Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Digitalizácia justície v Európskej únii – Súbor príležitostí

[COM(2020) 710 final]

(2021/C 286/16)

Spravodajca:

João NABAIS

Žiadosť	21. 4. 2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	31. 3. 2021
Prijaté v pléne	27. 4. 2021
Plenárne zasadnutie č.	560
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	237/2/9

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta oznámenie ako základný a účinný krok k digitalizácii justície. Je mimoriadne dôležité podporovať členské štáty na vnútroštátnej úrovni pri uskutočňovaní tejto zmeny tým, že sa im poskytnú nielen potrebné finančné prostriedky, ale aj nástroje. S touto podporou možno rozšíriť digitalizáciu súdnictva na európsku úroveň a zaviesť mechanizmy, ktoré umožnia väčšiu cezhraničnú spoluprácu medzi justičnými orgánmi.

1.2.

EHSV konštatuje, že súčasný stav je naprieč členskými štátmi veľmi rôznorodý, pričom existujú rozmanité vnútroštátne IT nástroje, čo vedie k tomu, že členské štáty nevyužívajú niektoré mechanizmy, ako napríklad e-CODEX (1), konzistentným spôsobom.

1.3.

Podľa EHSV je preto čoraz dôležitejšie stanoviť pravidlá pre homogénnejší prístup jednotlivých členských štátov.

1.4.

EHSV sa domnieva, že digitalizácia justície je kľúčovým nástrojom na zabezpečenie skutočnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov v boji proti trestnej činnosti, ktorá vážne poškodzuje európsky priestor.

1.5.

EHSV konštatuje, že niektoré špecifické aspekty oznámenia neodrážajú mnohostrannú realitu systémov súdnictva v jednotlivých členských štátoch.

1.6.

EHSV navrhuje, aby Komisia prijala smernicu o súdnom konaní na diaľku, v ktorej by sa stanovili a akceptovali všetky formy komunikácie prostredníctvom videokonferencie bez ohľadu na druh zariadenia, ak sa zaručí právo na súkromie a nebude to predstavovať riziko z hľadiska ochrany osobných údajov dotknutých osôb ani samotného prebiehajúceho procesu.

1.7.

EHSV nepredpokladá, že by používanie iných prostriedkov komunikácie na diaľku, ktoré už existujú, mohlo ohroziť samotnú ochranu údajov vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní sa môže zúčastniť ktokoľvek.

1.8.

EHSV sa nazdáva, že pri vyšetrovaní potenciálnej teroristickej skupiny v členskom štáte musí mať policajný orgán okamžitý prístup k informáciám, ktoré sa zhromaždili nielen v databázach Europolu, Eurojustu a Európskej prokuratúry (EPPO), ale aj v databázach všetkých orgánov presadzovania práva jednotlivých členských štátov.

1.9.

EHSV zdôrazňuje, že je tiež potrebné čo najlepšie využiť výhody digitalizácie, pokiaľ ide o možnosť výkonu rozsudkov v iných členských štátoch, alternatívne mechanizmy riešenia sporov a administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi a agentúrami EÚ.

2.   Oznámenie Komisie

2.1.

V tomto oznámení sa navrhuje súbor nástrojov na digitalizáciu justície, ktorého cieľom je dosiahnuť v sektore justície pokrok v digitálnej oblasti. Navrhuje sa prístup, ktorý zohľadňuje rozdielne podmienky a právomoci v jednotlivých členských štátoch a súčasne plne rešpektuje zásadu subsidiarity a proporcionality. Zároveň je dôležité, aby všetky členské štáty spolupracovali na zmenšovaní existujúcich rozdielov v digitalizácii a znižovaní fragmentácie medzi vnútroštátnymi justičnými systémami a aby využívali príležitosti, ktoré majú v rámci príslušných mechanizmov financovania EÚ k dispozícii.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 spôsobila mnoho problémov vo fungovaní justičného systému a zaisťovaní účinnej justičnej ochrany. Došlo k prieťahom v konaniach s osobnou účasťou a meškaniam pri cezhraničnom doručovaní súdnych písomností, k dočasnej nedostupnosti osobnej právnej pomoci a k uplynutiu lehôt z dôvodu oneskorení. Súbežne sa z dôvodu nárastu počtu prípadov platobnej neschopnosti a prepúšťania zo zamestnania súvisiacich s pandémiou stala práca súdov ešte dôležitejšou.

3.2.

Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť nové opatrenia, ktoré umožnia rozsiahlejšiu a rýchlejšiu digitalizáciu justície. Na tento účel je nevyhnutné podporovať členské štáty na vnútroštátnej úrovni tým, že sa im poskytnú nielen potrebné finančné prostriedky, ale aj nástroje s cieľom zaistiť, že všetky justičné orgány a pracovníci v oblasti justícii budú pripravení na túto novú éru zmeny. Je veľmi dôležité, aby bola spravodlivosť prístupnejšia a bližšia občanom.

3.3.

Len s touto podporou na vnútroštátnej úrovni možno rozšíriť digitalizáciu súdnictva na európsku úroveň a zaviesť mechanizmy, ktoré umožnia väčšiu cezhraničnú spoluprácu medzi justičnými orgánmi.

3.4.

Treba poznamenať, že súčasný stav je naprieč členskými štátmi veľmi rôznorodý, pričom existujú rozmanité vnútroštátne IT nástroje, čo vedie k tomu, že členské štáty nevyužívajú niektoré mechanizmy, ako napríklad e-CODEX, konzistentným spôsobom.

3.5.

Preto je čoraz dôležitejšie stanoviť pravidlá pre homogénnejší prístup jednotlivých členských štátov Európskej únie.

3.6.

Hlavným cieľom oznámenia je ďalšia digitalizácia verejných služieb v oblasti justície, podpora používania bezpečných a vysokokvalitných technológií diaľkovej komunikácie (videokonferencie), zjednodušenie prepojenia vnútroštátnych databáz a registrov a podpora využívania zabezpečených elektronických prenosových kanálov medzi príslušnými orgánmi.

3.7.

Digitalizácia súdnictva je kľúčovým nástrojom na zabezpečenie skutočného prepojenia medzi orgánmi členských štátov v boji proti trestnej činnosti, ktorá závažne ovplyvňuje európsky priestor, ako sú teroristické trestné činy, obchodovanie s ľuďmi, pranie špinavých peňazí a korupcia, nenávisť a podnecovanie k nenávistným prejavom a násiliu.

3.8.

V súčasnosti sú uvedené trestné činy čoraz prierezovejšie z územného hľadiska, a digitálna transformácia je preto obrovským a zásadným krokom vpred vo vyšetrovaní a stíhaní takýchto škodlivých činov.

3.9.

Napriek obrovskému úsiliu, ktoré Komisia vynakladá v tejto oblasti, a skutočnosti, že toto oznámenie si zaslúži veľmi pozitívne hodnotenie, predstavuje digitalizácia justície dlhý a zložitý proces.

3.10.

Určité aspekty oznámenia si zasluhujú kritiku vzhľadom na ich nedostatky alebo dokonca nepochopenie skutočnosti v tom zmysle, že predložené návrhy sú nekompatibilné s mnohotvárnou realitou justičného prostredia rôznych členských štátov.

3.11.

Zdá sa, že Komisia prehliada postupy vedenia súdnych konaní a iných súdnych procesov v oblasti občianskeho, obchodného a pracovného práva, ako aj v trestnom konaní (napríklad výsluch obžalovaných a výsluch svedkov počas vyšetrovania trestného činu) s účasťou jednotlivých strán na diaľku, a to buď prostredníctvom aplikácií dostupných na trhu, alebo prostredníctvom videohovorov v rámci komunikačných aplikácií.

3.12.

Výbor chápe, že je potrebné rešpektovať formálne aspekty justície, avšak kríza spôsobená ochorením COVID-19 nám umožnila pochopiť, že videokonferencie sa nemusia nevyhnutne vykonávať prostredníctvom existujúcich mechanizmov interakcie súdov (či už na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni) s prítomnosťou účastníkov konania na súdoch v oblasti bydliska alebo v predtým určených a povolených priestoroch (ako sú policajné zariadenia, priestory forenzných agentúr a iné) a spojenie so svedkami sa môže uskutočniť prostredníctvom počítača alebo mobilného telefónu bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

3.13.

V súčasnosti už existujú určité prostriedky komunikácie na diaľku, ktoré umožňujú nielen zaručiť právo na súkromie, ale aj ochranu údajov, čo je kľúčový predpoklad, ktorý treba samozrejme dodržať.

3.14.

Treba poznamenať, že vo všeobecnosti platí zásada verejnosti pojednávania. Počas súdneho pojednávania za účasti verejnosti sú prítomní nielen príbuzní a priatelia rôznych účastníkov konania (či už ide o páchateľov a obžalovaných v občianskom súdnom konaní alebo súdnom konaní v obchodnoprávnych či pracovnoprávnych sporoch, alebo svedkov a obvinených v trestnom konaní), ale aj iné osoby, ktorých sa to netýka, a v mnohých prípadoch aj novinári a iní zástupcovia médií.

3.15.

EHSV preto nepredpokladá, že používanie iných prostriedkov komunikácie na diaľku, ako sú počítačové platformy a iné riadne certifikované digitálne aplikácie, ktoré už existujú, by mohlo ohroziť samotnú ochranu údajov, keďže v skutočnosti sa na pojednávaní môže zúčastniť ktokoľvek.

3.16.

Okrem toho, a najmä v trestnom procesnom práve, by obvinená osoba mala mať možnosť sama sa rozhodnúť, že bude vypočutá využitím prostriedkov komunikácie na diaľku a nemusí sa osobne dostaviť na súd, ak neexistujú žiadne osobitné výnimky odôvodňujúce osobnú prítomnosť obvinenej osoby pred súdom.

3.17.

Pokiaľ ide o svedkov, je potrebné zabezpečiť, aby osoba s akýmkoľvek telesným postihnutím, ktorá býva v malej lokalite, pričom najbližší súd je vo veľkej vzdialenosti od jej bydliska, nemusela opustiť pohodlie svojho domova a čakať niekoľko hodín na súde, kým bude vyzvaná, aby vypovedala ako svedok. V súčasnosti totiž existujú spoľahlivé a certifikované elektronické platformy na zaistenie bezpečnosti a dôvernosti pri výmene informácií a výpovediach na diaľku.

3.18.

V oznámení Komisia navrhuje „podporu používania bezpečných a vysokokvalitných technológií diaľkovej komunikácie (videokonferencie)“.

3.19.

EHSV preto v tejto súvislosti navrhuje, aby Komisia prijala smernicu o účasti na súdnom konaní na diaľku, v ktorej by sa stanovili a akceptovali všetky formy komunikácie prostredníctvom videokonferencie bez ohľadu na druh zariadenia (napríklad osobný počítač, notebook, či dokonca mobilný telefón), ak sa zaručí právo na súkromie a nebude to predstavovať riziko z hľadiska ochrany osobných údajov dotknutej osoby ani samotného prebiehajúceho procesu.

3.20.

Je to v súlade so správou o strategickom výhľade Komisie na rok 2020, v ktorej sa uvádza, že digitálna transformácia v justícii by mala postaviť občanov na prvé miesto a vytvoriť nové príležitosti pre rôzne zainteresované strany, čo pomôže obmedziť meškania, zvýšiť právnu istotu a zlacniť a zjednodušiť prístup k spravodlivosti.

3.21.

Toto si však vyžaduje osobitnú pozornosť vo vzťahu k maloletým a zraniteľným osobám, ako aj v prípadoch týkajúcich sa trestných činov z nenávisti alebo sexuálnych trestných činov – prípadov, keď je nielen potrebné, ale dokonca nevyhnutné zabezpečiť súkromie a právnu istotu.

3.22.

Komisia v oznámení vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o rozvoj modelu pre prístup k judikatúre vnútroštátnych súdov v strojovo čitateľnej forme – európskeho identifikátora judikatúry.

3.23.

Tento návrh si zaslúži plnú podporu, ale na to, aby bol plne účinný, bude možno potrebný legislatívny doplnok v zmysle formálnej štandardizácie (nie vecného obsahu) súdnych rozsudkov.

3.24.

Je známe, že každý členský štát má nielen vlastné právne predpisy, ale aj vlastný systém formalít. Štruktúra a obsah rozsudku v Portugalsku určite nebudú rovnaké ako v Taliansku alebo vo Francúzsku, a preto by Komisia mala tieto rozdiely náležite zohľadniť.

3.25.

Komisia takisto navrhuje zriadiť IT platformu na spoluprácu spoločných vyšetrovacích tímov (ktorá bude združovať vyšetrovateľov a prokurátorov členských štátov, v prípade potreby s podporou Europolu, Eurojustu a EPPO). Prístup k dostupným údajom a databázam v členských štátoch by sa mal obmedziť na príslušné orgány v súlade s požiadavkami na ochranu údajov.

3.26.

Ide o vynikajúci návrh, ktorý však môže naraziť na prekážku v podobe chýbajúcej štandardizácie noriem rôznych trestných poriadkov členských štátov, ktoré upravujú všetky záležitosti týkajúce sa vykonávania dôkazov.

3.27.

Kým sa takáto štandardizácia neuskutoční, existuje možnosť, že určité vyšetrovacie úkony môžu byť vyhlásené za nulitné podľa právnych predpisov niektorých členských štátov, čím sa oslabí účinnosť spoločných vyšetrovaní.

3.28.

Boj proti terorizmu je jednou z otázok, ktorá Komisiu v tomto oznámení znepokojuje, ale okrem konštatovania, že je potrebný legislatívny návrh o výmene digitálnych informácií týkajúcich sa prípadov cezhraničného terorizmu, je nevyhnutné vytvoriť a zaviesť nástroje založené na digitálnom prepojení nielen na výmenu právnych spisov, ale aj informácií o podozrivých osobách skupín, ktoré sú sledované (2).

3.29.

Vzhľadom na potrebu zastaviť terorizmus sa EHSV domnieva, že pri vyšetrovaní potenciálnej teroristickej skupiny v členskom štáte musí mať policajný orgán okamžitý prístup k informáciám, ktoré sa zhromaždili nielen v databázach Europolu, Eurojustu a EPPO, ale aj v databázach všetkých orgánov presadzovania práva jednotlivých členských štátov. Treba však dbať na to, aby sa informácie neposkytovali neoprávneným alebo nedôveryhodným osobám.

3.30.

Malo by sa zabezpečiť aj online poskytovanie služieb, ako je obnovenie preukazu totožnosti, elektronické súdne osvedčenie, trvalý doklad o osobnom stave alebo dokonca výpis z registra trestov, či online konzultácie týkajúce sa súdnych konaní, pretože okrem obmedzenia cestovania do fyzických priestorov úradov poskytujúcich tieto služby, by sa tým umožnilo poskytovanie týchto služieb aj vtedy, keď sa fyzické priestory musia zatvoriť.

3.31.

Pokiaľ však ide o prepojenie údajov (najmä o podnikoch, konkurzných konaniach, pozemkových a obchodných registroch a registroch trestov), je potrebné zabezpečiť, aby prístup k týmto údajom nemohol v niektorých prípadoch (napríklad v registri trestov) ohroziť právo na súkromie a ochranu osobných údajov.

3.32.

Preto je nevyhnutné rozvíjať najmä model IT v tejto oblasti, aby sa požadovaná digitalizácia neobrátila proti občanom a neoslabovala ich základné práva.

3.33.

V oznámení Komisia avizuje vytvorenie nástroja s názvom Môj priestor v elektronickej justícii s cieľom umožniť jednotlivcom elektronický prístup k súdnym dokumentom (vo vnútroštátnych prípadoch alebo vo veciach prebiehajúcich v iných členských štátoch), ktoré sú oni alebo ich právni zástupcovia oprávnení konzultovať a/alebo získať.

3.34.

Možnosť digitálneho prístupu k informáciám obsiahnutým vo veciach, v ktorých je občan jednou zo strán, je veľmi dôležitým aspektom pri vytváraní skutočnej transparentnosti v justícii, ktorá je základným nástrojom na dosiahnutie toho, aby občania cítili, že justícia nie je neprehľadná a neprístupná, čím sa podporuje rýchlejší a účinnejší prístup k justícii za nižšie náklady.

3.35.

Skutočnosť, že samotné súdne orgány a advokáti môžu mať elektronický prístup k prípadom, o ktorých sa pojednávalo v inom členskom štáte, je obrovským a veľmi dôležitým krokom k želanej digitalizácii justície.

3.36.

Vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, pokiaľ ide o rozsah súdneho tajomstva v trestnom konaní, sa však zdá, že bez harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov v tejto oblasti bude tento vynikajúci návrh Komisie určite ohrozený pri cezhraničnej registrácii.

3.37.

Želaná digitalizácia justície musí občanom EÚ ponúknuť nové a výrazné možnosti riešenia problémov v cezhraničnom kontexte. Je to jediný spôsob, ako dosiahnuť cieľ, ktorým je prehĺbenie práva občanov na prístup k spravodlivosti.

3.38.

V tejto súvislosti Komisia spomína napríklad vytvorenie (digitálnych) prostriedkov na spustenie cezhraničných platobných rozkazov a možnosť cezhraničného vymáhania výživného na neplnoleté osoby v rámci rodičovských povinností.

3.39.

Komisia však vo svojom oznámení vynechala skutočne zásadnú otázku, a to možnosť výkonu rozsudkov v iných členských štátoch. Digitalizácia ponúka prostriedky na zavedenie tohto cieľa do praxe, čo je dávna požiadavka mnohých odborníkov z oblasti justície. Treba poznamenať, že vo viacerých oblastiach (obchodné právo a rodinné právo) je predmetná situácia už stanovená, a preto je potrebné ju rozšíriť aj na oblasti, ktoré ešte nie sú pokryté.

3.40.

Už dlho je zaužívané, že súdne rozhodnutia vždy vydávajú súdy jednotlivých členských štátov a v tejto súvislosti sa musí suverenita členských štátov Európskej únie považovať za nedotknuteľnú.

3.41.

Pravdou je však, že súdne rozhodnutia sa často vzťahujú na majetky, podniky alebo občanov nachádzajúcich sa mimo územia, na ktorom bolo rozhodnutie vydané.

3.42.

V takýchto prípadoch sú hranice medzi členskými štátmi prekážkou rýchleho vykonania spravodlivosti a justičná spolupráca v rámci Únie by preto mala využiť príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia, aby sa výkon rozsudkov uskutočňoval priamo na území, na ktorom sa nachádza dotknutý majetok.

3.43.

To isté platí pre prostriedky alternatívneho riešenia sporov, ktoré by tiež mali mať možnosť prebiehať online, vrátane činností centier pre arbitráž, zmierovacích sudcov a verejných systémov mediácie.

3.44.

Pokiaľ ide o spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi a agentúrami a orgánmi EÚ v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti, Komisia správne identifikovala potrebu posilniť ich spôsobilosť v oblasti digitálnej spolupráce.

3.45.

Hoci sa od Komisie očakávalo, že vo svojom oznámení vymedzí model, ktorý sa má prijať, a finančné prostriedky, ktoré by bola ochotná poskytnúť v záujme dosiahnutia tohto dôležitého cieľa, výsledkom je len vyslovenie želania, aby sa Eurojust, EPPO, OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom) a Europol „dohodli na spoločnom prístupe, ktorý zabezpečí hladkú a bezpečnú spoluprácu s členskými štátmi“.

3.46.

V takejto dôležitej oblasti však Komisia musí stanoviť časový horizont na vytvorenie modelu spolupráce a namiesto toho, aby len vyjadrovala nádej, že inštitúcie sa dohodnú medzi sebou, sa musí zaviazať k vytvoreniu nástroja (smernice?) s cieľom zaviesť aj v tomto prípade mechanizmus založený na potenciáli digitalizácie.

3.47.

Zámery Komisie vyjadrené v tomto oznámení sú vítané, pokiaľ ide o finančnú podporu členských štátov na vývoj vhodných informačných systémov a vymedzenie stratégie digitalizácie justície v EÚ v rámci nového programu Spravodlivosť a programu Digitálna Európa.

3.48.

Treba poznamenať, že hlavnou prekážkou digitalizácie nie sú justičné orgány ani občania, ale nedostatok prostriedkov členských štátov na realizáciu takýchto opatrení na vytvorenie a zavedenie digitálnych platforiem a elektronických prostriedkov v oblasti justície.

3.49.

Z tohto dôvodu, a najmä vzhľadom na súčasnú krízu, ktorá náhle otriasla hospodárstvami členských štátov, a to nielen z krátkodobého, ale aj z dlhodobého hľadiska, je pre ne naliehavo potrebné riešiť otázku financovania, aby sa digitalizácia justície mohla zrealizovať s potrebnou harmóniou a jednotnosťou. Len vtedy je možné dosiahnuť cezhraničnú spoluprácu na európskej úrovni.

3.50.

Rovnako treba zdôrazniť, že Komisia chce, aby sa na tento dôležitý cieľ, ktorým je využívanie procesu digitalizácie na dosiahnutie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v rámci EÚ, využili zdroje, ktoré budú k dispozícii v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

3.51.

Upokojujúca je tiež skutočnosť, že nástroj technickej pomoci, ktorý je výsledkom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, poskytne podľa Komisie podporu všetkým členským štátom pri vykonávaní reforiem v oblasti justície, čo samozrejme zahŕňa investície, ktoré sa tu už spomínajú v súvislosti s digitálnou transformáciou.

3.52.

Vzhľadom na to, že Komisia sa domnieva, že súčasná cezhraničná spolupráca v papierovej forme má mnoho nedostatkov, ktoré majú negatívny vplyv na efektívnosť a náklady súdnych konaní, je nevyhnutné, aby sa elektronický prenos stal štandardným prostriedkom komunikácie a výmeny dokumentov.

3.53.

Bolo by možné vytvoriť decentralizovaný informačný systém, ktorý by prepájal vnútroštátne systémy tak, aby sa dokumenty mohli vymieňať elektronicky rýchlejšie a bezpečnejšie. Na tento účel by sa pri zasielaní písomností a zhromažďovaní dôkazov mala zohľadňovať ochrana údajov a súkromia.

3.54.

Všeobecné využívanie elektronických konaní, komunikácie medzi súdmi a inými subjektmi a službami v bezpapierovej forme a doručovanie multimediálnych procesných písomností súdnymi zástupcami sú nevyhnutné opatrenia na digitalizáciu súdnictva.

3.55.

Pozornosť Komisie by sa mala upriamiť aj na potrebu poskytnúť justičným odborníkom nástroje na vykonávanie požadovaných opatrení prostredníctvom digitálnej odbornej prípravy a špecializovaných kurzov na používanie určitých elektronických aplikácií a platforiem, čo bude nevyhnutne znamenať aj náklady.

3.56.

Musí sa však stanoviť výnimka pre členské štáty, voči ktorým prebieha konanie vo veci porušenia základných práv alebo porušenia zásad právneho štátu: a) nemali by mať prístup k finančným prostriedkom EÚ; b) nemali by sa im sprístupňovať všetky informácie, pretože ich súdom, súdnictvu a policajným orgánom nemožno dôverovať.

3.57.

Súčasné transformačné úsilie poskytuje pevný základ pre ďalšiu mobilizáciu technologických kapacít prostredníctvom vznikajúcich technológií na vybudovanie digitálneho justičného ekosystému zameraného na ľudí.

3.58.

EHSV so záujmom očakáva zmenu právnych predpisov s cieľom umožniť želanú digitalizáciu justície, ako je napríklad akceptovanie elektronickej identifikácie pre digitálny prenos súdnych písomností a prípustnosť elektronických dokumentov alebo dokumentov zasielaných elektronicky na účely dôkazov v súdnych konaniach.

---

(1)  COM(2020) 712 final.

(2)  Pozri stanovisko EHSV, (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 67).