1.

Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek [ZEÚ] v spojení s článkom 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, že

môže predĺženie funkčného obdobia orgánu, ktorý môže ukladať disciplinárne sankcie sudcom a ktorý má právomoci zhromažďovať údaje, pokiaľ ide o ich majetok, po skončení funkčného obdobia stanoveného v ústave na čas neurčitý, predstavovať samo osebe alebo za určitých podmienok porušenie povinnosti členských štátov zabezpečiť účinné prostriedky nápravy umožňujúce nezávislé súdne preskúmanie? Keď je také predĺženie funkčného obdobia prípustné, tak za akých podmienok?

2.

Má sa článok 2 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679 (1)… (všeobecné nariadenie o ochrane údajov; ďalej len „nariadenie GDPR“) vykladať tak, že

pri zverejnení bankového tajomstva na účely preskúmania majetku sudcov a prokurátorov, ktorý bude následne zverejnený, ide o činnosť, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie? Bude odpoveď iná, keď táto činnosť zahŕňa aj zverejňovanie údajov rodinných príslušníkoch sudcov a prokurátorov, ktorí sami nie sú sudcami a prokurátormi?

3.

Má sa – ak bude odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku znieť tak, že sa uplatní právo Únie – článok 4 bod 7 nariadenia GDPR vykladať tak, že

súdny orgán, ktorý umožní inému orgánu štátnej moci prístup k údajom o stave na účtoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov, rozhoduje o účele alebo prostriedkoch spracúvania osobných údajov, a preto je „prevádzkovateľom“ pre spracovanie osobných údajov?

4.

Má sa – ak bude odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku znieť tak, že sa uplatní právo Únie, a na tretiu prejudiciálnu otázku sa odpovie záporne – článok 51 nariadenia GDPR vykladať tak, že

súdny orgán, ktorý umožní inému orgánu štátnej moci prístup k údajom o stave na účtoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov, je zodpovedný za monitorovanie [uplatňovania] tohto nariadenia, a preto ho vo vzťahu k týmto údajom treba kvalifikovať ako „dozorný orgán“?

5.

Má sa – ak bude odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku znieť tak, že sa uplatní právo Únie, a na tretiu alebo štvrtú prejudiciálnu otázku sa odpovie kladne – článok 32 ods. 1 písm. b) nariadenia GDPR, resp. článok 57 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia vykladať tak, že,

súdny orgán, ktorý umožní inému orgánu štátnej moci prístup k údajom o stave na účtoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov, je povinný v prípade existencie informácií o porušení ochrany osobných údajov, ku ktorému došlo v minulosti zo strany orgánu, ktorému sa má udeliť prístup, získať informácie o opatreniach, ktoré boli prijaté na ochranu údajov, a pri svojom rozhodovaní o povolení prístupu zohľadniť primeranosť týchto opatrení?

6.

Má sa – ak bude odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku znieť tak, že sa uplatní právo Únie, a bez ohľadu na odpovede na tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku – článok 79 ods. 1 nariadenia GDPR v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, že

keď sa vo vnútroštátnom práve členského štátu stanovuje, že určité kategórie údajov môžu byť zverejnené iba s povolením súdu, tak príslušný súd musí osobám, údaje ktorých sa zverejnia, ex offo priznať právnu ochranu, tak, že orgánu, ktorý požiadal o prístup k údajom a o ktorom je známe, že sa v minulosti dopustil porušení ochrany osobných údajov, uloží povinnosť, aby poskytol informácie o opatreniach, ktoré boli prijaté podľa článku 33 ods. 3 písm. d) nariadenia GDPR a o ich účinnom uplatnení?