19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/1

1.1.

Výbor môže iniciatívy Komisie výslovne podporovať, len pokiaľ Komisia zohľadní nielen problémy na strane dopytu, ale sa bude usilovať aj, a predovšetkým, o optimalizáciu ponuky odstránením súčasných nedostatkov a znížením byrokratickej záťaže.

1.2.

Výbor je pevne presvedčený, že podpora opatrení na miestnej a regionálnej úrovni a možnosť ich prepojenia pri dosahovaní cieľov Lisabonskej stratégie sú dôležitým predpokladom pre realizáciu spoločného úsilia v oblasti VaV, ktoré úspešne prispeje k vytváraniu a rozvoju inovatívnych podnikov v celej Únii a najmä pomôže zapojiť hospodárskych a sociálnych aktérov na mieste do uskutočňovania spoločných cieľov vzhľadom na zvýšenie počtu a kvality pracovných miest v rámci trvalo udržateľného rozvoja a celosvetovej hospodárskej súťaže.

1.3.

Výbor vyzdvihuje význam „vedomostného trojuholníka“, ktorý sa skladá z výskumu, vzdelávania a inovácií a ktorý pri podpore rastu a zamestnanosti zohráva hlavnú úlohu. Preto je potrebné urýchliť reformy, snažiť sa o dosiahnutie špičkovej úrovne vo vysokoškolskom vzdelávaní a v partnerstve medzi univerzitami, výskumnými zariadeniami a podnikmi, a zabezpečiť, že všetky oblasti vzdelávania a odbornej prípravy budú v plnom rozsahu plniť svoju úlohu pri podpore kreativity a inovácií, najmä na regionálnej a miestnej úrovni. To platí predovšetkým pre „euroregióny“, kde je vzájomná spolupráca medzi susednými regiónmi a partnermi zapojenými do sietí rozšírená na oblasti, ktoré presahujú hranice jednotlivých krajín.

1.4.

Výbor sa domnieva, že k otázke konkurencieschopnosti a vývoja európskych regiónov po hospodárskej a sociálnej stránke, ako i po stránke zamestnanosti, je potrebné pristupovať v každom smere proaktívnejšie a koordinovanejšie než doteraz, aby sa podarilo dosiahnuť optimalizáciu konkrétnych výsledkov pri realizácii Lisabonskej stratégie.

1.5.

Výbor v plnom rozsahu súhlasí s „diagnózou“ Komisie, pokiaľ ide o nedostatky pri spoločnom a koordinovanom využívaní nástrojov Spoločenstva, s poľutovaním však konštatuje, že aj po desiatich rokoch sa k tejto centrálnej otázke pristupuje ešte stále spôsobom, ktorý nie je schopný preniknúť k jadru problému, a že by boli potrebné nové schopnosti „simultaneous engineering“ (1) medzi rôznymi druhmi opatrení Spoločenstva a opatrení na celoeurópskej úrovni.

1.6.

Výbor síce považuje za potrebné, avšak nie za dostatočné, konať len na strane dopytu. Okrem poznámky, že by sa ťažisko malo presunúť viac na regióny, je podľa neho potrebné zrealizovať aj nasledujúce body:

1.7.

Na strane ponuky sú podľa názoru výboru potrebné zásadné opatrenia na zabezpečenie zosúladených rámcových podmienok a bezproblémového prístupu ku všetkým nástrojom, ktoré sú k dispozícii pre rozvoj konkurencieschopnosti európskych regiónov. Je však potrebné vyriešiť právne problémy týkajúce sa rozdielnych období, v ktorých je možné uplatniť si nárok na finančnú pomoc a čerpať tieto prostriedky.

1.8.

Výbor preto považuje za nevyhnutné vytvoriť praktické európske usmernenie, ktoré by obsahovalo synoptický prehľad:

1.9.

Výbor zastáva názor, že presné a prispôsobené opatrenia Spoločenstva nie je možné ďalej odkladať, aby sa podarilo zabezpečiť nové schopnosti tzv. „simultaneous engineering“ (koordinovaného priebehu) medzi rôznymi druhmi opatrení a optimálne zlučovať zdroje v príslušných regiónoch.

1.10.

Podľa názoru výboru (2) je preto prvoradou úlohou vyriešiť problémy spôsobené tým, že do procesu je zapojených príliš veľa úrovní riadenia a roztrieštením intervencií, a tým opäť podnietiť konkurencieschopnosť európskych regiónov, na čo už poukázal vo svojich predchádzajúcich stanoviskách. Navrhuje preto vytvoriť novú iniciatívu – JASMINE (Joint Assistance Supporting Multiprojects for Innovation Networking in Europe) – na vyplnenie inštitucionálnych medzier na strane dopytu a ponuky a výrazné zníženie administratívnej záťaže.

1.11.

JASMINE by mala byť zameraná na lepšie pochopenie a väčšie zosúladenie správanie rôznych aktérov, ktorí sú zapojení do spoločného rozhodovacieho procesu v rámci jednotného a koherentného regionálneho plánovania.

2.1.

Regióny Európy zamerané na vedomosti sú vystavené pôsobeniu početných faktorov zmeny, ktoré pre ne predstavujú určitú výzvu ale zároveň aj príležitosť, a ktoré ovplyvňujú ich schopnosť dosahovať ciele obnovenej Lisabonskej stratégie.

2.2.

Tieto faktory zmien sa dajú rozdeliť na:

—   exogénne (vonkajšie) faktory: rozširovanie procesu globalizácie, vznik kontinentálnych oblastí s vysokou dynamikou rastu, výrazný nárast cien energie a surovín, nepredvídaný vedecký a technologický vývoj, internacionalizácia inovácií, problémy súvisiace s klimatickými zmenami, často neriadený migračný tlak, alebo migračný tlak, ktorý nie je možné riadiť;

—   endogénne (vnútorné) faktory: starnutie populácie; ochrana životného prostredia a snaha o udržanie kvality života, zastarávanie výrobných zariadení a ponuky služieb, modernizácia verejného sektora, čoraz častejšie vzájomné ovplyvňovanie sa nových poznatkov a dostupných ľudských zdrojov, schopnosť rozvoja pokiaľ ide o kultúru a kreativitu, vytváranie územnej, hmotnej a nehmotnej infraštruktúry.

2.3.

Výbor sa k týmto otázkam už viackrát vyjadril, a to tak k vývoju Lisabonskej stratégie všeobecne a k politike Spoločenstva v oblasti výskumu a inovácií, životného prostredia a odbornej prípravy a vzdelávania, ako aj k jednotlivým konkrétnym oblastiam.

2.4.

Výbor poukázal najmä na skutočnosť, že všetky oblasti Európskej únie musia mať k dispozícii prostriedky na to, aby sa mohli prispôsobiť prechodu na hospodárstvo založené na vedomostiach, a tým prispeli k tomu, aby všetky regióny mohli splniť ciele z Lisabonu (3).

2.5.

Okrem toho výbor vyzdvihol aj skutočnosť, že „nová konfigurácia konkurenčných modelov na globálnom trhu prináša hlavné zmeny. Nové integrované platformy a siete musia riešiť témy súvisiace s výskumom a inováciami, (…) propagáciou a marketingom, financiami a úvermi, logistikou a trhom a riadením služieb pre zákazníkov“ (4).

2.6.

Výbor zdôrazňuje svoje presvedčenie, že na to, aby bolo možné podnecovať vytváranie inovatívnych podnikov na celom území EÚ je potrebné podporovať opatrenia na miestnej úrovni a schopnosť prepojiť tieto opatrenia s cieľom realizovať Lisabonskú stratégiu. To by malo platiť predovšetkým pre tie regióny – „euroregióny“ – a aktivity, kde vzájomná spolupráca medzi susednými regiónmi a partnermi zapojenými do sietí presahujú hranice jednotlivých krajín.

2.7.

Výbor vo svojom stanovisku k zelenej knihe o nových perspektívach Európskeho výskumného priestoru odporúčal „doplniť Európsky výskumný priestor o Európsky priestor vedomostí s cieľom vytvoriť európsku spoločnosť založenú na vedomostiach“, pričom poukázal aj na to, že „na vybudovanie účinných štruktúr riadenia a poradenstva, ako aj na vytvorenie dobre fungujúcej pracovnej organizácie je (…) potrebná koordinácia zo strany Komisie“ (5).

2.8.

Výbor vyzdvihol aj význam „vedomostného trojuholníka“, ktorý sa skladá z výskumu, vzdelávania a inovácií a ktorý pri podpore rastu a zamestnanosti zohráva hlavnú úlohu. Preto je potrebné urýchliť reformy, snažiť sa o dosiahnutie špičkovej úrovne vo vysokoškolskom vzdelávaní a v partnerstve medzi univerzitami, výskumnými zariadeniami a podnikmi, a zabezpečiť, že všetky oblasti vzdelávania a odbornej prípravy budú v plnom rozsahu plniť svoju úlohu pri podpore kreativity a inovácií, najmä na regionálnej a miestnej úrovni.

2.9.

Výbor sa domnieva, že k otázke konkurencieschopnosti a vývoja európskych regiónov po hospodárskej a sociálnej stránke, ako i po stránke zamestnanosti, je potrebné pristupovať v každom smere proaktívnejšie a koordinovanejšie. Hlavná ťarcha zodpovednosti leží na bedrách Európskej komisie, ktorá musí nájsť spôsob ako prekonať obmedzenia v oblasti právnych predpisov, aby tak pomocou rôznych nástrojov rozpočtu Spoločenstva bolo možné dosahovať pri plnení lisabonských cieľov lepšie konkrétne výsledky, a tým splniť aj očakávania daňových poplatníkov. Je to dôležité aj vzhľadom na účinný prístup všetkých, vzhľadom na koordináciu, posilnenie súčinnosti a synchronizáciu opatrení, ktoré sa dajú využiť na úrovni Spoločenstva aj na celoeurópskej úrovni, aby sa podarilo dosiahnuť kritickú masu potrebnú na vyvolanie znásobovacieho efektu.

2.10.

V súlade s integrovanými usmerneniami pre rast a zamestnanosť prepracovanej lisabonskej agendy boli pre kohéznu politiku stanovené tri strategické priority (6):

2.11.

Na strane ponuky bránia vytvoreniu pákového efektu a koordinovanému využívaniu finančných nástrojov k dispozícii na dosiahnutie týchto cieľov tieto osobité vlastnosti nástrojov:

2.12.

Na strane dopytu sa v regiónoch dajú pozorovať tieto nedostatky:

2.13.

Na odstránenie týchto nedostatkov musí byť pre všetky programy Spoločenstva už od začiatku k dispozícii technická podpora a koordinácia.

2.14.

Chvályhodné úsilie o súčinnosť, ktoré je možné vidieť v začiatkoch rôznych štrukturálnych programov a opatrení na obdobie 2007 – 2013, sa zdá byť nutnou avšak nie postačujúcou podmienkou na dosiahnutie optimálnych konkrétnych výsledkov.

2.15.

Výbor uvítal iniciatívy Komisie ako napríklad iniciatívu JEREMIE a navrhol vytvoriť kontaktné miesto pre túto iniciatívu (Focal point Jeremie), ktoré by bolo informačným a koordinačným miestom pre rôzne opatrenia. Zároveň poukázal na skutočnosť, že chýba „vhodná koncepcia pre koordináciu a účinné uplatňovanie početných existujúcich nástrojov financovania“ (8).

2.16.

Výbor v plnej miere podporuje vyhlásenie členky Komisie pani Danuty Hübner týkajúce sa iniciatív JAPSERS, JEREMIE a JESSICA (9), že tieto iniciatívy vyvolali v členských krajinách a regiónoch, ako aj medzi sociálnymi partnermi vo všetkých regiónoch EÚ novú dynamiku a očakávania oblasti investícií, rastu a vytvárania pracovných miest.

2.17.

Usmernenia, ktoré v roku 2007 uverejnil Výbor pre vedecký a technický výskum EÚ (CREST) (10) sú dôležitým orientačným bodom, hoci sa obmedzujú na vzájomné pôsobenie rámcového programu pre výskum, rozvoj a demonštračné činnosti a nových štrukturálnych fondov.

3.1.

Návrh Komisie vyzdvihuje potenciálne efekty súčinnosti pri koncepčnom zostavovaní finančných nástrojov pre európsky výskum, inovácie a kohéznu politiku, ktoré sú k dispozícii aktérom, ktorí majú záujem zvýšiť konkurencieschopnosť európskych regiónov v súlade s ich absorpčnou kapacitou.

3.2.

Medzi najdôležitejšími nástrojmi sa okrem nových usmernení pre štrukturálne fondy a kohézny fond spomínajú 7. rámcový program pre výskum, ako aj nový rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP).

3.3.

Komisia uvádza, že na koordináciu využila rôzne poradné skupiny, ktoré vypracovali tieto odporúčania:

3.4.

Komisia vyzýva členské štáty, aby dotiahli podrobnosti koordinovanej prípravy a využívania nástrojov Spoločenstva a vytvorili systémy, ktoré by umožnili informovať príslušných aktérov o možnostiach, ktoré ponúkajú nástroje Spoločenstva. Zaviazala sa do konca roku 2007 uverejniť praktickú príručku o možnostiach financovania výskumných zariadení a podnikov, ktorá by obsahovala postupy uplatňované na celoštátnej a regionálnej úrovni, aby tak uľahčila koordinované využívanie týchto možností financovania.

4.1.

Výbor v plnom rozsahu súhlasí s „diagnózou“ Komisie, pokiaľ ide o nedostatky pri spoločnom a koordinovanom využívaní ňou spomínaných nástrojov Spoločenstva, avšak pokiaľ ide o „terapiu“, je iného názoru. Nazdáva sa, že opatrenia navrhované na riešenie tohto problému nie sú vhodné na dosiahnutie cieľov politiky Spoločenstva, najmä v oblasti výskumu, inovácií a vzdelávania.

4.2.

Výbor súhlasí s Komisiou (11) v tom, že „obnovené partnerstvo pre rast a zamestnanosť sa sústredí hlavne na podporu hospodárstva založeného na vedomostiach, a to najmä prostredníctvom výskumu, technologického vývoja a inovácie“. Zastáva však názor, že toto partnerstvo musí byť založené na spoločnej zodpovednosti všetkých zúčastnených strán, okrem vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovne predovšetkým aj na úrovni Spoločenstva.

4.3.

Výbor sa domnieva, že je potrebné ísť za hranicu vypracovania územnej stratégie pre výskum, technologický rozvoj a inovácie, pričom je potrebné vo väčšej miere využiť tieto prostriedky:

4.4.

Výbor sa domnieva, že na strane ponuky je potrebné prijať zásadné opatrenia, ktoré by zaručili bezproblémový prístup ku všetkým nástrojom, ktoré sú k dispozícii na podporu konkurencieschopnosti európskych regiónov v súlade s cieľmi „sociálne zodpovedného rozvoja príslušnej oblasti“ a so zapojením sociálnych partnerov, obchodných komôr, vedeckej obce a organizovanej občianskej spoločnosti. Pritom je však potrebné zohľadniť aj stratégiu trvalo udržateľnej európskej priemyselnej politiky (13), ako aj stratégiu trvalo udržateľnej výroby a spotreby.

4.5.

Okrem toho sa výbor domnieva, že zoznam nástrojov, ktoré prispievajú prostredníctvom výskumu a inovácií k posilneniu rastu a zvýšeniu počtu a kvality pracovných miest a konkurencieschopnosti európskych regiónov je z hľadiska nástrojov, ktoré sú k dispozícii na úrovni Spoločenstva neúplný a nedostatočný, pokiaľ ide o možnosti a potrebu koordinácie využiteľných medzinárodných a celoeurópskych nástrojov.

4.6.

V oznámení sa napríklad vôbec neuvádzajú nasledujúce možnosti intervencie, alebo sa spomínajú len okrajovo (14):

4.7.

Okrem toho nie sú spomenuté ani celoeurópske programy, ktoré nefinancuje Spoločenstvo, ktoré však tiež vplývajú na technologický rozvoj na území EÚ, ako napríklad:

4.8.

Okrem toho sa výbor domnieva, že je potrebné upresniť vymenované ťažkosti a prekážky pre spoločné a koordinované využívanie nástrojov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni (19), a to aj prostredníctvom jednotlivých hospodárskych aktérov – v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 (článok 54 ods. 5), a to nielen vzhľadom na rôzne právne základy, zameranie na konkrétne tematické či geografické oblasti a vykonávacie predpisy, ale aj pokiaľ ide o podstatné rozdiely, sčasti aj výlučnej povahy, napr.:

4.9.

Výbor preto považuje za nevyhnutné vytvoriť praktické európske usmernenie, ktoré by obsahovalo synoptický prehľad dostupných nástrojov Spoločenstva a celoeurópskych nástrojov, ktoré by mohli byť doplnené o rôzne kritériá hodnotenia a údaje o vzájomnej kompatibilite rôznych nástrojov resp. o ich vzájomnom dopĺňaní sa.

4.10.

Výbor zdôrazňuje, ako to už spomínal niekoľkokrát predtým, že vzťah medzi štrukturálnou politikou Spoločenstva a politikou výskumu a inovácií v EÚ musí byť spoločne koordinovaný, a vyzdvihuje skutočnosť, že úzka koordinácia medzi týmito oblasťami politiky je nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie optimálnej úrovne funkčnej súčinnosti a vyhovenie potrebám občanov, podnikov a spoločnosti, pričom celkovým cieľom je zo strednodobého hľadiska trvalý a harmonický rast, v súlade s integrovaným prístupom riešenia problémov v oblasti výskumu, technologického vývoja a demonštračných činností a rozvojom nemateriálnych investícií, ktoré sú jedným z kľúčových faktorov (20).

4.11.

Vzhľadom na množstvo opatrení Spoločenstva, ktoré spoločne s kohéznou politikou a výskumnou politikou prispievajú k zlepšeniu konkurencieschopnosti európskych regiónov, poukazuje výbor na nutnosť integrovaného a koordinovaného prístupu. To si vyžaduje najmä:

4.12.

V tejto súvislosti výbor už v minulosti poukázal na tieto body (23):

4.12.1.

Výbor okrem toho odporúčal integráciu vzdelávacích programov Spoločenstva.

4.13.

Výbor s poľutovaním konštatuje, že aj po desiatich rokoch sa k tejto centrálnej otázke pristupuje ešte stále spôsobom, ktorý nie je schopný nepreniknúť k jadru problému. To by si vyžadovalo konať na úrovni Spoločenstva tak, aby boli zabezpečené nové schopnosti tzv. „simultaneous engineering“ (koordinovaného priebehu) medzi rôznymi druhmi opatrení (technológia, demonštračné činnosti, inovácia, šírenie, vzdelávanie, financovanie a pod.), teda schopnosti, ktoré by mali pozitívne vplývať na zamestnanosť a výrobnú činnosť v jednotlivých regiónoch (24).

4.14.

Výbor zastáva názor, že presné a prispôsobené opatrenia Spoločenstva nie je možné ďalej odkladať, keďže by inak európskym regiónom hrozilo nebezpečenstvo strát v oblasti konkurencieschopnosti a zamestnanosti.

5.1.

Výbor dôrazne požaduje, aby bola iniciatíva JASMINE dobrovoľným nástrojom na zjednodušenie a odstránenie byrokratických a procedurálnych a koncepčných prekážok kombinovaného využívania celoeurópskych programov, programov Spoločenstva a národných a regionálnych programov v súlade s cieľom urýchlene rozvíjať Európsky výskumný priestor (EVP).

5.2.

V súčasnosti je podľa názoru výboru prvoradou úlohou vyriešiť problémy spôsobené tým, že je do procesu zapojených príliš veľa úrovní riadenia v rámci jednotlivých použiteľných opatrení, a tým opäť podnietiť konkurencieschopnosť európskych regiónov. Navrhuje preto vytvoriť novú iniciatívu – JASMINE (Joint Assistance Supporting Multiprojects for Innovation Networking in Europe) – na vyplnenie inštitucionálnych medzier na strane dopytu a ponuky pri opatreniach na podporu inovácií a výskumu v regiónoch.

5.3.

Konkrétne opatrenia EÚ by mali byť založené na vytváraní sietí – policy networking – a mohli by mať túto podobu:

5.4.

Nové priority regionálnych programov zameraných na inovácie, konkurencieschopnosť a vzájomné celoživotné učenie sa by mali, s pomocou regionálnych a medziregionálnych opatrení na včasné plánovanie, zoskupení a sietí, ktoré zabezpečujú spoločnú stratégiu pre jednotlivé regióny, umožniť vytvorenie politických opatrení na aktívne posilnenie a podporu konkurencieschopnosti, na ktorých základe bude možné poskytnúť technickú pomoc na optimálne spoločné využitie vhodných národných nástrojov a nástrojov na úrovni Spoločenstva, ako aj verejno-súkromných partnerstiev.

5.5.

JASMINE by pre rôzne finančné inštitúty a programy financovania mohla slúžiť ako určitý druh označenia kvality pre zjednodušené povoľovanie doplňovacích alebo nadväzujúcich projektov, a to na základe memoranda o porozumení alebo dohody o spolupráci medzi Európskou komisiou a inými organizáciami v rámci Spoločenstva alebo mimo neho resp. na základe administratívneho prípisu Komisie pre jej jednotlivé útvary zodpovedné za príslušné programy, aby všetky rôzne rozhodovacie miesta, ktorým sa predloží balík návrhov, prijali spoločnú dokumentáciu týkajúcu sa plánovania programu.

5.6.

JASMINE by mala uľahčiť prístup k finančným prostriedkom, ktorých riadenie spadá pod rôzne kompetencie a podlieha rôznym verejným a súkromným rozhodujúcim činiteľom, aby tak bola v prípade zdrojov dosiahnutá optimálna kritická masa – a tým aj posilnený pákový efekt – na vytvorenie jednotného rámca zahŕňajúceho viaceré projekty, ktorý by v plnom rozsahu zodpovedal spoločnej stratégii európskeho regiónu pre ďalší rozvoj jej silných stránok v oblasti technológie a inovácií.

5.7.

JASMINE by mala využívať skúsenosti a výsledky iniciatívy Lead Market, európskych technologických platforiem, iniciatív ERANET a ERANET-PLUS, iniciatív „Regióny pre ekonomickú zmenu“ a „Pro Inno“, ako aj JEREMIE, JASPERS a JESSICA (28).

5.8.

JASMINE by mala umožniť optimalizáciu inovačného a výskumného úsilia regiónov a podnikov, ako aj využitia ľudských zdrojov, vysokých škôl, výskumných centier a správnych štruktúr, na ktorých je založená, aj prostredníctvom znalostných a inovačných komunít (KIC) Európskeho technologického inštitútu (ETI). Je však potrebné pripomenúť, že inovácie sú z veľkej časti podnikateľskou činnosťou, ktorá na to, aby prispela k zvýšeniu počtu a kvality pracovných miest musí mať možnosť rozvíjať sa v optimálnych rámcových podmienkach, najmä pokiaľ ide o zdaňovanie výskumnej činnosti, zaobchádzanie s duševným vlastníctvom a jeho ochranu, ako aj vzdelávacie ustanovizne na špičkovej úrovni.

5.9.

V konečnom dôsledku by JASMINE mohla prispieť aj k využitiu osobitých silných stánok jednotlivých regiónov a podporiť výmenu v oblasti inovácií a výskumu.

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/9

1.1.

V 27 členských štátoch zomrie každoročne viac než 44 000 osôb pri dopravných nehodách a ďalších 1,7 milióna účastníkov cestnej premávky sa zraní. Z tohto počtu patrí vyše 8 000 usmrtených a 300 000 zranených do najviac ohrozenej skupiny účastníkov cestnej premávky, t. j. chodcov a cyklistov (1).

1.2.

Na zlepšenie ich ochrany bola v roku 2003 schválená rámcová smernica, na základe ktorej malo prísť k značnému prepracovaniu čelnej časti motorových vozidiel, ktoré malo prebehnúť v dvoch fázach: prvá z nich vstúpila do platnosti 1. októbra 2005 s typovým schvaľovaním vozidiel, druhá mala platiť od septembra 2010 po štúdii realizovateľnosti, ktorá mala byť dokončená do roku 2004.

1.3.

Na základe prieskumov mnohých nezávislých znalcov sa však táto druhá fáza nedá zrealizovať – v každom prípade nie v plánovanom termíne, preto Komisia teraz navrhuje prepracovať smernicu a doplniť aj nové, alternatívne opatrenia, ktoré v porovnaní s očakávaniami platnej smernice zaručujú rovnakú, resp. dokonca vyššiu úroveň bezpečnosti.

1.4.

Najmä výsledky prieskumu odbornej skupiny poverenej Komisiou (2) naznačili rôzne riešenia, ktoré sa zohľadnili v predloženom návrhu a zahŕňajú aktívne a pasívne bezpečnostné opatrenia, ktoré sú v súlade s odporúčaniami CARS 21 (3) a návrhom globálneho technického predpisu (Global Technical Regulation – GTR) na ochranu chodcov, ktorý predložila Európska hospodárska komisia OSN.

1.5.

EHSV zastáva názor, že návrh nebude mať negatívny vplyv na hospodársku súťaž medzi výrobcami automobilov, keďže sa neobmedzuje ponuka modelov motorových vozidiel na trhu, ale dopyt sa má nasmerovať na modely s lepšími bezpečnostnými prvkami.

1.6.

EHSV v tejto súvislosti bezvýhradne podporuje návrh Komisie, zároveň však vyslovuje ľútosť nad približne trojročným meškaním, kým sa napokon podarilo nahradiť nerealizovateľné opatrenia novými, aj keď toto meškanie bolo zrejme sčasti spôsobené nevyhnutným zberom údajov a technických riešení, ktoré v momente schválenia smernice platnej v súčasnosti ešte neboli k dispozícii.

1.7.

EHSV odporúča Parlamentu a Rade vykompenzovať túto časovú stratu – ktorá je o to závažnejšia, že sa týka života a zdravia občanov Európy – rýchlym a úplným schválením návrhu a umožniť tak rozbehnutie druhej fázy podľa plánu.

1.8.

EHSV víta vyššiu účinnosť technických opatrení pri motorových vozidlách a vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby s väčšou rozhodnosťou presadzovali aj tie iniciatívy, ktoré sa týkajú oboch ďalších aspektov bezpečnosti cestnej premávky: a to na jednej strane zlepšenia infraštruktúry a zodpovedajúcich bezpečnostných opatrení a na druhej strane výchovy a senzibilizácie všetkých účastníkov cestnej premávky. Táto výzva je samozrejme určená aj regionálnym a miestnym orgánom, ktoré musia vo väčšej miere prevziať zodpovednosť aj v tejto oblasti.

2.1.

V 27 členských štátoch Európskej únie zomrie pri dopravných nehodách každý rok približne 8 000 chodcov a cyklistov a 300 000 týchto účastníkov cestnej premávky, ktorí sú najviac ohrození, utrpí zranenia.

2.2.

Koncom roku 2001 prisľúbili výrobcovia automobilov Európskej komisii, že pripravia nové opatrenia, ktoré pomôžu zvýšiť ochranu chodcov a cyklistov, a to buď aktívne (teda pred zrážkou) alebo pasívne (pri zrážke).

2.3.

Výrobcovia automobilov vtedy okrem iného navrhli vybaviť všetky motorové vozidlá protiblokovacím brzdným systémom ABS, dobrovoľne sa vzdať predaja pevných rúrkových nárazníkových rámov, inštalovať funkciu stretávacích svetiel počas dňa (DRL) – opatrenie, ktoré bolo po nesúhlase niektorých členských štátov zasa stiahnuté – a zaviesť v budúcnosti ďalšie technicky inovatívne aktívne bezpečnostné systémy, ktoré sa svojho času ešte len vyvíjali.

2.4.

Rada a Európsky parlament uvítali iniciatívy tohto odvetvia, zároveň však žiadali, aby sa tieto pravidlá nezavádzali formou dobrovoľných záväzkov alebo odporúčaní, ale vo forme špecifickej smernice na ochranu chodcov a cyklistov.

2.5.

Tak vznikla rámcová smernica 2003/102/ES (4) o ochrane chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky a neskôr smernica 2005/66/ES (5)„o používaní systémov čelnej ochrany motorových vozidiel“ (odstránenie pevných rúrkových nárazníkových rámov).

2.6.

Rámcová smernica na ochranu chodcov sa opiera o testy a medzné hodnoty odporúčané Európskym výborom na zlepšenie bezpečnosti vozidiel (EEVC) a vychádza zo zavedenia dvoch stupňov, ktoré zahŕňajú obe pasívne bezpečnostné opatrenia. Predpisy prvého stupňa, ktoré predpokladajú konštrukčné zmeny a zníženie nebezpečenstva zranenia karosériou a nárazníkom a platia pre kategórie vozidiel M1 a N1 (6) s povolenou celkovou hmotnosťou do 2,5 tony, vstúpili do platnosti pre vozidlá, ktoré boli schvaľované od 1. októbra 2005. Druhý stupeň s prísnejšími testami a medznými hodnotami má platiť pre vozidlá, ktoré získajú typové schválenie od 1. septembra 2010.

2.7.

Čo sa týka realizovateľnosti testov podľa druhého stupňa, už počas diskusií v Európskom parlamente bolo vyjadrené počudovanie nad tým, že konečné znenie smernice vychádzalo z toho, že Komisia vypracuje k 1. júlu 2004 prieskum realizovateľnosti druhého stupňa. V prieskume sa mali preveriť predovšetkým „alternatívne koncepcie – pasívne opatrenia alebo kombinácia pasívnych a aktívnych opatrení“, ktorých skutočná účinnosť je aspoň rovnocenná (7).

2.8.

Vo viacerých štúdiách nezávislých odborníkov, medzi nimi aj takých, ktorých poverila Komisia, sa preukázalo, že nie je technicky možné splniť požiadavky druhého stupňa podľa podmienok a príslušných testov, ktoré uviedol EEVC. Nový návrh preto vychádza z prepracovaných parametrov pasívnej bezpečnosti spolu s novými prvkami aktívnych bezpečnostných systémov, ktoré toto odvetvie medzičasom vyvinulo a ktoré spĺňajú ustanovenia spomenutého článku 5 smernice, pretože majú „aspoň rovnocennú účinnosť“.

2.9.

Navrhované testy sú rovnaké ako testy uvedené v návrhu globálneho technického predpisu (Global Technical Regulation) na ochranu chodcov, ktorý vypracovala Európska hospodárska komisia OSN. Harmonizácia európskych predpisov s mimoeurópskymi, ktorá by z toho vyplývala, by viedla k zreteľným výhodám v oblasti konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu.

3.1.

Nový návrh – tentoraz nie smernice, ale nariadenia – predpokladá kombináciu ustanovení zo smernice o používaní systémov čelnej ochrany na vozidlách s predpismi zo skoršej smernice o ochrane chodcov a zapracovanie potrebných úprav, aby sa zabezpečilo jeho uplatňovanie. Ak by bol návrh nariadenia schválený, obe uvedené smernice by stratili platnosť.

3.2.

Testy pri typovom schvaľovaní na základe navrhovaného nariadenia smernice obsahujú:

3.2.1.

Test s maketou hlavy dieťaťa/dospelej osoby nízkej postavy proti prednej hornej hrane kapoty, s maketou hlavy dospelej osoby proti zadnej časti prednej kapoty a maketou dolnej a hornej časti nohy proti nárazníku, pričom oproti veličinám plánovaným v aktuálnej smernici pre fázu II sa parametre čiastočne zmenili. Nie pre typové schvaľovanie, ale – v očakávaní budúceho technického vývoja – len na kontrolné účely sa vyžadujú tieto testy: test s hornou časťou makety nohy proti prednej hornej hrane kapoty a test s maketou hlavy dospelého človeka proti čelnému sklu;

3.2.2.

Čo sa týka systémov čelnej ochrany (smernica 2005/66/ES), boli pre typové schvaľovanie prevzaté testy s maketou dolnej a hornej časti nohy a test s maketou hlavy dieťaťa/dospelej osoby proti systému čelnej ochrany. Plánujú sa aj ďalšie testy na kontrolné účely a záväzné predpisy pre konštrukciu a montáž systémov čelnej ochrany.

3.3.

Popri pasívnych bezpečnostných opatreniach sa majú zaviesť aj aktívne bezpečnostné systémy, ktoré zaručujú rovnako vysokú ochranu ako obe smernice uvedené vyššie. Ide o asistenta núdzového brzdenia, ktorý pomáha vodičovi bez dostatočnej vlastnej sily pri núdzovom brzdení. Kombinácia tohto systému s protiblokovacím systémom (ABS) zaručuje maximálny tlak na brzdy a optimálne brzdenie, čím sa výrazne zníži rýchlosť nárazu z hľadiska chodca.

3.4.

S narastajúcim počtom ťažších vozidiel používaných na mestských komunikáciách (najmä terénnych vozidiel SUV) je vhodné zabezpečiť, aby sa ustanovenia o ochrane chodcov neobmedzovali len na vozidlá kategórií M1 a N1 s najvyššou povolenou hmotnosťou 2 500 kg (ako v súčasnom predpise), ale aby sa po uplynutí určitého prechodného obdobia rozšírili aj na vozidlá s vyššou povolenou hmotnosťou do 3 500 kg, t. j. povolenou hmotnosťou oboch kategórií vozidiel.

4.1.

EHSV víta rozhodnutie Komisie zhrnúť v navrhovanom nariadení obe predošlé smernice. Tým sa právne predpisy upravujúce túto oblasť ujasnia a zjednodušia, čo samotný výbor aj odporúčal v stanovisku k návrhu o používaní systémov čelnej ochrany (8).

4.2.

Výbor preto aj víta zvolený právny nástroj, t. j. nariadenie, čo vo všetkých členských štátoch zabezpečí spoľahlivé realizačné lehoty a postupy, teda aspekt, ktorý je dôležitý práve pri odborných technických právnych predpisoch.

4.3.

EHSV však vyslovuje poľutovanie nad tým, že testy, ktoré na druhú fázu naplánoval EEVC, sa ukázali ako nerealizovateľné, pretože ich realizácia nebola preskúmaná v stanovenom termíne (do 1. júla 2004), čo viedlo k oneskoreniu o viac než tri roky.

4.4.

EHSV však vyjadruje spokojnosť s navrhovaným riešením ako výsledkom dlhého, no „plodného“ procesu, v ktorom sa zohľadnili aj odporúčania komplexného prístupu formulované v programe CARS 21, čo tiež umožnilo prispôsobiť európske predpisy mimoeurópskym ustanoveniam. Výbor víta najmä dôsledné vyhodnotenie dosahov, ktoré veľmi podrobne preskúmala a schválila rada na hodnotenie dosahu, ktorú nedávno zriadila Európska komisia.

4.5.

Podľa prognóz Komisie a jej odborníkov povedie zvolený prístup a využívanie aktívnych bezpečnostných opatrení k zníženiu počtu usmrtených alebo zranených osôb pri dopravných nehodách o 80 %, resp. 44 % v porovnaní s pôvodným – ale v konečnom dôsledku nesplniteľným – výsledkom teoreticky dosiahnutým pomocou fázy II (9), čím by sa mohlo zachrániť ďalších 1 100 životov a zabrániť zraneniam 46 000 osôb. Nové opatrenia sú okrem toho nákladovo neutrálne, z čoho vyplýva, že nemajú žiadny vplyv na ceny vozidiel.

4.6.

EHSV sa v tejto súvislosti výslovne zasadzuje o to, aby Európsky parlament a Rada rýchle a bezo zmien schválili návrh Komisie, aby sa tak zabránilo ďalším časovým stratám, ktoré by kvôli potrebnému prípravnému obdobiu v automobilovom priemysle (10) viedli k ďalšiemu posunu termínov.

4.7.

EHSV ďalej považuje za potrebné, aby nové predpisy platili čo najskôr aj pre ťažšie vozidlá, vrátane terénnych vozidiel (SUV), ktorých počet v mestskej doprave neustále narastá. Na tento účel by bolo vhodné stanoviť už teraz prechodné obdobie, s ktorým sa ráta v návrhu.

4.8.

Napokon nemožno zabúdať, že tieto ochranné opatrenia samozrejme neplatia pre starší vozový park, ktorý preto pre nechránených účastníkov cestnej premávky predstavuje veľké riziko. Napr. ABS, ktorý sa medzičasom už účinne kombinuje s asistentom núdzového brzdenia a distribuuje sa od roku 2004 na základe dobrovoľnosti, bude povinný až podľa nových predpisov.

4.9.

EHSV ďalej pripomína, že pri typoch zrážok, ktoré sú predmetom tohto dokumentu, prichádza k zraneniam dvojakého druhu: zraneniam spôsobeným primárnou zrážkou chodca alebo cyklistu s čelnou časťou motorového vozidla a k zraneniam, spôsobeným často sekundárnym nárazom chodca na vozovku. V každom prípade je však nerealistické snažiť sa o ochranu chodca, ak príde k primárnej zrážke pri rýchlosti vyššej ako 40 km/h.

4.10.

V tejto súvislosti treba ešte raz zdôrazniť, že riešenie tohto problému – ako aj mnohých ďalších problémov súvisiacich s bezpečnosťou účastníkov cestnej premávky – si vyžaduje komplexný prístup, ktorý musí popri technickom vylepšení motorových vozidiel zahŕňať aj dva ďalšie základné aspekty: správanie účastníkov cestnej premávky a infraštruktúru – dva aspekty, za ktoré by mali prevziať príslušný podiel zodpovednosti inštitúcie EÚ ako aj členské štáty.

4.11.

Podľa názoru EHSV vykonala Európska komisia v tejto súvislosti veľa práce a vyvíja v tejto oblasti ďalšiu činnosť vo forme návrhov legislatívnych a politických opatrení, finančných prostriedkov, ktoré poskytuje v rámci európskych výskumných rámcových programov a podporného programu pre bezpečnosť cestnej premávky a v neposlednom rade aj pomocou Európskej charty cestnej bezpečnosti, ktorú iniciovala.

4.12.

Iné inštitúcie a členské štáty naproti tomu nepodporujú vždy primeraným spôsobom iniciatívy Komisie, hoci si sú vedomé dôležitosti tejto témy. Dobrým príkladom je v tejto súvislosti návrh na zlepšenie bezpečnostných noriem pre cestnú infraštruktúru, ktorý Komisia nedávno sformulovala (11). Európsky parlament označil tento návrh, ktorý podľa je názoru EHSV nevyhnutný na zníženie obetí cestnej premávky, za príliš preskriptívny a s odvolaním sa na zásadu subsidiarity z neho boli vyňaté najdôležitejšie záväzné ustanovenia – keďže je veľmi nepravdepodobné, že pri hlasovaní v pléne ešte príde k nejakým vylepšeniam, prenechal Európsky parlament aj v tomto prípade celé rozhodovanie v tejto oblasti členským štátom.

4.13.

V súvislosti s vyššie uvedeným aspektom, teda správaním účastníkov cestnej premávky, je pozoruhodné, že dopravné nehody sú síce často spôsobené nepozornosťou vodičov, ale často proti predpisom konajú aj chodci a cyklisti, ktorí nerešpektujú základné pravidlá cestnej premávky a niekedy sa správajú v rozpore so zdravým rozumom. Dopravná výchova a šírenie zodpovedajúcich informácií sa musí začať už na základných školách a formou senzibilizačných kampaní, ktoré budú všetkých účastníkov cestnej premávky motivovať k primeranému správaniu. Rovnako dôležité je prísne trestať nebezpečné správanie účastníkov cestnej dopravy.

4.14.

Ďalším podstatným aspektom bezpečnosti cestnej premávky je infraštruktúra, a to predovšetkým v mestách, v ktorých prichádza k 80 % dopravných nehôd so smrteľnými úrazmi chodcov a cyklistov. Fyzické oddelenie účastníkov premávky tam, kde je to možné, je najúčinnejšou formou zabránenia kolíziám motorových vozidiel, chodcov a cyklistov. Chránené prechody pre chodcov, nadchody, cyklistické chodníky, primerané osvetlenie a úprava povrchu, jasné označenie, ktoré by podľa možnosti bolo jednotné v celej EÚ, atď. by prispeli k zníženiu počtu nehôd a pre postihnuté osoby by okrem toho vytvorili menej nepriateľské mestské prostredie.

4.15.

Rozvíjanie týchto iniciatív zlepšuje bezpečnosť a kvalitu života v meste: je teda vhodné pripomenúť to pri každom návrhu Komisie, aj pri aktuálnom návrhu, ktorý sa vzťahuje len na technické aspekty motorových vozidiel.

M1

=

motorové vozidlá na prepravu najviac 8 osôb okrem vodiča a s povolenou celkovou hmotnosťou do 3 500 kg.

N1

=

vozidlá, odvodené od motorových vozidiel kategórie M1 s povolenou celkovou hmotnosťou do 3 500 kg.

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/12

1.1.

Narastajúce požiadavky mobility, podiel individuálnej dopravy, problémy súvisiace s dopravnými zápchami predovšetkým, ale nie výlučne v mestských oblastiach prispeli k tomu, že cestná doprava sa stala jednou z ľudských činností, na ktorú sa najviac sústreďuje pozornosť pri hodnotení vplyvu na životné prostredie. Do tohto kontextu sa zaraďuje aj návrh Komisie zameraný na zníženie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie z ťažkých úžitkových vozidiel.

1.2.

EHSV podporuje predložený návrh, ktorý pokladá za primeraný tak z hľadiska účinnosti, ako aj lehôt na jeho zavedenie do praxe vzhľadom na požiadavky ochrany životného prostredia a na čas, ktorý priemyselné závody potrebujú na zásahy do štruktúry vozidla.

1.3.

EHSV súhlasí s tvrdením Komisie, že nariadenie, ktoré je predmetom tohto stanoviska, je krokom vpred na ceste k postupnej celosvetovej harmonizácii úrovní emisií.

1.4.

EHSV pokladá zvolený legislatívny nástroj, t. j. nariadenie, za primeraný a obzvlášť vhodný, keďže je zárukou záväzných lehôt a implementačných postupov vo všetkých členských štátoch, čo je pri takomto vysoko technickom právnom predpise mimoriadne dôležité.

1.5.

EHSV plne podporuje právo nezávislých opravárenských podnikov na voľný prístup k informáciám o opravách vozidiel. Má však pochybnosti, pokiaľ ide o rozhodnutie rozšíriť aj na ťažké úžitkové vozidlá normalizovaný formát OASIS, ktorý bol vyvinutý pre osobné automobily z dôvodov uvedených ďalej v texte.

1.6.

EHSV dúfa, že Komisia na rozptýlenie týchto obáv vynaloží ďalšie úsilie na hľadanie alternatívnych riešení, ktoré by priniesli rovnaké predpokladané výhody ako systém OASIS, ale zároveň by užívateľom umožnili jednoduchšie a menej nákladné uplatňovanie.

1.7.

EHSV opakovane zdôrazňuje, že je v rámci politických opatrení Komisie na znižovanie znečisťujúcich emisií potrebné podporovať zavádzanie vozidiel na alternatívny pohon na trh, ktoré emitujú menej oxidov dusíka a tuhých znečisťujúcich látok a zabezpečiť, aby sa v budúcom nariadení zohľadnila aj kvalita pohonných látok.

1.8.

EHSV pokladá za nevhodné začlenenie povinného merania emisií CO2 do opatrenia, ktoré by sa malo týkať len znečisťujúcich emisií. EHSV sa obáva, že komplexnosť a špecifickosť tejto problematiky s výrazným vplyvom na hospodársku súťaž by mohla rozprúdiť diskusiu, ktorá by mohla ohroziť časový priebeh legislatívneho postupu a oddialiť očakávané výsledky implementácie tohto nariadenia.

2.1.

Aj keď sa v priebehu posledného desaťročia kvalita ovzdušia zlepšila, ešte stále v celej Európskej únii pretrvávajú závažné problémy súvisiace s kvalitou ovzdušia, a to najmä v mestských oblastiach a v husto osídlených regiónoch.

2.2.

V roku 2020 bude EÚ ešte stále veľmi vzdialená od dosiahnutia cieľov 6. environmentálneho akčného programu. Z rozličných foriem znečistenia vyvolávajú zvýšené obavy vedcov hlavne emisie tuhých častíc. Cieľom navrhovaného nariadenia, ktorým sa zaoberá toto stanovisko, je zlepšiť kvalitu ovzdušia bez zhoršenia konkurencieschopnosti priemyslu a bez obmedzenia voľného pohybu tovaru.

2.3.

Ako zdôraznil podpredseda Verheugen, nová norma Euro VI bude aj krokom k celosvetovej harmonizácii tým, že stanovuje medzné hodnoty emisií podobné hodnotám v iných mimoeurópskych krajinách, ako napr. Spojených štátoch amerických.

2.4.

Častice, ktoré sa vyskytujú v prírode alebo pochádzajú z ľudskej činnosti a označujú sa ako tuhé častice (PM) majú komplexnú rôznorodú štruktúru z chemického hľadiska, aj pokiaľ ide o veľkosť.

2.5.

Malo by sa pamätať na to, že aj keď sa tuhé častice často spájajú s účinkami ľudskej činnosti, akútne prípady znečistenia jemnými časticami sa môžu objaviť aj ďaleko od husto osídlených oblastí ako výsledok prírodných javov, určitých poveternostných podmienok a miestnych daností. Okrem toho sa môže podiel rozličných zdrojov emisií podstatne meniť podľa oblastí: Európska environmentálna agentúra (EEA) odhaduje, že v EÚ 15 krajín 26 % všetkých emisií spojených s ľudskou činnosťou pochádza z cestnej dopravy.

2.6.

Opäť to potvrdzuje, že problém emisií a znečisťujúcich látok sa vždy musí hodnotiť zo všetkých uhlov pohľadu a ako súčasť integrovaného prístupu.

2.7.

Z tohto hľadiska EHSV víta skutočnosť, že Komisia návrh vypracovala v kontexte programu „Čistý vzduch pre Európu“ (CAFE) (1), ktorý poskytol technický základ na prípravu tematickej stratégie o znečistení ovzdušia.

2.8.

EHSV víta aj dvojúrovňový prístup Komisie k tomuto problému. Navrhované nariadenie bude obsahovať základné ustanovenia, ktoré sa budú prijímať v spolurozhodovacom postupe. Technické špecifikácie na vykonávanie hlavných ustanovení budú uvedené v druhom nariadení, ktoré prijme Komisia komitologickým postupom za pomoci regulačného výboru na adaptáciu na technický pokrok.

3.1.

Komisia chce určiť opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie požadovanej úrovne kvality ovzdušia. Euro VI je jedným z dôležitých opatrení na zníženie plynných emisií (napr. oxidov dusíka a uhľovodíkov) a emisií tuhých častíc.

3.2.

Nariadenie sa uplatňuje na vozidlá kategórií M1, M2, N1 a N2, ako sú definované v prílohe II k smernici 2007/46/ES, s referenčnou hmotnosťou nepresahujúcou 2 610 kg a na všetky motorové vozidlá kategórií M3 a N3, ako sú definované v uvedenej prílohe. Na požiadanie výrobcu sa však neuplatňuje na vozidlá kategórií M1, M2, N1 a N2 s referenčnou hmotnosťou nepresahujúcou 2 840 kg, ktoré sú typovo schválené podľa nariadenia (ES) č. 715/2007 (2).

3.3.

Oproti úrovniam podľa Euro V (povinných pri nových homologizáciách vozidiel od 1. októbra 2008) predstavujú nové navrhované medzné hodnoty emisií výfukových plynov (Euro VI) zníženie emisií oxidov dusíka (NOx) o 80 % a tuhých častíc (PM) o 66 %. Dovolené emisné úrovne budú potom v súlade s emisnými úrovňami plánovanými na rovnaké obdobie v USA. Nariadenie takisto stanovuje zavedenie obmedzenia množstva tuhých častíc, ktoré sa smú emitovať, a to potom, ako bude vyvinutý zodpovedajúci merací systém.

3.4.

Navrhované nariadenie stanovuje medzné hodnoty založené na súčasných skúšobných cykloch, ale stanovuje aj zavedenie celosvetových harmonizovaných jazdných cyklov (WHDC), keď bude možné uskutočniť koreláciu medzi hodnotami emisií nameranými pri súčasných skúšobných cykloch s hodnotami nameranými pri harmonizovaných cykloch.

3.5.

Pokiaľ ide o súčasné platné právne predpisy, nariadenie predlžuje prevádzkovú životnosť vozidla v súlade so životnosťou zariadení na reguláciu znečisťujúcich látok a so zhodou z hľadiska prevádzky.

3.6.

Na tento účel sa definícia životnosti vozidiel rozličných kategórií rozšíri takto:

3.7.

Navrhované nariadenie ustanovuje, že ďalšie vykonávacie nariadenie má vydať Komisia a jeho obsahom by boli:

3.8.

Nariadenie takisto stanovuje, že výrobcovia poskytujú nezávislým prevádzkovateľom neobmedzený a štandardizovaný prístup k informáciám z palubného diagnostického systému (OBD) a informáciám o opravách a údržbe vozidiel (3). Pokiaľ ide o spomínané podrobnejšie nariadenie, návrh obsahuje požiadavku, aby informácie z palubného diagnostického systému (OBD) vozidiel a údaje o ich opravách a údržbe boli dostupné prostredníctvom internetových stránok v normalizovanom formáte, ktorý vypracoval technický výbor zainteresovaných strán [tzv. „formát OASIS“ (4)].

3.9.

Podľa nariadenia má norma Euro VI platiť:

4.1.

Za posledné desaťročie sa kvalita ovzdušia zlepšila napriek značnému nárastu počtu vozidiel na cestách. EÚ ako celok je však ešte stále dosť vzdialená od vyriešenia problému znečistenia ovzdušia najmä v mestských oblastiach a v husto osídlených regiónoch. EHSV preto víta návrh Komisie na stanovenie harmonizovaných pravidiel na konštrukciu motorových vozidiel s cieľom zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu a zároveň poskytnúť vysokú úroveň ochrany životného prostredia.

4.2.

Emisné limity Euro IV pre nákladné vozidlá a autobusy sa uplatňujú od 9. novembra 2006 a emisné limity Euro V sa začnú uplatňovať od 1. októbra 2008 pri nových homologizáciách vozidiel. EHSV preto súhlasí s navrhovanými dátumami na uplatňovanie nového nariadenia.

4.3.

Keďže návrh nespadá výlučne do pôsobnosti Spoločenstva, EHSV podporuje uplatnenie zásady subsidiarity. Súhlasí však s názorom Komisie, že vzhľadom na potrebu zabrániť vzniku prekážok pre jednotný trh a z dôvodu cezhraničných dôsledkov znečistenia ovzdušia nie je možné ciele návrhu dosiahnuť v dostačujúcej miere na základe opatrení členských štátov, pretože si vyžadujú záväzné opatrenia dohodnuté na úrovni EÚ.

4.4.

EHSV takisto podporuje voľbu nariadenia ako právneho nástroja, keďže to zabezpečí špecifické implementačné postupy a záväzné termíny vo všetkých členských štátoch, čo je pri takomto technickom právnom predpise mimoriadne dôležité.

4.5.

Výbor súhlasí s tým, čo sa uvádza v úvode navrhovaného nariadenia v odsekoch 5 a 6, že „Dosahovanie cieľov Európskej únie v oblasti kvality ovzdušia si vyžaduje nepretržité úsilie o znižovanie emisií z motorových vozidiel. Z toho dôvodu by priemysel mal mať k dispozícii jasné informácie o budúcich limitných hodnotách emisií“ a že „Včasné stanovenie limitných hodnôt pre oxidy dusíka umožní výrobcom motorových vozidiel dlhodobé plánovanie výroby v celoeurópskom meradle“.

4.6.

EHSV súhlasí s Komisiou aj v tom, že pri stanovovaní emisných noriem je dôležité zohľadniť ich vplyv na konkurencieschopnosť trhov a výrobcov, na priame a nepriame náklady, ktoré vznikajú pri podnikateľskej činnosti, a ich prínosy, ktoré sa dostavia v rámci stimulácie inovácií, zlepšovania kvality ovzdušia, znižovania zdravotných nákladov a narastajúcej priemernej dĺžky života.

4.7.

EHSV plne podporuje právo, aby nezávislí operátori mali zaručený prístup k informáciám o opravách vozidiel. Má však značné pochybnosti, pokiaľ ide o rozhodnutie rozšíriť aj na ťažké úžitkové vozidlá normalizovaný formát OASIS, ktorý bol vyvinutý pre osobné automobily.

4.7.1.

Na veľkosériovo vyrábané vozidlá sa nevzťahuje nariadenie, ktoré sa týka úžitkových vozidiel presahujúcich hmotnosť 2 610 kg. V kategórií úžitkových vozidiel existuje veľký počet verzií a variantov, čo vedie k tomu, že snaha o štandardizáciu informácií sa stáva nadmerne komplikovanou a nákladnou v porovnaní so skutočným prínosom, ktorý by sa dosiahol aj vzhľadom na to, že existuje len málo podnikov zaoberajúcich sa opravou ťažkých úžitkových vozidiel a aj tie sú vysoko špecializované na určité značky. Uplatňovanie systému OASIS v opravárenských podnikoch na ťažké úžitkové vozidlá, ktoré sú takmer vždy malými alebo strednými podnikmi, by pre ne znamenalo značnú finančnú a organizačnú záťaž v súvislosti so zavedením a prevádzkovaním tohto nového systému. Takéto zaťaženie by prevážilo nad očakávaným prínosom pre užívateľov.

4.7.2.

Vzhľadom na uvedené by preto EHSV navrhoval, aby Komisia vykonala hodnotenie vplyvu zamerané na analýzu nákladov a prínosov používania systému OASIS v porovnaní s inými možnými riešeniami, ktoré sú jednoduchšie a lacnejšie.

4.8.

EHSV by opäť chcel zdôrazniť potrebu podporovať zavedenie vozidiel na pohon alternatívnymi palivami, ktoré môžu mať nízke hodnoty emisií oxidov dusíka a tuhých častíc. Na túto potrebu už upozorňoval v súvislosti s inými návrhmi Komisie. Súhlasí preto, že sú potrebné medzné hodnoty pri uhľovodíkoch, nemetánových uhľovodíkoch a metáne.

4.9.

Pokiaľ ide o skúšobný postup, ktorý tvorí základ predpisov ES o typovom schvaľovaní vo vzťahu k emisiám, EHSV dúfa, že Komisia čo najskôr schváli celosvetovo harmonizované jazdné cykly.

4.10.

Nariadenie obsahuje aj ustanovenia o meraní spotreby paliva a emisií CO2, ktorými trochu odbočuje od vyhláseného cieľa znižovania množstiev látok znečisťujúcich ovzdušie.

4.10.1.

Na takéto merania by sa použili údaje získané z testovania motorov na dynamometroch, ktoré v skutočnosti nie sú reprezentatívne pre celé vozidlo. Ako je dobre známe, energetická účinnosť vozidla závisí od rozličných činiteľov, z ktorých samotný motor je len jedným z dôležitých prvkov (iné dôležité prvky sú prevody, aerodynamika, valivý odpor, pomocné časti atď.) Rovnaký typ motora sa môže použiť vo vozidlách s veľmi rozdielnymi charakteristikami a účelmi použitia (ťažké nákladné automobily, stavebné mechanizmy, mestské autobusy, atď.).

4.10.2.

V tejto súvislosti by výbor chcel pripomenúť, že zámer Komisie začleniť úžitkové vozidlá kategórie N1, o ktorom sa hovorilo v oznámení o stratégii na zníženie emisií CO2 [KOM(2007) 19 v konečnom znení], bol neskôr predložením samotného návrhu nariadenia [KOM(2007) 856 v konečnom znení] zavrhnutý vzhľadom na špecifickosť problematiky a neadekvátnosť dostupných údajov.

4.10.3.

EHSV takisto zdôrazňuje, že pokiaľ ide o úžitkové vozidlá, jestvuje silná požiadavka trhu znižovať spotrebu paliva (s podobne zníženými emisiami CO2), keďže palivo predstavuje najvyššie prevádzkové náklady v odvetví dopravy. Hospodárska súťaž teda núti výrobcov vozidiel, aby ponúkali najpokrokovejšie riešenia z hľadiska spotreby paliva, a tým aj emisií CO2.

4.10.4.

Pokiaľ ide o meranie emisií CO2, EHSV by chcel pripomenúť dôležitú vec, že ak sa pri určovaní možných stimulov alebo daní použijú údaje o spotrebe paliva a emisiách CO2 namerané pri skúšaní motorov, mohlo by to iracionálne narúšať trh.

4.10.5.

Vzhľadom na to EHSV potvrdzuje svoj súhlas s návrhom vydať čo najskôr právny predpis aj o emisiách CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel, ale myslí si, že by bolo vhodnejšie, keby sa téme podrobne venoval samostatný návrh, aj kvôli tomu, aby nemohlo dôjsť ku konfliktným diskusiám, ktoré by mohli spôsobiť oneskorenie prijatia tohto predkladaného nariadenia.

4.11.

Vzhľadom na neochotu trhu nakupovať čistejšie vozidlá, ktorá vyplýva z trvalo vyššej ceny, by výbor privítal možnosť zavedenia finančných stimulov na ich nákup a myslí si, že členské štáty by pomocou rozličných stimulačných sústav mali urýchliť uvádzanie takých vozidiel na trh, ktoré spĺňajú požiadavky schválené na úrovni EÚ.

4.12.

EHSV by určite podporil návrh, aby členské štáty stanovili pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a aby tieto sankcie boli účinné, primerané a odstrašujúce.

4.13.

Výbor je presvedčený, že termíny implementácie navrhované Komisiou (1. apríla 2013 pre nové typové schvaľovanie a 1. októbra 2014 pre nové zápisy vozidiel do evidencie) sú primerané. Päť rokov bezo zmeny medzi jednou úrovňou emisií a nasledujúcou je skutočne dosť na to, aby priemysel dospel k ekonomickej návratnosti investícii vynaložených na uvedenie nového riešenia na trh.

4.14.

EHSV podporuje návrh Komisie, aby sa nové nariadenie na požiadanie výrobcu neuplatňovalo na vozidlá kategórií M1, M2, N1 a N2 s referenčnou hmotnosťou nepresahujúcou 2 840 kg, ktoré sú typovo schválené podľa nariadenia (ES) č. 715/2007. Inými slovami, EHSV podporuje skutočnosť, že pri vozidlách, ktoré sú z hľadiska hmotnosti na istom rozmedzí, je dovolený určitý stupeň homologizačnej pružnosti, aby sa umožnilo účinnejšie reagovať na rozličné požiadavky zákazníkov, okrem iného v súvislosti s kompromismi medzi spotrebou paliva, najazdenými kilometrami a emisiami znečisťujúcich látok.

5.1.

EHSV súhlasí s navrhovaným medznými hodnotami emisií zodpovedajúcimi scenáru A (5), s ktorým Komisia počítala a ktorý uprednostňuje väčšina subjektov zapojených do konzultačného procesu.

5.2.

Výbor si však myslí, že je potrebné opäť pripomenúť problematiku inverzného vzťahu medzi emisiami NOx a CO2. Keďže dôležitým ekologickým cieľom je znižovanie emisií obidvoch týchto látok, je veľmi dôležité vyvážiť medzné hodnoty emisií NOx tak, aby nedošlo k následnému nárastu emisií CO2. Očakávané zníženie emisií NOx spôsobí nárast emisií CO2 o 2 až 3 percentá. Komisia sa na základe jednej štúdie vykonanej v USA v roku 2001 domnieva, že v okamihu uplatnenia nariadenia bude v súčasnosti predpovedaný nárast neutralizovaný technologickým pokrokom pri motoroch. EHSV by však odporúčal aktualizáciu uvedenej štúdie, aby poskytovala presnejšie údaje o účinkoch navrhovaných medzných hodnôt emisií NOx.

5.3.

Ako už bolo skonštatované, EHSV víta súbežný dvojúrovňový prístup, ktorý obmedzuje spolurozhodovací proces na prvky väčšej politickej dôležitosti a vykonávacie opatrenia a technické podrobnosti presúva do komitologického postupu.

5.4.

Malo by sa však poznamenať, že mnohé opatrenia zverené do rúk regulačného výboru (palubná diagnostika, množstvá tuhých častí, sústavy na donucovanie prevádzkovateľov vozidla, ak je potrebné činidlo, atď.) sú mimoriadne komplexné a majú veľký vplyv na technológiu vozidla. Výbor preto odporúča, aby sa tieto aspekty zapracovali do jednej fázy spolu s medznými hodnotami Euro VI, a aby sa tak, ako to tomuto oznámeniu prináleží, zabezpečilo dostatočné obdobie medzi nadobudnutím platnosti a implementáciou, aby sa priemyslu poskytol dostatočný čas na nevyhnutný vývoj.

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/17

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/17

1.1.

Zásobovanie energiou, diverzifikácia zdrojov energie a vývoj obnoviteľných zdrojov energie budú mať zásadný význam pre budúcnosť Európy a rovnováhu vo svete, ako aj v boji proti klimatickým zmenám.

1.2.

EHSV sa domnieva, že Európska únia predstavuje vhodný rámec na to, aby mohla rozhodujúco zavážiť v celosvetovej konfrontácii, ktorá vznikla v dôsledku súťaženia o energetické zdroje, a vhodný priestor na riešenie problematiky klimatických zmien, pretože jej veľkosť je zárukou, že v medzinárodných rokovaniach bude mať skutočný politický vplyv.

1.3.

S potešením konštatuje, že do návrhu Lisabonskej zmluvy bol začlenený článok 176 týkajúci sa energetiky, čo posilní právny základ činnosti Európskej únie v tejto oblasti.

1.4.

EHSV zdôrazňuje rozhodujúci význam výskumu a vývoja v oblasti trvalo udržateľných zdrojov energie a v oblasti životného prostredia, a tiež dôležitosť správneho rozdelenia prostriedkov. Aby sa neplytvalo verejnými financiami na subvencovanie technológií, ktoré nemajú budúcnosť, treba rozumne posúdiť, či by sa mal podporovať rozvoj takých zdrojov energie a technológií, ktoré síce umožnia znížiť emisie a spotrebu energie, je však zrejmé, že nedosiahnu hospodársku rovnováhu. Naopak treba venovať prostriedky na výskum technológií, ktoré majú podľa vedcov sľubnú budúcnosť. Ide napríklad o technológie, ktoré umožnia zachytávať skleníkové plyny alebo znížiť ich emisie, o energetickú účinnosť, čisté uhlie, vozidlá na elektrický, resp. iný alternatívny pohon, palivové články, slnečnú energiu, energetickú účinnosť na základe zhodnocovania odpadu, jadrovú fúziu, znižovanie rádioaktivity jadrového odpadu atď.

1.5.

Taktiež poukazuje na dôležitosť energetickej účinnosti zariadení a budov.

1.6.

Výbor považuje za nevyhnutné, aby sa na európskej úrovni zaviedla skutočná nákupná politika, ktorá by umožnila čeliť tlakom producentov, ktorí sú často silne organizovaní a odporúča tiež, aby boli energetická politika a postoje EÚ zladené aj v rámci medzinárodných organizácií ako sú WTO, OSN, NATO a OECD.

1.7.

Podčiarkuje význam diverzifikácie zdrojov zásobovania a odporúča zaujať konštruktívny, avšak opatrný postoj k partnerstvám s Ruskom a kaukazskými a stredoázijskými republikami.

1.8.

Zdôrazňuje, že by bolo vhodné preskúmať možnosť obnovenia programov jadrovej energie v krajinách, v ktorých na túto tému existuje názorová zhoda a zintenzívniť výskum v oblasti opätovného spracovania odpadu. Podporuje tiež rozvoj výskumu v oblasti jadrovej fúzie v 7. rámcovom programe Euratomu a v rámci iniciatívy ITER.

1.9.

Považuje za nevyhnutné posilniť spoluprácu a koordináciu v oblasti energetickej politiky, zastúpenia a aktivít v medzinárodných organizáciách, rozvíjať politiku susedstva v oblasti energetiky a prípadne uvažovať o zavedení budúcej spoločnej energetickej politiky, ktorá by sa mohla opierať o vlastné inštitúcie. Zastáva názor, že obchodný úspech obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých členských štátoch svedčí o záujme občanov o túto oblasť. Prichádza súčasne s novou spoločnou politikou v oblasti energetiky definovanou v návrhu Lisabonskej zmluvy, a môže teda znamenať strategickú príležitosť pre jej podporu a rozvoj.

2.1.1.

Medzinárodný úrad pre energiu predpokladá do roku 2030 nárast svetového dopytu po energii o 55 %.

2.1.2.

Samotná Európska únia je vo veľkej miere závislá na pevných fosílnych palivách, ropných produktoch a zemnom plyne a táto závislosť by v nasledujúcich rokoch mala ešte vzrásť. Dovoz energie do EÚ, ktorej závislosť od fosílnych palív dosahuje 80 %, by sa mal do roku 2030 zvýšiť z 50 % na 70 %.

2.1.3.

Známe zásoby ropy by sa mali od roku 2050 znižovať, avšak iné, doteraz nevyužívané zdroje by sa mali začať v budúcnosti hospodársky využívať z dôvodu rastúceho dopytu a technického pokroku.

2.1.4.

Prechod na iné druhy energie je nevyhnutný a bude ťažký. Svet ale už raz podobné zmeny zažil, najmä v 19. storočí pri prechode z palív pochádzajúcich z biomasy (prevažne drevo) na uhlie a potom ropu. V súčasnosti však zatiaľ nemáme prostriedky na to, aby sme mohli využívať obnoviteľné zdroje energie v takej miere, aby nastala podobná zmena ako v 19. storočí.

2.1.5.

Ťažkosti spôsobuje viacero faktorov: energetický obsah, plochy potrebné na výrobu biopalív (na úkor iných aktivít, najmä poľnohospodárskej činnosti), dočasný a ťažko predvídateľný charakter vetra, slnečnej energie a prílivov a odlivov, ktorý si vyžaduje dôkladné plánovanie skladovacích kapacít, a geografické rozdelenie obnoviteľných zdrojov energie. Pokiaľ ide o jadrovú energiu, dokonca aj keby sme začali s ambicióznou obnovou a výstavbou elektrární, jadrový priemysel vo svete by nebol schopný reagovať na dopyt.

2.1.6.

Európu charakterizuje veľká energetická závislosť. V súčasnosti zabezpečuje 50 % svojich energetických potrieb dovozom a táto závislosť by do roku 2030 mala dosiahnuť 70 %. Závislosť Európy od dodávok ropy bude teda 90 % a od zemného plynu 70 %!

2.1.7.

Európska rada vypracovala v marci 2006 znepokojujúcu správu o stave energetiky, pre ktorý sú príznačné:

Toto znepokojujúce zistenie podnietilo návrhy obsiahnuté v novom energetickom balíku, ktorý je do určitej miery odpoveďou na nové výzvy.

2.1.8.

Vedúci politickí predstavitelia v Európe musia riešiť dva problémy: na jednej strane zmenšovanie tradičných primárnych zdrojov a na druhej strane problematická geografická poloha zdrojov, z ktorých väčšia časť sa nachádza v politicky nestabilných krajinách, ktoré by mohli použiť svoje zdroje ako prostriedok nátlaku voči závislým krajinám, ako sa to už napokon stalo.

2.2.1.

Táto problematika sa týka každého členského štátu Európskej únie, avšak nejednotné individuálne kroky zjavne znevýhodňujú členské štáty oproti producentom, ktorí sú často organizovaní.

2.2.2.

Preto je v záujme členských štátov, aby postupovali spoločne a použili Európsku úniu ako účinný prostriedok na vytvorenie spoločnej energetickej politiky, ktorej základom a cieľom bude lepšie riadená spotreba a diverzifikácia zdrojov zásobovania.

2.2.3.

Európska únia má vhodný rozmer a zároveň má k dispozícii inštitucionálne nástroje. Je schopná rozvíjať nadnárodné politiky, koordinovať národné politiky, dosiahnuť v oblasti energetiky väčšiu súdržnosť v rámci Európy a napokon rozvíjať energetickú politiku vo vzťahu k tretím krajinám.

2.2.4.

Nakoniec dodajme, že so zreteľom na odmietnutie návrhu zmluvy týkajúcej sa ústavy pre Európu a v duchu Lisabonskej zmluvy by európska energetická politika mohla byť spojujúcim faktorom a konkrétnym dôkazom užitočnosti Európskej únie.

2.3.1.

V súčasnosti Európska únia nemá v oblasti energetiky vlastné právomoci. Jedným z významných nových prvkov návrhu Lisabonskej zmluvy je práve zavedenie takýchto právomocí.

2.3.2.

Pravdou je, že v čase, keď bolo založené Európske hospodárske spoločenstvo, sa mnohými otázkami týkajúcimi sa energetiky zaoberali Európske spoločenstvo uhlia a ocele a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.

2.3.3.

Znamená to však, že by Európska únia neprijímala žiadne rozhodnutia v oblasti energetiky?

2.3.4.

Určite nie: na základe článku 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozvinula skutočnú energetickú politiku a na základe článku 154 politiku v oblasti transeurópskych energetických sietí (pozri rozhodnutie č. 1364/2006/ES). Napokon pravidlá týkajúce sa vnútorného trhu a hospodárskej súťaže sa samozrejme uplatňujú aj na energetický trh (smernica č. 2003/55/ES o otvorení vnútorného trhu so zemným plynom, smernica č. 2003/54/ES o vnútornom trhu s elektrickou energiou, smernica 90/377/EHS zmenená a doplnená smernicou 93/87/EHS o zlepšení priehľadnosti cien plynu a elektrickej energie). Počiatočné účinky otvorenia trhov a koniec štátnych monopolov vyvolali občas znepokojenie v súvislosti s cenami energie, ale v skutočnosti zvyšovanie cien, ku ktorému došlo, vyplýva predovšetkým zo zvýšeného celosvetového dopytu po obmedzených a niekedy na zánik odsúdených zdrojoch.

2.3.5.

Ďalej treba uviesť dokumenty Komisie, ktoré nie sú výslovne legislatívnymi návrhmi, ale patria skôr do oblasti nevynútiteľného práva (tzv. soft law): zelená kniha o stratégii EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok energie (28. november 2000), oznámenie o budúcej stratégii EÚ v oblasti bezpečnosti zásobovania energiou (26. jún 2002), Zelená kniha o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac, akčný plán pre obdobie 2007 – 2012 (19. október 2006), oznámenie o Fonde pre globálnu energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie (6. október 2006).

2.3.6.

Európska únia sa teda v značnej miere zaoberala energetickými otázkami, avšak právny základ jej činnosti bol skôr neistého charakteru. Išlo o článok 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, o tzv. doložku flexibilnosti, ktorá ustanovuje, že „V prípade, že na dosiahnutie niektorého z cieľov Spoločenstva v rámci fungovania spoločného trhu je potrebný akt Spoločenstva, a táto zmluva na to neposkytuje potrebné právomoci, prijme Rada jednomyseľným rozhodnutím vhodné opatrenia na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom“. Touto problematikou sa zaoberala aj nepriamo, najmä využívaním pravidiel týkajúcich sa vnútorného trhu, hospodárskej súťaže a životného prostredia. Aspoň na pohľad bol tento postup viac technickej a právnej ako politickej povahy.

2.3.7.

Práve z tohto dôvodu, s ohľadom na mimoriadny význam otázky energetiky v každodennom živote občanov EÚ, ale aj pre hospodárstvo a stabilitu vo svete, obsahuje návrh Lisabonskej zmluvy článok 176, ktorý sa venuje energetike a definuje ciele EÚ v tejto oblasti „so zreteľom na potrebu zachovávať a zlepšovať životné prostredie“ a „v duchu solidarity medzi členskými štátmi“.

2.3.8.

Podľa návrhu zmluvy sa politika EÚ v oblasti energetiky bude zameriavať na tieto ciele:

2.3.9.

Táto politika bude spadať do oblasti spoločnej právomoci, kde bude pravidlom kvalifikovaná väčšina, okrem daňových otázok, pre ktoré bude naďalej platiť pravidlo jednomyseľného prijímania rozhodnutí. Odsek 2 článku 176a návrhu Lisabonskej zmluvy však ustanovuje, že „právo členských štátov určiť podmienky pre využívanie svojich energetických zdrojov, jeho voľba medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecná štruktúra jeho zásobovania“ nie sú dotknuté opatreniami prijatými na dosiahnutie cieľov definovaných v prvom odseku tohto nového článku.

2.3.10.

Európska únia bude teda disponovať právomocou, ktorá je nevyhnutným nástrojom na silnejšiu a konkrétnejšiu akciu. Bude tento nástroj dostatočný alebo budú potrebné ďalšie inštitucionálne kroky? Skôr, než bude tento nástroj vytvorený, treba definovať politiky, ktoré sa však pod vplyvom vonkajších faktorov a vývoja služieb a technológií môžu vyvíjať.

3.1.

Základom opatrení EÚ v oblasti energetiky boli až doteraz hospodárske požiadavky a/alebo požiadavky trvalo udržateľného rozvoja: snaha liberalizovať energetický trh pomocou smerníc a opatrení týkajúcich sa sieťových odvetví, opatrenia na podporu energetickej účinnosti, opatrenia zamerané na propagáciu a vývoj energie z obnoviteľných zdrojov, boj proti emisiám CO2 atď.

3.2.

Dá sa povedať, že vzhľadom na to, že Európska únia doteraz nemala vlastné právomoci v oblasti energetiky, riešila túto otázku nepriamym spôsobom, najmä využívaním pravidiel týkajúcich sa vnútorného trhu, hospodárskej súťaže a životného prostredia. Jej kroky, aspoň podľa toho ako sa zdá, boli viac technického a právneho ako politického charakteru.

3.3.

To však nebránilo tomu, aby bola značne aktívna v tvorbe legislatívy a stanovovania pravidiel pre sektor energetiky. EÚ mimochodom nedávno uverejnila (19. septembra 2007) rad legislatívnych návrhov, ktoré upravujú súčasné texty (zmeny a doplnenia nariadenia o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie, nariadenie o zriadení Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov, zmena a doplnenie nariadenia o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, zmena a doplnenie nariadení o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom a elektrickou energiou).

3.4.

Ak bude Lisabonská zmluva prijatá v navrhovanej podobe, EÚ bude môcť riešiť túto dôležitú politickú otázku jasnejším a priamejším spôsobom. Avšak zákonné právomoci samé o sebe neodstránia všetky politické, hospodárske a sociálne ťažkosti. Je všeobecne známe, že členské štáty majú veľmi odlišné postoje, a to najmä v súvislosti s jadrovou energiou. Európska rada od svojho neformálneho zasadnutia v Hampton Courte vymedzila základy skutočnej európskej energetickej politiky, čoho výsledkom je nový energetický balík vypracovaný generálnym riaditeľstvom pre energetiku a generálnym riaditeľstvom pre životné prostredie.

3.5.

Ako sme videli, Európska únia chcela najskôr využiť trhové mechanizmy s cieľom vytvoriť konkurenčný trh, ktorý by bol účinnejší a vďaka transeurópskym energetickým sieťam dosiahnuť prepojenie trhu.

3.6.

Rovnako chcela podporovať energetickú účinnosť, a to predovšetkým v odvetviach s najväčšou spotrebou energie: vykurovanie a klimatizácia budov, výrobné odvetvia a doprava.

3.7.

Ambicióznym cieľom akčného plánu na obdobie 2007 – 2012 (október 2006) je do roku 2020 ušetriť 20 % z ročnej spotreby energie, čo znamená usporiť približne 1,5 % energetickej náročnosti ročne až do roku 2020.

3.8.

EÚ takisto kladie veľký dôraz na nevyhnutnosť rozvíjať energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľ Európskej únie je i v tomto ohľade veľmi ambiciózny, pretože do roku 2020 majú tieto druhy energie tvoriť 20 % celkovej spotreby energie a mal by byť stanovený povinný minimálny cieľ 10 % biopalív (oznámenie Komisie o cestovnej mape pre obnoviteľnú energiu z 10. januára 2007).

3.9.

Tieto zdroje energie majú zatiaľ v porovnaní s energiou z fosílnych palív mnoho nevýhod: menší energetický obsah, veľký priestor (napr. fotovoltaické články), prerušovaná výroba a samozrejme náklady spojené s danými technológiami. Hoci sa teda nevýhody spojené s relatívnymi nákladmi ustavične zmenšujú, pokiaľ nebude poskytnutá významnejšia politická a finančná podpora, prechod na tieto technológie bude pravdepodobne postupný a dlhý, pričom všetky nové zdroje energie si vyžadujú seriózne hodnotenia dosahu (pozri OECD Observer, december 2006, č. 258/259: 21st century energy: some sobering thoughts, autor: Vaclav Smil).

3.10.

V oblasti energie použiteľnej v doprave sa Európska komisia zaujímala zvlášť o podporu biopalív a o palivové články a vodík. Plánovaný veľký rozvoj biopalív však vyvoláva určité problémy. Palivové články sú skutočne veľmi účinným meničom energie umožňujúcim značne znížiť emisie skleníkových plynov a iných znečisťujúcich látok. Je však málo pravdepodobné, že tieto technológie budú v blízkej budúcnosti uvedené na trh.

3.11.

Z tohto dôvodu Európska komisia v súlade so siedmym rámcovým programom pre výskum a spoločnou technologickou iniciatívou zameranou na vytváranie verejno-súkromných partnerstiev predložila návrh nariadenia o založení spoločného podniku na palivové články a vodík [KOM(2007) 571 v konečnom znení] s cieľom uskutočniť program zameraný na výskum, technologický vývoj a demonštračné činnosti v oblasti palivových článkov a vodíka.

3.12.

Na podporu vývoja trhu s motorovými vozidlami s vodíkovým pohonom Európska komisia taktiež predložila návrh nariadenia o typovom schvaľovaní takýchto vozidiel [KOM(2007) 593 v konečnom znení]. Cieľom návrhu bolo odstrániť rozdiely v normách členských štátov, ktoré bránia šíreniu tejto technológie.

4.1.

Dopyt po energiách fosílneho pôvodu bude naďalej veľký a životne dôležitý. Diskusie sa preto musia bezpodmienečne sústrediť na túto nevyhnutnú skutočnosť a v otázke energií z obnoviteľných zdrojov musíme zostať realistickí.

4.2.

V tomto ohľade musia členské štáty Európskej únie postupovať voči krajinám produkujúcim fosílne palivá spoločne v „duchu solidarity“, tak ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve. Bolo by tiež užitočné vytvoriť spoločnú nákupnú politiku, ktorá sa však týka prevažne nadnárodných ropných spoločností.

4.3.

Trh s ropou je oficiálne riadený Organizáciou krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Za týchto podmienok by 27 členských štátov ako skupina malo väčšiu váhu než jednotlivé štáty, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že patria medzi najvyspelejšie priemyselné krajiny a sú teda veľkými odberateľmi energie. Treba mať na pamäti, že Európska únia predstavuje integrovaný trh s približne pol miliardou spotrebiteľov.

4.4.

Takéto nákupné zoskupenie môže mať skutočný politický vplyv pri rokovaniach s kartelom ropných producentov. V prípade zemného plynu je situácia odlišná, pretože tu kartely neexistujú.

4.5.

V oblasti bezpečnosti zásobovania energiou je diverzifikácia nevyhnutnosťou. V tomto ohľade treba pristupovať k Rusku, veľkému európskemu národu, aspoň tak ako k organizácii OPEC. Podobne by sa malo uvažovať o vytvorení politiky zásobovania v spolupráci s kaukazskými a stredoázijskými republikami.

4.6.

Pokiaľ ide o energiu z fosílnych palív mali by sa zriadiť alternatívne odvetvia, a to najmä na základe uhlia. Výskum v oblasti „čistého uhlia“ zaznamenáva výrazný pokrok a je potrebné ho urýchliť, aby sa v dôsledku nového rozmachu uhoľného priemyslu nezhoršilo ešte viac globálne otepľovanie. V tejto oblasti by sa mal vyvinúť rozsiahly európsky plán pre výskum a vývoj, najmä vzhľadom na to, že Európa je naďalej kontinentom bohatým na uhlie a tento zdroj je na svetovom trhu jednoznačne lacnejší než ropa. Spôsoby ťažby uhlia sú naďalej veľmi citlivou otázkou. Každý pozná náročné a niekedy nebezpečné podmienky baníckeho povolania. Treba preto venovať mimoriadnu pozornosť pracovným podmienkam, bezpečnosti a ochrane zdravia na pracovisku v tomto odvetví.

4.7.

Použité automobilové pneumatiky by sa tiež mohli využiť ako obnoviteľný zdroj energie za predpokladu, že emisie vznikajúce ich spaľovaním budú účinne zachytávané. Elektrárne, ktoré ako zdroj energie využívajú pneumatiky, sú v niektorých krajinách v prevádzke už niekoľko desiatok rokov.

4.8.

Hoci technológie ukladania CO2 napredujú, sú stále nákladné a prinášajú so sebou riziká úniku, napríklad v prípade prasklín v skalách alebo zemetrasení, ako i v prípade znečistenia hlbinných pozemných vôd. Týmito otázkami sa budú podrobne zaoberať práve pripravované stanoviská EHSV.

4.9.

Okrem fosílnych palív existuje bohatý, až príliš bohatý miestny zdroj, ktorým je odpad. V Európskej únii sa produkujú milióny ton odpadu. Recyklácia a opätovné využitie odpadového materiálu sa zvyčajne považujú za najlepší spôsob využitia odpadu, keďže sa tým znižuje dopyt po rôznych druhoch surovín a nevznikajú ani skleníkové plyny, ktoré sa uvoľňujú pri väčšine spôsobov likvidácie odpadu. Avšak v prípadoch, keď takýto postup nie je možný, treba určite zvážiť využitie odpadu ako zdroja energie. Aj v tejto oblasti by sa mal podporovať výskum a vývoj, aby sa dosiahla vyššia energetická účinnosť a zároveň sa čo najviac znížili emisie skleníkových plynov a iných znečisťujúcich látok.

4.10.

Právne predpisy a judikatúra v tejto oblasti by sa mali vyvíjať, pretože zhodnocovanie energie ako také zatiaľ nie je uznané. Prepracovaný návrh rámcovej smernice o odpade, ktorý práve prerokúva Európsky parlament, je priaznivým krokom vpred.

4.11.

Otázkou jadrovej energie sa nevyhnutne taktiež budeme musieť zaoberať. Bude ťažké dosiahnuť do roku 2020 zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % bez toho, aby sme sa zaoberali otázkou obnovy programov jadrových elektrární novej generácie v štátoch, ktoré sa rozhodli, že budú používať tento typ energie. Ostatné členské štáty by mali zlepšiť vlastné opatrenia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

4.12.

Iste, sme si vedomí výziev, ktoré predstavuje rozvoj tohto odvetvia z hľadiska bezpečnosti, ochrany a zaobchádzania s odpadom. Môžeme sa však bez neho skutočne zaobísť?

4.13.

Voľba zdrojov energie vyvoláva polemiky, ale žiadna z nich nedosahuje stupeň polemiky medzi zástancami a odporcami jadrovej energie. Faktom je, že v Európe existujú skutočné názorové rozdiely v otázke jadrovej energie, a preto by bolo najlepšie prenechať rozhodnutie o využívaní tohto zdroja energie členským štátom.

4.14.

Účinným nástrojom EÚ je Euratom, ktorý musí slúžiť na udržiavanie technického pokroku, zabezpečenie konkurencieschopnosti, obmedzenie energetickej závislosti a zintenzívnenie úsilia a medzinárodnej spolupráce v oblasti bezpečnosti, ochrany a nešírenia jadrovej energie. Prípadne by sme mohli uvažovať o nových usmerneniach pre Euratom.

4.15.

Jednou z najväčších výziev je výskum v oblasti jadrovej fúzie. V rámci siedmeho rámcového programu pre výskum pre Euratom bolo vyčlenených 2,75 miliárd EUR a z toho sú takmer dve tretiny venované výskumu energie z jadrovej fúzie. Túto prioritu treba podporovať a pokračovať v nej i naďalej, pretože táto technológia by vo veľkej miere pomohla uľahčiť nakladanie s odpadom vďaka značnému skráteniu jeho dĺžky života. Spustenie projektu ITER na území Európskej únie je sľubnou udalosťou.

4.16.

V oblasti pohonu vozidiel by Európska únia mala venovať pozornosť hybridným vozidlám, vozidlám na slnečnú energiu, na palivové články a na pohon stlačeným vzduchom. I v tejto oblasti výskum a vývoj napredujú a jeden francúzsky inžinier vyvinul veľmi úsporné vozidlo, ktoré môže vďaka pohonu stlačeným vzduchom dosiahnuť rýchlosť 150 km/h a s ktorého výrobou by sa malo začať v budúcich mesiacoch. Známa indická firma Tata odkúpila práva na výrobu tohto vozidla pre Indiu.

4.17.

V tejto súvislosti výbor pripomína svoje predchádzajúce odporúčania týkajúce sa problematiky zdrojov energie v EÚ, z ktorých súčasné stanovisko vychádza a ktoré zdôrazňuje.

5.1.

Stanovenie politík a voľba priorít sú kľúčovými prvkami, treba však mať aj politické a právne nástroje na ich implementáciu. Budú v tejto súvislosti ustanovenia Lisabonskej zmluvy, ak bude ratifikovaná, dostatočné alebo bude treba ísť ešte ďalej?

5.2.

Proklamovanie potreby ducha solidarity medzi členskými štátmi v oblasti energetiky je zaiste vynikajúcou vecou a stanovenie štyroch cieľov pre túto politiku je inováciou, ktorú možno iba uvítať, hoci tieto ciele nie sú veľmi novátorské.

5.3.

Sme však toho názoru, že závažnosť celosvetových výziev v oblasti energetiky si zaslúži viac.

5.4.

Možno si položiť otázku, či Lisabonská zmluva nebola príliš opatrná, hoci je pravdepodobné, že vytvoriť spoločnú energetickú politiku opierajúcu sa o špecifický inštitucionálny rámec podľa vzoru bývalého Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a súčasného Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) dnes ešte nie je možné.

5.5.

V celosvetovom súťažení o energiu majú účastníci kontinentálny rozmer. Hoci rámec Spoločenstva poskytuje väčšiu váhu, vytvorenie špecifického úradu zodpovedného najmä za energetickú „diplomaciu“, nákupnú politiku, vypracovanie a financovanie rámcových programov pre výskum a vývoj by pravdepodobne umožnilo, aby sa z Európy stal významný aktér veľkej celosvetovej energetickej hry, čo je pre individuálny členský štát nemožné.

5.6.

V súčasnosti sa situácia vyznačuje veľkými rozdielmi v prístupe členských štátov, čo je nepochybne spôsobené skutočnosťou, že po ropnej kríze v roku 1973 chcel každý štát zabezpečiť svoju vlastnú bezpečnosť zásobovania energiou. Je mnoho príkladov tohto nekoordinovaného úsilia a odlišných prístupov.

5.7.

Aby sa zabránilo prípadnému nesúladu, ktorý by viedol k strate významného postavenia Európy, je dôležité vyvinúť rozsiahlu európsku energetickú politiku úzko spätú s politikou v oblasti klimatických zmien, v ktorej sa Európa usiluje potvrdiť svoje vedúce postavenie v rámci medzinárodných rokovaní. Prvým krokom by mala byť dôkladná koordinácia v medzinárodných organizáciách ako sú WTO, OSN, NATO a OECD vždy, keď sa prejednávajú energetické otázky. Mala by byť sprevádzaná koordináciou energetických politík a najmä zavedením skutočnej nákupnej politiky, ako i aktívnejším prístupom v oblasti prepojenia sietí, a nie výlučne pragmatickým prístupom. Táto politika koordinácie, vzájomnej dohody a spoločných projektov by sa vo vhodnom okamihu mohla opierať o špecifické inštitúcie, aby mohla Európa vhodne reagovať na energetickú výzvu. Budeme mať na to odvahu?

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/23

—

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou“

—

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/55/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom“

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov“

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie“

—

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1775/2005 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn“

1.1.1.

EHSV celkovo kladne hodnotí dôvody, ktoré viedli Komisiu k predloženiu tretieho balíka legislatívnych opatrení týkajúcich sa elektrickej energie. Po právnej a hospodárskej stránke ide o komplexnú a zložitú problematiku, ktorá vyvolala protichodné postoje a reakcie.

1.1.2.

EHSV sa nazdáva, že energetický sektor nemožno naďalej ponechávať v súčasnom stave. Po spustení procesu integrácie a liberalizácie sa nachádzame na rázcestí, musíme rozhodnúť, ktorým smerom sa treba uberať. Liberalizácia trhu s elektrickou energiou sa na istý čas pozastavila a mala za následok vysoké náklady na transformáciu, ktoré by mohli prevážiť nad prínosom, a ktoré sú spôsobené tým, že na európskej úrovni chýba jednotný rámec predpisov a v niektorých prípadoch skutočná vôľa k liberalizácii a jasné stanovenie zodpovednosti medzi jednotlivými subjektmi. Tento nedostatok istoty regulačných opatrení môže vyústiť do nízkej úrovne investícií v sektore a nevýrazného rozvoja hospodárskej súťaže. To viedlo k roztriešteniu európskeho trhu, v niektorých prípadoch na čele s bývalými monopolmi, a k nevyhnutnosti opätovne dôrazne vzniesť požiadavku, aby proces liberalizácie postupoval rozhodným krokom.

1.1.3.1.

Základným prvkom tejto stratégie je vybudovanie jednotného európskeho trhu s energiou. EÚ by mala vypracovať spoločnú stratégiu, aby sa dalo konať pohotovo, jednoznačne a s väčšou negociačnou váhou na medzinárodnej úrovni. Spolupráca medzi členskými štátmi, regulátormi a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a je nevyhnutne potrebná. Treba vykonať štrukturálne zmeny zamerané na integráciu riadenia systémov a ich rozvoj na regionálnej úrovni. Jednotlivé členské štáty musia spojiť svoje skúsenosti, poznatky a pravidlá, aby konali spoločne a navrhli (vnútili) svoju vlastnú politiku poplatkov za dodávky s cieľom vytvoriť čo najkonkurencieschopnejšie prostredie, ktorej výsledkom budú spravodlivejšie ceny, pričom sa treba vyhnúť finančným špekuláciám. Členské štáty musia byť jednotnejšie a dodržiavať spoločne stanovené pravidlá v záujme užívateľov/spotrebiteľov a na vnútroštátnej úrovni uplatňovať vopred schválené právne predpisy Spoločenstva.

1.1.4.1.

EHSV sa nazdáva, že spravodlivá hospodárska súťaž, riadiaca sa vhodnými predpismi (súčasný návrh Komisie ju neumožňuje), by umožnila nárast alternatívnych zdrojov energie a investícií do energetickej infraštruktúry, ktoré by zasa viedli k zvýšeniu produktivity podnikov (ako napr. MSP), čo by umožnilo dosiahnuť spravodlivé ceny, čo by prospelo transparentnosti a znížilo riziko dominantného postavenia.

1.1.4.2.

Jedným z prvoradých cieľov tretieho balíka opatrení je stimulovanie potrebných investícií do energetickej infraštruktúry a zaistenie ich koordinácie na európskej úrovni. Pokiaľ ide o tento aspekt, opatrenia navrhnuté Komisiou sa uberajú správnym smerom. Je však potrebné zaistiť, aby spomínané opatrenia umožňovali realizovať potrebné investície do výroby a vzbudzovali u investorov dôveru. Pokiaľ ide o rozvoj sietí, tieto opatrenia by mali zabezpečiť dostatočné plánovanie zohľadňujúce všetky zainteresované subjekty a spĺňanie týchto plánov na príslušnej úrovni a podľa stanoveného harmonogramu. Okrem toho je potrebné zabezpečiť na európskej úrovni kontrolu investícií (zabezpečenú Agentúrou regulátorov). Na málo pružnom trhu s podnikmi, ktoré pôsobia v oligopolných podmienkach, s niektorými štátmi, ktoré neprejavujú ochotu delegovať právomoci v oblasti dodávok, sa stráca dôvera prevádzkovateľov a užívateľov, čo vedie k zablokovaniu likvidity. Tento stav by bolo treba odstrániť.

1.1.5.1.

Procesy reštrukturalizácie vyplývajúce z tretieho balíka opatrení budú musieť byť sprevádzané politikou na podporu zamestnanosti s plným zapojením odborov a podnikov prostredníctvom nástrojov ako corporate social restructuring a nástrojov sociálneho zmiernenia naplánovaných na úrovni jednotlivých štátov a EÚ. S uspokojením sa dá konštatovať, že v krajinách, kde prebehlo oddelenie vlastníctva v oblasti dopravných sietí, sa nezaznamenali negatívne vplyvy na zamestnanosť.

1.1.5.2.

Hoci ochrana slabších vrstiev spoločnosti a zraniteľných spotrebiteľov je a naďalej zostane úzko vnútroštátnou záležitosťou, je veľmi dôležité, aby Komisia uznala dôležitosť týchto opatrení na medzinárodnej úrovni. Komisia bude musieť zaručiť aj monitorovanie ich zavádzania do praxe, aby tieto nástroje boli v súlade so základnými požiadavkami otvoreného a konkurencieschopného trhu. Bolo by potrebné zaviesť na európskej úrovni pojem energetická chudoba (minimálne sadzby) a naďalej plniť povinnosti verejnej služby a služby vo všeobecnom záujme tak, ako je to stanovené v platných smerniciach.

1.1.6.1.

Nová stratégia pre politické opatrenia v oblasti energetiky musí teda dokázať podporovať skutočnú hospodársku súťaž medzi podnikmi a rozšíriť možnosti výberu užívateľov. Prepravné siete musia byť dostupné každému, kto ich chce využívať. V prípade veľkých energeticky náročných podnikov je potrebné dospieť k európskej zmluve pre nákup energie za jednotné ceny (comparable prices alebo law of one price) odstránením štátnej pomoci (narušovanie hospodárskej súťaže). Aj samotným spotrebiteľom sa musia uznať ich práva zaručené zo strany EÚ a ponúknuť slobodný výber dodávateľa podľa vlastného uváženia za najnižšie možné ceny.

1.1.7.

EHSV sa nazdáva, že návrh Komisie sa musí snažiť vyhnúť nie úmyselnému spojenému úsiliu veľkých monopolných podnikov upevniť status quo, pričom ich zámerom je udržať si zisky vyplývajúce z ich postavenia, ako aj zo strany odborov, ktoré sa snažia zachovať pracovné miesta.

1.2.1.1.

Na urýchlenie procesu dobudovania jednotného trhu s energiou musí Komisia pozmeniť návrhy tretieho balíka opatrení v oblasti energie, aby získala moc konať nezávisle na medzinárodnej úrovni, predovšetkým pokiaľ ide o zdroje energie. Na tento účel musia byť návrhy v oblasti regionálnej spolupráce považované za kroky na ceste smerom k dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým je vybudovanie jednotného trhu s energiou. Členské štáty by sa okrem toho mali snažiť o integrovanie svojich trhov s elektrickou energiou a prevádzkovatelia sústavy by mali poskytovať služby vo viacerých členských krajinách. EHSV sa nazdáva, že návrh týkajúci sa regionálnej spolupráce prevádzkovateľov siete obsiahnutý v treťom balíku opatrení nesmie byť v žiadnom prípade pokladaný za dočasnú náhradu jednotného trhu. Je nevyhnutné, aby existovala regionálna spolupráca založená na oddelení vlastníctva medzi prevádzkovateľmi siete, ktorí sú skutočne oddelení od výroby/predaja. Regionálne iniciatívy podporované skupinou európskych regulačných úradov ERGEG v ostatných rokoch by mali slúžiť aj na overenie homogénnosti regulácie a trhových pravidiel.

1.2.2.1.

EHSV sa nazdáva, že EK by mala uprednostniť oddelenie vlastníctva (ownership unbundling) pred funkčným oddelením, čo je na podporu investícií určite lepšie. To by zvýšilo transparentnosť a dôveru prevádzkovateľov zlepšilo bezpečnosť systému a umožnilo monitorovanie monopolistických aktivít a viedlo k prevencii diskriminačného správania a optimalizácii využívania a údržby siete.

1.2.2.2.

Sú potrebné ďalšie spresnenia a analýzy v súvislosti so strategickými účinkami vlastníctva sietí a potreby zaručenia ich nezávislosti aj vzhľadom na prípadné záujmy tretích krajín, vrátane rozhodnutí týkajúcich sa charakteru vlastníctva sietí (verejné alebo súkromné). Návrh Komisie uplatnením oddelenia vlastníctva nevyžaduje privatizáciu prepravných sietí, ktoré sú v súčasnosti vo verejnom vlastníctve.

1.2.2.3.

Neexistujú také rozdiely medzi sektorom elektrickej energie a sektorom zemného plynu (pozri Spojené štáty, Dánsko, Holandsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko), ktoré by opodstatňovali nejednotný prístup, pokiaľ ide o oddelenie vlastníctva. Oddelenie vlastníctva medzi výrobnou a obchodnou činnosťou a aktivitami v oblasti prepravy je potrebné v oboch sektoroch. Potenciálne diskriminačné správanie sa vyplývajúce z nedostatočnej úrovne vertikálneho oddelenia je rovnaké. Spoločnosti predávajúce zemný plyn by sa nemali zaujímať o to, kto prepravuje ich plyn, ale mali by sa usilovať len o spoluprácu so spoľahlivými a finančne silnými spoločnosťami, ktoré budú schopné predávať „ich“ zemný plyn.

—

vykonávať regulačnú funkciu samostatne a nezávisle,

—

monitorovať činnosť Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) a spolu s ňou a stálym výborom pre trh pomáhať Európskej komisii pri špecifikovaní zoznamu technických a trhových predpisov potrebných na vypracovanie a schválenie kódexov a usmernení,

—

stanoviť kritériá a schváliť trhové a technické kódexy,

—

stanoviť metodiky na výpočet taríf a tarify kompenzačného mechanizmu pre náklady prevádzkovateľov siete za cezhraničný prenos elektrickej energie,

—

vypracovať usmernenia opierajúce sa o zásady rozvoja prenosovej sústavy a schváliť desaťročný investičný plán, ktorý navrhuje ENTSO,

—

adresovať oznámenia a stanoviská Európskemu parlamentu, Rade a Komisii,

—

organizovať konzultácie s účastníkmi trhu,

—

koordinovať činnosť národných orgánov,

—

presadzovať transparentnosť, vrátane spôsobu vymenovania jej správnej rady.

1.2.4.1.

Vnútroštátne regulačné orgány zohrávajú základnú úlohu pri podpore hospodárskej súťaže a zabezpečovaní správnej implementácie smerníc na vnútroštátnej úrovni, predovšetkým pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel pri nestrannom využívaní infraštruktúr. Je preto potrebné harmonizovať ich právomoci a zvýšiť na vnútroštátnej úrovni ich nezávislosť od príslušnej vlády a energetických spoločností, aby boli schopné vykonávať dohľad a zabrániť akémukoľvek zneužitiu dominantného postavenia. Nezávislejší regulačný orgán vytvorí dôveru v trh a dokáže aktívnejšie spolupracovať s agentúrou ACER.

1.2.5.1.

EHSV sa vyslovuje za účinnejšiu koordináciu vnútroštátnych prevádzkovateľov prenosových sústav na realizáciu investícií a optimalizáciu riadenia infraštruktúr, ktoré sú potrebné pre rozvoj integrovanej európskej rozvodnej siete. Agentúra by mala zohrávať významnejšiu úlohu než sa plánuje, aby mohla navrhovať, vypracovávať, monitorovať a schvaľovať kódexy, s cieľom zabezpečiť patričné zohľadnenie verejného záujmu. ENTSO by mali zohrávať úlohu len v súvislosti s ich schopnosťami a právomocami. V súlade s tým by zodpovednosť za vypracovávanie usmernení a kódexov mala niesť ACER.

1.2.6.1.

EHSV sa nazdáva, že Únia by mala predbehnúť budúci vývoj vo využívaní sietí pomocou investičného programu zameraného na vytváranie systému európskych verejných a/alebo súkromných sietí alebo sietí regulovaných Úniou prístupných všetkým, a to tak pre prenos ako aj pre využívanie energie. Na tento účel by sa mala zaručiť skutočná transparentnosť postupov riadenia prepojení založených na trhových postupoch, ktoré by umožnili zmaximalizovať obchod. Investovať by sa malo v prípade, že je to spojené s prínosom pre spoločenský a hospodársky blahobyt z regionálneho hľadiska a všetci účastníci trhu by mali byť náležite zapojení do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa vypracovania kódexov a desaťročného investičného plánu.

1.2.7.1.

EHSV sa na základe existujúcich alebo plánovaných ustanovení pre spotrebiteľov nazdáva, že je potrebné naplánovať ich účasť v správnej rade agentúry. To isté treba konštatovať v súvislosti so všetkými ostatnými zainteresovanými stranami (aktéri, odbory, podniky), ktorí by mohli byť zastúpení nielen v správnej rade ale aj v príslušnom dozornom výbore tak, aby vypracovávanie právnych predpisov bolo spojené s čo možno najväčším konsenzom a účasťou, a to od začiatku, a nie iba v záverečných fázach.

2.1.

Pred približne desiatimi rokmi začala Komisia (s veľkým oneskorením) vyvíjať prvé kroky smerom k vypracovaniu európskych právnych predpisov pre jednotný trh s elektrickou energiou a zemným plynom. Výbor mal tak možnosť – často kladúc dôraz na iné aspekty než Komisia – vyjadriť svoj postoj k problematike, ktorá sa plynutím času stáva čoraz dôležitejšou a kontroverznejšou.

2.2.

Prijatím tretieho balíka legislatívnych opatrení týkajúceho sa trhov s elektrickou energiou a zemným plynom EK zamýšľa zavŕšiť začatý proces v úplne inej medzinárodnej situácii, ktorá prináša všetkým zúčastneným nové problémy. Medzi členskými štátmi nevládne jednotná zhoda s návrhmi, čo odďaľuje schválenie a implementáciu nových návrhov a ohrozuje dobudovanie jednotného európskeho trhu s energiou.

2.3.

EHSV je postavený pred veľmi zodpovednú úlohu vypracovať stanovisko k jednej z najdôležitejších (a najpálčivejších) problematík ostatných rokov, od ktorej závisí nielen trh s elektrickou energiou ale aj osud európskych podnikov v sektore, európskych spotrebiteľov ako aj podnikov tretích krajín.

2.4.

EHSV kladne posudzuje „hodnotenie vplyvu“ vypracované Komisiou, ktoré poskytuje dobré východiskové podnety, pokiaľ ide o účinnosť liberalizácie a „spravodlivú“ hospodársku súťaž (pozri znenie dokumentu).

3.1.

Zabezpečiť, aby si spotrebitelia mohli slobodne zvoliť svojho dodávateľa zo širokej ponuky a požívať výhody, ktoré by tento výber mal priniesť. Tieto optimálne podmienky pre spotrebiteľov by mali dodržiavať aj podniky z tretích krajín, ktoré pôsobia v rámci EÚ.

3.2.

Oddeliť činnosti týkajúce sa výroby a prenosu od vlastníctva a prevádzky sietí pre prenos elektrickej energie a prepravu zemného plynu. Okrem toho sa uvádza druhá možnosť, „nezávislý prevádzkovateľ sústavy“, ktorá umožňuje vertikálne integrovaným spoločnostiam ponechať si vlastníctvo siete len v prípade, že ich fixný kapitál spravuje nezávislý orgán alebo iný podnik. To by malo podnietiť investície do infraštruktúry.

3.3.

Zaviesť účinné opatrenia na zabránenie roztrieštenia trhu na základe hraníc jednotlivých štátov, na odstránenie existujúcej vertikálnej integrácie a zvýšenej koncentrácie ponuky, čo doteraz prakticky bránilo vytvoreniu skutočnej konkurencie a presadeniu jednotného trhu s energiou.

3.4.

Zjednodušiť cezhraničné výmeny vytvorením príslušnej agentúry s cieľom koordinovať vnútroštátne regulačné orgány a poskytovať rovnaké príležitosti európskym podnikom tohto sektora. To by malo zaručiť vytvorenie skutočnej európskej siete, ktorá bude zárukou bezpečnosti dodávok a diverzifikácie ponuky. Vnútroštátne regulačné orgány by sa mali stať skutočne nezávislejšími.

3.5.

Podporovať spoluprácu vytvorením nových pravidiel zo strany prevádzkovateľov európskych sietí a zabezpečením rozsiahlejšej spolupráce medzi rôznymi vnútroštátnymi trhmi aj v prípade ohrozenia dodávok.

3.6.

Zvýšiť transparentnosť zjednodušením trhových pravidiel a informovaním spotrebiteľov s cieľom zvýšiť dôveru užívateľov v dobre fungujúci trh (ale bolo to dosiaľ naozaj vždy tak?).

3.7.

Dosiahnuť, aby spotrebitelia mohli využívať práva spotrebiteľov energie zaručených v príslušnej (záväznej) „charte“, ktorá by mala obsahovať okrem iného informácie o dodávateľoch, rôznych trhových ponukách, zjednodušení administratívnych postupov, chudobe v súvislosti so spotrebou energie (fuel poverty), atď. (1)

4.1.

Skutočné (právne a funkčné) oddelenie dodávateľskej sústavy a prenosovej/prepravnej sústavy pre elektrickú energiu a zemný plyn prostredníctvom sústav, ktoré nie sú vertikálne integrované, vo všetkých členských štátoch. To je kľúčovým prvkom, ktorý umožní vyriešiť možné konflikty záujmov ako aj:

4.2.

Vzhľadom na existenciu vertikálne integrovaných spoločností a neochotu prejsť na skutočné oddelenie vlastníctva je možným riešením vytvorenie nezávislého prevádzkovateľa sústavy (ISO). Tento prevádzkovateľ by síce umožňoval spoločnostiam zachovať si vlastníctvo siete, ale nie jej prevádzkovanie. Túto nezávislosť možno dosiahnuť jedine, ak bude existovať účinný regulačný systém.

4.2.1.

Nezávislosť prevádzkovateľa siete sa uplatňuje na verejné ako aj súkromné podniky v podobe oddelenia vlastníctva distribučnej siete a výrobných systémov.

4.2.2.

Hlavným cieľom je dosiahnuť, aby vo všetkých krajinách EÚ podniky, ktoré pôsobia v sektore výroby a dodávok elektrickej energie a zemného plynu, pôsobili úplne oddelene.

4.2.3.

Navrhovaná smernica obsahuje dočasné výnimky z predpisov na oddelenie vlastníctva v prípade investícií do energetickej infraštruktúry.

4.3.

Plánuje sa oddelenie prevádzkovateľov prenosovej/prepravnej sústavy od prevádzkovateľov dodávateľských a výrobných/ťažobných činností nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj v celej EÚ. Žiadna výrobná/ťažobná energetická spoločnosť nemôže vlastniť alebo prevádzkovať prenosovú/prepravnú sústavu v žiadnom členskom štáte EÚ. Každý prevádzkovateľ, ktorý vstupuje do systému, musí dokázať svoju nezávislosť od dodávateľskej a výrobnej/ťažobnej činnosti.

4.4.

Oddelenie vlastníctva by malo viesť k správnemu fungovaniu trhu a siete, čo by sa malo premietnuť do správnej tvorby cien za elektrickú energiu a zemný plyn a možného poklesu cien, čo by predstavovalo jasné výhody pre spotrebiteľov a investorov sektora.

4.5.

Korektné správanie nezávislého prevádzkovateľa siete ako aj skutočné oddelenie vlastníctva systémov výroby a dodávky sa bude dať dosiahnuť len v prítomnosti nezávislého a fungujúceho regulačného orgánu. Regulačné orgány budú musieť byť z hľadiska právnej formy oddelené a funkčne nezávislé od akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného subjektu a konať nezávisle od akýchkoľvek trhových záujmov. Budú musieť mať plnú moc a môcť spolupracovať medzi sebou medzi jednotlivými členskými štátmi s cieľom:

Externé agentúry (Výbor európskych regulátorov cenných papierov – CESR, Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov) majú za úlohu poskytovať Komisii poradenstvo pri uplatňovaní uvedených predpisov.

5.1.

Konsolidácia vnútorných trhov pomocou spoločných pravidiel a ustanovení je kľúčovým prvkom rozvoja európskeho trhu s elektrickou energiou a uskutočňovanie potrebných cezhraničných výmen. Je potrebná harmonizácia existujúcich pravidiel (napríklad technických pravidiel, na základe ktorých musia elektroenergetické spoločnosti pracovať, t. j. kódexov pre prepravu a distribúciu, resp. „sieťových predpisov“ – grid codes) medzi jednotlivými členskými štátmi a v súčasnosti sa nezdá, že už by bola dosiahnutá pomocou Európskej skupiny regulátorov pre elektrickú energiu a plyn (ERGEG). Takúto harmonizáciu rozhodnutí možno dosiahnuť jedine pomocou oddeleného a nezávislého orgánu, ktorý môže byť vzhľadom na obmedzenia článkov zmluvy zriadený v podobe agentúry.

5.2.

Hlavnými úlohami tejto agentúry by malo byť:

5.3.

Organizačná štruktúra prevezme typickú podobu regulačných agentúr Spoločenstva, pričom osobitnú pozornosť treba venovať prijatiu systému, ktorý by zaručil nezávislosť pri vykonávaní regulačných funkcií. Preto sa navrhuje vytvoriť okrem správnej rady, ktorá vymenúva riaditeľa agentúry, aj radu regulátorov zodpovednú za všetky regulačné záležitosti ako aj radu pre odvolania, ktorá je oprávnená riešiť odvolania proti rozhodnutiam prijatým agentúrou. Počet pracovníkov agentúry by nemal presahovať 40 – 50 osôb a jej celkové náklady sa odhadujú približne na 6 – 7 miliónov EUR ročne, ktoré budú pokryté dotáciami Spoločenstva.

5.4.

Komisia zohráva úlohu ochrankyne zmlúv a „kontrolóra“ kontrolnej inštancie. Agentúra má rozhodovaciu právomoc a prijíma individuálne rozhodnutia jedine o technických otázkach. Komisia môže prijať rozhodnutia o opatreniach na ochranu spolupráce alebo správneho fungovania vnútorného trhu na základe oznámenia agentúry alebo nezávisle od nej.

5.5.

Účinná spolupráca medzi prevádzkovateľmi prenosovej/prepravnej sústavy je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia skutočnej integrácie trhu. V súčasnosti existuje jedine dobrovoľná spolupráca, ktorá dosiaľ nepriniesla uspokojivé výsledky, najmä v prípade porúch siete a výpadkov elektrickej energie. Integrácia riadenia systému na regionálnej úrovni by umožnila:

5.6.

Štruktúry spolupráce prevádzkovateľov prenosovej/prepravnej sústavy musia byť na európskej úrovni plne uznané. Môžu sa využívať existujúce štruktúry, ako sú GTE a ETSO alebo môžu byť vytvorené nové centrálne a stále štruktúry pre spoluprácu tak v súvislosti s organizáciou, ako aj v súvislosti s praktickými nástrojmi plánovania a prevádzky sietí.

6.1.

Hlavným problémom v súvislosti so sieťami nie je len ich samotná liberalizácia, predovšetkým sietí vedenia elektrickej energie, ale aj to, ako zabezpečiť občanom a podnikom možnosť využívať ich. Napríklad by sa dalo uvažovať o európskych verejných sieťach alebo sieťach regulovaných Úniou, ktoré by boli prístupné všetkým.

6.2.

Bolo by žiaduce, aby Európska komisia podporovala investície s cieľom vytvoriť úplne inovatívnu prenosovú sústavu, ktorá by umožnila využívanie elektrickej energie na európskej úrovni prostredníctvom inteligentnej interaktívnej siete. Siete podobnej internetu, ktorá by vďaka technológií inteligentných meračov umožnila tok energie oboma smermi.

6.3.

To by výrazne podporilo investície a viedlo k vytvoreniu nových pracovných miest a uskutočneniu starého hesla „power to people“: vymieňať energiu podľa potreby každého medzi sieťami otvorenými všetkým, s rovnakými pravidlami uplatňovanými vo všetkých krajinách Únie bez výnimky (ako to už funguje v prípade internetu).

6.4.

Z týchto dôvodov by bolo možné ísť smerom k úplnému oddeleniu distribučnej sústavy elektrickej energie a k možnosti voľby medzi oddelením a nezávislým prevádzkovateľom v prípade sietí pre zemný plyn.

6.5.

Ciele, ktoré sleduje Komisia (posilniť národné regulačné orgány, posilniť spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosovej/prepravnej sústavy ISO/TSO, zvýšiť transparentnosť trhu atď.), sa dajú len ťažko dosiahnuť, ak sa neprestane uvažovať len z hľadiska jednotlivých štátov, nielen pokiaľ ide o siete, ale aj dodávky, investície, atď. Len tieto opatrenia dokážu zaručiť lepšiu kvalitu služieb, i keď nepostačujú na udržanie cien na prijateľnej úrovni.

6.6.

Sústredenie zásob ropy do nemnohých oblastí sveta (61,8 % na Strednom východe, 11,7 % v Európe a Rusku, 9,4 % v Afrike, 8,5 % v Južnej Amerike, 5,1 % v Severnej Amerike a 3,5 % na Ďalekom východe, zdroj: F. Profumo, Technická univerzita v Turíne) by malo viesť Komisiu k uplatňovaniu spoločnej politiky a zaujatiu rozhodnejšieho postoja tak voči týmto oblastiam ako aj v rámci medzinárodných organizácií, kde sa uzatvárajú dohody a prijímajú rozhodnutia. V opačnom prípade však hrozí, že samotná jednoduchá liberalizácia sa stane klamnou predstavou, nepostačujúcou na udržanie cien na prijateľnej úrovni, ktoré často narastajú kvôli monopolom diktujúcim podmienky aj politike.

6.7.

EÚ musí pokračovať cestou regulovanej hospodárskej súťaže a transparentnosti s cieľom dosiahnuť vyššiu konkurencieschopnosť a transparentnosť hospodárskeho systému. Víťazstvo nad spoločnosťami Microsoft a Volkswagen sú povzbudzujúcim precedensom v prospech hospodárskej súťaže, i keď to nestačí. Je súčasne potrebné navrhnúť účinnejšie opatrenia na zmiernenie účinkov a následkov v oblasti zamestnanosti, opatrenia a investície schopné dodať dynamiku hospodárskemu systému, na vytvorenie viacerých príležitostí pre pracujúcich a mládež, a teda zníženie počtu osôb odkázaných na „ochranu“. A naozaj, to, že posledné údaje o hospodárskom raste nie sú veľmi povzbudivé (pozri oznámenie Komisie), je spôsobené okrem silného eura aj slabou konkurencieschopnosťou podnikov a „ochranou“, ktorú mnohé z nich požívajú. Rušenie monopolného postavenia podnikov začaté po prijatí Jednotného európskeho aktu musí byť úspešné, pretože v prípade zlyhania by dezorganizácia a prípadné opätovné vynakladanie verejných zdrojov na záchranu sietí poškodilo záujmy občanov-spotrebiteľov, ako tomu bolo v prípade britských železníc.

6.8.

Výmena názorov o tomto balíku opatrení nemôže ostať zatvorená v rokovacích miestnostiach inštitúcií alebo v úzkom kruhu poverených pracovníkov. Komisia a EHSV musia vyniesť von diskusiu, ktorá musí byť otvorená a musia do nej byť zapojení občania-spotrebitelia, pracovníci a podniky, aby sa predišlo tomu, že jedine spoločnosti sektora, často monopolné, budú ovplyvňovať rozhodnutia (mohol by sa napríklad zriadiť blog pre občanov, zorganizovať verejné diskusie vo väčšine členských štátov, v niektorých európskych mestách a oboznámiť s výsledkami na veľkej verejnej konferencii na úrovni Spoločenstva). Kontrola európskych regulačných agentúr, ktorú vykonáva Komisia, by mala tiež mať demokratický rozmer a mala by byť potvrdená kontrolou Európskeho parlamentu.

7.1.

Oddelenie vlastníctva jednotlivých činností reťazca: dodávky a výroba od prevádzky siete (ownership unbundling). Uskutočnenie takýchto opatrení je nevyhnutným predpokladom odstraňovania prekážok vstupu na trh. Cieľom je zabrániť tomu, aby integrované spoločnosti, ktoré vykonávajú viacero činnosti v rámci reťazca, mohli „previesť“ časť nákladov liberalizovaných aktivít na ťarchu regulovaných činností, a tým získať neprimerané konkurenčné výhody oproti tým podnikom, ktoré pôsobia jedine v rámci hospodárskej súťaže. Členské štáty implementovali nejednotným spôsobom smernice o trhu so zemným plynom a elektrickou energiou, a tým umožnili v niektorých prípadoch vytvorenie vertikálne integrovaných výrobných a dodávateľských podnikov a podnikov prevádzkujúcich prepravné/prenosové sústavy.

7.2.

Účinné posilnenie právomocí vnútroštátnych regulačných orgánov, ktoré sú zároveň garantmi neutrálnosti prevádzkovania sietí a všeobecnejšie infraštruktúr spravovaných v rámci koncesií, t. j. nevyhnutných pre liberalizáciu (preprava, distribúcia a meranie v sektore elektrickej energie; prenos, distribúcia, meranie, uskladňovanie a spätné splyňovanie v sektore zemného plynu).

7.3.

Rozhodujúcou úlohou agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov je kontrola činnosti nezávislých vnútroštátnych orgánov. Zriadenie nadnárodného regulačného orgánu s dozornou právomocou nad činnosťou jednotlivých zaangažovaných krajín by viedlo k presne vymedzenej regulačnej spolupráci a do istej miery vyrovnalo nevyváženosť medzi perspektívami EÚ ako celku a perspektívami jednotlivých krajín v prospech riešení zameraných na vytvorenie integrovaného trhu s energiou.

7.4.

Vytvorenie prevádzkovateľov prenosových sústav nezávislých od systému výroby/ťažby, ktorí by medzi sebou spolupracovali s cieľom účinne zvládať problémy v oblasti distribúcie. Prevádzkovatelia prenosovej/prepravnej sústavy vertikálne integrovaných podnikov majú sklon uprednostňovať pridružené podniky, a tým spôsobujú vážne nedostatky v informovaní nových konkurentov. V prípade investícií v rámci výrazne integrovaných spoločností ide často o narušenie hospodárskej súťaže vzhľadom na to, že podnik s dominantným postavením nemá žiaden záujem na zlepšovaní siete, keďže to by prospievalo najmä konkurenčným spoločnostiam. Formálne a zásadné oddelenie prevádzkovateľov prenosových sústav by poskytlo rovnaké záruky prístupu k sieťam všetkým distribučným podnikom, a tým umožnilo vykonanie technických zlepšení, ktoré sú potrebné na zabezpečenie účinnejšieho riadenia a v konečnom dôsledku aj nižších poplatkov pre užívateľov.

7.5.

Dosiahnutie väčšej transparentnosti a zjednodušenie prístupu na trh s cieľom zvýšiť likviditu trhu so zemným plynom a elektrickou energiou. Na trhu je možné pozorovať nedostatky, pokiaľ ide o spoľahlivosť a rýchlosť poskytovania informácii (medzi jednotlivými článkami reťazca). Existuje značná nevyváženosť v informovanosti medzi etablovanými prevádzkovateľmi (incumbent) a im konkurujúcimi spoločnosťami. Väčšia transparentnosť by obmedzila na minimum riziko pri vstupe na trh pre nových účastníkov trhu a odstránila do istej miery prekážky vstupu na trh, čím by sa zvýšila dôveru vo veľkoobchodné trhy a tým v cenové signály. Je však potrebné zabezpečiť istú jednotnosť/istý súlad informácií, ktoré by bez toho, aby podceňovali význam dôverného charakteru strategicko-obchodných informácií spoločnosti, nemali nikdy nechávať priestor na neistú interpretáciu, ktorá by ohrozila skutočnú transparentnosť trhu.

7.6.

Zaručiť rovnaký prístup k informáciám všetkým účastníkom trhu s cieľom vzbudiť dôveru, a tým umožniť správny vývoj trhu. Mnohí prevádzkovatelia nie veľmi dôverujú mechanizmu tvorby cien. Zmluvy o dovoze zemného plynu sa uzatvárajú na základe cenových ukazovateľov vytvorených podľa spotrebného koša ropných výrobkov, ceny teda striktne sledujú vývoj trhov ropy. Táto väzba sa premieta do veľkoobchodných cien, ktoré sa tak nevytvárajú podľa mechanizmu ponuky a dopytu na trhu, čo ide na úkor záruky dodávok (ponuka). V prípade dlhodobých dovozných zmlúv nebadať jasné tendencie smerom k mechanizmom tvorby cien založeným na dynamike trhu.

7.7.

Stanovenie obzvlášť podrobných požiadaviek na zaručenie transparentnosti pri výrobe elektrickej energie a zemného plynu. Je potrebné poskytovať presné informácie o odhadoch vývoja dopytu a ponuky z krátkodobého hľadiska. Tieto požiadavky by mali spĺňať jednotliví výrobcovia elektrickej energie, a preto je potrebné prisúdiť väčšiu právomoc vnútroštátnym regulačným orgánom.

7.8.

Vytvorenie trhov s derivátmi. Deriváty sú nielen prirodzeným nástrojom na rozvoj trhov s elektrickou energiou a zemným plynom, ale sú aj účinným prostriedkom rizikového manažmentu v oblasti cien. Na trhoch s elektrickou energiou sa rokuje priamo alebo nepriamo o zmluvách týkajúcich sa derivátov, a teda proces zosúlaďovania, ktorý treba vylepšiť, v tomto zmysle už začal. Na trhu so zemným plynom možno pozorovať výraznú nesúrodosť. Zatiaľ čo sa niektoré trhy vyznačujú pokročilým stupňom liberalizácie (napr. Spojené kráľovstvo), na iných neexistuje ani len obchodovanie so zemným plynom v hotovosti (napr. v Taliansku).

7.9.

Vypracovanie pravidiel týkajúcich sa zásobníkov (alebo ťažobných polí), ktoré by mali zabezpečiť, aby sa všetky zásobníky, ktoré sú dostupné pre tretie strany, ponúkali na trhu nediskriminačným a transparentným spôsobom, a aby sa zabránilo hromadeniu kapacity.

7.10.

Zverejnené a jednoznačné podmienky, ktoré by stanovili, kedy a ako sa uplatňuje prístup tretích strán ku kapacite zásobníkov ponúkanej na trhu.

7.11.

Definovanie transparentných a podrobných pravidiel prístupu do distribučných skladov skvapalneného zemného plynu (LNG), ktoré by umožnili stanoviť infraštruktúru s udelenou výnimkou. Ide o stanovenie správnych vykonávacích pravidiel tzv. postupu open season. Tento postup na plánovanie mechanizmov predbežnej rezervácie kapacít pred jej vytvorením, by nemusel postačovať na zaručenie väčšej otvorenosti pre prevádzkovateľov, keďže v rámci samotného postupu sa musí tak či tak uprednostňovať pridelenie dostupnej prenosovej kapacity vnútroštátnych prepojovacích vedení podniku, ktorý spravuje plynovod alebo distribučný sklad LNG a ktorému bola udelená výnimka. Okrem toho by prekážkou rozvoja hospodárskej súťaže na trhu so zásobovaním mohol byť postup prideľovania dostupného 20-percentného zvyškového podielu, ktorý uprednostňuje subjekty, ktoré sa zaviažu naplniť túto kvótu dlhodobými zmluvami, a tým znevýhodňujú jednak „spotové“ trhy, jednak flexibilnosť dodávok.

7.12.

Stanovenie bilaterálnych dlhodobých dohôd o dodávkach v súlade s právom hospodárskej súťaže ES. Miera hospodárskej súťaže na maloobchodnom trhu je veľmi obmedzená. Kumulované účinky dlhodobých zmlúv, zmlúv na dobu neurčitú, zmlúv s doložkami o tichom súhlase s jej predĺžením a dlhých výpovedných lehôt môžu byť zásadnou prekážkou konkurencieschopnosti. Zmluvné obmedzenia, ktoré dlhodobo zaväzujú zákazníkov a etablovaných výrobcov (incumbent), sa v jednotlivých krajinách líšia. Požiadavka konkurenčnejšej ponuky poskytovanej neetablovanými prevádzkovateľmi (non-incumbent) však stále narastá, chýba ale ponuka celoeurópskych dodávok, o ktorej treba uvažovať osobitne. Súčasná úroveň konkurencieschopnosti (málo ponúkajúcich subjektov) je obzvlášť neuspokojujúca v niektorých krajinách, ktoré sa vyznačujú vysokou koncentráciou (Rakúsko, Belgicko). Obmedzenia v súvislosti s tým, ako môžu spotrebitelia disponovať plynom, ktorý im bol pridelený, spolu s reštriktívnymi postupmi dodávateľov na mieste dodávky teda vzbudzujú nemalé obavy o hospodársku súťaž.

7.13.

Stimulovanie maloobchodného trhu s elektrickou energiou a zemným plynom s cieľom spustiť proces skutočnej liberalizácie. Občania EÚ budú môcť požívať výhody vyplývajúce z hospodárskej súťaže jedine na skutočnom maloobchodnom trhu. To znamená, že je potrebné stanoviť zjednodušené pravidlá prístupu na trh s cieľom umožniť účasť aj malých výrobcov a distribútorov na trhu tak, aby sa stimulovala jeho likvidita a dosiahli konkurenčnejšie ceny. Zaručenie likvidity je nevyhnutným predpokladom zvýšenia dôvery prevádzkovateľov v tvorbu cien jednak na trhoch s elektrickou energiou jednak na rozvetvovacích platformách (hub) pre zemný plyn, keďže to najmä v tom poslednom prípade umožňuje zbaviť sa naviazania na jednotlivé produkty.

7.14.

Liberalizovaný trh s elektrickou energiou a zemným plynom zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní povedomia podnikov a občanov o „inteligentných“ formách spotreby, ktoré umožnia udržať náklady v medziach a kontrolovať ich. To znamená vzdelávanie občanov o momentálne dostupných zdrojoch energie a vyvíjaných alternatívnych zdrojoch (obnoviteľné zdroje energie), aby pochopili zásadný význam tohto tovaru vzhľadom na jeho súčasný nedostatok. Preto je tak z hľadiska úspor energie ako aj nákladov nevyhnutné zaviesť ponuku individuálne prispôsobiteľných zmlúv pre konečných užívateľov na základe spôsobu spotreby.

7.15.

Občania ako zodpovední koneční užívatelia by mali byť informovaní o tom, či regulačné orgány dodržiavajú pravidlá, resp. či dochádza k ich zneužívaniu, aby mohli presadzovať svoje práva aj prostredníctvom organizácií na ochranu práv spotrebiteľov.

7.16.

Záruka uspokojovania dopytu aj v čase špičky. V prípade elektrickej energie to nastoľuje problém výrobnej kapacity, veľkosti prenosovej siete a prenosovej kapacity siete; v prípade zemného plynu je potrebné zabezpečiť dostatočné dovozné a skladovacie kapacity. Je však známe, že dovozná kapacita je obzvlášť obmedzená, keďže prenosová kapacita je rezervovaná spoločnosťou etablovanou na trhu v podobe viacročných zmlúv, ktorých trvanie v niektorých prípadoch presahuje aj 20 rokov. To znamená, že nové projekty a projekty na reštrukturalizáciu/rozširovanie infraštruktúr elektrickej energie a zemného plynu (plynovody) musia prebiehať urýchlene tak na európskej ako aj vnútroštátnej úrovni. Zásadný význam majú zariadenia na spätné splyňovanie, ktoré predovšetkým v stredomorskej oblasti zohrávajú kľúčovú úlohu pri prepájaní krajín, ktoré sú hlavnými výrobcami tohto prírodného zdroja (Líbya, Alžírsko).

7.17.

Zvyšovanie solidarity: je potrebné, aby krajiny EÚ na regionálnom i bilaterálnom základe podporovali uzatváranie dohôd o spolupráci, tichej pomoci a vzájomnej spolupráci v prípade, keď sa jeden z členských štátov Únie ocitne v situácii energetického nedostatku z rôznych dôvodov, za ktoré nenesie priamu zodpovednosť.

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/31

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje jedinečný proces konzultácie o Zelenej knihe o budúcnosti námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria. Výbor do tohto procesu aktívne prispel príslušným stanoviskom a účasťou na dvoch konferenciách (1).

1.2.

Oznámenie zdôrazňuje význam ľudského činiteľa v námorných zoskupeniach. ESHV s potešením uvítal dosiahnutie dohody medzi sociálnymi partnermi (ETF a ECSA (2)) o zahrnutí ustanovení Dohovoru MOP (3) o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 do práva Spoločenstva. Výbor by uvítal, aby sa na celom svete čo najskôr uplatňovali pracovné normy v námornej doprave, ktoré by zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých námorníkov tak, ako je to stanovené v dohovore. Rovnako dôležité je, aby členské štáty ratifikovali medzinárodné nástroje týkajúce sa sektora rybného hospodárstva, vrátane Dohovoru MOP o práci v odvetví rybolovu z roku 2007.

1.3.

ESHV podporuje preskúmanie výnimiek z legislatívy EÚ, ktoré sa vzťahujú na námorníkov a rybárov, v úzkej spolupráci s partnermi a požaduje objasnenie v oblasti osvedčenia o námornej dokonalosti. Je potrebné sa zhodnotiť, či je možné vydávať osvedčenia o námornej dokonalosti povinne pre vnútroeurópske linky prevoznej dopravy a dobrovoľne pre ostatné služby.

1.4.

„Plávajúca univerzita“ poskytuje študentom možnosť získať skúsenosti na mori. Myšlienka školy plávajúcej na oceáne zapadá do všeobecného trendu a Európska komisia by túto myšlienku mala dôkladnejšie preskúmať v súvislosti s úsilím zvýšiť záujem dobrých študentov o povolanie v námorníctve (4). Európski sociálni partneri by sa mali neodkladne zaoberať spôsobom života posádok lodí.

1.5.

Budúca politika EÚ by mala pri riešení námorných nehôd vychádzať z nasledujúcich zásad:

1.6.

EHSV znovu pripomína, že v odvetví lodnej prepravy sa spaľuje ako palivo ropa nízkej kvality, pretože rafinérie neposkytujú ropu vyššej kvality. Výbor podporuje celosvetové iniciatívy zamerané na kvalitu ropy, ktorých cieľom je dosiahnuť prielom v problematike emisií do ovzdušia z prevádzky lodí.

1.7.

Oznámenie a k nemu pripojený akčný plán naďalej nechávajú bez povšimnutia značný podiel znečistenia morí ropou z rekreačných plavidiel, hoci sú pobrežné štáty, kde sa rekreačné plavidlá najviac využívajú, veľmi citlivé na tento druh znečistenia (5). Problém znečisťovania morského životného prostredia navyše zhoršuje činnosť vojenských plavidiel, ktoré sú vyňaté spod pôsobnosti predpisov EÚ.

1.8.

EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie v problematike znečistenia riek a morí z pozemných zdrojov (Baltské a Čierne more). Z politických dôvodov sa treba uvedenou problematikou zaoberať skôr na multilaterálnej ako na bilaterálnej úrovni.

1.9.

EHSV by mal hrať hlavnú úlohu v riešení otázok životného prostredia na medzinárodnej úrovni. V rámci medzinárodných organizácií existuje priestor pre posilnenú spoluprácu a koordináciu stanovísk členských štátov EÚ bez ohrozenia ich individuálnej účasti. Odborný prínos členských štátov EÚ má v medzinárodných organizáciách vynikajúce renomé, ktoré netreba oslabovať, ba práve naopak, treba ho ďalej zlepšovať.

1.10.

Čo sa týka „európskeho námorného dopravného priestoru bez bariér“, EHSV uznáva výhodu, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že ide o potvrdenie virtuálneho námorného priestoru. V súlade s postojom EHSV oznámenie zdôrazňuje, že koncepcia európskeho námorného dopravného priestoru bez bariér by sa mala týkať iba zjednodušenia administratívnych a colných formalít a podpory obchodu v rámci jednotného európskeho trhu.

1.11.

EHSV podporuje symbolické posolstvo oznámenia, že Európa bola a je národom spätým s morom. Výbor však ešte stále očakáva konkrétne opatrenia, ktoré premenia slová na skutky.

1.12.

ESHV znovu pripomína úlohu, ktorú môže zohrať pri vykonávaní námornej politiky vrátane územného plánovania, pri podpore námornej identity a námorného kultúrneho dedičstva EÚ a pri zlepšovaní informovanosti verejnosti v otázke globálneho otepľovania.

1.13.

EHSV schvaľuje návrhy týkajúce európskej siete námorného dozoru a zlepšenej spolupráce medzi pobrežnými strážami jednotlivých členských štátov. Takéto opatrenia podporia námornú bezpečnosť a ochranu, kontrolu rybného hospodárstva a vonkajších hraníc a ochranu morského životného prostredia.

EHSV znovu pripomína, že v oblasti dvojstranných dohôd s tretími krajinami o vstupe na palubu lode je žiaduci koordinovaný prístup, aby sa upokojili zvýšené obavy o bezpečnosť. Výbor požaduje opatrenia na úrovni EÚ na potlačenie rastu útokov na obchodné lode a prípadov ozbrojených lúpeží a pirátstva na mori, predovšetkým v juhovýchodnej Ázii a v Afrike.

2.1.

Oznámenie o integrovanej námornej politike a priložený akčný plán, ktoré ustanovujú vypracovanie 29 konkrétnych opatrení, zohľadňujú stanoviská inštitúcií EÚ, ako aj zainteresovaných strán k príslušnej zelenej knihe.

2.2.

Jedinečné kolo konzultácií iniciovaných v súvislosti so zelenou knihou, sa skončilo dosiahnutím širokého konsenzu o potrebe holistického, integrovaného, medzisektorového a strategického prístupu k oceánom. Myšlienka nahradiť širším vnímaním rozdrobenosť, ktorá niekedy vedie k neželaným dôsledkom, si zaslúži podporu.

2.3.

EHSV podporuje symbolické posolstvo oznámenia, že Európa bola a je národom spätým s morom. Zároveň vyslovuje podporu všetkým 29 opatreniam akčného plánu (s konkrétnymi pripomienkami), ale nepovažuje ich za dostatočné.

3.1.1.

EHSV prikladá veľký význam zachovaniu neporušenosti morského životného prostredia. Považuje za dôležité zabezpečiť, aby výsledkom rozličných ľudských aktivít nebol postupný úpadok morského životného prostredia.

3.1.2.

EHSV víta plány Komisie zamerať sa na zefektívňovanie medzinárodnej spolupráce, zlepšovanie integrácie politík, vykonávanie existujúcej legislatívy, ako aj na podporu environmentálnych technológií (Šiesty environmentálny akčný program Európskeho spoločenstva ). Mal by sa klásť dôraz na vykonávanie Dohovoru o prevencii znečistenia morí zo zdrojov umiestnených na pevnine (6).

3.1.3.

Nahromadenie CO2 a iných skleníkových plynov v dôsledku nadmerných emisií do ovzdušia vedie už v súčasnosti k vyššej absorpcii CO2 oceánmi a predpokladá sa, že tento proces bude pokračovať. Negatívny vplyv výslednej kyslosti oceánov na morské životné prostredie bude pravdepodobne rásť. Je potrebné rozšíriť výskum týchto vplyvov na morské životné prostredie a zároveň skúmať možnosti vývoja spôsobov re-absorpcie CO2, ktoré by boli šetrné k životnému prostrediu. Morské zdroje energie budú navyše významným faktorom v diverzifikácii európskych dodávok energie.

3.1.4.

Oznámenie ignoruje značný podiel znečistenia morí a riek ropou z rekreačných plavidiel, hoci sú pobrežné štáty, kde sa rekreačné plavidlá najviac využívajú, veľmi citlivé na tento druh znečistenia (7). Problém znečisťovania morského životného prostredia ešte zhoršuje činnosť vojenských plavidiel, ktoré sú vyňaté spod pôsobnosti predpisov EÚ a ktoré čoraz viac poškodzujú životné prostredie a turistický ruch.

3.1.5.

EHSV znovu pripomína, že v odvetví lodnej prepravy sa spaľuje ako palivo ropa nízkej kvality, pretože rafinérie neposkytujú ropu vyššej kvality. Výbor podporuje celosvetové iniciatívy zamerané na kvalitu ropy (8), ktorých cieľom je dosiahnuť prielom v problematike emisií z lodí do ovzdušia.

3.1.6.

Znečistenie morí a vzduchu z akýchkoľvek zdrojov má negatívny vplyv na morské životné prostredie so všetkými zdravotnými, spoločenskými a hospodárskymi následkami, ktoré sú s tým spojené. V platnosti je dostatočný počet opatrení na kontrolu a zmiernenie znečistenia morského životného prostredia loďami, vrátane pokút pre znečisťovateľov. Tieto opatrenia by sa mali dôsledne vykonávať. Neexistuje však podobný rámec opatrení na potláčanie znečistenia morí a riek z iných zdrojov (napr. z priemyselnej, mestskej a poľnohospodárskej činnosti, či pesticídmi). EHSV sa obáva, že ak sa nepodniknú dôsledné a účinné kroky, bude ohrozený pobrežný a námorný cestovný ruch, ktorý je v Európe najväčším námorným odvetvím. Opatrenia podobného druhu by napomohli zachovať rozsah a diverzitu morského života, vrátane populácie rýb.

3.1.7.

EHSV zdôrazňuje, že v rámci ročných akčných plánov politiky susedstva je potrebné rokovať o dvojstrannej dohode medzi EÚ a krajinami južného Stredomoria. Na základe dohody sa zainteresované tretie krajiny podelia s členskými štátmi EÚ o zodpovednosť za udržiavanie čistých morí prostredníctvom kontroly emisií do ovzdušia a vypúšťania odpadu do riek (napríklad do delty Nílu). Hlavným cieľom by bola ochrana spoločného dedičstva Stredozemného mora.

3.2.1.

Oznámenie zdôrazňuje význam ľudského činiteľa v námorných zoskupeniach. V akčnom pláne by pri hľadaní správnej rovnováhy medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi rozmermi trvalo udržateľnej námornej politiky bolo potrebné venovať dostatočnú pozornosť sociálnemu rozmeru.

3.2.2.

ESHV s potešením uvítal dohodu medzi sociálnymi partnermi (ETF a ECSA) o zahrnutí určitých ustanovení Dohovoru MOP o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 do práva Spoločenstva. Výbor uvítal, aby sa na celom svete čo najskôr uplatňovali pracovné normy v námornej doprave, ktoré by zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých námorníkov tak, ako je to stanovené v dohovore. Rovnako dôležité je, aby členské štáty ratifikovali dôležité medzinárodné nástroje týkajúce sa sektora rybného hospodárstva, vrátane Dohovoru MOP o práci v odvetví rybolovu z roku 2007.

3.2.3.

V súvislosti s vypracovaním akčného plánu v oblasti kvalifikácií námorníkov v EÚ, EHSV upozorňuje na revíziu Dohovoru STCW IMO (9), ktorý upravuje celosvetové normy vzdelávania a certifikácie. Všetky návrhy EÚ by mali byť v súlade s režimom IMO a MOP.

3.2.4.

ESHV podporuje preskúmanie výnimiek z legislatívy EÚ, ktoré sa vzťahujú na námorníkov a rybárov, v úzkej spolupráci s partnermi a požaduje objasnenie v súvislosti s osvedčením o námornej dokonalosti. Je potrebné sa zamyslieť na tým, či je možné vydávať osvedčenia o námornej dokonalosti povinne pre vnútroeurópske linky prevoznej dopravy a dobrovoľne pre ostatné služby.

3.2.5.

Podpora voľby povolania v námorníctve v EÚ môže byť účinná iba vtedy, ak budú do vyšších kvalitatívnych noriem investované zdroje, aby konkurenčnou výhodou európskych námorníkov bola skôr ich kvalita ako ich nízka cena.

3.2.6.

Celosvetovo rastúci nedostatok kvalifikovaných námorníkov má pre námornú bezpečnostnú infraštruktúru EÚ alarmujúce dôsledky a bez spoločného úsilia zo strany EÚ a členských štátov o jeho riešenie sa nedostatok námorníkov ešte prehĺbi. Ak sa nezabezpečí dostatok kvalifikovaných námorníkov, Európe budú chýbať znalosti a skúsenosti potrebné pre kľúčové, a z bezpečnostného hľadiska kritické, námorné činnosti (inšpekcie a prehliadky lodí, právne predpisy, poistenie, lodné dopravné služby, záchranné operácie, pobrežná stráž a vedenie plavidiel). Navyše je možné, že sa námorné zoskupenia presunú do iných regiónov. Prebiehajúce opatrenia sa ukázali ako nepostačujúce a EHSV vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nemá v úmysle zaoberať sa uvedenou problematikou skôr, ako pred koncom roka 2009.

3.2.7.

EHSV nemilo prekvapil vysoký počet študentov, ktorý predčasne ukončia štúdium na námorných vysokých školách v niektorých členských štátoch, a takisto predčasné zanechanie námorníckeho povolania u tých, ktorí sa v tomto odbore zamestnali. Ak nebude súčasnej kríze venovaná okamžitá pozornosť, námornícke povolanie v EÚ môže byť vážne ohrozené. Je potrebné hľadať riešenia na zvýšenie príťažlivosti námorníckeho povolania v rámci holistickej stratégie. Ďalej by sa mal rozvíjať projekt mapovania kariérnych príležitostí, ktorý zorganizovali sociálny partneri (ECSA a ETF). „Príťažlivosť“ námorníckeho povolania by mala byť spojená s „udržaním“ námorníkov v tejto profesii.

3.2.8.

„Plávajúca univerzita“ poskytuje študentom možnosť získať skúsenosti na mori. Myšlienka školy plávajúcej na oceáne si zaslúži dôkladnejšie preskúmanie zo strany Európskej komisie, s cieľom zvýšiť záujem dobrých študentov o povolanie v námorníctve. Rovnakým spôsobom by sa tiež mohli vytvoriť v hlavných európskych prístavoch tzv. „prístavné školy“ (10) určené pre deti základných a prípadne aj stredných škôl, ktoré by boli postavené na súši (čo je jednoduchšie), ale nachádzali by sa v blízkosti mora a vyučovali by sa na nich všetky disciplíny zamerané na spoznávanie morského prostredia a lodí, ako aj základy navigácie.

3.2.9.

ESHV žiada Komisiu o preskúmanie existujúcich osvedčených postupov v členských štátoch na druhom stupni vzdelávania týkajúcich sa príťažlivosti povolania na mori.

3.2.10.

Budúca politika EÚ by mala pri riešení námorných nehôd vychádzať z nasledujúcich zásad:

3.2.11.

Námorníci môžu za veľmi nebezpečných poveternostných podmienok konať na rámec svojich pracovných povinností. Generálny tajomník IMO sa vyjadril: „Živelná podstata pracovného prostredia niekedy postaví námorníkov do situácie, na ktorú sa nedá dobre alebo vôbec pripraviť. Ako zareagujú je skúškou ozajstnej odvahy – odvahy, ktorá si zaslúži ocenenie a uznanie“ (11). ESHV vyzýva Komisiu, aby zohľadnila uvedené skutočnosti pri predkladaní návrhov na opatrenia zamerané na námorné nehody.

3.3.1.

Pripravované oznámenie o námornej dopravnej politike EÚ na roky 2008 – 2018 by malo vytvoriť vhodný rámec s cieľom prilákať dodatočné investície do lodnej dopravy, ktorý by zároveň prispel k ďalšiemu upevňovaniu popredného postavenia európskej lodnej dopravy v celosvetovom meradle a jej úlohy katalyzátora v námornom zoskupení.

3.3.2.

Výbor víta skutočnosť, že Komisia uznala potrebu všeobecných pravidiel pre globálne odvetvie a význam medzinárodnej námornej legislatívy, a že podporila hľadanie riešení legislatívnych výziev na úrovni medzinárodných orgánov (ako napríklad IMO). Celosvetový charakter lodnej dopravy, celosvetový trh práce, na ktorom lodná doprava pôsobí a konkurencieschopnosť európskej lodnej dopravy na svetovom trhu sú témami, ktoré je treba zohľadniť.

3.3.3.

Znovu treba pripomenúť potrebu zlepšiť výkonnosť existujúcich prístavných kapacít a služieb, a tiež zvýšiť prístavnú kapacitu a zlepšiť spojenia s vnútrozemím.

3.3.4.

EHSV si všimol, že v oznámení boli zohľadnené tak jeho pripomienky týkajúce sa urýchlenia ratifikácie dohovorov IMO členskými štátmi a na medzinárodnej úrovni, ako aj návrhy týkajúce sa rozvoja prístavov, znižovania znečistenia ovzdušia z lodí, vytvárania viacodvetvových zoskupení a európskej siete námorných zoskupení. Oznámenie tiež uznáva rozhodujúci význam európskej lodnej dopravy pre európsky a medzinárodný obchod a každodenný život európskych občanov.

3.3.5.

V súlade s názorom EHSV (12) oznámenie Komisie zdôrazňuje, že koncepcia „Európsky námorný dopravný priestor bez bariér“ by sa mala týkať iba vytvorenia virtuálneho námorného priestoru, v rámci ktorého dôjde k zjednodušeniu administratívnych a colných formalít a zjednodušeniu obchodu v kontexte jednotného európskeho trhu. V tejto súvislosti EHSV berie na vedomie konzultáciu, ktorú iniciovala Komisia s úmyslom rozhodnúť o ďalších možných návrhoch ako účinne túto koncepciu zaviesť.

3.3.6.

EHSV sa domnieva, že v rámci medzinárodných organizácií existuje priestor pre posilnenú spoluprácu a koordináciu stanovísk členských štátov EÚ bez ohrozenia ich individuálnej účasti. Odborný prínos členských štátov EÚ má v medzinárodných organizáciách vynikajúce renomé, ktoré netreba oslabovať, ba treba ho skôr zlepšovať.

3.3.7.

EHSV podporuje uplatňovanie vplyvu EÚ na tretie krajiny s úmyslom povzbudiť ich v presadzovaní a ratifikácii dôležitých medzinárodných námorných dohovorov. Európski štátni prístavní kontrolóri by mali vykonávať prehliadku plavidiel pochádzajúcich z EÚ a tretích krajín v súlade v medzinárodne platnými environmentálnymi a spoločenskými normami.

4.1.1.

Výbor s potešením konštatuje, že boli zohľadnené jeho návrhy týkajúce sa podpory pobrežného cestovného ruchu a databázy využitia finančných prostriedkov EÚ pre pobrežné regióny. Ostrovy by sa mali prostredníctvom nasledujúcich opatrení dostať do stredu záujmu EÚ:

4.2.1.

Výbor víta návrhy týkajúce sa intenzívnejšej spolupráce pri riadení Stredozemného a Čierneho mora, rozširovania, európskej susedskej politiky a severnej dimenzie.

4.2.2.

Približne 20 – 30 % neobjavených svetových zásob ropy sa nachádza na dne Severného ľadového oceánu. Vďaka klimatickým zmenám môžu byť do roku 2015 plavebné cesty po Severnom ľadovom oceáne splavné väčšinu roka. Otvorenie plavebných ciest v Severnom ľadovom oceáne je zaujímavé tak z hľadiska vzdialenosti, ako aj z hľadiska bezpečnosti. Plavebná cesta zo Šanghaja do Rotterdamu cez Severný ľadový oceán je o 1000 míľ kratšia, ako cesta cez Suezský prieplav. Kratšie plavebné cesty by mohli pomôcť výrazne obmedziť spotrebu paliva a následne aj emisie do ovzdušia. EHSV pripomína, že vzhľadom na množstvo problémov v oblasti práva a životného prostredia, ktoré sa týkajú viacerých krajín, sa vyjasnenie medzinárodného práva v oblasti morského ľadu stane nevyhnutnosťou. V tejto súvislosti výbor so záujmom očakáva ohlasovanú správu týkajúcu sa Severného ľadového oceánu, ktorá sa bude zaoberať geopolitickými dôsledkami klimatických zmien. Je tiež potrebné vopred preskúmať vplyv využívania nových plavebných ciest v Severnom ľadovom oceáne na životné prostredie.

4.3.1.

EHSV schvaľuje návrhy týkajúce európskej siete námorného dozoru a zlepšenej spolupráce medzi pobrežnými strážami jednotlivých členských štátov. Takéto opatrenia podporia námornú bezpečnosť a ochranu, kontrolu rybného hospodárstva a vonkajších hraníc a ochranu morského životného prostredia.

4.4.1.

EÚ by mala v rámci akčného plánu vystupňovať svoje úsilie v problematike znečistenia riek a morí z pozemných zdrojov (Baltské a Čierne more). Z politických dôvodov sa treba uvedenou problematikou zaoberať skôr na multilaterálnej ako na bilaterálnej úrovni.

4.5.1.

Vzhľadom na alarmujúci pokles a vymieranie morských živočíšnych druhov, EHSV zdôrazňuje nutnosť rozumne využívať zásoby rýb. Návrhy v oblasti rybného hospodárstva sú orientované správnym smerom. Práca v rybnom hospodárstve je jedným z najnebezpečnejších povolaní, a preto by bolo treba vyvinúť viac úsilia na zvýšenie povedomia o bezpečnosti medzi pracovníkmi v tomto odvetví. Je potrebné osobitne sa zaoberať bezpečnostnými opatreniami pre rybárske plavidlá kratšie ako 24 metrov (táto oblasť chýba v medzinárodných dohovoroch a smerniciach EÚ). EHSV pripomína, že ochrana živočíšnych druhov, ktorá je potrebná, má dosah aj na sociálnu oblasť a ten treba riešiť: práca rybárov na mori často súvisí s ich nedostatkom prostriedkov, v dôsledku čoho vystavujú svoje životy.

4.5.2.

Fyzické a finančné riziká spojené s povolaním v rybárstve sú závažné a vysvetľujú pokles zamestnanosti v tomto odvetví. Na zlepšenie technológie na rybárskych lodiach sú súrne potrebné projekty a programy EÚ. V súvislosti s výmenou osvedčených postupov pri zvyšovaní príťažlivosti povolania v rybárstve, EHSV odporúča rozsiahlu distribúciu príručky Predchádzanie nehodám na mori a bezpečnosť rybárov, ktorú nedávno spoločne vydali európski sociálni partneri Europêche a ETF. Rovnako dôležité je však to, aby členské štáty urýchlili proces ratifikácie Dohovoru MOP o práci v odvetví rybolovu (jún 2007). Hlavným cieľom je dosiahnuť, aby sa rybárska činnosť stala trvalo udržateľnejšou a príťažlivejšou.

4.6.1.

EHSV vyjadrilo vo svojom nedávnom stanovisku k zelenej knihe o lepšej recyklácii lodí obavu: „na celom svete je závažný nedostatok zariadení na demontáž lodí, ktorý by vyhovoval zásadám trvalej udržateľnosti v oblasti životného prostredia a sociálnej oblasti“. „Táto situácia sa zhorší výrazným nárastom počtu lodí, ktoré budú v najbližších rokoch vyradené z prevádzky kvôli celkovému vyraďovaniu ropných cisternových lodí s jednoduchým trupom“ (13). Recyklačné zariadenia a pracovné podmienky v južnej Ázii, kde sa vykonáva väčšina recyklácií, by sa mali uviesť na medzinárodne prijateľnú úroveň.

4.6.2.

EHSV víta postup na medzinárodnej úrovni v oblasti demontáže zastaraných lodí účinným a bezpečným spôsobom, ktorý je z hľadiska životného prostredia trvalo udržateľný. Prioritou je uzavretie povinného dohovoru, ktoré sa očakáva v rokoch 2008 až 2009, pričom v medziobdobí ostáva dôležitou podpora usmernení IMO. Medzinárodne schválené štandardy by jednoznačne uložili vlastníkom lodí povinnosť predkladať podrobný popis potenciálne nebezpečných látok na palube ich lodí, a zároveň by stanovili minimálne požiadavky pre recyklačné zariadenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti a správy nebezpečných látok.

4.7.1.

Zvýšené obavy o bezpečnosť viedli niekoľko členských štátov EÚ k uzatvoreniu dvojstranných dohôd s tretími krajinami o vstupe na palubu lode. EHSV pripomína, že pri uplatňovaní takýchto pravidiel je potrebný koordinovaný prístup členských štátov EÚ k uvedeným iniciatívam, ako aj koordinované rozdelenie úloh medzi členské štáty, vrátane ich námorných vojsk. Alternatívou by mohla byť skorá ratifikácia protokolov o potlačení protiprávnych činov členskými štátmi EÚ, ktoré obsahujú klauzuly na ochranu legitímnych obchodných záujmov prevádzkovateľov lodí a ľudských práv námorníkov.

4.7.2.

EHSV vyjadruje znepokojenie nad rastom útokov na obchodné lode a prípadov ozbrojených lúpeží a pirátstva na mori, predovšetkým v juhovýchodnej Ázii a Afrike. Výbor nalieha na EÚ, aby podnikla kroky, ktoré v nebezpečných vodách umožnia sprevádzanie komerčných plavidiel plavidlami námorných síl.

4.8.1.

Vo svojom akčnom pláne Komisia navrhuje využívanie elektrickej energie čerpanej z pevniny ako krok k zníženiu emisií skleníkových plynov z kotviacich lodí. Ak budú lode používať elektrickú energiu čerpanú z pobrežia, nebudú spaľovať palivo a teda nebudú vypúšťať znečisťujúce látky (SOx, NOx a PM) a CO2.

4.8.2.

EHSV tento návrh podporuje, no upozorňuje na nasledujúce body: jediné riešenie nemusí byť vhodné pre všetky typy lodí, elektrická energia čerpaná z pevniny sa pravdepodobne vyrába v elektrárňach spaľujúcich palivo a uhlie, čo znamená dodatočnú produkciu CO2, ktorá môže prevážiť nad prínosmi. Výbor preto vyzýva Komisiu, aby zohľadnila uvedené skutočnosti a predložila návrh na účelnú politiku v tejto oblasti.

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/36

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/37

1.1.

EHSV víta iniciatívu Komisie na vypracovanie špecifického programu na pomoc malým a stredným podnikom a mikropodnikom pri dodržiavaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia vzhľadom na komplexnosť tejto legislatívy a hospodársky a sociálny význam MSP v rámci európskeho hospodárstva. V tejto súvislosti však EHSV zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť mikropodnikom, pretože vzhľadom na štrukturálne problémy sú zraniteľnejšie.

1.2.

EHSV si uvedomuje, že sa MSP môžu stretávať s ťažkosťami pri prispôsobovaní sa právnym predpisom v oblasti životného prostredia vzhľadom na komplexnosť tejto legislatívy, a víta vypracovanie nástrojov na podporu jednoznačnejšieho porozumenia. Napriek tomu, že sa v ostatných desiatich rokoch venuje čoraz väčšia pozornosť sociálnym a najmä environmentálnym otázkam, sociálnu zodpovednosť podnikov (Corporate Social Responsibility) zatiaľ nie všetky podnikateľské kruhy vnímajú ako konkurenčnú výhodu.

1.3.

EHSV sa nazdáva, že iniciatíva Komisie na vypracovanie špecifického programu na pomoc malým a stredným podnikom pri dodržiavaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia predstavuje prvý veľmi dôležitý krok v tejto oblasti.

1.4.

EHSV sa nazdáva, že je potrebné, aby Komisia zaujala proaktívny prístup k požiadavkám MSP zavedením štruktúrovaného systému spolupráce podnikov na miestnej a regionálnej úrovni. V tejto súvislosti bude potrebné venovať osobitnú pozornosť cezhraničnej spolupráci.

1.5.

Predovšetkým je nevyhnutné:

2.1.

Cieľom oznámenia Komisie je pomôcť malým a stredným podnikom (MSP) efektívne využívať energiu a zdroje (1). Vytvára teda právny rámec a navrhuje opatrenia zamerané na posilnenie existujúcich opatrení a iniciatív v súlade so špecifikami malých podnikov. Na tento účel Komisia navrhuje vytvoriť program na pomoc MSP pri implementácii právnych predpisov v oblasti životného prostredia: prostredníctvom tohto programu bude možné uvoľniť finančné prostriedky na rozvoj sietí podporujúcich podnikanie, zjednodušiť prístup k systémom environmentálneho manažérstva a zvýšiť informovanosť týchto podnikov o problematike ochrany životného prostredia.

2.2.

I keď každý malý alebo stredný podnik zamestnáva menej než 250 osôb, celkovo dosahujú MSP v Európskej únii počet 23 miliónov a predstavujú približne 99 % všetkých podnikov a 57 % pridanej hodnoty hospodárstva EÚ. Keďže MSP zodpovedajú za takýto významný podiel na obrate EÚ, majú značný vplyv na životné prostredie.

2.3.

Mnohé podniky si neuvedomujú dosah svojej činnosti na životné prostredie a väčšina z nich sa domnieva, že nemajú žiaden alebo len obmedzený environmentálny vplyv. MSP majú okrem toho tendenciu nazdávať sa, že sú v plnom súlade s platnými právnymi predpismi, až kým nie sú upozornené na to, že sa mýlia. Za takýchto podmienok môže mať činnosť MSP za následok zvýšenie rizika ohrozenia zdravia alebo bezpečnosti pracovníkov a zároveň predstavovať vážnu hrozbu pre životné prostredie. Napokon, ak MSP nezohľadnia environmentálne aspekty vo svojej hospodárskej činnosti, môžu prísť o šancu získať hospodárske výhody z lepšieho uplatňovania environmentálne prijateľného manažérstva a ekologickej inovácie.

2.4.

Program navrhnutý Komisiou na pomoc malým a stredným podnikom pri dosahovaní súladu s platnými predpismi v oblasti životného prostredia obsahuje opatrenia zamerané jednak na zaručenie minimalizácie vplyvu činnosti MSP na životné prostredie, jednak na pomoc podnikom ľahšie dodržiavať právne predpisy. Program si kladie za cieľ zníženie administratívneho zaťaženia MSP vyplývajúceho zo zabezpečovania súladu s predpismi vytváraním nástrojov a politických opatrení na uplatňovanie environmentálnych požiadaviek pri kľúčových činnostiach MSP.

2.5.

Opatrenia prezentované v oznámení zahŕňajú aj šírenie špecifických informácií pre MSP a rozvoj sietí na podporu podnikania a vzdelávacích činností na budovanie miestnej odbornosti v oblasti životného prostredia.

2.6.

Program bude financovaný z rozpočtových prostriedkov LIFE+ (5 miliónov EUR na obdobie rokov 2008 – 2013) a ďalšie prostriedky budú dané k dispozícii z rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (PKI) a zo štrukturálnych fondov.

2.7.

Nová internetová stránka o environmentálnej politike EÚ pre MSP je už k dispozícii v siedmich jazykoch a plánuje sa zverejnenie operatívnych usmernení na témy ako napr. energetická účinnosť, emisie do ovzdušia, tvorba odpadu a emisie znečisťujúcich látok do vody a pôdy. Bude publikovaná aj príručka objasňujúca nové možnosti financovania projektov.

2.8.

Nová sieť na podporu podnikania a inovácie sa zapojí do implementácie programu od roku 2008. Spolu s ostatnými sieťami na podporu podnikania MSP zohrá dôležitú úlohu tým, že pomôže MSP zavádzať environmentálnu politiku EÚ do praxe v podobe konkrétnych opatrení.

2.9.

Pracovný dokument útvarov Komisie priložený k oznámeniu prináša výber konkrétnych prípadov a príklady osvedčených postupov, ktoré zaviedli do praxe MSP v Európe a vo svete.

3.1.

EHSV víta program Komisie, a to najmä kvôli tomu, že je uznaním dôležitosti a hodnoty MSP pre európske hospodárstvo a spoločnosť.

3.2.

V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje význam rozhodnutia Rady na zasadnutí v Santa Maria Da Feira 19. a 20. júna 2000 (2) a Európskej charty pre malé podniky (3), v ktorej sa uvádza, že „malé podniky sú oporou európskej ekonomiky. Sú kľúčovým zdrojom pracovných príležitostí a živnou pôdou podnikateľských nápadov“. Medzi priority stanovené v tejto charte patrí aj posilňovanie rastu a konkurencieschopnosti podnikov nielen na územnej úrovni, ale v rámci celosvetového trhu.

3.3.

Posudzovanie environmentálneho vplyvu musí byť súčasťou integrovaného riadenia podniku. Vzhľadom na to, že väčšina MSP, a najmä malé podniky a mikropodniky, spravidla neuplatňuje environmentálnu politiku, bude potrebné zaviesť do praxe integrované environmentálne manažérstvo a zároveň dať pozor na to, aby sa administratívne zaťaženie MSP znížilo na minimum.

3.4.

Prvým krokom, ktorý treba podniknúť, je pomôcť MSP uvedomiť si, že takéto postupy nie sú dodatočnými nákladmi alebo obmedzením, ale nástrojom, ktorým možno zlepšiť konkurencieschopnosť podniku a vytvárať dlhodobo hodnoty.

3.5.

Podniky, ktoré dokážu sústavne monitorovať chod týchto činností, napríklad pomocou systémov environmentálneho manažérstva, sú schopné aj rozšíriť paletu premenných riadenia podliehajúcich kontrole tým, že usúvzťažnia v jednom strategickom pláne údaje ekonomicko-finančnej povahy a zároveň údaje týkajúce sa sociálneho a environmentálneho dosahu (4). Týmto spôsobom sa prostredníctvom zmeny organizácie práce okrem hospodárskych výhod a prínosu pre životné prostredie, ktoré vyplýva z efektívneho a racionálneho využívania energie a zdrojov, zaručí aj bezpečnosť pracovných výkonov.

3.6.

EHSV preto súhlasí s potrebou schváliť dlhodobú stratégiu, ktorú by členské štáty urýchlene zaviedli do praxe.

4.1.

Lepšia právna regulácia pri navrhovaní a implementácii politík: v tomto kontexte „lepšia právna regulácia“ znamená väčšie zapojenie MSP do vypracúvania environmentálnych politických opatrení, pričom treba vychádzať z analýzy osvedčených postupov, ktoré – ak sú primerane stanovené a rozšírené – sú hodnotným prínosom pri implementácii právnych predpisov v oblasti životného prostredia nákladovo najefektívnejším spôsobom. O znižovaní administratívnych nákladov a zbytočného administratívneho zaťaženia na úrovni EÚ, štátov a regiónov a väčšej zrozumiteľnosti sa nesmie uvažovať len v súvislosti s prípadnými novými legislatívnymi nástrojmi, ale aj so zreteľom na možnú revíziu existujúcich predpisov.

4.2.

Ľahšie dostupné programy environmentálneho manažérstva prispôsobené „na mieru“: začlenenie environmentálnych politických opatrení do strategických rozhodnutí na dosiahnutie rastu a inovácie umožní podnikom nielen dodržiavať platné predpisy, ale aj odskúšať nové a osvedčené postupy, ktoré by zohľadňovali slobodnú iniciatívu a kodifikované kritériá s cieľom splniť špecifické požiadavky malých podnikov a mikropodnikov. Je potrebné podporovať najmä zavedenie systémov environmentálneho manažérstva (ako EMAS alebo ISO). Pokiaľ ide o EMAS (European Eco-Management Audit Scheme), tento cieľ sa dá dosiahnuť napríklad začlenením ustanovení v prospech MSP do nariadenia, uplatňovaním, ktoré by bolo v súlade so štruktúrou MSP (5), a postupným znižovaním súčasného systému inšpekcií a informácií požadovaných od registrovaných podnikov. To všetko s cieľom stimulovať účasť MSP vzhľadom na to, že v súčasnosti sa zaznamenáva výrazný počet zapojených podnikov len v Taliansku, Nemecku a Španielsku. EHSV dúfa, že Komisia zohľadní tieto odporúčania, ako aj jeho stanovisko z júla 2006 na tému klimatických zmien a občianskej spoločnosti (6), predovšetkým na účely súčasnej revízie EMAS. Na záver EHSV vyzýva Komisiu, aby v neformálnych a nekodifikovaných nástrojoch na miestnej úrovni hľadala vhodné prvky na rozšírenie súčasných systémov environmentálneho manažmentu, keďže len priame zapojenie MSP a združení MSP na miestnej úrovni môže prispieť k zmene súčasnej situácie.

4.3.

Cielená finančná pomoc a viacročný finančný program: veľký počet existujúcich finančných nástrojov môže spôsobovať zmätok a ich zlé fungovanie. Preto je žiaduce, aby v súlade s ohlásením Komisie bola čo najskôr publikovaná príručka, ktorá by informovala o nových možnostiach financovania projektov podporujúcich zvýšenie súladu s environmentálnymi predpismi a zlepšenie environmentálnej výkonnosti medzi MSP. V tejto súvislosti by bolo z dlhodobého hľadiska lepšie, keby sa naplánovala len jedna rozpočtová položka pre všetky aktivity súvisiace s MSP.

4.4.

Budovanie miestnej odbornosti MSP v oblasti životného prostredia: technická pomoc MSP si vyžaduje špecializovaných odborníkov. Na to je nevyhnutná účasť organizácií MSP na miestnej úrovni a inštitúcií. Okrem toho sa musia zaručiť prijateľné náklady za poskytované služby a MSP musia mať možnosť vyškoľovať a využívať svojich interných konzultantov.

4.5.

Lepšia komunikácia a cielenejšie informácie: zriadenie novej multilinguálnej internetovej stránky prepojenej s portálom MSP (7), ktorá sa má stať hlavným zdrojom informácií pre siete na podporu podnikania MSP o otázkach týkajúcich sa environmentálnej politiky EÚ a MSP. EHSV považuje za nevyhnutné zaručiť bezprostredný prístup k informáciám a priame kontakty medzi orgánmi Spoločenstva a MSP.

4.6.

EHSV súhlasí s iniciatívou Komisie vytvoriť novú významnú európsku sieť Enterprise Europe Network na podporu podnikov na území EÚ a v zahraničí. EHSV pokladá za veľmi dôležité, aby EÚ pokračovala v posilňovaní služieb pre MSP, najmä v oblasti obchodu a cezhraničných investícií, technologickej spolupráce medzi MSP a veľkými podnikmi, inovácií, poznania zdrojov financovania EÚ a výskumných programov pre MSP.

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/40

1.1.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že všeobecný rámec pre systémy environmentálnych inšpekcií v členských štátoch by si mal zachovať formu odporúčania. Odporúčanie by sa však malo zmeniť a doplniť, aby sa zlepšila jeho implementácia a posilnila jeho účinnosť. Prostredníctvom odvetvových právnych predpisov je inšpekčná činnosť, jej rozsah a vykonávanie v dôležitých oblastiach v celom Spoločenstve právne záväzná.

1.2.

Základnou zásadou pre efektívne uplatnenie odporúčania je jeho zrozumiteľnosť a jednoznačnosť. Preto je nevyhnutné, aby boli náležite definované oblasti pôsobnosti environmentálnych inšpekcií so zreteľom za zistené problémy.

1.3.

Výklad pojmov a ich objasnenie a zjednotenie má skutočne zásadný význam pre harmonizáciu inšpekčnej činnosti na území Spoločenstva a vytvorenie rovnakých podmienok pre podniky. V právnych predpisoch Spoločenstva sa vyskytuje množstvo rovnakých pojmov, ktorých definície sa môžu v jednotlivých predpisoch líšiť. Definícii pojmov bude teda vo všeobecnosti potrebné venovať väčšiu pozornosť.

1.4.

Úplne nevyhnutné je taktiež jednoznačnejšie vymedzenie kritérií plánovania a uskutočňovania inšpekcií, následné opatrenia a podávanie správ.

1.5.

Pre systém riadenia inšpekčných činností by sa malo odporúčať využívanie moderných manažérskych metód. Tieto metódy pomôžu sústrediť inšpekčnú činnosť do rozhodujúcich oblastí záujmu ochrany životného prostredia, umožnia zlepšiť plánovanie a môžu prispieť k trvalému zlepšovaniu ochrany životného prostredia.

1.6.

Je potrebné ďalšie zjednotenie prístupu k informáciám podľa platnej právnej úpravy Spoločenstva. Poskytnuté informácie by mali podať ucelený obraz o skutočnostiach, ktoré inšpekčná činnosť zistila, o nariadených nápravných opatreniach a ich uplatňovaní.

1.7.

V záujme ďalšieho skvalitňovania medzinárodnej spolupráce je nevyhnutná podpora siete IMPEL a zabezpečenie väčšej harmonizácie inšpekčných noriem a ich presadzovania.

2.1.

Inšpekcie predstavujú dôležitý nástroj na zabezpečenie implementácie a presadzovania právnych predpisov Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia. Európsky parlament a Rada prijali v roku 2001 odporúčanie 2001/331/ES, ktorým sa ustanovujú minimálne kritéria environmentálnych inšpekcií v členských štátoch (1).

2.2.

Odporúčanie obsahuje nezáväzné kritériá plánovania, uskutočňovania, následných opatrení a podávania správ o environmentálnych inšpekciách s cieľom posilniť súlad s právom Spoločenstva a prispieť k jeho dôslednej implementácii a presadzovaniu vo všetkých členských štátoch.

2.3.

Komisia uskutočnila prieskum implementácie a presadzovania uvedeného odporúčania, ktorý bude východiskom pre návrh ďalšieho vývoja odporúčania a tento návrh predloží v roku 2008.

2.4.

Všetky členské štáty predložili správu o implementácii odporúčania a správu o svojich skúsenostiach s uplatňovaním odporúčania. Musíme však konštatovať, že proces uplatňovania odporúčania je v jednotlivých členských krajinách veľmi rozdielny. Je zrejmé, že všetky členské štáty odporúčanie čiastočne implementovali, no len niekoľko z nich implementovalo odporúčanie v plnom rozsahu. Stále tak existujú veľké rozdiely vo vykonávaní environmentálnych inšpekcií v rámci Spoločenstva. Rozdiely vedú aj k narušeniu hospodárskej súťaže podnikov.

2.5.

Významné rozdiely, ktoré bude žiaduce vyrovnať, sa týkajú najmä týchto oblastí:

2.5.1.1.

Súčasný rozsah pôsobnosti sa zameriava najmä na priemyselné zariadenia a zariadenia na spracovanie odpadu a vylučuje mnohé činnosti, ktoré sú upravované právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia. Odporúčanie predovšetkým neobsahuje kritériá pre inšpekcie prepravy odpadov. Cezhraničná preprava odpadov je na úrovni EÚ regulovaná nariadením o preprave odpadu (2). Implementácia uvedeného nariadenia má pre Komisiu vysokú prioritu.

2.5.1.2.

Odporúčanie tiež neobsahuje kritériá vzťahujúce sa na inšpekcie lokalít Natura 2000. Komisia preto víta vytvorenie siete Green Enforce, ktorej cieľom bude podporiť spoluprácu a výmenu skúseností medzi členskými štátmi, aby sa uľahčila implementácia právnych predpisov v oblasti ochrany prírody. Sieť Green Enforce v súčasnosti zvažuje prispieť k ďalšiemu rozvoju environmentálnych inšpekcií prostredníctvom vytvorenia kritérií pre inšpekcie lokalít Natura 2000.

2.5.1.3.

Ďalšie právne predpisy v oblasti ochrany životného prostredia, na ktoré sa odporúčanie neuplatňuje, sa týkajú registrácie a povoľovania chemických látok [REACH (3)], obmedzenia niektorých nebezpečných látok vo výrobkoch [napr. smernica RoHS (4)], obchodu s ohrozenými druhmi (5), ako aj činností vzťahujúcich sa na geneticky upravené organizmy a systémy založené na zodpovednosti výrobcov.

2.5.2.

Objasnenie vymedzení pojmov: niektoré pojmy používané v odporúčaní členské štáty interpretujú rôznym spôsobom. Rozdiely v interpretácií sa týkajú najmä týchto pojmov:

2.5.3.

Kritériá plánovania a uskutočňovania inšpekcií, následné opatrenia a podávanie správ: cieľom odporúčaní je posilnenie súladu kontrolovaných zariadení s právnymi predpismi v oblasti ochrany životného prostredia a dosiahnutie vysokej úrovne ochrany životného prostredia. Aby sa to dosiahlo, v tomto odporúčaní sa stanovujú kritéria súvisiace s plánovaním a uskutočňovaním environmentálnych inšpekcií, následnými opatreniami a podávaním správ.

2.5.4.

Podávanie správ: prvé praktické podávanie správ prinieslo veľké množstvo informácií ukazujúcich, ako sa odporúčanie v členských štátoch implementuje a uplatňuje. Informácie však nie sú vždy porovnateľné. Na zabezpečenie porovnateľnosti údajov bude pre tento systém podávania správ potrebné vytvoriť veľmi jasný jednotný formát.

2.5.5.

Prístup k informáciám: v odporúčaní sa uvádza, že plány inšpekcií a inšpekčné správy by sa mali v súlade s platnými smernicami Spoločenstva zverejňovať. Zo správ vyplýva, že niekoľko členských štátov nezverejňuje ani svoje plány inšpekcií, ani inšpekčné správy. Informácií súvisiacich s inšpekciami ochrany životného prostredia sa týka smernica 2003/4/ES, takže zákonná povinnosť zverejňovať informácie už existuje. Smernica tiež poskytuje dostatočné odôvodnenie týkajúce sa výnimočného zamietnutia prístupu k týmto informáciám, pokiaľ je potrebné ochrániť iné dôležitejšie záujmy. Pre naplnenie tohto práva bude nevyhnutné nájsť vhodné mechanizmy.

2.6.1.

Revízia odporúčania: odporúčanie by sa malo chápať ako všeobecný rámec pre systémy environmentálnych inšpekcií v členských štátoch. Jeho kritériá majú všeobecný charakter. Vzhľadom na tento veľmi všeobecný a opisný charakter kritérií sa nezdá vhodné ich transformovať do právne záväzných požiadaviek. Odporúčanie by sa však malo zmeniť a doplniť, aby sa zlepšila jeho implementácia a posilnila jeho účinnosť.

2.6.2.

Požiadavky na sektorové inšpekcie: okrem všeobecných kritérií vzťahujúcich sa na environmentálne inšpekcie stanovených v odporúčaní by sa mali do sektorových právnych predpisov začleniť konkrétne právne záväzné požiadavky na inšpekcie niektorých zariadení alebo činností. Právne záväzné požiadavky sú nevyhnutné na zabezpečenie vyššej politickej priority inšpekciám a na lepšie presadzovanie právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia v rámci celého Spoločenstva. Požiadavky na sektorové inšpekcie môžu byť doplňujúce k odporúčaniu alebo sa môžu vzťahovať na zariadenia alebo činnosti, ktoré nie sú uvedené v odporúčaní.

2.6.2.1.

Ako súčasť preskúmania smernice IPPC (7), ktoré je v legislatívnom pracovnom programe Komisie na rok 2007 a na základe analýzy implementácie tohto právneho predpisu Komisia zváži spôsoby, ako zabezpečiť lepší rámec súladu na zabezpečenie väčšej dôslednosti a dôvery týkajúcej sa inšpekcií členských štátov v zariadeniach IPPC.

2.6.2.2.

Komisia zvažuje návrh osobitných právne záväzných pravidiel vzťahujúcich sa na inšpekcie prepravy odpadov. Mali by sa definovať konkrétne kritériá na zabezpečenie dostatočnej kvality a početnosti inšpekcií a prijať opatrenia na zaistenie vhodných školení a spolupráce medzi orgánmi.

2.6.3.

Vytvorenie pokynov a spolupráca medzi členskými štátmi: v rámci siete IMPEL sa uskutočnil celý rad projektov, ktorých cieľom bolo posilniť spoluprácu a podporiť výmenu informácií o environmentálnych inšpekciách medzi členskými štátmi (8). Komisia tieto projekty podporovala a aktívne sa na ich podieľala. Všetky tieto iniciatívy mali priaznivý vplyv na zosilňovanie inšpekcií v Spoločenstve a bolo by vhodné podporovať sieť IMPEL, aby sa takýmto projektom aj naďalej venovala.

3.1.

EHSV víta Oznámenie Komisie o preskúmaní odporúčania 2001/331/ES, ktorým sa ustanovujú minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch a oceňuje úsilie (9) vynaložené na realizáciu prieskumu implementácie uvedeného odporúčania.

3.2.

Environmentálna inšpekcia je dôležitou súčasťou výkonnej moci každého štátu v oblasti starostlivosti o životné prostredie a mala by uplatňovať štátnu politiku životného prostredia, ako aj spoločné zásady politiky životného prostredia Spoločenstva, a to čo najucelenejším spôsobom bez ohľadu na to, aký právny subjekt je poverený agendou inšpekcie v danom členskom štáte.

3.3.

EHSV si uvedomuje nutnosť posilniť súlad s právom Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia a prispieť k jeho dôslednej implementácii a presadzovaniu vo všetkých členských štátoch s tým, aby minimálne kritériá, dohodnuté a implementované, viedli v budúcnosti k vytvoreniu rovnakých podmienok aj z hľadiska hospodárskej súťaže.

3.4.

EHSV verí, že ďalšie prerokovávanie oznámenia so zainteresovanými stranami prinesie poznatky nevyhnutné na nastavenie optimálneho rámca pre inšpekčnú činnosť, ktorý bude jasný a dobre uplatniteľný v rámci celého Spoločenstva.

4.1.

Základnou zásadou pre efektívne uplatnenie odporúčania je jeho zrozumiteľnosť a jednoznačnosť. EHSV preto skutočne víta vôľu Komisie orientovať pozornosť týmto smerom.

4.1.1.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby boli náležite definované oblasti pôsobnosti environmentálnych inšpekcií so zreteľom na rozhodujúce problémové oblasti bez toho, aby pritom bola narušená pružnosť systémov inšpekcií a niektoré národné špecifické prístupy. Tie by sa však mali uplatňovať len vtedy, ak si to vyžadujú špecifické národné ciele ochrany životného prostredia.

4.1.2.

Tam, kde špecifické právne predpisy Spoločenstva nariaďujú inšpekčnú činnosť, mal by túto činnosť upravovať len jeden špecifický právny predpis, aby nedochádzalo k rozdielnemu výkladu.

4.1.3.

Z oznámenia vyplýva, že rozdielny výklad pojmov, ich objasnenie a zjednotenie má skutočne zásadný význam pre harmonizáciu inšpekčnej činnosti na území Spoločenstva a vytvorenie rovnakých podmienok. Pre jednotné uplatnenie odporúčania je nevyhnutné spresniť definície základných pojmov tak, aby umožňovali harmonizáciu a zároveň nadväzovali na ďalšie právne predpisy.

4.1.4.

EHSV zároveň upozorňuje na skutočnosť, že v právnych predpisoch Spoločenstva je možné nájsť celý rad rovnakých pojmov, ktorých definície sa môžu v jednotlivých predpisoch líšiť. Definícii pojmov bude teda vo všeobecnosti potrebné venovať väčšiu pozornosť.

4.2.

EHSV považuje za nevyhnutné aj jednoznačnejšie vymedzenie kritérií plánovania a uskutočňovania inšpekcií, následné opatrenia a podávanie správ, a to opäť pri zachovaní potrebnej pružnosti pre samotnú inšpekčnú činnosť. Mal by sa vytvoriť čo najjednoduchší a najjasnejší systém podávania správ, aby sa v rámci neho poskytli porovnateľné informácie o tom, ako fungujú inšpekčné systémy a či dosahujú ciele zlepšenia súladu s právnymi predpismi v oblasti ochrany životného prostredia.

4.3.

Pre systém riadenia inšpekčných činností by sa malo odporúčať využívanie moderných manažérskych metód, s ktorými majú niektoré členské štáty dokázateľne dobré skúsenosti. Tieto metódy pomôžu sústrediť inšpekčnú činnosť do rozhodujúcich oblastí záujmu ochrany životného prostredia, umožnia zlepšiť plánovanie a môžu prispieť k trvalému zlepšovaniu ochrany životného prostredia.

4.4.

EHSV odporúča ďalšie zjednotenie prístupu k informáciám podľa platnej právnej úpravy Spoločenstva pri rešpektovaní špecifickej úrovne sprístupnenia informácií v členských štátoch. Poskytovanie informácií by nemalo obmedziť účinnosť inšpekčnej činnosti a poskytnuté informácie by mali podať ucelený obraz o skutočnostiach, ktoré inšpekčná činnosť zistila, o nariadených nápravných opatreniach a ich uplatňovaní.

4.5.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že všeobecný rámec pre systémy environmentálnych inšpekcií v členských štátoch by si mal zachovať formu odporúčania, pretože vzhľadom na všeobecný a opisný charakter kritérií sa nezdá vhodné ich transformovať do právne záväzných požiadaviek. Odporúčanie by sa však malo zmeniť a doplniť, aby sa zlepšila jeho implementácia a posilnila jeho účinnosť.

4.6.

Tento názor podporuje aj skutočnosť, že celý rad súčasných a pripravovaných právnych predpisov Spoločenstva obsahuje podmienky a kritériá pre vykonávanie špecifickej odvetvovej inšpekčnej činnosti. Prostredníctvom týchto právnych predpisov je inšpekčná činnosť, jej rozsah a vykonávanie v celom Spoločenstve právne záväzná.

4.7.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa v záujme ďalšieho skvalitňovania medzinárodnej spolupráce podporovala sieť IMPEL, ktorá vytvorila množstvo dokumentov s pokynmi na plánovanie a uskutočňovanie inšpekcií. Boli organizované výmeny informácií a skúseností medzi inšpektormi a odborná činnosť siete IMPEL môže byť významným prínosom aj prostredníctvom špecifických projektov tak, ako tomu bolo v minulosti. Sieť IMPEL by mohla zohrávať užitočnú úlohu pri sprostredkovaní spoločného výcviku a odborného rozvoja. Mohla by byť užitočná aj pri vytvorení ústrednej jednotky na zhromažďovanie celoeurópskych štatistík a ďalších informačných nástrojov týkajúcich sa inšpekčných a presadzovacích činností.

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/44

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/45

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/46

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/47

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/48

1.1.

EHSV víta príspevky Európskeho parlamentu, Rady a európskych sociálnych partnerov do diskusie o flexiistote. V meniacom sa svete je veľmi dôležité prediskutovať, ako rovnováha medzi flexibilitou a istotami na úrovni EÚ a členských štátov prispeje k vytvoreniu nových a kvalitnejších pracovných miest.

1.1.1.

EHSV už zdôraznil, že koncepcia flexiistoty neznamená jednostranné a nelegitímne obmedzenie práv pracovníkov. Európski sociálni partneri už vyzvali členské štáty, aby preskúmali – a ak to bude potrebné, aj upravili znenie pracovného práva, systémy ochrany pracovných miest a spolu so sociálnymi partnermi prax kolektívneho vyjednávania, napríklad s cieľom „zabezpečiť optimálnu rovnováhu medzi flexibilitou a istotami pre všetky pracovné vzťahy a pomery, poskytnúť pracovníkom na základe všetkých foriem zmlúv primerané istoty, aby sa riešila segmentácia trhov práce“.

1.2.

Diskusie o flexiistote tiež podnietili ďalšie diskusie v členských štátoch a v niektorých z nich aj koordinovaný postup. To podčiarkuje, že je dôležité, aby sociálni partneri boli aktívne zapojení do diskusií a rozhodovacieho procesu.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že flexiistotu nemožno vnímať oddelene od výziev, ktorým čelí Európska únia. Globalizácia, rýchly rozvoj nových technológií, demografické i environmentálne výzvy menia európsky trh práce. Flexiistota by mala byť súčasťou reakcie na tieto vonkajšie i vnútorné trendy a tlaky s cieľom nájsť primeranú rovnováhu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.

1.4.

EHSV zastáva názor, že Európa by sa mala zamerať na inovačnú kapacitu, vysokú kvalitu svojich výrobkov a služieb, vysokokvalifikované pracovné sily a svoj sociálny model a mala by súťažiť s globálnymi konkurentmi v kvalite. To by sa malo uviesť v usmerneniach pre zamestnanosť. EHSV by chcel dosiahnuť zmeny v usmerneniach vzhľadom na diskusie o flexiistote a najmä vzhľadom na kvalitu pracovných miest.

1.5.

Výbor napokon vypracoval niekoľko odporúčaní týkajúcich sa uplatňovania flexiistoty. Výbor

2.1.

Flexiistota sa stala aktuálnou témou od prijatia prvých usmernení pre zamestnanosť. Súčasná diskusia sa však začala v januári 2006 na neformálnej schôdzke Rady o flexiistote. Jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2006 požiadalo členské štáty, aby kľúčovej výzve flexiistoty venovali osobitnú pozornosť. Flexiistota bola predmetom diskusie na dvoch summitoch tripartity o sociálnych otázkach v súvislosti s európskymi summitmi v decembri 2006 a potom v marci 2007. V júni 2007 zverejnila Komisia oznámenie o flexiistote, ktoré bolo prediskutované a ďalej spracované v Európskom parlamente a v Rade a rozhodnutie Rady bolo jednomyseľné. V októbri 2007 sociálni partneri okrem toho vypracovali spoločnú analýzu hlavných výziev, ktoré stoja pred európskymi trhmi práce, vrátane odporúčaní týkajúcich sa flexiistoty. EHSV víta všetky príspevky a najmä spoločnú analýzu (1) európskych sociálnych partnerov.

2.2.

Diskusie o flexiistote tiež podnietili ďalšie diskusie v členských štátoch a v niektorých z nich aj koordinovaný postup. EHSV víta tieto diskusie a aktivity, no zdôrazňuje, že je dôležité, aby do týchto diskusií a rozhodovacieho procesu boli aktívne zapojení sociálni partneri.

2.3.

Vychádzajúc zo stanoviska EHSV o flexiistote schváleného v júli 2007 (2), ktoré je naďalej platným východiskom, je cieľom predkladaného stanoviska:

3.1.

EHSV víta rôzne príspevky v rámci diskusie o flexiistote. V meniacom sa svete je veľmi dôležité prediskutovať, ako rovnováha medzi flexibilitou a istotami na úrovni EÚ a členských štátov prispeje k vytvoreniu nových a kvalitnejších pracovných miest.

3.2.1.

Flexiistotu nemožno vnímať oddelene od výziev, ktorým čelí Európska únia. Globalizácia, rýchly rozvoj nových technológií a demografické výzvy menia európsky trh práce. EHSV by však chcel doplniť, že environmentálne výzvy budú mať pravdepodobne tiež vplyv na trhy práce. Flexiistota by mala byť súčasťou reakcie na tieto vonkajšie i vnútorné trendy a tlaky s cieľom nájsť primeranú rovnováhu medzi sociálnym, environmentálnym a ekonomickým pokrokom.

3.2.2.

EHSV zastáva názor, že environmentálne výzvy budú mať vplyv na európske trhy práce. Zvýšia tlak na šetrenie energiou a zavedenie systémov trvalo udržateľného životného prostredia. Ale môžu tiež urýchliť technologické inovácie a prispieť tak k hospodárskemu rastu i rastu zamestnanosti.

3.2.3.

Výbor si všimol, že klimatické zmeny môžu zvýrazniť súčasné sociálne nerovnosti a rozdiely (3) v EÚ ako aj v iných častiach sveta. Postrehol aj to, že cieľom musí byť prispôsobenie a zmiernenie dôsledkov tak, aby nevznikla nezamestnanosť a nedošlo k narušeniu sociálneho systému (4).

3.2.4.

Globalizácia a z nej vyplývajúca integrácia trhov ovplyvňuje európske trhy práce. Menia sa modely spotreby, výroby a investícií. Tento vývoj však nie je nemenný a je možné ho ovplyvňovať alebo formovať. Právne predpisy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti a práv zamestnancov zlepšujú pracovné podmienky a formujú globálne normy. Normy týkajúce sa výrobkov môžu zlepšiť konkurencieschopnosť a primerane zohľadňovať prispôsobivosť podnikov. No európske trhy práce sa budú musieť prispôsobiť a reagovať na výzvy globalizovaného sveta. Európa v mnohých ohľadoch z globalizácie profitovala. Jednotný trh pomohol v EÚ vytvoriť globálne konkurencieschopné podniky. Dôsledkom toho bola EÚ schopná predať výrobky a služby na vrchole hodnotového reťazca.

3.2.5.

Globalizácia a technologické zmeny nepodlomili rast zamestnanosti v Európe. V období rokov 1995 – 2005 prišlo v EÚ k čistému nárastu zamestnanosti a vytvorilo sa 18,5 mil. nových pracovných miest. Množstvo pracovných miest, ktoré zanikli kvôli ekonomickým adaptáciám, je v porovnaní s celkovou mierou vytvárania pracovných miest v ekonomike malé. Otvorenosť obchodu môže v skutočnosti zvýšiť možnosti zamestnania, čo sa ukázalo v najnovších trendoch v Európskej únii.

3.2.6.

No globalizácia môže viesť aj k väčšej zraniteľnosti. Podniky sú vystavené ostrejšej konkurencii. Pracovné miesta, ktoré sa skôr považovali za zabezpečené, sú teraz vystavené medzinárodnej konkurencii. Služby, ktoré sa dlhé roky považovali za miestne, možno teraz poskytovať aj cez hranice. Reštrukturalizácia prebieha častejšie a rýchlejším tempom. Keď zamestnanci, ktorí stratia prácu, získajú nové pracovné miesto, zvyčajne dostávajú nižšiu mzdu. Pre mnohých ľudí znamená teda globalizácia stratu časti príjmu, keď nastúpia na nové pracovné miesto. Podiel miezd v hospodárstve sa v skutočnosti znížil. Sociálni partneri tiež uviedli, že v porovnaní s USA sa v EÚ vytvorilo viac pracovných miest v oblastiach na nižších priečkach rastu produktivity, zatiaľ čo zamestnanosť v odvetviach s vysokým nárastom produktivity poklesla (5).

3.2.7.

Zmeny na trhu práce viedli k nárastu podielu práce na čiastočný úväzok alebo na dobu určitú. Tieto typy pracovných pomerov zrejme umožnili ľahší vstup do zamestnania a zvýšili mieru zamestnanosti v Európe. No pracovníci zamestnaní na dobu určitú sú zvyčajne menej produktívni, majú menej možností zúčastniť sa na odborných školeniach podporovaných zamestnávateľom (6) a v tejto skupine sa vyskytuje vyššia miera pracovných úrazov (7). Takisto im hrozí riziko, že budú opakovane prijímaní do pracovného pomeru na dobu určitú. Len vyše polovica zamestnancov so zmluvami na dobu určitú dostane po šiestich rokoch zmluvu na dobu neurčitú v porovnaní s vyše tromi štvrtinami tých zamestnancov, ktorí začali so zmluvou na dobu neurčitú (8).

3.2.8.

Aby bolo možné reagovať na demografické zmeny, je potrebné vytvoriť nové služby a príležitosti zamestnania, napr. v oblasti starostlivosti o deti a starších ľudí. V tomto rámci musí Európa zlepšiť organizáciu práce, rovnosť pohlaví a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

3.2.9.

Fiškálna politika v mnohých krajinách EÚ sa zvyčajne uvoľňuje počas dobrého hospodárskeho vývoja a sprísňuje v období, keď krivka hospodárskeho cyklu klesá. To sa vzťahuje najmä na väčšie krajiny eurozóny. Navyše vzhľadom na starnutie obyvateľstva je verejný dlh v mnohých krajinách EÚ naďalej vysoký (9).

3.3.1.

Pri uplatňovaní opatrení flexiistoty v členských štátoch sú usmernenia pre zamestnanosť veľmi dôležité, pretože členským štátom naznačujú, na aký druh trhov práce a ekonomiky by sa Európa mala zameriavať. Postoj EHSV je v tejto otázke jasný: Európa by sa mala zamerať na svoju inovačnú kapacitu, vysokú kvalitu výrobkov a služieb, dobre vyškolené pracovné sily a svoj sociálny model a so svojimi konkurentmi vo svete by mala začať súťaž o kvalitu namiesto pretekov o najnižšie mzdy a sociálne štandardy, v ktorých môže Európa iba prehrať (10).

3.3.2.

Viaceré z usmernení by mohli tvoriť základ pre diskusiu o flexiistote. EHSV by privítal, keby zmeny v usmerneniach odrážali jeho odporúčania, najmä tie, ktoré sa týkajú kvality pracovných miest, ako sa uvádza v jeho stanovisku o usmerneniach pre zamestnanosť (11).

3.3.3.

EHSV pri viacerých príležitostiach pripomienkoval revidovaný lisabonský proces a nové usmernenia pre zamestnanosť (12). Výbor privítal nový komplexný prístup a viacročný cyklus, no zároveň poukázal na to, že:

3.3.4.

EHSV upozornil aj na to, že dôležitým kľúčom k úspechu národných reformných programov je čo najrozsiahlejšie zapojenie všetkých relevantných sociálnych aktérov – najmä sociálnych partnerov – do všetkých fáz procesu a že úloha sociálnych partnerov sa musí posilniť (13). Výbor by chcel tiež zdôrazniť význam konzultácií s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami v tomto rámci.

3.4.1.

Flexiistota môže zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov obnovenej lisabonskej stratégie a dopĺňať národné reformy a rôzne opatrenia. No ani koncepcia a ani zložky flexiistoty nie sú úplne nové. Už prvé usmernenia pre zamestnanosť schválené v kontexte európskej stratégie zamestnanosti v roku 1998 vyzývali sociálnych partnerov, aby sa dohodli na vyváženom pomere flexibility a zabezpečenia.

3.4.2.

EHSV by chcel zdôrazniť, že neexistuje jediné riešenie pre všetkých a že v rôznych členských štátoch sa môže uplatňovať individuálna kombinácia opatrení. EHSV už zdôraznil, že diskusia o flexiistote sa doteraz zväčša obmedzovala na externú flexibilitu a spôsoby, ako kompenzovať takýto nárast posilnením opatrení na trhu práce alebo ustanovení sociálneho zabezpečenia. Cieľom by však namiesto toho mal byť dôraz na iné rozmery, aby sa lepšie vytvárali situácie v prospech všetkých zúčastnených (win-win situations) (14). Flexiistota so sebou prináša rozhodovanie týkajúce sa vyváženia práv a povinností zamestnávateľov a zamestnancov, pričom je potrebné vyjednať vyvážené a spravodlivé dohody (15).

3.4.3.

Flexiistotu využíva, okrem iného, aj Komisia pri vyhodnocovaní národných reformných plánov a predsedníctvo Rady EÚ pri diskusiách o výzvach na trhoch práce. Stala sa rámcom na vyhodnocovanie trhov práce členských štátov. Komisia musí zobrať na vedomie všetky aktuálne trendy a príspevky. Na vyhodnotenie rôznych, často veľmi komplexných predpokladov v rôznych členských štátoch je nevyhnutná úzka spolupráca relevantných aktérov. Predtým, než jednotlivé vlády predložia národné reformné plány, musia ich prekonzultovať so sociálnymi partnermi.

3.5.1.

EHSV už zdôraznil, že koncepcia flexiistoty neznamená jednostranné a nelegitímne obmedzenie práv pracovníkov – túto myšlienku EHSV odmieta (16). Európski sociálni partneri (17) vyzvali členské štáty, aby preskúmali – a ak to bude potrebné, aj upravili – znenie pracovného práva, systémy ochrany pracovných miest a spolu so sociálnymi partnermi prax kolektívneho vyjednávania s cieľom:

3.5.2.

Výbor súhlasí s tým, že rozsiahle stratégie celoživotného vzdelávania a vyššie investície do ľudských zdrojov sú kľúčové pre dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie. Eurostat však uvádza, že sa dosiahol len minimálny pokrok – alebo sa dokonca nedosiahol žiadny – pri zvyšovaní zapájania pracovníkov do celoživotného vzdelávania. Význam celoživotného vzdelávania pre zlepšovanie zručností zamestnancov, kariérnych možností a zvyšovanie produktivity bol zdôraznený vo viacerých aktuálnych stanoviskách EHSV. Napriek tomu, že v minulosti sa o celoživotnom vzdelávaní veľa hovorilo, v praxi musia členské štáty a ostatné zainteresované strany výraznejšie pokročiť. Európski sociálni partneri sa v roku 2002 dohodli na rámci akcií celoživotného rozvíjania kompetencií a kvalifikácií.

3.5.3.

EHSV by chcel uviesť, že integratívne systémy zabezpečenia spolu s aktívnymi opatreniami na trhoch práce zlepšujú šance nájsť si vhodné pracovné miesto a podporujú inováciu a vyššiu produktivitu v zraniteľných odvetviach, ktoré sú pre budúcu konkurencieschopnosť Európy rozhodujúce. Dôležitou súčasťou flexiistoty sú dávky v nezamestnanosti s vysokými sadzbami náhrad, ktoré sú efektívne a stimulujú hľadanie zamestnania, poskytujú dodatočné možnosti nájdenia vhodného a kvalitného pracovného miesta a súčasne posilňujú istotu zamestnania. Nejde preto len o ponuku „adekvátnej“ náhrady, ale ide o to, aby si ľudia udržali primeranú životnú úroveň, ktorá by zároveň bola udržateľná a aby sa napojili na aktivačné stratégie a kvalitné služby zamestnávania.

3.5.4.

EHSV už skôr zdôraznil dôležitosť rovnosti pohlaví (18). Opatrenia by sa mali realizovať tak, aby zabezpečili rovnováhu medzi pracovným, súkromným a rodinným životom a tiež ako opatrenia, ktoré umožnia ženám i mužom zrealizovať ich pracovný potenciál a dosiahnuť ekonomickú nezávislosť. EHSV podporuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť pri monitorovaní flexiistoty z rodovej perspektívy.

3.5.5.

Geografická a profesionálna mobilita pracovníkov je nevyhnutným nástrojom na zabezpečenie efektívnych trhov práce a odstraňovanie nerovnováhy dopytu a ponuky na týchto trhoch prostredníctvom riešenia nedostatku v určitých odvetviach a profesiách. Geografická mobilita môže prispieť k harmonizácii pracovných a životných podmienok. Geografická a pracovná mobilita má okrem toho významný vplyv na mieru rastu a zamestnanosti. V posledných rokoch zaznamenali členské štáty s najvyššou mierou mobility aj silný hospodársky rast a nízku – alebo významne zníženú – mieru nezamestnanosti. To naznačuje vzťah medzi úrovňou mobility a silnou výkonnosťou ekonomiky a trhov práce.

3.6.1.

EHSV zdôrazňuje význam sociálneho dialógu a aktívneho zapojenia sociálnych partnerov do všetkých relevantných úrovní tvorby a realizácie opatrení flexiistoty (19). Ako EHSV uviedol v predchádzajúcom stanovisku, každá diskusia o flexiistote si vyžaduje posilnenie systému vzťahov medzi sociálnymi partnermi na európskej a vnútroštátnej úrovni.

3.6.2.

Flexiistota si vyžaduje ovzdušie dôvery a dialóg medzi všetkými zúčastnenými stranami, v rámci ktorého sú všetci pripravení prevziať zodpovednosť za zmenu a vypracovať vyvážený súbor politík. To zahŕňa aj možnosti monitorovania a vyhodnocovania realizácie ako aj výsledkov opatrení.

3.6.3.

Občianska spoločnosť takisto zohráva svoju úlohu pri realizácii flexiistoty. Mimovládne organizácie v sociálnej oblasti poskytujú dôležité služby ľuďom, ktorí sú ohrození rizikom marginalizácie alebo ju zažívajú, a prispievajú k zosúladeniu rodinného a pracovného života. Združenia v oblasti vzdelávania podporujú celoživotné vzdelávanie dospelých a tiež ho aj poskytujú. Organizovaná občianska spoločnosť môže pomôcť zvyšovať kvalitu zamestnávania a zmierňuje problémy, ktorým čelia najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré sú na európskom trhu práce vystavené diskriminácii, ako napr. mladí ľudia, staršie osoby, ženy, migranti a postihnuté osoby.

4.1.

EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby vyhodnotila rôzne podnety a stanoviská týkajúce sa oznámenia Komisie a iných aktuálnych trendov. Členské štáty a sociálni partneri na všetkých úrovniach majú takisto zohrávať úlohu pri tvorbe koncepcie flexiistoty pri jej realizácii. Toto je veľmi dôležité, pretože flexiistota sa využíva pri hodnotiacom procese národných reformných programov členských štátov.

4.2.

Keď členské štáty zahrnú spoločné zásady do národných reformných programov a vytvoria individuálny súbor národných opatrení podľa vlastných podmienok a procesov, navrhuje EHSV Komisii, aby celý proces monitorovala a vytvorila platformu na výmenu osvedčených postupov a stanovovanie modelov, do ktorej by sa zapojili najmä sociálni partneri a aj organizovaná občianska spoločnosť. EHSV preto víta „Misiu flexiistoty“ zameranú na zbieranie údajov, ktorú iniciovala Komisia.

4.3.

EHSV podporuje aktívne zapojenie sociálnych partnerov do tvorby a realizácie politických opatrení flexiistoty na všetkých úrovniach tohto procesu. EHSV už skôr zdôrazňovala, že je potrebný „silný a živý sociálny dialóg, na ktorom sa sociálni partneri aktívne zúčastňujú a majú tak možnosť prerokovať rôzne koncepcie flexiistoty, ich tvorbu a realizáciu, ovplyvniť ich, prevziať za ne zodpovednosť a hodnotiť dosiahnuté výsledky“ (20).

4.4.

Vzájomná dôvera medzi zúčastnenými stranami je veľmi dôležitá. Organizovaná občianska spoločnosť môže zohrávať pri zvyšovaní dôvery dôležitú úlohu, ale tiež pri poskytovaní pomoci osobám, ktoré sú trhu práce najviac vzdialené.

4.5.

Dôležitými predpokladmi fungovania flexiistoty sú dobré makroekonomické opatrenia posilňujúce rast zamestnanosti a priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré v plnej miere využije a podporí rastový potenciál.

4.6.

EHSV navrhuje členským štátom a EÚ, aby pri realizácii flexiistoty vytvorili a udržiavali právny rámec, ktorý bude podporovať adaptabilitu, bude jednoduchý, transparentný a predvídateľný, a aby zároveň posilnili práva zamestnancov, ako aj ich dodržiavanie a vymáhateľnosť, a v celej EÚ podporovali stabilný právny rámec pre kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg. Základom všetkých modelov flexiistoty je politika schopná zaručiť vysokú úroveň sociálnej ochrany, prevzatie zodpovednosti primerane financovanými verejnými službami a stabilný právny rámec pre kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg. Dôležitým základom sú v tejto súvislosti pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce a právne predpisy EÚ, ktoré sú transparentné a predvídateľné.

4.7.

Systémy všeobecného sociálneho zabezpečenia môžu zlepšiť mobilitu tým, že zabezpečia, aby pracovníci neutrpeli straty v prípade, ak nastanú zmeny ovplyvňujúce ich pracovné miesto. Pri anticipovaní zmien a zmierňovaní ich dôsledkov je dôležité rešpektovať národné predpisy a predpisy EÚ v oblasti informovania a konzultácií. EHSV navrhol v predchádzajúcom stanovisku, aby sa prehodnotila smernica o európskych zamestnaneckých radách (21), a Komisia nedávno začala druhú fázu konzultácií, ktoré poskytnú sociálnym partnerom príležitosť začať rokovania s cieľom prehodnotiť existujúce právne predpisy. Výbor tiež navrhuje Rade a Komisii, aby sa snažili dokončiť vypracovanie právnych predpisov v sociálnej oblasti.

4.8.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité venovať flexiistote hospodárske zdroje. Implementácia flexiistoty bez investícií do posilnenia inštitúcií, aktívnych opatrení trhu práce a celoživotného vzdelávania nepovedie k vytvoreniu kvalitného trhu práce. Medzi potrebné opatrenia patrí rozšírenie zabezpečenia na pracovné miesta, s ktorými je spojená vyššia neistota. Politické opatrenia by mali byť zamerané na začlenenie žien, mladých a starších ľudí na trh práce. Flexiistotu treba uplatňovať komplexne a systematicky. V tejto súvislosti je veľmi dôležité vložiť do európskych fondov primerané zdroje, ako napr. do Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).

4.9.

EHSV zdôrazňuje, že všetky relevantné politické opatrenia by sa mali navzájom posilňovať. Rast, pracovné miesta, sociálna súdržnosť a životné prostredie sú rovnocenné prvky a vzájomne sa podmieňujú. Trvalo udržateľný rast je funkciou vyšších ambícií v oblasti životnej úrovne a zlepšeného životného prostredia.

4.10.

EHSV si želá presadzovanie komplexného prístupu na viacerých úrovniach. Vzhľadom na viacrozmernosť flexiistoty je dôležité snažiť sa integrovať rôzne politické úrovne. Aby sa zlepšila hospodárska a sociálna súdržnosť, je potrebné lepšie zosúladiť opatrenia pri riešení tohto problému a zlepšiť interakciu medzi rôznymi zúčastnenými stranami a úrovňami.

4.11.

EHSV upozorňuje, že je potrebné zobrať do úvahy aj nové riziká a že pri realizácii flexiistoty je potrebné odmeňovať mobilitu. Globalizácia zvýši riziko pre pracovníkov aj pre podniky. Pri riešení problémov vyplývajúcich z globalizácie je potrebné zohľadniť tieto nové riziká. Rozhodujúce sú pritom: podpora mobility na trhu práce, investície do ľudí a zlepšenie prenosu práv.

19.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/54

1.1.