Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Slobodné povolania 4.0

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2021/C 286/03)

Spravodajca:

Rudolf KOLBE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	31. 3. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	233/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Pri výkone slobodných povolaní sa už dnes v prospech zadávateľov vo veľkom rozsahu využívajú aplikácie založené na digitálnej a umelej inteligencii, napríklad v oblasti inžinierstva, a vykonávatelia týchto povolaní sú významným spôsobom zapojení do ich technologického vývoja. Aj v budúcnosti musia byť intenzívnejšie zapojení do vývoja a validácie týchto aplikácií, aby sa zabezpečila ich praktická použiteľnosť a účinnosť.

1.2.

Digitálne aplikácie by sa nemali považovať za konkurenciu ponuke plnení poskytovaných výkonom slobodných povolaní, ani za ich náhradu. Ide skôr o pomôcky, ktoré už dnes zlepšujú a rozširujú poskytovanie plnení v slobodných povolaniach.

1.3.

Vykonávatelia slobodných povolaní musia byť v záujme svojich klientov, pacientov a zadávateľov schopní identifikovať a posúdiť nebezpečenstvá vyplývajúce z používania digitálnych technológií. Vyplýva to z osobitného aspektu dôvery, ktorý charakterizuje ich vzťah a zostane kľúčovým prvkom aj v prípade digitálnych distribučných kanálov.

1.4.

Pacienti, klienti a zadávatelia musia mať v súvislosti s digitálnymi aplikáciami možnosť dôverovať tomu, že vykonávatelia slobodných povolaní poskytujú plnenia na vlastnú zodpovednosť, odborne a nezávisle od záujmov iných subjektov. Dôležitým predpokladom toho sú primerané pravidlá výkonu povolania prispôsobené digitálnemu vývoju.

1.5.

Vykonávatelia slobodných povolaní musia dôsledne zabezpečiť ochranu údajov a chrániť ich pred tretími stranami. Aby sa zabránilo zneužívaniu údajov, sú v EÚ potrebné bezpečné digitálne infraštruktúry.

1.6.

Musí sa aktualizovať obsah základnej i nadväzujúcej odbornej prípravy vykonávateľov slobodných povolaní, aby sa na najvyššej možnej úrovni kvality zabezpečili ich zručnosti v oblasti informačných technológií a digitalizácie, ako aj zodpovedajúce zručnosti ich zamestnancov. EÚ vyzývame, aby tieto procesy doplnila primeranými podpornými programami.

1.7.

Vykonávatelia slobodných povolaní musia svoju samoreguláciu prispôsobiť digitálnemu vývoju a príslušný proces aktívne formovať. To si môže vyžadovať rozšírenie profesijných pravidiel.

1.8.

Na základe kritérií a zásad stanovených v Rímskom manifeste by sa malo podporovať vytváranie nových slobodných povolaní, ktorých vznik umožňuje digitalizácia.

2.   COVID-19 a slobodné povolania

2.1.

Pandémia spustila rozsiahly proces digitalizácie aj v slobodných povolaniach. Pre zvýšenú potrebu plnení slobodných povolaní a pandemické obmedzenia sa musia výrazne rozšíriť digitálne služby. Kríza poukázala na to, aká je naša spoločnosť závislá od vynikajúcich odborných poznatkov v systémovo dôležitých slobodných povolaniach. Vykonávatelia slobodných povolaní ako kľúčoví partneri vlád v krízovom riadení a pri zabezpečovaní základných potrieb obyvateľstva musia byť v budúcnosti ešte lepšie integrovaní do systémov sociálnych partnerov a ich plnenia sa musia zabezpečiť primeranými pravidlami výkonu povolania prispôsobenými digitálnemu vývoju. Mimoriadne kriticky treba hodnotiť, že počas pandémie pre mnohé samostatne zárobkovo činné osoby a vykonávateľov slobodných povolaní nebola vôbec dostupná štátna pomoc, alebo bola dostupná len nedostatočne.

2.2.

Intenzívna digitalizácia služieb poskytovaných výkonom slobodných povolaní môže mať trvalý vplyv na zlepšenie starostlivosti, a to aj v odľahlých regiónoch. Pritom treba zabezpečiť, aby sa čo najskôr zmenšili súčasné priveľké rozdiely medzi mestami a vidiekom, pokiaľ ide o rýchly širokopásmový internet, a aby boli digitalizované služby rovnako dostupné pre ľudí zo všetkých regiónov. Vykonávatelia slobodných povolaní investovali počas krízy do digitalizácie a ochrany údajov s cieľom plniť svoju úlohu poskytovateľov verejných služieb na kľúčových spoločenských pozíciách. Preto je dôležité, aby boli ako systémová skupina výslovne zahrnutí do všetkých hospodárskych revitalizačných opatrení.

3.   Rímsky manifest – vymedzenie pojmu slobodné povolanie

3.1.

Slobodné povolania zohrávajú v hospodárskom a sociálnom rozvoji EÚ rozhodujúcu úlohu. Sú súčasťou širokej škály regulovaných povolaní, na vykonávanie ktorých sa vyžaduje osobitná kvalifikácia, a predstavujú 22 % všetkých pracovníkov v Európe. V roku 2013 viac ako desatina hrubej pridanej hodnoty v EÚ pochádzala zo sektora slobodných povolaní. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na existenčnú závislosť našej spoločnosti od vysokokvalifikovaných služieb poskytovaných vykonávateľmi slobodných povolaní. Vykonávatelia slobodných povolaní majú ako odolní zamestnávatelia a podnikatelia značný potenciál zamestnanosti. Navyše plnia dôležité verejnoprospešné úlohy. Služby, ktoré poskytujú, úzko súvisia so základnými potrebami jednotlivcov, ako je život, práca, zdravie, bezpečnosť alebo majetok. V tejto súvislosti je dôležité zaručiť demokratický prístup k službám, ktoré poskytujú, napríklad v zdravotníctve, v sústave sociálneho zabezpečenia alebo v právnej oblasti poskytovaním finančnej pomoci pri súdnych konaniach. Odporúčania týkajúce sa hornej hranice alebo rozsahu honorárov alebo poplatkov majú ochrannú funkciu pre tých, ktorí využívajú služby slobodných povolaní a pre existujúcu informačnú asymetriu sú od takýchto pravidiel závislí.

3.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa slobodnými povolaniami opakovane zaoberal a v roku 2014 zadal vypracovanie komplexnej štúdie s názvom Situácia slobodných povolaní v ich úlohe a význame pre európsku občiansku spoločnosť (1). Táto práca ukázala, že na úrovni EÚ doteraz neexistuje žiadne všeobecne záväzné chápanie ani vymedzenie pojmu „slobodné povolanie“.

3.3.

EHSV preto v decembri 2017 prijal Rímsky manifest s cieľom vymedziť pojem „slobodné povolanie“. Bolo pritom možné vychádzať z prípravných prác jednotlivých európskych zastrešujúcich zväzov slobodných povolaní, ktoré sa spoločne pokúsili sformulovať európsku definíciu vo forme Charty slobodných povolaní.

3.4.

Na základe Rímskeho manifestu poskytujú slobodné povolania intelektuálne služby na základe osobitnej odbornej kvalifikácie alebo spôsobilosti. Tieto plnenia sa vyznačujú osobným prvkom a poskytujú sa na základe dôverných vzťahov. Vykonávatelia slobodných povolaní vykonávajú svoju činnosť na vlastnú zodpovednosť a odborne nezávisle. Vyznačujú sa profesionálnou etikou, sú viazaní tak záujmami svojich klientov, ako aj verejným záujmom, a podliehajú systému profesijnej organizácie a dohľadu.

3.5.

Táto definícia nie je vyčerpávajúca, ale je otvorená novému technickému vývoju a novým povolaniam. Z Rímskeho manifestu vyplýva, že pre slobodné povolania sú tieto znaky typické, ale nemusia ich mať všetky.

4.   Výzvy digitalizácie

4.1.

Globálna digitalizácia spustila celospoločenskú transformáciu, ktorej dôsledky nie je možné predvídať. Pandémia COVID-19 pomôže urýchliť tento vývoj.

4.2.

Z nasledujúcich príkladov vyplýva, že digitálne aplikácie a distribučné kanály a využívanie umelej inteligencie sú už nevyhnutnou súčasťou mnohých služieb slobodných povolaní a môžu ich v budúcnosti ďalej optimalizovať. Zatiaľ nezodpovedaná zostáva otázka, aký vplyv má chýbajúci osobný kontakt na konkrétne dôverné vzťahy medzi vykonávateľmi slobodných povolaní a ich zákazníkmi, klientmi alebo pacientmi, a otázka, do akej miery možno takzvaný ľudský činiteľ nahradiť umelou inteligenciou.

4.2.1.

V oblasti právneho poradenstva sa čoraz viac šíria blockchainové technológie a softvér označovaný pojmom legal techs. Elektronické poštové schránky právnikov a aplikácie elektronickej verejnej správy zmenia spôsob komunikácie so súdmi a úradmi. Už dnes sú vykonávatelia slobodných povolaní dôležitými partnermi pri realizácii projektov elektronickej verejnej správy a v tejto oblasti významne prispievajú k administratívnemu zjednodušeniu.

4.2.2.

V oblasti plánovania je čoraz dôležitejšie informačné modelovanie budov (Building Information Modeling – BIM), čo je metóda zosieťovaného projektovania, výstavby a správy budov, a mnohé posúdenia bezpečnosti infraštruktúry sa vykonávajú s pomocou umelej inteligencie.

4.2.3.

V zdravotníctve prinášajú aplikácie umelej inteligencie významné zmeny v lekárskej diagnostike. Dopĺňa ich rozvoj telemedicínskych vyšetrení, elektronických lekárskych predpisov a rastúce používanie elektronických zdravotných záznamov.

4.3.

Digitalizácia mení komunikačné a informačné kanály. Na jednej strane otvára spotrebiteľom možnosť získať informácie pred využitím služieb slobodných povolaní a počas ich využívania, čím sa odstraňuje doterajšia informačná asymetria. Na druhej strane je riziko, že nadmerná ponuka nefiltrovaných a nekomentovaných informácií alebo cielených falošných správ by mohla zneisťovať spotrebiteľov, čo by spôsobovalo závažné nesprávne posudzovanie a zhoršenie informačných asymetrií.

4.4.

Digitalizácia služieb slobodných povolaní a systémy prekladu a rozpoznávania reči založené na umelej inteligencii zmenšia viazanosť na určité miesto a jazyk. Týka sa to predovšetkým poradenských a projektantských služieb, ale aj sociálnych a zdravotníckych služieb. Nesmie to však ohroziť zásadu krajiny určenia stanovenú v smernici o službách.

4.5.

Kvalita údajov v aplikáciách umelej inteligencie má osobitný význam v oblasti služieb slobodných povolaní. Ak sa majú takéto aplikácie úspešne využívať v praxi aj v citlivých oblastiach, je nevyhnutné zapojiť vykonávateľov slobodných povolaní do technického rozvoja a najmä do zabezpečovania kvality údajov.

4.6.

Dôležitým aspektom v tejto súvislosti je aj anonymizácia, resp. pseudonymizácia údajov ako základ bezpečného využívania údajov zodpovedajúceho záujmu zadávateľov. Technologický vývoj zároveň zvyšuje riziko počítačovej kriminality, ktorá ohrozuje aj služby, ktoré ponúkajú vykonávatelia slobodných povolaní.

4.7.

Digitalizácia uľahčí vstup nových komerčných prevádzkovateľov na trh, ktorí sa zameriavajú na obchodné modely slobodných povolaní. Európska únia a jej členské štáty vyzývame, aby v prípade potreby tento proces sprevádzali a upravili napríklad vzťah medzi prevádzkovateľmi platforiem a slobodnými povolaniami, ako aj prístup na tieto platformy. Do tohto procesu by mali byť zapojené štátne dozorné orgány alebo profesijné komory. V oblasti farmaceutických dodávok sa v posledných rokoch objavili veľké cezhranične pôsobiace online lekárne. Ako noví dodávatelia budú mať z toho pravdepodobne prospech spoločnosti, ktoré už majú digitálne odborné znalosti.

5.   Kľúčové prvky slobodných povolaní v digitálnej transformácii

5.1.

Medzi vykonávateľom slobodného povolania a jeho klientom, pacientom alebo zadávateľom existuje osobitný vzťah dôvery, ktorý je základnou črtou služieb poskytovaných výkonom takýchto povolaní. Digitalizácia je skúškou tohto dôverného vzťahu. Dochádza k tomu napríklad tým, že osobný kontakt už nie je bezprostredný, ale stále častejšie sprostredkovaný technickými pomôckami, napríklad videokonferenčným spojením alebo elektronickými spravodajskými službami. Osobné poradenstvo a mentorstvo založené na dôvere zostane však aj v digitálnej forme kľúčovým prvkom poskytovania služieb slobodných povolaní.

5.2.

Z dlhodobého hľadiska však vzniká otázka, či aplikácie umelej inteligencie môžu uspokojovať rovnaké nároky ako poradenské služby poskytované ľuďmi. Teoreticky je mysliteľné, že dôverný medziľudský vzťah by sa mohol zmeniť na dôverný vzťah medzi človekom a strojom. V súčasnosti sú aplikácie umelej inteligencie od toho ešte veľmi vzdialené. Konečné rozhodnutie musia urobiť ľudia podľa zásady, že človek musí mať vždy kontrolu nad strojom (human in command). Programovanie, o ktoré sa opiera umelá inteligencia, musí byť zamerané na človeka, transparentné a v prvom rade zamerané na záujmy príjemcov služieb a rovnaké musí platiť o právnej zodpovednosti. Úspešné poskytovanie plnení pomocou umelej inteligencie a dôvera v ne si vyžaduje aj transparentnosť základných algoritmov. Nesmú spôsobovať posuny, ani pomáhať šíreniu predsudkov.

5.3.

Dôležitým základom tohto dôverného vzťahu je odborná nezávislosť a vlastná zodpovednosť. Nevyhnutnou črtou služieb slobodných povolaní je, že pacienti, klienti a zadávatelia môžu dôverovať tomu, že tieto služby sú poskytované na vlastnú zodpovednosť poskytovateľa, odborne a nezávisle od vonkajších záujmov. Práve v digitálnej oblasti, v ktorej sa zmenšuje prehľadnosť záujmových vplyvov, bude dôvera v nezávislé odborné znalosti čoraz dôležitejšia.

5.4.

Zaručenie bezpečnosti a ochrany údajov sú kľúčovými prvkami poskytovania služieb slobodných povolaní v digitálnom veku. V tejto súvislosti zohrávajú vykonávatelia slobodných povolaní voči svojim klientom alebo pacientom kľúčovú úlohu tým, že vystupujú ako garant bezpečného používania digitálnych aplikácií a informujú ich o nebezpečenstvách. Posilňuje to ich dôverný vzťah s príjemcami služieb a zároveň je to v súlade s požiadavkou zachovávania profesionálneho tajomstva.

5.5.

Zároveň treba poznamenať, že vykonávatelia slobodných povolaní nie sú schopní odhaliť všetky prípady zneužitia údajov, čo je rozhodujúce pre prípadné otázky zodpovednosti. Týka sa to najmä prípadov, keď k zneužitiu údajov dôjde externým zásahom do dostupnej digitálnej infraštruktúry mimo EÚ. Európska únia by preto mala podporovať budovanie a rozvoj bezpečných digitálnych infraštruktúr, aby si udržala rovnaké postavenie ako konkurenti z iných regiónov sveta.

6.   Digitalizácia a vzdelávanie

6.1.

Digitalizácia zmení požiadavky na všeobecné, odborné a ďalšie vzdelávanie vykonávateľov slobodných povolaní. Je potrebná pripravenosť na celoživotné vzdelávanie, ktoré sa netýka len samotnej odbornosti, ale aj nadobúdania rýchlo sa meniacich digitálnych zručností v iných oblastiach.

6.2.

Na zabezpečenie potrebných základov digitálnych zručností sa vykonávateľom slobodných povolaní musia počas ich vzdelávania a ďalšieho pracovného života sprostredkovávať digitálne schopnosti. EÚ vyzývame, aby tieto procesy doplnila primeranými podpornými programami.

6.3.

Nadobúdanie a ďalší rozvoj digitálnych zručností sa vzťahuje aj na zamestnancov vykonávateľov slobodných povolaní, za ktorých odbornú prípravu zodpovedajú vykonávatelia slobodných povolaní.

7.   Digitalizácia a profesijné právo

7.1.

Vysoké nároky na kvalitu a bezpečnosť plnení poskytovaných výkonom slobodného povolania sú v mnohých krajinách upravené zákonom. Musia sa uspokojovať bez ohľadu na to, či ide o digitálne formy plnení alebo nie. Národné profesijné právo v EÚ je už mnoho rokov pod veľkým napätím. Hoci si Európska komisia od redukcie národných pravidiel výkonu povolania sľubuje väčší hospodársky rast a väčšiu konkurenciu, nepovšimnuté zostávajú náklady vznikajúce chybnými plneniami pre chýbajúce zabezpečenie kvality na deregulovaných trhoch so službami poskytovanými výkonom slobodných povolaní. Mnohé členské štáty preto svoje predpisy považujú za potrebné a vhodné na zabezpečenie kvality, najmä v oblasti takto poskytovaných systémovo dôležitých služieb.

7.2.

Keďže sa existujúce právne predpisy budú čoraz menej vzťahovať na nové digitálne formy takto poskytovaných služieb, dôjde k úpravám súčasného profesijného práva. Na zabezpečenie potrebnej flexibility by sa mali prepracovať tie pravidlá, ktoré v dôsledku digitalizácie už nie sú potrebné. Na druhej strane bude potrebnejšie zákonom stanoviť určité zásady týkajúce sa prístupu k slobodným povolaniam a ich výkonu, aby sa zabránilo negatívnym účinkom digitalizácie na spotrebiteľov a slobodné povolania.

7.3.

V zásade pôjde o to, nájsť optimálny vzťah medzi právne záväznými a právne nezáväznými pravidlami. Prioritou je pritom profesijná samoregulácia. Zákonodarca má regulovať až vtedy, keď táto samoregulácia nefunguje. V prípade neregulovaných slobodných povolaní by sa malo podporovať prijímanie etických pravidiel.

8.   Digitalizácia a samoregulácia slobodných povolaní

8.1.

Podstatným znakom slobodného povolania je určitá forma profesijnej organizácie, ktorá má však v porovnávaní v rámci EÚ rozličnú váhu.

8.2.

Samoregulácia slobodných povolaní je organizovaná najmä regionálne, ale čiastočne aj miestne. Digitalizácia odstraňuje tradičnú závislosť od jazyka a miesta poskytovania služieb. Vzniká tým otázka, ako možno v budúcnosti účinne zabezpečiť dohľad nad výkonom týchto povolaní. Tejto otázke by sa samoregulačné orgány mali včas venovať.

8.3.

Digitalizácia prináša nové úlohy profesijným komorám a profesijným združeniam slobodných povolaní. Svojim členom môžu pomôcť pri rozvoji nových digitálnych oblastí podnikania alebo zaobchádzaní s novými médiami.

8.4.

Digitalizácia si bude vyžadovať prispôsobenie profesijných pravidiel vypracovaných samoregulačnými orgánmi slobodných povolaní. Profesionálna etika, ktorá zabezpečuje dodržiavanie najdôležitejších základných prvkov slobodných povolaní, je dôležitým predpokladom zabránenia negatívnym účinkom digitalizačných procesov na spotrebiteľov. Profesijné pravidlá pritom môžu dopĺňať právne základy.

9.   Vznik nových profilov slobodných povolaní

9.1.

Digitalizácia môže rozšíriť existujúce profily slobodných povolaní, zintenzívniť interdisciplinárnu spoluprácu s vykonávateľmi iných povolaní a na základe kritérií stanovených v Rímskom manifeste podporiť vznik nových slobodných povolaní v duchu otvoreného a vyvíjajúceho sa systému.

9.2.

Digitalizácia okrem toho zintenzívni prebiehajúcu komercializáciu plnení poskytovaných výkonom slobodného povolania a pretransformuje tradičné profily slobodných povolaní.

9.3.

Samoregulácia, profesijné pravidlá a minimálne právne požiadavky budú preto v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu, aby sa vďaka inovatívnym a flexibilným prístupom zabezpečil verejnoprospešný aspekt v protiklade k zameraniu iba na zisk, a tým aj kvalita služieb, ktoré sú spotrebiteľom poskytované výkonom slobodného povolania.

---

(1)  Štúdia Situácia slobodných povolaní, pokiaľ ide o ich funkciu a význam pre európsku občiansku spoločnosť, EESC-2014-46-EN, ISBN 978-92-830-2460-6.