.

▼M2

Do 2. augusta 2009 Komisia rozhodne o historických emisiách z leteckej dopravy na základe najlepších dostupných údajov vrátane odhadov založených na aktuálnych dopravných informáciách. Toto rozhodnutie preskúma výbor uvedený v článku 23 ods. 1.

▼M14

Komisia určí celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť prevádzkovateľom lietadiel na rok 2024, na základe celkového množstva kvót pridelených prevádzkovateľom lietadiel, ktorí vykonávali činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I v roku 2023, zníženého o lineárny redukčný koeficient uvedený v článku 9 a uverejní toto množstvo, ako aj množstvo bezodplatného prideľovania kvót, ku ktorému by došlo v roku 2024 podľa pravidiel bezodplatného prideľovania platných predtým, ako sa smernicou Európskemu parlamentu a Rady (EÚ) 2023/958 ( 8 ) zaviedli zmeny.

Na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2030 sa maximálne 20 miliónov z celkového množstva kvót uvedených v odseku 5 vyhradí pre komerčných prevádzkovateľov lietadiel na transparentnom, rovnakom a nediskriminačnom základe na používanie udržateľných leteckých palív a iných leteckých palív, ktoré nepochádzajú z fosílnych palív identifikovaných v nariadení o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu na dosiahnutie minimálneho podielu udržateľných leteckých palív, ktorý musí obsahovať letecké palivo sprístupnené prevádzkovateľom lietadiel na letiskách Únie dodávateľmi leteckých palív podľa uvedeného nariadenia pre podzvukové lety, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3 tejto smernice. V prípade, že na letisku nemožno oprávnené letecké palivo fyzicky priradiť ku konkrétnemu letu, kvóty vyhradené podľa tohto pododseku musia byť k dispozícii na oprávnené letecké palivá natankované na danom letisku úmerne emisiám z letov prevádzkovateľa lietadla z daného letiska, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3 tejto smernice.

Kvóty vyhradené podľa prvého pododseku tohto odseku prideľujú členské štáty na pokrytie časti alebo celého cenového rozdielu medzi používaním fosílneho petroleja a používaním príslušných oprávnených leteckých palív, pričom zohľadnia stimuly vyplývajúce z ceny uhlíka a harmonizovaných minimálnych úrovní zdaňovania fosílnych palív. Pri výpočte tohto cenového rozdielu Komisia zohľadní technickú správu uverejnenú Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva podľa nariadenia o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu. Členské štáty zabezpečia viditeľnosť financovania podľa tohto odseku spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám uvedeným v článku 30m ods. 1 písm. a) a b) tejto smernice.

Kvóty pridelené podľa tohto odseku sa vzťahujú na:

70 % zostávajúceho cenového rozdielu medzi používaním fosílneho petroleja a vodíka z obnoviteľných zdrojov energie a moderných biopalív vymedzených v článku 2 druhom odseku bode 34 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 ( 9 ), v prípade ktorých je emisný faktor nula podľa prílohy IV alebo podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 tejto smernice;

95 % zostávajúceho cenového rozdielu medzi používaním fosílneho petroleja a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v súlade s článkom 25 smernice (EÚ) 2018/2001 používaných v leteckej doprave, v prípade ktorých je emisný faktor nula podľa prílohy IV alebo podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 tejto smernice;

100 % zostávajúceho cenového rozdielu medzi používaním fosílneho petroleja a akéhokoľvek oprávneného leteckého paliva, ktoré nie je získané z fosílnych palív uvedených v prvom pododseku tohto odseku, na letiskách, ktoré sa nachádzajú na ostrovoch s rozlohou menšou ako 10 000 km2 a bez cestného alebo železničného spojenia s pevninou, na letiskách, ktoré nie sú dostatočne veľké na to, aby boli vymedzené ako letiská Únie v súlade s nariadením o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu, a na letiskách nachádzajúcich sa v najvzdialenejšom regióne;

v iných prípadoch ako sú uvedené v písmenách a), b) a c) na 50 % zostávajúceho cenového rozdielu medzi používaním fosílneho petroleja a akýmkoľvek oprávneným leteckým palivom, ktoré nepochádza z fosílnych palív uvedených v prvom pododseku tohto odseku.

Pri prideľovaní kvót podľa tohto odseku sa môže zohľadniť možná podpora z iných systémov na vnútroštátnej úrovni.

Komerční prevádzkovatelia lietadiel môžu každoročne požiadať o pridelenie kvót na základe množstva každého oprávneného leteckého paliva podľa tohto odseku, ktoré sa používajú na účely letov, za ktoré sa musia odovzdať kvóty v súlade s článkom 12 ods. 3 v období od 1. januára 2024 do 31. decembra 2030, s výnimkou letov, v prípade ktorých sa uvedená požiadavka považuje za splnenú podľa článku 28a ods. 1 Ak v danom roku dopyt po kvótach na použitie takýchto palív prevyšuje dostupnosť kvót, množstvo kvót sa pri prideľovaní na daný rok jednotne zníži všetkým dotknutým prevádzkovateľom lietadiel.

Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie podrobnosti o priemernom rozdiele nákladov medzi fosílnym petrolejom, pričom zohľadní stimuly vyplývajúce z ceny uhlíka a z harmonizovaných minimálnych úrovní zdaňovania fosílnych palív, a príslušnými oprávnenými leteckými palivami, a to každoročne za predchádzajúci rok.

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením podrobných pravidiel ročného výpočtu rozdielu v nákladoch uvedeného v šiestom pododseku tohto odseku, prideľovania kvót na používanie palív uvedených v prvom pododseku tohto odseku a výpočtu emisií skleníkových plynov ušetrených v dôsledku používania palív nahlásených podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 ods. 1 a stanovením opatrení na zohľadnenie stimulov vyplývajúcich z ceny uhlíka a z harmonizovaných minimálnych úrovní zdaňovania fosílnych palív.

Komisia do 1. januára 2028 vykoná hodnotenie uplatňovania tohto odseku a výsledky tohto hodnotenia včas predloží Európskemu parlamentu a Rade v správe. K správe sa môže podľa potreby pripojiť legislatívny návrh na pridelenie obmedzeného a časovo ohraničeného množstva kvót do 31. decembra 2034 s cieľom ďalej stimulovať používanie palív uvedených v prvom pododseku tohto odseku, najmä používanie palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v súlade s článkom 25 smernice (EÚ) 2018/2001 používaných v leteckej doprave, v prípade ktorých je emisný faktor nula podľa prílohy IV alebo podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 tejto smernice.

Od 1. januára 2028 Komisia vyhodnotí uplatňovanie tohto odseku vo výročnej správe, ktorú musí predložiť podľa článku 10 ods. 5

Pokiaľ ide o lety s odletom z letiska nachádzajúceho sa v EHP a príletom na letisko nachádzajúce sa v EHP, vo Švajčiarsku alebo v Spojenom kráľovstve, a na ktoré sa v roku 2023 EU ETS nevzťahoval, celkové množstvo kvót, ktoré sa majú prideliť prevádzkovateľom lietadiel – znížené o lineárny koeficient zníženia uvedený v článku 9 – sa zvýši o úrovne pridelených kvót vrátane bezodplatného prideľovania a obchodovania formou aukcie, ktoré by sa uskutočnili, ak by sa na ne v danom roku EU ETS vzťahoval.

Odchylne od článku 12 ods. 3, článku 14 ods. 3 a článku 16 členské štáty považujú požiadavky stanovené v uvedených ustanoveniach za splnené a neprijmú žiadne opatrenia proti prevádzkovateľom lietadiel, pokiaľ ide o emisie uvoľnené do 31. decembra 2030 z letov medzi letiskom nachádzajúcim sa v najvzdialenejšom regióne členského štátu a letiskom nachádzajúcim sa v tom istom členskom štáte vrátane iného letiska nachádzajúceho sa v tom istom najvzdialenejšom regióne alebo v inom najvzdialenejšom regióne toho istého členského štátu.

▼M2

Článok 3d

Metóda prideľovania kvót pre leteckú dopravu prostredníctvom aukcií

▼M14

V rokoch 2024 a 2025 sa s 15 % kvót uvedených v článku 3c ods. 5 a 7, ako aj 25 % v roku 2024 a 50 % v roku 2025 zo zvyšných 85 % týchto kvót, v súvislosti s ktorým by sa uskutočnilo bezodplatné prideľovanie, obchoduje formou aukcie s výnimkou množstiev kvót uvedených v článku 3c ods. 6 a článku 10a ods. 8 štvrtom pododseku. Zvyšok kvót na tieto roky sa prideľuje bezodplatne.

Od 1. januára 2026 sa obchoduje formou aukcie s celým množstvom kvót, v súvislosti s ktorými by sa v uvedenom roku uskutočnilo bezodplatné prideľovanie, s výnimkou množstva kvót uvedeného v článku 3c ods. 6 a článku 10a ods. 8 štvrtom pododseku.

▼M14

1a.

Kvóty, ktoré sa prideľujú bezodplatne, sa prideľujú prevádzkovateľom lietadiel proporcionálne podľa ich podielu overených emisií z činností leteckej dopravy nahlásených za rok 2023. Pri uvedenom výpočte sa zohľadňujú aj overené emisie z činností leteckej dopravy nahlásené v súvislosti s letmi, na ktoré sa vzťahuje EU ETS až od 1. januára 2024. Do 30. júna príslušného roku príslušné orgány vydajú kvóty, ktoré sú pridelené bezodplatne na daný rok.

▼M14 —————

▼M14

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o podrobné podmienky obchodovania členských štátov formou aukcie s kvótami pre leteckú dopravu v súlade s odsekmi 1 a 1a tohto článku, a to aj vrátane podrobných podmienok obchodovania formou aukcie, ktoré sú nevyhnutné na prenos podielu príjmov z takého obchodovania formou aukcie do všeobecného rozpočtu Únie vo forme vlastných zdrojov v súlade s článkom 311 tretím odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Množstvo kvót, s ktorými má každý členský štát obchodovať formou aukcie v jednotlivom období, je úmerný jeho podielu na celkových pridelených emisiách z leteckej dopravy za všetky členské štáty za referenčný rok nahlásený podľa článku 14 ods. 3 a overený podľa článku 15. Pre každé obdobie uvedené v článku 13 je referenčným rokom kalendárny rok, ktorý sa končí 24 mesiacov pred začiatkom obdobia, na ktoré sa obchodovanie formou aukcie vzťahuje. Delegovanými aktmi sa zabezpečí dodržiavanie zásad stanovených v článku 10 ods. 4 prvom pododseku.

Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, s výnimkou príjmov stanovených ako vlastné zdroje v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ a zahrnutých do všeobecného rozpočtu Únie. Členské štáty použijú príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie alebo ekvivalent vyjadrený vo finančnej hodnote uvedených príjmov v súlade s článkom 10 ods. 3 tejto smernice.

▼M2

Informácie poskytnuté Komisii podľa tejto smernice nezbavujú členské štáty oznamovacej povinnosti ustanovenej v článku 88 ods. 3 zmluvy.

▼M14 —————

▼M15

Článok 3g

Plány monitorovania a podávania správ

Riadiaci členský štát zabezpečí, aby každý prevádzkovateľ lietadla predložil príslušnému orgánu v danom členskom štáte plán monitorovania, v ktorom sa stanovujú opatrenia na monitorovanie emisií a podávanie správ o nich, a aby boli tieto plány schválené príslušným orgánom v súlade s vykonávacími aktmi uvedenými v článku 14.

▼M15

Článok 3ga

Rozsah uplatňovania na činnosti námornej dopravy

Prideľovanie kvót a uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa ich odovzdávania v súvislosti s činnosťami námornej dopravy sa vzťahuje na päťdesiat percent (50 %) emisií z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré odchádzajú z prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu a prichádzajú do prístavu zastavenia mimo právomoci členského štátu, na päťdesiat percent (50 %) emisií z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré odchádzajú z prístavu zastavenia mimo právomoci členského štátu a prichádzajú do prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu, sto percent (100 %) emisií z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré odchádzajú z prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu a prichádzajú do prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu, a sto percent (100 %) emisií z lodí v prístave zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu.

Komisia do 31. decembra 2023 prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví zoznam susedných prístavov na prekládku kontajnerov a následne uvedený zoznam aktualizuje každé dva roky do 31. decembra.

V uvedených vykonávacích aktoch sa uvedie prístav ako susedný prístav na prekládku kontajnerov, ak podiel prekládky kontajnerov meraný v jednotkách zodpovedajúcich kontajneru s dĺžkou 20 stôp presahuje 65 % celkového objemu kontajnerovej dopravy v danom prístave v poslednom dvanásťmesačnom období, za ktoré sú k dispozícii príslušné údaje, a ak sa tento prístav nachádza mimo Únie, ale menej ako 300 námorných míľ od prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu. Na účely tohto odseku sa kontajnery považujú za prekladané, ak sa vykladajú z lode do prístavu výlučne na účely naloženia na inú loď. Zoznam stanovený Komisiou podľa prvého pododseku nezahŕňa prístavy nachádzajúce sa v tretej krajine, v prípade ktorých táto tretia krajina účinne uplatňuje opatrenia rovnocenné s touto smernicou.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

Články 9, 9a a 10 sa uplatňujú na činnosti námornej dopravy rovnakým spôsobom, ako sa uplatňujú na iné činnosti, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, pričom sa v súvislosti s článkom 10 uplatňuje táto výnimka.

Do 31. decembra 2030 sa určitý podiel kvót pridelí členským štátom s pomerom lodných spoločností, za ktoré by zodpovedali podľa článku 3gf v porovnaní s ich počtom obyvateľov v roku 2020 a na základe údajov dostupných za roky 2018 až 2020, ktorý presahuje 15 lodných spoločností na milión obyvateľov. Množstvo kvót zodpovedá 3,5 % z dodatočného množstva kvót v dôsledku zvýšenia stropu pre námornú dopravu uvedeného v článku 9 ods. 3 v príslušnom roku. Pre roky 2024 a 2025 sa množstvo kvót navyše vynásobí percentuálnymi podielmi uplatniteľnými na príslušný rok podľa článku 3gb prvého odseku písm. a) a b). Príjmy z obchodovania s uvedeným podielom kvót formou aukcie by sa mali použiť na účely uvedené v článku 10 ods. 3 prvom pododseku písm. g), pokiaľ ide o námorné odvetvie, a v písmenách f) a i). 50 % množstva kvót sa rozdelí medzi príslušné členské štáty na základe podielu lodných spoločností, za ktoré zodpovedajú, a zvyšok sa medzi ne rozdelí rovnakým dielom.

Článok 3gb

Postupné zavádzanie požiadaviek týkajúcich sa námornej dopravy

Lodné spoločnosti sú povinné odovzdávať kvóty podľa tohto harmonogramu:

40 % overených emisií nahlásených za rok 2024, na ktoré by sa vzťahovali požiadavky týkajúce sa odovzdávania kvót v súlade s článkom 12;

70 % overených emisií nahlásených za rok 2025, na ktoré by sa vzťahovali požiadavky týkajúce sa odovzdávania kvót v súlade s článkom 12;

100 % overených emisií nahlásených za rok 2026 a každý ďalší rok v súlade s článkom 12.

Ak sa v porovnaní s overenými emisiami z námornej dopravy za roky 2024 a 2025 odovzdá menej kvót, po stanovení rozdielu medzi overenými emisiami a odovzdanými kvótami za každý rok sa množstvo kvót zodpovedajúce uvedenému rozdielu, namiesto vydraženia formou aukcie podľa článku 10, zruší.

Článok 3gc

Ustanovenia o prevode nákladov súvisiacich so systémom EU ETS z lodnej spoločnosti na iný subjekt

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, že konečnú zodpovednosť za nákup paliva alebo prevádzku lode alebo oboje prevezme podľa zmluvného dojednania iný subjekt ako lodná spoločnosť, mala lodná spoločnosť nárok na náhradu nákladov zo strany tohto subjektu vyplývajúcich z odovzdania kvót.

„Prevádzka lode“ na účely tohto článku znamená určenie prepravovaného nákladu alebo trasy a rýchlosti lode. Lodná spoločnosť zostáva subjektom zodpovedným za odovzdávanie kvót, ako sa vyžaduje v článkoch 3gb a 12, a za celkové dodržiavanie ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica. Členské štáty zabezpečia, aby lodné spoločnosti, za ktoré zodpovedajú, plnili povinnosti odovzdať kvóty podľa článkov 3gb a 12 bez ohľadu na nárok takýchto lodných spoločností na náhradu nákladov vyplývajúcich z odovzdania zo strany komerčných prevádzkovateľov.

Článok 3gd

Monitorovanie a nahlasovanie emisií z námornej dopravy

Pokiaľ ide o emisie z činností námornej dopravy uvedených v prílohe I k tejto smernici, riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti zabezpečí, aby lodná spoločnosť, za ktorú nesie zodpovednosť, počas obdobia nahlasovania monitorovala a nahlasovala príslušné parametre a predkladala mu údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) 2015/757.

Článok 3ge

Pravidlá overovania a akreditácie pre emisie z námornej dopravy

Riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti zabezpečí, aby sa nahlasovanie údajov o súhrnných emisiách na úrovni lodnej spoločnosti, ktoré predložila lodná spoločnosť podľa článku 3gd tejto smernice, overilo v súlade s pravidlami overovania a akreditácie uvedenými v kapitole III nariadenia (EÚ) 2015/757.

Článok 3gf

Riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti

Riadiacim orgánom vo vzťahu k lodnej spoločnosti je:

v prípade lodnej spoločnosti registrovanej v členskom štáte, členský štát, v ktorom je daná lodná spoločnosť zaregistrovaná;

v prípade lodnej spoločnosti, ktorá nie je zaregistrovaná v členskom štáte, členský štát s najvyšším odhadovaným počtom zastavení v prístavoch v rámci plavieb, ktoré vykonala daná lodná spoločnosť za predchádzajúce štyri monitorované roky a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku 3ga;

v prípade lodnej spoločnosti, ktorá nie je zaregistrovaná v členskom štáte a ktorá v predchádzajúcich štyroch monitorovaných rokoch nevykonávala žiadnu plavbu patriacu do rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku 3ga, členský štát, v ktorom loď lodnej spoločnosti začala alebo ukončila svoju prvú plavbu patriacu do rozsahu pôsobnosti stanoveného v uvedenom článku.

Na základe najlepších dostupných informácií Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví:

do 1. februára 2024 zoznam lodných spoločností, ktoré vykonávali činnosť námornej dopravy uvedenú v prílohe I patriacu do rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku 3ga k 1. januáru 2024 alebo s účinnosťou od 1. januára 2024, a to s uvedením riadiaceho orgánu vo vzťahu k lodnej spoločnosti v súlade s odsekom 1 tohto článku;

do 1. februára 2026 a potom každé dva roky aktualizovaný zoznam s cieľom prideliť lodné spoločnosti zaregistrované v členskom štáte inému riadiacemu orgánu vo vzťahu k lodnej spoločnosti, ak zmenili členský štát registrácie v rámci Únie v súlade s odsekom 1 písm. a) tohto článku, alebo s cieľom zahrnúť doň lodné spoločnosti, ktoré následne vykonávali činnosť námornej dopravy stanovenú v prílohe I patriacu do rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku 3ga v súlade s odsekom 1 písm. c) tohto článku; a

do 1. februára 2028 a potom každé štyri roky aktualizovaný zoznam s cieľom prideliť lodné spoločnosti, ktoré nie sú registrované v členskom štáte, inému riadiacemu orgánu vo vzťahu k lodnej spoločnosti v súlade s odsekom 1 písm. b) tohto článku.

Riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti, ktorý je podľa zoznamu stanoveného podľa odseku 2 zodpovedný za lodnú spoločnosť, si ponecháva túto zodpovednosť bez ohľadu na následné zmeny v činnosti lodnej spoločnosti alebo jej v registrácii, až kým sa tieto zmeny neodzrkadlia v aktualizovanom zozname.

Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa správy lodných spoločností riadiacimi orgánmi vo vzťahu k lodnej spoločnosti podľa tejto smernice. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

Článok 3gg

Podávanie správ a preskúmanie

Ak Medzinárodná námorná organizácia (ďalej len „IMO“) prijme globálne trhové opatrenie na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy, Komisia preskúma túto smernicu s prihliadnutím na uvedené prijaté opatrenie.

Na uvedený účel Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade do 18 mesiacov od prijatia takéhoto globálneho trhového opatrenia a predtým, ako sa začne uplatňovať. V tejto správe Komisia preskúma globálne trhové opatrenie, pokiaľ ide o:

jeho ambície vzhľadom na ciele Parížskej dohody;

jeho celkovú environmentálnu integritu, a to aj v porovnaní s ustanoveniami tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na námornú dopravu; a

akúkoľvek otázku týkajúcu sa súladu medzi systémom EU ETS a týmto opatrením.

V prípade potreby môže Komisia k správe uvedenej v druhom pododseku tohto odseku pripojiť legislatívny návrh na zmenu tejto smernice spôsobom, ktorý je v súlade s cieľom Únie v oblasti klímy do roku 2030 a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanovenú v nariadení (EÚ) 2021/1119, a s cieľom zachovať environmentálnu integritu a účinnosť opatrení Únie v oblasti klímy, aby sa zabezpečil súlad medzi vykonávaním globálneho trhového opatrenia a systémom EU ETS a zároveň sa zabránilo akémukoľvek výraznému dvojitému zaťaženiu.

Ak IMO do roku 2028 neprijme globálne trhové opatrenie na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy v súlade s cieľmi Parížskej dohody a aspoň na úroveň porovnateľnú s úrovňou vyplývajúcou z opatrení Únie prijatých podľa tejto smernice, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma potrebu uplatňovať požiadavky týkajúce sa prideľovania a odovzdávania kvót v súvislosti s viac ako 50 % emisií z lodí vykonávajúcich plavby medzi prístavom zastavenia podliehajúcim právomoci členského štátu a prístavom zastavenia mimo právomoci členského štátu, a to vzhľadom na ciele Parížskej dohody. V tejto správe Komisia posúdi najmä pokrok na úrovni IMO a preskúma, či má niektorá tretia krajina trhové opatrenie rovnocenné s touto smernicou, a posúdi riziko zvýšenia praktík zameraných na vyhýbanie sa povinnostiam, a to aj prechodom na iné druhy dopravy alebo presunom prístavných uzlov do prístavov mimo Únie.

V prípade potreby je k správe uvedenej v prvom pododseku pripojený legislatívny návrh na zmenu tejto smernice.

Komisia monitoruje vykonávanie tejto kapitoly v súvislosti s námornou dopravou, najmä s cieľom odhaliť správanie zamerané na vyhýbanie sa povinnostiam s cieľom zabrániť takémuto správaniu v počiatočnom štádiu, vrátane zohľadnenia najvzdialenejších regiónov, a každé dva roky podáva správy od roku 2024 o vykonávaní tejto kapitoly v súvislosti s námornou dopravou a potenciálnych trendoch týkajúcich sa lodných spoločností, ktoré sa snažia obísť požiadavky tejto smernice. Komisia monitoruje aj vplyvy týkajúce sa okrem iného možného zvýšenia nákladov na dopravu, narušenia trhu a zmien v prístavnej doprave, ako sú úniky v prístavoch a presuny centier prekládky, celkovej konkurencieschopnosti námorného odvetvia v členských štátoch, a najmä vplyvov na tie služby lodnej dopravy, ktoré predstavujú základné služby územnej kontinuity. Vo vhodných prípadoch Komisia navrhne opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania tejto kapitoly v súvislosti s námornou dopravou, najmä opatrenia na riešenie týchto trendov týkajúcich sa lodných spoločností, ktoré sa snažia obísť požiadavky tejto smernice.

Komisia najneskôr do 30. septembra 2028 posúdi vhodnosť predĺženia uplatňovania článku 3ga ods. 3 druhého pododseku na obdobie po 31. decembri 2030 a vo vhodných prípadoch predloží na tento účel legislatívny návrh.

Komisia najneskôr do 31. decembra 2026 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma uskutočniteľnosť a hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy začlenenia emisií z lodí, vrátane príbrežných lodí, s hrubou priestornosťou menšou ako 5 000 ton, ale nie menšou ako 400 ton, do tejto smernice, vychádzajúc pritom najmä z analýzy priloženej k preskúmaniu nariadenia (EÚ) 2015/757, ktoré sa má uskutočniť do 31. decembra 2024.

V uvedenej správe sa posúdia aj prepojenia medzi touto smernicou a nariadením (EÚ) 2015/757 a využijú sa skúsenosti získané z jej uplatňovania. V uvedenej správe Komisia preskúma aj to, ako sa môže touto smernicou čo najlepšie zohľadniť využívanie lodných palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových zdrojov, a to na základe životného cyklu. Vo vhodných prípadoch sa k správe môžu pripojiť legislatívne návrhy.

▼M2

KAPITOLA III

STACIONÁRNE ZARIADENIA

▼M15

Článok 3h

Rozsah pôsobnosti

Ustanovenia tejto kapitoly sa vzťahujú na povolenia na emisie skleníkových plynov a na prideľovanie a vydávanie kvót v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe I, ktoré sú iné ako činnosti leteckej a činnosti námornej dopravy.

▼M4

Článok 4

Povolenia na emisie skleníkových plynov

Členské štáty zabezpečia, aby od 1. januára 2005 žiadne zariadenia nevykonávali činnosti uvedené v prílohe I, ktoré majú za následok emisie skleníkových plynov špecifikované vo vzťahu k danej činnosti, pokiaľ ich prevádzkovateľ nie je držiteľom povolenia vydaného príslušným orgánom v súlade s článkami 5 a 6, alebo dané zariadenie nie je vylúčené zo ►M9 systému EÚ ETS ◄ podľa článku 27. Toto sa uplatňuje aj na zariadenia, ktoré boli zahrnuté podľa článku 24.

▼B

Článok 5

Žiadosti o povolenia na emisie skleníkových plynov

Žiadosť o povolenie na emisie skleníkových plynov zasielaná príslušnému orgánu obsahuje opis:

zariadenia a jeho činností vrátane používanej technológie;

surovín a pomocných materiálov, ktorých používanie pravdepodobne povedie k vzniku emisií plynov uvedených v prílohe I;

zdrojov emisií plynov zo zariadenia, uvedených v prílohe I, a

▼M4

opatrení pripravovaných na monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách v súlade s ►M9 aktom ◄ uvedeným v článku 14.

▼B

Žiadosť musí tiež obsahovať netechnické zhrnutie detailov uvedených v prvom odseku.

Článok 6

Podmienky a obsah povolenia na emisie skleníkových plynov

Príslušné orgány vydajú povolenie na emisie skleníkových plynov, ktoré udeľuje schválenie na vypúšťanie skleníkových plynov z celého zariadenia alebo jeho časti, ak je presvedčený, že prevádzkovateľ je schopný monitorovať emisie a podávať správy.

Povolenie sa môže vzťahovať na jedno alebo viac zariadení v tej istej prevádzkárni prevádzkované tým istým prevádzkovateľom.

▼M9 —————

▼B

Povolenia na emisie skleníkových plynov obsahujú:

meno a adresu prevádzkovateľa;

opis činností a emisií zo zariadenia;

▼M4

plán monitorovania, ktorý spĺňa požiadavky podľa ►M9 aktu ◄ uvedeného v článku 14. Členské štáty môžu prevádzkovateľom umožniť aktualizáciu plánov monitorovania bez toho, aby zmenili povolenie. Prevádzkovatelia predkladajú všetky aktualizované plány monitorovania príslušnému orgánu na schválenie;

▼B

požiadavky na podávanie správ; a

▼M15

záväzok odovzdať kvóty v množstve rovnajúcom sa celkovým emisiám zariadenia v každom kalendárnom roku, ktoré sa overili v súlade s článkom 15, v lehote stanovenej v článku 12 ods. 3.

▼M4

Článok 7

Zmeny v súvislosti so zariadeniami

Prevádzkovateľ informuje príslušný orgán o každej pripravovanej zmene charakteru fungovania zariadenia, o každom jeho rozšírení alebo významnom znížení jeho kapacity, ktoré si môže vyžadovať aktualizáciu povolenia na emisie skleníkových plynov. Príslušný orgán aktualizuje povolenie, ak je to vhodné. Ak dôjde k zmene identity prevádzkovateľa zariadenia, príslušný orgán aktualizuje povolenie tak, aby obsahovalo meno a adresu nového prevádzkovateľa.

▼M15

Článok 8

Koordinácia so smernicou 2010/75/EÚ

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že ak zariadenia vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2010/75/EÚ, podmienky a postup na vydanie povolenia na emisie skleníkových plynov sa skoordinujú s tými, ktoré na vydanie povolenia stanovuje uvedená smernica. Požiadavky stanovené v článkoch 5, 6 a 7 tejto smernice možno zahrnúť do postupov stanovených smernicou 2010/75/EÚ.

Komisia preskúma účinnosť synergií so smernicou 2010/75/EÚ. Povolenia relevantné z hľadiska životného prostredia a klímy sa koordinujú s cieľom zabezpečiť účinné a rýchlejšie vykonávanie opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky. Komisia môže predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade v súvislosti s každým budúcim preskúmaním tejto smernice.

▼M4

Článok 9

Množstvo kvót pre celú ►M9 Úniu ◄

Množstvo kvót pre celú ►M9 Úniu ◄ , ktoré sa od roku 2013 začne vydávať každoročne, sa lineárne zníži od polovice obdobia rokov 2008 až 2012. V porovnaní s priemerným celkovým ročným množstvom kvót, ktoré členské štáty vydali v súlade s rozhodnutiami Komisie o ich národných alokačných plánoch na obdobie rokov 2008 až 2012, sa množstvo zníži o lineárny koeficient 1,74 %. ►A1 Množstvo kvót pre celú ►M9 Úniu ◄ sa v dôsledku pristúpenia Chorvátska zvýši len o množstvo kvót, s ktorými Chorvátsko bude obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 1. ◄

▼M9

Počnúc rokom 2021 predstavuje lineárny koeficient 2,2 %.

▼M15

V roku 2024 sa zníži celoúnijné množstvo kvót o 90 miliónov kvót. V roku 2026 sa celoúnijné množstvo kvót zníži o 27 miliónov kvót. V roku 2024 sa celoúnijné množstvo kvót zvýši o 78,4 miliónov kvót pre námornú dopravu. Lineárny koeficient predstavuje 4,3 % od roku 2024 do roku 2027 a 4,4 % od roku 2028. Lineárny koeficient sa uplatňuje aj na kvóty zodpovedajúce priemerným emisiám z námornej dopravy nahláseným v súlade s nariadením (EÚ) 2015/757 za roky 2018 a 2019, ktoré sú uvedené v článku 3ga tejto smernice. Komisia zverejní celoúnijné množstvo kvót 6. septembra 2023.

Od 1. januára 2026 a 1. januára 2027 sa množstvo kvót zvýši, aby sa zohľadnilo pokrytie iných emisií skleníkových plynov než emisií CO2 z činností námornej dopravy a pokrytie emisií z príbrežných plavidiel na základe ich emisií za posledný rok, za ktorý sú k dispozícii údaje. Bez ohľadu na článok 10 ods. 1 sa kvóty vyplývajúce z tohto zvýšenia sprístupnia na účely podpory inovácií v súlade s článkom 10a ods. 8.

▼M4

Článok 9a

Úprava množstva kvót pre celú ►M9 Úniu ◄

V prípade zariadení, ktoré boli začlenené do ►M9 systému EÚ ETS ◄ v období rokov 2008 až 2012 podľa článku 24 ods. 1, sa množstvo kvót, ktoré sa majú vydať od 1. januára 2013, upraví tak, aby vyjadrovalo priemerné ročné množstvo kvót vydaných pre tieto zariadenia v období ich začlenenia do ►M9 systému ◄ , upravené o lineárny koeficient uvedený v článku 9.

V prípade zariadení, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I a ktoré sú do ►M9 systému EÚ ETS ◄ začlenené len od roku 2013, členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia takýchto zariadení predkladali príslušným orgánom riadne podložené a nezávisle overené údaje o emisiách s cieľom zohľadniť ich pri úprave množstva kvót pre celú ►M9 Úniu ◄ , ktoré sa majú vydať.

Všetky takéto údaje sa predložia relevantnému príslušnému orgánu do 30. apríla 2010 v súlade s ustanoveniami prijatými podľa článku 14 ods. 1.

Ak sú predložené údaje riadne podložené, príslušný orgán ich oznámi Komisii do 30. júna 2010 a množstvo kvót, ktoré sa má vydať, upravené o lineárny koeficient uvedený v článku 9, sa zodpovedajúcim spôsobom upraví. V prípade zariadení produkujúcich iné skleníkové plyny než CO2 môže príslušný orgán oznámiť nižší objem emisií v súlade potenciálom zníženia emisií uvedených zariadení.

Komisia uverejní upravené množstvá uvedené v odsekoch 1 a 2 do 30. septembra 2010.

V prípade zariadení, ktoré sú vylúčené zo ►M9 systému EÚ ETS ◄ v súlade s článkom 27, množstvo kvót pre celú ►M9 Úniu ◄ ktoré sa majú vydať od 1. januára 2013, sa upraví smerom nadol tak, aby vyjadrovalo priemerné ročné overené emisie z týchto zariadení v období rokov 2008 až 2010 upravené o lineárny koeficient uvedený v článku 9.

▼M4

Článok 10

Obchodovanie s kvótami formou aukcie

▼M9

Od roku 2019 členské štáty obchodujú formou aukcie so všetkými kvótami, ktoré nie sú pridelené bezodplatne v súlade s článkami 10a a 10c tejto smernice a ktoré nie sú umiestnené do trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 ( 10 ) (ďalej len „trhová stabilizačná rezerva“) alebo zrušené v súlade s článkom 12 ods. 4 tejto smernice.

Od roku 2021 je podiel kvót určených na obchodovanie formou akcie 57 % bez toho, aby bolo dotknuté prípadné zníženie podľa článku 10a ods. 5a.

▼M15

2 % celkového množstva kvót v období rokov 2021 až 2030 sa vydražia formou aukcie s cieľom vytvoriť fond na zlepšenie energetickej efektívnosti a modernizáciu energetických systémov určitých členských štátov (ďalej len „prijímajúce členské štáty“), ako sa stanovuje v článku 10d (ďalej len „modernizačný fond“). V prípade uvedeného množstva kvót sú prijímajúcimi členskými štátmi členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa v trhových cenách je nižší ako 60 % priemeru Únie v roku 2013. Finančné prostriedky zodpovedajúce uvedenému množstvu kvót sa rozdelia v súlade s časťou A prílohy IIb.

Okrem toho sa 2,5 % celkového množstva kvót v období od roku 2024 do roku 2030 vydraží formou aukcie na účely modernizačného fondu. V prípade uvedeného množstva kvót sú prijímajúcimi členskými štátmi členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa v trhových cenách je nižší ako 75 % priemeru Únie v období rokov 2016 až 2018. Finančné prostriedky zodpovedajúce uvedenému množstvu kvót sa rozdelia v súlade s časťou B prílohy IIb.

▼M9

Zvyšné celkové množstvo kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie, sa rozdelí podľa odseku 2.

▼M7

1a.

Keď objem kvót, ktoré majú členské štáty obchodovať formou aukcie v poslednom roku každého obdobia uvedeného v ►M9 článku 13 ◄ tejto smernice, prekročí o viac ako 30 % očakávaný priemerný aukčný objem za prvé dva roky nasledujúceho obdobia pred uplatnením článku 1 ods. 5 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814, dve tretiny rozdielu medzi týmito objemami sa odpočítajú z aukčných objemov v poslednom roku obdobia a v rovnakých častiach sa pripočítajú k objemom, ktoré majú členské štáty obchodovať formou aukcie v prvých dvoch rokoch nasledujúceho obdobia.

▼M4

Celkové množstvo kvót, s ktorým obchoduje každý členský štát formou aukcie, má toto zloženie:

►M9 90 % ◄ celkového množstva kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, je rozdelených medzi členské štáty podielom, ktorý je totožný s podielom overených emisií príslušného členského štátu podľa ►M9 systému EÚ ETS ◄ za rok 2005 alebo s ich priemerom za obdobie rokov 2005 až 2007, podľa toho, ktorý údaj je vyšší;

▼M9

10 % celkového množstva kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, rozdelených medzi určité členské štáty na účely solidarity, rastu a vzájomných prepojení v Únii, čím sa zvýši množstvo kvót, s ktorými tieto členské štáty obchodujú formou aukcie podľa písmena a), o percentuálne podiely uvedené v prílohe IIa.

▼M9 —————

▼M4

Na účely písmena a) sa podiel členských štátov, ktoré sa nezúčastnili na ►M9 systéme EÚ ETS ◄ v roku 2005, vypočíta na základe ich overených emisií podľa ►M9 systému EÚ ETS ◄ v roku 2007.

▼M9

V prípade potreby sa percentuálny podiel uvedený v písmene b) primerane upraví, aby rozdelenie predstavovalo 10 %.

▼M15

Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenými v odseku 2 tohto článku, s výnimkou príjmov stanovených ako vlastné zdroje v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ a zahrnutých do rozpočtu Únie. Členské štáty použijú tieto príjmy s výnimkou príjmov použitých na kompenzáciu nepriamych nákladov na uhlík, ktoré sa uvádzajú v článku 10a ods. 6 tejto smernice, alebo ekvivalent vo finančnej hodnote uvedených príjmov, na účely plnenia jedného alebo viacerých z týchto cieľov:

▼M4

zníženie emisií skleníkových plynov vrátane príspevku do Globálneho fondu energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie a do adaptačného fondu, ktorého podmienky fungovania boli stanovené na konferencii o zmene klímy v Poznani (COP 14 a COP/MOP 4), prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy a financovanie výskumu a vývoja, ako aj demonštračných projektov v oblasti znižovania emisií a prispôsobovania sa zmene klímy vrátane účasti na iniciatívach v rámci európskeho strategického plánu pre energetické technológie a európskych technologických platforiem;

▼M15

vývoj obnoviteľných energií a sietí na prenos elektrickej energie s cieľom splniť záväzok Únie v oblasti obnoviteľných energií a ciele Únie v oblasti prepojiteľnosti, ako aj vývoj ďalších technológií, ktoré prispievajú k prechodu na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo, a pomoc pri plnení záväzku Únie zvýšiť energetickú efektívnosť podľa úrovní stanovených v príslušných legislatívnych aktoch vrátane výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov od samospotrebiteľov a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov;

opatrenia na zabránenie odlesňovaniu a podporu ochrany a obnovy rašelinísk, lesov a iných suchozemských alebo morských ekosystémov vrátane opatrení, ktoré prispievajú k ich ochrane, obnove a lepšiemu riadeniu, najmä pokiaľ ide o chránené morské oblasti, a na zvyšovanie zalesňovania a obnovy lesov šetrných k biodiverzite, a to aj v rozvojových krajinách, ktoré ratifikovali Parížsku dohodu, a opatrenia na prenos technológií a uľahčenie prispôsobovania sa nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy v týchto krajinách;

sekvestrácia prostredníctvom lesníctva a pôdy v Únii;

environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, najmä z elektrární na fosílne palivá tuhého skupenstva a z celého radu priemyselných odvetví a pododvetví vrátane zachytávania a ukladania v tretích krajinách a inovatívne technologické metódy odstraňovania uhlíka, ako je priame zachytávanie vo vzduchu a ukladanie;

investovanie do foriem dopravy, ktoré významne prispievajú k dekarbonizácii odvetvia, a urýchlenie prechodu na tieto formy dopravy vrátane rozvoja služieb a technológií osobnej a nákladnej železničnej dopravy a autobusovej dopravy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, opatrení na dekarbonizáciu námorného odvetvia vrátane zlepšenia energetickej efektívnosti lodí, prístavov, inovačných technológií a infraštruktúry a udržateľných alternatívnych palív, ako je vodík a amoniak, ktoré sa vyrábajú z obnoviteľných zdrojov, a bezemisných pohonných technológií, a financovanie opatrení na podporu dekarbonizácie letísk v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu;

▼M4

financovanie výskumu a vývoja v oblasti energetickej účinnosti a čistých technológií v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica;

▼M15

opatrenia, ktorých cieľom je zlepšiť energetickú efektívnosť, zlepšiť systémy diaľkového vykurovania a izoláciu, podporiť účinné a obnoviteľné systémy vykurovania a chladenia alebo podporiť hĺbkovú a viacstupňovú hĺbkovú obnovu budov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady ( 11 ), počnúc obnovou budov s najhoršou výkonnosťou;

▼M15

ha)

poskytovanie finančnej podpory na riešenie sociálnych aspektov v prípade domácností s nižšími a strednými príjmami, a to aj prostredníctvom zníženia rušivých daní a cieleným znížením ciel a poplatkov za elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov;

hb)

financovanie národných programov klimatických dividend s preukázaným pozitívnym vplyvom na životné prostredie, ako sa uvádza vo výročnej správe uvedenej v článku 19 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 ( 12 ).

▼M4

pokrytie správnych výdavkov na riadenie ►M9 systému EÚ ETS ◄ ;

▼M9

financovanie opatrení v oblasti klímy v zraniteľných tretích krajinách vrátane opatrení na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy;

▼M15

podpora budovania zručností a prerozdelenia pracovnej sily s cieľom prispieť k spravodlivému prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo, najmä v regiónoch, ktorých sa najviac dotkne zmena pracovných miest, a to v intenzívnej koordinácii so sociálnymi partnermi, a investície do zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pracovníkov potenciálne zasiahnutých transformáciou vrátane pracovníkov v námornej doprave;

riešenie akéhokoľvek zostávajúceho rizika úniku uhlíka v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 ( 13 ), pričom sa bude podporovať prechod a presadzovať ich dekarbonizácia v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

▼M15

Pri určovaní použitia príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie členské štáty zohľadnia potrebu pokračovať vo zvyšovaní medzinárodného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy v zraniteľných tretích krajinách uvedených v prvom pododseku písm. j).

▼M15

Predpokladá sa, že členské štáty splnili ustanovenia tohto odseku, ak zaviedli a vykonávajú politiky fiškálnej alebo finančnej podpory, a to najmä aj v rozvojových krajinách, alebo domáce regulačné politiky slúžiace na posilnenie finančnej podpory, ktoré boli vytvorené na účely stanovené v prvom pododseku a ktorých hodnota je rovnocenná príjmom uvedeným v prvom pododseku.

Členské štáty informujú Komisiu o použití príjmov a opatreniach prijatých podľa tohto odseku vo svojich správach predložených podľa článku 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1999, pričom v relevantných a vhodných prípadoch uvedú, ktoré príjmy sa používajú a aké opatrenia sa prijímajú na vykonávanie ich integrovaných národných energetických a klimatických plánov predložených v súlade s uvedeným nariadením a ich plány spravodlivej transformácie územia vypracované v súlade s článkom 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 ( 14 ).

Podávanie správ musí byť dostatočne podrobné, aby Komisia mohla posúdiť dodržiavanie ustanovení prvého pododseku členským štátmi.

▼M9

►M15 Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o harmonogram, správu a iné aspekty obchodovania formou aukcie, vrátane modalít obchodovania formou aukcie, ktoré sú potrebné na prevod podielu príjmov do rozpočtu Únie ako vonkajších pripísaných príjmov v súlade s článkom 30d ods. 4 tejto smernice alebo ako vlastných zdrojov v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ, s cieľom zabezpečiť, aby sa tento proces uskutočňoval otvorene, transparentne, harmonizovane a nediskriminačne. Na tento účel musí byť postup predvídateľný, najmä v súvislosti s harmonogramom a postupnosťou aukcií a odhadovaným množstvom kvót, ktoré sa sprístupnia. ◄

Uvedenými delegovanými aktmi sa zabezpečí, aby boli aukcie navrhnuté tak, aby:

prevádzkovatelia, a najmä malé a stredné podniky, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, mali úplný, spravodlivý a rovný prístup;

všetci účastníci mali prístup k rovnakým informáciám v rovnakom čase a aby účastníci neohrozovali priebeh aukcií;

organizácia aukcií a účasť na nich boli nákladovo efektívne a aby sa predchádzalo zbytočným administratívnym nákladom, a

bol zabezpečený prístup ku kvótam pre malé zdroje emisií.

▼M4

Členské štáty podávajú o každej aukcii správu týkajúcu sa riadneho vykonávania pravidiel obchodovania formou aukcie, najmä v súvislosti so spravodlivým a otvoreným prístupom, transparentnosťou, tvorbou cien a technickými a prevádzkovými aspektmi. Tieto správy sa predkladajú do jedného mesiaca od predmetnej aukcie a uverejňujú sa na internetovej stránke Komisie.

▼M15

Komisia monitoruje fungovanie európskeho trhu s uhlíkom. Každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní trhu s uhlíkom a iných relevantných politík v oblasti klímy a energetiky, ktorá obsahuje aj informácie o priebehu aukcií, likvidite a obchodovaných objemoch a súhrn informácií poskytnutých Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) v súlade s odsekom 6 tohto článku a informácií poskytnutých členskými štátmi o finančných opatreniach uvedených v článku 10a ods. 6. Členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby boli Komisii poskytnuté všetky relevantné informácie najneskôr dva mesiace pred tým, ako Komisia správu schváli.

▼M15

Orgán ESMA pravidelne monitoruje integritu a transparentnosť európskeho trhu s uhlíkom, najmä pokiaľ ide o volatilitu trhu a vývoj cien, fungovanie aukcií, obchodné operácie na trhu s emisnými kvótami a ich derivátmi vrátane mimoburzového obchodovania, likvidity a obchodovaných objemov, ako aj kategórie a obchodné správanie účastníkov trhu vrátane pozícií finančných sprostredkovateľov. Orgán ESMA zahrnie relevantné zistenia a podľa potreby poskytne odporúčania vo svojich posúdeniach pre Európsky parlament, Radu, Komisiu a Európsky výbor pre systémové riziká v súlade s článkom 32 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 ( 15 ). Na účely plnenia úloh uvedených v prvej vete tohto odseku orgán ESMA a relevantné príslušné orgány spolupracujú a vymieňajú si podrobné informácie o všetkých druhoch transakcií v súlade s článkom 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 ( 16 ).

▼M4

Článok 10a

Prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania platné v celej ►M9 Únii ◄

▼M9

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o plne harmonizované pravidlá platné v celej Únii týkajúce sa prideľovania kvót uvedených v odsekoch 4, 5, 7 a 19 tohto článku.

▼M4

Opatreniami uvedenými v prvom pododseku sa v možnom rozsahu určia referenčné úrovne ex ante pre celú ►M9 Úniu ◄ , aby sa zabezpečilo, že sa prideľovanie uskutoční spôsobom, ktorý nemotivuje k zvyšovaniu emisií, ale naopak motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám, pričom sa tam, kde sú k dispozícii príslušné zariadenia, zohľadnia najúčinnejšie techniky, náhrady, alternatívne výrobné procesy, vysoko účinná kogenerácia, účinné získavanie energie z odpadových plynov, využívanie biomasy a zachytávanie a ukladanie CO2. V súvislosti s výrobou elektrickej energie sa neprideľujú žiadne bezodplatné kvóty, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 10c, a s výnimkou elektrickej energie vyrábanej z odpadových plynov.

▼M15

Ak sa na zariadenie vzťahuje povinnosť vykonávať energetický audit alebo zaviesť certifikovaný systém energetického manažérstva podľa článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ ( 17 ) a ak sa nevykonajú odporúčania uvedené v správe o audite alebo odporúčania podľa certifikovaného systému energetického manažérstva, pokiaľ čas návratnosti príslušných investícií nepresiahne tri roky alebo ak náklady na tieto investície nie sú neprimerané, množstvo bezodplatne pridelených kvót sa zníži o 20 %. Množstvo bezodplatne pridelených kvót sa nezníži, ak prevádzkovateľ preukáže, že vykonal iné opatrenia vedúce k zníženiu emisií skleníkových plynov, ktoré sú rovnocenné s opatreniami odporúčanými v správe o audite alebo podľa certifikovaného systému energetického manažérstva pre dotknuté zariadenie.

Komisia doplní túto smernicu tým, že v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto odseku a bez toho, aby boli dotknuté pravidlá uplatniteľné podľa smernice 2012/27/EÚ, stanoví administratívne jednoduché harmonizované pravidlá uplatňovania tretieho pododseku tohto odseku, ktorými sa zabezpečí, aby uplatňovanie kondicionality neohrozovalo rovnaké podmienky, environmentálnu integritu alebo rovnaké zaobchádzanie so zariadeniami v celej Únii. V týchto harmonizovaných pravidlách sa stanovia najmä lehoty, kritériá uznávania vykonaných opatrení energetickej efektívnosti, ako aj alternatívnych opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov, pričom sa použije postup pre vnútroštátne vykonávacie opatrenia v súlade s článkom 11 ods. 1 tejto smernice.

Okrem požiadaviek stanovených v treťom pododseku tohto odseku sa zníženie o 20 % uvedené v danom pododseku uplatní, ak do 1. mája 2024 prevádzkovatelia zariadení, ktorých úrovne emisií skleníkových plynov sú vyššie ako 80. percentil úrovní emisií pre príslušné referenčné hodnoty týkajúce sa produktov, nevypracovali plán klimatickej neutrality pre každé z týchto zariadení v súvislosti s jeho činnosťami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Tento plán musí obsahovať prvky uvedené v článku 10b ods. 4 a musí sa vypracovať v súlade s vykonávacími aktmi stanovenými v uvedenom článku. Článok 10b ods. 4 sa vykladá tak, že sa vzťahuje len na úroveň zariadenia. Dosiahnutie cieľov a čiastkových cieľov uvedených v článku 10b ods. 4 treťom pododseku písm. b) sa overí za obdobie do 31. decembra 2025 a následne za každé obdobie končiace 31. decembra každého piateho roka v súlade s postupmi overovania a akreditácie stanovenými v článku 15. Bezodplatné kvóty nad 80 % sa nepridelia, ak nebolo overené dosiahnutie priebežných cieľov a čiastkových cieľov za obdobie do konca roka 2025 alebo za obdobie rokov 2026 až 2030.

Kvóty, ktoré sa nepridelia z dôvodu zníženia množstva bezodplatne pridelených kvót v súlade s tretím a piatym pododsekom tohto odseku, sa použijú na oslobodenie zariadení od úpravy v súlade s odsekom 5 tohto článku. Ak akékoľvek z uvedených kvóty zostanú, 50 % z nich sa sprístupní na podporu inovácií v súlade s odsekom 8 tohto článku. So zvyšnými 50 % uvedených kvót sa bude obchodovať formou aukcie v súlade s článkom 10 ods. 1 tejto smernice a členské štáty by mali použiť príslušné príjmy na riešenie akéhokoľvek zostávajúceho rizika úniku uhlíka v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje príloha I k nariadeniu (EÚ) 2023/956, pričom sa bude podporovať prechod a presadzovať ich dekarbonizácia v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

Zariadeniam v odvetviach alebo pododvetviach sa nepridelia žiadne bezodplatné kvóty, pokiaľ sa na ne vzťahujú iné opatrenia na riešenie rizika úniku uhlíka stanovené v nariadení (EÚ) 2023/956. Opatrenia uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa zodpovedajúcim spôsobom upravia.

▼M15

Tieto referenčné úrovne sa pre každé odvetvie a pododvetvie v zásade vypočítavajú na základe produktov, a nie vstupov, čo umožní maximálne zníženie emisií skleníkových plynov a čo najväčšie úspory vďaka energetickej účinnosti v celom výrobnom procese v rámci príslušného odvetvia alebo pododvetvia. S cieľom poskytnúť ďalšie stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov a zlepšovanie energetickej efektívnosti a zabezpečiť rovnaké podmienky pre zariadenia používajúce nové technológie, ktoré čiastočne znižujú alebo úplne eliminujú emisie skleníkových plynov, a zariadenia používajúce existujúce technológie, sa stanovené celoúnijné referenčné hodnoty ex ante preskúmajú v súvislosti s ich uplatňovaním v rokoch 2026 až 2030 v záujme potenciálneho upravenia vymedzenia pojmov a systémových hraníc existujúcich referenčných hodnôt týkajúcich sa produktov, pričom sa ako hlavné zásady zohľadnia potenciál obehového použitia materiálov a to, že referenčné hodnoty by mali byť nezávislé od suroviny a typu výrobného procesu za predpokladu, že výrobné procesy majú rovnaký účel. Komisia sa usiluje prijať vykonávacie akty na účely určenia revidovaných referenčných úrovní pre bezplatné prideľovanie kvót v súlade s odsekom 2 tretím pododsekom čo najskôr a pred začiatkom obdobia rokov 2026 až 2030.

▼M4

Pri určovaní zásad pre stanovovanie referenčných úrovní ex ante v konkrétnych odvetviach a pododvetviach Komisia konzultuje s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane daných odvetví a pododvetví.

Keď ►M9 Únia ◄ schváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy, ktorá povedie k záväznému zníženiu emisií skleníkových plynov porovnateľnému so znížením emisií ►M9 Únie ◄ , Komisia preskúma tieto opatrenia s cieľom zabezpečiť, že bezodplatné prideľovanie sa uskutoční len v prípadoch, keď je plne odôvodnené v zmysle uvedenej dohody.

▼M15

1a.

S výhradou uplatňovania nariadenia (EÚ) 2023/956 sa v súvislosti s výrobou tovaru uvedeného v prílohe I k uvedenému nariadeniu neprideľujú žiadne bezodplatné kvóty.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku sa počas prvých rokov uplatňovania nariadenia (EÚ) 2023/956 na výrobu tovaru uvedeného v prílohe I k danému nariadeniu vzťahujú bezodplatné kvóty prideľované v znížených množstvách. Uplatňuje sa koeficient, ktorým sa znižuje množstvo bezodplatne pridelených kvót na výrobu daného tovaru (ďalej len „koeficient CBAM“). V období, ktoré trvá od nadobudnutia účinnosti daného nariadenia po koniec roka 2025, a za predpokladu, že sa uplatnia ustanovenia uvedené v článku 36 ods. 2 písm. b) daného nariadenia, sa koeficient CBAM rovná 100 %, v roku 2026 predstavuje 97,5 %, v roku 2027 95 %, v roku 2028 90 %, v roku 2029 77,5 %, v roku 2030 51,5 %, v roku 2031 39 %, v roku 2032 26,5 % a v roku 2033 14 %. Od roku 2034 sa nebude uplatňovať žiadny koeficient CBAM.

Zníženie množstva bezodplatne prideľovaných kvót sa vypočítava každoročne ako priemerný podiel dopytu po bezodplatne prideľovaných kvótach na výrobu tovaru uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956 v porovnaní s vypočítaným celkovým dopytom po bezodplatne prideľovaných kvótach pre všetky zariadenia za príslušné obdobie uvedené v článku 11 ods. 1 tejto smernice. Pri tomto výpočte sa uplatňuje koeficient CBAM.

Kvóty vyplývajúce zo zníženia množstva bezodplatne pridelených kvót sa sprístupnia na účely podpory inovácií v súlade s odsekom 8.

Komisia do 31. decembra 2024 a v rámci svojej výročnej správy Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 10 ods. 5 tejto smernice posúdi riziko úniku uhlíka v prípade tovaru podliehajúceho mechanizmu CBAM a vyrobeného v Únii na vývoz do tretích krajín, ktoré neuplatňujú systém EU ETS alebo podobný mechanizmus stanovovania cien uhlíka. V správe sa posúdi predovšetkým riziko úniku uhlíka v odvetviach, na ktoré sa bude vzťahovať mechanizmus CBAM, najmä úloha a zrýchlené zavádzanie vodíka, ako aj vývoj v súvislosti s obchodnými tokmi a viazanými emisiami tovaru vyrobeného v týchto odvetviach na svetovom trhu. Ak sa v správe dospeje k záveru, že existuje riziko úniku uhlíka v prípade tovaru vyrobeného v Únii na vývoz do tretích krajín, ktoré neuplatňujú systém EU ETS ani rovnocenný mechanizmus stanovovania cien uhlíka, Komisia v prípade potreby predloží legislatívny návrh na riešenie tohto rizika úniku uhlíka spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie vrátane článku XX Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 a zohľadňuje dekarbonizáciu zariadení v Únii.

▼M4

Pri určovaní zásad pre stanovenie referenčných úrovní ex ante v konkrétnych odvetviach alebo pododvetviach je východiskovým bodom priemerný výkon, ktorý v danom odvetví alebo pododvetví dosiahlo 10 % najúčinnejších zariadení v ►M9 Únii ◄ v rokoch 2007 – 2008. Komisia konzultuje s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane daných odvetví a pododvetví.

►M9 Akty ◄ podľa článkov 14 a 15 ustanovujú na účely určovania referenčných úrovní ex ante harmonizované pravidlá monitorovania, podávania správ a overovania týkajúceho sa emisií skleníkových plynov súvisiacich s výrobou.

▼M9

Komisia prijme vykonávacie akty na účel stanovenia revidovaných referenčných úrovní pri bezodplatnom prideľovaní kvót. Uvedené akty musia byť v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 1 tohto článku a musia spĺňať tieto podmienky:

Na obdobie od roku 2021 do roku 2025 sa referenčné úrovne stanovujú na základe informácií predložených podľa článku 11 za roky 2016 a 2017. Na základe porovnania týchto referenčných úrovní s referenčnými úrovňami uvedenými v rozhodnutí Komisie 2011/278/EÚ ( 18 ), ktoré sa prijalo 27. apríla 2011, určí Komisia pre každú referenčnú úroveň ročnú mieru zníženia, ktorú uplatní na referenčné úrovne platné v období rokov 2013 až 2020 za každý rok od roku 2008 do roku 2023 na účely stanovenia referenčných úrovní na obdobie rokov 2021 až 2025.

Ak ročná miera zníženia presahuje 1,6 % alebo je nižšia ako 0,2 %, referenčnými úrovňami na obdobie rokov 2021 až 2025 sú referenčné úrovne uplatniteľné v období rokov 2013 až 2020, ktoré sa znížia podľa jednej z dvoch uvedených percentuálnych mier, a to podľa toho, ktorá je relevantná, za každý rok od roku 2008 do roku 2023.

▼M15

Na obdobie rokov 2026 až 2030 sa referenčné úrovne stanovujú rovnakým spôsobom, ako sa uvádza v písmenách a) a d) tohto pododseku pri zohľadnení písmena e) tohto pododseku, a to na základe informácií predložených podľa článku 11 za roky 2021 a 2022 a na základe uplatnenia ročnej miery zníženia v súvislosti s každým rokom v období rokov 2008 až 2028.

▼M15

Ak ročná miera zníženia presahuje 2,5 % alebo je nižšia ako 0,3 %, referenčnými úrovňami na obdobie rokov 2026 až 2030 sú referenčné úrovne uplatniteľné v období rokov 2013 až 2020 znížené o tú z uvedených dvoch percentuálnych mier, ktorá je relevantná, a to v prípade každého roka v období rokov 2008 až 2028.

V období rokov 2026 až 2030 nie je ročná miera zníženia referenčnej hodnoty týkajúcej sa produktu horúci kov ovplyvnená zmenou vymedzení referenčných hodnôt a systémových hraníc uplatniteľných podľa odseku 1 ôsmeho pododseku.

▼M15

Odchylne od požiadaviek týkajúcich sa referenčných úrovní aromatických uhľovodíkov a syntetického plynu sa uvedené referenčné úrovne upravia o rovnaké percento ako referenčné úrovne týkajúce sa rafinérií, s cieľom zachovať rovnaké podmienky pre výrobcov týchto produktov.

▼M9

Vykonávacie akty uvedené v treťom pododseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

S cieľom podporiť účinné získavanie energie z odpadových plynov sa referenčná úroveň pre horúci kov, ktorá sa týka prevažne odpadových plynov, počas obdobia uvedeného v písmene b) tretieho pododseku aktualizuje s ročnou sadzbou zníženia vo výške 0,2 %.

▼M15 —————

▼M15

S cieľom dodržať podiel obchodovania formou aukcie stanovený v článku 10 sa každý rok, v ktorom množstvo bezodplatne pridelených kvót nedosiahne maximálne množstvo zodpovedajúce podielu obchodovania formou aukcie, zostávajúce kvóty do daného množstva sa použijú na zabránenie zníženiu množstva bezodplatne pridelených kvót alebo obmedzenie jeho zníženia, aby sa zachoval podiel obchodovania formou aukcie v ďalších rokoch. Ak sa maximálne množstvo napriek tomu dosiahne, bezodplatne pridelené kvóty sa zodpovedajúcim spôsobom upravia. Každá takáto úprava sa vykonáva jednotným spôsobom. Zariadenia, ktorých úrovne emisií skleníkových plynov sú pod priemerom 10 % najúčinnejších zariadení v odvetví alebo pododvetví v Únii pre príslušné referenčné úrovne v roku, v ktorom sa úprava uplatňuje, sú však z úpravy vyňaté.

▼M9

5a.

Odchylne od odseku 5 sa v potrebnom rozsahu použije dodatočné množstvo až do výšky 3 % celkového množstva kvót s cieľom zvýšiť maximálne množstvo dostupné podľa odseku 5.

5b.

Ak je na zvýšenie maximálneho množstva dostupného podľa odseku 5 potrebné menej ako 3 % celkového množstva kvót:

—

maximálne 50 miliónov kvót sa použije na zvýšenie množstva kvót, ktoré sú k dispozícii na podporu inovácie v súlade s článkom 10a ods. 8, a

—

maximálne 0,5 % celkového množstva kvót sa použije na zvýšenie množstva kvót, ktoré sú k dispozícii na modernizáciu energetických systémov určitých členských štátov v súlade s článkom 10d.

▼M9

►M15 Členské štáty by mali prijať finančné opatrenia v súlade s druhým a štvrtým pododsekom tohto odseku v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku značných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú premietnutím nákladov na emisie skleníkových plynov do cien elektrickej energie, a to za predpokladu, že takéto finančné opatrenia sú v súlade s pravidlami štátnej pomoci, a predovšetkým za predpokladu, že nespôsobujú nenáležité narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Prijaté finančné opatrenia by nemali kompenzovať nepriame náklady, na ktoré sa vzťahuje bezodplatné prideľovanie kvót v súlade s referenčnými hodnotami stanovenými podľa odseku 1 tohto článku. Ak členský štát vynaloží sumu vyššiu ako ekvivalent 25 % príjmov z aukcií uvedených v článku 10 ods. 3 za rok, v ktorom dané nepriame náklady vznikli, musí uviesť dôvody prekročenia danej sumy. ◄

Členské štáty sa tiež snažia využívať najviac 25 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie na finančné opatrenia uvedené v prvom pododseku. Členské štáty, ktoré zavedú takéto finančné opatrenia, do troch mesiacov od konca každého roka zverejnia v jednoducho prístupnej forme celkovú sumu kompenzácie poskytnutú v prospech jednotlivých odvetví a pododvetví. Od roku 2018 v každom roku, v ktorom členský štát použije na takéto účely viac ako 25 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie, uverejní správu, v ktorej uvedie dôvody presiahnutia tohto množstva. Správa musí obsahovať príslušné informácie o cenách elektrickej energie pre veľkých priemyselných spotrebiteľov využívajúcich takéto finančné opatrenia bez toho, aby boli dotknuté požiadavky týkajúce sa ochrany dôverných informácií. Správa musí obsahovať aj informácie o tom, či sa náležite zohľadnili iné opatrenia zamerané na udržateľné zníženie nepriamych nákladov na uhlík v strednodobom až dlhodobom horizonte.

Komisia zahrnie do správy stanovenej v článku 10 ods. 5 okrem iného aj posúdenie účinkov takýchto finančných opatrení na vnútorný trh a v prípade potreby odporučí opatrenia, ktoré môžu byť podľa tohto posúdenia potrebné.

Uvedené opatrenia musia byť také, aby sa zabezpečila primeraná ochrana proti riziku úniku uhlíka na základe referenčných úrovní ex ante pre nepriame emisie CO2 na jednotku produkcie. Uvedené referenčné úrovne ex ante sa vypočítavajú pre dané odvetvie alebo pododvetvie ako súčin spotreby elektrickej energie na jednotku produkcie, ktorá zodpovedá najúčinnejším dostupným technológiám, a emisií CO2 spojených s výrobou elektrickej energie v rámci priemerného európskeho energetického mixu.

▼M4

►M9 Kvóty z maximálneho množstva uvedeného v odseku 5 tohto článku, ktoré sa do roku 2020 nepridelili bezodplatne, sa vyčlenia pre nových účastníkov spolu s 200 miliónmi kvót umiestnenými do trhovej stabilizačnej rezervy podľa článku 1 ods. 3 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814. Najviac 200 miliónov z vyčlenených kvót sa na konci obdobia rokov 2021 až 2030 vráti do trhovej stabilizačnej rezervy, pokiaľ sa počas uvedeného obdobia nepridelia. ◄

▼M15

Od roku 2021 sa kvóty, ktoré sa podľa odsekov 19, 20 a 22 nepridelili zariadeniam, pridajú k množstvu kvót vyčlenených v súlade s prvým pododsekom prvou vetou tohto odseku.

▼M4

Pridelenie kvót sa upraví o lineárny koeficient uvedený v článku 9.

Bezodplatne sa nesmú prideliť žiadne kvóty na výrobu elektrickej energie novými účastníkmi.

▼M9 —————

▼M15

345 miliónov kvót z množstva, ktoré by sa inak mohlo prideliť bezodplatne podľa tohto článku, a 80 miliónov kvót z množstva, s ktorým by sa inak mohlo obchodovať formou aukcie podľa článku 10, ako aj kvóty vyplývajúce zo zníženia množstva bezodplatne pridelených kvót v zmysle odseku 1a tohto článku, sa sprístupní fondu (ďalej len „inovačný fond“) s cieľom podporiť inovácie v oblasti techník, postupov a technológií s nízkymi a nulovými emisiami uhlíka, ktoré významne prispievajú k dekarbonizácii odvetví, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a k napĺňaniu cieľov nulového znečistenia a obehovosti, vrátane projektov zameraných na rozšírenie takýchto techník, postupov a technológií na účel ich širokého zavádzania v celej Únii. Takéto projekty majú významný potenciál znižovania emisií skleníkových plynov a prispievajú k úsporám energie a zdrojov v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2030.

Komisia prednostne vyčlení kvóty z inovačného fondu s cieľom zabezpečiť, aby bolo k dispozícii primerané množstvo zdrojov na podporu inovácií vrátane rozširovania.

Kvóty, ktoré sa prevádzkovateľom lietadiel nevydajú z dôvodu ich ukončenia prevádzky a ktoré nie sú potrebné na pokrytie akýchkoľvek neodovzdaných kvót zo strany týchto prevádzkovateľov, sa takisto použijú na podporu inovácií, ako sa uvádza v prvom pododseku.

Okrem toho sa na podporu inovácií uvedenú v prvom pododseku tohto odseku sprístupní 5 miliónov kvót z množstva uvedeného v článku 3c ods. 5 a 7 v súvislosti s pridelenými kvótami v leteckej doprave na rok 2026.

Okrem toho sa 50 miliónov nepridelených kvót z trhovej stabilizačnej rezervy doplní ku zvyšným príjmom z 300 miliónov kvót, ktoré sú k dispozícii v období rokov 2013 až 2020 podľa rozhodnutia Komisie 2010/670/EÚ ( 19 ), a použije sa vo vhodnom čase na podporu inovácií, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku.

Inovačný fond sa vzťahuje na odvetvia uvedené v prílohách I a III, ako aj produkty a procesy nahrádzajúce produkty a procesy s vysokou uhlíkovou náročnosťou vyrábané alebo používané v odvetviach uvedených v prílohe I vrátane inovatívnych technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov a uskladňovania energie a environmentálne bezpečného zachytávania a využívania uhlíka (ďalej len „CCU“), ktoré podstatne prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy, najmä pokiaľ ide o nevyhnutné emisie z procesov, a pomáha stimulovať v geograficky vyvážených lokalitách vývoj a realizáciu projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie, preprava a geologické ukladanie CO2 (ďalej len „CCS“), najmä v prípade nevyhnutných emisií z priemyselných procesov, a priame zachytávanie CO2 z atmosféry s bezpečným, udržateľným a trvalým ukladaním (DACS). Inovačný fond môže slúžiť aj na podporu prelomových inovačných technológií a infraštruktúry vrátane výroby palív s nízkymi a nulovými emisiami uhlíka určených na dekarbonizáciu odvetví námornej, leteckej, železničnej a cestnej dopravy vrátane hromadných foriem dopravy, ako je verejná doprava a autobusová doprava.

V prípade leteckej dopravy môže podporovať aj elektrifikáciu a opatrenia na zníženie celkového vplyvu takejto dopravy na klímu.

Komisia venuje osobitnú pozornosť projektom v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2023/956, zameraným na podporu inovácií v oblasti nízkouhlíkových technológií, CCU, CCS, energie z obnoviteľných zdrojov a jej uskladňovania, a to spôsobom prispievajúcemu k zmierňovaniu zmeny klímy, s cieľom udeliť v období rokov 2021 až 2030 projektom v týchto odvetviach významný podiel ekvivalentu finančnej hodnoty kvót uvedených v odseku 1a štvrtom pododseku tohto článku. Okrem toho môže Komisia do roku 2027 vyhlásiť výzvy na predkladanie návrhov zamerané na odvetvia, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie.

Komisia venuje osobitnú pozornosť aj projektom, ktoré prispievajú k dekarbonizácii námorného odvetvia, a do výziev na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu vo vhodných prípadoch zahrnie témy určené na tento účel vrátane elektrifikácie námornej dopravy a riešenia jej celkového vplyvu na klímu vrátane emisií čierneho uhlíka. V takýchto výzvach sa v rámci kritérií používaných na výber projektov zohľadní najmä potenciál projektov a investícií zvýšiť ochranu biodiverzity a znížiť hluk a znečistenie vody.

Inovačný fond môže v súlade s odsekom 8a podporovať projekty prostredníctvom súťažného ponukového konania, ako sú rozdielové zmluvy, rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka alebo zmluvy s pevnou prémiou, na podporu technológií dekarbonizácie, pre ktoré cena uhlíka nemusí byť dostatočným stimulom.

Komisia sa usiluje o synergie medzi inovačným fondom a programom Horizont Európa, najmä pokiaľ ide o európske partnerstvá, a v relevantných prípadoch o synergie medzi inovačným fondom a inými programami Únie.

Projekty realizované na území všetkých členských štátov vrátane malých a stredných projektov sú oprávnené a v prípade námorných činností projekty s jasnou pridanou hodnotou Únie sú oprávnené. Technológie, ktoré získajú podporu, musia byť inovačné, pričom zatiaľ nesmú byť v obdobnom rozsahu bez podpory komerčne životaschopné, no musia prinášať prelomové riešenia alebo byť dostatočne vyspelé na to, aby sa dali realizovať v predkomerčnej fáze.

Komisia zabezpečí, aby sa s kvótami určenými pre inovačný fond obchodovalo formou aukcie v súlade so zásadami a podmienkami uvedenými v článku 10 ods. 4 tejto smernice. Príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 ( 20 ). Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

Komisia na požiadanie poskytne technickú pomoc členským štátom s nízkou účinnou účasťou na projektoch v rámci inovačného fondu na účely zvýšenia kapacít žiadajúceho členského štátu podporovať navrhovateľov projektov na ich príslušných územiach pri predkladaní žiadostí o financovanie z inovačného fondu s cieľom zlepšiť geografické rozloženie účinnej účasti na inovačnom fonde a zvýšiť celkovú kvalitu predkladaných projektov. Komisia sa usiluje o zabezpečenie účinného geografického pokrytia založeného na kvalite v súvislosti s financovaním z inovačného fondu v celej Únii a v tejto súvislosti zabezpečuje komplexné monitorovanie pokroku a náležité nadväzujúce opatrenia.

Pod podmienkou súhlasu žiadateľov Komisia po uzávierke výzvy na predkladanie návrhov informuje členské štáty o žiadostiach o financovanie projektov na ich príslušných územiach a poskytne im podrobné informácie týkajúce sa týchto žiadostí s cieľom uľahčiť členským štátom koordináciu podpory pre projekty. Komisia okrem toho pred udelením podpory členské štáty informuje o zozname predbežne vybraných projektov.

Projekty sa vyberajú prostredníctvom transparentného výberového konania technologicky neutrálnym spôsobom v súlade s cieľmi inovačného fondu, ktoré sú stanovené v prvom pododseku tohto odseku, a na základe objektívnych a transparentných kritérií, pričom sa zohľadní, do akej miery projekty významne prispievajú k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky a zároveň prispievajú k dosiahnutiu cieľov nulového znečistenia a obehovosti v súlade s prvým pododsekom tohto odseku, a v relevantných prípadoch sa zohľadní, do akej miery projekty prispievajú k dosiahnutiu zníženia emisií výrazne pod referenčné hodnoty uvedené v odseku 2. Projekty musia mať potenciál na rozsiahle uplatňovanie alebo na výrazné zníženie nákladov na prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo v príslušných odvetviach. Uprednostnia sa inovatívne technológie a procesy, ktoré sa zaoberajú viacerými environmentálnymi vplyvmi. Projekty zahŕňajúce CCU musia priniesť čisté zníženie emisií a zabezpečiť zabránenie emisiám CO2 alebo ich trvalé uloženie. V prípade grantov poskytovaných prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov možno podporiť až 60 % príslušných nákladov na projekty, z čoho až 40 % nemusí závisieť od overeného zamedzenia emisiám skleníkových plynov, a to za predpokladu, že s ohľadom na použitú technológiu sa podarilo dosiahnuť vytýčené čiastkové ciele. V prípade podpory poskytovanej prostredníctvom súťažného ponukového konania a v prípade podpory formou technickej pomoci možno podporiť až 100 % príslušných nákladov na projekty. V kritériách používaných na výber projektov sa zohľadní potenciál zníženia emisií vo viacerých odvetviach, ktorý ponúkajú kombinované projekty, a to aj v blízkych oblastiach.

Od projektov financovaných z inovačného fondu sa vyžaduje, aby sa v rámci nich vymieňali poznatky s inými relevantnými projektmi, ako aj s výskumnými pracovníkmi so sídlom v Únii, ktorí majú oprávnený záujem. Podmienky výmeny poznatkov vymedzí Komisia vo výzvach na predkladanie návrhov.

Výzvy na predkladanie návrhov musia byť otvorené a transparentné. Pri príprave výziev na predkladanie návrhov sa Komisia usiluje zabezpečiť, aby boli riadne pokryté všetky odvetvia. Komisia prijme opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa výzvy oznamovali v čo najširšom rozsahu, a najmä malým a stredným podnikom.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o pravidlá prevádzkovania inovačného fondu vrátane výberového postupu a kritérií, ako aj o oprávnené odvetvia a technologické požiadavky týkajúce sa rôznych druhov podpory.

Žiadnemu projektu sa na základe mechanizmu podľa tohto odseku nepridelí podpora vyššia ako 15 % z celkového množstva kvót, ktoré sú na tento účel k dispozícii. Tieto kvóty sa zohľadňujú podľa odseku 7.

Komisia do 31. decembra 2023 a potom každý rok predloží Výboru pre zmenu klímy uvedenému v článku 22a ods. 1 tejto smernice správu o vykonávaní inovačného fondu, v ktorej poskytne analýzu projektov, ktorým boli pridelené finančné prostriedky, podľa odvetví a členských štátov a očakávaný príspevok uvedených projektov k cieľu klimatickej neutrality v Únii, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade a túto správu zverejní.

▼M15

8a.

V prípade rozdielových zmlúv a rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka uzavretých po ukončení mechanizmu súťažného ponukového konania sa poskytne primerané krytie rozpočtovými záväzkami vyplývajúcimi z výnosov z obchodovania s kvótami formou aukcie, ktoré sú k dispozícii v inovačnom fonde, a tieto rozpočtové záväzky sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov. V prípade prvých dvoch kôl mechanizmu súťažného ponukového konania sa krytie finančného záväzku súvisiaceho s rozdielovými zmluvami a rozdielovými zmluvami v oblasti uhlíka v plnej miere zabezpečí rozpočtovými prostriedkami vyplývajúcimi z výnosov z obchodovania s kvótami formou aukcie, ktoré boli pridelené inovačnému fondu podľa odseku 8.

Na základe kvalitatívneho a kvantitatívneho posúdenia finančných rizík vyplývajúcich z vykonávania rozdielových zmlúv a rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka, ktoré vypracuje Komisia po ukončení prvých dvoch kôl mechanizmu súťažného ponukového konania a neskôr vždy, keď je to potrebné v súlade so zásadou obozretnosti, podľa ktorej aktíva a zisky nesmú byť nadhodnotené a pasíva a straty nesmú byť podhodnotené, sa Komisia môže v súlade so splnomocnením uvedeným v ôsmom pododseku rozhodnúť, že pokryje len časť finančného záväzku súvisiaceho s rozdielovými zmluvami a rozdielovými zmluvami v oblasti uhlíka prostredníctvom prostriedkov uvedených v prvom pododseku a zvyšnú časť pokryje inými prostriedkami. Komisia sa usiluje obmedziť používanie iných prostriedkov krytia.

Ak posúdenie vedie k záveru, že na využitie plného potenciálu rozdielových zmlúv a rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka sú potrebné iné prostriedky krytia, Komisia sa usiluje o ich vyváženú kombináciu. Odchylne od článku 210 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 Komisia určí rozsah použitia iných prostriedkov krytia podľa delegovaného aktu stanoveného v ôsmom pododseku tohto odseku.

Zostávajúci finančný záväzok je dostatočne krytý so zreteľom na zásady hlavy X nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 a v prípade potreby prispôsobený osobitostiam rozdielových zmlúv a rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka, a to odchylne od článku 209 ods. 2 písm. d) a h), článku 210 ods. 1, článku 211 ods. 1, 2, 4 a 6, článkov 212, 213 a 214, článku 218 ods. 1 a článku 219 ods. 3 a 6 uvedeného nariadenia. V príslušných prípadoch sa v delegovanom akte stanovenom v ôsmom pododseku tohto odseku určia iné prostriedky krytia, miera tvorby rezerv a potrebné výnimky.

Komisia nepoužije viac ako 30 % výnosov z obchodovania s kvótami formou aukcie, ktoré boli pridelené inovačnému fondu podľa odseku 8, na tvorbu rezerv v súvislosti s rozdielovými zmluvami a rozdielovými zmluvami v oblasti uhlíka.

Miera tvorby rezerv nesmie byť nižšia ako 50 % celkového finančného záväzku, ktorý znáša rozpočet Únie v prípade rozdielových zmlúv a rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka. Pri stanovovaní miery tvorby rezerv Komisia zohľadní prvky, ktoré môžu znížiť finančné riziká pre rozpočet Únie nad rámec rozpočtových prostriedkov dostupných v inovačnom fonde, ako je napríklad prípadné dobrovoľné rozdelenie zodpovednosti s členskými štátmi alebo možný mechanizmus zaistenia zo súkromného sektora. Komisia preskúma mieru tvorby rezerv aspoň každé tri roky od dátumu začatia uplatňovania delegovaného aktu, v ktorom sa po prvýkrát stanoví.

S cieľom predísť špekulatívnym žiadostiam môže byť prístup k súťažnému ponukovému konaniu podmienený tým, že žiadatelia zaplatia zálohu, ktorá v prípade neplnenia zmluvy prepadne. Takéto prepadnuté zálohy sa použijú pre inovačný fond ako vonkajší pripísaný príjem podľa článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. Každý príspevok, ktorý príjemca vyplatí udeľujúcemu orgánu v súlade s podmienkami rozdielových zmlúv alebo rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka, ak je referenčná cena vyššia ako realizačná cena (ďalej len „spätné toky“), sa použije pre inovačný fond ako vonkajší pripísaný príjem podľa článku 21 ods. 5 uvedeného nariadenia.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 tejto smernice s cieľom doplniť túto smernicu s cieľom stanoviť a spresniť prípadné iné prostriedky krytia a v príslušných prípadoch mieru tvorby rezerv a nevyhnutné dodatočné výnimky z hlavy X nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, ako sa stanovuje vo štvrtom pododseku tohto odseku, a tiež pravidlá fungovania mechanizmu súťažného ponukového konania, najmä v súvislosti s vkladmi a spätnými tokmi.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom zmeniť piaty pododsek tohto odseku zvýšením limitu 30 % uvedeného v danom pododseku najviac o 20 percentuálnych bodov, ak je to potrebné pre reakciu na dopyt po rozdielových zmluvách a rozdielových zmluvách v oblasti uhlíka, pričom sa zohľadnia skúsenosti z prvých kôl mechanizmu súťažného ponukového konania a potreba nájsť medzi grantmi a takýmito zmluvami primeranú rovnováhu, pokiaľ ide o podporu z inovačného fondu.

Finančná podpora z inovačného fondu musí byť primeraná cieľom politiky stanoveným v tomto článku a nesmie viesť k neprimeranému narušeniu vnútorného trhu. Na tento účel sa podpora poskytuje len na pokrytie dodatočných nákladov alebo investičných rizík, ktoré investori nemôžu znášať za bežných trhových podmienok.

8b.

40 miliónov kvót z množstva, ktoré by sa inak mohlo prideliť bezodplatne podľa tohto článku, a 10 miliónov kvót z množstva, s ktorým by sa inak mohlo obchodovať formou aukcie podľa článku 10 tejto smernice, sa sprístupní na účely Sociálno-klimatického fondu zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/955 ( 21 ). Komisia zabezpečí, aby sa s kvótami určenými pre Sociálno-klimatický fond v roku 2025 obchodovalo formou aukcie v súlade so zásadami a podmienkami uvedenými v článku 10 ods. 4 tejto smernice a v delegovanom akte prijatom v súlade s uvedeným článkom. Príjmy z uvedeného obchodovania predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 a používajú sa v súlade s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na Sociálno-klimatický fond.

▼M9

Grécko, ktoré malo v roku 2014 hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v trhových cenách nižšie ako 60 % priemeru Únie, si môže pred uplatnením odseku 7 tohto článku uplatniť nárok až do výšky 25 miliónov kvót z maximálneho množstva kvót uvedeného v odseku 5 tohto článku, ktoré sa do 31. decembra 2020 nepridelili bezodplatne, na účely spolufinancovania dekarbonizácie dodávok elektrickej energie na ostrovoch nachádzajúcich sa na jeho území do výšky maximálne 60 %. Článok 10d ods. 3 sa na tieto kvóty uplatňuje mutatis mutandis. Nárok na kvóty možno uplatniť v prípade, že realizácia projektu zameraného na dekarbonizáciu dodávok elektrickej energie na gréckych ostrovoch by z dôvodu obmedzeného prístupu na medzinárodné dlhové trhy inak nebola možná, a v prípade, že Európska investičná banka (ďalej len „EIB“) potvrdí finančnú životaschopnosť a sociálno-ekonomické prínosy projektu.

▼M9 —————

▼M4

11.

S prihliadnutím na článok 10b predstavuje suma bezodplatne pridelených kvót podľa odsekov 4 až 7 tohto článku v roku 2013 80 % množstva určeného v súlade s opatreniami uvedenými v odseku 1. Bezodplatné pridelenie sa potom každý rok zníži o úmernú sumu, ktorej výsledkom bude 30 % bezodplatného prideľovania v roku 2020 ►M9 , s cieľom dosiahnuť ukončenie bezodplatného prideľovania v roku 2027 ◄ .

▼M9 —————

▼M15

19.

Zariadeniu, ktoré zastavilo prevádzku, sa nepridelia žiadne bezodplatné kvóty. Zariadenia, ktorým uplynula platnosť povolenia na emisie skleníkových plynov alebo sa im toto povolenie odňalo, a zariadenia, ktorých prevádzkovanie alebo pokračovanie prevádzkovania je technicky nemožné, sa považujú za zariadenia so zastavenou prevádzkou.

▼M9

20.

Úroveň bezodplatného prideľovania zariadeniam, ktorých činnosti sa z hľadiska dvojročného kĺzavého priemeru zvýšili alebo znížili o viac ako 15 % v porovnaní s úrovňou, ktorá sa pôvodne použila na určenie bezodplatného prideľovania kvót na príslušné obdobie uvedené v článku 11 ods. 1, sa podľa potreby upraví. Takéto úpravy sa vykonajú pomocou kvót, ktoré sa vyčlenili v súlade s odsekom 7 tohto článku, alebo doplnením kvót k týmto vyčleneným kvótam.

▼M9

21.

S cieľom zabezpečiť účinné, nediskriminačné a jednotné uplatňovanie úprav a prahovej hodnoty uvedenej v odseku 20 tohto článku, s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek zbytočnému administratívnemu zaťaženiu a zabrániť manipulácii alebo zneužívaniu úprav prideľovania môže Komisia prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia ďalšie podrobnosti týchto úprav. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

▼M15

22.

Ak sú potrebné opravy kvót bezodplatne pridelených podľa článku 11 ods. 2, takéto opravy sa vykonajú odpočítaním kvót z množstva kvót vyčlenených v súlade s odsekom 7 tohto článku alebo pripočítaním kvót k tomuto množstvu.

▼M9

Článok 10b

Prechodné opatrenia na podporu niektorých energeticky náročných odvetví v prípade úniku uhlíka

Odvetvia a pododvetvia, v súvislosti s ktorými súčin ich intenzity obchodu s tretími krajinami, vymedzenej ako pomer celkovej hodnoty vývozu do tretích krajín plus hodnoty dovozu z tretích krajín a celkovej veľkosti trhu Európskeho hospodárskeho priestoru (ročný obrat plus celkový dovoz z tretích krajín), a ich intenzity emisií meranej v kgCO2, vydelený ich hrubou pridanou hodnotou (v eurách) presahuje 0,2, sa považujú za vystavené riziku úniku uhlíka. Takýmto odvetviam a pododvetviam sa v období do roku 2030 prideľujú kvóty bezodplatne v rozsahu 100 % množstva určeného podľa článku 10a.

Odvetvia a pododvetvia, v súvislosti s ktorými súčin ich intenzity obchodu s tretími krajinami a ich intenzity emisií presahuje 0,15, možno začleniť do skupiny uvedenej v odseku 1 pomocou údajov za roky 2014 až 2016 na základe kvalitatívneho posúdenia a týchto kritérií:

miera, do akej možno znížiť úrovne emisií alebo spotrebu elektrickej energie jednotlivých zariadení v predmetnom odvetví alebo pododvetví;

aktuálne a predpokladané charakteristiky trhu, a ak je to relevantné, aj vrátane, spoločnej referenčnej ceny;

ziskové marže ako potenciálny ukazovateľ rozhodnutí týkajúcich sa dlhodobých investícií alebo premiestňovania zohľadňujúce zmeny výrobných nákladov súvisiace so znižovaním emisií.

Odvetvia a pododvetvia, ktoré nepresahujú prahovú hodnotu uvedenú v odseku 1, ale pri ktorých podiel intenzity emisií meranej v kgCO2 a ich hrubej pridanej hodnoty (v eurách) presahuje 1,5, sa takisto posudzujú na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4). Komisia zverejní výsledky tohto posúdenia.

Do troch mesiacov od zverejnenia uvedeného v prvom pododseku môžu odvetvia a pododvetvia uvedené v danom pododseku požiadať Komisiu buď o kvalitatívne posúdenie ich vystavenia riziku úniku uhlíka na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4), alebo o posúdenie na základe klasifikácie tovaru používanej na štatistické účely v odvetví priemyselnej produkcie v Únii na úrovni osemmiestneho číselného kódu (Prodcom). Na tento účel odvetvia a pododvetvia predložia spolu so žiadosťou riadne podložené, úplné a nezávisle overené údaje, ktoré umožnia Komisii vykonať posúdenie.

Ak sa odvetvie alebo pododvetvie rozhodne pre posúdenie na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4), možno ho začleniť do skupiny uvedenej v odseku 1 na základe kritérií uvedených v odseku 2 písm. a), b) a c). Ak sa odvetvie alebo pododvetvie rozhodne pre posúdenie na úrovni osemmiestneho číselného kódu (Prodcom), začlení sa do skupiny uvedenej v odseku 1, ak sa na tejto úrovni prekročí prahová hodnota 0,2 uvedená v odseku 1.

Odvetvia a pododvetvia, pre ktoré sa bezodplatné prideľovanie vypočítava na základe referenčných úrovní uvedených v článku 10a ods. 2 štvrtom pododseku, môžu takisto požiadať o posúdenie v súlade s tretím pododsekom tohto odseku.

Odchylne od odsekov 1 a 2 môže členský štát do 30. júna 2018 požiadať, aby sa v súvislosti s klasifikáciami na úrovni šesťmiestneho alebo osemmiestneho číselného kódu (Prodcom) odvetvie alebo pododvetvie uvedené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2014/746/EÚ ( 22 ) považovalo za začlenené do skupiny uvedenej v odseku 1. O takejto žiadosti sa uvažuje len v prípade, ak žiadajúci členský štát zistí, že uplatnenie tejto výnimky možno odôvodniť na základe riadne podložených, úplných, overených a auditovaných údajov za posledných päť rokov, ktoré poskytne príslušné odvetvie alebo pododvetvie, a do svojej žiadosti zahrnie všetky relevantné informácie. Na základe týchto údajov sa príslušné odvetvie alebo pododvetvie začlení v súvislosti s uvedenými klasifikáciami tak, že v rámci heterogénneho štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4) sa preukáže, že má podstatne vyššiu intenzitu obchodu a emisií na úrovni šesťmiestneho alebo osemmiestneho číselného kódu (Prodcom), prekračujúcu prahovú hodnotu stanovenú v odseku 1.

Pri iných odvetviach a pododvetviach sa vychádza z predpokladu, že sú schopné premietnuť väčšiu časť ceny kvót do cien produktov, a kvóty sa im prideľujú bezodplatne v rozsahu 30 % množstva stanoveného podľa článku 10a. Pokiaľ sa nerozhodne inak v rámci preskúmania podľa článku 30, bezodplatné prideľovanie kvót iným odvetviam a pododvetviam s výnimkou diaľkového vykurovania sa po roku 2026 znižuje o rovnaké množstvá tak, aby sa v roku 2030 žiadne kvóty neprideľovali bezodplatne.

▼M15

V členskom štáte, v ktorom je v priemere v rokoch 2014 až 2018 jeho podiel emisií z diaľkového vykurovania na celkových takýchto emisiách v Únii vydelený podielom HDP uvedeného členského štátu na celkovom HDP Únie vyšší ako päť, sa pridelia dodatočné bezodplatné kvóty vo výške 30 % množstva určeného podľa článku 10a na diaľkové vykurovanie v období rokov 2026 až 2030 za predpokladu, že sa objem investícií zodpovedajúci hodnote týchto dodatočných bezodplatne pridelených kvót investuje do výrazného zníženia emisií do roku 2030 v súlade s plánmi klimatickej neutrality uvedenými v treťom pododseku tohto odseku a že sa dosiahnutie cieľov a čiastkových cieľov uvedených v písmene b) daného pododseku potvrdí overením vykonaným v súlade so štvrtým pododsekom tohto odseku.

Prevádzkovatelia diaľkového vykurovania vypracujú do 1. mája 2024 plán klimatickej neutrality pre zariadenia, v prípade ktorých žiadajú o dodatočné bezodplatné kvóty v súlade s druhým pododsekom tohto odseku. Uvedený plán musí byť v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119 a musí obsahovať:

opatrenia a investície na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 na úrovni zariadení alebo spoločností, a to bez použitia kreditov za kompenzáciu uhlíka;

predbežné ciele a čiastkové ciele na meranie pokroku pri dosahovaní klimatickej neutrality, ako sa stanovuje v písmene a) tohto pododseku, a to do 31. decembra 2025 a následne do 31. decembra každého piateho roku;

odhad vplyvu každého opatrenia a investície uvedených v písmene a) tohto pododseku, pokiaľ ide o zníženie emisií skleníkových plynov.

Dosiahnutie cieľov a čiastkových cieľov uvedených v treťom pododseku písm. b) tohto odseku sa overí za obdobie do 31. decembra 2025 a následne za každé obdobie končiace 31. decembra každého piateho roka v súlade s postupmi overovania a akreditácie stanovenými v článku 15. Bezodplatné kvóty nad rámec toho, čo sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku, sa nepridelia, ak nebolo overené dosiahnutie priebežných cieľov a čiastkových cieľov za obdobie do konca roka 2025 alebo za obdobie rokov 2026 až 2030.

Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom spresniť minimálny obsah informácií uvedených v treťom pododseku písm. a), b) a c) tohto odseku a formát plánov klimatickej neutrality uvedených v danom pododseku a v článku 10a ods. 1 piatom pododseku. Komisia sa usiluje o synergie s podobnými plánmi, ako je stanovené v práve Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

▼M9

Komisia je splnomocnená prijať do 31. decembra 2019 delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o určenie odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za vystavené riziku úniku uhlíka, ako sa uvádza v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku, v súvislosti s činnosťami na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4), pokiaľ sa to týka odseku 1 tohto článku, pričom východiskom sú údaje za posledné tri kalendárne roky.

Článok 10c

Možnosť prechodného bezodplatného prideľovania kvót na účely modernizácie v odvetví energetiky

Odchylne od článku 10a ods. 1 až 5 členské štáty, ktoré v roku 2013 mali v trhových cenách (v eurách) HDP na obyvateľa nižší ako 60 % priemeru Únie, môžu zariadeniam na výrobu elektrickej energie prechodne prideľovať kvóty bezodplatne na účely modernizácie, diverzifikácie a udržateľnej transformácie odvetvia energetiky. Podporované investície musia byť v súlade s prechodom na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo, s cieľmi rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a s plnením dlhodobých cieľov stanovených v Parížskej dohode. Platnosť výnimky stanovenej v tomto odseku sa skončí 31. decembra 2030.

Pri projektoch s celkovou sumou investícií presahujúcou 12,5 milióna EUR dotknutý členský štát zorganizuje súťažné ponukové konanie, prostredníctvom ktorého sa vyberú investície, ktoré sa majú financovať bezodplatne pridelenými kvótami, a ktoré sa uskutoční v jednom alebo viacerých kolách v období rokov 2021 až 2030. Pri tomto súťažnom ponukovom konaní sa:

dodržiavajú zásady transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a riadneho finančného hospodárenia;

zaručuje, že oprávnené na účasť v konaní sú len projekty, ktoré predstavujú prínos pre diverzifikáciu energetického mixu a zdrojov dodávok, pre potrebnú reštrukturalizáciu, zlepšenie životného prostredia a renováciu infraštruktúry, čisté technológie, ako sú technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, alebo pre modernizáciu odvetvia výroby energie, ako je efektívne a udržateľné diaľkové vykurovanie, a odvetvia prenosu a distribúcie energie;

vymedzia jasné, objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá výberu projektov, aby sa vybrali len projekty, ktoré:

na základe analýzy nákladov a prínosov zabezpečia čistý pozitívny zisk z hľadiska zníženia emisií a dosiahnu určenú vysokú mieru zníženia CO2 s ohľadom na veľkosť projektu;

ii)

majú doplnkový charakter, jednoznačne napĺňajú potrebu obnovy a modernizácie a nemajú za následok trhovo podmienený nárast dopytu po energii;

iii)

predstavujú najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou a

iv)

nepodporujú ani nezlepšujú finančnú životaschopnosť výroby elektrickej energie s veľmi vysokou intenzitou emisií ani nezvyšujú závislosť od fosílnych palív s vysokou intenzitou emisií.

Odchylne od článku 10 ods. 1 a bez toho, aby bola dotknutá posledná veta odseku 1 tohto článku, v prípade, že sa investícia vybraná prostredníctvom súťažného ponukového konania zruší alebo sa nedosiahne zamýšľaný výkon, sa vyčlenené kvóty môžu využiť prostredníctvom jediného dodatočného kola súťažného ponukového konania najskôr o jeden rok neskôr na financovanie iných investícií.

Členský štát, ktorý plánuje využiť nepovinné prechodné bezodplatné prideľovanie kvót na modernizáciu odvetvia energetiky, uverejní do 30. júna 2019 podrobný vnútroštátny rámec, v ktorom sa stanoví proces súťažného ponukového konania vrátane plánovaného počtu kôl podľa prvého pododseku a kritériá výberu na účely verejného pripomienkovania.

V prípadoch, keď sa investície v hodnote nižšej než 12,5 milióna EUR majú podporiť z bezodplatne pridelených kvót a nevyberajú sa prostredníctvom súťažného ponukového konania uvedeného v tomto odseku, členské štáty vyberajú projekty na základe objektívnych a transparentných kritérií. Výsledky tohto výberového konania sa uverejnia na účely verejného pripomienkovania. Dotknuté členské štáty na tomto základe do 30. júna 2019 zostavia, uverejnia a predložia Komisii zoznam investícií. Ak sa v rámci toho istého zariadenia uskutočňuje viac ako jedna investícia, posudzujú sa tieto investície ako celok s cieľom zistiť, či sa nepresiahla prahová hodnota 12,5 milióna EUR, pokiaľ nie sú tieto investície nezávisle technicky alebo finančne uskutočniteľné.

Hodnota plánovaných investícií sa minimálne vyrovná trhovej hodnote bezodplatne pridelených kvót, pričom sa zohľadní potreba obmedziť priamo súvisiaci nárast cien. Trhová hodnota zodpovedá priemeru cien kvót na spoločnej aukčnej platforme v prechádzajúcom kalendárnom roku. Prostredníctvom bezodplatného prideľovania kvót možno podporiť najviac 70 % relevantných nákladov investície za predpokladu, že zvyšné náklady financujú súkromné právnické osoby.

Prechodne bezodplatne pridelené kvóty sa odpočítavajú od množstva kvót, s ktorými by daný členský štát za bežných okolností obchodoval formou aukcie. Celkové množstvo bezodplatne pridelených kvót nepresiahne 40 % kvót, ktoré budú pridelené dotknutému členskému štátu podľa článku 10 ods. 2 písm. a) v období rokov 2021 až 2030 v rovnakých ročných množstvách počas tohto obdobia.

Ak členský štát podľa článku 10d ods. 4 využíva kvóty, ktoré sa pridelili na účely solidarity, rastu a vzájomných prepojení v Únii v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b), môže tento členský štát odchylne od odseku 4 tohto článku využiť na prechodné bezodplatné prideľovanie celkovo do 60 % kvót, ktoré získal v období rokov 2021 až 2030 podľa článku 10 ods. 2 písm. a), s využitím zodpovedajúceho množstva kvót rozdelených v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b).

Kvóty, ktoré sa nepridelia podľa tohto článku do roku 2020, možno prideliť v období rokov 2021 až 2030 na investície vybrané prostredníctvom súťažného ponukového konania uvedeného v odseku 2, pokiaľ dotknutý členský štát do 30. septembra 2019 neinformuje Komisiu o svojom zámere neprideliť niektoré alebo všetky tieto kvóty v období rokov 2021 až 2030 a o množstve kvót, s ktorými sa má namiesto toho v roku 2020 obchodovať formou aukcie. Ak sa takéto kvóty pridelia v období rokov 2021 až 2030, zodpovedajúce množstvo kvót sa zohľadní pri uplatňovaní limitu na úrovni 60 % stanoveného v prvom pododseku tohto odseku.

Podmienkou pridelenia kvót prevádzkovateľom je preukázanie toho, že investícia vybraná v súlade s pravidlami súťažného ponukového konania sa zrealizovala. Ak investícia vedie k zvýšeniu výrobnej kapacity elektrickej energie, dotknutý prevádzkovateľ tiež preukáže, že najneskôr do spustenia prevádzky tejto dodatočnej kapacity tento alebo iný pridružený prevádzkovateľ vyradil z prevádzky zodpovedajúci objem kapacity na výrobu elektrickej energie s vyššou intenzitou emisií.

▼M15

Členské štáty vyžadujú, aby zariadenia na výrobu elektrickej energie a prevádzkovatelia sietí využívajúci dané kvóty do 28. februára každého roka predložili správu o realizácii svojich vybraných investícií, ktorej súčasťou je aj bilancia bezodplatne prideľovaných kvót a vynaložených investičných nákladov a druhy podporovaných investícií. Členské štáty o tom podávajú správy Komisii a Komisia tieto správy zverejňuje.

▼M15

Článok 10ca

Kratšia lehota na prechodné bezodplatné prideľovanie kvót na modernizáciu v odvetví energetiky

Odchylne od článku 10c môžu dotknuté členské štáty prechodne bezodplatne prideľovať kvóty zariadeniam v súlade s uvedeným článkom len na investície uskutočnené do 31. decembra 2024. Všetky kvóty, ktoré majú dotknuté členské štáty k dispozícii v súlade s článkom 10c na obdobie rokov 2021 až 2030 a ktoré sa nepoužijú na takéto investície, sa v pomere určenom príslušným členským štátom:

pripočítajú k celkovému množstvu kvót, s ktorými má dotknutý členský štát obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2; alebo

sa použijú na podporu investícií v rámci modernizačného fondu uvedeného v článku 10d v súlade s pravidlami uplatniteľnými na príjmy z kvót podľa článku 10d ods. 4.

Dotknutý členský štát do 15. mája 2024 oznámi Komisii príslušné množstvá kvót, ktoré sa majú použiť podľa článku 10 ods. 2 prvého pododseku písm. a) a odchylne od článku 10d ods. 4 druhej vety podľa článku 10d.

▼M9

Článok 10d

Modernizačný fond

▼M15

Na obdobie rokov 2021 až 2030 sa zriaďuje fond na podporu investícií navrhovaných prijímajúcimi členskými štátmi vrátane financovania malých investičných projektov zameraných na modernizáciu energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti („modernizačný fond“). Modernizačný fond sa financuje prostredníctvom obchodovania s kvótami formou aukcie v zmysle článku 10, pokiaľ ide o prijímajúce členské štáty stanovené v uvedenom článku.

Podporované investície musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice, ako aj s cieľmi uvedenými v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 o Európskom ekologickom dohovore a v nariadení (EÚ) 2021/1119 a s dlhodobými cieľmi vyjadrenými v Parížskej dohode. Prijímajúce členské štáty môžu vo vhodných prípadoch využívať zdroje z modernizačného fondu na financovanie investícií zahŕňajúcich susediace pohraničné regióny Únie. Zariadeniam na výrobu energie, v ktorých sa využívajú fosílne palivá, sa z modernizačného fondu neposkytuje žiadna podpora. Príjmy z kvót, na ktoré sa vzťahuje oznámenie podľa odseku 4 tohto článku, sa však môžu použiť na investície týkajúce sa plynných fosílnych palív.

Okrem toho sa príjmy z kvót uvedených v článku 10 ods. 1 treťom pododseku tejto smernice môžu použiť na investície do plynných fosílnych palív, ak sa činnosť kvalifikuje ako environmentálne udržateľná podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 ( 23 ) a je riadne odôvodnená z dôvodov zaistenia energetickej bezpečnosti, a to za predpokladu, že v prípade výroby energie sa s kvótami obchoduje formou aukcie pred 31. decembrom 2027 a v prípade investícií zahŕňajúcich následné využívanie plynu sa s kvótami obchoduje formou aukcie pred 31. decembrom 2028.

Najmenej 80 % príjmov z kvót uvedených v článku 10 ods. 1 treťom pododseku a z kvót, na ktoré sa vzťahuje oznámenie podľa odseku 4 tohto článku, a aspoň 90 % príjmov z kvót uvedených v článku 10 ods. 1 štvrtom pododseku sa použije na podporu investícií do týchto oblastí:

výroba a využívanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov vrátane obnoviteľného vodíka;

▼C2

vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov;

▼M15

zníženie celkovej spotreby energie prostredníctvom energetickej efektívnosti, a to aj v priemysle, doprave, odvetví budov, poľnohospodárstve či odpadovom hospodárstve;

uskladňovanie energie a modernizácia energetických sietí vrátane riadenia strany spotreby, potrubí diaľkového vykurovania, sietí na prenos elektrickej energie, zlepšovania prepojení medzi členskými štátmi a infraštruktúry na mobilitu s nulovými emisiami;

podpora pre domácnosti s nízkymi príjmami, a to aj vo vidieckych a odľahlých oblastiach, určená na riešenie problému energetickej chudoby a na účely modernizácie ich vykurovacích systémov; a

spravodlivá transformácia v regiónoch závislých od uhlíka v prijímajúcich členských štátoch s cieľom podporiť uplatnenie zamestnancov na iných pozíciách, ich rekvalifikovanie či zvyšovanie ich kvalifikácie, vzdelávanie, iniciatívy zamerané na hľadanie zamestnania a startupy, a to v dialógu s občianskou spoločnosťou a so sociálnymi partnermi spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými opatreniami, ktoré členské štáty zahrnuli do svojich plánov spravodlivej transformácie územia, a prispieva k nim, v súlade s článkom 8 ods. 2 prvým pododsekom písm. k) nariadenia (EÚ) 2021/1056, v relevantných prípadoch.

▼M9

Za prevádzku modernizačného fondu zodpovedajú prijímajúce členské štáty. EIB zabezpečí, aby obchodovanie s kvótami formou aukcie prebiehalo v súlade so zásadami a podmienkami stanovenými v článku 10 ods. 4, pričom zodpovedá za hospodárenie s výnosmi. EIB prevedie výnosy členským štátom na základe rozhodnutia Komisie o vyplatení, ak je toto vyplatenie na účely investícií v súlade s odsekom 2 tohto článku, alebo v prípade, že investície nepatria do oblastí uvedených v odseku 2 tohto článku, pokiaľ je to v súlade s odporúčaniami investičného výboru. Komisia prijme svoje rozhodnutie včas. Výnosy sa rozdeľujú medzi členské štáty podľa podielov stanovených v prílohe IIb a v súlade s odsekmi 6 až 12 tohto článku.

Ktorýkoľvek dotknutý členský štát môže použiť celkové množstvo kvót bezodplatne pridelených podľa článku 10c ods. 4 alebo ich časť a množstvo kvót pridelené na účely solidarity, rastu a vzájomných prepojení v Únii v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b) alebo jeho časť v súlade s článkom 10d na podporu investícií v rámci modernizačného fondu, čím sa zvýšia zdroje pridelené danému členskému štátu. Dotknutý členský štát do 30. septembra 2019 oznámi Komisii príslušné množstvá kvót, ktoré sa majú použiť v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b), článkom 10c a článkom 10d.

Týmto sa zriaďuje investičný výbor modernizačného fondu. Investičný výbor tvorí jeden zástupca z každého prijímajúceho členského štátu, Komisie a EIB a traja zástupcovia zvolení ostatnými členskými štátmi na obdobie piatich rokov. Predsedá mu zástupca Komisie. Na zasadnutiach výboru sa ako pozorovateľ môže zúčastňovať jeden zástupca každého členského štátu, ktorý nie je členom investičného výboru.

Investičný výbor funguje transparentným spôsobom. Zloženie investičného výboru a životopisy a vyhlásenia o záujmoch jeho členov sa zverejnia a v prípade potreby aktualizujú.

Predtým ako sa prijímajúci členský štát rozhodne financovať investíciu zo svojho podielu v modernizačnom fonde, predloží investičný projekt investičnému výboru a EIB. Ak EIB potvrdí, že investícia patrí do oblastí uvedených v odseku 2, členský štát môže pristúpiť k financovaniu investičného projektu zo svojho podielu.

Ak investícia do modernizácie energetických systémov, ktorá sa má podľa návrhu financovať z modernizačného fondu, nepatrí do oblastí uvedených v odseku 2, investičný výbor posúdi technickú a finančnú životaschopnosť takejto investície vrátane zníženia emisií, ktoré sa ňou dosiahne, a vydá odporúčanie na financovanie investície z modernizačného fondu. Investičný výbor zabezpečí, aby všetky investície súvisiace s diaľkovým vykurovaním prinášali výrazné zlepšenie energetickej efektívnosti a zníženie emisií. Súčasťou tohto odporúčania môžu byť návrhy týkajúce sa vhodných nástrojov financovania. Zo zdrojov z modernizačného fondu možno podporiť najviac 70 % príslušných nákladov na investíciu, ktorá nepatrí do oblastí uvedených v odseku 2, za predpokladu, že zvyšné náklady financujú súkromné právnické osoby.

Investičný výbor sa usiluje prijímať svoje odporúčania konsenzom. Ak investičný výbor nedokáže dospieť k rozhodnutiu konsenzom v lehote, ktorú určil predseda, prijme rozhodnutie jednoduchou väčšinou.

Ak zástupca EIB neschváli financovanie investície, odporúčanie sa prijme len vtedy, ak za investíciu hlasujú dve tretiny všetkých členov. Zástupca členského štátu, v ktorom sa má investícia uskutočniť, a zástupca EIB nie sú v takom prípade oprávnení hlasovať. Tento pododsek sa neuplatňuje na malé projekty financované prostredníctvom pôžičiek od národných podporných bánk alebo grantov ako príspevkov na vykonávanie vnútroštátneho programu na dosiahnutie konkrétnych cieľov v súlade s cieľmi modernizačného fondu za predpokladu, že v rámci programu sa využíva maximálne 10 % podielu členského štátu stanoveného v prílohe IIb.

Všetky akty alebo odporúčania EIB alebo investičného výboru podľa odsekov 6 a 7 sa prijímajú včas a uvedú sa v nich dôvody, na ktorých sa zakladajú. Takéto akty a odporúčania sa zverejnia.

Prijímajúce členské štáty sú zodpovedné za sledovanie realizácie v súvislosti s vybranými projektmi.

10.

Prijímajúce členské štáty každoročne podávajú Komisii správu o investíciách financovaných z modernizačného fondu. Táto správa sa zverejňuje a obsahuje:

informácie o financovaných investíciách v jednotlivých prijímajúcich členských štátoch;

posúdenie pridanej hodnoty z hľadiska energetickej efektívnosti alebo modernizácie energetického systému dosiahnutej pomocou investície.

▼M15

11.

Investičný výbor každoročne podáva Komisii správu o skúsenostiach s hodnotením investícií, najmä pokiaľ ide o znižovanie emisií a náklady na znižovanie emisií. Komisia do 31. decembra 2024 s ohľadom na zistenia investičného výboru preskúma oblasti pre projekty uvedené v odseku 2 a základ, z ktorého investičný výbor vychádza pri tvorbe svojich odporúčaní.

Investičný výbor zabezpečí uverejnenie výročnej správy. Komisia poskytne výročnú správu Európskemu parlamentu a Rade.

▼M9

12.

Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa podrobných pravidiel prevádzkovania modernizačného fondu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

▼M13

Článok 10e

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

Ako mimoriadne a jednorazové opatrenie sa do 31. augusta 2026 s kvótami obchodovanými formou aukcie podľa odsekov 2 a 3 tohto článku obchoduje formou aukcie dovtedy, až kým celková výška príjmov získaných z takéhoto obchodovania formou aukcie nedosiahne 20 miliárd EUR. Tieto príjmy sa sprístupnia pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 ( 24 ) a implementujú sa v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia.

Odchylne od článku 10a ods. 8 sa do 31. augusta 2026 s časťou kvót uvedených v uvedenom odseku obchoduje formou aukcie na podporu cieľov stanovených v článku 21c ods. 3 písm. b) až f) nariadenia (EÚ) 2021/241, až kým suma príjmov získaných z takéhoto obchodovania formou aukcie nedosiahne 12 miliárd EUR.

Do 31. augusta 2026 sa s počtom kvót z množstva, s ktorým by inak obchodovali členské štáty formou aukcie od 1. januára 2027 do 31. decembra 2030 podľa článku 10 ods. 2 písm. a), obchoduje formou aukcie na podporu cieľov stanovených v článku 21c ods. 3 písm. b) až f) nariadenia (EÚ) 2021/241, až kým výška príjmov získaných z takéhoto obchodovania formou aukcie nedosiahne 8 miliárd EUR. S týmito kvótami sa v zásade obchoduje formou aukcie v rovnakých ročných množstvách počas príslušného obdobia.

Odchylne od článku 1 ods. 5a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 sa do 31. decembra 2030 použije 27 miliónov nepridelených kvót v trhovej stabilizačnej rezerve z celkového množstva, ktorého platnosť by inak bola zrušená počas uvedeného obdobia, na podporu inovácií, ako sa uvádza v článku 10a ods. 8 prvom pododseku tejto smernice.

Komisia zabezpečí, aby sa s kvótami, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie podľa odsekov 2 a 3, vrátane, ak je to uplatniteľné, platieb predbežného financovania v súlade s článkom 21d nariadenia (EÚ) 2021/241, obchodovalo formou aukcie v súlade so zásadami a postupmi stanovenými v článku 10 ods. 4 tejto smernice a v súlade s článkom 24 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1031/2010 ( 25 ) s cieľom zabezpečiť primeranú sumu zdrojov inovačného fondu v období rokov 2023 až 2026. Obdobie obchodovania formou aukcie uvedené v tomto článku sa preskúma jeden rok po jeho začatí vzhľadom na vplyv obchodovania formou aukcie stanoveného v tomto článku na trh s uhlíkom a jeho cenu.

EIB je aukcionárom pre kvóty, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie podľa tohto článku na aukčnej platforme určenej podľa článku 26 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1031/2010, a príjmy z obchodovania formou aukcie poskytne Komisii.

Príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 ( 26 ).

▼M15

Článok 10f

Zásada „nespôsobovať významnú škodu“

Od 1. januára 2025 prijímajúce členské štáty a Komisia používajú príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie určenými pre inovačný fond podľa článku 10a ods. 8 tejto smernice a kvótami uvedenými v článku 10 ods. 1 treťom a štvrtom pododseku tejto smernice v súlade s kritériami zásady „nespôsobovať významnú škodu“ stanovenými v článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852, ak sa takéto príjmy využívajú na hospodársku činnosť, v prípade ktorej boli podľa článku 10 ods. 3 písm. b) uvedeného nariadenia stanovené technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť spôsobuje významnú škodu, pokiaľ ide o jeden alebo viacero príslušných environmentálnych cieľov.

▼M4

Článok 11

Vnútroštátne vykonávacie opatrenia

Každý členský štát do 30. septembra 2011 uverejní a predloží Komisii zoznam zariadení na svojom území, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj každé bezodplatné pridelenie kvót každému zariadeniu na svojom území vypočítané podľa pravidiel uvedených v článku 10a ods. 1 a článku 10c.

▼M9

Zoznam zariadení, na ktoré sa počas piatich rokov počnúc 1. januárom 2021 vzťahuje táto smernica, sa predloží do 30. septembra 2019 a zoznam na každé nasledujúce päťročné obdobie sa predloží každých nasledujúcich päť rokov. Každý zoznam obsahuje informácie o výrobnej činnosti, prenose tepla a plynov, výrobe elektrickej energie a emisiách na úrovni podzariadení za päť kalendárnych rokov pred jeho predložením. Kvóty sa prideľujú bezodplatne len tým zariadeniam, o ktorých sa poskytnú tieto informácie.

▼M4

Príslušné orgány každoročne do ►M15 30. júna ◄ určia množstvo kvót, ktoré sa majú v danom roku prideliť, vypočítané podľa článkov 10, 10a a 10c.

Členské štáty nesmú prideľovať bezodplatné kvóty podľa odseku 2 zariadeniam, ktorých zapísanie do zoznamu uvedeného v odseku 1 Komisia zamietla.

▼M2

KAPITOLA IV

▼M15

USTANOVENIA, KTORÉ SA VZŤAHUJÚ NA LETECKÚ DOPRAVU, NÁMORNÚ DOPRAVU A STACIONÁRNE ZARIADENIA

▼M4

Článok 11a

Používanie CER a ERU z projektových aktivít v ►M9 systéme EÚ ETS ◄ pred nadobudnutím platnosti medzinárodnej dohody o zmene klímy

▼M14

S výhradou odsekov 2 a 3 tohto článku môžu prevádzkovatelia lietadiel, ktorí sú držiteľmi osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vydaného členským štátom alebo sú registrovaní v členskom štáte vrátane najvzdialenejších regiónov, závislých území a oblastí tohto členského štátu, na splnenie svojich povinností zrušenia jednotiek v súvislosti s oznámeným množstvom podľa článku 12 ods. 6, ako sa stanovuje v článku 12 ods. 9, použiť tieto jednotky:

kredity schválené stranami zapojenými do mechanizmu zriadeného podľa článku 6 ods. 4 Parížskej dohody;

kredity schválené stranami zapojenými do kreditných programov, ktoré Rada ICAO považuje za oprávnené, ako sa uvádza vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 8;

kredity schválené dohodami zmluvných strán podľa odseku 5;

kredity vydané v súvislosti s projektmi Únie podľa článku 24a.

Jednotky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa môžu použiť, ak sú splnené tieto podmienky:

pochádzajú zo štátu, ktorý je v čase ich použitia zmluvnou stranou Parížskej dohody;

pochádzajú zo štátu, ktorý je uvedený v zozname vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 25a ods. 3 ako krajina zapojená do systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) organizácie ICAO. Táto podmienka sa neuplatňuje vo vzťahu k emisiám uvoľneným pred rokom 2027 a neuplatňuje sa ani na najmenej rozvinuté krajiny alebo malé ostrovné rozvojové štáty, ako ich vymedzuje Organizácia Spojených národov, s výnimkou tých štátov, ktorých HDP na obyvateľa sa rovná priemeru Únie alebo ho prevyšuje.

Jednotky uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa môžu použiť, ak sú zavedené opatrenia na schvaľovanie zúčastnenými stranami, vykonané včasné úpravy podávania správ o antropogénnych emisiách zo zdrojov a ich odstraňovaní záchytmi, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne stanovené príspevky zúčastnených strán, ako aj na zabránenie dvojitému započítaniu a čistému nárastu globálnych emisií.

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú podrobné požiadavky na opatrenia uvedené v prvom pododseku tohto odseku, ktoré môžu zahŕňať požiadavky na podávanie správ a register, a na uvedenie štátov alebo programov, ktoré uplatňujú uvedené opatrenia, v zoznamoch. V uvedených opatreniach sa zohľadní flexibilita poskytovaná najmenej rozvinutým krajinám a malým ostrovným rozvojovým štátom v súlade s odsekom 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

▼M14 —————

▼M4

Pokiaľ prevádzkovatelia alebo prevádzkovatelia lietadiel nevyčerpali CER a ERU, ktoré im členské štáty povolili na obdobie rokov 2008 až 2012, alebo právo používať kredity je zaručené podľa odseku 8 a v prípade, že rokovanie o medzinárodnej dohode o zmene klímy sa neuzavrie do 31. decembra 2009, kredity z projektov alebo iných činností na zníženie emisií sa môžu využiť v ►M9 systéme EÚ ETS ◄ v súlade s dohodami uzavretými s tretími krajinami, s uvedením úrovne čerpania. Prevádzkovatelia majú v súlade s takýmito dohodami možnosť použiť kredity z projektových aktivít v týchto tretích krajinách na splnenie svojich záväzkov v rámci ►M9 systému EÚ ETS ◄ .

V každej dohode uvedenej v odseku 5 sa ustanovuje používanie kreditov v ►M9 systéme EÚ ETS ◄ z typov projektov, ktoré sa mohli používať v ►M9 systéme EÚ ETS ◄ v období rokov 2008 až 2012, vrátane obnoviteľných energií alebo technológií energetickej účinnosti, ktorými sa podporuje technologický transfer a trvalo udržateľný rozvoj. V každej takejto dohode sa môže ustanoviť aj používanie kreditov z projektov, v ktorých je použitý základ pod úrovňou bezodplatného pridelenia kvót podľa opatrení uvedených v článku 10a alebo pod úrovňami, ktoré vyžadujú právne predpisy ►M9 Únie ◄ .

Po dosiahnutí medzinárodnej dohody o zmene klímy sa v ►M9 systéme EÚ ETS ◄ prijmú od 1. januára 2013 len kredity z projektov z tretích krajín, ktoré uvedenú dohodu ratifikovali.

▼M9 —————

▼M14

Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých uvedie jednotky, ktoré Rada ICAO považuje za oprávnené a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3 tohto článku. Komisia v prípade potreby prijme aj vykonávacie akty na aktualizáciu tohto zoznamu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

▼M1

Článok 11b

Projektové aktivity

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že základné línie pre projektové aktivity, ako sú aktivity vymedzené rozhodnutiami následne prijatými na základe UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu, vykonávané v krajinách, ktoré podpísali zmluvu o pristúpení k únii, sú v úplnom súlade s acquis communataire, vrátane dočasných výnimiek stanovených v zmluve o pristúpení.

▼M4

►M9 Únia ◄ a jeho členské štáty povolia projektové aktivity len vtedy, ak majú všetci účastníci projektu hlavné sídlo buď v krajine, ktorá ratifikovala medzinárodnú dohodu týkajúcu sa takýchto projektov, alebo v krajine alebo v subfederálnom alebo regionálnom správnom celku, ktorý je spojený so ►M9 systémom EÚ ETS ◄ podľa článku 25.

▼M1

Okrem toho, čo je uvedené v odsekoch 3 a 4, členské štáty, v ktorých sa vykonávajú projektové aktivity, zabezpečia, aby žiadne ERU alebo CER neboli vydané pre zníženie alebo obmedzenie emisií skleníkových plynov ►M2 z činností ◄ , ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice.

Až do 31. decembra 2012, pokiaľ ide o projektové aktivity, ktoré priamo znižujú alebo obmedzujú emisie zariadenia, ktoré patrí do pôsobnosti tejto smernice, ERU a CER môžu byť vydané, len ak prevádzkovateľ tohto zariadenia zruší rovnaký počet kvót.

Do 31. decembra 2012, pokiaľ ide o projektové aktivity SP a MČR, ktoré nepriamo znižujú alebo obmedzujú úroveň emisií zariadení, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, ERU a CER môžu byť vydané, len ak sa zruší v národnom registri rovnaký počet kvót členského štátu s pôvodom ERU alebo CER.

Členský štát, ktorý povolí súkromným alebo verejným subjektom zúčastňovať sa na projektových aktivitách, je naďalej zodpovedný za plnenie svojich povinností vyplývajúcich z UNFCCC a Kjótskeho protokolu a zabezpečuje, aby takáto účasť bola v súlade s príslušnými usmerneniami, metódami a postupmi prijatými podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu.

Pokiaľ ide o projektové aktivity v oblasti výroby vodnej elektrickej energie s výkonnou kapacitou viac ako 20 MW, členské štáty pri schvaľovaní týchto projektových aktivít zabezpečujú, aby sa príslušné medzinárodné normy a usmernenia, vrátane tých, ktoré obsahuje správa Svetovej komisie pre priehrady z novembra roku 2000 „Priehrady a rozvoj. Nový rámec pre rozhodovanie“, dodržiavali počas rozvoja týchto projektových aktivít.

▼M9 —————

▼B

Článok 12

Prenos, odovzdanie a zrušenie kvót

Členské štáty zabezpečia, aby sa kvóty mohli prenášať medzi:

osobami v ►M9 Únii ◄ ,

osobami v ►M9 Únii ◄ a osobami z tretích krajín, kde sú takéto kvóty uznané v súlade s postupom podľa článku 25 bez akýchkoľvek obmedzení, okrem tých, ktoré obsahuje táto smernica alebo ktoré sú prijaté podľa tejto smernice.

▼M4

1a.

Komisia do 31. decembra 2010 preskúma, či je trh s emisnými kvótami dostatočne chránený pred obchodovaním s využitím dôverných informácií alebo manipuláciou s trhom, a v prípade potreby podá vhodné návrhy, aby zabezpečila takúto ochranu. Možno použiť príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( 27 ) s akýmikoľvek potrebnými úpravami potrebnými na ich uplatnenie v obchode s komoditami.

▼M15

Členské štáty zabezpečia, aby sa kvóty vydané príslušným orgánom iného členského štátu uznávali na účely plnenia povinností prevádzkovateľa, prevádzkovateľa lietadla alebo lodnej spoločnosti podľa odseku 3.

▼M15 —————

▼M15

Členské štáty, riadiace členské štáty a riadiace orgány vo vzťahu k lodnej spoločnosti zabezpečia, aby do 30. septembra každého roka:

prevádzkovateľ každého zariadenia odovzdal množstvo kvót, ktoré sa rovná celkovým emisiám z daného zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roka, ktoré sa overili v súlade s článkom 15;

každý prevádzkovateľ lietadla odovzdal množstvo kvót, ktoré sa rovná jeho celkovým emisiám počas predchádzajúceho kalendárneho roka, ktoré sa overili v súlade s článkom 15;

každá lodná spoločnosť odovzdala množstvo kvót, ktoré sa rovná jej celkovým emisiám počas predchádzajúceho kalendárneho roka, ktoré sa overili v súlade s článkom 3ge.

Členské štáty, riadiace členské štáty a riadiace orgány vo vzťahu k lodnej spoločnosti zabezpečia, aby sa kvóty odovzdané v súlade s prvým pododsekom následne zrušili.

▼M15

3-e.

Odchylne od odseku 3 prvého pododseku písm. c) môžu lodné spoločnosti odovzdať o 5 % menej kvót ako ich overené emisie vypustené do 31. decembra 2030 z lodí ľadovej triedy, za predpokladu, že takéto lode patria do ľadovej triedy IA alebo IA Super alebo ekvivalentnej ľadovej triedy stanovenej na základe odporúčania HELCOM 25/7.

Ak sa v porovnaní s overenými emisiami odovzdá menej kvót, po stanovení rozdielu medzi overenými emisiami a odovzdanými kvótami za každý rok sa množstvo kvót zodpovedajúce tomuto rozdielu zruší namiesto obchodovania formou aukcie podľa článku 10.

3-d.

Odchylne od odseku 3 prvého pododseku písm. c) tohto článku a článku 16 Komisia na žiadosť členského štátu prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví, že členské štáty považujú požiadavky stanovené v uvedených ustanoveniach za splnené a neprijmú žiadne opatrenia proti lodným spoločnostiam, pokiaľ ide o emisie vypustené do 31. decembra 2030 z plavieb osobných lodí, ktoré nie sú výletnými loďami, a lodí ro-pax medzi prístavom na ostrove, ktorý podlieha právomoci tohto žiadajúceho členského štátu bez cestného alebo železničného spojenia s pevninou a s počtom obyvateľov menej než 200 000 osôb s trvalým pobytom podľa posledných najlepších dostupných údajov v roku 2022, a prístavom podliehajúcim právomoci toho istého členského štátu a z činností takých lodí v prístave v súvislosti s takými plavbami.

Komisia uverejní zoznam ostrovov uvedených v prvom pododseku a dotknutých prístavov a tento zoznam pravidelne aktualizuje.

3-c.

Odchylne od odseku 3 prvého pododseku písm. c) tohto článku a článku 16 Komisia na spoločnú žiadosť dvoch členských štátov, z ktorých jeden nemá žiadnu pozemnú hranicu s iným členským štátom a druhý členský štát je geograficky najbližší k členskému štátu bez takej pozemnej hranice, prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví, že členské štáty považujú požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach za splnené a že neprijmú žiadne opatrenia proti lodným spoločnostiam, pokiaľ ide o emisie vypustené do 31. decembra 2030 z plavieb vykonávaných osobnými loďami alebo loďami ro-pax v rámci nadnárodnej zmluvy o službách vo verejnom záujme alebo nadnárodného záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme, stanovených v spoločnej žiadosti, ktoré spájajú oba členské štáty, a z činností takých lodí v prístave v súvislosti s takými plavbami.

3-b.

Povinnosť odovzdať kvóty nevzniká v súvislosti s emisiami vypustenými do 31. decembra 2030 z plavieb medzi prístavom nachádzajúcim sa v najvzdialenejšom regióne členského štátu a prístavom nachádzajúcim sa v tom istom členskom štáte vrátane plavieb medzi prístavmi v najvzdialenejších regiónoch a plavieb medzi prístavmi v najvzdialenejších regiónoch toho istého členského štátu a medzi nimi a z činností takých lodí v prístave v súvislosti s takými plavbami.

▼M15

3-a.

Ak je to potrebné a tak dlho, ako to bude potrebné s cieľom chrániť environmentálnu integritu systému EU ETS, sa prevádzkovateľom, prevádzkovateľom lietadiel a lodným spoločnostiam v rámci systému EU ETS zakazuje používanie kvót, ktoré vydáva členský štát, v prípade ktorého prestávajú platiť povinnosti týkajúce sa prevádzkovateľov, prevádzkovateľov lietadiel a lodných spoločností. Delegované akty uvedené v článku 19 ods. 3 určia opatrenia, ktoré sa zavedú v prípadoch uvedených v tomto odseku.

▼M4

3a.

Povinnosť odovzdať kvóty nevzniká pri emisiách, ktoré sa preukázateľne zachytávajú a prevážajú na trvalé uloženie do zariadenia s platným povolením podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého ( 28 ).

▼M15

3b.

Povinnosť odovzdať kvóty nevzniká v súvislosti s emisiami skleníkových plynov, ktoré sa považujú za zachytené a využívané takým spôsobom, že sa stali trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby pri jeho bežnom používaní vrátane akejkoľvek bežnej činnosti, ku ktorej dochádza po skončení životnosti produktu, neunikali do atmosféry.

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu týkajúce sa požiadaviek súvisiacich s posudzovaním, či sa skleníkové plyny stali trvalo chemicky viazané, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku.

▼M15

Členské štáty vykonajú potrebné kroky, aby sa kvóty zrušili, kedykoľvek o to požiada ich držiteľ. V prípade uzavretia výrobnej kapacity elektrickej energie na ich území v dôsledku dodatočných vnútroštátnych opatrení môžu členské štáty, a dôrazne sa k tomu nabádajú, zrušiť kvóty z celkového množstva kvót, s ktorými majú obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2, až do sumy zodpovedajúcej priemerným overeným emisiám dotknutého zariadenia v období piatich rokov pred uzavretím. Dotknutý členský štát informuje Komisiu o takomto plánovanom zrušení alebo dôvodoch nezrušenia v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa článku 10 ods. 4.

▼M4

Odseky 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý článok 10c.

▼M14

V súlade s metodikou stanovenou vo vykonávacom akte uvedenom v odseku 8 tohto článku členské štáty každý rok vypočítajú požiadavky na kompenzáciu za predchádzajúci kalendárny rok v súvislosti s letmi do štátov, zo štátov a medzi štátmi, ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 25a ods. 3, a v súvislosti s letmi medzi Švajčiarskom alebo Spojeným kráľovstvom a štátmi, ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 25a ods. 3, a každoročne do 30. novembra informujú prevádzkovateľov lietadiel.

V súlade s metodikou stanovenou vo vykonávacom akte uvedenom v odseku 8 tohto článku členské štáty vypočítajú aj celkové konečné kompenzačné požiadavky pre dané obdobie plnenia podmienok systému CORSIA a do 30. novembra roku nasledujúceho po poslednom roku príslušného obdobia dodržiavania predpisov CORSIA informujú prevádzkovateľov lietadiel, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v treťom pododseku tohto odseku, o týchto požiadavkách.

Členské štáty informujú tých prevádzkovateľov lietadiel, ktorí spĺňajú všetky nasledujúce podmienky, o úrovni kompenzácie:

prevádzkovatelia lietadla sú držiteľmi osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vydaného členským štátom alebo sú registrovaní v členskom štáte vrátane najvzdialenejších regiónov, závislých území a oblastí daného členského štátu; a

ročne produkuje emisie CO2 vyššie než 10 000 ton v dôsledku využívania lietadiel s maximálnou vzletovou hmotnosťou vyššou než 5 700 kg, ktoré vykonávajú lety uvedené v prílohe I, okrem letov začínajúcich a končiacich v tom istom členskom štáte, vrátane najvzdialenejších regiónov toho istého členského štátu, a to od 1. januára 2021.

Na účely prvého pododseku písm. b) sa neberú do úvahy emisie CO2 z týchto typov letov:

štátne lety;

ii)

humanitárne lety;

iii)

lety na zdravotnícke účely;

iv)

vojenské lety;

protipožiarne lety;

vi)

lety pred humanitárnym letom, letom na zdravotnícke účely alebo protipožiarnym letom, alebo po uvedených letoch, za predpokladu, že takéto lety sa uskutočnili tým istým lietadlom a boli potrebné na vykonávanie súvisiacich humanitárnych, zdravotníckych alebo protipožiarnych činností alebo na premiestnenie lietadla po týchto činnostiach na jeho ďalšiu činnosť.

▼M12

Kým sa neprijme legislatívny akt, ktorým sa mení táto smernica, pokiaľ ide o príspevok leteckej dopravy k cieľu Únie v oblasti znižovania emisií v celom hospodárstve, a ktorým sa primerane vykonáva globálne trhové opatrenie, a v prípade, že lehota na transpozíciu takéhoto legislatívneho aktu neuplynula do 30. novembra 2023 a sektorový rastový faktor (SGF) pre emisie za rok 2022, ktorý uverejní organizácia ICAO, sa rovná nule, členské štáty do 30. novembra 2023 oznámia prevádzkovateľom lietadiel, že pokiaľ ide o rok 2022, ich kompenzačné požiadavky v zmysle bodu 3.2.1 štandardov a odporúčaní pre systém CORSIA organizácie ICAO sa rovnajú nule.

▼M14

Výpočet kompenzačných požiadaviek uvedených v odseku 6 tohto článku na účely systému CORSIA sa vykonáva v súlade s metodikou, ktorú stanoví Komisia, pokiaľ ide o lety do štátov, zo štátov a medzi štátmi, ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 25a ods. 3, a lety medzi Švajčiarskom alebo Spojeným kráľovstvom a štátmi, ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 25a ods. 3.

Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých spresní metodiku pre výpočet kompenzačných povinností pre prevádzkovateľov lietadiel uvedených v prvom pododseku tohto odseku.

V uvedených vykonávacích aktoch sa podrobnejšie opíše najmä uplatňovanie požiadaviek vyplývajúcich z príslušných ustanovení tejto smernice, najmä z článkov 3c, 11a, 12 a 25a, a pokiaľ je to možné vzhľadom na príslušné ustanovenia tejto smernice, z medzinárodných noriem a odporúčaných postupov v oblasti ochrany životného prostredia pre systém CORSIA (CORSIA SARP).

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2 Prvý takýto vykonávací akt sa prijme do 30. júna 2024.

Prevádzkovatelia lietadiel, ktorí sú držiteľmi osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vydaného členským štátom alebo sú registrovaní v členskom štáte vrátane najvzdialenejších regiónov, závislých území a oblastí tohto členského štátu, zrušia jednotky uvedené v článku 11a len v súvislosti s množstvom, ktoré tento členský štát oznámil v súlade s odsekom 6 za príslušné obdobie plnenia podmienok systému CORSIA. Zrušenie sa vykoná do 31. januára 2025 v prípade emisií v období rokov 2021 až 2023 a do 31. januára 2028 v prípade emisií v období rokov 2024 až 2026.

▼M9

Článok 13

Platnosť kvót

Kvóty vydávané od 1. januára 2013 majú neobmedzenú platnosť. Pri kvótach vydávaných od 1. januára 2021 sa musí uviesť, v ktorom desaťročnom období počnúc 1. januárom 2021 sa vydali, pričom platia pre emisie od prvého roka daného obdobia.

▼M4

Článok 14

Monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách

▼M9

►M15 Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa podrobných postupov na monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách a v príslušných prípadoch aj údajov o činnostiach uvedených v prílohe I k tejto smernici a vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, na trasách, v prípade ktorých sa emisie nahlasujú v rámci tejto smernice, pričom uvedené vykonávacie akty vychádzajú zo zásad monitorovania a podávania správ stanovených v prílohe IV k tejto smernici a požiadaviek stanovených v odsekoch 2 a 5 tohto článku. V uvedených vykonávacích aktoch sa v požiadavkách na monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách a ich vplyvoch vrátane vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, stanoví aj potenciál globálneho otepľovania jednotlivých skleníkových plynov a zohľadnia sa aktuálne vedecké poznatky o vplyvoch emisií z leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2. V uvedených vykonávacích aktoch sa stanoví uplatňovanie kritérií týkajúcich sa udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov v záujme využívania biomasy, ktoré sú stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001, a to s akýmikoľvek úpravami potrebnými na ich uplatňovanie podľa tejto smernice, s cieľom dosiahnuť v prípade takejto biomasy nulové emisie. Spresňuje sa v nich spôsob, ako treba započítavať ukladanie emisií v prípade kombinácie zdrojov s nulovými emisiami a zdrojov, ktoré sa nevyznačujú nulovými emisiami. Takisto sa v nich spresňuje spôsob, ako treba započítavať emisie z obnoviteľných palív iného ako biologického pôvodu a z recyklovaných uhlíkových palív, pričom sa zabezpečí, aby sa takéto emisie započítavali a aby sa zabránilo ich dvojitému započítaniu. ◄

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

▼M4

V ►M9 akte ◄ uvedenom v odseku 1 sa zohľadnia najpresnejšie a najaktuálnejšie dostupné vedecké dôkazy, najmä z IPPC, a takisto sa môže konkretizovať povinnosť prevádzkovateľov podávať správy o emisiách súvisiacich s výrobou tovarov vyrábaných v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ktoré môžu podliehať medzinárodnej hospodárskej súťaži. Úvedený ►M9 akt ◄ môže tiež konkretizovať povinnosti nezávisle overovať tieto informácie.

K týmto požiadavkám môže patriť podávanie správ o úrovni emisií z výroby elektrickej energie, na ktoré sa vzťahuje ►M9 systém EÚ ETS ◄ a ktoré súvisia s výrobou takýchto tovarov.

Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ zariadenia alebo prevádzkovateľ lietadla v súlade s ►M9 aktom ◄ uvedeným v odseku 1 monitoroval emisie a podával príslušnému orgánu správy o emisiách z daného zariadenia alebo od 1. januára 2010 z lietadla, ktoré prevádzkuje, v každom kalendárnom roku po skončení daného roku.

Súčasťou ►M9 aktu ◄ uvedeného v odseku 1 môžu byť aj požiadavky používania automatizovaných systémov a formátov výmeny údajov určených na harmonizáciu komunikácie o pláne monitorovania, ročná správa o emisiách a činnosti overovania medzi prevádzkovateľom, overovateľom a príslušnými orgánmi.

▼M14

Prevádzkovatelia lietadiel podajú raz ročne správu o vplyvoch leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, ktoré sa vyskytnú od 1. januára 2025. Komisia na uvedený účel prijme do 31. augusta 2024 vykonávací akt podľa odseku 1 s cieľom zahrnúť vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, do rámca monitorovania, nahlasovania a overovania. Uvedený rámec monitorovania, nahlasovania a overovania obsahuje minimálne dostupné trojrozmerné údaje o trajektórii lietadla a vlhkosti a teplote okolia, aby bolo možné určiť ekvivalent CO2 na jeden let. Komisia v závislosti od dostupných zdrojov zabezpečí, aby boli uvedené nástroje dostupné na uľahčenie a v čo najväčšej možnej miere na automatizáciu monitorovania, nahlasovania a overovania s cieľom minimalizovať akúkoľvek administratívnu záťaž.

Od 1. januára 2025 členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ lietadiel monitoroval a nahlasoval príslušnému orgánu vplyvy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, z každého lietadla, ktoré prevádzkuje počas každého kalendárneho roka, po skončení každého roka v súlade s vykonávacími aktmi uvedenými v odseku 1.

Komisia každoročne od roku 2026 ako súčasť správy uvedenej v článku 10 ods. 5 predloží správu o výsledkoch uplatňovania rámca monitorovania, nahlasovania a overovania uvedeného v prvom pododseku tohto odseku.

Komisia do 31. decembra 2027 na základe výsledkov uplatňovania rámca monitorovania, nahlasovania a overovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, predloží správu a podľa potreby legislatívny návrh po tom, ako najprv vykoná posúdenie vplyvu, s cieľom zmierniť vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 rozšírením rozsahu pôsobnosti EU ETS tak, aby zahŕňal vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2.

Komisia uverejní aspoň tieto súhrnné ročné údaje o emisiách z činností leteckej dopravy nahlásené členským štátom alebo zaslané Komisii v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/2066 ( 29 ) a článkom 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1603 ( 30 ) najneskôr tri mesiace po príslušnej lehote na podávanie správ a užívateľsky ústretovým spôsobom:

na dvojicu letísk v rámci EHP:

emisie zo všetkých letov;

ii)

celkový počet letov;

iii)

celkový počet cestujúcich;

iv)

typy lietadiel;

na prevádzkovateľa lietadla:

údaje o emisiách z letov v rámci EHP, z letov s odletom z EHP, z letov prichádzajúcich do EHP a z letov medzi dvoma tretími krajinami v členení podľa dvojice štátov a údaje o emisiách, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zrušiť oprávnené emisné jednotky systému CORSIA;

ii)

suma kompenzačných požiadaviek vypočítaná podľa článku 12 ods. 8;

iii)

suma a druh kreditov podľa článku 11a použitých na dodržanie kompenzačných požiadaviek prevádzkovateľa lietadla uvedených v bode ii) tohto písmena;

iv)

množstvo a druh použitých palív, pre ktoré je emisný faktor nula podľa tejto smernice alebo ktoré oprávňujú prevádzkovateľa lietadla na získanie kvót podľa článku 3c ods. 6

V prípade písmen a) a b) prvého pododseku za osobitných okolností, keď prevádzkovateľ lietadla pôsobí na veľmi obmedzenom počte dvojíc letísk alebo na veľmi obmedzenom počte dvojíc štátov, na ktoré sa vzťahujú kompenzačné požiadavky, alebo na veľmi obmedzenom počte dvojíc štátov, na ktoré sa nevzťahujú kompenzačné požiadavky, prevádzkovateľ lietadla môže požiadať riadiaci členský štát, aby takéto údaje nezverejňoval na úrovni prevádzkovateľa lietadla, pričom vysvetlí, prečo by sa zverejnenie považovalo za poškodenie jeho obchodných záujmov. Na základe uvedenej žiadosti môže riadiaci členský štát požiadať Komisiu, aby zverejňovala uvedené údaje na vyššej úrovni agregácie. Komisia rozhodne o tejto žiadosti.

▼M2

Článok 15

▼M4

Overovanie a akreditácia

▼M2

Členské štáty zabezpečia, aby boli správy podané prevádzkovateľmi a prevádzkovateľmi lietadiel podľa článku 14 ods. 3 overené v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V a s akýmikoľvek podrobnými ustanoveniami prijatými Komisiou v súlade s týmto článkom a aby príslušný orgán bol o tom informovaný.

Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla, ktorého správa nebola overená ako uspokojivá v súlade s kritériami stanovenými v prílohe V a s akýmikoľvek podrobnými ustanoveniami prijatými Komisiou v súlade s týmto článkom do 31. marca každého roku za emisie predchádzajúceho roku, nemohol uskutočňovať ďalšie prenosy kvót, pokiaľ nie je správa od tohto prevádzkovateľa overená ako uspokojivá.

▼M9

Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa overovania správ o emisiách podľa zásad stanovených v prílohe V, ako aj akreditácie overovateľov a dohľadu nad nimi. Komisia môže prijať vykonávacie akty aj na účely overovania správ, ktoré podávajú prevádzkovatelia lietadiel podľa článku 14 ods. 3, a žiadostí podľa článkov 3e a 3f vrátane postupov overovania, ktoré majú použiť overovatelia. Stanoví podmienky akreditácie a odnímania akreditácie, vzájomného uznávania a vo vhodných prípadoch aj partnerského hodnotenia akreditačných orgánov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

▼M4

Článok 15a

Zverejňovanie informácií a služobné tajomstvo

Členské štáty a Komisia zabezpečia, že všetky rozhodnutia a správy týkajúce sa množstva a prideľovania kvót, ako aj monitorovania, podávania správ a overovania emisií sa ihneď zverejnia náležitým spôsobom zaručujúcim nediskriminačný prístup k týmto informáciám.

Informácie, ktoré sú predmetom služobného tajomstva, sa nesmú oznamovať inej osobe alebo orgánu, s výnimkou prípadov, ktoré uvádzajú platné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia.

▼B

Článok 16

Pokuty

Členské štáty ustanovia pravidlá pre pokuty uplatniteľné na porušovanie vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonávania takýchto pravidiel. Prijaté pokuty musia byť účinné, proporčné a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii ►M2 najneskôr do 31. decembra 2003 ◄ a bezodkladne oznámia akékoľvek ich dodatočné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

▼M15

Členské štáty zabezpečia zverejnenie mien prevádzkovateľov, prevádzkovateľov lietadiel a lodných spoločností, ktoré porušujú požiadavky týkajúce sa odovzdávania dostatočného množstva kvót podľa tejto smernice.

▼M2

Členské štáty zabezpečia, aby každý prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla, ktorý neodovzdá dostatočné kvóty do ►M15 30. septembra ◄ každého roku na pokrytie emisií za predchádzajúci rok, bol povinný uhradiť pokutu za prekročenie emisií. Pokuta za prekročenie emisií je 100 EUR za každú tonu ekvivalentu oxidu uhličitého emitovaného zariadením, ktorého prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla neodovzdal kvóty. Úhrada pokuty za prekročenie emisií nezbavuje prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla záväzku odovzdať množstvo kvót rovnajúce sa danému prekročeniu emisií pri odovzdávaní emisií za nasledujúci kalendárny rok.

▼M15

3a.

Pokuty stanovené v odseku 3 sa uplatňujú aj v prípade lodných spoločností.

▼M4

Pokuty za prekročenie emisií týkajúce sa kvót vydaných od 1. januára 2013 sa zvýšia v súlade s európskym indexom spotrebiteľských cien.

▼M2

V prípade, že prevádzkovateľ lietadla nespĺňa požiadavky podľa tejto smernice, a ak sa ich splnenie nepodarilo zabezpečiť inými donucovacími opatreniami, jeho riadiaci členský štát môže Komisiu požiadať, aby v súvislosti s dotknutým prevádzkovateľom lietadla rozhodla o uložení zákazu prevádzky.

Každá žiadosť riadiaceho členského štátu podľa odseku 5 obsahuje:

dôkaz, že prevádzkovateľ lietadla nesplnil svoje povinnosti podľa tejto smernice;

podrobnosti o donucovacom opatrení, ktoré prijal tento členský štát;

odôvodnenie uloženia zákazu prevádzky na úrovni ►M9 Únie ◄ a

odporúčanie týkajúce sa rozsahu zákazu prevádzky na úrovni Spoločenstva a akékoľvek podmienky, ktoré by sa mali uplatňovať.

Ak sú žiadosti podobné žiadostiam uvedeným v odseku 5 adresované Komisii, Komisia informuje ostatné členské štáty prostredníctvom ich zástupcov vo výbore uvedenom v článku 23 ods. 1 v súlade s rokovacím poriadkom výboru.

Prijatiu rozhodnutia po prijatí žiadosti podľa odseku 5 by mali v prípade potreby, a ak je to možné, predchádzať konzultácie s orgánmi zodpovednými za regulačný dohľad nad dotknutým prevádzkovateľom lietadla. Vždy keď je to možné, konzultácie uskutoční Komisia spoločne s členskými štátmi.

Komisia pri zvažovaní, či prijme rozhodnutie po prijatí žiadosti podľa odseku 5, poskytne dotknutému prevádzkovateľovi lietadla podstatné skutočnosti a okolnosti, ktoré sú základom takéhoto rozhodnutia. Dotknutý prevádzkovateľ lietadla má príležitosť predložiť Komisii písomné pripomienky do 10 pracovných dní odo dňa poskytnutia uvedených skutočností.

10.

Na žiadosť členského štátu Komisia môže v súlade s ►M9 postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2 ◄ prijať rozhodnutie o uložení zákazu prevádzky dotknutému prevádzkovateľovi lietadla.

11.

Každý členský štát vykonáva na svojom území akékoľvek rozhodnutia prijaté podľa odseku 10. Informuje Komisiu o akýchkoľvek opatreniach prijatých na účely vykonávania takýchto rozhodnutí.

▼M15

11a.

V prípade lodnej spoločnosti, ktorá nesplnila povinnosti týkajúce sa odovzdávania kvót počas dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich období nahlasovania, a ak sa súlad nepodarilo zabezpečiť inými donucovacími opatreniami, môže príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza prístav vstupu, po tom, ako dotknutej lodnej spoločnosti umožní predložiť pripomienky, vydať rozhodnutie o vyhostení, ktoré sa oznámi Komisii, Európskej námornej bezpečnostnej agentúre (ďalej len „EMSA“), ostatným členským štátom a dotknutému vlajkovému štátu. V dôsledku vydania takéhoto rozhodnutia o vyhostení každý členský štát s výnimkou členského štátu, pod ktorého vlajkou sa daná loď plaví, odmietne lodiam, za ktoré nesie zodpovednosť dotknutá lodná spoločnosť, vstup do všetkých svojich prístavov, kým si lodná spoločnosť nesplní svoje povinnosti týkajúce sa odovzdania kvót v súlade s článkom 12. Ak sa loď plaví pod vlajkou členského štátu a vpláva do jedného z jeho prístavov alebo sa zistí, že sa nachádza v takomto prístave, dotknutý členský štát po tom, ako dotknutej lodnej spoločnosti umožní predložiť pripomienky, zadrží uvedenú loď dovtedy, kým si lodná spoločnosť nesplní svoje povinnosti týkajúce sa odovzdania kvót.

Ak sa loď lodnej spoločnosti uvedenej v prvom pododseku nachádza v jednom z prístavov členského štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, dotknutý členský štát môže po tom, ako dotknutej lodnej spoločnosti umožní predložiť pripomienky, vydať príkaz vlajkového štátu na zadržanie lode dovtedy, kým si lodná spoločnosť nesplní svoje povinnosti týkajúce sa odovzdania kvót. Informuje o tom Komisiu, agentúru EMSA a ostatné členské štáty. V dôsledku vydania takéhoto príkazu vlajkového štátu na zadržanie lode prijme každý členský štát rovnaké opatrenia, aké sa vyžadujú, aby boli prijaté po vydaní rozhodnutia o vyhostení v súlade s prvým pododsekom druhou vetou.

Týmto odsekom nie sú dotknuté medzinárodné námorné predpisy uplatniteľné na lode v stave núdze.

▼M9

12.

Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa podrobných pravidiel postupov uvedených v tomto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

▼M1

Článok 17

Prístup k informáciám

Rozhodnutia o pridelení kvót, informácie o projektových aktivitách, na ktorých sa členské štáty zúčastňujú, alebo na ktorých povolili účasť súkromným alebo verejným subjektom, a správy o emisiách vyžadované podľa povolenia na emisie skleníkových plynov, ktoré vlastní príslušný orgán, musia byť sprístupnené verejnosti v súlade so smernicou 2003/4/ES.

▼B

Článok 18

Príslušný orgán

Členské štáty uskutočnia potrebné správne úpravy, vrátane určenia vhodného príslušného orgánu alebo orgánov na vykonávanie pravidiel tejto smernice. Ak je určený viac ako jeden príslušný orgán, musí byť ich činnosť podľa tejto smernice koordinovaná.

▼M1

Členské štáty zabezpečia najmä koordináciu medzi ich určenými ústrednými bodmi pre schvaľovanie projektových aktivít podľa článku 6 ods. 1 písm. a) Kjótskeho protokolu a ich určenými vnútroštátnymi úradmi na vykonanie článku 12 Kjótskeho protokolu určenými v súlade s rozhodnutiami následne prijatými podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.

▼M2

Článok 18a

Riadiaci členský štát

Riadiacim členským štátom vo vzťahu k prevádzkovateľovi lietadla je:

v prípade prevádzkovateľa lietadla s platnou prevádzkovou licenciou, ktorú vydal členský štát v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov ( 31 ), ten členský štát, ktorý udelil prevádzkovú licenciu vo vzťahu k tomuto prevádzkovateľovi lietadla, a

vo všetkých ostatných prípadoch členský štát s najväčším odhadovaným započítaným množstvom emisií z leteckej dopravy spôsobených letmi, ktoré tento prevádzkovateľ lietadla uskutočnil vo východiskovom roku.

▼M14

Ak sa počas prvých dvoch rokov akéhokoľvek obdobia uvedeného v článku 13 žiadne zo započítaných emisií z leteckej dopravy spôsobených letmi uskutočňovanými prevádzkovateľom lietadiel, ktorý patrí do pôsobnosti odseku 1 písm. b) tohto článku, nepridelia jeho riadiacemu členskému štátu, prevádzkovateľ lietadiel sa na ďalšie obdobie prevedie pod iný riadiaci členský štát. Novým riadiacim členským štátom je členský štát s najväčším odhadovaným započítaným množstvom emisií z leteckej dopravy spôsobených letmi, ktoré uskutočňoval prevádzkovateľ lietadiel počas prvých dvoch rokov predchádzajúceho obdobia.

▼M2

Komisia na základe najvhodnejších dostupných informácií:

do 1. februára 2009 uverejní zoznam prevádzkovateľov lietadiel, ktorí vykonávali činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k 1. januáru 2006 alebo po tomto dátume, pričom uvedie riadiaci členský štát pre každého prevádzkovateľa lietadla v súlade s odsekom 1, a

▼M14

od roku 2024 aspoň každé dva roky aktualizuje uvedený zoznam s cieľom zaradiť do neho prevádzkovateľov lietadiel, ktorí následne vykonávali činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I. Ak prevádzkovateľ lietadla nevykonával činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I počas štyroch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov predchádzajúcich aktualizácii zoznamu, tento prevádzkovateľ lietadla sa nezaradí do zoznamu.

▼M2

Komisia môže v súlade s ►M9 postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2 ◄ vypracovať usmernenia týkajúce sa správy prevádzkovateľov lietadiel riadiacimi členskými štátmi podľa tejto smernice.

Na účely odseku 1 „východiskový rok“ znamená vo vzťahu k prevádzkovateľovi lietadla, ktorý začal s prevádzkou v ►M9 Únii ◄ po 1. januári 2006, prvý kalendárny rok prevádzky; a vo všetkých ostatných prípadoch kalendárny rok začínajúci sa 1. januára 2006.

▼M15

Článok 18b

Pomoc Komisie, agentúry EMSA a iných príslušných organizácií

Komisia, riadiaci členský štát a riadiace orgány vo vzťahu k lodnej spoločnosti môžu na účely vykonávania svojich povinností podľa článku 3c ods. 4 a článkov 3g, 3gd, 3ge, 3gf, 3gg a 18a požiadať o pomoc Európsku námornú bezpečnostnú agentúru alebo inú príslušnú organizáciu a na daný účel môžu s týmito organizáciami uzavrieť akékoľvek náležité dohody.

Komisia sa s pomocou agentúry EMSA usiluje pripraviť vhodné nástroje a usmernenia na uľahčenie a koordináciu overovania a presadzovania práva v súvislosti s uplatňovaním tejto smernice na námornú dopravu. Takéto usmernenia a nástroje sa v rámci možností sprístupnia členským štátom a overovateľom na účely výmeny informácií a s cieľom lepšie zabezpečiť dôsledné presadzovanie vnútroštátnych opatrení, ktorými sa transponuje táto smernica.

▼B

Článok 19

Registre

▼M4

Kvóty vydané od 1. januára 2012 sa evidujú v registri ►M9 Únie ◄ , aby vykonával postupy týkajúce sa prevádzky holdingových účtov otvorených v členskom štáte a prideľovania, odovzdávania a rušenia kvót na základe ►M9 aktu ◄ Komisie uvedeného v odseku 3.

Každý členský štát bude môcť splniť vykonanie povolených operácií podľa UNFCCC alebo Kjótskeho protokolu.

▼B

Každá osoba môže byť držiteľom kvót. Register musí byť prístupný verejnosti a musí obsahovať oddelené účty, aby sa zaznamenávali kvóty vlastnené každou osobou, ktorej alebo od ktorej sa kvóty vydávajú alebo prenášajú.

▼M9

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice stanovením všetkých potrebných požiadaviek týkajúcich sa registra Únie na obdobie obchodovania, ktoré sa začína 1. januára 2013, a na nasledujúce obdobia vo forme štandardizovaných elektronických databáz, ktoré obsahujú spoločné prvky údajov na sledovanie vydávania, držby, prenosu a v prípade potreby aj rušenia kvót a podľa potreby aj na zabezpečenie prístupu verejnosti a dôvernosti. Uvedené delegované akty zahŕňajú aj ustanovenia o nadobudnutí účinnosti pravidiel vzájomného uznávania kvót v rámci dohôd o prepojení systémov obchodovania s emisiami.

▼M4

►M9 Akt ◄ uvedený v odseku 3 obsahuje vhodné metódy na uskutočňovanie transakcií a iných operácií v registri ►M9 Únie ◄ určených na vykonávanie opatrení uvedených v článku 25 ods. 1b. Uvedený ►M9 akt ◄ obsahuje aj postupy pri riadení zmien a incidentov v registri ►M9 Únie ◄ , pokiaľ ide o otázky odseku 1 tohto článku. Obsahuje vhodné metódy pre register ►M9 Únie ◄ , ktoré zabezpečujú, aby sa umožnili iniciatívy členských štátov týkajúce sa zlepšenia efektívnosti, riadenia administratívnych nákladov a opatrení na kontrolu kvality.

▼B

Článok 20

Ústredný správca

Komisia určí ústredného správcu, ktorý vedie nezávislý protokol o transakciách, do ktorého sa zaznamenáva vydanie, prenos a zrušenie kvót.

Ústredný správca vykonáva automatizovanú kontrolu každej transakcie v registroch prostredníctvom nezávislého protokolu transakcií, aby sa zabezpečilo, že nedochádza ku žiadnym nezrovnalostiam pri vydávaní, prenosu a zrušení kvót.

Ak prostredníctvom automatizovanej kontroly dôjde k nálezu nezrovnalostí, ústredný správca informuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty, ktoré nesmú príslušné transakcie alebo akékoľvek ďalšie transakcie súvisiace s dotknutými kvótami zaregistrovať, pokiaľ sa nezrovnalosti nevyriešia.

Článok 21

Podávanie správ členskými štátmi

Členské štáty podávajú Komisii každý rok správu o uplatňovaní tejto smernice. ►M4 Táto správa venuje osobitnú pozornosť opatreniam na prideľovanie kvót, prevádzke registrov, uplatňovaniu vykonávacích opatrení na monitorovanie a podávanie správ, overovaniu a akreditácii a otázkam súvisiacim s dodržiavaním tejto smernice a v prípade potreby fiškálnej úprave kvót. ◄ Prvá správa sa pošle Komisii do 30. júna 2005. ►M9 Správa sa vypracuje na základe dotazníka alebo návodu prijatého Komisiou vo forme vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2. ◄ Dotazník alebo návod sa zašle členským štátom najneskôr šesť mesiacov pred posledným termínom zaslania prvej správy.

Na základe správ uvedených v odseku 1 vydá Komisia správu o uplatňovaní tejto smernice do troch mesiacov od prijatia správ od členských štátov.

▼M4

Komisia organizuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov o vývoji v otázkach prideľovania a používania CER a ERU v ►M9 systéme EÚ ETS ◄ , prevádzkovania registrov, monitorovania, podávania správ, overovania, akreditácie, informačných technológií a dodržiavania tejto smernice.

▼M9

Každé tri roky v správe uvedenej v odseku 1 sa zároveň venuje osobitná pozornosť rovnocenným opatreniam prijatým pre malé zariadenia vylúčené zo systému EU ETS. Vydanie rovnocenných opatrení prijatých pre malé zariadenia sa tiež zváži v rámci výmeny informácií uvedenej v odseku 3.

▼M1

Článok 21a

Podpora aktivít budovania kapacít

V súlade s UNFCCC, Kjótskym protokolom a následnými rozhodnutiami prijatými na ich vykonanie Komisia a členské štáty podporia aktivity budovania kapacít v rozvojových krajinách a krajinách s transformujúcimi sa ekonomikami, s cieľom pomôcť im naplno využiť SP a MČR spôsobom, ktorý podporuje ich stratégie trvalo udržateľného rozvoja a umožniť angažovanie sa subjektov vo vývoji a vykonávaní projektov SP a MČR.

▼M9

Článok 22

Zmeny príloh

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom zmeniť v prípade potreby prílohy k tejto smernici s výnimkou príloh I, IIa a IIb na základe správ stanovených v článku 21 a skúseností s uplatňovaním tejto smernice. Prílohy IV a V sa môžu zmeniť s cieľom zlepšiť monitorovanie emisií, podávanie správ o emisiách a overovanie emisií.

▼M9

Článok 22a

Postup výboru

Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy zriadený článkom 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 ( 32 ). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 ( 33 ).

Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

▼M9

Článok 23

Vykonávanie delegovania právomoci

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

▼M15

Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 3c ods. 6, článku 3d ods. 3, článku 10 ods. 4, článku 10a ods. 1, 8 a 8a, článku 10b ods. 5, článku 12 ods. 3b, článku 19 ods. 3, článku 22, článku 24 ods. 3, článku 24a ods. 1, článku 25a ods. 1, článku 28c a článku 30j ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 8. apríla 2018.

Delegovanie právomoci uvedené v článku 3c ods. 6, článku 3d ods. 3, článku 10 ods. 4, článku 10a ods. 1, 8 a 8a, článku 10b ods. 5, článku 12 ods. 3b, článku 19 ods. 3, článku 22, článku 24 ods. 3, článku 24a ods. 1, článku 25a ods. 1, článku 28c a článku 30j ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

▼M9

Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva ( 34 ).

Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

▼M15

Delegovaný akt prijatý podľa článku 3c ods. 6, článku 3d ods. 3, článku 10 ods. 4, článku 10a ods. 1, 8 alebo 8a, článku 10b ods. 5, článku 12 ods. 3b, článku 19 ods. 3, článku 22, článku 24 ods. 3, článku 24a ods. 1, článku 25a ods. 1, článku 28c alebo článku 30j ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

▼M4

Článok 24

Postupy na jednostranné začlenenie dodatočných činností a plynov

▼M9

Od roku 2008 môžu členské štáty uplatňovať obchodovanie s emisnými kvótami v súlade s touto smernicou na činnosti a skleníkové plyny, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, pri zohľadnení všetkých relevantných kritérií, najmä účinkov na vnútorný trh, možného narušenia hospodárskej súťaže, environmentálnej integrity systému EU ETS a spoľahlivosti plánovaného systému monitorovania a podávania správ za predpokladu, že začlenenie takýchto činností a skleníkových plynov schváli Komisia v súlade s delegovanými aktmi, ktoré je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 23.

▼M4

Keď sa začlenenie dodatočných činností a plynov schváli, Komisia môže zároveň oprávniť vydanie dodatočných kvót a môže povoliť iným členským štátom, aby takéto dodatočné činnosti a plyny začlenili.

Na podnet Komisie alebo na požiadanie členského štátu sa môže prijať ►M9 akt ◄ o monitorovaní emisií a podávaní správ o emisiách z činností, zariadení a skleníkových plynov, ktoré nie sú v prílohe I uvedené ako kombinácia, ak toto monitorovanie a podávanie správ možno uskutočniť s dostatočnou presnosťou.

▼M9

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice na tento účel.

▼M4

Článok 24a

Harmonizácia pravidiel projektov, ktorými sa znižujú emisie

▼M9

Okrem začlenenia stanoveného v článku 24 môže Komisia prijať opatrenia na vydávanie kvót alebo kreditov v prípade projektov, ktoré spravujú členské štáty a ktorými sa znižujú emisie skleníkových plynov, ktoré nespadajú do systému EU ETS.

Takéto opatrenia musia byť v súlade s aktmi prijatými podľa bývalého článku 11b ods. 7 v znení účinnom pred 8. aprílom 2018. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice stanovením postupu, ktorý sa má uplatňovať.

▼M4

Žiadne takéto opatrenia nesmú mať za následok dvojité započítanie zníženia emisií ani byť prekážkou uskutočnenia iných politických opatrení na zníženie emisií, na ktoré sa nevzťahuje ►M9 systém EÚ ETS ◄ . Opatrenia sa prijmú len vtedy, keď začlenenie nie je možné v súlade s článkom 24, a v ďalšom preskúmaní ►M9 systému EÚ ETS ◄ sa vezme do úvahy harmonizácia pokrytia týchto emisií v celej ►M9 Únii ◄ .

▼M9 —————

▼M4

Členský štát môže odmietnuť vydávať kvóty alebo kredity na svojom území v súvislosti s určitými typmi projektov, ktoré znižujú emisie skleníkových plynov.

Takéto projekty sa vykonajú na základe dohody členského štátu, v ktorom sa projekt uskutočňuje.

▼B

Článok 25

Spojenie s ostatnými systémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov

Mali by sa uzavrieť dohody s tretími krajinami, uvedenými v prílohe B Kjótskeho protokolu, ktoré ratifikovali protokol, aby sa zabezpečilo vzájomné uznávanie kvót medzi ►M9 systémom EÚ ETS ◄ a ďalšími systémami obchodovania s emisiami skleníkových plynov v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 300 zmluvy.

▼M4

1a.

Je možné uzavrieť dohody s cieľom ustanoviť uznávanie kvót medzi ►M9 systémom EÚ ETS ◄ a zlučiteľnými povinnými ►M9 systémami ◄ obchodovania s emisiami skleníkových plynov s absolútnymi maximálnymi hodnotami emisií ustanovenými v ktorejkoľvek inej krajine alebo subfederálnom alebo regionálnom správnom celku.

1b.

Je možné uzavrieť nezáväzné dohody s tretími krajinami alebo subfederálnymi alebo regionálnymi správnymi celkami s cieľom ustanoviť administratívnu a technickú koordináciu, pokiaľ ide o kvóty v ►M9 systéme EÚ ETS ◄ alebo v iných povinných ►M9 systémoch ◄ obchodovania s emisiami skleníkových plynov s absolútnymi maximálnymi hodnotami emisií.

▼M9 —————

▼M2

Článok 25a

Opatrenia tretích krajín na zníženie vplyvov leteckej dopravy na zmenu klímy

►M9 V prípade, že tretia krajina prijme opatrenia na zníženie vplyvu letov s odletom z tejto tretej krajiny a pristávajúcich v Únii na zmenu klímy, Komisia po konzultácii s touto treťou krajinou a členskými štátmi v rámci výboru uvedeného v článku 22a ods. 1 posúdi dostupné možnosti s cieľom zabezpečiť optimálnu interakciu medzi systémom EU ETS a opatreniami tejto krajiny.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na zmenu prílohy I k tejto smernici s cieľom stanoviť, že lety prichádzajúce z dotknutej tretej krajiny sa vylúčia z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, alebo stanoviť akékoľvek iné zmeny činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I s výnimkou zmien rozsahu pôsobnosti, ktoré si vyžaduje dohoda uzavretá podľa článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. ◄

Komisia môže predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh akýchkoľvek iných zmien a doplnení tejto smernice.

Ak je to vhodné, aj Komisia môže v súlade s článkom 300 ods. 1 zmluvy odporučiť Rade, aby začala rokovania s cieľom uzavrieť dohodu s dotknutou treťou krajinou.

▼M14

Únia a jej členské štáty sa naďalej usilujú o dosiahnutie dohôd o globálnych opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy, v súlade s cieľmi nariadenia (EÚ) 2021/1119 a Parížskej dohody. Na základe takýchto dohôd Komisia zváži, či sú potrebné zmeny tejto smernice v rozsahu, v akom sa vzťahuje na prevádzkovateľov lietadiel.

▼M14

Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom sa uvedie zoznam štátov iných ako krajiny EHP, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo, ktoré sa považujú za krajiny uplatňujúce systém CORSIA na účely tejto smernice, pričom rok 2019 je referenčným rokom pre roky 2021 až 2023 a referenčnú hodnotu pre každý rok od roku 2024 predstavuje 85 % emisií v roku 2019. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

Pokiaľ ide o emisie uvoľnené do 31. decembra 2026 z letov do štátov alebo zo štátov uvedených vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 3 tohto článku, od prevádzkovateľov lietadiel sa nevyžaduje, aby v súvislosti s uvedenými emisiami odovzdávali kvóty v súlade s článkom 12 ods. 3.

Pokiaľ ide o emisie uvoľnené do 31. decembra 2026 z letov medzi EHP a štátmi, ktoré nie sú uvedené v zozname vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 3, iných ako letov do Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, od prevádzkovateľov lietadiel sa nevyžaduje, aby v súvislosti s uvedenými emisiami odovzdávali kvóty v súlade s článkom 12 ods. 3.

Pokiaľ ide o emisie z letov do najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov vymedzených Organizáciou Spojených národov, iných ako štáty, ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 3 tohto článku, a iných ako štáty, ktorých HDP na obyvateľa sa rovná priemeru Únie alebo ho prevyšuje, ako aj z letov z takýchto krajín, od prevádzkovateľov lietadiel sa nevyžaduje, aby v súvislosti s uvedenými emisiami odovzdávali kvóty v súlade s článkom 12 ods. 3.

Ak Komisia zistí, že došlo k výraznému narušeniu hospodárskej súťaže, ako je narušenie hospodárskej súťaže spôsobené treťou krajinou uplatňujúcou systém CORSIA menej prísnym spôsobom vo svojom vnútroštátnom práve alebo neuplatňujúcou ustanovenia systému CORSIA u všetkých prevádzkovateľov lietadiel rovnako, čo poškodzuje prevádzkovateľov lietadiel, ktorí sú držiteľmi osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vydaného členským štátom alebo sú registrovaní v členskom štáte vrátane najvzdialenejších regiónov, závislých území a oblastí tohto členského štátu, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa títo prevádzkovatelia lietadiel oslobodia od kompenzačných požiadaviek, ako sa stanovuje v článku 12 ods. 9, pokiaľ ide o emisie z letov do takýchto štátov a z nich. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

Ak prevádzkovatelia lietadiel, ktorí sú držitelia osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vydaného členským štátom alebo sú registrovaní v členskom štáte vrátane najvzdialenejších regiónov, závislých území a oblastí tohto členského štátu, prevádzkujú lety medzi dvoma rôznymi štátmi uvedenými v zozname vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 3 tohto článku vrátane letov, ktoré sa uskutočňujú medzi Švajčiarskom, Spojeným kráľovstvom a štátmi uvedenými v zozname vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 3 tohto článku, a ak tieto štáty umožňujú prevádzkovateľom lietadiel používať iné jednotky než tie, ktoré sú uvedené v zozname prijatom podľa článku 11a ods. 8, Komisia je splnomocnená prijať vykonávacie akty, ktorými sa týmto prevádzkovateľom lietadiel umožní používať typy jednotiek nad rámec tých, ktoré sú uvedené v danom zozname, alebo sa títo prevádzkovatelia oslobodia od podmienok článku 11a ods. 2 a 3 týkajúcich sa emisií z takýchto letov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

▼B

Článok 26

Zmena a doplnenie smernice 96/61/ES

Do článku 9 ods. 3 smernice 96/61/ES sa vkladajú tieto pododseky:

„Ak sú emisie skleníkových plynov zo zariadenia špecifikované v prílohe I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES ktorou sa zriaďuje systém na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( 35 ) vo vzťahu k činnosti vykonávanej v tomto zariadení, povolenie neobsahuje emisnú limitnú hodnotu pre priame emisie tohto plynu, pokiaľ nie je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k významnému miestnemu znečisteniu.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na činnosti uvedené v prílohe I smernice 2003/87/ES sa neuplatňujú požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti s ohľadom na spaľovacie jednotky alebo iné jednotky vypúšťajúce v prevádzkárni oxid uhličitý.

Ak je to potrebné, zmenia príslušné orgány povolenie vhodným spôsobom.

Tri predchádzajúce pododseky sa nevzťahujú na zariadenia dočasne vylúčené zo systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov v spoločenstve v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES.

▼M4

Článok 27

Vylúčenie malých zariadení podliehajúcich rovnocenným opatreniam

Členské štáty môžu vylúčiť po konzultáciách s prevádzkovateľom zo ►M9 systému EÚ ETS ◄ zariadenia, ktorých emisie oznámené príslušnému orgánu predstavujú za každý z 3 rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa písmena a) menej ako 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého, a keď vykonávajú spaľovacie činnosti, majú menovitý tepelný príkon nižší ako 35 MW s výnimkou emisií z biomasy, a ktoré podliehajú opatreniam, ktorými sa dosiahne rovnocenné zníženie emisií, ak príslušný členský štát spĺňa tieto podmienky:

Komisii oznámi každé takéto zariadenie a uvedie rovnocenné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na uvedené zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, pred tým, ako sa má predložiť zoznam zariadení podľa článku 11 ods. 1, a najneskôr, keď je zoznam predložený Komisii;

potvrdí, že sa prijali opatrenia týkajúce sa monitorovania s cieľom posúdiť, či niektoré zo zariadení emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac s výnimkou emisií z biomasy. Členské štáty môžu v súlade s článkom 14 umožniť zjednodušené opatrenia na monitorovanie, podávanie správ a overovanie zariadeniam, ktorých priemerné overené emisie v rokoch 2008 a 2010 sú nižšie ako 5 000 ton ročne;

potvrdí, že ak niektoré zariadenie emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 25 000 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac, s výnimkou emisií z biomasy, alebo sa opatrenia pre zariadenie, ktoré rovnocenne prispeje k zníženiu emisií, už neuplatňujú, zariadenie sa opäť začlení do ►M9 systému EÚ ETS ◄ ;

uverejní informácie uvedené v písmenách a), b) a c) na verejné pripomienkovanie.

Aj nemocnice môžu byť vylúčené, ak prijmú rovnocenné opatrenia.

Ak po trojmesačnom období odo dňa oznámenia na verejné pripomienkovanie Komisia počas ďalších šiestich mesiacov nevznesie námietky, vylúčenie sa považuje za schválené.

Po odovzdaní kvót súvisiacich s obdobím, počas ktorého zariadenie patrí do ►M9 systému EÚ ETS ◄ , sa zariadenie vylúči a členský štát nevydá viac zariadeniu bezodplatné kvóty podľa článku 10a.

Keď sa zariadenie znovu začlení do ►M9 systému EÚ ETS ◄ v súlade s odsekom 1 písm. c), všetky kvóty vydané v súlade s článkom 10a budú pridelené počnúc rokom opätovného začlenenia. Kvóty vydané týmto zariadeniam sa odpočítajú z množstva, s ktorým má obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 členský štát, na území ktorého sa zariadenie nachádza.

▼M9

Každé takéto zariadenie zostane v systéme EU ETS do konca obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1, počas ktorého sa doň znovu začlenilo.

▼M4

Pre zariadenia, ktoré neboli zahrnuté do ►M9 systému EÚ ETS ◄ v období 2008 až 2012, sa môžu uplatňovať pri určovaní emisií zjednodušené požiadavky na monitorovanie, podávanie správ a overovanie počas troch rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa odseku 1 písm. a).

▼M9

Článok 27a

Nepovinné vylúčenie zariadení, ktoré emitujú menej ako 2 500 ton

Členské štáty môžu vylúčiť zo systému EU ETS zariadenia, ktorých emisie nahlásené príslušnému orgánu dotknutého členského štátu predstavujú za každý z troch rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa písmena a) menej ako 2 500 ton ekvivalentu oxidu uhličitého bez ohľadu na emisie z biomasy, za predpokladu, že dotknutý členský štát:

oznámi Komisii každé takéto zariadenie pred tým, ako sa má predložiť zoznam zariadení podľa článku 11 ods. 1, alebo najneskôr, keď sa tento zoznam predkladá Komisii;

potvrdí, že sa prijali zjednodušené opatrenia na monitorovanie s cieľom posúdiť, či niektoré zariadenie emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 2 500 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac bez ohľadu na emisie z biomasy;

potvrdí, že ak niektoré zariadenie emituje v ktoromkoľvek kalendárnom roku 2 500 ton ekvivalentu oxidu uhličitého alebo viac bez ohľadu na emisie z biomasy, zariadenie sa opäť začlení do systému EU ETS, a

zverejní informácie uvedené v písmenách a), b) a c).

Keď sa zariadenie znovu začlení do systému EU ETS v súlade s odsekom 1 písm. c) tohto článku, všetky kvóty pridelené v súlade s článkom 10a sa pridelia počnúc rokom opätovného začlenenia. Kvóty pridelené takémuto zariadeniu sa odpočítajú z množstva, s ktorým má obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 členský štát, v ktorom sa zariadenie nachádza.

Členské štáty môžu vylúčiť zo systému EU ETS aj rezervné alebo záložné jednotky, ktoré neboli v prevádzke viac ako 300 hodín ročne za každý z troch rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa odseku 1 písm. a), za rovnakých podmienok, ako sú stanovené v odsekoch 1 a 2.

▼M4

Článok 28

Úpravy uplatniteľné po schválení medzinárodnej dohody o zmene klímy ►M9 Úniou ◄

Do troch mesiacov po tom, ako ►M9 Únia ◄ podpíše medzinárodnú dohodu o zmene klímy, ktorá do roku 2020 povedie k záväznému zníženiu emisií skleníkových plynov o viac ako 20 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990, čoho prejavom je záväzok zníženia vo výške 30 % schválený na samite Európskej rady z marca 2007, Komisia podá správu, v ktorej vyhodnotí predovšetkým tieto oblasti:

charakter opatrení dohodnutých v rámci medzinárodných rokovaní, ako aj záväzkov prijatých inými rozvinutými krajinami na zníženie emisií porovnateľných so záväzkami ►M9 Únie ◄ a záväzkov prijatých v hospodársky rozvinutejších rozvojových krajinách s cieľom prispieť primerane podľa ich zodpovednosti a možností;

dôsledky medzinárodnej dohody o zmene klímy a následne možnosti požadované na úrovni ►M9 Únie ◄ s cieľom pokročiť k ambicióznejšiemu cieľu znížiť emisie o 30 % vyváženým, transparentným a spravodlivým spôsobom, berúc do úvahy úsilie vykonané počas prvého záväzného obdobia plnenia Kjótskeho protokolu;

konkurencieschopnosť výrobného priemyslu ►M9 Únie ◄ v súvislosti s rizikami úniku uhlíka;

vplyv medzinárodnej dohody o zmene klímy na iné hospodárske odvetvia ►M9 Únie ◄ ;

dosah na poľnohospodárske odvetvie ►M9 Únie ◄ vrátane rizík úniku uhlíka;

vhodné formy zahrnutia emisií a presunov súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom v ►M9 Únii ◄ ;

zalesňovanie a obnova lesov, zabraňovanie odlesňovaniu a degradácii lesov v tretích krajinách v prípade vytvorenia akéhokoľvek medzinárodne uznávaného systému v tejto súvislosti;

potreba ďalších politík a opatrení ►M9 Únie ◄ v súvislosti so záväzkami ►M9 Únie ◄ a členských štátov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.

Na základe správy uvedenej v odseku 1 Komisia podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu a doplnenie tejto smernice podľa odseku 1, aby pozmeňujúca smernica nadobudla účinnosť po tom, ako ►M9 Únia ◄ schváli medzinárodnú dohodu o zmene klímy a so zreteľom na povinnosť splniť v rámci tejto dohody záväzok týkajúci sa zníženia emisií.

Pokiaľ ide o deľbu práce medzi členskými štátmi, tento návrh sa musí zakladať na zásade transparentnosti, hospodárskej účinnosti, efektívnosti nákladov, ako aj spravodlivosti a solidárnosti.

Tento návrh prípadne umožní prevádzkovateľom okrem kreditov ustanovených v tejto smernici využiť CER, ERU alebo iné schválené kredity z tretích krajín, ktoré ratifikovali medzinárodnú dohodu o zmene klímy.

Tento návrh zahrnie podľa potreby aj všetky ďalšie opatrenia potrebné na dosiahnutie záväzného zníženia emisií v súlade s odsekom 1 transparentným, vyváženým a spravodlivým spôsobom, a predovšetkým zahrnie vykonávacie opatrenia, ktorými sa prevádzkovateľom v ►M9 systéme EÚ ETS ◄ povolí využívať aj iné typy projektových kreditov, ako sú uvedené v odsekoch 2 až 5 článku 11a, prípadne využívať iné mechanizmy vytvorené na základe medzinárodnej dohody o zmene klímy.

Tento návrh zahrnie vhodné prechodné opatrenia a opatrenia o odklade, kým medzinárodná dohoda o zmene klímy nadobudne platnosť.

▼M14

Článok 28a

Odchýlky uplatniteľné pred povinným vykonávaním globálneho trhového opatrenia ICAO

Odchylne od článku 12 ods. 3, článku 14 ods. 3 a článku 16 považujú členské štáty požiadavky stanovené v uvedených ustanoveniach za splnené a neprijmú žiadne opatrenia proti prevádzkovateľom lietadiel, pokiaľ ide o:

všetky emisie z letov na letiská nachádzajúce sa v štátoch mimo EHP a z týchto letísk, s výnimkou letov na letiská nachádzajúce sa v Spojenom kráľovstve alebo vo Švajčiarsku, v každom kalendárnom roku od 1. januára 2021 do 31. decembra 2026, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b;

všetky emisie z letov medzi letiskom nachádzajúcim sa v najvzdialenejšom regióne v zmysle článku 349 ZFEÚ a letiskom nachádzajúcim sa v inom regióne EHP v každom kalendárnom roku od 1. januára 2013 do 31. decembra 2023, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b.

Na účely článkov 11a, 12 a 14 sa overené emisie z iných letov než z letov uvedených v prvom pododseku tohto odseku považujú za overené emisie prevádzkovateľa lietadla.

Odchylne od článku 3d ods. 3 sa množstvo kvót, s ktorými má každý členský štát obchodovať formou aukcie v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2026, znižuje tak, aby bolo v súlade s jeho podielom započítaných emisií z leteckej dopravy z letov, ktoré nepodliehajú odchýlkam stanoveným v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku.

Odchylne od článku 3g nemajú prevádzkovatelia lietadiel povinnosť predkladať plány monitorovania stanovujúce opatrenia na monitorovanie a nahlasovanie emisií v prípade letov, ktoré podliehajú odchýlkam stanoveným v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku.

Odchylne od článkov 3g, 12, 15 a 18a, pokiaľ sú celkové ročné emisie prevádzkovateľa lietadla nižšie ako 25 000 ton CO2 alebo celkové ročné emisie prevádzkovateľa lietadiel z letov, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) a b) odseku 1 tohto článku, sú nižšie ako 3 000 ton CO2, jeho emisie sa považujú za overené emisie, ak sa tak stanoví pomocou nástroja pre malých producentov emisií, ktorý bol schválený podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 606/2010 ( 36 ) a ktorý organizácia Eurocontrol naplnila údajmi zo svojho podporného nástroja ETS. Členské štáty môžu v prípade nekomerčných prevádzkovateľov lietadiel zaviesť zjednodušené postupy, pokiaľ takéto postupy neposkytujú nižšiu presnosť, než akú poskytuje nástroj pre malých producentov emisií.

Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje na krajiny, s ktorými sa dosiahla dohoda podľa článku 25 alebo 25a, a to iba v súlade s podmienkami takejto dohody.

Článok 28b

Podávanie správ a preskúmanie Komisiou týkajúce sa vykonávania globálneho trhového opatrenia ICAO

Komisia predloží do 1. januára 2027 a potom každé tri roky po tomto dátume správu Európskemu parlamentu a Rade o pokroku v rokovaniach v rámci ICAO s cieľom vykonať globálne trhové opatrenie, ktoré sa má uplatňovať na emisie od roku 2021, a to najmä so zreteľom na:

príslušné nástroje ICAO vrátane noriem a odporúčaných postupov, ako aj pokrok pri vykonávaní všetkých prvkov súboru opatrení ICAO na dosiahnutie dlhodobého globálneho ambiciózneho cieľa prijatého na 41. zasadnutí zhromaždenia ICAO;

odporúčania, ktoré schválila Rada ICAO a týkajú sa globálneho trhového opatrenia, vrátane prípadných zmien referenčných hodnôt;

vytvorenie globálneho registra;

vnútroštátne opatrenia, prijaté tretími krajinami na vykonávanie globálneho trhového opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať na emisie od roku 2021;

úroveň účasti tretích krajín na kompenzácii v rámci systému CORSIA vrátane dôsledkov ich výhrad, pokiaľ ide o takúto účasť; a

ďalší relevantný medzinárodný vývoj a uplatniteľné nástroje, ako aj pokrok pri znižovaní celkových vplyvov leteckej dopravy na zmenu klímy.

Komisia v súlade s globálnym hodnotením Parížskej dohody podá správu aj o úsilí splniť dlhodobý globálny ambiciózny cieľ odvetvia leteckej dopravy spočívajúci v tom, aby sa do roku 2050 znížili úrovne emisií CO2 z leteckej dopravy na nulovú bilanciu, čo sa posúdi na základe kritérií uvedených v písmenách a) až f) prvého pododseku.

Do 1. júla 2026 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi environmentálnu integritu globálneho trhového opatrenia ICAO vrátane jeho všeobecnej ambície vo vzťahu k cieľom v rámci Parížskej dohody, miery účasti na kompenzácii v rámci systému CORSIA, jeho vynútiteľnosti, transparentnosti, sankcií za nedodržiavanie pravidiel, postupov pre účasť verejnosti, kvality kompenzačných kreditov, monitorovania, nahlasovania a overovania emisií, registrov, vyvodenia zodpovednosti, ako aj pravidiel používania biopalív. Komisia uverejní túto správu tiež do 1. júla 2026.

K správe Komisie uvedenej v odseku 2 sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tejto smernice spôsobom, ktorý je v súlade s teplotným cieľom Parížskej dohody, so záväzkom Únie znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050, aby sa zachovala environmentálna integrita a účinnosť opatrení Únie v oblasti klímy. Sprievodný návrh podľa potreby zahŕňa uplatňovanie EU ETS na odlety z letísk nachádzajúcich sa v štátoch EHP na letiská nachádzajúce sa mimo EHP od januára 2027 a vylučuje prichádzajúce lety z letísk nachádzajúcich sa mimo EHP, ak zo správy uvedenej v odseku 2 vyplýva, že:

zhromaždenie ICAO do 31. decembra 2025 neposilnilo systém CORSIA v súlade s dosiahnutím jeho dlhodobého globálneho ambiciózneho cieľa, aby sa splnili ciele Parížskej dohody; alebo

štáty uvedené vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 25a ods. 3 predstavujú menej ako 70 % emisií z medzinárodnej leteckej dopravy na základe najnovších dostupných údajov.

Sprievodný návrh tiež podľa potreby umožní prevádzkovateľom lietadiel odpočítať akékoľvek vzniknuté náklady z kompenzácie v systéme CORSIA na týchto trasách s cieľom zabrániť dvojitému spoplatňovaniu. Ak podmienky uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku tohto odseku nie sú splnené, návrhom sa podľa potreby zmení táto smernica tak, aby sa EU ETS naďalej uplatňoval len na lety v rámci EHP, na lety do Švajčiarska a do Spojeného kráľovstva a na lety do štátov, ktoré nie sú uvedené vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 25a ods. 3

▼M4

Článok 28c

Ustanovenia o monitorovaní, podávaní správ a overovaní na účely globálneho trhového opatrenia

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o primerané monitorovanie emisií, podávanie správ o emisiách a overovanie emisií na účely vykonávania globálneho trhového opatrenia ICAO na všetky trasách, na ktoré sa vzťahuje. Uvedené delegované akty sa zakladajú na relevantných nástrojoch prijatých v ICAO, zabraňujú narušeniu hospodárskej súťaže a dodržiavajú zásady uvedené v aktoch, na ktoré sa odkazuje v článku 14 ods. 1, a zabezpečujú, aby sa predložené správy o emisiách overili v súlade so zásadami a kritériami overovania stanovenými v článku 15.

▼M15

Článok 29

Podávanie správy s cieľom zabezpečiť lepšie fungovanie trhu s CO2

Ak pravidelné správy o trhu s uhlíkom uvedené v článku 10 ods. 5 a 6 obsahujú dôkazy, že trh s uhlíkom riadne nefunguje, Komisia do troch mesiacov predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. K správe môžu byť v prípade potreby pripojené legislatívne návrhy zamerané na zvýšenie transparentnosti a integrity trhu s uhlíkom vrátane súvisiacich trhov s derivátmi a zaoberajúce sa nápravnými opatreniami na zlepšenie jeho fungovania, ako aj na posilnenie prevencie a odhaľovania činností zneužívania trhu.

Článok 29a

Opatrenia v prípade nadmerného kolísania cien

Ak je priemerná cena kvót za šesť predchádzajúcich kalendárnych mesiacov vyššia ako 2,4-násobok priemernej ceny kvót za referenčné obdobie predchádzajúcich dvoch rokov, uvoľní sa 75 miliónov kvót z trhovej stabilizačnej rezervy v súlade s článkom 1 ods. 7 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814.

Cena kvót uvedená v prvom pododseku tohto odseku je cena aukcií, ktoré sa v prípade kvót, na ktoré sa vzťahujú kapitoly II a III, uskutočňujú v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa článku 10 ods. 4.

Referenčným obdobím predchádzajúcich dvoch rokov uvedeným v prvom pododseku je dvojročné obdobie, ktoré sa končí pred prvým mesiacom obdobia šiestich kalendárnych mesiacov uvedeného v danom pododseku.

Ak je podmienka uvedená v prvom pododseku tohto odseku splnená a odsek 2 sa neuplatňuje, Komisia na tento účel uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie, v ktorom uvedie dátum, ku ktorému bola podmienka splnená.

Komisia uverejní počas prvých troch pracovných dní každého mesiaca priemernú cenu kvót za predchádzajúcich šesť kalendárnych mesiacov a priemernú cenu kvót za referenčné obdobie predchádzajúcich dvoch rokov. Ak podmienka uvedená v prvom pododseku nie je splnená, Komisia uverejní aj úroveň, ktorú by mala priemerná cena kvót dosiahnuť v nasledujúcom mesiaci, aby sa splnila podmienka stanovená v uvedenom pododseku.

Ak bola splnená podmienka na uvoľnenie kvót z trhovej stabilizačnej rezervy podľa odseku 1, podmienka uvedená v danom odseku sa považuje za opäť splnenú najskôr po dvanástich mesiacoch od skončenia predchádzajúceho uvoľnenia.

Podrobné opatrenia na uplatňovanie opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa stanovia v delegovaných aktoch uvedených v článku 10 ods. 4.

▼B

Článok 30

Preskúmanie z hľadiska vykonávania Parížskej dohody a vývoja trhov s uhlíkom v iných významných ekonomikách

▼M15

Táto smernica sa preskúma z hľadiska medzinárodného vývoja a úsilia vynaloženého na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a všetkých príslušných záväzkov vyplývajúcich z konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

Opatrenia na podporu určitých energeticky náročných priemyselných odvetví, ktoré môžu byť vystavené úniku uhlíka, ako sa uvádza v článkoch 10a a 10b tejto smernice, sa preskúmavajú aj z hľadiska opatrení politiky v oblasti klímy v iných významných ekonomikách. V tejto súvislosti Komisia tiež zváži, či by sa opatrenia súvisiace s kompenzáciou nepriamych nákladov mali ďalej harmonizovať. Opatrenia uplatniteľné na odvetvia, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus CBAM, sa preskúmavajú z hľadiska uplatňovania nariadenia (EÚ) 2023/956. Komisia do 1. januára 2028 a potom každé dva roky v rámci svojich správ Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 30 ods. 6 uvedeného nariadenia posúdi vplyv mechanizmu CBAM na riziko úniku uhlíka, a to aj vo vzťahu k vývozu.

V správe sa posúdi potreba prijatia dodatočných opatrení vrátane legislatívnych opatrení s cieľom riešiť riziká úniku uhlíka. K správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade v kontexte každého globálneho hodnotenia, ktoré sa dohodlo v rámci Parížskej dohody, správu, najmä pokiaľ ide o potrebu ďalších politík a opatrení Únie na účely potrebného zníženia emisií skleníkových plynov zo strany Únie a jej členských štátov, okrem iného aj v súvislosti s lineárnym koeficientom uvedeným v článku 9 tejto smernice. Komisia môže v prípade potreby predložiť Európskemu parlamentu a Rade legislatívne návrhy na zmenu tejto smernice, najmä v záujme zabezpečiť súlad s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu, ktorý je stanovený v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119, a s cieľmi Únie v oblasti klímy, ktoré sú stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia. Komisia pri predkladaní svojich legislatívnych návrhov na tento účel okrem iného zváži plánovaný orientačný rozpočet Únie na emisie skleníkových plynov na obdobie rokov 2030 až 2050, ako sa uvádza v článku 4 ods. 4 uvedeného nariadenia.

▼B

Komisia pred 1. januárom 2020 predloží aktualizovanú analýzu vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, ku ktorej v prípade potreby pripojí návrh, ako čo najlepšie riešiť tieto vplyvy.

▼M15

Komisia do 31. júla 2026 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o týchto záležitostiach, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh a posúdenie vplyvu:

ako by sa mohli započítavať záporné emisie pochádzajúce zo skleníkových plynov, ktoré sa odstraňujú z atmosféry a bezpečne a trvalo uskladňujú, a ako by sa mohli uvedené záporné emisie zahrnúť do obchodovania s emisiami, ak je to vhodné, čo by malo zahŕňať jasný rozsah pôsobnosti a prísne kritériá takéhoto zahrnutia a záruky na zabezpečenie toho, aby sa takýmito záchytmi nekompenzovalo potrebné zníženie emisií v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1119;

uskutočniteľnosť zníženia prahových hodnôt celkového menovitého tepelného príkonu 20 MW pre činnosti uvedené v prílohe I od roku 2031;

či sa účinne započítavajú všetky emisie skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a či sa účinne predchádza dvojitému započítaniu; posúdi sa najmä započítavanie emisií skleníkových plynov, ktoré sa považujú za zachytené a využité v produkte iným spôsobom, ako sa uvádza v článku 12 ods. 3b.

Pri preskúmaní tejto smernice v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 tohto článku Komisia analyzuje, ako možno vytvoriť prepojenia medzi systémom EU ETS a inými trhmi s uhlíkom bez toho, aby to bránilo dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality a cieľov Únie v oblasti klímy stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119.

Komisia do 31. júla 2026 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi uskutočniteľnosť začlenenia spaľovní komunálneho odpadu do systému EU ETS, a to aj s cieľom ich začlenenia od roku 2028 a s posúdením potenciálnej potreby možnosti, aby členský štát mohol rozhodnúť o neuplatňovaní do 31. decembra 2030. V tejto súvislosti Komisia zohľadní význam všetkých odvetví, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií, a potenciálny odklon odpadu smerom k zneškodňovaniu skládkovaním v Únii a vývozu odpadu do tretích krajín. Komisia okrem toho zohľadní príslušné kritériá, ako sú účinky na vnútorný trh, možné narušenia hospodárskej súťaže, environmentálna integrita, zosúladenie s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES ( 37 ) a spoľahlivosť a presnosť, pokiaľ ide o monitorovanie a výpočet emisií. Komisia v prípade potreby a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedenej smernice, pripojí k uvedenej správe legislatívny návrh s cieľom uplatňovať ustanovenia tejto kapitoly na povolenia na emisie skleníkových plynov a prideľovanie a vydávanie dodatočných kvót, pokiaľ ide o spaľovne komunálneho odpadu, a zabrániť možnému odklonu odpadu.

V správe uvedenej v prvom pododseku Komisia posúdi aj možnosť zahrnúť do systému EU ETS ďalšie procesy nakladania s odpadom, najmä skládky, ktoré vytvárajú emisie metánu a oxidu dusného v Únii. Komisia môže v prípade potreby k tejto správe pripojiť aj legislatívny návrh na zahrnutie takýchto iných procesov nakladania s odpadom do systému EU ETS.

▼M14

V roku 2026 Komisia zahrnie do správy stanovenej v článku 10 ods. 5 tieto prvky:

hodnotenie vplyvov letov kratších ako 1 000 km na životné prostredie a klímu a zváženie možností na zníženie týchto vplyvov vrátane preskúmania dostupných alternatívnych spôsobov verejnej dopravy a zvýšeného využívania udržateľných leteckých palív;

hodnotenie vplyvov letov vykonávaných prevádzkovateľmi oslobodenými podľa písmena h) alebo k) položky „Letecká doprava“ v stĺpci „Činnosti“ v tabuľke prílohy I na životné prostredie a klímu a zváženie možností zníženia týchto vplyvov;

hodnotenie sociálnych vplyvov tejto smernice v odvetví leteckej dopravy, a to aj na jeho pracovnú silu a ceny leteckej dopravy; a

hodnotenie leteckej prepojenosti ostrovov a vzdialených území vrátane zohľadnenia konkurencieschopnosti a úniku uhlíka, ako aj vplyvov na životné prostredie a klímu.

Správa uvedená v článku 10 ods. 5 sa v prípade potreby zohľadní aj pri budúcej revízii tejto smernice.

▼M15

KAPITOLA IVa

SYSTÉM OBCHODOVANIA S EMISIAMI PRE ODVETVIE BUDOV, ODVETVIE CESTNEJ DOPRAVY A ĎALŠIE ODVETVIA

Článok 30a

Rozsah pôsobnosti

Ustanovenia tejto kapitoly sa vzťahujú na emisie, povolenia na emisie skleníkových plynov, vydávanie a odovzdávanie kvót, ako aj na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe III. Táto kapitola sa nevzťahuje na žiadne emisie, na ktoré sa vzťahujú kapitoly II a III.

Článok 30b

Povolenia na emisie skleníkových plynov

Členské štáty zabezpečia, aby žiadny regulovaný subjekt od 1. januára 2025 nevykonával činnosť uvedenú v prílohe III, ak tento regulovaný subjekt nie je držiteľom povolenia vydaného príslušným orgánom v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku.

Žiadosť o povolenie na emisie skleníkových plynov podľa tejto kapitoly, ktorú regulovaný subjekt predložil príslušnému orgánu podľa odseku 1 tohto článku, musí obsahovať aspoň opis:

regulovaného subjektu;

druhov palív, ktoré daný subjekt uvádza do daňového voľného obehu a ktoré sa využívajú na účely spaľovania v odvetviach uvedených v prílohe III, ako aj opis prostriedkov, ktoré tento subjekt využíva pri uvádzaní daných palív do daňového voľného obehu;

konečného použitia alebo konečných použití palív uvedených do daňového voľného obehu v prípade činnosti uvedenej v prílohe III;

opatrení plánovaných na účely monitorovania a nahlasovania emisií v súlade s vykonávacími aktmi uvedenými v článkoch 14 a 30f;

netechnického zhrnutia informácií uvedených v písmenách a) až d) tohto odseku.

Príslušný orgán vydá povolenie na emisie skleníkových plynov, ktorým regulovanému subjektu uvedenému v odseku 1 tohto článku udelí povolenie na činnosť uvedenú v prílohe III, ak sa presvedčí o tom, že daný subjekt je schopný monitorovať a nahlasovať emisie zodpovedajúce množstvám palív uvedených do daňového voľného obehu podľa prílohy III.

Povolenia na emisie skleníkových plynov musia obsahovať aspoň:

názov a adresu regulovaného subjektu;

opis prostriedkov, ktoré regulovaný subjekt využíva pri uvádzaní palív do daňového voľného obehu v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

zoznam palív, ktoré regulovaný subjekt uvádza do daňového voľného obehu v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

plán monitorovania, ktorý spĺňa požiadavky stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 14;

požiadavky týkajúce sa nahlasovania stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 14;

záväzok odovzdať kvóty vydané podľa tejto kapitoly v množstve rovnajúcom sa celkovým emisiám v každom kalendárnom roku, ktoré sa overili v súlade s článkom 15, v lehote stanovenej v článku 30e ods. 2.

Členské štáty môžu regulovaným subjektom umožniť aktualizovať plány monitorovania bez zmeny povolenia. Regulované subjekty musia príslušnému orgánu predkladať na schválenie všetky aktualizované plány monitorovania.

Regulovaný subjekt informuje príslušný orgán o všetkých plánovaných zmenách povahy svojej činnosti alebo o zmenách týkajúcich sa palív uvádzaných týmto subjektom do daňového voľného obehu, ktoré si môžu vyžadovať aktualizáciu povolenia na emisie skleníkových plynov. Vo vhodných prípadoch príslušný orgán aktualizuje povolenie v súlade s vykonávacími aktmi uvedenými v článku 14. Ak dôjde k zmene identity regulovaného subjektu, na ktorý sa vzťahuje táto kapitola, príslušný orgán dané povolenie aktualizuje s cieľom doplniť doň názov a adresu nového regulovaného subjektu.

Článok 30c

Celoúnijné množstvo kvót

Celoúnijné množstvo kvót, ktoré sa od roku 2027 každoročne vydávajú podľa tejto kapitoly, začne lineárne klesať počnúc rokom 2024. Hodnota na rok 2024 sa vymedzuje ako emisné limity na rok 2024 vypočítané na základe referenčných emisií podľa článku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 ( 38 ) v prípade odvetví, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, pričom sa v prípade všetkých emisií v rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia uplatňuje lineárna trajektória znižovania. Dané množstvo sa po roku 2024 každoročne zníži o lineárny redukčný koeficient vo výške 5,10 %. Do 1. januára 2025 Komisia zverejní celoúnijné množstvo kvót na rok 2027.

Celoúnijné množstvo kvót, ktoré sa od roku 2028 každoročne vydávajú podľa tejto kapitoly, začne lineárne klesať počnúc rokom 2025 na základe priemerných emisií nahlásených podľa tejto kapitoly za roky 2024 až 2026. Dané množstvo kvót sa zníži o lineárny redukčný koeficient vo výške 5,38 % s výnimkou prípadov, keď sa uplatňujú podmienky stanovené v bode 1 prílohy IIIa, pričom v takom prípade sa predmetné množstvo zníži o lineárny redukčný koeficient upravený v súlade s pravidlami stanovenými v bode 2 prílohy IIIa. Do 30. júna 2027 Komisia zverejní celoúnijné množstvo kvót na rok 2028 a v prípade potreby aj upravený lineárny redukčný koeficient.

Množstvo kvót pre celú Úniu vydaných podľa tejto kapitoly sa upraví na každý rok od roku 2028 s cieľom kompenzovať množstvo odovzdaných kvót v prípadoch, keď nebolo možné zabrániť dvojitému započítaniu emisií alebo keď boli kvóty odovzdané v prípade emisií, na ktoré sa nevzťahuje táto kapitola, ako sa uvádza v článku 30f ods. 5. Úprava zodpovedá celkovému množstvu kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola a ktoré boli kompenzované v príslušnom roku nahlasovania podľa vykonávacích aktov uvedených v článku 30f ods. 5 druhom pododseku.

Členský štát, ktorý podľa článku 30j jednostranne rozširuje činnosť uvedenú v prílohe III na odvetvia, ktoré nie sú uvedené v uvedenej prílohe, zabezpečí, aby dotknuté regulované subjekty do 30. apríla príslušného roka predložili dotknutému príslušnému orgánu riadne odôvodnenú správu v súlade s článkom 30f. Ak sú predložené údaje riadne odôvodnené, príslušný orgán to oznámi Komisii do 30. júna príslušného roka. Množstvo kvót, ktoré sa má vydať podľa odseku 1 tohto článku, sa upraví s prihliadnutím na riadne odôvodnenú správu predloženú regulovanými subjektmi.

Článok 30d

Obchodovanie s kvótami formou aukcie v prípade činnosti uvedenej v prílohe III

Od roku 2027 sa s kvótami, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, obchoduje formou aukcie, pokiaľ nie sú umiestnené v trhovej stabilizačnej rezerve zriadenej rozhodnutím (EÚ) 2015/1814. S kvótami, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sa obchoduje formou aukcie oddelene od kvót, na ktoré sa vzťahujú kapitoly II a III tejto smernice.

Aukčné obchodovanie s kvótami, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sa začína v roku 2027 s množstvom zodpovedajúcim 130 % aukčných objemov na rok 2027, ktoré sú stanovené na základe celoúnijného množstva kvót na daný rok a na základe príslušných aukčných podielov a objemov podľa odsekov 3 až 6 tohto článku. Dodatočných 30 %, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, sa použije len na účely odovzdávania kvót podľa článku 30e ods. 2 a môže sa s nimi obchodovať formou aukcie do 31. mája 2028. Dodatočných 30 %sa odpočíta od aukčných objemov na obdobie rokov 2029 až 2031. Podmienky týkajúce sa aukcií uvedených v tomto odseku sa stanovujú v súlade s odsekom 7 a článkom 10 ods. 4.

V roku 2027 sa 600 miliónov kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, umiestni do trhovej stabilizačnej rezervy, ako v nej držané prostriedky, podľa článku 1a ods. 3 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814.

150 miliónov kvót vydaných podľa tejto kapitoly sa vydraží formou aukcie a všetky príjmy z uvedených aukcií sa do roku 2032 sprístupnia na účely Sociálno-klimatického fondu zriadeného podľa nariadenia (EÚ) 2023/955.

Zo zostávajúceho množstva kvót a s cieľom získať spolu s príjmami z kvót uvedených v odseku 3 tohto článku a článku 10a ods. 8b tejto smernice maximálnu sumu 65 000 000 000 EUR Komisia zabezpečí, aby sa vydražilo dodatočné množstvo kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, a aby sa príjmy z týchto aukcií sprístupňovali na účely Sociálno-klimatického fondu zriadeného nariadením (EÚ) 2023/955 do roku 2032.

Komisia zabezpečí, aby sa s kvótami určenými pre Sociálno-klimatický fond, ktoré sú uvedené v odseku 3 tohto článku a v tomto odseku, obchodovalo formou aukcie v súlade so zásadami a podmienkami uvedenými v článku 10 ods. 4 a v delegovaných aktoch prijatých podľa uvedeného článku.

Príjmy z obchodovania formou aukcie s kvótami uvedenými v odseku 3 tohto článku a v tomto odseku predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 a použijú sa v súlade s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na Sociálno-klimatický fond.

Ročná suma pridelená Sociálno-klimatickému fondu v súlade s článkom 10a ods. 8b, odsekom 3 tohto článku a týmto odsekom nesmie presiahnuť:

na rok 2026 sumu 4 000 000 000 EUR;

na rok 2027 sumu 10 900 000 000 EUR;

na rok 2028 sumu 10 500 000 000 EUR;

na rok 2029 sumu 10 300 000 000 EUR;

na rok 2030 sumu 10 100 000 000 EUR;

na rok 2031 sumu 9 800 000 000 EUR;

na rok 2032 sumu 9 400 000 000 EUR.

Ak sa systém obchodovania s emisiami zriadený v súlade s touto kapitolou odloží do roku 2028 podľa článku 30k, maximálna suma, ktorá sa má sprístupniť Sociálno-klimatickému fondu v súlade s prvým pododsekom tohto odseku, je 54 600 000 000 EUR. V takom prípade ročné sumy pridelené Sociálno-klimatickému fondu nesmú kumulatívne presiahnuť na roky 2026 a 2027 sumu 4 000 000 000 EUR a v období od 1. januára 2028 do 31. decembra 2032 príslušná ročná suma nesmie presiahnuť:

na rok 2028 sumu 11 400 000 000 EUR;

na rok 2029 sumu 10 300 000 000 EUR;

na rok 2030 sumu 10 100 000 000 EUR;

na rok 2031 sumu 9 800 000 000 EUR;

na rok 2032 sumu 9 000 000 000 EUR.

Ak sa príjmy z obchodovania formou aukcie uvedeného v odseku 5 tohto článku stanovia v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ ako vlastný zdroj, článok 10a ods. 8b tejto smernice, odsek 3 tohto článku a tento odsek sa neuplatňuje.

Členské štáty vydražia celkové množstvo kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, po odpočítaní množstiev stanovených v odsekoch 3 a 4 tohto článku a potom sa toto množstvo medzi ne rozdelí v podieloch, ktoré sú rovnaké ako podiel referenčných emisií v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842, ktorý vykazuje predmetný členský štát v prípade kategórií zdrojov emisií uvedených druhom odseku písm. b), c) a d) prílohy III k tejto smernici, za priemer obdobia rokov 2016 až 2018, komplexne preskúmaný podľa článku 4 ods. 3 uvedeného nariadenia.

Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenými v odseku 5 tohto nariadenia s výnimkou príjmov, ktoré predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s odsekom 4 tohto článku, alebo príjmov stanovených ako vlastné zdroje v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ a zahrnutých do rozpočtu Únie. Členské štáty použijú svoje vlastné príjmy alebo ekvivalent uvedených príjmov vo finančnej hodnote na jeden alebo viacero účelov uvedených v článku 10 ods. 3 tejto smernice, pričom uprednostnia činnosti, ktoré môžu prispieť k riešeniu sociálnych aspektov obchodovania s emisiami podľa tejto kapitoly, alebo na jedno či viaceré z týchto opatrení:

opatrenia, ktoré majú prispieť k dekarbonizácii vykurovania a chladenia budov alebo k zníženiu energetických potrieb budov vrátane integrácie energie z obnoviteľných zdrojov, a súvisiace opatrenia v súlade s článkom 7 ods. 11 a článkami 12 a 20 smernice 2012/27/EÚ, ako aj opatrenia na poskytnutie finančnej podpory pre domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré sa nachádzajú v budovách vyznačujúcich sa najhoršou energetickou hospodárnosťou;

opatrenia, ktorých cieľom je urýchliť zavádzanie vozidiel s nulovými emisiami alebo poskytnúť finančnú podporu pri zavádzaní plne interoperabilnej infraštruktúry na dopĺňanie paliva a nabíjanie batérií v prípade vozidiel s nulovými emisiami, alebo opatrenia, ktorých cieľom je podporiť prechod na verejnú dopravu a zlepšiť multimodálnosť dopravy alebo poskytnúť finančnú podporu v záujme riešenia sociálnych aspektov v súvislosti s využívaním dopravy obyvateľmi s nízkymi a strednými príjmami;

financovanie svojho sociálno-klimatického plánu v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) 2023/955;

poskytnutie finančnej kompenzácie konečným spotrebiteľom v prípadoch, keď nebolo možné zabrániť dvojitému započítaniu emisií alebo keď boli kvóty odovzdané v prípade emisií, na ktoré sa nevzťahuje táto kapitola, ako sa uvádza v článku 30f ods. 5.

Predpokladá sa, že členské štáty splnili ustanovenia tohto odseku, ak zaviedli a vykonávajú politiky fiškálnej alebo finančnej podpory alebo regulačné politiky slúžiace na posilnenie finančnej podpory, ktoré boli vytvorené na účely stanovené v prvom pododseku tohto odseku a ktorých hodnota je rovnocenná príjmom uvedeným v danom pododseku a získaným na základe obchodovania s kvótami formou aukcie v zmysle tejto kapitoly.

Členské štáty informujú Komisiu o použití príjmov a opatreniach prijatých podľa tohto odseku tak, že tieto informácie zahrnú do svojich správ predkladaných podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.

Na kvóty vydané podľa tejto kapitoly sa vzťahuje článok 10 ods. 4 a 5.

Článok 30e

Prenos, odovzdanie a zrušenie kvót

Na emisie, regulované subjekty a kvóty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sa uplatňuje článok 12 s výnimkou odsekov 3 a 3a, odseku 4 druhej a tretej vety a odseku 5 uvedeného článku. Na uvedený účel:

treba každý odkaz na emisie chápať ako odkaz na emisie, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

treba každý odkaz na prevádzkovateľov zariadení chápať ako odkaz na regulované subjekty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

treba každý odkaz na kvóty chápať ako odkaz na kvóty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola.

Členské štáty sú od 1. januára 2028 povinné zabezpečiť, aby regulovaný subjekt každoročne do 31. mája odovzdal množstvo kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, rovnajúce sa celkovým emisiám regulovaného subjektu zodpovedajúcim množstvu palív uvedených do daňového voľného obehu podľa prílohy III za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré sa overili v súlade s článkami 15 a 30f, a zabezpečiť aby sa tieto kvóty následne zrušili.

Odchylne od odseku 1 a 2 tohto článku, ak regulovaný subjekt usadený v členskom štáte podlieha vnútroštátnej uhlíkovej dani platnej na roky 2027 až 2030, ktorá sa vzťahuje na činnosť uvedenú v prílohe III, môže príslušný orgán dotknutého členského štátu do 31. decembra 2030 oslobodiť tento regulovaný subjekt od povinnosti odovzdať kvóty podľa odseku 2 tohto článku za daný referenčný rok za predpokladu, že:

dotknutý členský štát oznámi Komisii uvedenú národnú uhlíkovú daň do 31. decembra 2023 a do uvedeného dátumu už nadobudlo účinnosť vnútroštátne právo, ktorým sa stanovujú sadzby dane uplatniteľné na roky 2027 až 2030; dotknutý členský štát oznámi Komisii každú následnú zmenu vnútroštátnej uhlíkovej dane;

vnútroštátna uhlíková daň dotknutého členského štátu, ktorú za referenčný rok skutočne zaplatil uvedený regulovaný subjekt, je vyššia ako priemerná aukčná zúčtovacia cena systému obchodovania s emisiami zriadeného podľa tejto kapitoly;

regulovaný subjekt v plnej miere dodržiava povinnosti podľa článku 30b o povoleniach na emisie skleníkových plynov a článku 30f o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní svojich emisií;

dotknutý členský štát do 31. mája roka nasledujúceho po referenčnom roku oznámi Komisii uplatňovanie každej takejto výnimky a zodpovedajúce množstvo kvót, ktoré sa majú zrušiť v súlade s písmenom g) tohto pododseku a delegovanými aktmi prijatými podľa článku 10 ods. 4;

Komisia nevznesie do troch mesiacov od oznámenia podľa písmena a) tohto pododseku alebo do jedného mesiaca od oznámenia za príslušný rok podľa písmena d) tohto pododseku námietku proti uplatňovaniu výnimky z dôvodu, že oznámené opatrenie nie je v súlade s podmienkami stanovenými v tomto odseku;

dotknutý členský štát nevydraží množstvo kvót uvedené v článku 30d ods. 5 za konkrétny referenčný rok, kým sa množstvo kvót, ktoré sa má zrušiť podľa tohto odseku, neurčí v súlade s písmenom g) tohto pododseku; dotknutý členský štát nesmie obchodovať formou aukcie so žiadnym dodatočným množstvom kvót podľa článku 30d ods. 2 prvého pododseku;

dotknutý členský štát zruší množstvo kvót z celkového množstva kvót, s ktorými má obchodovať formou aukcie, uvedené v článku 30d ods. 5, za referenčný rok, ktoré sa rovná overeným emisiám daného regulovaného subjektu podľa tejto kapitoly za referenčný rok; ak je objem kvót, s ktorým sa má po uplatnení písmena f) tohto pododseku ešte obchodovať formou aukcie v referenčnom roku, nižší ako objem kvót, ktoré sa majú zrušiť podľa tohto odseku, dotknutý členský štát zabezpečí, aby do konca roka nasledujúceho po referenčnom roku zrušil objem kvót zodpovedajúci rozdielu; a

dotknutý členský štát sa v čase prvého oznámenia podľa písmena a) tohto pododseku zaviaže použiť na jedno alebo viacero opatrení uvedených v článku 30d ods. 6 prvom pododseku alebo opatrení, na ktoré sa tam odkazuje, sumu rovnajúcu sa príjmom, na ktoré by sa uplatnil článok 30d ods. 6, ak by sa táto výnimka neuplatňovala; uplatňuje sa článok 30d ods. 6 druhý a tretí pododsek a Komisia zabezpečí, aby informácie získané na tomto základe boli v súlade so záväzkom prijatým podľa tohto písmena.

Objem kvót, ktoré sa majú zrušiť podľa prvého pododseku písm. g) tohto odseku, nemá vplyv na vonkajšie pripísané príjmy stanovené podľa článku 30d ods. 4 tejto smernice ani na vlastné zdroje rozpočtu Únie podľa rozhodnutia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 ( 39 ) z príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie v súlade s článkom 30d tejto smernice, ak boli stanovené podľa článku 311 tretieho odseku ZFEÚ.

Nemocniciam, na ktoré sa nevzťahuje kapitola III, sa môže poskytnúť finančná náhrada za náklady, ktoré sa na ne preniesli v dôsledku odovzdania kvót podľa tejto kapitoly. Na uvedený účel sa ustanovenia tejto kapitoly uplatniteľné na prípady dvojitého započítania uplatňujú mutatis mutandis.

Článok 30f

Monitorovanie, nahlasovanie, overovanie emisií a akreditácia

Na emisie, regulované subjekty a kvóty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sa uplatňujú články 14 a 15. Na uvedený účel:

treba každý odkaz na emisie chápať ako odkaz na emisie, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

treba každý odkaz na činnosť uvedenú v prílohe I chápať ako odkaz na činnosť uvedenú v prílohe III;

treba každý odkaz na prevádzkovateľov chápať ako odkaz na regulované subjekty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

treba každý odkaz na kvóty chápať ako odkaz na kvóty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

treba každý odkaz na dátum v článku 15 chápať ako odkaz na 30. apríl.

Členské štáty zabezpečia, aby každý regulovaný subjekt od roku 2025 monitoroval za každý kalendárny rok emisie zodpovedajúce množstvám palív uvedených do daňového voľného obehu podľa prílohy III. Zároveň musia zabezpečiť, aby každý regulovaný subjekt počnúc rokom 2026 uvedené emisie v nasledujúcom roku nahlasoval príslušnému orgánu v súlade s vykonávacím aktom uvedeným v článku 14 ods. 1.

Od 1. januára 2028 členské štáty zabezpečia, aby do 30. apríla každého roka do roku 2030 každý regulovaný subjekt nahlasoval priemerný podiel nákladov súvisiacich s odovzdaním kvót podľa tejto kapitoly, ktoré preniesol na spotrebiteľov za predchádzajúci rok. Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa požiadaviek a vzorov pre uvedené správy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2. Komisia posúdi predložené správy a každoročne podá správu o svojich zisteniach Európskemu parlamentu a Rade. Ak Komisia zistí, že existujú nevhodné postupy, pokiaľ ide o prenos nákladov na uhlík, k správe môžu byť v prípade potreby priložené legislatívne návrhy zamerané na riešenie takýchto nesprávnych praktík.

Členské štáty zabezpečia, aby každý regulovaný subjekt, ktorý je k 1. januáru 2025 držiteľom povolenia v súlade s článkom 30b, nahlásil do 30. apríla 2025 svoje historické emisie za rok 2024.

Členské štáty zabezpečia, aby boli regulované subjekty schopné podľa druhu paliva spoľahlivo a presne identifikovať a zdokumentovať presné množstvá paliva uvedené do daňového voľného obehu, ktoré sa používajú na účely spaľovania v odvetviach uvedených v prílohe III, ako aj konečné použitie palív uvedených do daňového voľného obehu regulovanými subjektmi. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na obmedzenie rizika dvojitého započítania emisií, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, a emisií podľa kapitol II a III, ako aj rizika odovzdania kvót za emisie, na ktoré sa nevzťahuje táto kapitola.

Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa podrobných pravidiel na zabránenie dvojitému započítaniu a odovzdávaniu kvót v prípade emisií, na ktoré sa nevzťahuje táto kapitola, ako aj na poskytovanie finančnej kompenzácie konečným spotrebiteľom palív v prípadoch, keď takémuto dvojitému započítaniu alebo odovzdaniu nemožno zabrániť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2. Výpočet finančnej kompenzácie pre konečných spotrebiteľov palív vychádza z priemernej ceny kvót na aukciách vykonaných v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa článku 10 ods. 4 v príslušnom roku nahlasovania.

Zásady monitorovania a nahlasovania emisií, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sú stanovené v časti C prílohy IV.

Kritéria overovania emisií, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sú stanovené v časti C prílohy V.

Členské štáty môžu povoliť zjednodušené opatrenia na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie v prípade regulovaných subjektov, ktorých ročné emisie zodpovedajúce množstvu palív uvedených do daňového voľného obehu sú nižšie ako 1 000 ton ekvivalentu CO2, v súlade s vykonávacími aktmi uvedenými v článku 14 ods. 1.

Článok 30g

Správa

Na emisie, regulované subjekty a kvóty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, sa uplatňujú články 13 a 15a, článok 16 ods. 1, 2, 3, 4 a 12 a články 17, 18, 19, 20, 21, 22, 22a, 23 a 29. Na uvedený účel:

treba každý odkaz na emisie chápať ako odkaz na emisie, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

treba každý odkaz na prevádzkovateľov chápať ako odkaz na regulované subjekty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola;

treba každý odkaz na kvóty chápať ako odkaz na kvóty, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola.

Článok 30h

Opatrenia v prípade nadmerného zvýšenia cien

Ak je priemerná cena kvót v rámci aukcií uskutočňovaných v súlade s aktmi prijatými podľa článku 10 ods. 4 tejto smernice počas viac ako troch po sebe nasledujúcich mesiacov vyššia ako dvojnásobok priemernej ceny kvót počas šiestich predchádzajúcich po sebe nasledujúcich mesiacov v rámci aukcií s kvótami, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, uvoľní sa 50 miliónov kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, z trhovej stabilizačnej rezervy v súlade s článkom 1a ods. 7 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814.

Pokiaľ ide o roky 2027 a 2028, podmienky uvedené v prvom pododseku sú splnené, ak je priemerná cena kvót počas viac ako troch po sebe nasledujúcich mesiacov vyššia ako 1,5-násobok priemernej ceny kvót počas referenčného obdobia šiestich predchádzajúcich po sebe nasledujúcich mesiacov.

Ak priemerná cena kvót uvedená v odseku 1 tohto článku prekročí za obdobie dvoch po sebe nasledujúcich mesiacov cenu 45 EUR, uvoľní sa 20 miliónov kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, z trhovej stabilizačnej rezervy v súlade s článkom 1a ods. 7 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814. Uplatňuje sa indexácia založená na európskom indexe spotrebiteľských cien za rok 2020. Kvóty sa uvoľnia prostredníctvom mechanizmu uvedeného v tomto odseku do 31. decembra 2029.

Ak je priemerná cena kvót uvedených v odseku 1 tohto článku vyššia ako trojnásobok priemernej ceny kvóty počas šiestich predchádzajúcich po sebe nasledujúcich mesiacov, uvoľní sa 150 miliónov kvót, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola, z trhovej stabilizačnej rezervy v súlade s článkom 1a ods. 7 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814.

Ak bola podmienka uvedená v odseku 2 splnená v ten istý deň ako podmienka uvedená v odseku 1 alebo 3, dodatočné kvóty sa uvoľnia len podľa odseku 1 alebo 3.

Pred 31. decembrom 2029 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi, či je mechanizmus uvedený v odseku 2 účinný a či by sa v ňom malo pokračovať. Komisia v prípade potreby priloží k tejto správe legislatívny návrh pre Európsky parlament a Radu na zmenu tejto smernice s cieľom upraviť uvedený mechanizmus.

Ak bola splnená jedna alebo viacero podmienok uvedených v odsekoch 1, 2 alebo 3 a viedla k uvoľneniu kvót, dodatočné kvóty sa podľa tohto článku neuvoľnia skôr ako 12 mesiacov po tomto dátume.

Ak sa v druhej polovici obdobia 12 mesiacov uvedeného v odseku 6 tohto článku opäť splnila podmienka uvedená v odseku 2 tohto článku, Komisia s pomocou výboru zriadeného článkom 44 nariadenia (EÚ) 2018/1999 posúdi účinnosť opatrenia a môže prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnúť, že odsek 6 tohto článku sa nebude uplatňovať. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2 tejto smernice.

Ak bola splnená jedna alebo viacero podmienok uvedených v odseku 1, 2 alebo 3 a odsek 6 sa neuplatňuje, Komisia bezodkladne uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie týkajúce sa dátumu, keď bola splnená uvedená podmienka alebo uvedené podmienky.

Členské štáty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť predložiť plán nápravných opatrení v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 2018/842, náležite zohľadnia účinky uvoľnenia dodatočných kvót podľa odseku 2 tohto článku počas predchádzajúcich dvoch rokov pri zvažovaní dodatočných opatrení, ktoré sa majú vykonať, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1 prvom pododseku písm. c) uvedeného nariadenia, s cieľom splniť svoje povinnosti podľa uvedeného nariadenia.

Článok 30i

Preskúmanie tejto kapitoly

Do 1. januára 2028 musí Komisia poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní ustanovení tejto kapitoly, pokiaľ ide o účinnosť, správu a praktické uplatňovanie, a to vrátane informácií o uplatňovaní pravidiel stanovených v rozhodnutí (EÚ) 2015/1814. V prípade potreby Komisia k uvedenej správe pripojí legislatívny návrh na zmenu tejto kapitoly. Komisia do 31. októbra 2031 posúdi uskutočniteľnosť začlenenia odvetví, na ktoré sa vzťahuje príloha III k tejto smernici, do systému EU ETS vzťahujúceho sa na odvetvia uvedené v prílohe I k tejto smernici.

Článok 30j

Postupy pre jednostranné rozšírenie činnosti uvedenej v prílohe III na iné odvetvia, na ktoré sa nevzťahujú kapitoly II a III

Od roku 2027 môžu členské štáty rozšíriť činnosť uvedenú v prílohe III na odvetvia, ktoré nie sú uvedené v danej prílohe, a tým uplatňovať obchodovanie s emisiami v súlade s touto kapitolou na takéto odvetvia, pričom zohľadnia všetky príslušné kritériá, najmä účinky na vnútorný trh, potenciálne narušenie hospodárskej súťaže, environmentálnu integritu systému obchodovania s emisiami zriadeného podľa tejto kapitoly a spoľahlivosť plánovaného systému monitorovania a podávania správ za predpokladu, že rozšírenie činnosti uvedenej v uvedenej prílohe schváli Komisia.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice týkajúce sa schválenia rozšírenia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku, povolenia na vydanie dodatočných kvót a povolenia na rozšírenie činnosti uvedenej v prílohe III pre iné členské štáty. Komisia tiež môže pri prijímaní takýchto delegovaných aktov toto rozšírenie doplniť o ďalšie pravidlá upravujúce opatrenia na riešenie možných prípadov dvojitého započítania vrátane otázky dodatočných kvót na kompenzáciu kvót odovzdaných za používanie palív pri činnostiach uvedených v prílohe I. Akékoľvek finančné opatrenia členských štátov v prospech spoločností v odvetviach a pododvetviach, ktoré sú vystavené skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku značných nepriamych nákladov, ktoré vznikajú premietnutím nákladov na emisie skleníkových plynov do cien palív v dôsledku jednostranného rozšírenia, musia byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci a nesmú spôsobovať nenáležité narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

S dodatočnými kvótami vydanými na základe povolenia podľa tohto článku sa obchoduje formou aukcie v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 30d. Bez ohľadu na článok 30d ods. 1 až 6 členské štáty, ktoré jednostranne rozšírili činnosť uvedenú v prílohe III v súlade s týmto článkom, určia použitie príjmov z obchodovania s týmito dodatočnými kvótami formou aukcie.

Článok 30k

Odloženie obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach do roku 2028 v prípade mimoriadne vysokých cien energie

Komisia do 15. júla 2026 uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o tom, či bola splnená jedna alebo obidve tieto podmienky:

priemerná cena plynu TTF za šesť kalendárnych mesiacov končiacich 30. júnom 2026 bola vyššia ako priemerná cena plynu TTF vo februári a marci 2022;

priemerná cena ropy Brent za šesť kalendárnych mesiacov končiacich 30. júnom 2026 bola viac ako dvojnásobok priemernej ceny ropy Brent počas predchádzajúcich piatich rokov; referenčným obdobím piatich rokov je päťročné obdobie, ktoré sa končí pred prvým mesiacom obdobia šiestich kalendárnych mesiacov.

Ak je splnená jedna alebo obidve podmienky uvedené v odseku 1, uplatňujú sa tieto pravidlá:

odchylne od článku 30c ods. 1 je prvým rokom, na ktorý je stanovené množstvo kvót pre celú Úniu, rok 2028 a odchylne od článku 30c ods. 3 prvý rok, na ktorý sa množstvo kvót pre celú Úniu upraví, je rok 2029;

odchylne od článku 30d ods. 1 a 2 sa začiatok obchodovania s kvótami formou aukcie podľa tejto kapitoly odkladá na rok 2028;

odchylne od článku 30d ods. 2 sa dodatočné množstvo kvót za prvý rok aukcií odpočíta od aukčných objemov na roky 2030 až 2032 a počiatočné podiely v trhovej stabilizačnej rezerve sa vytvoria v roku 2028;

odchylne od článku 30e ods. 2 sa lehota na počiatočné odovzdanie kvót posunie v prípade celkových emisií za rok 2028 na 31. máj 2029;

odchylne od článku 30i sa lehota, v ktorej má Komisia podať správu Európskemu parlamentu a Rade, posunie na 1. januára 2029.

KAPITOLA IVb

VEDECKÉ PORADENSTVO A VIDITEĽNOSŤ FINANCOVANIA

Článok 30l

Vedecké poradenstvo

Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy (ďalej len „poradná rada“) zriadená podľa článku 10a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 ( 40 ) môže z vlastnej iniciatívy poskytovať vedecké poradenstvo a vydávať správy týkajúce sa tejto smernice. Komisia zohľadní príslušné poradenstvo a správy poradného výboru, najmä pokiaľ ide o:

potrebu ďalších politík a opatrení Únie na zabezpečenie súladu s cieľmi uvedenými v článku 30 ods. 3 tejto smernice;

potrebu dodatočných politík a opatrení Únie vzhľadom na dohody o globálnych opatreniach v rámci ICAO na zníženie vplyvu leteckej dopravy na klímu a ambície a environmentálnu integritu globálneho trhového opatrenia IMO uvedeného v článku 3gg tejto smernice.

Článok 30m

Informácie, komunikácia a publicita

Komisia zabezpečí viditeľnosť financovania z príjmov z aukcií v rámci systému EU ETS uvedených v článku 10a ods. 8 tým, že:

zabezpečí, aby príjemcovia takýchto finančných prostriedkov uznali pôvod týchto finančných prostriedkov a zabezpečili viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii projektov a ich výsledkov a to tým, že poskytnú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti; a

zabezpečí, aby príjemcovia takýchto finančných prostriedkov používali toto vhodné označenie „(spolu)financované zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (Inovačný fond)“, ako aj znak Únie a výšku financovania; ak použitie uvedeného označenia nie je možné, inovačný fond sa uvedie pri všetkých komunikačných činnostiach, a to aj na informačných tabuliach na strategických miestach, ktoré sú viditeľné pre verejnosť.

Komisia v delegovanom akte uvedenom v článku 10a ods. 8 stanoví potrebné požiadavky na zabezpečenie viditeľnosti financovania z inovačného fondu vrátane požiadavky uviesť názov uvedeného fondu.

Členské štáty zabezpečia viditeľnosť financovania z príjmov z aukcií systému EU ETS uvedených v článku 10d v súlade s tým, čo je uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a) a b) tohto článku, a to aj stanovením požiadavky uviesť názov modernizačného fondu.

S prihliadnutím na vnútroštátne okolnosti sa členské štáty usilujú zabezpečiť viditeľnosť zdroja financovania činností alebo projektov financovaných z príjmov z aukcií v rámci systému EU ETS, pri ktorých určia použitie v súlade s článkom 3d ods. 4, článkom 10 ods. 3 a článkom 30d ods. 6.

▼M2

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

▼B

Článok 31

Vykonávanie

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2003. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Komisia informuje o týchto zákonoch, predpisoch a správnych opatreniach ostatné členské štáty.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť v deň uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 33

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

▼M4

PRÍLOHA I

KATEGÓRIE ČINNOSTÍ, NA KTORÉ SA UPLATŇUJE TÁTO SMERNICA

▼M15

Táto smernica sa nevzťahuje na zariadenia ani časti zariadení používané na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov. Táto smernica sa nevzťahuje na zariadenia, v prípade ktorých počas predchádzajúceho relevantného päťročného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1 druhom pododseku emisie zo spaľovania biomasy v súlade s kritériami stanovenými podľa článku 14 prispievajú v priemere k viac ako 95 % celkových priemerných emisií skleníkových plynov.

▼M4

2.	Prahové hodnoty uvedené nižšie odkazujú vo všeobecnosti na výrobné kapacity alebo výstupy. Ak sa niekoľko činností patriacich do rovnakej kategórie vykonáva v tom istom zariadení, kapacity týchto činností sa sčítavajú.

▼M15

S cieľom rozhodnúť o začlenení zariadenia do systému EU ETS sa pri výpočte celkového menovitého tepelného príkonu zariadenia spočítajú menovité tepelné príkony všetkých technických jednotiek, ktoré sú jeho súčasťou a v ktorých sa v rámci daného zariadenia spaľujú palivá. Uvedené jednotky môžu zahŕňať všetky typy kotlov, horákov, turbín, ohrievačov, priemyselných pecí, spaľovacích pecí, vypaľovacích pecí, sušiacich pecí, pecí, sušičiek, motorov, palivových článkov, chemických spaľovacích jednotiek, fakieľ resp. poľných horákov a termických alebo katalytických jednotiek dodatočného spaľovania. Jednotky s menovitým tepelným príkonom nižším ako 3 MW sa na účely tohto výpočtu neberú do úvahy.

▼M4

4.	Ak jednotka slúži na činnosť, pre ktorú prahová hodnota nie je vyjadrená ako celkový menovitý tepelný príkon, pri rozhodovaní o začlenení do ►M9 systému EÚ ETS ◄ má prednosť prahová hodnota tejto činnosti.

5.	Keď sa zistí, že prahová hodnota kapacity akejkoľvek činnosti z tejto prílohy sa v nejakom zariadení prekročí, všetky jednotky, v ktorých sa spaľujú palivá, okrem jednotiek na spaľovanie nebezpečného alebo komunálneho odpadu, sa začlenia do povolenia na emisie skleníkových plynov.

Od 1. januára 2012 sa zahrnú všetky lety s príletom na letisko alebo s odletom z letiska, ktoré sa nachádza na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva.

Činnosti	Skleníkové plyny
▼M15
Spaľovanie palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW (okrem zariadení na spaľovanie nebezpečného alebo komunálneho odpadu) Od 1. januára 2024 spaľovanie palív v zariadeniach na spaľovanie komunálneho odpadu s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW na účely článkov 14 a 15.	Oxid uhličitý
Rafinácia oleja s prevádzkou spaľovacích jednotiek s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW	Oxid uhličitý
▼M4
Výroba koksu	Oxid uhličitý
Praženie alebo spekanie vrátane granulovania kovovej rudy (vrátane sulfidových rúd)	Oxid uhličitý
▼M15
Výroba železa alebo ocele (primárne alebo sekundárne tavenie) vrátane kontinuálneho liatia, s kapacitou väčšou ako 2,5 tony za hodinu	Oxid uhličitý
▼M4
Výroba alebo spracovanie železných kovov (vrátane železných zliatin), pri ktorej sa prevádzkujú spaľovacie jednotky s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW). Spracovanie zahŕňa okrem iného valcovne, predohrievače, žíhacie pece, kováčne, zlievarne, pokovovanie a morenie.	Oxid uhličitý
▼M15
Výroba primárneho hliníka alebo oxidu hlinitého	Oxid uhličitý a úplne fluórované uhľovodíky
▼M4
Výroba sekundárneho hliníka, kde sa prevádzkujú spaľovacie jednotky s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW.	Oxid uhličitý
Výroba alebo spracovanie neželezných kovov vrátane výroby zliatin, rafinácie, výroby odliatkov atď., kde sa prevádzkujú spaľovacie jednotky s celkovým menovitým tepelným príkonom (vrátane palív použitých ako redukčné činidlá) väčším ako 20 MW.	Oxid uhličitý
Výroba cementového slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou väčšou ako 500 ton za deň alebo v iných peciach s výrobnou kapacitou väčšou ako 50 ton za deň	Oxid uhličitý
Výroba vápna alebo kalcinácia dolomitu a magnezitu v rotačných peciach alebo iných peciach s výrobnou kapacitou väčšou ako 50 ton za deň	Oxid uhličitý
Výroba skla vrátane sklených vlákien s kapacitou tavenia presahujúcou 20 ton za deň	Oxid uhličitý
Výroba keramických výrobkov vypaľovaním, hlavne krytinových škridiel, tehál, žiaruvzdorných tvárnic, obkladačiek, kameniny alebo porcelánu s výrobnou kapacitou presahujúcou 75 ton za deň	Oxid uhličitý
Výroba izolačného materiálu z minerálnej vlny využívajúcej sklo, kameň alebo trosku s výrobnou kapacitou väčšou ako 20 ton za deň	Oxid uhličitý
▼M15
Sušenie alebo kalcinácia sadrovca alebo výroba sadrokartónu a iných výrobkov zo sadrovca s kapacitou výroby kalcinovanej sadry alebo sušenej druhotnej sadry väčšou ako 20 ton denne	Oxid uhličitý°
▼M4
Výroba buničiny z dreva alebo iných vláknitých materiálov	Oxid uhličitý
Výroba papiera alebo lepenky s výrobnou kapacitou väčšou ako 20 ton denne	Oxid uhličitý
▼M15
Priemyselná výroba sadzí zahŕňajúca karbonizáciu organických látok, ako sú oleje, dechty, zvyšky z krakovania a destilácie, s kapacitou výroby väčšou ako 50 ton denne	Oxid uhličitý
▼M4
Výroba kyseliny dusičnej	Oxid uhličitý a oxid dusný
Výroba kyseliny adipovej	Oxid uhličitý a oxid dusný
Výroba glyoxalu a kyseliny 2-oxoetánovej	Oxid uhličitý a oxid dusný
Výroba amoniaku	Oxid uhličitý
Výroba väčšiny organických chemikálií krakovaním, reformovaním, čiastočnou alebo celkovou oxidáciou alebo podobnými postupmi, s výrobnou kapacitou väčšou ako 100 ton za deň	Oxid uhličitý
▼M15
Výroba vodíka (H2) a syntézneho plynu s kapacitou výroby väčšou ako 5 ton denne	Oxid uhličitý
▼M4
Výroba uhličitanu sodného (Na2CO3) a hydrogénuhličitanu sodného (NaHCO3)	Oxid uhličitý
Zachytávanie skleníkových plynov zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, na účely prepravy a geologického ukladania v úložisku povolené podľa smernice 2009/31/ES	Oxid uhličitý
▼M15
Preprava skleníkových plynov na účely geologického ukladania v úložisku povolená podľa smernice 2009/31/ES, s výnimkou emisií, na ktoré sa vzťahuje iná činnosť podľa tejto smernice	Oxid uhličitý
▼M4
Geologické ukladanie skleníkových plynov povolené podľa smernice 2009/31/Es	Oxid uhličitý
Letecká doprava ►M14 Lety medzi letiskami, ktoré sa nachádzajú v dvoch rôznych štátoch uvedených vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 25a ods. 3, a lety medzi Švajčiarskom alebo Spojeným kráľovstvom a štátmi uvedenými vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 25a ods. 3 a na účely článku 12 ods. 6 a 8 a článku 28c akýkoľvek iný let medzi letiskami, ktoré sa nachádzajú v dvoch rôznych tretích krajinách, prevádzkované prevádzkovateľmi lietadiel, ktorí spĺňajú všetky tieto podmienky: a) prevádzkovatelia lietadiel sú držiteľmi osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vydaného členským štátom alebo sú registrovaní v členskom štáte vrátane najvzdialenejších regiónov, závislých území a oblastí daného členského štátu; a b) ročne produkuje emisie CO2 vyššie než 10 000 ton v dôsledku využívania lietadiel s maximálnou vzletovou hmotnosťou vyššou než 5 700 kg, ktoré vykonávajú lety uvedené v tejto prílohe, okrem letov začínajúcich a končiacich v tom istom členskom štáte, vrátane najvzdialenejších regiónov toho istého členského štátu, a to od 1. januára 2021; na účely tohto písmena sa neberú do úvahy emisie z týchto typov letov: i) štátne lety; ii) humanitárne lety; iii) lety na zdravotnícke účely; iv) vojenské lety; v) protipožiarne lety; vi) lety pred humanitárnym letom, letom na zdravotnícke účely alebo protipožiarnym letom, resp. po uvedených letoch, za predpokladu, že takéto lety sa uskutočnili tým istým lietadlom a boli potrebné na vykonávanie súvisiacich humanitárnych, zdravotníckych alebo protipožiarnych činností alebo na premiestnenie lietadla po týchto činnostiach na jeho ďalšiu činnosť. ◄ Lety s odletom z letiska alebo príletom na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, na ktorý sa vzťahuje zmluva. Táto činnosť nezahŕňa: a) lety uskutočňované v rámci úradnej misie výhradne na účely prepravy vládnuceho monarchu a jeho najbližšej rodiny, hláv štátov, predsedov vlád a ministrov vlád krajiny, ktorá nie je členským štátom, ak je to potvrdené príslušným indikátorom stavu v letovom pláne; b) vojenské lety uskutočňované vojenskými lietadlami a lety colných a policajných orgánov; c) pátracie a záchranné lety, protipožiarne lety, humanitárne lety a lety pohotovostnej zdravotníckej služby povolené príslušným kompetentným orgánom; d) všetky lety uskutočňované výhradne podľa vizuálnych letových pravidiel definovaných v prílohe 2 k Chicagskemu dohovoru; e) lety končiace sa na letisku, z ktorého lietadlo vzlietlo, počas ktorých nedošlo k medzipristátiu; f) výcvikové lety uskutočňované výhradne na účely získania licencie alebo hodnotenia v prípade letovej posádky v kabíne, ak je to potvrdené príslušnou poznámkou v letovom pláne, za predpokladu, že let neslúži na prepravu cestujúcich a/alebo nákladu alebo na umiestnenie alebo prevoz lietadla; g) lety uskutočňované výhradne na účely vedeckého výskumu alebo na účely kontroly, testovania alebo osvedčenia lietadla alebo zariadení na palube alebo na zemi; h) lety uskutočňované lietadlami s certifikovanou maximálnou vzletovou hmotnosťou menšou ako 5 700 kg; i) lety uskutočňované v rámci záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme, uložených v súlade s nariadením (EHS) č. 2408/92 na trasy v najvzdialenejších regiónoch vymedzených v článku 299 ods. 2 zmluvy alebo na trasy, na ktorých ročná ponúkaná kapacita neprevyšuje ►M14 50 000 ◄ sedadiel; j) lety, ktoré by inak spadali pod túto činnosť, uskutočňované prevádzkovateľom komerčnej leteckej dopravy, ktorý uskutočňuje buď: — menej ako 243 letov počas troch po sebe nasledujúcich štvormesačných období alebo — lety s celkovými ročnými emisiami nižšími ako 10 000 ton za rok. lety uvedené v písmenách l) a m) alebo uskutočňované z úradného poverenia výhradne na účely dopravy vládnucich monarchov a ich najbližšej rodiny, hláv štátov, hláv vlád a ministrov vlád členských štátov nemôžu byť na základe tohto bodu vylúčené; ►M11 k) od 1. januára 2013 do 31. decembra 2030 lety, ktoré by s výnimkou tohto písmena patrili pod túto činnosť a ktoré vykonáva nekomerčný prevádzkovateľ lietadla prevádzkujúci lety s celkovými ročnými emisiami nižšími ako 1 000 ton za rok [vrátane emisií z letov uvedených v písmene l) a m)]; ◄ ►M10 l) lety z letísk, ktoré sa nachádzajú vo Švajčiarsku, na letiská nachádzajúce sa v EHP; ◄ ►M11 m) lety z letísk, ktoré sa nachádzajú v Spojenom kráľovstve, na letiská nachádzajúce sa v EHP. ◄	Oxid uhličitý
▼M15
Námorná doprava Činnosti v oblasti námornej dopravy, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2015/757, s výnimkou činností námornej dopravy, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 1a a do 31. decembra 2026 článok 2 ods. 1b uvedeného nariadenia	Oxid uhličitý, Od 1. januára 2026, metán a oxid dusný

▼B

PRÍLOHA II

SKLENÍKOVÉ PLYNY UVEDENÉ V ČLÁNKOCH 3 A 30

Oxid uhličitý (CO2)

Metán (CH4)

Oxid dusný (N2O)

Fluórované uhľovodíky (HFC)

Plnofluórované uhľovodíky (PFC)

Fluorid sírový (SF6)

▼M4

PRÍLOHA IIa

Zvýšenie percentuálneho podielu kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 písm. a) na účely solidarity a rastu v ►M9 Únii ◄ s cieľom znižovať emisie a prispôsobiť sa účinkom zmeny klímy

	Podiel členského štátu
▼M9 —————
▼M4
Bulharsko	53 %
Česká republika	31 %
Estónsko	42 %
Grécko	17 %
Španielsko	13 %
▼A1
Chorvátsko	26 %
▼M9 —————
▼M4
Cyprus	20 %
Lotyšsko	56 %
Litva	46 %
▼M9 —————
▼M4
Maďarsko	28 %
Malta	23 %
Poľsko	39 %
Portugalsko	16 %
Rumunsko	53 %
Slovinsko	20 %
Slovensko	41 %
▼M9 —————

▼M15

PRÍLOHA IIb

ČASŤ A

ROZDELENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Z MODERNIZAČNÉHO FONDU V SÚLADE S ČLÁNKOM 10 ODS. 1 TRETÍM PODODSEKOM

	Podiel
Bulharsko	5,84 %
Česko	15,59 %
Estónsko	2,78 %
Chorvátsko	3,14 %
Lotyšsko	1,44 %
Litva	2,57 %
Maďarsko	7,12 %
Poľsko	43,41 %
Rumunsko	11,98 %
Slovensko	6,13 %

ČASŤ B

ROZDELENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Z MODERNIZAČNÉHO FONDU V SÚLADE S ČLÁNKOM 10 ODS. 1 ŠTVRTÝM PODODSEKOM

	Podiel
Bulharsko	4,9 %
Česko	12,6 %
Estónsko	2,1 %
Grécko	10,1 %
Chorvátsko	2,3 %
Lotyšsko	1,0 %
Litva	1,9 %
Maďarsko	5,8 %
Poľsko	34,2 %
Portugalsko	8,6 %
Rumunsko	9,7 %
Slovensko	4,8 %
Slovinsko	2,0 %

▼M4 —————

▼M15

PRÍLOHA III

ČINNOSŤ, NA KTORÚ SA VZŤAHUJE KAPITOLA IVa

Činnosť:

Skleníkové plyny

Uvádzanie palív, ktoré sa používajú na účely spaľovania v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach do daňového voľného obehu. Táto činnosť nezahŕňa:

a) uvádzanie palív používaných pri činnostiach uvedených v prílohe I do daňového voľného obehu, okrem prípadov, keď sa používajú na účely spaľovania v rámci činností prepravy skleníkových plynov na geologické ukladanie, ako sa stanovuje v tabuľke riadku 27 uvedenej prílohy alebo keď sa používajú na účely spaľovania v zariadeniach vylúčených podľa článku 27a;

b) uvádzanie palív s nulovým emisným faktorom do daňového voľného obehu;

c) uvádzanie nebezpečného alebo komunálneho odpadu používaného ako palivo do daňového voľného obehu.

Odvetviu budov a odvetviu cestnej dopravy zodpovedajú tieto zdroje emisií vymedzené v usmerneniach panela IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 s týmito nevyhnutnými úpravami predmetných vymedzení:

a) kombinovaná výroba tepla a elektriny (KVET) (kód kategórie zdroja 1A1a ii) a teplárne (kód zdroja 1A1a iii), pokiaľ vyrábajú teplo pre kategórie uvedené v písmenách c) a d) tohto odseku, a to buď priamo alebo prostredníctvom sietí diaľkového vykurovania;

Oxid uhličitý

b) cestná doprava (kód kategórie zdroja 1A3b) okrem používania poľnohospodárskych vozidiel na spevnených cestných komunikáciách;

c) komerčné/inštitucionálne budovy (kód kategórie zdroja 1A4a);

d) obytné budovy (kód kategórie zdroja 1A4b).

Ďalším odvetviam zodpovedajú tieto zdroje emisií vymedzené v usmerneniach IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006:

a) odvetvie energetiky (kód kategórie zdroja 1A1) okrem kategórií vymedzených v druhom odseku písm. a) tejto prílohy;

b) výrobný priemysel a stavebníctvo (kód kategórie zdroja 1A2).

PRÍLOHA IIIa

ÚPRAVA LINEÁRNEHO REDUKČNÉHO KOEFICIENTU V SÚLADE S ČLÁNKOM 30c ODS. 2

1. Ak sú priemerné emisie nahlásené podľa kapitoly IVa za roky 2024 až 2026 o viac ako 2 % vyššie v porovnaní s hodnotou množstva na rok 2025, ktorá je vymedzená v súlade s článkom 30c ods. 1, a ak k uvedeným rozdielom nedošlo v dôsledku menšieho ako 5 % rozdielu medzi emisiami nahlásenými podľa kapitoly IVa a inventúrnymi údajmi za rok 2025 týkajúcimi sa emisií skleníkových plynov v Únii pochádzajúcich zo zdrojov, ktoré patria do kategórií dohovoru UNFCCC a ktoré sa týkajú odvetví, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa, predmetný lineárny redukčný koeficient sa vypočíta úpravou lineárneho redukčného koeficientu uvedeného v článku 30c ods. 1.

2. Upravený lineárneho redukčného koeficientu v súlade s bodom 1 sa určí takto:

LRFadj = 100%* [MRV[2024-2026] – (ESR[2024] - 6* LRF[2024]* ESR[2024])]/ (5* MRV[2024-2026]), kde,

LRFadj je upravený lineárny redukčný koeficient;

MRV[2024-2026] je priemer overených emisií podľa kapitoly IVa za roky 2024 až 2026;

ESR[2024] je hodnota emisií za rok 2024 vymedzená v súlade s článkom 30c ods. 1 v prípade odvetví, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa;

LRF[2024] je lineárny redukčný koeficient uvedený v článku 30c ods. 1.

▼B

PRÍLOHA IV

ZÁSADY MONITOROVANIA A PODÁVANIA SPRÁV UVEDENÉ V ČLÁNKU 14 ODS. 1

▼M2

ČASŤ A – Monitorovanie emisií zo stacionárnych zariadení a podávanie správ o týchto emisiách

▼B

Monitorovanie emisií oxidu uhličitého

Emisie sa monitorujú výpočtom, alebo na základe merania.

Výpočet

Výpočty emisií sa vykonávajú použitím vzorca:

Údaje o činnosti × emisný faktor × oxidačný faktor

Údaje o činnosti (používané palivo, rýchlosť výroby atď.) sa vypočítajú na základe dodaných údajov alebo meraní.

Použijú sa akceptované emisné faktory. Emisné faktory špecifické pre jednotlivé činnosti sú prijateľné pre všetky palivá. Štandardné faktory sú prijateľné pre všetky palivá okrem nekomerčných palív (odpadové palivá ako sú pneumatiky alebo plyny z priemyselných procesov). Štandardy špecifické pre jednotlivé sloje uhlia a štandardy špecifické pre EÚ alebo jednotlivé krajiny produkujúce zemný plyn sa ďalej vypracujú. Štandardné hodnoty IPKZ sú prijateľné pre produkty rafinérií. ►M15 Emisný faktor pre biomasu, ktorá spĺňa kritériá udržateľnosti a kritériá týkajúce sa úspor emisií skleníkových plynov pri využívaní biomasy, ktoré sú stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001, so všetkými potrebnými úpravami na uplatňovanie podľa tejto smernice, ako sa stanovuje vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 14 tejto smernice, sa rovná nule. ◄

Ak emisný faktor nezohľadňuje fakt, že niektorý uhlík nie je oxidovaný, potom sa použije dodatočný oxidačný faktor. Ak sa vypočítali emisné faktory špecifické pre určité činnosti a je v nich už zohľadnená oxidácia, oxidačný faktor sa nemusí použiť.

▼M15

Použijú sa štandardné oxidačné faktory vytvorené podľa smernice 2010/75/EÚ, pokiaľ prevádzkovateľ nepreukáže, že faktory špecifické pre dané činnosti sú presnejšie.

▼B

Pre každú činnosť, zariadenie a palivo sa vykoná výpočet zvlášť.

Meranie

Na meranie emisií sa použijú normatívne alebo schválené metódy a sú doložené podporným výpočtom emisií.

Monitorovanie emisií iných skleníkových plynov

▼M9

Použijú sa normatívne alebo schválené metódy vytvorené Komisiou v spolupráci so všetkými relevantnými stranami a prijaté podľa článku 14 ods. 1.

▼B

Podávanie správ o emisiách

Každý prevádzkovateľ zahrnie do správy o zariadení nasledujúce informácie:

Údaje na identifikáciu zariadenia, vrátane:

—

názvu zariadenia;

—

adresy, vrátane PSČ a krajiny;

—

druhu a počtu činností uvedených v prílohe I vykonávaných v zariadení;

—

adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby; a

—

názvu majiteľa zariadenia a akejkoľvek rodičovskej spoločnosti.

Pre každú činnosť z prílohy I vykonávanú v prevádzkárni, pre ktorú sa emisie počítajú:

—

údaje o činnosti;

—

emisné faktory;

—

oxidačné faktory;

—

celkové emisie; a

—

neistotu.

Pre každú činnosť z prílohy I vykonávanú v prevádzkárni, pre ktorú sa emisie merajú:

—

celkové emisie;

—

informácie o spoľahlivosti meracích metód; a

—

neistotu.

Pre emisie zo spaľovania správa obsahuje aj oxidačný faktor, pokiaľ už nebola oxidácia zohľadnená pri vypracovaní emisného faktora pre špecifickú činnosť.

Členské štáty prijmú opatrenia na koordináciu požiadaviek na podávanie správ s inými existujúcimi požiadavkami, aby sa minimalizovalo zaťaženie podnikov správami.

▼M2

ČASŤ B – Monitorovanie emisií z činností leteckej dopravy a podávanie správ o týchto emisiách

Monitorovanie emisií oxidu uhličitého

Emisie sa monitorujú výpočtom. Emisie sa vypočítavajú pomocou vzorca:

Spotreba paliva × emisný faktor

Spotreba paliva zahŕňa palivo spotrebované pomocným zdrojom. Vždy keď je to možné, použije sa skutočná spotreba paliva pre každý let, ktorá sa vypočíta pomocou vzorca:

Množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na let – množstvo paliva, ktoré obsahujú palivové nádrže lietadla pri ukončení tankovania paliva na nasledujúci let + palivo natankované na tento nasledujúci let.

Ak údaje o skutočnej spotrebe paliva nie sú k dispozícii, na odhad údajov o spotrebe paliva sa na základe najvhodnejších dostupných informácií použije štandardná stupňovitá metóda.

Použijú sa štandardné emisné faktory IPKZ prevzaté z Usmernení IPKZ pre inventarizáciu emisií skleníkových plynov na rok 2006 alebo z následných aktualizácií týchto usmernení, pokiaľ emisné faktory špecifické pre danú činnosť, identifikované nezávislými akreditovanými laboratóriami, ktoré používajú všeobecne prijaté analytické metódy, nie sú presnejšie. Emisný faktor pre biomasu je nula. ►M15 Emisný faktor pre biomasu, ktorá spĺňa kritériá udržateľnosti a kritériá týkajúce sa úspor emisií skleníkových plynov pri využívaní biomasy, ktoré sú stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001, so všetkými potrebnými úpravami na uplatňovanie podľa tejto smernice, ako sa stanovuje vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 14 tejto smernice, sa rovná nule. ◄ ►M14 Emisný faktor pre letecký petrolej (Jet A1 alebo Jet A) je 3,16 (t CO2/t paliva). ◄

▼M14

Emisie z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu využívajúce vodík z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkom 25 smernice (EÚ) 2018/2001 sa pre prevádzkovateľov lietadiel, ktorí ich používajú, hodnotia ako nulové emisie až do prijatia vykonávacieho aktu podľa článku 14 ods. 1 tejto smernice.

▼M2

Pre každý let a pre každé palivo sa urobí samostatný výpočet.

Podávanie správ o emisiách

Každý prevádzkovateľ lietadla zahrnie do svojej správy tieto informácie podľa článku 14 ods. 3:

Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane:

—

mena prevádzkovateľa lietadla,

—

jeho riadiaceho členského štátu,

—

jeho adresy vrátane PSČ a krajiny, a ak sú odlišné, jeho kontaktnej adresy v riadiacom členskom štáte,

—

registračných čísel lietadiel a typov lietadiel používaných v období, na ktoré sa vzťahuje správa, na vykonávanie činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla,

—

čísla osvedčenia leteckého prevádzkovateľa a prevádzkovej licencie, na základe ktorých sa vykonávali činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla, a názvu orgánu, ktorý ich vydal,

—

adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby a

—

mena majiteľa lietadla.

Pre každý typ paliva, pre ktorý sa vypočítavajú emisie:

—

spotrebu paliva,

—

emisný faktor,

—

celkové súhrnné emisie zo všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla,

—

súhrnné emisie zo:

—

všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla, s odletom z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu a príletom na letisko nachádzajúce sa na území toho istého členského štátu,

—

všetkých ostatných letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla,

—

súhrnné emisie zo všetkých letov uskutočnených počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa, ktoré spadajú pod činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla a ktoré:

—

odlietali z každého členského štátu a

—

prilietali do každého členského štátu z tretej krajiny,

—

neistotu.

Monitorovanie údajov o tonokilometroch na účely článkov 3e a 3f

Na účely podávania žiadostí o pridelenie kvót v súlade s článkom 3e ods. 1 alebo článkom 3f ods. 2 sa rozsah činnosti leteckej dopravy vypočíta v tonokilometroch pomocou tohto vzorca:

tonokilometre = vzdialenosť × užitočné zaťaženie,

kde:

„vzdialenosť“ znamená vzdialenosť po ortodróme medzi letiskom odletu a letiskom príletu plus dodatočný fixný faktor 95 km a

„užitočné zaťaženie“ znamená celkovú hmotnosť prepravovaného nákladu, poštovej zásielky a cestujúcich.

Na účely výpočtu užitočného zaťaženia:

—

počet cestujúcich je počet osôb na palube okrem posádky,

—

prevádzkovateľ lietadla sa môže rozhodnúť, či uplatní skutočnú alebo normalizovanú hmotnosť cestujúcich a zapísanej batožiny uvedenú v jeho dokumentácii o hmotnosti a vyvážení pre príslušné lety alebo stanovenú štandardnú hodnotu 100 kg pre každého cestujúceho a jeho zapísanú batožinu.

Podávanie správ o údajoch o tonokilometroch na účely článkov 3e a 3f

Každý prevádzkovateľ lietadla zahrnie do svojej žiadosti tieto informácie podľa článku 3e ods. 1 alebo článku 3f ods. 2:

Údaje na identifikáciu prevádzkovateľa lietadla vrátane:

—

mena prevádzkovateľa lietadla,

—

jeho riadiaceho členského štátu,

—

jeho adresy vrátane PSČ a krajiny, a ak sú odlišné, jeho kontaktnej adresy v riadiacom členskom štáte,

—

registračných čísel lietadiel a typov lietadiel používaných v období, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, na vykonávanie činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla,

—

čísla osvedčenia prevádzkovateľa lietadla a prevádzkovej licencie, na základe ktorých sa vykonávali činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla, a názvu orgánu, ktorý ich vydal,

—

adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby a

—

mena majiteľa lietadla.

Údaje o tonokilometroch:

—

počet letov podľa dvojíc letísk,

—

počet osobokilometrov podľa dvojíc letísk,

—

počet tonokilometrov podľa dvojíc letísk,

—

zvolená metóda výpočtu hmotnosti cestujúcich a zapísanej batožiny,

—

celkový počet tonokilometrov na všetky lety uskutočnené počas roka, na ktorý sa vzťahuje správa, spadajúce pod letecké činnosti uvedené v prílohe I, na účely ktorých je prevádzkovateľom lietadla.

▼M15

ČASŤ C

Monitorovanie a nahlasovanie emisií zodpovedajúcich činnosti uvedenej v prílohe III

Monitorovanie emisií

Emisie sa monitorujú pomocou výpočtu.

Výpočet

Emisie sa vypočítajú pomocou tohto vzorca:

Palivo uvedené do daňového voľného obehu × emisný faktor

Palivo uvedené do daňového voľného obehu zahŕňa množstvo paliva, ktoré regulovaný subjekt uviedol do daňového voľného obehu.

Použijú sa štandardné emisné faktory IPCC prevzaté z usmernení IPCC pre inventúru na rok 2006 alebo z následných aktualizácií týchto usmernení, pokiaľ emisné faktory špecifické pre dané palivá určené nezávislými akreditovanými laboratóriami, ktoré používajú akceptované analytické metódy, nie sú presnejšie.

Pre každý regulovaný subjekt a každé palivo sa urobí samostatný výpočet.

Nahlasovanie emisií

Každý regulovaný subjekt zahrnie do svojej správy tieto informácie:

Údaje na účely identifikácie regulovaného subjektu vrátane:

—

názvu regulovaného subjektu,

—

jeho adresy vrátane PSČ a krajiny,

—

druhu palív, ktoré daný subjekt uvádza do daňového voľného obehu, ako aj jeho činností, prostredníctvom ktorých dané palivá uvádza do daňového voľného obehu vrátane použitej technológie,

—

adresy, telefónneho a faxového čísla a e-mailu kontaktnej osoby, a

—

mena/názvu majiteľa regulovaného subjektu a akejkoľvek materskej spoločnosti.

Pri každom druhu paliva uvedeného do daňového voľného obehu, ktoré sa používa na spaľovanie v odvetviach uvedených v prílohe III, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, ide o tieto údaje:

—

množstvo paliva uvedeného do daňového voľného obehu,

—

emisné faktory,

—

celkové emisie,

—

konečné použitie alebo použitia paliva uvedeného do daňového voľného obehu, a

—

neistota.

Členské štáty prijmú opatrenia na koordináciu požiadaviek týkajúcich sa nahlasovania s inými existujúcimi požiadavkami na nahlasovanie s cieľom minimalizovať záťaž podnikov spojenú s nahlasovaním informácií.

▼B

PRÍLOHA V

KRITÉRIÁ NA OVEROVANIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 15

▼M2

ČASŤ A – Overovanie emisií zo stacionárnych zariadení

▼B

Všeobecné zásady

1. Predmetom overovania sú emisie z každej činnosti uvedenej v prílohe I.

2. Proces overovania obsahuje zváženie správy podľa článku 14 ods. 3 a monitorovania počas predchádzajúceho roku. Musí sa zaoberať spoľahlivosťou, dôveryhodnosťou a presnosťou monitorovacích systémov a podávaných údajov a informácií, ktoré sa týkajú emisií, najmä:

údaje o činnosti, ktorej sa správa týka a súvisiace merania a výpočty;

výber a použitie emisných faktorov;

výpočty, ktoré viedli k určeniu celkových emisií; a

ak sa používa meranie, vhodnosť výberu a použitia meracích metód.

3. Platnosť emisií môže byť potvrdená len ak spoľahlivosť a dôveryhodnosť údajov a informácií umožňuje určiť emisie s vysokým stupňom istoty. Pre vysoký stupeň istoty sa vyžaduje, aby prevádzkovateľ dokázal, že:

oznamované údaje sú bez nezrovnalostí;

zber údajov sa vykonal v súlade s aplikovateľnými vedeckými normami; a

relevantné záznamy o zariadení sú úplné a konzistentné.

4. Overovateľ má mať prístup do všetkých prevádzkárni a ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú objektu overovania.

5. Overovateľ musí zohľadniť, či je zariadenie registrované v systéme environmentálneho manažérstva a auditu spoločenstva (EMAS).

Metodológia

Strategická analýza

6. Overovanie je založené na strategickej analýze všetkých činností vykonávaných v zariadení. To si vyžaduje, aby overovateľ mal prehľad o všetkých činnostiach a ich význame vzhľadom k emisiám.

Analýza procesov

7. Overovanie podaných informácií sa bude uskutočňovať, kde je to vhodné, v prevádzkárni zariadenia. Overovateľ použije námatkové kontroly na mieste, aby určil spoľahlivosť oznamovaných údajov a informácií.

Analýza rizika

8. Overovateľ zašle všetky zdroje emisií skleníkových plynov v zariadení na ohodnotenie týkajúce sa spoľahlivosti údajov za každý zdroj prispievajúci k celkovým emisiám zariadenia.

9. Na základe analýzy určí overovateľ explicitne zdroje s vysokým rizikom chyby a ďalšie aspekty monitorovania a podávania správ, ktoré pravdepodobne môžu prispieť pri určovaní celkových emisií. Toto zahŕňa obzvlášť výber emisných faktorov a výpočty potrebné na určenie emisií z jednotlivých zdrojov. Zvláštnu pozornosť treba venovať zdrojom s vysokým rizikom chyby a hore uvedeným aspektom monitorovacieho postupu.

10. Overovateľ vezme do úvahy každú účinnú metódu kontroly rizika, ktorú používa prevádzkovateľ, s cieľom minimalizovať stupeň neistoty.

Správa

11. Overovateľ pripraví správu o procese potvrdzovania platnosti, v ktorej uvedie, či je správa podľa článku 14 ods. 3 uspokojivá. Táto správa uvedie všetky okruhy relevantné pre vykonanú prácu. Vyhlásenie, že správa podľa článku 14 ods. 3 je uspokojivá, možno uskutočniť, ak podľa názoru overovateľa nie sú celkové emisie materiálne nesprávne udané.

Minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť overovateľa

12. Overovateľ je nezávislý od prevádzkovateľa, vykonáva svoje činnosti správnym a objektívne profesionálnym spôsobom a rozumie:

ustanoveniam tejto smernice ako aj relevantným normám a usmerneniam prijatým Komisiou podľa článku 14 ods. 1;

legislatívnym, regulačným a správnym opatreniam, ktoré sú relevantné pre overované činnosti; a

vzniku všetkých informácií týkajúcich sa každého zdroja emisií v zariadení, najmä pokiaľ ide o zber, meranie, výpočet údajov a podávanie správ o nich.

▼M2

ČASŤ B – Overovanie emisií z činností leteckej dopravy

13. Na overovanie správ o emisiách z letov spadajúcich pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I sa vzťahujú všeobecné zásady a metodika stanovené v tejto prílohe.

Na tento účel:

v odseku 3 sa odkaz na prevádzkovateľa považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadla a v písmene c) uvedeného odseku sa odkaz na zariadenie považuje za odkaz na lietadlo používané na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;

v odseku 5 sa odkaz na zariadenie považuje za odkaz na prevádzkovateľa lietadla;

v odseku 6 sa odkaz na činnosti vykonávané v zariadení považuje za odkaz na činnosti leteckej dopravy zahrnuté do správy, ktoré vykonáva prevádzkovateľ lietadla;

v odseku 7 sa odkaz na prevádzkareň zariadenia považuje za odkaz na priestory, ktoré používa prevádzkovateľ lietadla na vykonávanie činností leteckej dopravy zahrnutých do správy;

v odsekoch 8 a 9 sa odkazy na zdroje emisií skleníkových plynov v zariadení považujú za odkaz na lietadlo, za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ lietadla, a

v odsekoch 10 a 12 sa odkazy na prevádzkovateľov považujú za odkazy na prevádzkovateľov lietadiel.

Dodatočné ustanovenia na účely overovania správ o emisiách z leteckej dopravy

14. Overovateľ sa najmä presvedčí, či:

sa zohľadnili všetky lety spadajúce pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi z letového poriadku a inými údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal;

existuje celková zhoda medzi údajmi o súhrnnej spotrebe paliva a údajmi o palive, ktoré bolo zakúpené alebo inak dodané do lietadla vykonávajúceho činnosť leteckej dopravy.

Dodatočné ustanovenia na účely overovania údajov o tonokilometroch predkladaných na účely článkov 3e a 3f

15. Všeobecné zásady a metodika overovania správ o emisiách podľa článku 14 ods. 3 stanovené v tejto prílohe sa, ak je to vhodné, uplatňujú podobným spôsobom aj na overovanie údajov o tonokilometroch leteckej dopravy.

16. Overovateľ sa predovšetkým presvedčí, že iba lety, ktoré sa skutočne vykonali a ktoré spadajú pod činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I, za ktorú je prevádzkovateľ lietadla zodpovedný, sa brali do úvahy v žiadosti tohto prevádzkovateľa podľa článku 3e ods. 1 a článku 3f ods. 2. Pri plnení svojej úlohy si overovateľ pomáha údajmi o premávke prevádzkovateľa lietadla vrátane údajov z Eurocontrolu, ktoré si tento prevádzkovateľ vyžiadal. Overovateľ sa okrem toho presvedčí, či užitočné zaťaženie vykazované prevádzkovateľom lietadla zodpovedá záznamom o užitočnom zaťažení, ktoré vedie tento prevádzkovateľ na účely bezpečnosti.

▼M15

ČASŤ C

Overovanie emisií zodpovedajúcich činnosti uvedenej v prílohe III

Všeobecné zásady

1. Emisie zodpovedajúce činnosti uvedenej v prílohe III podliehajú overovaniu.

2. Súčasťou procesu overovania je posúdenie správy podľa článku 14 ods. 3 a monitorovania počas predchádzajúceho roku. V rámci uvedeného procesu sa rieši otázka spoľahlivosti, dôveryhodnosti a presnosti systémov monitorovania a nahlasovaných údajov a informácií o emisiách, a to najmä údajov a informácií týkajúcich sa:

nahlásených palív, ktoré sa uviedli do daňového voľného obehu, a súvisiacich výpočtov;

výberu a uplatnenia emisných faktorov;

výpočtov vedúcich k určeniu celkových emisií.

3. Nahlásené emisie sa môžu potvrdiť len vtedy, ak dané emisie možno na základe spoľahlivých a dôveryhodných údajov a informácií určiť s vysokým stupňom istoty. V záujme zabezpečenia vysokej miery istoty je potrebné, aby regulovaný subjekt preukázal, že:

nahlasované údaje neobsahujú nezrovnalosti;

zhromažďovanie údajov sa vykonalo v súlade s uplatniteľnými vedeckými normami; a

príslušné záznamy regulovaného subjektu sú úplné a konzistentné.

4. Overovateľ musí mať prístup do všetkých lokalít a ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú predmetu overovania.

5. Overovateľ musí zohľadniť, či je regulovaný subjekt registrovaný v schéme Únie pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS).

Metodika

Strategická analýza

6. Pri overovaní sa musí vychádzať zo strategickej analýzy všetkých množstiev palív, ktoré do daňového voľného obehu uviedol regulovaný subjekt. Vyžaduje si to, aby mal overovateľ prehľad o všetkých činnostiach, prostredníctvom ktorých regulovaný subjekt uvádza dané palivá do daňového voľného obehu, ako aj o ich významnosti z hľadiska emisií.

Analýza procesov

7. Overovanie predložených údajov a informácií sa vo vhodných prípadoch uskutočňuje v lokalite regulovaného subjektu. Overovateľ použije kontroly na mieste, aby určil spoľahlivosť nahlasovaných údajov a informácií.

Analýza rizika

8. Overovateľ vyhodnotí všetky spôsoby, prostredníctvom ktorých regulovaný subjekt uvádza palivá do daňového voľného obehu, a to so zameraním na overenie spoľahlivosti údajov o celkových emisiách regulovaného subjektu.

9. Na základe tejto analýzy overovateľ explicitne určí každý prvok s vysokým rizikom výskytu chýb a ďalšie aspekty postupu monitorovania a nahlasovania, pri ktorých existuje pravdepodobnosť, že môžu prispieť k výskytu chýb pri určovaní celkových emisií. Patria sem predovšetkým výpočty potrebné na určenie úrovne emisií z jednotlivých zdrojov. Osobitnú pozornosť treba venovať uvedeným prvkom s vysokým rizikom výskytu chýb a spomínaným aspektom postupu monitorovania.

10. Overovateľ musí vziať do úvahy všetky metódy účinnej kontroly rizika, ktoré regulovaný subjekt používa na minimalizovanie stupňa neistoty.

Správa

11. Overovateľ pripraví správu o procese potvrdzovania, v ktorej uvedie, či je správa podľa článku 14 ods. 3 uspokojivá. V tejto správe sa musia uvádzať všetky aspekty týkajúce sa uskutočnenej práce. Vyhlásenie o tom, že správa podľa článku 14 ods. 3 je uspokojivá, možno vydať vtedy, ak predmetné celkové emisie nie sú podľa názoru overovateľa závažne skreslené.

Minimálne požiadavky na spôsobilosť overovateľa

12. Overovateľ musí byť nezávislý od regulovaného subjektu, vykonávať svoje činnosti náležite, objektívne a profesionálne, pričom rozumie:

ustanoveniam tejto smernice, ako aj príslušným normám a usmerneniam prijatým Komisiou podľa článku 14 ods. 1;

legislatívnym, regulačným a administratívnym požiadavkám súvisiacim s overovanými činnosťami; a

získavaniu všetkých informácií, ktoré súvisia so všetkými spôsobmi, prostredníctvom ktorých regulovaný subjekt uvádza palivá do daňového voľného obehu, a to najmä v súvislosti so zhromažďovaním, meraním, výpočtom a nahlasovaním údajov.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

( 4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 336/2006 z 15. februára 2006 o vykonávaní Medzinárodného kódexu pre bezpečnostný manažment v rámci Spoločenstva a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 3051/95 (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 1).

( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).

( 6 ) Smernica Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní (Ú. v. EÚ L 58, 27.2.2020, s. 4).

( 7 ) Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/958 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES, pokiaľ ide o príspevok leteckej dopravy k cieľu Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, a ktorou sa primerane vykonáva globálne trhové opatrenie (Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 115).

( 9 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

( 10 ) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1).

( 11 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

( 12 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

( 13 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 52).;.

( 14 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1).

( 15 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

( 16 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).

( 17 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

( 18 ) Rozhodnutie Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2011, s. 1).

( 19 ) Rozhodnutie Komisie 2010/670/EÚ z 3. novembra 2010, ktorým sa ustanovujú kritériá a opatrenia na financovanie komerčných demonštračných projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, ako aj demonštračných projektov využívajúcich inovačné technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve vytvoreného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 290, 6.11.2010, s. 39).

( 20 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

( 21 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/955 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond a mení nariadenie (EÚ) 2021/1060 (Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 1).;.

( 22 ) Rozhodnutie Komisie 2014/746/EÚ z 27. októbra 2014, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES určuje zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka medzi rokmi 2015 až 2019 (Ú. v. EÚ L 308, 29.10.2014, s. 114).

( 23 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

( 24 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

( 25 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra 2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (Ú. v. EÚ L 302, 18.11.2010, s. 1).

( 26 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

( 29 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 z 19. decembra 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 (Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 1).

( 30 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1603 z 18. júla 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, pokiaľ ide o opatrenia prijaté Medzinárodnou organizáciou civilného letectva na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií z leteckej dopravy na účely vykonávania globálneho trhového opatrenia (Ú. v. EÚ L 250, 30.9.2019, s. 10).

( 32 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).

( 33 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

( 36 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 606/2010 z 9. júla 2010 o schválení zjednodušeného nástroja na odhadovanie spotreby paliva prevádzkovateľov lietadiel s nízkym množstvom emisií, ktorý vytvorila Európska organizácia pre bezpečnosť letovej prevádzky (Eurocontrol) (Ú. v. EÚ L 175, 10.7.2010, s. 25).

( 37 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

( 38 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

( 39 ) Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom (Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1).

( 40 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 z 23. apríla 2009 o Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (Ú. v. EÚ L 126, 21.5.2009, s. 13).

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
►M1	SMERNICA 2004/101/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 27. októbra 2004,	L 338	18	13.11.2004
►M2	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/101/ES z 19. novembra 2008,	L 8	3	13.1.2009
M3	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009	L 87	109	31.3.2009
►M4	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/29/ES z 23. apríla 2009,	L 140	63	5.6.2009
M5	ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1359/2013/EÚ zo 17. decembra 2013,	L 343	1	19.12.2013
M6	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 421/2014 zo 16. apríla 2014,	L 129	1	30.4.2014
►M7	ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015	L 264	1	9.10.2015
►M8	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2392 z 13. decembra 2017,	L 350	7	29.12.2017
►M9	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018,	L 76	3	19.3.2018
►M10	DELEGOVANÉ ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2020/1071 z 18. mája 2020,	L 234	16	21.7.2020
►M11	DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/1416 zo 17. júna 2021,	L 305	1	31.8.2021
►M12	ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/136 z 18. januára 2023,	L 19	1	20.1.2023
►M13	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/435 z 27. februára 2023,	L 63	1	28.2.2023
►M14	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/958 z 10. mája 2023,	L 130	115	16.5.2023
►M15	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/959 z 10. mája 2023,	L 130	134	16.5.2023

C1	Korigendum, Ú. v. ES L 140, 14.5.2014, s. 177 (č. 421/2014)
►C2	Korigendum, Ú. v. ES L 171, 6.7.2023, s. 44 ((EÚ) 2023/959)