9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/165

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Turecko: správa o pokroku za rok 2013 (SWD(2013)0417),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. októbra 2013 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2013 – 2014 (COM(2013)0700),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 10. februára 2010 o správe o pokroku Turecka za rok 2009 (1), z 9. marca 2011 o správe o pokroku Turecka za rok 2010 (2), z 29. marca 2012 o správe o pokroku Turecka za rok 2011 (3), z 18. apríla 2013 o správe o pokroku Turecka za rok 2012 (4) a z 13. júna 2013 o situácii v Turecku (5),

—

so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou (6) (prístupové partnerstvo) a na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

—

so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010, z 5. decembra 2011, z 11. decembra 2012 a z 25. júna 2013,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na závery správy komisára Rady Európy pre ľudské práva z 26. novembra 2013, v ktorých sa zdôrazňuje neprimerané správanie príslušníkov orgánov presadzovania práva počas protestov v parku Gezi,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 a začiatok týchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom, založeného na spravodlivej a prísnej podmienenosti a záväzku uskutočniť reformy,

B.

keďže Turecko sa zaviazalo k splneniu kodanských kritérií, primeraným a účinným reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému zosúladeniu s EÚ; keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka pokračovať v procese modernizácie;

C.

keďže EÚ by mala byť pre reformy v Turecku aj naďalej referenčnou hodnotou;

D.

keďže úplný súlad so všetkými kodanskými kritériami a integračná kapacita EÚ podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady v decembri 2006 zostávajú základom pre vstup do EÚ;

E.

keďže Rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2012 podporila nový prístup Komisie týkajúci sa rokovacieho rámca nových kandidátskych štátov, podľa ktorého sa v politike rozširovania kladie dôraz na dodržiavanie zásad právneho štátu, a potvrdila, že ústredný bod v rokovacom procese by mali predstavovať kapitola 23 (súdnictvo a základné práva) a kapitola 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť), ktorými sa treba zaoberať v ranej fáze rokovaní, aby boli k dispozícii jasné porovnávacie kritériá a dostatok času na zavedenie potrebných legislatívnych zmien a reforiem inštitúcií a aby sa tak dosiahli presvedčivé výsledky pri vykonávaní;

F.

keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2013 – 2014 dospela k záveru, že Turecko je vzhľadom na svoje hospodárstvo, strategickú polohu a dôležitú regionálnu úlohu strategickým partnerom EÚ a významným prvkom hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ a že v predchádzajúcich 12 mesiacoch sa v oblasti reforiem podarilo dosiahnuť významný pokrok; keďže Komisia požadovala ďalšie reformy a podporu dialógu v celom politickom spektre v Turecku a v celej tureckej spoločnosti;

G.

keďže Turecko už po ôsmy rok neimplementuje ustanovenia vyplývajúce z dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu k tejto dohode;

H.

keďže Turecko musí vo vlastnom záujme a s ohľadom na posilnenie stability a presadzovanie dobrých susedských vzťahov zintenzívniť svoje úsilie o vyriešenie neuzavretých bilaterálnych otázok so svojimi priamymi susedmi vrátane nedoriešených zákonných povinností a sporov o pozemské a námorné hranice a o vzdušný priestor v súlade s ustanoveniami Charty OSN a s medzinárodným právom;

I.

keďže Turecko má potenciál zohrávať kľúčovú úlohu v diverzifikácii zdrojov energie a trás prepravy ropy, plynu a elektriny zo susedných krajín do EÚ a že Turecko aj EÚ by mohli využívať bohaté obnoviteľné zdroje energie Turecka pri vytváraní udržateľného nízkouhlíkového hospodárstva;

J.

keďže boj proti korupcii na všetkých úrovniach je dôležitým prvkom fungovania zásad právneho štátu;

K.

keďže Turecko je naďalej aktívne zapojené do svojich širších susedských vzťahov a je významným regionálnym aktérom;

1.

víta správu o pokroku Turecka za rok 2013 a stotožňuje sa so záverom Komisie, že Turecko je pre EÚ strategickým partnerom a že v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch sa v oblasti reforiem podarilo dosiahnuť významný pokrok; zdôrazňuje význam a naliehavú potrebu ďalších reforiem v záujme väčšej zodpovednosti a transparentnosti v tureckej vláde a podpory dialógu v rámci celého politického spektra a celej spoločnosti, najmä prostredníctvom náležitého zapojenia občianskej spoločnosti a procesu posilňovania jej práv spolu s úplným dodržiavaním základných práv a zásad právneho štátu v praxi; pripomína kľúčovú úlohu demokratickej zásady deľby moci, právneho štátu a základných práv a zdôrazňuje význam nestranného a nezávislého súdnictva pre skutočne demokratický štát;

2.

berie na vedomie transformačný potenciál rokovaní medzi Úniou a Tureckom a zdôrazňuje význam úzkeho dialógu a úzkej spolupráce medzi EÚ a Tureckom na procese reforiem v záujme pokračovania rokovaní, ktoré majú Turecku poskytnúť jasný odkaz a vierohodné kritériá; zdôrazňuje preto význam dôveryhodných rokovaní vedených v dobrej viere a založených na vzájomnom záväzku Turecka a Únie vykonávať účinné reformy, pričom sa presadzujú demokratické základy tureckej spoločnosti, podporujú základné hodnoty a vytvára pozitívna zmena v tureckých inštitúciách, jeho právnych predpisoch a zmýšľaní tejto spoločnosti; víta preto otvorenie kapitoly 22;

3.

víta podpísanie readmisnej dohody medzi EÚ a Tureckom, ako aj začatie dialógu o liberalizácii vízového režimu dňa 16. decembra 2013; zdôrazňuje význam dosiahnutia spoločnej dohody medzi Tureckom a EÚ o tom, že readmisná dohoda a plán vedúci k liberalizácii vízového režimu sú dôležité pre obe strany; v tejto súvislosti žiada EÚ, aby Turecku poskytla plnú technickú a finančnú podporu pri vykonávaní readmisnej dohody, a Turecko, aby prijalo primerané politiky zamerané na poskytnutie účinnej medzinárodnej ochrany žiadateľom o azyl a zabezpečenie dodržiavania ľudských práv migrantov; nazdáva sa, že vytvorenie Generálneho riaditeľstva pre riadenie migrácie a plnenie zákona o cudzincoch a medzinárodnej ochrane sú prvým pozitívnym krokom týmto smerom; pripomína, že Turecko je jednou z hlavných tranzitných krajín pre nezákonnú migráciu do EÚ a poukazuje na význam urýchlenej ratifikácie readmisnej dohody a jej účinného vykonávania voči všetkým členským štátom; vyzýva Turecko, aby v plnej miere a účinne vykonávalo existujúce dvojstranné readmisné dohody; poukazuje na jednoznačné prínosy, ktoré by malo umožnenie vstupu do EÚ pre podnikateľov, členov akademickej obce, študentov a zástupcov občianskej spoločnosti a vyzýva Turecko a Komisiu, aby sa posunuli v dialógu v záujme dosiahnutia zásadného pokroku o liberalizácii vízového režimu;

4.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnym vývojom v Turecku, pokiaľ ide o obvinenia z korupcie na vysokej úrovni; ľutuje odstránenie vyšetrovateľov a policajných úradníkov zodpovedných za pôvodné vyšetrovanie, pretože je v rozpore so základnou požiadavkou nezávislého súdnictva a výrazne ovplyvňuje perspektívu dôveryhodného vyšetrovania; považuje za poľutovaniahodné vážne narušenie dôvery medzi vládou, súdnictvom, políciou a médiami; žiada preto vládu Turecka, aby ukázala plné odhodlanie demokratickým zásadám a zdržala sa akéhokoľvek ďalšieho zasahovania do vyšetrovania a trestného stíhania korupcie;

5.

pripomína tureckej vláde jej odhodlanie odstrániť korupciu, a to konkrétne vykonaním väčšiny odporúčaní z hodnotiacich správ Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO), vydaných v roku 2005; vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila správne fungovanie dvora audítorov v súlade s platnými medzinárodnými normami a zaistila úplný prístup verejnosti a inštitúcií, ktorých sa to týka, predovšetkým Tureckého veľkého národného zhromaždenia, k jeho správam vrátane správ o bezpečnostných silách; vyzýva Turecko, aby zaistilo spoluprácu všetkých ministerstiev s dvorom audítorov; znovu zdôrazňuje potrebu vytvorenia justičnej polície pracujúcej pod záštitou súdnictva;

6.

poukazuje na kľúčovú úlohu systému kontroly a rovnováhy pre každý moderný demokratický štát a zásadnú úlohu, ktorú musí zohrávať Turecké veľké národné zhromaždenie v centre politického systému Turecka pri vytváraní rámca pre dialóg a budovanie konsenzu v celom politickom spektre; vyjadruje znepokojenie nad politickou polarizáciou a nedostatočnou pripravenosťou na strane vlády a opozície dosiahnuť konsenzus o kľúčových reformách a vypracovaní návrhu novej ústavy pre Turecko; naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov, vládu a opozíciu, aby spolupracovali na posilňovaní pluralistickej vízie v štátnych inštitúciách a presadzovali modernizáciu a demokratizáciu štátu a spoločnosti; zdôrazňuje kľúčovú rolu organizácií občianskej spoločnosti a potrebu primeranej komunikácie s verejnosťou o reformnom procese; vyzýva politickú väčšinu, aby aktívne zapájala predstaviteľov ostatných politických síl a občianskej spoločnosti do procesu rokovaní o príslušných reformách a inkluzívnym spôsobom zohľadňovala ich záujmy a názory; zdôrazňuje, že reforma ústavy musí zostať hlavnou prioritou procesu ďalšej modernizácie a demokratizácie Turecka;

7.

je znepokojený údajným systematickým profilovaním úradníkov a príslušníkov policajných a bezpečnostných síl na základe ich náboženskej, etnickej a politickej príslušnosti;

8.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné ďalej pokročiť v realizácii ústavných zmien z roku 2010, najmä pokiaľ ide o prijatie právnych predpisov o ochrane osobných údajov a o vojenskom súdnictve a právnych predpisov, ktorými sa zavádzajú pozitívne opatrenia na podporu rodovej rovnosti; zdôrazňuje význam striktného vykonávania týchto legislatívnych zmien po ich prijatí;

9.

oceňuje, že Zmierovací výbor dosiahol konsenzus o 60 ústavných zmenách, no vyjadruje znepokojenie nad pozastavením jeho práce a nedostatočným pokrokom v súčasnosti; je pevne presvedčený, že v práci na novej ústave pre Turecko, ktorá je pre reformný proces v Turecku nevyhnutná, by sa malo pokračovať; zdôrazňuje význam dosiahnutia konsenzu v rámci procesu ústavnej reformy týkajúcej sa účinného systému oddelenia právomocí a inkluzívneho vymedzenia pojmu „občianstvo“ s cieľom dosiahnuť plne demokratickú ústavu, ktorá zaručuje rovnaké práva všetkým ľuďom v Turecku; zdôrazňuje skutočnosť, že Turecko by ako členský štát Rady Európy malo prospech z aktívneho dialógu s Benátskou komisiou o procese ústavnej reformy; zdôrazňuje fakt, že proces reformy ústavy by sa mal vykonávať transparentným a inkluzívnym spôsobom s plným zapojením občianskej spoločnosti vo všetkých etapách;

10.

vyjadruje hlboké znepokojenie z nového zákona o Najvyššej rade sudcov a vyšetrovateľov a poukazuje na silnú a ústrednú rolu prisúdenú ministerstvu spravodlivosti, ktorá nie je v súlade so zásadou nezávislého súdnictva ako nutnej podmienky plne funkčného demokratického systému kontrol a rovnováhy; zdôrazňuje, že pravidlá o voľbe, zložení a fungovaní Najvyššej rady sudcov a vyšetrovateľov by mali byť v plnej miere v súlade s európskymi normami a vyzýva vládu Turecka, aby sa o tom podrobne radila s Európskou komisiou a Benátskou komisiou a nový zákon o Najvyššej rady sudcov a vyšetrovateľov revidovala v súlade s ich odporúčaniami;

11.

víta balík demokratizačných opatrení, ktorý vláda predstavila 30. septembra 2013 a vyzýva vládu, aby ho urýchlene a v plnej miere vykonávala, aby pri príprave vykonávacích právnych predpisov náležite konzultovala s opozíciou a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti a aby pokračovala vo svojom reformnom úsilí zameranom na revíziu volebného systému (vrátane zníženia 10 % hranice), ako aj na primerané začlenenie všetkých zložiek tureckej spoločnosti s cieľom posilniť demokraciu a lepšie zohľadňovať existujúcu pluralitu v krajine; zdôrazňuje naliehavú potrebu komplexnej právnej úpravy proti diskriminácii a vytvorenie rady pre boj proti diskriminácii a rovnosť; vyzýva preto vládu, aby zabezpečila, že právne predpisy o trestných činoch páchaných z nenávisti budú poskytovať ochranu všetkým občanom a komunitám vrátane menšín a lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb (LGBT); nabáda vládu, aby bezodkladne podnikla kroky na posilnenie práv alevitského spoločenstva; žiada, aby sa vynakladalo väčšie úsilie zamerané na riešenie diskriminácie, ktorej čelí rómska menšina, a tiež na zvýšenie ich zamestnateľnosti a znižovanie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky;

12.

víta vytvorenie nových inštitúcií, konkrétne inštitúcie ombudsmana a tureckej národnej inštitúcie pre ľudské práva, ktoré začali pôsobiť v roku 2013 a stali sa ďalšími mechanizmami, ktoré jednotlivcom umožňujú žiadať o ochranu svojich základných práv a slobôd;

13.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad stratami na životoch v radoch protestujúcich a polície, nadmerným použitím sily zo strany polície a násilnými činmi páchanými niektorými skupinami na okraji spoločnosti; zastáva názor, že protesty v parku Gezi svedčia o existencii aktívnej občianskej spoločnosti v Turecku, ako aj o potrebe ďalšieho nevyhnutného dialógu a bezodkladných reforiem na podporu základných hodnôt; považuje za poľutovaniahodné, že jednoznačne chýbajú súdy, ktoré by potrestali všetkých tých štátnych a policajných úradníkov, ktorí sú zodpovední za nadmerné násilie, straty na životoch a vážne zranenia protestantov v parku Gezi, a víta preto prebiehajúce administratívne vyšetrovania (ktoré začalo ministerstvo vnútra), súdne vyšetrovania a vyšetrovania ombudsmana, týkajúce sa sťažností v súvislosti s udalosťami v parku Gezi, ako príležitosť preukázať plné odhodlanie zásadám právneho štátu a vyniesť spravodlivosť nad zodpovednými osobami; očakáva, že tieto vyšetrovania sa budú v plnej miere a bezodkladne zaoberať uvedenými problémami; vyzýva Turecko, aby prijalo primerané postupy interného preskúmania a aby zriadilo nezávislý dozorný orgán pre trestné činy polície; zastáva názor, že udalosti v parku Gezi zdôrazňujú potrebu ďalekosiahlych reforiem na zabezpečenie rešpektovania slobody zhromažďovania; nabáda ministerstvo vnútra a políciu, aby vypracovali metódy, ktoré by sa konkrétnejšie zaoberali verejnými protestmi a vyzýva ich, aby najmä nezatýkali a nebránili v práci zdravotníckym pracovníkom, právnikom a ostatným pracovníkom zabezpečujúcim základné práva protestantov; je znepokojený opatreniami prijatými voči zdravotníckym pracovníkom, právnikom, akademickým pracovníkom, študentom a profesionálnym združeniam v súvislosti s ich nenásilnými činmi počas udalostí v parku Gezi;

14.

poznamenáva, že v doteraz nevídaných vlnách protestov sa odrážajú aj odôvodnené ašpirácie mnohých tureckých občanov na prehĺbenie demokracie; opakuje, že v demokratickom politickom zriadení musia vlády presadzovať znášanlivosť a všetkým občanom zaručiť slobodu náboženského vyznania; vyzýva vládu, aby rešpektovala pluralitu a bohatstvo tureckej spoločnosti;

15.

vyjadruje veľké znepokojenie z veľmi obmedzeného priestoru, ktorý turecké médiá venovali udalostiam v parku Gezi a z prepustenia novinárov, ktorí kritizovali reakcie vlády na tieto udalosti; pripomína, že sloboda prejavu a pluralita médií, vrátane digitálnych a sociálnych médií, patria k hlavným európskym hodnotám a že nezávislá tlač má pre demokratickú spoločnosť mimoriadny význam, pretože občanom umožňuje aktívne sa zapájať na informovanom základe do kolektívneho rozhodovacieho procesu, a tým posilňuje demokraciu; vyjadruje hlboké znepokojenie z nového zákona o internete, ktorý zavádza nadmernú kontrolu a sledovanie prístupu na internet a má schopnosť významne ovplyvniť slobodu prejavu, investigatívny žurnalizmus, demokratickú kontrolu a prístup k politicky rôznorodým informáciám na internete; poukazuje na vážne znepokojenie, ktoré vyjadrila EÚ a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a žiada tureckú vládu, aby uvedený zákon revidovala v súlade s európskymi normami o slobode médií a slobode prejavu; znova pripomína svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že väčšina médií je vo vlastníctve a sústreďuje sa v rukách veľkých konglomerátov so širokou škálou obchodných záujmov a poukazuje na znepokojivý a rozšírený jav autocenzúry zo strany vlastníkov médií a novinárov; je znepokojený prepúšťaním novinárov z médií z dôvodu ich kritiky vlády; je hlboko znepokojený procesom trestania vlastníkov kriticky naladených médií; vyjadruje obavy z dôsledkov akreditácie štátnych inštitúcií, ktoré sa predovšetkým zameriavajú na opozičné médiá; vyjadruje hlboké znepokojenie nad mimoriadne vysokým počtom novinárov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú vo vyšetrovacej väzbe, čo oslabuje slobodu prejavu a slobodu médií, a vyzýva turecké súdne orgány, aby čo najskôr preskúmali a vyriešili tieto prípady; zdôrazňuje osobitnú úlohu médií verejnej služby pri posilňovaní demokracie a vyzýva vládu Turecka, aby zabezpečila nezávislosť a udržateľnosť verejnej služby v súlade s európskymi normami;

16.

vyjadruje hlboké obavy a nespokojnosť nad tým, že chýba úprimný dialóg a presvedčivé konzultácie o návrhu zákona o internete a o návrhu zákona o Najvyššej rade sudcov a vyšetrovateľov a konštatuje, že je to jednoznačne v rozpore s príkladmi dobrej spolupráce z minulosti; je hlboko znepokojený tým, že zákon o internete a zákon o Najvyššej rade sudcov a vyšetrovateľov zvrátia Turecko z cesty smerom k plneniu kodanských kritérií a vyzýva vládu Turecka, aby sa zasadzovala o pravý, konštruktívny dialóg o oboch zákonoch a o budúcich právnych predpisoch, najmä takých, ktoré sa týkajú médií a súdnictva, a aby sa všemožne usilovala opätovne povzbudiť proces rokovaní a ukázať pravé odhodlanie pre európsku perspektívu, a to aj prostredníctvom reformy zákona o internete a zákona o Najvyššej rade sudcov a vyšetrovateľov;

17.

vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi vyjadreniami tureckého premiéra, že by mohol ísť nad rámec jestvujúcich právnych predpisov týkajúcich sa internetu a zakázať Facebook a YouTube;

18.

poznamenáva, že ad hoc delegácia Parlamentu na skúmanie súdnych procesov s novinármi v Turecku, zriadená v roku 2011 a uvedená v uznesení Parlamentu o správe o pokroku Turecka za rok 2011 a v uznesení o správe o pokroku Turecka za rok 2012, predložila priebežnú správu o činnosti v roku 2013 na základe reálnych pozorovaní a 1. apríla 2014 predloží záverečnú správu o činnosti;

19.

berie na vedomie obavy v tureckej spoločnosti, ktoré sa týkajú neprimerane širokého rozsahu a nedostatkov, pokiaľ ide o náležité konania, a obvinení z použitia nekonzistentných dôkazov proti obžalovaným vo veci Ergenekon, ktoré – podobne ako vo veci Sledgehammer – ohrozujú akceptovanie rozhodnutia; vzhľadom na uvedené skutočnosti opäť zdôrazňuje, že vec KCK musí preukázať silu a správne, nezávislé, nestranné a transparentné fungovanie demokratických inštitúcií a súdnictva v Turecku, ako aj rázny a bezpodmienečný záväzok dodržiavať základné práva; vyzýva delegáciu EÚ v Ankare, aby podrobne monitorovala ďalší vývoj týchto prípadov vrátane možnosti odvolacieho procesu a podmienok zadržania a aby o tom podala správu Komisii a Parlamentu;

20.

osobitne upozorňuje na súdne procesy Füsuna Erdoğana a Pinara Seleka; domnieva sa, že tieto súdne procesy sú príkladom nedostatkov systému tureckého súdnictva a vyjadruje znepokojenie nad tým, že konanie voči Pinarovi Selekovi trvá už 16 rokov; žiada, aby sa všetky súdne procesy konali transparentným spôsobom a dodržiavali sa pri nich zásady právneho štátu a zabezpečili pritom vhodné podmienky;

21.

vyjadruje znepokojenie nad prehlbovaním kultúrnych rozdielov v Turecku v takzvaných otázkach životného štýlu, pri ktorých vzniká riziko, že orgány budú zasahovať do súkromného života občanov, čoho príkladom sú nedávne vyhlásenia o tom, koľko detí by žena mala mať, o zmiešaných študentských internátoch a o predaji alkoholu;

22.

poznamenáva, že vykonávanie tretieho balíka reformy súdnictva viedlo k prepusteniu značného počtu zadržiavaných a víta štvrtý balík reformy súdnictva ako ďalší dôležitý krok k tomu, aby bolo turecké súdnictvo v súlade s normami a hodnotami EÚ; berie na vedomie najmä (i) nové, dôležité rozlišovanie medzi slobodou prejavu, tlače a zhromažďovania a podnecovaním k násiliu alebo k páchaniu teroristických činov, (ii) obmedzenie trestného činu schvaľovania zločinu alebo vyslovenia uznania páchateľovi na prípady, v ktorých ide o jednoznačné a bezprostredné ohrozenie verejného poriadku, a (iii) obmedzenie rozsahu deliktu spáchania trestného činu v mene organizácie, bez toho, aby bol páchateľ jej členom, iba na ozbrojené organizácie;

23.

víta iniciatívy, ktoré prijala Vysoká rada sudcov a prokurátorov na podporu odbornej prípravy veľkého počtu sudcov a prokurátorov v oblasti ľudských práv a na podporu dôkladného pochopenia judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP); konštatuje prijatie akčného plánu pre prevenciu porušovania Európskeho dohovoru o ľudských právach a žiada vládu, aby zaistila jeho rýchle a účinné vykonávanie tak, aby bolo možné natrvalo vyriešiť otázky uvedené v rozsudkoch ESĽP, v ktorých bolo Turecko uznané za vinné z porušenia ustanovení Európskeho dohovoru o ľudských právach; nabáda vládu, aby pokračovala v ambicióznych reformách súdnictva založených na potrebe zdokonaliť ochranu a podporu základných práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu uskutočniť prednostne reformu protiteroristického zákona;

24.

vyzýva Turecko, aby sa zaviazalo k boju proti beztrestnosti a k úspešnému zavŕšeniu úsilia pristúpiť k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu (MTS);

25.

potvrdzuje význam otvorenia kapitoly 23 (súdnictvo a základné práva) a kapitoly 24 (spravodlivosť a vnútorné veci) v ranej fáze procesu rokovaní a uzavretia týchto kapitol na konci procesu; zdôrazňuje, že by to bolo v súlade s novým prístupom Komisie k novým kandidátskym štátom; pripomína, že otvorenie týchto kapitol vychádza zo splnenia podmienok uvedených v oficiálnych kritériách a zdôrazňuje preto, že poskytnutie oficiálnych kritérií pre otvorenie kapitoly 23 a kapitoly 24 by zabezpečilo jasný plán reformného procesu a povzbudilo by ho, no predovšetkým by zabezpečilo jednoznačné zakotvenie reformného procesu v Turecku na základe európskych noriem s osobitným dôrazom na súdnictvo; vyzýva preto Radu, aby opätovne vyvinula úsilie o to, aby boli konečne, na základe splnenia stanovených kritérií, poskytnuté oficiálne kritéria pre otvorenie kapitol 23 a 24; vyzýva Turecko, aby v tomto smere čo najviac spolupracovalo; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne podporila prehĺbenie dialógu a spolupráce s Tureckom v oblastiach súdnictva a základných práv a spravodlivosti a vnútorných vecí v rámci pozitívnej agendy;

26.

oceňuje rozhodnutie nadačného zhromaždenia vrátiť pozemky historického kláštora Mor Gabriel sýrskej komunite v Turecku v súlade so záväzkom, ktorý vláda prijala v rámci balíka demokratizačných opatrení; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v zabezpečovaní vhodného právneho rámca na obnovu vlastníckych práv všetkých náboženských spoločenstiev; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v procese reforiem v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania tým, že sa náboženským spoločenstvám umožní získať právnu subjektivitu, že sa odstránia všetky obmedzenia týkajúce sa odbornej prípravy, vymenúvania a nástupníctva duchovných, že sa budú dodržiavať príslušné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a odporúčania Benátskej komisie a že sa odstránia všetky formy diskriminácie a prekážok na základe náboženského vyznania; vyzýva vládu Turecka, aby zvážila žiadosť alevitského spoločenstva o uznanie cemevi ako svojprávnych miest uctievania; zdôrazňuje význam odstránenia všetkých prekážok rýchleho opätovného otvorenia seminára v Halki a verejného používania cirkevného titulu ekumenického patriarchu; vyzýva súd Yargitay, aby zrušil svoje rozhodnutie o obmene historického kostola Hagia Sophia v Trabzone na mešitu a presadzuje jeho okamžité znovuotvorenie ako múzea;

27.

vyjadruje podporu v prospech databázy násilných činov páchaných na ženách, ktorú v súčasnosti zostavuje pripravuje ministerstvo rodiny a sociálnych politík; žiada, aby sa do existujúcich právnych predpisov o vytváraní azylových domov pre ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia, doplnili primerané mechanizmy následného sledovania v prípadoch, keď samosprávy zlyhajú v zriaďovaní takýchto azylových domov; podporuje úsilie ministerstva rodiny a sociálnych politík zvýšiť pokuty za nútené sobáše maloletých, ktoré sa musia odstrániť a vyzýva, aby sa pokračovalo týmto smerom; vyzýva na ďalšie úsilie s cieľom odstrániť tzv. zabíjanie pre česť; opäť vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou spoločenského a hospodárskeho zapojenia žien a účasťou žien v pracovnom procese, v politiky a na vyššej úrovni správy a nabáda vládu, aby prijala primerané opatrenia na podporu významnejšej úlohy žien v hospodárskych a politických štruktúrach Turecka; vyzýva politické strany, aby vykonali konkrétne opatrenia, ktorými sa ešte výraznejšie podnieti aktívne zapojenie žien a posilnenie ich účasti v politike; zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania a odbornej prípravy pri podpore spoločenského a hospodárskeho zapojenia žien a význam zohľadňovania rodovej rovnosti v legislatívnom procese a vo vykonávaní zákonov;

28.

rozhodne podporuje iniciatívu vlády zameranú na vyriešenie kurdského problému na základe rokovaní so Stranou kurdských pracujúcich (PKK) s cieľom definitívne ukončiť teroristickú činnosť PKK; víta skutočnosť, že vzdelávanie v kurdskom jazyku je v súčasnosti umožnené na súkromných školách, a vyzýva vládu, aby zaviedla potrebné reformy zamerané na podporu sociálnych, kultúrnych a hospodárskych práv kurdskej komunity, okrem iného prostredníctvom vzdelávania na kurdských štátnych školách, a to na základe primeraných konzultácií medzi príslušnými zúčastnenými stranami a opozíciou a s celkovým cieľom umožniť skutočné otvorenie požiadaviek na základné práva pre všetkých občanov Turecka; žiada Turecko, aby podpísalo Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy; vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom súdnych konaní proti spisovateľom a novinárom, ktorí píšu o kurdskej otázke, a nad zadržaním niekoľkých kurdských politikov, starostov, členov mestských rád a odborových zväzov, právnikov, protestujúcich a obhajcov ľudských práv v súvislosti so súdnym konaním vo veci KCK; vyzýva opozíciu, aby aktívne podporovala rokovania a reformy ako dôležitý krok prospešný pre tureckú spoločnosť ako celok; vyzýva turecké orgány a Komisiu, aby úzko spolupracovali s cieľom posúdiť, ktoré programy v rámci nástroja predvstupovej pomoci by sa dali použiť na podporu udržateľného rozvoja na juhovýchode v rámci rokovaní o kapitole 22;

29.

víta a očakáva rýchle vykonávanie vyhlásenia o zámere tureckej vlády týkajúceho sa znovuotvorenia gréckej menšinovej školy na ostrove Gökçeada (Imbros), čo predstavuje pozitívny krok smerom k zachovaniu bikultúrneho charakteru tureckých ostrovov Gökçeada (Imbros) a Bozcaada (Tenedos) v súlade s uznesením Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1625 (2008); konštatuje však, že sú nevyhnutné ďalšie opatrenia na to, aby sa vyriešili problémy príslušníkov gréckej menšiny, najmä v súvislosti s ich majetkovými právami; v tejto súvislosti vyzýva turecké orgány, aby vzhľadom na postupné znižovanie počtu príslušníkov menšiny povzbudzovali vysťahované menšinové rodiny, ktoré si želajú vrátiť sa na ostrov, a pomáhali im;

30.

nazdáva sa, že sociálny dialóg a zapojenie sociálnych partnerov sú predpokladom rozvoja prosperujúcej a pluralitnej spoločnosti ako spôsob podpory sociálneho a hospodárskeho začleňovania do spoločnosti ako takej; zdôrazňuje význam ďalšieho pokroku v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti, najmä na vzhľadom na odstránenie všetkých prekážok skutočného fungovania a nerušenej práce odborových zväzov, najmä v malých a stredných podnikoch, na vytvorenie vnútroštátnej stratégie v oblasti zamestnanosti, riešenie neprihlásenej práce, rozšírenie pokrytia mechanizmov sociálnej ochrany a zvýšenie miery zamestnanosti žien a ľudí so zdravotným postihnutím; berie na vedomie vykonávanie nového právneho predpisu o právach odborových zväzov vo verejnom aj súkromnom sektore, a vyzýva Turecko, aby sa maximálne usilovalo o zosúladenie tohto zákona s normami MOP, najmä právom na štrajk a právom na kolektívne vyjednávanie; zdôrazňuje význam otvorenia kapitoly 19 o sociálnej politike a zamestnanosti;

31.

berie na vedomie pokračujúce úsilie Turecka a Grécka o zlepšenie ich dvojstranných vzťahov, a to aj prostredníctvom dvojstranných stretnutí; považuje však za poľutovaniahodné, že nebola odvolaná hrozba casus belli, ktorú vyhlásilo Turecké veľké národné zhromaždenie voči Grécku; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby ukončila opakované vnikanie do gréckeho vzdušného priestoru a pobrežných vôd, ako aj turecké vojenské prelety nad gréckymi ostrovmi;

32.

vyzýva tureckú vládu, aby okamžite podpísala a ratifikovala Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), ktorý je súčasťou acquis communautaire, a pripomína úplnú legitimitu výhradnej hospodárskej zóny Cyperskej republiky; vyzýva Turecko, aby dodržiavalo suverénne práva všetkých členských štátov vrátane práv týkajúcich sa prieskumu a ťažby prírodných zdrojov na jeho výsostnom území či v jeho výsostných vodách;

33.

potvrdzuje svoju rozhodnú podporu opätovnému zjednoteniu Cypru na základe spravodlivého a schodného riešenia pre obe spoločenstvá a v tejto súvislosti víta spoločné vyhlásenie lídrov oboch spoločenstiev, ktoré vydali pri obnovení rokovaní o znovuzjednotení Cypru, ako aj záväzok oboch strán prijať riešenie založené na federácií dvoch spoločenstiev a dvoch zón, ktoré sú politicky rovnocenné, a ktoré zjednotenému Cypru ako členovi OSN a EÚ poskytne jednu medzinárodnú právnu subjektivitu, jednu suverenitu a jedno spoločné cyperské občianstvo; oceňuje záväzok oboch strán vytvárať pozitívnu atmosféru zaručujúcu úspešnosť rokovaní, ako aj opatrenia na tvorbu dôvery pri podpore rokovacieho procesu; žiada Turecko, aby aktívne podporovalo rokovania zamerané na spravodlivé, komplexné a životaschopné riešenie pod záštitou generálneho tajomníka OSN a v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN; vyzýva Turecko, aby začalo sťahovať svoje ozbrojené sily z Cypru a v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 550 (1984) odovzdalo uzavretú časť mesta Famagusta Organizácii Spojených národov; vyzýva Cyperskú republiku, aby otvorila prístav Famagusta pod dohľadom colnej správy EÚ s cieľom podporiť pozitívnu atmosféru umožňujúcu úspešné ukončenie prebiehajúcich rokovaní o opätovnom zjednotení a umožniť tureckým Cyperčanom obchodovať priamo a zákonným spôsobom prijateľným pre všetkých; berie na vedomie návrhy cyperskej vlády, ako riešiť uvedené otázky;

34.

víta spoločné vyhlásenie starostu Alexisa Galanosa a starostu Oktaya Kayalpa z 10. decembra 2013, v ktorom vyjadrili silnú podporu opätovnému zjednoteniu mesta Famagusta;

35.

víta rozhodnutie Turecka udeliť Výboru pre nezvestné osoby prístup do ohradenej vojenskej oblasti v severnej časti Cypru a nabáda Turecko k tomu, aby výboru umožnilo prístup do príslušných archívov a vojenských zón na účely exhumácie; žiada osobitné uznanie práce, ktorú vykonal Výbor pre nezvestné osoby;

36.

zdôrazňuje význam jednotného a komplexného prístupu k bezpečnosti vo východnom Stredozemí a vyzýva Turecko, aby umožnilo politický dialóg medzi EÚ a NATO tým, že zruší svoje veto voči spolupráci medzi EÚ a NATO zahŕňajúcej Cyprus, a zároveň vyzýva Cyperskú republiku, aby zrušila svoje veto namierené proti účasti Turecka v Európskej obrannej agentúre;

37.

naliehavo vyzýva Turecko a Arménsko, aby pristúpili k normalizácii svojich vzťahov tým, že bezpodmienečne ratifikujú protokoly o vytvorení diplomatických vzťahov, otvoria hranice a aktívne budú zlepšovať svoje vzťahy s osobitným dôrazom na cezhraničnú spoluprácu a hospodársku integráciu;

38.

odsudzuje odmietnutie Turecka plniť si záväzok týkajúci sa úplného a nediskriminačného vykonávania dodatkového protokolu k Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom vo vzťahu ku všetkým členským štátom; pripomína, že toto odmietnutie má stále zásadný vplyv na proces rokovaní;

39.

poznamenáva, že Turecko je naďalej šiestym najväčším obchodným partnerom EÚ a že EÚ je najväčším obchodným partnerom Turecka, pričom celkový objem obchodu Turecka smerujúceho do EÚ dosahuje 38 % a priame zahraničné investície prichádzajúce z EÚ dosahujú takmer 71 %; víta prebiehajúce hodnotenie, ktoré vykonáva Komisia v súvislosti s colnou úniou EÚ – Turecko, zamerané na posúdenie jej vplyv na obe strany a spôsoby jej modernizácie a naliehavo vyzýva Turecko, aby odstránilo zostávajúce obmedzenia voľného pohybu tovaru;

40.

domnieva sa, že vzhľadom na strategickú úlohu Turecka ako križovatky dodávok energie a zdroja mnohých obnoviteľných zdrojov energie by sa mala venovať pozornosť úzkej spolupráci medzi EÚ a Tureckom v oblasti energetiky a dôležitosti otvorenia rokovaní o kapitole 15 o energetike tak, aby sa zabezpečil primeraný regulačný rámec; okrem toho zdôrazňuje význam zapojenia Turecka do procesu formovania európskej energetickej politiky; poukazuje na skutočnosť, že sa treba zaoberať otázkami zmeny klímy, obnoviteľných zdrojov energie a priorít energetickej efektívnosti a v tejto súvislosti vyzdvihuje potenciál spolupráce medzi EÚ a Tureckom v problematike zelenej energie; žiada Komisiu, aby určila ako prioritu financovanie projektov pre zdroje obnoviteľnej energie, energetickej siete a vzájomnej prepojenosti v Turecku; žiada Turecko, aby v plnej miere vykonávalo predpisy o posudzovaní vplyvu na životné prostredie, a to bez výnimky aj pre veľké projekty;

41.

berie na vedomie narastajúcu aktivitu Turecka v juhovýchodnej Európe, najmä v Bosne a Hercegovine, a nabáda turecké orgány, aby zosúladili svoje pozície so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, koordinovali diplomatické činnosti s PK/VP a ďalej posilňovali spoluprácu s členskými štátmi;

42.

víta záväzok Turecka poskytnúť humanitárnu pomoc takmer jednému miliónu sýrskych utečencov; žiada Turecko, aby dôkladne sledovalo svoje hranice v záujme predchádzania vstupu bojovníkov a zbraní v prospech skupín, ktoré možno spoľahlivo považovať za zapojené do systematického porušovania ľudských práv alebo skupín, ktoré nepresadzujú prechod na demokraciu v Sýrii; domnieva sa, že EÚ, Turecko a ostatné medzinárodné zainteresované strany by sa mali aktívne snažiť rozvíjať spoločnú strategickú víziu zameranú na presadzovanie bezodkladného politického a demokratického riešenia v Sýrii a podporu politickej a hospodárskej stability v regióne, s osobitným dôrazom na Jordánsko, Libanon, Irán a Irak; poukazuje najmä na zložité podmienky alavitskej komunity sýrskych utečencov, ktorí sa uchyľujú do okrajových štvrtí veľkých miest a žiada Turecko, aby zaručilo, že pomoc sa k nim skutočne dostane; poukazuje na význam zabezpečenia prístupu populácie utečencov k vzdelávaniu a zamestnaniu a zároveň vyjadruje obavy z toho, aký sociálny a hospodársky dosah budú mať utečenecké spoločenstvá na mestá a dediny v blízkosti utečeneckých táborov; žiada Komisiu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby úzko spolupracovali s Tureckom pri poskytovaní pomoci populácii utečencov;

43.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.