C_2018262SK.01006901.xml

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Dosiahnuť čo najširšie využívanie alternatívnych palív – Akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá podľa článku 10 ods. 6 smernice 2014/94/EÚ vrátane posúdenia národných politických rámcov podľa článku 10 ods. 2 smernice 2014/94/EÚ

[COM(2017) 652 final]

(2018/C 262/12)

Spravodajca:

Séamus BOLAND

Konzultácia	Európska komisia, 18. 1. 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	5. 4. 2018
Prijaté v pléne	19. 4. 2018
Plenárne zasadnutie č.	534
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	170/1/3

1. Závery a odporúčania

1.1.

Toto stanovisko sa týka predovšetkým zriadenia infraštruktúry pre alternatívne palivá v EÚ v súvislosti so záväzkami EÚ v rámci Parížskej dohody. Dopĺňa teda množstvo doterajších stanovísk venovaných doprave, ktoré prijal EHSV. EHSV dôrazne odporúča, aby si EÚ a zainteresované strany stanovili vykonávanie akčného plánu týkajúceho sa infraštruktúry pre alternatívne palivá za svoju prioritu.

1.2.

EHSV rozhodne víta iniciatívy Európskej komisie na dekarbonizáciu sektoru dopravy, najmä jej odhodlanie urýchliť zriadenie infraštruktúry pre alternatívne palivá, aby tak emisie skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie dosiahli do roku 2050 nulové hodnoty.

1.3.

EHSV však vyjadruje znepokojenie nad tým, že národné politické rámce dohodnuté jednotlivými členskými štátmi ako nástroje na dosiahnutie dekarbonizácie sú v súčasnosti ďaleko od splnenia stanovených cieľov a úloh. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá stroskotá. EHSV dôrazne odporúča, aby Komisia a členské štáty bezodkladne uznali túto skutočnosť.

1.4.

EHSV preto odporúča, aby Komisia urýchlene preskúmala národné politické rámce v snahe zaistiť, aby sa dosiahli vytýčené ciele.

1.5.

EHSV odporúča, aby jednotlivé členské štáty identifikovali a odstránili akékoľvek prekážky, a to aj pokiaľ ide o stratu daňových príjmov z fosílnych palív.

1.6.

EHSV berie na vedomie významný finančný záväzok EÚ týkajúci sa zaistenia infraštruktúry pre alternatívne palivá. Je však znepokojený tým, že odhady požadovaného financovania sú príliš nízke a pákový efekt financovania zo súkromného sektora zaostáva. EHSV odporúča urýchlené preskúmanie financovania, ktoré má byť navýšené, a v prípade potreby prijatie vhodných opatrení na nápravu situácie, v ktorej nie sú splnené potrebné finančné ciele.

1.7.

EHSV berie na vedomie záväzky odvetvia lodnej dopravy a letectva týkajúce sa splnenia cieľov v oblasti dekarbonizácie, na ktorých sa dohodli všetky zainteresované strany. Odporúča však, aby sa v krátkodobom horizonte zintenzívnil potrebný dialóg medzi Komisiou, členskými štátmi a týmito dvomi odvetviami.

1.8.

EHSV je veľmi znepokojený nízkou mierou zapojenia spotrebiteľov a interakcie s príslušnými zainteresovanými stranami. Preto rozhodne odporúča, aby spotrebitelia zohrávali oveľa dôležitejšiu úlohu vo všetkých aspektoch zavádzania alternatívnych palív.

1.9.

EHSV odporúča, aby sa uskutočnil výskum s cieľom identifikovať nové zdroje vzácnych zemín. Odporúča tiež, aby Komisia v spolupráci s členskými štátmi aktualizovala informácie o najnovších technológiách v oblasti dopravy.

1.10.

Hoci EHSV víta uprednostňovanie opatrení v mestských oblastiach, je potrebné vypracovať programy, ktoré sú vhodné aj pre dopravu na vidieku. Podľa odporúčania EHSV by tieto programy mohli zahŕňať vybudovanie infraštruktúry založenej na využívaní biopalív, najmä takých, ktoré pochádzajú z poľnohospodárskeho odpadu, ako aj z odpadu z iných zdrojov, a využívaní technológie, ktorá podporuje biodigestory. Súčasťou takýchto programov by mohlo byť vytvorenie infraštruktúry založenej na využívaní moderných biopalív pochádzajúcich zo zdrojov poľnohospodárskeho, lesníckeho alebo iného odpadu.

2. Úvod

2.1.

Toto stanovisko sa zameriava na akčný plán, ktorý sa vzťahuje na poskytovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá v EÚ. EHSV už prijal stanoviská o širšom balíku opatrení v oblasti mobility, ako aj o iných aspektoch dopravy. Toto stanovisko sa preto nebude zaoberať širšou oblasťou dopravy, pokiaľ ide o zmenu klímy. Význam zriadenia infraštruktúry, ktorá uľahčí prechod od klasických palív na udržateľné palivá v zmysle stratégie Európskej komisie na dosiahnutie súladu s Parížskou dohodou, nemožno podceňovať.

2.2.

V novembri 2017 Komisia urobila rozhodné kroky smerom k naplneniu záväzkov EÚ vyplývajúcich z Parížskej dohody, ktorá stanovuje záväzný cieľ znížiť domáce emisie CO2 do roku 2030 aspoň o 40 %. Balík opatrení v oblasti ekologickej mobility zahŕňal akčný plán a investičné riešenia pre transeurópsky rozvoj infraštruktúry pre alternatívne palivá. Cieľom je podporiť národné politické rámce podporovaním investícií do dopravnej siete (transeurópskej dopravnej siete alebo TEN-T) v mestských oblastiach. Tým sa zabezpečí dostupnosť infraštruktúry pre alternatívne palivá pre účastníkov cestnej premávky.

2.3.

Akčný plán tiež usmerňuje členské štáty tak, aby zahrnuli ciele znížiť emisie z lodnej a leteckej dopravy.

2.4.

EHSV dôsledne podporuje zlepšenie verejného prístupu k infraštruktúre pre alternatívne palivá a svoj postoj dal najavo aspoň v 15 nedávnych stanoviskách, ktoré sa zaoberajú dopravou z hľadiska dekarbonizácie, COP21 a mnohých ďalších otázok súvisiacich s environmentálnou udržateľnosťou.

2.5.

Európska komisia v rámci deklarovaných ambícií EÚ stať sa svetovým lídrom v oblasti dekarbonizácie predložila návrhy na dosiahnutie rýchleho prechodu od palív s vysokými emisiami v sektore dopravy k palivám s nízkymi alebo nulovými emisiami do roku 2025.

2.6.

Akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá má podobu balíka návrhov zameraných na bezproblémové a úplné zníženie emisií v odvetví dopravy v súlade s časovým harmonogram na roky 2020, 2025 a 2030.

2.7.

Podľa súčasných odhadov EÚ až 95 % cestných vozidiel a plavidiel využíva konvenčné palivá, a to aj napriek skutočnosti, že je k dispozícii viacero finančných nástrojov EÚ (pre fosílne palivá alebo biopalivá), ktoré nie sú zahrnuté v akčnom pláne.

2.8.

Vzhľadom na dostupnosť týchto finančných zdrojov EÚ sa však dosiahol určitý pokrok v oblasti budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá. Európske monitorovacie stredisko pre alternatívne palivá zaznamenalo 118 000 verejne prístupných nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá. Existuje 3 458 čerpacích staníc pre vozidlá na stlačený zemný plyn a koncom septembra 2017 existovalo 82 staníc pre vozidlá s vodíkovým pohonom. Avšak len v dvoch členských štátoch je k dispozícii viac ako 100 nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá na 100 000 obyvateľov miest.

2.9.

Všetky členské štáty mali predložiť správy o pokroku do konca roka 2017. Dva štáty – Malta a Rumunsko – tak neurobili. V prípade prevažnej väčšiny zvyšných členských štátov sa preukázalo, že zaostávajú za svojimi cieľmi a na základe súčasných predpovedí sa im ich vôbec nepodarí dosiahnuť.

3. Národné politické rámce

3.1.

V smernici 2014/94/EÚ sa od členských štátov vyžaduje, aby vytvorili národné politické rámce, v ktorých sa stanoví minimálne pokrytie infraštruktúrou do roku 2020, 2025 a 2030 podľa jednotlivých palív. Každý národný politický rámec stanovuje ciele a úlohy a členským štátom tiež ukladal povinnosť predložiť Komisii správu do roku 2017.

3.2.

Smernica sa zameriava na palivá, pri ktorých dochádza k významnému zlyhaniu koordinácie trhu, ako je elektrická energia, vodík a zemný plyn (LNG a CNG). Biopalivá sa tiež považujú za dôležitú alternatívnu a je pravdepodobné, že v krátkodobom až strednodobom horizonte na ne bude pripadať prevažný podiel v rámci alternatívnych palív na trhu. Hlavné zložky potrebné na vybudovanie infraštruktúry, ktorá by chránila používanie biopalív, už existujú.

3.3.

Národné politické rámce sú navrhnuté tak, aby poskytli minimálne pokrytie infraštruktúrou pre alternatívne palivá do roku 2020, 2025 a 2030 v každom z členských štátov. Hlavné prvky tejto infraštruktúry sú: elektrická energia, stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG) a vodík.

Z odhadov potrieb v oblasti investícií do infraštruktúry zo strany členských štátov podľa smernice 2014/94/EÚ vyplývajú tieto údaje:

—	Elektrina: až 904 miliónov EUR do roku 2020 (národné politické rámce stanovujú ciele len do roku 2020).

—	CNG: až 357 miliónov EUR do roku 2020 a až 600 miliónov EUR do roku 2025 pre cestné vozidlá s pohonom na CNG (na základe celkových nákladov na 937 (do roku 2020) a 1 575 (do roku 2025) nových čerpacích staníc CNG plánovaných v národných politických rámcoch).

—	LNG: až 257 miliónov EUR do roku 2025 pre cestné vozidlá s pohonom na LNG. Pokiaľ ide o LNG pre vodnú dopravu, až 945 miliónov EUR do námorných prístavov koridorov základnej siete TEN-T do roku 2025 a až 1 miliarda EUR do vnútrozemských prístavov koridorov základnej siete TEN-T do roku 2030.

—	Vodík: až 707 miliónov EUR do roku 2025 [pozri COM(2017) 652 final].

3.4.

Len 8 členských štátov z 25 podľa hodnotenia úplne spĺňalo podmienky na dosiahnutie svojich cieľov, pričom dva členské štáty nepredložili do novembra 2017 svoje správy. Posúdenie, ktoré urobila Komisia, je mimoriadne kritické, pokiaľ ide o dosiahnutý pokrok a predovšetkým úroveň ambícií, ako vyplýva zo širokej škály sporných politických opatrení v jednotlivých štátov, čo oslabuje ich vlastné záväzky dosiahnuť ich vlastné ciele týkajúce sa zaistenia infraštruktúry pre alternatívne palivá.

3.4.1.

EHSV konštatuje, že po zverejnení týchto údajov niektoré z uvedených krajín zintenzívnili svoje úsilie.

3.5.

Podľa všeobecného záveru, ku ktorému dospela Komisia, národné politické rámce nedokázali preukázať skutočný pokrok, pokiaľ ide o zmysluplný rozvoj infraštruktúry pre alternatívne palivá.

3.6.

Odsudzujúci charakter posúdenia spolu s pozornosťou, ktorá sa v pracovnom dokumente útvarov Komisie venuje obmedzenému vplyvu národných politických rámcov, naznačujú, že ciele sa zďaleka nedosiahnu a že je prinajmenšom potrebné naliehavé preskúmanie.

4. Kontext a zhrnutie dokumentu Komisie

4.1.

Cieľom tohto akčného plánu je podporiť národné politické rámce a pomôcť vytvoriť do roku 2025 „interoperabilnú chrbticovú infraštruktúru EÚ“. Zámerom je vytvoriť hlavné dopravné koridory, ktoré bude možné používať na prekonávanie dlhých vzdialeností a na prekračovanie hraníc, a to za predpokladu, že sa dosiahne dohoda všetkých zúčastnených strán.

4.2.

EÚ si želá urýchliť vybudovanie infraštruktúry v dvoch oblastiach: Po prvé, v oblasti základnej a súhrnnej siete TEN-T a po druhé, prioritou by mala byť lepšia reakcia na potreby infraštruktúry v mestských a prímestských oblastiach.

4.3.

Opatrenia majú byť prínosom pre spotrebiteľov, priemyselné odvetvia a orgány verejnej správy na základe deľby zodpovednosti medzi verejnou správou a priemyslom. Je potrebná udržateľná úroveň dostupných vozidiel a plavidiel, aby sa zabezpečila kontinuita medzi ponukou a dopytom.

4.4.

Elektrická energia ako infraštruktúra pre alternatívne palivá sa stala hlavnou prioritou v celej EÚ. Pokrok v budovaní potrebnej infraštruktúry pre elektrické vozidlá do roku 2020 je však malý. Odhaduje sa, že trhový podiel takýchto vozidiel bude v roku 2020 predstavovať 0,1 až 9,2 % celkového počtu vozidiel v závislosti od jednotlivých členských štátov [SWD(2017) 365 final].

4.5.

V oznámení sa jasne konštatuje, že je potrebný integrovaný prístup v podobe spoločného politického rámca v celej EÚ pre vozidlá, infraštruktúry, elektrické siete, hospodárske stimuly a digitálne služby. Inak bude miera prechodu na mobilitu s nízkymi a nulovými emisiami rozdielna a povedie k viacrýchlostnému prístupu medzi členskými štátmi.

4.6.

V pláne sa zdôrazňuje, že sú potrebné značné investície z verejných a súkromných zdrojov. Zasadzuje sa v ňom za „kombinovanie nenávratných grantov s návratným dlhovým financovaním“ ako spôsob zaistenia maxima požadovaných financií.

4.7.

Komisia zriadila dve samostatné fóra s podobnými úlohami – Fórum pre udržateľnú dopravu a Európske fórum pre udržateľnú lodnú dopravu –, zamerané na zaistenie účasti členských štátov, občianskej spoločnosti a iných relevantných zainteresovaných strán.

5. Výzvy týkajúce sa zabezpečenia alternatívnej infraštruktúry

5.1.

EHSV poukazuje na rôzne problémy súvisiace so zabezpečením infraštruktúry pre alternatívne palivá, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že zainteresované strany nepristupujú k ich riešeniu s naliehavosťou.

5.2.

Infraštruktúra na nabíjanie a dopĺňanie paliva vozidiel a plavidiel je v celej EÚ závažne nedostatočná. EHSV sa domnieva, že jedným z hlavných faktorov, ktorý k tomu prispieva, sú nedostatočne rozvinuté inteligentné siete, v dôsledku čoho dochádza k situácii, ktorá spotrebiteľom znemožňuje zapojiť sa do prechodu.

5.3.

Vzhľadom na to, že všetky strany robia len malý pokrok pri vykonávaní opatrení, EHSV dospel k záveru, že záväzky jednotlivých členských štátov týkajúce sa infraštruktúry pre alternatívne palivá sa líšia, čo potvrdzujú aj hodnotenia Komisie. Podľa EHSV ide o jednu z hlavných prekážok pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti udržateľnosti. Značný pokrok sa však v EÚ dosiahol v oblasti vývoja biopalív (na ktoré sa nevzťahuje smernica z roku 2014), a to najmä v niektorých členských štátoch.

5.4.

Stále sa vynárajú určité pochybnosti týkajúce sa technológie pre infraštruktúru pre alternatívne palivá. Okrem iného ide o výrobu batérií potrebných na výrobu elektrických automobilov vzhľadom na zvyšujúce sa náklady na ťažbu požadovaných prírodných surovín. V súlade so zásadami obehového hospodárstva by sa malo podnecovať využívanie druhotných spätne získaných surovín. Rovnako majú spotrebitelia nedostatok informácií, aj pokiaľ ide o bezpečnosť stlačeného plynu a používanie vodíka a jeho dostupnosť. Týmto skutočnostiam by sa mala venovať pozornosť.

5.5.

Pocit neistoty u spotrebiteľov v oblasti technológií, ako aj nedostatok aktuálnych informácií o porovnávaní cien boli označené za veľkú výzvu pre akceptáciu zo strany spotrebiteľov. (Štúdia EÚ o vykonávaní článku 7 ods. 3 smernice o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, január 2017.) Tí vidia tiež skutočné obmedzenia týkajúce sa ciest na dlhé vzdialenosti, najmä vo vidieckych oblastiach. Toto je veľkou prekážkou úspechu.

5.6.

Vysoké náklady na prechod vo vidieckych oblastiach sú významným blokujúcim faktorom pre zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá. Podobne treba naliehavo uznať skutočnosť, že zainteresované strany nepodporovali aktívne zriadenie infraštruktúry pre alternatívne palivá vhodnej pre rozličné potreby poľnohospodárstva a cesty na dlhé vzdialenosti v oblastiach s rozptýlenými vidieckymi sídlami.

5.7.

Záujem kombinovať verejné a súkromné finančné mechanizmy bude závisieť od splnenia meniacich sa potrieb verejných a súkromných investorov. Zosúladenie týchto potrieb, najmä ak majú verejné a súkromné zdroje odlišné očakávania, by mohlo oddialiť pokrok.

5.8.

Akčný plán sa vo veľkej miere sústreďuje na dosiahnutie prechodu v hlavných mestských sídlach. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že technológia na nabíjanie je stále obmedzená, a keďže jazdy na vidieku sú skôr dlhšie, musí byť k dispozícii viac nabíjacích staníc. Výbor rovnako konštatuje, že inštalovanie infraštruktúry potrebnej vo vidieckych oblastiach si vyžaduje oveľa viac pozornosti.

5.9.

Akčný plán je závislý od vysokej úrovne zaviazanosti každého členského štátu zabezpečiť, že jeho príslušný národný politický rámec bude realizovaný včas a účinným spôsobom.

5.10.

Ako podporný krok Komisia zriadila Fórum pre udržateľnú dopravu, ktoré združuje zástupcov členských štátov, odvetvia dopravy a občianskej spoločnosti, s cieľom dosiahnuť účinné vykonávanie politík zameraných na rozvoj infraštruktúry pre alternatívne palivá.

6. Pripomienky EHSV

6.1.

EHSV vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že národné politické rámce jasne zlyhali, pokiaľ ide o preukázanie skutočných ambícií dosiahnuť naozaj významný pokrok pri zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Vzhľadom na obavy, že žiadny z cieľov nebude s vysokou pravdepodobnosťou splnený, je naliehavo potrebné preskúmanie tejto stratégie a vypracovanie odporúčaní týkajúcich sa modelu, ktorý by priniesol úspech. Treba však mať na pamäti odlišné názory na rôzne palivá v jednotlivých členských štátoch a na trhoch. Napríklad LNG a CNG nie sú považované za vhodnú možnosť pre novú infraštruktúru v severských krajinách, kde sú na druhej strane veľmi úspešné a podporované biopalivá. V iných častiach EÚ sú úplne odlišné preferencie, pokiaľ ide o jednotlivé palivá.

6.2.

Treba tiež vziať do úvahy technickú vyspelosť. Napríklad vodík je na väčšine trhov ešte stále v počiatočnej fáze skúšok. To isté platí aj pre elektrické batérie pre ťažké nákladné vozidlá na dlhšie vzdialenosti, ako sú koridory TEN-T. Nabíjanie batérie pre takéto vozidlá je v strednodobom horizonte pravdepodobne menej realizovateľné. Vo viacerých členských štátoch však pokračuje testovanie elektrického pohonu ťažkých nákladných vozidiel prostredníctvom trolejí alebo koľajníc na povrchu vozovky (tzv. e-diaľnice a pod.). Táto infraštruktúra sa vôbec nespomína v akčnom pláne, ale v súčasnosti ju treba považovať skôr za technologicky vyspelejšiu než vodíkové palivá.

6.3.

Odhadovaný objem investícií potrebných na zaistenie verejne dostupnej infraštruktúry pre alternatívne palivá do roku 2020 sa pohybuje v rozmedzí od 5,2 miliardy EUR do 6 miliárd EUR. Výhľadovo do roku 2025 dosiahne táto suma výšku minimálne 22 miliárd EUR. Napriek týmto odhadom existuje len málo dôkazov o tom, že to bude stačiť na zaručenie úspechu pri plnení potrebných cieľov.

6.4.

Je možné, že tieto odhady sú príliš konzervatívne a musia byť upravené s cieľom zohľadniť meniace sa technológie. EHSV preto víta zámer Komisie užšie spolupracovať s automobilovým priemyslom pri navrhovaní rôznych finančných nástrojov na podporu súkromných investícií.

6.5.

EHSV však konštatuje, že takéto nástroje musia zabezpečiť, že zavádzanie infraštruktúry prinesie veľké výhody verejnosti z hľadiska prístupu a cenovej dostupnosti. Prístup vo vidieckych a izolovaných oblastiach je obzvlášť predmetom obáv.

6.6.

EHSV poznamenáva, že zdaňovanie palív je v súčasnosti významným zdrojom národných príjmov vo všetkých členských štátoch EÚ. Je zrejmé, že zníženie príjmov z tejto dane v dôsledku dosahovania environmentálnych cieľov by spôsobilo problémy daňovej politike každého členského štátu. Malo by sa však poznamenať, že návrh Komisie v rámci balíka mobility, pokiaľ ide o spoplatňovanie používania ciest (Eurovignette, pozri TEN/640), obsahuje niektoré nové možnosti na internalizáciu externých nákladov prostredníctvom poplatkov za infraštruktúru.

6.7.

EHSV konštatuje, že regulácia v odvetví lodnej dopravy sa považuje za zložitú, a to najmä vzhľadom na medzinárodný kontext, v ktorom sa tvoria pravidlá a právne predpisy. Lodná doprava musí aktívne pristupovať k spolupráci s infraštruktúrou pre alternatívne palivá, je však zrejmé, že na miestnej úrovni existuje potenciál poskytovať alternatívne palivá (napríklad metanol a LNG), najmä pre príbrežnú námornú dopravu a trajekty. Mohla by sa spomenúť aj elektrická infraštruktúra na prístavných mólach atď.

6.8.

Podobne sa očakáva exponenciálny nárast leteckej dopravy do roku 2050, hoci to menej priamo súvisí s akčným plánom. Súlad s cieľmi dekarbonizácie si bude vyžadovať značné využívanie alternatívnych palív, ktoré majú veľký potenciál, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov. Malo by sa zvážiť využívanie biopalív v tejto oblasti a potrebné investície by sa mali uskutočniť ako výsledok zmysluplného dialógu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami a Európskou komisiou.

6.9.

Je potrebné zefektívniť verejné a súkromné investície do infraštruktúry pre alternatívne palivá. EHSV preto víta návrh Komisie posilniť koordináciu nástrojov financovania EÚ a usilovať sa o synergie, aby tak opatrenia na vnútroštátnej a miestnej úrovni mohli zvýšiť dosah financovania zo strany EÚ.

6.10.

Pre úspešný rozvoj tejto infraštruktúry je veľmi dôležitá informovanosť spotrebiteľov. Tá zahŕňa informácie o porovnaní cien, prínosoch pre zdravie a životné prostredie a konkrétnych opatreniach, ktoré pomáhajú rodinám s nižšími príjmami.

V Bruseli 19. apríla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER