21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/1

1.1

Toto stanovisko uvádza tvrdenie, že účinný spôsob, ako posilniť partnerstvá s občianskou spoločnosťou pri realizácii stratégie pre Pobaltie, spočíva vo vykonávaní zásady partnerstva, ako je stanovená v kódexe správania v oblasti partnerstva, ktorý vypracovala Európska komisia.

1.2

Kódex správania v oblasti partnerstva má podporu Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a EHSV, no zatiaľ ho nepodporila Rada. Pre subjekty podporujúce zásadu partnerstva táto skutočnosť zostáva závažným problémom.

1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor uznáva, že medzi pobaltskými členskými štátmi neexistuje úplná politická podpora kódexu správania a že kultúru partnerstva treba posilniť.

1.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča, aby stratégia pre Pobaltie neformálne zahrnula proces načrtnutý v kódexe správania a uplatnila ho na prebiehajúci vývoj a realizáciu stratégie pre Pobaltie.

1.5

Krajiny Pobaltia majú dostatočné organizačné skúsenosti a schopnosti, na ktorých môžu stavať s cieľom vykonávať úlohu posilneného monitorovania, ktorá existuje v rámci kódexu správania.

1.6

Krajiny Pobaltia by mohli napodobniť stratégiu pre podunajskú oblasť zriadením Fóra občianskej spoločnosti Pobaltia. Európsky hospodársky a sociálny výbor zohral významnú úlohu pri vytvorení Fóra občianskej spoločnosti Podunajska a je pripravený zohrať podobnú koordinačnú úlohu v prípade Pobaltia.

2.1

Pojem makroregiónu sa prvýkrát dostal do slovníka EÚ v roku 2007 ako súčasť politickej diskusie o vhodných formách územného riadenia. Vzápätí boli schválené stratégie makroregionálnej spolupráce pre Pobaltie (2009) a Podunajsko (2011).

2.2

Stratégia pre región Baltského mora ako prvý pokus o spoluprácu na makroregionálnej úrovni bola pôvodne skúškou tohto nového modelu regionálnej spolupráce. Jej základom je jednoduchý názor, že v regióne, akým je Baltské more, je možné riešiť a prekonávať problémy, ako napríklad námorná bezpečnosť, znečistenie životného prostredia a dostupnosť, len prostredníctvom účinnej spolupráce. Okrem toho sa presné zemepisné vymedzenie makroregiónu môže líšiť v závislosti od definície a povahy problému, ktorý sa má riešiť. Bývalý komisár pre regionálne politiky to výstižne zhrnul, keď vyhlásil, že makroregionálna stratégia sa určuje „na základe výziev a nadnárodných príležitostí, ktoré si vyžadujú kolektívne opatrenia“.

2.3

Stratégia pre región Baltského mora má tri hlavné ciele: záchrana mora, prepojenie regiónu a zvýšenie prosperity. Na dosiahnutie tohto cieľa sa členské štáty a Komisia dohodli na akčnom pláne s 15 prioritnými oblasťami a približne 80 rôznymi hlavnými projektmi.

2.4

Stratégia pre región Baltského mora vychádza zo súčasných úrovní spolupráce v regióne a uskutočňuje sa už štyri roky. Na jej základe vznikla vysoká úroveň spolupráce medzi zúčastnenými krajinami a regiónmi. Viacúrovňová správa zaúčinkovala na koordináciu vnútroštátnych a regionálnych orgánov na zlepšenie námornej bezpečnosti a na zníženie úrovne eutrofizácie v Baltskom mori. Európska únia organizovala v rámci stratégie EÚ pre región Baltského mora od jej vytvorenia v roku 2009 každoročné fóra občianskej spoločnosti.

2.5

Hospodárske výsledky regiónu sa nezastavili v dôsledku dokončovania stratégie. Región Baltského mora sa ozdravil v roku 2010 rýchlejšie než iné časti Európy a počas celého roka 2011 si zachoval stabilné tempo rastu. V roku 2012 sa tempo rastu spomalilo na 1,5 %, čo je stále viac ako priemer EÚ. Výhľad na rok 2013 podľa Baltského rozvojového fóra ostáva tlmený, ale región by mal stále prekonať svojich európskych partnerov.

3.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor je už dávno presvedčený, že skutočné partnerstvo je nevyhnutné pre celkovú efektívnosť politiky súdržnosti EÚ. Partnerstvo je prostriedok na dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Je zakotvené v mechanizme realizácie politiky súdržnosti a formálne je stanovené v článku 11 všeobecného nariadenia.

3.2

Výklad článku 11 členskými štátmi predstavuje problém, pretože niektoré krajiny ho podporili len slovami, kým iné prijali zásadu partnerstva v jej úplnosti. Komisia v apríli 2012 navrhla kódex správania v oblasti partnerstva pri vykonávaní spoločného strategického rámca s úmyslom ustanoviť formálny mechanizmus efektívnej účasti všetkých zúčastnených strán na politike súdržnosti.

3.3

Komisiou navrhovaný kódex správania v oblasti partnerstva obsahuje súbor minimálnych požiadaviek, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie vysokokvalitného partnerstva pri realizácii fondov a súčasne členským štátom umožňujú dostatočnú flexibilitu v tom, akým spôsobom tieto požiadavky riadia účasť rozličných partnerov. V európskom kódexe správania v oblasti partnerstva sa ustanovuje, že verejné orgány, hospodárski a sociálni partneri a subjekty zastupujúce občiansku spoločnosť môžu vo svojej príslušnej oblasti pôsobnosti zriadiť platformy alebo zastrešujúce organizácie na zjednodušenie ich účasti na partnerstve. Môžu vymenovať jedného zástupcu, ktorý predstaví názory platformy alebo zastrešujúcej organizácie v rámci partnerstva. Zásady, ktoré sa musia zvážiť, keď partneri vymenúvajú svojich zástupcov, zahŕňajú: právomoci, schopnosť aktívnej účasti a primeraná úroveň zastupovania.

3.4

Návrhy Komisie majú podporu Európskeho parlamentu, výboru EHSV a Výboru regiónov. Európska rada však vypustila kódex správania z celkového súboru návrhov Komisie. Táto nezhoda je poľutovaniahodná a jej prekonanie si vyžaduje koordinovaný zásah všetkých strán, ktoré podporujú zásadu partnerstva.

3.5

V kódexe správania sa určujú tri kategórie partnerov predstavujúcich partnerstvo v rámci politiky súdržnosti:

3.6

V kódexe sa stanovuje aj súbor zásad pre zapojenie rôznych kategórií partnerov do prípravy programov, informácie, ktoré sa majú predložiť pri ich zapojení a v rôznych fázach vykonávania. Podľa Komisie by sa partneri mali zapájať do:

3.7

Pokiaľ ide o prípravu programov, partneri by mali byť zapojení do:

3.7.1

Kódex obsahuje aj podrobný súbor zásad týkajúcich sa pravidiel členstva v partnerstvách a monitorovacích výboroch a riadenia partnerstiev a monitorovacích výborov.

3.7.2

Aby sa do tohto nového procesu partnerstva mohli zapojiť aj menšie mimovládne organizácie a iné organizácie občianskej spoločnosti, malo by sa dbať na to, aby mali k dispozícii vhodnú technickú a finančnú podporu.

3.8

Hoci je stratégia pre región Baltského mora výsledkom bezprecedentnej úrovne konzultácií medzi zúčastnenými stranami, treba priznať, že zásada partnerstva, ako je načrtnutá v kódexe správania, v tomto regióne vo veľkej miere chýba. V niektorých členských štátoch sa ešte len musí dosiahnuť politická podpora zásady partnerstva.

3.9

Existuje niekoľko orgánov a organizácií, ktoré úspešne fungujú v celom regióne Baltského mora, a zúčastnené strany z občianskej spoločnosti medzi nimi majú široké zastúpenie. Tieto orgány a organizácie by mohli tvoriť základ partnerstva v Pobaltí alebo zastrešujúcej organizácie, ako sa navrhuje v kódexe správania. Netreba vytvárať to, čo už existuje.

3.10

Pokiaľ ide o vzťahy v oblasti spolupráce s Ruskom, nový partnerský prístup medzi členmi Rady krajín Baltského mora (CBSS) by mohol mať podobný účinok, aký mala stratégia pre región Baltského mora na novú stratégiu severo-východnej federálnej oblasti.

3.11

Ak by kódex správania mohol mať širokú podporu, pomohol by ešte raz zaktivizovať podporu zúčastnených strán pre stratégiu pre región Baltského mora, a to dokonca aj počas tohto veľmi náročného obdobia a v nasledujúcom období. Rovnako ako sa stratégia pre región Baltského mora vnímala ako test makroregionálnej spolupráce, bude aj vykonávanie zásady partnerstva pre Pobaltie ďalším prvým pokusom.

3.12

V nasledujúcej prílohe je uvedená dohoda medzi Radou a Európskym parlamentom o viacúrovňovom riadení partnerstva, ktorá by mohla tvoriť základ delegovaného aktu, ktorý uvedie do platnosti upravený kódex správania v oblasti partnerstva.

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/6

1.1

Zamestnanosť žien by už nemala byť ďalším predmetom diskusie o rodovej rovnosti, ale mala by sa považovať za hospodársky imperatív, ktorý prináša Európskej únii prosperitu a pracovné miesta, a spoločenskú nevyhnutnosť riešenia demografických, sociálnych a environmentálnych otázok, aby sa zabezpečil udržateľný rast.

1.2

Zvýšenie miery zamestnanosti žien v uplynulých päťdesiatich rokoch už významne prispelo k hospodárskemu rastu. Aby sa však plne využil potenciál prínosu žien k hospodárskemu rastu, je potrebné zaviesť cielenejšie opatrenia na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Je však dôležité zabezpečiť, aby takéto opatrenia boli komplexné a zohľadňovali nielen najzjavnejšie hospodárske prekážky, ale riešili aj oblasť daní, systému sociálnych dávok a dôchodkových systémov, pracovného práva, rozhodovacích postupov, podnikania, vzdelávania, stereotypov a násilia. Takisto je zjavné, že tak ženy, ako aj muži musia zohrať svoju úlohu, ak sa takéto rozmanité problémy majú riešiť. Ženy a muži by tiež mali byť zapojení do dialógu a spolupráce medzi príslušnými zainteresovanými stranami a do uplatňovania úspešných postupov.

1.3

Popri nasledujúcich konkrétnych odporúčaniach uvedených v celom texte sú dôležitými predpokladmi dosiahnutia vyššej miery zamestnanosti žien a prínosu k rastu tieto aspekty:

2.1

Výbor je pevne presvedčený, že hospodársky rast samotný už nedokáže zabezpečiť reálny pokrok spoločnosti, ak nie je inkluzívny a udržateľný. Rovnosť žien a mužov sa tak stáva dôležitou podmienkou dosiahnutia tohto pokroku. Zároveň by sa meranie HDP už nemalo zakladať výlučne na paradigme výroby a spotreby, ale malo by zahŕňať ukazovatele, ako sú blahobyt a udržateľnosť (z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska) v záujme „vyváženejšej politiky“ (3).

2.2

Rovnosť žien a mužov sa často považuje za obmedzenie alebo finančnú záťaž. Je nevyhnutné uvedomiť si náklady na absenciu rovnosti a pozitívny hospodársky prínos rodovej rovnosti ako investície a produktívneho činiteľa.

2.3

Ciele stratégie Európa 2020 – predovšetkým zvýšiť mieru zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov do roku 2020 na 75 % a znížiť počet osôb ohrozených chudobou alebo žijúcich v chudobe aspoň o 20 miliónov – nie je možné dosiahnuť bez väčšej účasti žien na trhu práce a na verejnom živote. Okrem toho by dosiahnutie plnej konvergencie miery zamestnanosti žien a mužov do roku 2030 predstavovalo zvýšenie HDP na obyvateľa o 12 % (4).

2.4

Vzhľadom na ubúdanie populácie v produktívnom veku (5) Európa nedosiahne zamýšľaný rast bez zvýšenia potenciálu žien na trhu práce. V roku 2012 miera zamestnanosti mužov (vo veku 20 – 64 rokov) dosahovala 74,6 %, zatiaľ čo u žien to bolo iba 62,4 %. Ak sa zamestnanosť meria podľa ekvivalentu plného pracovného úväzku, je situácia ešte horšia, pretože súčasná miera zamestnanosti žien je 53,5 % všetkých žien zamestnaných na plný úväzok (6).

2.5

Zvýšenie miery zamestnanosti žien v uplynulých päťdesiatich rokoch už značne prispelo k hospodárskemu rastu. Je však dôležité poznamenať, že neplatená práca žien v domácnosti sa nepočíta ako prínos pre ekonomiku. Vytvorenie pracovných miest v oblasti služieb poskytovaných domácnostiam by prispelo k pretvoreniu tejto neviditeľnej formy práce na platené zamestnanie a prinieslo by daňové príjmy, príspevky do systému dôchodkového zabezpečenia atď.

2.6

Výbor upozorňuje na skutočnosť, že nezamestnané ženy nie sú vždy zaradené do štatistiky a nie sú registrované ako nezamestnané, ale v podstate predstavujú nevyužitý potenciál. Zníženie zamestnanosti žien sa vlastne neprejaví priamo ako nezamestnanosť, ale ako neaktívna zložka, zložka bez zamestnania alebo vo forme čiernej práce, pretože „odrádzajúci“ účinok vedie k veľmi malej ponuke práce pre ženy. Preto štatistické údaje, na národnej a európskej úrovni, nemôžu presne ukázať reálnu a skutočnú situáciu. EHSV preto žiada, aby boli údaje o zamestnanosti žien, ktoré sa zozbierajú a vyhodnotia na európskej úrovni, vo veľkej miere rozčlenené podľa oblastí súkromných služieb.

2.7

EHSV poznamenáva, že v ročnom prieskume rastu by sa mali stanoviť ciele pre zamestnanosť žien (7), pretože cielenými opatreniami je možné preklenúť rozdiely medzi ženami a mužmi a podporiť začlenenie, čo by výrazne zvýšilo potenciál rastu hospodárstva EÚ (8). Takéto opatrenia, ktoré by okrem iného zahŕňali aj poskytovanie služieb starostlivosti o závislých rodinných príslušníkov a odstránenie finančných demotivačných prvkov pre prácu druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti, sú nevyhnutné na zvýšenie účasti žien na trhu práce. Členské štáty by mali využívať takéto opatrenia na zlepšenie zamestnateľnosti a podporu prístupu k zamestnaniu a návratu do zamestnania.

2.8

Prísne úsporné opatrenia vedú ku škrtom vo verejnom sektore a v oblasti verejných služieb. U žien je tak väčšia pravdepodobnosť, že prídu o prácu, keďže tvoria väčšinu pracovníkov vo verejnom sektore. Skupinu, ktorú najviac postihlo zníženie životnej úrovne v dôsledku znižovania výdavkov vo verejných službách, tvoria osamelí rodičia, z ktorých väčšina sú tiež ženy. Zároveň poskytujú neplatené opatrovateľské služby väčšinou ženy, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou musieť kompenzovať škrty v službách sociálnej starostlivosti (9). Komisia by mala pripraviť rozsiahlu štúdiu o dosahu úsporných opatrení na rovnaké príležitosti s cieľom navrhnúť lepšie riešenia, ako aj realizovať výskum na tému, ako úsporné opatrenia ovplyvnili kvantitu a kvalitu pracovných miest pre ženy, a to tak vo verejnom sektore, ako aj v sektore súkromných služieb.

2.9

Za povšimnutie stojí skutočnosť, že politickí činitelia EÚ sa zameriavajú na všeobecnú zamestnateľnosť, ale neurčujú opatrenia na zapojenie potenciálu ekonomicky neaktívnych žien, ktoré by mohli podstatným spôsobom prispieť k hospodárskemu rastu v EÚ.

2.10

EHSV odporúča, aby sa pri prideľovaní prostriedkov EÚ viac zohľadňovalo rodové hľadisko a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby odporúčania uvedené v dokumente „Posúdenie podpory rodovej rovnosti z Európskeho sociálneho fondu“ (10) uvádzali do praxe.

3.1

Zvýšenie úrovne vzdelania predstavuje 50 % nárast HDP v krajinách EÚ v období rokov 1960 až 2008; polovica tohto prírastku sa dosiahla vyššou úrovňou vzdelania žien (11).

3.2

Zo správ Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) (12) a OECD vyplýva, že v porovnaní s mužmi majú ženy z rôznych príčin menej možností zamestnania a za tú istú prácu dostávajú menej peňazí, hoci v súčasnosti dosahujú ženy vo väčšine krajín EÚ vyššie vzdelanie než muži.

3.3

Systematické rozdiely medzi ženami a mužmi (13) pri výbere študijných odborov znemožňujú hospodárstvam plne využiť ich potenciál talentov, a tým vyvolávajú plytvanie ľudským kapitálom a stratu potenciálnej inovácie a hospodárskeho rastu. Inštitúcie EÚ a členské štáty by mali bojovať proti rodovým rozdielom vo vzdelávaní a podporovať zmenu v prístupe študentov, učiteľov, rodičov a celej spoločnosti. S takýmito opatreniami by sa malo začať hneď na začiatku školskej dochádzky, skôr než zavládne stereotypné vnímanie a názory na to, v čom chlapci a dievčatá vynikajú a čo ich baví robiť.

3.4

Výbor odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala iniciatívam a projektom, ktoré sú financované z nástrojov EÚ (financovanie z ESF, programov celoživotného vzdelávania atď.). Tieto nástroje by sa mohli použiť na to, aby sa zlepšili možnosti opätovného nadobudnutia zručností žien vracajúcich sa do pracovného života, ich prístupu k zamestnaniu resp. kariérneho rastu žien.

4.1

Väčšina členských štátov EÚ čelí dvojakému problému, a tým je starnutie obyvateľstva a nízka miera pôrodnosti. Tieto faktory znamenajú, že v najbližších 20 rokoch klesne počet pracovných síl, ak miera účasti mužskej a ženskej pracovnej sily na trhu práce zostane nezmenená (14).

4.2

Je potrebné natrvalo zmeniť prevládajúcu rodovú nerovnosť v európskych spoločnostiach. Podpora lepšej rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom mužov je dôležitým krokom k dosiahnutiu rovnomernejšieho rozdelenia platenej a neplatenej práce medzi ženami a mužmi. Vyváženejšie rozdelenie rodičovskej dovolenky medzi oboma rodičmi by zmenšilo zábrany, ktoré majú zamestnávatelia pri zamestnávaní žien v reprodukčnom veku.

4.3

Zmeny dopytu po pracovnej sile – napr. v dôsledku vzniku nových výrobných metód a odlišných pracovných podmienok a najmä prechodu od výroby a poľnohospodárstva k službám – sú dôležitou hnacou silou rozšírenia účasti žien na trhu práce a vyvolávajú väčší dopyt po zamestnávaní žien.

4.4

Hoci práca na čiastočný úväzok podnietila viac žien k tomu, aby sa zamestnali, z dlhodobého hľadiska môže táto práca znižovať možnosti odbornej prípravy, kariérneho postupu, ovplyvniť dôchodky a zvyšovať riziko chudoby, a to počas kratších období, ako aj v starobe. Obzvlášť sa to prejavuje pri „nedobrovoľnom“ zamestnaní na čiastočný úväzok, ktoré je v súčasnosti čoraz častejšie (15), keďže ako reakcia na krízu sú ženám okamžite ponúkané pracovné miesta na čiastočný úväzok, a tie sú nútené takéto pracovné zmluvy prijať, či už preto, že nemajú inú možnosť, pokiaľ ide o podmienky pracovnej zmluvy, alebo nechcú prísť o prácu. Pozornosť by sa mala venovať veľkej nerovnováhe medzi ženami a mužmi pracujúcimi na čiastočný úväzok (31,6 % žien oproti 8 % mužov). Mali by sa odstrániť všetky prekážky brániace prechodu od práce na čiastočný úväzok k práci na plný úväzok.

4.5

Výbor poukazuje na to, že opatrenia, ktoré podporujú domácnosti s dvoma zarábajúcimi osobami a pomáhajú dospelým zvládať svoje rodinné povinnosti, sú dôležitými faktormi zvýšenia účasti žien na trhu práce. Vhodná kombinácia peňažnej a vecnej podpory tiež zohráva dôležitú úlohu.

4.6

Vyššie daňové zaťaženie druhej zárobkovo činnej osoby v rodine môže znižovať účasť žien na trhu práce, pretože odrádza ženy od nástupu do zamestnania (16). Je potrebné upraviť systémy daní a sociálnych dávok tak, aby neodrádzali druhé osoby v rodine od zárobkovej činnosti.

4.7

Osobitná pozornosť by sa mala venovať neformálnej práci bez istoty zamestnania, vrátane zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti. Týka sa to viac žien než mužov, čo zvyšuje riziko ich vykorisťovania. Členské štáty EÚ by mali neodkladne ratifikovať 189. dohovor ILO o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti (17), ktorý stanovuje normy práce pre pracovníkov vykonávajúcich prácu v domácnosti.

5.1

EHSV vyzýva politických činiteľov, aby znížili rodovú nerovnosť odstránením rozdielov v odmeňovaní žien a mužov (ktoré predstavujú v priemere 16,2 %), pretože poskytovanie rovnakej odmeny bude prospešné nielen pre ženy, ale aj pre celú spoločnosť. Podľa hodnotenia európskej pridanej hodnoty znížením rozdielov v odmeňovaní mužov a žien o jeden percentuálny bod sa zvýši hospodársky rast o 0,1 % (18).

5.2

EHSV vyjadruje svoje znepokojenie nad enormne veľkými rozdielmi v dôchodkoch mužov a žien – priemer pre 27 krajín EÚ predstavuje 39 % (19), čo je dvakrát väčší rozdiel, než je rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Obzvlášť znepokojujúce je to, že o tomto probléme existuje nedostatočné povedomie. Nielenže vo väčšine členských štátov EÚ existujú veľké rozdiely, ale sú aj mimoriadne zložité, pretože závisia od priebehu zamestnaní (predovšetkým rozdielov v odmeňovaní, pracovného času a počtu odpracovaných rokov), dôchodkových systémov a najmä od vplyvu zárobkov počas pracovnej kariéry na dôchodky a od toho, do akej miery dôchodkové systémy kompenzujú prerušenie zamestnania kvôli starostlivosti o deti alebo príbuzných odkázaných na pomoc.

5.3

EHSV sa preto domnieva, že vyrovnávanie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien a započítavanie „času venovaného rodine“, t. j. starostlivosť o deti a starých ľudí, pomoc členovi rodiny počas krátkodobej a/alebo dlhodobej choroby atď., do systému dôchodkového zabezpečenia mužov i žien (pričom by zamestnanci mali možnosť čerpať rodinnú dovolenku na účely starostlivosti alebo pomoci) by znížilo rozdiely v ich dôchodkoch (20).

6.1

V nedávnej štúdii OECD (21) sa zdôrazňuje, že rodové rozdiely v podnikaní sú veľké a pretrvávajú v rôznych aspektoch, vrátane subjektívnych preferencií, pokiaľ ide o podnikanie, veľkosť podniku a finančnú výkonnosť, prístup k finančnému kapitálu a jeho využívanie. Ženy podnikateľky majú okrem maximalizácie zisku aj ďalšie ciele a rozsiahlejšie meradlá ich výkonnosti vyzdvihujú ich príspevok k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju.

6.2

Umožnenie väčšiemu počtu žien zakladať podniky a podporovanie rastu existujúcich podnikov riadených ženami môže prispieť (22) k vytváraniu väčšieho počtu pracovných miest, k väčšej inovatívnosti, vyššej konkurencieschopnosti a hospodárskemu rastu a tiež k obmedzeniu sociálneho vylúčenia. V záujme plného využitia potenciálu podnikov na trvalo udržateľný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Európe najmä po kríze je potrebné prijať zásadné opatrenia.

6.3

EHSV už navrhol, aby sa na podporu podnikania žien na úrovni EÚ prijali tieto kroky (23):

7.1

Medzinárodné štúdie (24) potvrdzujú, že ženy v riadiacich funkciách majú kladný vplyv na finančné výsledky spoločností, podnikovú kultúru, štýl riadenia a odolnosť voči kríze. Ženy menej riskujú a ich prioritou je udržateľný rozvoj, avšak prekážky, ktoré bránia dosiahnutiu rodovej rovnosti v rozhodovacom procese, sú oveľa väčšie, než sa otvorene priznáva.

7.2

EHSV dúfa, že v rámci samoregulácie prijmú všetky verejné a súkromné rozhodovacie orgány minimálne normy rovnakého zastúpenia žien a mužov v rozhodovacom procese. Kótované podniky a všetky orgány verejného sektora by mali podporovať transparentné postupy výberu a vymenovávania a kultúru začleňovania a možnosti voľby. Veľa sa toho však nedosiahne, ak muži aj ženy nebudú ochotní prijať konštruktívne opatrenia.

7.3

EHSV by politickým činiteľom a podnikom odporučil, aby v záujme dosiahnutia vyrovnaného zastúpenia žien a mužov vo všetkých rozhodovacích orgánoch preskúmali nasledovné otázky:

7.4

Aby sa Stratégia rovnosti žien a mužov (2010 – 2015) (25) mohla uskutočňovať, EHSV vyzýva na vyvážené zastúpenie žien a mužov vo verejnom živote a najmä v politike, pretože nedostatočné zastúpenie žien v súčasnosti obmedzuje ich práva na spolurozhodovanie (26). Inštitúcie EÚ a členské štáty, ako aj organizácie sociálnych partnerov by mali ísť príkladom a vo svojich politických a administratívnych orgánoch, najmä na najvyššej úrovni, by mali vytýčiť ciele sledujúce rovnosť žien a mužov.

8.1

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje účasť žien na trhu práce, je prístup k službám celodennej starostlivosti o malé deti. Zvýšenie verejných výdavkov na tieto služby je priamo spojené s nárastom zamestnanosti žien na plný pracovný úväzok (27).

8.2

Dosiahnutie barcelonských cieľov je preto nevyhnutnosťou. Podľa nedávnej správy Komisie však v roku 2010 len 10 členských štátov dosiahlo barcelonský cieľ zameraný na deti do 3 rokov. V kategórii detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky iba 11 členských štátov dosiahlo v tom istom roku cieľových 90 % (28).

8.3

Keďže najvyššia pôrodnosť je v tých členských štátoch, ktoré sa najviac pričinili o zosúladenie pracovného a súkromného života rodičov a ktoré vykazujú vysokú zamestnanosť žien (29), mali by členské štáty poskytovať účinnejšiu, cenovo prijateľnejšiu, dostupnejšiu a kvalitnejšiu podporu rodinám s deťmi prostredníctvom opatrení (30), ako sú napr.:

9.1

Hoci sa so zvýšenou mierou dosiahnutého vzdelania u dievčat v posledných desaťročiach zvýšil aj potenciál zárobkov žien, postoj spoločnosti k pracujúcim ženám a rozpor medzi rodinnými hodnotami a rovnoprávnosťou zostávajú prekážkou rovnováhy medzi mužmi a ženami na trhu práce.

9.2

EHSV znepokojuje najmä diskriminácia žien, ktoré majú zdravotné postihnutie, prisťahovalecký pôvod alebo sú príslušníčkami národnostnej menšiny. V tomto zmysle požaduje urýchlené vykonávanie smernice o rovnakom zaobchádzaní (31).

9.3

Násilie páchané na ženách je nielen spoločensky neprijateľné, ale spôsobuje aj vysoké ekonomické náklady. Odhaduje sa, že násilie voči ženám spôsobuje v 47 členských štátoch Rady Európy ročne náklady vo výške minimálne 32 miliárd EUR (32). Opatrenia proti rodovo podmienenému násiliu zohrávajú dôležitú úlohu, ale tradičné vnímanie úlohy žien v spoločnosti sa zmení iba vtedy, keď ženy budú mať rovnaký prístup k moci ako muži.

9.4

Mediálny priemysel zohráva rozhodujúcu úlohu v presadzovaní rodovej rovnosti. Médiá nielen odrážajú spoločensko-kultúrne vzory a normy, ale ich aj vytvárajú a sú mocnými aktérmi pri formovaní verejnej mienky a kultúry. Obsah prezentovaný v médiách tiež prispieva k tomu, aby všetci aktéri v spoločnosti, vrátane politických činiteľov a verejnosti, pochopili komplexnú problematiku rodovej rovnosti a že je teda naliehavo potrebné bojovať proti pretrvávajúcim nerovnostiam vo forme nedostatočného zastúpenia žien (najmä na vyšších pozíciách), prekážok postupu v zamestnaní a nízkej mzdy (v porovnaní s mužmi) v odvetví médií (33).

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/11

1.1

EHSV odporúča európskym inštitúciám, ako aj „otvorenej pracovnej skupine“, ktorá bola vytvorená na 67. Valnom zhromaždení OSN 17. decembra 2012, uplatňovať a presadzovať metódu hodnotenia ekonomického, sociálneho a environmentálneho vplyvu ex ante, a to vo fáze vymedzenia cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj v priebehu celosvetových rokovaní o cieľoch, ktoré majú byť všeobecne uplatniteľné, aby sa mohli nájsť prostriedky ako vyvážiť pozitívne aj negatívne rozdiely, ktoré sa môžu objaviť alebo paralelne vyskytovať medzi odvetviami, geografickými oblasťami alebo okruhmi činností.

1.2

Z rozpočtových škrtov by mali byť prednostne vyňaté všetky sociálne programy, ktoré majú kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a ktoré sa týkajú vzdelávania, zdravia alebo sú určené pre nezamestnaných mladých ľudí.

1.3

EHSV víta, že EÚ má v úmysle plniť svoj záväzok realizovať stratégiu Európa 2020 v rámci európskeho semestra a využiť túto príležitosť na to, aby jej dodala zmysel prostredníctvom vypracovania otvorenej sociálnej, hospodárskej a environmentálnej stratégie a európskej stratégie pre integrovaný udržateľný rozvoj.

1.4

Navrhuje, aby európska občianska spoločnosť bola do jej vypracovania zapojená prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, národných HSR a podobných inštitúcií.

1.5

Vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby:

1.6

EHSV povzbudzuje EÚ, aby:

2.1

Rozhodnutie začať proces, ktorý má viesť k stanoveniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, bolo jedným z hlavných rozhodnutí konferencie Rio+20. Prvým krokom bolo zriadenie medzivládnej otvorenej pracovnej skupiny (v januári 2013), ktorá by niekedy v období medzi septembrom 2013 a septembrom 2014 mala predložiť správu a návrh Valnému zhromaždeniu OSN. Z dokumentu o výsledkoch konferencie Rio+20 vyplýva, že je potrebné, aby bol tento proces skoordinovaný s aktivitami v rámci rozvojového programu na obdobie po roku 2015.

2.2

Toto stanovisko je potrebné zosúladiť so stanoviskom z vlastnej iniciatívy odbornej sekcie NAT na tému „Ekologické hospodárstvo – podpora trvalo udržateľného rozvoja v Európe (1)“, ktoré EHSV prijal v júni 2013, a stanoviskom odbornej sekcie REX o oznámení Komisie na tému „Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (2).“ Z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja v Európe by sa mal zachovať a konsolidovať európsky sociálny model, ktorý je neoddeliteľné spojený s dosiahnutím prechodu na ekologické hospodárstvo. Očakávaná medzinárodná dohoda o vymedzení cieľov trvalo udržateľného rozvoja nesmie byť zámienkou na to, aby sa odsunuli alebo znížili záväzky rozvinutých krajín týkajúce sa politík rozvojovej pomoci a spolupráce.

2.3

V liste so žiadosťou o vypracovanie tohto prieskumného stanoviska Komisia spája ciele v oblasti udržateľného rozvoja s inkluzívnym ekologickým hospodárstvom a odstránením chudoby. Žiada, aby sa preskúmalo, akým spôsobom by bolo možné do budúcich všeobecných cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja úspešne integrovať ekonomický, sociálny a environmentálny rozmer. V tejto súvislosti by tiež ocenila, keby svojimi názormi prispeli do diskusie aj medzinárodní partneri EHSV.

2.4

EHSV v rámci dvoch schôdzí svojho strediska na monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja vypočul zástupcov takzvaných hlavných skupín (Major Groups) uznaných OSN na konferencii Rio+20.

2.5

OSN zriadila skupinu na vysokej úrovni zloženú zo zástupcov vlád, ktorá by mala predložiť prvú správu v septembri 2013. Achim Steiner, zástupca generálneho tajomníka OSN a výkonný riaditeľ programu OSN pre životné prostredie, vystúpil 14. mája pred EHSV a ďalšími zástupcami občianskej spoločnosti s prednáškou na tému „Pokrok v oblasti udržateľného rozvoja po konferencii Rio+20“. Zdôraznil, že konzultačný proces o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja musí byť v plnej miere inkluzívny a musia sa doň zapojiť vlády, občianska spoločnosť, ako aj súkromný sektor. Kitty van der Heijden, veľvyslankyňa Holandska pre otázky udržateľného rozvoja a členka „otvorenej“ pracovnej skupiny, sa takisto podelila so svojou skúsenosťou v rámci pracovnej skupiny, ktorú zriadila OSN.

—

vychádzať z Agendy 21 a Johannesburského plánu vykonávania,

—

opierať sa o predchádzajúce prijaté záväzky,

—

byť zamerané najmä na oblasti, ktoré sú prioritné pre dosiahnutie udržateľného rozvoja, v súlade so záverečným dokumentom,

—

vyváženým spôsobom zohľadňovať tri aspekty trvalo udržateľného rozvoja a väzby, ktoré medzi nimi existujú,

—

byť v súlade s rozvojovým programom OSN na obdobie po roku 2015 a byť začlenené do tohto programu,

—

neodvádzať pozornosť od rozvojových cieľov tisícročia,

—

podľa potreby počítať s aktívnou účasťou všetkých zainteresovaných strán na procese.

3.3.1

Napríklad podľa organizácie Oxfam International [Post-2015 Development Goals (Rozvojové ciele po roku 2015), postoj Oxfam International, január 2013], musí rámec po roku 2015 podporovať túto víziu, v súlade s ňou stanoviť ciele a vytýčiť kroky smerujúce k jej uskutočneniu. Dosiahnuť blahobyt pre všetkých v medziach možností našej planéty by si vyžadovalo zásadnú zmenu zamerania hospodárskeho, sociálneho a politického rozvoja.

3.3.2

Z diskusií o období po roku 2015 podľa tejto mimovládnej organizácie doposiaľ jasne nevyplýva, akú úlohu by mal plniť tento rámec a akým konkrétnym spôsobom môže zmeniť situáciu osôb žijúcich v chudobe. V záujme presného vymedzenia cieľov sa treba dohodnúť, akým spôsobom sa tieto ciele budú dosahovať. Takéto ciele musia slúžiť na stimulovanie politickej vôle a verejných iniciatív v záujme odstránenia chudoby a nerovnosti a na ochranu planéty, a to tak, že:

3.4.1

Dosiahnuť udržateľné oživenie reálnej ekonomiky je možné len za predpokladu, že sa bude uplatňovať model výroby založený na efektívnejšom využívaní zdrojov. Okrem toho, že Európa podporuje komplexnejší a ambicióznejší európsky politický rámec v oblasti klímy, aby dosiahla širšie ciele v oblasti klímy stanovené do roku 2050, mala by podporovať aj svoju priemyselnú základňu, príslušné odvetvia a zručnosti.

3.4.2

Je potrebné najmä vedieť, ako docieliť hospodárstvo s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami CO2 a akým spôsobom sa má tento prechod riadiť. Dôraz by sa mal klásť na dva aspekty: priemyselnú politiku vedúcu k dosiahnutiu ekologického hospodárstva, ktoré si zachováva svoju priemyselnú základňu a vyhliadky na pracovné príležitosti v tejto oblasti [Béla Galgóczi, Greening industries and creating jobs (Ekologickejšie podniky a vytváranie pracovných miest), European Trade Union Institute, 2012],.

3.4.3

Priemysel má významnú úlohu v oblasti výskumu a vývoja, obchodu a v menšej miere aj v oblasti investícií. Kľúčový význam má prechod na spôsob rozvoja s nízkymi emisiami, ktorý umožní zlepšenie energetickej účinnosti, lepšie ocenenie práce a ochranu zdravia.

3.4.4

Súčasná miera rastu v Európe patrí medzi najnižšie od roku 1929. Sú tu však dva kľúčové faktory, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov udržateľného a trvalého rozvoja: 1) nízke emisie CO2 a 2) demokracia.

3.4.5

EÚ by mala pokračovať vo svojom úsilí v oblasti výskumu a rozvoja, aby vytvorila taký počet pracovných miest, ktorý je pre jej obyvateľov v produktívnom veku potrebný, a zároveň dokázala riešiť otázky týkajúce sa budúcich potrieb rozvoja, ktoré sa vďaka vyššej miere rastu na iných kontinentoch objavia v oblasti služieb, vzdelávania, zdravia, životného prostredia, dopravy, energetiky, bývania, urbanizácie, poľnohospodárstva a výživy atď.

3.5.1

MMF uznal, že l cesta úsporných opatrení bola radikálnejšia, ako pôvodne predpokladal. Vyplýva z toho ponaučenie, že treba použiť miernejšie prostriedky. Z rozpočtových škrtov by mali byť prednostne vyňaté všetky hlavné sociálne programy, ktoré sa týkajú vzdelávania, zdravia alebo sú určené pre nezamestnaných mladých ľudí. Po medzinárodnej finančnej kríze členské štáty EÚ nevyhnutne potrebujú finančné prostriedky a dohoda Európskej rady o viacročnom finančnom rámci EÚ nepokrýva v dostatočnej miere refinancovanie reálnej ekonomiky. Odporúčania, ktoré navrhuje trojica Svetová banka, MMF a Rada EÚ neumožňujú vytvoriť podmienky potrebné pre hospodárske oživenie založené na trvalom a udržateľnom raste.

3.5.2

Inteligentné sociálne politiky – napr. programy, ktoré pomáhajú nezamestnaným pri hľadaní práce, alebo systémy, ktoré poskytujú sociálne zabezpečenie najzraniteľnejším členom našej spoločnosti – sa nemôžu považovať len za náklady. Je to investícia do našej budúcnosti.

3.5.3

Kríza postihla najmä mladých ľudí v celej eurozóne. Miera nezamestnanosti v radoch mladých ľudí dosiahla 22 % a v niektorých krajinách, ako napr. v Španielsku alebo Grécku, presiahla dokonca hranicu 50 %. Miera dočasnej nezamestnanosti mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov v roku 2010 prekročila 50 % a dosiahla takmer 70 % [Eurofound, Third European Quality of Life Survey (Tretí európsky prieskum o kvalite života), 2012].

3.5.4

Ľudia vo všetkých krajinách zaplatili vysokú cenu, aby napravili katastrofálne následky nezodpovedného konania finančného sveta.

3.5.5

EÚ by mala posilniť sociálny rozmer, najmä pokiaľ ide o sociálny dialóg, tak ako to stanovuje plán pre dokončenie európskej hospodárskej a menovej únie. Mala by pomôcť členským štátom zaviesť systémy záruk pre mladých ľudí, zlepšiť diverzifikáciu a inováciu v priemysle, posilniť efektivitu služieb trhu práce, zvýšiť tvorbu pracovných miest a posilniť sociálne investície [ILO, Guy Ryder, Jobs, social inclusion and growth should top EU agenda, (MOP, Pracovné miesta, sociálne začlenenie a rast by mali patriť medzi priority agendy EÚ), 14. februára 2013].

4.1

Z prvých vypočutí, ktoré zorganizoval EHSV je zrejmé, že spojenie príspevkov občianskej spoločnosti, ktoré zhromaždila EÚ, s príspevkami získanými systémom OSN prostredníctvom priamej konzultácie nie je také zrozumiteľné a transparentné, ako by európsky občan mohol právom očakávať. Príspevky organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť sú prezentované spolu s príspevkami vlád a nátlakových skupín brániacich súkromné záujmy a stanovený harmonogram poskytuje len malý priestor na organizovanie diskusií, ktoré by zohľadňovali nezávislosť organizácií a autonómiu sociálneho dialógu. Činnosti realizované v nadväznosti na prácu konferencie Rio+20 a „otvorených“ pracovných skupín navyše vzbudzujú dojem, akoby šlo len o oživenie vopred stanoveného smerovania, akoby sa už o všetkom rozhodlo niekde inde.

4.2

EÚ sa našťastie rozhodla celý proces realizovať prostredníctvom ekologizácie stratégie Európa 2020 a európskeho semestra s cieľom vytvoriť harmonizovaný európsky príspevok, v rámci ktorého bude Európa na celosvetovej úrovni konať a vystupovať jednotne.

4.3

Otázkam spojeným s udržateľným rozvojom by sa mala venovať pozornosť v kľúčových oblastiach politiky. V súčasnosti sú to stratégia Európa 2020 a európsky semester, ktorý je hlavným riadiacim prvkom tejto stratégie.

EHSV s veľkým záujmom privítal vyhlásenie Komisie a Rady v súvislosti s tým, že Európska únia má v úmysle závery a postupy, ktoré boli dohodnuté na konferencii Rio+20, realizovať a rozvinúť prostredníctvom stratégie Európa 2020. EHSV vyvinie maximálne úsilie, aby zabezpečil, že sa tieto zámery budú skutočne realizovať (Rada Európskej únie, Rio+20: výsledok samitu Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj – závery Rady, 25. októbra 2012, 15477/12)..

4.4

EHSV veľmi pozorne sleduje, ako sa rozširuje okruh subjektov, ktoré sú zapojené do procesu európskeho semestra. Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie sa tento rok zapája aktívnejšie ako kedykoľvek predtým a Rada pre životné prostredie v decembri minulého roku prvýkrát rokovala o ročnej analýze rastu. EHSV sa bude snažiť zabezpečiť, aby občianska spoločnosť mala možnosť obohatiť tento proces o otázky spojené s trvalo udržateľným rozvojom, a to na úrovni národných hospodárskych a sociálnych rád, z ktorých už niektoré disponujú osobitnými právomocami v tejto oblasti, a takisto prostredníctvom národných rád pre trvalo udržateľný rozvoj.

4.5

Pokiaľ ide o ročnú analýzu rastu, je potrebné konštatovať, že nevnímame v dostatočnej miere spojitosť medzi rôznymi druhmi krízy, t. j. finančnou, hospodárskou, sociálnou, ale aj environmentálnou krízou, a ani si v dostatočnej miere neuvedomujeme, že je naliehavo potrebné urobiť výrazný pokrok na ceste k zvýšenej ekologizácii prostredníctvom transformácie celého nášho hospodárstva, a to nie napriek kríze, ale tiež a najmä kvôli nej. Už nie je možné ísť rovnakou cestou ako doteraz.

4.6

Európska únia musí v rámci analýzy ročného rastu vystupovať jednotne. Nie je možné, aby sa EÚ zapájala do svetových rokovaní o podpore ekologizácie hospodárstva, a nevenovala pritom tejto téme pozornosť vo svojich hlavných dokumentoch o hospodárskej politike.

4.7

Skutočnosť, že sa nespomína pojem kvalifikovaného rastu takisto budí v tejto súvislosti rozpaky. Ako môže byť EÚ priekopníčkou v medzinárodnej diskusii o ukazovateľoch presahujúcich rámec HDP a odkazovať vo svojej analýze rastu výlučne na HDP? Dokument sa síce zaoberá sociálnymi problémami, nie je v ňom však priamo uvedený cieľ, ktorým je dobrý život v rámci možností našej planéty (čo je mimochodom názov siedmeho environmentálneho akčného programu).

4.8

Diskusia o možnostiach zavedenia ďalších ukazovateľov môže našťastie čerpať z celého radu príspevkov a musí teraz smerovať k realizácii založenej na dialógu, v rámci ktorého budú mať inštitucionálne subjekty a zástupcovia občianskej spoločnosti rovnocenné postavenie, a to na základe prístupu, ktorý umožní zapojiť všetky zúčastnené strany do rozhodovacieho procesu.

4.9

EHSV konštatuje, že zrušenie dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, a zavedenie ekologických daní sa stalo pevným prvkom ročnej analýzy rastu a konkrétnych odporúčaní adresovaných členským štátom, a že tento rok bola venovaná pozornosť aj problematike nakladania s odpadom a odpadovými vodami a zlepšeniu recyklácie.

5.1.1

Znižovanie miery chudoby je otázkou rovnosti a spravodlivosti, ktorá sa týka prístupu k službám, ako je napr. zdravotná starostlivosť, vzdelávanie alebo zamestnanosť. Rozvojové ciele tisícročia kládli príliš veľký dôraz na darcov. V budúcom rámci treba zabezpečiť:

5.1.2

Rozvojové ciele tisícročia mali vďaka časovo obmedzenému prístupu a zameraniu na výsledky výrazný účinok na politiky v oblasti medzinárodného rozvoja. Tým, že sa sústredili na obmedzený súbor merateľných cieľov, umožnili zvýšiť pomoc a účinnejšie ju zamerať na rozvoj. S blížiacou sa lehotou na ich splnenie, ktorá je stanovená na rok 2015, je však zrejmé, že ciele prinesú len obmedzené výsledky zahŕňajúce úspechy aj neúspechy.

5.1.3

Súčasný súbor cieľov tisícročia musí byť doplnený o ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Medzi cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a rozvojovými cieľmi tisícročia existujú dva zásadné rozdiely: ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja majú celosvetový dosah (na rozdiel od rozvojových cieľov tisícročia, ktoré sa zameriavajú najmä na južné oblasti) a obsahujú aj iné aspekty ako je všeobecná zásada znižovania miery chudoby (prírodné zdroje, spotreba, výroba, energia, ľudské práva atď.).

5.1.4

Dva nadchádzajúce roky budú mať kľúčový význam pre vymedzenie budúceho rozvojového programu. Obidva procesy (prepracovanie rozvojových cieľov tisícročia a vymedzenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja) musia pomôcť vytýčiť hlavné smerovania pre štruktúru udržateľného rozvoja po roku 2015.

V rámci týchto smerovaní by sa v rozpočte verejných politík malo prierezovo prihliadať na financovanie v oblasti rodovej rovnosti ako prvý aspekt boja proti chudobe a nerovnosti (4).

Ide o mimoriadne dôležitú úlohu, ktorá musí byť založená na väčšom dôraze na ľudské práva a zapojení organizácií občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu, s cieľom zabezpečiť prístup zameraný na hospodárstvo a služby ako prostriedky ľudského rozvoja (5).

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/16

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že problematika bezpečnosti potravín by sa mala dostať do centra pozornosti politík Európskej únie, pretože je základným predpokladom stratégie celkovej stability.

1.2

V diskusii „Food vs. Fuel“ sa EHSV síce zhoduje s Európskou úniou na tom, že je nutné znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív, vyzýva však Európsku komisiu, aby do popredia postavila bezpečnosť zásobovania potravinami, ochranu územia, konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva, využívanie pôdy (1) v úzkom vzťahu medzi zabezpečením dodávok potravín a výrobou bioenergie (2).

1.3

EHSV sa domnieva, že budúcnosť Európskej únie musí byť založená na sociálnej, hospodárskej, environmentálnej udržateľnosti a výroba energie z obnoviteľných zdrojov musí byť úzko naviazaná na dosiahnutie týchto cieľov.

1.4

EHSV súhlasí s rozhodnutím Komisie včleniť do smerníc 98/70/ES a 2009/28/ES záväzné ustanovenia, ktoré by riešili otázku zmeny využívania pôdy, pretože biopalivá sú v súčasnosti vyrábané z poľnohospodárskych plodín.

1.5

EHSV potvrdzuje to, čo už je uvedené v stanovisku TEN/502 (3), a vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím Komisie prehodnotiť „nepriame zmeny využívania pôdy“ vzhľadom na fosílne a biogénne zdroje energie a zohľadňovať pri tom len skleníkové plyny a nedoceňovať otázky bezpečnosti zásobovania a účinku fosílnych zdrojov.

1.6

EHSV súhlasí s návrhom Komisie vzhľadom na už vykonané investície obmedziť výrobu biopalív z potravinárskych plodín a stimulmi podporiť „moderné“ palivá, domnieva sa však, že výroba palív druhej generácie, ktoré využívajú drevo a slamu, by mohla oslabiť cykly pohlcovania uhlíka a tým zvýšiť koncentráciu CO2 (4).

1.7

Podľa EHSV by boli výsledky hodnotenia iné, keby sa ako surovina na výrobu biopalív využívali mikroriasy, ktoré zatiaľ síce nie sú obchodným artiklom, perspektívne na rozdiel od palív prvej generácie by však mohli zmenšiť obavy súvisiace s konkurenčným bojom v oblasti pôdy a vodných zdrojov.

1.8

V tejto problematike EHSV v plnom rozsahu potvrdzuje závery konferencie EHSV o bezpečnosti potravín z roku 2011, že „výroba biopalív musí byť v súlade so spoločnými zásadami a musí byť predmetom štúdií vplyvu na životné prostredie, do ktorých budú úzko zapojené miestne orgány, čo bude zárukou, že sa bude dôsledne zohľadňovať právo na stravu“.

1.9

Výbor v súlade s týmto hodnotením EHSV navrhuje Komisii, aby prijala na európskej úrovni nástroje ako Operator Level Indicator na hodnotenie potenciálneho vplyvu projektov v oblasti bioenergie na bezpečnosť potravín na úrovni jednotlivých členských štátov.

2.1.1

Energetický systém prechádza na medzinárodnej úrovni veľmi náročnou fázou, čo je spôsobené nielen svetovou hospodárskou krízou, ale predovšetkým geopolitickou situáciou krajín v severnej Afrike a na Blízkom východe.

2.1.2

Z údajov OECD za rok 2009 vyplýva, že spotreba energie na celosvetovej úrovni klesla o 4,4 %, v USA o 5,0 %, v EÚ o 5,5 %, kým v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD, sa dopyt po nej zvýšil o 2 %. K tomu je potrebné pridať haváriu v jadrovej elektrárni Fukushima v Japonsku, ktorá niektoré krajiny vrátane Nemecka priviedla k rozhodnutiu prestať využívať jadrové elektrárne na výrobu energie.

2.1.3

V súčasnosti Európa na uspokojenie svojich energetických potrieb dováža 80 % ropy, 60 % zemného plynu a 40 % uhlia, čo sa odhaduje na 1 583,3 Mtoe (Nomisma). Neobnoviteľné zdroje sa na uspokojení energetických potrieb podieľajú 91 % (ropa 36,6 %, zemný plyn 24,5 %, uhlie 15,7 %, jadrová energia 13,6 %) a obnoviteľné zdroje 9 % (6,1 % biomasa, bioplyn, komunálny odpad, 1,7 % energia z hydroelektrární, 0,7 % veterná energia, 0,3 % geotermálna energia, 0,1 % fotovoltaická a solárna).

2.1.4

Európa je stále viacej závislá od dovozu energie. EÚ 28 bude v roku 2030 na uspokojenie svojich potrieb dovážať 84 % zemného plynu, 59 % uhlia a 94 % ropy (EREC). Podľa údajov z roku 2009 bola doprava odvetvím s najväčšou spotrebou energie, čo tvorilo 33 % celkovej spotreby. V odvetví bývania to bolo 26,5 %, v priemysle 24,2 %, v službách 14 % a najmenej v poľnohospodárstve: 2,3 %.

2.1.5

Ciele, ktoré chce EÚ dosiahnuť, možno zhrnúť takto:

2.2.1

V posledných rokoch prejavil energetický systém založený na využívaní fosílnych zdrojov energie mnohé kritické miesta, čo spochybňuje udržateľnosť a bezpečnosť dodávok v budúcnosti a núti uvažovať o bezpečných zdrojoch energie v rámci kontrolovaného systému dovozu energie.

Vzhľadom na stále sa zvyšujúci dopyt po energii (IEA), nezastaviteľné vyčerpanie zásob fosílnych zdrojov v budúcnosti ohrozuje schopnosť uspokojiť narastajúce energetické potreby. K tomuto vyčerpaniu dôjde preto, lebo fosílne zdroje nie sú obnoviteľné. Proces ich transformácie trvá extrémne dlho, čo nie je v súlade s energetickými požiadavkami súčasnej spoločnosti.

2.2.2

Hlavné druhy energie z obnoviteľných zdrojov sú:

To nie je ich úplný prehľad, hlavne vzhľadom na výsledky vedeckého výskumu.

2.2.3

Bioenergiu možno definovať ako energiu získanú z biomasy a podľa skupenstva ju možno deliť na:

2.2.4

Obnoviteľným zdrojom, ktorý sa už efektívne využíva na výrobu energie, je biomasa. Obsahuje všetky látky organického pôvodu, ktoré v procese chlorofylovej fotosyntézy priamo alebo nepriamo akumulovali slnečnú energiu. Biomasa pochádza z energetických plodín alebo organických zvyškov pochádzajúcich z lesných produktov a technologickej transformácie poľnohospodárskych produktov.

2.2.5

Na celosvetovej úrovni 50 % potenciálne disponibilných zvyškov pochádza z odvetvia lesného hospodárstva, druhých 50 % z odvetvia poľnohospodárstva, kde dôležitú úlohu zohrávajú zariadenia využívajúce biomasu rastlinného a živočíšneho pôvodu (IEA).

—

Kjótsky protokol, ktorý nadobudol platnosť 21. marca 1994,

—

program Altenar na podporu obnoviteľných zdrojov (rozhodnutie Rady 1993/500/EHS),

—

zelená kniha o obnoviteľných zdrojoch energie (1996),

—

biela kniha stanovujúca cieľ do roku 2010 využiť 12 % energie z obnoviteľných zdrojov,

—

smernica č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie,

—

smernica 2003/30/ES o podpore využívania biopalív,

—

smernica Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny,

—

COM(2005) 628 final – Akčný plán o biomase,

—

COM(2006) 34 final – Stratégia EÚ v oblasti biopalív,

—

Zelená kniha „Európska stratégia pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu“ (2006),

—

balík opatrení v oblasti energetiky a zmeny klímy (20-20-20), Európska rada, 9. marca 2007,

—

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Text s významom pre EHP),

—

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu – Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti, COM (2006) 848 final,

—

Oznámenie Komisie – Podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, SEC (2005) 1571 – COM (2005) 627 final.

3.1.1

Sociálno-ekonomický dosah bioenergie z veľkej časti súvisí s nákladmi (stimuly, náklady na odstránenie nedostatkov v infraštruktúre) a prínosmi (súvisiace činnosti, vplyv na HDP, zníženie emisií CO2, vplyv na zamestnanosť, zníženie nebezpečenstva spojeného s palivom, absencia nákladov na nakladanie s odpadom, výroba hnojív a iných vedľajších produktov) (Altesys). Navyše, keď cena ropy presahuje 70 USD za barel, výroba bioenergie sa stáva konkurencieschopnou.

3.1.2

Súčasný výrobný systém biomasy na energetické účely vplýva na územie, hospodárstvo, ceny, na spoločnosť ako celok. EHSV sa domnieva, že tento vplyv treba zhodnotiť, aby sa odstránili nedostatky a narušenia.

3.1.3

EHSV sa nazdáva, že rozvoj bioenergie má vplyv na bezpečnosť potravín z dôvodov, ktoré sú úzko spojené s cenami a územnými činiteľmi. Prvý priamy vplyv na ceny vyplýva z dopytu po biopalivách, pretože energetické trhy majú z hľadiska hodnoty väčší objem než poľnohospodárske trhy. Ceny energie určujú poľnohospodárske ceny energetických plodín, pretože zvýšenie dopytu po energii naviazanej na poľnohospodárske produkty určuje minimálne ceny cukru, kukurice a repky olejnatej, ako aj ich maximálne ceny, čo v prípade ich prekročenia spôsobí, že využívanie poľnohospodárskych plodín prestane byť konkurencieschopné voči iným energetickým zdrojom, ako sú veterné, fotovoltaické a geotermálne zdroje. Okrem toho je potrebné upozorniť na všeobecný problém, ktorým je to, že vyššie ceny energie zvyšujú náklady činiteľov poľnohospodárskej výroby.

3.1.4

Bioenergia sa ukazuje ako možné riešenie, ktoré by mohlo pozdvihnúť oblasti, ktoré sú hospodársky slabé a poľnohospodársky nedostatočne využívané, predovšetkým rozvojom reťazcov na rôznych stupňoch výroby, zberu, transportu a transformácie. Aj z hospodárskeho hľadiska a z hľadiska zamestnanosti je možné stanoviť pozitívne ciele: podľa oznámenia Komisie, COM(2005) 628 final, „Akčný plán o biomase“ predstavovala priama zamestnanosť v roku 2010, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, 300 000 nových pracovných miest.

3.1.5

Využívanie lesných porastov na energetické účely môže umožniť obnovu územných celkov s lesným hospodárstvom a väčšiu kontrolu územia, ako aj lepšiu ochranu zalesnených oblastí. Okrem toho by sa mohla zlepšiť schopnosť lesných ekosystémov vykonávať základné funkcie, ktoré spočívajú v produkcii drevnatej biomasy a ochrane prírodného dedičstva a úrodnosti pôdy.

3.2.1

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že, podobne ako to bolo v prípade nafty, bohaté krajiny, ktorým chýba orná pôda na zabezpečenie zásobovania svojho obyvateľstva potravinami, nadnárodné spoločnosti, ako aj štátne investičné fondy veľa investujú do prieskumu možností využívania pôdy v tretích krajinách. Takto hrozia „preteky v zaberaní pôdy“ („land grabbing“), ktoré môžu zničiť vidiecke spoločenstvá a poškodiť poľnohospodárske a lesné zdroje miestneho obyvateľstva. EHSV sa domnieva, že táto situácia ani zďaleka nie je príkladom udržateľného rozvoja v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti.

3.2.2

Problematika konfliktu pri využívaní pôdy je veľmi citlivá predovšetkým v prípade rozvojových krajín alebo krajín s rozsiahlymi riedko obývanými územiami (Brazília alebo štát Iowa v USA). Podstatu konfliktu pri využívaní pôdy, ktorý je síce zrejmý, možno lepšie pochopiť, keď si uvedomíme, že na výrobu 25 galónov bioetanolu je potrebné množstvo kukurice, ktorá by uživila jedného človeka po celý rok (World Watch Institute).

3.2.3

Konflikt pri využívaní pôdy je problém spojený s dovozom biopalív zo strany Európskej únie a zásobovaním potravinami v rozvojových krajinách, predovšetkým v afrických krajinách a v krajinách juhovýchodnej Ázie, v dôsledku napätých situácií spojených s vlastníctvom pôdy vzhľadom na absenciu pozemkových kníh a zvykového práva.

3.2.4

EHSV súhlasí so stratégiou EÚ pre biopalivá, COM(2006) 34 final, najmä s tou časťou, kde sa tvrdí, že je nevyhnutné, aby sa pri výrobe surovín pre biopalivá uplatňovali minimálne environmentálne normy. Zdôrazňuje však pochybnosti, pokiaľ ide o využívanie pozemkov vyňatých z produkcie potravín vzhľadom na potenciálny negatívny dosah na biodiverzitu a pôdu.

3.3.1

Vo svete so stále väčším stupňom rozvoja stále narastá nekontrolované využívanie vodných zdrojov. Príčiny sú nárast celosvetovej populácie a jej rozmiestnenie, zmena stravovacích návykov a narastajúci význam biopalív. Súčasná stratégia rozvoja biopalív určite prehĺbi krízu spojenú s nedostatkom vody a prístup k vodným zdrojom by sa mohol stať limitujúcim faktorom v rozvoji výroby surovín ako kukurica a cukrová trstina.

3.3.2

EHSV sa domnieva, že pokiaľ ide o plodiny určené na výrobu biopalív, bolo by potrebné zamerať sa na plodiny, ktoré nie sú zavlažované a dokážu existovať aj vo vnútrozemských a znevýhodnených oblastiach. Na výrobu jedného litra bionafty je totiž potrebných 4 000 litrov vody, a to na zavlažovanie plodín a ich chemickú transformáciu.

3.4.1

Existujú potenciálne riziká vyplývajúce z neprimeraného využívania pôdy, predovšetkým poľnohospodárskej pôdy, či už sa využíva na pestovanie potravinárskych plodín alebo plodín na výrobu bioenergie. Medzi ne patrí:

3.4.2

EHSV sa však domnieva, že racionálne využívanie pôdy úzko spojené s osvedčenými poľnohospodárskymi postupmi používanými v Európskej únii, založenými na plodinách určených na výrobu rôznych druhov bioenergie, môže zvýšiť biodiverzitu a znížiť homogenizáciu krajiny. Podľa EHSV sa Európa musí nezvrátiteľne uberať týmto smerom.

3.4.3

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na biopalivá druhej generácie, hoci (pretože tu je vhodné priemyselné a intenzívne obrábanie) úloha poľnohospodárov sa obmedzí len na dodávanie suroviny bez akejkoľvek záruky finančnej odmeny. EHSV pokladá za nutné vyvážiť úlohu poľnohospodárov vo vzťahu k výrobe a uvádzaniu energetických plodín na trh s cieľom podporiť organizácie výrobcov v celom reťazci, pretože už teraz môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu v rokovaniach o vyvážaných zmluvách s ďalšími článkami reťazca.

3.5.1

Pri rozsiahlom využívaní energetických plodín je nutné udržateľné riadenie lesných a poľnohospodárskych plôch. Výroba biomasy na energetické účely predstavuje pozitívny vzťah k životnému prostrediu len vtedy, ak prebieha korektným spôsobom. Napríklad po opustení vidieckych oblastí sa začali výrazne prejavovať destabilizujúce prírodné činitele. Plochy, ktoré nie sú chránené ľudskou činnosťou, môžu byť vystavené zvýšenému nebezpečenstvu zosuvov, dezertifikácie a požiarov.

3.5.2

EHSV sa domnieva, že na podporu integrovaného rozvoja bioenergie na príslušnom území je potrebné vyvinúť model decentralizovanej výroby a krátkeho energetického reťazca s malými zariadeniami na transformovanie lokálne vyrobenej biomasy, čo bude priaznivé pre životné prostredie a prinesie možnosť priameho zapojenia (samostatných alebo združených) poľnohospodárov do reťazca.

3.5.3

EHSV schvaľuje usmernenia pre uplatňovanie osvedčených postupov pre rôzne bioenergetické plodiny, ktoré predstavila Európska environmentálna agentúra:

3.5.4

EHSV sa domnieva, že rozvoj správneho energetického poľnohospodárstva môže podporiť stálu prítomnosť človeka na území a zabezpečiť kontrolu a zhodnocovanie zdrojov, najmä pokiaľ ide o lesné zdroje.

3.5.5

Okrem toho v sektore poľnohospodárstva môže byť bioenergetická produkcia kontrolovanou súčasťou agropotravinárskej výroby, a tým prispieť k diverzifikácii trhových kanálov a uľahčiť prechod na stále konkurencieschopnejšie poľnohospodárstvo a ponúknuť nekonfliktné riešenia pre umiestnenie poľnohospodárskych produktov v nových členských štátoch.

3.6.1

Existuje veľa metodík používaných na skúmanie účinkov bioenergie na životné prostredie. EHSV by medzi nimi chcel poukázať na dve:

3.6.2

Pri odhade vplyvu na životné prostredie možno posúdením životného cyklu („Life Cycle Assessment“) stanoviť a kvantifikovať konkrétnu a potenciálnu energetickú a environmentálnu záťaž v rôznych fázach cyklu výroby a spotreby bioenergie. Táto technika umožňuje porovnanie environmentálneho profilu rôznych foriem bioenergie s profilom fosílnych druhov energie, ktoré majú obdobné funkcie.

3.6.3

EHSV sa domnieva, že postoj členských krajín „Global Energy Partnership“, vrátane USA a Číny, ktoré podpísali medzinárodnú dohodu o kontrole využívania biopalív a ich vplyve na životné prostredie a potravinovú rovnováhu, je v súlade s uvedenými zásadami. Každý štát bude môcť posúdiť environmentálnu udržateľnosť jednotlivých druhov bioenergie na základe 24 dobrovoľných kritérií a ukazovateľov.

3.6.4

V tejto súvislosti je podľa EHSV potrebné pri využívaní prebytku pôdy na produkciu surovín na výrobu bioenergie stanoviť nielen environmentálne, hospodárske a sociálne obmedzenia, ale pomocou činiteľa ILUC (nepriame zmeny využívania pôdy) overiť, či plochy určené na pestovanie energetických plodín môžu vyvolať zvýšenie CO2.

3.6.5

EHSV súhlasí s rozhodnutím Komisie monitorovať riziká spojené s využívaním biopalív v doprave (smernica 28/2009/ES), obmedziť podiel biopalív a biokvapalín vyrábaných z potravinárskych plodín a upravovaných podľa stupňa vývoja rôznych technológií, a stimulovať výrobu bioenergie z produktov, ktoré si nevyžadujú ďalšie poľnohospodárske plochy, ako napríklad zo spaľovania komunálneho odpadu.

3.6.6

EHSV sa domnieva, že využívanie biopalív prvej generácie nesmie Európskej únii prekážať v tom, aby investovala do výskumu nových čistých zdrojov energie (5).

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/21

1.1

Ceny za elektrinu, plyn, ropu a iné palivá sa značne zvyšujú. Situácia sa veľmi zhoršila v kontexte sociálnej a hospodárskej krízy, ktorá postihuje stále väčší počet ľudí. Cieľom tohto stanoviska nie je určiť príčiny tohto zvyšovania cien, ale podieľať sa na formulovaní návrhov na podporu koordinovanej činnosti EÚ pri rešpektovaní zásady subsidiarity, na predchádzanie energetickej chudobe a boj proti nej, na podporu solidarity v tejto oblasti a lepšiu ochranu zraniteľných občanov (európskych a iných).

1.2

Vzhľadom na tento významný politický obsah vyzýva EHSV k európskemu záväzku v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity v rámci Európskeho energetického spoločenstva, za ktorý sa EHSV zasadzuje.

1.3

Tento záväzok v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity bude podnetom pre skutočnú európsku politiku boja proti energetickej chudobe a politiku solidarity, ktorej pilierom bude uznanie práva na všeobecný prístup k energii, ktorú EHSV pokladá za základný spoločný majetok umožňujúci dôstojný život pre každého. Z dlhodobého aj krátkodobého hľadiska cieľom tohto záväzku bude:

1.4

EHSV vyzýva k zavedeniu európskych ukazovateľov energetickej chudoby a k harmonizácii štatistík s cieľom lepšie vymedziť tento problém, predchádzať mu a riešiť ho na európskej úrovni a rozvinúť európsku solidaritu v tejto oblasti.

1.5

EHSV odporúča vytvoriť európske stredisko pre monitorovanie chudoby, ktoré by bolo zamerané hlavne na energetickú chudobu, integrovalo by všetky zúčastnené strany a prispievalo by k vymedzovaniu európskych ukazovateľov energetickej chudoby (v súčinnosti s Eurostatom), zhodnocovaniu situácie, stanovovaniu osvedčených postupov a sformulovaniu odporúčaní na lepšie predchádzanie tomuto problému a na jeho riešenie a zavádzania európskej solidarity v tejto oblasti.

1.6

EHSV odporúča, aby súčasťou občianskeho fóra pre energetiku (tzv. londýnskeho fóra) boli aj zástupcovia EHSV a aby toto fórum úzko spolupracovalo s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými organizáciami v členských štátoch.

1.7

EHSV si želá trh s energiou zameraný na spotrebiteľov, hlavne na občanov (európskych a iných), najmä na tých najzraniteľnejších. EHSV podporuje nástroj, ktorý im umožní opäť riadiť svoju vlastnú energetickú spotrebu. EHSV odporúča, aby Európska komisia do správy pre Európsku radu (do konca roka 2013) zaradila analýzu energetickej chudoby v EÚ vrátane činiteľov zraniteľnosti, aby navrhla európsku stratégiu predchádzania tejto chudobe a plán na jej odstránenie. Najdôležitejšou otázkou je zabrániť akémukoľvek zvyšovaniu nákladov, ktorému by sa dalo vyhnúť prostredníctvom harmonizovanej a účinnej európskej energetickej politiky (pozri stanovisko TEN/508 na tému „Hospodársky dosah elektrizačných sústav napájaných rastúcim podielom elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov“ – CESE 2599/2012) (1).

1.8

EHSV odporúča, aby EÚ a členské štáty ešte pred prijatím hlavných opatrení v oblasti energetickej politiky vykonali analýzu rozloženia ich hospodárskeho vplyvu na rôzne kategórie spotrebiteľov (napríklad podľa príjmov, zloženia domácností alebo spôsobu vykurovania). Cieľom by bolo aktualizovať kategórie spotrebiteľov, ktorých platby za energiu by sa neprimerane zvýšili vzhľadom na priemer populácie, a prípadne navrhnúť kompenzačné opatrenia (úpravu predpisov, zlepšenie energetickej účinnosti bytov atď.) v prospech najzraniteľnejších spotrebiteľov.

1.9

EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie európskeho fondu energetickej solidarity, ktorý by bol spoločným nástrojom všetkých európskych opatrení a vhodným spôsobom by uplatňoval európsku solidaritu v tejto oblasti.

1.10

EHSV chce podporiť každoročné stretnutia zástupcov občianskej spoločnosti s cieľom diskutovať o energetickej chudobe a solidarite, vymieňať si skúsenosti o opatreniach na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a v spolupráci s Európskym strediskom pre monitorovanie chudoby v Európe prekladať praktické odporúčania vedúcim činiteľom na európskej, vnútroštátnej a miestnej politickej úrovni, na úrovni inštitúcií a združení a v priemysle.

1.11

Vzhľadom na to, že boj proti energetickej chudobe a rozvoj solidarity v tejto oblasti majú charakter všeobecného európskeho záujmu, EHSV si želá, aby Európska komisia navrhla Parlamentu a Rade, aby bol tejto problematike venovaný samostatný európsky rok („energetickej solidarity“). Takto by sa zvýšilo povedomie verejnosti o tejto problematike, ktorá je pre EÚ veľmi dôležitá, a obrátila by sa na ňu pozornosť vedúcich činiteľov.

1.12

EHSV v tejto súvislosti odporúča Európskej komisii, aby usporiadala celoeurópsku informačnú kampaň, v rámci ktorej by sa na vnútroštátnej a miestnej úrovni diskutovalo o boji proti energetickej chudobe a o rozvoji solidarity v tejto oblasti s cieľom podporiť hlavne výchovu k energetickej účinnosti, výchovu občana ako aktívneho spotrebiteľa energie, zvýšenie zodpovednosti a zaangažovania podnikov.

2.1

Energia je vzhľadom na svoju nenahraditeľnú úlohu vo všetkých činnostiach každodenného života dôležitým spoločným majetkom, ktorý každému umožňuje dôstojne žiť. Ak chýba, má to dramatické dôsledky. Energetická chudoba zabíja fyzicky a spoločensky! V Európe je ňou postihnutých vyše 50 miliónov ľudí (európsky projekt European Fuel Poverty and Energy Efficiency, 2009). Táto neprijateľná situácia sa musí zmeniť. EHSV vyzýva k tomu, aby sa urýchlene prijali opatrenia na európskej úrovni a vyjadruje podporu európskemu záväzku v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarity s cieľom podporiť skutočnú európsku politiku boja proti energetickej chudobe a rozvoja solidarity v tejto oblasti, ktorej cieľom bude:

2.2

Tento európsky záväzok umožní na európskej úrovni uskutočniť spoločné a koordinované opatrenia na zníženie energetických rozdielov, spočívať bude na uznaní práva na všeobecný prístup k energii (aby každý mohol žiť dôstojne), ktoré by EHSV chce zakotviť v Lisabonskej zmluve. EHSV sa teda usiluje o to, aby všetky európske politiky, najmä energetická politika, mohli medzi svoje ciele v tejto súvislosti zahrnúť aj boj proti energetickej chudobe a podporu solidarity. EHSV pripomína, že energia ako dôležitý spoločný majetok musí byť ako taká aj spravovaná so záväzkami vo verejnom záujme, ktoré z toho vyplývajú. Dodávka energie podnikmi spadá pod služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorých úlohu pre európsku sociálnu a územnú súdržnosť uznáva aj Lisabonská zmluva (článok 14 ZFEÚ/protokol č. 26). Charta základných práv Európskej únie uznáva právo na sociálnu pomoc a bývanie na účel zabezpečenia dôstojného života (článok 34), povinnosť zaručiť vysokú úrovňou ochrany spotrebiteľov (článok 38), základné právo na prístup k verejným službám (článok 36).

2.3

Únia takto oživí zásadu solidarity, ktorá je pilierom integrácie, a posilní zmysel európskych občanov pre európsky projekt, občanov, ktorých sklamanie a skepsa sú stále väčšie. EHSV okrem toho pripomína, že 82 % opýtaných európskych občanov podporuje boj proti energetickej chudobe (Eurobarometer Európskeho parlamentu, 2011).

2.4

EHSV vyjadruje spokojnosť nad záujmom, ktorý Európska rada prejavila 22. mája 2013 o problematiku nákladov a cien energie a ich dosah na domácnosti, najmä tie najzraniteľnejšie. Táto problematika si vyžiadala vysokú politickú cenu napríklad v Bulharsku, kde vláda podala 20. februára 2013 demisiu po demonštráciách občanov, u ktorých dramatické a mimoriadne zvýšenie cien elektriny (vyše 20 % medzi decembrom 2012 a januárom 2013) v dôsledku vnútroštátnych opatrení na otvorenie trhu vyústilo do nepokojov, keďže priemerná mzda je menej než 400 eur (17,3 % svojho príjmu vynakladajú na úhradu účtov za elektrickú energiu - Národný štatistický úrad).

2.5

EHSV pripomína, že ceny energie sa nepretržite zvyšujú: medzi rokom 2011 a 2012 sa cena elektriny v EÚ zvýšila o 6,6 %, pričom najvýraznejšie bolo zvýšenie na Cypre (+ 21 %), v Grécku (+ 15 %), v Taliansku (+ 11 %), Írsku a Portugalsku (+ 10 %), v Bulharsku, Španielsku a Poľsku (+ 9 %). Cena plynu pre domácnosti sa v EÚ zvýšila o 10,3 %, pričom najvýraznejšie bolo zvýšenie v Lotyšsku (+ 21 %), Estónsku (+ 19 %), Bulharsku (+ 18 %) (Eurostat, máj 2013).

3.1

V Európe sa niekdajšie problémy s dostupnosťou energie prevažne vyriešili, ale celosvetovo je pre 1,2 miliardy osôb elektrina stále nedostupná a 2,8 miliardy osôb stále používa na vyhrievanie svojho obydlia alebo varenie drevo alebo iné druhy biomasy (Svetová banka/Medzinárodná agentúra pre energiu, máj 2013). Tento problém dostupnosti moderných energetických služieb je taký rozsiahly, že OSN vyhlásila rok 2012 za „medzinárodný rok udržateľnej energie pre všetkých“ a navrhla, aby „udržateľná a istá energia“ bola jedným z dvanástich celosvetových cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú po prvýkrát spoločné pre rozvojové aj rozvinuté krajiny.

3.2

V Európe sa energetická chudoba prejavuje rastúcim počtom osôb (podľa európskeho projektu European Fuel Poverty and Energy Efficiency, 2009, už vyše 50 miliónov), ktoré majú problémy s úhradou za energiu alebo pre ktoré je energia dostupná len v obmedzenej miere, pretože majú nízky príjem, ich byt je neizolovaný a teda teplo neudrží, majú málo výkonné zariadenie (kúrenie, varenie, ohrev teplej vody) alebo ceny energie sú veľmi vysoké. Mobilita tiež zaťažuje rozpočet domácností, ktoré sú často vzdialené od mestských centier a kde pracovné miesto často závisí od dopravného spojenia. Týka sa to starších osôb, rodín s jedným rodičom, nezamestnaných, poberateľov sociálnych dávok atď. Dôsledky sú rôzne: slabá mobilita vplýva na zamestnanie, nedostatočné vykurovanie má vplyv na hygienu, zdravie (dilema „teplo alebo jedlo“, choroby dýchacích ciest atď.) a často vedie k zvýšenej úmrtnosti, vysokej zadlženosti, spoločenskej a zemepisnej izolácii.

3.3

Energetická chudoba je činiteľom oslabenia, ktorý sa spája s inými činiteľmi, kde ťažkosti pôsobia ako vzostupná špirála a doliehajú na osoby vo všeobecnej chudobe. Riziko chudoby sa však zvyšuje (Eurostat, december 2012): v roku 2011 hrozilo 119,6 miliónom osôb v 27 členských štátoch EÚ sociálne vylúčenie, pretože ich ohrozovala chudoba, silný materiálny nedostatok alebo žili v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce. EHSV pripomína, že stratégia Európa 2020 by mala minimálne o 20 miliónov znížiť počet osôb postihnutých chudobou a sociálnym vylúčením.

3.4

Boj proti energetickej chudobe a rozvoj solidarity v tejto oblasti sa najmä teraz presadzujú ako veľká európska politická priorita spoločná pre všetky európske politiky, ako priesečník sociálnej oblasti, oblasti verejného zdravia, environmentálnej, hospodárskej a politickej oblasti.

4.1

Energetická neistota: táto neistota sa vzťahuje na stav dočasnej vysokej zraniteľnosti. Energetická chudoba sa vzťahuje na sociálnu situáciu ovplyvňovanú vonkajšími činiteľmi (ceny energie, výkonnosť bytu atď.) a vnútornými činiteľmi (starnutie, príjem …). EHSV bude používať termín energetická chudoba rovnako pre obidva tieto aspekty.

4.2

Príslušnú definíciu má len Francúzsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo a Írsko.

4.3

Spojené kráľovstvo definuje energetickú chudobu – „fuel poverty“ takto: je to situácia v domácnosti, ktorá musí minúť viacej než 10 % svojho príjmu na dosiahnutie uspokojivej úrovne teploty vo svojom byte (21 stupňov v hlavnej miestnosti a 18 stupňov v ostatných miestnostiach podľa Svetovej zdravotníckej organizácie). Zohľadnené sú tu tri prvky: príjem domácnosti, cena energie a spotreba energie. Túto definíciu, ktoré nezohľadňuje iné energetické potreby domácnosti, vláda v súčasnosti prepracúva.

4.4

Vo Francúzsku zákon Grenelle II definuje energetickú neistotu ako situáciu, v ktorej osoba na základe nedostatočnosti svojich prostriedkov alebo bytových podmienok má osobitné ťažkosti mať vo svojom byte dodávky energie dostatočné na uspokojenie svojich základných potrieb (článok 11, odsek 4).

4.5

Aj keď niektoré krajiny definíciu nemajú, špeciálne predpisy im nechýbajú. Belgicko definovalo štatút „chráneného zákazníka“, na základe ktorého sú každému príjemcovi sociálnej pomoci priznávané sociálne tarify a bezplatné nástroje (počítače spotreby s predplatenou kartou, záruka dodávok). V Taliansku a Španielsku existujú nástroje bonus elettrico alebo bono social. V Nemecku zavádzajú miestne sociálne tarify pre miestne a regionálne energetické podniky. Vo Švédsku nezaplatené faktúry uhrádza všeobecný systém sociálneho zabezpečenia. Vo viac ako polovici členských štátov existujú právne predpisy alebo etický kódex distribútorov energie (správa 2009 ERGEG), ktorý má chrániť spotrebiteľov pred zastavením dodávok energie.

4.6

Európska únia nemá ani definíciu, ani ukazovateľa energetickej chudoby, ani konkrétnu európsku politiku zameranú na tento problém, ktorý sa rieši neucelene.

4.7

Európska komisia pristupuje k energetickej chudobe prostredníctvom európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorá je špecifickým nástrojom stratégie 2020. Energetická chudoba môže totiž spôsobiť, že domácnosti zostanú bez kúrenia alebo chladenia, bez teplej vody, svetla a iných základných potrieb domácnosti, čo je vážnou formou nedostatku.

4.8

Smernice o vnútornom trhu s energiou (júl 2009) uznávajú energetickú chudobu, ale bez európskej definície a bez záväzku EÚ, a vyzývajú členské štáty, aby zraniteľných spotrebiteľov náležite chránili a aby definovali pojem zraniteľných spotrebiteľov, kde môže byť odkaz na energetickú chudobu a konkrétne na odpojenie od elektriny alebo plynu týchto zákazníkov v ich ťažkom období. V oznámení o dobrom fungovaní trhu s energiou (15. marca 2012) Komisia vyjadruje svoj zámer pomôcť členským štátom pri vymedzení pojmu zraniteľného spotrebiteľa energie a príčin tejto zraniteľnosti tým, že im poskytne usmernenia a umožní výmenu osvedčených postupov.

4.9

Európsky parlament vo svojej definícii zraniteľného spotrebiteľa navrhuje len rozšíriť klasickú koncepciu (endogénna zraniteľnosť) tak, aby sa za zraniteľných spotrebiteľov pokladali aj „spotrebitelia, nachádzajúci sa v situácii, v ktorej sú zraniteľní“, pretože „sa nachádzajú v stave dočasnej bezmocnosti, ktorá vyplýva z nesúladu medzi ich individuálnym stavom a individuálnymi charakteristikami na jednej strane a ich vonkajším prostredím na strane druhej“, pretože „všetci spotrebitelia sa v určitej chvíli svojho života môžu stať zraniteľným v dôsledku vonkajších činiteľov a ich vzťahov s trhom (…) a z tohto dôvodu potrebujú osobitnú ochranu“ (uznesenie z 22. mája 2012). Parlament žiada, aby Komisia a členské štáty prijali stratégiu v oblasti právnych predpisov a širokej a koherentnej politiky na opatrenia v oblasti zraniteľnosti a pritom zohľadnili rozmanitosť a zložitosť konkrétnych situácií (uznesenie z 22. mája 2012). Rovnako žiada, aby špecifické opatrenia proti energetickej chudobe (uznesenie zo 14. marca 2013 o pláne postupu v energetike do roku 2050). V uznesení z 11. júna 2013 o novej agende európskej spotrebiteľskej politiky Európsky parlament nalieha na EÚ a členské štáty, aby sa poskytli „dostatočné záruky na ochranu zraniteľných spotrebiteľov“, najmä v oblasti energie. V uznesení z 11. júna 2013 o sociálnych bytoch v Európskej únii vyzýva Európsky parlament členské štáty, aby definovali energetickú chudobu na základe spoločných parametrov, ktoré sú však prispôsobené každému členskému štátu tak, aby zohľadnili špecifickú situáciu každého členského štátu.

4.10

Podľa EHSV sú potrebné spoločné európske indexy a ukazovatele energetickej chudoby, ktoré budú obsahovať aj rozmer zraniteľnosti. Tieto umožnia lepšie vymedziť a analyzovať príčiny, nielen konštatovať príznaky, a prispôsobiť európsku stratégiu v záujme lepšieho riešenia tohto problému. EHSV navrhuje, aby jeho definícia (TEN/420) „ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky, ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za rozumnú cenu iné základné energetické služby“ bola východiskom pre diskusiu (v ktorej by sa zohľadnilo všeobecné právo na prístup k základnému spoločnému majetku, ktorým je energia) v európskom stredisku pre monitorovanie chudoby, ktoré výbor chce vytvoriť. V rámci tohto strediska by sa mohli vypracúvať spoločné európske indexy a ukazovatele, ktoré by boli pre členské štáty parametrami pre vymedzenie pojmu energetickej chudoby tak, aby sa pritom zohľadnili ich vnútroštátne špecifiká. V záujme lepšej harmonizácie existujúcich štatistík by mali vnútroštátne štatistické úrady a EUROSTAT prijať homogénne metodiky na kvantifikovanie tohto problému na národnej a európskej úrovni.

5.1

EHSV navrhuje vytvoriť európske stredisko pre monitorovanie chudoby s hlavným zameraním na energetickú chudobu, ktoré by zahŕňalo všetky zúčastnené strany: vnútroštátne strediská pre monitorovanie, mediačné a regulačné orgány, dodávateľov energie, rôzne združenia (v oblasti zdravia, stavebníctva, energie, spotreby, boja proti vylúčeniu, miestnej správy atď.), sociálnych partnerov atď. Toto stredisko by vypracovalo bilanciu vplyvu liberalizácie energetických trhov na zraniteľných občanov, navrhlo by ukazovatele energetickej chudoby, odporúčania, metodiky a možnosti riešení na európskej úrovni, ktoré by sa mali preskúmať na základe osvedčených postupov získaných na miestnej a vnútroštátnej úrovni. Toto stredisko by malo spolupracovať s londýnskym fórom. Okrem toho si EHSV želá, aby členmi londýnskeho fóra boli aj členovia výboru a aby fórum v boji proti energetickej chudobe úzko spolupracovalo s hospodárskymi a sociálnymi radami a podobnými organizáciami v členských štátoch.

6.1

Otvorenie trhov s energiou neznížilo ceny energie pre občanov. 60 % občanov konštatovalo zvýšenie cien svojich dodávateľov energie, 3-4 % konštatovalo zníženie. 7 % zmenilo dodávateľa plynu a 8 % dodávateľa elektriny. Energia je oblasť, na ktorú spotrebitelia minú najviac (5,7 % rozpočtu) hlavne na elektrinu (2,1 %) (druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov, 2009). Tieto percentá sa v posledných rokoch zvýšili.

6.2

Rozhodnutia Európskej rady z 22. mája 2013 sú krokom správnym smerom: preorientovanie európskej politiky v oblasti energetiky na spotrebiteľov s cieľom zaručiť im bezpečné a udržateľné dodávky energie za dostupné a konkurencieschopné ceny; posilniť úlohu a práva spotrebiteľov a lepšie chrániť zraniteľných spotrebiteľov; urýchlená realizácia tretieho balíka opatrení v oblasti energie. Komisia má do konca roku 2013 predložiť analýzu štruktúry cien a nákladov energie so zameraním na ich dosah na domácnosti. Najdôležitejšou otázkou je zabrániť akémukoľvek zvyšovaniu nákladov, ktorému by sa dalo vyhnúť prostredníctvom harmonizovanej a účinnej európskej energetickej politiky (pozri stanovisko TEN/508 na tému „Hospodársky dosah elektrizačných sústav napájaných rastúcim podielom elektrickej energie z nestálych obnoviteľných zdrojov“ – CESE 2599/2012) (2).

6.3

EHSV odporúča, aby EÚ a členské štáty ešte pred prijatím hlavných opatrení v oblasti energetickej politiky vykonali analýzu rozloženia ich hospodárskeho vplyvu na rôzne kategórie spotrebiteľov (napríklad podľa príjmov, zloženia domácností alebo spôsobu vykurovania). Cieľom by bolo aktualizovať kategórie spotrebiteľov, ktorých platby za energiu by sa neprimerane zvýšili vzhľadom na priemer populácie, a prípadne navrhnúť kompenzačné opatrenia (úpravu predpisov, zlepšenie energetickej účinnosti bytov atď.) v prospech najzraniteľnejších spotrebiteľov.

6.4

EHSV opätovne zdôrazňuje, že je potrebné v plnom rozsahu vykonať uvedené smernice a garantovať univerzálnu službu, dodržiavanie záväzkov služby vo verejnom záujme, ochranu zraniteľných osôb a záruku prijateľných, porovnateľných a transparentných cien. EHSV si želá, aby Európska komisia do svojej budúcej správy na konci roku 2013 zahrnula aj popis situácie a analýzu energetickej chudoby v Únii, aby navrhla európsku stratégiu boja proti energetickej chudobe a solidarity v tejto oblasti, ako aj finančné prostriedky potrebné na to, aby bola táto stratégia funkčná.

6.5

EHSV si želá, aby Európska komisia urobila z tejto problematiky prierezovú prioritu všetkých európskych politík a aby ju vo väčšej miere zohľadnila vo svojich budúcich iniciatívach (napríklad usmerneniach o vnútornom trhu, usmerneniach o vykonaní smernice o energetickej účinnosti 2012, usmerneniach o právach spotrebiteľov atď.).

6.6

EHSV odporúča, aby politika energetickej solidarity a boja proti energetickej chudobe bola súčasťou politiky prechodu EÚ na spoločnosť bezuhlíkovej energie. EHSV odporúča, aby Komisia dôkladne dohliadla na to, aby členské štáty dodržiavali európske právne predpisy, ktoré môžu prispieť k zníženiu energetickej chudoby. EHSV si želá, aby súčasťou Zmluvy bolo aj právo na všeobecný prístup k energii (ktoré musí byť považované za základný verejný statok) a aby európske politiky, hlavne politika v oblasti energií, medzi svoje ciele zahrnuli aj boj proti energetickej chudobe a solidaritu v tejto oblasti. EHSV odporúča, aby do činnosti európskeho semestra bol zahrnutý aj boj proti energetickej chudobe a solidarita v tejto oblasti, aby sa táto problematika dostala aj do vnútroštátnych reformných programov členských štátov.

6.7

EHSV pokladá za veľmi dôležité podporiť na európskej úrovni všetky nástroje umožňujúce, aby sa zraniteľný spotrebiteľ stal tvorcom svojej energetickej existencie (na úrovni stálych energetických služieb) s cieľom zlepšiť kvalitu života a podporiť decentralizovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov tam, kde je koherentná z hospodárskeho a technického hľadiska. Informovanosť, odborná príprava a vzdelávanie môžu zvýšiť vedomie domácností a primerane tomu aj správanie jej členov (vypínanie prístrojov, ktoré sú v pohotovostnej polohe, výber energetický výkonných prístrojov a zariadení, ich primeraná obnova atď.). EHSV si želá, aby Únia podporila, hlavne vytvorením Európskeho fondu energetickej solidarity, všetky nadnárodné projekty v tomto zmysle, aby podporila všetky výmeny know-how občianskej spoločnosti, vytvorenie nadnárodnej siete, produkciu a šírenie informácií, vzdelávania v tejto oblasti a osvedčených postupov, ktoré vyplynú hlavne z nadnárodných projektov financovaných EÚ.

6.8

EHSV sa zasadzuje za to, aby európske výskumné programy podporili inovatívne nástroje zamerané na optimálne používanie zo strany všetkých spotrebiteľov, hlavne tých najzraniteľnejších. EHSV teda odporúča, aby inteligentné merače spotreby, ak majú byť pre spotrebiteľa plne účinné a užitočné, poskytovali napríklad v reálnom čase zrozumiteľnú a transparentnú informáciu o spotrebe energie, bez dodatočných nákladov. Boli by teda vhodným nástrojom prevencie, ktorý by spotrebiteľom pomohol lepšie si uvedomiť, aká je úroveň ich spotreby, a primerane ju upraviť. To by im umožnilo konať vedome a zodpovedne a nebyť len pasívnym spotrebiteľom energie.

6.9

EHSV odporúča vytvorenie miestnych jednotných kontaktných miest energetickej solidarity s cieľom rozvinúť synergie a súlad medzi všetkými zúčastnenými stranami vrátane operátorov v oblasti energetiky, zabezpečiť lepšiu koordináciu a tým lepšie predchádzať problémom alebo problémy lepšie riešiť, zlepšiť poradenstvo, usmerňovanie verejnosti, hlavne tej zraniteľnej. EHSV odporúča odbornú príprava pracovníkov týchto kontaktných miest (ale aj v administratíve, bankách, priemyselných prevádzkach atď.) s cieľom zvýšiť ich povedomie o týchto zraniteľných osobách, lepšie spravovať spisy, ktoré sa ich týkajú, a pomôcť im včas rozpoznať rizikové situácie. Tieto kontaktné miesta budú môcť poskytovať celkový, integrovaný, preventívny a kuratívny servis v súvislosti so všetkým, čo robia združenia, miestne orgány, podniky atď. Všetkým spotrebiteľom umožnia konať vedome a zodpovedne a nebyť len pasívnym konzumentom energie. To všetko bez sociálnej pomoci alebo akejsi sociálnej nálepky.

6.10

EHSV odporúča posilniť a zovšeobecniť nástroje (zvlášť tie, ktoré úzko zapájajú dodávateľov energie), hlavne tie, ktoré zaručujú dodávky energie do zraniteľných domácností v kritických sezónnych obdobiach (zima), zabraňujú dodávateľom odstaviť domácnosti od dodávok energie v prípade problémov s platením, predchádzajú problémom súvisiacim s neuhradením faktúr atď. EHSV teda odporúča zvýšiť zapojenie operátorov energetického priemyslu a iných do stratégii do boja proti energetickej chudobe (tak do predchádzania problémom, ako aj do ich riešenia) a rozvoja solidarity. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť viac ako ponúka etický kódex.

6.11

EHSV odporúča zvýšiť mieru regulácie praktík dodávateľov energie, aby spotrebitelia s nízkymi príjmami neboli trestaní dva razy (poverty premium), teda aby neplatili za tú istú službu vyššiu jednotkovú cenu. Mohli by sa napríklad zaviesť systémy predplatného, aby sa odstránilo nebezpečenstvo penalizácie najzraniteľnejších odberateľov.

6.12

EHSV žiada Európsku komisiu, aby vyhlásila európsky rok energetickej solidarity, ktorý by umožnil uskutočniť európsku informačnú kampaň (na vnútroštátnej a miestnej úrovni) a označené projekty na zvýšenie povedomia všetkých zúčastnených strán o význame odstránenia energetickej chudoby, podporiť uvedomelého občana–spotrebiteľa a posilniť energetickú solidaritu.

7.1

EHSV navrhuje Európskej komisii preskúmať možnosti vytvorenia európskeho fondu energetickej solidarity na podporu opatrení, ktoré výbor navrhuje, pričom ide hlavne o informovanie/odbornú prípravu občanov, vytvorenie európskej siete miestnych projektov, podporu výmeny, prenosu osvedčených postupov, ktoré boli vyvinuté v rámci medzinárodných projektov financovaných z prostriedkov EÚ alebo boli vyvinuté na miestnej a vnútroštátnej úrovni, a všeobecného využívania týchto postupov na európskej úrovni. Príkladom môžu byť nástroje, ktoré prijali členské štáty alebo miestne a regionálne orgány: finančná podpora pri uhrádzaní faktúr (sociálne ceny, energetické lístky atď.), zákaz prerušenia dodávok počas zimného obdobia, vytvorenie jednotných kontaktných miest, vyškolenie poradcov v oblasti energetickej účinnosti (bývalý európsky projekt Achieve), obnova mestských štvrtí, podpora alebo technická pomoc pri prácach zameraných na zvýšenie energetickej účinnosti (napr.: európsky projekt CEB-ELENA „European Local Energy Assistance Facility“) a malým výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj finančné opatrenia prispôsobené zraniteľným domácnostiam (napr.: európsky projekt FinSH - Financial and Support Instruments for Fuel Poverty in Social Housing).

8.1

EHSV pripomína, že v roku 2007 si EÚ stanovila ciele „3 × 20 % do roku 2020“, ktoré zahŕňajú aj zníženie spotreby energie o 20 %. Smernica o elektrickej účinnosti z októbra 2012 obsahuje dlhodobú stratégiu (2050) nasmerovania investícií do obnovy verejných a súkromných bytov a iných bytových a nebytových priestorov. Členské štáty majú do 30. apríla 2014 predložiť vnútroštátne akčné plány uplatnenia tejto stratégie. EHSV pripomína, že uplatnenie opatrení v oblasti energetickej účinnosti je veľmi dôležité pre zníženie emisií oxidu uhličitého, vytvorenie pracovných miest, ale aj pre možnosť účinného boja proti energetickej chudobe.

8.2

Energetická chudoba je vlastne hlavne dôsledkom zle izolovaných bytov, ktoré sú často prenajímané zraniteľným rodinám za neprimerane vysoké ceny. Dobre izolovaný byt zníži spotrebu energie a tým aj sumu na faktúre (ak sa spojí s primeraným energetickým správaním). Obyvatelia bytov s nízkym príjmom, či už ide o nájomníkov alebo vlastníkov, nemajú finančné prostriedky na tepelnú izoláciu a výmenu vykurovacieho zariadenia, pretože im chýbajú úspory alebo majú problémy získať v banke úver.

8.3

EHSV navrhuje vytvoriť mechanizmus, ktorý umožní na jednej strane výrazne motivovať vlastníkov prenajímajúcich byty (napríklad výška nájomného podmienená energetickou účinnosťou) k tomu, aby vykonali renovačné práce na tepelnú izoláciu bytov, a zároveň im na to poskytnúť určitý príspevok, a na druhej strane z európskeho trhu s nehnuteľnosťami postupne vyraďovať byty, ktorých energetická výkonnosť nedosiahne určitý štandard tepelnej izolácie. EHSV odporúča umožniť členským štátom zaradiť energetickú účinnosť do definícií a kritérií na posúdenie toho, či je bývanie v prenajímaných bytoch zdravé a dôstojné.

8.4

EHSV si želá, aby sa Európska komisia zamyslela nad inovatívnymi metódami a nástrojmi financovania na podporu úsilia členských štátov o energetickú účinnosť v prospech domácností s najnižšími príjmami a zohľadnila hranice ich finančných možností.

8.5

Zlepšenie tepelnej izolácie bytov obývaných zraniteľnými osobami sa musí stať prioritou všetkých politík a programov EÚ. Komisia sa musí uistiť, že vo vnútroštátnych plánoch energetickej účinnosti majú prioritu investície do bytov, v ktorých bývajú najzraniteľnejšie osoby.

8.6

EHSV odporúča, aby sa pri programovaní štrukturálnych fondov na roky 2014 až 2020 viacej zohľadnil boj proti energetickej chudobe a energetická solidarita a aby bol rozpočet vyčlenený na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie zvýšený tak, aby zodpovedal potrebám.

8.7

Okrem toho EHSV odporúča podporiť decentralizovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, pretože by sa tým mohol vyriešiť problém týkajúci sa prístupu k energii hlavne pre najzraniteľnejšie osoby.

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/27

1.1

EHSV berie na vedomie návrh Komisie zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1083/2006 s cieľom zvýšiť platby pripočítaním 10 percentuálnych bodov k uplatniteľnému podielu spolufinancovania pre prioritnú os pre krajiny postihnuté krízou, ktoré dostávajú finančnú pomoc z európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) alebo z mechanizmu platobnej bilancie (BoP), a to na obdobie, počas ktorého spadajú pod tieto podporné mechanizmy, avšak bez zvýšenia celkových pridelených finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2007 – 2013, pri zachovaní efektívnosti kofinancovaním.

1.2

EHSV berie na vedomie návrh Komisie zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1083/2006 s cieľom umožniť Rumunsku a Slovensku predkladať žiadosti o úhradu výdavkov do konca roku 2014 namiesto do konca roku 2013 (v prípade viazaných prostriedkov na rok 2011) a do ukončenia programov namiesto do konca roku 2014 (v prípade viazaných prostriedkov na rok 2012), avšak bez zvýšenia celkových pridelených finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2007 – 2013. Tým sa zníži riziko automatického zrušenia viazanosti prostriedkov na roky 2011 a 2012.

1.3

EHSV súhlasí s týmto návrhom v súlade so svojimi predošlými stanoviskami s podmienkou, že bude naďalej zachovaná konzistentnosť a efektívnosť vynakladania rozpočtovaných výdavkov.

2.1

V zmysle návrhu Komisie by sa v súčasnosti od siedmich krajín spadajúcich pod EFSM alebo mechanizmus platobnej bilancie vyžadovali nižšie príspevky na projekty spolufinancované v rámci politiky súdržnosti EÚ. Týmto spôsobom by sa členské štáty nemuseli snažiť o získanie potrebných prostriedkov len z vlastných zdrojov, čo by pre nich v čase, keď sú ich štátne rozpočty pod značným tlakom, znamenalo výrazný príspevok v úsilí o ozdravenie problematických ekonomík. Kofinancovanie zvyšuje efektívnosť alokácie pomoci. Zníženie kofinancovania vytvára riziko zníženia efektívnosti pomoci, ktoré je nutné minimalizovať všetkými dostupnými prostriedkami. EHSV súhlasí s návrhom Komisie, ktorý je v súlade s predošlými stanoviskami (1).

2.2

Predĺžením možnosti predkladať žiadosti o úhradu výdavkov do konca roka 2014 pre Slovensko a Rumunsko sa poskytne týmto krajinám väčší priestor na lepšiu implementáciu projektov spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti EÚ. Predĺženie termínu automatického zrušenia viazanosti prostriedkov je primerané aj vďaka tomu, že je zamerané na tie členské štáty, v prípade ktorých by na základe dohody Európskej rady došlo k obmedzeniu prostriedkov pridelených na obdobie 2014 – 2020 hornou hranicou. Predĺženie termínu zrušenia viazanosti prostriedkov bolo vykonané na základe podnetu Európskej rady, ktorá vo svojich záveroch z 8. februára 2013 vyzvala Komisiu, aby v prípade Rumunska a Slovenska preskúmala praktické riešenia na zníženie rizika automatického zrušenia viazanosti prostriedkov v rámci národných balíkov týchto krajín na roky 2007 – 2013, vrátane možnosti zmeny nariadenia (ES) č. 1083/2006.

2.3

Výbor súhlasí s tým, že je nesmierne dôležité zvýšiť prosperitu a konkurencieschopnosť členských štátov, ktorých sa kríza dotkla najviac, a preto uvedený návrh podporuje.

2.4

EHSV súhlasí, aby sa celková výška prostriedkov z fondov pridelených na dané obdobie príslušným krajinám a programom nezmenila.

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/29

1.1

EHSV nadšene víta priemyselnú politiku EÚ v oblasti kozmického priestoru (1). Podporuje aj rozpočet vo výške 11 miliárd EUR vyčlenený na obdobie 2014 – 2020 na programy Galileo a Copernicus a na VaV v rámci programu Horizont 2020, a to na dôvažok k ročnému rozpočtu 4 miliardy EUR pre Európsku vesmírnu agentúru (ESA). Tieto rozhodnutia sú v súlade s už známymi postojmi ESHV (2).

1.2

Vesmírna politika EÚ, podporovaná politickými záväzkami celej Európy, by mala zabezpečiť nezávislý prístup Európy do kozmického priestoru v každej fáze reťazca hodnôt, t. j. od koncepčnej fázy cez vývoj, odštartovanie až po využívanie. Dlhodobé a s veľkým rizikom spojené činnosti si vyžadujú predvídateľnosť, istotu a trvalú snahu.

1.3

EÚ potrebuje dosiahnuť kritickú masu. Pre vnútorný trh pre kozmický priestor je potrebné nájsť dobrú definíciu rovnakých podmienok na celoeurópskej úrovni, a to tak z interných, ako aj z externých dôvodov.

1.4

Je potrebná proaktívna priemyselná politika ako reakcia na rozsiahle inštitucionálne trhy na celom svete, ktoré majú čoraz väčší strategický a technologický vplyv. Treba zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Okrem toho bude potrebné prekonať ešte stále dosť podstatné vnútorné prekážky.

1.5

Priemyselná politika EÚ by mala zosúladiť rôzne stratégie členských štátov a zlúčiť národné preferencie do jedného rámca.

1.6

Všetky strany musia ťahať za jeden povraz. ESA pripadá osobitná úloha. Jej činnosť je veľmi úspešná a nepopierateľná. V tejto novej štruktúre bude ESA okrem svojej tradičnej úlohy plniť aj úlohu sprostredkovateľa projektov v oblasti kozmického priestoru pod taktovkou EÚ. Vytvoria sa nové metódy a vzťahy, ktoré si budú vyžadovať dobre rozvinutú koordináciu a presné zladenie medzi všetkými aktérmi, t. j. službami Komisie, ESA a členskými štátmi.

1.7

Sú potrebné formálne ustanovenia týkajúce sa konzultácií s priemyslom, najmä so zreteľom na MSP. Treba vyčleniť dostatočnú časť rozpočtu programu Copernicus na nové služby a aplikácie.

1.8

Odvetvie kozmického priestoru si vyžaduje vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, získanú na základe vhodných zmlúv. Je potrebné neustále úsilie, aby boli k dispozícii vhodné zručnosti, vďaka najmodernejšiemu vzdelávaniu a odbornej príprave, a aby sa uľahčila mobilita.

1.9

Strategické úvahy súvisiace s bezpečnosťou a obranou sú hlavným hnacím motorom vesmírnej politiky vo všetkých krajinách. Nová politika a opatrenia EÚ v oblasti kozmického priestoru sú založené na článku 173 a najmä na článku 189 ZFEÚ. Tieto musia byť začlenené do užšej dohody medzi členskými štátmi o otázke bezpečnosti a obrany, a tým aj do širšieho rámca zahraničnej politiky EÚ. Na druhej strane môžu byť skúsenosti v oblasti vesmírnej politiky v niektorých presne definovaných oblastiach príkladom pre európsku obranu. To by sa malo v nadchádzajúcej diskusii o európskej obrane zohľadniť.

1.10

Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru môže skutočne posilniť konkurencieschopný, solídny, účinný a vyvážený priemyselný základ v Európe, ktorý bude podporou pre vládne orgány aj pre podniky a občanov. Tento sektor je však ešte stále citlivý a kríza vyvoláva ďalšiu neistotu. Preto bude rozhodujúca implementácia.

1.11

Vzhľadom na uvedené skutočnosti EHSV v plnom rozsahu podporuje päť cieľov, ktoré vytýčila Komisia: súdržný a stabilný regulačný rámec, silná priemyselná základňa, do ktorej budú patriť aj MSP, konkurencieschopnosť a nákladová efektívnosť, trhy pre aplikácie a služby, ako aj technologická sebestačnosť a nezávislý prístup do kozmického priestoru (3).

1.12

Treba skonsolidovať a posilniť postavenie Európy vo svete tým, že sa zlepší výkonnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, budeme držať krok s ambíciami ďalších krajín s vesmírnym programom a technológiou na najvyššej svetovej úrovni, budeme podporovať nákladovú efektívnosť v celom reťazci tvorby hodnôt a rozvíjať trhy pre vesmírne aplikácie a služby.

2.1

Z bezpečnostných a obranných dôvodov sa politika v oblasti kozmického priestoru rozvíjala mimo rámca zmluvy o EÚ. Členské štáty mali vlastné vesmírne stratégie. Spoločné európske záujmy boli do určitej miery zastrešené v rámci VaV a priemyselných projektov ESA.

2.2

V roku 2003 začala rámcovou dohodou medzi ESA a EÚ nová fáza. 7. rámcový program zahŕňal výskumné projekty a priemyselná politika EÚ, založená na sektorovom prístupe, sa priblížila. Primárne aj sekundárne investície sa znásobili, hospodárska súťaž zlepšila, špecializované súkromné spoločnosti vyvinuli nové aplikácie a služby.

2.3

EHSV výrazne podporil stratégiu EÚ kombinovať koncepciu ESA s užším zapojením európskych inštitúcií, a zároveň aj konkrétne návrhy a rozhodnutia, aby sa dosiahol tento cieľ (4).

2.4

V nadväzujúcich stanoviskách EHSV zdôraznil význam, ktorý má vesmírna politika EÚ pre verejné služby, podniky a predovšetkým pre občanov. Podporil ďalší rozvoj vo viacerých špecifických oblastiach, ako sú európsky program monitorovania Zeme (GMES) a jeho vesmírna zložka, či vesmírna stratégia v prospech občanov (5).

2.5

V roku 2012 sa EHSV zasadzoval za to, aby bolo financovanie GMES súčasťou viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 (6). V súlade s tým sa Rada 8. februára 2013 rozhodla vyčleniť 3,78 miliardy EUR na program GMES, ktorý sa odteraz volá Copernicus, ďalej 6,3 miliardy EUR na program Galileo a 1,7 miliardy EUR na VaV v rámci programu Horizont 2020. Toto rozhodnutie musí ešte schváliť Európsky parlament.

2.6

Nedávne oznámenie EK o priemyselnej politike v oblasti kozmického priestoru je ďalším potrebným krokom, keďže v oblasti kozmického priestoru Európa momentálne zaostáva za väčšinou krajín, ak nie dokonca za všetkými krajinami, ktoré majú vesmírny program (7).

3.1

Okolnosti sa dramaticky zmenili. Celosvetovo sa prudko zvyšujú investície nových krajín s vesmírnym programom. USA sú aj naďalej najsilnejším aktérom. Americký obrat v tomto sektore je približne desaťnásobne vyšší než v Európe. Čína a India sa stávajú vážnymi konkurentmi. Rusko nedávno ohlásilo, že podstatne zvýši svoj rozpočet na vesmírnu politiku.

3.2

Hlavnou hnacou silou sú úvahy o nezávislosti a sebestačnosti. Celý trh v Číne, Indii, Japonsku, a takmer celý trh v Rusku, je na 100 % inštitucionálny, V USA je tento podiel viac ako 70 %. To je jasný rozdiel v porovnaní s Európou, kde je 50 % trhu závislých od súkromného sektora. Pokiaľ ide o samotný objem, treba povedať, že 20-percentný podiel súkromného sektora na trhu v USA je väčší než 50-percentný podiel súkromného sektora na trhu v Európe.

3.3

Celosvetový trh rastie a konkurencia sa zväčšuje, keďže pribudli nové krajiny s vesmírnym programom. To ohrozuje ťažko vydobytú pozíciu európskeho priemyslu, keďže sa vytvárajú nové prekážky a tí, ktorí vstúpili na trh len nedávno, vedú agresívnu vývoznú politiku. Vzhľadom na znižovanie rozpočtu na obranu sa americký vesmírny sektor tiež viac zameriava na celosvetový vývoz.

3.4

Vzhľadom na uvedené skutočnosti EHSV v plnej miere podporuje cieľ udržať nezávislý prístup Európy do vesmíru, ako sa to uvádza v celom rade záverov Rady a v oznámení Komisie. Rada a Komisia, viac než kedykoľvek predtým, správne zdôrazňujú, že je potrebné, aby bola Európa v strategických oblastiach vesmírneho sektora nezávislá, aby sa tak podporil a zachoval európsky prístup do vesmíru.

3.5

Európa je v súčasnosti ešte stále v podstatnej miere závislá od amerických technológií. Snahy znížiť túto závislosť a zabezpečiť nehataný prísun poznatkov a materiálu vysokej kvality si vyžadujú značné úsilie vlád, ESA aj EÚ.

3.6

Vzhľadom na rizikovosť a dlhodobosť týchto činností sú nevyhnutným predpokladom predvídateľnosť, istota a sústavnosť záväzkov. Kým sa nerozvinie do svojej konečnej podoby, je tento sektor ešte stále citlivý, najmä pokiaľ ide o MSP, ktoré sú kľúčovým prvkom v súvislosti s rozvojom aplikácií. Súčasná kríza ešte viac prehlbuje zraniteľnosť.

4.1

V týchto ťažkých podmienkach predstavila Komisia svoj návrh týkajúci sa aktívnej priemyselnej politiky EÚ, na základe článkov 173 a 189 ZFEÚ.

4.2

Po prvý raz Komisia spravila hĺbkovú analýzu výziev, a to na základe konzultácií so širokým okruhom verejných a súkromných aktérov. Táto analýza, ktorá bola vo všeobecnosti veľmi dobre prijatá, je hlavným odrazovým mostíkom pre skok od súčasného približne 4 miliardového rozpočtu ESA k dodatočným 11 miliardám EUR na vesmírnu politiku v období 2014 – 2020. Vzhľadom na agresívnu politiku, ktorú vedú ostatné národy s vesmírnym programom, je to rozhodne podstatný krok vpred.

4.3

Toto dodatočné financovanie je tiež dobrým prvým krokom v sektore, ktorý by sa mal v nasledujúcich desiatich rokoch rozvíjať, a to najmä z dvoch dôvodov:

4.4

Čoraz väčší počet činností môže ťažiť z vesmírnych služieb: bezpečnosť, poľnohospodárstvo, doprava, regionálny rozvoj, monitorovanie oceánov, meteorológia, telekomunikácie, vysielanie, preklenutie digitálnych rozdielov.

4.5

Okrem toho bude vesmírny sektor napomáhať mnohým ďalším celosvetovým otázkam, akými sú klimatické zmeny, potravinová bezpečnosť, rybárstvo, odlesňovanie, monitorovanie prírodných zdrojov, monitorovanie katastrof. Európa by mala byť vybavená svojím vlastným systémom, aby mohla plne zastávať svoju rolu v súlade so svojím hospodárskym postavením vo svete. Treba zlepšiť osvetu verejnosti v tejto otázke.

4.6

EHSV plne podporuje rozhodnutie, aby EÚ využila možnosti proaktívnej priemyselnej politiky tým, že vytvorí vhodné podmienky. Chápe to ako konkrétne rozpracovanie širšej koncepcie priemyselnej politiky EÚ, ako ju stanovila EK v oznámeniach o priemyselnej politike z rokov 2010 a 2012.

4.7

Mal by sa tak zabezpečiť nezávislý európsky prístup do vesmíru – a s ním spojené technológie – pri budovaní a rozvoji vesmírnych systémov a pri spúšťaní a využívaní programov. Sebestačnosť a nezávislé overenie dát sú nevyhnutné, určite aspoň pokiaľ ide o Čínu, ale aj pokiaľ ide o spriatelené národy, ako napríklad USA, s ktorými sa Európa nevyhnutne nachádza v konkurenčnom boji.

4.8

Hlavným prvkom priemyselnej politiky, hnanej národnými stratégiami, sú aj naďalej členské štáty. To vedie k vzniku interných prekážok, a tým aj k fragmentácii a kúskovaniu a v konečnom dôsledku k zaostávaniu Európy.

4.9

To len zdôrazňuje skutočnosť, že základnou podmienkou akejkoľvek priemyselnej politiky EÚ je vytvorenie rovnakých podmienok pre všetkých. Komisia by mala podrobnejšie vypracovať kritériá, aby presne stanovila, čo rozumie pod pojmom rovnaké podmienky pre všetkých. Takéto presne vymedzenie pojmu je potrebné aj pre „recipročné“ opatrenia pri vzájomnom otváraní medzinárodných trhov s tretími krajinami.

4.10

EHSV nástojí na tom, že hlavným cieľom musí byť dosiahnutie rovnakých podmienok pre všetkých a transparentná vnútorná hospodárska súťaž v Únii. To značne pomôže udržať krok so zvyškom sveta.

4.11

Pokiaľ ide o politiku Komisie v oblasti VaV, EHSV uvádza dve hlavné otázky, na ktoré sa treba zamerať:

4.12

Tieto otázky vyplývajú zo znižujúcich sa rozpočtov na VaV v členských štátoch. Celkové výdavky zostávajú viac-menej na rovnakej úrovni vďaka kompenzačnej finančnej účasti Komisie. Jedinou výnimkou v tejto oblasti je Nemecko, ktoré nedávno navýšilo svoj rozpočet na VaV v oblasti kozmického priestoru o 10 %.

4.13

Ako už EHSV pri viacerých príležitostiach podotkol, úspešná priemyselná politika je transverzálna: je potrebné zaistiť koordináciu medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami Komisie, aby sa podarilo dosiahnuť ciele týkajúce sa otvorenia trhov, ktoré sformulovalo GR pre obchod, a zaručiť „bezpečnosť dodávok“ kritických súčiastok.

5.1

Základom je veda a technológia. EHSV opätovne zdôrazňuje obrovský význam agentúry ESA pre európsku vesmírnu politiku. Vzhľadom na prekážky, ktoré je potrebné v akomkoľvek medzivládnom rámci prekonať, sú minulé a súčasné výsledky ESA nespochybniteľné. Od samého začiatku prispievala výraznou mierou k formovaniu európskych aktivít v oblasti kozmického priestoru, tak, ako ich poznáme v súčasnosti. ESA zohrávala nenahraditeľnú úlohu v oblasti VaV, a do určitej miery aj v priemyselných aktivitách, a to v neposlednom rade vďaka pozitívnemu pomeru nákladov a kvality produktov.

5.2

ESA je pre národné vlády a priemysel dobre vybaveným partnerom. Preto sú aj výsledky, ktoré dosiahla, vysokokvalitnou časťou reťazca, ktorý tvorí a posilňuje základ európskeho priemyslu. Okrem toho súčasný systém primeranej návratnosti („fair return“) podnietil vlády, aby sledovali celkovú výkonnosť v oblasti VaV a príslušné aktivity v jednotlivých krajinách.

5.3

Postupne sa však ukázalo, že je potrebné otvoriť nové cesty, ak chce byť EÚ skutočne konkurencieschopným celosvetovým aktérom. Po podpísaní rámcovej dohody medzi ESA a EÚ v roku 2003 začala EÚ postupne pridávať ďalšie oblasti politiky EÚ a finančné prostriedky a zároveň zvyšovať konkurencieschopnosť a hospodársku súťaž. Odštartovalo sa tým úspešné partnerstvo medzi ESA a EÚ. Pokračujúce úsilie ESA bude pevným oporným bodom pre akúkoľvek priemyselnú politiku EÚ v oblasti kozmického priestoru.

5.4

Rýchlo sa meniace okolnosti si však vyžadujú presné ohodnotenie postupov a predpisov, ako aj optimálne využitie finančných zdrojov na podporu neustálej konkurencieschopnosti a odolnosti európskych spoločností.

5.5

Úloha ESA pri vytváraní zdravého základu na využívanie vlastných vesmírnych systémov EÚ prostredníctvom cielených a integrovaných aplikácií je síce uznaná, avšak potenciál na podporu politiky EÚ ešte treba v plnej miere využiť. Užšia spolupráca medzi EÚ a ESA by mala vytvoriť silné impulzy v tejto oblasti.

5.6

Sú potrebné nové prístupy a mechanizmy, ktoré by umožnili zrealizovať politiku úspešných vypustení a následné využívanie funkčných vesmírnych systémov. Rovnako aj efektívna europeizácia zdrojov musí byť zrealizovaná tak, aby podporovala tri základné ciele:

5.7

Nedávne rozhodnutia sú v súlade s modernizáciou, za ktorú sa EHSV zasadzoval vo svojom stanovisku z roku 2008 (8). Vtedy EHSV zdôraznil, že rastúca zrelosť vesmírneho trhu si vyžaduje väčšiu pružnosť, čo sa však v čase čoraz rýchlejších technologických cyklov a rozširujúcich sa synergií a aplikácií spravidla nedá zaručiť pevne stanovenými vzorcami vzťahov, ktoré vyplývajú zo zásady primeranej návratnosti, ktorou sa riadi ESA (9).

5.8

Treba sa vyvarovať náhlych zmien. Preto sa EHSV zasadzoval za vypracovanie analýzy a dialóg o tom, akú výkonnosť by mala Európa dosiahnuť o desať rokov: „tento dialóg [by sa mal] zaoberať spôsobom financovania ESA, dynamickým prínosom stredne veľkých podnikov a udržaním čo najväčšej miery hospodárskej súťaže“ (10).

5.9

EHSV považuje uznesenie Rady z novembra 2012 o vzťahu medzi EÚ a ESA (11) v súvislosti s novým finančným rámcom, prijatým 8. februára, za jedno z konkrétnych uplatnení jeho odporúčaní z roku 2008. EÚ vstupuje do novej fázy.

5.10

Zavádzaním týchto rozhodnutí do praxe preberie ESA, ktorá môže využiť dlhoročné skúsenosti, výkonné riadenie, avšak na základe pravidiel EÚ. Pokiaľ sa to urobí správne, dosiahne sa optimálna rovnováha medzi kompetenciami ESA a obvyklými trhovými mechanizmami EÚ.

5.11

Momentálne sa ešte nedá predvídať, ako budú dohodnuté pracovné metódy fungovať, aspoň nie v počiatočnej fáze. Aj napriek menším zmenám počas niekoľkých uplynulých rokov, v priebehu ktorých sa presadzovali trhové prístupy, sa zrodil nový vzťah s vedou a výskumom vo vesmíre. Výbor preto víta skutočnosť, že sa majú v praxi stanoviť kritériá rozlišovania medzi zásadou primeranej návratnosti, ktorá je v ESA bežná a ktorej cieľom je vybudovať a využívať v Európe rozvetvený vesmírny priemysel, a pravidlami vnútorného trhu, ktoré sú pre Komisiu záväzné, aby sa rozvinula plodná spolupráca medzi Komisiou a ESA a ďalej posilnil európsky vesmírny priemysel.

5.12

Tieto aspekty boli uvedené aj v doplňujúcom stanovisku CCMI na túto tému. Niektoré kritické pripomienky, ktoré v ňom boli formulované, sa už podarilo uspokojujúco vyjasniť.

6.1

Pri vypracúvaní vesmírnej politiky v súlade s článkom 189 by sa mali uplatňovať v čo najväčšej miere paralelné kompetencie Komisie a členských štátov. Členské štáty by sa mali chopiť iniciatívy a spolupracovať na konkrétnych otázkach medzi sebou navzájom. Takéto postupy by mohla monitorovať Komisia.

6.2

Musia byť stanovené správne podmienky pre meniace sa konkurenčné a dynamické prostredie, ktoré podporia solídny konkurencieschopný základ priemyslu EÚ. EHSV preto trvá na tom, aby odteraz mal priemysel formálne miesto v poradných orgánoch, najmä pokiaľ ide o oblasti, v ktorých aktívne pôsobia menšie podniky. Požiadavky musia byť stanovené otvorene a transparentne.

6.3

Medzi otázky, ktoré je potrebné prediskutovať, patria politika voľných a verejne prístupných údajov, kvalita, normy a certifikačné postupy. Služby poskytujú tak orgány verejného sektora, ako aj súkromní aktéri, preto je potrebné účinné monitorovanie.

6.4

Dobre zabehnuté konzultačné ustanovenia pomôžu využiť obrovské možnosti MSP. Dostatočnú časť rozpočtu programov Copernicus a Galileo treba využiť na rozvoj nových služieb a aplikácií.

6.5

Vďaka technologickej náročnosti je pracovná sila v priemere vysoko kvalifikovaná. V celosvetovom meradle zamestnáva vesmírny sektor 800 000 pracovníkov, z toho 25 % v USA a 4 %(!) v Európe. Narastá dopyt po zamestnancoch s ukončeným univerzitným vzdelaním, aby mohli rozšíriť európske možnosti a vytvárať prospešné synergie. Primerané pracovné zmluvy by sa mali stať pravidlom, aby sa zvýšila atraktívnosť tohto sektora.

6.6

Vesmír dáva krídla fantázii mládeže. EHSV trvá na tom, aby sa rozvíjala aktívna politika zamestnanosti, založená na najmodernejšom vzdelávaní a odbornej príprave a podporovaná vo vyššom technickom vzdelávaní, vrátane úzkych vzťahov s oblasťou výskumu a inovácií. To podporí aj potrebnú a vhodnú mobilitu.

6.7

Vzhľadom na nesmierny význam inštitucionálneho trhu je priemyselná politika v kozmickej oblasti neoddeliteľne úzko spätá s politikou verejného obstarávania, ktorá by mala spĺňať vysoké požiadavky na kvalitu a transparentnosť. EHSV zdôrazňuje, že priemysel by s nadšením privítal prípravu špecifickej politiky v oblasti verejného obstarávania v sektore vesmírneho priemyslu s priamym zapojením EÚ, keď sa Komisia a členské štáty dohodnú na rozsahu pôsobnosti.

6.8

Takáto politika otvára cestu EÚ, aby sa mohla ujať svojej úlohy vlastníka európskych vesmírnych infraštruktúr a zákazníka vesmírnych služieb, s cieľom plniť širokú škálu verejných politík.

6.9

EHSV zdôrazňuje, že zapojenie na miestnej a regionálnej úrovni zohráva dôležitú úlohu pri podpore rozvoja činnosti vesmírneho priemyslu. Úloha regiónov sa podceňuje. Musia byť informované a primerane vybavené, aby mohli profitovať z prípadného pozitívneho vplyvu účinného využívania vesmírnych služieb.

6.10

Chýbajú uspokojivé kvantitatívne merania trhu a v dôsledku toho aj spoľahlivé údaje o konečnom vplyve vesmírneho výskumu na aplikácie pre koncových užívateľov. Treba prehĺbiť analytické poznatky o primárnej a sekundárnej sfére.

6.11

Analýza spoločnosti Euroconsult, v ktorej sa okrem iného konštatuje, že primárne investície v USA vytvárajú dvakrát viac ziskových aktivít na úrovni koncových užívateľov než v Európe, je spochybňovaná, avšak nikdy sa ju nepodarilo analyticky vyvrátiť (12). Ďalší pre EÚ zaujímavý a jedinečný model je aktualizovaná analýza hospodárskych vplyvov rôznych častí vesmírneho priemyslu Veľkej Británie (13).

6.12

EHSV nabáda Komisiu, ESA a členské štáty, aby vykonali spoločné analýzy rôznych segmentov tohto sektora a dali ich do globálnych súvislostí. Konsolidované údaje o (novej) zamestnanosti, miere rastu a aplikáciách zvýšia relevantnosť sektora a udržia sústavnú verejnú podporu.

7.1

Podobne ako v prípade vesmírnych politík konkurentov Európy by vesmírna politika EÚ priniesla viac ovocia, keby bola súčasťou rozširujúcich sa dohôd medzi členskými štátmi v súvislosti so strategickými otázkami obrany a bezpečnosti, a tým aj širšej perspektívy zahraničnej politiky EÚ. Toto prepojenie by sa tiež malo zohľadniť aj v nadchádzajúcich diskusiách o európskej obrane, tam, kde je to vhodné.

7.2

Európska spolupráca je v kozmickom priestore rozvinutá podstatne viac, než v akomkoľvek inom sektore obrany. Vesmírne činnosti spojené s obranou by mohli byť prepojené aj s vypracovaním európskej obrannej politiky ako pilotného projektu alebo príkladu spoločných obranných projektov. EHSV konštatuje, že takýto návrh už bol predložený pred mnohými rokmi, a to v roku 1987! Nikdy sa však neprikročilo k činu.

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/35

1.1

EHSV víta rozhodnutie Komisie zverejniť druhý rok po sebe správu o stave iniciatívy Inovácia v Únii, v ktorej konštatuje výrazný pokrok, konkrétne, že 80 % záväzkov sa v rámci tejto hlavnej iniciatívy realizuje podľa plánu. EHSV súhlasí s tým, že sa dosiahol pokrok, najmä pokiaľ ide o rámcovú politiku, ktorá sa týka realizácie konkrétnych záväzkov. Očakáva preto, že do konca roka 2014 sa podarí uskutočniť všetkých 34 záväzkov.

1.2

Napriek pokroku dosiahnutému v roku 2012 vo viacerých dôležitých oblastiach, ako sú jednotný patent a nové pravidlá pre fondy rizikového kapitálu, neexistuje žiadny dôvod na spokojnosť. Iniciatíva Inovácia v Únii doteraz nepriniesla žiadne výsledky z hľadiska hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest. Takisto nebol zaznamenaný veľký pokrok, pokiaľ ide o globálnu konkurencieschopnosť Európskeho výskumného priestoru.

1.3

EHSV s mimoriadne hlbokým znepokojením už druhý rok zaznamenáva trend znižovania výdavkov na výskum a vývoj vo väčšine rozpočtov členských štátov. Rovnako znepokojivé sú aj zväčšujúce sa inovačné rozdiely medzi členskými štátmi a jednotlivými regiónmi. V súvislosti s iniciatívou Inovácia v Únii bude potrebné prehodnotiť účinnosť regionálnej politiky súdržnosti a štrukturálnych fondov, najmä pokiaľ ide o odliv mozgov zo znevýhodnených európskych regiónov do renomovaných výskumných centier.

1.4

Európa bola v dôsledku krízy nútená prehĺbiť integráciu na účely zabezpečenia makroekonomickej stability a fungovania menovej únie. EHSV je presvedčený, že väčšia a hlbšia integrácia je potrebná aj v oblasti výskumu a inovácií, ak skutočne chceme, aby projekt Inovácia v Únii viedol k väčšej konkurencieschopnosti európskych poznatkov, hospodárskemu rastu a vzniku pracovných miest. EHSV vyzýva Európsku radu, aby v záveroch zo svojho októbrového summitu podporila prehĺbenie koncepcie iniciatívy Inovácia v Únii.

1.5

EHSV je presvedčený, že iniciatíva Inovácia v Únii musí ísť aj po splnení všetkých 34 záväzkov ešte ďalej, a v tejto súvislosti podporuje odporúčania Výboru pre Európsky výskumný a inovačný priestor (ERIAB) (1) a na ne nadväzujúcu odpoveď Komisie. Zároveň vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vypracovala zoznam opatrení a oblastí, v ktorých je možné a naliehavé prehĺbiť túto iniciatívu. Výbor vidí príležitosti na prehĺbenie najmä v ďalšom zlepšovaní prostredia pre rýchlorastúce inovačné podniky, v inovácii verejného sektora, v sociálnej inovácií a v nových, inovačných obchodných modeloch, ktoré by mohli radikálne zmeniť spôsob uvažovania a existujúci prístup k inovačným riešeniam.

1.6

Fungujúci Európsky výskumný priestor je neodmysliteľnou súčasťou iniciatívy Inovácia v Únii. EHSV aj napriek plnej podpore Európskej rady pochybuje, že bude dokončený do konca roka 2014, keďže nezaznamenal žiadny pokrok v týchto kľúčových oblastiach: mobilita výskumných pracovníkov, účinnosť vnútroštátnych systémov výskumu, optimalizácia využívania výskumnej infraštruktúry, konkurencieschopné využívanie vnútroštátnych fondov určených na výskum, dokončenie trhu s právami duševného vlastníctva atď. EHSV preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr zabezpečili splnenie všetkých podmienok na vytvorenie Európskeho výskumného priestoru v súlade s oznámením Komisie (2).

1.7

EHSV víta pokrok dosiahnutý pri budovaní vysokokvalitnej výskumnej infraštruktúry na celoeurópskej úrovni a povzbudivé počiatočné výsledky európskych partnerstiev v oblasti inovácií. Domnieva sa, že v niektorých prípadoch ide ešte stále o neoverené a nedokončené modely, a vyzýva Komisiu, aby na základe doterajších skúseností vypracovala komplexnú analýzu ich účinnosti spolu s jednotnými podmienkami na ich vykonávanie a financovanie

1.8

Systém podpory výskumu a inovácií v Európe je stále priveľmi zložitý, čo odrádza najmä mikropodniky a malé podniky od účasti na výskumných projektoch EÚ. Okrem komplikovaných a časovo náročných administratívnych požiadaviek tiež existujú značné rozdiely v postupoch medzi programami na regionálnej, národnej a európskej úrovni.

1.9

Výbor vidí značný potenciál na stimulovanie inovácie prostredníctvom verejného obstarávania, ktoré by na ňu bolo viac zamerané. Vyzýva preto členské štáty, aby zvýšili využívanie obstarávania vo fáze pred komerčným využitím a vymieňali si skúsenosti a modely obstarávania podporujúce inováciu. Malo by sa to týkať aj verejného obstarávania financovaného zo štrukturálnych fondov.

1.10

Vďaka reforme vzdelávacích systémov by Európa, okrem iného, mala disponovať oveľa väčším počtom kvalifikovanejších vedcov a inžinierov (3). EHSV sa domnieva, že by bolo vhodné zahrnúť do ich študijných programov podnikateľské vzdelávanie a manažérske zručnosti, keďže tieto sú nevyhnutné na účinnú premenu dobrých nápadov na úspešné projekty. Výbor žiada, aby boli podniky a sociálni partneri zahrnutí do prípravy osnov a realizácie doktorandských programov.

1.11

EHSV by chcel opätovne poukázať na osobitnú úlohu sociálnych inovácií, ktoré by mohli zohrať dôležitú úlohu pri prekonávaní krízy a iných výziev, ktorým čelí moderná spoločnosť. Mali by sa preto rozvíjať tie podporné mechanizmy, ktoré sú prístupné aj pre potenciálnych sociálnych inovátorov v občianskej spoločnosti a sektore sociálnej ekonomiky. EHSV vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zaviedla podporu v záujme vytvárania inkubátorov pre inovatívne sociálne projekty.

2.1

Inovácia v Únii je jednou zo siedmich hlavných iniciatív oznámených v stratégii Európa 2020. Jej cieľom je vytvoriť v Európe priaznivejšie prostredie pre inovácie, a tým zabezpečiť, aby sa inovačné myšlienky zmenili na produkty a služby, ktoré prispejú k rastu a zamestnanosti. Z analýz vyplýva, že krajiny, ktoré v minulosti väčšmi investovali do výskumu a inovácií, dosahujú oživenie oveľa rýchlejšie a majú vyššiu mieru zamestnanosti (4).

2.2

Európska komisia vo svojom oznámení o stave iniciatívy Inovácia v Únii 2012  (5) už druhý rok po sebe zhŕňa výsledky dosiahnuté na úrovni členských štátov i na európskej úrovni z hľadiska vykonávania iniciatívy Inovácia v Únii, jednej z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020.

2.3

Komisia vo všeobecnosti konštatuje dosiahnutie značného pokroku vo vykonávaní iniciatívy Inovácia v Únii. Viac ako 80 % iniciatív je na dobrej ceste. Členské štáty sa čoraz viac zameriavajú na vytváranie podnikateľského prostredia, ktoré bude priaznivé pre inováciu: znižujú dane z investícií do výskumu či dane zo ziskov z patentov, čo uľahčuje prístup k rizikovému kapitálu atď.

2.4

V oznámení sa však spomína niekoľko znepokojujúcich trendov, pričom väčšina z nich je dôsledkom hospodárskej krízy a veľkých rozpočtových deficitov:

2.5

Hlavným zistením tohto oznámenia je, že Európa musí zintenzívniť úsilie pri napĺňaní svojho záväzku dosiahnuť rast založený na inováciách. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné ďalej prioritne rozvíjať iniciatívu Inovácia v Únii. V súčasnosti nie je ešte jasné, v ktorých oblastiach, pomocou akých opatrení a akým spôsobom sa takýto rozvoj a prehĺbenie zabezpečia.

3.1

EHSV víta rozhodnutie Komisie vypracovať každý rok analýzu o stave iniciatívy Inovácia v Únii. Ide o jednu z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. Včasná analýza výsledkov uľahčuje vykonanie nápravných opatrení v oblastiach, v ktorých sa veci nevyvíjajú správnym smerom.

3.2

Obdobie dvoch rokov je vzhľadom na bežnú prax pri implementácii nových právnych predpisov EÚ príliš krátke na to, aby sa dali skutočne posúdiť dosiahnuté výsledky (6). EHSV aj napriek tomu oceňuje, že politický rámec pre iniciatívu Inovácia v Únii bol viac-menej zavedený, aj keď ešte nie sú badateľné výsledky v oblasti hospodárskeho rastu a nových pracovných miest.

3.3

V kontexte rozsiahlej a intenzívnej diskusie o deficite štátneho rozpočtu, nepopulárnych úsporných opatreniach a celkovom poklese dôvery v európsky projekt je iniciatíva Inovácia v Únii jednou z najpozitívnejších a najúspešnejších príkladov. Väčšina záväzkov v rámci iniciatívy Inovácia v Únii sa už viac či menej realizuje. EHSV preto odôvodnene očakáva, že všetkých 34 záväzkov bude splnených do konca roka 2014.

3.4

EHSV víta pokrok dosiahnutý v oblasti budovania celoeurópskej výskumnej infraštruktúry vďaka efektívnej úlohe a činnosti fóra ESFRI (7). Z celkovo 48 projektov na zozname fóra ESFRI sa 27 projektov nachádza vo fáze realizácie, čo je dobrým znamením pre dosiahnutie cieľa vybudovať 60 % prioritnej európskej výskumnej infraštruktúry do roku 2015 (8). Podľa výboru Európa ešte stále nerobí dosť pre koordináciu a optimalizáciu využívania svojej výskumnej infraštruktúry.

3.5

Nová koncepcia európskych partnerstiev v oblasti inovácií, ktorej počiatočné pilotné projekty sa zameriavajú na riešenie kľúčových spoločenských výziev (9), zatiaľ vytvára povzbudivý dojem. Cieľom je spojiť zainteresované strany na všetkých úrovniach, odstrániť fragmentáciu a dosiahnuť kritické množstvo. Aj napriek týmto pozitívnym signálom sú však európske partnerstvá v niektorých prípadoch stále neoverenými a nedokončenými modelmi. EHSV preto na základe doterajších skúseností vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vypracovala komplexnú analýzu ich účinnosti a stanovila jednotné podmienky ich fungovania a financovania do budúcnosti.

3.6

Napriek nepochybnému pokroku dosiahnutému v niektorých oblastiach však nie je dôvod na spokojnosť. Ďalej v texte EHSV uvádza oblasti, v ktorých sa ešte nepodarilo dosiahnuť dostatočné zlepšenie a v ktorých je potrebné prijať urýchlené a účinné opatrenia.

3.7

Systém podpory výskumu a vývoja je v Európe stále príliš zložitý. Potenciálni príjemcovia čelia veľkému množstvu existujúcich nástrojov (národné a regionálne programy, medzivládne iniciatívy a postupy financovania z prostriedkov EÚ). Takisto sa nepodarilo výrazne znížiť množstvo byrokracie. Predstavuje to prekážku pre cezhraničnú spoluprácu a najmä MSP a mikropodniky to odrádza od účasti na výskumných projektoch EÚ. Okrem administratívnej záťaže existujú aj značné rozdiely v postupoch.

3.8

Východiskovým bodom pre iniciatívu Inovácia v Únii musí byť vybudovanie špičkového a moderného vzdelávacieho systému vo všetkých členských štátoch vrátane reformy vysokoškolského vzdelávania. Podniky sa ešte stále veľmi málo zapájajú do príprav osnov a realizácie doktorandských programov. EHSV preto znovu požaduje, aby sa sociálnym partnerom umožnilo aktívne sa podieľať na plánovaní budúcich vzdelávacích systémov.

Zároveň výbor požaduje zahrnutie manažérskych a podnikateľských zručností do vzdelávania budúcich inžinierov a vedcov s cieľom uľahčiť a podnietiť premenu dobrých nápadov na trhovo úspešné projekty.

3.9

EHSV podporuje širokú definíciu inovácie, ktorá sa dá rozšíriť na mnohé oblasti. Vo svojich predchádzajúcich stanoviskách opakovane poukazoval na osobitnú úlohu sociálnej inovácie  (10), ktorá často prichádza priamo z organizácií občianskej spoločnosti. Mnohé aspekty európskych systémov sociálneho zabezpečenia sú výsledkom inovatívnych myšlienok subjektov občianskej spoločnosti a sociálnej ekonomiky. Podpora zameraná na inovácie preto musí zahŕňať všetky oblasti spoločnosti, pričom mechanizmy financovania musia odrážať mimoriadnu rôznorodosť inovácií.

3.10

Komercializácia inovačných nápadov stále nie je efektívna: prístup k financovaniu, predovšetkým pre malé inovačné podniky, je stále zložitý (nedostatok fondov rizikového kapitálu z dôvodu finančnej krízy). Podnikanie a inovácia idú často ruka v ruke. V Európe sme tradične menej tolerantní k možnému neúspechu v podnikaní. Ešte zdržanlivejší sme voči riskantným inovačným projektom. Jednotný kapitálový trh (najmä trh rizikového kapitálu) stále nefunguje. Nové formy financovania inovatívneho podnikania, ako napr. „kolektívne investovanie“ a „podnikateľskí anjeli“, sa rozvíjajú príliš pomaly. Finančný nástroj s rozdelením rizika sa veľmi dobre osvedčil, ale bohužiaľ nie je schopný pokryť dopyt.

3.11

Dokončenie jednotného trhu inovácií do veľkej miery závisí od riadneho fungovania európskeho jednotného trhu. Stále však čelí mnohým prekážkam a nedostatkom, najmä v oblasti voľného pohybu služieb a kapitálu (11). EHSV opäť odporúča Komisii, aby zvážila vytvorenie celoeurópskej elektronickej databázy (vo forme vyhľadávača), ktorá by obsahovala špecifické poznatky jednotlivých podnikov a výskumných inštitútov s cieľom uľahčiť rýchlejšie vytváranie sietí medzi podnikmi a inými organizáciami a spojiť ich tak v záujme inovatívnych projektov (možno v kontexte existujúcej siete európskych podnikov) (12).

3.11.1

Do rovnakej kategórie patria prekážky pri dokončovaní jednotného trhu práv duševného vlastníctva. Hoci jednotný európsky patent napokon uzrel svetlo sveta, čo predstavuje významný úspech, príslušné postupy zatiaľ nefungujú.

3.12

Európa zaostáva aj v otázke dokončenia inovačných trhov verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o mechanizmy verejného obstarávania (13). V EÚ je príliš málo verejných súťaží zameraných na podporu inovácie. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby podstatne zvýšili využívanie obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, ktoré by podľa odhadov Komisie prispelo k nárastu trhu verejného obstarávania o 10 miliárd EUR. V tejto súvislosti výbor zároveň upriamuje pozornosť na návrhy Európskeho parlamentu na modernizáciu verejného obstarávania (14). Zároveň by sa malo viac využívať verejné obstarávanie spolufinancované zo štrukturálnych fondov na zvýšenie dopytu po inovatívnych výrobkoch a službách.

3.13

Fungujúci Európsky výskumný priestor, ktorý je synonymom jednotného trhu pre výskum a inovácie, je jednou z hlavných podmienok úplného zavedenia koncepcie iniciatívy Inovácia v Únii do praxe. Európska rada stanovila ako lehotu na jeho dokončenie rok 2014 (15). Znamená to, že dovtedy by sa mali odstrániť všetky hlavné prekážky mobility a cezhraničnej spolupráce, a to aj prostredníctvom otvoreného trhu práce pre výskumných pracovníkov, zavedenia doplnkových dôchodkových fondov, optimálneho toku poznatkov a výsledkov výskumu a konkurencieschopnejšieho využívania vnútroštátnych zdrojov určených na výskum. EHSV vyjadril podrobnejšie svoj názor na dokončenie Európskeho výskumného priestoru v stanovisku (16), v ktorom vyslovil obavy, že rok 2014 je príliš ambiciózny termín.

3.14

Priorita pre financovanie a stimulovanie inovácie by sa mala odrážať vo všetkých programoch financovania EÚ vrátane kohéznych fondov, a nielen v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby využili možnosti, ktoré im ponúka nové nariadenie o štrukturálnych fondoch (17).

3.15

Na riadne fungovanie iniciatívy Inovácia v Únii je potrebné trvalé úsilie a účinná spolupráca na všetkých úrovniach, t. j. na európskej, národnej aj miestnej úrovni. Je nevyhnutné viac sa zamerať na úlohu regionálnej inovačnej politiky, ktorá by mohla významne prispieť k zastaveniu odlivu mozgov z regiónov s obmedzenou kapacitou do renomovaných európskych výskumných centier.

4.1

EHSV sa domnieva, že splnenie 34 záväzkov v rámci hlavnej iniciatívy je iba prvým krokom k dosiahnutiu skutočnej Inovácie v Únii. Ak chceme výrazne prispieť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, v ďalšej fáze bude potrebné prehĺbenie, čo znamená oveľa väčšiu integráciu a koordináciu vnútroštátnej politiky v oblasti výskumu a inovácií s politikou a činnosťami EÚ. EHSV vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala zoznam konkrétnych opatrení a oblastí, v ktorých je prehĺbenie nielen možné, ale aj potrebné.

4.2

EHSV sa domnieva, že v mnohých oblastiach existuje dostatočný priestor na prehĺbenie, pričom by tu chcel uviesť iba niektoré z nich:

4.3

EHSV podporuje zistenia a odporúčania ERIAB, ktorý vykonal prvý stresový test iniciatívy Inovácia v Únii (18). V tejto správe vyjadruje potrebu radikálneho prehodnotenia budúcej európskej stratégie rastu, ktorá bude väčšmi založená na vedomostiach a inovácii. Ako hlavné výzvy uvádza:

4.4

EHSV navrhuje Komisii, aby zvážila špecifické nástroje zamerané na podporu rozvoja nových inovatívnych obchodných modelov. Jednou z možností by bolo využívať tzv. inovačné poukazy.

4.5

EHSV bol v hlavných iniciatívach vyzvaný podnecovať podniky, sociálnych partnerov a mimovládne organizácie, ktoré zastupuje, aby podporovali iniciatívu Inovácia v Únii a pomohli šíriť najlepšie postupy. Navrhujeme, aby výbor, najmä prostredníctvom svojho riadiaceho výboru pre stratégiu Európa 2020, vypracoval zoznam konkrétnych iniciatív a činností, ktorými by prostredníctvom sociálnych partnerov, národných hospodárskych a sociálnych rád a ďalších organizácií občianskej spoločnosti mohol väčšmi ako doteraz prispieť k budovaniu dôvery v iniciatívu Inovácia v Únii.

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/40

1.1

EHSV víta návrh Komisie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby mal každý európsky občan prístup k bankovému účtu a zlepšiť porovnateľnosť poplatkov a mobilitu s cieľom bojovať proti finančnému vylúčeniu a uľahčiť účasť spotrebiteľov na vnútornom trhu.

1.2

Domnieva sa, že prijatie smernice je najvhodnejším prostriedkom na účinnú realizáciu týchto opatrení, ktoré sú prospešné pre spotrebiteľov, ako aj poskytovateľov platobných služieb. Prispejú k dokončeniu jednotného trhu v oblasti finančných služieb a pomôžu odstrániť prekážky v oblasti voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Uplatňovanie tohto práva však musí podliehať pravidlám EÚ týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a nemôže podporovať daňové úniky. Výbor sa navyše domnieva, že osobitnú pozornosť treba venovať zásadám subsidiarity a proporcionality.

1.3

Vyjadruje však poľutovanie nad dosahom niektorých opatrení. Odporúča, aby harmonizácia terminológie zahŕňala všetky poplatky a aby informačný dokument neobsahoval len zoznam najtypickejších operácií. Domnieva sa, že jasný výber je možný len pri porovnaní poplatkov všetkých bežných operácií, pričom každý spotrebiteľ má odlišné potreby.

1.4

Schvaľuje ustanovenia, ktorých cieľom je lepšia transparentnosť, najmä účtov ako súčasti balíka služieb, pričom spotrebiteľ má mať právo porovnať si rozličné modely, ktoré ponúkajú poskytovatelia platobných služieb a zvoliť si najvýhodnejší a najprispôsobenejší jeho situácii.

1.5

Podporuje povinnosť zaviesť výpis poplatkov a vyjadruje želanie, aby toto ustanovenie bolo doplnené o povinnosť vopred informovať spotrebiteľov o stiahnutí mimoriadnych poplatkov z ich účtu tak, aby mali spotrebitelia možnosť podniknúť vhodné opatrenia alebo spochybniť tieto poplatky.

1.6

V záujme transparentnosti je potrebné zaviesť nezávislé porovnávacie ukazovatele a odporúča, aby register so zoznamom existujúcich stránok umožnil spotrebiteľom prístup k informáciám, ktoré sa týkajú inštitúcií nachádzajúcich sa vo všetkých členských štátoch.

1.7

EHSV sa tiež vyslovuje za návrhy na bankovú mobilitu. Domnieva sa však, že je potrebné preskúmať realizovateľnosť „prenosného“ čísla účtu, a že by sa mal systematicky zavádzať systém automatického presmerovania operácií (1). Pred prijatím týchto opatrení by sa mala vypracovať nezávislá štúdia.

1.8

Upozorňuje na význam odbornej prípravy zamestnancov poskytovateľov platobných služieb, keďže informovanosť je nevyhnutná, ale nie je dostatočná. Rovnako zdôrazňuje potrebu finančného vzdelávania, ktoré poskytujú najmä nezávislé združenia spotrebiteľov (2).

1.9

EHSV môže vychádzať len z ustanovení, ktorých cieľom je poskytnúť všetkým európskym občanom prístup k platobnému účtu so základnými funkciami, pričom banková inklúzia predstavuje v súčasnom svete nevyhnutnosť.

1.10

Má výhrady k obmedzeniu „aspoň jeden poskytovateľ“ v každom členskom štáte, čo môže narušiť možnosť voľby pre spotrebiteľov, ak nebude v ponuke žiadna konkurenčná ponuka.

1.11

Domnieva sa, že sa musia zohľadniť skutočné náklady, aby sa určila výška „primeraných“ súvisiacich poplatkov v prípade, že vedenie a prevádzkovanie príslušného účtu nie je bezplatné a zdôrazňuje potrebu obmedziť poplatky za neplatenie.

1.12

EHSV sa pripája k názoru Komisie, ktorý sa týka potreby zaviesť kontroly a odrádzajúce sankcie v prípade nedodržania ustanovení smernice. Zdôrazňuje, že efektívnosť kontrol závisí od vyčlenenia primeraných prostriedkov na vykonanie zvereného poslania.

1.13

Zasadzuje sa za systém alternatívneho riešenia sporov, ak bude tento systém nezávislý.

2.1

Komisia predstavila 8. mája 2013 návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami.

2.2

Tento návrh nadväzuje na iniciatívy v nedávnych rokoch s cieľom pokračovať v budovaní jednotného trhu platobných služieb, ktorý je mimoriadne dôležitý pre rast a konkurencieschopnosť Európy.

2.3

Základom návrhu je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorého cieľom je odstrániť prekážky voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu.

2.4

Komisia konštatuje, že podľa odhadov Svetovej banky 58 miliónov spotrebiteľov v Európskej únii nemá bankový účet, zatiaľ čo 25 miliónov z nich by ho chcelo mať.

2.5

Poukazuje na to, že hospodárstvo sa stabilne vyvíja smerom k nárastu bezhotovostných transakcií, ktoré sa týkajú podnikov, spotrebiteľov, administratívy, ale nenavrhuje žiadne opatrenie na širšie využívanie nepeňažných operácií.

2.6

V tejto súvislosti sa domnieva, že mať bankový účet a prístup k finančným službám je nevyhnutný, ak chceme zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli využívať všetky výhody jednotného trhu a tiež zabezpečiť ich finančné a sociálne začlenenie.

2.7

Okrem toho konštatuje, že súčasné podmienky na jednotnom trhu môžu niektorých poskytovateľov platobných služieb odradiť od investovania na nových trhoch.

2.8

Komisia chce tieto prekážky riešiť a navrhuje dosiahnuť tieto ciele:

2.9

Tieto opatrenia podľa Komisie prispejú k plnému sfunkčneniu vnútornému trhu a rozvoju v oblasti finančných služieb. Spotrebitelia budú môcť ľahšie porovnať ponuku v EÚ a podľa toho sa pohybovať. Poskytovatelia platobných služieb budú mať rovnaké možnosti a budú môcť využívať zjednodušenie postupov a harmonizáciu pravidiel, aby mohli skúmať nové trhy.

3.1

EHSV sa pripája k analýze Komisie v oblasti prekážok a potreby dokončiť jednotný trh finančných služieb. Domnieva sa, že všetci spotrebitelia musia mať možnosť otvoriť si bankový účet a mať prostriedky na jeho využívanie, pričom banková inklúzia je nevyhnutná na dosiahnutie stanoveného cieľa.

3.2

Podporuje návrhy, ktorých cieľom je riešiť neprehľadnosť bankových poplatkov a zlepšiť mobilitu. Domnieva sa, že prispejú k podpore konkurencie v prospech spotrebiteľov a poskytovateľov platobných služieb.

3.3

Domnieva sa, že prijatie smernice je najvhodnejším prostriedkom. Komisia správne poznamenala, že odporúčania nemali predpokladaný účinok, a že dobrovoľné kroky boli nedostatočné.

4.1.1

Terminológia. EHSV plne schvaľuje návrh Komisie harmonizovať terminológiu používanú pre poplatky. Táto harmonizácia je nevyhnutná na to, aby sa zlepšila informovanosť spotrebiteľov a porovnateľnosť. Spochybňuje však dosah opatrenia a odporúča, aby sa harmonizácia terminológie týkala všetkých poplatkov.

4.1.1.1

Konštatuje, že príslušné vymenované orgány každého členského štátu budú poverené zostaviť predbežné zoznamy, ktoré sa predložia Komisii. Domnieva sa, že je potrebné zapojiť do ich vypracovania združenia spotrebiteľov a poskytovateľov platobných služieb, ako aj spotrebiteľov s cieľom overiť si, že použité pojmy sú skutočne zrozumiteľné pre všetkých.

4.1.1.2

Upriamuje pozornosť na skutočnosť, aby použitý pojem pokrýval rovnaké služby v každej inštitúcii.

4.1.2

Dokument s informáciami o poplatkoch a slovník pojmov. EHSV víta povinnosť poskytovateľov platobných služieb poskytnúť pred uzatvorením zmluvy dokument s informáciami o poplatkoch za najtypickejšie platobné služby a súhlasí s ustanovením, ktorého cieľom je umožniť prístup k tomuto dokumentu vždy bezplatne, a to predovšetkým na internetových stránkach jednotlivých inštitúcií. Odporúča, aby sa harmonizovala prezentácia zoznamu. Navrhuje tiež doplniť toto ustanovenie o informáciách o povinnosť poskytnúť spotrebiteľom nový dokument s informáciami v prípade zmeny poplatkov.

4.1.2.1

Domnieva sa však, že tento dokument s informáciami sa musí týkať všetkých poplatkov. Podľa jeho názoru obmedzenie sa len na najtypickejšie poplatky neumožňuje spotrebiteľom skutočne porovnať ponuky rôznych inštitúcií. Toto porovnávanie musí vychádzať z ich potrieb. Každý spotrebiteľ má konkrétne potreby, ktoré nemusia byť automaticky súčasťou zoznamu.

4.1.2.2

Výbor odporúča, za predpokladu, že tam budú uvedené všetky poplatky, harmonizáciu prezentácie všetkých rubrík v dokumente s informáciami. Okrem toho odporúča harmonizáciu prezentovania informácií podľa typu operácie (podľa mesiacov, podľa rokov, podľa typu operácie), aby sa uľahčilo porovnávanie.

4.1.2.3

V záujme transparentnosti a s presvedčením, že spotrebiteľ musí mať právo posúdiť, či je výhodné využiť ponuky služieb podľa svojich potrieb, výbor víta povinnosť podrobne uviesť tieto ponuky v dokumente s informáciami.

4.1.2.4

Víta tiež povinnosť používať harmonizovanú terminológiu v dokumente s informáciami a vo výpise z účtu zrozumiteľným spôsobom.

4.1.2.5

EHSV síce konštatuje, že slovník pojmov je k dispozícii, ale domnieva sa, že prioritou musí byť používanie jasných a zrozumiteľných pojmov v dokumentoch s informáciami.

4.1.3

Výpis poplatkov. EHSV súhlasí s povinnosťou informovať spotrebiteľov aspoň raz ročne o výpise všetkých zaúčtovaných poplatkov. Táto informácia umožňuje spotrebiteľom spočítať výdavky na poskytované služby a vybrať si najvhodnejšie produkty. Domnieva sa, že ide o nevyhnutné minimum a že tento výpis musí byť poskytovaný bezplatne.

4.1.3.1

Výbor však zdôrazňuje, že by bolo vhodné doplniť toto opatrenie o povinnosť vopred informovať o poplatkoch predtým, ako poskytovateľ platobných služieb stiahne z účtu akékoľvek nezvyčajné poplatky, čo spotrebiteľom umožní podniknúť potrebné opatrenia a uložil prostriedky na účet, alebo v prípade potreby ich spochybnil.

4.1.4

Webové lokality na porovnávanie poplatkov. EHSV podporuje poskytovanie informácií o bankových poplatkoch na národných akreditovaných alebo verejných internetových stránkach. Toto opatrenie prispeje k lepšej informovanosti spotrebiteľov pod podmienkou, že stránky budú nezávislé a úplné. Výbor sa domnieva, že je potrebné venovať pozornosť spôsobom financovania týchto stránok. Zaujímajú ho tiež spôsoby realizácie týchto nástrojov, najmä pokiaľ ide o poskytované údaje, či sa budú uverejňovať len jednotkové ceny za operácie a služby alebo bude možnosť urobiť si aj kalkuláciu podľa osobných požiadaviek.

4.1.4.1

Výbor upozorňuje na skutočnosť, že je treba osobitne dbať na podmienky vydávania akreditácií súkromným subjektom. Domnieva sa, že tieto akreditácie musia vydávať príslušné orgány členských štátov.

4.1.4.2

Podľa názoru výboru je tiež nevyhnutné, aby sa na stránkach používali pojmy z harmonizovanej terminológie.

4.1.4.3

Výbor odporúča, aby register uvádzal alebo obsahoval odkaz na registre iných členských štátov, aby mali spotrebitelia ľahký prístup k poplatkom všetkých inštitúcií v EÚ, pričom tento prístup by bol vhodný predovšetkým pre „migrujúcich“ občanov.

4.2.1

EHSV podporuje návrhy Komisie, ktoré prispejú k lepšej bankovej mobilite, čo je nevyhnutné v súvislosti s psychologickými a technickými prekážkami, ktoré bránia mobilite.

4.2.2

Domnieva sa však, že by sa mala vykonať nezávislá štúdia o možnosti vytvoriť číslo prenosného účtu, čo je najefektívnejšie riešenie na plné sfunkčnenie mobility.

4.2.3

Podľa jeho názoru by všetky platobné inštitúcie mali aspoň zaviesť automatický systém prevodu na obdobie 15 mesiacov, aby sa zohľadnili všetky platby vykonané počas jedného roka.

4.2.4

Výbor vyjadruje potešenie, že Komisia stanovuje spôsoby účtovania poplatkov súvisiacich s presunom účtu, aby sa zabránilo ich odrádzajúcej povahe.

4.2.5

Zdôrazňuje, že pretrvávajú ďalšie prekážky, najmä náklady na presun niektorých sporiacich produktov alebo vedenie hypotekárneho úveru.

4.2.6

Konštatuje, že informácie o existencii týchto ustanovení na podporu mobility sú kľúčové. Domnieva sa, že banka, ktorú si spotrebiteľ vyberie musí byť jeho jediným partnerom.

4.2.7

Výbor sa domnieva že zamestnanci poskytovateľov platobných služieb, najmä priehradkoví pracovníci v inštitúciách musia byť vyškolení, aby vedeli pomôcť pri bankovej mobilite, a že finančné vzdelávania musia poskytovať predovšetkým združenia spotrebiteľov.

4.3.1

EHSV samozrejme podporuje prístup Komisie. Domnieva sa, že každý spotrebiteľ musí mať (na základe follow-up) prístup k platobnému účtu so základnými funkciami, aby mohol využívať všetky bankové služby potrebné v každodennom živote, kde sa čoraz viac prejavuje vplyv bezhotovostného systému. Zdôrazňuje, že je dôležité, aby banky informovali o existencii tejto služby.

4.3.2

Má však výhrady k tomu, aby sa obmedzovala ponuka na „aspoň jedného poskytovateľa platobnej služby“ na území každého členského štátu. Za predpokladu, že by túto službu ponúkala iba jedna inštitúcia, bola by to pre ňu veľká záťaž a poznamenalo by ju rovnako ako spotrebiteľov, ktorí by boli jej klientmi. Absencia hospodárskej súťaže by odstránila možnosť výberu spotrebiteľa a zaviedla by povinnosť prijať stanovené podmienky, najmä cenové.

4.3.3

Domnieva sa, že zoznam základných funkcií uvedený v článku 16 musí predstavovať minimum, pričom každý členský štát musí mať možnosť zahrnúť dodatočné služby, ktoré súvisia s národnými osobitosťami.

4.3.4

Výbor sa domnieva, že banke prináleží právo rozhodnúť, či povolí nekrytý úver alebo nie.

4.3.5

Výbor schvaľuje bezplatnosť alebo obmedzenie poplatkov spojených s touto základnou službou.

4.4.1

EHSV súhlasí s Komisiou, že je potrebné stanoviť kontroly a odrádzajúce sankcie v prípade nedodržiavania ustanovení smernice, a zdôrazňuje, že účinnosť kontrol sa zabezpečí len vtedy, ak budú mať vnútroštátne orgány k dispozícii primerané prostriedky vzhľadom na úlohy, ktoré sú im zverené.

4.4.2

Zasadzuje sa za systém alternatívneho riešenia sporov, ak bude tento systém nezávislý.

4.5.1

EHSV schvaľuje delegovanie právomocí na Komisiu pod podmienkou, že budú jasne definované spôsoby a zabezpečí sa transparentnosť ich vykonávania.

4.5.2

Podporuje politiku posudzovania Komisie.

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/44

1.1

Návrh Európskej komisie prispieva k zásadnému zlepšeniu uplatňovania nového nariadenia o biocídnych výrobkoch v praxi od 1. septembra 2013, objasňuje fungovanie prechodných pravidiel a poskytuje väčšiu právnu istotu trhovým subjektom.

1.2

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas rozsiahleho a dlhého procesu prijímania nových európskych právnych predpisov o biocídnych výrobkoch Komisia, Rada a Parlament vopred nezvážili deformácie, ktoré môžu vyvolať mätúce a nejasné prechodné pravidlá.

1.3

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné zaviesť zmeny nariadenia o biocídnych výrobkoch pred tým, než nadobudne účinnosť (1), aby sa tak mohol uľahčiť prechod medzi smernicou 98/8/ES a uvedeným nariadením. Pre správne fungovanie systému je nevyhnutné zaručiť súdržný rámec s prechodnými opatreniami, ktoré umožnia postupnú zmenu systému pre trhové subjekty a členské štáty.

1.4

EHSV pozitívne hodnotí zmeny zavedené v prechodných opatreniach, pokiaľ ide o ošetrené výrobky a hodnotenie existujúcej účinnej látky a biocídnych výrobkov. Tieto zmeny zabránia tomu, aby sa v podstate pozastavilo umiestňovanie mnohých nových ošetrených výrobkov na trh a umožnia, aby mohli byť uvedené na trh za predpokladu, že kompletná dokumentácia na hodnotenie účinnej látky (účinných látok) v týchto ošetrených výrobkoch bude predložená najneskôr do 1. septembra 2016 (2). Tieto zmeny tiež umožnia lepší prechod na harmonizovaný systém povoľovania pre existujúce biocídne výrobky (3).

1.5

Pokiaľ ide o nové ustanovenie týkajúce sa povinnosti navzájom si sprístupňovať štúdie o osude a správaní v životnom prostredí týkajúce sa látok uvedených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1451/2007, EHSV vyzýva Komisiu, aby zaručila, že nová povinnosť nenaruší právomoci a nebude mať negatívne dôsledky na schopnosť niektorých podnikov v oblasti inovácií.

1.6

EHSV sa zasadzuje za to, aby sa v rámci tejto právnej zmeny mohli riešiť iné dôležité otázky, ako je prístup k informáciám, definícia výrobkov patriacich do skupiny biocídnych a povinnosť spoločného využívania údajov.

2.1

Biocídnym výrobkom je každá účinná látka alebo zmes obsahujúca jednu alebo viac účinných látok vo forme, v ktorej sa dodáva používateľovi, určená na zničenie, odpudzovanie, zneškodnenie škodlivého organizmu, zabránenie jeho škodlivému účinku alebo dosiahnutie regulačného účinku na akýkoľvek škodlivý organizmus chemickými alebo biologickými prostriedkami. Všetky látky, zmesi a prostriedky uvedené na trh so zámerom vytvoriť účinné látky sa takisto považujú za biocídne výrobky (4). Biocídne výrobky sú prítomné v každodennom živote, zabraňujú šíreniu chorôb a prispievajú k vysokej úrovni hygieny v oblastiach s veľkou hustotou zaľudnenia.

2.2

Pravidlá týkajúce sa sprístupňovania biocídnych výrobkov na trhu v Spoločenstve sa ustanovili smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES (5). Táto smernica harmonizuje právne predpisy týkajúce sa uvedených výrobkov na európskej úrovni, stanovuje spoločné pravidlá pre posudzovanie a autorizáciu biocídnych výrobkov, čím zabraňuje ekonomickým/administratívnym prekážkam.

2.3

Európska komisia predstavila 16. mája 2013 nový návrh, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní vzhľadom na určité podmienky prístupu na trh (6). Tzv. nariadenie o biocídnych výrobkoch bolo schválené 22. mája 2012 (7) a nadobudnutie jeho účinnosti sa predpokladá 1. septembra 2013. Nové právne predpisy, ktorými sa ruší smernica 98/8/ES, sú výsledkom rozsiahlej verejnej konzultácie a podrobnej štúdie o vplyve, ktorú vypracovala Komisia (8).

2.4

Cieľom tohto nariadenia je zlepšiť voľný pohyb biocídnych výrobkov v Únii, pričom sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat, ako aj životného prostredia. Nariadenie, v ktorom sa zachováva štruktúra smernice 98/8, vychádza zo zásady opatrnosti s cieľom zaručiť, aby výroba a sprístupňovanie účinných látok a biocídnych výrobkov na trhu nemali škodlivé účinky na zdravie a životné prostredie.

2.5

Tieto právne predpisy sa snažia odstrániť medzery zistené v predchádzajúcom právnom rámci a zdynamizovať systém autorizácie jeho zjednodušením, odstránením prekážok, ktoré bránia obchodovaniu s biocídnymi výrobkami a harmonizáciou určitých ustanovení.

2.6

Predtým, než nariadenie o biocídnych výrobkoch č. 528/2012 nadobudne účinnosť, sa Komisia rozhodla predložiť jeho formálnu zmenu a doplnenie po tom, ako sa zistilo, že jeho určité ustanovenia by mohli viesť k problémom pri jeho vykonávaní. Podstatou tejto zmeny je:

3.1

EHSV prijal v roku 2010 stanovisko k nariadeniu č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (9). Výbor v ňom obhajoval potrebu nahradiť smernicu nariadením o biocídnych výrobkoch s cieľom zjednodušiť a harmonizovať právne predpisy.

3.2

Napriek štúdii o vplyve, verejným konzultáciám a rozličným správam, ktoré boli vypracované v rámci schvaľovania nariadenia o biocídnych výrobkoch, kritické hlasy zo strany prevádzkovateľov, predovšetkým malých a stredných, na adresu možného vzniku zásadných obmedzení a deformácií na trhu v dôsledku implementácie nariadenia, sú dôkazom toho, že Komisia reagovala promptne, keď predložila sériu zmien a doplnení eliminujúcich škodlivé vplyvy obchodných prekážok, ku ktorým by mohli viesť európske právne predpisy v oblasti biocídnych výrobkov a konkrétne ich prechodné ustanovenia.

3.3

EHSV pozitívne hodnotí skutočnosť, že Komisia pristúpila k zmene a doplneniu niektorých článkov, čím sa umožní racionálnejšie uplatňovanie právnych predpisov o biocídnych výrobkoch. EHSV sa však domnieva, že po začatí procesu preskúmania nariadenia by sa mali rozsiahlejším a systematickejším spôsobom riešiť medzery v pôvodných predpisoch, pokiaľ ide o prístup k informáciám, povinnosť spoločne využívať údaje a definíciu výrobkov patriacich do skupiny biocídnych.

3.4

Zmeny a doplnenia zavedené v prechodných opatreniach, predovšetkým v článkoch 86, 89 a 94 nariadenia č. 528/2012 zabránia paralyzovaniu trhu s určitými existujúcimi účinnými látkami a v podstate zákazu nových ošetrených výrobkov v období medzi 1. septembrom 2013 a schválením poslednej účinnej látky v týchto výrobkoch. EHSV sa domnieva, že tieto zmeny prechodných pravidiel odstránia vážne poškodenia a vedľajšie škody, ku ktorým by došlo na základe pôvodného znenia uvedených článkov.

4.1

V článku 89 ods. 4 a v článku 93 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 sa stanovujú lehoty na postupné vyraďovanie biocídnych výrobkov, ktorým nebola udelená autorizácia. Nový text navrhuje, aby sa rovnaké lehoty uplatňovali na tie biocídne výrobky, ktoré už sú na trhu v prípade, že autorizácia je udelená, ale podmienky autorizácie si vyžadujú zmenu výrobku. EHSV sa nazdáva, že v poslednom z uvedených prípadov by sa pri zamietnutí žiadosti mala využiť výnimka zo všeobecného pravidla pre lehoty. EHSV navrhuje, aby sa výrobku autorizovanému so zmenami povolila dlhšia lehota, aby sa mohol používať a mohol byť dostupný na trhu až do vyčerpania zásob.

4.2

Európska chemická agentúra musí dohliadať na to, aby zoznam, ktorý zverejňuje (článok 95), obsahoval len informácie o tých dodávateľoch, ktorí podporujú obnovu (autorizácie) danej účinnej látky.

4.3

Pokiaľ ide o prístup k informáciám (článok 66 ods. 3), EHSV sa domnieva, že treba dohliadať na správnu vyváženosť medzi všeobecným záujmom a legitímnymi súkromnými záujmami. Automatické a systematické poskytovanie informácií o mene a adrese výrobcu účinnej látky akejkoľvek tretej strane, ktorá o ne požiada, by mohlo byť v rozpore s ochranou obchodných záujmov držiteľa autorizácie.

4.4

EHSV vo svojom stanovisku k nariadeniu o biocídnych výrobkoch privítal povinnosť spoločného využívania údajov týkajúcich sa skúšok na zvieratách. Jeden z najpozitívnejších aspektov nového nariadenia skutočne spočíva v zabránení zbytočného utrpenia stavovcov v dôsledku opakovaných toxikologických výskumov. Komisia by v každom prípade mala vyhodnotiť, či je povinnosť spoločného využívania údajov vyvážená a v prospech vývoja nových účinných látok, ako aj toxických a ekotoxických látok, a to predovšetkým pokiaľ ide o štúdie o osude a správaní v životnom prostredí týkajúce sa látok uvedených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1451/2007. Účinná náhrada a ochrana údajov do roku 2025 sú kľúčové na zabránenie nezákonnému zneužívaniu práce iných.

4.5

EHSV považuje za logické predĺžiť lehotu z dvoch na tri roky, aby sa štáty mohli vyjadriť k autorizácii biocídneho výrobku po prijatí rozhodnutia o schválení konkrétnej účinnej látky pre špecifický druh výrobku (článok 89 nariadenia 528/2012). Ak by sa nevykonali zmeny, vzniklo by vzhľadom na jednotlivé etapy procesu autorizácie riziko systematického porušovania lehôt s následnou paralyzáciou tohto procesu.

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/47

1.1

Výbor upozorňuje, že v roku 2012 zahynulo na cestách EÚ 28 000 osôb a 1,5 milióna osôb bolo zranených. Výbor je pevne presvedčený, že pre spoločnosť je mimoriadne dôležité, aby sa počet smrteľných dopravných nehôd znížil, a podporuje ambiciózny cieľ Európskej komisie zredukovať v rokoch 2011 až 2020 tieto čísla na polovicu v porovnaní so stavom v roku 2010.

1.2

Výbor oceňuje navrhované rozhodnutie a nariadenie Komisie o zavedení systému eCall s cieľom zabezpečiť, aby boli od októbra 2015 všetky nové modely osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel vybavené systémom tiesňového volania na linku 112 (eCall) a aby bola vytvorená potrebná infraštruktúra na riadne prijímanie a spracovávanie volaní eCall v strediskách tiesňového volania (Public Safety Answering Points, PSAP), čím sa zabezpečí kompatibilita, interoperabilita a kontinuita služby eCall v celej EÚ.

1.3

EHSV súhlasí so závermi posúdenia vplyvu systému eCall, ktoré ukázali, že povinné zavedenie systému eCall je jedinou možnosťou, ako môže byť tento systém prospešný pre občanov Únie. Výbor vo viacerých svojich stanoviskách upozorňoval Komisiu, že dobrovoľný prístup sa nestretne s úspechom.

1.4

EHSV konštatuje, že predložené návrhy sa budú uplatňovať len na nové typy vozidiel zaregistrované prvýkrát 1. októbra 2015 a neskôr, a že súčasné modely automobilov sa aj po tomto dátume budú môcť ďalej vyrábať a predávať bez systému eCall. Výbor si uvedomuje, že pre automobilových výrobcov to môže znamenať určité finančné náklady, vyzýva ich však, aby čo najskôr zabudovali systém eCall aj do súčasných typov vozidiel, ktoré budú vyrobené po októbri 2015.

1.5

Výbor konštatuje, že v návrhoch sa technológia eCall neuvádza v súvislosti s motocyklami a ďalšími dvojkolesovými motorovými vozidlami. Keďže riziko usmrtenia a poranenia vodičov a spolucestujúcich je pri týchto typoch vozidiel značné, EHSV naliehavo žiada výrobcov a členské štáty, aby systém eCall čo najskôr rozšírili aj na dvojkolesové motorové vozidlá.

1.6

Výbor takisto opätovne žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila návrhy s cieľom výrazne zlepšiť aktívnu a pasívnu bezpečnosť dvojkolesových motorových vozidiel.

1.7

EHSV je nadšený úspechom orgánov pre bezpečnosť cestnej premávky, ktoré boli vytvorené v mnohých členských štátoch, aby dohliadali na uplatňovanie vnútroštátnej stratégie bezpečnosti cestnej premávky, aby poskytovali poradenstvo v súvislosti s politikou v tejto oblasti a propagovali osvedčené postupy. Výbor zastáva názor, že by sa mala zriadiť Európska agentúra pre bezpečnosť cestnej premávky, ktorá by pomáhala zosúladiť bezpečnosť cestnej premávky v celej EÚ a riadila by jej uplatňovanie v praxi, vrátane zavádzania systému eCall. V agentúre by pracovali aj experti na bezpečnosť cestnej premávky vymenovaní členskými štátmi.

1.8

EHSV upozorňuje Komisiu na svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých sa zaoberal témou bezpečnosti cestnej premávky a vyjadril k potrebe povinného zavedenia systému eCall (1).

2.5.1

Výrobcovia osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel musia zabezpečiť, aby sa nové typy týchto vozidiel od októbra 2015 vyrábali a schvaľovali v súlade so systémami eCall.

2.5.2

Členské štáty budú musieť od 1. októbra 2015 zabezpečiť, aby sa novým typom vozidiel, ktoré spadajú do pôsobnosti navrhovaného nariadenia, udelilo typové schválenie ES pre celé vozidlo.

2.5.3

Skôr než orgány zodpovedné za typové schvaľovanie vydajú osvedčenie o typovom schválení, musia sa uistiť, že tieto vozidlá spĺňajú predpísané normy.

2.5.4

Výrobcovia musia zabezpečiť, že technológia eCall nebude umožňovať, aby vozidlá vybavené týmto systémom boli nepretržite sledované.

2.5.5

Je nevyhnutné poskytnúť dostatočné záruky, aby sa zabránilo sledovaniu, a užívatelia musia byť informovaní, akým spôsobom sa spracovávajú údaje, ktoré systém využíva.

2.5.6

Komisia má právomoc prijímať delegované akty s cieľom stanoviť technické požiadavky pre palubné systémy, vymedziť požiadavky v súvislosti s ochranou súkromia užívateľov a na základe analýzy pomeru nákladov a prínosu stanoviť výnimky pre niektoré triedy osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel.

3.1

Výbor upozorňuje, že v minulom roku zahynulo na cestách EÚ 28 000 osôb a 1,5 milióna osôb bolo zranených. Keď sa k dopravnej nehode privolá záchranná služba, o záchrane života a zmiernení závažnosti zranení rozhoduje každá minúta. Ľudia však často v dôsledku zranení, ktoré pri dopravnej nehode utrpeli, nie sú fyzicky schopní zavolať záchrannú službu.

3.2

Systém eCall umožňuje vyriešiť tento problém tým, že bezodkladne alarmuje záchranné služby, a to aj vtedy, ak je vodič alebo spolujazdec v bezvedomí alebo nemôže zavolať pomoc z iných dôvodov. EHSV takisto konštatuje, že vďaka systému eCall by sa mal urýchliť príchod záchranných tímov o 40 % v mestských oblastiach a o 50 % vo vidieckych oblastiach. Keď bude systém eCall všeobecne rozšírený, pomôže zachrániť každoročne v Európe stovky životov a zmierniť závažnosť zranení a traumatických zážitkov v desiatkach tisícoch prípadov.

3.3

V mnohých členských štátoch boli zriadené orgány pre bezpečnosť cestnej premávky s vnútroštátnou právomocou hodnotiť stratégiu bezpečnosti cestnej premávky a radiť vládam v súvislosti s prioritnými opatreniami. Európska agentúra pre bezpečnosť cestnej premávky, ktorá by sa výslovne zameriavala na všetky aspekty tejto oblasti (infraštruktúra, vozidlá a užívatelia ciest) v celej Únii, by mohla pomôcť zlepšiť uplatňovanie harmonizovanej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Takáto agentúra by mohla mať osobitné úlohy, pokiaľ ide o identifikáciu, špecifikáciu, zavádzanie a propagovanie osvedčených postupov, ako aj o posilňovanie cezhraničnej výmeny informácií a spolupráce.

4.1

Návrh sa týka len typového schvaľovania nových osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel a nestanovuje sa v ňom požiadavka zabezpečiť, aby boli zariadenia eCall zabudované do vozidiel ešte pred prvou registráciou, čo znamená, že súčasné typy týchto vozidiel sa môžu ďalej vyrábať a predávať bez systému eCall. Výbor konštatuje, že v dôsledku tejto politiky nebude služba eCall plne zavedená skôr ako v roku 2033. EHSV chápe, že je potrebné prihliadať na finančný dosah a problémy z hľadiska dizajnu, ktoré by to mohlo spôsobiť výrobcom automobilov, vyzýva ich však, aby technológiu eCall čo najskôr zabudovali aj do súčasných typov vozidiel, ktoré budú vyrobené po októbri 2015.

4.2

Nariadenie, ktoré sa týka požiadaviek typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall, sa nebude uplatňovať na dvojkolesové motorové vozidlá (motocykle atď.). Riziko ťažkého zranenia v cestnej premávke je u vodičov dvojkolesových motorových vozidiel 18- až 20-krát vyššie než u vodičov osobných automobilov. Riešeniu problémov z hľadiska bezpečnosti na cestách pre túto vysokorizikovú skupinu by sa mala venovať osobitná pozornosť. Okrem návrhov v súvislosti so zavedením technológie eCall, je nevyhnutné bezodkladne predložiť návrhy na zlepšenie aktívnej a pasívnej bezpečnosti dvojkolesových motorových vozidiel.

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/50

1.1

Výbor víta iniciatívu Európskej komisie a domnieva sa, že je potrebné prepracovať obidve smernice s cieľom čeliť demografickým a ekonomickým výzvam.

1.2

Európska únia naliehavo potrebuje inteligentnú a pevne stanovenú migračnú politiku, ak chce dosiahnuť ciele stanovené prostredníctvom stratégie Európa 2020 a ostatných hlavných iniciatív. Ak chce Európska únia naďalej zostať centrom inovácií a silným hospodárskym centrom, musí pritiahnuť talenty a zabezpečiť účinnú výmenu odborníkov.

1.3

Výbor sa domnieva, že politika na podporu migrácie a mobility musí byť pevne ukotvená v systéme základných ľudských práv. Zásady Charty základných práv sa musia uplatňovať v praxi na všetkých úrovniach.

1.4

Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a Agentúru pre základné práva, aby preskúmali zložité situácie, v ktorých sa nachádzajú zraniteľní štátni príslušníci tretích krajín, a navrhli členským štátom prijať aktívne opatrenia na ich vyriešenie. Je potrebné odhodlane bojovať proti prípadom diskriminácie, a to na všetkých úrovniach.

1.5

Výbor v plnej miere podporuje opatrenia Európskej komisie na rozvoj bilaterálnych partnerstiev v oblasti mobility, ktoré ponúkajú rámec na spoluprácu medzi Európskou úniou a krajinami mimo EÚ, najmä s krajinami, ktoré s ňou priamo susedia.

1.6

Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali rodový rozmer a vypracovali programy na podporu výraznejšieho zastúpenia žien v tomto rámci.

1.7

Je potrebné dôkladne preskúmať prekážky brániace udeľovaniu víz, bez ohľadu na to, o aké prekážky ide, a určiť opatrenia na ich odstránenie. Proces udeľovania víz musí byť jednoduchý, primeraný, dostupný a nediskriminačný.

1.8

Výbor upozorňuje, že pokiaľ ide o prístup k tovarom a službám, je dôležité, aby sa so štátnymi príslušníkmi tretích krajín zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu.

1.9

Výbor upriamuje pozornosť na to, že je potrebné zabezpečiť primeranú ochranu pre študentov, výskumných pracovníkov a dobrovoľníkov, ako aj pre pracovníkov aupair, ak vykonávajú platenú činnosť alebo sú aktívni na trhu práce. Platené činnosti často maskujú pracovné vzťahy a zneužívanie, ktoré môže vyplývať z takýchto situácií, a je potrebné im predchádzať prostredníctvom rovnakého zaobchádzania so všetkými týmito kategóriami. Osobitnú pozornosť treba venovať osobám a najmä ženám, ktoré vykonávajú domáce práce formou „aupair“.

1.10

Výbor oceňuje článok 24, ktorý umožňuje, aby si štátni príslušníci tretích krajín hľadali prácu počas 12 mesiacov po ukončení výskumnej činnosti alebo štúdia. Ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní uvedené v smernici 2011/98/EÚ však obsahujú odchýlky, ktoré sa zdajú byť neprimerané vzhľadom na ciele návrhu na prepracovanie obidvoch smerníc.

1.11

Výbor sa domnieva, že komunikácia má zásadný význam pre zabezpečenie úspešnej realizácie tejto politiky. Členské štáty a európske inštitúcie musia komunikovať so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a zabezpečiť im prístup ku kvalitným informáciám.

2.1

EÚ čelí veľkým štrukturálnym výzvam demografickej aj hospodárskej povahy. Počet aktívneho obyvateľstva klesá a podniky majú ťažkosti s hľadaním kvalifikovaných pracovníkov.

2.2

Komplexný prístup EÚ k migrácii a mobilite vytvára všeobecný rámec pre jej migračnú politiku. Takisto vymedzuje spôsob, akým EÚ organizuje dialóg a spoluprácu s krajinami mimo EÚ.

2.3

EÚ taktiež súrne potrebuje inováciu. Ciele stratégie Európa 2020 a iniciatívy Únia inovácií stanovujú nárast objemu investícií v oblasti výskumu a inovácie, čo si vyžaduje vytvoriť približne jeden milión dodatočných pracovných miest v oblasti výskumu. Prisťahovalectvo z krajín mimo EÚ môže byť zdrojom kvalifikovaných a talentovaných pracovníkov, ktorých členské štáty môžu a musia prilákať.

2.4

Článkom 79 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa Únia poveruje úlohou rozvíjať spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť účinné riadenie migračných tokov a spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch.

2.5

Smernica 2004/114/ES obsahuje povinné ustanovenia týkajúce sa prijímania študentov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Uplatňovanie smernice na žiakov, dobrovoľníkov a neplatených stážistov zostalo pre členské štáty voliteľnou možnosťou. V smernici 2005/71/ES sa stanovuje zrýchlený postup prijímania výskumných pracovníkov z tretích krajín, ktorí uzavreli dohodu o hosťovaní s výskumnou organizáciou schválenou členským štátom.

2.6

Komisia v roku 2011 predložila Európskemu parlamentu a Rade správy o začatí uplatňovania týchto dvoch smerníc. Správy poukázali na to, že smernice majú niekoľko nedostatkov.

2.7

Najväčší problém v spojitosti s týmito dvomi smernicami predstavujú povolenia na vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ (dlhodobé víza a/alebo povolenia na pobyt). Právne ustanovenia sú často komplexné a nejasné, pričom postupy sú nadmerne dlhé a nie vždy sa uplatňujú spravodlivo alebo dôsledne. Súčasné ustanovenia o prisťahovalectve nepoukazujú v dostatočnej miere na programy Únie, ktoré zahŕňajú opatrenia týkajúce sa mobility, ako Erasmus Mundus alebo Marie Curie.

2.8

Pokiaľ ide o trh práce, absolventi z tretích krajín nemajú dostatočné možnosti na to, aby si po skončení štúdia našli pracovné miesto, a to isté platí aj pre výskumných pracovníkov po ukončení ich výskumného projektu. V niektorých prípadoch sa štátni príslušníci tretích krajín nemôžu zamestnať na univerzitách, keďže tieto sú považované za súčasť verejného sektora. Prioritne treba podporovať prístup žien k vedeckým profesiám odstránením všetkých foriem priamej a nepriamej diskriminácie alebo ostatných prekážok, ktoré im bránia v tom, aby mohli zastávať vysokokvalifikované pozície vo vedeckej oblasti.

3.1

Výbor víta iniciatívu Európskej komisie a domnieva sa, že obidve smernice je potrebné prepracovať.

3.2

Otvorenie Únie smerom von zostáva naďalej prioritou, hoci tento cieľ sa za súčasných podmienok dá len ťažko dosiahnuť. Únia musí uľahčiť mobilitu a využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na to, aby občania tretích krajín mali lepší prístup k vzdelávaniu, výskumu a na trh práce.

3.3

Európska únia potrebuje nový prístup k ekonomickej migrácii, ktorá umožní štátnym príslušníkom tretích krajín získavať poznatky a zručnosti. Spolupráca s tretími krajinami musí povzbudzovať „mobilitu mozgov“, ktorá bude výhodná pre prijímajúce aj pre vysielajúce krajiny.

3.4

Európska komisia v októbri 2010 prijala iniciatívu, v ktorej navrhuje súbor odvážnych a potrebných opatrení a politík, prostredníctvom ktorých sa Európska únia pretransformuje na „Úniu inovácií“. EÚ potrebuje v tejto súvislosti zmierniť predpisy vzťahujúce sa na vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín.

3.5

Štátni príslušníci tretích krajín môžu vniesť dynamiku a rozmanitosť do vzdelávacích, vedeckých, kultúrnych a ekonomických činností v Európe. Výbor sa domnieva, že uľahčenie mobility pre občanov tretích krajín by mohlo byť jednou z odpovedí na demografické výzvy a výzvy v oblasti hospodárskeho rozvoja v Európskej únii. Výbor sa zároveň domnieva, že politika na podporu mobility musí byť pevne ukotvená v systéme základných ľudských práv.

3.6

Výbor víta záväzok zjednotiť a zjednodušiť postupy pre vstup na územie Európskej únie. Súčasné hospodárske a politické podmienky môžu viesť k roztrieštenosti systémov, politík a vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín.

3.7

Úlohou Únie je usmerňovať diskusie, hľadať spoločné riešenia, podporovať postupy a úsilie členských štátov, tretích krajín a ich štátnych príslušníkov.

3.8

Výbor takisto víta, že bolo objasnené, ktoré kategórie občanov tretích krajín majú uľahčený prístup na územie Únie. Vďaka tomu sa zvyšuje jasnosť a predvídateľnosť pre členské štáty, ako aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Aj keď sú podmienky vstupu a pobytu odlišné, zahrnutím všetkých podmienok do novej smernice sa podporia kľúčové prierezové aspekty, ako je dodržovanie základných práv.

3.9

Štátni príslušníci tretích krajín majú určité práva aj povinnosti, ktoré musia poznať a plniť.

3.10

Výbor oceňuje snahu o efektívnejšie prepojenie prístupu štátnych príslušníkov tretích krajín s hlavnými oblasťami politiky týkajúcimi sa migrácie, vzdelávania a výskumu, a najmä v súvislosti s uznávanými programami, ako sú Erasmus Mundus a Marie Curie.

3.11

Výbor takisto víta, že sa venuje pozornosť základným právam štátnych príslušníkov tretích krajín. Napriek tomu je však potrebné sa viac sústrediť na aktívne opatrenia, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí spravodlivé zaobchádzanie. Občania tretích krajín sa v každodennom živote často nachádzajú v situácii, keď sú zraniteľní, a to najmä študenti alebo osoby pracujúce ako aupair. Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a Agentúru pre základné práva, aby preskúmali tieto situácie a navrhli členským štátom prijať aktívne opatrenia na ich vyriešenie.

3.12

Výbor vyjadruje znepokojenie v súvislosti so šírením rasistických a xenofóbnych postojov namierených proti štátnym príslušníkom tretích krajín. Ak sa im uľahčí mobilita a nepodarí sa potlačiť tieto postoje, budú ohrozené všetky politické ciele.

3.13

Výbor poukazuje na skutočnosť, že návrh obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré občanom tretích krajín uľahčia zapojenie do európskeho výskumného a vzdelávacieho priestoru a trhu práce.

3.14

Je potrebné povzbudzovať prístup štátnych príslušníkov tretích krajín k formám zamestnania, ktoré kombinujú prácu so vzdelávaním a odbornou prípravou. Treba posilniť zásadu rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o zamestnávanie a pracovné podmienky osôb, ktorých postavenie upravujú skúmané smernice.

3.15

Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a členské štáty, aby zohľadnili rodový rozmer a vypracovali programy na podporu výraznejšieho zastúpenia žien v tomto rámci. Tento cieľ by mal byť prioritným v prípade mobility študentov a najmä výskumných pracovníkov.

3.16

Výbor si želá povzbudzovať členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zohľadnili širšiu škálu interakcií, vrátane interakcií v oblasti výskumu, vzdelávania a práce. Umelecká tvorba a tvorivé odvetvia sú v európskom priestore faktorom začlenenia, spoločenského pokroku ako aj hospodárskeho rozvoja.

3.17

Výbor povzbudzuje Európsku komisiu, členské štáty a Európsky parlament, aby posilnili ochranu na pracovisku, ako aj ochranu štátnych príslušníkov tretích krajín prijímaných na účel štúdia, výskumu alebo ako pracovníkov aupair, ak sú aktívni na trhu práce. Výbor sa okrem toho domnieva, že je potrebné odstrániť odchýlky od ustanovení smernice 2011/98/EÚ o rovnakom zaobchádzaní, ktoré sa vzťahujú na študentov, výskumných pracovníkov a pracovníkov aupair.

4.1

Výbor považuje za vhodné rozšíriť všeobecnú oblasť uplatňovania smernice na platených stážistov a pracovníkov aupair.

4.2

Výbor sa domnieva, že v praxi pretrvávajú mnohé procedurálne a inštitucionálne prekážky brániace mobilite. Vzťahuje sa to najmä na postup udeľovania víz, ktorý je zdĺhavý, nepredvídateľný a dokonca svojvoľný. Pre osoby, ktoré si podávajú žiadosti o vízum, znamená veľmi vysoké náklady, v dôsledku čoho sú pre ne tieto doklady takmer nedostupné. Dostupnosť veľvyslanectiev alebo konzulátov je často obmedzená. Je potrebné dôsledne preskúmať tieto prekážky, bez ohľadu na to, o aké prekážky ide, a musia sa určiť opatrenia na ich odstránenie. Proces udeľovania víz musí byť jednoduchý, primeraný, dostupný a nediskriminačný.

4.3

Súkromný sektor je veľmi dôležitý pri dosahovaní cieľov spojených s financovaním a rozvojom výskumu. Podniky sa musia povzbudzovať, aby k získavaniu výskumných pracovníkov pristupovali proaktívne. Okrem toho by orgány členských štátov v spolupráci so súkromnými inštitúciami a podnikmi mali vytvoriť osobitné opatrenia, aby sa odstránili praktické prekážky brániace integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín. Napríklad založenie bankového účtu sa môže ukázať ako komplikované a zdĺhavé.

4.4

Výbor poukazuje na procedurálne ťažkosti pri udeľovaní víz osobám vykonávajúcim dobrovoľnícku činnosť. Dobrovoľníctvo je osobitnou činnosťou, ktorá nie je prácou ani vzdelávaním, ale do určitej miery v sebe zahŕňa prvky obidvoch činností. Je potrebné, aby dobrovoľníctvo bolo formálne uznané ako činnosť, ktorá opodstatňuje udelenie víza.

4.5

V tejto súvislosti sa výbor domnieva, že by bolo vhodné zapojiť miestne a regionálne orgány verejnej správy.

4.6

Pokiaľ ide o ustanovenie, že členské štáty môžu priznať priaznivejšie podmienky osobám, na ktoré sa vzťahuje návrh smernice, výbor víta toto ustanovenie vzhľadom na to, že umožňuje štátom vytvárať vlastné politiky ako prilákať štátnych príslušníkov tretích krajín na svoje územie. Aj keď sa tým nemení oblasť pôsobnosti smernice, politiky členských štátov by nemali diskriminovať určité skupiny štátnych príslušníkov alebo niektorých jednotlivcov.

4.7

Výbor v rámci tejto politiky podporuje rozvoj partnerstiev v oblasti mobility a zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť spoluprácu EÚ s tretími krajinami v snahe zabezpečiť účinnú „mobilitu mozgov“. Rozvoj vzdelávania a výskumu v Európskej únii by sa nemal realizovať tak, že tretie krajiny budú ochudobnené o schopnosti vlastných občanov. Z návrhu Komisie jasne nevyplýva, aké sú konkrétne kroky v tomto smere.

4.8

Pokiaľ ide o situáciu študentov a novú kategóriu platených stážistov, výbor súhlasí s návrhom, podľa ktorého by študenti a platení stážisti mali právo zdržiavať sa v druhom členskom štáte počas obdobia od troch do šiestich mesiacov za predpokladu, že spĺňajú všeobecné podmienky stanovené v tejto smernici.

4.9

Výbor súhlasí s uľahčením prístupu študentov na trh práce v súlade s podmienkami stanovenými v smernici, ktoré im umožňujú pracovať najmenej 20 hodín týždenne. Každý členský štát určí v rámci sociálneho dialógu so sociálnymi partnermi maximálny počet hodín za týždeň alebo dní alebo mesiacov za rok, počas ktorých možno vykonávať túto činnosť, pričom to nesmie byť menej ako 20 hodín za týždeň alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok. Vzhľadom na to, že ich prioritným cieľom zostáva ukončenie štúdia, obdobie, počas ktorého sa im povoľuje vykonávať prácu, musí byť obmedzené tak, aby im umožnilo venovať sa štúdiu. O pokroku v štúdiu by sa malo pravidelne predkladať potvrdenie.

4.10

Výbor upozorňuje, že pokiaľ ide o prístup k tovarom a službám, je dôležité, aby sa so štátnymi príslušníkmi tretích krajín zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu.

4.11

Výbor sa vo svojom stanovisku o zelenej knihe o ekonomickej migrácii, ktorá bola prijatá v roku 2006 (1), ako aj v stanovisku o jednotnom povolení zavedenom v roku 2008 (2) vyslovil za to, aby sa legálnym migrantom okrem rovnakého zaobchádzania na pracovisku (pracovné podmienky, odmeňovanie a prepúšťanie, zdravotná starostlivosť a bezpečnosť na pracovisku, právo združovať sa atď.), poskytlo aj právo na vzdelávanie a odbornú prípravu.

4.12

Členské štáty by mali zabezpečiť, že základné práva štátnych príslušníkov tretích krajín sa dodržiavajú v praxi.

4.13

Výbor sa domnieva, že komunikácia má zásadný význam pre zabezpečenie úspešnej realizácie tejto politiky. Členské štáty a európske inštitúcie musia komunikovať so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a zabezpečiť pre nich prístup ku kvalitným informáciám.

4.14

Európsky hospodársky a sociálny výbor bude i naďalej pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi organizovanou občianskou spoločnosťou a európskymi inštitúciami a má v úmysle ďalej podporovať osvedčené postupy v oblasti prisťahovalectva a integrácie.

21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/54

1.1

Výbor konštatuje, že spomedzi štyroch slobôd, ktoré sú zakotvené v zmluve, čelí sloboda pohybu pracovníkov naďalej najväčším problémom v praxi.

1.2

Výbor sa domnieva, že uplatňovanie slobody pohybu pracovníkov bez prekážok a diskriminácie prispeje k ochrane základných práv, zlepší konkurencieschopnosť EÚ, produktivitu podnikov a kvalitu pracovných miest ako jedného z pilierov stratégie Európa 2020.

1.3

Sloboda pohybu pracovníkov v Európe musí pre EÚ zostať jednou z politických priorít. Výbor sa nazdáva, že smernica prispeje k spravodlivej a vyváženej mobilite.

1.4

EHSV podporuje návrh smernice Komisie, ktorý umožní rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu na základe štátnej príslušnosti pre európskych pracovníkov pri výkone práva na slobodu pohybu. Ako však už výbor upozornil v iných stanoviskách, pretrvávajú iné prekážky, ktoré komplikujú mobilitu.

1.5

Na to, aby sa ďalej odbúravali prekážky brániace mobilite, by mali byť prijaté ďalšie opatrenia s cieľom poskytnúť mobilným pracovníkom zrozumiteľné informácie týkajúce sa pracovného alebo sociálneho práva v príslušných národných jazykoch. Okrem toho by sa malo pre pracovníkov zaviesť samostatné právo na poradenské služby. Príslušné poradenské štruktúry by mali byť úzko prepojené so sociálnymi partnermi a s portálom EURES a mali by zaručiť, aby boli mobilní pracovníci už vo svojich krajinách pôvodu informovaní o sociálnych a právnych záležitostiach v cieľových krajinách.

1.6

EHSV podporuje ciele, ktoré sa snaží dosiahnuť Komisia prostredníctvom smernice, ako sú ochrana práv vyplývajúcich zo zásady rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi a ich rodinami v zamestnaní a v oblasti rôznych sociálnych práv, a prostredníctvom administratívnych a právnych postupov, činnosti združení, organizácií a ďalších právnických osôb, zriaďovaním štruktúr podpory a dozoru na národnej úrovni, sociálnym dialógom a zlepšením poskytovania informácií podnikom a pracovníkom. Výbor oceňuje, že transpozícia do národných právnych predpisov sa uskutoční rešpektujúc vnútroštátne právne procesy a postupy.

1.7

Výbor súhlasí s tým, aby sa zriadili informačné a poradenské služby týkajúce sa výkonu slobody pohybu a mobility s cieľom podporiť pracovníkov. Taktiež bude potrebné primerane informovať zamestnávateľov.

1.8

EHSV podporuje snahy Európskej komisie zamerané na zmenu a rozšírenie úlohy portálu EURES s cieľom uľahčiť mobilitu a zlepšiť prepojenie medzi zručnosťami a potrebami trhu práce.

2.1

V správe Maria Montiho z mája 2010 s názvom „Nová stratégia pre jednotný trh“, sa podčiarkuje skutočnosť, že sloboda pohybu pracovníkov je z právneho hľadiska úspechom, no spomedzi štyroch slobôd jednotného trhu sa najmenej využíva. Priepasť medzi teóriou a praxou sa odráža aj v politických usmerneniach na roky 2010-2014, ktoré predstavil predseda Európskej komisie Barroso.

2.2

Komisia navrhuje smernicu s cieľom zlepšiť uplatňovanie právnych predpisov EÚ a uľahčiť výkon práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu. Zmluva a európske právne predpisy zaručujú každému občanovi právo slobodne odísť do iného členského štátu za prácou a usadiť sa v ňom a chránia ich pred diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, a zabezpečuje im rovnaké zaobchádzanie.

2.3

Počas uplynulých rokov sa zaviedli tri akčné plány (1) pre mobilitu pracovníkov, a to v rokoch 1997, 2002 a 2007. Toto právo na mobilitu však využívajú len 3 % európskych pracovníkov. Komisia, Parlament, Výbor regiónov, EHSV a sociálni partneri poukázali na prekážky, ktoré komplikujú výkon tohto práva v praxi:

2.4

V dôsledku týchto problémov je diskriminácia na základe štátnej príslušnosti aj naďalej často závažnou prekážkou pre migrujúcich pracovníkov EÚ.

2.5

Komisia uskutočnila rozsiahly program konzultácií s členskými štátmi, sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a špecializovanými agentúrami, pričom dospela k záveru, že na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov, je najvhodnejším právnym nástrojom smernica, aby sa tak jednotným spôsobom dodržiavali práva uvedené v článku 45 ZFEÚ a články 1 až 10 nariadenia č. 492/2011.

2.6

Rozsah pôsobnosti smernice sa vzťahuje na aspekty, ktoré v oblasti slobodného pohybu pracovníkov zahŕňa nariadenie č. 492/2011 zaručujúce rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu:

2.7

Smernica zaviaže členské štáty k týmto opatreniam:

3.1