L_2023130SK.01010501.xml

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/957

z 10. mája 2023,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/757 s cieľom začleniť činnosti námornej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisiami a zabezpečiť monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií ďalších skleníkových plynov a emisií z ďalších typov lodí

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Parížska dohoda (4) bola prijatá 12. decembra 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“) a platnosť nadobudla 4. novembra 2016. Zmluvné strany Parížskej dohody sa dohodli na plnení záväzku udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vyvíjať úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Uvedený záväzok sa posilnil prijatím Glasgowského klimatického paktu 13. novembra 2021 v rámci UNFCCC, v ktorom konferencia strán UNFCCC slúžiaca ako stretnutie zmluvných strán Parížskej dohody uznáva, že vplyv zmeny klímy bude oveľa nižší pri zvýšení teploty o 1,5 °C v porovnaní s 2 °C, a je odhodlaná pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C.

(2)

Potreba zachovať cieľ Parížskej dohody na úrovni 1,5 °C sa stala ešte naliehavejšou po zisteniach Medzivládneho panelu o zmene klímy v jeho šiestej hodnotiacej správe že globálne otepľovanie možno obmedziť na 1,5 °C len vtedy, ak sa v tomto desaťročí okamžite dosiahne výrazné a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov.

(3)	Riešenie výziev súvisiacich s klímou a životným prostredím a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody sú ťažiskom oznámenia Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (ďalej len „Európska zelená dohoda“).

(4)

Európska zelená dohoda je kombináciou komplexného súboru opatrení a iniciatív, ktoré sa vzájomne posilňujú a sú zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050, a stanovuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje a kde hospodársky rast nezávisí od ich využívania. Jej cieľom je takisto ochraňovať, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia vplýva na pracovníkov z rôznych odvetví rôznymi spôsobmi. Uvedená transformácia má zároveň aspekty rodovej rovnosti, ako aj osobitný dosah na niektoré znevýhodnené a zraniteľné skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom a osoby a domácnosti s nízkymi a nižšími strednými príjmami. Tiež predstavuje väčšie výzvy pre niektoré regióny, najmä štrukturálne znevýhodnené a okrajové regióny, ako aj ostrovy. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola táto transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa pri nej na nikoho nezabudlo.

(5)

Nevyhnutnosť a hodnota plnenia Európskej zelenej dohody vzrástla už vzhľadom na veľmi závažné vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 na zdravie, ako aj životné a pracovné podmienky či blahobyt občanov Únie. Z uvedených dôsledkov jasne vyplynulo, že naša spoločnosť a naše hospodárstvo musia zvýšiť svoju odolnosť v súvislosti s vonkajšími otrasmi a konať včas, aby predchádzali alebo zmiernili dôsledky vonkajších otrasov spôsobom, ktorý je spravodlivý a vedie k tomu, aby sa na nikoho nezabudlo vrátane osôb ohrozených energetickou chudobou. Európski občania naďalej vyjadrujú silné presvedčenie, že táto potreba sa týka predovšetkým problematiky zmeny klímy.

(6)	Únia sa v aktualizovanom vnútroštátne stanovenom príspevku, ktorý bol predložený sekretariátu UNFCCC 17. decembra 2020, zaviazala, že do roku 2030 zníži čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve Únie minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(7)

Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (5) Únia do právnych predpisov zakotvila cieľ dosiahnuť najneskôr do roku 2050 celohospodársku klimatickú neutralitu a cieľ dosiahnuť následne záporné emisie. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzný cieľ Únie, ktorým je dosiahnuť do roku 2030 zníženie domácich čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní ich odstránených množstiev) minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ako aj to, že Komisia sa má usilovať o zosúladenie všetkých budúcich návrhov opatrení alebo legislatívnych návrhov vrátane rozpočtových návrhov s cieľmi uvedeného nariadenia, a v prípade nezosúladenia uviesť dôvody tohto nezosúladenia ako súčasť posúdenia vplyvu pripojeného k uvedeným návrhom.

(8)

K zníženiam emisií stanoveným nariadením (EÚ) 2021/1119 musia prispieť všetky odvetvia hospodárstva. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (6) sa preto mení s cieľom začleniť činnosti námornej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ďalej len „systém EU ETS“) s cieľom zabezpečiť, aby uvedené činnosti svojím spravodlivým podielom prispievali k zvýšeným klimatickým cieľom Únie, ako aj k cieľom Parížskej dohody. Je preto potrebné zmeniť aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 (7), aby sa zohľadnilo začlenenie činností námornej dopravy do systému EU ETS.

(9)

Okrem toho by sa mal zmeniť rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2015/757, aby sa zohľadnili zvýšené klimatické ciele Únie, ako aj ciele Parížskej dohody. Dôkladný systém monitorovania, nahlasovania a overovania je predpokladom akékoľvek trhového opatrenia, normy efektívnosti alebo iného príslušného opatrenia, či už sa uplatňuje na úrovni Únie, alebo na globálnej úrovni. Zatiaľ čo emisie oxidu uhličitého (CO2) predstavujú veľkú väčšinu emisií skleníkových plynov z lodnej dopravy, emisie metánu (CH4) a oxidu dusného (N2O) predstavujú relevantný podiel takýchto emisií. Zahrnutie emisií CH4 a N2O do nariadenia (EÚ) 2015/757 by bolo prospešné pre environmentálnu integritu a stimulovanie osvedčených postupov a malo by sa uplatňovať od roku 2024. Lode na kusový náklad s hrubou priestornosťou nižšou ako 5 000 ton, ale nie nižšou ako 400 ton, predstavujú významný podiel emisií skleníkových plynov všetkých lodí na kusový náklad. S cieľom zvýšiť environmentálnu účinnosť systému monitorovania, nahlasovania a overovania, zabezpečiť rovnaké podmienky a znížiť riziko obchádzania by sa od roku 2025 mali do nariadenia (EÚ) 2015/757 zahrnúť lode na kusový náklad s hrubou priestornosťou nižšou ako 5 000 ton, ale nie nižšou ako 400 ton. Príbrežné lode emitujú relevantný podiel emisií skleníkových plynov. Uvedené nariadenie by sa preto malo uplatňovať aj na príbrežné lode s hrubou priestornosťou 400 ton a viac od roku 2025. Komisia by mala do 31. decembra 2024 posúdiť, či by sa do nariadenia (EÚ) 2015/757 mali zahrnúť ďalšie typy lodí s hrubou priestornosťou nižšou ako 5 000 ton, ale nie nižšou ako 400 ton.

(10)

Nariadenie (EÚ) 2015/757 by sa malo zmeniť s cieľom uložiť spoločnostiam povinnosť nahlasovať údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti a predkladať takéto údaje zodpovednému riadiacemu orgánu a predkladať tomuto orgánu na schválenie ich overené plány monitorovania. Pri vykonávaní overovania na úrovni spoločnosti by overovateľ nemal overovať správy o emisiách na úrovni lode alebo správy na úrovni lode, ktoré sa majú predložiť v prípade zmeny spoločnosti, keďže tieto správy na úrovni lode by už mali byť overené. S cieľom zabezpečiť súdržnosť pri správe a presadzovaní by subjekt zodpovedný za zabezpečenie súladu s nariadením (EÚ) 2015/757 mal byť ten istý ako subjekt zodpovedný za zabezpečenie súladu so smernicou 2003/87/ES.

(11)

S cieľom zabezpečiť účinné fungovanie systému EU ETS na administratívnej úrovni a zohľadniť zahrnutie emisií CH4 a N2O, ako aj zahrnutie emisií skleníkových plynov z príbrežných lodí, do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2015/757, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o metódy a pravidlá monitorovania a pravidlá podávania správ o emisiách, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2015/757, ako aj pre všetky ďalšie relevantné informácie stanovené v uvedenom nariadení, pravidlá týkajúce sa schvaľovania plánov monitorovania a ich zmien zodpovednými riadiacimi orgánmi, pravidlá týkajúce sa monitorovania, nahlasovania a predkladania údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti a pravidlá týkajúce sa overovania údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti, ako aj vydávania správ o overení v súvislosti s údajmi o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (8). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(12)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanoviť pravidlá týkajúce sa monitorovania, nahlasovania a overovania, ktoré sú potrebné na rozšírenie systému EU ETS na činnosti námornej dopravy, a zabezpečiť monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií ďalších skleníkových plynov a emisií z ďalších typov lodí, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(13)	Nariadenie (EÚ) 2015/757 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2015/757

Nariadenie (EÚ) 2015/757 sa mení takto:

1.	Názov sa nahrádza takto: „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií skleníkových plynov z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES“.

2.	V celom nariadení s výnimkou článku 2, článku 5 ods. 2 a článku 21 ods. 5 a príloh I a II, sa výraz „CO2“ nahrádza výrazom „skleníkový plyn“ v príslušnom gramatickom tvare.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Predmet úpravy

S cieľom podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy nákladovo efektívnym spôsobom sa týmto nariadením stanovujú pravidlá presného monitorovania, nahlasovania a overovania emisií skleníkových plynov a ostatných relevantných informácií od lodí, ktoré prichádzajú do prístavov, nachádzajú sa v prístavoch alebo odchádzajú z prístavov podliehajúcich právomoci členského štátu.“

V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na lode s hrubou priestornosťou 5 000 ton a viac v súvislosti s emisiami skleníkových plynov vypustenými počas ich plavieb na účely komerčnej prepravy nákladu alebo pasažierov z posledného prístavu zastavenia takýchto lodí do prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu a z prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu do ďalšieho prístavu zastavenia, ako aj počas plavieb v prístavoch zastavenia podliehajúcich právomoci členského štátu.

1a. Od 1. januára 2025 sa toto nariadenie vzťahuje aj na lode na kusový náklad s hrubou priestornosťou nižšou ako 5 000 ton, ale nie nižšou ako 400 ton, v súvislosti s emisiami skleníkových plynov vypustenými počas ich plavieb na účely komerčnej prepravy nákladu z posledného prístavu zastavenia do prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu a z prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu do ďalšieho prístavu zastavenia, ako aj v prístavoch zastavenia podliehajúcich právomoci členského štátu a na príbrežné lode s hrubou priestornosťou nižšou ako 5 000 ton, ale nie nižšou ako 400 ton, v súvislosti s emisiami skleníkových plynov vypustenými počas ich plavieb z posledného prístavu zastavenia do prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu a z prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu do ďalšieho prístavu zastavenia, ako aj v prístavoch zastavenia podliehajúcich právomoci členského štátu.

1b. Od 1. januára 2025 sa toto nariadenie vzťahuje na príbrežné lode s hrubou priestornosťou 5 000 ton a viac v súvislosti s emisiami skleníkových plynov vypustenými počas ich plavieb z posledného prístavu zastavenia do prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu a z prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu do ďalšieho prístavu zastavenia, ako aj počas plavieb v prístavoch zastavenia podliehajúcich právomoci členského štátu.

1c. Skleníkové plyny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sú:

a)	oxid uhličitý (CO2);

b)	metán (CH4), pokiaľ ide o emisie vypustené od roku 2024; a

c)	oxid dusný (N2O), pokiaľ ide o emisie vypustené od roku 2024.

Ak sa v tomto nariadení odkazuje na celkové súhrnné množstvá emisií skleníkových plynov alebo celkové súhrnné množstvá vypustených skleníkových plynov, chápe sa to ako odkaz na celkové súhrnné množstvá každého plynu osobitne.“

Článok 3 sa mení takto:

písmená a) až d) sa nahrádzajú takto:

„a)	„emisie skleníkových plynov“ sú vypustenie skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie v súlade s článkom 2 ods. 1c prvým pododsekom, loďami;

b)	„prístav zastavenia“ je prístav zastavenia vymedzený v článku 3 písm. z) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (*1);

c)	„plavba“ je akýkoľvek pohyb lode, ktorý sa začína v prístave zastavenia alebo sa v ňom končí;

d)	„spoločnosť“ je lodná spoločnosť, ako sa vymedzuje v článku 3 písm. w) smernice 2003/87/ES;

(*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).“;"

písmeno m) sa nahrádza takto:

„m)	„obdobie nahlasovania“ je obdobie od 1. januára do 31. decembra ktoréhokoľvek daného roka; ak sa plavba začne a skončí v dvoch rôznych rokoch, príslušné údaje sa započítavajú do dotknutého roku;“

dopĺňajú sa tieto písmená:

„p)	„zodpovedný riadiaci orgán“ je zodpovedný riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti uvedenej v článku 3gf smernice 2003/87/ES;

„údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti“ sú súčet emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES v súvislosti s činnosťami námornej dopravy v súlade s prílohou I k uvedenej smernici a ktoré má spoločnosť nahlasovať podľa uvedenej smernice v prípade všetkých lodí, za ktoré nesie zodpovednosť počas obdobia nahlasovania.“

6.	V článku 4 sa dopĺňa tento odsek: „8. Spoločnosti nahlasujú údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti z lodí, za ktoré počas obdobia nahlasovania nesú zodpovednosť v zmysle článku 11a.“

V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 tohto nariadenia na účely zmeny príloh I a II k tomuto nariadeniu s cieľom zohľadniť zahrnutie emisií CH4 a N2O, ako aj zahrnutie emisií skleníkových plynov z príbrežných lodí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a zmeny smernice 2003/87/ES, ako aj zosúladiť uvedené prílohy s vykonávacími aktmi prijatými podľa článku 14 ods. 1 uvedenej smernice, s príslušnými medzinárodnými pravidlami a s medzinárodnými a európskymi normami. Komisia je tiež splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 tohto nariadenia na účely zmeny príloh I a II k tomuto nariadeniu s cieľom spresniť prvky metód monitorovania, ktoré sú v nich uvedené, aby sa zohľadnil technický a vedecký vývoj a s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (systém EU ETS) zriadeného podľa smernice 2003/87/ES.

Komisia do 1. októbra 2023 prijme delegované akty s cieľom zohľadniť zahrnutie emisií CH4 a N2O, ako aj zahrnutie emisií skleníkových plynov z príbrežných lodí, do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku. Metódy monitorovania CH4 a N2O emisií sú založené na rovnakých zásadách ako metódy monitorovania emisií CO2 stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu s akýmikoľvek potrebnými úpravami s cieľom zohľadniť povahu príslušných skleníkových plynov. Metódy stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu a pravidlá stanovené v prílohe II k tomuto nariadeniu sa v vhodných prípadoch zosúladia s metódami a pravidlami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave, ktorým sa mení smernica 2009/16/ES.“

Článok 6 sa mení takto:

v odseku 3 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	názov spoločnosti a adresa, telefónne číslo a e-mail: kontaktnej osoby a jedinečné identifikačné číslo spoločnosti a registrovaného vlastníka podľa IMO;“

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Spoločnosti používajú štandardizované plány monitorovania založené na vzorových dokumentoch a predkladajú tieto plány pomocou automatizovaných systémov a formátov na výmenu údajov. Uvedené vzorové dokumenty vrátane technických pravidiel týkajúcich sa ich jednotného uplatňovania a technické pravidlá ich automatického predkladania určí Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 24 ods. 2.“

;

dopĺňajú sa tieto odseky:

„6. Do 1. apríla 2024 spoločnosti predložia pre každú zo svojich lodí patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia zodpovednému riadiacemu orgánu plán monitorovania, ktorý bol posúdený overovateľom, že je v súlade s týmto nariadením a ktorý odráža zahrnutie emisií CH4 a N2O do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

7. Bez ohľadu na odsek 6 v prípade lodí, ktoré budú patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia po prvý raz od 1. januára 2024, sú spoločnosti povinné predložiť plán monitorovania v súlade s požiadavkami tohto nariadenia zodpovednému riadiacemu orgánu, a to bez zbytočného odkladu a najneskôr do troch mesiacov po prvom zastavení každej lode v prístave, ktorý podlieha právomoci členského štátu.

8. Zodpovedné riadiace orgány do 6. júna 2025 schvália plány monitorovania predložené spoločnosťami v súlade s pravidlami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých Komisiou podľa tretieho pododseku tohto odseku. V prípade lodí, ktoré budú patriť do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES po prvý raz od 1. januára 2024, musí zodpovedný riadiaci orgán schváliť predložený plán monitorovania do štyroch mesiacov od prvého zastavenia lode v prístave, ktorý podlieha právomoci členského štátu, v súlade s pravidlami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých Komisiou podľa tretieho pododseku tohto odseku.

Komisia do 1. októbra 2023 prijme delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom zmeniť články 6 až 10, pokiaľ ide o pravidlá uvedené v týchto článkoch týkajúce sa plánov monitorovania, s cieľom zohľadniť začlenenie emisií CH4 a N2O, ako aj začlenenie emisií skleníkových plynov z príbrežných lodí, do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o pravidlá schvaľovania plánov monitorovania zodpovednými riadiacimi orgánmi.“

Článok 7 sa mení takto:

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Zmeny plánu monitorovania podľa odseku 2 písm. b), c) a d) tohto článku podliehajú posúdeniu zo strany overovateľa v súlade s článkom 13 ods. 1 Po vykonaní posúdenia overovateľ spoločnosti oznámi, či sú tieto zmeny v súlade. Spoločnosť predloží svoj zmenený plán monitorovania zodpovednému riadiacemu orgánu po tom, ako od overovateľa dostane oznámenie o tom, že plán monitorovania je v súlade.“

;

dopĺňa sa tento odsek:

„5. Zodpovedný riadiaci orgán schvaľuje zmeny plánu monitorovania podľa odseku 2 písm. a) až d) v súlade s pravidlami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých Komisiou podľa druhého pododseku tohto odseku.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o pravidlá schvaľovania zmien plánov monitorovania zodpovednými riadiacimi orgánmi.“

10.

V článku 10 prvom odseku sa dopĺňa toto písmeno:

„k)

celkové súhrnné emisie skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES v súvislosti s činnosťami námornej dopravy v súlade s prílohou I k uvedenej smernici a ktoré sa majú nahlasovať podľa uvedenej smernice, spolu s informáciami potrebnými na odôvodnenie uplatnenia akejkoľvek príslušnej výnimky z článku 12 ods. 3 uvedenej smernice stanovenej v jej článku 12 ods. 3-e až 3-b.“

11.

Článok 11 sa mení takto:

v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Od roku 2025, do 31. marca každého roku, spoločnosti predkladajú za každú loď, za ktorú sú zodpovední zodpovednému riadiacemu orgánu, orgánom dotknutých vlajkových štátov v prípade lodí, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu a Komisii správu o emisiách za celé obdobie nahlasovania predchádzajúceho roka, ak overovateľ v súlade s článkom 13 overil túto správu ako uspokojivú. Zodpovedný riadiaci orgán môže od spoločností požadovať, aby správy o emisiách predložili skôr ako k 31. marcu, no nie skôr ako k 28. februáru.“;

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Ak dôjde k zmene spoločnosti, predchádzajúca spoločnosť predloží svojmu zodpovednému riadiacemu orgánu, orgánom dotknutých vlajkových štátov v prípade lodí, ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu, novej spoločnosti a Komisii čo možno najbližšie ku dňu dokončenia zmeny a najneskôr do troch mesiacov po zmene overenú správu obsahujúcu tie isté prvky ako správa o emisiách uvedená v odseku 1, ale obmedzenú na obdobie zodpovedajúce činnostiam vykonávaným v rámci jej zodpovednosti.“

;

dopĺňa sa tento odsek:

„4. Komisia do 1. októbra 2023 prijme delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom zmeniť články 11, 11a a 12, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa pravidiel nahlasovania, s cieľom zohľadniť začlenenie emisií CH4 a N2O, ako aj začlenenie emisií skleníkových plynov z príbrežných lodí, do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.“

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 11a

Nahlasovanie a predkladanie údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti

1. Spoločnosti stanovia údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti počas obdobia nahlasovania, ktoré budú vychádzať z údajov uvedených v správe o emisiách a správe uvedenej v článku 11 ods. 2 týkajúcich sa každej lode, za ktorú počas obdobia nahlasovania niesli zodpovednosť, v súlade s pravidlami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 4 tohto článku.

2. Od roku 2025 spoločnosti predkladajú zodpovednému riadiacemu orgánu do 31. marca každého roku údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti, ktoré sa vzťahujú na emisie v období nahlasovania predchádzajúceho roka, ktoré sa majú nahlasovať podľa smernice 2003/87/ES v súvislosti s činnosťami námornej dopravy v súlade s pravidlami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 4 tohto článku a ktoré boli overené v súlade s kapitolou III tohto nariadenia.

3. Zodpovedný riadiaci orgán môže od spoločností požadovať, aby údaje o overených súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti uvedené v odseku 2 predložili skôr ako k 31. marcu, no nie skôr ako k 28. februáru.

4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť toto nariadenie o pravidlá monitorovania a nahlasovania údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti a predkladania údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti zodpovednému riadiacemu orgánu.“

13.

Článok 12 sa mení takto:

a)	názov sa nahrádza takto: „Formát správy o emisiách a nahlasovanie údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti“;

b)	odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Správa o emisiách a nahlasované údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti sa predkladajú pomocou automatizovaných systémov a formátov na výmenu údajov vrátane elektronických vzorových dokumentov.“

14.

Článok 13 sa mení takto:

a)	odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Overovateľ posúdi zhodu správy o emisiách a správy uvedenej v článku 11 ods. 2 s požiadavkami stanovenými v článkoch 8 až 12 a v prílohách I a II.“ ;

dopĺňajú sa tieto odseky:

„5. Overovateľ posúdi súlad údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti s požiadavkami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 6.

Ak overovateľ s primeranou istotou skonštatuje, že údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti neobsahujú závažne skreslené informácie, vydá správu o overení, v ktorej uvedie, že údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti sa na základe overenia považujú za uspokojivé v súlade s pravidlami stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 6.

6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť toto nariadenie o pravidlá overovania údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti, vrátane metód overovania a postupu overovania, a vydávania správy o overení.“

15.

Článok 14 sa mení takto:

v odseku 2 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d)	výpočty, ktorými sa určili celkové emisie skleníkových plynov a celkové súhrnné emisie skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES v súvislosti s činnosťami námornej dopravy v súlade s prílohou I k uvedenej smernici a ktoré sa majú nahlasovať podľa uvedenej smernice;“

dopĺňa sa tento odsek:

„4. Pri posudzovaní overovania údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti overovateľ posudzuje úplnosť nahlásených údajov a konzistentnosť týchto nahlásených údajov spolu s informáciami poskytnutými danou spoločnosťou vrátane správ o overených emisiách a správ uvedených v článku 11 ods. 2.“

16.

V článku 15 sa dopĺňa tento odsek:

„6. Pokiaľ ide o overovanie údajov o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti, overovateľ a spoločnosť dodržiavajú pravidlá overovania stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 13 ods. 6 Overovateľ neoveruje správu o emisiách a správu uvedenú v článku 11 ods. 2 za každú loď, za ktorú nesie zodpovednosť daná spoločnosť.“

17.

V článku 16 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Overovatelia, ktorí posudzujú plány monitorovania, správy o emisiách, správy uvedené v článku 11 ods. 2 tohto nariadenia a údaje o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti a vydávajú správy o overení uvedené v článku 13 ods. 3 a 5 tohto nariadenia a dokumenty o zhode uvedené v článku 17 ods. 1 tohto nariadenia, sú na výkon činností patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia akreditovaní vnútroštátnym akreditačným orgánom podľa nariadenia (ES) č. 765/2008.“

18.

Článok 20 sa mení takto:

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. V prípade lode, ktorá nesplnila povinnosti týkajúce sa monitorovania a nahlasovania počas dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich období nahlasovania, a ak sa súlad nepodarilo zabezpečiť inými donucovacími opatreniami, môže príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza prístav vstupu, po tom, ako dotknutej spoločnosti umožní predložiť pripomienky, vydať rozhodnutie o vyhostení, ktoré sa oznámi Komisii, Európskej námornej bezpečnostnej agentúre (ďalej len „EMSA“), ostatným členským štátom a dotknutému vlajkovému štátu. V dôsledku vydania takéhoto rozhodnutia o vyhostení každý členský štát s výnimkou členského štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, odmietne dotknutej lodi vstup do všetkých svojich prístavov, kým si spoločnosť nesplní povinnosti týkajúce sa monitorovania a nahlasovania v súlade s článkami 11 a 18. Ak sa takáto loď plaví pod vlajkou členského štátu a vpláva do jedného z jeho prístavov alebo sa zistí, že sa nachádza v takomto prístave, dotknutý členský štát po tom, ako dotknutej spoločnosti umožní predložiť pripomienky, zadrží uvedenú loď dovtedy, kým si spoločnosť nesplní svoje povinnosti týkajúce sa monitorovania a podávania správ.

Ak sa loď uvedená v prvom pododseku nachádza v jednom z prístavov členského štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, dotknutý členský štát môže po tom, ako dotknutej spoločnosti umožní predložiť pripomienky, vydať príkaz vlajkového štátu na zadržanie lode dovtedy, kým si spoločnosť nesplní svoje povinnosti týkajúce sa monitorovania a podávania správ. Informuje o tom Komisiu, agentúru EMSA a ostatné členské štáty.

Splnenie uvedených povinností týkajúcich sa monitorovania a podávania správ potvrdí tak, že príslušnému vnútroštátnemu orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o vyhostení, predloží platný dokument o zhode. Tento odsek sa netýka medzinárodných námorných predpisov, ktoré sa vzťahujú na lode v stave núdze.“

;

b)	v odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek: „Možnosť výnimky podľa prvého pododseku sa nevzťahuje na členský štát, ktorého orgánom je zodpovedný riadiaci orgán.“

19.

Článok 21 sa mení takto:

v odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)	identifikačné údaje o lodi (názov, spoločnosť, identifikačné číslo IMO a prístav registrácie alebo domovský prístav);“

b)	odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Komisia každé dva roky posúdi celkový vplyv činností námornej dopravy na celosvetovú klímu, a to aj prostredníctvom emisií alebo účinkov iných skleníkových plynov než CO2 a častíc s potenciálom celosvetového otepľovania, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje.“

20.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22a

Preskúmanie

Komisia najneskôr 31. decembra 2024 preskúma toto nariadenie, a to najmä s prihliadnutím na ďalšie skúsenosti získané pri jeho vykonávaní, okrem iného na účely začlenenia lodí s hrubou priestornosťou nižšou ako 5 000 ton, ale nie nižšou ako 400 ton, do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s cieľom možného následného začlenenia takýchto lodí do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES alebo navrhnutia iných opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov z takýchto lodí. K tomuto preskúmaniu sa v vhodných prípadoch priloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.“

21.

Článok 23 sa mení takto:

odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v časti 5 ods. 2, článku 15 ods. 5 a článku 16 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. júla 2015.

Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 8, článku 7 ods. 5, článku 11 ods. 4, článku 11a ods. 4 a článku 13 ods. 6 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 5. júna 2023.

Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím príslušného päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 8, článku 7 ods. 5, článku 11 ods. 4, článku 11a ods. 4, článku 13 ods. 6, článku 15 ods. 5 a článku 16 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“

;

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 8, článku 7 ods. 5, článku 11 ods. 4, článku 11a ods. 4, článku 13 ods. 6, článku 15 ods. 5 alebo článku 16 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Prvý pododsek posledná veta tohto odseku sa však neuplatňuje na delegované akty prijaté do 1. októbra 2023 podľa článku 5 ods. 2 druhého pododseku, článku 6 ods. 8 druhého pododseku alebo článku 11 ods. 4.“

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 5. júna 2023. Článok 1 bod 5 písm. a) a bod 5 písm. b) tohto nariadenia, pokiaľ ide o článok 3 písm. b), d) a m) nariadenia (EÚ) 2015/757, sa však uplatňujú od 1. januára 2024.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 10. mája 2023

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predsedníčka

J. ROSWALL

(1) Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 175.

(2) Ú. v. EÚ C 301, 5.8.2022, s. 116.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2023 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 25. apríla 2023.

(4) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).

(8) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.