–

VS, v zastúpení: V. Charizanova,

–

Inspektor v Inspektorata kăm Visšia sădeben săvet, v zastúpení: S. Muljačka,

–

bulharská vláda, v zastúpení: M. Georgieva a T. Mitova, splnomocnené zástupkyne,

–

česká vláda, v zastúpení: O. Serdula, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. M. Hoogveld, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: H. Kranenborg a I. Zalogin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 89), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1) (ďalej len „všeobecné nariadenie o ochrane údajov“), najmä jeho článku 6 ods. 1.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi VS a Inspektor v Inspektorata kăm Visšia sădeben săvet (Dozorný orgán pri Najvyššej súdnej rade, Bulharsko (ďalej len „IVSS“) vo veci zákonnosti spracúvania osobných údajov týkajúcich sa jeho osoby Okresnou prokuratúrou Petrič (Bulharsko).

3

Odôvodnenia 19, 45 et 47 všeobecného nariadenia o ochrane údajov stanovujú:

…

…

4

Článok 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov s názvom „Vecná pôsobnosť“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie inými než automatizovanými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému.

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov:

…

5

Článok 4 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, znie takto:

„Na účely tohto nariadenia:

…

…“

6

Článok 5 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, nazvaný „Zásady spracúvania osobných údajov“, v odseku 1 stanovuje:

„Osobné údaje musia byť:

…

…“

7

Podľa článku 6 všeobecného nariadenia o ochrane údajov s názvom „Zákonnosť spracúvania“:

„1.   Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

…

…

Písmeno f) prvého pododseku sa nevzťahuje na spracúvanie vykonávané orgánmi verejnej moci pri výkone ich úloh.

…

3.   Základ pre spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. c) a e) musí byť stanovený:

Účel spracúvania sa stanoví v tomto právnom základe, alebo pokiaľ ide o spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. e), spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. …“

8

Článok 21 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, nazvaný „Právo namietať“, v odseku 1 stanovuje:

„Dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka, ktoré je vykonávané na základe článku 6 ods. 1 písm. e) alebo f)… Prevádzkovateľ nesmie ďalej spracúvať osobné údaje, pokiaľ nepreukáže nevyhnutné oprávnené dôvody na spracúvanie, ktoré prevažujú nad záujmami, právami a slobodami dotknutej osoby, alebo dôvody na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov.“

9

Článok 23 všeobecného nariadenia o ochrane údajov s názvom „Obmedzenia“ v odseku 1 stanovuje, že v práve Únie alebo v práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ podliehajú, sa prostredníctvom legislatívneho opatrenia môže obmedziť rozsah povinností a práv ustanovených v článkoch 12 až 22, ak takéto obmedzenie rešpektuje podstatu základných práv a slobôd a je nevyhnutným a primeraným opatrením v demokratickej spoločnosti s cieľom zaistiť plnenie najmä určitých dôležitých cieľov všeobecného verejného záujmu Únie alebo členského štátu.

10

Odôvodnenia 8 až 12, 27 a 29 smernice 2016/680 stanovujú:

…

…

11

Článok 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy a ciele“ v odseku 1 stanovuje:

„Touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu.“

12

Definície pojmov „osobné údaje“ a „spracúvanie“ uvedené v odsekoch 1 a 2 článku 3 uvedenej smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“ preberajú definície uvedené v bodoch 1 a 2 článku 4 všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

13

Podľa článku 3 ods. 7 písm. a) a článku 3 ods. 8 smernice 2016/680:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

7.   ‚príslušný orgán‘ je:

…

8.   ‚prevádzkovateľ‘ je príslušný orgán, ktorý sám alebo spoločne s inými určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov; v prípade, že sa účely a prostriedky takéhoto spracúvania stanovujú právom Únie alebo právom členského štátu, možno prevádzkovateľa alebo konkrétne kritériá na jeho určenie určiť právom Únie alebo právom členského štátu.“

14

Článok 4 smernice 2016/680, nazvaný „Zásady týkajúce sa spracúvania osobných údajov“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty stanovia, že osobné údaje sú:

…

…“

15

Článok 4 ods. 2 smernice 2016/680 stanovuje:

„Spracúvanie tým istým alebo iným prevádzkovateľom na ktorýkoľvek z účelov stanovených v článku 1 ods. 1, ktorý je iný než účel, na ktorý sa osobné údaje získavajú, je povolené, pokiaľ:

16

Podľa článku 6 smernice 2016/680, nazvaného „Rozlišovanie medzi rôznymi kategóriami dotknutých osôb“:

„Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ je v príslušných prípadoch a v najväčšej možnej miere povinný jasne rozlišovať medzi osobnými údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb, ako sú napríklad:

…“

17

Článok 9 smernice 2016/680, nazvaný „Osobitné podmienky spracúvania“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Osobné údaje získané príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1 sa nesmú spracúvať na iné účely, ako sú účely stanovené v článku 1 ods. 1, s výnimkou prípadu, keď je takéto spracúvanie prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu. Ak sa osobné údaje spracúvajú na takéto iné účely, uplatňuje sa [všeobecné nariadenie o ochrane údajov], pokiaľ sa spracúvanie nevykonáva v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie.

2.   Ak sú príslušné orgány poverené na základe práva členského štátu výkonom iných úloh, ako sú úlohy vykonávané na účely stanovené v článku 1 ods. 1 [všeobecného nariadenia o ochrane údajov] sa uplatňuje na spracúvanie na takéto účely… pokiaľ sa spracúvanie nevykonáva v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie.“

18

Článok 127 Ústavy Bulharskej republiky stanovuje:

„Prokuratúra dbá na dodržiavanie zákonov takto:

1.   Vedie vyšetrovanie a kontroluje jeho zákonnosť;

2.   Môže viesť vyšetrovanie;

3.   Vyvodzuje zodpovednosť voči páchateľom trestných činov a je obžalobcom v trestných veciach stíhaných z úradnej povinnosti;

…“

19

Podľa článku 1 má Zakon za zaštita na ličnite danni (zákon o ochrane osobných údajov) (DV č. 1 zo 4. januára 2002, ďalej len „ZZLD“) za cieľ zabezpečiť ochranu fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, ktoré upravuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ako aj pri spracúvaní takýchto údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a verejného poriadku a jeho predchádzania.

20

V súlade s článkom 17 ods. 1 ZZLD IVSS zabezpečuje kontrolu a dodržiavanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ZZLD a právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov pri spracúvaní týchto údajov, najmä prokuratúrou a vyšetrovacími orgánmi pri výkone ich súdnych právomocí, na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií. Článok 38b ZZLD priznáva dotknutej osobe v prípade porušenia jej práv, najmä týmito orgánmi, právo podať odvolanie na IVSS.

21

Článok 42 ods. 2 a 3, článok 45 ods. 2 a článok 47 ZZLD vykonávajú ustanovenia článku 9 ods. 1 a 2, článku 4 ods. 2 a článku 6 smernice 2016/680.

22

Článok 191 Nakazatelno‑procesualen kodex (Trestný poriadok) (DV č. 86 z 28. októbra 2005), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:

„Vyšetrovacie konanie sa vedie vo veciach týkajúcich sa trestných činov stíhaných z úradnej povinnosti.“

23

Článok 192 Trestného poriadku v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:

„Vyšetrovacie konanie zahŕňa vyšetrovanie a úkony prokurátora po skončení vyšetrovania.“

24

Články 8 a 9 Graždanski procesualen kodex (Civilný sporový poriadok) (DV č. 59 z 20. júla 2007), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej vykonávajú zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní.

25

Článok 154 Civilného sporového poriadku v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, nazvaný „Dôkazné bremeno“, v odseku 1 stanovuje:

„Každá strana je povinná preukázať skutočnosti, na ktorých zakladá svoje závery alebo námietky.“

26

Zakon za otgovornostta na dăržavata i obštinite za vredi (zákon o zodpovednosti štátu a obcí za škodu) (DV č. 60 z 5. augusta 1988) v článku 2b stanovuje:

„1.   Štát zodpovedá za škody spôsobené občanom a právnickým osobám porušením práva na preskúmanie a prejednanie veci v primeranej lehote v súlade s článkom 6 ods. 1 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950].

2.   Žaloby uvedené v odseku 1 sa posudzujú v súlade s Civilným sporovým poriadkom, pričom sudca prihliada na celkovú dĺžku a predmet konania, jeho skutkovú a právnu zložitosť, správanie účastníkov konania a ich procesných alebo právnych zástupcov, správanie ostatných účastníkov konania a príslušných orgánov, ako aj iné skutočnosti dôležité pre správne rozhodnutie sporu.

…“

27

V roku 2013 začala Okresná prokuratúra Petrič vyšetrovacie konanie č. 252/2013 proti neznámemu páchateľovi pre spáchanie trestného činu podľa článku 325 ods. 1 Nakazatelen kodex (Trestný zákon) v spojení s jeho článkom 20 ods. 2 v súvislosti s incidentom, ku ktorému došlo v bare. Žalobca vo veci samej VS sa zúčastnil na tomto konaní ako obeť tohto trestného činu.

28

V roku 2016 v nadväznosti na viaceré trestné oznámenia, okrem iného aj na VS, Okresná prokuratúra Petrič založila viacero spisov obsahujúcich informácie týkajúce sa tejto osoby, avšak nezačala žiadne vyšetrovanie z dôvodu nedostatku dôkazov o spáchaní trestného činu.

29

V roku 2018 prokurátor v rámci vyšetrovacieho konania č. 252/2013 obžaloval všetky osoby, vrátane VS, ktoré sa zúčastnili na incidente, ktorý bol predmetom tohto konania.

30

V rámci civilného súdneho konania podal VS na Okrăžen săd Blagoevgrad (Krajský súd Blagoevgrad, Bulharsko) žalobu proti prokuratúre Bulharskej republiky, ktorou sa domáhal náhrady údajnej škody spôsobenej neprimeranou dĺžkou vyšetrovacieho konania č. 252/2013. Na pojednávaní 15. októbra 2018 na účely obrany proti uvedenej prokuratúre prokurátor Okresnej prokuratúry Pertič, zastupujúci prokuratúru, požiadal o predloženie spisov, ktoré táto prokuratúra otvorila v roku 2016, uvedených v bode 28 tohto rozsudku, v súvislosti s uvedeným konaním. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že zámerom prokurátora bolo preukázať, že zdravotné problémy uvádzané žalobcom vo veci samej neboli, ako to žalobca tvrdil, pripísateľné uvedenému vyšetrovaniu, ale boli spôsobené kontrolami vykonanými políciou a Okresnou prokuratúrou Petrič v rámci uvedených vecí. Na tom istom pojednávaní Okrăžen săd Blagoevgrad (Krajský súd Blagoevgrad) nariadil uvedenej okresnej prokuratúre, aby predložila overené kópie dokumentov z predmetných spisov, čo prokurátor tejto prokuratúry aj urobil.

31

Dňa 12. marca 2020 podal VS sťažnosť na IVSS, v ktorej tvrdil, že Okresná prokuratúra Petrič porušila ustanovenia týkajúce sa ochrany osobných údajov. Na jednej strane v prvom dôvode svojej sťažnosti tvrdil, že táto prokuratúra neoprávnene použila osobné údaje, ktoré sa ho týkali a ktoré boli získané v čase, keď bol považovaný za obeť trestného činu, na účely jeho trestného stíhania v rámci toho istého konania a za tie isté skutky. Na druhej strane v druhom dôvode svojej sťažnosti uviedol neoprávnenosť spracúvania osobných údajov získaných v spisoch uvedených v bode 28 tohto rozsudku, ktoré táto prokuratúra vykonala v rámci žaloby o určenie zodpovednosti, ktorú podal proti prokuratúre Bulharskej republiky. Rozhodnutím z 22. júna 2020 IVSS túto sťažnosť zamietol.

32

Dňa 31. júla 2020 podal VS na vnútroštátny súd žalobu proti tomuto rozhodnutiu, v ktorej na jednej strane tvrdí, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa ho týkajú v rámci vyšetrovacieho konania č. 252/2013 je v rozpore najmä so zásadami smernice 2016/680 a jednak, že spracúvanie údajov získaných vo veciach uvedených v bode 28 tohto rozsudku po tom, čo prokuratúra odmietla začať vyšetrovacie konanie, porušuje zásady všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

33

Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa spor vo veci samej týka spracúvania osobných údajov v rámci činností patriacich do pôsobnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov a smernice 2016/680, sa vnútroštátny súd pýta na obmedzenia stanovené právom Únie, pokiaľ ide o ďalšie spracúvanie osobných údajov, ktoré prevádzkovateľ pôvodne získal na účely vyšetrovania a odhaľovania trestného činu.

34

Konkrétne sa vnútroštátny súd na jednej strane pýta, či v prípade, že prokuratúra Bulharskej republiky ako „príslušný orgán“ v zmysle článku 3 ods. 7 písm. a) smernice 2016/680 a ako „prevádzkovateľ“ v zmysle článku 3 ods. 8 tejto smernice získala na účely odhaľovania a vyšetrovania trestného činu osobné údaje týkajúce sa osoby, ktorá sa v čase tohto získania považuje za obeť tohto trestného činu, ďalšie spracúvanie týchto údajov tým istým orgánom na účely trestného stíhania tejto osoby slúži na účely, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, ale iné ako tie, na ktoré boli príslušné údaje získané, v zmysle jej článku 4 ods. 2.

35

Na druhej strane vnútroštátny súd konštatuje, že odkaz, v rámci žaloby o určenie zodpovednosti podanej VS, na informácie týkajúce sa tejto osoby obsiahnuté v spisoch otvorených Okresnou prokuratúrou Petrič v roku 2016 sleduje iný účel než ten, na ktorý boli tieto informácie získané, a uvádza, že v rámci tejto žaloby prokuratúra ako žalovaná nekoná s cieľom predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania trestných činov. Vnútroštátny súd si však kladie otázku, či samotná skutočnosť, že sa príslušnému civilnému súdu uvedie, že sa uvedené spisy týkajú VS a že sa tomuto súdu poskytnú všetky alebo len časť týchto informácií, predstavuje „spracúvanie“„osobných údajov“ v zmysle článku 4 bodov 1 a 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktoré spadá do pôsobnosti tohto nariadenia v súlade s jeho článkom 2 ods. 1.

36

Okrem toho sa vnútroštátny súd v podstate domnieva, že spor vo veci samej vyvoláva otázku zosúladenia medzi ochranou osobných údajov a právami účastníka súdneho konania, ak tieto údaje získal tento účastník konania ako prevádzkovateľ v zmysle článku 3 ods. 8 smernice 2016/680, najmä vzhľadom na článok 6 ods. 1 prvý pododsek písm. f) všeobecného nariadenia o ochrane údajov týkajúci sa nevyhnutnosti spracúvania na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje tento prevádzkovateľ.

37

Vnútroštátny súd sa totiž domnieva, že ostatné dôvody zákonnosti spracúvania osobných údajov v rámci všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 1 prvom pododseku tohto nariadenia, nie sú v rámci sporu vo veci samej relevantné. Konkrétne sa domnieva, že poskytnutie informácií prokuratúrou príslušnému súdu o trestných veciach, ktoré začala, na účely zabezpečenia obrany v civilnom súdnom konaní, nie je nevyhnutné na splnenie úlohy vo verejnom záujme, ani nespadá pod výkon verejnej moci v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. e) uvedeného nariadenia.

38

Za týchto podmienok Administrativen săd – Blagoevgrad (Správny súd Blagoevgrad, Bulharsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

39

Na úvod treba uviesť, že hoci vnútroštátny súd formálne obmedzil svoju prvú otázku na výklad článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, táto okolnosť nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol vnútroštátnemu súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie vo veci samej, a aby zo všetkých informácií poskytnutých týmto súdom, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, abstrahoval tie prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad vzhľadom na predmet sporu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2021, Profi Credit Slovakia, C‑485/19, EU:C:2021:313, bod 50 a citovanú judikatúru).

40

Z toho vyplýva, že svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 1 smernice 2016/680 v spojení s jej článkom 4 ods. 2 a článkom 6 vykladať v tom zmysle, že osobné údaje sa spracúvajú na účel, ktorý je iný než účel, na ktorý boli získané, ak sa získanie takýchto údajov uskutočnilo na účely odhaľovania a vyšetrovania trestného činu a dotknutá osoba bola v čase získania údajov považovaná za obeť, pričom uvedené spracúvanie sa vykonáva na účely trestného stíhania tejto osoby po skončení príslušného vyšetrovania, a prípadne či je takéto spracúvanie povolené.

41

Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. Aj vývoj ustanovenia práva Únie môže obsahovať relevantné prvky pre jeho výklad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2019, Planet49, C‑673/17, EU:C:2019:801, bod 48 a citovanú judikatúru).

42

V prvom rade treba najskôr uviesť, že znenie článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, ktoré sa týka jej predmetu, výslovne rozlišuje medzi rôznymi kategóriami činností, na ktoré sa môže použiť spracúvanie osobných údajov podľa tejto smernice. V tejto súvislosti z rôznych jazykových verzií uvedeného ustanovenia, najmä v bulharskom, španielskom, nemeckom, gréckom, anglickom a talianskom jazyku, vyplýva, že rôzne ciele uvedené v tomto článku 1 ods. 1 zodpovedajú „predchádzaniu“ trestných činov, ich „odhaľovaniu“, „vyšetrovaniu“ v danej oblasti, „stíhaniu“ takýchto trestných činov a „výkonu trestných sankcií“, vrátane „ochrany“ pred „ohrozením verejnej bezpečnosti“ a „predchádzania“ takémuto ohrozeniu.

43

Následne znenie článku 4 ods. 2 tejto smernice, podľa ktorého je spracúvanie „na ktorýkoľvek z účelov stanovených v [jej] článku 1 ods. 1, ktorý je iný než účel, na ktorý sa osobné údaje získavajú“ povolené, za predpokladu splnenia požiadaviek uvedených v tomto ustanovení, výslovne potvrdzuje, že na pojmy uvedené v článku 1 ods. 1, a to „predchádzanie“, „vyšetrovanie“, „odhaľovanie“, „stíhanie“, „výkon trestných sankcií“, „ochrana pred ohrozením verejnej bezpečnosti“ a „predchádzanie takémuto ohrozeniu“, sa vzťahuje na množstvo rôznych účelov spracúvania osobných údajov, ktoré patria do pôsobnosti tej istej smernice.

44

Zo samotného znenia článku 1 ods. 1 smernice 2016/680 v spojení s jej článkom 4 ods. 2 teda vyplýva, že ak boli osobné údaje získané na účely „vyšetrovania“ trestného činu a jeho „odhaľovania“ a následne spracúvané na účely „trestného stíhania“, uvedené získanie a spracúvanie slúžia na odlišné ciele.

45

Napokon je potrebné poznamenať, že podľa článku 6 tej istej smernice sú členské štáty povinné stanoviť, že prevádzkovateľ je v príslušných prípadoch a v najväčšej možnej miere povinný jasne rozlišovať medzi osobnými údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb, ako sú napríklad údaje uvedené v písmenách a), b) a c) tohto článku, konkrétne osoby, v prípade ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin, osoby odsúdené za spáchanie trestného činu a obete trestného činu, alebo osoby, v prípade ktorých sú na základe určitých skutočností dôvody domnievať sa, že sú alebo by mohli byť obeťami trestného činu.

46

V dôsledku toho musí byť osoba, ktorej osobné údaje sa spracúvajú na účely trestného stíhania, považovaná za osobu patriacu do kategórie osôb, v prípade ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že spáchali trestný čin v zmysle písmena a) článku 6 smernice 2016/680. Z toho vyplýva, že ak bola táto osoba, ako v prípade uvedenom v prvej otázke, pôvodne považovaná za obeť trestného činu v zmysle článku 6 písm. c) tejto smernice, táto operácia spracúvania odráža zmenu kategórie tejto osoby, ktorú musí prevádzkovateľ zohľadniť na základe požiadavky jasného rozlišovania medzi údajmi rôznych kategórií osôb, ako je uvedená v tomto článku.

47

Je však potrebné uviesť, že ani článok 1 ods. 1 smernice 2016/680, ani jej článok 4 ods. 2 neodkazujú na článok 6 tejto smernice alebo na obsah tohto článku s cieľom určiť účel spracúvania osobných údajov, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice.

48

Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 62 svojich návrhov, z výrazu „v príslušných prípadoch a v najväčšej možnej miere“ použitého v článku 6 smernice 2016/680 je zrejmé, že nie je nevyhnutne možné jasne rozlišovať medzi takýmito údajmi, najmä ak sa, ako v tomto prípade, získavajú na účely „odhaľovania“ alebo „vyšetrovania“ trestného činu, keď tá istá osoba môže patriť do viacerých kategórií osôb uvedených v článku 6 tejto smernice a určenie príslušných kategórií sa môže v priebehu vyšetrovania meniť, v závislosti od postupného objasňovania príslušných skutočností.

49

Z toho treba vyvodiť, že tento článok 6 stanovuje povinnosť odlišnú od povinnosti stanovenej v článku 4 ods. 2 a podobne ako uviedol generálny advokát v bodoch 61 až 64 svojich návrhov, že uvedená povinnosť nie je relevantná na účely určenia, či spracúvanie osobných údajov slúži na účel, ktorý je iný než účel, na ktorý boli tieto údaje získané, v zmysle tohto posledného ustanovenia.

50

V druhom rade, pokiaľ ide o kontext dotknutej právnej úpravy, je potrebné uviesť, že v článku 4 ods. 1 písm. b) a c) smernice 2016/680 sa stanovuje po prvé, že osobné údaje sa musia získavať na konkrétne určené, výslovne uvedené a legitímne účely a nesmú byť spracúvané spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s týmito účelmi, a po druhé, že tieto údaje musia byť primerané, relevantné a nie neúmerné vo vzťahu k účelu, na ktorý sa spracúvajú. Tieto dve požiadavky sú v podstate uvedené v rovnakom znení v článku 5 ods. 1 písm. b) a c) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktorý spresňuje, že zodpovedajú zásadám obmedzenia účelu a minimalizácie údajov.

51

Vzhľadom na to treba v zmysle odôvodnenia 29 tejto smernice poznamenať, že jej článok 4 ods. 2 povoľuje ďalšie spracúvanie osobných údajov na účel, ktorý je iný než účel, na ktorý boli tieto údaje získané, keďže tento účel patrí medzi ciele uvedené v článku 1 ods. 1 tej istej smernice a toto spracúvanie spĺňa dve podmienky stanovené v tomto článku 4 ods. 2 písm. a) a b). Na jednej strane prevádzkovateľ musí byť oprávnený spracúvať uvedené osobné údaje na takýto účel v súlade s právom Únie alebo právom členského štátu. Na druhej strane spracúvanie musí byť nevyhnutné a primerané tomuto inému účelu.

52

Konkrétne osobné údaje získané na účely „predchádzania“ a „vyšetrovania“ trestných činov alebo „odhaľovania“ v súvislosti s takýmito trestnými činmi môžu byť ďalej v príslušných prípadoch spracúvané odlišnými príslušnými orgánmi na účely „stíhania“ alebo „výkonu trestných sankcií“, ak bol zistený trestný čin a v dôsledku toho sa vyžaduje opatrenie v oblasti presadzovania.

53

V súvislosti so získavaním osobných údajov na účely „vyšetrovania“ trestných činov a ich „odhaľovania“ však môžu príslušné orgány získavať akékoľvek údaje, ktoré môžu byť relevantné na určenie skutkovej podstaty trestného činu v štádiu, keď táto ešte nebola zistená. Naopak v súvislosti so spracúvaním osobných údajov na účely „stíhania“ sú tieto údaje určené na zistenie dostatočne presvedčivej povahy skutočností pripisovaných stíhaným osobám, ako aj správnosti trestnoprávnej kvalifikácie týchto skutočností s cieľom umožniť príslušnému súdu rozhodnúť.

54

Preto na jednej strane osobné údaje, ktoré sú potrebné na účely „vyšetrovania“ trestného činu a jeho „odhaľovania“, nebudú systematicky potrebné na účely „stíhania“. Na druhej strane dôsledky spracúvania osobných údajov pre dotknuté osoby budú pravdepodobne podstatne odlišné, najmä pokiaľ ide o mieru zásahu do ich práva na ochranu údajov a účinky spracúvania na ich právne postavenie v rámci predmetného trestného konania.

55

Okrem toho je potrebné poznamenať, že pôsobnosť uvedeného článku 4 ods. 2 nie je obmedzený na spracúvanie osobných údajov vykonávané v súvislosti s tým istým trestným činom, ktorý odôvodnil získanie tých istých údajov. Ako sa totiž uvádza v odôvodnení 27 smernice 2016/680, táto smernica zohľadňuje potrebu orgánov zodpovedných za boj proti trestným činom spracúvať osobné údaje na iný účel, ako je účel, ktorý viedol k získaniu týchto údajov, najmä s cieľom rozvíjať poznatky o trestnej činnosti a zisťovať súvislosti medzi rôznymi odhalenými trestnými činmi.

56

Z uvedeného vyplýva, že na splnenie požiadaviek uvedených v článku 4 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2016/680 sa posúdenie súladu s týmito požiadavkami pri spracúvaní osobných údajov tým istým alebo iným prevádzkovateľom na jeden z účelov uvedených v článku 1 ods. 1, iný ako účel, na ktorý boli tieto údaje získané, musí vykonať s prihliadnutím na každý z účelov uvedených v tomto článku 1 ods. 1 ako osobitný a odlišný.

57

V treťom rade, pokiaľ ide o ciele dotknutej právnej úpravy, treba uviesť, že ako vyplýva z odôvodnení 10 a 11 smernice 2016/680, normotvorca Únie mal v úmysle prijať pravidlá, ktoré zohľadňujú osobitnú povahu oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

58

V tejto súvislosti odôvodnenie 12 uvádza, že činnosti, ktoré vykonáva polícia alebo iné orgány presadzovania práva, sa sústreďujú predovšetkým na predchádzanie a vyšetrovanie trestných činov, ich odhaľovanie a stíhanie, vrátane policajných činností, pri ktorých nie je vopred známe, či je skutok trestným činom.

59

Z toho vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle prijať pravidlá zodpovedajúce osobitostiam činností vykonávaných príslušnými orgánmi v oblasti upravenej touto smernicou, pričom zohľadnil skutočnosť, že ide o odlišné činnosti, ktoré sledujú svoje vlastné ciele.

60

Tento výklad vykonaný v zmysle kontextu predmetného ustanovenia a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou, potvrdzuje jeho vývoj, najmä odôvodnené stanovisko Rady k pozícii Rady v prvom čítaní (EÚ) č. 5/2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ C 158, 2016, s. 46). V tomto odôvodnenom stanovisku totiž Rada odôvodňuje zavedenie uvedeného ustanovenia do smernice 2016/680 s odkazom na to, že „napr. umožňuje, aby prokurátor na účely stíhania trestného činu spracúval rovnaké osobné údaje, ako spracúvala polícia na účely odhalenia trestného činu, a to vzhľadom na to, že na oba tieto účely sa vzťahuje článok 1 ods. 1 [tejto smernice]“.

61

Vnútroštátnemu súdu preto prináleží, aby s cieľom vyriešiť spor vo veci samej overil, či spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa VS, ktoré vykonala Okresná prokuratúra Petrič na účely trestného stíhania tejto osoby, mohlo byť povolené vzhľadom na podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 smernice 2016/680, a to tak, že na jednej strane overí, či bulharské trestné právo umožňuje tomuto orgánu vykonávať toto spracúvanie, a na druhej strane, či toto spracúvanie bolo nevyhnutné a primerané účelu, na ktorý sa vykonalo.

62

V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely posúdenia nevyhnutnej a primeranej povahy takéhoto spracúvania môže vnútroštátny súd v príslušných prípadoch zohľadniť skutočnosť, že orgán zodpovedný za trestné stíhanie musí mať možnosť opierať sa o údaje získané v priebehu vyšetrovania ako dôkaz o skutočnostiach, ktoré tvoria skutkovú podstatu trestného činu, najmä o údaje týkajúce sa osôb zúčastnených na trestnom čine, pokiaľ sú tieto údaje nevyhnutné na ich identifikáciu a určenie ich účasti.

63

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 1 smernice 2016/680 v spojení s jej článkom 4 ods. 2 a článkom 6 sa má vykladať v tom zmysle, že osobné údaje sa spracúvajú na účel, ktorý je iný než účel, na ktorý boli získané, ak sa získanie týchto údajov uskutočnilo na účely odhaľovania a vyšetrovania trestného činu, zatiaľ čo uvedené spracúvanie sa vykonáva na účely trestného stíhania osoby po skončení trestného vyšetrovania, bez ohľadu na to, či bola táto osoba v čase tohto získania považovaná za obeť, a takéto spracúvanie je povolené podľa článku 4 ods. 2 tejto smernice za predpokladu, že spĺňa podmienky stanovené v tomto ustanovení.

64

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta po prvé, či sa článok 3 ods. 8 a článok 9 ods. 1 a 2 smernice 2016/680, ako aj článok 2 ods. 1 a 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov majú vykladať v tom zmysle, že sa toto nariadenie uplatňuje na spracúvanie osobných údajov, ktoré vykonáva prokuratúra členského štátu na účely výkonu svojich práv na obranu v rámci žaloby o určenie zodpovednosti štátu, v prípade, že informuje príslušný súd o existencii spisov týkajúcich sa fyzickej osoby, ktorá je stranou sporu, otvorených na účely uvedené v článku 1 ods. 1 tejto smernice, a poskytne tieto spisy tomuto súdu a po druhé, v prípade kladnej odpovede, či sa má článok 6 ods. 1 prvý pododsek písm. f) uvedeného nariadenia vykladať v tom zmysle, že takéto spracúvanie osobných údajov možno považovať za zákonné na účely oprávnených záujmov prevádzkovateľa v zmysle tohto ustanovenia.

65

IVSS vo svojich písomných pripomienkach spochybňuje prípustnosť druhej otázky z dôvodu, že ju vnútroštátny súd položil v rámci preskúmania dôvodu vzneseného VS, ktorý bol zamietnutý ako neprípustný rozhodnutím, ktoré je predmetom žaloby vo veci samej, po uplynutí zákonnej lehoty na jeho vznesenie.

66

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2017, Puškár, C‑73/16, EU:C:2017:725, bod 50 a citovanú judikatúru).

67

V prejednávanej veci treba konštatovať, ako to urobil generálny advokát v bodoch 76 a 77 svojich návrhov, že otázka prípustnosti dôvodov, ktoré VS uviedol vo svojej sťažnosti podanej na IVSS, prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu. Navyše v návrhu na začatie prejudiciálneho konania tento súd uviedol, že druhú otázku považuje za relevantnú bez ohľadu na to, že IVSS zamietla ako neprípustný dôvod uvedený v bode 65 tohto rozsudku. V každom prípade Súdnemu dvoru neprináleží opätovne preskúmavať toto posúdenie.

68

Z toho vyplýva, že druhá otázka je prípustná.

69

V prvom rade treba určiť, či použitie informácií týkajúcich sa fyzickej osoby, ktoré prokuratúra členského štátu získala a spracúvala na účely, na ktoré sa vzťahuje článok 1 ods. 1 smernice 2016/680, na účely výkonu jej práva na obhajobu v civilnom súdnom konaní predstavuje „spracúvanie“„osobných údajov“ v zmysle článku 4 ods. 1 a 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

70

Najskôr treba pripomenúť, že „osobný údaj“ v zmysle článku 4 bodu 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov predstavuje „akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby“, pričom podľa judikatúry sa táto definícia uplatňuje vtedy, ak predmetné informácie z dôvodu svojho obsahu, účelu alebo účinku súvisia s určitou osobou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Nowak, C‑434/16, EU:C:2017:994, bod 35). Okrem toho sa podľa článku 4 ods. 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov pojem „spracúvanie“ definuje ako „operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov… bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami“, ako napríklad „prehliadanie“, „využívanie“, „poskytovanie prenosom“, „šírenie“ alebo „poskytovanie iným spôsobom“. Tieto definície odrážajú cieľ normotvorcu Únie priznať týmto dvom pojmom široký význam [pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. decembra 2017, Nowak, C‑434/16, EU:C:2017:994, bod 34, a z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracúvanie osobných údajov na daňové účely), C‑175/20, EU:C:2022:124, bod 35].

71

V tejto súvislosti na jednej strane skutočnosť, že žalovaný v civilnom súdnom konaní vo svojich písomných podaniach alebo na pojednávaní, hoci aj stručne, informuje príslušný súd o otvorení spisov týkajúcich sa fyzickej osoby, ktorá iniciovala toto konanie, najmä na účely „vyšetrovania“ trestného činu alebo „odhaľovania“ v trestných veciach, znamená, že tento žalovaný „prehľadal“, „využil“ a „preniesol“ alebo „poskytol“„osobné údaje“ v zmysle článku 4 bodov 1 a 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Tieto informácie sú tak svojím obsahom, ako aj svojím účelom a účinkom spojené s konkrétnou osobou, ktorú možno identifikovať podľa účastníka konania, ktorý ich poskytol, ako aj podľa súdu, ktorému boli poskytnuté.

72

Na druhej strane skutočnosť, že ten istý žalovaný predloží na žiadosť príslušného súdu spisy súvisiace s konaniami týkajúcimi sa uvedenej fyzickej osoby, znamená prinajmenšom „využitie“ a „poskytovanie prenosom“„osobných údajov“ v zmysle článku 4 bodov 1 a 2 všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

73

V druhom rade treba pripomenúť, že článok 2 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov vymedzuje vecnú pôsobnosť nariadenia široko [rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 61], ktorá zahŕňa akékoľvek „spracovanie osobných údajov vcelku alebo čiastočných údajov, automatickými prostriedkami, a na spracovanie osobných údajov inými, ako automatickými prostriedkami, ktoré tvoria časť registračného systému alebo určených pre to, aby tvorili časť registračného systému“. Dôsledkom tejto širokej definície je, že výnimky z uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov, vymenované v článku 2 ods. 2, sa musia vykladať reštriktívne. Tak je to najmä v prípade výnimky stanovenej v odseku 2 písm. d) tohto článku, ktorá sa týka spracúvania osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania a vyšetrovania trestných činov, odhaľovania a stíhania alebo výkonu trestných sankcií [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracúvanie osobných údajov na daňové účely), C‑175/20, EU:C:2022:124, body 40 a 41, ako aj citovanú judikatúru].

74

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že ako vyplýva z odôvodnenia 19 tohto nariadenia, táto výnimka je odôvodnená okolnosťou, že spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely uvedené v článku 2 ods. 2 písm. d) všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa riadi osobitným aktom Únie, konkrétne smernicou 2016/680, ktorá bola prijatá v rovnaký deň ako všeobecné nariadenie o ochrane údajov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracúvanie osobných údajov na daňové účely), C‑175/20, EU:C:2022:124, bod 42 a citovanú judikatúru].

75

Ako vyplýva z odôvodnenia 12 smernice 2016/680, normotvorca Únie v článku 9 tejto smernice stanovil pravidlá spracúvania osobných údajov na účely, ktoré sú iné než tie uvedené v článku 1 ods. 1 uvedenej smernice, na ktoré boli tieto údaje získané.

76

V tejto súvislosti sa v článku 9 ods. 1 smernice 2016/680 na jednej strane stanovuje, že takéto spracúvanie osobných údajov sa v zásade nesmie vykonávať, pokiaľ nie je prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu, a na druhej strane, že na takéto spracúvanie sa uplatňuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov, pokiaľ sa nevykonáva v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie. Okrem toho podľa článku 9 ods. 2 tejto smernice, pokiaľ sa spracúvanie vykonáva v rámci takejto činnosti, všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa uplatňuje na spracúvanie vykonávané príslušnými orgánmi pri plnení iných úloh než tých, ktoré sa vykonávajú na účely uvedené v článku 1 ods. 1 uvedenej smernice.

77

V prípadoch uvedených v bodoch 71 a 72 tohto rozsudku však získavanie a spracúvanie osobných údajov prokuratúrou členského štátu na účely „predchádzania“, „vyšetrovania“, „odhaľovania“ trestných činov alebo „stíhania“ v danej oblasti určite predstavujú spracúvanie osobných údajov na účely uvedené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680 v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 tejto smernice.

78

No aj v prípade, že podanie žaloby o určenie zodpovednosti štátu vyplýva z údajného pochybenia prokuratúry v priebehu trestného konania, akým je, ako je to v prejednávanej veci, údajné porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote, obrana štátu v takomto konaní nie je určená na zabezpečenie úloh, ktoré ako také prináležia tejto prokuratúre na účely stanovené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680.

79

Okrem toho vzhľadom na zásadu reštriktívneho výkladu výnimiek z uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov nemožno toto spracúvanie osobných údajov považovať za vykonávané „v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov a článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2016/680. V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že jediným účelom tohto výrazu je vylúčiť z pôsobnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov spracúvanie osobných údajov, ktoré vykonávajú štátne orgány v rámci činnosti zameranej na ochranu národnej bezpečnosti alebo činnosti, ktorú možno zaradiť do rovnakej kategórie. Účasť orgánu verejnej moci na civilnom súdnom konaní ako žalovaného v rámci žaloby o určenie zodpovednosti štátu však nemá za cieľ chrániť národnú bezpečnosť ani nemôže byť zaradená do tej istej kategórie činnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19, EU:C:2021:504, body 66 až 68 a citovanú judikatúru].

80

V treťom rade treba uviesť, že na účely uplatnenia všeobecného nariadenia o ochrane údajov na spracúvanie údajov uvedených v bodoch 71 a 72 tohto rozsudku sa prokuratúra musí považovať za „prevádzkovateľa“ nielen v zmysle článku 4 ods. 7 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ale aj v zmysle článku 3 ods. 8 smernice 2016/680, keďže „sam[a] alebo spoločne s inými“„určí účely a prostriedky“ takýchto spracúvaní v zmysle tohto posledného ustanovenia. Práve tento orgán ako účastník konania totiž informuje príslušný súd o existencii otvorených spisov v trestných veciach týkajúcich sa druhého účastníka a tieto spisy mu poskytne. Jeho postavenie „prevádzkovateľa“ vzhľadom na široké vymedzenie tohto pojmu, ktorého cieľom je zabezpečiť účinnú a úplnú ochranu dotknutých osôb, je nezávislé od miery jeho zapojenia a úrovne zodpovednosti, ktoré sa môžu líšiť od zodpovednosti príslušného súdu, ktorému prislúcha povoliť, či dokonca nariadiť takéto spracúvanie (pozri analogicky rozsudok z 29. júla 2019, Fashion ID, C‑40/17, EU:C:2019:629, body 66 až 70).

81

Bez ohľadu na to, či spracúvanie údajov uvedené v bode 80 tohto rozsudku patrí do pôsobnosti článku 9 ods. 1 alebo 2 smernice 2016/680, zo znenia týchto odsekov a spôsobu ich prepojenia vyplýva, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa uplatňuje na každé spracúvanie osobných údajov získaných na iné účely, ako sú účely stanovené v článku 1 ods. 1 tejto smernice, pokiaľ dané spracúvanie nepodlieha právu Únie, vrátane prípadov, keď je „prevádzkovateľ“ v zmysle článku 3 ods. 8 uvedenej smernice „príslušným orgánom“ v zmysle jej článku 3 ods. 7 písm. a) a vykonáva spracúvanie osobných údajov v rámci iných úloh, ako sú úlohy vykonávané na účely stanovené v článku 1 ods. 1 tej istej smernice.

82

Vzhľadom na uvedené je potrebné považovať všeobecné nariadenie o ochrane údajov za uplatniteľné na spracúvanie osobných údajov prokuratúrou členského štátu na účely výkonu jej práva na obranu v rámci žaloby o určenie zodpovednosti štátu, ak na jednej strane informuje príslušný súd o existencii spisov otvorených na účely stanovené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, ktoré sa týkajú fyzickej osoby ako strany tejto žaloby, pričom tieto boli otvorené na účely stanovené v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, a na druhej strane odovzdá tieto spisy tomuto súdu.

83

Treba pripomenúť, že článok 6 všeobecného nariadenia o ochrane údajov taxatívne vymenúva prípady, v ktorých možno spracúvanie osobných údajov považovať za zákonné [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 99].

84

Spomedzi týchto prípadov článok 6 ods. 1 prvý pododsek písm. e) všeobecného nariadenia o ochrane údajov stanovuje spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi a článok 6 ods. 1 prvý pododsek písm. f) tohto nariadenia uvádza spracúvanie nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana, s výnimkou prípadov, keď nad takýmito záujmami prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré si vyžadujú ochranu osobných údajov. Podľa článku 6 ods. 1 druhého pododseku uvedeného nariadenia sa jeho článok 6 ods. 1 prvý pododsek písm. f) nevzťahuje na spracúvanie vykonávané orgánmi verejnej moci pri výkone ich úloh.

85

Treba poznamenať, že ako Európska komisia správne uviedla vo svojich písomných pripomienkach, zo znenia článku 6 ods. 1 druhého pododseku všeobecného nariadenia o ochrane údajov vyplýva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré vykonáva orgán verejnej moci pri výkone svojich úloh, nemôže patriť do pôsobnosti článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. f) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktorý sa týka spracúvania osobných údajov potrebného na účely oprávnených záujmov prevádzkovateľa. Ako vyplýva z odôvodnenia 47 všeobecného nariadenia o ochrane údajov a ako uviedla Komisia, toto posledné uvedené ustanovenie sa nemôže uplatniť na takéto spracúvanie údajov, keďže právny základ pre takéto spracúvanie musí poskytnúť normotvorca. Z toho vyplýva, že ak je spracúvanie orgánom verejnej moci nevyhnutné na výkon úlohy vo verejnom záujme, a teda patrí medzi úlohy uvedené v článku 6 ods. 1 druhom pododseku tohto nariadenia, uplatňovanie článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. e) všeobecného nariadenia o ochrane údajov a jeho článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. f) sa navzájom vylučuje.

86

Pred posúdením otázky uplatňovania článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. f) všeobecného nariadenia o ochrane údajov je preto potrebné určiť, či spracúvanie osobných údajov, pôvodne získaných na jeden alebo viacero účelov uvedených v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, prokuratúrou členského štátu na účely zabezpečenia obrany štátu alebo verejného orgánu v rámci žaloby o určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom alebo verejným orgánom pri výkone jeho úloh, je nevyhnutný na splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej štátu alebo verejnému orgánu v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. e) tohto nariadenia.

87

Ako uviedol generálny advokát v bodoch 94 a 100 svojich návrhov, ak je prokuratúra zodpovedná za obhajobu právnych a majetkových záujmov štátu v rámci žaloby o určenie zodpovednosti, ktorá napáda konanie alebo postup tohto orgánu verejnej moci v rámci verejných úloh, ktorými je poverený v trestných veciach, môže obrana týchto záujmov predstavovať podľa vnútroštátneho práva úlohu vo verejnom záujme v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. e) uvedeného nariadenia.

88

Na jednej strane uvedený orgán verejnej moci výkonom procesných práv, ktoré mu boli priznané ako žalovanému, zabezpečuje právnu istotu vykonaných aktov a rozhodnutí prijatých vo verejnom záujme, ktoré žalobca napadol. Jeho stanovisko k žalobným dôvodom a tvrdeniam, ktoré uvádza, môže v príslušných prípadoch zabrániť riziku, že by mohli ohroziť účinné uplatňovanie pravidiel, ktoré mu prislúchajú v rámci úloh, ktorých nesprávne plnenie sa mu pripisuje.

89

Na druhej strane ten istý orgán verejnej moci svojimi žalobnými dôvodmi a tvrdeniami na obranu môže v takom prípade poukázať na prípadnú neopodstatnenosť alebo nadmernú povahu nárokov žalobcu na náhradu škody, najmä s cieľom zabrániť tomu, aby výkon úloh vo verejnom záujme, ktorý je spochybňovaný v rámci žaloby o určenie zodpovednosti, bol sťažený možnosťou žalôb o náhradu škody, ak by tieto úlohy mohli poškodiť záujmy jednotlivcov.

90

V tejto súvislosti je irelevantná skutočnosť, že v rámci žaloby o určenie zodpovednosti štátu prokuratúra koná ako žalovaný v rovnakom postavení ako ostatní účastníci konania a nevykonáva výsady verejnej moci, ako je to v prípade výkonu jej úloh v trestnej oblasti.

91

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj z údajov, ktoré bulharská vláda poskytla v odpovedi na otázky Súdneho dvora, vyplýva, že žaloba o určenie zodpovednosti, ktorá je sčasti dôvodom sporu vo veci samej, sa zakladá na zákone o zodpovednosti štátu a obcí za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uvedenom v bode 26 tohto rozsudku, ktorý zavádza systém zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením práva na prerokovanie a rozhodnutie veci v primeranej lehote, a že podľa článku 7 tohto zákona je účastníkom konania orgán, ktorého protiprávnym konaním, činnosťou alebo opomenutím bola spôsobená škoda a ktorý ako taký nahrádza v procesnej rovine štát.

92

Úloha orgánu, ktorý údajnú škodu spôsobil, sa teda v rámci takejto žaloby o určenie zodpovednosti líši od úlohy žalovaného v rámci regresnej žaloby štátu proti verejnému činiteľovi, ktorého osobná zodpovednosť sa uplatňuje z dôvodu porušení, ktorých sa dopustil pri výkone svojich povinností, keďže v druhom prípade je táto úloha zameraná na ochranu súkromných záujmov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393, bod 225).

93

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je preto potrebné dospieť k záveru, že spracúvanie osobných údajov, ktoré prokuratúra pôvodne získala a spracúvala na jeden alebo viacero účelov uvedených v článku 1 ods. 1 smernice 2016/680, na účely zabezpečenia obrany štátu, v rámci žaloby o určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú zavinením tejto prokuratúry pri výkone jej funkcie, v zásade nepatrí do pôsobnosti článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. f) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ale skôr do pôsobnosti článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. e) všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

94

Okrem toho nemožno vylúčiť, že ak prokuratúra členského štátu na účely obrany štátu v rámci žaloby o určenie zodpovednosti poskytne osobné údaje príslušnému súdu na jeho žiadosť, takéto poskytnutie môže tiež spadať do pôsobnosti článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. c) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ak je podľa platného vnútroštátneho práva uvedená prokuratúra povinná konať na základe takejto žiadosti.

95

Za týchto okolností na účely určenia, či sa na spracúvanie osobných údajov, o aké ide vo veci samej, vzťahujú ustanovenia článku 6 ods. 1 prvého pododseku všeobecného nariadenia o ochrane údajov, prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či vnútroštátne právo v súlade s článkom 6 ods. 3 tohto nariadenia vymedzuje jednak základ takéhoto spracúvania a jednak jeho účely, alebo pokiaľ ide o tento článok 6 ods. 1 prvý pododsek písm. e), že uvedené spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy prokuratúry vo verejnom záujme.

96

Okrem toho prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či zverejnenie informácií týkajúcich sa autora žaloby o určenie zodpovednosti, ktoré sú obsiahnuté v spisoch otvorených v iných veciach, ako je vec, ktorá je predmetom tejto žaloby, zo strany prokuratúry, spĺňa ostatné požiadavky stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, a najmä zásadu „minimalizácie údajov“ uvedenú v článku 5 ods. 1 písm. c) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, podľa ktorej musia byť osobné údaje primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú a ktorá formuje zásadu proporcionality [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2021, Latvijas Republikas Saeima (Pokutové body), C‑439/19, EU:C:2021:504, bod 98]. Okrem toho mu prináleží overiť, či sa toto spracúvanie osobných údajov vykonáva v súlade s primeranými zárukami, najmä s možnosťou účinne sa vyjadriť k informáciám a dôkazom, ktoré v tejto súvislosti poskytla prokuratúra, ale aj v súlade s článkom 21 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov vzniesť námietku proti oznámeniu týchto informácií a dôkazov príslušnému súdu, s výhradou obmedzení tohto práva na vznesenie námietky stanovených vnútroštátnym právom v súlade s článkom 23 ods. 1 tohto nariadenia.

97

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na druhú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že:

98

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: