15.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 58/109

—

so zreteľom na článok 3 ods. 1, 2 a 5, článok 21 a najmä jeho odsek 1, odsek 2 písm. h) a odsek 3 druhý pododsek, články 8, 22, 24, 25, 26, článok 42 a najmä jeho odsek 7 a článok 46 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS) z roku 2003 a na správu o vykonávaní EBS z roku 2008,

—

so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky o Európskej únii v meniacom sa globálnom prostredí – v prepojenejšom, konfliktnejšom a komplexnejšom svete,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky o Komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o Európskom programe v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky o Preskúmaní európskej susedskej politiky (JOIN(2015)0050),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2015 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike) (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o doložke o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 ZEÚ) (2),

—

so zreteľom na závery Európskej rady v dňoch 19. a 20. decembra 2013 (EUCO 217/13) a 25. a 26. júna 2015 (EUCO 22/15), ako aj závery Rady o SBOP z 18. mája 2015 (8971/15),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1835 z 12. októbra 2015, ktorým sa vymedzuje postavenie, sídlo a prevádzkové pravidlá Európskej obrannej agentúry (3),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky o Stratégii kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (JOIN(2013)0001),

—

so zreteľom na stratégiu námornej bezpečnosti Európskej únie, ktorú prijala Rada Európskej únie 24. júna 2014,

—

so zreteľom na strategickú koncepciu NATO z roku 2010 a na vyhlásenie zo samitu NATO vo Walese,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o Výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti (4),

—

so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP (5),

—

so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030 prijatý Valným zhromaždením OSN v septembri 2015 a na Parížsku dohodu o zmene klímy,

—

so zreteľom na list Výboru pre medzinárodný obchod,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0069/2016),

A.

keďže mnohé súčasné a budúce výzvy a hrozby pre EÚ sú zložité a vzájomne prepojené, pochádzajú od štátnych a neštátnych subjektov, a to tak v rámci spoločných hraníc, ako aj mimo nich; keďže je potrebné prepojiť miestny, regionálny a globálny kontext; keďže zo strany EÚ a jej členských štátov je potrebná silná politická vôľa a vodcovstvo, ktoré by viedli k ráznym spoločným krokom, aby bolo možné proaktívne, spoločne a účinne reagovať na tieto výzvy, chrániť hodnoty a spoločenský model EÚ a aby sa EÚ premenila na účinného a  strategickejšieho aktéra a prispievala ku globálnej bezpečnosti; keďže globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky musí pripraviť podmienky pre tento vývoj, a to prostredníctvom vymedzenia politickej miery ambicióznosti EÚ ako medzinárodného aktéra;

B.

keďže EÚ musí uznať celý rozsah zhoršovania vo svojom bezprostrednom strategickom okolí, ako aj jeho dlhodobé následky; keďže skutočnosť, že viaceré krízy sa objavujú súčasne a majú čoraz priamejšie následky na EÚ, znamená, že žiaden členský štát nemôže reagovať sám a že Európania by mali spoločne plniť svoje povinnosti s cieľom zaručiť svoju bezpečnosť;

C.

keďže väčšina hrozieb, ktoré boli určené v Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003 – terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhanie štátu a organizovaný zločin – je naďalej aktuálna; keďže EÚ dnes čelí mnohým závažným a nepredvídaným ďalším výzvam, ako sú snahy revizionistických mocností prepísať hranice silou tým, že sa porušuje medzinárodné právo, a stavať sa proti svetovému poriadku založenému na pravidlách, zmena klímy, pomalý hospodársky rast, veľké toky migrantov a utečencov a najväčšia utečenecká kríza od 2. svetovej vojny, ako aj technologický rozvoj vo vesmíre a kybernetike, finančné trestné činy, šírenie jadrových zbraní a preteky v zbrojení, hybridná a asymetrická vojna a hrozby;

D.

keďže bezpečnostná štruktúra Európy je založená na Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); keďže EÚ je kľúčovým aktérom v OBSE;

E.

keďže vzhľadom na zhoršovanie regionálnej bezpečnosti musí EÚ ako svoju prioritu stanoviť stabilizáciu svojho bezprostredného okolia, ale bez toho, aby sa zriekla svojich globálnych záväzkov; keďže bezpečnostné krízy na hraniciach EÚ vychádzajú z globálnych trendov a sú nimi formované a platí tiež naopak aj to, že efektívne riadenie regionálnej bezpečnosti je nevyhnutnou podmienkou toho, aby EÚ dokázala konať globálne;

F.

keďže Európska Rada poverila 26. júna 2015 vysokú predstaviteľku, aby pokračovala v procese strategickej reflexie zameranej na vypracovanie globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ktorá sa má predložiť Európskej rade v júni 2016;

G.

keďže rýchla a účinná reakcia EÚ na hrozby vyžaduje hlbokú solidaritu medzi členskými štátmi, tak aby v inštitúciách a v zahraničných zastúpeniach Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členských štátoch boli prekonané medziinštitucionálne prekážky a neochota spolupracovať a aby boli vyčlenené dostatočné a flexibilné rozpočtové zdroje, ktoré by podporili dosahovanie záujmov EÚ; keďže účinná európska stratégia si v prvom rade vyžaduje silnú politickú vôľu a zmysel pre spoločný cieľ členských štátov vytvoriť a používať skutočné európske nástroje;

H.

keďže rôzne hrozby, ktorým čelia jednotlivé členské štáty, musia byť vnímané ako hrozba pre Úniu ako celok, čo si vyžaduje pevnú jednotu a solidaritu medzi členskými štátmi a súdržnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku;

I.

keďže komplexný prístup a konzistentné a koordinované využívanie nástrojov vonkajšej a vnútornej politiky EÚ by mali byť jadrom novej stratégie; keďže vývoz zbraní EÚ nemožno zvažovať v rámci priamych bezpečnostných záujmov EÚ a v kontexte vypracovania novej globálnej stratégie EÚ by sa mala brať do úvahy spoločná pozícia 2008/944/SZBP; keďže hlavným cieľom EÚ je podporovať jej hodnoty, a tým prispievať k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju tejto planéty, ako aj solidarite a vzájomnému rešpektovaniu národov; keďže tieto základné ciele nemožno prehliadať, keď EÚ prijíma opatrenia na vykonávanie svojej vnútornej a vonkajšej politiky; keďže hoci EÚ koná s cieľom podporovať svoje obchodné záujmy, musí sa vždy usilovať zabezpečiť, aby boli jej kroky v súlade s cieľmi týkajúcimi sa udržania mieru a ochrany ľudských práv;

J.

keďže v tomto nestálom a neistom medzinárodnom prostredí musí byť EÚ strategicky nezávislá, aby mohla zaisťovať svoju bezpečnosť a podporovať svoje záujmy a hodnoty;

K.

keďže bezpečnosť ľudí sa musí stať jadrom globálnej stratégie EÚ a keďže treba v plnej miere zohľadňovať aj rodové hľadisko bezpečnosti a rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325;

L.

keďže od prijatia európskej bezpečnostnej stratégie v roku 2003 si EÚ za cieľ stanovila dosiahnutie medzinárodného poriadku na základe efektívneho multilateralizmu a pravidiel medzinárodného práva;

M.

keďže nová stratégia musí byť v súlade s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

N.

keďže budúca stratégia by mala byť doplnená ročnými správami o vykonávaní a mala by obsahovať tieto ciele, ktoré by sa mali ďalej rozpracovať do podstratégií so stanovením konkrétnych opatrení pre rôzne oblasti činnosti;

1.

konštatuje, že cieľom Európskej únie je podpora mieru, jej hodnôt a blaha ľudí, a zároveň zabezpečenie bezpečnosti jej občanov a územia; zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť Únie sa riadi zásadami zakotvenými v článku 21 ZEÚ; zdôrazňuje, že EÚ musí preto zaistiť svoju vnútornú aj vonkajšiu odolnosť, schopnosť predvídať, vopred vylúčiť a riešiť predvídateľné problémy a hrozby a byť pripravená promptne reagovať na nepredvídateľné krízy a hrozby, ako aj schopnosť zotaviť sa z rôznych typov útokov a zaistiť bezpečnosť dodávok energie a surovín, pričom zohľadní účinky zmeny klímy, ktorými je potrebné bezodkladne sa zaoberať, a preberie vedúce postavenie v rámci globálnych opatrení v oblasti klímy a podpore trvalo udržateľného rozvoja;

2.

domnieva sa, že ak má byť EÚ schopná riešiť meniace sa globálne prostredie, jej stratégia musí vychádzať z:

3.

zdôrazňuje, že hranice jednotlivých členských štátov sú hranicami Únie a primerane tomu by mali byť chránené;

4.

zastáva názor, že EÚ ako globálny aktér zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní zásad zakotvených v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv, a to najmä zásady univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv; domnieva sa preto, že je nevyhnutné zmysluplne začleniť ľudské práva do novej globálnej stratégie v záujme úplného vykonávania strategického rámca EÚ, usmernení v oblasti ľudských práv a akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné viesť konzultácie s občianskou spoločnosťou EÚ, členských štátov a tretích krajín s cieľom umožniť, aby sa skúsenosti a poznatky odborníkov a obhajcov ľudských práv preniesli do zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a aby ju posilnili; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, že zahraničná politika EÚ zaujme strategický prístup v oblasti ľudských práv, pričom zdôrazní konkrétne opatrenia a výsledky a preukáže súdržnosť v angažovaní sa EÚ v oblasti ľudských práv v rôznych krajinách a regiónoch bez ohľadu na bezpečnosť, zahraničnú politiku, obchod, energetiku, poskytovanie pomoci alebo iné záujmy;

5.

domnieva sa, že je rozhodujúce stanoviť skutočné spoločné záujmy bezpečnostnej politiky všetkých 28 členských štátov EÚ v každom regióne sveta a v každej príslušnej politickej oblasti; okrem toho zdôrazňuje, že už zviditeľnenie týchto spoločných cieľov by samo osebe výrazne posilnilo EÚ ako aktéra v oblasti zahraničných vecí; vyzýva PK/VP, aby poverila ESVČ zmapovaním týchto konkrétnych záujmov a pomohla vymedziť strategické a operačné ciele, ktoré môžu priamo viesť ku konkrétnym výstupom;

6.

domnieva sa, že Spojené štáty americké sú pre EÚ kľúčovým strategickým partnerom; konštatuje, že EÚ a jej členské štáty musia byť jednotnejšie a pripravenejšie prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju kolektívnu bezpečnosť a obranu územia a menej sa spoliehať na Spojené štáty americké, a to najmä v susedstve Európy; zdôrazňuje, že transatlantická aliancia musí ostať kľúčovým pilierom globálneho systému založeného na pravidlách; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby posilnili svoje obranné spôsobilosti, aby boli pripravené reagovať na širokú škálu civilných, vojenských a hybridných hrozieb a rizík v súčinnosti s NATO a v plnej miere využívali ustanovenia Lisabonskej zmluvy týkajúce sa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

7.

naliehavo preto vyzýva EÚ, aby posilnila jednotnú a štruktúrovanú spoluprácu v oblasti obranného výskumu, priemyselnej základne a kybernetickej obrany prostredníctvom združovania a spoločného využívania zdrojov a iných projektov spolupráce s cieľom účinnejšie využívať vnútroštátne rozpočty na obranu, dosiahnuť kolektívny cieľ využiť 2 % výdavkov na obranu na výskum a spustiť program v oblasti obranného výskumu a technológií financovaný EÚ v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR); nazdáva sa, že treba posilniť úlohu Európskej obrannej agentúry (EDA) a zvýšiť jej zdroje, aby mohla konať účinnejšie; domnieva sa tiež, že členské štáty by mali prevziať viac zodpovednosť za budovanie naliehavo potrebných európskych spôsobilostí a prispievanie k strategickej autonómii EÚ, zvýšiť svoje výdavky na vojenský výskum prostredníctvom EDA a posilniť európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu (EDTIB) a európsky trh s obranným zariadením (EDEM); žiada o transparentnejšie a zodpovednejšie využívanie rozpočtov na bezpečnosť a obranu členskými štátmi; vyzýva tiež členské štáty, aby zabezpečili sprístupnenie vhodných spôsobilostí na plnenie úloh podľa článku 43 ZEÚ a na príslušné mierové misie OSN; okrem toho zastáva názor, že by sa mala zlepšiť výmena európskych schopností a skutočné európske schopnosti a schopnosti predvídať, pričom musia byť zavedené vhodné mechanizmy dohľadu;

8.

vyzýva PK/VP, aby sa zaoberala nedostatočnou jasnosťou doložky o vzájomnej obrane obsiahnutej v článku 42 ods. 7 ZEÚ a aby vymedzila usmernenia a postupy týkajúce jej vykonávania tak, aby mohli členské štáty efektívne reagovať vzhľadom na túto doložku;

9.

veľmi kriticky sa stavia k tomu, že Komisia nesplnila svoje úlohy, ktoré jej zverila Európska rada v roku 2013 v súvislosti s plánovaným komplexným celoeurópskym režimom bezpečnosti dodávok, plánovanou zelenou knihou o kontrole obranných a citlivých bezpečnostných priemyselných spôsobilostí, monitorovaním obstarávania v oblasti obrany a bezpečnosti, ako aj medzištátneho predaja v sektore obrany;

10.

berie na vedomie rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1835 z 12. októbra 2015; vyzýva šéfa EDA a PK/VP, aby Európsky parlament informovali o tom, ako toto rozhodnutie Rady odráža opakované stanovisko Európskeho parlamentu k posilneniu EDA prostredníctvom financovania nákladov agentúry na zamestnancov a prevádzku z rozpočtu Únie;

11.

domnieva sa, že hlavným cieľom by malo byť dosiahnutie stálych spoločných nadnárodných vojenských jednotiek, spoločných obranných síl a vymedzenie spoločnej obrannej politiky, čo by napokon malo viesť k európskej obrannej únii; v tejto súvislosti požaduje zriadenie stáleho vojenského veliteľstva EÚ s cieľom zlepšiť spôsobilosť vojenského krízového riadenia, zaistiť plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí a interoperabilitu síl a vybavenia; vyzýva členské štáty, aby posilnili obrannú spoluprácu kolektívne, bilaterálne a v regionálnych zoskupeniach; podporuje prijatie bielej knihy o obrane EÚ na základe globálnej stratégie EÚ;

12.

zastáva názor, že súčasná aktivácia článku 42 ods. 7 ZEÚ by mala slúžiť ako hybná sila rozvinutia potenciálu všetkých ustanovení zmluvy súvisiacich s bezpečnosťou a obranou;

13.

zdôrazňuje zásadný význam posilnenia spolupráce medzi EÚ a NATO, ktorá by mala zaručiť koordináciu operácií, a podporuje zriadenie európskych spôsobilostí, ktoré posilňujú NATO v teritoriálnej obrane a sú schopné vykonávať intervenčné operácie samostatne za hranicami EÚ; zdôrazňuje, že SBOP by mala posilniť európsky pilier NATO a zabezpečiť, aby si európski členovia NATO naozaj splnili záväzky v rámci tejto aliancie; navrhuje kombinovať koncepciu bojových skupín EÚ a silu rýchleho nasadenia NATO; pripomína, že vojenské príspevky by mali vychádzať zo zásady solidarity medzi členskými štátmi EÚ;

14.

zdôrazňuje, že kontroly vývozu zbraní sú neoddeliteľnou súčasťou zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a musia sa riadiť zásadami zakotvenými v článku 21 ZEÚ, najmä zásadou podpory demokracie a právneho štátu a zachovávania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti; pripomína, že je nevyhnutné zabezpečiť súlad medzi vývozom zbraní a dôveryhodnosťou EÚ ako globálneho obhajcu ľudských práv; je hlboko presvedčený o tom, že účinnejšie vykonávanie ôsmich kritérií spoločnej pozície by výrazne prispela k rozvoju globálnej stratégie EÚ;

15.

vyzýva členské štáty, aby rešpektovali spoločnú pozíciu k vývozu zbraní a aby zastavili obchod so zbraňami s tretími krajinami, ktoré neplnia uvedené kritériá;

16.

podporuje ďalšie prehlbovanie účinného riadenia spoločných globálnych oblastí ako námorná a letecká oblasť, vesmír a kybernetický priestor;

17.

konštatuje, že v našich spoločnostiach rastie úloha technológie a že politika EÚ musí reagovať na rapídne zmeny v rámci technologického vývoja; v tejto súvislosti poukazuje na základnú posilňujúcu úlohu internetu a technológií pri vývoji, demokratizácii a emancipácii občanov na celom svete, a preto zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ pracovala na podpore a ochrane slobodného a otvoreného internetu a na ochrane digitálnych práv;

18.

zdôrazňuje, že vplyv technológií by sa mal prejaviť v globálnej stratégií a tiež v iniciatívach v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorých neoddeliteľnou súčasťou by malo byť zlepšovanie ľudských práv, a mal by sa v náležitých prípadoch zohľadňovať vo všetkých politikách a programoch EÚ s cieľom presadzovať ochranu ľudských práv, podporu demokracie, právny štát, dobrú správu vecí verejných a mierové riešenie konfliktov;

19.

domnieva sa, že v záujme účinnejšieho a dôveryhodnejšieho globálneho hráča by mala EÚ prevziať väčšiu zodpovednosť a zameriavať sa na vyplnenie bezpečnostného vákua v jej susedstve a širšom okolí a na vytvorenie podmienok pre stabilitu a prosperitu založenú na zásadách právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv, čo nevyhnutne zahŕňa riešenie prvotných príčin aktuálnych vojen a konfliktov, migračných tokov a utečeneckej krízy;

20.

je presvedčený, že EÚ by sa mala viac zapájať do obmedzenej diplomacie, najmä v južnom susedstve; domnieva sa, že nová stratégia by mala obsahovať spôsoby ukazujúce, ako by mohla EÚ stavať na najnovšej jadrovej dohode s Iránom a ako by mohla podporovať ďalšie budovanie dôvery a vytvárať iné regionálne dohody týkajúce sa bezpečnosti, pričom by sa mohlo vychádzať aj z vlastných skúseností Európy s regionálnymi bezpečnostnými opatreniami ako Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) a s dohodami ako Helsinský záverečný akt;

21.

zastáva názor, že na dosiahnutie stability a mieru a podporu bezpečnosti ľudí, právneho štátu, rešpektovania ľudských práv a demokratizácie by mala EÚ dodržiavať svoje záväzky týkajúce sa rozširovania a integrácie na základe politík podporujúcich hospodársky rast a inkluzívne spoločnosti a pokračovať v spolupráci s veľmi úzko pridruženými krajinami v kontexte nedávno zrevidovanej európskej susedskej politiky (ESP); pripomína, že podľa článku 49 ZEÚ môže každý európsky štát požiadať o členstvo v Európskej únii pod podmienkou, že sa hlási ku kodanským kritériám, ktoré sú stanovené a nemenné, a zásadám demokracie, dodržiavaniu základných slobôd, ľudských práv a práv menšín a zaručuje dodržiavanie zásad právneho štátu; domnieva sa, že EÚ by si mala vždy zachovávať súdržnú a jednotnú angažovanosť s východným aj južným susedstvom;

22.

je presvedčený, že súčasná utečenecká kríza si vyžaduje holistický európsky prístup a urýchlené koordinované opatrenia uplatňujúce vonkajšie aj vnútorné nástroje; vyzýva na dlhodobú stratégiu a udržateľné riadenie azylovej, migračnej a readmisnej politiky na základe spoločných zásad a solidarity a vzhľadom na ľudské práva a bezpečnosť ľudí; žiada o posilnenie schengenského systému, európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a agentúry FRONTEX; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby navrhla účinné a udržateľné riešenia; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala podporovať praktickejší a komplexnejší prístup k pomoci Afrike, Blízkemu východu a nestabilným krajinám a regiónom a krajinám a regiónom ohrozeným vojnou;

23.

domnieva sa, že inkluzívna mnohostranná diplomacia pod koordináciou a vedením PK/VP je kľúčová pri riešení konfliktov a riadení krízy v susedstve a vo svete; zdôrazňuje, že treba rozvíjať strategickejšie smerovanie, súdržnosť a pozitívne synergie medzi čoraz prepojenejšími politikami vonkajšej činnosti a vnútornými politikami na úrovni EÚ a medzi ESVČ a Komisiou;

24.

domnieva sa, že EÚ by mala byť konštruktívnym a odolným svetovým aktérom s regionálnym zameraním a mala by byť vybavená dostatočnými civilnými a vojenskými zdrojmi a usilovať sa o to, aby bola tvorcom pravidiel, ktorý prispieva k účinnému multilaterálnemu globálnemu riadeniu a podporuje ho, s cieľom posilniť demokraciu, dobrú správu vecí verejných, právny štát a ľudské práva; zdôrazňuje, že SBOP je kľúčovým nástrojom na predchádzanie kríze a jej riešenie;

25.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v súvislosti so svojou vonkajšou činnosťou pokračovali v komplexnom/spoločnom/integrovanom prístupe a aby zohľadňovali neoddeliteľné prepojenie medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby rozvíjala synergie medzi bezpečnosťou, rozvojom, obchodom, ľudskými právami, činnosťami na podporu demokracie a vonkajšou činnosťou EÚ a začlenila tieto politiky do svojej globálnej stratégie; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa opatreniami EÚ v oblasti obchodu pomohli dosiahnuť tiež ciele týkajúce sa nešírenia zbraní, podporovania mieru a ochraňovania ľudských práv;

26.

pripomína významnú a rastúcu úlohu, ktorú bude zohrávať energetická bezpečnosť vo vnútornom rozvoji EÚ a v jej vzťahoch s miestnymi, regionálnymi a medzinárodnými partnermi; požaduje rýchle a úplné vykonávanie piatich pilierov energetickej únie; domnieva sa, že strategickým záujmom EÚ je udeliť Komisii prednostné právo na spoločné prerokovanie a podpisovanie všetkých zmlúv o dodávkach energie vyrábanej v tretích krajinách;

27.

zdôrazňuje, že v členských štátoch je potrebná politická vôľa prejaviť väčšiu flexibilitu v otázkach SBOP s cieľom vytvoriť skutočnú dynamiku v tejto oblasti; podporuje vytvorenie formátu Rady ministrov obrany, ako aj pravidelné zasadnutia Európskej rady týkajúce sa obrany; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili stálu štruktúrovanú spoluprácu v oblasti obrany (PESCO); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné prekonať štrukturálne obmedzenia týkajúce sa najmä posúdenia potrieb, spôsobilostí (civilných i vojenských) a spoločného financovania; domnieva sa, že využívanie stálej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany (PESCO) a využívanie článku 44 ZEÚ predstavujú najlepšie prispôsobené inštitucionálne kanály na realistické rozvíjanie tejto spoločnej politiky;

28.

podporuje zásadu, že členské štáty EÚ by sa mali do roku 2024 zaviazať, že použijú aspoň 2 % svojho HDP na výdavky na obranu, aby dosiahli potrebné a primerané civilné a vojenské spôsobilosti v záujme splnenia cieľov SZBP/SBOP pri súčasnom posilnení hospodárnosti prostredníctvom spoločného rozvoja a spolupráce a znižovania rozdielov medzi členskými štátmi;

29.

zdôrazňuje, že posilnenie spolupráce s regionálnymi a globálnymi aktérmi v oblasti globálnych hrozieb a výziev je nevyhnutné na dosiahnutie globálneho poriadku založeného na pravidlách; domnieva sa, že spojiť sa v určitých sektorových otázkach so zainteresovanými regionálnymi aktérmi umožňuje hájiť spoločné európske hodnoty a prispieva k rastu a rozvoju; pripomína, že globálne hrozby majú často miestne príčiny a že z tohto dôvodu si ich riešenie vyžaduje zapojenie miestnych aktérov; poznamenáva, že je tiež nevyhnutné vytvorenie užších vzťahov s neštátnymi aktérmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami a s občianskou spoločnosťou s cieľom zabezpečiť komplexný prístup ku globálnym problémom, ako je zmena klímy a terorizmus, a že treba prehodnotiť spôsob, akým EÚ rozvíja a definuje partnerstvá s cieľom zvýšiť u partnerov zmysel spoluzodpovednosti a ďalej začleniť prístup zapájajúci viaceré zainteresované strany;

30.

verí, že zapojenie kľúčových globálnych a regionálnych aktérov, ako sú štáty, organizácie a inštitúcie, musí vychádzať zo základných zásad a strategických záujmov Únie, z dodržiavania medzinárodného práva a zo stanovených spoločných cieľov a záujmov, s prihliadnutím na ich strategickú váhu a potenciálny prínos k riešeniu globálnych hrozieb a výziev; je presvedčený, že strategická prepojenosť projektov môže zohrávať významnú úlohu pri budovaní pevných a stabilných vzťahov s kľúčovými partnermi Európy;

31.

žiada o posilnenú spoluprácu s regionálnymi mocnosťami a vytvorenie rámcových podmienok na dosiahnutie udržateľných synergií v prospech mieru, bezpečnosti, predchádzania konfliktom a krízového riadenia; žiada tiež o väčšiu podporu krajinám, ktoré sú pod veľkým tlakom z dôvodu regionálnych kríz, ako aj účasť na budovaní odolných a stabilných inštitúcií a inkluzívnej spoločnosti na vyváženie obchodu a sektorových dohôd s cieľom podporiť bezpečnosť, stabilitu a prosperitu, a na vykonávanie komplexných regionálnych stratégií;

32.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že autokratické a represívne režimy sú čoraz úspešnejšie, pokiaľ ide o ich schopnosť oslabovať alebo porušovať ľudské práva, rozvoj, demokraciu a rozvoj aktívnej občianskej spoločnosti; naliehavo vyzýva PK/VP, aby riešila tento negatívny globálny trend v kontexte globálnej stratégie;

33.

poukazuje na to, že prosperita EÚ závisí od jej schopnosti zachovať si inovatívnosť, konkurencieschopnosť a profitovať z rýchlo sa vyvíjajúceho globálneho hospodárstva; zastáva názor, že EÚ musí využívať všetky svoje politické nástroje súdržným spôsobom, aby sa vytvorili priaznivé vonkajšie podmienky pre udržateľný rast európskeho hospodárstva; zastáva názor, že EÚ musí byť angažovaným a aktívnym aktérom, musí podporovať voľný a spravodlivý obchod a investície, bezpečné obchodné kanály a lepší prístup na trh na celom svete a zachovávať stabilitu celosvetového finančného systému presadzovaním prísnych noriem regulácie a riadenia;

34.

konštatuje, že na dosiahnutie uvedených cieľov musí EÚ posilniť svoju spoluprácu s reformovanou OSN a získať také postavenie, ktoré by jej umožnilo ovplyvňovať a usmerňovať činnosť svetového fóra týkajúceho sa riadenia tých oblastí, v ktorých má EÚ svoje strategické záujmy týkajúce sa bezpečnosti, a musí prehĺbiť partnerstvá s ostatnými globálnymi a regionálnymi aktérmi, obnoviť svoje strategické partnerstvá a transformovať ich do účinných politických nástrojov vrátane partnerstiev s neštátnymi aktérmi; domnieva sa, že EÚ musí posilniť aj európsku diplomaciu, zvýšiť svoje prevádzkové kapacity s cieľom predchádzať konfliktom, podporovať demokraciu a mier, zvládať krízy, budovať partnerstvá prostredníctvom mediácie a dialógu a podporovať a posilňovať občiansku spoločnosť; nabáda na užšiu spoluprácu medzi EÚ a OSN a medzi EÚ a Africkou úniou v rámci operácií na podporu mieru; zdôrazňuje, že prístupy k riešeniu konfliktov by sa mali čo najviac včleňovať do multilaterálne dohodnutých riešení, pričom treba náležite rešpektovať viaceré nevyhnutné dimenzie takýchto intervencií v oblastiach zachovávania a presadzovania mieru, udržateľného rozvoja, boja proti hlavným príčinám migrácie a dodržiavania ľudských práv;

35.

pripomína zásadnú úlohu, ktorú Únia zohráva v oblasti rozvojovej pomoci; žiada, aby členské štáty dodržali svoje záväzky venovať 0,7 % svojho HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc; žiada Európsku úniu, aby presadzovala pragmatický prístup k pomoci nabádaním na využívanie rozpočtovej podpory; vyzýva členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

36.

zdôrazňuje, že rozvoj nie je možný bez bezpečnosti a bezpečnosť nie je možná bez rozvoja; poukazuje na to, že rozvojová politika EÚ sa musí stať neodmysliteľnou súčasťou globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

37.

víta cieľ, aby nová globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky bola komplexná, aby posilnila súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami a zlepšila koordináciu medzi inštitúciami a s členskými štátmi; pripomína povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy dodržiavať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) a predchádzať akýmkoľvek rozporom medzi rozvojovými a nerozvojovými politikami, ktoré majú vplyv na rozvojové krajiny; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby zriadili a skonsolidovali koordinačné systémy medzi svojimi príslušnými ministerstvami a v rámci celého kolégia komisárov a aby do programu PCD užšie zapojili národné parlamenty, a vyzýva EÚ, aby posilnila koordinačný mechanizmus na identifikáciu možných dôsledkov politík na rozvojové ciele, od začiatku začlenila rozvojové aspekty do politických iniciatív a zaviedla systematickejšie meranie dosahov a pokroku, pokiaľ ide o PCD; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie účinných nápravných opatrení pre obete v prípadoch, keď je domáca jurisdikcia zjavne neschopná riešiť politiky vykonávané akýmkoľvek zahraničným subjektom;

38.

víta skutočnosť, že vzťah medzi mierom a rozvojom bol v novom programe 2030 náležite zohľadnený a v dôsledku toho bol zavedený cieľ udržateľného rozvoja č. 16 o mieri a spravodlivosti; vyzýva EÚ a členské štáty, aby uprednostňovali okrem iného činnosti týkajúce sa plnenia cieľa udržateľného rozvoja č. 16 (ľudské práva, dobrá správa, budovanie mieru a demokracie) a aby zabezpečili, že v rámci plánovania rozvojovej spolupráce budú tieto činnosti ústrednými sektormi národných indikatívnych programov (NIP);

39.

požaduje revíziu Európskeho konsenzu o rozvoji ako dôležitého príspevku k aktualizovanej, súdržnej globálnej stratégii EÚ; zdôrazňuje, že takáto revízia by mala zohľadniť nové globálne výzvy, riešiť plnenie cieľov udržateľného rozvoja EÚ a opäť zdôrazniť základné hodnoty, ako sú dodržiavanie ľudských práv s osobitným dôrazom na práva zraniteľných skupín, ako sú ženy, dievčatá a osoby so zdravotným postihnutím, demokracia a zásady právneho štátu, ale aj kľúčové zásady účinnosti rozvoja, napr. prevzatie rozvojových stratégií partnerskými krajinami, väčšia zodpovednosť, pokiaľ ide o vnútroštátne systémy partnerských krajín, a diferenciácia na základe potrieb, ale aj kritériá výkonnosti na základe cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že Európska únia by mala urobiť všetko pre posilnenie komplementárnosti všetkých aktérov rozvoja, aby sa využil celý potenciál európskej rozvojovej politiky, a aby sa tým urýchlilo plnenie programu rozvoja do roku 2030;

40.

so znepokojením berie na vedomie zvýšenie neudržateľnosti dlhu v rozvinutých aj rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby posilnila zásadu spoločnej zodpovednosti prijímateľov a poskytovateľov úverov a účinne nasledovala a presadzovala zásady Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o zodpovednom prijímaní a poskytovaní úverov vo všetkých svojich oblastiach politiky; vyzýva v tejto súvislosti EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapájali do činnosti OSN zameranej na vytvorenie medzinárodného mechanizmu riešenia štátnych dlhov;

41.

považuje za poľutovaniahodné, že stále neexistuje regulačný rámec týkajúci sa spôsobu dodržiavania ľudských práv a povinností zo strany podnikov s ohľadom na sociálne a environmentálne normy, čo niektorým štátom a podnikom umožňuje, aby ich beztrestne obchádzali; vyzýva EÚ a členské štáty, aby aktívne podporovali snahy Rady OSN pre ľudské práva a Programu OSN pre životné prostredie o medzinárodnú zmluvu s cieľom zabezpečiť, že nadnárodné spoločnosti budú brané na zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a nedodržiavanie environmentálnych noriem;

42.

podporuje myšlienku nového vymedzenia vzťahu EÚ s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria posilnením politiky založenej na rovnocennosti partnerov, v ktorej sa bude rešpektovať demokratický politický priestor vlád zvrchovaných krajín na prijímanie politických rozhodnutí v prospech ich obyvateľov, a povýšením zásady dobrej správy vecí verejných a ľudských práv na základné prvky dohody po skončení platnosti Dohody z Cotonou, ako aj účinným posilnením prepojení rozvojových cieľov EÚ týkajúcich sa politík v oblasti obchodu, bezpečnosti, zmeny klímy a migrácie v záujme vzájomného posilnenia; žiada zavedenie formálnych kontrolných právomocí v súvislosti s Európskym rozvojovým fondom, pokiaľ možno prostredníctvom záväznej medziinštitucionálnej dohody podľa článku 295 Lisabonskej zmluvy; požaduje, aby sa po roku 2020 vytvorilo spravodlivé a ambiciózne partnerstvo EÚ – AKT založené na zásadách zodpovednosti a vzájomného rešpektovania rovnocenných partnerov s rovnakými právami a povinnosťami, ktoré sa väčšmi zameria na spoločné výzvy a záujmy a ktoré bude lepšie prispôsobené na to, aby viedlo k skutočnej zmene vôle oboch strán a výziev, pred ktorými stoja; vyzýva Európsku úniu, aby presadzovala nástroje obchodu s krajinami AKT, najmä dohody o hospodárskom partnerstve (DHP), s cieľom uskutočniť naozajstnú zmenu v oblasti bezpečnosti a prosperity oboch strán;

43.

zdôrazňuje, že EÚ musí pokračovať vo svojom úsilí o podporu hospodárskeho rozvoja a odolnosti vo svojom susedstve a v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre záujmy EÚ, a posilňovať toto úsilie; pripomína, že malé a stredné podniky sú hlavnými poskytovateľmi pracovných miest a že uľahčenie ich práce je kľúčové pre posilnenie hospodárskeho rozvoja;

44.

vyzýva PK/VP, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jasné prepojenie medzi globálnou stratégiou EÚ a štruktúrou a prioritami rozpočtu EÚ vrátane navýšenia vlastných zdrojov, vyčlenenia potrebných zdrojov pre jej vykonávanie a čo najlepšieho využívania existujúcich rozpočtov prostredníctvom lepšej spolupráce a koordinovaného postupu v oblasti diplomacie, rozvoja, obchodu, energetiky a obrany;

45.

zdôrazňuje, že globálna stratégia by sa mala každých päť rokov revidovať v spolupráci s novým Európskym parlamentom a novou Komisiou, čo umožní overiť, či jej ciele a priority stále zodpovedajú hrozbám a bezpečnostnému prostrediu, a že novému(-ej) PK/VP by sa malo umožniť zapojiť sa do tejto revízie;

46.

zdôrazňuje, že opatrenia EÚ podliehajú dohľadu Európskeho parlamentu a národných parlamentov a že Európsky parlament zohráva významnú úlohu pri pravidelnom a podrobnom sledovaní vonkajšej činnosti inštitúcií EÚ; domnieva sa, že do tohto sledovania by mohli byť viac zapojené parlamenty členských štátov; pripomína, že Európsky parlament je kľúčový partner PK/VP pri formovaní vonkajších vzťahov EÚ a pri riešení súčasných problémov, a to aj monitorovaním opatrení v oblasti zahraničnej politiky EÚ; požaduje, aby sa Európskemu parlamentu predkladali výročné správy o vykonávaní stratégie;

47.

zastáva názor, že Európsky parlament by sa mal plnohodnotne podieľať na úsilí EÚ o predchádzanie konfliktom;

48.

zdôrazňuje potrebu aktívnejšieho zapájania národných parlamentov do procesu prostredníctvom dôkladnejšej kontroly vykonávanej spolu s Európskym parlamentom počas zasadnutí medziparlamentnej konferencie o SZPB/SBOP;

49.

naliehavo vyzýva európskych tvorcov politík, aby sa v súvislosti s potrebou a výhodami pevnejšieho rámca pre bezpečnosť Európy spojili s občanmi, občianskou spoločnosťou, priemyslom a miestnymi a regionálnymi orgánmi;

50.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.