EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli20. 7. 2021
SWD(2021) 727 final
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE
Správa o právnom štáte 2021
Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku
Sprievodný dokument
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Správa o právnom štáte 2021
Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii
{COM(2021) 700 final} - {SWD(2021) 701 final} - {SWD(2021) 702 final} - {SWD(2021) 703 final} - {SWD(2021) 704 final} - {SWD(2021) 705 final} - {SWD(2021) 706 final} - {SWD(2021) 707 final} - {SWD(2021) 708 final} - {SWD(2021) 709 final} - {SWD(2021) 710 final} - {SWD(2021) 711 final} - {SWD(2021) 712 final} - {SWD(2021) 713 final} - {SWD(2021) 714 final} - {SWD(2021) 715 final} - {SWD(2021) 716 final} - {SWD(2021) 717 final} - {SWD(2021) 718 final} - {SWD(2021) 719 final} - {SWD(2021) 720 final} - {SWD(2021) 721 final} - {SWD(2021) 722 final} - {SWD(2021) 723 final} - {SWD(2021) 724 final} - {SWD(2021) 725 final} - {SWD(2021) 726 final}
Zhrnutie
Aj naďalej sa vyvíjalo veľké úsilie na zlepšovanie nezávislosti, integrity, kvality a efektívnosti slovenského justičného systému, o čom sa zmieňovala už aj Správa o právnom štáte 2020. Parlament schválil v decembri 2020 rozsiahlu reformu súdnictva a súvisiace novely ústavy a vykonávacích právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o Ústavný súd a Súdnu radu SR. Slovenské orgány vynaložili takisto oveľa viac úsilia na riešenie problému korupcie v súdnictve. Prebieha príprava reformy súdnej mapy, do ktorej je zapojená aj Rada Európy. V tejto súvislosti vzniesli zainteresované strany mnoho pripomienok. Bol zriadený Najvyšší správny súd. Voľby nového generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora sa uskutočnili podľa nového transparentného postupu. Spomínané reformy odrážajú snahu o zlepšenie justičného systému a pri ich vykonávaní je dôležité prihliadať na príslušné európske normy, aby sa zabezpečila nezávislosť súdnictva. Je to dôležité o to viac, že úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva sa medzi podnikmi síce zlepšila, ale medzi širokou verejnosťou zostáva veľmi nízka.
Slovensko vynakladá oveľa viac úsilia na potláčanie korupcie, čo sa ukazuje na vyšetrovaní a stíhaní viacerých prípadov korupcie na vysokých miestach. Zároveň boli vybraní a vymenovaní vedúci úradníci, napríklad predsedníčka nového Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá nastúpi do svojej funkcie 1. septembra 2021. Kapacity na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov korupcie by sa dali ešte viac posilniť investovaním do špecializácie, osobitných analytických odborných znalostí a školení o etickej integrite pre Národnú kriminálnu agentúru. Pokiaľ ide o predchádzanie korupcii, pokrok sa dosahuje len pomaly. Viacero doterajších pokusov o reguláciu lobizmu zlyhalo. Na druhej strane návrhy legislatívy upravujúcej lobizmus, jav otáčavých dverí, majetkové priznania, konflikty záujmov poslancov parlamentu a verejné obstarávanie sa už plánujú alebo sú v počiatočnej fáze.
Ústava Slovenskej republiky, ako aj jej sekundárna legislatíva poskytujú právny rámec pre ochranu slobody prejavu, právo na prístup k verejným informáciám, pluralitu médií a práva tlače. Prerokúva sa návrh zákona, ktorým by sa mal zaviesť rámec na zabezpečenie transparentnosti vlastníctva médií. Jeho schválenie je naplánované na september 2021. Vláda mala v pláne navrhnúť legislatívu, vďaka ktorej by sa zabezpečilo priaznivejšie prostredie pre novinárov, no tieto plány boli odložené na neskôr. Šírenie štátnej reklamy zostáva aj naďalej neregulované. Viacero osôb zapojených do vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej spáchanej v roku 2018 bolo odsúdených. Najvyšší súd zrušil rozsudok, ktorým bol údajný objednávateľ vraždy oslobodený spod obžaloby, a vrátil vec Špecializovanému trestnému súdu. Jeden rozsudok o vine potvrdil. Nezaviedla sa žiadna schéma na podporu spravodajských médií, ktorou by sa zmiernil vplyv, ktorý na ne mala pandémia COVID-19.
V súvislosti so systémom bŕzd a protiváh je ešte potrebné zlepšiť legislatívny proces tak, že sa doň viac zaangažujú zainteresované strany a občianska spoločnosť, čo sa uvádzalo už aj v Správe o právnom štáte 2020. Ústavná reforma z decembra 2020 explicitne vylučuje právomoc Ústavného súdu preskúmavať ústavné zákony, čo viedlo k preskúmaniu tohto ustanovenia Ústavným súdom. Núdzový stav súvisiaci s pandémiou COVID-19 trval po väčšinu roku 2020 a skončil sa v máji 2021 po tom, čo sa v decembri 2020 zmenila legislatíva umožňujúca jeho predĺženie. Verejná ochrankyňa práv a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zohrávali počas pandémie aktívnu úlohu pri ochrane základných práv. Čoraz väčšie obavy vzbudzuje financovanie niektorých mimovládnych organizácií, najmä obmedzovanie financovania pre mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti rodovej rovnosti.
I.Justičný systém
Súdny systém Slovenskej republiky pozostáva z 54 okresných súdov, 8 krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu, Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky
. Krajské súdy fungujú ako odvolacie súdy v občianskych, obchodných a trestných veciach a zároveň ako súdy prvého stupňa v správnych veciach. Špecializovaný trestný súd má právomoc posudzovať závažné trestné veci vymenované v príslušnom ustanovení Trestného poriadku
. Súdna rada zohráva ústrednú úlohu pri riadení a správe súdov a pri vymenúvaní, pozastavovaní výkonu funkcie a odvolávaní sudcov, ako aj pri udržiavaní sudcovskej etiky. Polovicu jej členov (9 z 18) tvoria sudcovia, ktorých volia ich kolegovia. Ďalších členov súdnej rady vymenúva slovenská prezidentka, parlament a vláda
. Prokuratúra Slovenskej republiky je nezávislý štátny orgán, na čele ktorého stojí generálny prokurátor
. Slovensko sa zúčastňuje na Európskej prokuratúre. Slovenská advokátska komora je nezávislá samosprávna stavovská organizácia
.
Nezávislosť
Vnímaná úroveň nezávislosti súdnictva medzi podnikmi sa zlepšila, no zostáva stále nízka, zatiaľ čo medzi širokou verejnosťou je veľmi nízka. 30 % podnikov vníma úroveň nezávislosti súdnictva ako „pomerne dobrú alebo veľmi dobrú“, čo predstavuje výrazné zlepšenie oproti roku 2020 (15 %). Naopak v širokej verejnosti nedošlo k žiadnemu takémuto zlepšeniu vo vnímaní nezávislosti súdov a sudcov, pričom 28 % vníma nezávislosť súdnictva ako „pomerne dobrú alebo veľmi dobrú“ a 65 % ako „pomerne zlú alebo veľmi zlú“, čo zodpovedá dlhodobému trendu, ktorý bol zaznamenaný už v Správe o právnom štáte 2020. Najčastejšie uvádzanými dôvodmi, pre ktoré je nezávislosť súdnictva vnímaná ako nedostatočná, sú zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov, rovnako ako aj zasahovanie alebo tlak motivovaný hospodárskymi alebo inými osobitnými záujmami.
Orgány podnikali kroky v snahe riešiť obvinenia z korupcie a zo zneužitia funkcie v súdnictve. Po rozsiahlych policajných operáciách, o ktorých sa zmieňovala Správa o právnom štáte 2020, boli podniknuté aj ďalšie operácie. V súčasnosti sa proti 20 sudcom a ďalším zástupcom spravodlivosti a presadzovania práva vedú trestné konania, ktoré sa týkajú vážnych podozrení z korupcie a zo zneužitia funkcie. Ide o výsledok rastúcej snahy verejných orgánov o obmedzenie korupcie v justičnom systéme. Jeden sudca bol odsúdený. Trestné stíhanie viedlo k odstúpeniu viacerých sudcov z funkcie alebo k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie. V rámci európskeho semestra sa takisto poukázalo na potrebu ďalšieho riešenia konkrétnych problémov s celkovou integritou justičného systému. Slovensku bolo v tejto súvislosti adresované aj odporúčanie.
Bola prijatá komplexná reforma súdnictva, ktorá zahŕňa novely ústavy a vykonávacích právnych predpisov. Nadväzuje to na vyhlásenie vlády o presadení reformy v záujme obnovenia dôvery verejnosti v právny štát, ako sa vysvetľuje v Správe o právnom štáte 2020. V decembri 2020 boli schválené novely ústavy a vykonávacích právnych predpisov, vďaka ktorým sa zriadil najmä Najvyšší správny súd, zaviedli sa zmeny do výberu a vymenúvania sudcov Ústavného súdu a zmenilo sa niekoľko ustanovení týkajúcich sa súdnej rady. Zainteresované strany skonštatovali, že reforma odráža snahu o zlepšenie justičného systému a posilnenie jeho nezávislosti, hoci niektoré časti reformy sa stretli s odmietaním (pozri ďalej).
Hoci niektoré prvky reformy týkajúcej sa Súdnej rady SR boli vítané, režim odvolania jej členov vzbudil obavy. Ústavná reforma zaviedla zmeny do spôsobu vymenúvania členov Súdnej rady SR, rozšírila jej právomoci a zmenila ustanovenie o odvolávaní jej členov. Reformou sa zaviedlo pravidlo, podľa ktorého majú byť sudcovia – členovia súdnej rady volení vo viacerých volebných obvodoch. Cieľom tejto zmeny je podľa vlády zvýšiť legitimitu súdnej rady zabezpečením rozmanitejšieho zastúpenia sudcov. Tento cieľ je v súlade s odporúčaniami Rady Európy. Reformou sa rozširujú aj právomoci súdnej rady. Okrem toho sa v reforme výslovne stanovuje, že členov súdnej rady vrátane jej predsedu a podpredsedu môže kedykoľvek odvolať orgán, ktorý ich vymenoval. Podľa dôvodovej správy to znamená, že takýto návrh na odvolanie sa nemusí zakladať na žiadnych zákonom stanovených kritériách, a môže byť namiesto toho motivovaný nedostatkom dôvery. Zainteresované strany vyjadrili obavy, že tento aspekt reformy môže mať nepriaznivý vplyv na nezávislosť súdnej rady. Ich obavy sa zohľadnili aj v stanovisku predsedníctva Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) z 9. decembra 2020.Odvolaný člen môže napadnúť rozhodnutie o odvolaní na Ústavnom súde SR podaním ústavnej sťažnosti. Je dôležité, aby sa pre Súdnu radu SR vytvorili dostatočné záruky, pokiaľ ide o jej nezávislosť vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci, a teda aj spôsob, akým môžu byť odvolaní jej členovia.
Zaviedol sa vek odchodu sudcov do dôchodku, aby mali viac istoty. Na základe novely ústavy sudcovia odchádzajú do dôchodku po dosiahnutí veku 67 rokov. Keďže reformou sa zrušila diskrečná právomoc súdnej rady navrhnúť odchod sudcu staršieho ako 65 rokov do dôchodku, zmena priniesla sudcom väčšiu právnu istotu a stabilitu.
Došlo k zmene režimu trestnoprávnej zodpovednosti sudcov. V októbri 2020 bola prijatá novela trestného zákona, po ktorej nasledovala zmena ustanovenia ústavy o imunite sudcov. Podľa reforiem nemôžu byť sudcovia stíhaní za vyjadrenie právneho názoru počas svojho rozhodovania okrem prípadov, keď možno takéto rozhodovanie sudcu kvalifikovať ako spáchanie trestného činu. V tejto súvislosti bol do trestného zákona zavedený nový trestný čin „ohýbania práva“. Podľa tohto ustanovenia môžu byť sudcovia stíhaní, ak pri rozhodovaní svojvoľne uplatňujú právo a iného tým poškodia alebo zvýhodnia. Toto ustanovenie sa má používať len v prípadoch zjavne svojvoľných a nesprávnych rozhodnutí. Trestné konania vedie špeciálny prokurátor a Špecializovaný trestný súd. Sudca stíhaný za takýto trestný čin má právo požiadať súdnu radu, aby vyjadrila svoj nesúhlas s pokračovaním trestného stíhania. Ak súdna rada vysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu, rovná sa to ukončeniu konania. Dočasné pozastavenie výkonu funkcie stíhaného sudcu je možné iba na základe rozhodnutia disciplinárneho súdu. Hoci európske normy stanovujú, že vo výnimočných prípadoch úmyselného pochybenia alebo hrubej nedbanlivosti musia sudcovia prevziať zodpovednosť za svoje rozhodovanie, každý režim, ktorým sa riadi zodpovednosť sudcov, musí poskytovať jasné a presné záruky potrebné na zabránenie akémukoľvek riziku jeho použitia ako nástroja na vyvíjanie nátlaku na súdnu činnosť alebo ako systému politickej kontroly nad obsahom súdnych rozhodnutí. Pri uplatňovaní týchto nových ustanovení v praxi je dôležité tieto záruky riadne dodržiavať v súlade s európskymi normami. Niektoré zainteresované strany vyjadrili znepokojenie nad ústavnou zmenou týkajúcou sa imunity sudcov a tvrdia, že jej široké a nejasné znenie by mohlo predstavovať riziko zneužitia.
Nedávnou ústavnou reformou sa zmenil režim preloženia sudcov bez ich súhlasu. Nedávnou ústavnou reformou sa ustanovilo, že sudcovia môžu byť preložení bez svojho súhlasu v prípade zmeny sústavy súdov, ak je takéto preloženie nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva. Podľa európskych noriem je možné vo výnimočných prípadoch preložiť sudcov bez ich súhlasu za predpokladu, že sú zavedené dostatočné záruky. Tieto záruky zahŕňajú požiadavku, aby sudca nebol preložený na súd nižšieho stupňa a aby mohol využiť súdne preskúmanie. Bude dôležité, aby vykonávací predpis poskytoval dostatočné záruky so zreteľom na európske normy.
Pripravuje sa návrh reformy súdnej mapy. Zo správy Komisie Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (CEPEJ) vyplynuli odporúčania, že by sa malo okrem iného zvážiť posilnenie špecializácie sudcov a zmena súdnej mapy (a najmä zníženie počtu okresných súdov). Ministerstvo spravodlivosti preto zorganizovalo pracovné skupiny (v ktorých boli zastúpení aj sudcovia), ktoré mali pripraviť návrh reformy súdnej mapy. Cieľom reformy je zvýšiť dôveru verejnosti v súdnictvo a zlepšiť jeho efektívnosť a kvalitu. Návrh mapy za zakladá na potrebách, ako je dostatočná veľkosť súdov, aby sa sudcovia mohli na každom súde viac špecializovať, rešpektovanie kultúrnej a regionálnej identity a dostupnosť spravodlivosti. Na základe údajov o pracovnej záťaži súčasných súdov, ako aj o infraštruktúre a dostupnosti súdov sa v reforme navrhovalo zníženie počtu okresných súdov z 54 na 30 a krajských súdov z 8 na 3. Sudcovia, zamestnanci súdov a spisy by sa presunuli zo zaniknutých súdov na zachované nástupnícke súdy. Od septembra do decembra 2020 bol návrh reformy predstavený sudcom a ďalším zainteresovaným stranám; v januári a vo februári 2021 rokovania pokračovali. Ministerstvo spravodlivosti momentálne vyhodnocuje pripomienky predložené v rámci verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od polovice decembra 2020 do začiatku marca 2021. Návrh reformy sa stretol s kritikou zo strany viacerých zainteresovaných strán, ktoré okrem iného skonštatovali, že neboli do postupu vypracúvania návrhov dostatočne zaangažované, a vyjadrili znepokojenie nad dostupnosťou súdov. Po vznesení kritiky sa ministerstvo spravodlivosti rozhodlo pokračovať v konzultáciách so sudcami až do septembra 2021. Po týchto konzultáciách sa do verejnej konzultácie opäť predloží prepracovaný návrh reformy súdnej mapy. Keďže súčasťou reformy bude aj preloženie sudcov, v tejto súvislosti je nutné uviesť, že sudcovia, ktorí budú počas reformy preložení bez svojho súhlasu, by mali mať podľa európskych noriem možnosť využiť procesné záruky, aby sa zabezpečilo, že ich nezávislosť nebude ohrozená (pozri vyššie). Komisia CEPEJ preskúmala návrh reformy a dospela k záveru, že použitá metodika je v súlade s jej usmerneniami a jej hodnotiacou správou. Za pozoruhodný považovala prístup založený na dôkazoch, ktorý si zvolili slovenské orgány. Vydala aj ďalšie odporúčania, napríklad zvážiť odklad vykonania reformy.
Bol zriadený Najvyšší správny súd a plánuje sa zriadenie správnych súdov. Očakáva sa, že nový systém správneho súdnictva bude pozostávať z troch správnych súdov, ktorých zriadenie sa navrhuje v návrhu reformy súdnej mapy, a z Najvyššieho správneho súdu, ktorý bol vytvorený nedávnou ústavnou reformou a mal by začať fungovať v auguste 2021. Predseda Najvyššieho správneho súdu bol vymenovaný v máji 2020 a momentálne prebieha výberové konanie na sudcov. Sudcov vyberie súdna rada. V návrhu reformy súdnej mapy (pozri vyššie) sa predpokladá zriadenie samostatnej súdnej sústavy troch prvostupňových súdov. Plánuje sa, že predsedov týchto nových správnych súdov vyberie komisia zložená z piatich členov, ktorých by mal vybrať minister spravodlivosti, pričom dvaja z nich budú vybraní z kandidátov navrhnutých súdnou radou. Pokiaľ ide o výber sudcov správnych súdov, navrhuje sa, aby minister spravodlivosti určil, ktoré pracovné miesta sa obsadia preložením sudcov a ktoré prostredníctvom výberového konania. Pri zriaďovaní týchto súdov a zavádzaní režimu, ktorý sa na ne bude uplatňovať, bude dôležité zohľadňovať európske normy.
Voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora sa uskutočnili podľa nového transparentného postupu. Parlament schválil v septembri 2020 zákon, ktorým sa zaviedlo viacero zmien do postupu voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora. Zákonom sa rozšíril zoznam osôb, ktoré majú právo navrhnúť kandidáta na funkciu generálneho prokurátora, kandidatúra sa umožnila aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi, a zaviedla sa požiadavka, aby kandidátov na generálneho prokurátora aj špeciálneho prokurátora vypočula národná rada na verejnej schôdzi. Počas volieb kandidátov na generálneho prokurátora v decembri 2020 a špeciálneho prokurátora vo februári 2021 sa už uplatňovali nové pravidlá. Priebeh oboch volieb pozorne sledovali médiá a zainteresované strany skonštatovali, že postup je transparentnejší.
Kvalita
Úsilie o pokrok v digitalizácii prináša výsledky, ale v praxi sa objavujú trhliny. Aktívne snahy o napredovanie v digitalizácii justičného systému, ktoré boli vyvíjané za posledné roky, začali prinášať výsledky. Slovensko je dobre vybavené z hľadiska procesných pravidiel umožňujúcich používanie digitálnych technológií na súdoch a má k dispozícii širokú škálu nástrojov a infraštruktúru, ktoré umožňujú diaľkovú komunikáciu a bezpečný vzdialený prístup na pracovisko, bezpečnú elektronickú komunikáciu medzi súdmi a advokátmi a inštitúciami alebo možnosti pre používateľov začať konania v občianskych, obchodných a správnych veciach a sledovať ich. Nedostatky sa však objavujú, najmä pokiaľ ide o prokuratúru a digitálne riešenia pre súdne konania v trestných veciach. Ukazuje sa, že hoci sú nástroje a infraštruktúry zavedené, ich používanie v praxi môže byť sťažené napríklad aj prekážkami, ako je nízka používateľská ústretovosť, vzájomná nekompatibilita rôznych používaných informačných systémov alebo nedostatok zručností používateľov. Pandémia COVID-19 celkovo prispela k dynamike procesu digitalizácie, no súčasne odhalila aj niektoré z týchto praktických nedostatkov. V súčasnosti prebieha niekoľko projektov zameraných na riešenie potrieb justičného systému pod vedením novej sekcie vývoja informačných systémov justície na ministerstve spravodlivosti vrátane vývoja nového systému správy vecí a nového obchodného registra, ktoré boli zahrnuté aj do slovenského plánu obnovy a odolnosti.
Hoci mala pandémia na súdny systém značný dosah, súdy a advokáti dokázali vo všeobecnosti pokračovať vo svojej práci. Na okresných a krajských súdoch počet pojednávaní klesol. Pokiaľ sa pojednávania konali, bolo to buď prostredníctvom videokonferencie, alebo v prípade potreby aj za fyzickej prítomnosti a dodržiavania bezpečnostných opatrení. Na Najvyšší súd nemala pandémia až taký vplyv, keďže okrem iného je väčšina jeho konaní písomná. Pandémia mala dosah aj na právnikov, hoci nehlásili žiadne veľké prekážky pri výkone svojej práce. Súdna rada pozorne sleduje situáciu na súdoch. Ministerstvo spravodlivosti uverejnilo usmernenia a informácie týkajúce sa obmedzení, čo súdy ocenili.
Efektívnosť
Efektívnosť konaní v správnych veciach sa ďalej zhoršovala. Trend rastúcej dĺžky konaní v správnych veciach v roku 2019 pokračoval a dosiahol 518 dní v porovnaní s 157 dňami v roku 2018, čo je z hľadiska EÚ porovnateľne zdĺhavé. Zároveň naďalej klesal aj podiel vyriešených vecí, a to na 81,4 % v roku 2019 (v porovnaní s 96,1 % v roku 2018). To naznačuje, že systém nedokáže efektívne riešiť pracovné zaťaženie v správnych veciach. Pokiaľ ide o občianske a obchodné veci, odhadovaná dĺžka konaní v sporových občianskych a obchodných veciach sa v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 predĺžila na 170 dní (v porovnaní so 157 dňami v roku 2018). Rada Európy preskúmala niekoľko skupín vecí, ktoré sa týkali neprimeranej dĺžky občianskych súdnych konaní.
II.Protikorupčný rámec
Právomoci na predchádzanie korupcii, jej odhaľovanie a stíhanie sú na Slovensku rozdelené medzi viaceré orgány. Ústredným orgánom pre koordináciu predchádzania korupcii je Úrad vlády SR, ktorý priamo podlieha predsedovi vlády. Za odhaľovanie a vyšetrovanie korupčných trestných činov je zodpovedná Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru s výnimkou trestných činov korupcie spáchaných príslušníkmi samotnej polície a určitými orgánmi presadzovania práva, ktoré patria do pôsobnosti Úradu inšpekčnej služby. Úrad špeciálnej prokuratúry má výlučnú právomoc vyšetrovať trestné činy patriace do vecnej príslušnosti Špecializovaného trestného súdu vrátane trestných činov korupcie.
Odborníci aj výkonní riaditelia podnikov vnímajú úroveň korupcie vo verejnom sektore aj naďalej ako vysokú. V Indexe vnímania korupcie organizácie Transparency International 2020 dosiahlo Slovensko 49 bodov zo 100 a umiestnilo sa na 17. mieste v Európskej únii a na 60. mieste vo svete
. Toto vnímanie bolo za posledných päť rokov
relatívne stabilné
.
Strategický protikorupčný rámec je vytýčený v protikorupčnej politike na roky 2019 – 2023. Protikorupčná politika
sa zameriava najmä na predchádzanie korupcii prostredníctvom tzv. mäkkých opatrení a je sprevádzaná akčným plánom, národným protikorupčným programom
a viacerými rezortnými programami
. Keďže súčasný akčný plán je v zásade totožný s politickým dokumentom, neprináša žiadne konkrétne operatívne kroky na uľahčenie vykonávania politických priorít. Národný protikorupčný program sa v súčasnosti aktualizuje
. Na vykonávanie protikorupčnej politiky a akčného plánu dohliada Odbor prevencie korupcie Úradu vlády SR. Dohľad nad vykonávaním rezortných programov je v kompetencii príslušných ústredných orgánov štátnej správy
.
Trestnoprávny rámec bol doplnený novým zákonom o zaistení majetku, ktorý už nadobudol účinnosť. Zákon o zaistení majetku
, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2021, okrem iného bráni legalizácii majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti prevodom na tretie osoby a mení trestný zákon zavádzajúc nové trestné činy, ako napríklad trestný čin prijatia alebo poskytnutia nenáležitej výhody a trestný čin nepriamej korupcie
. Okrem toho sa zákonom zavádza pojem výnos z trestnej činnosti. Zákonom sa zriaďuje nový Úrad pre správu zaisteného majetku
. Legislatívne nedostatky existujú v súvislosti s oprávnením polície požadovať od bánk finančné informácie podozrivých osôb vo fáze vyšetrovania týchto trestných činov
, ako aj v súvislosti s kriminalizáciou obchodovania s údajným vplyvom
.
Zavádzajú sa opatrenia zamerané na zvyšovanie zdrojov Úradu špeciálnej prokuratúry v záujme posilnenia jeho kapacít. Vláda schválila 10. februára 2021 návrh na zvýšenie zdrojov a počtu špecializovaných zamestnancov na Úrade špeciálnej prokuratúry
. Celkový počet prokurátorov sa v roku 2021 zvýšil z 35 na 38. V snahe riešiť obavy týkajúce sa obmedzených zdrojov a kapacít na stíhanie korupcie na vysokých miestach
sa na Úrade špeciálnej prokuratúry počet zamestnancov oddelenia, ktoré sa osobitne zaoberá korupciou a trestnými činmi súvisiacimi s korupciou, zdvojnásobil z piatich na teraz už desať prokurátorov
. Reorganizácia sa uskutočnila v priebehu roka 2021
. Dospelo sa aj k dohode o výraznom zvýšení rozpočtových zdrojov pre Úrad špeciálnej prokuratúry
. Pokiaľ ide o úroveň dôvery v políciu, ako aj jej špecializáciu a digitalizáciu, sú tu ešte stále obavy, čo má negatívny vplyv na spoluprácu prokuratúry s políciou aj na odhaľovanie korupcie a trestných činov súvisiacich s korupciou
. Ako sa uvádza v Správe o právnom štáte 2020, k účinnejšiemu finančnému vyšetrovaniu by prispelo najmä posilnenie forenzných a analytických kapacít Národnej kriminálnej agentúry. Plánuje sa komplexná reforma polície s cieľom zmodernizovať políciu v tomto smere do júna 2022
.
Počas sledovaného obdobia sa na Slovensku výrazne zintenzívnil boj proti korupcii na vysokých miestach. Schopnosť vyšetrovať a stíhať korupciu na vysokých miestach sa po masových verejných demonštráciách proti vnímanej beztrestnosti korupcie na vysokých miestach po odhaleniach v spojitosti s vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 výrazne zlepšila. Od októbra 2020 bolo niekoľko bývalých vysokopostavených predstaviteľov z radov polície, prokuratúry a súdnictva, ako aj zo súkromného sektora obvinených z korupcie a trestných činov súvisiacich s korupciou
. Národná kriminálna agentúra začala v roku 2020 viesť konania v 158 prípadoch korupcie
. Počet osôb odsúdených za trestné činy korupcie sa od roku 2019 (62 odsudzujúcich rozsudkov) do roku 2020 viac ako zdvojnásobil (128 odsudzujúcich rozsudkov)
. Naposledy v máji 2021 Národná kriminálna agentúra zadržala aj viacerých vysokopostavených úradníkov z pozemkového fondu
, ktorí boli údajne zapojení do korupčných systémov v rokoch 2016 až 2020
. V tejto súvislosti Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) už v roku 2020 po troch administratívnych vyšetrovaniach poľnohospodárskych platieb, ktoré odhalili nedostatky v Slovenskom pozemkovom fonde, vyjadril obavy o transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi o prenájom a právnu istotu vo vnútorných postupoch
. Spolupráca medzi Národnou kriminálnou agentúrou, Národným bezpečnostným úradom, Najvyšším kontrolným úradom a Finančnou spravodajskou jednotkou by sa však ešte mohla zlepšiť a prehĺbiť v záujme lepšieho odhaľovania a dokumentovania korupcie
. Problémom zostáva aj účinné vynucovanie práva pri podplácaní zahraničných verejných činiteľov
.
Slovenský parlament vymenoval vo februári 2021 predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov. Do šiestich mesiacov po vymenovaní predsedu
úrad začne vykonávať svoju činnosť a plniť svoj mandát
. Funkčné obdobie predsedu úradu je sedem rokov. Úrad je nezávislý od akéhokoľvek iného orgánu
. Mandát úradu sa bude zameriavať na porušovanie práva a na ochranu pred odvetnými opatreniami oznámeného subjektu na základe zásady zachovania mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa
. Úlohou úradu je poskytovať poradenstvo, odbornú prípravu, metodické usmernenia a zvyšovať informovanosť verejnosti o oznamovaní protispoločenskej činnosti vrátane prípadov korupcie. Úrad sa zodpovedá parlamentu a bude mu predkladať výročnú správu. Cieľovou skupinou úradu je verejný aj súkromný sektor.
Slovensko sa zaviazalo, že v novembri 2021 predloží návrh zákona o lobizme. Legislatívny postup pod vedením úradu vlády
je v počiatočnej prípravnej fáze
. Hoci bolo už niekoľko pokusov o prijatie legislatívy, lobizmus zostáva na Slovensku zatiaľ neregulovaný. Preto neexistujú právne definície lobistov, lobistických činností a cieľov lobizmu, ani účinné sankcie za neprimeraný lobizmus alebo legislatívnu stopu
. Súvisiace právne predpisy a nástroje však umožňujú sledovať pripomienky zainteresovaných strán a zistiť, do akej miery ovplyvnili legislatívny návrh
. Na rok 2021 je naplánovaný aj Etický kódex poslanca NR SR
a zavedenie legislatívneho nariadenia o pravidlách po skončení zamestnania (tzv. jav otáčavých dverí)
. Účinnosť nadobudli novely zákona o ochrane verejného záujmu, ktoré stanovujú povinnosť oznamovať dary alebo iné výhody a používanie hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci
.
Vláda má v úmysle vytvoriť nový centralizovaný úrad na monitorovanie a overovanie majetku, ktorý sa bude vzťahovať aj na úradníkov v najvyšších výkonných funkciách. Úrad vlády je v spolupráci s parlamentom v počiatočnej fáze koncipovania legislatívneho návrhu na zriadenie jednotného úradu
. Systém majetkových priznaní pre poslancov parlamentu, sudcov, prokurátorov, verejných činiteľov a štátnych zamestnancov je zatiaľ decentralizovaný. Na začiatku roka 2021 boli zaznamenané veľké oneskorenia v uverejňovaní majetkových priznaní poslancov parlamentu za rok 2019, ktoré sa mali predložiť v auguste 2020. Súviselo to s pandémiou COVID-19 a prebiehajúcimi postupmi ukladania pokút za nedodržiavanie predpisov
.
Financie politických strán sú transparentné, no dohľad by sa mohol posilniť. Hlavným zákonom upravujúcim financovanie politických strán na Slovensku je zákon o politických stranách a politických hnutiach
. Dary politickým stranám sú ohraničené na 5 000 EUR v hotovosti za kalendárny rok, pričom počas predvolebných období takýto limit neexistuje. Dary od zahraničných subjektov a anonymných darcov sú zakázané. V prípade nesplnenia povinnosti môže Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán uložiť pokutu vo výške dvojnásobku príjmu z daru alebo bezodplatného plnenia. Strany sú povinné predkladať štátnej komisii výročné správy o svojich finančných prostriedkoch. Finančné správy sa zverejňujú. Správy kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a musia sa v nich uvádzať finančné informácie týkajúce sa predvolebných kampaní a totožnosti darcov
. Ľudské kapacity orgánov dohľadu sú obmedzené a politické nominácie do týchto orgánov znepokojivé
. Zákon prijatý v priebehu dvoch dní, ktorým sa sprísnili pravidlá financovania kampane pred voľbami v roku 2020 tak, že sa obmedzili dary
, mal vplyv najmä na novozaložené strany, a preto medzi novými stranami, občianskou spoločnosťou a médiami vyvolal obavy, či bude súťaž medzi stranami spravodlivá.
Podľa prokuratúry nemala pandémia COVID-19 údajne žiadny konkrétny vplyv na výskyt korupcie, odhaľovanie korupcie ani na úsilie o boj proti korupcii na Slovensku. Niektoré súdne konania boli odložené z dôvodu pandémie COVID-19, čo prispelo k nahromadeniu nevybavených prípadov
. Vysokorizikové sektory, ktoré boli náchylné na korupciu už aj pred pandémiou (vrátane verejného obstarávania a sektora zdravotnej starostlivosti) zostali do veľkej miery náchylné na korupciu aj počas pandémie, pričom v sektore zdravotnej starostlivosti sa zvýšilo riziko, ako aj výskyt systémov subvenčných podvodov súvisiacich s pandémiou
. V rámci rezortného protikorupčného programu ministerstva zdravotníctva
bola vytvorená osobitná pracovná skupina, ktorá mala posúdiť korupčné riziká v súvislosti s pandémiou COVID-19, pričom sa zistili dve rizikové oblasti, ktoré sa týkali neoprávnených žiadostí o preplatenie nákladov a duplicity žiadostí o úhradu
. V snahe skrátiť obdobie potrebné na obstaranie tovaru, služieb a stavebných prác počas pandémie vláda pripravila legislatívny návrh
, ktorým sa novelizuje jej zákon o verejnom obstarávaní. V máji 2021 sa však návrh zrevidoval po verejnej petícii a kritike za vylúčenie Úradu pre verejné obstarávanie z pôvodne plánovaného revízneho postupu, čím sa vylúčila verejná kontrola nadlimitných zákaziek
. Podľa občianskej spoločnosti sa v zrevidovanom legislatívnom návrhu vyriešili obavy uvedené v petícii, čím sa zvyšuje transparentnosť a verejná kontrola, a teda znižujú korupčné riziká
.
III.Pluralita a sloboda médií
Ústava SR zakotvuje právo vyjadriť svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie, ako aj právo na prístup k informáciám. Právo na informácie je zakotvené v zákone o slobodnom prístupe k informáciám
. Zákon o vysielaní a retransmisii
je zameraný na zabezpečenie plurality informácií, zatiaľ čo v tlačovom zákone
sa stanovujú pravidlá týkajúce sa tlače a novinárov. Legislatíva, ktorou sa má zákon o vysielaní a retransmisii zosúladiť so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách, zatiaľ nebola schválená.
Rada pre vysielanie a retransmisiu funguje samostatne. Keďže Rada pre vysielanie a retransmisiu disponuje vlastným rozpočtom, pridelené zdroje sa považujú za primerané na plnenie jej úloh
a pravidlá vymenúvania a odvolávania členov rady sú jasne stanovené zákonom
, Monitor plurality médií 2021
potvrdzuje, že nezávislosť rady je celkovo zaručená, hoci príležitostné politické nominácie zostávajú problematické.
Očakáva sa, že novelou zákona o vysielaní a retransmisii sa zavedie rámec na zabezpečenie transparentnosti vlastníctva médií. Hoci sa očakáva, že sa touto novelou, ktorej prijatie je naplánované na koniec septembra 2021, zavedú ustanovenia o transparentnosti vlastníckej štruktúry a skutočného vlastníctva, ako sa stanovuje v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, v správe MPM 2021 sa opäť konštatuje, že vzhľadom na chýbajúcu reguláciu zostáva táto oblasť vysoko riziková. Zákon o vysielaní a retransmisii obsahuje stropy a limity, ktorými sa má zabrániť vysokej miere horizontálnej koncentrácie vlastníctva na televíznom a rozhlasovom trhu. Súčasnú situáciu je však ťažké posúdiť vzhľadom na nedostatok údajov o príjmoch a trhových podieloch.
Viacero osôb zapojených do vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 bolo odsúdených. Tri osoby boli odsúdené Špecializovaným trestným súdom na 15 až 25 rokov odňatia slobody. Proti jednému z rozsudkov sa obžalovaný odvolal. Prokurátor podal odvolania proti prvostupňovým rozsudkom o oslobodení údajných objednávateľov vraždy spod žaloby. Najvyšší súd 15. júna 2021 zrušil prvostupňové rozsudky Špecializovaného trestného súdu o oslobodení a vrátil vec tomuto súdu. Najvyšší súd zároveň potvrdil trest 25 rokov odňatia slobody, ktorý bol vymeraný ďalšiemu obvinenému.
Boli hlásené verbálne útoky na novinárov a médiá zo strany vládnych aj opozičných politikov. Novinári boli obvinení zo zákernosti a z oslabovania práce vlády počas pandémie COVID-19. Platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov uverejnila od septembra 2020 jedno upozornenie pre Slovensko
, ktoré sa týkalo sledovania novinára neidentifikovanými osobami. Navrhovaná legislatíva, ktorá má posilniť ochranu novinárov, bola odložená z dôvodu pandémie COVID-19. Návrhy obsahujú okrem iného vymedzenie statusu novinárov, ochranu novinárskych zdrojov, ako aj lepší prístup k informáciám. Vláda okrem toho pripravuje novely súčasných prísnych trestnoprávnych zákonov Slovenska o ohováraní s cieľom poskytnúť novinárom záruky. Nezaviedla sa žiadna schéma na podporu spravodajských médií, ktorou by sa zmiernil vplyv, ktorý na ne mala pandémia COVID-19.
IV.Iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh
Slovensko je parlamentná republika, v ktorej je národná rada (parlament) jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom
. Právo navrhovať právne predpisy majú výbory národnej rady, jednotliví poslanci národnej rady a vláda
. Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými dohodami a zabezpečuje dodržiavanie základných a ústavných práv. Pri ochrane základných práv zohrávajú úlohu aj nezávislé orgány.
Vynorili sa obavy v súvislosti s inkluzívnosťou procesu tvorby práva. Nedávna ústavná reforma (pozri oddiel I) bola oznámená v programovom vyhlásení vlády z apríla 2020 a po jej predložení viacerým zainteresovaným stranám a písomnej verejnej konzultácii v júli 2020 bola začiatkom októbra 2020 predložená parlamentu a schválená v decembri 2020. Zainteresované strany vyjadrili znepokojenie nad tým, že nedošlo k rozsiahlej a informovanej diskusii o hlavných prvkoch reformy a že sa vzhľadom na rozsah a význam reformy nedostatočne konzultovalo s Benátskou komisiou. Zainteresované strany zdôraznili, že je dôležité, aby novely ústavy nasledovali až po otvorenej a včasnej verejnej diskusii, do ktorej sú zapojené zainteresované strany a občianska spoločnosť v súlade s európskymi normami. Zainteresované strany vyjadrili obavy aj v súvislosti s ich nedostatočným zapojením do iných legislatívnych procesov a v súvislosti s využívaním zrýchlených postupov v parlamente aj v prípade právnych predpisov, ktoré nesúviseli výlučne s pandémiou.
Plány zlepšiť zákonodarný proces a posilniť transparentnosť, efektívnosť a zodpovednosť verejnej správy oznámené v roku 2020 sa zatiaľ nezrealizovali. Nová vláda, ktorá začala pracovať apríla 2021, zahrnula do svojho programového vyhlásenia záväzky predchádzajúcej vlády, že zlepší proces tvorby a schvaľovania právnych predpisov, posilní transparentnosť, efektívnosť a zodpovednosť verejnej správy, rozšíri prístup k informáciám a rozšíri uplatňovanie otvoreného vládnutia. Prevzala aj záväzok posilniť právomoci Najvyššieho kontrolného úradu. Návrhy v tomto smere ešte neboli predložené a nezačali sa ani konzultácie so zainteresovanými stranami. Novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám vláda zatiaľ iba pripravuje.
Ústavnou reformou sa výslovne stanovuje, že Ústavný súd nemá právomoc preskúmavať ústavné zákony. V minulosti si Ústavný súd priznal právomoc posudzovať ústavnosť ústavných zákonov, ktorú raz využil na ochranu nezávislosti súdnictva. Nedávnou ústavnou reformou (pozri oddiel I) sa znenie ústavy novelizovalo tak, že výslovne zakazuje Ústavnému súdu preskúmavať ústavnosť takýchto zákonov. Zainteresované strany túto zmenu kritizovali. Ústavnosť tejto novely bola napadnutá na Ústavnom súde, no Ústavný súd zatiaľ v tejto veci nerozhodol.
Parlament novelizoval legislatívu týkajúcu sa núdzového stavu, aby ho bolo možné predĺžiť aj po uplynutí 90 dní. Počas núdzového stavu parlament pokračoval vo svojej činnosti bez závažných narušení. Vláda môže počas núdzového stavu prijímať nariadenia, ktoré obmedzujú určité práva a slobody, ako je napríklad sloboda pohybu. Núdzový stav môže vláda vyhlásiť najviac na 90 dní za podmienok stanovených v ústavnom zákone. Po núdzovom stave, ktorý platil od 16. marca 2020 do 13. júna 2020, vyhlásila vláda od 1. októbra 2020 nový núdzový stav. Parlament v decembri 2020 novelizoval príslušnú legislatívu, aby umožnil vláde opakovane predlžovať núdzový stav o 40 dní s tým, že toto predĺženie musí následne schváliť parlament. Núdzový stav sa skončil 15. mája 2021. Ústavný súd má právomoc preskúmať ústavnosť vyhlásenia a predĺženia núdzového stavu. Zainteresované strany však poukazovali na to, že lehoty na takéto preskúmanie sú krátke. Na Ústavný súd bola podaná žiadosť o posúdenie ústavnosti vyhlásenia núdzového stavu a jedného z jeho predĺžení. Ústavný súd v oboch prípadoch potvrdil súlad s príslušnou legislatívou. Ústavný súd preskúmal okrem toho aj viaceré opatrenia prijaté v súvislosti s pandémiou a objasnil otázky týkajúce sa právomoci všeobecných súdov rozhodovať o takýchto opatreniach. Po následných legislatívnych zmenách však vznikli obavy, že právo na súdne preskúmanie určitých opatrení nemusí byť dostatočne zaručené.
Verejná ochrankyňa práv a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zohrávali počas pandémie aktívnu úlohu pri ochrane základných práv občanov. Verejný ochranca práv je nezávislý orgán poverený ochranou základných práv a slobôd v konaniach pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, zatiaľ čo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je príslušná národná inštitúcia pre ľudské práva, ako aj orgán pre rovnosť na Slovensku. Počas pandémie COVID-19 verejná ochrankyňa práv zaznamenala nárast sťažností o takmer 50 %, ako aj zvýšenie počtu žiadostí verejnosti o vydanie usmernení o protipandemických opatreniach. Pracovné zaťaženie Slovenského národného strediska pre ľudské práva bolo porovnateľné s pracovným zaťažením za posledné roky, ale obsah sťažností sa zmenil, pričom väčšina sa týkala protipandemických opatrení. Inštitúcie zistili, že došlo k porušeniam vo viacerých oblastiach. Ide napríklad o štátom nariadenú karanténu osôb po návrate zo zahraničia, izoláciu niektorých celých rómskych osád a obmedzenia prístupu k zdravotnej starostlivosti a práva na vzdelanie.
Právny rámec podporujúci organizácie občianskej spoločnosti je naďalej platný, objavili sa však obavy v súvislosti s obmedzovaním finančných prostriedkov pre niektoré mimovládne organizácie. Nová vláda prevzala záväzok pokračovať v posilňovaní občianskej spoločnosti. V decembri 2020 bol spustený nový register mimovládnych neziskových organizácií. Predstavuje jediný verejný register všetkých organizácií vymedzených príslušným zákonom, ktorý funguje na Slovensku, a jeho cieľom je ďalej zlepšovať transparentnosť. Zainteresované strany vyjadrili znepokojenie nad verbálnymi útokmi verejných orgánov a politikov na aktivistov a organizácie občianskej spoločnosti a nad zámerným obmedzovaním verejných finančných prostriedkov pre organizácie, ktoré podporujú rodovú rovnosť. Fungovanie viacerých organizácií občianskej spoločnosti bolo navyše vystavené tlaku pod vplyvom pandémie COVID-19 a zainteresované strany boli mimoriadne znepokojené celkovými dôsledkami pandémie na finančnú situáciu MVO.
Príloha I: Zoznam zdrojov v abecednom poradí*
* Zoznam príspevkov prijatých v rámci konzultácií k Správe o právnom štáte 2021 sa nachádza na
https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/upholding-rule-law/rule-law/rule-law-mechanism/2021-rule-law-report-targeted-stakeholder-consultation
.
Aktuality.sk (2021), NAKA opäť zadržala finančníka Kvietika aj viacero ľudí zo Slovenského pozemkového fondu (
https://www.aktuality.sk/clanok/892385/naka-opat-zadrzala-financnika-martina-kvietika
).
Centrum pre pluralitu a slobodu médií (2021), Monitorovanie plurality médií 2021.
Európska komisia (2020), Správa o právnom štáte, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku.
Európska komisia (2021), Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície.
Európska komisia (2021), tlačová správa č. 03/2021, OLAF uzatvára prípady týkajúce sa poľnohospodárskych fondov EÚ na Slovensku (
https://ec.europa.eu/anti-fraud/media-corner/news/21-01-2021/olaf-closes-cases-eu-agricultural-funds-slovakia_sk
).
Európska komisia, Efektívnosť a kvalita slovenského súdneho systému, Hodnotenie a odporúčania na základe nástrojov CEPEJ, CEPEJ-COOP(2017)14), vypracované Komisiou Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (2017).
Európska komisia, Preskúmanie reformy súdnej mapy v Slovenskej republike odborníkmi CEPEJ, vypracované Komisiou Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (2020).
Európska komisia, Výročná štúdia vypracovaná Komisiou Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície.
Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva (2021), Príspevok k Správe o právnom štáte 2021.
Európska sieť súdnych rád (2012 – 2013), Správa o minimálnych normách pre hodnotenie profesionálnej výkonnosti a neodvolateľnosť sudcov.
Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok z 15. septembra 2015, Javor and Javorova, 42360/10, stav vykonania (
http://hudoc.exec.coe.int/eng?i=004-7717
).
Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok z 24. júla 2012, Maxian and Maxianova, 44482/09, stav vykonania (
http://hudoc.exec.coe.int/eng?i=004-7711
).
Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok z 27. júna 2017, Ivan, 57405/15, stav vykonania (
http://hudoc.exec.coe.int/eng?i=004-47309
).).
Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok z 31. augusta 2018, Balogh and others, 35142/15, stav vykonania (
http://hudoc.exec.coe.int/eng?i=004-51541
).
Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok z 9. marca 2021, Bilgen/Turkey, 1571/07.
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu (2019), rýchly prieskum Eurobarometra 482: postoj podnikov ku korupcii v EÚ.
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu (2020), osobitný prieskum Eurobarometra 502: korupcia.
GRECO (2019), piate kolo hodnotenia – hodnotiaca správa, Slovenská republika.
GRECO (2019), štvrté kolo hodnotenia, Dodatok k Druhej správe o stave plnenia, Slovenská republika.
GRECO (2021), Slovakia: GRECO regrets slow progress in preventing corruption of parliamentarians, judges and prosecutors (Slovensko: Skupina GRECO vyjadruje poľutovanie nad pomalým pokrokom pri predchádzaní korupcii poslancov, sudcov a prokurátorov) (
https://www.coe.int/en/web/portal/-/slovakia-greco-regrets-slow-progress-in-preventing-corruption-of-parliamentarians-judges-and-prosecutors
).
GRECO (2021), štvrté kolo hodnotení, Dodatok k Druhej správe o stave plnenia, Slovenská republika.
Komunikačná platforma slovenských sudcov Sudnamoc.sk a Združenie sudcov Slovenska (2021), Príspevok k Správe o právnom štáte 2021.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (2020), tlačová správa, Vicepremiérka Remišová: 1,1 milióna eur na pomoc mimovládnym organizáciám v boji s COVID–19 (
https://www.mirri.gov.sk/aktuality/podpredsednicka-vlady/vicepremierka-remisova-11-miliona-eur-na-pomoc-mimovladnym-organizaciam-v-boji-s-covid-19/
).
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Analytické centrum (2020), Odporúčania pre tvorbu novej súdnej mapy (
http://web.ac-mssr.sk/wp-content/uploads/2020/sudna_mapa/nova_sudna_mapa_3_0_final.pdf
).
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Analytické centrum (2020), Odporúčania pre tvorbu novej súdnej mapy (
http://web.ac-mssr.sk/wp-content/uploads/2020/sudna_mapa/nova_sudna_mapa_3_0_final.pdf
).
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Analytické centrum (2020), Reforma súdnej mapy
http://web.ac-mssr.sk/wp-content/uploads/2020/sudna_mapa/Reforma_sudnej_mapy_na_citanie.pdf
).
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Časová os tvorby súdnej mapy (
http://web.ac-mssr.sk/wp-content/uploads/2020/sudna_mapa/20210223_Casov%C3 %A1_os_Sudna_mapa_v.2.pdf
).
Ministerstvo zdravotníctva SR, Rezortný protikorupčný program (
https://www.health.gov.sk/Zdroje?/dokumenty/mzsr/rezortny-protikorupcny-program.rtf
).
OECD (2012), Implementing the OECD Anti-Bribery Convention, Phase 3: Slovak Republic (Vykonávanie Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, 3. fáza: Slovenská republika).
OECD (2014), Implementing the OECD Anti-Bribery Convention, Follow-Up to the Phase 3 Report and Recommendation: Slovak Republic (Vykonávanie Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, Opatrenia prijaté v nadväznosti na 3. fázu a jej odporúčania: Slovenská republika).
OECD (2017), Implementing the OECD Anti-Bribery Convention, Phase 1bis Report: Slovak Republic (Vykonávanie Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, Správa o fáze 1a).
Poradná rada európskych sudcov (2007), Stanovisko č. 10.
Poradná rada európskych sudcov (2016), Stanovisko č. 19.
Predsedníctvo Poradnej rady európskych sudcov (2020), Stanovisko z 9. decembra 2020, CCJE-BU(2020)3.
Rada Európy (2020): Odporúčanie Rady z 20. mája 2020, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2020 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2020, COM(2020) 525 final.
Rada Európy, Benátska komisia (2013), Opinion on the Draft Amendments to the Organic Law on Courts of General Jurisdiction of Georgia, CDL-AD(2013)007-e [Stanovisko k návrhu zmien organického zákona o všeobecných súdoch Gruzínska, CDL-AD(2013)007-e].
Rada Európy: Benátska komisia (2005), Second interim opinion on constitutional reforms in the Republic of Armenia, CDL-AD(2005)016 [Druhé predbežné stanovisko k ústavným reformám v Arménskej republike, CDL-AD(2005)016].
Rada Európy: Benátska komisia (2010), Report on Constitutional Amendment, CDL-AD(2010)001 [Správa o novele ústavy, CDL-AD(2010)001].
Rada Európy: Výbor ministrov (2010), Odporúčanie Výboru ministrov CM/Rec(2010)12 členským štátom o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť.
Slovenská advokátska komora (2021), Príspevok k Správe o právnom štáte 2021.
Slovenská advokátska komora (2021), tlačová správa z 23. marca 2021, Predseda SAK navštívil nového generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, (
https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/list/form/row/596497/_event
).
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (2019), Správa o dodržiavaní ľudských práv (
http://www.snslp.sk/wp-content/uploads/Sprava-o-LP-v-SR-za-rok-2020-.pdf
).
Slovenskí právnici, Otvorená výzva a príspevok k Správe o právnom štáte 2021, (
https://pravnystat.eu
).
Súdny dvor Európskej únie, rozsudok z 18. mája 2021, Spojené rumunské veci, C-83/19, C-127/19, C-195/19, C-291/19, C-355/19 a C-397/19.
Súdny dvor Európskej únie, rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika, C-896/19.
Súdny dvor Európskej únie, rozsudok z 25. júla 2018, LM, C‑216/18 PPU.
Transparency International (2020), Exporting corruption (Správa o vývoze korupcie).
Transparency International (2021), Index vnímania korupcie 2020.
UNCAC, Implementation Review - 1st cycle (2010-2015), Country Review Report of Slovak Republic, [Správa o vykonávaní Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii – prvé kolo preskúmania (2010-2015), Správa o vykonávaní dohovoru Slovenskou republikou] (
https://www.unodc.org/documents/treaties/UNCAC/CountryVisitFinalReports/2013_07_11_Slovakia_Final_Country_Report.pdf
).
Únia občianskych slobôd pre Európu (2021), Príspevok k Správe o právnom štáte 2021.
Ústavný súd SR, rozhodnutie z 30. januára 2019, PL. ÚS 21/2014-96.
Ústavný súd SR, rozhodnutie z 31. marca 2021, PL. ÚS 2/2021.
Ústavný súd SR, rozhodnutie zo 14. októbra 2020, PL. ÚS 22/2020.
Verejný ochranca práv (2020), Správa o činnosti verejného ochrancu práv za obdobie roka 2020, (
https://www.vop.gov.sk/files/VOP_VS20_SK_1.pdf
).
Vláda Slovenskej republiky (2021), Príspevok Slovenska k Správe o právnom štáte 2021.
Vláda SR (2018), Návrh protikorupčnej politiky Slovenskej republiky na roky 2019 – 2023 (
https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=588DFBA123494910A70AF18737B85A81-034BF7E75BABC88FC3A419E44DED1345
).
Vláda SR (2019), Národný protikorupčný program Slovenskej republiky (
https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=F75436C4AF3C4D96AE93D60FD6BCA184-99C291B1BA87B0B9BF1E773CB8DA6BA0
).
Vláda SR (2021), Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky) (https://www.planobnovy.sk/files/dokumenty/kompletny-plan_obnovy.pdf)
Vláda SR, Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2021 (
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4201465&_processDetail_WAR_portletsel_file=pl%C3 %A1n-2021.pdf&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile
).
Vláda SR, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 (
https://www.mpsr.sk/programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky-na-obdobie-rokov-2020-2024/800-17-800-15434/
).
Vláda SR, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024 (
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=494677
).
Vláda SR, Správa o činnosti verejného ochrancu práv za obdobie roka 2020 (
https://www.vop.gov.sk/files/VOP_VS20_SK_1.pdf
).
Príloha II: Návšteva Slovenska
Útvary Komisie absolvovali v apríli 2021 virtuálne stretnutia s týmito subjektmi:
·Združenie sudcov
·Úrad vlády – Odbor prevencie korupcie
·Sudcovia za otvorenú justíciu
·Súdna rada
·Liga za ľudské práva
·Ministerstvo kultúry
·Ministerstvo zdravotníctva
·Ministerstvo vnútra
·Ministerstvo spravodlivosti
·Národné stredisko pre ľudské práva
·Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru
·Partnerstvo pre otvorené vládnutie
·Generálna prokurátora
·Verejný ochranca práv
·Slovenská advokátska komora
·Slovenská Rada pre vysielanie a retransmisiu
·Úrad špeciálnej prokuratúry
·Najvyšší súd
·Transparency International
·Via Iuris
* Komisia sa na viacerých horizontálnych stretnutiach stretla aj s týmito organizáciami:
·Amnesty International
·Centrum pre reprodukčné práva
·CIVICUS
·Únia občianskych slobôd pre Európu
·Civil Society Europe
·Konferencia európskych cirkví
·EuroCommerce
·European Center for Not-for-Profit Law
·Európske centrum pre slobodu tlače a médií
·Európske občianske fórum
·Európska federácia novinárov
·European Partnership for Democracy
·Európske fórum mládeže
·Front Line Defenders
·Human Rights House Foundation
·Human Rights Watch
·ILGA-Europe
·Medzinárodná komisia právnikov
·Medzinárodná federácia pre ľudské práva
·International Planned Parenthood Federation European Network (IPPF EN)
·Medzinárodný tlačový inštitút
·Netherlands Helsinki Committee
·Open Society European Policy Institute
·Philanthropy Advocacy
·Protection International
·Reportéri bez hraníc
·Transparency International EU