|
19.1.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 14/6 |
Oznámenie Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb
(2008/C 14/02)
(Toto oznámenie nahrádza predchádzajúce oznámenia o spôsobe stanovenia referenčných a diskontných sadzieb)
REFERENČNÉ A DISKONTNÉ SADZBY
V rámci kontroly štátnej pomoci vykonávanej Spoločenstvom Komisia využíva referenčné a diskontné sadzby. Referenčné a diskontné sadzby sa používajú namiesto trhových sadzieb a na meranie ekvivalentu grantu pomoci najmä vtedy, keď sa táto poskytuje v niekoľkých splátkach, a na vypočítanie prvku pomoci vyplývajúceho z úrokovo zvýhodnených pôžičiek. Používajú sa aj na kontrolu súladu s pravidlom de minimis a nariadeniami o skupinových výnimkách.
DÔVODY REFORMY
Hlavným dôvodom opätovného preskúmania spôsobu stanovovania referenčných a diskontných sadzieb je to, že požadované finančné parametre nie sú vždy k dispozícii vo všetkých členských štátoch a predovšetkým v nových členských štátoch (1). Navyše, súčasnú metódu by bolo možné zlepšiť tak, aby sa prihliadalo na úverovú bonitu a záruky dlžníka.
Toto oznámenie preto predstavuje revidovanú metódu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb. Navrhovaný postup stavia na súčasnej úprave, ktorú akceptujú všetky členské štáty a ktorá má praktické uplatnenie, cieľom je vypracovať novú metódu, ktorá zmierňuje niektoré existujúce nedostatky, je zlučiteľná s rôznymi finančnými systémami v EÚ (najmä v nových členských štátoch) a bude aj naďalej jednoducho uplatniteľná.
ŠTÚDIA
V štúdii, ktorú zadalo Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž a ktorú uskutočnila spoločnosť Deloitte & Touche (2), sa navrhuje systém založený na dvoch pilieroch: na takzvanom „štandardnom“ postupe a „modernom“ postupe.
Štandardný postup
Pri tomto postupe Komisia uverejňuje každý štvrťrok základnú sadzbu vypočítanú pre niekoľko splatností – 3 mesiace, 1 rok, 5 rokov a 10 rokov – a pre rôzne meny. Používajú sa sadzby IBOR (3) a swapové sadzby pre predaj (ask swap rates) alebo, ak tieto parametre nie sú k dispozícii, sadzby štátnych dlhopisov. Prémia použitá na získanie referenčnej sadzby pre úver sa vypočíta podľa úverovej bonity a záruk úverového dlžníka. V závislosti od ratingovej kategórie spoločnosti („rating“ udelený ratingovými agentúrami v prípade veľkých spoločností alebo bankami v prípade malých a stredných podnikov) je marža použiteľná pri omeškaní (bežný rating a bežná kolateralizácia (4)) 220 bázických bodov. V prípade „nízkej“ úverovej bonity a nízkej kolateralizácie by jej hodnota mohla vzrásť až na 1 650.
Moderný postup
Tento postup by umožnil členským štátom, aby určili nezávislý orgán zodpovedný za výpočet – napríklad centrálnu banku – ktorý bude mať na starosti pravidelné publikovanie reálnej referenčnej úrokovej sadzby pre viacero splatností a častejšie, než je tomu v prípade štandardného postupu. Tento postup by bol odôvodnený znalosťou a blízkosťou finančných a bankových údajov, ktoré má táto inštitúcia k dispozícii v porovnaní s Komisiou. V tomto prípade by Komisia a externý audítor overovali postupy výpočtu. Pri tomto postupe by sa v určitých prípadoch mohlo uvažovať s neuplatnením (opting out).
Slabé stránky
Napriek správnosti týchto dvoch postupov z ekonomického hľadiska možno zdôrazniť určité ťažkosti:
Štandardný postup:
|
— |
nerieši problém nedostatku finančných údajov v nových členských štátoch a zahŕňa nové parametre, ktoré nie sú ľahko dostupné, |
|
— |
tento štandardný postup by mohol zvýhodňovať veľké spoločnosti na úkor MSP, pre ktoré buď nie je k dispozícii rating, alebo je k dispozícii menej výhodný rating (najmä z dôvodu asymetrie informácií, pokiaľ ide o úverového veriteľa), mohol by vyvolať viaceré spory týkajúce sa postupov výpočtu prémie, ktoré sa majú použiť a ktoré sa odvodzujú z úverovej bonity a úrovne záruk, |
|
— |
nezjednodušuje úlohu členských štátov, najmä pokiaľ ide o výpočty na kontrolu súladu s pravidlom de minimis a nariadeniami o skupinových výnimkách. |
Moderný postup:
|
— |
Moderný postup by sa mohol ukázať ako problematický v prípade, že sa použije pri schémach štátnej pomoci: volatilita trhových sadzieb by mohla spôsobiť, že rozdiel medzi sadzbou úverovej schémy a platnou referenčnou sadzbou by bol pre úverového dlžníka natoľko výhodný, že niektoré opatrenia by sa stali nezlučiteľnými s pravidlami poskytovania štátnej pomoci, |
|
— |
štvrťročná úprava sadzieb by skomplikovala vybavovanie prípadov, keďže vypočítané výšky pomoci sa môžu značne meniť počas obdobia medzi začatím fázy hodnotenia a dátumom konečného rozhodnutia prijatého Komisiou, |
|
— |
tieto úpravy sa javia nadmieru komplikované a pravdepodobne by nedokázali zabezpečiť rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie v jednotlivých členských štátoch. |
NOVÁ METODIKA
Aby sa predišlo týmto ťažkostiam, Komisia navrhuje postup, ktorý:
|
— |
je ľahko použiteľný (najmä pre členské štáty, keď majú do činenia s opatreniami, na ktoré sa vzťahuje pravidlo de minimis alebo nariadeniami o skupinových výnimkách), |
|
— |
zabezpečí rovnaké zaobchádzanie v jednotlivých členských štátoch s minimálnymi odchýlkami od súčasnej praxe a uľahčí uplatňovanie referenčných sadzieb pre nové členské štáty, |
|
— |
využíva zjednodušené kritérium prihliadajúce na úverovú bonitu namiesto veľkosti podnikov, ktorá sa javí ako príliš zjednodušujúce kritérium. |
Navyše, tento postup umožňuje predísť vnášaniu neistoty a zložitosti do postupov výpočtu v meniacom sa bankovom a finančnom prostredí vyplývajúcom z implementácie rámca Bazilej II, čo by mohlo mať výrazný vplyv na umiestňovanie kapitálu, ako aj na správanie sa bánk. Komisia bude naďalej monitorovať toto meniace sa prostredie a v prípade potreby poskytne ďalšie usmernenie.
OZNÁMENIE KOMISIE
Hlavným dôvodom opätovného preskúmania metodiky stanovovania referenčných a diskontných sadzieb je, že požadované finančné parametre nie sú vždy k dispozícii vo všetkých členských štátoch. Navyše, súčasnú metódu je možné zlepšiť tak, aby sa prihliadalo na úverovú bonitu a záruky dlžníka.
Komisia preto prijíma nasledujúcu metodiku pre stanovovanie referenčných sadzieb:
|
— |
Základ výpočtu: 1-ročný IBOR Základná sadzba je založená na 1-ročných sadzbách na peňažnom trhu, ktoré sú k dispozícii takmer vo všetkých členských štátoch; Komisia si vyhradzuje právo použiť kratšie alebo dlhšie splatnosti prispôsobené určitým prípadom. Tam, kde tieto sadzby nie sú dostupné, použije sa 3-mesačná sadzba peňažného trhu. Pokiaľ nebudú k dispozícii spoľahlivé alebo rovnocenné údaje, alebo vo výnimočných prípadoch, Komisia môže, v úzkej spolupráci s dotknutým(-i) členským(-i) štátom(-mi) a vychádzajúc zásadne z údajov centrálnej banky daného členského štátu, určiť iný kalkulačný základ. |
|
— |
Marže (5) Uplatniť sa majú v zásade nasledujúce marže v závislosti od ratingu podniku a ponúknutého kolaterálu (6).
K základnej sadzbe sa bežne pripočítava 100 bázických bodov. To platí pre i) úvery podnikom s uspokojivým ratingom a vysokým kolaterálom alebo ii) úvery podnikom s dobrým ratingom a bežným kolaterálom. Pre úverových dlžníkov, ktorí nemajú úverovú históriu, alebo v prípade ratingu vychádzajúcej zo súvahy, ako sú niektoré spoločnosti so špeciálnym určením alebo začínajúce spoločnosti, základná sadzba by sa mala zvýšiť najmenej o 400 bázických bodov (v závislosti od disponibilných záruk) a marža by nemala byť nikdy nižšia, ako marža, ktorá by platila pre materskú spoločnosť. Ratingy sa nemusia získavať od špecializovaných ratingových agentúr – vnútroštátne ratingové systémy alebo ratingové systémy používané bankami na vyjadrenie miery zlyhania, sú rovnako prijateľné (8). Uvedené marže môžu byť z času na čas prehodnotené, aby sa zohľadnila situácia na trhu. |
|||||||||||||||||||||||||||||||
|
— |
Aktualizácia Referenčná sadzba sa bude každoročne aktualizovať. Základná sadzba sa teda vypočíta na základe 1-ročného IBOR-u zaznamenaného v septembri, októbri a novembri predchádzajúceho roku. Následne pevne stanovená základná sadzba bude platná od prvého januára. Na obdobie od 1. júla do 31. decembra 2008 sa sadzba vypočíta osobitne na základe 1-ročného IBOR-u zaznamenaného vo februári, marci a apríli 2008, s výhradou uplatnenia nasledujúceho odseku. Okrem toho, aby boli zohľadnené významné a náhle zmeny, aktualizácia sa uskutoční vždy, keď sa priemerná sadzba, vypočítaná za tri predchádzajúce mesiace odchýli od platnej sadzby o viac ako 15 %. Táto nová sadzba nadobudne účinnosť od prvého dňa druhého mesiaca nasledujúceho po mesiacoch použitých pri výpočte. |
|
— |
Diskontná sadzba: výpočet čistej súčasnej hodnoty Na výpočet súčasných hodnôt sa má referenčná sadzba používať aj ako diskontná sadzba. Na tento účel sa v zásade použije základná sadzba zvýšená o pevnú maržu 100 bázických bodov. |
|
— |
Táto metodika nadobudne účinnosť od 1. júla 2008. |
(1) Bežné referenčné sadzby pre tieto členské štáty sú tie, ktoré členské štáty oznamujú ako primerané trhové sadzby. Metodika stanovovania týchto sadzieb sa medzi jednotlivými členskými štátmi líši.
(2) Dostupné na internetovej stránke GR pre hospodársku súťaž:
http://ec.europa.eu/comm/competition/state_aid/others/.
(3) Medzibanková úroková sadzba na peňažnom trhu.
(4) Prípady, keď príjemca vykazuje dostatočný rating (BB) a predpokladanú stratu v prípade zlyhania medzi 31 % a 59 %.
(5) Ako vyplýva zo štúdie, táto marža je do veľkej miery nezávislá od splatnosti úveru.
(6) Bežným kolaterálom sa rozumie úroveň záruky bežne požadovaná finančnými inštitúciami ako zábezpeka poskytnutého úveru. Úroveň záruk môže byť vypočítaná ako strata v prípade zlyhania (Loss Given Default – LGD), čo predstavuje očakávanú stratu v percentách expozície dlžníka pri zohľadnení súm, ktoré je možné získať späť zo záruky a konkurznej podstaty; v dôsledku toho je LGD nepriamo úmerná hodnote záruk. Na účely tohto oznámenia sa predpokladá, že „vysoká“ kolateralizácia znamená LGD pod alebo na úrovni 30 %, „bežná“ kolateralizácia LGD medzi 31 % a 59 %, a „nízka“ kolateralizácia LGD vyše alebo na úrovni 60 %. Pre ďalšie podrobnosti týkajúce sa pojmu LGD pozri Basel II: International Convergence of Capital Measurement and Capital Standards: A Revised Framework – Comprehensive Version, dostupné na:
http://www.bis.org/publ/bcbs128.pdf.
(7) S výhradou uplatnenia osobitných ustanovení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, v súčasnosti stanovených usmernením Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2), najmä bodu 25 písm. a), ktorý uvádza „sadzbu minimálne porovnateľnú so sadzbami uplatňovanými na úvery zdravým firmám, a najmä s referenčnými sadzbami prijatými Komisiou“. Z tohto dôvodu sa v prípadoch pomoci na záchranu použije 1-ročný IBOR zvýšený najmenej o 100 bázických bodov.
(8) Na porovnanie najbežnejšie používaných úverových ratingových mechanizmov pozri napr. tabuľku 1 v pracovnom dokumente Banky pre medzinárodné zúčtovanie č. 207.
http://www.bis.org/publ/work207.pdf.