DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

· Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh Komisie sa týka preskúmania zoznamu prioritných látok v oblasti vodnej politiky, t. j. chemických látok, určených spomedzi tých, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia na úrovni EÚ a ktoré sú uvedené v prílohe X k rámcovej smernici o vode 2000/60/ES[1]. V článku 16 ods. 4 rámcovej smernice o vode sa vyžaduje, aby Komisia prehodnotila zoznam prioritných látok každé štyri roky; v článku 8 smernice o environmentálnych normách kvality 2008/105/ES[2], v ktorej sú stanovené environmentálne normy kvality[3] pre prioritné látky, sa vyžaduje, aby Komisia v roku 2011 podala správu o výsledkoch svojho prvého preskúmania Európskemu parlamentu a Rade. Komisia má v rámci tohto preskúmania zvážiť okrem iného látky uvedené v prílohe III k uvedenej smernici z hľadiska ich možného zahrnutia do zoznamu. Okrem toho sa vyžaduje, aby Komisia v prípade potreby priložila návrhy na nové PS, návrhy na určenie environmentálnych noriem kvality pre povrchové vody, sediment alebo biotu[4] a preskúmala environmentálne normy kvality a stav existujúcich prioritných látok.

· Všeobecný kontext

V rámcovej smernici o vode sa uznáva existencia značných tlakov na vodné prostredie vrátane chemického znečistenia a potreba udržateľného hospodárenia s vodou. Medzi jej environmentálne ciele patrí dosiahnutie dobrého chemického a ekologického stavu útvarov povrchovej a podzemnej vody a zabránenie zhoršovaniu stavu. Smernica sa vykonáva na úrovni správnych území povodí. Členské štáty boli vyzvané, aby do roku 2009 prijali plán vodohospodárskeho manažmentu povodia založený okrem iného na analýze tlakov a vplyvu, na výsledkoch monitorovania a na programe opatrení pre každé správne územie.

Vodné útvary musia na dosiahnutie dobrého chemického spĺňať environmentálne normy kvality stanovené pre prioritné látky a ďalších 8 znečisťujúcich látok, ktoré už boli regulované na úrovni EÚ. Medzi súčasných 33 prioritných látok patria priemyselné chemikálie, prostriedky na ochranu rastlín a kovy a ich zlúčeniny. Niektoré prioritné látky sú označené ako prioritné nebezpečné látky pre ich perzistentnosť, bioakumulatívnosť a/alebo toxicitu alebo pre rovnakú úroveň obáv. Tieto kritériá zodpovedajú kritériám pre látky SVHC (látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy) podľa nariadenia REACH[5]. Od členských štátov sa vyžaduje, aby monitorovali prioritné látky v útvaroch povrchovej vody a informovali o prekročeniach environmentálnych noriem kvality. V rámcovej smernici o vode sa vyžaduje prijatie opatrení na reguláciu vypúšťania, emisií a únikov prioritných látok a prioritných nebezpečných látok do vodného prostredia, postupné znižovanie v prípade prioritných látok a zastavenie alebo postupné ukončenie v prípade prioritných nebezpečných látok.

Cieľ dobrého ekologického stavu vyžaduje, že pre chemikálie, ktoré boli identifikované ako látky vyvolávajúce obavy na miestnej úrovni, úrovni povodia alebo na vnútroštátnej úrovni, ale nie ako prioritné látky na úrovni EÚ , sa musia stanoviť normy na vnútroštátnej úrovni. Tieto chemické látky sú známe ako špecifické znečisťujúce látky povodia.

Technická práca na preskúmaní zoznamu prioritných látok sa začala v roku 2007 postupom určovania látok na zaradenie ako prioritné látky alebo prioritné nebezpečné látky s cieľom identifikovať možné nové prioritné látky, po ktorom nasledovali postupy stanovenia environmentálnych noriem kvality pre nové prioritné látky a preskúmanie environmentálnych noriem kvality a stavu existujúcich prioritných látok.

V priebehu preskúmania zoznamu prioritných látok boli identifikované zlepšenia vo fungovaní smernice o environmentálnych normách kvality, ako aj mechanizmus na zlepšenie určovania ďalších prioritných látok v rámci budúcich preskúmaní.

· Existujúce ustanovenia v tejto oblasti

– Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva.

– Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES.

– Smernica Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd.

· Súlad s inými politikami

Šiesty environmentálny akčný program identifikuje ako kľúčovú činnosť opatrenia týkajúce sa prioritných látok [pozri článok 7 ods. 2 písm. e) rozhodnutia 1600/2002/ES[6]]. Návrh je v súlade s príslušnými politikami a kľúčovými právnymi predpismi, ako sú:

– politika v oblasti chemikálií: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry.

– politika v oblasti prípravkov na ochranu rastlín: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov.

– politika v oblasti biocídov: smernica 98/8/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh.

– politika v oblasti liekov: smernica 2001/82/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch a smernica 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch.

– politika v oblasti priemyselných emisií: smernica 2008/1/ES Európskeho parlamentu a Rady z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a smernica 2010/75/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách.

– politika v oblasti odpadov: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpadoch; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (prepracované znenie); smernica 2002/96/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

– politika v oblasti perzistentných organických znečisťujúcich látok: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach.

– politika v oblasti ochrany morského prostredia: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii).

2.         VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

· Konzultácie a využitie odborných posudkov

Technickú prácu v súvislosti s preskúmaním, t. j. hlavne postup určovania priorít a stanovenie environmentálnych noriem kvality, organizovalo v období rokov 2008 – 2010 generálne riaditeľstvo pre životné prostredie (GR ENV) a Spoločné výskumné centrum (JRC) a vykonával ju celý rad odborníkov. Boli medzi nimi členovia pracovnej skupiny E pre chemické aspekty v rámci Spoločnej stratégie pre plnenie (CIS) rámcovej smernice o vode[7], najmä dve podskupiny pracovnej skupiny E a poradenská služba INERIS (informácie poskytol Medzinárodný úrad pre vodu). Medzi členov pracovnej skupiny E a dvoch podskupín patria generálne riaditeľstvá Komisie (ENV, ENTR a SANCO), členské štáty a organizácie zainteresovaných strán vrátane niekoľkých európskych priemyselných združení (AESGP, AISE, Business Europe, CEFIC, CEPI, CONCAWE, COPA-COGECA, ECPA, EFPIA, EUCETSA, EUDA, EUREAU, EURELECTRIC, EUROFER, EUROMETAUX, EUROMINES), mimovládne organizácie (EEB, Greenpeace, WWF) a medzivládne organizácie (OSPAR).

Pracovná skupina E významne prispela k preskúmaniu podporou zberu údajov (vrátane údajov z monitorovania a údajov o rizikách), k postupu určovania priorít pre identifikáciu nových látok, aktualizácii technického usmernenia o stanovení a odvodení environmentálnych noriem kvality. Skupina podporila aj preskúmanie existujúcich prioritných látok a environmentálnych noriem kvality. Veľa práce vykonali dve podskupiny pracovnej skupiny E. Týmito podskupinami boli Expertná skupina pre technické usmernenie k environmentálnym normám kvality (EG-EQS) a Podskupina pre preskúmanie prioritných látok (SG-R), ktorým spolupredsedali odborníci z JRC a Spojeného kráľovstva. Skupiny zainteresovaných strán z odvetvia, ktoré boli súčasťou pracovnej skupiny E, zapojili svoje najvýznamnejšie členské spoločnosti vo všeobecnosti zastupované technickými odborníkmi do diskusií v rámci podskupiny, a to najmä v záverečných etapách výberového postupu, keď sa vypracúvali environmentálne normy kvality.

Návrh environmentálnych noriem kvality bol predložený na posúdenie Vedeckému výboru pre zdravotné a environmentálne riziká (VVZER)[8].

Výbor VVZER vo svojom stanovisku k dokumentácii týkajúcej sa environmentálnych noriem kvality pre nikel uviedol, že konečnú environmentálnu normu kvality by mohla ovplyvniť hĺbková analýza niektorých údajov vyššieho rádu vrátane nezávislej štatistickej analýzy. Aj keď sa odvtedy robili pokusy v tomto smere, rozdielne názory odborníkov viedli k tomu, že kým nebude známy výsledok ďalšej konzultácie s výborom VVZER týkajúci sa záverov analýzy, v predbežnom návrhu sa hodnota ročného priemeru RP-ENK (vnútrozemské vody) pre nikel stanovila skôr na 4 μg/l než na 2 μg/l.

· Posúdenie vplyvu

Keď sa v roku 2010 technická práca blížila k záverečným etapám, začalo sa pracovať na posúdení vplyvu, a to začiatkom práce na štúdii, ktorú vypracovala konzultačná spoločnosť Entec[9]. Konzultant vypracoval návrhy správ o vplyve jednotlivých látok, pričom zohľadnil závery technickej práce[10], z ktorých z veľkej časti vychádzala aj sprievodná správa o posúdení vplyvu.

Riadiaca skupina pre posúdenie vplyvu podporila prípravu posúdenia vplyvu, na ktorej sa zúčastnili tieto útvary Komisie: Generálne sekretariáty (GS), AGRI, ENTR, JRC, MARE, REGIO, RTD a SANCO.

Pri vypracovaní správy o posúdení vplyvu sa uskutočnili konzultácie s pracovnou skupinou E a ďalšími zainteresovanými stranami, ktoré neboli zastúpené v tejto pracovnej skupine.

Výbor pre posúdenie vplyvu diskutoval o správe o posúdení vplyvu na svojej schôdzi 22. júna 2011. Prednesenými pripomienkami sa zaoberá sprievodná správa o posúdení vplyvu.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

· Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 192 ods. 1 Zmluvy.

· Zásada subsidiarity a zásada proporcionality

Znečisťovanie vôd má veľmi dôležitý cezhraničný charakter. V spoločných povodiach leží 60 % územia EÚ. Z tohto dôvodu a preto, lebo mnohé látky, ktoré spôsobujú znečistenie, sa používajú v celej EÚ, je vhodné stanoviť pre tieto látky harmonizované environmentálne normy kvality na úrovni EÚ v prípadoch, keď sa zistí, že predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia. Okrem rozsiahlejšej ochrany sa tak skôr zabezpečia rovnaké podmienky, ako keď environmentálne normy kvality stanoví len niekoľko členských štátov, alebo keď sú vnútroštátne environmentálne normy kvality veľmi rozdielne.

Tento návrh sa týka len identifikácie prioritných látok a stanovenia environmentálne normy kvality na úrovni EÚ. Popri opatreniach, ktoré sú už dostupné, sa nenavrhujú žiadne ďalšie opatrenia EÚ. Špecifické a doplnkové opatrenia na reguláciu znečisťovania ostávajú v pôsobnosti členských štátov, ktoré si môžu zvoliť najúčinnejší spôsob na dosiahnutie cieľov a zohľadniť pritom miestne podmienky.

· Výber nástroja:

Navrhovaný nástroj: Smernica, ktorou sa mení a dopĺňa rámcová smernica o vode a smernica o environmentálnych normách kvality.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Neočakáva sa žiadny vplyv na rozpočet.

5.           DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE

· Podrobné vysvetlenie návrhu

Návrhom sa mení a dopĺňa smernica o environmentálnych normách kvality a rámcová smernica o vode, v prípade rámcovej smernice o vode sa to týka len prílohy X.

Článok 1 nahrádza prílohu X k rámcovej smernici o vode znením uvedeným v prílohe I k tejto smernici. Aktualizovaná príloha X obsahuje nové navrhnuté prioritné látky a dve existujúce prioritné látky identifikuje ako prioritné nebezpečné látky. Príloha sa zjednodušila začlenením niektorých informácií, ktoré boli predtým v tabuľke v poznámkach pod čiarou.

V článku 2 tohto návrhu sa menia a dopĺňajú tieto ustanovenia smernice o environmentálnych normách kvality:

Článok 2 sa mení a dopĺňa s cieľom zaviesť vymedzenie pojmu „matrica“, t. j. časti životného prostredia, na ktorú sa uplatňujú environmentálne normy kvality a v ktorej sa preto musia monitorovať koncentrácie prioritných látok a prioritných nebezpečných látok, obyčajne je to voda, sediment alebo biota (ryby, pokiaľ sa neuvádza inak).

Článok 3 sa mení a dopĺňa, aby sa zladil s novou štruktúrou časti A prílohy I (najmä so začlenením noriem pre biotu do prílohy) a aby sa zmenili a doplnili povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o výber matrice na monitorovanie. Štandardná monitorovacia matrica je predpísaná pre každú látku na základe jej vnútorných vlastností. Súčasná flexibilita členských štátov pri voľbe alternatívnej matrice sa zachováva, ale teraz je podmienená splnením minimálnych analytických výkonnostných kritérií uvedených v článku 4 smernice Komisie 2009/90/ES[11]. Okrem toho sa oznamovacie povinnosti stanovené v článku 3 smernice o environmentálnych normách kvality integrovali do predkladania správ o plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa článku 15 rámcovej smernice o vode s cieľom zjednodušiť predkladanie správ. A nakoniec, komitologický mandát na zmenu a doplnenie odseku 3 časti B prílohy I je prispôsobený novým delegovaným právomociam.

V dôsledku prispôsobenia aktu novým vykonávacím právomociam v Zmluve sa vypúšťajú odsek 4 článku 4 a odsek 6 článku 5. Tieto právomoci nie sú primerané na prijatie technických usmernení, pretože technické usmernenia nie sú právne záväzné dokumenty.

Článok 8 je aktualizovaný.

Vkladá sa nový článok 8a, ktorý sa zaoberá špecifickými opatreniami pre látky, ktoré sa správajú ako ubikvitné perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky.

Vkladá sa nový článok 8b, ktorým sa ustanovuje zoznam sledovaných látok pre cielený zber údajov z monitorovania na podporu budúcich preskúmaní zoznamu prioritných látok.

Článok 9 sa mení a dopĺňa, aby sa zosúladil s novým nariadením (EÚ) č. 182/2011[12] o vykonávacích právomociach Komisie, a uvádza sa nový článok 10 o vykonávaní delegovaných právomocí.

Časť A prílohy I sa nahrádza prílohou II k tejto smernici, ktorou sa zavádzajú nové navrhnuté prioritné látky, menia a dopĺňajú environmentálne normy kvality pre niektoré existujúce prioritné látky[13] a zavádza sa stĺpec pre normy pre biotu. Tento stĺpec obsahuje tri normy pre biotu, ktoré už boli ustanovené v smernici o environmentálnych normách kvality v jej článku 3 ods. 2 písm. a), ako aj normy pre biotu pre niektoré ďalšie existujúce prioritné látky a niektoré nové prioritné látky. Uvedenie noriem pre biotu v prílohe I k smernici o environmentálnych normách kvality zjednodušuje prezentáciu a zlepšuje prehľadnosť.

Odsek 2 časti B prílohy I k smernici o environmentálnych normách kvality sa mení a dopĺňa, aby primerane odkazoval na vykonávacie právomoci podľa článku 9.

Príloha II k smernici o environmentálnych normách kvality sa považuje za zastaranú a vypúšťa sa.

Príloha III k smernici o environmentálnych normách kvality, ktorá je prepojená so súčasným článkom 8 sa považuje za zastaranú a vypúšťa sa.

V článku 3 tohto návrhu sa ustanovujú povinnosti týkajúce sa transpozície do vnútroštátnych právnych predpisov a oznamovania vnútroštátnych ustanovení Komisii.

Článok 4 sa týka nadobudnutia účinnosti.

V článku 5 sa ustanovuje, že smernica je určená členským štátom.

2011/0429 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[14],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[15],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Chemické znečistenie povrchových vôd predstavuje hrozbu pre vodné prostredie s účinkami, akými sú akútna a chronická toxicita pre vodné organizmy, akumulácia v ekosystéme, strata prírodných biotopov a zníženie biologickej rozmanitosti, ako aj hrozba pre ľudské zdravie. Prednostne by sa mali určiť príčiny znečistenia a emisie by sa mali riešiť pri zdroji, a to najhospodárnejším a environmentálne najúčinnejším spôsobom.

(2) V smernici 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[16], sa stanovuje stratégia proti znečisťovaniu vôd. Táto stratégia zahŕňa na úrovni Únie identifikáciu prioritných látok spomedzi látok, ktoré spôsobujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia. V rozhodnutí 2455/2001/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zoznam prioritných látok v oblasti vodnej politiky[17], sa uvádza prvý zoznam 33 látok alebo skupín látok, ktoré boli zaradené medzi prioritné látky na úrovni Únie a ktoré sú v súčasnosti zahrnuté v prílohe X k smernici 2000/60/ES.

(3) V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky[18] sa v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice 2000/60/ES stanovujú environmentálne normy kvality (ENK) pre 33 prioritných látok určených v rozhodnutí 2455/2001/ES a 8 ďalších znečisťujúcich látok, ktoré už boli regulované na úrovni Únie.

(4) Komisia vykonala preskúmanie zoznamu prioritných látok podľa článku 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES a článku 8 smernice 2008/105/ES a dospela k záveru, že je vhodné zmeniť a doplniť zoznam prioritných látok určením nových látok, pre ktoré sa prednostne prijímajú opatrenia na úrovni Únie, stanovením environmentálnych noriem kvality pre tieto látky, aktualizáciou environmentálnych noriem kvality pre niektoré existujúce látky v súlade s vedeckým pokrokom a stanovením environmentálnych noriem kvality pre biotu pre niektoré existujúce a nové prioritné látky.

(5) Preskúmanie zoznamu prioritných látok podporili rozsiahle konzultácie s odborníkmi z útvarov Komisie, členských štátov, zo zainteresovaných strán a z Vedeckého výboru pre zdravotné a environmentálne riziká (ďalej len „VVZER“).

(6) Od prijatia smernice 2000/60/ES bolo prijatých mnoho aktov Únie, ktorými sa v súlade s článkom 16 tejto smernice zavádzajú opatrenia na kontrolu emisií jednotlivých prioritných látok. Okrem toho veľký počet opatrení na ochranu životného prostredia patrí do oblasti pôsobnosti ďalších iných právnych predpisov Únie. Preto by sa namiesto zavádzania nových regulačných opatrení mali uprednostniť vykonávanie a revízia existujúcich nástrojov. Zahrnutie látky do prílohy X k smernici 2000/60/ES nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS[19].

(7) Od odvodenia environmentálnych noriem kvality pre 33 prioritných látok, ktoré sú zahrnuté v prílohe X k smernici 2000/60/ES, bolo ukončených viacero hodnotení rizík podľa nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok[20], ktoré bolo neskôr nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES[21]. Environmentálne normy kvality pre niektoré existujúce látky je potrebné prepracovať, aby sa zaistila primeraná úroveň ochrany a aby sa environmentálne normy kvality aktualizovali podľa najnovších vedeckých a technických poznatkov, pokiaľ ide o riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia.

(8) Pomocou postupov špecifikovaných v článku 16 ods. 2 smernice 2000/60/ES boli určené ďalšie látky na úrovni Únie, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, a boli zaradené ako prioritné látky alebo prioritné nebezpečné látky a musia sa pridať do zoznamu prioritných látok. Pri odvodzovaní environmentálnych noriem kvality pre tieto látky sa zohľadnili najnovšie dostupné vedecké a technické informácie.

(9) Odvodenie environmentálnych noriem kvality pre prioritné nebezpečné látky zahŕňa spravidla vyššie úrovne neistoty než v prípade prioritných látok, ale napriek tomu environmentálne normy kvality ustanovujú kritérium na hodnotenie dodržiavania cieľa dobrého chemického stavu povrchových vôd, ktorý sa vymedzuje v článku 2 ods. 24 a článku 4 ods. 1 písm. a) bodoch ii) a iii) smernice 2000/60/ES. Konečným cieľom na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany životného prostredia a zdravia ľudí je však podľa ustanovení článku 4 ods. 1 písm. a) bodu iv) smernice 2000/60/ES zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.

(10) Vedecké poznatky o osude a účinkoch znečisťujúcich látok vo vode sa v posledných rokoch významne rozvinuli. Vieme viac o tom, v ktorej časti vodného prostredia (voda, sediment alebo biota, ďalej len „matrica“) sa látka pravdepodobne bude nachádzať, a teda, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude dať merať jej koncentrácia. Niektoré veľmi hydrofóbne látky sa akumulujú v biote a aj pri použití najpokročilejších analytických techník sa vo vode dajú len ťažko zistiť. Pre tieto látky by sa mali environmentálne normy kvality stanoviť v biote. Členské štáty by napriek tomu mali mať flexibilitu pri použití alternatívnych matríc (voda, sediment alebo biota) na monitorovanie, aby sa využila ich stratégia monitorovania a prispôsobila sa ich miestnym podmienkam, za predpokladu, že úroveň ochrany, ktorú poskytujú environmentálne normy kvality a systém monitorovania, je rovnako dobrá, ako tá, ktorú poskytujú environmentálne normy kvality a matrica stanovené v tejto smernici.

(11) V smernici Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd[22], sa stanovujú minimálne výkonnostné kritériá analytických metód používaných na sledovanie stavu vôd. Tieto kritéria zaisťujú zmysluplné a relevantné informácie z monitorovania, pretože vyžadujú používanie analytických metód, ktoré sú dostatočne citlivé na to, aby zabezpečili spoľahlivé zistenie a zmeranie akéhokoľvek prekročenia environmentálnych noriem kvality. Členské štáty by mali mať možnosť používať iné monitorovacie matrice ako matrice špecifikované v tejto smernici len vtedy, keď použitá analytická metóda spĺňa minimálne výkonnostné kritériá uvedené v článku 4 smernice 2009/90/ES pre príslušné environmentálne normy kvality a matricu, alebo ak je jej výkonnosť podstatne lepšia ako výkonnosť metódy použitej pre environmentálne normy kvality a matrice špecifikované v tejto smernici.

(12) Perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky (PBT) a ďalšie látky, ktoré sa správajú ako PBT látky, je možné už desaťročia nájsť vo vodnom prostredí na úrovniach, ktoré predstavujú významné riziko, napriek tomu, že už boli prijaté rozsiahle opatrenia na zníženie alebo odstránenie emisií. Niektoré majú aj schopnosť prenosu na dlhé vzdialenosti a v životnom prostredí sú prevažne ubikvitné. Niekoľko takýchto látok je medzi súčasnými a navrhovanými prioritnými nebezpečnými látkami a pre ich dlhodobú ubikvitu si niektoré z nich vyžadujú osobitnú pozornosť, pokiaľ ide o ich vplyv na prezentáciu chemického stavu podľa smernice 2000/60/ES a požiadavky na monitorovanie.

(13) Pokiaľ ide o prezentáciu chemického stavu podľa oddielu 1.4.3 prílohy V k smernici 2000/60/ES, členským štátom by sa malo umožniť prezentovať samostatne vplyv látok, ktoré sa správajú ako ubikvitné PBT látky, na chemický stav, aby sa nezakrývali zlepšenia kvality vody dosiahnuté v súvislosti s inými látkami. Okrem povinnej mapy výskytu všetkých látok by bolo dobré poskytnúť dve ďalšie mapy, z ktorých jedna by znázorňovala iba výskyt látok, ktoré sa správajú ako ubikvitné PBT látky, a jedna mapa by znázorňovala iné látky.

(14) Monitorovanie by sa malo prispôsobiť priestorovému a časovému rozsahu očakávaných zmien v koncentráciách. Vzhľadom na rozsiahlu distribúciu a dlhý čas obnovy očakávaný pri látkach, ktoré sa správajú ako ubikvitné PBT látky, by sa členským štátom malo umožniť obmedziť počet monitorovacích miest a/alebo frekvenciu monitorovania týchto látok, pokiaľ je k dispozícii štatisticky robustná monitorovacia základná úroveň.

(15) Osobitná pozornosť venovaná látkam správajúcim sa ako ubikvitné PBT látky nezbavuje Úniu ani členské štáty povinnosti prijímať dodatočné opatrenia k tým, ktoré už boli prijaté, vrátane opatrení na medzinárodnej úrovni na zníženie alebo odstránenie emisií, vypúšťania a únikov týchto látok, aby sa dosiahli ciele stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES.

(16) Na hodnotenie rizík na podporu výberu nových prioritných látok sú potrebné kvalitné údaje z monitorovania a údaje o ekotoxických účinkoch. Aj keď sa počas posledných rokov údaje z monitorovania získané od členských štátov významne zlepšili, z hľadiska kvality a pokrytia Únie nie sú vždy vhodné na dané účely. Údaje z monitorovania chýbajú najmä pre mnohé nové znečisťujúce látky, ktoré sa dajú vymedziť ako znečisťujúce látky, ktoré v súčasnosti nie sú zahrnuté v bežných monitorovacích programoch na úrovni Únie, ale ktoré by mohli v závislosti od ich potenciálnych (eko)toxických a zdravotných účinkov a od ich úrovní vo (vodnom) prostredí predstavovať významné riziko vyžadujúce reguláciu.

(17) Je potrebný nový mechanizmus, ktorý Komisii poskytne cielené kvalitné informácie z monitorovania koncentrácie látok vo vodnom prostredí, so zameraním sa na nové znečisťujúce látky a látky, v prípade ktorých dostupné údaje z monitorovania nemajú dostatočnú kvalitu na účely hodnotenia rizika. Nový mechanizmus by mal uľahčiť zber týchto informácií z povodí riek celej Únie. Mechanizmus by mal byť zameraný na obmedzený počet látok zahrnutých dočasne do zoznamu sledovaných látok a obmedzený počet monitorovacích miest, aby sa náklady na monitorovanie udržali na primeranej úrovni, ale mal by poskytovať reprezentatívne údaje, ktoré budú vhodné pre postup určovania látok ako prioritných látok alebo prioritných nebezpečných látok na úrovni Únie. Zoznam by mal byť dynamický, mal by odrážať nové informácie o potenciálnych rizikách, ktoré predstavujú nové znečisťujúce látky, a vyhnúť sa monitorovaniu látok dlhšie, než je potrebné.

(18) Požiadavky na oznamovanie uvedené v článku 3 smernice 2008/105/ES by sa mali zlúčiť s celkovými požiadavkami na predkladanie správ podľa článku 15 smernice 2000/60/ES, aby sa zjednodušili a zefektívnili povinnosti členských štátov v oblasti predkladania správ a zvýšil súlad s ďalšími súvisiacimi prvkami vodného hospodárstva.

(19) Komisia prijatím tohto návrhu a predložením správy Európskemu parlamentu a Rade ukončila prvé preskúmanie zoznamu prioritných látok, ako sa vyžaduje v článku 8 smernice 2008/105/ES. Jeho súčasťou bolo preskúmanie látok uvedených v prílohe III k uvedenej smernici, z ktorých niektoré boli určené ako prioritné látky alebo prioritné nebezpečné látky. Na zaradenie ostatných látok medzi prioritné látky nie je v súčasnosti dostatok dôkazov. Možnosť, že sa môžu získať nové informácie o týchto látkach znamená, že tieto látky nie sú vylúčené z budúceho preskúmania, ako je to v prípade ostatných látok, ktoré sa posudzovali, ale neboli v súčasnom preskúmaní určené ako prioritné látky alebo prioritné nebezpečné látky. Preto príloha III k smernici 2008/105/ES zastarala a mala by sa vypustiť. V súlade s tým by sa mal zmeniť a doplniť článok 8 uvedenej smernice. Týka sa to aj dátumu predkladania správy Európskemu parlamentu a Rade.

(20) Právomoc na prijímanie aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o aktualizáciu metód uplatňovania environmentálnych noriem kvality stanovených v smernici, s cieľom včas reagovať na príslušný technický a vedecký pokrok v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

(21) Okrem toho by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o vypracovanie zoznamu sledovaných látok, s cieľom zlepšiť informačnú bázu na určovanie prioritných látok v budúcnosti, najmä v súvislosti s novými znečisťujúcimi látkami. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia v rámci prípravnej činnosti viedla náležité konzultácie, a to aj na odbornej úrovni.

(22) Komisia by pri príprave a tvorbe delegovaných aktov mala zaistiť súbežné, rýchle a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(23) Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre vykonávanie tejto smernice, jednotné metódy monitorovania používané na sledovanie látok uvedených v zozname sledovaných látok a jednotné formáty pre predkladanie správ o údajoch a informáciách z monitorovania Komisii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[23].

(24) Vzhľadom na to, že cieľ tejto smernice, t. j. dosiahnutie dobrého chemického stavu povrchových vôd ustanovením environmentálnych noriem kvality pre prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky, sa nedá uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto sa dá z dôvodu zachovania rovnakej úrovne ochrany povrchových vôd v celej Únii účinnejšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ktorá je stanovená v uvedenom článku, táto smernica neprekračuje rámec, ktorý je potrebný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25) Smernica 2000/60/ES a smernica 2008/105/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Príloha X k smernici 2000/60/ES sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tejto smernici.

Článok 2

Smernica 2008/105/ES sa mení a dopĺňa takto:

1. Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú vymedzenia pojmov ustanovené v článku 2 smernice 2000/60/EHS a v článku 2 smernice 2009/90/ES.

Okrem toho sa uplatňuje aj toto vymedzenie pojmu:

‚Matrica‘ znamená zložku vodného prostredia, ktorou môže byť voda, sediment alebo biota.“

2. Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

1.       Členské štáty v súlade s článkom 1 tejto smernice a článkom 4 smernice 2000/60/ES uplatňujú pre útvary povrchových vôd environmentálne normy kvality stanovené v časti A prílohy I k tejto smernici.

Členské štáty uplatňujú ENK pre útvary povrchových vôd v súlade s požiadavkami stanovenými v časti B prílohy I. [Poznámka: tento odsek nie je zmenený a doplnený.]

2.       Pre látky uvedené pod číslami 5, 15, 16, 17, 21, 28, 34, 35, 37, 43 a 44 v časti A prílohy I členské štáty uplatňujú environmentálne normy kvality pre biotu stanovené v časti A prílohy I. Pre ostatné látky členské štáty uplatňujú environmentálne normy kvality pre vodu stanovené v časti A prílohy I.

3.       Členské štáty majú možnosť uplatňovať environmentálne normy kvality pre inú matricu, než je matrica špecifikovaná v odseku 2.

Členské štáty, ktoré využijú túto možnosť uplatnia príslušné environmentálne normy kvality stanovené v časti A prílohy I alebo, ak príloha neobsahuje environmentálne normy kvality pre príslušnú matricu, stanovia také environmentálne normy kvality, ktoré zaistia prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany ako environmentálne normy kvality stanovené v tejto prílohe.

Členské štáty môžu využiť túto možnosť len vtedy, keď použitá analytická metóda pre vybranú matricu spĺňa minimálne výkonnostné kritériá stanovené v článku 4 smernice Komisie 2009/90/ES(*) alebo keď tieto kritériá nie sú splnené pre žiadnu matricu, výkonnosť metódy je podstatne lepšia než výkonnosť metódy použitej pre matricu stanovenú v odseku 2.

4.       V súvislosti s látkami, pri ktorých sa uplatňujú environmentálne normy kvality pre sediment a/alebo biotu, členské štáty monitorujú látku v príslušnej matrici aspoň raz za rok, pokiaľ technické poznatky a odborný posudok neoprávňujú zvoliť iný interval.

5.       Členské štáty zahrnú do aktualizovaných plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia vypracovaných v súlade s článkom 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES:

a)      tabuľku s limitmi kvantifikácie použitých analytických metód a informácie o výkonnosti týchto metód vzhľadom na kritériá stanovené v článku 4 smernice Komisie 2009/90/ES;

b)       pre látky, pri ktorých sa využíva možnosť uvedená v odseku 3:

i)        dôvody a podklady na využitie tejto možnosti;

ii)       v prípade potreby, stanovené alternatívne environmentálne normy kvality, dôkaz, že zaistia prinajmenšom rovnakú ochranu, vrátane údajov a metodiky, podľa ktorej boli alternatívne environmentálne normy kvality odvodené, a kategórie povrchových vôd, na ktoré by sa mali uplatňovať;

iii)      pre porovnanie s informáciami uvedenými v písmene a) odseku 5 tohto článku limity kvantifikácie analytických metód pre matricu alebo matrice špecifikované v časti A prílohy I k tejto smernici vrátane informácií o výkonnosti týchto metód vzhľadom na kritériá stanovené v článku 4 smernice Komisie 2009/90/ES;

c)      odôvodnenie použitej frekvencie monitorovania v súlade s odsekom 4, ak sú intervaly monitorovania dlhšie ako 1 rok.

6.       Členské štáty zabezpečia na základe monitorovania stavu vody vykonávaného v súlade s článkom 8 smernice 2000/60/ES analýzu dlhodobých trendov koncentrácií tých prioritných látok uvedených časti A prílohy I, ktoré majú tendenciu akumulovať sa v sedimente a/alebo biote, pričom sa osobitná pozornosť venuje látkam pod číslom 2, 5, 6, 7, 12, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 26, 28, 30, 34, 35, 36, 37, 43 a 44. Za podmienok článku 4 smernice 2000/60/ES prijmú opatrenia zamerané na zabezpečenie toho, aby sa takéto koncentrácie v sedimente a/alebo príslušnej biote výrazne nezvyšovali. [Poznámka: zmena a doplnenie zahŕňa len doplnenie odkazov na nové prioritné látky (30 až 44).]

Členské štáty určia frekvenciu monitorovania v sedimente a/alebo v biote tak, aby bol zaistený dostatok údajov pre spoľahlivú analýzu dlhodobých trendov. Monitorovanie by malo v zásade prebiehať každé tri roky, pokiaľ technické poznatky a odborné posúdenie neoprávnia zvoliť inú frekvenciu monitorovania. [Poznámka: tento odsek nie je zmenený a doplnený.]

7.       Komisia preskúma technický a vedecký pokrok vrátane záverov hodnotení rizík uvedených v článku 16 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2000/60/ES a informácie o registrácii látok sprístupnené verejnosti podľa článku 119 nariadenia (ES) č. 1907/2006 a v prípade potreby navrhne revíziu ENK stanovených v časti A prílohy I k tejto smernici v súlade s postupom ustanoveným v článku 294 zmluvy a podľa harmonogramu ustanoveného v článku 16 ods. 4 smernice 2000/60/ES. [Poznámka: tento odsek nie je zmenený a doplnený.]

8.       Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10 o zmenách a doplneniach bodu 3 časti B prílohy I k tejto smernici.

_________

(*)     Ú. v. EÚ L 201, 1.8.2009, s. 36.“

3. Odsek 4 článku 4 a odsek 6 článku 5 sa vypúšťajú.

4. Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Preskúmanie prílohy X k smernici 2000/60/ES

Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch pravidelného preskúmania prílohy X k smernici 2000/60/ES, ako je ustanovené v článku 16 ods. 4 uvedenej smernice. K správe v prípade potreby priloží príslušné návrhy, najmä návrhy na identifikáciu nových prioritných látok alebo prioritných nebezpečných látok alebo na identifikáciu určitých prioritných látok ako prioritných nebezpečných látok, ako aj návrhy na určenie príslušných environmentálnych noriem kvality pre povrchové vody, sediment alebo biotu.“

5. Vkladá sa tento článok 8a:

„Článok 8a

Osobitné ustanovenia pre látky, ktoré sa správajú ako ubikvitné perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky

V prípade látok uvedených pod číslami 5, 21, 28, 30, 35, 37, 43 a 44 v časti A prílohy I k tejto smernici, členské štáty môžu:

a) prezentovať informácie o chemickom stave oddelene od stavu v prípade ostatných látok v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia vypracovaných podľa článku 13 smernice 2000/60/ES bez toho, aby bola dotknutá platnosť požiadaviek uvedených v oddiele 1.4.3 prílohy V k tejto smernici týkajúcich sa prezentácie celkového chemického stavu, a/alebo

b) monitorovať menej intenzívne než sa vyžaduje pre prioritné látky v súlade s článkom 3 ods. 4 tejto smernice a prílohy V k smernici 2000/60/ES za predpokladu, že monitorovanie je reprezentatívne a že už existuje štatisticky robustná základná úroveň týkajúca sa prítomnosti týchto látok vo vodnom prostredí, ktorá sa vzťahuje prinajmenšom na jeden šesťročný plánovací cyklus vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Prvý odsek sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá platnosť cieľov a povinností stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a), v článku 11 ods. 3 písm. k) a v článku 16 ods. 6 smernice 2000/60/ES.“

6. Vkladá sa tento článok 8b:

„Článok 8b

Zoznam sledovaných látok

1.       Komisia vypracuje zoznam sledovaných látok, pre ktoré sa budú zbierať údaje z monitorovania v celej Únii s cieľom podporiť budúci postup určovania látok ako prioritných látok alebo prioritných nebezpečných látok v súlade s článkom 16 ods. 2 smernice 2000/60/ES.

Zoznam sledovaných látok nebude obsahovať v ľubovoľnom danom čase viac ako 25 látok alebo skupín látok a pre každú látku v ňom bude uvedená monitorovacia matrica. Látky sa vyberajú spomedzi tých látok, v prípade ktorých dostupné informácie naznačujú, že by mohli predstavovať významné riziko na úrovni Únie pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia. Komisia pri výbere látok do zoznamu sledovaných látok zohľadňuje všetky dostupné informácie vrátane výskumných projektov, programov členských štátov na charakterizáciu a monitorovanie podľa článkov 5 a 8 smernice 2000/60/ES a informácií o výrobných objemoch, spôsoboch používania, koncentrácií v životnom prostredí a účinkoch vrátane informácií zozbieraných v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES, 2001/82/ES* a 2001/83/ES** a nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 a č. 1107/2009***.

2.       Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10 týkajúce sa vypracovania zoznamu sledovaných látok, ktorý sa uvádza v odseku 1 tohto článku.

3.       Komisia vypracuje prvý zoznam sledovaných látok uvedený v odseku 1 do […][24].

4.       Členské štáty monitorujú každú látku uvedenú v zozname sledovaných látok na vybraných reprezentatívnych monitorovacích staniciach počas minimálne 12 mesačného obdobia začínajúceho do 3 mesiacov od zaradenia látky do zoznamu sledovaných látok.

Každý členský štát vyberie v geografickej oblasti s priemernou rozlohou 15 000 km2 aspoň jednu stanicu, pričom v každom členskom štáte musí byť aspoň jedna stanica.

Pri výbere reprezentatívnych staníc, monitorovacích frekvencií a časovania pre každú látku, členské štáty zohľadnia spôsoby používania tejto látky. Frekvencia monitorovania nesmie byť menšia než jedenkrát za rok.

5.       Členské štáty oznamujú výsledky monitorovania vykonávaného podľa odseku 4 Komisii počas 18 mesiacov od zaradenia látky do zoznamu sledovaných látok a následne každých 12 mesiacov, kým látka zostáva na zozname. Správa obsahuje informácie o zástupcoch stanice a o stratégii monitorovania.

6.       Komisia môže prijať vykonávacie akty ustanovujúce technické špecifikácie pre monitorovanie látok uvedených v zozname sledovaných látok a technické formáty pre podávanie správ o výsledkoch monitorovania a súvisiacich informáciách Komisii. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2.

*        Ú. v. EÚ L 311, 28.11.2001, s. 1.

**      Ú. v. EÚ L 311, 28.11.2001, s. 67.

***    Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.“

7. Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

1. Komisii pomáha výbor ustanovený podľa článku 21 ods. 1 smernice 2000/60/ES. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.(*)

2.       Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*)     Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.“

8. Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 8 a v článku 8b ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od […][25].

3. Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 8 a článku 8b ods. 2 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 8 a článku 8b ods. 2 nadobudne účinnosť len v prípade, ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevznesú námietku do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

9. Časť A v prílohe I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tejto smernici.

10. V prílohe I sa bod 2 časti B nahrádza takto:

„2. Stĺpce 6 a 7 tabuľky: Pre ktorýkoľvek útvar povrchovej vody znamená uplatňovanie NPK-ENK to, že nameraná koncentrácia na žiadnom reprezentatívnom monitorovacom mieste v rámci vodného útvaru neprekročí túto normu.

Členské štáty však môžu v súlade s prílohou V oddielom 1.3.4 smernice 2000/60/ES zaviesť štatistické metódy, napríklad výpočet percentilu, aby zabezpečili prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti pri určovaní súladu s NPK-ENK. V tomto prípade musia tieto štatistické metódy spĺňať podrobné pravidlá stanovené v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2 tejto smernice.

11. Prílohy II a III sa vypúšťajú.

Článok 3

1.       Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [...][26]. Znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.       Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 31. 1. 2012

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA I

„PRÍLOHA X ZOZNAM PRIORITNÝCH LÁTOK V OBLASTI VODNEJ POLITIKY

Číslo || Číslo CAS1 || Číslo EÚ2 || Názov prioritnej látky3 || Identifikovaná ako prioritná nebezpečná látka

(1) 15972-60-8 || 240-110-8 || alachlór ||

(2) 120-12-7 || 204-371-1 || antracén || X

(3) 1912-24-9 || 217-617-8 || atrazín ||

(4) 71-43-2 || 200-753-7 || benzén ||

(5) neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || brómované difenylétery || X4

(6) 7440-43-9 || 231-152-8 || kadmium a jeho zlúčeniny || X

(7) 85535-84-8 || 287-476-5 || chlóralkány, C10-13 || X

(8) 470-90-6 || 207-432-0 || chlorfénvinfos ||

(9) 2921-88-2 || 220-864-4 || chlórpyrifos (chlórpyrifosetyl) ||

(10) 107-06-2 || 203-458-1 || 1,2-dichlóretán ||

(11) 75-09-2 || 200-838-9 || dichlórmetán ||

(12) 117-81-7 || 204-211-0 || bis(2-etylhexyl)ftalát (DEHP) || X

(13) 330-54-1 || 206-354-4 || diurón ||

(14) 115-29-7 || 204-079-4 || endosulfán || X

(15) 206-44-0 || 205-912-4 || fluorantén5 ||

(16) 118-74-1 || 204-273-9 || hexachlórbenzén || X

(17) 87-68-3 || 201-765-5 || hexachlórbutadién || X

(18) 608-73-1 || 210-168-9 || hexachlórcyklohexán || X

(19) 34123-59-6 || 251-835-4 || izoproturón ||

(20) 7439-92-1 || 231-100-4 || olovo a jeho zlúčeniny ||

(21) 7439-97-6 || 231-106-7 || ortuť a jej zlúčeniny || X

(22) 91-20-3 || 202-049-5 || naftalén ||

(23) 7440-02-0 || 231-111-4 || nikel a jeho zlúčeniny ||

(24) neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || nonylfenoly || X6

(25) neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || oktylfenoly7 ||

(26) 608-93-5 || 210-172-0 || pentachlórbenzén || X

(27) 87-86-5 || 201-778-6 || pentachlórfenol ||

(28) neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || polyaromatické uhľovodíky (PAH)8 || X

(29) 122-34-9 || 204-535-2 || simazín ||

(30) neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || zlúčeniny tributylcínu || X9

(31) 12002-48-1 || 234-413-4 || trichlórbenzény ||

(32) 67-66-3 || 200-663-8 || trichlórmetán (chloroform) ||

(33) 1582-09-8 || 216-428-8 || trifluralín || X

(34) 115-32-2 || 204-082-0 || dikofol || X

(35) 1763-23-1 || 217-179-8 || kyselina heptadekafluóroktán-1-sulfónová a jej deriváty (PFOS) || X

(36) 124495-18-7 || neuplatňuje sa || chinoxyfén || X

(37) neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || dioxíny a príbuzné zlúčeniny || X10

(38) 74070-46-5 || 277-704-1 || aklonifen ||

(39) 42576-02-3 || 255-894-7 || bifenox ||

(40) 28159-98-0 || 248-872-3 || cybutrín ||

(41) 52315-07-8 || 257-842-9 || cypermetrín11 ||

(42) 62-73-7 || 200-547-7 || dichlórvos ||

(43) neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || hexabrómcyklododekán (HBCDD) || X12

(44) 76-44-8 / 1024-57-3 || 200-962-3 / 213-831-0 || heptachlór a heptachlór epoxid || X

(45) 886-50-0 || 212-950-5 || terbutrín ||

(46) 57-63-6 || 200-342-2 || 17-alfa-etinylestradiol13 ||

(47) 50-28-2 || 200-023-8 || 17-beta-estradiol13 ||

(48) 15307-79-6 || 239-346-4 || diklofenak sodný13 ||

__________________________

1             CAS: Chemical Abstracts Service (Služba pre chemické abstrakty)

2             Číslo EÚ: Európsky zoznam existujúcich komerčných chemických látok (EINECS) alebo Európsky zoznam oznámených chemických látok (ELINCS).

3             V prípade, keď boli vybrané skupiny látok, v kontexte stanovenia environmentálnych noriem kvality sú vymedzené typické jednotlivé zastupujúce látky, pokiaľ sa výslovne neuvádza inak.

4             Len tetra-, penta-, hexa- a heptabrómdifenyléter (čísla CAS 93703-48-1, 32534-81-9, 36483-60-0, 68928-80-3 v uvedenom poradí).

5             Fluorantén je na zozname ako indikátor iných, nebezpečnejších polyaromatických uhľovodíkov.

6             Nonylfenol (CAS 25154-52-3, EÚ 246-672-0) vrátane izomérov 4-nonylfenol (CAS 104-40-5, EÚ 203-199-4) a 4-nonylfenol (nonyl rozvetvený) (CAS 84852-15-3, EÚ 284-325-5).

7             Oktylfenol (CAS 1806-26-4, EÚ 217-302-5) vrátene izoméru 4-(1,1',3,3'-tetrametylbutyl)fenol (CAS 140-66-9, EÚ 205-426-2).

8             Vrátane benzo(a)pyrénu (CAS 50-32-8, EÚ 200-028-5), benzo(b)fluoranténu (CAS 205-99-2, EÚ 205-911-9), benzo(g,h,i)perylénu (CAS 191-24-2, EÚ 205-883-8), benzo(k)fluoranténu (CAS 207-08-9, EÚ 205-916-6), indeno(1,2,3-cd)pyrénu (CAS 193-39-5, EÚ 205-893-2) a s vylúčením antracénu, fluoranténu a naftalénu, ktoré sú uvedené samostatne.

9             Vrátane katiónu tributylcínu (CAS 36643-28-4).

10            Zahrnuté sú tieto zlúčeniny:

7 polychlórovaných dibenzo-para-dioxínov (PCDD): 2,3,7,8-T4CDD (CAS 1746-01-6), 1,2,3,7,8-P5CDD (CAS 40321-76-4), 1,2,3,4,7,8-H6CDD (CAS 39227-28-6), 1,2,3,6,7,8-H6CDD (CAS 57653-85-7), 1,2,3,7,8,9-H6CDD (CAS 19408-74-3), 1,2,3,4,6,7,8-H7CDD (CAS 35822-46-9), 1,2,3,4,6,7,8,9-O8CDD (CAS 3268-87-9)

10 polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF): 2,3,7,8-T4CDF (CAS 51207-31-9), 1,2,3,7,8-P5CDF          (CAS 57117-41-6), 2,3,4,7,8-P5CDF (CAS 57117-31-4), 1,2,3,4,7,8-H6CDF (CAS 70648-26-9), 1,2,3,6,7,8-H6CDF (CAS 57117-44-9), 1,2,3,7,8,9-H6CDF (CAS 72918-21-9), 2,3,4,6,7,8-H6CDF (CAS 60851-34-5), 1,2,3,4,6,7,8-H7CDF (CAS 67562-39-4), 1,2,3,4,7,8,9-H7CDF (CAS 55673-89-7), 1,2,3,4,6,7,8,9-O8CDF (CAS 39001-02-0)

12 dioxínom podobných polychlórovaných bifenylov (PCB-DL): 3,3’,4,4’-T4CB (PCB 77, CAS 32598-13-3), 3,3’,4’,5-T4CB (PCB 81, CAS 70362-50-4), 2,3,3',4,4'-P5CB (PCB 105, CAS 32598-14-4), 2,3,4,4',5-P5CB (PCB 114, CAS 74472-37-0), 2,3',4,4',5-P5CB (PCB 118, CAS 31508-00-6), 2,3',4,4',5'-P5CB (PCB 123, CAS 65510-44-3), 3,3’,4,4’,5-P5CB (PCB 126, CAS 57465-28-8), 2,3,3',4,4',5-H6CB (PCB 156, CAS 38380-08-4), 2,3,3',4,4',5'-H6CB (PCB 157, CAS 69782-90-7), 2,3',4,4',5,5'-H6CB (PCB 167, CAS 52663-72-6), 3,3’,4,4’,5,5’-H6CB (PCB 169, CAS 32774-16-6), 2,3,3',4,4',5,5'-H7CB (PCB 189, CAS 39635-31-9).

11            Zahrnutých je osem izomérov, ktoré prispievajú k CAS 52315-07-8, a preto aj k CAS 67375-30-8 (alfa-cypermetrín).

12            Zahrnuté sú 1,3,5,7,9,11-Hexabrómcyklododekán (CAS 25637-99-4), 1,2,5,6,9,10-hexabrómcyklododekán (CAS 3194-55-6), alfa-hexabrómcyklododekán (CAS 134237-50-6), beta-hexabrómcyklododekán (CAS 134237-51-7) a gama- hexabrómcyklododekán (CAS 134237-52-8).

13            Tieto látky sa do prílohy X zahŕňajú bez toho, aby boli dotknuté nariadenie (ES) č. 726/2004, smernica 2001/83/ES a smernica 2001/82/ES.“

Príloha II

„ČASŤ A: ENVIRONMENTÁLNE Normy kvality (ENK)

RP: ročný priemer.

NPK: najvyššia prípustná koncentrácia.

Jednotka:          [µg/l] pre stĺpce (4) až (7)

            [µg/kg hmotnosť za mokra] pre stĺpec (8)

(1) (2) || (3) || (4) || (5) || (6) || (7) || (8)

Číslo || Názov látky || Číslo CAS1 || RP-ENK2 Vnútrozemské povrchové vody3 || RP-ENK2 Ostatné povrchové vody || NPK-ENK4 Vnútrozemské povrchové vody3 || NPK-ENK4 Ostatné povrchové vody || ENK Biota12

(1) alachlór || 15972‑60‑8 || 0,3 || 0,3 || 0,7 || 0,7 ||

(2) antracén || 120‑12‑7 || 0,1 || 0,1 || 0,1 || 0,1 ||

(3) atrazín || 1912‑24‑9 || 0,6 || 0,6 || 2,0 || 2,0 ||

(4) benzén || 71‑43‑2 || 10 || 8 || 50 || 50 ||

(5) brómované difenylétery5 || 32534‑81‑9 || 4,9 10-8 || 2,4 10-9 || 0,14 || 0,014 || 0,0085

(6) kadmium a jeho zlúčeniny (v závislosti od tried tvrdosti vody) 6 || 7440‑43‑9 || ≤ 0,08 (trieda 1) 0,08 (trieda 2) 0,09 (trieda 3) 0,15 (trieda 4) 0,25 (trieda 5) || 0,2 || ≤ 0,45 (trieda 1) 0,45 (trieda 2) 0,6 (trieda 3) 0,9 (trieda 4) 1,5 (trieda 5) || ≤ 0,45 (trieda 1) 0,45 (trieda 2) 0,6 (trieda 3) 0,9 (trieda 4) 1,5 (trieda 5) ||

(6a) tetrachlórmetán7 || 56‑23‑5 || 12 || 12 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(7) C10-13 chlóralkány8 || 85535‑84‑8 || 0,4 || 0,4 || 1,4 || 1,4 ||

(8) chlorfénvinfos || 470‑90‑6 || 0,1 || 0,1 || 0,3 || 0,3 ||

(9) chlórpyrifos (chlórpyrifosetyl) || 2921‑88‑2 || 0,03 || 0,03 || 0,1 || 0,1 ||

(9a) cyklodiénové pesticídy: aldrín7 dieldrín7 endrín7 izodrín7 || 309‑00‑2 60‑57‑1 72‑20‑8 465‑73‑6 || Σ = 0,01 || Σ = 0,005 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(9b) DDT spolu7,9 || neuplatňuje sa || 0,025 || 0,025 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

para-para-DDT7 || 50‑29‑3 || 0,01 || 0,01 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(10) 1,2-dichlóretán || 107‑06‑2 || 10 || 10 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(11) dichlórmetán || 75‑09‑2 || 20 || 20 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(12) bis(2-etylhexyl)ftalát (DEHP) || 117‑81‑7 || 1,3 || 1,3 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(13) diurón || 330‑54‑1 || 0,2 || 0,2 || 1,8 || 1,8 ||

(14) endosulfán || 115‑29‑7 || 0,005 || 0,0005 || 0,01 || 0,004 ||

(15) fluorantén || 206‑44‑0 || 0,0063 || 0,0063 || 0,12 || 0,12 || 30

(16) hexachlórbenzén || 118‑74‑1 || || || 0,05 || 0,05 || 10

(17) hexachlórbutadién || 87‑68‑3 || || || 0,6 || 0,6 || 55

(18) hexachlórcyklohexán || 608‑73‑1 || 0,02 || 0,002 || 0,04 || 0,02 ||

(19) izoproturón || 34123‑59‑6 || 0,3 || 0,3 || 1,0 || 1,0 ||

(20) olovo a jeho zlúčeniny || 7439‑92‑1 || 1,213 || 1,3 || 14 || 14 ||

(21) ortuť a jej zlúčeniny || 7439‑97‑6 || || || 0,07 || 0,07 || 20

(22) naftalén || 91‑20‑3 || 2 || 2 || 130 || 130 ||

(23) nikel a jeho zlúčeniny || 7440‑02‑0 || 413 || 8,6 || 34 || 34 ||

(24) nonylfenoly (4-nonylfenol) || 84852-15-3 || 0,3 || 0,3 || 2,0 || 2,0 ||

(25) oktylfenoly (4-(1,1’,3,3’-tetrametylbutyl)fenol) || 140‑66‑9 || 0,1 || 0,01 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(26) pentachlórbenzén || 608‑93‑5 || 0,007 || 0,0007 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(27) pentachlórfenol || 87‑86‑5 || 0,4 || 0,4 || 1 || 1 ||

(28) polyaromatické uhľovodíky (PAH)11 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

benzo(a)pyrén || 50-32-8 || 1,7 10-4 || 1,7 10-4 || 0,27 || 0,027 || 2 pre ryby 5 pre kôrovce a hlavonožce 10 pre mäkkýše

benzo(b)fluorantén || 205‑99‑2 || 0,017 || 0,017

benzo(k)fluorantén || 207‑08‑9 || 0,017 || 0,017

benzo(g,h,i)perylén || 191‑24‑2 || 8,2 10-3 || 8,2 10-4

indeno(1,2,3-cd)pyrén || 193-39-5 || ||

(29) simazín || 122‑34‑9 || 1 || 1 || 4 || 4 ||

(29a) tetrachlóretylén7 || 127‑18‑4 || 10 || 10 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(29b) trichlóretylén7 || 79‑01‑6 || 10 || 10 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(30) zlúčeniny tributylcínu (katión tributylcínu) || 36643-28-4 || 0,0002 || 0,0002 || 0,0015 || 0,0015 ||

(31) trichlórbenzény || 12002-48-1 || 0,4 || 0,4 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(32) trichlórmetán || 67-66-3 || 2,5 || 2,5 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(33) trifluralín || 1582-09-8 || 0,03 || 0,03 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(34) dikofol || 115-32-2 || 1,3 10-3 || 3,2 10-5 || neuplatňuje sa10 || neuplatňuje sa10 || 33

(35) kyselina heptadekafluóroktán-1-sulfónová a jej deriváty (PFOS) || 1763-23-1 || 6,5 10-4 || 1,3 10-4 || 36 || 7,2 || 9,1

(36) chinoxyfén || 124495-18-7 || 0,15 || 0,015 || 2,7 || 0,54 ||

(37) dioxíny a príbuzné zlúčeniny || pozri poznámku pod čiarou 10 v prílohe X k smernici 2000/60/ES || || || || || súčet PCDD+PCDF+PCB-DL 0,008 µg.kg-1 TEQ14

(38) aklonifen || 74070-46-5 || 0,12 || 0,012 || 0,12 || 0,012 ||

(39) bifenox || 42576-02-3 || 0,012 || 0,0012 || 0,04 || 0,004 ||

(40) cybutrín || 28159-98-0 || 0,0025 || 0,0025 || 0,016 || 0,016 ||

(41) cypermetrín || 52315-07-8 || 8 10-5 || 8 10-6 || 6 10-4 || 6 10-5 ||

(42) dichlórvos || 62-73-7 || 6 10-4 || 6 10-5 || 7 10-4 || 7 10-5 ||

(43) hexabrómcyklododekán (HBCDD) || pozri poznámku pod čiarou 12 v prílohe X k smernici 2000/60/ES || 0,0016 || 0,0008 || 0,5 || 0,05 || 167

(44) heptachlór a heptachlór epoxid || 76-44-8 / 1024-57-3 || 2 10-7 || 1 10-8 || 3 10-4 || 3 10-5 || 6,7 10-3

(45) terbutrín || 886-50-0 || 0,065 || 0,0065 || 0,34 || 0,034 ||

(46) 17-alfa-etinylestradiol || 57-63-6 || 3,5 10-5 || 7 10-6 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(47) 17-beta-estradiol || 50-28-2 || 4 10-4 || 8 10-5 || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa ||

(48) diklofenak sodný || 15307-79-6 || 0,1 || 0,01 || neuplatňuje sa10 || neuplatňuje sa10 ||

__________________________

1                 CAS: Chemical Abstracts Service (Služba pre chemické abstrakty)

2             Tento parameter predstavuje environmentálnu normu kvality vyjadrenú ako priemernú ročnú hodnotu (RP-ENK). Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňuje sa na celkovú koncentráciu všetkých izomérov.

3             Vnútrozemské povrchové vody zahŕňajú rieky a jazerá a súvisiace umelé alebo výrazne zmenené vodné útvary.

4             Tento parameter predstavuje environmentálnu normu kvality vyjadrenú ako najvyššiu prípustnú koncentráciu (NPK-ENK). Ak majú NPK-ENK označenie „neuplatňuje sa“, hodnoty RP-ENK sa považujú za ochranné hodnoty proti krátkodobému najväčšiemu znečisteniu pri nepretržitom vypúšťaní, pretože sú výrazne nižšie ako hodnoty odvodené na základe akútnej toxicity.

5             Pokiaľ ide o skupinu prioritných látok zahrnutých v brómovaných difenyléteroch (č. 5), environmentálne normy kvality by sa mali porovnať so súčtom koncentrácií kongenérov uvedených pod číslami 28, 47, 99, 100, 153 a 154.

6             Pokiaľ ide o kadmium a jeho zlúčeniny (č. 6), hodnoty environmentálnych noriem kvality kolíšu v závislosti od tvrdosti vody a sú kategorizované do piatich tried (trieda 1: < 40 mg CaCO3/l, trieda 2: 40 až < 50 mg CaCO3/l, trieda 3: 50 až < 100 mg CaCO3/l, trieda 4: 100 až < 200 mg CaCO3/l a trieda 5: ≥ 200 mg CaCO3/l).

7             Táto látka nie je prioritnou látkou, ale jednou z ďalších znečisťujúcich látok, ktoré majú rovnaké environmentálne normy kvality ako environmentálne normy kvality stanovené v právnych predpisoch, ktoré sa uplatňovali do 13. januára 2009.

8             Pre túto skupinu látok sa neuvádza žiadny indikatívny ukazovateľ. Indikatívne ukazovatele sa musia vymedziť prostredníctvom analytickej metódy.

9             Do celkového DDT patria spoločne tieto izoméry 1,1,1-trichlór-2,2-bis(p-chlórfenyl)etán (číslo CAS 50-29-3; číslo EÚ 200-024-3); 1,1,1-trichlór-2 (o-chlórfenyl)-2-(p-chlórfenyl)etán (číslo CAS 789-02-6; číslo EÚ 212-332-5); 1,1-dichlór-2,2-bis (p-chlórfenyl)etylén (číslo CAS 72-55-9; číslo EÚ 200-784-6) a 1,1-dichlór-2,2 bis(p-chlórfenyl)etán (číslo CAS 72-54-8; číslo EÚ 200-783-0).

10            Na stanovenie NPK-ENK pre tieto látky nie sú k dispozícii dostatočné informácie.

11            Pokiaľ ide o skupinu prioritných látok polyaromatických uhľovodíkov (PAH) (č. 28), environmentálna norma kvality pre biotu je založená na toxicite benzo(a)pyrénu, ktorý by sa mal merať ako indikátor ďalších PAH a ktorého koncentrácia by sa mala porovnať s environmentálnou normou kvality. Zodpovedajúca hodnota je RP-ENK vo vode.

12            Pokiaľ nie je výslovne uvedené inak, environmentálna norma kvality pre biotu sa vzťahuje na ryby.

13            Tieto environmentálne normy kvality sa vzťahujú na biologicky dostupné koncentrácie látok.

14            PCDD: polychlórované dibenzo-para-dioxíny PCDF: polychlórované dibenzofurány; PCB-DL: dioxínom podobné polychlórované bifenyly; TEQ: toxické ekvivalenty.

[1]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:02000L0060-20090113:EN:NOT

[2]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84). http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32008L0105:EN:NOT

[3]               Norma environmentálnej kvality znamená koncentráciu konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, sedimentoch alebo živých organizmoch, ktorá sa nesmie prekročiť z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia (článok 2 ods. 35 rámcovej smernice o vode).

[4]               Biota sa vzťahuje na akékoľvek skupiny žijúcich vodných organizmov, ktoré je možné analyzovať a využívať ako ukazovatele znečistenia, napríklad ryby, slávky, bezstavovce atď.

[5]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1). http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32006R1907:EN:NOT

[6]               Rozhodnutie 1600/2002/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1). http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2002:242:0001:0015:EN:PDF

[7]               http://ec.europa.eu/environment/water/water-framework/objectives/implementation_en.htm

[8]               Výbor VVZER je jedným z vedeckých výborov, ktoré Komisii poskytujú nezávislé poradenstvo. Výbor tvorí 17 vedeckých pracovníkov. Viac informácií nájdete na adrese              http://ec.europa.eu/health/scientific_committees/environmental_risks/index_en.htm

[9]               Zmluva č. 070307/2009/547548/SER/D1.

[10]             Niektoré podporné informácie pre štúdiu týkajúce sa existujúcich látok, ktoré sa preskúmavajú, pripravila druhá poradenská a konzultačná spoločnosť WRc (so vstupnými údajmi od Milieu).

[11]             Smernica Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd (Ú. v. EÚ L 201, 1.8.2009, s. 36). http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:201:0036:0038:EN:PDF

[12]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:055:0013:0018:EN:PDF

[13]             Zmeny majú vplyv na tieto existujúce látky: číslo 2 (antracén), 5 (brómované difenylétery), 15 (fluorantén), 20 (olovo a jeho zlúčeniny), 22 (naftalén), 23 (nikel a jeho zlúčeniny) a 28 (polyaromatické uhľovodíky).

[14]             Ú. v. EÚ C, , s. .

[15]             Ú. v. EÚ C, , s. .

[16]             Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

[17]             Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1.

[18]             Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84.

[19]             Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

[20]             Ú. v. ES L 84, 5.4.1993, s. 1.

[21]             Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

[22]             Ú. v. EÚ L 201, 1.8.2009, s. 36.

[23]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[24]             12 mesiacov po prijatí tejto smernice.

[25]             Deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

[26]             12 mesiacov po prijatí tejto smernice.