Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Európska rámcová smernica o minimálnom príjme

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 190/01)

Spravodajca: Georges DASSIS

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15. 3. 2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	18. 12. 2018
Prijatie v pléne	20. 2. 2019
Plenárne zasadnutie č.	541
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	158/81/12

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Od vytvorenia prvého európskeho spoločenstva (ESUO) v roku 1952 dve generácie európskych občanov v prevažnej miere podporovali projekt európskej integrácie. Hospodárska a sociálna súdržnosť bola významným faktorom podpory občanov pre tento projekt.

1.2.

Od začiatku hospodárskej krízy, ktorá nasledovala po finančnej kríze z roku 2008, a napriek oživeniu hospodárstva v uplynulých rokoch miera chudoby v prípade dlhodobo nezamestnaných a chudobných pracujúcich naďalej rástla a vo väčšine členských štátov Únie sa udržiava na znepokojujúcich úrovniach.

1.3.

Dokumenty Únie a jej záväzky, ako napríklad stratégia Európa 2020, ktorej cieľom bolo, aby sa počet osôb ohrozených chudobou znížil o 20 miliónov, doteraz nepriniesli očakávané výsledky. Uplatňovanie zásady subsidiarity, ktorej jediným nástrojom je otvorená metóda koordinácie (OMK), sa preto javí ako nedostatočné na splnenie stanovených cieľov.

1.4.

Zavedenie záväzného európskeho rámca pre dôstojný minimálny príjem v Európe, ktorý by umožnil zovšeobecniť, podporiť a vytvoriť dôstojné (primerané) systémy minimálneho príjmu v členských štátoch, by preto predstavoval prvú dôležitú európsku odpoveď na vážny a pretrvávajúci problém chudoby v Európe. Bolo by plne v súlade so „sociálnym ratingom AAA pre Európu“, ktorý avizoval predseda Juncker, a občanom by vyslalo konkrétny signál, ktorý by im dokázal, že Únia je tu naozaj pre nich.

1.5.

Stanovenie minimálneho príjmu by mohlo mať formu smernice, v ktorej by sa vymedzil referenčný rámec pre stanovenie primeraného minimálneho príjmu, ktorý by sa prispôsobil úrovni a životnému štýlu v každej krajine a zohľadňoval by prvky sociálneho prerozdelenia, zdaňovania a životnej úrovne podľa referenčného rozpočtu, ktorého metodika by sa vymedzila na európskej úrovni.

1.6.

Výber právnych nástrojov, ktoré by predstavovali tento európsky rámec pre stanovenie dôstojného minimálneho príjmu v Európe (smernica) je odôvodnený potrebou zabezpečiť prístup k tejto pomoci všetkým, ktorí ju potrebujú, a zaručiť, že bude zodpovedať ich skutočným potrebám. Dôstojný minimálny príjem je tiež nástrojom, ktorý by vylúčeným osobám umožnil začlenenie/opätovné začlenenie do zamestnania a pomohol by bojovať proti chudobe pracujúcich.

1.7.

Otázka zavedenia dôstojného minimálneho príjmu zaručeného EÚ je výsostne politická. Zatiaľ čo ZEÚ, ZFEÚ, Charta Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov z roku 1989, Charta základných práv z roku 2000 a Európsky pilier sociálnych práv oprávňujú činnosť EÚ v tejto oblasti, prebehli diskusie o existencii právneho základu pre európsku legislatívu o minimálnom príjme. Tí, ktorí obhajujú použitie európskych právnych predpisov nájdu tento právny základ v článku 153 ods. 1 písm. c) (1) a h) (2) ZFEÚ. EHSV odporúča pragmatický prístup spočívajúci na záväznom európskom rámci na podporu a smerovanie rozvoja a financovania systémov dôstojného minimálneho príjmu v členských štátoch.

1.8.

Vo svojom prvom stanovisku k tejto téme EHSV vyzval Komisiu, aby preskúmala možnosti financovania európskeho minimálneho príjmu, najmä s dôrazom na perspektívu vytvorenia vhodného európskeho fondu (3). Komisia na túto výzvu nereagovala a výbor sa domnieva, že ju treba zopakovať.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.   Úvod

2.1.1.

Diskusia o schválení minimálneho príjmu na európskej úrovni prebieha v kontexte sociálnej krízy, ktorá pretrváva aj napriek oživeniu hospodárstva a ktorá spôsobuje masové vylúčenie. Podľa najnovších údajov Eurostatu bolo 112,9 miliónov ľudí, t. j. 22,5 % obyvateľstva v Európskej únii (EÚ) ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. To znamená, že tieto osoby boli zasiahnuté najmenej jednou z týchto troch podmienok: boli ohrozené chudobou po sociálnych transferoch (peňažná chudoba), ocitli sa v situácii vážnej hmotnej núdze alebo žili v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce. Po troch po sebe nasledujúcich rokoch zvyšovania v rokoch 2009 až 2012, ktoré dosiahlo takmer 25 %, sa podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v EÚ od minulého roka neustále znižoval až na úroveň 22,5 %, čo je o 1,2 percentuálneho bodu pod referenčnou úrovňou z roku 2008 a 1 percentuálny bod pod úrovňou z roku 2016 (4).

2.1.2.

Žiaľ, pokiaľ ide o predmet tohto stanoviska o dôstojnom minimálnom príjme pre ľudí žijúcich v chudobe a extrémnej chudobe, dlhodobá nezamestnanosť vzrástla z 2,9 % v roku 2009 (referenčný rok po prijatí stratégie EÚ 2020) na 3,4 % v roku 2017 a počet chudobných pracujúcich v eurozóne sa zvýšil zo 7,6 % v roku 2006 na 9,5 % v roku 2016 (z 8,3 % v roku 2010 na 9,6 % v EÚ28, prvý rok s dostupnými údajmi).

2.1.3.

Obzvlášť zasiahnutou skupinou sú mladí ľudia. V roku 2016 bolo v EÚ viac ako 6,3 milióna mladých ľudí (vo veku od 15 do 24 rokov), ktorí neboli zamestnaní, ani neboli v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET). Hoci miera nezamestnanosti mladých ľudí sa v roku 2013 znížila o viac ako 23 % a v roku 2016 dosahovala menej ako 19 %, naďalej ostáva v EÚ veľmi vysoká (vo viacerých krajinách dosahuje viac ako 40 %). Dlhodobá nezamestnanosť dosahuje medzi mladými ľuďmi stále rekordnú úroveň. Miera nezamestnanosti mladých ľudí predstavuje viac ako dvojnásobok celkovej miery nezamestnanosti (v roku 2016 bol tento pomer 19 % k 9 % ) a maskuje veľké rozdiely medzi krajinami: členský štát s najnižšou mierou, teda Nemecko (7 %), tak od členských štátov s najvyššou mierou, t. j. od Grécka (47 %) a Španielska (44 %), delí 30 percentuálnych bodov.

2.1.4.

Navyše táto situácia masového vylúčenia a chudoby postihuje najmä deti. Podľa Eurostatu je 26 miliónov európskych detí vylúčených a žije v chudobe. Predstavujú 27 % obyvateľstva EÚ do 18 rokov (5). Tieto deti žijú v chudobných rodinách, niekedy v rodinách s jedným rodičom, alebo dokonca v rodinách chudobných pracujúcich, v izolácii a chudobe, z ktorých je veľmi ťažké sa vymaniť. Ako zdôrazňuje aj Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. decembra 2010 (6), „ženy predstavujú významný segment populácie, pri ktorom existuje riziko chudoby v dôsledku nezamestnanosti, zodpovednosti za poskytovanie starostlivosti rodine, na ktorej sa s nimi rodinní príslušníci nepodieľajú, neistému a zle platenému zamestnaniu, mzdovej diskriminácii, nízkemu výživnému a nízkym dôchodkom“.

2.1.5.

V tejto situácii možno len vyzdvihnúť dôležitosť opatrení sociálnej ochrany, ktoré existujú v mnohých krajinách EÚ a ktoré umožnili vyhnúť sa počas krízy ešte väčšiemu nešťastiu, no tieto opatrenia majú svoje limity a počas pretrvávajúcej sociálnej krízy nemôžu vydržať. Oživenie hospodárstva sprevádzané tvorbou pracovných miest je preto nevyhnutné a minimálny príjem sa stáva nástrojom, ktorý vylúčeným osobám umožní začlenenie/opätovné začlenenie do zamestnania. Krajiny, ktoré majú systémy dôstojného minimálneho príjmu, sú odolnejšie voči negatívnym vplyvom krízy a lepšie dokážu znížiť nerovnosti, ktoré ohrozujú sociálnu súdržnosť. Existujú povzbudivé náznaky hospodárskeho oživenia, avšak toto oživenie je stále krehké a vytvorilo sa na pozadí rastúcej nerovnosti. Diskusia o stanovení dôstojného minimálneho príjmu v Európe je preto v tomto čase skutočne na mieste.

2.1.6.

Dokumenty Únie a jej záväzky, ako napríklad stratégia Európa 2020 schválená v júni 2010, ktorej cieľom bolo, aby sa počet osôb ohrozených chudobou znížil o 20 miliónov (sic), však zatiaľ nepriniesli očakávané výsledky. Keďže uplatňovanie zásady subsidiarity, ktorej jediným nástrojom je otvorená metóda koordinácie (OMK), neprinieslo očakávané výsledky, táto metóda musí byť doplnená o nástroj EÚ. Systémy dôstojného minimálneho príjmu prinášajú úžitok nielen ľuďom v núdzi, ale aj celej spoločnosti. Zabezpečujú, aby boli osoby v núdzi naďalej aktívne v spoločnosti, pomáhajú im opäť nadviazať spojenie so svetom práce a umožňujú im žiť dôstojne. Dôstojné minimálne príjmy sú nevyhnutné na vytvorenie spoločnosti založenej na väčšej rovnosti, sú skutočným základom sociálnej ochrany a zabezpečujú sociálnu súdržnosť, ktorá je prospešná pre celú spoločnosť.

2.1.7.

Systémy minimálneho príjmu predstavujú len obmedzené percento sociálnych výdavkov, ale prinášajú značnú investičnú návratnosť, zatiaľ čo ak sa do tejto oblasti neinvestuje, má to pre jednotlivcov veľmi negatívne dôsledky a z dlhodobého hľadiska to vedie k vysokým nákladom. Tieto systémy tvoria súbor efektívnych stimulov, keďže vynaložené peniaze sa okamžite vrátia do hospodárstva, často do odvetví, ktoré najviac trpia krízou. Vzhľadom na interakciu medzi minimálnymi príjmami a minimálnou mzdou takisto pomáhajú zaručiť dôstojné mzdy a predchádzať rastúcemu počtu chudobných pracujúcich.

2.1.8.

Je dôležité nezamieňať si pojem dôstojný minimálny príjem, ktorým sa zaoberá toto stanovisko, s pojmom univerzálny príjem vyplácaný všetkým členom komunity (obce, regiónu alebo štátu) bez ohľadu na zdroje alebo zamestnanie. Napriek tomu, že väčšina krajín má systémy minimálneho príjmu (7), treba ešte posúdiť, či sú primerané potrebám, pretože vo väčšine prípadov táto primeranosť stále predstavuje problém. V Nemecku a vo Francúzsku prebiehajú práce v tejto oblasti (8).

2.1.9.

Vypracovalo sa už mnoho štúdií o minimálnom príjme a vyjadrených už bolo mnoho postojov k tejto téme. EHSV chce týmto stanoviskom zdôrazniť, že pojem „dôstojnosť“(minimum umožňujúce dôstojný život nad hranicou chudoby) vychádza z pojmu MOP „dôstojná práca“ (9).

2.1.10.

Okrem toho treba vziať do úvahy práce, ktoré vykonal Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci, Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu Rady EÚ, a už pomerne rozsiahle príspevky sietí, ako je European Minimum Income Network (EMIN) (10), a všetky práce siete European Anti-Poverty Network (EAPN) (11), na ktorých sa podieľa aj ETUC. Netreba pritom zabúdať ani na prácu MOP a Rady Európy.

2.1.11.

Väčšina členských štátov zaviedla mechanizmy minimálneho príjmu. Vymedzenie pojmov, podmienky prístupu a úrovne uplatňovania sú veľmi odlišné a mali by sa zovšeobecniť a harmonizovať podľa spoločných kritérií, ktoré by zohľadňovali špecifiká každej krajiny. Komisia doteraz podporovala minimálny príjem a vyjadrila názor, že je na členských štátoch, aby zabezpečili riešenie tejto otázky. Keďže sa nedosiahli významnejšie výsledky, potrebné je posilnenie vnútroštátnych politík a koordinácie do roku 2020, ale aj zavedenie účinnejších európskych prostriedkov na dosiahnutie stanoveného cieľa.

2.1.12.

Niekoľko základných poznámok na záver tohto úvodu: — dôstojný minimálny príjem môže mať zmysel len v rámci globálneho prístupu k integrácii a aktívnemu začleneniu, v rámci ktorého sa prístup k inkluzívnym trhom práce – s kvalitnými pracovnými miestami a kontinuálnym vzdelávaním – spája s prístupom ku kvalitným verejným službám, najmä v oblasti vzdelávania a zdravotníctva, — právo na prácu musí zostať základným právom ako ústredný prvok emancipácie a ekonomickej nezávislosti, — dôstojný minimálny príjem je v podstate dočasný, ale nevyhnutný prvok, ktorého cieľom je začlenenie/opätovné začlenenie ľudí do trhu práce prostredníctvom aktívnych opatrení, pričom ide o kľúčové opatrenie pre sociálnu dôveryhodnosť Európskej únie, — primeranosť, pokrytie a prístup k minimálnemu príjmu zostávajú pre členské štáty veľkými výzvami v rámci činností zameraných na rozvoj ich systémov. Tieto systémy musia byť podporované a v prípade potreby doplnené na európskej úrovni.

3.   Politická vôľa a technické riešenia

3.1.   Právne základy existujú a treba ich použiť

3.1.1.

Sú rôzne názory na existenciu či neexistenciu právnych základov umožňujúcich prijať právne predpisy o minimálnom príjme. Je však zrejmé, že otvorená metóda koordinácie (OMK) nepriniesla dostatočné výsledky na zabezpečenie primeraného minimálneho príjmu vo všetkých krajinách Únie, pričom sa zdôraznili nerovnosti medzi nimi, a to predstavuje zásadný problém pre dôveryhodnosť Európskej únie.

3.1.2.

Otázka minimálneho príjmu je v prvom rade výsostne politická. Ide o rozhodnutie, ktoré prináleží Únii, a Komisia sa nemôže schovávať za zásadu subsidiarity, ktorá sa pri tejto otázke uplatňuje nesprávne, a na základe nej rozhodnúť, že nemôže nič urobiť. Keby Komisia neprišla v tejto súvislosti s iniciatívou, bolo by to neprijateľné, a projekt Únie by sa tak stal pre občanov nepochopiteľným, pokiaľ ide o tému týkajúcu sa dôstojnosti a ľudských práv. Výbor preto naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne prijala opatrenia na posilnenie koordinovanej stratégie členských štátov na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom rozvíjať minimálny príjem a pripraviť záväzný európsky nástroj založený na spoločnej metodike definovania referenčných rozpočtov so zabezpečením dôstojného minimálneho príjmu.

3.1.3.

S odkazom na Európsku sociálnu chartu Rady Európy z roku 1961, Chartu Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov z roku 1989 a Chartu základných práv z roku 2000 (článok 34) sa minimálny príjem jednoznačne javí ako súčasť cieľov Európskej únie a Komisie, ktorá sa musí chopiť iniciatívy a dokončiť a zosúladiť činnosť členských štátov. Navyše v bode 14 návrhu sociálneho piliera Komisia jasne uvádza „(…)právo na primerané dávky minimálneho príjmu, ktoré zaručujú dôstojný život vo všetkých etapách života, a na účinný prístup k podpornému tovaru a službám“.

3.1.4.

Právne odkazy na zmluvy sú osobitne dôležité, ako napríklad na článok 3 ZEÚ, v ktorom sa v rámci cieľov Únie uvádzajú plná zamestnanosť a sociálny pokrok, ale aj boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj solidarita medzi členskými štátmi, na článok 9 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“, a osobitne na článok 151 ZFEÚ, ktorým sa začína hlava X o sociálnej politike a v ktorom sa v rámci cieľov Únie a členských štátov uvádzajú ciele „podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg, dialóg medzi sociálnymi partnermi, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce“, čo sú ciele, na dosiahnutie ktorých Únia (podľa článku 153 ods. 1 ZFEÚ) „podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v týchto oblastiach: (…) c) sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov; (…) h) integrácia osôb vylúčených z trhu práce; (…) j) boj proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti; (a) k) modernizácia systémov sociálnej ochrany (…)“.

3.1.5.

Je preto rovnako nevyhnutné vymedziť oprávnené osoby, pokiaľ ide o pojem „pracovník“. Výbor musí tento pojem hlbšie preskúmať, najmä preto, lebo právo EÚ nevymedzuje spoločný pojem „pracovník“. Treba preto zistiť, ako sa chápe pojem „pracovník“uvedený v článku 153 ods. 1 písm. c) ZFEÚ. Medzitým možno bez obáv vyhlásiť, že v článku 153 ZFEÚ nie je rozhodujúci pojem „pracovník“v zmysle práva na voľný pohyb, ale skôr pojem „pracovník“v zmysle práva na sociálne zabezpečenie, ktoré sa vzťahuje na všetky osoby oprávnené na prístup k systémom pokrývajúcim všetky riziká uvedené v nariadení (ES) č. 883/2004.

3.1.6.

Ako už výbor uviedol: „Vzhľadom na to, že chudoba a sociálne vylúčenie prispievajú v mnohých členských štátoch Európskej únie k nárastu populistických tendencií, EHSV víta závery Rady Európskej únie zo 16. júna 2016 s názvom Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: Integrovaný prístup (12) a zasadzuje sa za to, aby bol v rámci budúceho finančného výhľadu vytvorený integrovaný európsky fond na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorý by vychádzal z doterajších skúseností s využívaním Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) (13).“

3.1.7.

Politická vôľa spočíva v objektívnom posúdení vykonávania stratégie Európa 2020, jej úspechov a neúspechov a v zviditeľnení činnosti EÚ na podporu a doplnenie opatrení členských štátov. Táto doplňujúca podpora by mohla mať formu európskeho fondu určeného na financovanie minimálneho príjmu, ktorý by bol stanovený na základe právneho rámca.

3.1.8.

Komisia by sa nemala skrývať za zásadu subsidiarity. Ak členské štáty vznášajú námietku z dôvodu subsidiarity, zvyčajne je to v snahe vyhnúť sa zmene svojho vnútroštátneho práva v nadväznosti na činnosť Únie. Komisia ako strážkyňa verejného záujmu sa však nemôže abstraktne odvolávať na zásadu subsidiarity, pretože v tomto prípade by sa to rovnalo autocenzúre, ktorá by bola o to závažnejšia, že ide o otázku týkajúcu sa základných práv. Keďže Komisia nepredložila návrh legislatívneho aktu, nemožno naplno uplatniť článok 6 protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Totiž okrem Rady „do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity“. Tento demokratický prejav, ktorý sa môže líšiť od vyjadrenia Rady, je neúspešný vždy, keď diskusia medzi Komisiou a Radou bráni prípadnému prijatiu legislatívneho aktu.

3.1.9.

Napokon, odkaz na Európsky pilier sociálnych práv, ktorého zásady Európsky hospodársky a sociálny výbor plne schvaľuje, nemôže byť argumentom proti prijatiu záväzného európskeho rámca v tejto oblasti, a to najmä preto, že sa uznáva, že právny základ už existuje v samotnej zmluve. Európsky pilier sociálnych práv je vyhlásenie všetkých európskych inštitúcií a jeho ciele „majú slúžiť ako kompas na ceste k dosahovaniu efektívnejších výsledkov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí“ (14). Navyše znenie bodu 14 tohto piliera – „Každý, kto nemá dostatok prostriedkov, má právo na primerané dávky minimálneho príjmu, ktoré zaručujú dôstojný život vo všetkých etapách života, a na účinný prístup k podpornému tovaru a službám“– nemožno v nijakom prípade vykladať reštriktívne. Takýto výklad by bol totiž v rozpore s odôvodnením 6 piliera, v ktorom sa pripomína, že ZFEÚ „obsahuje ustanovenia, ktorými sa stanovujú právomoci Únie, pokiaľ ide okrem iného o (…) sociálnu politiku (články 151 až 161)“. Navyše pokiaľ ide o legislatívne právomoci EÚ, v pracovnom dokumente Komisie, ktorý dopĺňa oznámenie o Európskom pilieri sociálnych práv, sa odkazuje na článok zmluvy týkajúci sa začlenenia osôb vylúčených z trhu práce.

3.1.10.

Európsky hospodársky a sociálny výbor, ktorý bezvýhradne súhlasí so zásadami stanovenými v sociálnom pilieri, sa domnieva, že prijatie záväzného európskeho nástroja pre zavedenie dôstojného minimálneho príjmu na európskej úrovni jednak dodá konkrétne kontúry slávnostným vyhláseniam, ktoré už od Charty základných sociálnych práv vyzývajú na nevyhnutný boj proti sociálnemu vylúčeniu, a jednak vyšle odkaz, že budovanie európskeho projektu v 21. storočí nemôže prebiehať bez toho, aby sme sa zaujímali o život európskych občanov.

3.2.   Nevyhnutné technické riešenia

3.2.1.

Z technického hľadiska by bolo potrebné stanoviť podmienky prístupu ku garantovanému minimálnemu príjmu. Pri vymedzení garantovaného minimálneho príjmu by sa mali zohľadniť najmä tieto faktory: — súvislosť medzi garantovaným minimálnym príjmom a podmienkami aktivácie, — vplyv zloženia domácnosti vzhľadom na význam detského faktora v oblasti chudoby, — iné zdroje, napríklad dedičstvo, — peňažné a lebo nepeňažné zložky garantovaného minimálneho príjmu, napr. prostredníctvom prístupu k zdravotnej starostlivosti, bývaniu, mobilite, podpore rodiny a službám.

3.2.2.

Minimálny príjem sa musí stanoviť v rámci globálneho prístupu k rôznym ľudským potrebám, ktorý sa neobmedzuje len na úroveň prežitia alebo jednoducho na mieru chudoby vypočítanú na základe mediánu mzdového príjmu, ktorý v niektorých krajinách v skutočnosti nezodpovedá základným potrebám. Je preto nevyhnutné zohľadniť všetky potreby z hľadiska životnej úrovne, bývania, vzdelávania, zdravia a kultúry, aby sa osobám vylúčeným z trhu práce a uväzneným v chudobe poskytli tie najlepšie podmienky pre začlenenie/opätovné začlenenie. Prebieha diskusia o podmienkach prístupu, ktoré bude treba objasniť.

3.2.3.

Tento prístup sa opiera o práce ekonómov, ako je napríklad Amartya Sen, týkajúce sa toho, čo on sám nazýva „capabilities“, ktoré sa skladajú z troch prvkov: Zdravie/stredná dĺžka života – Z najnovších štúdií vyplýva, že ľudia žijúci v chudobe šetria na svojej zdravotnej starostlivosti, a najmä pokiaľ ide o náklady na zubné ošetrenie. Majú zlú životosprávu, stravujú sa menej zdravo, a preto častejšie trpia problémami spojenými s obezitou. Medzi bohatými a chudobnými existujú výrazné rozdiely v strednej dĺžke života. Takisto treba vziať do úvahy tvrdú prácu. Vedomosti/úroveň vzdelania – Zo štatistík jasne vyplýva, ako miera nezamestnanosti závisí od rôznych úrovní vzdelania. Podľa údajov Eurostatu z roku 2015 11 % Európanov vo veku 18 až 24 rokov odišlo zo školy predčasne. Životná úroveň – Kúpna sila musí zohľadňovať všetky prvky kvality života, a nie iba prvky potravinového prežitia. Schopnosť mobility a prístup ku kultúre sú dôležité prvky integrácie/začlenenia vo vzťahu s inými ľuďmi a z hľadiska spoločenského života. Sú to spôsoby, ako sa chudobní ľudia môžu vymaniť z izolácie, ktorá je začarovaným kruhom desocializácie.

3.2.4.

Pragmatickým a flexibilným spôsobom treba vytvoriť nástroje na výpočet primeraného minimálneho príjmu. Treba určiť spoločnú metodiku na stanovenie výpočtu referenčného rozpočtu a prispôsobenie tohto referenčného rozpočtu každej krajine. Významné práce už zrealizovalo najmä Centrum pre sociálnu politiku na Univerzite v Antverpách a siete EAPN a EMIN. Tieto referenčné rozpočty musia byť schopné zabezpečiť prvky porovnania medzi členskými štátmi a zároveň byť flexibilné z hľadiska uplatňovania v závislosti od podmienok jednotlivých krajín. Musia zahŕňať nielen to, čo sa nazýva „potravinový kôš“, ale aj zdravotnú starostlivosť a osobnú starostlivosť, vzdelávanie, bývanie, oblečenie, mobilitu, bezpečnosť, voľný čas, sociálne vzťahy a bezpečnosť súvisiacu s deťmi a desať oblastí určených pre spoločnú metodiku v návrhu referenčných rozpočtov. Prínosom týchto referenčných rozpočtov, ktorý aktívne propagujú výskumní pracovníci, ako aj mimovládne organizácie, ako sú siete EAPN a EMIN, je okrem iného ich využitie pri testovaní platnosti ukazovateľov chudoby, ktoré sa doteraz používali pri určovaní prahov chudoby.

3.2.5.

Takisto by malo význam posúdiť, ako by stanovenie minimálneho príjmu mohlo viesť k racionalizácii sociálnej pomoci v niektorých krajinách. Tento prístup napríklad tvorí základ návrhu „univerzálneho príjmu“uvedeného v pláne boja proti chudobe, ktorý predložil prezident Francúzskej republiky a ktorého cieľom je „zaručiť minimálny základ dôstojnosti všetkým, ktorí na to majú nárok“prostredníctvom „zlúčenia čo najväčšieho počtu dávok sociálneho zabezpečenia“. V Nemecku sa takisto diskutuje o zavedení minimálneho solidárneho príjmu, ktorý by umožnil bojovať proti chudobe, najmä pokiaľ ide o dlhodobo nezamestnaných, zjednodušením systému sociálnej pomoci. Vláda už plánuje do roku 2021 vyčleniť sumu vo výške 4 mld. EUR.

---

(1)  https://www.bmas.de/SharedDocs/Downloads/DE/PDF-Publikationen/Forschungsberichte/fb491-eu-rechtsrahmen-soziale-grundsicherungssysteme.pdf;jsessionid=99C4D0B602A57E640467F949B3C34894?__blob=publicationFile&v=2.

(2)  https://eminnetwork.files.wordpress.com/2017/11/2017-nov-emin-la-route-de-lue-vers-le-revenu-minimum-fr-pdf-novembre-17.pdf; https://www.eapn.eu/wp-content/uploads/Working-Paper-on-a-Framework-Directive-EN-FINAL.pdf.

(3)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 23. Pripomíname, že skupina Zamestnávatelia v EHSV vypracovala k tomuto stanovisku vyhlásenie a hlasovala proti nemu.

(4)  Eurostat.

(5)  Uznesenie Európskeho parlamentu z roku 2015 na základe štatistiky Eurostatu.

(6)  Návrh uznesenia Európskeho parlamentu o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010.

(7)  Pozri databázu MISSOC: https://www.missoc.org-database/comparative-tables/results/.

(8)  Zavedenie minimálneho príjmu je dôležitým prvkom programu koaličnej vlády v Nemecku a je súčasťou plánu na boj proti chudobe, ktorý predložil prezident Francúzska v septembri 2018.

(9)  hhttp://www.ilo.org/global/topics/decent-work/lang–en/index.htm.

(10)  https://eminnetwork.files.wordpress.com/2017/11/2017-nov-emin-la-route-de-lue-vers-le-revenu-minimum-fr-pdf-novembre-17.pdf.

(11)  https://www.eapn.eu/wp-content/uploads/Working-Paper-on-a-Framework-Directive-EN-FINAL.pdf.

(12)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10434-2016-INIT/sk/pdf.

(13)  Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 15.

(14)  Odôvodnenie 12 Európskeho piliera sociálnych práv.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Podpora zdravého a udržateľného stravovania v EÚ

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 190/02)

Spravodajca: Peter SCHMIDT

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	12. 7. 2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	31. 1. 2019
Prijaté v pléne	20. 2. 2019
Plenárne zasadnutie č.	541
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	183/7/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vo svojom stanovisku na tému Komplexná potravinová politika EÚ, ktoré bolo prijaté v decembri 2017, obhajoval integrovanejší prístup k potravinám v Európskej únii (EÚ). Zdravé a udržateľné stravovanie predstavuje kľúčový pilier takejto potravinovej politiky, pretože naše stravovanie je nevyhnutné orientovať na zlepšovanie – nie poškodzovanie – zdravia ekosystémov a obyvateľov a vitality vidieckych území.

1.2.

Nastal čas na urýchlenie zmeny paradigmy, o čom existujú aj presvedčivé a čoraz početnejšie dôkazy. EHSV zdôrazňuje, že Desaťročie opatrení OSN v oblasti výživy, plnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, Parížska dohoda o zmene klímy a nové návrhy o budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike tiež prinášajú politický impulz. Pribúdajú aj vedecké dôkazy o naliehavej potrebe transformácie európskych a globálnych potravinových systémov, napríklad v správach Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), komisie EAT-Lancet pre potraviny, planétu, zdravie (EAT-Lancet Commission on Food, Planet, Health), Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť a celosvetovej siete akadémií vied InterAcademies Partnership (1). V neposlednom rade existuje významný dopyt občianskej spoločnosti (napr. zo strany koalície, ktorú spojil proces Medzinárodného panelu odborníkov na udržateľné potravinové systémy), podniky uznávajú svoje záväzky prispievať k dosiahnutiu zmien (napr. plytvanie potravinami, obehové hospodárstvo, znižovanie obezity, ochrana biodiverzity, rozvoj kultúry atď.) a na regionálnej a miestnej úrovni sa prijímajú opatrenia napríklad prostredníctvom Milánskeho paktu o potravinovej politike miest, miestnych a regionálnych potravinových projektov vo Francúzsku (Projets Alimentaires Territoriaux) a vedúceho postavenia miest sveta zo skupiny C40 (2).

1.3.

EHSV uznáva a podporuje existujúce iniciatívy Komisie na podporu zdravého a udržateľného stravovania, ako je napríklad iniciatíva, aby sa do najnovšieho návrhu reformy SPP začlenili ustanovenia s cieľom „zlepšiť reakcie poľnohospodárstva EÚ na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane bezpečnosti, výživnosti a udržateľnosti potravín, ako aj dobrých životných podmienok zvierat“ (3). Chýba však koordinovaný prístup k týmto iniciatívam.

1.4.

Zložitosť prepojenia medzi potravinami, zdravím, životným prostredím a spoločnosťou si vyžaduje komplexnejší prístup k stravovaniu, nielen v súvislosti so správaním spotrebiteľov. V snahe zabezpečiť súdržnosť a spoločný cieľ EHSV vyzýva na vypracovanie nových usmernení o udržateľnom stravovaní, v ktorých sa zohľadnia kultúrne a geografické rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich. Ak sa len zníži využívanie zdrojov vo výrobe a zmenia prísady, nepovedie to k lepším ani zdravším stravovacím návykom.

1.5.

Nové usmernenia o udržateľnom stravovaní by poľnohospodárskym podnikom, spracovateľom, maloobchodníkom a stravovacím službám pomohli k jasnejšiemu smerovaniu. Nový „rámec“pre výrobu, spracovanie, distribúciu a predaj zdravších a udržateľnejších potravín so spravodlivejšou cenou by bol pre agropotravinársky systém prínosom.

1.6.

EHSV žiada, aby sa vytvorila expertná skupina, ktorá do dvoch rokov zostaví celoeurópske usmernenia o udržateľnom stravovaní. V skupine by mali byť zastúpené aj príslušné profesijné a vedecké subjekty z oblasti výživy, verejného zdravia, životného prostredia a spoločenských vied. EHSV je pripravený podieľať sa na práci takejto expertnej skupiny a sprostredkovať príspevky organizácií občianskej spoločnosti, a to najmä prostredníctvom svojej dočasnej študijnej skupiny Udržateľné potravinové systémy.

1.7.

EHSV opakovane zdôrazňuje, že je dôležité investovať do vzdelávania o udržateľnom stravovaní už od útleho veku s cieľom pomôcť mladým ľuďom oceniť hodnotu potravín. Osobitná pozornosť sa musí venovať zraniteľným skupinám, najmä ľuďom s nízkymi príjmami.

1.8.

EHSV zdôrazňuje, že spoločný európsky prístup pri označovaní potravín, ktorý by zohľadňoval usmernenia o udržateľnom stravovaní, by zlepšil transparentnosť a odradil od používania zbytočne lacných surovín, ktoré nie sú ani zdravé ani udržateľné (napr. transformované tuky, palmový olej a nadmerný obsah cukru). Rozšírenie označovania potravín aj na environmentálne a sociálne aspekty by bolo prínosom pre spotrebiteľov. Pomohlo by im vyberať si zdravšie a udržateľnejšie možnosti.

1.9.

Usmernenia o udržateľnom stravovaní by nielen podporili komerčný sektor, ale vytvorili by aj spoločné a jasné kritériá, ktoré by sa používali vo verejnom obstarávaní. Európa musí postupovať tak, aby boli potraviny v centre záujmu zeleného verejného obstarávania. V tejto súvislosti EHSV naliehavo žiada, aby sa urýchlene prijala revízia kritérií EÚ v oblasti zeleného verejného obstarávania pre potraviny a stravovacie služby.

1.10.

Právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže by nemali byť prekážkou pri vypracúvaní usmernení o udržateľnom stravovaní. Pravidlá by sa mali prispôsobiť tak, aby pomáhali miestnemu hospodárstvu a nebránili udržateľnosti. V záujme zabezpečenia lepšieho rozdelenia pridanej hodnoty medzi zainteresované subjekty v celom potravinovom dodávateľskom reťazci EHSV víta možnosť, ktorá sa v rámci reformy nariadenia o spoločnej organizácii trhov z roku 2013 zaviedla pre všetky odvetvia. Touto reformou sa medziodvetvovým organizáciám umožňuje oznamovať Európskej komisii svoje dohody zamerané na zvýšenie noriem udržateľnosti výrobkov s cieľom ich povolenia podľa pravidiel hospodárskej súťaže. Vďaka výrobkom, ktoré sa vyrábajú udržateľnejším spôsobom z hľadiska noriem v oblasti životného prostredia, zdravia zvierat a kvality, môžu prevádzkovatelia v potravinovom dodávateľskom reťazci získať lepšie ceny. Prednotifikačné rozhovory s Komisiou môžu medziodvetvovým organizáciám pomôcť pri formulovaní možných budúcich oznámení.

1.11.

EHSV zdôrazňuje, že by sa mal zvážiť kompletný súbor nástrojov verejnej správy ako politický nástroj na odrádzanie od výroby a spotreby nezdravých potravín a na podporu zdravých stravovacích návykov. Externalizované náklady na neudržateľné stravovanie sú „skrytou“záťažou pre spoločnosť, hospodárstvo a životné prostredie a musia sa obmedziť alebo internalizovať. EHSV apeluje na to, aby sa v záujme vykonávania usmernení o udržateľnom stravovaní prijali náležité politické stratégie, najmä s dôrazom na spoločné prínosy pre poľnohospodárov a podniky.

1.12.

Európa presadzuje právo spotrebiteľov na presné informácie. Ak chceme, aby bol výber zdravých a udržateľných potravín normou a najľahšou voľbou, Európa potrebuje otvorený súbor kritérií založených na dôkazoch, napríklad prostredníctvom spoločných usmernení o udržateľnom stravovaní.

2.   Úvod

2.1.

EHSV vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému Príspevok občianskej spoločnosti k vytvoreniu komplexnej potravinovej politiky v EÚ prijatom v decembri 2017 (NAT/711) vyzval na vytvorenie komplexnej potravinovej politiky v EÚ s cieľom zabezpečiť zdravé stravovanie z udržateľných potravinových systémov, prepojiť poľnohospodárstvo s výživovými a ekosystémovými službami a zabezpečiť dodávateľské reťazce, ktoré chránia verejné zdravie všetkých skupín európskej spoločnosti (4). V záujme dosiahnutia týchto cieľov je potrebné koordinovať politické opatrenia tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu. Znamená to, že fyzická a cenová dostupnosť potravín dosiahnutá vďaka udržateľnej potravinárskej výrobe sa musí koordinovať aj s väčším prístupom a silnejším postavením spotrebiteľov, pokiaľ ide o výber zdravého a chutného stravovania. Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je zaoberať sa problematikou zdravého a udržateľného stravovania, ktoré je jedným z kľúčových pilierov komplexnej potravinovej politiky EÚ.

2.2.

Existuje silný politický impulz na diskusiu o zdravom a udržateľnom stravovaní: — Podľa najnovšej správy o situácii v oblasti potravinovej bezpečnosti vo svete (5), ktorá bola predložená v októbri 2018 na zasadnutí Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť, už tretí po sebe nasledujúci rok vzrástol hlad vo svete. Absolútny počet podvyživených ľudí sa v roku 2017 zvýšil na takmer 821 miliónov z približne 804 miliónov v roku 2016. Zhoršuje sa aj obezita dospelých. Viac ako jeden z ôsmich dospelých alebo viac ako 672 miliónov ľudí na svete je obéznych. S globálnou pandémiou obezity sú spojené obrovské hospodárske náklady – takmer 3 % svetového HDP, čo zodpovedá nákladom na fajčenie a dôsledkom ozbrojených konfliktov. Dokonca aj v Európe má polovica obyvateľstva nadváhu a 20 % trpí obezitou. — OSN okrem toho vyhlásila Desaťročie opatrení v oblasti výživy a uznala, že v záujme zdravšieho stravovania a lepšej výživy je potrebné prepracovať potravinové systémy. Panel expertov na vysokej úrovni Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť vo svojej správe zo septembra 2017 na túto nevyhnutnosť ďalej upozornil (6). Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetová zdravotnícka organizácia v súčasnosti pracujú na novom vymedzení zdravého a udržateľného stravovania a v marci 2019 plánujú medzinárodné konzultácie s cieľom zanalyzovať viacrozmernú povahu udržateľného stravovania. — Výživa zohráva hlavnú úlohu pri dosahovaní udržateľného rozvoja a celej Agendy 2030. Predovšetkým sa musí zabezpečiť, aby mali všetci ľudia počas celého roka prístup k bezpečným a výživným potravinám a ich dostatočnému množstvu a aby sa do roku 2030 odstránili všetky formy podvýživy (cieľ 2) a aby sa všetkým ľuďom v každom veku umožnil žiť zdravý život a podporilo sa ich blaho (cieľ č. 3). Plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja preto poskytuje príležitosť na zmenu spôsobu spotreby a výroby potravín na udržateľnejšiu a zdravšiu. — Dosiahnutie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy si takisto vyžaduje hlbokú transformáciu potravinového systému, pričom v osobitnej správe IPCC prijatej v októbri 2018 sa vedecky potvrdila potreba naliehavých opatrení v oblasti klímy (7). — Na úrovni EÚ predstavuje reforma SPP príležitosť na podporu udržateľnejšej výroby a zdravého stravovania, ak budú výživné výrobky, ako sú ovocie, zelenina a mliečne výrobky, ľahko dostupné občanom EÚ. — Aj Výbor regiónov nedávno prijal stanovisko na tému Miestne a regionálne stimuly na podporu zdravého a udržateľného stravovania (8). — Medzinárodný panel odborníkov na udržateľné potravinové systémy (IPES-Food) čoskoro predloží správu o spoločnej potravinovej politike v EÚ, ktorá bude obsahovať aj konkrétne odporúčania týkajúce sa zdravého a udržateľného stravovania.

2.3.

Mestské samosprávy (a miestne a regionálne orgány) sa stávajú kľúčovými aktérmi v podpore udržateľnejších potravinových systémov Mestá prostredníctvom integrovaných medzisektorových opatrení spájajú rôzne zainteresované strany s cieľom navrhnúť potravinové politiky zamerané na riešenie naliehavých problémov súvisiacich s potravinami (napríklad potravinová neistota a obezita), ale zároveň pomáhajú pri riešení širších problémov vrátane problémov v oblasti životného prostredia, sociálnych nerovností a chudoby. V tejto súvislosti je dôležitým medzníkom Milánsky pakt o potravinovej politike miest, ktorý podpísalo viac ako 180 miest na celom svete predstavujúcich 450 miliónov obyvateľov (9).

2.4.

Okrem politického stimulu sa zvyšuje aj vedecká a spoločenská naliehavosť riešenia tejto otázky, ako sa podrobnejšie vysvetľuje v kapitole 3.

3.   Vplyvy nezdravého a neudržateľného stravovania

3.1.

Voľba v oblasti stravovania má mnoho pozitívnych aj škodlivých účinkov. Európania potrebujú podporu v tom, aby sa obmedzili škodlivé vplyvy stravy a využili pozitívne aspekty. Tradičná predstava, že sa jednoducho treba zamerať na dostatočné dodávky potravín, už nie je primeranou politikou. Musíme zohľadniť, ako sa potraviny vyrábajú a konzumujú a aké sú ich dlhodobé aj bezprostredné dôsledky. Stravovacie návyky európskych spotrebiteľov majú neželané následky, pokiaľ ide o znečistenie (napr. jednorazové plastové obaly), klímu, zdravie, biodiverzitu atď. Tieto vplyvy majú negatívny vplyv na budúcnosť a vyžadujú si zmeny v tom, ako sa stravujeme a konzumujeme. Potravinovým dodávateľským reťazcom od poľnohospodárskych podnikov po reštaurácie sa musia vyslať rôzne politické signály. Vedecká obec začala nanovo vymedzovať, čo je zdravá výživa pre 21. storočie: udržateľné stravovanie z udržateľných potravinových systémov. V rámci politiky sa teraz musí táto výzva riešiť.

3.2.   Vplyv výživy na verejné zdravie

Nesprávna výživa je v Európe hlavnou príčinou predčasných úmrtí a ochorení, ktorým je možné predísť. Za otázky zdravia nesú zodpovednosť členské štáty a Európska komisia uľahčuje najmä výmenu údajov a informácií. Napriek tomu má EÚ potenciál zlepšiť spôsob, akým spotrebitelia chápu význam konzumácie udržateľnej stravy pre zdravie. Každý rok zomiera v EÚ predčasne na neprenosné ochorenia 550 000 ľudí v produktívnom veku. Neprenosné ochorenia prekonali prenosné ochorenia ako najčastejšia príčina predčasných úmrtí na celom svete. Neprenosné ochorenia dnes predstavujú väčšinu výdavkov členských štátov na zdravotnú starostlivosť, pričom podľa OECD tak hospodárstva EÚ prichádzajú každoročne o 115 miliárd EUR, čo zodpovedá 0,8 % HDP (10). Hlavnou hrozbou pre verejné zdravie v budúcnosti je rozšírenie antimikrobiálnej rezistencie (11). Hoci Európska komisia a Regionálny úrad WHO pre Európu zaujali správne a dôrazné stanovisko k antimikrobiálnej rezistencii, je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zníženie používania antimikrobiálnych látok v poľnohospodárskych podnikoch EÚ a na zabránenie dovozu mäsa z tretích krajín, v ktorých sa používajú antibiotiká na profylaktické účely.

3.3.   Spoločenský vplyv stravovania

Stravovanie je jedným z kľúčových ukazovateľov a určujúcim faktorom sociálnych nerovností. Ľudia s nízkymi príjmami v Európe jedia horšiu stravu a trpia horšími a skoršími zdravotnými problémami spojenými s nesprávnym stravovaním. Oblasti s nízkymi príjmami majú nižšiu kúpnu silu než bohatšie oblasti. Ľudia s nízkymi príjmami konzumujú obmedzenejšiu stravu a menej ovocia a zeleniny. Potraviny s vysokým obsahom tuku, soli a cukru a vysoko spracované potraviny sú častejšie súčasťou ich stravy jednoducho preto, že sú lacnejšie.

3.4.   Kultúrny a psychologický vplyv stravovania

Európa je známa svojimi rozmanitými a bohatými kulinárskymi tradíciami. Hoci EÚ vo veľkej miere prispela k ochrane potravín osobitného a miestneho záujmu prostredníctvom systémov chránených označení pôvodu (CHOP), chránených zemepisných označení (CHZO) a zaručených tradičných špecialít (ZTŠ) (12), integrácia v potravinárskom sektore zaostáva, keďže spracovateľské závody zvyšujú výrobu s cieľom znížiť náklady a vstúpiť na nové trhy. Európa musí vyvinúť ďalšie úsilie na obnovu a diverzifikáciu našich potravinových kultúr – nie na to, aby ich hermeticky uzavrela, ale aby vytvárala rozmanitosť a umožnila tak odolnosť. Rozmanitejšie stravovanie rozširuje spektrum živín a chutí.

3.5.   Environmentálny vplyv stravovania

Výroba a spotreba potravín má značný environmentálny vplyv z hľadiska celosvetového využívania zdrojov, i keď v Európe je to v oveľa menšej miere. Poľnohospodárske systémy a výroba potravín majú veľký vplyv na životné prostredie (napr. emisie skleníkových plynov, biodiverzita, voda, pôda). Európa môže znížiť vplyv potravinových systémov, v rámci ktorých sa zbytočne spracúva, podporou stravy na základe jednoduchých živín, a nie energeticky výdatnej stravy. Ak sa potraviny pestujú, spracúvajú a konzumujú iným spôsobom, môžu potravinové systémy podporovať zdravie a budovať odolnosť (13) (14). To takmer určite znamená, že hospodárske zvieratá sú kŕmené menším množstvom obilnín a spotrebitelia konzumujú menej mäsa, čo má pozitívny vplyv tak na klímu, ako aj na zdravie (15). Musíme podporovať udržateľnejšie poľnohospodárske systémy a napr. upozorniť na pozitívny vplyv trávnych porastov na životné prostredie (zvýšená biodiverzita, sekvestrácia uhlíka). To by tiež podnietilo spotrebiteľov k zdravému, vyváženému a udržateľnému stravovaniu.

3.6.   Hospodársky vplyv stravovania

Úspech Európy spočíva v tom, že každoročne nakŕmi 550 miliónov Európanov, ale teraz potrebujeme, aby bol systém udržateľnejší. Mnoho ekonómov kriticky vníma dotácie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá predstavuje veľkú časť rozpočtu EÚ. Protiargumentom je, že dotácie udržiavajú životaschopnosť európskych poľnohospodárov. Ich náklady vzrástli, ale podiel poľnohospodárov na hrubej pridanej hodnote je nízky. Väčšina potravín s hrubou pridanou hodnotou sa vyrába nie z pôdy, ale mimo nej. Potravinársky priemysel je jedným z najväčších hospodárskych odvetví EÚ. Potravinársky priemysel v EÚ napríklad zamestnáva 4,2 milióna pracovníkov a dosahuje obrat vo výške 1 089 miliárd GBP (16). Spotrebitelia ťažia z dlhodobého poklesu výdavkov na potraviny v porovnaní so zvyškom rozpočtu. Tento pokles nákladov však nemusí nevyhnutne odrážať celkové náklady. Zo štúdie o potravinovom systéme Spojeného kráľovstva uskutočnenej v roku 2017 vyplynulo, že hoci spotrebitelia v Spojenom kráľovstve minú ročne 120 miliárd GBP priamo na potraviny, vedie to k dodatočným nákladom na ostatné rozpočtové položky reálnej ekonomiky v rovnakej výške vrátane 30 miliárd GBP v súvislosti s degradáciou pôdy a 40 miliárd GBP na zdravie (17). Takéto štúdie poukazujú na potrebu „účtovania skutočných nákladov“, čo je prístup, ktorý sa presadzuje v rámci Programu OSN pre životné prostredie (18).

4.   Politiky a nástroje na podporu zdravého a udržateľného stravovania

4.1.

Podporovanie lepšej výživy a zdravšieho stravovania v Európe je naliehavo potrebné, pričom by sa mali ďalej skúmať možnosti podporovania výživy prostredníctvom lepších potravinových systémov (19). Prechod na potravinové systémy zabezpečujúce výživné potraviny pre zdravé stravovanie si vyžiada zmeny politiky tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu. Kľúčové faktory na strane ponuky, ktoré určujú fyzickú a cenovú dostupnosť potravín podporujúcich zdravšie spôsoby stravovania, sú výroba potravín a spôsob, akým sa potraviny spracúvajú (napríklad prostredníctvom zmeny v zložení potravín), distribuujú a sprístupňujú spotrebiteľom. Na strane dopytu by verejné politiky mali umožniť spotrebiteľom vybrať si zdravšiu stravu, napr. prostredníctvom vzdelávania v školách a osvetových kampaní, usmernení v oblasti stravovania, označovania, verejného obstarávania atď. Stratégie a politiky na posilnenie ponuky výživných potravín a dopytu po nich sú navzájom prepojené a vzájomne závislé. Preto by sa mal prijať komplexný, viacodvetvový a viacúrovňový prístup zahŕňajúci všetky príslušné inštitúcie, občiansku spoločnosť a zainteresované strany v celom potravinovom systéme.

4.2.

Súčasťou problému je aj to, že doteraz sa mnohé rozhodnutia v potravinárskom priemysle robili na základe krátkodobých ekonomických dôvodov, ktoré niekedy nesprávne zameriavali výrobu a spracovanie na pestovanie a používanie nezdravých zložiek (napr. palmový olej, transformované tuky, nadmerný obsah cukru a soli). Prístup udržateľnosti znamená nielen zohľadnenie hospodárskych, ale aj sociálnych a environmentálnych vplyvov. Takýto prístup musí mať dlhodobú perspektívu a rozvíjať podmienky pre kratšie a regionálne potravinové reťazce. Z tohto dôvodu je tiež dôležité podporovať nový „rámec“pre potravinársky priemysel, vrátane MSP, v záujme výroby, spracovania, distribúcie a predaja zdravších a udržateľnejších potravín. Napríklad opatreniami na úrovni EÚ by sa malo výrobcom uľahčiť to, aby upozorňovali na nové zloženia, i keď postupne uskutočňované, čo podľa súčasných právnych predpisov nie je možné. Pokiaľ ide o SPP, mala by podnecovať poľnohospodárov k tomu, aby vyrábali na miestnej úrovni zložky s lepším vplyvom na zdravie. EHSV tiež požaduje, aby sa urýchlene zaviedlo celoeurópske legislatívne obmedzenie pre priemyselne vyrábané transformované tuky v potravinách.

4.3.

Na úrovni EÚ už existuje viacero politík a iniciatív, ktoré sa zameriavajú na podporu zdravého stravovania. Ide napríklad o iniciatívy Komisie, ako je Platforma EÚ pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie, regulačné opatrenia týkajúce sa informácií o potravinách pre spotrebiteľov a výživových a zdravotných tvrdení, Bielu knihu o obezite z roku 2017, akčný plán EÚ v oblasti detskej obezity na roky 2001 – 2020, niektoré ustanovenia v novom návrhu SPP (napr. „zlepšiť reakciu poľnohospodárstva EÚ na spoločenské požiadavky na potraviny a zdravie vrátane bezpečnosti, výživnosti a udržateľnosti potravín, potravinového odpadu a dobrých životných podmienok zvierat“), program EÚ týkajúci sa podpory konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách atď. Chýba však koordinovaný prístup. Ako sa uvádza ďalej, nové usmernenia EÚ o udržateľnom stravovaní zabezpečia súdržnosť a rámec s viacerými kritériami pre členské štáty na to, aby vypracovali svoje vnútroštátne usmernenia.

5.   Usmernenia o udržateľnom stravovaní

5.1.

Keďže pribúdajú dôkazy o vplyve stravovania na zdravie, životné prostredie a hospodárstvo, narastá záujem o navrhnutie „usmernení o udržateľnom stravovaní“. Takmer všetky národné štáty majú oficiálne usmernenia o stravovaní založené na výžive alebo potravinách. Tieto usmernenia sú známe ako rada jesť menej soli, jesť niekoľko porcií ovocia a zeleniny, konzumovať určité množstvo rýb a ďalšie usmernenia. Vzhľadom na jasné dôkazy o vplyve potravín na životné prostredie sa teraz javí ako logické zahrnúť do stravovacieho poradenstva širšie kritériá – preto rastúce požiadavky na „usmernenia o udržateľnom stravovaní (20).

5.2.

Členské štáty EÚ už začali vypracovávať rôzne formy usmernení o zdravom a udržateľnom stravovaní (21). Niektoré z nich vypracovali odborníci na zdravie a výživu (22) (23), iné vznikli na základe spolupráce medzi ministerstvami a agentúrami (24) a niektoré pod vedením občianskej spoločnosti a priemyslu (25). Táto rôznorodosť je užitočná pri experimentovaní, ale ak majú mať spotrebitelia výhody v rámci jednotného trhu, teraz je potrebné poskytnúť jasný, ucelený a spoločný rámec. Po zavedení usmernení o udržateľnom stravovaní a súvisiacich opatrení je potrebné zabezpečiť ich účinnú kontrolu.

5.3.

Mala by sa vytvoriť expertná skupina, ktorá by vypracovala celoeurópske usmernenia o udržateľnom stravovaní. Mali by ju tvoriť príslušné odborné a vedecké orgány z oblasti výživy, verejného zdravia, potravín, životného prostredia a spoločenských vied. Expertná skupina by mala do dvoch rokov sformulovať usmernenia, ktoré spotrebiteľom poskytnú jasné rady o udržateľnom stravovaní, a to na základe výskumu a údajov, ktoré poskytlo Spoločné výskumné centrum, program Food 2030, Stály výbor pre poľnohospodársky výskum (SCAR) a ďalšie subjekty. Tieto usmernenia budú dostupné členským štátom na vnútroštátnej úrovni, napríklad v zdravotníckych službách a vo verejných inštitúciách, a na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť jasné integrované rámce pre potravinový dodávateľský reťazec. Usmernenia by pomohli dosiahnuť široké ciele EÚ, ako je podpora cieľov udržateľného rozvoja, Parížska dohoda o zmene klímy a ďalšie záväzky a programy v oblasti udržateľnosti, napríklad FOOD2030 (26). Expertná skupina by mala zahŕňať aj kľúčové subjekty, ako je Federácia európskych spoločností v oblasti výživy (Federation of European Nutrition Societies – FENS), IPES-Food, Európska asociácia verejného zdravia (EUPHA) a Európska ekologická federácia, spolu s príspevkami odborných vedeckých zdrojov, ako je SCAR, a s podporou GR AGRI, GR ENV, GR SANTE, Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, Európskej environmentálnej agentúry a Stáleho výboru pre poľnohospodárstvo a biohospodárstvo (SCAR). EHSV je pripravený podieľať sa na práci takejto expertnej skupiny a sprostredkovať príspevky organizácií občianskej spoločnosti, a to najmä prostredníctvom svojej dočasnej študijnej skupiny Udržateľné potravinové systémy.

6.   Udržateľné systémy označovania potravín

6.1.

Usmernenia o udržateľnom stravovaní by mali byť aj základom pre širšie označovanie potravín, ktoré bude čitateľné a ktoré by zlepšilo transparentnosť a odrádzalo od používania zbytočne lacných surovín, ktoré nie sú ani zdravé ani udržateľné (napr. transformované tuky, palmový olej a nadmerný obsah cukru). Pre spotrebiteľov by bolo prospešné rozšírenie označovania potravín vrátane systému EÚ na označovanie kvality (chránené zemepisné označenie, chránené označenie pôvodu, zaručená tradičná špecialita) s cieľom zahrnúť environmentálne, sociálne, ako aj zdravotné a nutričné aspekty.

6.2.

Politiky sa doposiaľ zameriavali na nutričné údaje a iné zdravotné tvrdenia, ale EHSV konštatuje, že rastú obavy z nedostatku informácií a osvety, ktoré spotrebitelia majú o sociálnom a environmentálnom vplyve potravín. Zavedenie zrozumiteľného systému označovania pôvodu, výrobných prostriedkov a výživovej hodnoty potravín by spotrebiteľom uľahčilo rozhodovanie. Vysledovateľnosť je takisto veľmi dôležitá pre výrobcov potravín aj pre spotrebiteľov v záujme zabezpečenia bezpečnosti potravín (27). EHSV preto opätovne vyzýva na vytvorenie nového inteligentného systému udržateľného označovania potravín, ktorý by mal byť harmonizovaný na úrovni EÚ (28). Mal by sa zakladať aj na nových postupoch vysledovateľnosti a osvedčovania a bude sa ďalej rozvíjať v rámci budúcej práce dočasnej študijnej skupiny EHSV pre udržateľné potravinové systémy. Mal by sa podporovať aj väčší dôraz na technológie, ako sú mobilné aplikácie, a vystavovanie tovaru pre spotrebiteľov v maloobchode, ktoré zabezpečujú všetky požadované informácie a úplnú vysledovateľnosť.

7.   Verejné obstarávanie

7.1.

Prostredníctvom verejného obstarávania budú môcť miestne orgány postupne uplatňovať usmernenia o udržateľnom stravovaní v širokej škále verejných inštitúcií, najmä v školách a nemocniciach. Výroba, predaj a spotreba zdravých, miestnych a sezónnych potravín, ktoré zabezpečia udržateľnosť, by prispeli k cieľu 12.7 – udržateľné verejné obstarávanie – Agendy 2030. V rámci postupov verejného obstarávania by sa v záujme podpory zdravého stravovania a s cieľom rozvíjať miestne hospodárstvo mali uprednostňovať miestni výrobcovia.

7.2.

Na podporu udržateľného obstarávania potravín už existuje niekoľko iniciatív, čo dokazuje rastúci záujem a zapojenie občianskej spoločnosti a miestnych orgánov do tejto problematiky. Napríklad združenie ICLEI (Miestne samosprávy za udržateľnosť) v súčasnosti podporuje iniciatívu na presadzovanie povinného a progresívneho udržateľného obstarávania potravín vo všetkých európskych školách a materských školách so začiatočným cieľom do roku 2022 zabezpečiť 20 % potravín z ekologickej potravinárskej výroby.

7.3.

EHSV berie na vedomie súčasnú prácu Spoločného výskumného centra Komisie týkajúcu sa preskúmania kritérií zeleného verejného obstarávania EÚ pre potraviny a stravovacie služby. Výbor vyzýva, aby sa do zeleného verejného obstarávania začlenili explicitné a ambicióznejšie kritériá udržateľnosti potravín a odstránili sa regulačné prekážky, najmä pokiaľ ide o pravidlá hospodárskej súťaže.

8.   Pravidlá hospodárskej súťaže

8.1.

Právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže sa niekedy prezentujú ako prekážka pre výrobu a distribúciu udržateľných a zdravých potravín. Konzultácie s Generálnym riaditeľstvom Komisie pre hospodársku súťaž by mali prispieť k objasneniu a prispôsobeniu existujúcich pravidiel, aby európske potravinové dodávateľské reťazce dosiahli lepšie podmienky a urýchlili svoj prechod na udržateľný systém.

8.2.

V článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (29) sa zakazujú dohody medzi dvoma alebo viacerými nezávislými účastníkmi trhu, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž. Zahŕňajú najmä dohody o stanovovaní cien. Podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ sa zákaz podľa článku 101 ods. 1 neuplatňuje na dohody, ak vytvárajú objektívne hospodárske výhody, ktoré prevažujú nad negatívnymi účinkami obmedzenia hospodárskej súťaže, napríklad tým, že prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich (30).

8.3.

Uznané medziodvetvové organizácie sa môžu pri splnení určitých podmienok opierať o výnimku z ustanovenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s článkom 210 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (nariadenie o spoločnej organizácii trhov) majú možnosť oznámiť svoje dohody Komisii a ak ich Komisia do dvoch mesiacov od prijatia úplného oznámenia nepovažuje za nezlučiteľné s pravidlami Únie, článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatňuje. Tieto dohody nesmú mať za následok stanovovanie cien alebo stanovovanie kvót alebo viesť k rozdeľovaniu trhov, ani spôsobovať iné narušenia hospodárskej súťaže. Využívanie možností, ktoré ponúka nariadenie o spoločnej organizácii trhov, by mohlo medziodvetvovým organizáciám umožniť nájsť dohody na zvýšenie noriem udržateľnosti.

9.   Informovanie a zvyšovanie povedomia

9.1.

EHSV pripomína svoj návrh spustiť celoeurópsku informačnú a osvetovú kampaň o hodnote potravín. Bude to nevyhnutné na zabezpečenie dlhodobej zmeny správania spotrebiteľov (31).

9.2.

Takisto je potrebné investovať viac do vzdelávania v oblasti výživy v školách, ako aj do odbornej prípravy.

9.3.

EHSV opäť vyzýva na celoeurópske vizuálne reklamné kampane zamerané na zdravšie potraviny a stravovanie (32), ktoré by sa inšpirovali pozitívnymi sociálnymi reklamnými kampaňami na niektorých televíznych kanáloch zameraných na deti, ako je napríklad podporovanie vyváženejšej stravy. Mali by sa zaviesť účinnejšie kontroly marketingu potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov, transformovaných tukov, voľných cukrov a/alebo soli zameraného na deti, a to nielen počas vysokej sledovanosti televíznych programov pre deti, ale aj prostredníctvom sociálnych médií a iných komerčných nástrojov, ktoré formujú potravinové preferencie detí (33) (34).

---

(1)  http://www.interacademies.org/48945/Global-food-systems-are-failing-humanity-and-speeding-up-climate-change.

(2)  https://www.c40.org/.

(3)  COM(2017) 713 final.

(4)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s 18.

(5)  2018 State of Food Insecurity in the world, správa FAO, 2018, http://www.fao.org/state-of-food-security-nutrition/en/.

(6)  Nutrition and food systems, správa panelu expertov na vysokej úrovni Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť, 2017.

(7)  http://www.ipcc.ch/news_and_events/pr_181008_P48_spm.shtml.

(8)  Súhrn k stanovisku VR: Miestne a regionálne stimuly na podporu zdravého a udržateľného stravovania.

(9)  http://www.milanurbanfoodpolicypact.org/.

(10)  Internetová stránka Európskej komisie venovaná neprenosným ochoreniam, 2018, https://ec.europa.eu/health/non_communicable_diseases/overview_sk.

(11)  Summary of the latest data on antibiotic resistance in the European Union, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, 2017. https://ecdc.europa.eu/sites/portal/files/documents/EAAD%20EARS-Net%20summary.pdf.

(12)  Internetová stránka Európskej komisie venovaná zemepisným označeniam a zaručeným tradičným špecialitám, 2015, https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/food-safety-and-quality/certification/quality-labels_sk.

(13)  Berners-Lee a kol.: Current global food production is sufficient to meet human nutritional needs in 2050 provided there is radical societal adaptation. In Elementa Science of the Anthropocene, 2018, 6 (1), Art. 52. Dostupné na internete: http://doi.org/10.1525/elementa.310.

(14)  Ritchie, H., Reay, D. a Higgins, P.: Beyond Calories: A Holistic Assessment of the Global Food System. In Frontiers in Sustainable Food Systems, 2017, vol. 2, article 57. Dostupné na internete: doi: 10.3389/fsufs.2018.00057.

(15)  Creating a Sustainable Future, správa organizácie World Resources Institute, 2018, https://www.wri.org/publication/creating-sustainable-food-future; Food in the Anthropocene: the EAT-Lancet Commission on healthy diets from sustainable food systems, správa komisie EAT-Lancet, 2019, https://eatforum.org/initiatives/eat-lancet/.

(16)  Výročná správa za rok 2018 organizácie FoodDrinkEurope, https://www.fooddrinkeurope.eu/uploads/publications_documents/FoodDrinkEurope_Annual_Report_INTERACTIVE.pdf.

(17)  The Hidden Cost of Food, správa organizácie Sustainable Food Trust, Bristol, 2017,

http://sustainablefoodtrust.org/wp-content/uploads/2013/04/HCOF-Report-online-version.pdf.

(18)  TEEB for Agriculture and Food Interim Report, správa Programu OSN pre životné prostredie, Nairobi, 2017, http://teebweb.org/agrifood/home/teeb-for-agriculture-food-interim-report/.

(19)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18.

(20)  Gonzalez-Fischer, C. a Garnett, T.: Plates, pyramids, planet: Developments in national healthy and sustainable dietary guidelines: a state of play assessment, FAO a organizácia Food Climate Research Network, Rím a Oxford, 2016.

(21)  Lang, T. a Mason, P.: Sustainable diet policy development: implications of multi-criteria and other approaches 2008 – 2017. In Proceedings of the Nutrition Society, 2017. Dostupné na internete: doi: 10.1017/S0029665117004074.

(22)  Guidelines for a Healthy Diet: the Ecological Perspective, Rada pre zdravie, Haag, 2011. Zmluva č.: publikácia č. 2011/08E, Rada pre zdravie.

(23)  Wheel of Five (príloha 13 o otázkach udržateľnosti), Centrum výživy, Haag, 2016.

(24)  Environmentally Effective Food Choices: Proposal notified to the EU, Národná správa potravín, Švédska agentúra životného prostredia, Štokholm, 2008.

(25)  The Sustainable Shopping Basket – A Guide to Better Shopping, Rada pre trvalo udržateľný rozvoj (RNE), Berlín, 2014, https://www.nachhaltigkeitsrat.de/en/projects/the-sustainable-shopping-basket/.

(26)  http://ec.europa.eu/research/bioeconomy/index.cfm?pg=policy&lib=food2030.

(27)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 64.

(28)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18.

(29)  Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 1.

(30)  COM(2018) 706 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/\?uri=CELEX:52018DC0706&qid=1545248914332&from=EN.

(31)  Pozri poznámku pod čiarou č. 12.

(32)  Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 64.

(33)  Internetová stránka Regionálneho úradu WHO pre Európu v Kodani venovaná politickým opatreniam na obmedzenie marketingu nezdravých potravín určeného deťom, 2018, http://www.euro.who.int/en/health-topics/disease-prevention/nutrition/news/news/2018/10/policies-to-limit-marketing-of-unhealthy-foods-to-children-fall-short-of-protecting-their-health-and-rights.

(34)  Junk Food Marketing to Children: A study of parents‘ perceptions, spoločná štúdia organizácie Food Active a organizácie Sustain v rámci jej kampane zameranej na potraviny pre deti (Children’s Food Campaign), Londýn, 2018, http://www.foodactive.org.uk/wp-content/uploads/2018/06/Junk-Food-Marketing-to-Children-a-study-of-parents-perceptions.pdf.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Digitálna revolúcia s ohľadom na potreby a práva občanov

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 190/03)

Spravodajca: Ulrich SAMM

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	12.7.2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	11.2.2019
Prijaté v pléne	20.2.2019
Plenárne zasadnutie č.	541
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	129/2/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Súčasná digitálna revolúcia má potenciál zásadne zmeniť spoločnosť, hospodárstvo a pracovné prostredie a priniesť dlhodobé výhody pre hospodársky rast a kvalitu života s vplyvom na všetky odvetvia, čím sa mení náš spôsob života, práce a komunikácie. EHSV sa jasne vyjadril, že z transformácie uskutočňovanej ľuďmi, by mali mať osoh všetci. EHSV preto víta všetky politické činnosti a činnosti občianskej spoločnosti, ktoré pomáhajú európskym občanom. Toto stanovisko sa zameriava predovšetkým na potreby a obavy občanov, či už ide o zamestnancov, zamestnávateľov alebo spotrebiteľov vo všeobecnosti, a určuje oblasti, v ktorých má zapojenie občianskej spoločnosti kľúčový význam. Len proaktívnym formovaním bude digitálny prechod úspešný.

1.2.

Rozvoj digitalizácie, najmä ak sa zavádzajú nové digitálne produkty a služby, môže byť veľmi rýchly (ako v prípade mobilných telefónov/smartfónov) alebo pomalý v určitých oblastiach, kde verejnosť a spoločnosť vo všeobecnosti slepo neakceptujú príslušnú technológiu ako v prípade, keď pôsobí na samostatnosť, zodpovednosť, bezpečnosť, dôstojnosť a súkromie ľudí.

1.3.

Digitalizácia ponúka množstvo nových možností, ktoré umožňujú ľuďom rozhodovať sa pre lepší život nevídaným spôsobom. Na druhej strane, čím je však digitalizácia častejšie prítomná v našom živote, tým viac tiež možno s nami manipulovať. To môže oslabiť našu samostatnosť v oblastiach, ako sú jazda autom, výber potravín, starostlivosť o zdravie, vykurovanie našich domovov, fajčenie, pitie, spravovanie našich financií a mnohé ďalšie. EHSV žiada, aby sa v súvislosti s týmito rýchlo sa vyvíjajúcimi technológiami vypracovali, prispôsobili a uplatňovali transparentné pravidlá. Dobré presvedčivé technológie by mali zahŕňať odbornú prípravu, nie manipuláciu, a mali by byť v súlade so zásadou slobodného výberu ľudí, aby sa zaručila ich samostatnosť.

1.4.

EHSV má jednoznačný názor na otázku o tom, do akej miery je eticky prijateľné delegovať rozhodovanie (s morálnymi dôsledkami) na systémy založené na umelej inteligencii: automatizované systémy bez ohľadu na svoju zložitosť musia fungovať v súlade so zásadou, podľa ktorej je kontrola v rukách človeka. Len ľudia prijímajú konečné rozhodnutie a preberajú zaň zodpovednosť.

1.5.

S väčšou automatizáciou domácností sa zvyšuje spektrum vstupných miest pre hekerov. Je potrebné informovať spotrebiteľov o týchto rizikách a poskytovať podporu pre bezpečnostné opatrenia, najmä ak sa hekeri pokúšajú prevziať kontrolu nad inteligentnými zariadeniami. EHSV vyzýva EÚ, aby prehodnotila existujúce bezpečnostné predpisy a v súvislosti s novými vyvíjajúcimi sa technológiami vyvinula a prispôsobila prísne bezpečnostné pravidlá na ochranu občanov v ich domovoch.

1.6.

EHSV víta prístup zlepšovania bezpečnosti cestnej premávky, a to rozsiahlejším zavádzaním digitálnej technológie v autách, ale vyjadruje tiež znepokojenie nad pomalým tempom týchto zlepšení. V záujme urýchlenia prechodu na rozsiahlejšie využívanie automatizovanej dopravy EHSV požaduje, aby sa vypracovali stimuly na úrovni EÚ s cieľom riešiť vysoké náklady (potreba kúpiť nové autá) a nedostatočnú akceptáciu asistenčných systémov (zložitosť systémov, nedostatok odbornej prípravy). EHSV sa domnieva, že sa musí vypracovať európska stratégia na prispôsobenie a zmenu nášho systému cestnej dopravy tak, aby plne autonómne vozidlá so 100 % bezpečnosťou mohli byť úspešné.

1.7.

EHSV žiada, aby sa upravilo a prepracovalo všeobecné nariadenie o ochrane údajov so zreteľom na rýchlo sa meniacu digitálnu technológiu. Najmä nové technológie na rozpoznávanie tvárí sú hrozbou pre našu ochranu súkromia. Keďže táto technológia sa stáva lacnejšou a ľahko prístupnou pre všetkých, mohlo by to v konečnom dôsledku viesť k situácii, keď už nie je možné prechádzať sa po ulici alebo nakupovať anonymne. Ohrozenie súkromia a samostatnosti je ešte väčšie, ak sa tieto technológie používajú na profilovanie alebo hodnotenie občanov. EHSV zdôrazňuje, že ľudia by mali mať právo na súkromie aj na verejných priestranstvách. EHSV nalieha na Komisiu, aby pravidelne revidovala všeobecné nariadenie o ochrane údajov a súvisiace predpisy podľa toho, ako rýchlo sa tieto technológie menia.

1.8.

Bežný spotrebiteľ, ktorý nemá profesionálne digitálne zručnosti, potrebuje výraznú pomoc pri používaní komplexných digitálnych systémov, či už ide o domáce zariadenia alebo digitálne platformy. Používateľské príručky zvyknú byť veľmi dlhé a súhlas s použitím určitých údajov je často udelený nevedome. EHSV je presvedčený, že transparentnosť nie je dostatočná: na pomoc spotrebiteľovi sú preto potrebné zjednodušené a štandardizované celoeurópske postupy v celej EÚ.

1.9.

Digitálne platformy môžu ľahko sledovať svojich používateľov pomocou jednoduchých nástrojov. To znamená, že na účely ochrany súkromia je všeobecné nariadenie o ochrane údajov nedostatočné, ak sú údaje zámerne zneužité bez vedomia ľudí. EHSV je presvedčený, že súkromie je možné zaručiť len dodatočným obmedzením prístupu k citlivým údajom iba obmedzenému počtu certifikovaných ľudí. Bezpečnostné opatrenia musia spĺňať najprísnejšie a najspoľahlivejšie normy a okrem iného ich musia nezávislé orgány EÚ pravidelne overovať.

1.10.

EHSV znepokojuje, že monitorovacie systémy založené na biometrických údajoch môžu viesť k nesprávnej klasifikácii a stigmatizácii automatickým zaradením niekoho do určitej kategórie ako teroristu, zločinca alebo nespoľahlivú osobu. Systémy, ktoré automaticky identifikujú a klasifikujú ľudí ako podozrivých, by nikdy nemali fungovať bez úzkej ľudskej interakcie a dôsledného overovania.

1.11.

V zdravotníctve sa očakáva využívanie robotiky. Roboty sú však zariadenia neschopné reprodukovať empatické schopnosti a vzájomnosť ľudských vzťahov. Roboty môžu ohroziť ľudskú dôstojnosť, ak sa nebudú používať za určitých rámcových podmienok. Roboty určené na opateru by sa mali používať iba na opatrovateľské úlohy, ktoré si nevyžadujú empatiu, dôvernosť alebo osobnú angažovanosť.

1.12.

EHSV odporúča používať objektívne vedecké metódy na optimalizáciu a hodnotenie interakcie medzi človekom a strojom vždy, keď sa budú v priemysle, obchode a sektore služieb plánovať nové automatizované systémy. Vedecké metódy kognitívnej ergonómie umožňujú objektívne posudzovať mentálne požiadavky nových systémov technickej pomoci. Tá spája rôzne výskumné disciplíny, ako je psychológia a ergonómia, s cieľom vyhodnotiť užívateľské rozhrania. EHSV je presvedčený, že len s dizajnom zameraným na ľudí bude digitalizácia z dlhodobého hľadiska úspešná.

1.13.

EHSV žiada, aby sa posudzovali rozdiely v regionálnom rozvoji a rozsah možných sociálnych nerovností, ako aj jeho možný vplyv na súdržnosť EÚ spôsobený nerovnakým prístupom k novým digitálnym technológiám a nedostatkom zručností.

2.   Úvod

2.1.

EHSV uvítal v predchádzajúcich stanoviskách (1) skutočnosť, že Európska komisia zriadila program Digitálna Európa, ktorým vyzdvihuje zámer urobiť z Európy popredného aktéra v oblasti digitalizácie a posilniť jej hospodársku silu v celosvetovej hospodárskej súťaži a umožniť vybudovanie digitálneho jednotného trhu, a dosiahnuť pozitívne vnímanie digitálnej transformácie zo strany všetkých občanov Európy.

2.2.

Súčasná digitálna revolúcia zmenila spoločnosť a v budúcnosti ju zmení ešte viac. Tieto zmeny sa dotknú hospodárstva a pracovného prostredia a prinesú dlhodobé výhody pre hospodársky rast a kvalitu života s vplyvom na všetky odvetvia, čím sa mení náš spôsob života, práce a komunikácie. EHSV sa jasne vyjadril (2), že z transformácie uskutočňovanej ľuďmi, by mali mať osoh všetci. EHSV preto víta všetky politické činnosti a činnosti občianskej spoločnosti, ktoré pomáhajú európskym občanom. Toto stanovisko sa zameriava predovšetkým na potreby a obavy občanov, či už ide o zamestnancov, zamestnávateľov alebo spotrebiteľov vo všeobecnosti. Určuje oblasti, v ktorých je zapojenie občianskej spoločnosti kľúčovým prvkom na proaktívne formovanie digitálneho prechodu a zabezpečenie jeho úspechu.

2.3.

Rozvoj digitalizácie, najmä ak sa zavádzajú nové digitálne produkty a služby, môže byť veľmi rýchly (ako v prípade mobilných telefónov/smartfónov) alebo pomalý v určitých oblastiach, kde verejnosť a spoločnosť vo všeobecnosti slepo neakceptujú príslušnú technológiu ako v prípade, keď pôsobí na samostatnosť, zodpovednosť, bezpečnosť, dôstojnosť a súkromie ľudí. Analýza obsiahnutá v tomto stanovisku čiastočne vychádza zo štúdie autorov Royakkers a kol. publikovanej vo vedeckom časopise Ethics and Information Technology (2018).

2.4.

Rozvoj nových digitálnych aplikácií nepropagujú – ako sa mnohí ľudia domnievajú – len internetové giganty, ako je Google, Apple, Facebook, Amazon alebo Microsoft, ale aj množstvo nadšencov v priemysle, vo výskumných centrách a na univerzitách. Toto nadšenie je spoločné pre mnohých ľudí v spoločnosti, existuje však aj významná menšina ľudí, ktorí sú skeptickí alebo naplnení obavami, buď z dôvodu ohrozenia svojho súkromia, samostatnosti, bezpečnosti atď., alebo možno z dôvodu nedostatočných znalostí a jednoduchého strachu z budúcnosti. Digitálnu transformáciu neriadi len technológia. Potreby a želania ľudí a spoločnosti, ako aj ich práva by mali mať rozhodujúci dosah na ďalší technologický rozvoj. Zapojenie ľudí do koncepcie a rozhodovacích procesov v záujme úspešného digitálneho prechodu je jasnou výzvou pre všetkých a obzvlášť pre občiansku spoločnosť. To tiež znamená, že by mal byť zaručený prístup k bezpečnému a cenovo dostupnému internetovému pripojeniu, aby sme sa vyhli diskriminácii a vylúčeniu.

3.   Rýchlosť digitálnej transformácie

3.1.

Digitálna revolúcia znamená presun od mechanickej a analógovej elektronickej technológie k digitálnej technológii, ktorý sa uskutočnil niekedy medzi koncom 50. rokov a koncom 70. rokov minulého storočia, keď došlo k zavedeniu a rozšíreniu sálových a osobných digitálnych počítačov. Počas 80. rokov sa digitálna technológia rozšírila do mnohých oblastí. Používanie tabletov a smartfónov čoskoro prekoná používanie osobných počítačov.

3.2.

Od roku 1991 prístupnosť celosvetovej siete (web) verejnosti priniesla novú infraštruktúru, ktorá umožnila prepojiť digitálne zariadenia a vytvoriť nové funkcie, ktoré zďaleka presahujú vlastnosti samostatného jednoduchého digitálneho zariadenia. Kombinácia týchto technológií zásadne transformovala náš spôsob komunikácie, práce a obchodovania. Digitálne platformy umožnili vznik radikálne nových spôsobov vykonávania vecí. Airbnb, Uber a Amazon, a to uvádzame len niekoľko príkladov, sa v priebehu pár rokov stali hlavnými hospodárskymi aktérmi.

3.3.

Zdá sa, že ďalšia digitalizácia nemá hranice. Čoraz častejšie používanie inteligentných senzorov umožňuje čítať a spracúvať údaje (miesto, pohyb, environmentálne údaje, biologické údaje, chemické údaje) týkajúce sa akéhokoľvek predmetu (internet vecí). Počet senzorov je prakticky neobmedzený, takže je teoreticky možné vytvoriť digitálnu mapu celého nášho fyzického prostredia. V budúcnosti umožní rýchle širokopásmové pripojenie (5G) reagovať na údaj zo senzora v reálnom čase.

3.4.

Obrovské množstvo údajov zo senzorov a aktivít platforiem (veľké dáta) budú spracúvať počítačové programy založené na určitých algoritmoch. Programátori budú schopní buď úzko vymedziť tieto algoritmy, alebo ich dynamicky vytvoriť použitím súboru vstupných údajov (strojové učenie alebo umelá inteligencia). Najmä od umelej inteligencie mnohí očakávajú významné technologické prelomy (3). Otázka, do akej miery dovolíme strojom rozhodovať (s morálnymi dôsledkami), má zásadný význam a vyžaduje si sociálnu a politickú kontrolu. Už teraz existuje silný dopyt po tom, aby sa v automatických počítačových systémoch v určitých oblastiach (napr. v oblasti finančných technológií) zaviedli obmedzenia z dôvodu výraznej straty kontroly a nedostatočnej transparentnosti.

3.5.

Tempo rozvoja digitalizácie v spoločnosti je veľmi rýchle. Verejné organizácie a podniky prijímajú množstvo nových stratégií, o čom svedčia pilotné projekty alebo výrobky, ktoré sa už uvádzajú na trh. Tieto nové výrobky môžu prenikať na trh veľmi rozdielnym spôsobom v závislosti od sektora. V určitých oblastiach, kde príslušná technológia nie je slepo akceptovaná, ako sa opisuje v ďalších bodoch, to môže byť veľmi pomalé.

3.6.

Typickým príkladom internetu vecí s nízkou mierou akceptácie je automatizácia v domácnostiach alebo inteligentné domáce systémy na ovládanie osvetlenia, vykurovania, zariadení domácej zábavy, domácich spotrebičov a oveľa viac. Systémy kontroly vstupu a poplašné systémy s bezpečnostnými kamerami môžu nahrávať videá. Pre systémy domácej automatizácie neexistujú technické normy, čo sťažuje vývoj aplikácií, ktoré by fungovali jednotne pre rôzne objekty. Môžu tiež vyžadovať pokročilé zručnosti a neustálu aktualizáciu. Ďalší problém spočíva v tom, že väčšina domácností je v spoločnom prostredí s ľuďmi, ktorí majú rozdielne záujmy, zručnosti a schopnosti (napríklad deti, starší ľudia a hostia). Je oveľa jednoduchšie žiť v inteligentnej domácnosti, ktorá spravuje život jednej osoby.

3.7.

Senzory inteligentných áut umožňujú prepojenú a automatizovanú mobilitu tým, že ponúkajú množstvo nových prvkov pre väčší komfort a bezpečnosť a prípadne aj, pri plnej automatizácii, najvyšší stupeň bezpečnosti v cestnej doprave (4). Technológia pre automatizované riadenie je pomerne vyspelá, avšak z viacerých dôvodov jej všeobecné používanie sa len pomaly rozvíja. Po prvé, vysoký stupeň asistovaného riadenia je možný len v prípade nových vozidiel, v ktorých sú senzory a centrálne výpočtové jednotky neoddeliteľnou súčasťou vozidla. Náklady pre jednotlivcov a spoločnosť v tejto súvislosti sú prekážkou prenikania na trh. Po druhé, rastúci počet asistenčných systémov môže spôsobiť, že riadenie vozidla bude oveľa zložitejšie, čo prinesie nízku úroveň akceptácie. Po tretie, požiadavka na 100 % bezpečnosť plne autonómnych vozidiel je veľkou prekážkou, pokiaľ tieto vozidlá využívajú cesty spolu s bežnými autami a ostatnými užívateľmi ciest. Plne automatizované vozidlá sú výzvou, pretože si vyžadujú podstatnú zmenu systému cestnej premávky.

3.8.

Google a Facebook už intenzívne a úspešne využívajú umelú inteligenciu na optimalizáciu zobrazovania informácií a reklamy. Existujú však mnohé ďalšie oblasti, v ktorých sa umelá inteligencia môže a bude používať, pretože prináša významnú pomoc v kognitívnej činnosti, ako sú povolania založené na znalostiach. Vývoj niektorých z týchto oblastí však môže byť pomalší, než sa očakávalo, a to v dôsledku závažného problému. Napríklad nedávno sa poukázalo na to, že hranice umelej inteligencie nespočívajú v technológii (výkon počítačov), ale v našom nedostatku základného porozumenia presného spôsobu ľudského učenia a myslenia. Nekonvenčné myslenie a využívanie životných skúseností je stále výsadou ľudí.

3.9.

Existuje niekoľko veľmi úspešných priekopníkov, ktorí verejné služby premenili na flexibilné elektronické riešenia. Napríklad v Estónsku mnohé služby, ako sú elektronická verejná správa, elektronické daňovníctvo, elektronické zdravotníctvo alebo elektronické hlasovanie, sú dobre akceptované, široko používané a mnohí ich považujú za vzor pre technológiu, ktorá by sa mala uplatňovať vo všetkých krajinách EÚ, v najlepšom prípade s rovnakými normami, aby sa umožnila interoperabilita. Len pomocou celoeurópskej stratégie a dobre financovaných projektov môžeme prekonať prekážky spôsobené existujúcou rozsiahlou rozmanitosťou regiónov, inštitúcií a kultúr a požiadavkou subsidiarity namiesto centralizovanej správy vecí verejných.

4.   Obavy a odporúčania

4.1.   V roku 2017 Európska komisia uverejnila prieskum Eurobarometra (5), z ktorého vyplynulo, že 76 % ľudí, ktorí používajú internet každý deň, považuje vplyv týchto technológií na kvalitu svojho života za pozitívny, ale 38 % ľudí internet nikdy nepoužíva. Toto posledné číslo môže vyplývať z nedostatku digitálnych zručností, avšak existuje významný počet ľudí, ktorí môžu mať tieto zručnosti, ale majú vážne obavy v súvislosti s používaním internetu, a preto váhajú s ich používaním. Tento názor treba rešpektovať a brať ho vážne. Obavy sa týkajú najmä otázok v súvislosti so samostatnosťou, zodpovednosťou, s bezpečnosťou, ľudskou dôstojnosťou, so súkromím a pracovnými podmienkami, ako je vysvetlené ďalej.

4.2.   Samostatnosť

4.2.1.

Ak niekto tvrdí, že vie lepšie, čo je dobré pre ostatných ľudí než oni sami, hovoríme o paternalizme. Pri technologickom paternalizme je paternalizmus „delegovaný“na technológiu. Paternalizmus môže byť presvedčivý alebo podmanivý. Dobré presvedčivé technológie by mali zahŕňať odbornú prípravu, nie manipuláciu, a mali by byť v súlade s požiadavkou slobodného výberu ľudí, aby sa zaručila ich samostatnosť. Digitalizácia ponúka množstvo nových možností, ktoré umožňujú ľuďom rozhodovať sa pre lepší život bezprecedentným spôsobom. Na druhej strane, čím viac je digitalizácia prítomná v našom živote, tým viac možno s nami manipulovať. To oslabuje našu samostatnosť v oblastiach, ako sú jazda autom, výber potravín, starostlivosť o zdravie, vykurovanie našich domovov, fajčenie, pitie, spravovanie našich financií a, ako sa ukázalo pri nedávnych udalostiach, dokonca voľby, ktoré, ak sú zmanipulované, môžu byť hrozbou pre demokraciu. EHSV žiada, aby sa v súvislosti s týmito rýchlo sa vyvíjajúcimi technológiami vypracovali, prispôsobili a uplatňovali transparentné pravidlá a v prípade potreby prísne právne opatrenia.

4.2.2.

Najvýraznejší príklad extrémneho využívania digitálnej technológie na ovplyvňovanie ľudí možno nájsť v Číne. Čínska vláda vedie záznamy o každom svojom občanovi, podľa ktorých určuje, či je vhodným kandidátom na získanie pôžičky, víza alebo zamestnania. To je v ostrom protiklade s európskymi hodnotami a právami (ochrana osobných údajov, ochrana súkromia, sociálna ochrana, udržateľnosť).

4.2.3.

Medzi ľuďmi bol zaznamenaný trend rastúcej túžby po analogickejšom živote aspoň na určitý čas. Existujú pobytové tábory, kam chodia dospelí odpočívať cez víkend od internetu, alebo ľudia, ktorí chcú stráviť čas so svojimi deťmi, rodinami a priateľmi offline, to znamená bez telefónu v ruke. Existuje stabilný dopyt po veciach, ktoré sa teraz považujú za analógové, hoci existujú digitálne alternatívy: knihy, hudba vytvorená bez pomoci počítača, vinylové platne, papier, perá a oveľa viac. Je známe, že mnohí vysokopostavení výkonní pracovníci z času na čas zrušia svoj e-mailový prenos. To znamená, že vymažú všetky e-maily zo svojej schránky alebo zatvoria svoj účet, aby sa vymanili z rozsiahlej elektronickej komunikácie. EHSV sa domnieva, že digitálna transformácia potrebuje aj takúto protiváhu, aby bola úspešná a prijateľná pre všetkých, a varuje pred prílišným tlakom na nahradenie analógových technológií.

4.3.   Zodpovednosť

„Človek mimo hry“znamená plnú automatizáciu, pri ktorej systém prijíma rozhodnutia bez zásahu človeka. Príklady zahŕňajú znalostné systémy, ktoré vytvárajú lekárske diagnózy na základe veľkého množstva informácií, alebo vojenské roboty, ktoré prijímajú rozhodnutia o živote a smrti využívaním informácií z rôznych zdrojov. Zásadnou a často kladenou otázkou je, do akej miery je eticky prijateľné delegovať rozhodovanie (s morálnymi dôsledkami) na systémy založené na umelej inteligencii? EHSV sa už v tejto súvislosti jasne vyjadril (6): pojmy „zodpovednosť“a „morálny“sa spájajú výlučne s ľudskými bytosťami, keďže niektoré duševné alebo charakterové vlastnosti nie je možné prisúdiť robotom. Automatizované systémy bez ohľadu na svoju zložitosť musia pôsobiť v súlade so zásadou, podľa ktorej je kontrola v rukách človeka. Len ľudia prijímajú konečné rozhodnutie a preberajú zaň zodpovednosť.

4.4.   Bezpečnosť a spotrebitelia

4.4.1.

Najnovšie prístroje, vďaka ktorým sú naše domovy inteligentnejšie, ich tiež robia zraniteľnejšími. S počtom zariadení, ktoré sú pripojené na internet – inteligentné televízory, webové kamery, hracie konzoly, inteligentné hodinky – je mimoriadne dôležité mať dobrý plán ochrany domácej siete. Inteligentné hodinky a ďalšie nositeľné zariadenia sú predĺžením smartfónu, ktoré poskytujú okamžitý prístup k výkonným aplikáciám, e-mailom, textovým správam a internetu. Hekeri nielenže získajú cenné informácie, ale môžu tiež prevziať kontrolu nad inteligentnými zariadeniami. Bezpečnostní výskumní pracovníci ukázali, aké jednoduché je preniknúť cez ochranný systém bábiky Cayla alebo že je možné narušiť ochranu inzulínovej pumpy alebo tajne sledovať nositeľa inteligentných hodiniek. Spotrebitelia musia byť o týchto rizikách informovaní. EHSV vyzýva EÚ, aby prehodnotila existujúce bezpečnostné predpisy a vyvinula a prispôsobila prísne bezpečnostné pravidlá pre nové vyvíjajúce sa technológie na ochranu občanov v ich domovoch.

4.4.2.

Využívanie biometrických údajov (rozpoznávanie tváre, odtlačky prstov, snímka dúhovky) je úžasné, ak systém dobre funguje. Avšak pre ľudí, ktorých systém nesprávne označil za podozrivých, je často veľmi ťažké napraviť tento omyl. Používanie biometrických údajov môže viesť k nesprávnej klasifikácii a stigmatizácii automatickým zaradením niekoho do určitej kategórie ako teroristu, zločinca alebo nespoľahlivú osobu. Môže to viesť k zrušeniu prezumpcie neviny. Takisto sa zdá, že biometrické údaje sa nemôžu použiť pre všetkých. Napríklad 2 % odtlačkov prstov ľudí nie je možné „prečítať“, pretože ide o starších občanov alebo z dôvodu niektorých povolaní alebo chemoterapeutickej liečby. Digitálne systémy, ktoré naša spoločnosť používa, musia byť navrhnuté tak, aby nevylučovali ani nediskriminovali ľudí, ktorí nespĺňajú určité štandardné kritériá. Systémy, ktoré automaticky klasifikujú ľudí ako podozrivých, by nikdy nemali fungovať bez úzkej ľudskej interakcie a dôsledného overovania.

4.4.3.

Podvod s osobnými údajmi je závažným problémom. Podvod s osobnými údajmi je úmyselné získanie, prisvojenie, privlastnenie alebo vytvorenie falošných identifikačných prvkov spojené so spáchaním protiprávneho konania alebo s úmyslom spáchať takéto konanie. Naše spoločnosti potrebujú dostatočnú právnu podporu na ochranu obetí takéhoto podvodu s osobnými údajmi.

4.5.   Ľudská dôstojnosť

4.5.1.

Používanie robotiky v zdravotníctve vyvoláva obavy. Roboty sú zariadenia neschopné reprodukovať empatické schopnosti a vzájomnosť ľudských vzťahov. Roboty určené na opateru by sa mali používať iba na opatrovateľské úlohy, ktoré si nevyžadujú empatiu, dôvernosť alebo osobnú angažovanosť. Roboty môžu ohroziť ľudskú dôstojnosť, ak sa nebudú používať za určitých rámcových podmienok.

4.6.   Súkromie

4.6.1.

Rozpoznávanie tváre porovnáva niekoho profil tváre s databázou, aby sa zistilo, či sa oskenovaná osoba nachádza v databáze. Používa sa pri policajnom vyšetrovaní alebo pre bezpečnostné kamery na verejných priestranstvách a jeho používanie je upravené zákonom. Takéto veľmi citlivé informácie musia byť bezpečne a spoľahlivo uložené. Rozpoznávanie tváre však bude lacnejšie a ľahko dostupné pre všetkých a bude ho môcť používať každý obchod, každá spoločnosť alebo dokonca súkromná osoba. Existujú snahy používať tieto techniky dokonca na rozpoznávanie emócií. Sú obavy, že technológia rozpoznávania tváre by mohla viesť k situácii, keď už nie je možné prechádzať sa po ulici alebo nakupovať anonymne. EHSV žiada, aby ľudia mali právo na súkromie aj na verejných priestranstvách. Vo všeobecnosti sa musí zakázať rozpoznávanie kamerami bez toho, aby ľudia vedeli, že sú pozorovaní.

4.6.2.

Hoci systém kontroly „veľkého brata“, keď vláda sleduje každého, je už dobre známy, čoraz viac pravdepodobnejší je systém kontroly „malého brata“, kedy sa navzájom sledujú jednotlivci alebo malé spoločnosti. Napríklad na nahrávanie a získavanie údajov o partnerovi alebo návštevníkovi sa môžu použiť inteligentné okuliare. Objavia sa ďalšie elektronické prístroje na špionáž, keďže vyspelá a dostupná technológia sa ďalej vyvíja. EHSV zdôrazňuje, že okrem súčasného všeobecného nariadenia o ochrane údajov, potrebujeme jasné a prísne pravidlá na ochranu súkromia ľudí.

4.6.3.

S väčšou automatizáciou domácností sa domov považovaný za súkromný priestor stáva transparentnejším. Rozdiel medzi domovom a vonkajším svetom sa zahmlieva, keďže múry už nechránia dom pred zvedavými očami. Zariadenia domácej zábavy, poplašné systémy s bezpečnostnými kamerami a systémy centrálnej ochrany (stolový počítač, smartfón, inteligentný reproduktor) poskytujú široké spektrum vstupných miest pre hekerov. EHSV požaduje koordinovanú činnosť EÚ s cieľom informovať spotrebiteľov o týchto rizikách a poskytovať podporu pre bezpečnostné opatrenia.

4.6.4.

Jedno z rizík digitálnych systémov spočíva v ich zložitosti. Najmä bežný spotrebiteľ, ktorý nemá profesionálne digitálne zručnosti, potrebuje výraznú pomoc. Napríklad užívateľské príručky pre digitálne zariadenia môžu byť veľmi dlhé. Zvyčajne užívateľa upozorňujú na otázky týkajúce sa súkromia, ale súhlas s použitím určitých údajov je často udelený nevedome, pretože ľudia nie sú schopní pochopiť celú príručku alebo trpia tzv. únavou zo žiadostí o súhlas v dôsledku toho, že mnohokrát museli udeliť súhlas s použitím svojich údajov zariadeniam, ktoré zachytávajú údaje. Z toho vyplýva otázka, kde spočíva zodpovednosť v tomto procese. EHSV požaduje zjednodušenie a navrhuje zavedenie štandardných postupov v celej EÚ alebo štandardných balíčkov týkajúcich sa súkromia, ktoré sú ľahko zrozumiteľné pre všetkých.

4.6.5.

Otázka ochrany súkromia sa týka aj digitálnych platforiem. Platformy môžu ľahko sledovať používateľov pomocou jednoduchých nástrojov. Napríklad zamestnanci spoločnosti UBER používali jej nástroj s názvom God View na sledovanie politikov, známych osobností a iných, čo bolo ukončené súdnym rozhodnutím. Technológia však naďalej zachytáva údaje na sledovanie a pripájanie. EHSV je presvedčený, že súkromie je možné zaručiť len dodatočnými opatreniami, a to obmedzením prístupu k citlivým údajom iba obmedzenému počtu certifikovaných osôb. Takéto bezpečnostné opatrenia musia spĺňať najprísnejšie a najspoľahlivejšie normy a okrem iného ich musia nezávislé orgány EÚ pravidelne overovať.

4.7.   Práca budúcnosti

4.7.1.

Práca bude i naďalej ústredným zdrojom príjmov v digitálnom veku. Zamestnateľnosť z hľadiska zamestnávateľa a schopnosť pracovať z hľadiska zamestnanca sú v digitálnej transformácii dve strany tej istej mince. Prispôsobivosť zamestnancov novým úlohám je rovnocenná s možnosťou prispôsobenia práce digitálnou technológiou jednotlivým pracovným požiadavkám. Keďže hranica medzi zárobkovou činnosťou a prácou na súkromné účely je čoraz nejasnejšia, najmä sociálni partneri čelia výzve nájsť a stanoviť nové kritériá na meranie výkonnosti spravodlivým spôsobom. Predvídanie zmeny v digitálnej oblasti si vyžaduje zapojenie zamestnancov prostredníctvom informovania, konzultácií a účasti. Sociálne zabezpečenie, verejné služby všeobecného záujmu a zabezpečenie ekologického živobytia sú naďalej nevyhnutnými predpokladmi budúcej pracovnej spoločnosti v digitálnej transformácii.

4.7.2.

Automatizácia a roboty budú mať významný vplyv na budúcnosť práce. Napríklad dopravné systémy bez vodiča (DTS) sa už bežne využívajú vo veľkoskladoch na prepravu materiálu. Roboty tiež môžu nahradiť monotónnu, ťažkú alebo nebezpečnú prácu a tzv. kolaboratívne roboty novej generácie sa môžu stať fyzickými partnermi pracovníkov, obzvlášť užitočnými pre ľudí s telesným postihnutím. Súčasné roboty nahrádzajú najmä manuálnu prácu, avšak roboty využívajúce umelú inteligenciu budú vykonávať aj intelektuálnu prácu. To sa dotkne značného počtu povolaní, keďže roboty môžu prevziať určité úlohy alebo dokonca úplne nahradiť ľudských pracovníkov, čoho svedkami sme boli v posledných desaťročiach. Odhaduje sa, že zamestnanosť vo všetkých priemyselných odvetviach zostane stabilná do roku 2022. Pohľad na veľké spoločnosti dokonca ukazuje, že posun v rozdelení práce medzi človekom a strojom vytvoril takmer dvojnásobný počet nových pracovných miest a funkcií, než koľko ich takto zaniklo. EHSV sa týmito otázkami zaoberal v mnohých stanoviskách (7).

4.7.3.

Nerovnaký prístup k novým digitálnym technológiám a nedostatok zručností môže byť zdrojom postupne rastúcich rozdielov v regionálnom rozvoji s vplyvom na hospodársky, kultúrny, a v dôsledku toho aj sociálny rozvoj týchto regiónov. EHSV žiada, aby sa posúdil rozsah možných sociálnych nerovností a ich možný vplyv na súdržnosť EÚ.

4.7.4.

Pracovníci, ktorí spolupracujú alebo vzájomne komunikujú s automatizovanými systémami alebo pracujú s veľkým množstvom informácií, môžu čeliť určitým problémom. Musia riešiť zložité a na informácie náročné úlohy. Virtuálna realita sa napríklad využíva na účely odbornej prípravy a plánovania, zatiaľ čo rozšírená realita podporuje projekty údržby. EHSV odporúča používať objektívne vedecké metódy na optimalizáciu a hodnotenie interakcie medzi človekom a strojom vždy, keď sa budú v priemysle a obchode plánovať nové automatizované systémy.

4.7.5.

Zamestnávatelia na druhej strane čelia problému výberu vhodných digitálnych riešení zo širokého spektra nových technológií. Je dôležité vyvíjať vhodné technologické asistenčné systémy pre činnosti a pracovné procesy spoločností. Pred zavedením nových technológií sa tiež odporúča určiť technologickú spôsobilosť zamestnancov a v prípade potreby ponúknuť odbornú prípravu. Účasť zamestnancov pri zavádzaní nových technológií je tiež kľúčovým faktorom.

4.7.6.

Výskumná oblasť kognitívnej ergonómie je v čase digitalizácie na vzostupe. Vedecké metódy kognitívnej ergonómie umožňujú objektívne posudzovať mentálne požiadavky nových systémov technickej pomoci. Tá spája rôzne výskumné disciplíny, ako je psychológia a ergonómia, s cieľom vyhodnotiť užívateľské rozhrania. Cieľom je vytvoriť optimálne pracovné prostredie a vzájomne prospešnú situáciu pre zamestnancov a zamestnávateľov. V takejto vzájomne prospešnej situácii zamestnanci dosahujú optimálnu úroveň pracovného uspokojenia, pohody a zdravia a spoločnosti poskytujú optimálnu dlhodobú výkonnosť a produktivitu. EHSV odporúča, aby sa takéto metódy hodnotenia stali štandardnou praxou v prospech zamestnancov a spoločností. Digitálna transformácia by sa mala monitorovať prostredníctvom komplexného a na prácu zameraného výskumu „digitalizácie v prospech dôstojnej práce“financovaného z európskych fondov. EHSV je presvedčený, že len s účinným dizajnom systémov Priemysel 4.0 zameraným na zamestnancov bude digitalizácia z dlhodobého hľadiska úspešná.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 292.

(2)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 30; Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 36; Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8; Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15.

(3)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 274.

(5)  Osobitný prieskum Eurobarometra 460, ktorý uskutočnila spoločnosť TNS Opinion & Social v marci 2017.

(6)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 30; Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 36; Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 8; Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Ročný prieskum rastu na rok 2019: Za silnejšiu Európu, ktorá dokáže čeliť celosvetovej neistote

[COM(2018) 770 final]

(2019/C 190/04)

Spravodajkyňa: Anne DEMELENNE

Konzultácia	Európska komisia, 18. 2. 2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní EÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	1. 2. 2019
Prijaté v pléne	20. 2. 2019
Plenárne zasadnutie č.	541
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	124/1/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

V ročnom prieskume rastu sa doterajší hospodársky a sociálny pokrok, pokiaľ ide o hospodársky rast, investície a vývoj na trhu práce, hodnotí vo všeobecnosti kladne. Napriek vítaným zlepšeniam dosiahnutým od roku 2014 z predložených údajov vyplýva, že v porovnaní s inými rozvinutými ekonomikami výkonnosť nebola veľmi pôsobivá.

1.2.

V ročnom prieskume rastu sa Komisia zmieňuje o nebezpečenstvách zapríčinených vonkajšími udalosťami, nenavrhujú sa však žiadne protiopatrenia. Vonkajšie hrozby by mali poukazovať na potrebu vypracovať stimulačné politiky na udržanie miery rastu a zamestnanosti, čo má svoje dôsledky pre rozpočet EÚ a rozpočty členských štátov.

1.3.

Zlepšenie produktivity má zásadný význam pre zachovanie konkurenčnej pozície EÚ a zlepšovanie životných podmienok. Reformy, ktoré môžu viesť k zvýšeniu produktivity by sa mali vítať. Existuje však potreba dôkladnejšie zhodnotiť doterajšiu politiku vzhľadom na zmiešané výsledky, ktoré sa doposiaľ dosiahli, vrátane pomalého tempa hospodárskeho oživenia, pokračujúcich obáv týkajúcich sa produktivity v porovnaní s konkurentmi a zvýšeného počtu neistých pracovných miest.

1.4.

Ako sa zdôrazňuje v ročnom prieskume rastu, predpokladom vyššej produktivity je lepšie vzdelávanie a odborná príprava. Tento zámer by mali podporovať sociálni partneri, občianska spoločnosť a verejné a súkromné investície, vrátane investícií krytých štrukturálnymi fondmi EÚ.

1.5.

Vítaný dôraz sa kladie na sociálny pilier. Malo by sa objasniť, ako sa uvedie do praxe, ako sa prostredníctvom Európskych sociálnych fondov a iných európskych nástrojov sprístupnia zdroje, a ako bude financovaný na úrovni EÚ a členských štátov.

1.6.

Odkazuje sa na oblasti, v ktorých sa navrhli nové politické opatrenia, vrátane spravodlivého zdaňovania, bankovej únie a fungovania eurozóny. Pokrok je veľmi pomalý a návrhy často pomerne skromné. Užitočné by bolo plné zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

1.7.

V krátkosti sa síce spomína význam riešenia problematiky zmeny klímy, avšak vzhľadom na súvisiace riziká pre hospodárstvo uvedené v Správe o globálnych rizikách (1), ktorú zverejnilo Svetové ekonomické fórum, je tejto otázke venovaná veľmi malá pozornosť. Rovnako sa nerieši problematika externých nákladov hospodárstva založeného na fosílnych palivách. Doposiaľ prijaté opatrenia na ochranu klímy sú aj naďalej nedostatočné. Dôležitým krokom by bolo premenovanie ročného prieskumu rastu na ročný prieskum udržateľného rastu. Uznal by sa tak nielen význam zmeny klímy, ale aj význam udržateľnosti obmedzených zdrojov, ochrany životného prostredia, a tým aj ochrany záujmov hospodárstva i budúcich generácií.

1.8.

Implementácia politických opatrení závisí v mnohých oblastiach od verejného a do určitej miery aj súkromného financovania. Financovanie by sa malo uľahčiť reformami na vytvorenie priaznivého prostredia pre investície súkromného sektora, ako aj prostredníctvom primeraného rozpočtu EÚ a záväzku k „zlatému pravidlu“, ktoré by umožňovalo poskytovať finančné prostriedky z rozpočtov členských štátov na sociálne a ekonomicky produktívne investície neohrozujúce rozpočtovú udržateľnosť v budúcnosti.

2.   Hlavné priority Európskej komisie v ročnom prieskume rastu na rok 2019

2.1.

Ročný prieskum rastu na rok 2019 je zasadený do širšieho kontextu 22 po sebe nasledujúcich štvrťrokov hospodárskeho rastu. Tento kontext poskytuje príležitosť na vykonanie reforiem potrebných na riešenie rastúcej globálnej neistoty a možných vnútorných rizík, čiže inými slovami: — zvýšiť objem verejných i súkromných investícií s cieľom zvýšiť rast celkovej produktivity faktorov, — poskytovať vysokokvalitné investície do výskumu a vývoja, inovácií, vzdelávania, zručností a infraštruktúry, — zvyšovať produktivitu a inštitucionálnu kapacitu, zlepšovať sociálne začlenenie; — podporovať dobre fungujúce a integrované kapitálové trhy, — zaručiť makroekonomickú stabilitu a zdravé verejné financie.

3.   Všeobecné pripomienky k odporúčaniam Európskej komisie

3.1.

EHSV víta trvalý záväzok podporovať reformy zamerané na zvyšovanie vysokokvalitných investícií a rast produktivity, inkluzívnosť a kvalitu inštitúcií, ako aj záväzok ďalej zaručovať makroekonomickú stabilitu a zdravé verejné financie. Víta uznanie, že sú potrebné investície zamerané na vzdelávanie a odbornú prípravu a že zároveň je nevyhnutné posilniť sociálny rozmer EÚ, aby sa reagovalo na nerovnosti v regiónoch i medzi nimi, ako aj v prístupe k vzdelávaniu, a aby sa dosiahla koordinácia nástrojov politiky. Je však potrebné špecifikovať, ako sa tieto ciele majú dosiahnuť a hodnotenie hospodárskej výkonnosti nezodpovedá vo všetkých oblastiach údajom uvedeným v prílohe. V niektorých bodoch sa vyjadruje spokojnosť s výsledkami, zveličujú sa pozitívne črty a v niektorých prípadoch sa nepodložene tvrdí, že politika uplatňovaná v minulosti mala kladný vplyv.

3.2.

Hovorí sa v ňom aj o nebezpečenstvách a neistotách, vrátane zmien v globálnej ekonomike, obchodnej politike USA a nejasností v budúcich vzťahoch so Spojeným kráľovstvom. Hrozba, že v blízkej alebo strednodobej budúcnosti dôjde k recesii, upozorňuje na potrebu vypracovať stimulačné opatrenia na udržanie miery rastu a zamestnanosti, ako to odporúča OECD (2). Na tento účel by sa v rámci rozpočtu EÚ malo zvážiť vytvorenie mechanizmu makroekonomickej stabilizácie, ktorý by umožnil zvýšenie hospodárskej odolnosti danej oblasti. Môže slúžiť ako ochrana proti otrasom a môže eurozóne umožniť realizovať pozitívne zámery fiškálnej politiky, čo je požiadavkou EHSV (3) aj v prípade, že jednotlivé členské štáty nevyužijú svoj fiškálny priestor v súlade s európskymi cieľmi.

3.3.

Existujú tiež riziká vyplývajúce z vnútorného politického vývoja v nadväznosti na pomerne neuspokojivú hospodársku a sociálnu výkonnosť v období po roku 2008. Poukazuje to tiež na význam reforiem a politických opatrení, ktoré by viedli k zvýšeniu produktivity a hospodárskeho rastu a posilneniu súdržnosti a sociálneho rozmeru politiky.

3.4.   Rast

3.4.1.

EÚ zaznamenáva od roku 2014 už päť rokov hospodárskeho rastu, pričom úroveň rastu vo viacerých krajinách s nižšími príjmami prevýšila priemer EÚ. Do určitej miery to zmiernilo rozdiely medzi najvyššími a najnižšími príjmami v EÚ ako celku, hoci niektoré krajiny zaostávajú a vytvárajú tak nový rozmer rozdielov.

3.4.2.

Od roku 2017 sa konečne vo všetkých štátoch EÚ zaznamenáva určitý rast. Rast v EÚ ako celku je však stále pomalší ako v období pred krízou a v porovnaní s nedávnym rastom v iných rozvinutých hospodárstvach nie je veľmi pôsobivý. EÚ musí ešte mnoho vylepšovať v nadväznosti na mimoriadne dlhé obdobie prepadu po roku 2008.

3.5.   Sociálne aspekty

3.5.1.

Úroveň zamestnanosti a miera zamestnanosti vykazujú po náročnom období po roku 2008 výrazné oživenie. Ako vyplýva z údajov priložených k ročnému prieskumu rastu, v prípade nových pracovných miest, ktoré vznikajú, je tendencia požadovať vyššiu mieru zručností. Tento vývoj však sprevádza pokles kvality mnohých novovytvorených pracovných miest.

3.5.2.

Zamestnanci sa čoraz častejšie prijímajú do pracovného pomeru na dobu určitú a na čiastočný úväzok, hoci väčšina by uprednostnila štandardný, plný pracovný úväzok (4). Podiel pracovníkov s čiastočným úväzkom z celkového počtu zamestnaných vzrástol od roku 2008 zo 16,8 % na 18,7 % v roku 2017, pričom v prípade mladých ľudí je úroveň a prírastok ešte vyšší. Hoci v súčasnosti pracuje viac ľudí, v roku 2017 bol celkový počet odpracovaných hodín stále pod úrovňou z roku 2008 (5).

3.5.3.

Ako sa uvádza v ročnom prieskume rastu, počet ľudí, ktorí pracujú, no napriek tomu sú ohrození chudobou, je vysoký a vo viacerých členských štátoch narastá (2008: 8,6 %, 2017: 9,6 % obyvateľstva v produktívnom veku (6)). Aj keď je zamestnanosť lepšia ako nezamestnanosť, vyššia celková úroveň zamestnanosti nie je dôkazom inkluzívneho rastu.

3.5.4.

Určité skupiny, ako sú poberatelia dávok v invalidite, často nie sú započítané v miere nezamestnanosti (7). Táto skutočnosť by sa mala zohľadniť v odporúčaniach, najmä so zreteľom na poskytnutie flexibility a istoty takýmto skupinám, aby sa im uľahčil prístup k otvorenému trhu práce bez následnej straty nároku na dávky.

3.5.5.

Pozornosť by sa mala venovať aj zabezpečeniu toho, aby osoby s neistými a netypickými pracovnými zmluvami, akými sú napr. samostatne zárobkovo činné osoby, zamestnanci na čiastočný úväzok, alebo ľudia pracujúci pre platformy, mali prístup k primeranej sociálnej ochrane. Ďalšie obavy sa týkajú osôb, ktorých výdavky vzhľadom na ich zdravotný stav alebo postihnutie môžu presahovať ich príjmy a v niektorých prípadoch môžu stratiť primeranú finančnú pomoc na súvisiace výdavky, ak si nájdu platené zamestnanie.

3.5.6.

Komisia navrhuje prispôsobiť sociálnu ochranu novým formám zamestnania. Nesporne sa budú musieť nájsť nové zdroje financovania, avšak správnym krokom vpred je návrat ku kvalitným pracovným miestam, ktoré odrážajú potreby trhu práce, a k trvalým pracovným zmluvám, ktoré ľuďom poskytujú právo na primeranú sociálnu ochranu. Bude tiež potrebné bojovať proti diskriminácii určitých skupín na trhu práce. Ide napríklad o starších ľudí, ľudí cudzieho pôvodu, osoby so zdravotným postihnutím, mladých ľudí a ženy. Mnohí z nich majú často vysokú kvalifikáciu.

3.5.7.

Zmienky o zabezpečení širšieho prístupu k vysokokvalitným službám a zlepšení prístupu rodičov (a najmä žien) na trh práce sú vítané pre ich pozitívny príspevok k potláčaniu sociálneho vylúčenia a k zvyšovaniu ponuky pracovných síl. Ako súčasť migračnej politiky, ktorá odráža európske hodnoty solidarity, tolerancie a rešpektovania ľudských práv, by sa tiež mali podporovať opatrenia na podporu sociálnej integrácie prisťahovalcov.

3.6.   Mzdy a produktivita

3.6.1.

Rast miezd je veľmi slabý a rozdiely medzi krajinami sú naďalej výrazné, dokonca aj v prípade tej istej práce. Rast miezd v EÚ ako celku zostáva pod úrovňou rastu produktivity.

3.6.2.

Znamená to, že podiel miezd na národnom dôchodku je nižší. Rozsah, v akom je prínos z vyššej produktivity rovnomerne rozdelený, je v jednotlivých členských štátoch odlišný v závislosti od priestoru na úspešné kolektívne vyjednávanie a politiky na podporu rastu miezd. Vyššia produktivita by sa zvyčajne mala považovať za nevyhnutný, no nie jediný predpoklad zvýšenia mzdy. Pri stanovovaní miezd by však systematická súvislosťou medzi produktivitou (ktorá takisto závisí od investícií) a mzdou nemala zastrieť nárast životných nákladov, inak to môže vyvolať značné sociálne napätie.

3.6.3.

Nízke mzdy sú takisto prekážkou vyššej produktivity v krajinách s nižšími mzdami, pretože motivujú najkvalifikovanejších ľudí hľadať si zamestnanie inde. Mobilita pracovných síl je vítaná, ak je to prvá voľba jednotlivca. Umožňuje tiež získať zručnosti a skúsenosti, ktoré si možno vziať späť do domovskej krajiny. Vysťahovalectvo najkvalifikovanejších osôb však odrádza od investícií do činností, ktoré si vyžadujú vysokú úroveň zručností, čo krajinám s nižšími mzdami znemožňuje vyvíjať najnáročnejšie hospodárske činnosti.

3.6.4.

Zvýšenie úrovne miezd v mnohých členských štátoch (najmä vo východnej a strednej Európe) bolo dôsledkom zvýšenia minimálnej mzdy a vyšších miezd vo verejnom sektore. Vyššia spotreba prispela tiež k vyššiemu HDP. Rovnako tak môžu opatrenia na zabezpečenie minimálnej mzdy a minimálneho príjmu ako súčasť procesu sociálnej konvergencie v EÚ predstavovať dôležitý prvok sociálnej ochrany a zabezpečenia dôstojnej životnej úrovne vo všetkých krajinách a zároveň môžu pomôcť podporiť rast.

3.7.   Produktivita a zručnosti

3.7.1.

Graf 3 znázorňuje zaostávanie rastu produktivity porovnaní s hlavnými svetovými konkurentmi v nadväznosti na dlhotrvajúci prepad po roku 2008 (8). Zaostávanie bolo obzvlášť závažné v eurozóne. Na zmenšenie tohto rozdielu bude nevyhnutný rozvoj prostredia umožňujúceho nárast súkromných investícií a využívanie výsledkov výskumu a inovácií. Bude si to tiež vyžadovať využitie plného potenciálu obyvateľstva EÚ, pričom sa bude minimalizovať vylúčenie z trhu práce a sociálne vylúčenie a investovať do prostriedkov na podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných.

3.7.2.

Rozšírenie znalostí, zlepšenie zručností, zvýšenie kvalifikácií a rozvoj osobitných prístupov a tvorivosti však ostáva nevyhnutným predpokladom zvýšenia produktivity. Prispieva to tiež k demokracii a udržateľnému rozvoju. V ročnom prieskume rastu sa správne zdôrazňuje význam investícií do rozvoja zručností, vzdelávania a celoživotného vzdelávania. S ťažkosťami pri prijímaní náležite kvalifikovaných pracovníkov sa stretlo 40 % zamestnávateľov. Mnohí potenciálni zamestnanci zase ťažko hľadajú uplatnenie vo svojej krajine.

3.7.3.

Je nevyhnutné rozvíjať stratégie na predvídanie budúcich kvalifikačných požiadaviek spolu s náležitými systémami posudzovania zručností a na zabezpečenie toho, aby vzdelávanie a odborná príprava zodpovedali potrebám zamestnanosti. Jedným zo spôsobov podpory zamestnávateľov pri hľadaní dostupných zamestnancov s vhodnými zručnosťami a kvalifikáciami by mali byť investície do podporných služieb, aby sa predchádzalo predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, a to najmä medzi diskriminovanými skupinami, ako sú osoby so zdravotným postihnutím alebo ľudia z prisťahovaleckého prostredia, a do poskytovania podpory pri pokračovaní vo vyššom vzdelávaní (9). Zamestnávatelia majú významnú zodpovednosť umožňovať a uľahčovať prehlbovanie zručností a zvyšovanie kvalifikácií, hoci medzi členskými štátmi jestvujú obrovské rozdiely, zatiaľ čo rozvoj a uplatňovanie úspešných stratégií sú nemysliteľné bez plnej účasti sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti, vzdelávacích inštitúcií a spoločností zabezpečujúcich odbornú prípravu. V ročnom prieskume rastu sa tiež uvádza, že zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu „si vyžaduje primerané investície“, čo by malo zahŕňať verejné investície, ktoré by EÚ podporila odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a primeraným prispievaním zo štrukturálnych fondov a svojho investičného plánu.

3.8.   Zmena klímy

3.8.1.

Ročný prieskum rastu je veľmi vágny a len málo sa zaoberá hrozbami vyplývajúcimi zo zmeny klímy a pokrokom EÚ v dosahovaní cieľov Parížskej dohody. V porovnaní so Správou o globálnych rizikách (10), ktorá bola v januári 2019 predložená účastníkom Svetového ekonomického fóra, sa v ňom význam zmeny klímy z hľadiska rastu a hospodárstva považuje za takmer okrajovú vec. Z uvedenej správy naopak vyplýva, že tri (!) hlavné hrozby pre svetové hospodárstvo súvisia so zmenou klímy a príliš opatrným a pomalým konaním politikov, pokiaľ ide o opatrenia na dekarbonizáciu hospodárstva. Ochrana klímy preto už dávno nie je len otázkou ochrany životného prostredia, ale existenčným predpokladom pre hospodárstvo. Z pravidelných správ agentúry Bloomberg NEF vyplýva, že investície do čistej energie od roku 2011 poklesli (11). V tejto oblasti si EÚ nemôže nárokovať vedúce postavenie vo svete, a ani v inováciách vedúcich k zníženiu emisií skleníkových plynov.

3.8.2.

V správe, ktorú vypracoval Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), sa zdôrazňuje naliehavosť opatrení zameraných proti zmene klímy, ktorá už o tri roky môže byť nezvratnou. Na všetkých úrovniach správy (verejných a súkromných investícií) by sa mali sprístupniť prostriedky na modernizáciu a dekarbonizáciu priemyslu, dopravy a energetiky.

3.8.3.

To je vhodné aj z hľadiska fiškálnej politiky, keďže v dnešnom hospodárstve sú externé náklady mimoriadne vysoké. V ročnom prieskume rastu sa však táto otázka do veľkej miery ignoruje, a to aj napriek tomu, že Komisia takmer súčasne s ročným prieskumom rastu uverejnila príslušné údaje. Podľa nich spôsobili len samotné živelné pohromy v roku 2017 škody vo výške 283 miliárd EUR (12). EHSV už viackrát poukázal na to, že Medzinárodný menový fond odhaduje priame a nepriame subvencie do výroby energie na báze fosílnych palív v EÚ na 330 miliárd USD ročne. Slabinou ročného prieskumu rastu je preto skutočnosť, že sa nezaoberá otázkou internalizácie externých nákladov, ani diskusiou o ukazovateľoch „nad rámec HDP“

3.9.   Investície

3.9.1.

Investície majú kľúčový význam pre rast produktivity. Táto otázka je pre EÚ naliehavá, nakoľko Únia zaostáva za svojimi hlavnými konkurentmi v kľúčových odvetviach najmodernejších technológií a vo vývoji technológií s nízkymi emisiami CO2. Neustále sa zlepšujúce hospodárstvo je nevyhnutným základom financovania sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti na úrovni, akú európski občania požadujú. Podpora blahobytu, súdržnosti a sociálnej spravodlivosti je skutočne plne zlučiteľná s hospodárskym rastom a rastom produktivity (13).

3.9.2.

EHSV opakuje svoj názor, že Komisia a členské štáty by mali vyvinúť väčšie úsilie na odstránenie prekážok brániacich investíciám a vytváraniu priaznivého investičného prostredia. Dobudovanie energetickej únie, stratégia pre jednotný digitálny trh a akčný plán pre obehové hospodárstvo by mohli priniesť investičné príležitosti. Okrem toho treba zohľadniť nové príležitosti na ekologické investície do boja proti zmene klímy.

3.9.3.

Príležitosťou na povzbudenie hospodárskeho rastu môžu byť aj medzinárodné obchodné dohody. Táto otázka je osobitne naliehavá vzhľadom na riziká vyplývajúce z možného odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ a obchodné konflikty týkajúce sa USA. EÚ by mala podporovať systém medzinárodných hospodárskych vzťahov založený na pravidlách a doplnený dohodami o voľnom obchode, ktorých cieľom by mala byť minimálna úroveň ciel so zohľadnením ľudských práv, noriem MOP a práva štátov na reguláciu vo verejnom záujme.

3.9.4.

Komisia sa v ročnom prieskume rastu nezaoberá úrovňami investícií, čo naznačuje, že rozdiel, ktorý vznikol po roku 2008 sa podarilo už takmer vyrovnať. Úroveň investícií (chápaných ako tvorba hrubého fixného kapitálu) sa stanovila na 20,6 % HDP v roku 2018 v porovnaní s 22,5 % v roku 2007 a 19,4 % v roku 2014 (14). Nedostatok investícií meraný za týchto podmienok sa teda podarilo trochu znížiť, ale nepodarilo sa ho prekonať.

3.9.5.

V porovnaní s USA a Južnou Kóreou, prirodzenými konkurentmi EÚ v oblasti inovácií, ostávajú investície na nízkej úrovni. Ich úroveň je mimoriadne nízka v niekoľkých krajinách s nižšími príjmami a v krajinách, ktoré po roku 2008 zaznamenali najväčší pokles.

3.9.6.

V ročnom prieskume rastu sa podporujú viaceré oblasti sociálnych investícií vrátane zdravotnej starostlivosti, systémov dlhodobej starostlivosti a nájomného bývania v obecných a štátnych bytoch. EHSV obhajoval mnohé pozitívne účinky dobre plánovaných, účinných a efektívnych sociálnych investícií zameraných na budúcnosť, ktoré by sa nemali vnímať ako náklady, ale ako investície do potenciálu rastu a zamestnanosti v Európe (15). Predpokladom plnenia týchto cieľov je priestor pre verejné výdavky.

3.9.7.

Investičný plán pre Európu je vítaný ako prostriedok na podporu investícií zameraných na politické priority EÚ. Sprístupnené zdroje však boli doposiaľ obmedzené a v súhrnnom vyjadrení postačovali iba na udržanie celkovej sumy úverov EIB, ale nie na jej zvýšenie (16). V skutočnosti bol objem úverov v roku 2017 o 7 % nižší ako priemer za roky 2013 – 2016 (17).

3.9.8.

Je potrebný prístup, ktorý prinesie primerane financovaný investičný program, a to aj z prostriedkov z rozpočtu EÚ a s podporou z rozpočtov členských štátov. EÚ bude vďaka tomu môcť lepšie plniť svoje deklarované ciele podpory rozvoja malých a stredných podnikov, investícií do nových technológií na podporu želanej ekologickej transformácie a investícií do zlepšovania vzdelávania a zvyšovania úrovne zručností, ako aj zlepšovania sociálnych podmienok. EHSV už v minulosti vyjadril názor, že pružnosť, ktorá sa v súčasnosti v Pakte stability a rastu umožňuje, nie je dostatočná a že by sa mali začať diskusie na úrovni EÚ o plnohodnotnom pravidle (bežne označovanom ako „zlaté pravidlo“ (18)), ktorým sa z rozsahu pôsobnosti paktu vylúčia verejné investície s pridanou hodnotou, aby sa zabezpečila udržateľnosť dlhu.

3.10.   Dlh

3.10.1.

V súlade so svojím predchádzajúcim stanoviskom (19) EHSV je zajedno s obavami vyjadrenými v ročnom prieskume rastu, že vysoká úroveň verejného a súkromného dlhu je trvalým zdrojom zraniteľnosti, najmä v eurozóne. Úroveň hrubého verejného dlhu poklesla zo svojho maxima vo výške 88,1 % HDP v roku 2014 na 81,4 % HDP v roku 2018, čo je stále výrazne nad úrovňou z roku 2008 a vysoko nad úrovňou cieľového deficitu vo výške 60 % HDP. Z medzinárodných porovnaní však vyplýva, že úroveň verejného dlhu nad 60 % HDP nesúvisí nevyhnutne s pomalším hospodárskym rastom. Znižovanie verejného dlhu sa však zdá byť najjednoduchšie pri rýchlom hospodárskom raste. Najlepšou ochranou proti rizikám spojeným s vysokou úrovňou zadlženosti je preto úplné obnovenie hospodárskeho rastu anticyklickou makroekonomickou politikou. Fiškálna konsolidácia zameraná na podporu rastu v priaznivom období môže navyše pomôcť predchádzať nežiaducim reakciám trhu v nepriaznivom období.

3.10.2.

Súkromný dlh sa v posledných rokoch znížil, vo väčšine členských štátov EÚ však zostáva nad úrovňou pred zavedením eura. Znižovanie zadlženia domácností a podnikov je menej zdĺhavé a bolestné v časoch, keď je hospodársky rast vysoký. Je nevyhnutné dôsledne monitorovať destabilizáciu hospodárstiev eurozóny spôsobenú procyklickým trhom s nehnuteľnosťami a vyhnúť sa jej regulačnými prostriedkami na predchádzanie hospodárskym krízam.

3.10.3.

K zníženiu dlhu rovnako prispieva vysokokvalitná práca inštitúcií a najvýkonnejšie hospodárstva. Zabezpečujú totiž účinnosť na trhoch s produktmi a službami, ako aj na finančných trhoch a trhoch práce, pomáhajú dosiahnuť primeranú kvalitu verejnej správy a podporujú vhodnú politiku v oblasti dôchodkov, hospodárskej súťaže a zdaňovania.

3.11.   Banková únia

3.11.1.

Skúsenosti z minulých finančných kríz ukazujú, že ak by sa súčasné návrhy týkajúce sa bankovej únie uviedli do praxe, neboli by dostatočné. Mali by sa prijať opatrenia na zabezpečenie riadneho dohľadu nad rozširovaním kapitálových trhov, aby sa na európskych kapitálových trhoch neumožnilo obchodovanie s toxickými sekuritizovanými produktmi, ktoré by mohli prispieť k ďalšej finančnej kríze. Orgány dohľadu v Európskej únii musia zabezpečiť, aby dôsledkom únie kapitálových trhov nebolo zrýchlenie úniku kapitálu z jednotlivých členských štátoch v obdobiach napätia na finančných trhoch. V záujme zaistenia priaznivých podmienok financovania reálnej ekonomiky by sa malo oslabiť negatívne prepojenie medzi bankami a úrokovými sadzbami štátnych dlhopisov. V tomto smere sú dvoma neoddeliteľnými prvkami európsky systém ochrany vkladov a poskytovanie vhodného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií prostredníctvom Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Pred zriadením európskeho systému ochrany vkladov by sa zo súvah zapojených bánk mali v čo najväčšej možnej miere odpísať nesplácané úvery.

3.12.   Reformy v eurozóne

3.12.1.

K prehlbovaniu hospodárskej a menovej únie (HMÚ) by sa malo pristupovať rozhodnejšie a s väčšou predstavivosťou. Súčasné návrhy na reformu HMÚ a jej riadenia nepostačujú na ochranu pred rizikami asymetrických šokov. Predchádzajúca jednostranná obnova rovnováhy bežného účtu v prospech dlžníka spôsobila ujmu na celkovom HDP eurozóny a prispela k jej pomalému oživovaniu po roku 2008. Aby sa krajinám, ktoré v minulosti vykazovali deficit bežného účtu, poskytol väčší priestor na expanziu ich hospodárstva (v hľadiska fiškálnej a vonkajšej bilancie), krajiny, ktoré majú v súčasnosti prebytok bežného účtu, by sa mali stimulovať k tomu, aby viac investovali a zároveň zvýšili mzdy a sociálne dávky na podporu súkromnej spotreby.

3.12.2.

EHSV nalieha na európskych lídrov, aby urýchlili reformy týkajúce sa HMÚ, bankovej únie a únie kapitálových trhov. Kým však eurozóne chýba spoločný rozpočet, ktorý môže vytvoriť pozitívne zámery fiškálnej politiky pre eurozónu ako celok, aj naďalej budú počas akejkoľvek budúcej recesie potrebné stimulačné opatrenia menovej politiky. V súvislosti s predpokladaným ukončením programov nákupu aktív ECB na konci roka 2018 odporúčame, aby ECB zvážila program nákupu aktív, ktorý možno rýchlo aktivovať počas recesie, ak by sa fiškálny stimul neosvedčil. Program by sa mal orientovať na reálnu ekonomiku a klimaticky vhodné investície.

3.13.   Spravodlivé zdaňovanie

3.13.1.

V súvislosti s diskusiou, ktorá prebieha v Európskej komisii o tom, že o otázkach zdaňovania by sa mohlo rozhodovať hlasovaním kvalifikovanou väčšinou, EHSV naďalej podporuje dôraz na spravodlivé daňové politiky. EHSV v súlade s predchádzajúcimi stanoviskami podporuje vytvorenie všeobecne akceptovaného spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb ako prostriedku na posilnenie jednotného trhu zjednodušením zdaňovania väčších spoločností a riešenie problému agresívneho daňového plánovania (20). Víta tiež digitálne daňové iniciatívy, pričom je presvedčený, že je veľmi dôležité vytvoriť nové celosvetovo akceptovateľné zásady pripisovania ziskov podnikov konkrétnej krajine EÚ v súlade s vytváraním hodnoty a tieto zisky primerane zdaňovať (21). Víta tiež skutočnosť, že sa v súlade s predchádzajúcim stanoviskom EHSV v ročnom prieskume rastu kladie dôraz na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu (22).

3.14.   Štrukturálne reformy

3.14.1.

V ročnom prieskume rastu sa opätovne zdôrazňuje význam štrukturálnych reforiem, ktoré sa považujú za užitočný nástroj na vytváranie pracovných miest a znižovanie úrovne zadlženia. Nie je však jasné, čo sa myslí pod pojmom štrukturálna reforma, čo sťažuje výklad tvrdení, že minulé reformy mali preukázateľne pozitívne účinky. EHSV sa vo svojich predchádzajúcich stanoviskách zasadzoval za štrukturálne reformy zamerané na sociálny a hospodársky vývoj, t. j. na väčší počet kvalitných pracovných miest, lepší prístup na trh práce, vzdelávanie, odbornú prípravu a získavanie zručností, udržateľný rast, kvalitu z administratívneho a inštitucionálneho hľadiska a environmentálnu udržateľnosť (23). Tvrdil, že takéto reformy by namiesto univerzálneho prístupu ku všetkým členským štátom mali byť osobitne prispôsobené jednotlivým štátom a v záujme zlepšenia blahobytu byť v súlade s národnými programami reforiem, pričom by sa mali opierať o demokratickú podporu (24).

3.14.2.

Nedávny nízky rast výkonnosti vyvoláva spolu s vývojom na trhu práce pochybnosti o prínosoch niektorých politických opatrení z minulosti, ktoré boli zavedené pod hlavičkou štrukturálnych reforiem. V súlade s rastúcim dopytom sa zvýšil počet zamestnaných, často však na úkor kvality pracovných miest a segmentácie trhu práce.

3.14.3.

Výsledky minulých štrukturálnych reforiem sú teda naďalej diskutabilné. Niektoré hodnotenia boli kladné a zamestnávatelia uvádzali určitý stupeň spokojnosti s reformami trhu práce (25). Vo veľkej časti literatúry na túto tému sa však uvádzajú vážne pochybnosti o predchádzajúcich odporúčaniach Európskej komisie v oblasti politiky zamestnanosti (26). V najnovšej stratégii zamestnanosti OECD sa teda teraz na základe nových zistení tvrdí, že krajiny, ktorých politika a inštitúcie podporujú kvalitu pracovných miest a zvyšovanie ich počtu, ako aj väčšiu inkluzívnosť, dosahujú lepšie výsledky ako krajiny, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na posilnenie alebo zachovanie flexibility trhu (27).

3.14.4.

EHSV opakuje svoje konštatovanie, že úspech alebo neúspech určitého reformného opatrenia sa často ukáže po viac ako piatich rokoch (28). Malo by sa vypracovať posúdenie účinkov politických opatrení zavedených v minulosti ako „štrukturálne reformy“, a to na základe dôkazov a za plnej účasti sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, ktoré by slúžilo ako základ pre budúce politické odporúčania (29).

3.15.   Európsky pilier sociálnych práv

3.15.1.

EHSV víta uznanie významu sociálneho piliera, pričom podčiarkuje naliehavosť jeho uplatnenia v praxi vzhľadom na nízku hospodársku a sociálnu výkonnosť v mnohých krajinách od roku 2008.

3.15.2.

Sociálny pilier by mal byť v plnej miere začlenený do európskeho semestra. Nemal by v ňom figurovať iba ako príloha. Sprievodná hodnotiaca tabuľka naznačuje rozsah práce, ktorú EÚ musí vykonať, ak chce získať „rating AAA“v sociálnej sfére. Zjavne sa nepodarilo dosiahnuť vo všetkých členských štátoch prijateľnú úroveň príjmov, životnej úrovne, sociálneho zabezpečenia, poskytnutého blahobytu, dosiahnutého vzdelania a digitálneho prístupu (30).

3.15.3.

Pilier sociálnych práv by sa mal využívať ako prostriedok na meranie odporúčaní pre členské štáty. Súbor 20 zásad piliera by sa mal využívať ako referencia na posúdenie úspešnosti krajín pri integrácii ich záväzku týkajúceho sa sociálneho piliera do svojich hospodárskych politík.

3.15.4.

Poukazuje to tiež na potrebu primeraného financovania, vrátane príspevkov Európskej únie. Príspevky môžu pochádzať z investičného plánu EÚ, ak bude primerane financovaný, ako aj z rozpočtu politiky súdržnosti EÚ v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny. Vyžaduje si to však primeranú flexibilitu v Pakte stability a rastu. Okrem toho si to vyžaduje kontinuálne primerané financovanie politiky súdržnosti z rozpočtu EÚ, ako EHSV uviedol v predchádzajúcom stanovisku (31).

3.15.5.

Dôsledne by sa mal zvážiť aj návrh zriadiť Európsky orgán práce, ktorý predseda Komisie Juncker predložil vo svojom prejave o stave Únie v roku 2017. Mohlo by to pomôcť zabezpečiť účinné presadzovanie práv v oblasti práce a sociálneho zabezpečenia v EÚ a bojovať proti nekalej hospodárskej súťaži.

3.15.6.

Hodnotiaca tabuľka sprevádzajúca sociálny pilier by sa mala využívať nielen ako manuál k politickým odporúčaniam, ale aj ako príklad pre podobné analýzy výkonnosti jednotlivých krajín v súvislosti s politikou v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, aby sa mohli posúdiť na podobnej úrovni závažnosti.

3.15.7.

Vzhľadom na dôležitosť podpory udržateľného rastu – udržateľného z hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho hľadiska – by sa názov ročného prieskumu rastu mal zmeniť na ročný prieskumu udržateľného rastu.

3.16.   Úloha sociálnych partnerov v rámci európskeho semestra

3.16.1.

Vlády členských štátov, sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti musia dospieť k dohode o zásadných národných reformách, ktoré hospodárstvam jednotlivých krajín najlepšie umožnia zachovať alebo zlepšiť životnú úroveň svojich občanov. Mali by sa preto zohľadniť príspevky miestnych pracovníkov zodpovedných za európsky semester, národných fiškálnych rád a rád pre produktivitu, ako aj sociálnych a hospodárskych výborov jednotlivých krajín. Členovia EHSV môžu aj v tejto oblasti zohrávať úlohu.

---

(1)  Global Risks Report 2019.

(2)  Úvodník hlavného ekonóma a článok General Assessment of the Macroeconomic Situation (Celkové hodnotenie makroekonomickej situácie), OECD Economic Outlook, november 2018, s. 43 – 46.

(3)  Stanovisko EHSV na tému Hospodárska politika eurozóny na rok 2018 ( Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019s. 312 , ).

(4)  COM(2018) 761 final, s. 14.

(5)  COM(2018) 761 final, s. 14.

(6)  COM(2018) 761 final, s. 41.

(7)  V spoločnej správe Komisie a Rady o zamestnanosti 2018 sa uvádza, že v EÚ má zamestnanie iba 47,4 % osôb so zdravotným postihnutím v produktívnom veku.

(8)  COM(2018) 770 final, s. 6.

(9)  V spoločnej správe Komisie a Rady o zamestnanosti 2018 sa uvádza, že v prípade osôb so zdravotným postihnutím je o 10,3 percentuálneho bodu (na základe údajov z roku 2015) vyššia pravdepodobnosť predčasného ukončenia školskej dochádzky než u ľudí bez zdravotného postihnutia a o 13,6 percentuálneho bodu (na základe údajov z roku 2015) nižšia pravdepodobnosť, že absolvujú vzdelávanie tretieho stupňa, než ľudia bez zdravotného postihnutia.

(10)  Global Risks Report 2019.

(11)  BloombergNEF – Clean Energy Investment Trends, 3. kvartál 2018.

(12)  COM(2018) 773 final.

(13)  Stanovisko EHSV na tému Hospodárska politika eurozóny na rok 2017, Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 33 .

(14)  Databáza AMECO.

(15)  Stanovisko EHSV na tému Financovanie Európskeho piliera sociálnych práv ( Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1 ).

(16)  Stanovisko Európskeho dvora audítorov s názvom EFSI: včasný návrh na predĺženie a rozšírenie, s. 21.

(17)  Štatistická správa EIB 2017.

(18)  Stanovisko EHSV na tému Hospodárska politika v eurozóne na rok 2018 ( Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018s. 216 , ).

(19)  Stanovisko EHSV na tému Hospodárska politika eurozóny na rok 2018 ( Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018s. 33 , ).

(20)  Stanovisko EHSV na tému Návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) ( Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 58 ).

(21)  Stanovisko EHSV na tému Zdaňovanie ziskov nadnárodných podnikov v digitálnom hospodárstve ( Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 73 ).

(22)  Stanovisko EHSV na tému Daňový režim podporujúci spravodlivú hospodársku súťaž a rast ( Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 18 ).

(23)  Išlo by napríklad o zlepšenie podnikateľského prostredia, financovanie podnikov a výdavkov na výskum a vývoj, zvýšenie produktivity podnikov, odvetví a hospodárstiev, podporu vytvárania kvalitných pracovných miest s vyššími mzdami a súčasné znižovanie počtu dočasných a nestabilných pracovných miest s nízkymi mzdami, posilnenie kolektívneho vyjednávania a autonómie sociálnych partnerov v rámci neho, ako aj sociálneho dialógu na miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni, reformu verejných správ, aby boli efektívnejšie z hľadiska hospodárskeho a sociálneho rozvoja a transparentnejšie pre verejnosť, ako aj podporu kvality systémov vzdelávania a odbornej prípravy pre pracovníkov s cieľom zaistiť rovnaké príležitosti a výsledky pre všetky sociálne skupiny.

(24)  Stanovisko EHSV na tému Financovanie Európskeho piliera sociálnych práv ( Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1 ), bod 2.5.

(25)  Európska centrálna banka, Structural policies in the euro area (Štrukturálna politika v eurozóne).

(26)  Piasna, A., Myant, M. (editori): Myths of Employment Deregulation: How it neither creates jobs nor reduces labour market segmentation (Mýty deregulácie zamestnanosti, ktorá nielenže nevytvára pracovné miesta, ale ani nezmierňuje segmentáciu trhu práce), Európsky odborový inštitút, Brusel 2017.

(27)  Good Jobs for All in a Changing World of Work (Dobré zamestnanie pre všetkých v meniacom sa svete práce), Stratégia zamestnanosti OECD, s. 8.

(28)  Stanovisko EHSV k Programu na podporu reforiem ( Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 121 ).

(29)  Stanovisko EHSV k Programu na podporu reforiem ( Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 121 ).

(30)  Stanovisko EHSV na tému Financovanie Európskeho piliera sociálnych práv ( Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1 ).

(31)  Stanovisko EHSV na tému Viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2020 ( Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106 ).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady s cieľom umožniť pokračovanie programov územnej spolupráce PEACE IV (Írsko – Spojené kráľovstvo) a Spojené kráľovstvo – Írsko (Írsko – Severné Írsko – Škótsko) v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie

[COM(2018) 892 final – 2018/0432 (COD)]

(2019/C 190/05)

Hlavná spravodajkyňa: Jane MORRICE

Konzultácia	Európsky parlament, 14.1.2019 Rada Európskej únie, 15.1.2019
Právny základ	článok 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijatie v pléne	20.2.2019
Plenárne zasadnutie č.	541
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	102/1/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Vzhľadom na to, aké náročné a zložité sa ukázali byť diskusie o hranici Spojeného kráľovstva a Írska v rámci rokovaní o brexite, je pokračujúca podpora EÚ pre Severné Írsko, najmä programy PEACE a Interreg, aj po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ nielen dôležitá, ale aj nevyhnutná.

1.2.

EHSV bezvýhradne víta návrh na pokračovanie programu EÚ PEACE v Severnom Írsku a pohraničných grófstvach Írska po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. EHSV oceňuje, že pre EÚ je podpora mierového procesu prioritou, a uznáva významný prínos programu PEACE k zachovaniu mieru v regióne. Je to v súlade s konštatovaním Európskeho parlamentu zo septembra 2018 (1), ktorý program PEACE opisuje ako vzor pre zvyšok sveta.

1.3.

Vzhľadom na destabilizačný charakter politickej, hospodárskej a sociálnej neistoty spôsobenej brexitom je okrem toho pre aktérov občianskej spoločnosti rozhodujúce, aby EÚ dodržala svoj záväzok urobiť všetko preto, aby Severné Írsko bolo nielen bez konfliktu, ale aby pokračovalo na ceste k zmiereniu pomocou pre EÚ typického prístupu k budovaniu mieru a riešeniu konfliktov „zdola nahor“.

1.4.

Program EÚ na podporu mieru a zmierenia (PEACE) je najcennejším a najúspešnejším nástrojom na budovanie mieru, ktorý kedy Európska únia zaviedla v situácii konfliktu. Prostredníctvom programu PEACE, zriadeného ako reakcia na prímerie uzatvorené v Severnom Írsku v roku 1995, boli v uplynulých 24 rokoch od jeho vzniku investované 2 miliardy EUR do projektov spolupráce medzi komunitami, do projektov cezhraničnej spolupráce a ďalších projektov zmierenia.

1.5.

Program PEACE, ktorý všetky strany Veľkopiatkovej dohody z Belfastu označujú za významný prínos k mierovému procesu, je jedinečný v tom, že prekračuje hranice akejkoľvek inej intervencie EÚ v rámci jej vlastného územia. Spája zainteresované strany z Veľkej Británie a Írska pod záštitou EÚ s jediným cieľom chrániť mierový proces a presadzovať budovanie mieru v regióne i mimo neho.

1.6.

Naliehavosť situácie spôsobenej procesom brexitu a následným vystúpením Spojeného kráľovstva si vyžaduje, aby EÚ reagovala v snahe zachovať mierový proces spôsobom, ktorý zodpovedá novým potrebám regiónu v kontexte po brexite. Konsolidáciou podpory pokračovania cezhraničných programov PEACE a Interreg robí Únia významný krok správnym smerom. a hoci ide o záväzok, ktorý je zo zrejmých dôvodov základom pre nevyhnutnú ďalšiu podporu pre tento región zo strany EÚ, existuje toho viac, čo by sa dalo a malo spraviť.

1.7.

Bezprostredné potreby, a to počas rokovaní o brexite i po nich, sa prejavia, ak sa bude zvyšovať napätie medzi komunitami a britská a írska príslušnosť sa od seba začnú viac odlišovať, a to v uliciach i na hranici. Prejav „dobrej vôle“ zo strany EÚ by mohol zahŕňať záväzok zvýšiť v ďalšom období financovanie programu EÚ PEACE a umiestnenie Európskeho mierového a zmierovacieho centra v Belfaste, ako sa to navrhuje v predchádzajúcich správach EHSV/EP/EK (2). To by bolo konkrétnym prejavom dlhodobého záväzku EÚ, pokiaľ ide o mierový proces.

2.   Kontext

2.1.

Vzhľadom na závažnosť a citlivosť situácie v Severnom Írsku bolo cieľom prvého programu PEACE vytvoriť komplexný nástroj, ktorý mal odstrániť prekážky medzi znepriatelenými a rozdelenými komunitami. Program PEACE, vytvorený na základe konzultácií so zainteresovanými stranami z politického, administratívneho a dobrovoľníckeho sektora, je prístupom zdola nahor, ktorý aktívne zapája najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti, vrátane detí, žien, obetí a protagonistov konfliktu.

2.2.

Prostredníctvom radu intervencií boli v rámci programu PEACE1 zriadené organizácie na najnižšej úrovni s cieľom spolupracovať s „tými druhými“ pri zverovaní kontroly a distribúcie veľkej časti prostriedkov EÚ do rúk miestnych skupín a zastupiteľstiev. Program PEACE podporoval projekty zamerané na budovanie mieru, riešenie konfliktu, spoločné porozumenie, traumy a problémy, ktoré sú dedičstvom minulosti. Pomocou programu PEACE sa dosiahli početné úspechy a jeho príspevok k vytvoreniu základov pre mierovú dohodu z roku 1998 nemožno podceňovať. Program PEACE v súčasnosti prevádzkuje Osobitný orgán pre programy EÚ (SEUPB), cezhraničná organizácia Spojeného kráľovstva/Írska vytvorená na základe dohody, ktorou sa riadi financovanie všetkých mierových a cezhraničných programov EÚ.

2.3.

Pokračovanie programu PEACE má zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby sa v regióne nerozpútal znovu konflikt pri riešení výziev, ktoré by mohlo so sebou priniesť prehĺbenie rozdielov v identite po brexite, ako to naznačilo napätie, ktoré sa prejavilo počas rokovaní. Pokračovanie programu PEACE je v súčasnosti dôležitejšie než kedykoľvek po roku 1998. Záväzok pri rokovaniach o brexite, že sa bude dodržiavať Veľkopiatková dohoda z Belfastu a že sa zaručí, že nevznikne „tvrdá hranica“, je vítaný a PEACE môže zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore akéhokoľvek prechodu. Otázka írskej hranice zostáva najnáročnejším aspektom brexitu nad rámec súčasných rokovaní, aj preto sú tak programy PEACE a Interreg, ako aj nepretržitý dialóg medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom nielen dôležité, ale aj nevyhnutné.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Mali by sa zvážiť vylepšenia tejto iniciatívy, ktorá bude po roku 2020 obnovená pod názvom PEACE Plus. Tieto vylepšenia možno rozdeliť do piatich hlavných oblastí.

3.1.1.

Väčšie zameranie na podporu spoločnej spoločnosti prostredníctvom skutočného úsilia medzi komunitami. Medzi prioritami by mala figurovať lepšia podpora integrovaného vzdelávania a podpora cezhraničnej mediálnej, kultúrnej a športovej výmeny. Ako dokazujú mnohé „mierové“ steny rozdeľujúce segregované spoločnosti, prioritou by mala byť aj práca vedená komunitou na zlepšovaní fyzického a sociálneho prostredia.

3.1.2.

Podpora projektov určených len pre jednu identitu by sa mala používať na budovanie dôvery v segregovaných komunitách len vtedy, ak to slúži ako skutočný odrazový mostík na ceste k interakcii s „tými druhými“. Podľa dobre informovaného zdroja je problémom financovania niektorých častí programu PEACE to, že je tam „veľa cukru a málo biča“.

3.1.3.

Komunikačné činnosti týkajúce sa programu PEACE nespĺňajú základné požiadavky, pokiaľ ide o to, aby si občania boli plne vedomí úlohy EÚ. SEUPB vyvíja vlastné úsilie, ale Európska komisia, ministerstvá, vplyvné osobnosti a ďalší by mali robiť viac s cieľom sprostredkovať, vysvetliť a uznať úlohu, ktorú zohráva EÚ, a to využitím označenia Biela holubica ako symbolu projektov programu PEACE financovaných z prostriedkov EÚ.

3.1.4.

Jasné monitorovacie a hodnotiace postupy na zabezpečenie toho, že sa výsledky budú posudzovať aj na základe svojho transformačného charakteru a nielen na základe schopnosti expertov zaškrtnúť správne políčka. Niektoré malé komunitné skupiny, ktoré najviac potrebujú podporu, sa vyjadrili, že financovanie EÚ „nestojí za tú námahu“ a obrovskú záťaž pre ich ľudské zdroje, ktorými si nemôžu dovoliť plytvať.

3.1.5.

Podľa uznesenia, ktoré Európsky parlament prijal v roku 2018 (3), by program PEACE mal byť modelom EÚ propagovaným na dosiahnutie trvalého mieru v iných častiach Európy a na celom svete. To je v súlade so stanoviskom EHSV, v ktorom sa navrhuje vytvoriť podľa vzoru PEACE novú globálnu iniciatívu zameranú na budovanie mieru a vytvoriť európsku cestu mieru zo Severného Írska do Nikózie. Táto „Trasa bielej holubice“ by kopírovala cestu írskeho pútnika Kolumbána, pričom by išla po hranici západného frontu počas svetovej vojny a cez Balkán, a spájala by dva rozdelené ostrovy na oboch stranách Európy (4).

3.2.

Hoci hlavné usmernenia týkajúce sa zlepšenia určitých aspektov programu PEACE môžu prísť z „Bruselu“, nový program PEACE Plus po roku 2020 ponúka príležitosť obnoviť vzťahy s občianskou spoločnosťou s cieľom posilniť ciele a hodnoty EÚ v Severnom Írsku. Nemalo by to zvyšovať administratívne zaťaženie, ale slúžiť na budovanie dôvery a porozumenia v súvislosti s úlohou EÚ pri podpore mieru a zmierenia.

3.3.

Mal by sa uskutočniť konzultačný proces podobný tomu, ktorý v roku 1994 pre program PEACE 1 zaviedol vtedajší predseda Európskej komisie Jacques Delors, pričom jeho cieľom by malo byť nielen podporiť podiel komunity na budovaní mieru, ale umožniť aj spoločné získavanie poznatkov. Ak si vezmeme ako model pracovnú skupinu, ktorú pán Delors zriadil pred odchodom z funkcie, mohol by ju viesť predseda Komisie Juncker, pričom by spolupracoval s tromi severoírskymi poslancami EP a generálnym tajomníkom Európskej komisie, a zároveň by paralelne fungovala súčasná pracovná skupina Komisie, v spolupráci so SEUPB a vedúcimi kancelárií Európskej komisie v Belfaste, Dubline a Londýne.

4.   Konkrétne hlavné odporúčania v oblasti financovania z programu PEACE po roku 2020

—	Väčší dôraz by sa mal klásť na projekty, ktoré sa zameriavajú na integráciu jednotlivých identít a na projekty, ktoré spájajú jednotlivé komunity. Uprednostňovať by sa mali programy spolupráce.

—	Trvanie programu PEACE by sa malo predĺžiť. Transformácia konfliktov si vyžaduje čas a dlhodobejší záväzok, než je trvanie súčasných finančných cyklov.

—	Malo by sa zohľadniť odporúčanie, aby projekty, ktoré budú financované prostredníctvom budúceho programu PEACE boli označené symbolom bielej holubice s vlajkou EÚ a textom „Financované z programu EÚ PEACE“.

—	Orgány, ktoré monitorujú program PEACE, by mali aj naďalej zahŕňať zástupcov občianskej spoločnosti, avšak nielen tých najpohodlnejších a dlhodobo ustálených aktérov. Je potrebné väčšie úsilie s cieľom pomôcť aktérom vnútri komunít rásť.

—	Malo by sa zvážiť vytvorenie miestnych výborov pod záštitou PEACE, ktoré by spolupracovali so zastupiteľstvami, zhromaždením a ďalšími rozhodujúcimi činiteľmi.

—	Podpora koncepcie Trasy bielej holubice, vytváranie sietí na budovanie mieru v celej Európe, využívanie príbehov zo skutočného života na zvýšenie povedomia o konfliktoch a aktívneho zapojenia občanov cestou mieru.

—

Potvrdenie pôvodného záväzku voči európskemu mierovému centru v Severnom Írsku a jeho prepojenie s centrom v Nikózii, pričom obe by pôsobili ako centrá na šírenie skutočného, praktického budovania mieru v Európe a na celom svete a zabezpečili tak, že z ťažko nadobudnutých poznatkov získaných v rámci mierového procesu v Severnom Írsku a inde budú mať aj naďalej prospech tí, ktorí žijú v spoločnosti, ktorá sa ocitla v centre konfliktu, alebo v spoločnosti po skončení konfliktu.

---

(1)  Predseda Európskej rady Donald Tusk viedol, že sa nebudeme zahrávať s mierom, ani stanovovať konečný termín na zmierenie. Ak EÚ dostane prijateľné záruky mieru v Severnom Írsku, Spojené kráľovstvo opustí EÚ ako dôveryhodný priateľ.

(2)  Pozri stanovisko EHSV SC/029 – Mierový proces v Severnom Írsku, prijaté 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 100).

(3)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o vplyve politiky súdržnosti EÚ na Severné Írsko.

(4)  Pozri stanovisko EHSV – Trasa bielej holubice – návrh globálnej stratégie budovania mieru pod vedením EÚ – zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch bezpečnosti letectva vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie

[COM(2018) 894 final – 2018/0434 (COD)]

(2019/C 190/06)

Rapporteur-general: Thomas McDONOGH

Konzultácia	Európsky parlament, 14.1.2019 Rada, 14.1.2019
Právny základ	článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Rozhodnutie predsedníctva	22.1.2019
Prijaté v pléne	20.2.2019
Plenárne zasadnutie č.	541
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	79/0/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV opakovane zdôrazňuje, že medzinárodná letecká doprava môže plniť svoju úlohu hybnej sily hospodárskeho rastu udržateľným spôsobom len vtedy, ak sa zachová najvyššia úroveň bezpečnosti. Nevyhnutným predpokladom bezpečnosti sú jednotné normy, ktoré dodržiavajú všetky zainteresované strany a ktoré monitorujú oprávnené agentúry. Brexit môže ohroziť takéto normy a ich jednotné uplatňovanie v Európe v oblasti bezpečnosti letectva, pretože od marca 2019 sa príslušné právne predpisy EÚ už nebudú môcť vzťahovať na zainteresované strany v oblasti letectva v Spojenom kráľovstve.

1.2.

Návrh stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) s cieľom zabezpečiť základnú leteckú prepojenosť (TEN/689) a toto stanovisko by sa mali považovať za zhodnotenie špecifických aspektov tej istej regulačnej iniciatívy Európskej komisie. Základným východiskom oboch návrhov stanovísk je skutočnosť, že po tom, ako Spojené kráľovstvo vystúpi z Európskej únie (brexit), sa na letecké spoločnosti registrované v Spojenom kráľovstve prestane uplatňovať právny základ pre činnosť leteckej dopravy na jednotnom trhu leteckej dopravy, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (1) a iné nariadenia EÚ upravujúce rôzne aspekty relevantné pre letectvo, ako je napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (2), ako aj akty prijaté v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (3).

1.3.

S cieľom zmierniť právnu neistotu a nestabilitu týkajúcu sa plánovania po 29. marci 2019 bola vyrokovaná dohoda o vystúpení medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, aby sa tak vláde Spojeného kráľovstva umožnilo zaviesť vnútroštátne právne predpisy a regulačné opatrenia ako budúci regulačný rámec pre odvetvie leteckej dopravy v Spojenom kráľovstve. Parlament Spojeného kráľovstva však túto dohodu o vystúpení zatiaľ neratifikoval. Komisia preto v rámci krízového akčného plánu vypracovaného v lete 2018 predložila okrem iného návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch bezpečnosti letectva vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie.

1.4.

Vzhľadom na to, že neexistuje žiaden iný právny základ, zostáva nejasné, či budú osvedčenia vydané Spojeným kráľovstvom podľa právnych predpisov EÚ naďalej platné, rovnako ako ani to, ako by mohli letecké spoločnosti registrované v Spojenom kráľovstve získať požadované osvedčenie po 30. marci 2019, a ako by spoločnosti vykonávajúce opravy a údržbu v Spojenom kráľovstve mohli naďalej dodávať náhradné diely a poskytovať služby s licenciami, ako to vyžadujú právne predpisy EÚ. S cieľom vyriešiť tieto otázky a stanoviť právny základ na zabezpečenie hladkého prechodu na uplatňovanie právnych predpisov Spojeného kráľovstva je potrebné krízové nariadenie pre prípad, že nebude schválená dohoda o vystúpení.

1.5.

Hoci zainteresované strany môžu v mnohých prípadoch vyriešiť otázky týkajúce sa zachovania platnosti osvedčení tým, že sa obrátia na orgán civilného letectva EÚ27 alebo požiadajú Európsku agentúru pre bezpečnosť letectva (EASA) o vydanie osvedčenia pre tretiu krajinu, existujú prípady, keď takéto zmierňujúce opatrenia nie sú možné. Takéto situácie možno vyriešiť len vtedy, ak sa stanoví právny základ.

1.6.

Krízové opatrenia sú nevyhnutné, avšak nariadenie EÚ by malo nadobudnúť účinnosť len v záujme vyriešenia bezpečnostných otázok súvisiacich s leteckou dopravou, ktoré by sa nedali vyriešiť iným spôsobom. Nariadenie musí mať preto dočasný charakter, kým Spojené kráľovstvo nezriadi národné agentúry a nezavedie vnútroštátne právne predpisy, ktoré by prevzali úlohu bezpečnostnej agentúry.

1.7.

EHSV oceňuje Komisiu za túto regulačnú iniciatívu uznávajúcu špecifické problémy, ktoré by mohli vzniknúť v oblasti bezpečnosti letectva v prípade, že nebude schválená dohoda o vystúpení. Toto nariadenie poskytne sektoru požadované záruky, že proces vydávania osvedčení nebude počas prechodu Spojeného kráľovstva z členského štátu na štatút tretej krajiny ohrozený. Cestujúci budú mať taktiež istotu, že bude zaručená bezpečná prevádzka aj po 29. marci 2019.

1.8.

EHSV súhlasí s argumentáciou Komisie, že účelom nariadenia nie je rozšíriť status quo, ale predložiť krízové opatrenia, ktoré sa považujú za nevyhnutné na zmiernenie možných škôd, pokiaľ ide o leteckú dopravu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Navrhované nariadenie má mať len dočasnú platnosť, aby sa tomuto sektoru umožnilo naďalej dodržiavať najprísnejšie bezpečnostné normy.

1.9.

EHSV vyzýva Spojené kráľovstvo, aby čo najskôr uzavrelo dvojstranné bezpečnostné dohody s EÚ a ostatnými tretími krajinami s cieľom dosiahnuť požadovaný konsenzus v otázke vzájomného uznávania osvedčení vydaných Spojeným kráľovstvom a týmito ďalšími stranami.

2.   Regulačný kontext

2.1.   Medzinárodné dohody

2.1.1.

Po brexite bude musieť Spojené kráľovstvo opätovne dojednať množstvo dohôd v oblasti letectva, ktoré EÚ uzatvorila v mene členských štátov. Pokiaľ ide o údržbu, opravy a generálne opravy, leteckú výrobu, opravárenské zariadenia, ako aj bezpečnostné normy, najdôležitejšou je dvojstranná dohoda o bezpečnosti civilného letectva (BASA) medzi EÚ a USA.

2.1.2.

Bezpečnostné agentúry na oboch stranách, Federálny letecký úrad (FAA) a Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) na základe tejto dohody vzájomne akceptujú certifikačné a schvaľovacie postupy druhej strany. V prípade Spojeného kráľovstva by sa FAA už nemohol spoliehať na inšpekcie Orgánu civilného letectva (CAA) Spojeného kráľovstva v prípade opravárenských staníc s licenciou FAA v Spojenom kráľovstve. Boli by potrebné tak inšpekcie FAA, ako aj schválenie zo strany CAA.

2.1.3.

Vzhľadom na to, že v BASA sa opakovane odkazuje na členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo by si mohlo zachovať status quo len v prípade, ak by Spojené štáty súhlasili s tým, že k Spojenému kráľovstvu budú pristupovať tak, ako keby bolo počas prechodného obdobia aj naďalej členským štátom EÚ a uzavreli s ním samostatnú dvojstrannú dohodu o bezpečnosti civilného letectva. Napriek tomu, že je to z právneho hľadiska stále predmetom diskusie, takáto dohoda si vyžaduje súhlas EÚ, ak má nadobudnúť účinnosť počas prechodného obdobia – Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom: rozlišovanie medzi dohodami o preprave cestujúcich a tovaru a dohodami o službách, ako sú údržba a opravy. Pokiaľ ide o druhé z uvedených dohôd, tieto spadajú do oblasti spoločnej obchodnej politiky, a preto patria do výlučnej právomoci EÚ: nahradenie dvojstrannej dohody o bezpečnosti civilného letectva medzi EÚ a USA takouto dohodou medzi Spojeným kráľovstvom a USA by si preto vyžadovalo súhlas EÚ. To by sa pravdepodobne stalo, keďže účelom dohody o vystúpení je uľahčiť riadny prechod.

2.1.4.

Spojené kráľovstvo oznámilo, že prebiehajú rokovania o dvojstranných dohodách o bezpečnosti civilného letectva s USA, Brazíliou a Kanadou. Ich ukončenie bude však zložité v prípade absencie dohody o bezpečnosti medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, a najmä pokiaľ ide o dohodu o štatúte Spojeného kráľovstva v EASA.

2.2.   EASA

2.2.1.

Po brexite by Spojené kráľovstvo mohlo požiadať o určitú formu pridruženého členstva v EASA s cieľom zachovať si výhody vzájomného uznávania medzi EÚ a USA a zaistiť jasnosť, pokiaľ ide o bezpečnostné normy, ktoré musí Spojené kráľovstvo uplatňovať. Ako zmluvná strana Chicagského dohovoru by bolo Spojené kráľovstvo platným žiadateľom o pridružené členstvo v EASA, musí však uplatňovať príslušné právne predpisy EÚ v oblasti letectva.

2.3.   Bezpečnosť letectva v prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ bez dosiahnutia dohody

2.3.1.

So zámerom zmierniť riziko možného úplného prerušenia leteckej dopravy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v scenári bez ratifikovanej dohody o vystúpení prijala Komisia dva návrhy nariadení: prvé má zaistiť poskytovanie určitých leteckých dopravných služieb medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a predlžuje sa ním platnosť niektorých existujúcich licencií. Rozsah základnej leteckej prepojenosti je predmetom iného stanoviska EHSV – TEN/689.

2.3.2.

Druhý návrh nariadenia o určitých aspektoch bezpečnosti letectva vzhľadom brexit sa týka predĺženia platnosti osvedčení pre určité výrobky leteckej techniky, súčasti, zariadenia a spoločnosti. Hoci zainteresované strany môžu v tomto kontexte uplatniť niektoré nápravné prostriedky tým, že sa obrátia na CAA EÚ alebo predložia EASA včas žiadosť o akceptovanie osvedčení vydaných treťou krajinou, nie je možné zmierniť všetky potenciálne narušenia.

2.3.3.

Nevyhnutnosť poskytnúť predĺžené lehoty platnosti úzko súvisí s tým, že Spojené kráľovstvo musí prevziať povinnosti, ktoré predtým pripadali na EASA, aby mohlo znovu vydávať licencie. EASA zase môže vydávať len určité osvedčenia na základe osvedčenia vydaného treťou krajinou (4). Predĺžená platnosť teda slúži na preklenutie obdobia, ktoré budú EASA a prevádzkovatelia potrebovať na vydanie určitých osvedčení na základe nového štatútu Spojeného kráľovstva ako tretej krajiny.

3.   Obsah navrhovaného nariadenia

3.1.

Navrhované nariadenie sa vzťahuje na celý rad osvedčení platných pred dátumom vystúpenia, ale vo všeobecnosti rozlišuje medzi osvedčeniami vydanými agentúrou EASA fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré majú hlavné miesto podnikania v Spojenom kráľovstve, a osvedčeniami, ktoré vydali fyzické alebo právnické osoby certifikované príslušnými orgánmi Spojeného kráľovstva (5).

3.2.

Medzi druhé z uvedených patria najmä typové osvedčenia a obmedzené typové osvedčenia, schválenie zmien alebo doplnkové typové osvedčenia, schválenie v súvislosti s opravami, európske technické štandardné schválenia, ako aj povolenie organizácie na projektovanie (6). Tieto osvedčenia zostávajú platné 9 mesiacov, pričom Komisia môže delegovanými aktmi predĺžiť ich obdobie platnosti (7).

3.3.

Tieto osvedčenia sa väčšinou týkajú používania výrobkov, súčastí a zariadení, dokončenia údržby a overenia letovej spôsobilosti (8). Tieto osvedčenia zostávajú platné, aby sa umožnilo ich ďalšie používanie častí a zariadení v lietadlách alebo ako lietadlá (9). V navrhovanom nariadení sa okrem toho zaisťuje, že orgány členských štátov alebo EASA zohľadnia preskúšania vykonávané výcvikovými organizáciami, ktoré podliehajú dohľadu príslušného orgánu Spojeného kráľovstva (10).

3.4.

Keďže neplatnosť certifikátov by mala vplyv nielen na umiestňovanie výrobkov leteckej dopravy na trh, ale aj na ich skutočné používanie, je pokračovanie platnosti licencií nevyhnutnosťou, pričom jedinou reálnou alternatívou je premiestnenie výroby produktov leteckej dopravy do jurisdikcií EÚ s cieľom preklenúť časovú medzeru pri vydávaní osvedčení tretích krajín.

3.5.

Význam tohto opatrenia ešte viac zdôrazňuje často obmedzený počet výrobcov určitých komponentov pre lietadlá. Skutočnosť, že nedôjde k vydávaniu nových napr. typových osvedčení – čo by mohlo výrazne narušiť fungovanie tých spoločností, ktoré nie sú schopné presunúť certifikáciu na jurisdikcie EÚ, a na druhej strane ich zákazníkov, ktorí by mohli byť závislí od konkrétnych výrobkov a ich certifikácie –, zostáva faktorom, ktorý by mohol spôsobiť narušenia.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   Obavy zainteresovaných strán

4.1.1.

Zainteresované strany v oblasti letectva uznávajú naliehavú potrebu zaistiť, aby tento sektor mohol naďalej bezpečne vykonávať svoju činnosť. Navrhované nariadenie ponúka postačujúci krízový plán v podobe časovo obmedzenej a dobrej cielenej prechodnej platformy.

4.1.2.

Podľa niektorých zainteresovaných strán kontaktovaných počas prípravy tohto stanoviska by sa články 5, 6, 7 a 8 nariadenia mali vzťahovať nielen na držiteľov osvedčení, ale aj na právnické alebo fyzické osoby, ktoré osvedčenia vydávajú. To by všetkým stranám zapojeným do procesu certifikácie poskytlo právnu istotu, že status quo by sa predĺžil na obdobie po 29. marci 2019.

4.1.3.

EHSV súhlasí s argumentáciou Komisie, že účelom nariadenia nie je rozšíriť status quo, ale predložiť krízové opatrenia, ktoré sa považujú za nevyhnutné na zmiernenie možných škôd v tomto sektore. Zainteresované strany si boli vedomé diskusií týkajúcich sa brexitu, ale nemôžu sa vo všetkých situáciách uchýliť k alternatívnym opatreniam na zmiernenie účinkov brexitu na bezpečnosť letectva. Preto potrebujú ubezpečenia o právnej istote. To neplatí pre emitentov certifikátov, pre ktorých sa právna istota, pokiaľ ide o nepretržitú certifikáciu, nemôže výslovne poskytnúť v podobe nariadenia EÚ. Takúto istotu poskytnú nové vnútroštátne právne predpisy v Spojenom kráľovstve.

4.1.4.

EHSV oceňuje Komisiu za túto regulačnú iniciatívu uznávajúcu špecifické problémy, ktoré by mohli vzniknúť v oblasti bezpečnosti letectva v prípade, že nebude schválená dohoda o vystúpení. Toto nariadenie poskytne sektoru požadované záruky, že proces vydávania osvedčení nebude počas prechodu Spojeného kráľovstva z členského štátu na štatút tretej krajiny ohrozený. Cestujúci budú mať taktiež istotu, že bude zaručená bezpečná prevádzka aj po 29. marci 2019.

4.1.5.

EHSV dôrazne podporuje tento prístup a nabáda zmluvné strany, aby čo najrýchlejšie uzavreli dvojstrannú dohodu o bezpečnosti leteckej dopravy s cieľom dohodnúť na základe konsenzu, ako budú v budúcnosti spolupracovať bezpečnostné agentúry na oboch stranách na účely zabezpečenia harmonizovaného vykonávania bezpečnostných opatrení v celej Európe.

4.1.6.

EHSV tiež nalieha na Spojené kráľovstvo, aby uzatvorilo BASA s poprednými hospodárskymi mocnosťami, najmä s USA, s cieľom zachovať kontinuitu a súdržnosť opatrení v oblasti bezpečnosti, ktoré sa doteraz uplatňovali na severoatlantickom trhu.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1).

(4)  Nariadenie 2018/1139, článok 68.

(5)  COM(2018) 894 final, článok 1 ods. 2.

(6)  COM(2018) 894 final, príloha I, oddiel 1.

(7)  COM(2018) 894 final, článok 3.

(8)  COM(2018) 894 final, príloha I, oddiel 2.

(9)  COM(2018) 894 final, článok 4.

(10)  COM(2018) 894 final, článok 5.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách na zabezpečenie základnej leteckej prepojenosti vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie

[COM(2018) 893 final – 2018/0433 (COD)]

(2019/C 190/07)

Hlavný spravodajca: Jacek KRAWCZYK

Konzultácia	Európsky parlament, 14.1.2019 Rada, 14.1.2019
Právny základ	článok 100 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Rozhodnutie predsedníctva	22.1.2019
Prijaté v pléne	20.2.2019
Plenárne zasadnutie č.	541
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	77/1/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) dôsledne poukazoval na dôležitosť a veľkosť jednotného európskeho leteckého priestoru ako faktora hospodárskeho rastu, prosperity a zachovania medzinárodnej konkurencieschopnosti Európy. Po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia Spojeného kráľovstva ukončiť členstvo v Európskej únii (brexit) všetky odvetvia hospodárstva Spojeného kráľovstva nebudú viac pevnou súčasťou jednotného európskeho trhu; jeho letecká doprava už nebude využívať výhody jednotného európskeho leteckého priestoru ani sa na ňom podieľať.

1.2.

Posúdenie vplyvu brexitu na dôležitú leteckú dopravu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom bude závisieť od schopnosti Spojeného kráľovstva a inštitúcií EÚ rýchlo prijať vhodné regulačné opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne konkurencieschopnosti medzi leteckou dopravou EÚ27 a Spojeného kráľovstva.

1.3.

V prípade čoraz pravdepodobnejšieho scenára bez dohody o vystúpení by sa na letecké služby medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ prestali uplatňovať právne predpisy EÚ, a to konkrétne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (1). Tým sa vytvára právna neistota a ohrozuje stabilita plánovania a nepretržitá prepojenosť služieb medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

1.4.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách na zabezpečenie základnej leteckej prepojenosti vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie (ďalej len „nariadenie“) je dočasným riešením a krízovým plánom na zníženie dôsledkov tzv. tvrdého brexitu. Navrhované opatrenia sú jediným realistickým spôsobom, ako zmierniť možné vážne negatívne dôsledky, ktoré možno očakávať v leteckej doprave, ak sa dohoda o vystúpení neratifikuje pred 29. marcom 2019.

1.5.

Nariadením sa Komisii a vláde Spojeného kráľovstva poskytne ďalší čas na dojednanie komplexnej dohody o poskytovaní leteckých služieb, ktorá by sa potom stala regulačným rámcom pre leteckú dopravu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Zabezpečí sa ním tiež základná letecká prepojenosť medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

1.6.

Rokovania o dohode o poskytovaní leteckých služieb medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sa budú musieť realizovať bezodkladne, aby sa opätovne stanovil právny základ pre spoľahlivú hospodársku súťaž leteckých dopravcov oboch strán. EHSV je pripravený poskytnúť relevantné príspevky organizácií občianskej spoločnosti z krajín EÚ27. EHSV v záujme európskeho hospodárstva, občanov a pracovníkov nabáda EÚ a Spojené kráľovstvo, aby čo najskôr prijali komplexnú dohodu o poskytovaní leteckých služieb, ktorá je jediným právnym základom otvoreného a konkurencieschopného trhu leteckej dopravy.

1.7.

Po predložení žiadosti Spojeného kráľovstva o ukončenie členstva v EÚ podľa článku 50 vypracovala Komisia ucelenú rokovaciu stratégiu a s úplným a jednotným súhlasom všetkých inštitúcií EÚ ju dôsledne a transparentne implementovala (2). EHSV vyzdvihuje jednotu Európskej komisie, Európskeho parlamentu a členských štátov. Jednotný prístup je v záujme občanov EÚ. Platí to rovnako aj v prípade civilného letectva.

1.8.

EHSV podporuje hlavnú myšlienku navrhovaného nariadenia ako krízového opatrenia na zabezpečenie základnej leteckej prepojenosti, pričom toto nariadenie nemožno považovať za doplnenie nariadenia (ES) č. 1008/2008 alebo dokonca za jednostrannú dohodu o vystúpení. Práva obsiahnuté v navrhovanom nariadení sú správne časovo a účelovo obmedzené. Obmedzenie obchodných príležitostí na poskytovanie služieb tretej a štvrtej slobody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom je logické a konzistentné. Ďalšie obchodné príležitosti pre letecké spoločnosti EÚ a Spojeného kráľovstva musia byť predmetom rokovaní o budúcej dohode o poskytovaní leteckých služieb medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

1.9.

V snahe zabezpečiť základnú prepojenosť a spravodlivú hospodársku súťaž obsahuje navrhované nariadenie niekoľko kritérií a postupov, ako je obmedzenie celkového počtu letov (frekvencií) počas letných a zimných sezón IATA (3), koncepcia „rovnocennosti“práv (4) a právomoc Komisie obmedziť, zmeniť alebo zrušiť práva (5). EHSV odporúča, aby sa v záujme lepšieho zohľadnenia aktuálnych trhových podmienok referenčné obdobie skončilo 29. marca 2019 (celá letná a zimná sezóna IATA 2018/2019).

1.10.

Vzhľadom na hospodárske a sociálne dôsledky vyplývajúce z tohto najhoršieho scenára je nevyhnutné, aby Komisia vytvorila transparentný a dôkladný mechanizmus monitorovania. V rámci takéhoto mechanizmu by sa malo počítať aj s úzkou spoluprácou Komisie so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti pred prechodným obdobím a počas neho a pri rokovaniach o novej dohode o poskytovaní leteckých služieb. Takéto monitorovanie musí zahŕňať aj ochranu cestujúcich, pracovníkov a environmentálne normy.

1.11.

Podľa názoru EHSV by si pracovníci leteckej dopravy zo Spojeného kráľovstva mali zachovať práva vyplývajúce z právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú okrem iného pracovného času posádky, dočasnej agentúrnej práce, obmedzení času letu, smernice o prevode podnikov a pod. s cieľom zachovať rovnaké podmienky v porovnaní s dopravcami EÚ.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.   Právny základ pre poskytovanie leteckých dopravných služieb v rámci územia EÚ

Ako sa uvádza v dôvodovej správe (6), zvrchované štáty organizujú leteckú dopravu prostredníctvom dvojstranných dohôd o poskytovaní leteckých služieb. Po liberalizácii leteckej dopravy v rámci územia EÚ sa však sloboda leteckých dopravcov členských štátov poskytovať letecké služby v rámci územia EÚ riadi výlučne nariadením (ES) č. 1008/2008. V tomto nariadení sa stanovujú aj pravidlá udeľovania licencií predmetným dopravcom. V prípade neexistencie dohody o vystúpení by sa letecké služby medzi Spojeným kráľovstvom a členskými štátmi prestali riadiť týmto nariadením, a preto by od 30. marca 2019 neexistoval medzi Spojeným kráľovstvom a členskými štátmi žiadny právny základ pre poskytovanie leteckých služieb príslušnými dopravcami. Okrem toho by dopravcovia Spojeného kráľovstva stratili prevádzkovú licenciu Únie.

Hoci štáty môžu na základe vzájomného porozumenia a reciprocity schvaľovať letové poriadky, ktoré na danú leteckú sezónu predložia určené letecké spoločnosti, tieto ad hoc povolenia nezaručujú stabilitu plánovania a v prípade letov medzi Spojeným kráľovstvom a členskými štátmi EÚ by spôsobili len ťažko zvládnuteľnú administratívnu záťaž. Zároveň by vznikla pomerne kontroverzná právna otázka, či by si EÚ ponechala výlučné právomoci dojednať podmienky dohody o poskytovaní leteckých služieb medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, bez ktorej by nemohli členské štáty vydávať platné povolenia na vykonávanie letov. Preto je nevyhnutné vytvoriť právny základ pre prevádzkovanie leteckých služieb medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po 29. marci 2019.

2.2.   Dohoda o vystúpení – dôsledky pre leteckú dopravu

EÚ a Spojené kráľovstvo dojednali dohodu o vystúpení, ktorá obsahuje opatrenia, ktoré sa majú prijať na uľahčenie prechodu Spojeného kráľovstva zo štatútu členského štátu na štatút tretej krajiny. Táto dohoda by sa dotkla všetkých odvetví hospodárstva. Počas prechodného obdobia by sa na Spojené kráľovstvo uplatňovali platné právne predpisy EÚ a zároveň právne predpisy EÚ, ktoré vstúpia do platnosti počas tohto prechodného obdobia; Spojené kráľovstvo by sa však aktívne nezúčastňovalo na rozhodovacom procese EÚ vrátane rozhodovacieho procesu v rámci agentúr EÚ, ako je napríklad Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA). Tento stav by pokračoval až dovtedy, kým by sa medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ27 neuzavrela nová dohoda o poskytovaní leteckých služieb.

2.2.1.   Medzinárodné dohody uzatvorené EÚ

Po brexite bude musieť Spojené kráľovstvo pravdepodobne opätovne dojednať viac ako 750 medzinárodných dohôd, ktoré EÚ uzatvorila v mene členských štátov. Patria medzi ne viaceré dohody týkajúce sa letectva, najmä komplexná dohoda medzi EÚ a USA o poskytovaní leteckých služieb, ktorá sa na Spojené kráľovstvo prestane uplatňovať. Všetky dohody o poskytovaní leteckých služieb, ktoré uzatvorila EÚ na základe výlučnej právomoci, sa na Spojené kráľovstvo po jeho vystúpení z EÚ prestanú uplatňovať. Podobne Spojené kráľovstvo nebude môcť viac požívať výhody vyplývajúce z akejkoľvek dohody uzatvorenej na základe spoločných právomocí a poskytujúcej výhody „členským štátom EÚ“. EÚ sa v dohode o vystúpení zaviazala oznámiť všetkým medzinárodným stranám dohôd EÚ o poskytovaní leteckých služieb, že počas prechodného obdobia by mali Spojené kráľovstvo považovať za členský štát EÚ. Je však na uvážení tretej strany, či tak urobí; tretie krajiny nie sú viazané dohodou o vystúpení, aby Spojenému kráľovstvu poskytovali výhody aj po 29. marci 2019.

2.2.2.   Aspektmi údržby, opravy a generálnej opravy, leteckej výroby, opravárenských zariadení, ako aj bezpečnostných noriem sa zaoberá stanovisko EHSV na tému Bezpečnosť letectva po brexite (TEN/688).

3.   Návrh nariadenia

3.1.   Súvislosti

V snahe zmierniť možné vážne prerušenia leteckej dopravy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v prípade scenára bez ratifikovanej dohody o vystúpení prijala Komisia dva návrhy nariadení:

—	návrh o spoločných pravidlách na zabezpečenie základnej leteckej prepojenosti vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie [COM(2018) 893 final – 2018/0433 (COD)], ktorý je predmetom tohto stanoviska, a

—	návrh o určitých aspektoch bezpečnosti letectva vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie [COM(2018) 894 final – 2018/0434 (COD)] (7).

Prijaté opatrenia sú núdzovými opatreniami v konkrétnych oblastiach práva Únie v prípade absencie dohody o vystúpení. Týchto niekoľko opatrení treba považovať za mimoriadne kroky na ochranu základných záujmov Európskej únie a jej občanov v prípade takéhoto scenára.

Komisia predovšetkým zdôrazňuje, že by nemali replikovať výhody členstva v EÚ ani anticipovať podmienky plánovaného prechodného obdobia. EÚ prijme opatrenia jednostranne (s možnosťou kedykoľvek ich zrušiť) a budú sa na ne uplatňovať časové obmedzenia v závislosti od odvetvia. Okrem toho sa musí dodržiavať zakotvené rozdelenie právomocí a vnútroštátne opatrenia musia byť v súlade s právnymi predpismi EÚ. Napokon by nemali nahrádzať nedostatočnú pripravenosť alebo nedostatočné včasné opatrenia.

3.2.   Navrhované opatrenia

3.2.1.

Cieľom návrhu nariadenia je zabezpečiť počas obdobia 12 mesiacov základnú leteckú prepojenosť medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ. Týmto návrhom sa leteckým dopravcom Spojeného kráľovstva udeľuje právo lietať ponad územie EÚ bez pristátia, uskutočňovať zastávky na území Únie na iné ako dopravné účely a poskytovať priame spojenia medzi územím Spojeného kráľovstva a EÚ bez ohľadu na to, či ide o služby pre cestujúcich alebo služby určené na prepravu nákladu alebo o pravidelné alebo nepravidelné služby (8). Predovšetkým sa navrhuje, aby sa kapacita letov obmedzila na počet letov (frekvencií) spred brexitu počas zimných a letných sezón IATA roku 2018 (9).

3.2.2.

Práva udelené dopravcom Spojeného kráľovstva navyše závisia od dodržiavania zásady rovnocennosti práv, čo v podstate znamená, že Komisia bude monitorovať, či sú dopravcom EÚ udelené práva de iure a de facto rovnocenné s právami, ktoré sa navrhovaným nariadením udeľujú dopravcom Spojeného kráľovstva. V opačnom prípade alebo ak sa bude úroveň práv medzi jednotlivými dopravcami líšiť, môže Komisia na základe vlastného uváženia uložiť ďalšie kapacitné obmedzenia, požadovať od členských štátov, aby odmietli, pozastavili alebo zrušili prevádzkové oprávnenia, alebo aby prijali iné vhodné opatrenia (10). Komisia môže uplatniť rovnaké obmedzenia v prípadoch, keď zistí, že nie je zaručená spravodlivá hospodárska súťaž, napríklad ak Spojené kráľovstvo poskytne svojim dopravcom subvencie alebo ak sú leteckí dopravcovia EÚ diskriminovaní (11).

3.2.3.

Navrhované nariadenie okrem toho obsahuje požiadavky na získanie prevádzkových oprávnení od členských štátov (12) a na predkladanie prevádzkových plánov a cestovných poriadkov orgánom v dotknutých členských štátoch (13) a podmienky na zamietnutie, zrušenie, pozastavenie alebo obmedzenie oprávnenia (14), ako aj na zabezpečenie toho, aby sa naďalej uznávali osvedčenia o letovej spôsobilosti, osvedčenia o spôsobilosti alebo licencie vydané Spojeným kráľovstvom (15).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   Zmrazenie kapacity

4.1.1.

Európske zainteresované strany sa rôznili v názoroch na potrebu stanoviť strop pre ponúkanú kapacitu (16). Kľúčovým argumentom pre odstránenie stropu je očakávaný rast trhu na úrovni 6 % v nadchádzajúcich rokoch.

4.1.2.

EHSV však súhlasí s Komisiou, že účelom tohto nariadenia nie je rozšíriť uplatniteľnosť nariadenia (ES) č. 1008/2008 ani zabezpečiť de facto plne funkčný jednotný európsky trh leteckej dopravy. Keďže sa nariadenie vzťahuje na frekvencie, a teda na ponúkanú kapacitu, skutočne zasahuje do dynamiky trhu. Avšak vzhľadom na brexit a absenciu akéhokoľvek iného dohodnutého opatrenia, akým je napríklad dohoda o vystúpení, sú potrebné naliehavé opatrenia. Nariadenie treba preto vnímať v kontexte politickej neschopnosti prijať vhodnú dohodu o vystúpení, ktorou by sa na obmedzené obdobie predĺžil právny základ a ktorou by sa zároveň Spojené kráľovstvo zaviazalo prijať opatrenia ako tretia krajina. Bez takejto dohody o vystúpení je fungovanie všetkých odvetví hospodárstva, najmä leteckej dopravy, vážne ohrozené.

4.1.3.

Kapacita ponúkaná prostredníctvom tohto nariadenia preto nie je odrazom fungujúceho trhu, ale odrazom naliehavého krízového opatrenia. Bez tohto nariadenia sú dopravcovia Spojeného kráľovstva vystavení vážnemu riziku, že ich prevádzková licencia EÚ bude zrušená. Nariadením možno zabezpečiť základnú leteckú prepojenosť. Okrem toho strop poskytuje členským štátom istotu v tom, že žiadny členský štát nemôže schváliť ďalšie frekvencie, a takisto je jasné, na akom základe možno prijať prípadné potrebné nápravné opatrenia. Stropom stanoveným pre frekvencie sa zdôrazňuje dočasná a naliehavá krízová povaha nariadenia. Koniec referenčného obdobia by sa mal stanoviť na 29. marca 2019 (celá letná a zimná sezóna IATA 2018/2019), aby sa lepšie zohľadnili súčasné trhové podmienky. Strop sa bude uplatňovať počas obdobia potrebného na uzatvorenie novej dohody o poskytovaní leteckých služieb (maximálne 12 mesiacov).

4.1.4.

EHSV podporuje časovo obmedzený strop frekvencií, ktorým sa zdôrazňuje dočasná a cielená krízová povaha opatrenia. V záujme európskeho hospodárstva a jeho pracovníkov však EHSV nabáda EÚ a Spojené kráľovstvo, aby čo najskôr prijali komplexnú dohodu o poskytovaní leteckých služieb, ktorá je jediným právnym základom otvoreného a konkurencieschopného trhu leteckej dopravy.

4.2.   Rozšírenie na dohody o spoločnom využívaní kódu a dohody o prenájme

4.2.1.

EHSV zastáva názor, že začlenením ustanovení o pokračovaní uplatňovania dohôd o spoločnom využívaní kódu a dohôd o prenájme by sa účel nariadenia prekročil. Tieto obchodné dohody nemožno chápať tak, že patria do kategórie poskytovania základnej prepojenosti medzi dvoma stranami. Právnym základom takýchto obchodných dohôd je nariadenie (ES) č. 1008/2008. Ak sa má v týchto dohodách pokračovať, budú sa musieť zahrnúť do budúcej komplexnej dohody o poskytovaní leteckých služieb medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

4.3.   Rozšírenie činností týkajúcich sa piatej slobody (nákladnej dopravy)

4.3.1.

V nariadení sa stanovuje hlavný prvok prepojenosti, ktorým je letecká služba medzi dvoma krajinami: tretia a štvrtá sloboda dopravných práv. Nariadenie zahŕňa aj technické práva a prvú a druhú slobodu dopravných práv. Všetky práva presahujúce základnú prepojenosť medzi dvoma krajinami nemôžu patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorého cieľom nie je stanoviť nové obchodné príležitosti alebo dokonca rozšíriť právny základ všetkých súčasných operácií. EHSV sa domnieva, že rozšírenie dočasne udelených obchodných práv nad rámec tretej a štvrtej slobody práv by nebolo v súlade s účelom a dôvodom navrhovaného nariadenia.

4.4.   Dôsledky na požiadavky týkajúce sa vlastníctva a kontroly

4.4.1.

Podľa názoru EHSV by sa požiadavky týkajúce sa vlastníctva a kontroly podľa nariadenia (ES) č. 1008/2008 nemali meniť z dôvodu brexitu. V návrhu nariadenia by sa malo počítať s dostatočným dodatočným obdobím, aby v prípade, že leteckej spoločnosti EÚ hrozí po brexite strata prevádzkovej licencie EÚ, mohla táto letecká spoločnosť na základe súhlasu Komisie prispôsobiť svoju vlastnícku štruktúru.

4.5.   Výnimka z uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 868/2004 (17) na dopravu poskytovanú leteckými dopravcami Spojeného kráľovstva do EÚ

4.5.1.

Podľa názoru EHSV by sa nariadenie (ES) č. 868/2004 malo uplatňovať ako nástroj bez výnimiek, pretože inak by sa tým vytvoril precedens pre budúce uplatňovanie tohto nástroja, ktorý slúži na ochranu obchodu. Takáto výnimka navyše nie je potrebná, pretože v samotnom nariadení sa stanovujú opatrenia, ktoré možno aktivovať v prípade, že ich Komisia považuje za potrebné na neutralizáciu diskriminačných krokov voči dopravcom EÚ.

4.6.   Článok týkajúci sa rovnocennosti

4.6.1.

Obavy vyvoláva článok týkajúci sa rovnocennosti práv, ktorý umožňuje Komisii vyzvať členské štáty, aby zrušili alebo obmedzili práva dopravcov Spojeného kráľovstva na poskytovanie služieb. Tento článok skutočne možno vykladať rôzne a nie je vôbec isté, či si ho všetky členské štáty budú vykladať podobným spôsobom. Jeho hlavnou výhodou je, že sa ním predchádza automatickým postihom leteckých spoločností, čím sa znižuje úroveň povinnosti zasiahnuť na trhu. Vzhľadom na dočasnú povahu nariadenia je vhodnejší pragmatickejší prístup než formalistický mechanizmus založený na odplate, ktorý implikujú ustanovenia tohto článku.

4.6.2.

EHSV uznáva výhody „de facto alebo de iure rovnocennosti práv“, ktoré sa uvádzajú v článku 4 návrhu nariadenia, ako prostriedku na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a rovnakých podmienok pre letecké spoločnosti ponúkajúce služby medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. V prípade absencie dohody o vystúpení by už letecké spoločnosti Spojeného kráľovstva neboli viazané právnymi predpismi EÚ, týkajúcimi sa napríklad ochrany spotrebiteľa a systému obchodovania s emisiami, ani usmerneniami o štátnej pomoci. Je však nielen v záujme leteckých spoločností, ale aj v záujme občanov EÚ lepšie porozumieť tomu, v akých prípadoch by sa určité služby mohli ukončiť, aby sa stanovila „faktická alebo právna“rovnocennosť práv.

4.6.3.

EHSV preto odporúča, aby Komisia zabezpečila harmonizované vykonávanie tohto ustanovenia a aby prípadne poskytla konkrétnejšie príklady situácií, ktoré by odôvodňovali prijatie nápravných opatrení zo strany EÚ.

4.7.   Podľa názoru EHSV by si pracovníci leteckej dopravy zo Spojeného kráľovstva mali zachovať práva vyplývajúce z právnych predpisov EÚ, najmä zo smernice o pracovnom čase, smernice o agentúrach dočasného zamestnávania, z predpisov o obmedzení času letu, smernice o európskej zamestnaneckej rade, smernice o prevode podnikov atď. s cieľom zachovať skutočne rovnaké podmienky v porovnaní s dopravcami Únie.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3).

(2)  COM(2018) 556 final/2; COM(2018) 880 final

(3)  COM(2018) 893 final, článok 3 ods. 2

(4)  COM(2018) 893 final, článok 4

(5)  COM(2018) 893 final, články 4 a 5.

(6)  COM(2018) 895 final.

(7)  Stanovisko EHSV na tému Bezpečnosť letectva po brexite, TEN/688 (pozri stranu 37 v úradnom vestníku).

(8)  COM(2018) 893 final, článok 3 ods. 1

(9)  COM(2018) 893 final, článok 3 ods. 2

(10)  COM(2018) 893 final, článok 4

(11)  COM(2018) 893 final, článok 5

(12)  COM(2018) 893 final, článok 6

(13)  COM(2018) 893 final, článok 7

(14)  COM(2018) 893 final, článok 8

(15)  COM(2018) 893 final, článok 9

(16)  COM(2018) 893 final – 2018/0433 (COD).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 868/2004 z 21. apríla 2004 o ochrane voči ujme spôsobenej leteckým dopravcom spoločenstva subvencovaním a nekalými cenovými praktikami pri poskytovaní leteckých dopravných služieb zo štátov, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 1).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách na zabezpečenie základnej prepojenosti v cestnej nákladnej doprave vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie

[COM(2018) 895 final – 2018/0436 (COD)]

(2019/C 190/08)

Hlavný spravodajca: Raymond HENCKS

Konzultácia	Európsky parlament, 14.1.2019 Rada Európskej únie, 14.1.2019
Právny základ	článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Rozhodnutie predsedníctva	22.1.2019
Prijaté v pléne	20.2.2019
Plenárne zasadnutie č.	541
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	76/1/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje kroky Komisie zamerané na dočasné zabezpečenie základnej prepojenosti v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a opačne, ak Spojené kráľovstvo opustí EÚ bez ratifikovanej dohody o vystúpení, a teda už nebude viazané právom EÚ.

1.2.

EHSV súhlasí s tým, že predmetným návrhom nariadenia sa prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy zo Spojeného kráľovstva udeľuje do 31. decembra 2019 právo vykonávať dvojstrannú prepravu medzi miestami odchodu a príchodu v Spojenom kráľovstve a Európskej únii podľa podmienok stanovených v návrhu, a najmä pod podmienkou, že prevádzkovatelia Únie sa na území Spojeného kráľovstva môžu pohybovať za rovnakých podmienok vrátane spravodlivých, rovných a nediskriminačných podmienok hospodárskej súťaže.

1.3.

EHSV pevne verí, že vláda Spojeného kráľovstva najneskôr do dňa odchodu z EÚ bez dohody prijme súbor rovnakých dočasných opatrení, ktorými sa cestným dopravcom z EÚ zabezpečia v Spojenom kráľovstve rovnaké práva, aké navrhuje Komisia dopravcom s licenciou v Spojenom kráľovstve, čo im umožní prepravovať tovar medzi územím Spojeného kráľovstva a ostatnými 27 členskými štátmi.

1.4.

V prípade, že Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ bez dohody o vystúpení, EHSV vyzýva Spojené kráľovstvo a EÚ, aby pred koncom tohto prechodného obdobia vyjednali a na základe vzájomnej dohody schválili základné prepojenia v rámci systému Európskej konferencie ministrov dopravy (ECMT), ako aj pravidlá upravujúce budúce vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

1.5.

Sociálne a technické pravidlá, ktoré počas prechodného obdobia budú musieť dodržiavať prevádzkovatelia s licenciou Spojeného kráľovstva na území Únie, nezahŕňajú pravidlo o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku profesionálnych vodičov nákladných vozidiel. Keďže v tomto prípade ide o veľmi dôležitý bezpečnostný faktor, EHSV žiada, aby sa do článku 4 predmetného návrhu nariadenia doplnil odkaz na smernicu 2003/59/ES Európskeho parlamentu a Rady z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS (1).

2.   Úvod

2.1.

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 (2) sa stanovujú spoločné pravidlá voľného prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh v rámci Spoločenstva uskutočňovanej motorovými vozidlami s najväčšou hmotnosťou 3,5 tony a viac do členského štátu alebo z neho, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov.

2.2.

Cieľom tohto nariadenia je odstrániť akékoľvek obmedzenia, vrátane obmedzení, ktoré sa týkajú prístupu na trh vo vzťahu k prevádzkovateľovi cestnej nákladnej dopravy z dôvodu štátnej príslušnosti alebo skutočnosti, že má sídlo v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa majú služby poskytovať. Takáto preprava sa v zásade vykonáva na základe držby licencie Spoločenstva, a ak je vodič štátnym príslušníkom tretej krajiny, v spojení s osvedčením vodiča.

2.3.

Na prepravu z členských štátov do tretích krajín sa naďalej do veľkej miery uplatňujú dvojstranné dohody medzi členskými štátmi a týmito tretími krajinami.

2.4.

V prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody o vystúpení by služby cestnej nákladnej dopravy Spojeného kráľovstva už neboli viazané právom EÚ. Bez platnej licencie by prevádzkovatelia cestnej nákladnej dopravy zo Spojeného kráľovstva stratili prístup na trh cestnej nákladnej dopravy v EÚ a (pravdepodobne) naopak.

2.5.

Jediným právnym základom v prípade absencie dohody o vystúpení je v súčasnosti multilaterálny systém kvót dopravy stanovený Európskou konferenciou ministrov dopravy (ECMT), ktorý sa uplatňuje v 43 krajinách vrátane 26 členských štátov EÚ (okrem Cypru) a Spojeného kráľovstva a ktorý umožňuje medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu z krajiny evidencie vozidla do inej krajiny ECMT.

2.6.

Počet povolení vydaných jednotlivým členským krajinám ECMT na rok 2019 (23 252 pre EÚ27 a 984 pre Spojené kráľovstvo) je však príliš obmedzený na to, aby pokryl súčasný objem dopravy. Počet týchto povolení sa môže zvýšiť len na základe jednomyseľného súhlasu všetkých členských krajín CEMT, takže táto možnosť nie je vhodným riešením, ako predísť narušeniu prístupu na trh cestnej nákladnej dopravy z EÚ do Spojeného kráľovstva a naopak.

2.7.

S cieľom predísť neprimeranému narušeniu prepojenosti s možnými katastrofálnymi dôsledkami na oboch stranách je naliehavo potrebné udeliť prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy zo Spojeného kráľovstva dočasné práva na prepravu v EÚ pod podmienkou, že Spojené kráľovstvo bude zase uplatňovať rovnaké pravidlá na prevádzkovateľov z EÚ.

3.   Návrhy Komisie

3.1.

Predmetným návrhom nariadenia sa britským prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy v prípade odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody o vystúpení udeľuje právo na vykonávanie dvojstrannej prepravy v EÚ odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa zmluvy prestanú vzťahovať na Spojené kráľovstvo, a to do 31. decembra 2019.

3.2.

Takéto právo na vykonávanie dvojstrannej prepravy v EÚ sa však udelí len vtedy, ak Spojené kráľovstvo zaručí, že práva, ktoré prevádzkovatelia cestnej nákladnej dopravy zo Spojeného kráľovstva požívajú v EÚ, sú v plnom rozsahu rovnocenné s právami udelenými prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy z EÚ v Spojenom kráľovstve. V prípade nedodržania tejto rovnocennosti je Komisia splnomocnená delegovaným aktom:   stanoviť limity prípustnej kapacity a/alebo obmedziť počet ciest, alebo   pozastaviť uplatňovanie skúmaného nariadenia, alebo   prijať iné vhodné opatrenia.

3.3.

Práva udelené prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy zo Spojeného kráľovstva sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie vzťahujúcimi sa na cestnú nákladnú dopravu, najmä pokiaľ ide o: — mobilných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných vodičov, — právne predpisy v sociálnej oblasti týkajúce sa cestnej dopravy, — tachografy, — maximálne povolené rozmery a hmotnosť určitých vozidiel, — zariadenia obmedzujúce rýchlosť pre určité kategórie motorových vozidiel, — povinné používanie bezpečnostných pásov, — dodržiavanie smernice o vysielaní pracovníkov, — dodržiavanie pravidiel Spoločenstva týkajúce sa spravodlivej hospodárskej súťaže bez diskriminácie.

3.4.

Členské štáty a Komisia môžu overovať, či prevádzkovatelia cestnej nákladnej dopravy, ktorí prepravujú tovar do Únie, majú licenciu alebo osvedčenie od Spojeného kráľovstva v súlade s príslušnými normami, či sú splnené všetky príslušné vnútroštátne predpisy a právne predpisy Únie a či sa neprekročili práva.

3.5.

V otázkach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, nesmú členské štáty so Spojeným kráľovstvom rokovať o žiadnych dvojstranných dohodách o cestnej nákladnej doprave, ani s ním takéto dohody uzatvárať.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

Cestná nákladná doprava je kľúčovým odvetvím tak pre Spojené kráľovstvo, ako aj pre EÚ. Medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ prejde každý rok viac ako 4,4 milióna nákladných vozidiel so šoférom. V roku 2015 vyviezlo Spojené kráľovstvo celkovo 21 350 000 ton tovaru prepraveného po ceste do EÚ. EÚ za rovnaké obdobie vyviezla do Spojeného kráľovstva 26 816 000 ton tovaru (3).

4.2.

Akékoľvek prekážky pri tomto pohybe tovaru by sa preto vážne dotkli obchodu, zamestnanosti a hospodárskeho rastu na oboch stranách a výrazne narušili dodávateľské reťazce.

4.3.

EHSV víta skutočnosť, že Komisia v snahe predísť najhoršej situácii navrhla núdzové opatrenia, t. j. dočasne udelila prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy zo Spojeného kráľovstva právo vykonávať dvojstrannú prepravu medzi miestami v Spojenom kráľovstve a EÚ za podmienok stanovených v návrhu vrátane rovnakého prístupu prevádzkovateľov z EÚ v Spojenom kráľovstve a spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže, pričom sa očakáva, že pred uplynutím prechodného obdobia 31. decembra 2019 sa uskutočnia rokovania a dohodne sa na prijatí opatrení potrebných na zavedenie základnej prepojenosti systému CEMT a možných budúcich pravidiel uplatniteľných na vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou po vzájomnej dohode.

4.4.

EHSV pevne verí, že vláda Spojeného kráľovstva najneskôr do dňa odchodu z EÚ bez dohody o vystúpení prijme súbor rovnakých dočasných opatrení, ktorými sa cestným dopravcom z EÚ zabezpečia v Spojenom kráľovstve rovnaké práva, aké navrhuje Komisia dopravcom s licenciou v Spojenom kráľovstve, čo im umožní prepravovať tovar medzi územím Spojeného kráľovstva a ostatnými 27 členskými štátmi.

4.5.

Ak by Spojené kráľovstvo zamietlo reciprocitu práva na vykonávanie prepravy v stanovenej lehote, tento návrh nariadenia by sa stal neplatným a tovar zo Spojeného kráľovstva by sa na hraniciach EÚ musel prekladať na nákladné vozidlá evidované v Únii, alebo ak by to bolo možné, musel by sa prepravovať ľahkými úžitkovými vozidlami s najväčšou hmotnosťou menej ako 3,5 ton, ktoré nepodliehajú spoločným pravidlám prístupu na medzinárodný trh cestnej nákladnej dopravy.

4.6.

EHSV už vo svojom stanovisku na tému Prístup nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh a výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy (4) z 18. januára 2018 k návrhu nariadenia, ktorým sa reviduje nariadenie (ES) č. 1072/2009, poukázal na to, že by mohlo dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže, ak by sa toto nariadenie nerozšírilo na ľahké úžitkové vozidlá. EHSV opakovane vyzýva, aby sa uvedené nariadenie vzťahovalo na ľahké úžitkové vozidlá, hoci možno v zmiernenej forme.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1.

V článku 4 návrhu nariadenia sa uvádzajú sociálne a technické pravidlá, ktoré budú musieť počas prechodného obdobia dodržiavať prevádzkovatelia cestnej nákladnej dopravy s licenciou Spojeného kráľovstva pohybujúci sa na území Únie.

5.2.

EHSV konštatuje, že tieto povinnosti nezahŕňajú pravidlo o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku profesionálnych vodičov nákladných vozidiel. Keďže v tomto prípade ide o veľmi dôležitý faktor bezpečnosti, EHSV žiada, aby sa do uvedeného článku doplnil odkaz na smernicu 2003/59/ES Európskeho parlamentu a Rady z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 226, 10.9.2003, s. 4.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 72).

(3)  Podľa štatistických údajov britského združenia cestnej nákladnej dopravy (Road Haulage Association).

(4)  Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 38.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa pokračovania v prebiehajúcich činnostiach vzdelávacej mobility v rámci programu Erasmus+ v kontexte vystúpenia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska („Spojené kráľovstvo“) z Európskej únie

[COM(2019) 65 final — 2019/0030 (COD)]

(2019/C 190/09)

Konzultácia	Európsky parlament, 30.1.2019 Rada Európskej únie, 12.2.2019
Právny základ	článok 165 ods. 4, článok 166 ods. 4 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v pléne	20.2.2019
Plenárne zasadnutie č.	541
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	152/0/1

Keďže výbor usúdil, že návrh je úplne uspokojivý a nie sú k nemu potrebné žiadne pripomienky, na svojom 541. plenárnom zasadnutí 20. a 21. februára 2019 (schôdza z 20. februára 2019) jednohlasne rozhodol zaujať k predmetnému textu kladné stanovisko.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o určité pravidlá týkajúce sa Európskeho námorného a rybárskeho fondu z dôvodu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie

[COM(2019) 48 final — 2019/0009 (COD)]

(2019/C 190/10)

Konzultácia	Európsky parlament, 30. 1. 2019 Rada Európskej únie, 6. 2. 2019
Právny základ	článok 43 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v pléne	20. 2. 2019
Plenárne zasadnutie č.	541
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	159/0/2

Keďže výbor usúdil, že návrh je úplne uspokojivý a nie sú k nemu potrebné žiadne pripomienky, na svojom 541. plenárnom zasadnutí 20. a 21. februára 2019 (schôdza z 20. februára 2019) rozhodol 159 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, zaujať k predmetnému textu kladné stanovisko.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2403, pokiaľ ide o oprávnenia na rybolov pre rybárske plavidlá Únie vo vodách Spojeného kráľovstva a rybolovné operácie rybárskych plavidiel Spojeného kráľovstva vo vodách Únie

[COM(2019) 49 final – 2019/0010(COD)]

(2019/C 190/11)

Konzultácia	Európsky parlament, 30.1.2019 Rada Európskej únie, 6.2.2019
Právny základ	článok 43 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v pléne	20.2.2019
Plenárne zasadnutie č.	541
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	171/0/2

Keďže výbor usúdil, že návrh je úplne uspokojivý a nie sú k nemu potrebné žiadne pripomienky, na svojom 541. plenárnom zasadnutí 20. a 21. februára 2019 (schôdza z 20. februára 2019) rozhodol 171 hlasmi za, pričom žiaden člen nehlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, zaujať k predmetnému textu kladné stanovisko.