2009L0071 — SK — 14.08.2014 — 001.001
Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah
|
SMERNICA RADY 2009/71/EURATOM z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. ES L 172, 2.7.2009, p.18) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
No |
page |
date |
||
|
L 219 |
42 |
25.7.2014 |
||
SMERNICA RADY 2009/71/EURATOM
z 25. júna 2009,
ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej články 31 a 32,
so zreteľom na návrh Komisie vypracovaný po prijatí stanoviska skupiny osôb vymenovaných Vedeckým a technickým výborom spomedzi vedeckých odborníkov v členských štátoch, a po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom ( 1 ),
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu ( 2 ),
keďže:|
(1) |
V článku 2 písm. b) zmluvy sa ustanovuje zavedenie jednotných noriem bezpečnosti na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti. |
|
(2) |
V článku 30 zmluvy sa uvádza, že v rámci Spoločenstva budú stanovené základné normy ochrany zdravia pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia. |
|
(3) |
Základné bezpečnostné normy sa ustanovujú smernicou Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia ( 3 ). Ustanovenia uvedenej smernice boli doplnené upresňujúcimi právnymi predpismi. |
|
(4) |
Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) ( 4 ) Spoločenstvo v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o jadrovej bezpečnosti, zdieľa právomoci spoločne s členskými štátmi ( 5 ). |
|
(5) |
Podľa judikatúry Súdneho dvora tvoria ustanovenia kapitoly 3 zmluvy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia jednotný celok, ktorým sa na Komisiu prenáša významný rozsah právomocí s cieľom chrániť obyvateľstvo a životné prostredie pred rizikami jadrovej kontaminácie. |
|
(6) |
Podľa judikatúry Súdneho dvora úlohy uložené Spoločenstvu v článku 2 písm. b) zmluvy zaviesť jednotné normy bezpečnosti na ochranu zdravia obyvateľstva a pracovníkov neznamená, že po ich vymedzení nemôžu členské štáty ustanoviť prísnejšie opatrenia na ochranu. |
|
(7) |
Rozhodnutím Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie ( 6 ) sa ustanovil rámec na oznamovanie a poskytovanie informácií, ktorý členské štáty majú použiť na ochranu verejnosti v prípade mimoriadnej rádiologickej situácie. Smernicou Rady 89/618/Euratom z 27. novembra 1989 o informovaní verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie ( 7 ), sa uložila členským štátom povinnosť informovať verejnosť v prípade mimoriadnej rádiologickej situácie. |
|
(8) |
Ako potvrdzuje Dohovor o jadrovej bezpečnosti, základnou zásadou, z ktorej vychádza regulácia jadrovej bezpečnosti na medzinárodnej úrovni, je vnútroštátna zodpovednosť jednotlivých členských štátov za jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Touto smernicou by sa mala rozšíriť táto zásada vnútroštátnej zodpovednosti, ako aj zásada primárnej zodpovednosti za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia, ktorú má, pod dohľadom príslušného národného regulačného orgánu, držiteľ licencie, a mala by sa ňou posilniť úloha a nezávislosť príslušných regulačných orgánov. |
|
(9) |
Každý členský štát sa môže rozhodnúť pre konkrétny energetický mix v súlade s príslušnými vnútroštátnymi stratégiami. |
|
(10) |
Pri vypracúvaní príslušného vnútroštátneho rámca na základe tejto smernice sa prihliada k vnútroštátnej situácii. |
|
(11) |
Členské štáty už vykonali opatrenia na dosiahnutie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti v rámci Spoločenstva. |
|
(12) |
I keď sa táto smernica týka najmä jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, je tiež dôležité zabezpečiť bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom, a to aj v zariadeniach na skladovanie a úložiskách. |
|
(13) |
Členské štáty by mali v prípade vhodnosti posúdiť relevantné základné zásady bezpečnosti stanovené Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu ( 8 ), ktoré by mali tvoriť rámec pre postupy, ku ktorým by členské štáty mali prihliadať pri vykonaní tejto smernice. |
|
(14) |
Je užitočné nadviazať na proces, v rámci ktorého vnútroštátne bezpečnostné orgány členských štátov, na území ktorých sa nachádzajú jadrové elektrárne, spolupracujú v kontexte Združenia západoeurópskych regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie (WENRA), pričom stanovili veľa referenčných úrovní bezpečnosti elektrárenských reaktorov. |
|
(15) |
V nadväznosti na výzvu Rady z jej záverov z 8. mája 2007 o jadrovej bezpečnosti a bezpečnom nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom vytvoriť na úrovni EÚ skupinu na vysokej úrovni sa rozhodnutím Komisie 2007/530/Euratom zo 17. júla 2007 o zriadení európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom ( 9 ) zriadila Skupina európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG), aby prispela k dosiahnutiu cieľov Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti. |
|
(16) |
Je užitočné ustanoviť jednotnú štruktúru správ, ktoré členské štáty predkladajú Komisii o vykonávaní tejto smernice. V tejto súvislosti by mohla vzhľadom na široké skúsenosti svojich členov poskytnúť cenný príspevok skupina ENSREG, čím by uľahčila konzultácie a spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi. |
|
(17) |
Skupina ENSREG na svojom 5. zasadnutí 15. októbra 2008 prijala desať zásad, ktoré sa majú uplatňovať pri navrhovaní smernice o jadrovej bezpečnosti a ktoré sa uvádzajú v zápisnici z 20. novembra 2008. |
|
(18) |
Pokrok v jadrovej technológii, skúsenosti z prevádzky a výskumu bezpečnosti a vylepšenia regulačných rámcov by mohli prispieť k zvýšeniu bezpečnosti. Členské štáty by v rámci záväzku udržiavať a zvyšovať bezpečnosť mali pri rozširovaní svojich jadrových programov alebo rozhodnutí o začatí využívania jadrovej energie na tieto skutočnosti prihliadať. |
|
(19) |
Ustanovenie dôslednej kultúry bezpečnosti v jadrovom zariadení predstavuje jednu zo základných zásad riadenia bezpečnosti, ktorá je potrebná na dosiahnutie bezpečnej prevádzky. |
|
(20) |
Udržiavanie odborných znalostí a zručností v oblasti jadrovej bezpečnosti a ich rozvoj by mal byť okrem iného založený na zužitkúvaní prevádzkových skúseností a prípadne na využívaní nových poznatkov v metodike a vede. |
|
(21) |
V minulosti sa v členských štátoch vykonávali sebahodnotenia, ktoré boli úzko prepojené s medzinárodnými partnerskými hodnoteniami uskutočňovanými pod záštitou MAAE v podobe misií medzinárodného posudzovania jadrového dozoru alebo integrovaného posudzovania dozornej činnosti. Tieto sebahodnotenia sa vykonávali a uvedené misie členské štáty pozývali na dobrovoľnom základe v duchu otvorenosti a transparentnosti. Tieto sebahodnotenia a sprievodné partnerské hodnotenia legislatívnej, regulačnej a organizačnej infraštruktúry by sa mali zameriavať na posilnenie a skvalitnenie vnútroštátneho rámca členských štátov za súčasného uznávania ich právomocí pri zaisťovaní jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na ich území. Sebahodnotenia a nadväzujúce medzinárodné partnerské hodnotenia nepredstavujú ani inšpekciu, ani audit, ale mechanizmus vzájomného učenia sa, v ktorom sa akceptujú rozdielne prístupy k organizácii a postupy príslušných regulačných orgánov a v rámci ktorého sa zvažujú regulačné, technické a strategické otázky týkajúce sa členského štátu, ktoré prispievajú k zaisteniu pevného systému jadrovej bezpečnosti. Medzinárodné partnerské hodnotenia by sa mali považovať za príležitosť na výmenu odborných poznatkov, skúseností a osvedčených postupov v otvorenom duchu spolupráce, ktorá sa zakladá najmä na partnerských radách, a nie na kontrole a vynášaní súdov. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť pružnosť a vhodnosť, pokiaľ ide rozdielne systémy členských štátov, by členské štáty mali slobodne rozhodovať o segmentoch svojich systémov, ktoré budú predmetom špecifického partnerského hodnotenia, a to s cieľom neustále zvyšovať jadrovú bezpečnosť. |
|
(22) |
V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva ( 10 ) sa členské štáty vyzývajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré čo najlepšie vyjadrujú vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami, |
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
KAPITOLA 1
CIELE, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
Ciele
Cieľom tejto smernice je:
a) ustanoviť rámec Spoločenstva na účely udržiavania a podpory sústavného zlepšovania jadrovej bezpečnosti a jej regulácie;
b) zabezpečiť, aby členské štáty prijali primerané vnútroštátne opatrenia na zaručenie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti na účely ochrany pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvom pochádzajúcim z ionizujúceho žiarenia z jadrových zariadení.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Táto smernica sa vzťahuje na každé civilné jadrové zariadenie, ktoré podlieha licencii.
2. Táto smernica nebráni členským štátom, aby v súvislosti s predmetom úpravy tejto smernice prijali v súlade s právom Spoločenstva prísnejšie bezpečnostné opatrenia.
3. Touto smernicou sa dopĺňajú základné normy uvedené v článku 30 zmluvy, pokiaľ ide o jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, a to bez toho, aby boli dotknuté existujúce právne predpisy Spoločenstva na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvami vznikajúcimi z ionizujúceho žiarenia, a najmä smernica Rady 2013/59/Euratom ( 11 ).
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
1. „Jadrové zariadenie“ je:
a) jadrová elektráreň, závod na obohacovanie uránu, zariadenie na výrobu jadrového paliva, závod na prepracovanie vyhoretého jadrového paliva, zariadenie s výskumným reaktorom, zariadenie na skladovanie vyhoretého paliva a
b) zariadenia na skladovanie rádioaktívneho odpadu, ktoré sa nachádzajú v tej istej lokalite a ktoré priamo súvisia s jadrovými zariadeniami uvedenými v písmene a).
2. „Jadrová bezpečnosť“ je dosiahnutie náležitých prevádzkových podmienok, predchádzanie haváriám alebo zmierňovanie následkov havárií, čoho výsledkom je ochrana pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvami pochádzajúcimi z ionizujúceho žiarenia z jadrových zariadení.
3. „Príslušný regulačný orgán“ je orgán alebo systém orgánov určený členským štátom v oblasti regulácie jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v zmysle článku 5.
4. „Licencia“ je každý právny dokument udelený v rámci jurisdikcie členského štátu, ktorým sa zveruje zodpovednosť za umiestňovanie, projekt, výstavbu, uvedenie do prevádzky, prevádzku a vyraďovanie jadrového zariadenia.
5. „Držiteľ licencie“ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nesie celkovú zodpovednosť za jadrové zariadenie podľa licencie.
6. „Havária“ je každá nezamýšľaná udalosť, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky sú závažné z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti.
7. „Nehoda“ je každá nezamýšľaná udalosť, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky nie sú zanedbateľné z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti.
8. „Abnormálna prevádzka“ je prevádzkový proces, ktorý sa odchyľuje od normálnej prevádzky a ktorý sa očakáva aspoň raz počas prevádzkovej životnosti zariadenia, ale ktorý s ohľadom na príslušné konštrukčné opatrenia nespôsobuje žiadne podstatné poškodenie prvkov dôležitých z hľadiska bezpečnosti, ani nevedie k havarijným podmienkam.
9. „Projektová základňa“ je rad podmienok a udalostí, ktoré sú podľa stanovených kritérií výslovne zohľadňované pri projektovaní jadrového zariadenia vrátane jeho zlepšení, aby im zariadenie bolo schopné odolávať bez prekročenia povolených limitov v rámci plánovanej prevádzky bezpečnostných systémov.
10. „Projektová havária“ sú havarijné podmienky, ktoré sa zohľadňujú v projekte jadrového zariadenia podľa stanovených projektových kritérií a v rámci ktorých prípadné poškodenie paliva a úniky rádioaktívnych látok nepresiahnu rámec povolených limitov.
11. „Závažné podmienky“ sú podmienky, ktoré sú závažnejšie ako podmienky pri projektových haváriách; takéto podmienky môžu spôsobiť viacnásobné poruchy, napríklad úplné zlyhanie všetkých trás bezpečnostného systému alebo mimoriadne nepravdepodobná udalosť.
KAPITOLA 2
POVINNOSTI
ODDIEL 1
Všeobecné povinnosti
Článok 4
Legislatívny, regulačný a organizačný rámec
1. Členské štáty zriaďujú a udržujú vnútroštátny právny, regulačný a organizačný rámec (ďalej len „vnútroštátny rámec“) jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Vo vnútroštátnom rámci sa stanovia najmä:
a) vymedzenie zodpovednosti a koordinácia medzi príslušnými štátnymi orgánmi;
b) vnútroštátne požiadavky jadrovej bezpečnosti pokrývajúce všetky štádiá životnosti jadrových zariadení;
c) systém udeľovania licencií a zákaz prevádzky jadrových zariadení bez licencie;
d) systém regulačnej kontroly jadrovej bezpečnosti vykonávaný príslušným regulačným orgánom;
e) účinné a primerané opatrenia na presadzovanie vrátane prípadného nápravného opatrenia alebo pozastavenia prevádzky a zmeny alebo zrušenia licencie.
Určenie spôsobu prijatia vnútroštátnych požiadaviek jadrovej bezpečnosti uvedených v písmene b) a nástrojov ich uplatňovania zostáva v právomoci členských štátov.
2. Členské štáty zabezpečujú, že sa vnútroštátny rámec udržiava a v prípade potreby zdokonaľuje na základe prevádzkových skúseností, poznatkov získaných z analýz bezpečnosti prevádzkovaných jadrových zariadení, vývoja technológií a výsledkov výskumu v oblasti bezpečnosti v prípade, že sú dostupné a relevantné.
Článok 5
Príslušný regulačný orgán
1. Členské štáty zriadia a udržiavajú príslušný regulačný orgán v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.
2. Členské štáty zabezpečia skutočnú nezávislosť príslušného regulačného orgánu od nenáležitého vplyvu na jeho prijímanie regulačných rozhodnutí. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby príslušný regulačný orgán:
a) bol funkčne oddelený od akéhokoľvek iného orgánu alebo organizácie, ktorá sa zaoberá podporou alebo využívaním jadrovej energie, a nevyžadoval ani neprijímal pokyny od akéhokoľvek takéhoto orgánu alebo organizácie pri vykonávaní svojich regulačných úloh;
b) prijímal regulačné rozhodnutia založené na spoľahlivých a transparentných požiadavkách týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti;
c) dostával náležité rozpočtové prostriedky cielene určené na plnenie svojich regulačných úloh, ako sú vymedzené vo vnútroštátnom rámci, a zodpovedal za plnenie prideleného rozpočtu;
d) zamestnával primeraný počet pracovníkov, ktorí majú kvalifikáciu, skúsenosti a odborné znalosti potrebné na plnenie jeho povinností. Na podporu svojich regulačných funkcií môže využívať externé vedecké a technické zdroje a odborné znalosti;
e) stanovil postupy na predchádzanie prípadným konfliktom záujmov a ich riešenie;
f) poskytoval informácie týkajúce sa jadrovej bezpečnosti bez povolenia iného orgánu alebo organizácie za predpokladu, že tým nedôjde k ohrozeniu iných nadradených záujmov, napríklad bezpečnosti, uznaných v príslušných právnych predpisoch alebo medzinárodných nástrojoch.
3. Členské štáty zabezpečujú, aby mal príslušný regulačný orgán právomoci potrebné na plnenie svojich povinností súvisiacich s vnútroštátnym rámcom uvedeným v článku 4 ods. 1. Na tento účel členské štáty zabezpečujú, aby sa vo vnútroštátnom rámci stanovili tieto hlavné regulačné úlohy príslušných regulačných orgánov:
a) navrhovať, definovať alebo sa zúčastňovať na definovaní vnútroštátnych požiadaviek jadrovej bezpečnosti;
b) požadovať, aby držiteľ licencie dodržiaval vnútroštátne požiadavky jadrovej bezpečnosti a podmienky príslušnej licencie a preukazoval ich dodržiavanie;
c) overovať toto dodržiavanie požiadaviek prostredníctvom regulačných posúdení a inšpekcií;
d) navrhovať alebo vykonávať účinné a primerané opatrenia na presadzovanie.
Článok 6
Držitelia licencií
Členské štáty zabezpečujú, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, že:
a) prvoradú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia nesie držiteľ licencie. Túto zodpovednosť nie je možné delegovať a zahŕňa zodpovednosť za činnosti dodávateľov a subdodávateľov, ktorých činnosť môže mať vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia;
b) žiadateľ musí v rámci podania žiadosti o licenciu preukázať jadrovú bezpečnosť. Jej rozsah a úroveň podrobnosti musia byť úmerné potenciálnemu rozsahu a povahe prezentovaného rizika pre jadrové zariadenie a jeho umiestnenie;
c) držitelia licencie pravidelne hodnotia, overujú a, pokiaľ je to prakticky uskutočniteľné, neustále systematicky a overiteľným spôsobom zdokonaľujú jadrovú bezpečnosť svojich jadrových zariadení. To zahŕňa overenie, že sú zavedené opatrenia na prevenciu havárií a zmiernenie následkov havárií, vrátane overenia vykonávania ustanovení o ochrane do hĺbky;
d) držitelia licencie zavedú a uplatňujú systémy riadenia, v rámci ktorých sa jadrovej bezpečnosti udeľuje náležitá priorita;
e) držitelia licencie stanovujú vhodné havarijné postupy a opatrenia na mieste vrátane usmernení pre riadenie ťažkých havárií alebo rovnocenných opatrení pre efektívnu odozvu na havárie s cieľom zamedziť ich následkom alebo ich zmierniť. Tieto postupy predovšetkým:
i) sú v súlade s ostatnými prevádzkovými postupmi a pravidelne sa vykonávajú na účely overenia ich realizovateľnosti;
ii) riešia havárie a ťažké havárie, ktoré by mohli nastať pri všetkých prevádzkových režimoch, a tie, ktoré súčasne zahŕňajú alebo ovplyvňujú viaceré jednotky;
iii) poskytujú opatrenia na získanie vonkajšej pomoci;
iv) sa pravidelne posudzujú a aktualizujú s ohľadom na skúsenosti z postupov a poučenia získané z havárií;
f) držitelia licencie zabezpečujú a udržujú finančné a ľudské zdroje s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťami potrebnými na plnenie svojich povinností, pokiaľ ide o jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia. Držitelia licencie tiež zabezpečujú, aby dodávatelia a subdodávatelia patriaci do ich rámca zodpovednosti, ktorých činnosť by mohla mať vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia, mali potrebné ľudské zdroje s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťami na plnenie svojich povinností.
Článok 7
Odborné znalosti a zručnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti
Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci od všetkých strán vyžadovalo prijatie opatrení týkajúcich sa vzdelávania a odbornej prípravy svojich pracovníkov, ktorí majú zodpovednosť v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, s cieľom získať, udržiavať a ďalej rozvíjať odborné znalosti a zručnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti a havarijnej pripravenosti na území jadrového zariadenia.
Článok 8
Transparentnosť
1. Členské štáty zabezpečia, aby sa nevyhnutné informácie v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a jej reguláciou sprístupnili pracovníkom a verejnosti, s osobitným zreteľom na miestne orgány, obyvateľov a zainteresované strany v blízkosti jadrového zariadenia. Uvedená povinnosť zahŕňa zabezpečenie toho, aby príslušný regulačný orgán a držitelia licencie v rámci svojich zodpovedností poskytovali v rámci svojej komunikačnej politiky:
a) informácie o normálnych prevádzkových podmienkach jadrových zariadení pracovníkom a verejnosti a
b) okamžité informácie v prípade nehôd a havárií pracovníkom a verejnosti a príslušným regulačným orgánom iných členských štátov v blízkosti jadrového zariadenia.
2. Informovanie verejnosti sa uskutočňuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi a medzinárodnými nástrojmi, pokiaľ sa ním neohrozujú iné nadradené záujmy, napríklad bezpečnostné záujmy, ktoré sú uznané v príslušných právnych predpisoch alebo medzinárodných nástrojoch.
3. Členské štáty bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 2, zabezpečia, aby príslušný regulačný orgán podľa potreby spolupracoval v otázkach jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení s príslušnými regulačnými orgánmi iných členských štátov v blízkosti jadrového zariadenia, a to okrem iného prostredníctvom výmeny a/alebo spoločného využívania informácií.
4. Členské štáty v súlade s príslušnými právnymi predpismi a medzinárodnými nástrojmi zabezpečia, aby mala verejnosť primeranú príležitosť účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o vydávaní licencií na jadrové zariadenia.
ODDIEL 2
Osobitné povinnosti
Článok 8a
Cieľ jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení
1. Členské štáty zabezpečujú, aby sa vo vnútroštátnom rámci jadrovej bezpečnosti vyžadovalo, aby sa jadrové zariadenia projektovali, umiestňovali, budovali, uvádzali do prevádzky, prevádzkovali a vyraďovali s cieľom predchádzať haváriám a zmierňovať ich následky, ak k nim dôjde, a zabraňovať:
a) skorým únikom rádioaktívnych látok, ktoré by si vyžadovali vonkajšie havarijné opatrenia, pričom nie je dosť času na ich realizáciu;
b) veľkým únikom rádioaktívnych látok, ktoré by si vyžadovali ochranné opatrenia, ktoré nemôžu byť obmedzené v priestore alebo čase.
2. Členské štáty zabezpečujú, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby sa cieľ stanovený v odseku 1:
a) týkal jadrových zariadení, pre ktoré sa prvýkrát po 14. auguste 2014 udelila licencia na výstavbu;
b) použil ako referencia pre včasné zavedenie prakticky uskutočniteľných zlepšení bezpečnosti pre existujúce jadrové zariadenia vrátane v rámci pravidelných hodnotení bezpečnosti podľa vymedzenia v článku 8c písm. b).
Článok 8b
Implementácia cieľa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení
1. V záujme dosiahnutia cieľa jadrovej bezpečnosti uvedeného v článku 8a členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, že v prípade jej uplatnenia sa ochrana do hĺbky využíva na:
a) minimalizáciu dosahu mimoriadnych vonkajších prírodných a ľudskou činnosťou spôsobených nezamýšľaných hrozieb;
b) predchádzanie abnormálnej prevádzke a poruchám;
c) zvládanie abnormálnej prevádzky alebo zisťovanie porúch;
d) zvládanie projektových havárií;
e) zvládanie závažných podmienok vrátane zabránenia šírenia havárií a zmiernenia následkov ťažkých havárií;
f) zavedenie organizačných štruktúr podľa článku 8d ods. 1.
2. Členské štáty na dosiahnutie cieľa jadrovej bezpečnosti stanoveného v článku 8a zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, že príslušný regulačný orgán a držiteľ licencie prijímajú opatrenia na podporu a rozvoj účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti. Medzi tieto opatrenia patria najmä:
a) systémy riadenia, v rámci ktorých sa udeľuje náležitá priorita jadrovej bezpečnosti a ktoré podporujú schopnosť zamestnancov a vedenia na všetkých úrovniach overovať účinné dodržiavanie príslušných bezpečnostných zásad a postupov a podávať včas správy o bezpečnostných otázkach v súlade s článkom 6 písm. d);
b) opatrenia držiteľa licencie s cieľom zaznamenávať, vyhodnocovať a dokumentovať prevádzkové skúsenosti významné z hľadiska vnútornej a vonkajšej bezpečnosti;
c) povinnosť držiteľa licencie podávať príslušnému regulačnému orgánu správy o udalostiach, ktoré majú potenciálny dosah na jadrovú bezpečnosť, a
d) opatrenia na vzdelávanie a odbornú prípravu v súlade s článkom 7.
Článok 8c
Počiatočné posúdenie a pravidelné hodnotenia bezpečnosti
Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby:
a) každé udelenie licencie na výstavbu jadrového zariadenia alebo prevádzku jadrového zariadenia vychádzalo z náležitého posúdenia konkrétneho umiestnenia a zariadenia, ktoré obsahuje preukázanie jadrovej bezpečnosti s ohľadom na vnútroštátne požiadavky jadrovej bezpečnosti na základe cieľa stanoveného v článku 8a;
b) držiteľ licencie, na ktorého sa vzťahuje regulačná kontrola príslušného regulačného orgánu, systematicky a pravidelne, minimálne raz za desať rokov, posudzoval bezpečnosť jadrového zariadenia, ako sa stanovuje v článku 6 písm. c). Toto posúdenie bezpečnosti má za cieľ zabezpečiť zachovanie aktuálnej projektovej základne a identifikovať ďalšie zlepšenia bezpečnosti s prihliadnutím na starnutie zariadenia, prevádzkové skúsenosti, najnovšie výsledky výskumu a vývoj medzinárodných noriem, pričom ako referenčný cieľ sa použije cieľ stanovený v článku 8a.
Článok 8d
Havarijná pripravenosť a odozva na území jadrového zariadenia
1. Členské štáty bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia smernice 2013/59/Euratom, zabezpečia, aby vnútroštátny rámec požadoval, aby sa organizačná štruktúra pre havarijnú pripravenosť a odozvu na území jadrového zariadenia zriadila s jasným vymedzením zodpovedností a koordinácie medzi držiteľom licencie a príslušnými orgánmi a organizáciami s prihliadnutím na všetky fázy mimoriadnej udalosti.
2. Členské štáty zabezpečia, aby existovala súdržnosť a nadväznosť medzi opatreniami havarijnej pripravenosti a odozvy na území jadrového zariadenia vyžadovanými na základe vnútroštátneho rámca a ďalšími opatreniami havarijnej pripravenosti a odozvy na mieste vyžadovanými na základe smernice 2013/59/Euratom.
KAPITOLA 2a
PARTNERSKÉ HODNOTENIA A PODÁVANIE SPRÁV
Článok 8e
Partnerské hodnotenia
1. S cieľom neustále zvyšovať jadrovú bezpečnosť zabezpečia členské štáty aspoň raz za desať rokov pravidelné sebahodnotenie svojich vnútroštátnych rámcov a príslušných regulačných orgánov a pozvú misiu na medzinárodné partnerské hodnotenie relevantných častí svojich vnútroštátnych rámcov a príslušných regulačných orgánov. Výsledky takýchto partnerských hodnotení sa oznamujú členským štátom a Komisii.
2. Členské štáty na koordinovanom základe zabezpečia:
a) vykonanie vnútroštátneho hodnotenia so špecifickým tematickým zameraním v oblasti jadrovej bezpečnosti príslušných jadrových zariadení na ich území;
b) pozvanie všetkých ostatných členských štátov a Komisie v úlohe pozorovateľov na partnerské hodnotenie vnútroštátneho hodnotenia uvedeného v písmene a);
c) prijatie náležitých následných opatrení na základe zistení získaných v rámci postupu partnerského hodnotenia;
d) uverejnenie príslušných správ o uvedenom postupe a jeho hlavných výsledkoch po získaní výsledkov.
3. Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli opatrenia na začatie prvého tematicky zameraného partnerského hodnotenia v roku 2017 a na konanie následných tematicky zameraných partnerských hodnotení najmenej raz za šesť rokov.
4. V prípade havárie vedúcej k situáciám, ktoré by si vyžadovali havarijné opatrenia v okolí jadrového zariadenia alebo opatrenia na ochranu verejnosti, príslušný členský štát zabezpečí, aby bola bez zbytočného odkladu pozvaná misia na medzinárodné partnerské hodnotenie.
Článok 9
Predkladanie správ
1. Členské štáty predložia Komisii správu o vykonávaní tejto smernice po prvýkrát do 22. júla 2014 a následne do 22. júla 2020.
2. Na základe správ členských štátov Komisia predloží Rade a Európskemu parlamentu správu o pokroku pri vykonávaní tejto smernice.
▼M1 —————
KAPITOLA 3
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 10
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 22. júla 2011. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
1a. Povinnosť transponovať a vykonávať články 6, 8a, 8b, 8c a 8d sa nevzťahuje na členské štáty, ktoré nemajú jadrové zariadenia, pokiaľ sa tieto členské štáty nerozhodnú vyvíjať akékoľvek činnosti súvisiace s jadrovými zariadeniami, ktoré v rámci ich jurisdikcie podliehajú licencii.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice, a všetky zmeny a doplnenia týchto ustanovení.
Článok 11
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 12
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
( 1 ) Stanovisko z 10. júna 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
( 2 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 22. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
( 3 ) Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.
( 4 ) Vec C-187/87 (Zb. 1988, s. 5013), vec C-376/90 (Zb. 1992, s. I-6153) a vec C-29/99 (Zb. 2002, s. I-11221).
( 5 ) Ú. v. ES L 318, 11.12.1999, s. 21.
( 6 ) Ú. v. ES L 371, 30.12.1987, s. 76.
( 7 ) Ú. v. ES L 357, 7.12.1989, s. 31.
( 8 ) Základné bezpečnostné princípy MAAE: Základné zásady bezpečnosti, Séria bezpečnostných noriem MAAE č. SF-1 z roku 2006.
( 9 ) Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2007, s. 44.
( 10 ) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
( 11 ) Smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2014, s. 1).