27.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 189/33

(1)

V roku 1997 nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (3) opätovne posilnilo predpisy Únie týkajúce sa identifikácie a vysledovateľnosti hovädzieho dobytka v súvislosti s epidémiou bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE), ktorá si vyžadovala zvýšenú potrebu sledovať pôvod a pohyb zvierat prostredníctvom „bežných ušných štítkov“.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 (4) sa stanovuje, že každý členský štát má zriadiť systém na identifikáciu a registráciu hovädzieho dobytka v súlade s uvedeným nariadením.

(3)

Nariadením (ES) č. 1760/2000 sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, ktorý zahŕňa ušné štítky aplikované na oboch ušiach každého zvieraťa, počítačové databázy, pasy zvierat a jednotlivé registre vedené v každom chove.

(4)

Sledovanie hovädzieho mäsa späť až k zdroju prostredníctvom identifikácie a registrácie je predpokladom označovania pôvodu v celom potravinovom reťazci. Uvedené opatrenia zabezpečujú ochranu spotrebiteľa a verejné zdravie a posilňujú dôveru spotrebiteľov.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1760/2000 a konkrétnejšie identifikácia hovädzieho dobytka a systémy dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa boli v oznámení Komisie z 22. októbra 2009 s názvom Akčný program na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ – Plány na zníženie zaťaženia v jednotlivých odvetviach a opatrenia na rok 2009 uvedené ako informačné povinnosti s osobitným významom z hľadiska záťaže, ktorú predstavujú pre chovy.

(6)

Používanie systémov elektronickej identifikácie (ďalej len „EID“) by mohlo zefektívniť postupy vysledovateľnosti prostredníctvom automatizovaného a presnejšieho čítania údajov a ich zaznamenávania v registroch chovov. Ich používaním by sa okrem toho umožnilo automatizované oznamovanie pohybu zvierat v počítačovej databáze, a tým by sa zvýšila rýchlosť, spoľahlivosť a presnosť systému vysledovateľnosti. Používaním systémov EID by sa tiež zlepšila správa niektorých priamych platieb poľnohospodárom.

(7)

Systémy EID založené na rádiofrekvenčnej identifikácii sa za posledných 10 rokov podstatne zlepšili. Uvedená technológia umožňuje rýchlejšie a presnejšie načítanie individuálnych identifikačných kódov zvierat priamo do systémov na spracovanie údajov. Toto vedie k skráteniu času potrebného na vysledovanie potenciálne nakazených zvierat alebo potravín, čo vedie k zlepšeniu spoľahlivosti databázy a zvýšeniu schopnosti rýchlo reagovať v prípade vypuknutia choroby, čím sa šetria mzdové náklady aj v prípade, že to znamená zvýšenie nákladov na zariadenie.

(8)

Toto nariadenie je v súlade so skutočnosťou, že systémy EID už boli v Únii zavedené pre iné živočíšne druhy ako hovädzí dobytok, ako napríklad v prípade povinného systému, ktorý sa používa pri ovciach a kozách.

(9)

Vzhľadom na technický pokrok v oblasti systémov EID sa niekoľko členských štátov rozhodlo, že začnú uplatňovať EID hovädzieho dobytka na dobrovoľnom základe. Je pravdepodobné, že tieto iniciatívy povedú k tomu, že jednotlivé členské štáty a rôzne zainteresované strany budú vyvíjať rozdielne systémy. Vývoj rozdielnych systémov by bránil následnej harmonizácii technických noriem v rámci Únie. Mala by sa zabezpečiť interoperabilita systémov EID členských štátov a ich súlad s príslušnými normami ISO alebo inými medzinárodnými technickými normami, ktoré prijali uznávané medzinárodné normalizačné organizácie za predpokladu, že tieto medzinárodné normy dokážu zabezpečiť prinajmenšom vyššiu úroveň bezpečnosti a výkonu ako normy ISO.

(10)

V závere správy Komisie z 25. januára 2005 o možnosti zavedenia EID hovädzieho dobytka sa uvádza, že rádiofrekvenčná identifikácia sa vyvinula do takej miery, že ju už možno používať v praxi. Takisto sa v uvedenej správe došlo k záveru, že je veľmi žiaduce prejsť na EID hovädzieho dobytka v Únii, pretože by to okrem iných výhod prinieslo zníženie administratívnej záťaže.

(11)

Podľa oznámenia Komisie z 10. septembra 2008 pod názvom Akčný plán vykonávania stratégie EÚ pre zdravie zvierat má Komisia počas zavádzania systémov EID zjednodušiť informačné povinnosti, ako napríklad registre chovov a pasy zvierat.

(12)

V oznámení Komisie z 19. septembra 2007 s názvom Nová stratégia Európskej únie týkajúca sa zdravia zvierat (2007 – 2013) podľa zásady „prevencia je lepšia ako liečba“ sa navrhuje, aby sa EID hovädzieho dobytka považovalo za možnosť, ako zlepšiť existujúci systém Únie na identifikáciu a registráciu s cieľom zjednodušiť informačné povinnosti, ako napríklad registre chovov a pasy zvierat. a navrhuje sa zavedenie elektronickej výmeny pasov hovädzieho dobytka. Uvedená výmena by predstavovala zavedenie EID s vkladaním údajov v reálnom čase. Takáto výmena by viedla k značným úsporám nákladov a k zníženiu záťaže príslušných orgánov členských štátov a ďalších zainteresovaných strán a znížila by pracovné zaťaženie pri prenose údajov z pasov zvierat do počítačových databáz. Toto nariadenie je v súlade s touto iniciatívou.

(13)

Preto sa očakáva, že toto nariadenie prispeje k niektorým kľúčovým cieľom hlavných stratégií Únie vrátane Európy 2020 – Stratégie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tým, že posilní hospodársky rast, súdržnosť a konkurencieschopnosť.

(14)

Niektoré tretie krajiny už stanovili pravidlá, ktoré umožňujú používanie najnovších technológií EID. Únia by mala stanoviť podobné pravidlá, aby sa uľahčil obchod a zvýšila konkurencieschopnosť sektora.

(15)

Vzhľadom na technologický vývoj nových druhov elektronických identifikátorov je vhodné rozšíriť rozsah prostriedkov na identifikáciu stanovených v nariadení (ES) č. 1760/2000, aby sa umožnilo používanie elektronických identifikátorov ako úradného prostriedku identifikácie. Vzhľadom na to, že zavedenie zodpovedajúcich ustanovení si vyžaduje značné investície, treba umožniť prechodné obdobie v trvaní piatich rokov, ktoré členským štátom ponechá potrebný čas na prípravu. Počas tohto prechodného obdobia bude označovanie ušnými štítkami naďalej jediným úradným prostriedkom identifikácie hovädzieho dobytka.

(16)

Zavedenie povinnej EID v celej Únii by mohlo mať z ekonomického hľadiska nepriaznivý vplyv na niektorých prevádzkovateľov. Je preto vhodné, aby po tom, čo sa EID stane úradným spôsobom identifikácie, ho chovatelia mohli používať na základe dobrovoľnosti. V rámci takéhoto dobrovoľného systému by sa pre EID rozhodli tí chovatelia, pre ktorých by EID mala ekonomické prínosy, zatiaľ čo ostatní chovatelia by mali mať naďalej možnosť identifikovať svoje zvieratá dvoma bežnými ušnými štítkami.

(17)

Členské štáty majú veľmi odlišné systémy chovu, poľnohospodárske postupy a odvetvové organizácie. Členským štátom by sa preto malo umožniť, aby stanovili povinnú EID na svojom území iba vtedy, ak to budú považovať za vhodné, po zvážení všetkých týchto faktorov vrátane negatívnych vplyvov na malých poľnohospodárov a po konzultácii s organizáciami zastupujúcimi odvetvie chovu hovädzieho dobytku. Pri obchodnom pohybe zvierat v rámci Únie povinnosť elektronicky identifikovať hovädzí dobytok by mala spadať do právomoci členského štátu, ktorý uložil povinnosť EID na svojom území. Toto by nemalo automaticky znamenať, že uvedený členský štát je povinný opätovne identifikovať zvieratá, ktoré už boli elektronicky identifikované v expedujúcom členskom štáte.

(18)

Na zvieratá a mäso dovážané do Únie z tretích krajín by sa mali vzťahovať požiadavky na identifikáciu a vysledovateľnosť, ktoré poskytujú rovnakú úroveň ochrany.

(19)

Zvieratá dovážané do Únie z tretích krajín by mali pri príchode podliehať rovnakým požiadavkám na identifikáciu, aké sa vzťahujú na zvieratá narodené v Únii.

(20)

Dva úradné spôsoby identifikácie umiestnené na jednom zvierati by mali mať rovnaký identifikačný kód. Počas počiatočnej fázy prispôsobovania sa používaniu elektronických identifikátorov ako úradného prostriedku identifikácie však nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch technické obmedzenia týkajúce sa konfigurácie pôvodného identifikačného kódu zvierat by mohli zabrániť reprodukcii uvedeného kódu na elektronickom identifikátore. K tomuto by mohlo dôjsť, keď znaky, z ktorých sa existujúci identifikačný kód zvieraťa skladá, zabraňujú prevedeniu kódu na elektronický formát. Preto by sa mali stanoviť osobitné prechodné odchýlky, aby sa umožnilo uplatnenie elektronických identifikátorov aj na tieto zvieratá za podmienky, že sa zaručí vysledovateľnosť a že zvieratá môžu byť jednotlivo identifikované vrátane chovu, kde sa narodili.

(21)

V nariadení (ES) č. 1760/2000 sa stanovuje, že príslušný orgán má vydať pas pre každé zviera, ktoré je potrebné identifikovať v súlade s daným nariadením. Pre členské štáty to predstavuje značnú administratívnu záťaž. Príslušné orgány členských štátov sú povinné zostaviť počítačovú databázu v súlade s článkami 14 a 18 smernice Rady 64/432/EHS (5). Vzhľadom na to, že uvedené databázy museli byť v plnom rozsahu funkčné od 31. decembra 1999, mali by dostatočne zaisťovať vysledovateľnosť pohybu hovädzieho dobytka na vnútroštátnom území. Pasy by sa preto mali vydávať iba zvieratám určeným na obchod v rámci Únie. Toto nariadenia by však nemalo brániť vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré sa týkajú vydávania pasov zvieratám, ktoré nie sú určené na obchod v rámci Únie.

(22)

Komisia spustila pilotný projekt BOVEX na výmenu pasov hovädzieho dobytka medzi členskými štátmi, aby sa uľahčila výmena údajov medzi členskými štátmi pri súčasnom zaručení vysledovateľnosti zvierat počas ich pohybu v rámci Únie. Hneď ako bude úplne funkčná výmena údajov medzi jednotlivými vnútroštátnymi počítačovými databázami, požiadavka vydávať pasy zvierat v papierovej podobe by sa viac nemala vzťahovať na zvieratá určené na pohyb v rámci Únie. Malo by to prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia členských štátov a prevádzkovateľov.

(23)

V oddiele II hlavy II nariadenia (ES) č. 1760/2000 sa určujú pravidlá dobrovoľného systému označovania hovädzieho mäsa, v ktorých sa stanovuje, že príslušný orgán dotknutého členského štátu schvaľuje určité špecifikácie označenia. Administratívna záťaž a náklady pre členské štáty a prevádzkovateľov na uplatňovanie tohto systému nie sú primerané prínosom tohto systému. Keďže po prijatí uvedeného nariadenia nadobudli účinnosť nové právne predpisy, osobitné pravidlá o dobrovoľnom systéme označovania sa stali nadbytočnými, a preto by sa mali vypustiť. Nemalo by sa však ohroziť právo prevádzkovateľov informovať spotrebiteľov prostredníctvom dobrovoľného označovania o vlastnostiach mäsa a právo spotrebiteľov získať overiteľné informácie. Preto by informácie o hovädzom mäse ako pre akýkoľvek iný druh mäsa, ktoré presahujú rámec povinného označovania, mali dodržiavať platné právne predpisy vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (6).

(24)

V záujme zabránenia riziku podvodu v oblasti označovania mäsa a v záujme ochrany európskych spotrebiteľov by uplatnené kontroly a sankcie mali mať dostatočne odrádzajúci účinok.

(25)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 1169/2011 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu týkajúcu sa povinného uvádzania krajiny alebo miesta pôvodu pre mäso používané ako zložka. K tejto správe sa pripojil legislatívny návrh, aby sa zaručila transparentnosť v mäsovom reťazci a aby boli európski spotrebitelia lepšie informovaní. Vzhľadom na najnovšie problémy v súvislosti s označovaním mäsových výrobkov, ktoré ovplyvnili fungovanie potravinového reťazca, Európsky parlament a Rada očakávali prijatie správy v čo najskoršom termíne počas druhého polroka roku 2013 a nakoniec bola prijatá 17. decembra 2013.

(26)

V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa musia právomoci udelené Komisii na základe nariadenia (ES) č. 1760/2000 zosúladiť s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(27)

S cieľom zabezpečiť uplatňovanie nevyhnutných pravidiel na riadne fungovanie identifikácie, registrácie a vysledovateľnosti hovädzieho dobytka a hovädzieho mäsa by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa alternatívnych prostriedkov na identifikáciu hovädzieho dobytka, osobitné okolnosti, za akých môžu členské štáty predĺžiť maximálne obdobia uplatňovania daných prostriedkov na identifikáciu, údajov, ktoré sa majú vymieňať medzi počítačovými databázami členských štátov, maximálne trvanie určitých oznamovacích povinností, požiadavky týkajúce sa prostriedkov na identifikáciu, pridanie prostriedkov identifikácie do zoznamu stanoveného v prílohe –I, pravidlá týkajúce sa informácií z počítačovej databázy, ktoré sa majú uvádzať v pasoch zvierat, a jednotlivé registre, ktoré sa majú viesť v každom chove, identifikáciu a registráciu pohybu hovädzieho dobytka, keď sa vypúšťa na letnú pastvu, vrátane presunu dobytka na iné pastviny, pravidlá na označovanie určitých výrobkov, ktoré by mali zodpovedať pravidlám stanoveným v nariadení (ES) č. 1760/2000, ustanovenia o označovaní vzťahujúce sa na zjednodušené uvádzanie pôvodu v prípadoch veľmi krátkeho pobytu zvieraťa v členskom štáte alebo tretej krajine narodenia alebo zabitia a definície a uplatniteľné požiadavky pre pojmy alebo kategórie pojmov, ktoré možno uviesť na štítkoch vopred zabaleného mäsa a zmrazenej hovädziny alebo teľaciny. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní takýchto delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(28)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o registráciu chovov, ktoré používajú alternatívne prostriedky na identifikáciu, technické vlastnosti a podrobné dojednania o vzájomnej výmene údajov medzi počítačovými databázami členských štátov, uznávanie úplnej funkčnosti systému na výmenu údajov, formát a dizajn prostriedkov na identifikáciu, technické postupy a normy na vykonávanie EID, pravidlá týkajúce sa konfigurácie identifikačného kódu, maximálnej veľkosti a zloženia niektorých skupín zvierat by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7).

(29)

Vykonávanie tohto nariadenia by sa malo sledovať. Komisia by preto najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia pre ustanovenia týkajúce sa dobrovoľného označovania hovädzieho dobytka a deväť rokov v prípade ustanovení týkajúcich sa EID mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť dve správy, ktoré by sa zaoberali tak vykonávaním tohto nariadenia, ako aj technickou a ekonomickou uskutočniteľnosťou zavedenia povinnej EID v celej Únii. V prípade potreby by sa k uvedeným správam mali priložiť príslušné legislatívne návrhy.

(30)

Nariadenie (ES) č. 1760/2000 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 1 sa druhá veta v odseku 2 vypúšťa.

2.

V článku 2 sa prvá zarážka nahrádza takto:

3.

V článku 3 prvom odseku sa písmeno a) nahrádza takto:

4.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Povinnosť identifikovať zvieratá

1.   Všetky zvieratá v chove sa identifikujú pomocou najmenej dvoch prostriedkov na identifikáciu uvedených v prílohe I a v súlade s pravidlami prijatými podľa odseku 3, ktoré boli schválené príslušným orgánom. Aspoň jeden z prostriedkov na identifikáciu je viditeľný a nesie viditeľný identifikačný kód.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na zvieratá narodené pred 1. januárom 1998, ktoré nie sú určené pre obchod v rámci Únie. Tieto zvieratá sa identifikujú iba jedným prostriedkom na identifikáciu.

V záujme prispôsobenia technickému pokroku je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 22b prijímať delegované akty týkajúce sa pridania prostriedkov na identifikáciu do zoznamu uvedeného v prílohe I pri súčasnom zaručení ich interoperability.

Prostriedky na identifikáciu sú chovu pridelené, rozdelené a použité na zvieratách spôsobom určeným príslušným orgánom.

Dva prostriedky na identifikáciu povolené v súlade s delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými podľa odseku 3 a tohto odseku, ktoré sa aplikujú na jedno zviera, majú rovnaký jedinečný identifikačný kód, ktorý spolu s registráciou zvierat umožňuje individuálnu identifikáciu každého zvieraťa chovu, v ktorom sa narodilo.

2.   Odchylne od odseku 1, ak znaky, z ktorých sa identifikačný kód zvieraťa skladá, neumožňujú aplikáciu elektronického identifikátora s rovnakým jedinečným identifikačným kódom, dotknutý členský štát môže umožniť, že pod dohľadom jeho príslušného orgánu druhý prostriedok na identifikáciu môže mať iný kód, ak je splnená každá z týchto podmienok:

3.   V záujme zaručenia primeranej vysledovateľnosti a prispôsobiteľnosti technickému pokroku a optimálneho fungovania systému identifikácie Komisia prijme v súlade s článkom 22b delegované akty týkajúce sa požiadaviek na prostriedky identifikácie stanovené v prílohe I a prechodné opatrenia potrebné na zavedenie osobitných prostriedkov na identifikáciu.

Na základe príslušných noriem ISO alebo iných medzinárodných technických noriem prijatých uznávanými medzinárodnými normalizačnými organizáciami za podmienky, že tieto medzinárodné normy zaručia prinajmenšom vyššiu úroveň výkonnosti a spoľahlivosti ako normy ISO, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví potrebné pravidlá týkajúce sa:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.

4.   Od 18. júla 2019 členské štáty zabezpečia, aby bola potrebná infraštruktúra na identifikáciu zvierat na základe elektronického identifikátora ako úradného prostriedku identifikácie v súlade s týmto nariadením.

Od 18. júla 2019 môžu členské štáty zavádzať vnútroštátne predpisy na stanovenie povinného používania elektronického identifikátora ako jedného z dvoch prostriedkov na identifikáciu stanovených v odseku 1.

Členské štáty, ktoré využijú možnosť stanovenú v druhom pododseku, oznámia Komisii znenie takýchto vnútroštátnych ustanovení a sprístupnia tieto informácie na internete. Komisia pomáha členským štátom pri zverejňovaní týchto informácií tým, že na svojej webovej stránke poskytuje odkazy na príslušné webové stránky členských štátov.

5.   Odchylne od odseku 1 sa hovädzí dobytok určený na iné kultúrne a športové podujatia ako veľtrhy a výstavy môže identifikovať alternatívnym prostriedkom na identifikáciu, ktorý predstavuje rovnocenné identifikačné normy, ako sú normy stanovené v odseku 1.

Chovy, ktoré používajú alternatívne prostriedky na identifikáciu uvedené v prvom pododseku, sa registrujú v počítačovej databáze stanovenej v článku 5.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanovuje potrebné predpisy týkajúce sa takejto registrácie. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.

V záujme zaručenia vysledovateľnosti na základe rovnakých identifikačných noriem, ako sú normy uvedené v odseku 1, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 22b prijímať delegované akty týkajúce sa požiadaviek na alternatívne prostriedky na identifikáciu uvedené v prvom pododseku vrátane prechodných opatrení požadovaných na ich zavedenie.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanovovať predpisy týkajúce sa formátu a dizajnu alternatívnych prostriedkov identifikácie uvedené v prvom pododseku vrátane prechodných opatrení potrebných na ich zavedenie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.

6.   Členské štáty si vzájomne oznámia a oznámia aj Komisii vzor prostriedkov identifikácie použitých na svojom území. Tieto informácie sprístupňujú na internete. Komisia pomáha členským štátom pri zverejňovaní týchto informácií tým, že na svojej webovej stránke poskytuje odkazy na príslušné webové stránky členských štátov.“

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 4a

Obdobie na uplatňovanie prostriedkov na identifikáciu

1.   Prostriedky na identifikáciu stanovené v článku 4 ods. 1 sa aplikujú na zvieratá pred uplynutím maximálneho obdobia, ktoré stanoví členský štát, v ktorom sa zviera narodilo. Maximálne obdobie sa vypočíta od narodenia zvieraťa a nesmie prekročiť 20 dní.

Odchylne od prvého pododseku z dôvodov týkajúcich sa fyziologického vývoja zvierat možno toto obdobie predĺžiť až na 60 dní odo dňa narodenia zvieraťa.

Žiadne zviera nesmie opustiť chov, v ktorom sa narodilo, pokiaľ na ňom neboli aplikované dva prostriedky na identifikáciu uvedeného zvieraťa.

2.   V záujme umožnenia aplikácie prostriedkov na identifikáciu za osobitných okolností, keď dochádza k praktickým problémom, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 22b prijímať delegované akty na účely stanovenia uvedených osobitných okolností, za akých členské štáty môžu predĺžiť maximálne obdobia na aplikáciu prostriedkov na identifikáciu stanovených v odseku 1 prvom a druhom pododseku. Členské štáty informujú Komisiu o každom využití tejto možnosti.

Článok 4b

Identifikácia zvierat z tretích krajín

1.   Každé zviera, na ktoré sa vzťahujú veterinárne kontroly podľa smernice 91/496/EHS, dovážané do Únie z tretej krajiny, a ktoré je určené pre chov určenia na území Únie, sa identifikuje v chove určenia pomocou prostriedkov na identifikáciu stanovených v článku 4 ods. 1.

Pôvodná identifikácia aplikovaná na zviera v tretej krajine pôvodu sa zaeviduje v počítačovej databáze stanovenej v článku 5 spolu s jedinečným identifikačným kódom prostriedku na identifikáciu, ktorý bol zvieraťu pridelený členským štátom miesta určenia.

Prvý pododsek sa však neuplatňuje na zvieratá určené priamo na bitúnok na území členského štátu pod podmienkou, že tieto zvieratá budú zabité do 20 dní od uvedených veterinárnych kontrol podľa smernice 91/496/EHS.

2.   Prostriedky na identifikáciu zvierat uvedené v článku 4 ods. 1 sa aplikujú v maximálnom období, ktoré stanoví členský štát, v ktorom sa nachádza chov určenia. Uvedené obdobie nesmie presiahnuť 20 dní od veterinárnych kontrol uvedených v odseku 1.

Odchylne od prvého pododseku z dôvodov týkajúcich sa fyziologického vývoja zvierat možno toto obdobie predĺžiť až na 60 dní po narodení zvieraťa, pokiaľ ide o druhý prostriedok na identifikáciu.

Oba prostriedky na identifikáciu uvedené v článku 4 ods. 1 prvom pododseku sa v každom prípade aplikujú na zvieratá predtým, ako opustia chov určenia.

3.   Pokiaľ sa chov určenia nachádza v členskom štáte, ktorý zaviedol vnútroštátne ustanovenia podľa článku 4 ods. 4 druhého pododseku na stanovenie povinného používania elektronického identifikátora, zvieratá sa identifikujú elektronickým identifikátorom v chove určenia v Únii v rámci obdobia, ktoré stanoví členský štát miesta určenia. Uvedené obdobie nesmie presiahnuť 20 dní od veterinárnych kontrol uvedených v odseku 1.

Odchylne od prvého pododseku z dôvodov týkajúcich sa fyziologického vývoja zvierat možno toto obdobie predĺžiť až na 60 dní po narodení zvieraťa, pokiaľ ide o druhý prostriedok na identifikáciu.

Elektronický identifikátor sa v každom prípade aplikuje na zvieratá predtým, ako opustia chov určenia.

Článok 4c

Identifikácia zvierat v prípade ich pohybu z jedného členského štátu do druhého

1.   U zvierat, ktoré sa pohybujú z jedného členského štátu do druhého, sa ponecháva pôvodný prostriedok na identifikáciu, ktorý bol aplikovaný podľa článku 4 ods. 1.

Avšak odchylne od prvého pododseku môže príslušný orgán členského štátu určenia od 18. júla 2019 umožniť:

2.   Pokiaľ sa chov určenia nachádza v členskom štáte, ktorý zaviedol vnútroštátne ustanovenia na stanovenie povinného používania elektronického identifikátora, zvieratá sa identifikujú elektronickým identifikátorom najneskôr v chove určenia v rámci maximálneho obdobia, ktoré stanoví členský štát, v ktorom sa chov určenia nachádza. Uvedené maximálne obdobie nesmie presiahnuť 20 dní odo dňa dovozu zvierat do chovu určenia.

Odchylne od prvého pododseku z dôvodov týkajúcich sa fyziologického vývoja zvierat možno toto obdobie predĺžiť až na 60 dní po narodení zvieraťa, pokiaľ ide o druhý prostriedok na identifikáciu.

Elektronický identifikátor sa v každom prípade aplikuje na zvieratá predtým, ako opustia chov určenia.

Prvý pododsek sa však neuplatňuje na zvieratá určené priamo na bitúnok na území členského štátu, ktorý zaviedol vnútroštátne ustanovenia na stanovenie povinného používania elektronického identifikátora.

Článok 4d

Odstránenie, zmena alebo nahradenie prostriedku na identifikáciu

Žiadne prostriedky identifikácie nemožno odstrániť, zmeniť ani nahradiť bez dovolenia príslušného orgánu. Takéto povolenie možno udeliť iba vtedy, ak sa odstránením, zmenou alebo nahradením neznemožní vysledovateľnosť zvieraťa a ak je možná individuálna identifikácia vrátane chovu, v ktorom sa zviera narodilo.

Akékoľvek nahradenie identifikačného kódu sa zaeviduje v počítačovej databáze uvedenej v článku 5 spolu s jedinečným identifikačným kódom pôvodného prostriedku na identifikáciu zvieraťa.“

6.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Príslušný orgán členských štátov zostaví počítačovú databázu v súlade s článkami 14 a 18 smernice 64/432/EHS.

Členské štáty si môžu vymieňať elektronické údaje medzi svojimi počítačovými databázami odo dňa, keď Komisia v plnom rozsahu uzná funkčnosť systému na výmenu údajov. Táto výmena sa vykonáva tak, aby bola zaručená ochrana údajov a aby sa zamedzilo akémukoľvek zneužitiu s cieľom chrániť záujmy chovateľa.

V záujme zaručenia výmeny elektronických údajov medzi členskými štátmi Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 22b s cieľom stanoviť predpisy týkajúce sa údajov, ktoré sa majú vymieňať medzi počítačovými databázami členských štátov.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví technické podmienky takejto výmeny a v plnom rozsahu uzná funkčnosť systému na výmenu údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 23 ods. 2.“

7.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

1.   Pokiaľ členský štát neuskutočňuje výmenu elektronických údajov s inými členskými štátmi v rámci systému na elektronickú výmenu údajov uvedeného v článku 5, uplatňuje sa nasledujúce:

2.   V záujme umožnenia vysledovania pohybu zvieraťa späť do chovu pôvodu v členskom štáte je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 22b prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenia pravidiel o tom, ktoré informácie z počítačovej databázy majú byť zahrnuté do pasu zvieraťa, vrátane prechodných opatrení potrebných na ich zavedenie.“

8.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Toto nariadenie nebráni vnútroštátnym ustanoveniam v členskom štáte, čo sa týka vydávania pasov zvieratám, ktoré nie sú určené na obchod v rámci Únie.“

9.

Článok 7 sa mení takto:

10.

Článok 8 sa vypúšťa.

11.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 9a

Odborná príprava

Členské štáty zabezpečia, aby každá osoba zodpovedná za identifikáciu a registráciu zvierat dostala pokyny a bola oboznámená s usmerneniami týkajúcimi sa príslušných ustanovení tohto nariadenia a všetkých delegovaných a vykonávacích aktov prijatých Komisiou podľa tohto nariadenia.

Po každej zmene príslušných ustanovení sa daná informácia sprístupní osobám uvedeným v prvom pododseku.

Členské štáty zaručia, aby boli k dispozícii primerané školenia.

Komisia napomáha výmenu osvedčených postupov v záujme zvyšovania kvality informácií a školení v celej Únii.“

12.

Článok 10 sa vypúšťa.

13.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Na účely tejto hlavy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

14.

Článok 13 sa mení takto:

15.

V článku 14 sa štvrtý odsek nahrádza takto:

„V záujme zaručenia súladu s horizontálnymi pravidlami týkajúcimi sa označovania v tomto oddiele je Komisia na základe skúseností s mletým mäsom splnomocnená v súlade s článkom 22b prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenia predpisov rovnocenných s predpismi uvedenými v prvých troch odsekoch tohto článku, pokiaľ ide o odrezky z hovädzieho mäsa alebo o delené hovädzie mäso.“

16.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Povinné označovanie hovädzieho mäsa z tretích krajín

Odchylne od článku 13 sa hovädzie mäso dovážané na územie Únie, v prípade ktorého nie sú k dispozícii všetky informácie stanovené v článku 13, označuje označením s údajmi:

‚pôvod: nepochádzajúce z EÚ‘ a ‚zabité v (názov tretej krajiny)‘.“

17.

Od 13. decembra 2014:

18.

Články 19, 20 a 21 sa vypúšťajú.

19.

Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s ustanoveniami tohto nariadenia.

Ustanovené kontroly nemajú vplyv na žiadne kontroly, ktoré môže Komisia vykonávať podľa článku 9 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95.

Akékoľvek sankcie uložené členským štátom na chovateľa, prevádzkovateľa alebo organizáciu uvádzajúce hovädzie mäso na trh musia byť účinné, odrádzajúce a primerané.

Príslušný orgán každoročne vykonáva minimálny počet úradných kontrol v súvislosti s identifikáciou a registráciou zvierat, ktoré musia zahŕňať aspoň 3 % chovov.

Príslušný orgán okamžite zvýši minimálnu mieru úradných kontrol uvedenú v druhom pododseku, ak sa zistí, že ustanovenia o identifikácii a registrácii zvierat sa nedodržiavajú.

Výber chovov, ktoré sa podrobia inšpekcii príslušným orgánom, sa vykonáva na základe analýzy rizík.

Každý členský štát do 31. augusta predloží výročnú správu pre Komisiu o vykonávaní úradných kontrol počas predchádzajúceho roka.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 príslušný orgán uloží chovateľovi tieto administratívne sankcie:

3.   Bez ohľadu na odsek 1, ak prevádzkovatelia a organizácie uvádzajúce hovädzie mäso na trh označili hovädzie mäso bez toho, aby dodržali svoje povinnosti ustanovené v hlave II, členské štáty primeraným spôsobom a súlade so zásadou proporcionality požiadajú o stiahnutie tohto hovädzieho mäsa z trhu. Okrem sankcií uvedených v odseku 1 môžu členské štáty:

4.   Odborníci z Komisie v spolupráci s príslušnými orgánmi:

5.   Členský štát, na území ktorého sa uskutoční kontrola na mieste, poskytne odborníkom z Komisie súčinnosť, ktorú môžu vyžadovať pri uskutočňovaní svojich úloh. Výsledok vykonaných kontrol sa prerokuje s príslušným orgánom dotknutého členského štátu predtým, ako sa vypracuje a rozpošle záverečné správa. Táto správa v prípade potreby obsahuje odporúčania pre členské štáty týkajúce sa zlepšenia dodržiavania tohto nariadenia.“

20.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 22a

Príslušné orgány

Členské štáty určia príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedný(-é) za zabezpečenie súladu s týmto nariadením a so všetkými aktmi prijatými Komisiou na jeho základe.

Komisiu a ostatné členské štáty informujú o identite uvedených orgánov.

Článok 22b

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok podľa tohto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 1, 3 a 5, článku 4a ods. 2, článku 5, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1 a 2, článku 7 ods. 6, článku 13 ods. 6, článku 14 ods. 4 a článku 15a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 17. júla 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 1, 3 a 5, článku 4a ods. 2, článku 5, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1 a 2, článku 7 ods. 6, článku 13 ods. 6, článku 14 ods. 4 a článku 15a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 1, 3 a 5, článku 4a ods. 2, článku 5, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 1 a 2, článku 7 ods. 6, článku 13 ods. 6, článku 14 ods. 4 a článku 15a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

21.

Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Postup výboru

1.   Komisii pomáha v prípade vykonávacích aktov prijatých podľa článku 4 ods. 3 a 5, článku 5 a článku 13 ods. 6 Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat zriadený článkom 58 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (9).

Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Pokiaľ sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v lehote na zaujatie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1)."

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

22.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Predkladanie správ a vývoj legislatívy

Najneskôr:

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade príslušné správy o vykonávaní a dôsledkoch tohto nariadenia vrátane v prvom prípade možnosti revízie ustanovení týkajúcich sa dobrovoľného označovania a v druhom prípade technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti zavedenia povinnej elektronickej identifikácie v celej Únii.

V prípade potreby sa k uvedeným správam priložia príslušné legislatívne návrhy.“

23.

Vkladá sa táto príloha: