EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 7. 2016

COM(2016) 482 final

2016/0231(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2016) 247 final}
{SWD(2016) 248 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Európska rada v októbri 2014 odsúhlasila rámec politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 Rámec stanovuje odhodlanie Európskej únie (EÚ) splniť záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 zníženie vlastných emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve vo výške aspoň 40 %. K dosiahnutiu tohto znižovania emisií by mali prispieť všetky odvetvia. Európska rada potvrdila, že cieľ Európska únia ako celok splní nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, pričom v systéme obchodovania s emisiami (Emissions Trading System – ETS) a v sektoroch mimo ETS by do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005 má dôjsť k zníženiu vo výške 43 %, resp. 30 %.

Pri súčasných uplatňovaných politikách sa nedá očakávať, že by emisie skleníkových plynov mohli klesnúť dostatočne na to, aby sa dosiahol cieľ EÚ v podobe zníženia emisií do roku 2030 o 40 % oproti roku 1990 a konkrétnejšie zníženia emisií skleníkových plynov v sektoroch mimo ETS o 30 % oproti roku 2005. S ohľadom na súčasné trendy a za predpokladu úplnej realizácie existujúcich právne záväzných cieľov a prijatých politík týkajúcich sa okrem iného energetickej efektívnosti, energetickej hospodárnosti budov, zníženia emisií CO2 z cestných vozidiel, obnoviteľných zdrojov energie, skládok, obehového hospodárstva či fluórovaných skleníkových plynov sa očakáva, že emisie, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o spoločnom úsilí 1 (Effort Sharing Decision – ESD), sa do roku 2030 znížia iba približne o 24 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Preto sú potrebné vnútroštátne ciele znižovania, ktoré by poskytli stimuly pre ďalšie politiky, ktoré by viedli k väčším zníženiam. V tomto návrhu sa vymedzujú vnútroštátne ciele smerom k zníženiu emisií v sektoroch mimo ETS v celej EÚ do roku 2030 o 30 % v porovnaní s rokom 2005, a to spravodlivo a zároveň nákladovo efektívne v súlade s vyjadreniami Európskej rady. Členské štáty prispejú k celkovému zníženiu v rámci EÚ do roku 2030 cieľmi v rozmedzí od 0 % do –40 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Zníženia stanovené v tomto nariadení prispievajú k zlepšeniam predovšetkým v stavebníctve, poľnohospodárstve, odpadovom hospodárstve a doprave.

Týmto návrhom sa plnia aj záväzky EÚ vyplývajúce z parížskej dohody o zmene klímy. Komisia 10. júna 2016 predložila návrh, aby Európska únia ratifikovala parížsku dohodu 2 . Tento návrh nadväzuje na hodnotenie parížskej dohody Komisiou 3 .

Európska únia a všetky ostatné zmluvné strany sú povinné nahlasovať vnútroštátne stanovené príspevky každých 5 rokov na základe globálneho hodnotenia, ktoré podľa dohody má prebehnúť v roku 2023, a potom každých päť rokov.

Nórsko a Island prejavili záujem o účasť na jednotnej akcii Únie a jej členských štátov. Podmienky upravujúce možnú účasť Nórska a Islandu budú stanovené v súvisiacich právnych predpisoch. Pokiaľ ide o obdobie 2021 až 2030, Nórsko objasnilo, že má v úmysle plne sa zapojiť do úsilia o zníženie emisií pre sektory mimo ETS. Keďže ciele jednotlivých členských štátov sa pohybujú od 0 % do –40 % v závislosti od hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa, Nórsku by bol pridelený odhadovaný číselný cieľ znížiť emisie o 40 % oproti úrovni z roku 2005 a Nórsku a Islandu budú k dispozícii rovnaké mechanizmy flexibility ako členským štátom. Konečné ciele sa určia až vtedy, keď bude návrh prijatý. Týmto návrhom nie je dotknutý spôsob, akým sa Nórsko a Island budú zúčastňovať na jednotnej akcii.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

S cieľom stimulovať reálne dodatočné akcie v rámci odvetvia využívania pôdy vrátane poľnohospodárstva tento návrh zabezpečuje nielen spoľahlivé započítavanie a celkovú environmentálnu integritu, ale zároveň zahŕňa aj novú flexibilitu, ktorá umožňuje obmedzené využívanie určitých čistých záchytov z určitých kategórií započítavania v rámci využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF), pričom zaisťuje, aby v odvetví LULUCF nedochádzalo k dlhom, s cieľom v prípade potreby zohľadniť, ako členské štáty dodržiavajú súlad pri plnení cieľov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje ESD.

To je v súlade s usmerneniami Európskej rady, kde sa poukazuje na nižší potenciál zmierňovania v odvetví poľnohospodárstva a využívania pôdy, ako aj na význam preskúmania čo najlepšieho spôsobu, ako optimalizovať príspevok tohto odvetvia k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k ich sekvestrácii, okrem iného zalesňovaním.

Bola pridaná aj ďalšia nová flexibilita v súlade s usmerneniami Európskej rady pre tie členské štáty, ktoré majú vnútroštátne ciele znižovania výrazne vyššie, než je jednak priemer Únie, jednak ich potenciál nákladovo efektívneho znižovania, ako aj pre členské štáty, ktoré žiadnym priemyselným zariadeniam v roku 2013 nepridelili bezplatné kvóty. Flexibilita umožňuje oprávneným členským štátom uľahčiť splnenie ich povinnosti podľa ESD zrušením kvót EU ETS.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Zmena klímy je cezhraničný problém, ktorý sa nedá vyriešiť len na celoštátnej alebo miestnej úrovni. Koordinácia opatrení na boj proti zmene klímy sa musí realizovať na európskej, a pokiaľ možno dokonca na celosvetovej úrovni. Opatrenie na úrovni EÚ je opodstatnené z hľadiska zásady subsidiarity. Európska únia od roku 1992 pracuje na hľadaní spoločných riešení a presadzovaní globálnych opatrení na boj proti zmene klímy. Konkrétnejšími slovami, opatrenie na úrovni EÚ zabezpečí nákladovo efektívne plnenie cieľov zníženia emisií do roku 2030 aj v dlhodobejšej perspektíve, pričom zaručí spravodlivosť a environmentálnu integritu.

Kompetencie EÚ v oblasti zmeny klímy sa potvrdzujú v článkoch 191 až 193 ZFEÚ. Právnym základom tohto návrhu je článok 192 ZFEÚ. V súlade s článkom 191 a článkom 192 ods. 1 ZFEÚ musí Európska únia prispievať k dosahovaniu aj týchto cieľov: udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V roku 2015 ešte pred vypracovaním tohto návrhu sa uskutočnilo posúdenie ESD v súlade s jeho článkom 14, ktorý vyžaduje, aby Európska komisia vypracovala hodnotiacu správu o vykonávaní ESD do 31. októbra 2016 5 .

Hoci súčasné ESD je ešte stále v počiatočných štádiách vykonávania, možno skonštatovať, že záväzky ESD boli aspoň čiastočne účinné, pokiaľ ide o stimuláciu nových vnútroštátnych politík a opatrení na podporu účinného znižovania emisií skleníkových plynov v rozsahu pôsobnosti ESD. Tento vplyv posilnila aj skutočnosť, že rozhodnutie o spoločnom úsilí bolo uverejnené spolu s viacerými ďalšími klimaticko-energetickými iniciatívami EÚ v rámci balíka opatrení do roku 2020, najmä v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov. Vo viacerých odvetviach ESD vrátane stavebníctva, dopravy, poľnohospodárstva a nakladania s odpadom značnú časť doterajších znížení emisií možno pripísať takým faktorom, ako sú technologické zmeny, ktoré sú ovplyvnené politickými zásahmi vyplývajúcimi z balíka na rok 2020. Okrem celoeurópskych a vnútroštátnych politík v oblasti klímy a energetiky mali vplyv na emisie skleníkových plynov aj hospodárska kríza a nárast hospodárskej činnosti v niektorých krajinách.

Celkovo sa vďaka ESD členské štáty aktívnejšie začali zaoberať novými opatreniami na zníženie emisií v rôznych odvetviach a ich optimálnou štruktúrou. Možno konštatovať, že ESD členským štátom prinieslo len obmedzenú dodatočnú administratívnu záťaž, hoci možno existuje priestor na zníženie administratívnych nákladov. Administratívne náklady Komisie na systém monitorovania a zabezpečovania súladu sú zhruba 650 000 EUR ročne, pričom ročné náklady pre všetkých 28 členských štátov spoločne sa odhadujú na zhruba 500 000 EUR ročne.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Európska komisia zorganizovala verejnú konzultáciu 6 o úsilí členských štátov znížiť ich emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Európskej únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030.

Konzultácia nadväzovala na konzultáciu o zelenej knihe o rámci politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorá sa uskutočnila v roku 2013, a bola plne prístupná verejnosti. Zameriavala sa na posilnenie súčasných nástrojov flexibility; podávanie správ a dodržiavanie súladu; prístup pri stanovovaní národných cieľov zníženia emisií skleníkových plynov; a obmedzenú jednorazovú možnosť flexibility medzi ETS a ESD. Zaoberala sa aj doplňujúcimi opatreniami na úrovni EÚ v záujme cieľov v oblasti znižovania a budovaním kapacít a ďalšou podporou vykonávania na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Komisia dostala 114 formálnych odpovedí od širokého spektra zainteresovaných strán z členských štátov 7 .

Európska Komisia takisto konzultovala s členskými štátmi na štyroch zasadnutiach pracovných skupín Výboru pre klimatické zmeny, ktoré sa uskutočnili v roku 2015. Tieto konzultácie sa zameriavali na rôzne možnosti posilnenia existujúcich vnútroštátnych mechanizmov flexibility v ESD v období po roku 2020 a na to, ako sa majú nahlasovať výsledky a dosahovať súlad.

•Získavanie a využívanie expertízy

Kvantitatívne posúdenie budúcich vplyvov v EÚ vychádza z analýzy vypracovanej pre rámcový návrh na rok 2030, dopĺňa ju a aktualizuje ju o konkrétne prvky súvisiace s ESD. Komisia oslovila Národnú technickú univerzitu v Aténach, IIASA a EuroCare, aby vymodelovali aktualizovaný referenčný scenár 8 , a na tomto základe boli kvantifikované politické scenáre. Modelovanie energetických systémov a emisií CO2 vychádza z modelu PRIMES. Modelovanie emisií skleníkových plynov iných než CO2 vychádza z modelu GAINS. Emisie iných látok ako CO2 z poľnohospodárstva sa posudzujú s použitím modelovacieho rámca CAPRI.

Ako dodatočný zdroj vedomostí na doplnenie analýzy boli použité odborné znalosti, ktoré zúčastnené strany počas verejných konzultácií poskytli vo svojich príspevkoch, ako aj vnútroštátne projekcie emisií skleníkových plynov predložených členskými štátmi podľa nariadenia o mechanizme monitorovania v roku 2015.

Skupina externých konzultantov pre Komisiu v roku 2015 vypracovala podpornú štúdiu na hodnotenie vykonávania ESD 9 .

•Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu priložené k tomuto návrhu 10 dopĺňa analýzu realizovanú v roku 2014 ako súčasť posúdení vplyvu, ktoré sprevádzali rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 11 . To bol analytický základ na stanovenie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990, ako aj rozdelenie na samostatné ciele v oblasti znižovania emisií vo výške 30 % a 43 % v prípade ETS a sektorov mimo ETS do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005.

V posúdení vplyvu sa uvažovalo o možnosti uplatňovania zníženia v sektoroch mimo ETS okrem odvetvia LULUCF, pričom sa vychádza zo súčasného ESD a usmernení Európskej rady. Posúdenie vplyvu skúma, aký vplyv by mal návrh na spravodlivosť, nákladovú efektívnosť a environmentálnu integritu.

Posúdenie vplyvu prehodnocuje metodiku stanovovania cieľov na základe HDP na obyvateľa, ktorá zabezpečuje spravodlivosť, a aktualizuje ju na základe údajov z roku 2013. Hodnotí sa v ňom, do akej miery by sa mohli upraviť ciele v prípade skupiny členských štátov, ktoré majú nadpriemerný HDP na obyvateľa, a pri ktorých členských štátoch môžu existovať dôvody na obavy v súvislosti s nákladovo efektívnym dosahovaním cieľov. Pokiaľ ide o východisko lineárnej cieľovej trajektórie, z hľadiska environmentálnej integrity aj administratívnej uskutočniteľnosti sa javí žiaduca metodika, ktorá je podobná existujúcej metodike založenej na nedávnych emisiách zakotvenej v ESD.

Posúdenie vplyvu poukazuje na to, že nové možnosti flexibility zo sektorov ETS a LULUCF musia byť obmedzené, aby sa zabezpečilo prijímanie skutočných dodatočných opatrení v sektoroch mimo ETS v súlade s dlhodobými cieľmi znižovania emisií. Flexibility zároveň členským štátom umožňujú zohľadniť špecifické okolnosti. Pokiaľ ide o jednorazovú flexibilitu, to sa zvyčajne vzťahuje na obavy týkajúce sa nákladovej efektívnosti v prípade tých členských štátov, ktoré majú najvyššie ciele. V prípade odvetvia LULUCF sa to týka obáv v súvislosti s obmedzeným potenciálom zmiernenia zmeny klímy v odvetví poľnohospodárstva, pokiaľ ide o emisie iné než CO2, čo je dôležité najmä pre členské štáty s vysokým podielom emisií z poľnohospodárstva. Existujúce možnosti flexibility neboli otestované a ponúkajú značný priestor na znižovanie nákladov a zvyšovanie nákladovej efektívnosti. Akékoľvek posilnenie musí brať do úvahy potenciálne administratívne vplyvy. Administratívne náklady pre členské štáty a Európsku komisiu sú v súčasnosti obmedzené a ešte sa znížia vďaka prechodu na päťročný cyklus kontrol súladu.

Navrhovaná politika ovplyvňuje hlavne vnútroštátne správne orgány. Podnikom, MSP ani mikropodnikom nevznikajú žiadne priame povinnosti podávania správ ani iné administratívne dôsledky. Prípadné vnútroštátne opatrenia a opatrenia EÚ na zníženie emisií v závislosti od ich povahy a rozsahu ovplyvnia rôzne zainteresované strany vrátane podnikov a spotrebiteľov. Takéto osobitné vplyvy sa budú musieť posudzovať v rámci týchto návrhov politík.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Aby sa posúdenie súladu opieralo o presné údaje, inventúry emisií skleníkových plynov predkladané členskými štátmi bude aj naďalej posudzovať Komisia.

•    Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článok 1 – Predmet úpravy

V tomto článku sa vysvetľuje, že nariadenie stanovuje minimálne príspevky členských štátov k zníženiu emisií v období rokov 2021 až 2030 a pravidlá určovania ročných pridelených emisných kvót a hodnotenia pokroku.

Článok 2 – Rozsah pôsobnosti

Tento článok určuje rozsah pôsobnosti nariadenia. Spresňuje, že toto nariadenie sa vzťahuje na emisie z kategórií zdrojov IPCC: energie, priemyselné procesy a používanie výrobkov, poľnohospodárstvo a odpad. Emisie z odvetví, na ktoré sa vzťahuje EU ETS a nariadenie [ ], sa v tomto nariadení neupravujú. Článok 3 – Vymedzenie pojmov

Tento článok vymedzuje pojem skleníkových plynov z hľadiska skleníkových plynov, ktoré sa upravujú týmto nariadením.

Článok 4 – Ročné úrovne emisií na obdobie rokov 2021 až 2030

V tomto článku sa stanovujú emisné limity členských štátov v roku 2030, ako je uvedené v prílohe I, a spôsob, akým sa určujú úrovne emisií na obdobie rokov 2021 až 2030. Pokračuje sa v prístupe založenom na záväzných ročných emisných limitoch podľa ESD. Ročne pridelené emisné úrovne sa stanovujú na základe lineárnej trajektórie vychádzajúc z priemerných emisií za obdobie rokov 2016 až 2018 s ohľadom na najnovšie údaje o emisiách skleníkových plynov. Ročne pridelené emisné kvóty v ekvivalentoch CO2 pre každý členský štát na každý rok obdobia budú stanovené v osobitnom vykonávacom akte.

Článok 5 – Nástroje flexibility na dosiahnutie ročných limitov

V tomto článku sa stanovuje možnosť flexibility pre členské štáty pri plnení ich ročných limitov vrátane flexibility v čase, flexibility pri ukladaní a požičiavaní ročných pridelených emisných kvót počas obdobia plnenia záväzkov a flexibility medzi členskými štátmi vďaka prevodom ročných pridelených emisných kvót.

Článok 6 – Flexibilita pre niektoré členské štáty po znížení kvót EU ETS

Zavádza sa nová flexibilita v podobe zrušenia kvót ETS až do výšky stanoveného limitu. Oprávnené členské štáty sa pred rokom 2020 rozhodnú, či chcú využiť túto flexibilitu, a vo vykonávacom akte, ktorým sa stanovia ročné pridelené emisné kvóty, sa určia presné sumy. Flexibilitu môžu využiť členské štáty uvedené v prílohe II. Vykonávacím aktom podľa článku 4 sa tiež určí maximálne ročné množstvo kvót, ktoré sa členský štát môže rozhodnúť zrušiť tak, aby bolo zohľadnené pri posudzovaní jeho súladu s limitmi.

Článok 7 – Ďalšie použitie až do výšky 280 miliónov čistých záchytov z odlesnenej pôdy, zo zalesnenej pôdy, z obhospodarovanej ornej pôdy a z obhospodarovaných trávnych porastov

Zavádza sa nová flexibilita, ktorá za určitých podmienok umožňuje členským štátom podľa potreby využiť obmedzený počet čistých záchytov z nariadenia [ ]. Limity pre jednotlivé členské štáty v ekvivalentoch CO2 sú uvedené v prílohe III.

Článok 8 – Nápravné opatrenia

Ak sa na základe každoročného hodnotenia vykonaného Komisiou pokrok členského štátu odchyľuje od jeho ročných pridelených emisných kvót, tento členský štát musí predložiť akčný plán s dodatočnými opatreniami, ktoré plánuje zaviesť s cieľom zaistiť, že si splní záväzky.

Článok 9 – Kontrola súladu

Zachovávajú sa ustanovenia o kontrole súladu a nápravných opatreniach stanovené v ESD s tým rozdielom, že kontrola súladu všetkých predchádzajúcich rokov obdobia sa bude realizovať len raz za päť rokov. Ak by sa dospelo k záveru, že niektorý členský štát v ktoromkoľvek roku obdobia nedodržal svoje ročné pridelené emisné kvóty, uplatní sa nápravné opatrenie vo forme doplnenia emisií na budúci rok o rovnaké množstvo, ako je množstvo nadmerných emisií v tonách ekvivalentu CO2 vynásobené koeficientom 1,08. Právo na prevod ročných pridelených emisných kvót sa pozastaví, až kým členský štát opäť nezačne dodržiavať svoje záväzky.

Článok 10 – Úpravy

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť emisného cieľa na rok 2030 v celej EÚ sa akékoľvek zmeny v rozsahu pôsobnosti EU ETS (napr. zmena počtu zariadení alebo zdrojov, na ktoré sa vzťahuje EU ETS) musia odzrkadliť zodpovedajúcou úpravou tohto nariadenia. Tento článok zachováva ustanovenie zakotvené v ESD, pričom vysvetľuje, ako sa takéto úpravy majú zrealizovať. Stanovuje sa v ňom aj použitie kreditov vytvorených podľa článku 24a EU ETS, pričom sa zachováva flexibilita, ktorá existuje v ESD. Rieši sa ním aj osobitná situácia v členských štátoch s kladným limitom v ESD a ktorým sa medzi rokmi 2017 a 2020 zvyšujú pridelené emisné kvóty.

Článok 11 – Register

Tento článok je pokračovaním súčasného vykonávania ESD v nariadení o registri a prispôsobuje ho tomuto nariadeniu. Slúži na zabezpečenie presného započítavania transakcií podľa tohto nariadenia a zabránenie dvojitému počítaniu.

Článok 12 – Výkon delegovania právomocí

Návrhom sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s príslušnými postupmi.

Článok 13 – Postup výboru

Ide o rovnaký postup výboru ako v prípade ESD, pričom sa využíva pomoc Výboru pre zmenu klímy.

Článok 14 – Preskúmanie

Preskúmanie všetkých prvkov nariadenia, aby sa určilo, či sú naďalej vhodné na daný účel, sa má vykonať v roku 2024 a následne každých 5 rokov.

Článok 15 – Zmena nariadenia č. 525/2013/EÚ

MMR sa mení s cieľom zabezpečiť, aby nahlasovacie požiadavky, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú podľa ESD, ďalej platili aj v rámci uvedeného nariadenia. Členské štáty sú povinné každoročne podávať hlásenia o svojich príslušných emisiách skleníkových plynov a bude sa od nich aj naďalej vyžadovať, aby každé dva roky podávali správu o svojich projekciách, politikách a opatreniach uplatňovaných s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ich cieľov. V záujme podpory transparentnosti a uľahčenia presunov medzi členskými štátmi sú členské štáty takisto povinné podávať správy o množstvách, ktoré majú v úmysle kúpiť alebo predať v súlade s článkom 5.

Komisia bude sledovať pokrok členských štátov pri ich emisných limitoch tak, že do výročnej správy o pokroku v oblasti klímy zahrnie aj posúdenie, či pokrok členských štátov je postačujúci na splnenie ich povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia.

2016/0231 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie 13 ,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 14 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 15 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

(1)V záveroch Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 bol schválený záväzný cieľ dosiahnuť aspoň 40 % domáceho zníženia emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990, a to bolo potvrdené aj na jej stretnutí v marci 2016. Rada pre životné prostredie na svojom zasadnutí 6. marca 2015 formálne schválila tento príspevok Únie a jej členských štátov ako ich plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok.

(2)V záveroch Európskej rady z októbra 2014 sa predpokladalo, že cieľ by Únia ako celok mala splniť nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, pričom v systéme obchodovania s emisiami (Emissions Trading System – ETS) a v sektoroch mimo ETS by do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005 malo dôjsť k zníženiu vo výške 43 %, resp. 30 %, pri rozdelení úsilia na základe pomerného hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa. K dosiahnutiu tohto znižovania emisií by mali prispieť všetky odvetvia hospodárstva a na tomto úsilí by sa mali podieľať všetky členské štáty, pričom by sa mala zabezpečiť rovnováha medzi spravodlivosťou a solidaritou a vnútroštátne ciele v skupine členských štátov s HDP na obyvateľa vyšším než priemer Únie by sa pomerne mali upraviť tak, aby odrážali nákladovú efektívnosť spravodlivo a vyvážene. Dosiahnutie týchto znížení emisií skleníkových plynov by malo posilniť efektívnosť a inovácie v európskom hospodárstve, a najmä podporiť zlepšenia, hlavne v stavebníctve, poľnohospodárstve, odpadovom hospodárstve a doprave, pokiaľ patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(3)Komisia 10. júna 2016 predložila návrh, aby EÚ ratifikovala parížsku dohodu. Tento legislatívny návrh tvorí súčasť plnenia záväzku EÚ, ktorý jej ukladá parížska dohoda. Únia potvrdila svoj záväzok znížiť emisie v celom hospodárstve stanovením plánovaného vnútroštátne stanoveného príspevku EÚ a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu UNFCCC 6. marca 2015.

(4)Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, v ktorom sa po roku 2020 nebude pokračovať.

(5)Prechod na čistú energiu si vyžaduje zmeny investičného správania a stimuly naprieč celým spektrom politík. Jednou z kľúčových priorít Únie je vytvoriť odolnú energetickú úniu s cieľom poskytovať občanom bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a finančne dostupnú energiu. Dosiahnutie tohto zámeru si vyžaduje pokračovanie ambicióznych opatrení v oblasti klímy v tomto nariadení a pokrok pri iných aspektoch energetickej únie, ako sa stanovuje v rámcovej stratégii odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy 16 .

(6)Toto nariadenie sa vzťahuje na emisie z kategórií energetiky, priemyselných procesov a používania výrobkov, poľnohospodárstva a nakladania s odpadom podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 17 , s výnimkou emisií z činností uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 18 . Činnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie [ ] [o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030], nie sú predmetom tohto nariadenia.

(7)Údaje, ktoré sa v súčasnosti nahlasujú v rámci národných inventúr skleníkových plynov a registrov jednotlivých štátov a Únie, nestačia na to, aby sa na úrovni členských štátov dali určiť emisie CO2 z civilnej leteckej dopravy, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES. Pri prijímaní povinností nahlasovania by Únia nemala zaťažovať členské štáty a malé a stredné podniky (MSP) viac, ako je primerané sledovaným cieľom. Emisie CO2 z letov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, predstavujú iba veľmi malú časť celkových emisií skleníkových plynov a vytvorenie systému nahlasovania týchto emisií by bolo vzhľadom na existujúce požiadavky pre širší sektor podľa smernice 2003/87/ES neúmerne zaťažujúce. Preto by sa emisie CO2 zo zdroja kategórie „1.A.3.A civilná letecká doprava“ IPCC na účely tohto nariadenia mali považovať za nulové.

(8)Zníženie emisií zo strany každého členského štátu do roku 2030 by sa malo stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho preskúmaných emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, okrem overených emisií zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré boli zahrnuté do EU ETS až po roku 2005. Ročne pridelené emisné kvóty na obdobie rokov 2021 až 2030 by sa mali určiť na základe údajov predložených členskými štátmi a preskúmaných Komisiou.

(9)V koncepcii ročných záväzných vnútroštátnych limitov zakotvenej v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady 406/2009/ES 19 by sa malo pokračovať aj v období 2021 až 2030, pričom výpočet vývoja emisií by sa mal začať od roku 2020 a vychádzať z priemerných emisií skleníkových plynov v období rokov 2016 až 2018, pričom konečným bodom by mal byť limit na rok 2030 stanovený pre každý členský štát. Členským štátom, ktoré majú jednak kladný limit podľa rozhodnutia 406/2009/ES a narastajúce ročne pridelené emisné kvóty v rokoch 2017 až 2020 stanovené v súlade s rozhodnutiami 2013/162/EÚ a 2013/634/EÚ, sa v roku 2021 poskytne úprava pridelených limitov s cieľom zohľadniť kapacitu na zvýšené emisie za uvedené roky. Európska rada dospela k záveru, že dostupnosť a využitie existujúcich nástrojov flexibility v sektoroch mimo ETS by sa mali výrazne posilniť, aby sa zabezpečila nákladová účinnosť kolektívneho úsilia EÚ a konvergencia objemu emisií na obyvateľa do roku 2030.

(10)Vytvára sa nová jednorazová možnosť flexibility s cieľom uľahčiť dosiahnutie cieľov v prípade tých členských štátov, ktoré majú vnútroštátne ciele znižovania výrazne vyššie, než je jednak priemer Únie, jednak ich potenciál nákladovo efektívneho znižovania, ako aj v prípade členských štátov, ktoré žiadnym priemyselným zariadeniam v roku 2013 nepridelili bezplatné kvóty, ako sa uvádza v posúdení vplyvu 20 .

(11)Množstvo opatrení Únie posilňuje schopnosť členských štátov plniť si záväzky v oblasti klímy a sú kľúčové pri dosahovaní potrebného zníženia emisií v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Patria sem právne predpisy o fluórovaných skleníkových plynoch a znižovaní emisií CO2 z cestných vozidiel, energetickej hospodárnosti budov, obnoviteľných zdrojoch energie, energetickej efektívnosti a obehovom hospodárstve, ako aj nástroje financovania Únie zamerané na investície v oblasti zmeny klímy.

(12)Nariadením [ ] [o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030] sa stanovujú pravidlá započítavania emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (land use, land-use change and forestry – LULUCF). Zatiaľ čo environmentálny výsledok podľa tohto nariadenia z hľadiska úrovne znížení emisií skleníkových plynov, ktoré sa majú dosiahnuť, je ovplyvnený zohľadnením množstva, ktoré zodpovedá najviac výške celkových čistých záchytov a celkových čistých emisií z odlesnenej pôdy, zo zalesnenej pôdy, z obhospodarovanej ornej pôdy a z obhospodarovaných trávnych porastov, ako sa vymedzuje v nariadení [ ], mala by sa umožniť flexibilita v podobe maximálneho množstva 280 miliónov ton ekvivalentu CO2 z týchto záchytov rozdelených medzi členské štáty podľa údajov v prílohe III, ako dodatočná možnosť, ktorú členské štáty budú môcť v prípade potreby využiť na plnenie svojich záväzkov. Ak sa prijíma delegovaný akt na aktualizáciu lesných referenčných úrovní vychádzajúcich z národných lesohospodárskych plánov započítavania podľa článku 8 ods. 6 nariadenia [LULUCF], právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa v súvislosti s článkom 7 mala delegovať na Komisiu, aby vo flexibilite zakotvenej v uvedenom článku bol zohľadnený príspevok kategórie započítavania, ktorou je obhospodarovaná lesná pôda. Pred prijatím takéhoto delegovaného aktu by Komisia mala posúdiť spoľahlivosť započítavania za obhospodarovanú lesnú pôdu na základe dostupných údajov, a predovšetkým konzistentnosť predpokladaných a skutočných údajov o ťažbe. Okrem toho by sa podľa tohto nariadenia mala povoliť možnosť dobrovoľne zrušiť ročné pridelené jednotky emisných kvót, aby sa takéto sumy mohli brať do úvahy pri posudzovaní toho, či členské štáty dodržiavajú požiadavky podľa nariadenia [ ].

(13)S cieľom zabezpečiť efektívne, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií skleníkových plynov a ostatných informácií potrebných na posúdenie pokroku v oblasti ročných pridelených emisných kvót členského štátu, požiadavky na každoročné nahlasovanie a hodnotenie podľa tohto nariadenia sa zlučujú s príslušnými článkami podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, ktoré by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Zmena uvedeného nariadenia by tiež mala zabezpečiť, aby sa aj naďalej každoročne hodnotil pokrok členských štátov pri znižovaní emisií, pričom sa zohľadní pokrok v politikách Únie a opatrenia a informácie od členských štátov. Každé dva roky by toto hodnotenie malo zahŕňať predpokladaný pokrok Únie pri plnení jej záväzkov znižovania emisií a členských štátov pri plnení ich povinností. Uplatnenie odpočítania by sa malo zvažovať iba v päťročných intervaloch, aby bolo možné zohľadniť potenciálny príspevok z odlesnenej pôdy, zo zalesnenej pôdy, z obhospodarovanej ornej pôdy a z obhospodarovaných trávnych porastov dosiahnutý podľa nariadenia [ ]. Nie je tým dotknutá povinnosť Komisie zabezpečiť súlad s povinnosťami členských štátov vyplývajúcimi z tohto nariadenia ani právomoc Komisie začať konania o porušení povinnosti na tento účel.

(14)Ako prostriedok na zvýšenie všeobecnej nákladovej efektívnosti celkových znížení by členské štáty mali mať možnosť previesť časť svojich ročne pridelených emisných kvót na iný členský štát. Mala by sa zabezpečiť transparentnosť takýchto prevodov a tieto by sa mali realizovať vzájomne vyhovujúcim spôsobom, a to napríklad aj formou aukcií, využívania trhových sprostredkovateľov pôsobiacich v podobe agentúr alebo dvojstrannými dohodami.

(15)Cieľom Európskej environmentálnej agentúry je podporovať udržateľný rozvoj a pomáhať pri dosahovaní výrazného a merateľného zlepšenia stavu európskeho životného prostredia poskytovaním včasných, cielených, dôležitých a spoľahlivých informácií tvorcom politík, verejným inštitúciám a verejnosti. Európska environmentálna agentúra by mala podľa potreby pomáhať Komisii v súlade s jej ročným pracovným programom.

(16)S cieľom vytvoriť priestor na vhodné započítavanie transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania flexibility a uplatňovania kontroly súladu by sa Komisii v súvislosti s článkom 11 mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Potrebné ustanovenia by mali byť obsiahnuté v jedinom právnom nástroji kombinujúcom ustanovenia o započítavaní podľa smernice 2003/87/ES, nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia [ ] a tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým treba uviesť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(17)V záujme zabezpečenia jednotných podmienok na vykonávanie článku 4, podľa ktorého sa budú členským štátom stanovovať ročné emisné limity, by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 21 .

(18)Týmto nariadením by nemali byť dotknuté prísnejšie vnútroštátne ciele.

(19)Akékoľvek úpravy rozsahu stanoveného v článkoch 11, 24, 24a a 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 22 by sa mali zhodovať s príslušnými úpravami maximálneho množstva emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Ak teda členské štáty do svojich záväzkov podľa tohto nariadenia zahrnú dodatočné emisie zo zariadení, na ktoré sa predtým vzťahovala smernica 2003/87/ES, tieto členské štáty by mali zaviesť ďalšie politiky a opatrenia v odvetviach patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s cieľom znížiť tieto emisie.

(20)Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2024 a následne každých 5 rokov s cieľom vyhodnotiť jeho celkové fungovanie. Toto preskúmanie by malo zohľadniť meniace sa vnútroštátne okolnosti a vychádzať z výsledkov globálneho hodnotenia podľa parížskej dohody.

(21)Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú povinnosti týkajúce sa minimálnych príspevkov členských štátov k splneniu záväzku zníženia emisií skleníkových plynov v Únii počas obdobia rokov 2021 až 2030, pravidlá určovania ročne pridelených emisných kvót a hodnotenie pokroku členských štátov pri plnení ich minimálnych príspevkov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.Toto nariadenie sa vzťahuje na emisie skleníkových plynov z kategórií zdroja podľa IPCC, ktorými sú energetika, priemyselné procesy a používanie výrobkov, poľnohospodárstvo a odpady v zmysle nariadenia (EÚ) č. 525/2013, s výnimkou emisií z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES.

2.Toto nariadenie sa nevzťahuje na emisie a záchyty skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie [ ][LULUCF].

3.Na účely tohto nariadenia sa emisie CO2 z kategórie zdroja „1.A.3.A civilná letecká doprava“ podľa IPCC považujú za nulové.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.„Emisie skleníkových plynov“ sú emisie oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4), oxidu dusného (N2O), fluórovaných uhľovodíkov (HFC), plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC), fluoridu dusitého (NF3) a fluoridu sírového (SF6) vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2, ktoré sa určujú podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

2.„Ročne pridelené emisné kvóty“ sú maximálne povolené emisie skleníkových plynov za každý rok v období rokov 2021 až 2030, ktoré sa určujú podľa článku 4 ods. 3 a článku 10.

Článok 4

Ročné úrovne emisií na obdobie rokov 2021 až 2030

1.Každý členský štát do roku 2030 obmedzí svoje emisie skleníkových plynov najmenej o percentuálnu hodnotu, ktorá je pre daný členský štát stanovená v prílohe I k tomuto nariadeniu vzhľadom na jeho emisie v roku 2005 určené podľa odseku 3.

2. S výhradou flexibility stanovenej v článkoch 5, 6 a 7, úpravy podľa článku 10 ods. 2 a po zohľadnení akýchkoľvek odpočítaní vyplývajúcich z uplatňovania článku 7 rozhodnutia 406/2009/ES, každý členský štát zabezpečí, aby jeho emisie skleníkových plynov v žiadnom roku v období rokov 2021 až 2029 nepresiahli úroveň vymedzenú lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2020 na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v priebehu rokov 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3, a koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v prílohe I k tomuto nariadeniu.

3. Komisia prijme vykonávací akt, ktorým stanoví ročne pridelené emisné kvóty na roky 2021 až 2030 vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2 podľa odsekov 1 a 2. Na účely tohto vykonávacieho aktu Komisia vykoná komplexné preskúmanie údajov v najnovších národných inventúrach za rok 2005 a obdobie rokov 2016 až 2018 predložených členskými štátmi podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

4.Týmto vykonávacím aktom sa na základe percentuálnych údajov oznámených členskými štátmi podľa článku 6 ods. 2 stanovia aj množstvá, ktoré možno zohľadniť pri posudzovaní ich dodržiavania súladu podľa článku 9 medzi rokmi 2021 a 2030. Ak súčet množstiev všetkých členských štátov presiahne spoločné celkové množstvo vo výške 100 miliónov, množstvá pre každý členský štát sa znížia pomerným dielom tak, aby sa neprekročilo spoločné celkové množstvo.

5.Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13.

Článok 5

Nástroje flexibility na dosiahnutie ročných limitov

1.Členské štáty môžu využívať možnosti flexibility stanovené v odsekoch 2 až 6 tohto článku a v článkoch 6 a 7.

2.Na obdobie rokov 2021 až 2029 si členský štát môže požičať až 5 % svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúci rok.

3Členský štát, ktorého emisie skleníkových plynov v danom roku sú pod úrovňou jeho ročne pridelených emisných kvót na daný rok s prihliadnutím na využívanie flexibilít podľa tohto článku a článku 6, si môže uložiť daný prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúce roky až do roku 2030.

4.Členský štát môže previesť na iné členské štáty až 5 % svojich ročne pridelených emisných kvót za príslušný rok. Prijímajúci členský štát môže toto množstvo využiť na účely dodržania súladu v zmysle článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2030.

5.Členský štát môže previesť na iné členské štáty časť svojich ročne pridelených emisných kvót za daný rok, ktorá prekračuje jeho emisie skleníkových plynov v danom roku, s prihliadnutím na využívanie flexibilít v zmysle odsekov 2 až 4 a článku 6. Prijímajúci členský štát môže toto množstvo využiť na účely dodržania súladu v zmysle článku 9 za daný rok alebo kedykoľvek neskôr až do roku 2030.

6.Členské štáty smú na účely dodržania súladu podľa článku 9 používať kredity z projektov vydané podľa článku 24a ods. 1 smernice 2003/87/ES bez akéhokoľvek kvantitatívneho limitu, pričom musia zabrániť dvojitému započítaniu.

Článok 6

Flexibilita pre niektoré členské štáty po znížení kvót EU ETS

1.Členské štáty, v prípade ktorých môžu byť zrušené kvóty v obmedzenom množstve najviac 100 miliónov kvót EU ETS vymedzených v článku 3 písm. a) smernice 2003/87/ES spoločne zohľadnené na účely dodržania súladu členských štátov s týmto nariadením, sú uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.

2.Členské štáty uvedené v prílohe II oznámia Komisii do 31. decembra 2019 každý zámer využiť obmedzené zrušenie kvót až do percentuálnej hodnoty uvedenej v prílohe II pre daný členský štát na účely dodržania súladu podľa článku 9.

3.Na základe žiadosti niektorého členského štátu ústredný správca určený podľa článku 20 smernice 2003/87/ES (ďalej len „ústredný správca“) zohľadní množstvo uvedené v článku 4 ods. 4 pri posudzovaní toho, či daný členský štát dodržiava súlad podľa článku 9. Za každý rok v období rokov 2021 až 2030 sa podľa článku 12 ods. 4 smernice 2003/87/ES zruší jedna desatina množstva kvót určených podľa článku 4 ods. 4.

Článok 7

Použitie dodatočných čistých záchytov z odlesnenej pôdy, zo zalesnenej pôdy, z obhospodarovanej ornej pôdy a z obhospodarovaných trávnych porastov až do výšky 280 miliónov

1.Pokiaľ emisie členského štátu presiahnu jeho ročne pridelené emisné kvóty za príslušný rok, na účely dodržiavania súladu zo strany tohto členského štátu podľa článku 9 tohto nariadenia možno za daný rok zohľadniť množstvo nepresahujúce súčet celkových čistých záchytov a celkových čistých emisií z kombinovaných kategórií započítavania, ktorými sú odlesnená pôda, zalesnená pôda, obhospodarovaná orná pôda a obhospodarované trávne porasty uvedené v článku 2 [nariadenia] [LULUCF], a to za predpokladu, že:

a) súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za všetky roky v období rokov 2021 až 2030 nepresahuje úroveň stanovenú v prílohe III pre príslušný členský štát;

b) toto množstvo presahuje požiadavky daného členského štátu podľa článku 4 nariadenia [ ][LULUCF];

c) členský štát nezískal od iných členských štátov viac čistých záchytov podľa nariadenia [ ][LULUCF] než previedol; a

d) členský štát spĺňa požiadavky nariadenia [ ][LULUCF].

2. Ak sa prijme delegovaný akt na aktualizáciu lesných referenčných úrovní vychádzajúcich z národných lesohospodárskych plánov započítavania podľa článku 8 ods. 6 nariadenia [LULUCF], Komisia sa splnomocňuje na prijatie delegovaného aktu s cieľom upraviť odsek 1 tohto článku, aby bol zohľadnený príspevok kategórie započítavania, ktorou je obhospodarovaná lesná pôda, v súlade s článkom 12 tohto nariadenia.

Článok 8

Nápravné opatrenia

1.Členský štát, v prípade ktorého z hodnotenia podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 vyplynie, že nedosahuje dostatočný pokrok, do troch mesiacov predloží Komisii akčný plán, ktorý musí obsahovať:

a) kroky, ktoré členský štát musí vykonať, aby si splnil špecifické povinnosti podľa článku 4, prostredníctvom vnútroštátnych politík a opatrení a vykonávania opatrení Únie;

b) časový plán realizácie týchto krokov, ktorý umožní posúdiť každoročný pokrok pri ich realizácii.

2. Komisii pri hodnotení akčných plánov bude podľa potreby pomáhať Európska environmentálna agentúra v súlade s jej ročným pracovným programom.

Článok 9

Kontrola súladu

1.Ak preskúmané emisie skleníkových plynov niektorého členského štátu presiahnu jeho ročne pridelené emisné kvóty za akýkoľvek konkrétny rok obdobia podľa odseku 2 tohto článku a flexibility využité podľa článkov 5 a 7, v rokoch 2027 a 2032 sa a uplatnia tieto opatrenia:

a)zvýšenie objemu emisií členského štátu v nasledujúcom roku o objem rovnajúci sa množstvu nadmerných emisií skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 vynásobený koeficientom 1,08 v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 11; a

b)členskému štátu sa dočasne zakáže, aby prevádzal akúkoľvek časť svojich ročne pridelených emisných kvót na iný členský štát, až kým neobnoví svoj súlad s týmto nariadením. Ústredný správca zohľadní tento zákaz v registri uvedenom v článku 11.

2. Ak emisie skleníkových plynov členského štátu buď v období rokov 2021 až 2025, alebo v období rokov 2026 až 2030 podľa nariadenia [ ] prekročili jeho objem záchytov skleníkových plynov určených v súlade s článkom 12 uvedeného nariadenia, od ročne pridelených emisných kvót daného členského štátu sa odpočíta objem týchto nadmerných emisií skleníkových plynov za príslušné roky v tonách ekvivalentu CO2.

Článok 10

Úpravy

1.Počet ročne pridelených kvót každému členskému štátu podľa článku 4 tohto nariadenia sa upraví tak, aby vyjadroval:

a) úpravy počtov kvót za emisie skleníkových plynov vydaných podľa článku 11 smernice 2003/87/ES, ktoré vyplývajú zo zmeny, pokiaľ ide o pokrytie zdrojov v rozsahu pôsobnosti uvedenej smernici;

b) úpravy počtu kvót alebo kreditov vydaných podľa článkov 24, resp. 24a smernice 2003/87/ES v súvislosti so znížením emisií v členskom štáte; a

c) úpravy počtu kvót týkajúcich sa emisií skleníkových plynov zo zariadení vyňatých z EÚ ETS v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES počas obdobia ich vylúčenia.

2.Ku kvótam prideleným na rok 2021 pre každý členský štát uvedený v danej prílohe sa pripočítava suma uvedená v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

3.Komisia uverejní výsledné údaje po takýchto úpravách.

Článok 11

Register

1.Komisia zabezpečuje presné započítavanie podľa tohto nariadenia prostredníctvom registra Únie zriadeného podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 vrátane ročne pridelených emisných kvót, flexibilít využívaných podľa článkov 4 až 7, súladu podľa článku 9 a zmien v pokrytí podľa článku 10 tohto nariadenia. Ústredný správca vykonáva automatizovanú kontrolu každej transakcie vykonávanej podľa tohto nariadenia a v prípade potreby transakcie zastaví, aby nedošlo k nezrovnalostiam. Tieto informácie sa sprístupnia verejnosti.

2.Komisia je na vykonanie odseku 1 splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 12 tohto nariadenia.

Článok 12

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 2 a v článku 11 sa Komisii udeľuje na neurčito odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 2 a v článku 11 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 2 a článku 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 13

Postup výboru

1. Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy zriadený nariadením (EÚ) č. 525/2013. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 14

Preskúmanie

Komisia do 28. februára 2024 a následne každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k celkovému cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a jeho príspevku k dosiahnutiu cieľov parížskej dohody, a v prípade potreby môže predkladať návrhy.

Článok 15

Zmena nariadenia č. 525/2013/EÚ

Nariadenie č. 525/2013/EÚ sa týmto mení takto:

1. Článok 7 ods. 1 sa mení takto:

a) Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa)od roku 2023 svoje antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v článku 2 nariadenia [nariadenie o spoločnom úsilí] o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 za rok X – 2 v súlade s požiadavkami nahlasovania UNFCCC;“

2.V článku 7 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty vo svojich správach každoročne informujú Komisiu o zámere využiť flexibility stanovené v článku 5 ods. 4 a 5 nariadenia [ESR] o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030.“

3.V článku 13 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa tento bod viii):

„viii)od roku 2023 informácie o vnútroštátnych politikách a opatreniach, ktoré boli realizované pri plnení ich povinností podľa nariadenia [ESR] o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, a informácie o dodatočných plánovaných vnútroštátnych politikách a opatreniach, ktorých cieľom má byť obmedzenie emisií skleníkových plynov nad rámec ich záväzkov podľa uvedeného nariadenia.“

4.V článku 14 ods. 1 sa vkladá toto písmeno f):

„f)od roku 2023 celkové projekcie skleníkových plynov a samostatné odhady predpokladaných emisií skleníkových plynov v prípade zdrojov emisií, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES a nariadenie [ESR] o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030.“

5. V článku 21 ods. 1 sa vkladá toto písmeno c):

„c) povinnosti podľa článku 4 nariadenia [ESR] o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030. Pri tomto posudzovaní sa zohľadní pokrok v politikách a opatreniach Únie, ako aj informácie od členských štátov. Každé dva roky posudzovanie bude zahŕňať plánovaný pokrok Únie pri plnení jej záväzku znižovania emisií a členských štátov pri plnení ich povinností podľa tohto nariadenia.“

6. V článku 21 sa pridáva tento odsek 4:

„Komisia môže vydávať stanoviská o akčných plánoch predložených členskými štátmi v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia [ESR] o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030.“

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 23  

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie 

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 24  

X Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.6.Trvanie a finančný vplyv

X Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním: 

–◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od roku 2021 do roku 2030

–◻    Finančný vplyv trvá od roku 2019 do roku 2031

◻ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 25  

X Priame hospodárenie na úrovni Komisie

–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

◻ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
		DRP/NRP 26	krajín EZVO 27	Kandidátskych krajín 28	tretích krajín	v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
2	34.02.01 29	DRP	NIE	NIE	NIE	NIE
2	07.02.06 30	DRP	ÁNO	ÁNO	ÁNO	NIE
5	34,01 %	NRP	NIE	NIE	NIE	NIE

Požadované nové rozpočtové riadky: neuplatňuje sa. 

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Číslo[Okruh………………………………………]	DRP/NRP	krajín EZVO	kandidátskych krajín	tretích krajín	v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
	[XX.YY.YY.YY]		ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE	ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

]

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca

Číslo

Udržateľný rast: prírodné zdroje

GR: CLIMA				Rok 2017	Rok 2018	Rok 2019	Rok 2020				SPOLU
• Operačné rozpočtové prostriedky
34 02 01	Záväzky	(1)				0,900					0,900
	Platby	(2)				0,540	0,360				0,900
07 02 06	Záväzky	(1a)				0,200	0,200				0,400
	Platby	(2a)				0,200	0,200				0,400
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov 31
Číslo rozpočtového riadka		(3)
Rozpočtové prostriedky pre GR CLIMA SPOLU	Záväzky	= 1 + 1a + 3				1,100	0,200				1,300
	Platby	= 2 + 2a +3				0,740	0,560				1,300

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)			1,100	0,200				1,300
	Platby	(5)			0,740	0,560				1,300
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 2 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	= 4 + 6			1,100	0,200				1,300
	Platby	= 5 + 6			0,740	0,560				1,300

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)
	Platby	(5)
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU		(6)
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)	Záväzky	= 4 + 6			1,100	0,200				1,300
	Platby	= 5 + 6			0,740	0,560				1,300

Navrhované opatrenia sa budú vykonávať v rámci finančného krytia pre LIFE a v malej miere aj Európskou environmentálnou agentúrou, ako bolo dohodnuté podľa VFR 2014 – 2020.

Okruh viacročného finančného rámca

5

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

			Rok 2017	Rok 2018	Rok 2019	Rok 2020				SPOLU
GR: CLIMA
• Ľudské zdroje			0,402	0,402	0,606	0,606				2,016
• Ostatné administratívne výdavky					0,015	0,015				0,030
GR CLIMA SPOLU	Rozpočtové prostriedky		0,402	0,402	0,621	0,621				2,046

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

0,402

0,402

0,621

0,621

2,046

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

			Rok 2017	Rok 2018	Rok 2019	Rok 2020				SPOLU
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky		0,402	0,402	1,721	0,821				3,346
	Platby		0,402	0,402	1,361	1,181				3,346

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ⇩			Rok 2017		Rok 2018		Rok 2019		Rok 2020									SPOLU
	VÝSTUPY
	Druh 32	Priemerné náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady		Počet	Náklady	Počet	Náklady	Počet	Náklady	Spolu	Náklady spolu
OSOBITNÝ CIEĽ č. 1
‒ Výstup	Zmluva o poskytnutí služby	0,900					1	0,900										1	0,900
‒ Výstup	Vývoj IT	0,200					1	0,200	1	0,200								2	0,400
‒ Výstup
Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet							2	1,100	1	0,200								5	3,100
OSOBITNÝ CIEĽ č. 2…
‒ Výstup
Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet
NÁKLADY SPOLU							2	1,100	1	0,200								3	1,300

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok 2017

Rok 2018

Rok 2019

Rok 2020

SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	0,402	0,402	0,606	0,606				2,016
Ostatné administratívne výdavky			0,015	0,015				0,030
OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet	0,402	0,402	0,621	0,621				2,046

Mimo OKRUHU 5 33 viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívnevýdavky
Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet

SPOLU

0,402

0,402

0,621

0,621

2,046

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

		Rok 2017	Rok 2018	Rok 2019	Rok 2020
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
34 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		3	3	4	4
XX 01 01 02 (delegácie)
XX 01 05 01 (nepriamy výskum)
10 01 05 01 (priamy výskum)
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ) 34
34 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)				1	1
XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
XX 01 04 yy  35	‒ ústredie
	– delegácie
XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)
10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU		3	3	5	5

34 predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci	Keďže návrh nadväzuje na súčasné rozhodnutie o spoločnom úsilí, riadenie bude aj naďalej zabezpečovať súčasný tím administrátorov z GR CLIMA. Od roku 2019 bude potrebný ešte jeden úradník AD, ktorý bude poskytovať podporu zástupcom členských štátov a rozvíjať a riadiť časť existujúceho registra Únie súvisiacu s ESD, čo je komplexný a kľúčový systém.
Externí zamestnanci	Bude potrebný jeden zmluvný zamestnanec (AC) na podporu prechodu a prekrývania medzi existujúcim a novým rozhodnutím o spoločnom úsilí v rokoch 2019 – 2020 a na pomoc v počiatočnej fáze novej iniciatívy.

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

X Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

X Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)			Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

X Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 36
		Rok N	Rok N + 1	Rok N + 2	Rok N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
Článok ………….

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136).

(2) COM(2016) 0395 final.

(3) COM(2016) 0110 final.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).

(5) COM(2016) 483, Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posúdení vykonávania rozhodnutia 406/2009/ES v súlade s jeho článkom 14.

(6) Konzultácia trvala od 26. marca do 18. júna 2015 a je dostupná na webovej stránke EU Survey  http://ec.europa.eu/clima/consultations/articles/0025_en.htm .

(7) Pozri SWD(2016) 247, príloha 8.2.

(8) Európska komisia: referenčný scenár EÚ na rok 2016, energia, doprava a emisie skleníkových plynov, trendy do roku 2050.

(9) Podporná štúdia pre hodnotenie rozhodnutia č. 406/2009/ES (rozhodnutia o spoločnom úsilí), Ricardo Energy and Environment s Trinomic a Vito.

(10)

   SWD(2016) 247 a SWD(2016) 248. Výbor pre kontrolu regulácie vydal k návrhu správy o posúdení vplyvu kladné stanovisko; pozri SEC(2016) 339.

(11) SWD(2014)15, SWD(2014)255 final.

(12) Správa bude opisovať pokrok členských štátov pri plnení ich povinností v rámci energetickej únie a jej systému riadenia.

(13) Ú. v. EÚ C , , s. .

(14) Ú. v. EÚ C , , s. .

(15) Ú. v. EÚ C , , s. .

(16) COM(2015) 80.

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(19) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136).

(20) SWD(2016) 247.

(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(23) ABM: riadenie podľa činností; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(24) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(25) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

(26) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(27) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(28) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(29) Zníženie emisií skleníkových plynov (zmiernenie).

(30) Dotácia pre Európsku environmentálnu agentúru.

(31) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(32) Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(33) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(34) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(35) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(36) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 7. 2016

COM(2016) 482 final

PRÍLOHY

k

návrhu
NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy

{SWD(2016) 247 final}
{SWD(2016) 248 final}

PRÍLOHA I

	Zníženie emisií skleníkových plynov členských štátov v roku 2030 pod ich úrovne z roku 2005, určené v súlade s článkom 4 ods. 3
Belgicko	–35 %
Bulharsko	–0 %
Česká republika	–14 %
Dánsko	–39 %
Nemecko	–38 %
Estónsko	–13 %
Írsko	–30 %
Grécko	–16 %
Španielsko	–26 %
Francúzsko	–37 %
Chorvátsko	–7 %
Taliansko	–33 %
Cyprus	–24 %
Lotyšsko	–6 %
Litva	–9 %
Luxembursko	–40 %
Maďarsko	–7 %
Malta	–19 %
Holandsko	–36 %
Rakúsko	–36 %
Poľsko	–7 %
Portugalsko	–17 %
Rumunsko	–2 %
Slovinsko	–15 %
Slovensko	–12 %
Fínsko	–39 %
Švédsko	–40 %
Spojené kráľovstvo	–37 %

ZNÍŽENIE EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV PODĽA ČLÁNKU 4

PRÍLOHA II

ČLENSKÉ ŠTÁTY, KTORÉ MÔŽU MAŤ DOČASNÉ ZRUŠENIE KVÓT ETS ZOHĽADNENÉ NA DOSIAHNUTIE SÚLADU PODĽA ČLÁNKU 6

	Maximálny percentuálny podiel emisií z roku 2005 určený v súlade s článkom 4 ods. 3 tohto nariadenia
Belgicko	2 %
Dánsko	2 %
Írsko	4 %
Luxembursko	4 %
Malta	2 %
Holandsko	2 %
Rakúsko	2 %
Fínsko	2 %
Švédsko	2 %

PRÍLOHA III

CELKOVÉ ČISTÉ ZÁCHYTY Z ODLESNENEJ PÔDY, ZO ZALESNENEJ PÔDY, Z OBHOSPODAROVANEJ ORNEJ PÔDY A Z OBHOSPODAROVANÝCH TRÁVNYCH PORASTOV, KTORÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY MÔŽU ZOHĽADNIŤ NA DOSIAHNUTIE SÚLADU NA OBDOBIE ROKOV 2021 AŽ 2030 PODĽA ČLÁNKU 7

	Maximálne množstvo vyjadrené v miliónoch ton ekvivalentu CO2
Belgicko	3,8
Bulharsko	4,1
Česká republika	2,6
Dánsko	14,6
Nemecko	22,3
Estónsko	0,9
Írsko	26,8
Grécko	6,7
Španielsko	29,1
Francúzsko	58,2
Chorvátsko	0,9
Taliansko	11,5
Cyprus	0,6
Lotyšsko	3,1
Litva	6,5
Luxembursko	0,25
Maďarsko	2,1
Malta	0,03
Holandsko	13,4
Rakúsko	2,5
Poľsko	21,7
Portugalsko	5,2
Rumunsko	13,2
Slovinsko	1,3
Slovensko	1,2
Fínsko	4,5
Švédsko	4,9
Spojené kráľovstvo	17,8
Maximálny súčet:	280

PRÍLOHA IV

CELKOVÁ ÚPRAVA PODĽA ČLÁNKU 10 ODSEKU 2

	Celková úprava podľa článku 10 ods. 2 vyjadrená v tonách ekvivalentu CO2
Bulharsko	1 602 912
Česká republika	4 440 079
Estónsko	145 944
Chorvátsko	1 148 708
Lotyšsko	547 061
Litva	2 165 895
Maďarsko	6 705 956
Poľsko	7 456 340
Portugalsko	1 655 253
Rumunsko	10 932 743
Slovinsko	178 809
Slovensko	2 160 210