Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Medzinárodný obchod a cestovný ruch – globálny program udržateľného rozvoja

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 14/05)

Spravodajca: Alfred GAJDOSIK

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	24.1.2019
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	5.9.2019
Prijatie v pléne	26.9.2019
Plenárne zasadnutie č.	546
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	134/0/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) dôrazne upozorňuje na komplikované prepojenia medzi cestovným ruchom a medzinárodným obchodom vo všeobecnosti. Keďže rýchlosť rastu cestovného ruchu je vyššia ako rýchlosť rastu hospodárstva vo všeobecnosti, cestovný ruch možno nepochybne označiť za hlavnú hnaciu silu zamestnanosti a hospodárskeho rastu. Cestovný ruch a medzinárodný obchod sú teda rozhodujúcimi faktormi, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (CUR) (1). Nabáda preto, aby boli zodpovední aktéri v príslušných hospodárskych odvetviach prostredníctvom zodpovedajúcich záväzkov, napríklad vytvárania dôstojných a udržateľných pracovných miest v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 8, výslovne zapojení do dosahovania CUR.

1.2.

EHSV upozorňuje na význam finančného plánovania pre vykonávanie politických priorít a zdôrazňuje význam rozpočtu ako pravdepodobne najefektívnejšieho spôsobu realizácie politických cieľov. Žiada preto, aby sa zohľadnil význam cestovného ruchu v neposlednom rade aj tým, že sa posledný návrh viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 zreviduje tak, aby sa vytvoril samostatný rozpočtový riadok pre cestovný ruch.

1.3.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že doposiaľ nebol cestovný ruch zahrnutý do nariadení o európskych štrukturálnych a investičných fondoch ako samostatný cieľ, ale zohľadňoval sa len ako prostriedok alebo odvetvie. Hoci treba uvítať, že nariadenia poskytujú príležitosti na investície do inteligentného cestovného ruchu, podľa názoru EHSV to nestačí na to, aby odrážali celkový hospodársky, sociálny a kultúrny význam cestovného ruchu z hľadiska jeho pôsobenia navonok. EHSV preto žiada, aby sa cestovný ruch stanovil ako tematický cieľ v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov.

1.4.

Relatívne nízke prekážky vstupu na trh v odvetví cestovného ruchu nesmú byť z hospodárskeho a sociálneho hľadiska v neprospech pracovníkov v tomto odvetví.

1.5.

EHSV nabáda k tomu, aby sa vynaložilo úsilie na prijatie opatrení v oblasti harmonizácie, resp. uznávania vzdelania, profesijných noriem a dokladov o odbornej spôsobilosti v oblasti cestovného ruchu, zvýšilo úsilie o vytvorenie európskeho osvedčenia o odbornej spôsobilosti a podporovalo celoživotné vzdelávanie v cestovnom ruchu.

1.6.

Keďže je nesporné, že okrem svojho hospodárskeho významu medzinárodný cestovný ruch významne prispieva aj k porozumeniu medzi národmi a odbúravaniu predsudkov, a tým intenzívne podporuje pôsobenie EÚ navonok, mali by sa prostredníctvom osobitných opatrení podporovať osobitné formy cestovného ruchu, napríklad kultúrny cestovný ruch a sociálny cestovný ruch. Výbor okrem toho poukazuje na potrebu podporovať zdravotný, športový, agrárny a ekologický cestovný ruch atď.

1.7.

Je mimoriadne dôležité a naliehavé zabezpečiť v tomto odvetví dôstojné a udržateľné pracovné miesta, a to prostredníctvom kolektívnych zmlúv a v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 8. EHSV žiada, aby sa v odvetví cestovného ruchu odstránili všetky formy nelegálnej a/alebo neistej práce.

1.8.

Udržateľnosť cestovného ruchu závisí do veľkej miery aj od výberu foriem dopravy, ktoré sú čo najšetrnejšie k životnému prostrediu. Osobitnú pozornosť treba preto venovať uváženej a zodpovednej voľbe pri používaní dopravných prostriedkov.

2.   Úvod

2.1.

Výbor chce týmto stanoviskom poukázať na úzke prepojenie medzi cestovným ruchom a medzinárodným obchodom a zároveň zdôrazniť ich spoločný význam pre dosahovanie cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (CUR).

2.2.

Medzinárodný obchod má dlhú tradíciu, ale jeho osobitný sociálny a politický význam sa v priebehu histórie výrazne zvýšil. Medzinárodný obchod má dlhú tradíciu, ale jeho osobitný sociálny a politický význam sa v priebehu histórie výrazne zvýšil. Hoci sa medzinárodný obchod tradične riadil dvojstrannými zmluvami, od druhej svetovej vojny sa čoraz viac rozširovali viacstranné zmluvy. Od založenia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) existuje obchodná štruktúra riadiaca medzinárodný obchod, v rámci ktorej Európska komisia od roku 2011 podporuje spoločný zahraničný obchod prostredníctvom novej generácie obchodných dohôd, ktoré majú posilniť hospodárske a obchodné vzťahy medzi určitými obchodnými partnermi.

2.3.

Protiklad voľný obchod versus protekcionizmus zároveň znázorňuje, že voľný obchod sa dá využiť aj ako prvok politického vplyvu. Cestovný ruch je tretím najväčším odvetvím v bilancii medzinárodného obchodu.

2.4.

Jeho podiel na celosvetovom HDP je 10,4 % (10,3 % v EÚ) a celosvetovo vytvára 313 miliónov pracovných miest. Celosvetovo je každé jedenáste pracovné miesto spojené s cestovným ruchom. Pre tretinu rozvojových krajín je cestovný ruch hlavným vývozným faktorom, a teda má významný vplyv na ich hospodársku situáciu.

2.5.

Cestovný ruch preto zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, hoci treba prihliadať na to, že globálnemu cestovnému ruchu možno pripísať 8 % emisií skleníkových plynov.

2.6.

Cestovný ruch celosvetovo prispieva k hospodárskej a sociálnej integrácii na vidieku a v okrajových regiónoch. Pritom je však potrebné brať do úvahy nežiaduce dôsledky, ako je strata poľnohospodárskej pôdy, ohrozenie ochrany prírody, znečistenie ovzdušia atď., a v čo najväčšej možnej miere im zabrániť.

2.7.

V roku 2017 bolo v medzinárodnom cestovnom ruchu zaznamenaných 1,32 miliardy návštev (nárast o 7 %). V Európe to bolo 671 miliónov návštev. Európa tak tvorí 51 % podiel na trhu (nárast o 8 %). Z dlhodobej výhľadovej štúdie Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) však vyplýva, že do roku 2030 bude cestovný ruch v Európe rásť miernejším tempom, pričom sa odhaduje 744 miliónov turistov (nárast o 1,8 %) a celkový podiel na trhu 41,1 %.

2.8.

Lisabonskou zmluvou (z 1. decembra 2009) sa vytvoril samostatný právny základ Únie cestovného ruchu (2). Komisia preto v roku 2010 uverejnila oznámenie s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (3). Ani v súčasnom viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 až 2020, ani v najnovšom návrhu na roky 2021 až 2027 sa však nepredpokladá samostatný rozpočtový riadok pre cestovný ruch.

2.9.

Ak sa však prihliadne na to, že rast zamestnanosti, a teda aj hospodársky rast v oblasti cestovného ruchu v EÚ bol v posledných rokoch neustále výraznejší než v iných hospodárskych odvetviach, možno na základe dostupných údajov usúdiť, že nielen ďalšie prehlbovanie politiky vonkajšieho cestovného ruchu, ale aj primerané rozpočtové opatrenia na úrovni Spoločenstva sú nielen opodstatnené, ale aj naliehavo potrebné.

2.10.

Výbor výslovne víta závery Rady z 27. mája 2019 (4), v ktorých sa vzhľadom na výzvy, ktorým čelí odvetvie cestovného ruchu (digitalizácia, udržateľnosť a znalosti a zručnosti špecifické pre toto odvetvie), uvádzajú konkrétne návrhy v súvislosti s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj a žiadajú vhodné opatrenia na podporu cestovného ruchu, aby sa zachovala pozícia EÚ ako svetového lídra v oblasti cestovného ruchu.

2.11.

Potenciál cestovného ruchu vytvárať pracovné miesta je vysoký. Skutočnosť, že v cestovnom ruchu je v priemere zamestnaných viac žien a mladých ľudí ako v iných odvetviach, je tiež dôležitá z hľadiska dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľov č. 5 a 10.

2.12.

Mzdy a platy v odvetví cestovného ruchu a pohostinských služieb sú vo väčšine krajín pod mediánom mzdy, preto je potrebné prijať primerané opatrenia na zabezpečenie primeranej odmeny vo všetkých kategóriách zamestnanosti v odvetví. Je to o to dôležitejšie, že pracovné podmienky v odvetví cestovného ruchu sú často veľmi náročné a dohody sociálnych partnerov o minimálnych mzdách a maximálnej dĺžke pracovného času či pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v praxi často nedodržiavajú. Preto je naliehavo potrebné vytvoriť v tomto odvetví dôstojnejšie a udržateľnejšie pracovné miesta v zmysle cieľa udržateľného rozvoja č. 8. Okrem toho je podľa názoru výboru potrebné posilniť rámcové podmienky, dohodnúť sa na jasných kolektívnych zmluvách a podporiť odvetvie v oblasti digitalizácie.

3.   Cestovný ruch a hospodárstvo

3.1.

Význam cestovného ruchu ako dôležitej hybnej sily hospodárskeho rastu preto ďaleko presahuje samotné odvetvie cestovného ruchu a ovplyvňuje medzinárodný obchod a distribúciu, ale aj všetky sektory verejnej a súkromnej sféry, ako aj poľnohospodárstvo a dopravu.

3.2.

Okrem toho je cestovný ruch v mnohých regiónoch, ako sú malé ostrovy alebo izolované horské oblasti, jednou z mála a v niektorých prípadoch jedinou hospodárskou činnosťou v súčasnej medzinárodnej deľbe práce.

3.3.

Cestovný ruch navyše v mnohých regiónoch pomohol oživiť upadajúce oblasti.

4.   Cestovný ruch a udržateľnosť

4.1.

Konkurencieschopnosť cestovného ruchu úzko súvisí s jeho udržateľnosťou, pretože atraktívnosť a kvalita turistických destinácií výrazne závisí od ich prirodzeného a kultúrneho prostredia, ako aj od ich integrácie do miestnej infraštruktúry.

4.2.

Udržateľnosť cestovného ruchu je založená na rôznych prvkoch, ako je: — zodpovedné hospodárenie s prírodnými zdrojmi (predovšetkým s vodou), — využívanie čistejších zdrojov energie, — zohľadnenie environmentálnych vplyvov činností v cestovnom ruchu (napr. nakladanie s odpadom, zvýšená záťaž pôdy a vody), — zachovanie biodiverzity, — ochrana kultúrneho dedičstva, — zachovanie kvality a udržateľnosti pracovných miest vytvorených v cestovnom ruchu, — zohľadnenie vplyvov na miestne obyvateľstvo, — personálny rozvoj, — doprava.

4.3.

Udržateľný cestovný ruch bol identifikovaný ako kľúčové odvetvie 10-ročného rámca programov udržateľnej spotreby a výroby (10YFP). Udržateľný cestovný ruch má preto ako odvetvie budúcnosti potenciál stať sa nielen štandardom celého odvetvia, ale pojať aj národné hospodárstva na celom svete (5). Výbor sa domnieva, že tento potenciál by mali zodpovedné osoby využiť tak, aby našli spôsoby a prostriedky ako účinne prispieť k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja (v tomto kontexte najmä cieľov č. 3, 6, 7, 12, 14 a 15) a súčasne sa usilovať o vytvorenie príslušných partnerstiev v zmysle cieľa č. 17.

4.4.

Hospodársky význam cestovného ruchu so 17 % celosvetovým podielom na zamestnanosti (z toho 44 % tvoria ženy) má významný vplyv na mnohé oblasti politiky udržateľného rozvoja.

4.5.

Cestovný ruch ako prierezová hospodárska činnosť má okrem hospodárskeho aj ekologický, sociálny a kultúrny rozmer, a preto je kľúčovým faktorom pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja. V tejto súvislosti môžu príjmy, ktoré tento sektor generuje, zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore udržateľného riadenia oblastí cestovného ruchu.

4.6.

Prístup, ktorý bude treba zaujať, nepozostáva len z analýzy negatívnych vplyvov cestovného ruchu, ale aj zo zohľadňovania jeho pozitívneho vplyvu na rôzne faktory (životné prostredie, sociálna oblasť atď.). V rámci tejto formy „dosahového cestovného ruchu“, ktorá vznikla v Slovinsku a je založená na „ukazovateľoch vplyvu“(10 + 1), sa zohľadňuje aj pozitívny vplyv cestovného ruchu na všetky základné oblasti života (6).

4.7.

Nové technológie viedli aj k štrukturálnym zmenám v hospodárstve, ktoré sa prejavili najmä v menších štruktúrach. V cestovnom ruchu sa to netýka len ponuky služieb, ale aj marketingu a rezervačných trendov.

4.8.

Osobitným problémom pre celé odvetvie cestovného ruchu je celosvetový nárast rezervácií cez rôzne súkromné platformy. Je nepopierateľné, že táto nová forma marketingu prináša výhody neprofesionálnym poskytovateľom služieb a oblastiam s menej rozvinutým alebo nerozvinutým cestovným ruchom. Z makroekonomického hľadiska je však neprijateľné, aby súkromným poskytovateľom služieb vyplývali konkurenčné výhody z toho, že možno neodvádzajú žiadne alebo len minimálne dane a nie sú viazaní bežne platnými prísnymi hygienickými a bezpečnostnými predpismi v cestovnom ruchu. To by si napríklad vyžadovalo, aby registračné povinnosti a kritériá hodnotenia, ktoré platia pre komerčných poskytovateľov ubytovania, platili aj pre týchto poskytovateľov.

5.   Cestovný ruch a životné prostredie

5.1.

Trvalo úspešná politika v oblasti cestovného ruchu a účinná ochrana životného prostredia nie sú v zásade v rozpore, ale mali by sa chápať a používať ako vzájomne sa doplňujúce a podporné opatrenia.

5.2.

Jedným z problémov spojených s expanziou medzinárodného cestovného ruchu je nepochybne využívanie jednotlivých dopravných prostriedkov (lodí, lietadiel, autobusov a automobilov) a ich vplyv na životné prostredie.

5.3.

Veľkým cestovným kanceláriám by sa mala pripomínať ich úloha v rámci zodpovednej politiky udržateľného rozvoja a treba ich nabádať, aby sa jej ujali a aby zamestnávali pracovníkov zodpovedných za environmentálne otázky, ktorí pri poradenstve a plánovaní budú zohľadňovať ciele udržateľného rozvoja.

5.4.

„Neúnosný cestovný ruch“sa už v niektorých regiónoch prejavil ako problém, ktorý ohrozuje kvalitu života miestneho obyvateľstva, ale aj životné prostredie. Vzhľadom na to, že preň neexistuje jednotná definícia, zostáva tento pojem nejasný a nie je jednoznačne uplatniteľný. Samotný problém však nie je novinkou. Už v rokoch 1980 až 1990 sa pod pojmom „efekt Malorka“pracovalo na koncepciách s cieľom zistiť, ako na pláž umiestniť čo najväčší počet turistov tak, aby to malo čo najmenšie vedľajšie účinky. Medzinárodné organizácie cestovného ruchu pracujú predovšetkým na predkladaní príkladov osvedčených postupov s cieľom poskytnúť dotknutým regiónom oporné body a usmernenia.

5.5.

Výbor takisto nabáda, aby sa hlavné medzinárodné združenia cestovného ruchu okrem toho v rámci marketingu turistických destinácií dohodli na etickom kódexe s prihliadnutím na životné prostredie a udržateľnosť, ale aj na boj proti neúnosnému cestovnému ruchu, ktorá má okrem iných dôsledkov dosah aj na životné prostredie a udržateľnosť.

6.   Cestovný ruch a etika

6.1.

Cestovným ruchom sa označuje okrem vnútroštátneho pohybu osôb a poskytovania služieb aj nadnárodný a medzinárodný pohyb osôb a poskytovanie služieb a okrem hospodárskeho významu má vplyv aj na sociálne a kultúrne životné prostredie nielen tých, ktorí sa na cestovnom ruchu podieľajú v krajinách pôvodu a cieľových krajinách.

6.2.

Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO) ako medzinárodné fórum pre politiku cestovného ruchu a platforma medzinárodnej komunikácie zodpovedných verejných orgánov túto skutočnosť zohľadnila a v roku 1999 vydala Globálny etický kódex cestovného ruchu (7), v ktorom sa desiatimi zásadami v 49 ustanoveniach podrobne upravujú veľmi rozdielne aspekty celosvetového cestovného ruchu (8). Tento etický kódex sa preto označuje aj ako „Pravidlá etického správania v cestovnom ruchu“.

6.3.

V predpisoch tohto etického kódexu sa zohľadňuje zložitosť odvetvia tým, že sa v nich spomínajú nielen hospodárske, sociálne a kultúrne aspekty, ale aj dodržiavanie základných a ľudských práv (pozri opatrenia proti zneužívaniu detí, detskej práci, sexuálnemu vykorisťovaniu detí v cestovnom ruchu).

6.4.

Keďže tento etický kódex je len odporúčaním a jeho dodržiavanie nie je záväzné ani pre jeho signatárov, v septembri 2017 UNWTO predložila rámcovú dohodu o etike v cestovnom ruchu („Medzinárodný rámcový dohovor o etike v cestovnom ruchu“) (9), ktorú podpísala viac ako polovica jej členov. Obsah tejto dohody je založený na etickom kódexe a neobsahuje žiadne podstatné zmeny, ale má tú výhodu, že signatári dohody sú povinní ju dodržiavať.

7.   Cestovný ruch a kultúra

7.1.

Jedným z najdôležitejších hnacích motorov cestovného ruchu je kultúrne dedičstvo cieľovej krajiny.

7.2.

Kultúrnym cestovným ruchom sa zvyšuje záujem o cudzie kultúry a podporuje porozumenie medzi národmi a je tiež nástrojom na odstraňovanie predsudkov.

8.   Cestovný ruch a demografia

8.1.

Demografický vývoj má vplyv aj na cestovný ruch: veková pyramída so značným podielom čoraz väčšej skupiny starších, ešte mobilných ľudí z veľkej časti zo zabezpečených príjmových pomerov viedla k rozmachu cestovania seniorov. Toto cestovanie seniorov medzičasom predstavuje nezanedbateľný podiel najmä v skupinovom cestovnom ruchu a v niektorých oblastiach už spôsobilo zmenu v štruktúre ponuky podnikov cestovného ruchu, čo je spôsobené aj tým, že seniori si často rezervujú dlhodobejšie pobyty a sú len čiastočne ovplyvnení sezónnosťou. Táto skutočnosť bola zohľadnená aj na samite Svetovej organizácie cestovného ruchu, na ktorom sa cestovnému ruchu pre seniorov venovala osobitná pozornosť.

8.2.

Európska komisia prostredníctvom iniciatívy „Calypso – cestovný ruch pre všetkých“udržateľným spôsobom prispela k rastu sociálneho cestovného ruchu prostredníctvom podpory opatrení na rozvoj cestovného ruchu pre seniorov, ako aj pre znevýhodnené skupiny. To viedlo k novým ponukám v cestovnom ruchu, ale aj k zvýšenej miere mimosezónneho turizmu. V tejto súvislosti by bolo užitočné podeliť sa o tieto skúsenosti s partnermi mimo Európskej únie a podporovať vzájomný cestovný ruch.

8.3.

Okrem populárnych demografických parametrov sa vyvinuli aj ďalšie špeciálne formy cestovného ruchu, napríklad pútnické zájazdy.

9.   Cestovný ruch a vzdelávanie

9.1.

Cestovný ruch má vo svojej rozmanitosti, pokiaľ ide o vývoj trhu a rastúce očakávania spotrebiteľov, aj osobitné vzdelávacie požiadavky, počnúc príslušnými jazykovými a počítačovými zručnosťami cez ekonomické zručnosti až po poznatky z gastronomickej oblasti.

9.2.

V mnohých štátoch EÚ existujú rôzne formy a druhy vzdelávania a odbornej prípravy s rozličnou dĺžkou, čo sťažuje vzájomné uznávanie. S cieľom zlepšiť profesionálne príležitosti rôznych odborníkov by zavedenie určitých vzdelávacích štandardov mohlo zlepšiť tieto príležitosti rôznych odborníkov v komunite aj v zahraničí. Len prostredníctvom všeobecne záväzných vzdelávacích predpokladov v kontexte uvedeného posilnenia rámcových podmienok v odvetví bude možné z dlhodobého hľadiska znížiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorým odvetvie trpí.

9.3.

Zlepšenie postavenia povolaní v odvetví cestovného ruchu z hľadiska dlhodobých kariérnych možností by pomohlo aj v súvislosti s tým, že pracovné podmienky v cestovnom ruchu sú často náročnejšie než v iných odvetviach.

10.   Cestovný ruch a digitalizácia

10.1.

Digitalizácia má ďalekosiahly vplyv na cestovný ruch nielen z hľadiska správania spotrebiteľov, ale aj na strane poskytovateľov služieb cestovného ruchu.

10.2.

Online cestovný ruch je čoraz populárnejší, rovnako ako hodnotenia online. Len v Nemecku bolo v roku 201740 % všetkých ciest rezervovaných online. To otvára nové trhy pre MSP, ktoré však na tieto inovácie potrebujú aj finančnú podporu.

10.3.

Elektronické siete a digitalizácia však významne ovplyvnili aj vnútorné postupy v podnikoch cestovného ruchu. V súčasnosti sa aj malým podnikom zvyčajne odporúča, aby svojim návštevníkom ponúkli aspoň prístup na internet.

10.4.

Digitalizácia bude zohrávať dôležitú úlohu aj pri inovatívnych formách spolupráce v odvetví cestovného ruchu, čo môže mať opäť významný vplyv na rozvoj destinácií. Mnohé moderné technológie (napr. umelá inteligencia, virtuálna realita, rozšírená reality, blockchain a pod.) môžu väčšine odľahlých miest pomôcť stať sa zaujímavými destináciami. Odvetvie cestovného ruchu sa musí viac zamerať na výskum a vývoj, ak chce tieto nové možnosti využívať.

10.5.

Aj kultúrny cestovný ruch by mohol mať prínos z digitalizácie, keďže aj virtuálna realita môže byť stimulom na cestovanie.

---

(1)  Ciele udržateľného rozvoja:

Cieľ č. 1: Žiadna chudoba

Cieľ č. 2: Žiadny hlad

Cieľ č. 3: Kvalita zdravia a života

Cieľ č. 4: Kvalitné vzdelávanie

Cieľ č. 5: Rodová rovnosť

Cieľ č. 6: Čistá voda a hygiena

Cieľ č. 7: Dostupná a čistá energia

Cieľ č. 8: Dôstojná práca a hospodársky rast

Cieľ č. 9: Priemysel, inovácie a infraštruktúra

Cieľ č. 10: Zníženie nerovností

Cieľ č. 11: Udržateľné mestá a obce

Cieľ č. 12: Zodpovedná spotreba a výroba

Cieľ č. 13: Opatrenia v oblasti klímy

Cieľ č. 14: Život pod vodou

Cieľ č. 15: Život na pevnine

Cieľ č. 16: Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie

Cieľ č. 17: Partnerstvá za ciele

(2)  Článok 195 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)  COM(2010) 352 final.

(4)  Dokument Rady 9707/19 z 27. mája 2019 s názvom Konkurencieschopnosť odvetvia cestovného ruchu ako hnacej sily pre udržateľný rast, pracovné miesta a sociálnu súdržnosť v EÚ na ďalšie desaťročie.

(5)  Pozri správu Tourism for transformative and inclusive growth (Cestovný ruch ako zdroj transformatívneho a inkluzívneho rastu) z Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj Unctad z roku 2017.

(6)  https://www.impact-tourism.net/.

(7)  https://www.tourism-watch.de/en/node/4597.

(8)  Zásady podľa globálneho etického kódexu:

článok 1: Prínos cestovného ruchu k vzájomnému porozumeniu a rešpektu medzi ľuďmi a spoločnosťami

článok 2: Cestovný ruch ako prostriedok individuálneho a kolektívneho naplnenia

článok 3: Cestovný ruch, činiteľ udržateľného rozvoja

článok 4: Cestovný ruch, užívateľ kultúrneho dedičstva ľudstva a prispievateľ k jeho obohateniu

článok 5: Cestovný ruch, prospešná činnosť pre hostiteľské krajiny a komunity

článok 6: Povinnosti aktérov zainteresovaných na rozvoji cestovného ruchu

článok 7: Právo na cestovný ruch

článok 8: Sloboda pohybu turistov

článok 9: Práva zamestnancov a podnikateľov v odvetví cestovného ruchu

článok 10: Realizácia princípov Globálneho etického kódexu cestovného ruchu

(9)  UNWTO Framework Convention on Tourism Ethics.