02008L0056 — SK — 07.06.2017 — 001.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. ES L 164 25.6.2008, s. 19) |
Zmenené a doplnené:
|
|
Úradný vestník |
||
Č. |
Strana |
Dátum |
||
SMERNICA KOMISIE (EÚ) 2017/845 Text s významom pre EHP zo 17. mája 2017, |
L 125 |
27 |
18.5.2017 |
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/56/ES
zo 17. júna 2008,
ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)
(Text s významom pre EHP)
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
1. Touto smernicou sa ustanovuje rámec, na základe ktorého členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie alebo udržanie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia najneskôr do roku 2020.
2. Na tento účel sa vypracujú a vykonajú morské stratégie s cieľom:
a) chrániť a zachovávať morské prostredie, zabraňovať jeho znečisťovaniu alebo ak je to možné, obnovovať morské ekosystémy v oblastiach, v ktorých boli vystavené nepriaznivým vplyvom;
b) predchádzať prísunom do morského prostredia a znižovať ich v záujme postupného odstraňovania znečistenia v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 8 s cieľom zabezpečiť, aby nedochádzalo k žiadnemu závažnému vplyvu na morskú biodiverzitu, morské ekosystémy, ľudské zdravie alebo legitímne využívanie mora ani k ich ohrozeniu.
3. V morských stratégiách sa na riadenie ľudských činností uplatňuje prístup založený na ekosystémoch, ktorým sa zabezpečí, aby sa celkový tlak takýchto činností udržiaval na úrovni zlučiteľnej s dosahovaním dobrého environmentálneho stavu a aby nebola ohrozená schopnosť morských ekosystémov reagovať na zmeny spôsobené človekom, pričom umožňujú súčasným i budúcim generáciám trvalo udržateľné využívanie morských zdrojov a služieb súvisiacich s morom.
4. Táto smernica prispeje k súdržnosti jednotlivých politík, dohôd a legislatívnych opatrení, ktoré majú vplyv na morské prostredie, a jej cieľom je zabezpečiť, aby sa do nich včlenili environmentálne otázky.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Táto smernica je uplatniteľná na všetky morské vody vymedzené v článku 3 ods. 1 a zohľadňuje cezhraničný dosah na kvalitu morského prostredia tretích krajín v tom istom morskom regióne alebo subregióne.
2. Táto smernica sa neuplatňuje na činnosti, ktorých jediným účelom je obrana alebo národná bezpečnosť. Členské štáty sa však snažia zabezpečiť, aby sa takéto činnosti vykonávali spôsobom, ktorý je v rámci primeranosti a uskutočniteľnosti v súlade s cieľmi tejto smernice.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje nasledujúce vymedzenie pojmov:
1. „morské vody“ sú:
a) vody, morské dno a podložie, ktoré sa rozprestierajú od základnej línie, od ktorej sa meria rozloha výsostných vôd, smerom k otvorenému moru a siahajú až k najvzdialenejšiemu okraju oblasti, v ktorej členský štát má a/alebo uplatňuje jurisdikčné práva v súlade s dohovorom UNCLOS, s výnimkou vôd susediacich s krajinami a územiami uvedenými v prílohe II k zmluve a zámorských departmánov a závislých území Francúzska, a
b) pobrežné vody, ako sú vymedzené v smernici 2000/60/ES, ich morské dno a ich podložie, pokiaľ sa táto smernica alebo iné právne predpisy Spoločenstva nezaoberajú osobitnými aspektmi environmentálneho stavu morského prostredia;
2. „morský región“ je región mora vymedzený podľa článku 4. Morské regióny a ich subregióny sú určené na účely uľahčenia vykonávania tejto smernice a pri ich určovaní sa zohľadnili hydrologické, oceánografické a biogeografické vlastnosti;
3. „morská stratégia“ je stratégia, ktorá sa má vypracovať a vykonať vzhľadom na každý dotknutý morský región alebo subregión, ako sa uvádza v článku 5;
4. „environmentálny stav“ je celkový stav prostredia v morských vodách, pričom sa berie do úvahy štruktúra, funkcie a procesy morských ekosystémov, ktoré ho tvoria, spolu s prirodzenými fyziografickými, geografickými, biologickými, geologickými a klimatickými faktormi, ako aj fyzikálnymi, akustickými a chemickými podmienkami vrátane tých, ktoré sú dôsledkom ľudskej činnosti v príslušnej oblasti alebo mimo nej;
5. „dobrý environmentálny stav“ je environmentálny stav morských vôd, ktoré tvoria ekologicky rozmanité a dynamické oceány a moria, ktoré sú v rámci štandardných podmienok čisté, zdravé a produktívne, a využívanie morského prostredia je na trvalo udržateľnej úrovni, a teda zachováva potenciál na využitie a činnosti súčasných a budúcich generácií, a to:
a) štruktúra, funkcie a procesy morských ekosystémov, ktoré ho tvoria, spolu so súvisiacimi fyziografickými, geografickými, geologickými a klimatickými faktormi umožňujú, aby tieto ekosystémy dokonale fungovali a udržiavali si odolnosť voči environmentálnej zmene spôsobenej človekom. Ochraňujú sa morské druhy a biotopy, predchádza sa poklesu biodiverzity v dôsledku ľudskej činnosti a rôzne biologické zložky fungujú v rovnováhe;
b) hydromorfologické, fyzikálne a chemické vlastnosti ekosystémov vrátane vlastností, ktoré vyplývajú z ľudskej činnosti v dotknutej oblasti, podporujú opísané ekosystémy. Antropogénny prísun látok a energie vrátane hluku do morského prostredia nespôsobuje znečistenie.
Dobrý environmentálny stav sa určí na úrovni morského regiónu alebo subregiónu uvedeného v článku 4 a na základe generických kvalitatívnych deskriptorov uvedených v prílohe I. S cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav sa uplatňuje adaptabilné riadenie na základe ekosystémového prístupu;
6. „kritériá“ sú rozlišujúce technické vlastnosti, ktoré sú úzko spojené s kvalitatívnymi deskriptormi;
7. „environmentálny cieľ“ je kvalitatívne alebo kvantitatívne vyjadrenie želaného stavu jednotlivých zložiek morských vôd a tlakov a vplyvov na morské vody pre každý morský región alebo subregión. Environmentálne ciele sa stanovujú v súlade s článkom 10;
8. „znečistenie“ je priame alebo nepriame preniknutie látok alebo energie do morského prostredia v dôsledku ľudskej činnosti vrátane podmorského hluku spôsobeného ľuďmi, ktorý vyvoláva alebo by mohol vyvolať také škodlivé účinky ako poškodenie živých zdrojov a morských ekosystémov vrátane poklesu biodiverzity, ohrozenie ľudského zdravia, obmedzovanie morských činností vrátane rybolovu, turistického ruchu a rekreácie a iných legitímnych spôsobov využívania morí, zníženie kultúry používania morskej vody a zníženie komfortu alebo vo všeobecnosti narušenie trvalo udržateľného využívania morských zdrojov a služieb súvisiacich s morom;
9. „regionálna spolupráca“ je spolupráca a koordinácia činností medzi členskými štátmi, a ak je to možné, spolu s tretími krajinami, pod ktorých právomoc patrí rovnaký morský región alebo subregión, na účely vypracovania a vykonávania morských stratégií;
10. „regionálny morský dohovor“ je ktorýkoľvek z medzinárodných dohovorov alebo ktorákoľvek z medzinárodných dohôd spolu so svojím riadiacim orgánom ustanovený na účely ochrany morského prostredia morských regiónov uvedených v článku 4, ako napr. Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora, Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku a Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora.
Článok 4
Morské regióny a subregióny
1. Členské štáty pri plnení svojich povinností vyplývajúcich z tejto smernice berú riadne do úvahy skutočnosti, že morské vody, ktoré patria pod ich suverenitu a súdnu právomoc, predstavujú neoddeliteľnú súčasť týchto morských regiónov:
a) Baltské more;
b) severovýchodná časť Atlantického oceánu;
c) Stredozemné more;
d) Čierne more.
2. S cieľom zohľadniť špecifiká konkrétnej oblasti členské štáty môžu vykonávať túto smernicu prostredníctvom odkazu na podoblasti morských vôd uvedených v odseku 1 na primeranej úrovni pod podmienkou, že vymedzenie týchto podoblastí je kompatibilné s týmito morskými subregiónmi:
a) v severovýchodnej časti Atlantického oceánu:
i) Severné more vrátane Kattegatu a Lamanšského prielivu;
ii) Keltské more;
iii) Biskajský záliv a pobrežie Pyrenejského polostrova;
iv) makaronézsky biogeografický región v Atlantickom oceáne vymedzený morskými vodami okolo Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov;
b) v Stredozemnom mori:
i) západná časť Stredozemného mora;
ii) Jadranské more;
iii) Iónske more a stredná časť Stredozemného mora;
iv) Egejské a Levantské more.
Členské štáty oznámia Komisii každú podoblasť do dátumu uvedeného v článku 26 ods. 1 prvom pododseku, môžu ich zmeniť po dokončení úvodného posúdenia uvedeného v článku 5 ods. 2 písm. a) bode i).
Článok 5
Morské stratégie
1. Každý členský štát vypracuje pre svoje morské vody a vzhľadom na každý morský región alebo subregión morskú stratégiu v súlade s plánom činnosti uvedeným v odseku 2 písm. a) a b).
2. Členské štáty, ktoré sa delia o morský región alebo subregión, spolupracujú v záujme zabezpečenia, aby v rámci každého morského regiónu alebo subregiónu boli opatrenia vyžadované na účely splnenia cieľov tejto smernice, a najmä jednotlivých prvkov morskej stratégie uvedených v písmenách a) a b), koherentné a koordinované v celom dotknutom morskom regióne alebo subregióne v súlade s týmto plánom opatrení, v súvislosti s ktorým sa dotknuté členské štáty usilujú uplatňovať spoločný prístup:
a) príprava:
i) úvodné posúdenie súčasného environmentálneho stavu príslušných vôd a environmentálneho vplyvu ľudských činností na ne v súlade s článkom 8 sa má ukončiť do 15. júla 2012;
ii) určenie dobrého environmentálneho stavu príslušných vôd v súlade s článkom 9 ods. 1 sa má uskutočniť do 15. júla 2012;
iii) stanovenie série environmentálnych cieľov a s nimi súvisiacich ukazovateľov v súlade s článkom 10 ods. 1 do 15. júla 2012;
iv) vypracovanie a vykonanie monitorovacieho programu na účely priebežného posudzovania a pravidelnej aktualizácie cieľov v súlade s článkom 11 ods. 1 do 15. júla 2014, ak sa v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva neuvádza inak;
b) programy opatrení:
i) najneskôr do roku 2015 vypracovať program opatrení určených na dosiahnutie alebo na udržanie dobrého environmentálneho stavu v súlade s článkom 13 ods. 1, 2 a 3;
ii) najneskôr do roku 2016 uviesť do činnosti program uvedený v bode i) v súlade s článkom 13 ods. 10.
3. Členské štáty, ktoré hraničia s rovnakým morským regiónom alebo subregiónom, na ktorý sa vzťahuje táto smernica a v ktorom je stav mora natoľko kritický, že je potrebné bezodkladne konať, by mali navrhnúť plán činnosti podľa odseku 1, čo zahŕňa aj skoršie začatie plnenia programov opatrení, ako aj prípadné prísnejšie ochranné opatrenia, za predpokladu, že to neznemožní, aby iný morský región alebo subregión dosiahol alebo si zachoval dobrý environmentálny stav. V takýchto prípadoch:
a) dotknuté členské štáty informujú Komisiu o svojom zmenenom harmonograme a postupujú podľa neho;
b) Komisia sa vyzve, aby zvážila poskytnutie podpory členským štátom pre ich zvýšené úsilie o zlepšenie morského prostredia tým, že daný región stanoví za pilotný projekt.
Článok 6
Regionálna spolupráca
1. S cieľom dosiahnuť koordináciu uvedenú v článku 5 ods. 2 členské štáty využijú, ak je to praktické a vhodné, existujúce regionálne inštitucionálne štruktúry zamerané na spoluprácu, do ktorých právomoci príslušný morský región alebo subregión patrí, vrátane tých, ktoré sa vybudovali na základe regionálnych morských dohovorov.
2. Na účely vypracovania a vykonávania morských stratégií členské štáty vynaložia v rámci jednotlivých morských regiónov alebo subregiónov maximálne úsilie na koordináciu svojich činností s tretími krajinami, pod ktorých suverenitu alebo súdnu právomoc patria vody v tom istom morskom regióne alebo subregióne, a využijú pri tom príslušné medzinárodné fóra vrátane mechanizmov a štruktúr vyplývajúcich z regionálnych morských dohovorov.
V tejto súvislosti členské štáty podľa možnosti vychádzajú z príslušných existujúcich programov a činností vytvorených v rámci štruktúr vyplývajúcich z medzinárodných dohôd, ako sú regionálne morské dohovory.
Koordinácia a spolupráca sa, ak je to vhodné, rozšíri na všetky členské štáty v úmorí morského regiónu alebo subregiónu vrátane vnútrozemských krajín s cieľom umožniť členských štátom, aby v rámci morského regiónu alebo subregiónu splnili svoje povinnosti podľa tejto smernice s využitím vytvorených štruktúr spolupráce ustanovených v tejto smernici alebo v smernici 2000/60/ES.
Článok 7
Príslušné orgány
1. Členské štáty určia do 15. júla 2010 pre každý dotknutý morský región alebo subregión príslušný orgán alebo orgány príslušné na vykonávanie tejto smernice vo vzťahu k svojim morským vodám.
Do 15. januára 2011 predložia Komisii zoznam určených príslušných orgánov spolu s informáciami uvedenými v prílohe II.
Členské štáty zároveň zašlú Komisii zoznam svojich príslušných orgánov, čo sa týka tých medzinárodných subjektov, na ktorých činnosti sa podieľajú a ktoré sú relevantné na vykonávanie tejto smernice.
Členské štáty určia v rámci úmoria každého morského regiónu alebo subregiónu aj príslušný orgán alebo orgány príslušné na spoluprácu a koordináciu, ako sa uvádza v článku 6.
2. Členské štáty informujú Komisiu o akýchkoľvek zmenách v informáciách poskytnutých podľa odseku 1, a to do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti takejto zmeny.
KAPITOLA II
MORSKÉ STRATÉGIE: PRÍPRAVA
Článok 8
Posudzovanie
1. Pre každý morský región alebo subregión členské štáty uskutočnia počiatočné posúdenie svojich morských vôd, pričom zohľadnia existujúce údaje, ak sú k dispozícii, a uskutočnia:
a) analýzu základných čŕt a vlastností a súčasného environmentálneho stavu týchto vôd založenú na orientačnom zozname prvkov stanovenom v tabuľke 1 prílohy III, ktorá zahŕňa fyzikálno-chemické vlastnosti, typy biotopu, biologické zložky a hydromorfológiu;
b) analýzu prevládajúcich tlakov a vplyvov, vrátane ľudskej činnosti, na environmentálny stav týchto vôd, ktorá:
i) je založená na orientačnom zozname prvkov uvedenom v tabuľke 2 prílohy III a zahŕňa kvalitatívne a kvantitatívne kombinácie rôznych tlakov, ako aj rozoznateľné trendy;
ii) zahŕňa kumulatívne a synergické účinky a
iii) zohľadňuje príslušné hodnotenia, ktoré sa vypracovali v súlade s platným právom Spoločenstva;
c) hospodársku a sociálnu analýzu využitia týchto vôd a náklady vyplývajúce zo zhoršovania stavu morského prostredia.
2. Analýzy uvedené v odseku 1 zohľadnia prvky týkajúce sa pobrežných, brakických a výsostných vôd, na ktoré sa vzťahujú príslušné ustanovenia existujúcich právnych predpisov, predovšetkým smernice 2000/60/ES. Zohľadnia alebo využijú ako ich základ aj iné príslušné posúdenia, ako napríklad posúdenia uskutočnené spoločne v rámci regionálnych morských dohovorov, s cieľom vytvoriť komplexné posúdenie stavu morského prostredia.
3. Členské štáty sa pri príprave hodnotenia uvedeného v odseku 1 vynasnažia zabezpečiť prostredníctvom koordinácie podľa článkov 5 a 6, aby:
a) hodnotiace metódy boli konzistentné v celom morskom regióne alebo subregióne;
b) sa zohľadnili cezhraničné vplyvy a črty.
Článok 9
Určenie dobrého environmentálneho stavu
1. Odvolávajúc sa na počiatočné posúdenie uskutočnené podľa článku 8 ods. 1, členské štáty stanovia pre morské vody v každom príslušnom morskom regióne alebo subregióne súbor vlastností charakteristických pre dobrý environmentálny stav na základe kvalitatívnych deskriptorov uvedených v prílohe I.
Členské štáty pritom zohľadnia orientačný zoznam prvkov stanovený v tabuľke 1 prílohy III, ktorá zahŕňa fyzikálno-chemické vlastnosti, typy biotopu, biologické zložky a hydromorfológiu.
Členské štáty prihliadnu aj k tlakom a vplyvom ľudskej činnosti v každom morskom regióne alebo subregióne so zreteľom na orientačné zoznamy uvedené v tabuľke 2 prílohy III.
2. Členské štáty informujú Komisiu o posúdení uskutočnenom podľa článku 8 ods. 1 a o určení dobrého environmentálneho stavu uskutočnenom podľa odseku 1 tohto článku, a to do troch mesiacov od ukončenia tejto druhej činnosti.
3. Kritériá a metodické normy pre členské štáty, ktoré sú určené na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice, sa ustanovia do 15. júla 2010 v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3 na základe príloh I a III s cieľom zabezpečiť jednotnosť a možnosť porovnávať morské regióny alebo subregióny, pokiaľ ide o rozsah, v akom sa dobrý environmentálny stav dosahuje. Pred navrhnutím takýchto kritérií a noriem sa Komisia poradí so všetkými zainteresovanými stranami vrátane zmluvných strán regionálnych morských dohovorov.
Článok 10
Stanovenie environmentálnych cieľov
1. Členské štáty stanovia na základe počiatočného posúdenia uskutočneného podľa článku 8 ods. 1 vzhľadom na každý morský región alebo subregión komplexný súbor environmentálnych cieľov a s nimi súvisiacich ukazovateľov pre svoje morské vody s cieľom usmerniť pokrok k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu morského prostredia, pričom vezmú do úvahy orientačný zoznam tlakov a vplyvov uvedený v tabuľke 2 prílohy III a zoznam vlastností uvedený v prílohe IV.
Pri zostavovaní týchto cieľov a ukazovateľov zohľadnia pokračujúce uplatňovanie príslušných existujúcich environmentálnych cieľov stanovených na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Spoločenstva alebo na medzinárodnej úrovni vo vzťahu k tým istým vodám a zabezpečia, aby sa tieto ciele navzájom dopĺňali a aby sa v čo najväčšej miere zohľadnili aj príslušné cezhraničné vplyvy a črty.
2. Členské štáty oznámia environmentálne ciele Komisii do troch mesiacov od ich stanovenia.
Článok 11
Monitorovacie programy
1. Členské štáty na základe počiatočného posúdenia uskutočneného podľa článku 8 ods. 1 vypracujú a vykonajú koordinované monitorovacie programy na priebežné posudzovanie environmentálneho stavu svojich morských vôd na základe orientačných zoznamov prvkov stanovených v prílohe III a zoznamu stanoveného v prílohe V s odkazom na environmentálne ciele stanovené podľa článku 10.
Monitorovacie programy musia byť vo vzájomnom súlade v rámci morských regiónov alebo subregiónov a musia vychádzať z príslušných ustanovení o posudzovaní a monitorovaní stanovených v právnych predpisoch Spoločenstva vrátane smernice o biotopoch a smernice o vtákoch alebo v medzinárodných dohodách, a musia byť s nimi kompatibilné.
2. Členské štáty so spoločným morským regiónom alebo subregiónom vypracujú monitorovacie programy v súlade s odsekom 1 a v záujme konzistentnosti a koordinácie uskutočnia potrebné kroky, aby zabezpečili:
a) konzistentnosť monitorovacích metód v morskom regióne alebo subregióne a uľahčili tým porovnateľnosť výsledkov monitorovania;
b) zohľadnenie príslušných cezhraničných vplyvov a čŕt.
3. Členské štáty informujú Komisiu o monitorovacích programoch do troch mesiacov od ich vypracovania.
4. Špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania, ktoré zohľadňujú existujúce záväzky a zabezpečujú porovnateľnosť medzi výsledkami monitorovania a posudzovania a ktoré sú určené na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3.
Článok 12
Oznámenia a posúdenie Komisie
Na základe všetkých oznámení poskytnutých podľa článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 3 vo vzťahu ku každému morskému regiónu alebo subregiónu Komisia zhodnotí v prípade každého členského štátu, či oznámené prvky predstavujú vhodný rámec na splnenie požiadaviek tejto smernice, a môže príslušný členský štát požiadať o všetky dostupné a potrebné dodatočné informácie.
Pri zostavovaní týchto hodnotení Komisia vezme do úvahy jednotnosť rámcov v jednotlivých morských regiónoch alebo subregiónoch a v celom Spoločenstve.
Do šiestich mesiacov od získania uvedených oznámení Komisia informuje dotknuté členské štáty o tom, či podľa jej názoru sú oznámené prvky v súlade s touto smernicou, a poskytne usmernenie týkajúce sa úprav, ktoré považuje za potrebné.
KAPITOLA III
MORSKÉ STRATÉGIE: PROGRAMY OPATRENÍ
Článok 13
Programy opatrení
1. Vzhľadom na každý dotknutý morský región alebo subregión členské štáty určia opatrenia, ktoré je potrebné v ich morských vodách prijať na dosiahnutie alebo udržanie dobrého environmentálneho stavu určeného podľa článku 9 ods. 1.
Tieto opatrenia sa navrhnú na základe počiatočného posúdenia uskutočneného podľa článku 8 ods. 1 a s odkazom na environmentálne ciele stanovené podľa článku 10 ods. 1, pričom sa zohľadnia typy opatrení uvedené v prílohe VI.
2. Členské štáty začlenia opatrenia navrhnuté podľa odseku 1 do programu opatrení a zohľadnia pritom príslušné opatrenia požadované podľa právnych predpisov Spoločenstva, najmä podľa smernice 2000/60/ES, smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd ( 1 ) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie ( 2 ), ako aj nadchádzajúcej právnej úpravy o normách kvality životného prostredia v oblasti vodného hospodárstva alebo medzinárodných dohôd.
3. Pri vypracúvaní programu opatrení podľa odseku 2 budú členské štáty venovať náležitú pozornosť trvalo udržateľnému rozvoju, a najmä sociálnemu a hospodárskemu vplyvu plánovaných opatrení. Členské štáty môžu s cieľom pomôcť príslušnému orgánu alebo orgánom uvedeným v článku 7 dosiahnuť ciele jednotným spôsobom určiť administratívne rámce alebo ich vytvoriť, aby pre nich bola takáto interakcia prínosom.
Pred zavedením akéhokoľvek nového opatrenia členské štáty zabezpečia, aby opatrenia boli nákladovo efektívne a technicky uskutočniteľné, a vykonajú posúdenie vplyvu vrátane analýzy nákladov a prínosov.
4. Programy opatrení ustanovené podľa tohto článku musia zahŕňať opatrenia priestorovej ochrany, napríklad osobitné chránené územia podľa smernice o biotopoch, osobitne chránené územia podľa smernice o vtákoch, ako aj morské chránené oblasti, ako ich schválilo Spoločenstvo alebo dotknuté členské štáty v rámci medzinárodných alebo regionálnych dohôd, ktorých sú zmluvnými stranami, ktoré budú prínosom pre zosúladené a reprezentatívne siete morských chránených oblastí a budú primerane prihliadať na diverzitu ekosystémov, ktoré ich tvoria.
5. V prípadoch, ak sa členské štáty domnievajú, že riadenie ľudskej činnosti na úrovni Spoločenstva alebo na medzinárodnej úrovni bude mať pravdepodobne významný vplyv na morské prostredie, najmä na oblasti uvedené v odseku 4, obrátia sa samostatne alebo spoločne na príslušné orgány alebo medzinárodné organizácie, aby posúdili a prípadne prijali opatrenia, ktoré by mohli byť potrebné na dosiahnutie cieľov tejto smernice a ktoré by pomohli zachovať alebo v prípade potreby obnoviť celistvosť, štruktúru a fungovanie ekosystémov.
6. Členské štáty zverejnia najneskôr do roku 2013 pre každý morský región alebo subregión príslušné informácie o oblastiach uvedených v odsekoch 4 a 5.
7. Členské štáty vo svojich programoch opatrení uvedú, ako sa majú opatrenia vykonávať a ako budú prispievať k dosahovaniu environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 10 ods. 1.
8. Členské štáty posúdia vplyvy svojich programov opatrení na vody mimo svojich morských vôd s cieľom minimalizovať riziko vzniku škôd a podľa možnosti dosiahnuť pozitívny účinok na tieto vody.
9. Členské štáty informujú Komisiu a všetky ostatné dotknuté členské štáty o svojich programoch opatrení, a to do troch mesiacov od ich vypracovania.
10. S výhradou článku 16 členské štáty zabezpečia, aby sa programy začali realizovať do jedného roka od ich vypracovania.
Článok 14
Výnimky
1. Členský štát v rámci svojich morských vôd môže identifikovať prípady, v ktorých z ktoréhokoľvek z dôvodov uvedených v písmenách a) až d) nemožno po každej stránke dosiahnuť environmentálne ciele alebo dobrý environmentálny stav prostredníctvom opatrení prijatých členským štátom alebo ich nemožno dosiahnuť v rámci príslušného harmonogramu z dôvodov uvedených v písmene e):
a) činnosť alebo nečinnosť, za ktorú dotknutý členský štát nie je zodpovedný;
b) prírodné príčiny;
c) vyššia moc;
d) modifikácie alebo úpravy fyzikálnych vlastností morských vôd spôsobené činnosťami uskutočnenými z dôvodov prvoradého verejného záujmu, ktorý prevážil nad negatívnym vplyvom na životné prostredie vrátane akéhokoľvek cezhraničného vplyvu;
e) prírodné podmienky, ktoré neumožňujú, aby sa zlepšenie stavu dotknutých morských vôd dosiahlo načas.
Dotknutý členský štát jasne identifikuje tieto prípady vo svojom programe opatrení a Komisii poskytne odôvodnenie svojho názoru. Pri identifikovaní týchto prípadov členský štát zváži dôsledky pre členské štáty v dotknutom morskom regióne alebo subregióne.
Dotknuté členské štáty však prijmú primerané ad hoc opatrenia so zámerom pokračovať v plnení environmentálnych cieľov, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu stavu morských vôd postihnutých z dôvodov uvedených v písmenách b), c) a d) a zmierniť nepriaznivý vplyv na úrovni dotknutého morského regiónu alebo subregiónu, alebo v morských vodách iných členských štátov.
2. V situácii, na ktorú sa vzťahuje odsek 1 písm. d), členské štáty zabezpečia, aby modifikácie alebo úpravy nespôsobili trvalé vylúčenie alebo znemožnenie dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu na úrovni dotknutého morského regiónu alebo subregiónu, alebo v morských vodách iných členských štátov.
3. Ad hoc opatrenia uvedené v odseku 1 treťom pododseku sa v rámci možností začlenia do programov opatrení.
4. Členské štáty vypracujú a vykonajú všetky prvky morských stratégií uvedené v článku 5 ods. 2, pritom sa však od nich nebude žiadať, s výnimkou počiatočného posudzovania podľa článku 8, aby uskutočnili osobitné kroky, ak neexistuje významné riziko pre morské prostredie alebo ak by boli náklady neprimerané vzhľadom na riziko pre morské prostredie, a za predpokladu, že nedochádza k ďalšiemu zhoršovaniu stavu.
Ak členský štát neuskutoční žiadne kroky pre niektorý z uvedených dôvodov, poskytne Komisii potrebné odôvodnenie, aby podložil svoje rozhodnutie, musí však predísť tomu, aby dosahovanie dobrého environmentálneho stavu nebolo trvalo ohrozené.
Článok 15
Odporúčania pre činnosť Spoločenstva
1. Ak členský štát zistí problém, ktorý má vplyv na environmentálny stav jeho morských vôd a ktorý nemožno vyriešiť pomocou opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni alebo ktorý súvisí s inou politikou Spoločenstva alebo medzinárodnou dohodou, informuje o tejto skutočnosti Komisiu a poskytne jej odôvodnenie svojho názoru.
Komisia odpovie v lehote šiestich mesiacov.
2. Ak je potrebná činnosť inštitúcií Spoločenstva, členské štátu zašlú Komisii a Rade vhodné odporúčania pre opatrenia týkajúce sa problémov uvedených v odseku 1. Ak sa v relevantných právnych predpisoch Spoločenstva neuvádza inak, Komisia odpovie na takéto odporúčanie v lehote šiestich mesiacov a tieto odporúčania prípadne zohľadní pri predkladaní súvisiacich návrhov Európskemu parlamentu a Rade.
Článok 16
Oznámenia a posúdenie Komisie
Komisia na základe všetkých oznámení poskytnutých podľa článku 13 ods. 9 vo vzťahu ku každému morskému regiónu alebo subregiónu zhodnotí v prípade každého členského štátu, či oznámené prvky predstavujú vhodný rámec na splnenie požiadaviek tejto smernice, a môže príslušný členský štát požiadať o všetky dostupné a potrebné dodatočné informácie.
Pri zostavovaní týchto hodnotení Komisia vezme do úvahy jednotnosť programov opatrení v celom Spoločenstve.
Komisia do šiestich mesiacov od získania uvedených oznámení informuje dotknuté členské štáty o tom, či sú podľa jej názoru oznámené programy opatrení v súlade s touto smernicou, a poskytuje usmernenie týkajúce sa úprav, ktoré považuje za potrebné.
KAPITOLA IV
AKTUALIZÁCIA, SPRÁVY A INFORMOVANIE VEREJNOSTI
Článok 17
Aktualizácia
1. Členské štáty zabezpečia, aby boli morské stratégie vzhľadom na jednotlivé dotknuté morské regióny alebo subregióny vždy aktuálne.
2. Na účely odseku 1 členské štáty preskúmajú koordinovaným spôsobom uvedeným v článku 5 vo svojich morských stratégiách každých šesť rokov od ich ustanovenia tieto prvky:
a) počiatočné posúdenie a stanovenie dobrého environmentálneho stavu ustanovené v článku 8 ods. 1 a v článku 9 ods. 1;
b) environmentálne ciele stanovené podľa článku 10 ods. 1;
c) monitorovacie programy vypracované podľa článku 11 ods. 1;
d) programy opatrení vypracované podľa článku 13 ods. 2
3. Podrobné informácie o každej aktualizácii uskutočnenej po preskúmaní ustanovenom v odseku 2 sa do troch mesiacov od ich uverejnenia v súlade s článkom 19 ods. 2 zašlú Komisii, zmluvným stranám regionálnych morských dohovorov a všetkým ostatným zainteresovaným členským štátom.
4. Na tento článok sa primerane uplatňujú články 12 a 16.
Článok 18
Priebežné správy
Členské štáty predložia Komisii do troch rokov od uverejnenia každého programu opatrení alebo jeho aktualizácie v súlade s článkom 19 ods. 2 stručnú priebežnú správu o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní daného programu.
Článok 19
Konzultácie s verejnosťou a poskytovanie informácií
1. Členské štáty v súlade s príslušnými existujúcimi právnymi predpismi Spoločenstva zabezpečia, aby sa všetkým zainteresovaným stranám včas a efektívne poskytli príležitosti na účasť na vykonávaní tejto smernice, ktoré zahrnú, ak je to možné, existujúce riadiace orgány a štruktúry vrátane regionálnych morských dohovorov, vedeckých poradných orgánov a regionálnych poradných rád.
2. Členské štáty uverejnia a sprístupnia verejnosti na pripomienkovanie zhrnutie týchto prvkov svojich morských stratégií alebo s nimi súvisiacich aktualizácií:
a) počiatočné posúdenie a určenie dobrého environmentálneho stavu, ako je ustanovené v článku 8 ods. 1 a v článku 9 ods. 1;
b) environmentálne ciele stanovené podľa článku 10 ods. 1;
c) monitorovacie programy vypracované podľa článku 11 ods. 1;
d) programy opatrení vypracované podľa článku 13 ods. 2.
3. Pokiaľ ide o prístup k informáciám o životnom prostredí, uplatňuje sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí ( 3 ).
V súlade so smernicou 2007/2/ES členské štáty poskytnú Komisii na účely plnenia jej úloh vyplývajúcich z tejto smernice, najmä na preskúmanie stavu morského prostredia v Spoločenstve podľa článku 20 ods. 3 písm. b), prístup a užívateľské práva v súvislosti s týmito údajmi a informáciami, ktoré sa získajú z počiatočného posúdenia podľa článku 8 a z monitorovacích programov vypracovaných podľa článku 11.
Do šiestich mesiacov od získania údajov a informácií, ktoré sa získajú z počiatočného posúdenia podľa článku 8 a z monitorovacích programov vypracovaných podľa článku 11, sa tieto informácie a údaje poskytnú Európskej environmentálnej agentúre na vykonávanie jej úloh.
Článok 20
Správy Komisie
1. Komisia uverejní prvú hodnotiacu správu o vykonávaní tejto smernice do dvoch rokov od doručenia všetkých programov opatrení, v každom prípade však najneskôr v roku 2019.
Ďalšie správy potom uverejňuje každých šesť rokov. Predloží správy Európskemu parlamentu a Rade.
2. Najneskôr do 15. júla 2012 Komisia uverejní správu hodnotiacu prínos tejto smernice k implementácii existujúcich povinností, záväzkov a iniciatív členských štátov alebo Spoločenstva na úrovni Spoločenstva alebo na medzinárodnej úrovni v oblasti ochrany životného prostredia v morských vodách.
Táto správa sa postúpi Európskemu parlamentu a Rade.
3. Správy ustanovené v odseku 1 obsahujú:
a) prehľad o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní tejto smernice;
b) prehľad o stave morského prostredia v Spoločenstve vypracovaný v koordinácii s Európskou environmentálnou agentúrou a s príslušnými regionálnymi morskými a rybárskymi organizáciami a dohovormi;
c) prehľad morských stratégií spolu s návrhmi na ich vylepšenie;
d) súhrn informácií od členských štátov získaných podľa článkov 12 a 16 a súhrn posúdení, ktoré vypracovala Komisia v súlade s článkom 16 a vo vzťahu k informáciám, ktoré dostala od členských štátov podľa článku 15;
e) súhrn odpovedí na všetky správy, ktoré členské štáty zaslali Komisii podľa článku 18;
f) súhrn odpovedí na pripomienky Európskeho parlamentu a Rady k predchádzajúcim morským stratégiám;
g) prehľad príspevku iných príslušných politík Spoločenstva k dosiahnutiu cieľov tejto smernice.
Článok 21
Správa o pokroku v chránených oblastiach
Na základe informácií poskytnutých členskými štátmi do roku 2013 predloží Komisia do roku 2014 správu o pokroku pri vytváraní chránených morských oblastí so zreteľom na existujúce záväzky podľa platných právnych predpisov Spoločenstva a medzinárodné záväzky Spoločenstva a členských štátov.
Táto správa sa postúpi Európskemu parlamentu a Rade.
Článok 22
Financovanie Spoločenstvom
1. Vzhľadom na prioritu, akú má vytvorenie námorných stratégií, vykonávanie tejto smernice sa podporí prostredníctvom existujúcich finančných nástrojov Spoločenstva v súlade s platnými pravidlami a podmienkami.
2. EÚ spolufinancuje programy vypracované členskými štátmi v súlade s existujúcimi finančnými nástrojmi.
Článok 23
Preskúmanie tejto smernice
Komisia preskúma túto smernicu do 15. júla 2023 a prípadne navrhne potrebné zmeny a doplnenia.
KAPITOLA V
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 24
Technické úpravy
1. Prílohy III, IV a V sa môžu zmeniť a doplniť na základe vedeckého a technického pokroku v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 25 ods. 3, pričom sa zohľadnia lehoty na preskúmanie a aktualizáciu morských stratégií ustanovené v článku 17 ods. 2.
2. V súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2:
a) sa môžu prijať metodické normy na uplatňovanie príloh I, III, IV a V;
b) sa môžu prijať technické formáty na účely prenosu a spracovania údajov vrátane štatistických a kartografických údajov.
Článok 25
Výbor
1. Komisii pomáha výbor.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.
Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.
Článok 26
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 15. júla 2010. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
3. Členské štáty bez morských vôd uvedú do účinnosti len tie ustanovenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie súladu s požiadavkami podľa článku 6 a článku 7.
Ak sú takéto ustanovenia už v účinnosti v rámci vnútroštátnych právnych predpisov, dotknuté členské štáty oznámia znenie týchto ustanovení Komisii.
Článok 27
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 28
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
PRÍLOHA I
Kvalitatívne deskriptory na určenie dobrého environmentálneho stavu
(uvedené v článku 3 bode 5, článku 9 ods. 1, článku 9 ods. 3 a článku 24)
1. Biodiverzita sa zachováva. Kvalita a výskyt biotopov a rozdelenie a abundancia druhov sú v súlade s prevládajúcimi fyziografickými, geografickými a klimatickými podmienkami.
2. Početnosť nepôvodných druhov, ktoré sa introdukovali ľudskou činnosťou, nespôsobuje nepriaznivé zmeny ekosystémov.
3. Populácie všetkých rýb, mäkkýšov a kôrovcov využívaných na komerčné účely sú v rámci bezpečných biologických limitov a vykazujú rozdelenie podľa veku populácie a veľkosti svedčiace o jej dobrom stave.
4. Všetky zložky morských potravinových reťazcov, ktoré sú známe, sa vyskytujú v normálnej abundancii a diverzite a na úrovni, ktorá je schopná zabezpečiť dlhodobú bohatosť druhov a zachovanie ich úplnej reprodukčnej schopnosti.
5. Eutrofikácia vplyvom ľudskej činnosti je minimalizovaná, najmä jej negatívne účinky, napríklad zníženie biodiverzity, zhoršovanie ekosystému, bujnenie škodlivých rias a nedostatok kyslíka vo vodách v blízkosti dna.
6. Integrita morského dna je na takej úrovni, ktorá zabezpečuje, aby sa zachovávala štruktúra a funkcie ekosystémov, a najmä aby nemala zlý vplyv na ekosystémy pri morskom dne.
7. Trvalá zmena hydrografických podmienok nemá nepriaznivý vplyv na morské ekosystémy.
8. Koncentrácie kontaminujúcich látok nie sú na takej úrovni, že by spôsobovali znečistenie.
9. Obsah kontaminujúcich látok v rybách a iných plodoch mora určených na ľudskú spotrebu nepresahuje úroveň stanovenú v právnych predpisoch Spoločenstva alebo iných príslušných normách.
10. Vlastnosti a množstvo morského odpadu nepoškodzujú pobrežné a morské prostredie.
11. Prívod energie vrátane podmorského hluku je na takej úrovni, že nemá nepriaznivý vplyv na morské prostredie.
Členské štáty v záujme určenia vlastností dobrého environmentálneho stavu v morskom regióne alebo subregióne, ako sa ustanovuje v článku 9 ods. 1, zvážia každý z kvalitatívnych deskriptorov uvedených v prílohe, aby identifikovali tie deskriptory, ktoré sa majú používať na určenie dobrého environmentálneho stavu pre uvedený morský región alebo subregión. Ak sa členský štát domnieva, že jeden alebo viaceré deskriptory nie je vhodné použiť, poskytne Komisii odôvodnenie v rámci oznámenia zaslaného podľa článku 9 ods. 2.
PRÍLOHA II
Príslušné orgány
(uvedené v článku 7 ods. 1)
1. Názov a adresa príslušného orgánu alebo orgánov – úradný názov a adresa určeného príslušného orgánu/orgánov.
2. Právne postavenie príslušného orgánu alebo orgánov – stručný opis právneho postavenia príslušného orgánu alebo orgánov.
3. Povinnosti – stručný opis právnych a správnych povinností príslušného orgánu alebo orgánov a ich úlohy súvisiacej s príslušnými morskými vodami.
4. Členstvo – ak príslušný orgán alebo orgány vystupujú v úlohe koordinačných orgánov pre iné príslušné orgány, požaduje sa zoznam týchto orgánov spolu so zhrnutím inštitucionálnych vzťahov vytvorených na zabezpečenie koordinácie.
5. Regionálna alebo subregionálna koordinácia – požaduje sa prehľad mechanizmov vytvorených na účely zabezpečenia koordinácie medzi členskými štátmi, ktorých morské vody patria do toho istého morského regiónu alebo subregiónu.
PRÍLOHA III
Orientačné zoznamy prvkov ekosystémov, antropogénnych tlakov a ľudských činností relevantných pre morské vody
(uvedené v článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 1, článku 9 ods. 3, článku 10 ods. 1, článku 11 ods. 1 a článku 24)
Tabuľka 1
Štruktúra, funkcie a procesy morských ekosystémov
s osobitným významom pre článok 8 ods. 1 písm. a) a články 9 a 11
Téma |
Prvky ekosystémov |
Možné parametre a vlastnosti (poznámka 1) |
Príslušné kvalitatívne deskriptory stanovené v prílohe I (poznámky 2 a 3) |
Druhy |
Skupiny druhov (poznámka 4) morských vtákov, cicavcov, plazov, rýb a hlavonožcov v morskom regióne alebo subregióne |
Priestorové a časové zmeny pre daný druh alebo skupinu: — rozloženie, abundancia a/alebo biomasa, — štruktúra podľa veľkosti, veku a pohlavia, — miery plodnosti, prežitia a úhynu/zranení, — správanie vrátane pohybu a migrácie, — biotop pre daný druh (rozsah, vhodnosť). Druhové zloženie skupiny |
1; 3 |
Biotopy |
Všeobecné typy biotopov vodného stĺpca (pelagické) a morského dna (bentické) (poznámka 5) alebo iné typy biotopov vrátane súvisiacich biologických spoločenstiev v celom morskom regióne alebo subregióne |
Pre každý typ biotopu: — rozloženie a rozsah biotopu (a podľa potreby objem), — druhové zloženie, abundancia a/alebo biomasa (priestorové a časové zmeny), — štruktúra druhu podľa veľkosti a veku (podľa potreby), — fyzikálne, hydrologické a chemické vlastnosti. Pre pelagické biotopy navyše aj: — koncentrácia chlorofylu a — frekvencia kvitnutia planktónu a jeho priestorový rozsah. |
1; 6 |
Ekosystémy vrátane potravinových reťazcov |
Štruktúra, funkcie a procesy ekosystémov, ktoré zahŕňajú: — fyzikálne a hydrologické vlastnosti, — chemické vlastnosti, — biologické vlastnosti, — funkcie a procesy. |
Priestorové a časové zmeny: — teploty a ľadu, — hydrológie (režimy vĺn a prúdov, vystupovanie studenej vody na povrch, premiešavanie, lehota zdržania, vstup sladkej vody, hladina mora) — batymetria, — turbidita (bahno alebo usadeniny), priehľadnosť, zvuk, — substrát a morfológia morského dna, — slanosť, živiny (N, P), organický uhlík, rozpustené plyny (pCO2, O2) a pH, — väzby medzi biotopmi a druhmi morských vtákov, cicavcov, plazov, rýb a hlavonožcov, — štruktúra pelagicko-bentických spoločenstiev, — produktivita. |
1; 4 |
Poznámky k tabuľke 1
Poznámka 1: Poskytuje sa orientačný zoznam príslušných parametrov a vlastností druhov, biotopov a ekosystémov, ktoré odrážajú parametre ovplyvnené tlakmi uvedenými v tabuľke 2 tejto prílohy a ktoré sú relevantné pre kritériá stanovené v súlade s článkom 9 ods. 3. Konkrétne parametre a vlastnosti, ktoré sa budú využívať pri monitorovaní a posudzovaní, by sa mali stanoviť v súlade s požiadavkami tejto smernice vrátane tých, ktoré sú uvedené v článkoch 8 až 11 smernice.
Poznámka 2: Čísla v tomto stĺpci odkazujú na príslušné očíslované body uvedené v prílohe I.
Poznámka 3: V tabuľke 1 sa uvádzajú len kvalitatívne deskriptory 1, 3, 4 a 6, ktoré určujú jednotlivé štáty a ktorých kritériá sú stanovené v súlade s článkom 9 ods. 3. Pre jednotlivé témy môžu byť relevantné všetky ostatné kvalitatívne deskriptory založené na tlaku a uvedené v prílohe I.
Poznámka 4: Tieto skupiny druhov sú ďalej spresnené v časti II prílohy k rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2017/848 zo 17. mája 2017, ktorým sa stanovujú kritériá a metodické normy určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd a špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/477/EÚ (pozri stranu 43 tohto úradného vestníka).
Poznámka 5: Tieto všeobecné typy biotopov sú ďalej spresnené v časti II prílohy k rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2017/848.
Tabuľka 2
Antropogénne tlaky, využívanie a ľudské činnosti v morskom prostredí, alebo ktoré majú vplyv na morské prostredie
2a Antropogénne tlaky na morské prostredie s osobitným významom pre článok 8 ods. 1 písm. a) a b) a články 9, 10 a 11 |
|||
Téma |
Tlak (poznámka 1) |
Možné ukazovatele |
Príslušné kvalitatívne deskriptory stanovené v prílohe I (poznámky 2 a 3) |
Biologická |
Vstup alebo šírenie nepôvodných druhov |
Intenzita a priestorové a časové zmeny tlaku v morskom prostredí a v prípade potreby pri zdroji Na účel posúdenia environmentálnych vplyvov tlaku vyberte príslušné prvky ekosystémov a ukazovateľov z tabuľky 1. |
2 |
Vstup mikrobiologických patogénov |
|
||
Vstup geneticky modifikovaných druhov a premiestňovanie pôvodných druhov |
|
||
Strata alebo zmena prírodných biologických spoločenstiev v dôsledku pestovania živočíšnych alebo rastlinných druhov |
|
||
Rušenie druhov (napr. pri rozmnožovaní, odpočinku a kŕmení) z dôvodu prítomnosti človeka |
|
||
Lov alebo úhyn/zranenia voľne žijúcich druhov (v dôsledku komerčného a rekreačného rybolovu a iných činností) |
3 |
||
Fyzikálna |
Fyzikálne porušenie morského dna (dočasné alebo reverzibilné) |
6; 7 |
|
Fyzikálne straty (spôsobené trvalými zmenami substrátu a morfológie morského dna a ťažbou substrátu morského dna) |
|||
Zmeny hydrologických podmienok |
|||
Látky, odpad a energie |
Vstup živín – plošné zdroje, bodové zdroje a atmosférická depozícia |
5 |
|
Vstup organickej hmoty – plošné zdroje a bodové zdroje |
|||
Vstup iných látok (napr. syntetických látok, nesyntetických látok, rádionuklidov) – plošné zdroje, bodové zdroje, atmosférická depozícia, akútne udalosti |
8; 9 |
||
Vstup odpadu (tuhého odpadu vrátane mikroodpadu) |
10 |
||
Vstup antropogénnych zvukov (impulzných, nepretržitých) |
11 |
||
Vstup iných foriem energie (vrátane elektromagnetických polí, svetla a tepla) |
|||
Vstup vody – z bodových zdrojov (napr. soľného roztoku) |
|
2b Využitia a ľudské činnosti, ktoré majú vplyv na morské prostredie s osobitným významom pre článok 8 ods. 1 písm. b) a c) (iba činnosti označené * sú relevantné pre článok 8 ods. 1 písm. c) a články 10 a 13 |
|
Téma |
Činnosť |
Fyzická reštrukturalizácia riek, pobrežia alebo morského dna (riadenie vodných zdrojov) |
Získavanie pôdy |
Kanalizácia a iné úpravy vodných tokov |
|
Ochrana pobrežia a protipovodňová ochrana* |
|
Konštrukcie na mori (iné ako pre ropu/plyn/obnoviteľné zdroje energie)* |
|
Reštrukturalizácia morfológie morského dna vrátane bagrovania dna a ukladania materiálov* |
|
Ťažba neživých zdrojov |
Ťažba minerálov (kameň, kovové rudy, štrk, piesok, lastúry)* |
Ťažba ropy a plynu vrátane infraštruktúry* |
|
Ťažba soli* |
|
Ťažba vody* |
|
Výroba energie |
Výroba energie z obnoviteľných zdrojov (veterná energia, energia z vĺn a prílivu) vrátane infraštruktúry* |
Výroba energie z neobnoviteľných zdrojov |
|
Prenos elektrickej energie a komunikácií (káble)* |
|
Ťažba prírodných zdrojov |
Rybolov a zber mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov (profesionálny, rekreačný)* |
Spracovanie rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov* |
|
Ťažba morských rastlín* |
|
Poľovníctvo a zber na iné účely* |
|
Pestovanie živých zdrojov |
Akvakultúra – morská vrátane infraštruktúry* |
Akvakultúra – sladkovodná |
|
Poľnohospodárstvo |
|
Lesníctvo |
|
Doprava |
Dopravná infraštruktúra* |
Doprava – lodná doprava* |
|
Doprava – letecká |
|
Doprava – pozemná |
|
Mestské a priemyselné využitia |
Mestské využitia |
Priemyselné využitia |
|
Spracovanie a likvidácia odpadu* |
|
Turistika a voľný čas |
Turistika a infraštruktúra voľného času* |
Turistika a voľnočasové aktivity* |
|
Bezpečnosť/obrana |
Vojenské operácie (podľa článku 2 ods. 2) |
Vzdelávanie a výskum |
Výskum, prieskum a vzdelávacie aktivity* |
Poznámky k tabuľke 2
Poznámka 1: Posúdenia tlakov by sa mali týkať ich úrovní v morskom prostredí a v prípade potreby mier vstupov (z pozemných alebo atmosférických zdrojov) do morského prostredia.
Poznámka 2: Čísla v tomto stĺpci odkazujú na príslušné očíslované body uvedené v prílohe I.
Poznámka 3: V tabuľke 2a sa uvádzajú len kvalitatívne deskriptory založené na tlaku 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11, ktorých kritériá sú stanovené v súlade s článkom 9 ods. 3. Všetky ostatné, štátmi určené, kvalitatívne deskriptory uvedené v prílohe I môžu byť relevantné pre jednotlivé témy.
PRÍLOHA IV
Orientačný zoznam vlastností, ktoré sa vezmú do úvahy pri stanovovaní environmentálnych cieľov
(uvedený v článku 10 ods. 1 a článku 24)
1. Primerané zahrnutie prvkov charakterizujúcich morské vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc členských štátov v morskom regióne alebo subregióne.
2. Potreba stanoviť: a) ciele, ktorými sa vytvoria želané podmienky na základe vymedzenia dobrého environmentálneho stavu; b) merateľné ciele a súvisiace ukazovatele, ktoré umožnia monitorovanie a posudzovanie, a c) operačné ciele týkajúce sa konkrétnych vykonávacích opatrení zameraných na podporu ich splnenia.
3. Špecifikácia environmentálneho stavu, ktorý sa má dosiahnuť alebo udržať, a jeho vyjadrenie pomocou merateľných vlastností prvkov charakterizujúcich morské vody členského štátu v rámci morského regiónu alebo subregiónu.
4. Jednotnosť súboru cieľov, neexistencia rozporov medzi nimi.
5. Špecifikácia zdrojov potrebných na dosiahnutie cieľov.
6. Formulácia cieľov vrátane možných predbežných cieľov spolu s časovým plánom ich plnenia.
7. Špecifikácia ukazovateľov určených na monitorovanie postupu prác a na usmernenie riadiacich rozhodnutí na dosiahnutie cieľov.
8. Prípadne špecifikácia referenčných bodov (cieľové a hraničné referenčné body).
9. Náležitá pozornosť venovaná sociálnym a hospodárskym otázkam pri stanovovaní cieľov.
10. Preskúmanie súboru environmentálnych cieľov, súvisiacich ukazovateľov a hraničných i cieľových referenčných bodov stanovených na základe environmentálneho cieľa ustanoveného v článku 1 s cieľom posúdiť, či dosiahnutie cieľov povedie k dosiahnutiu vyhovujúceho stavu morských vôd, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc členských štátov v rámci morského regiónu.
11. Kompatibilita cieľov so záväzkami, ktoré prijalo Spoločenstvo a členské štáty na základe príslušných medzinárodných a regionálnych dohôd, s využitím tých, ktoré sú pre dotknutý morský región alebo subregión najdôležitejšie, s cieľom splniť environmentálne ciele stanovené v článku 1.
12. Súbor cieľov a ukazovateľov by sa mal po zostavení preskúmať vzhľadom na environmentálny cieľ ustanovený v článku 1, aby sa posúdilo, či splnenie cieľov povedie k dosiahnutiu vyhovujúceho stavu morského prostredia.
PRÍLOHA V
Monitorovacie programy
(uvedené v článku 11 ods. 1 a článku 24)
1. Potreba poskytovať informácie na účely posúdenia environmentálneho stavu a odhadu, koľko treba urobiť na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu a pokroku, ktorý sa musí ešte uskutočniť, aby sa dobrý environmentálny stav dosiahol, a to v súlade s prílohou III a kritériami a metodickými normami, ktoré sa majú vymedziť podľa článku 9 ods. 3.
2. Potreba zabezpečiť tvorbu informácií umožňujúcich identifikáciu vhodných ukazovateľov pre environmentálne ciele ustanovené v článku 10.
3. Potreba zabezpečiť tvorbu informácií umožňujúcich posúdenie vplyvu opatrení uvedených v článku 13.
4. Potreba zahrnúť činnosti určené na zisťovanie príčin zmien, a tým aj možných nápravných opatrení, ktoré by sa museli prijať na účely návratu k dobrému environmentálnemu stavu v prípadoch, keď sa zistia odchýlky od požadovaného rozsahu takéhoto stavu.
5. Potreba poskytovať informácie o chemických kontaminujúcich látkach v prípade druhov určených na ľudskú spotrebu, ktoré pochádzajú z oblastí komerčného rybolovu.
6. Potreba zahrnúť činnosti, ktoré potvrdia, že nápravné opatrenia zabezpečili požadované zmeny a nemali žiadne vedľajšie nežiaduce účinky.
7. Potreba zhromažďovať informácie na základe morských regiónov alebo subregiónov v súlade s článkom 4.
8. Potreba zabezpečiť, aby prístupy k posudzovaniu a metódy posudzovania boli v rámci morských regiónov a/alebo subregiónov aj medzi nimi porovnateľné.
9. Potreba vypracovať technické špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania na úrovni Spoločenstva, aby bola možná porovnateľnosť informácií.
10. Potreba zabezpečiť v čo najväčšej možnej miere kompatibilitu s existujúcimi programami vypracovanými na regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom posilniť jednotnosť medzi týmito programami a zabrániť zdvojeniu vynaloženého úsilia, a to s využitím tých usmernení na monitorovanie, ktoré sú pre dotknutý morský región alebo subregión najrelevantnejšie.
11. Potreba zahrnúť do počiatočného posudzovania ustanoveného v článku 8 posúdenie hlavných zmien v environmentálnych podmienkach a v prípade potreby aj nových a vznikajúcich problémov.
12. Potreba zaoberať sa v rámci počiatočného posudzovania ustanoveného v článku 8 príslušnými prvkami uvedenými v prílohe III vrátane ich prirodzenej premenlivosti a hodnotiť trendy v dosahovaní environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 10 ods. 1 podľa možnosti prostredníctvom súboru ukazovateľov a ich hraničných a cieľových referenčných bodov.
PRÍLOHA VI
Programy opatrení
(uvedené v článku 13 ods. 1 a článku 24)
1. Vstupné kontroly: riadiace opatrenia, ktoré ovplyvňujú povolený rozsah ľudskej činnosti.
2. Výstupné kontroly: riadiace opatrenia, ktoré ovplyvňujú povolený stupeň narušenia zložiek ekosystému.
3. Priestorové a časové rozvrhnutie kontrol: riadiace opatrenia, ktoré ovplyvňujú to, kedy a kde sa môže činnosť vykonať.
4. Riadiace koordinačné opatrenia: nástroje na zabezpečenie koordinovaného riadenia.
5. Opatrenia na zlepšenie zistiteľnosti pôvodcu morského znečistenia v prípadoch, v ktorých je to uskutočniteľné.
6. Hospodárske stimuly: riadiace opatrenia, ktoré zabezpečujú, že konanie spôsobom, ktorý pomáha splniť cieľ, ktorým je dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu, je v hospodárskom záujme tých, ktorí tieto ekosystémy využívajú.
7. Zmierňujúce a nápravné nástroje: riadiace nástroje, ktoré usmerňujú činnosť ľudí tak, aby sa obnovovali poškodené zložky morských ekosystémov.
8. Komunikácia, zapojenie zainteresovaných strán a zvyšovanie verejného povedomia.
( 1 ) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
( 2 ) Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37.
( 3 ) Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.