6.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/1

(1)

Zmluva ustanovuje na účely postupného budovania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijatie opatrení zameraných na zabezpečenie voľného pohybu osôb v spojení so sprievodnými opatreniami vzťahujúcimi sa na kontrolu na vonkajších hraniciach, azyl a prisťahovalectvo, ako aj prijatie opatrení vzťahujúcich sa na azyl, prisťahovalectvo a ochranu práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

(2)

Európska rada na svojom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 opätovne potvrdila svoje rozhodnutie o vytvorení priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Preto by sa spoločná európska azylová a migračná politika mala zamerať na spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a na lepšie riadenie migračných tokov. Spoločná azylová politika vrátane spoločného európskeho azylového systému by mala byť základnou súčasťou cieľa Európskej únie týkajúceho sa postupného budovania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre všetkých tých, ktorých okolnosti donútia oprávnene hľadať útočisko v Európskej únii.

(3)

Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady vyjadrené najmä v Charte základných práv Európskej únie a v Ženevskom dohovore z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov v znení Dodatkového protokolu z New Yorku z 31. januára 1967 (ďalej len „Ženevský dohovor“).

(4)

Pri zaobchádzaní s osobami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia, sú členské štáty viazané ich záväzkami vyplývajúcimi z nástrojov medzinárodného práva, ktorých sú zmluvnou stranou a ktoré zakazujú diskrimináciu.

(5)

Pri vykonávaní tohto rozhodnutia by mali brať členské štáty všade tam, kde je to potrebné do úvahy predovšetkým najlepšie záujmy dieťaťa podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

(6)

Vykonávanie tejto politiky by sa malo zakladať na solidarite medzi členskými štátmi a vyžaduje si mechanizmus na podporu vyváženého úsilia členských štátov pri prijímaní utečencov a presídlencov a pri znášaní dôsledkov takéhoto prijímania. Preto sa rozhodnutím Rady 2000/596/ES (4) zriadil Európsky fond pre utečencov na roky 2000 až 2004. Uvedené rozhodnutie sa nahradilo rozhodnutím Rady 2004/904/ES z 2. decembra 2004 o zriadení Európskeho fondu pre utečencov na obdobie 2005 – 2010 (5). Tým sa z hľadiska nedávno prijatých právnych predpisov Spoločenstva v oblasti azylu a s ohľadom na skúsenosti nadobudnuté pri využívaní Európskeho fondu pre utečencov v období rokov 2000 až 2004 zabezpečila pretrvávajúca solidarita medzi členskými štátmi.

(7)

Európska rada v Haagskom programe zo 4. a 5. novembra 2004 stanovila súbor cieľov a priorít s cieľom ďalšieho rozvíjania druhej fázy spoločného európskeho azylového systému.

(8)

Európska rada osobitne zdôraznila, že je potrebné, aby Európska únia v duchu spoločnej zodpovednosti prispela k dostupnejšiemu, spravodlivejšiemu a účinnejšiemu medzinárodnému systému ochrany a zabezpečila prístup k ochrane a trvalým riešeniam v čo najskoršom štádiu a vyzvala na vypracovanie regionálnych programov ochrany Európskej únie vrátane spoločného programu presídľovania pre tie členské štáty, ktoré sú ochotné sa do takého programu zapojiť.

(9)

Európska rada tiež vyzvala na zriadenie vhodných štruktúr vrátane vnútroštátnych azylových útvarov členských štátov s cieľom zjednodušiť praktickú spoluprácu zameranú na dosiahnutie jednotného postupu v rámci celej Európskej únie, spoločné zostavovanie, posudzovanie a uplatňovanie informácií o krajine pôvodu a na riešenie konkrétneho zaťaženia azylových systémov alebo prijímacích kapacít vyplývajúcich z faktorov, ako je geografická poloha.

(10)

Nový Európsky fond pre utečencov (ďalej len „fond“) by sa mal zriadiť vzhľadom na zriadenie Európskeho fondu pre integráciu oprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, Európskeho fondu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a Fondu pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov, najmä s ohľadom na vypracovanie mechanizmov spoločného riadenia, kontroly a hodnotenia.

(11)

Vzhľadom na svoj rozsah pôsobnosti a účel by fond v žiadnom prípade nemal podporovať akcie týkajúce sa oblastí a stredísk na zadržiavanie osôb v tretích krajinách.

(12)

Je nutné prispôsobiť obdobie trvania fondu trvaniu viacročného finančného rámca ako je ustanovené v Medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (6).

(13)

Toto rozhodnutie má byť súčasťou koherentného rámca, ktorý zahŕňa aj rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Fond pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (7), rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre návrat na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (8), a rozhodnutie Rady 2007/.../ES z ..., ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (9), pričom jeho cieľom je riešenie otázky spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi za finančné zaťaženie vyplývajúce zo zavedenia integrovaného riadenia vonkajších hraníc Európskej únie a z vykonávania spoločnej azylovej a prisťahovaleckej politiky, ktoré boli vypracované v súlade s hlavou IV tretej časti zmluvy.

(14)

Je vhodné podporovať a zvyšovať úsilie, ktoré členské štáty vynakladajú, aby utečencom, presídlencom a subjektom subsidiárnej ochrany v súlade so smernicou Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (10) poskytli náležité podmienky prijatia, aby uplatňovali spravodlivé a účinné postupy pri konaniach o udelení azylu a aby podporovali osvedčené postupy v oblasti azylu a tým chránili práva osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a umožnili účinné fungovanie azylových systémov členských štátov.

(15)

Integrácia utečencov do spoločnosti v krajine, kde sa usadili, je jedným z cieľov Ženevského dohovoru. Týmto osobám sa musí umožniť zdielať hodnoty stanovené v Charte základných práv Európskej únie. Preto by sa mali podporovať akcie členských štátov na podporu ich integrácie do spoločenských, hospodárskych a kultúrnych štruktúr, pokiaľ táto integrácia posilňuje hospodársku a spoločenskú súdržnosť, ktorej udržanie a posilňovanie je jednou zo základných úloh Spoločenstva ustanovených v článku 2 a v článku 3 ods. 1 písm. k) zmluvy.

(16)

Vzhľadom na Haagsky program je potrebné zabezpečiť, aby sa zdroje fondu používali čo najefektívnejším spôsobom na dosiahnutie cieľov azylovej politiky Európskej únie, zohľadňujúc pritom potrebu podporovať presídľovanie a praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi, okrem iného ako prostriedok na riešenie konkrétneho zaťaženia prijímacích kapacít a azylových systémov.

(17)

Fond by mal podporovať úsilie členských štátov súvisiace so zvýšením ich schopnosti rozvíjať, monitorovať a hodnotiť ich azylovú politiku vzhľadom na ich záväzky vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva, najmä s cieľom angažovať sa v praktickej spolupráci členských štátov.

(18)

Fond by mal tiež podporovať dobrovoľné úsilie, ktoré na svojich územiach vyvíjajú členské štáty pri zabezpečovaní medzinárodnej ochrany a trvalého riešenia situácie utečencov a presídlencov, ktorých uznal za oprávnených na presídlenie Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR), ako sú akcie, ktoré členské štáty vykonávajú pri posudzovaní potrieb presídlenia a presunu dotknutých osôb na svoje územia s cieľom poskytnúť im bezpečné právne postavenie a podporiť ich efektívnu integráciu.

(19)

Pre fond je charakteristické, že by mal byť schopný podporovať dobrovoľné činnosti zamerané na rozdelenie zaťaženia dohodnuté medzi členskými štátmi a spočívajúce v presune osôb, na ktoré sa vzťahuje medzinárodná ochrana, a žiadateľov o medzinárodnú ochranu z jedného členského štátu do iného, ktorý im poskytne rovnocennú ochranu.

(20)

Fond by mal byť tiež schopný ponúknuť primeranú podporu spoločnému úsiliu členských štátov pri určovaní, zdieľaní a podporovaní osvedčených postupov a pri zriaďovaní účinných štruktúr spolupráce s cieľom skvalitniť rozhodovanie v rámci spoločného európskeho azylového systému.

(21)

Na základe smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (11) by sa mala zriadiť finančná rezerva na vykonávanie núdzových opatrení na poskytnutie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu presídlencov.

(22)

Túto finančnú rezervu by malo byť možné používať aj na podporu úsilia členských štátov pri riešení mimoriadne kritických situácií vyplývajúcich z náhlych príchodov veľkého počtu osôb, ktoré môžu potrebovať medzinárodnú ochranu a ktoré kladú značné a naliehavé nároky na prijímacie zariadenia alebo azylové systémy členských štátov. Mali by sa ustanoviť podmienky a postupy poskytovania finančnej pomoci v týchto situáciách.

(23)

Podpora poskytnutá z fondu by bola efektívnejšia a adresnejšia v prípade, ak by sa spolufinancovanie oprávnených akcií zakladalo na viacročnom programe, ktorý by podliehal strednodobému preskúmaniu, a na ročnom programe, ktorý by každý členský štát vypracoval s ohľadom na svoju situáciu a potreby.

(24)

Hoci je vhodné prideliť každému členskému štátu pevnú sumu, zostáva spravodlivé, aby sa veľká časť dostupných ročných zdrojov rozdelila úmerne podľa zaťaženia, ktoré každý členský štát znáša pri svojom úsilí pri prijímaní utečencov a presídlencov vrátane utečencov, ktorým bola poskytnutá medzinárodná ochrana v rámci národných programov.

(25)

Osoby, ktorým sa poskytne medzinárodná ochrana a trvalé riešenie prostredníctvom presídlenia, by sa mali započítavať medzi osoby, na ktoré sa vzťahuje medzinárodná ochrana a ktoré sa zohľadňujú pri rozdeľovaní dostupných ročných zdrojov medzi členské štáty.

(26)

Zohľadňujúc význam strategického využívania presídlenia z krajín alebo regiónov určených na vykonávanie regionálnych programov ochrany je potrebné poskytnúť dodatočnú finančnú podporu presídleniu osôb z nových nezávislých štátov západnej Afriky a subsaharskej Afriky, ktoré boli takto určené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade o regionálnych programoch ochrany z 1. septembra 2005 a v záveroch Rady z 12. októbra 2005, a zo všetkých ostatných krajín alebo regiónov, ktoré budú takto určené v budúcnosti.

(27)

Rovnako je potrebné poskytnúť dodatočnú finančnú podporu presídľovacím opatreniam zameraným na určité kategórie obzvlášť zraniteľných osôb, pri ktorých sa presídlenie považuje za najvhodnejšie riešenie ich osobitných potrieb.

(28)

V kontexte spoločného riadenia uvedeného v článku 53 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (12) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), by sa mali vymedziť podmienky, za ktorých by Komisia mohla vykonávať svoje povinnosti v súvislosti s plnením všeobecného rozpočtu Európskej únie, a objasniť povinnosti členských štátov týkajúce sa spolupráce. Uplatňovanie uvedených podmienok by Komisii umožnilo overiť si, či členské štáty využívajú fond zákonným a správnym spôsobom a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia v zmysle článku 27 a článku 48 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(29)

Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie systémov riadenia a kontroly a kvalita vykonávania. Preto je potrebné stanoviť všeobecné zásady a potrebné funkcie, ktoré by mali spĺňať všetky programy.

(30)

V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by členské štáty mali mať hlavnú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu poskytovania prostriedkov fondu.

(31)

Mali by sa vymedziť povinnosti členských štátov v súvislosti so systémami riadenia a kontroly, overovaním výdavkov a prevenciou, zisťovaním a nápravou nezrovnalostí a porušení právnych predpisov Spoločenstva, aby sa zabezpečilo účinné a správne vykonávanie ich viacročných a ročných programov. Pokiaľ ide o riadenie a kontrolu, je potrebné stanoviť mechanizmy, ktorými členské štáty zabezpečia zriadenie a uspokojivé fungovanie príslušných systémov.

(32)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie v oblasti finančnej kontroly, by sa v tejto oblasti mala podporovať spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou.

(33)

Efektívnosť a vplyv akcií podporovaných z fondu závisia aj od ich hodnotenia a šírenia ich výsledkov. V súvislosti s tým by sa mali formálne ustanoviť povinnosti členských štátov a Komisie, ako aj mechanizmy, ktorými sa zabezpečí spoľahlivosť hodnotenia a kvalita súvisiacich informácií.

(34)

Uvedomujúc si význam zviditeľňovania financovania zo strany Spoločenstva by Komisia mala poskytnúť pokyny s cieľom uľahčiť orgánom, mimovládnym organizáciám, medzinárodným organizáciám alebo iným subjektom, ktoré dostali grant z tohto fondu, riadne potvrdenie prijatej podpory a mala by pritom brať do úvahy prax zaužívanú pre ostatné nástroje, ktoré podliehajú spoločnému riadeniu, ako sú napríklad štrukturálne fondy.

(35)

Akcie by sa mali hodnotiť s ohľadom na strednodobé preskúmanie a hodnotenie vplyvov, pričom proces hodnotenia by sa mal zahrnúť do mechanizmu monitorovania projektov.

(36)

Týmto rozhodnutím sa stanovuje na celé obdobie trvania programu finančné krytie ako základný referenčný bod podľa bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení pre rozpočtový orgán v rámci každoročného rozpočtového postupu.

(37)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to podpora vyváženosti úsilia, ktoré členské štáty vynakladajú pri prijímaní utečencov a presídlencov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku nepresahuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(38)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (13).

(39)

Keďže opatrenie tohto rozhodnutia týkajúce sa prijatia strategických usmernení, má všeobecnú pôsobnosť a jeho cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tohto rozhodnutia, okrem iného vypustením niektorých z týchto prvkov alebo doplnením tohto rozhodnutia doplnením nových nepodstatných prvkov, malo by sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES. Z dôvodu efektívnosti by sa na prijatie strategických usmernení mali obvyklé lehoty pre regulačný postup s kontrolou skrátiť.

(40)

Rozhodnutie 2004/904/ES by sa malo zrušiť.

(41)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva oznámilo Írsko listom zo 6. septembra 2005 svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(42)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva oznámilo Spojené kráľovstvo listom z 27. októbra 2005 svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(43)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia a nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(44)

Rozhodnutie Rady 2004/927/ES z 22. decembra 2004, ktorým sa upravujú určité oblasti hlavy IV časti III Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva tak, aby sa spravovali postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (14), zabezpečilo v súlade s článkom 67 ods. 2 druhá zarážka zmluvy uplatňovanie postupu uvedeného v článku 251 zmluvy v oblastiach zahrnutých v článku 62 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 a v článku 63 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b) zmluvy,

a)

podmienok prijatia a konaní o udelení azylu;

b)

integrácie osôb uvedených v článku 6, ktoré majú trvalý a stabilný pobyt v určitom členskom štáte;

c)

zvýšenia schopnosti členských štátov rozvíjať, monitorovať a hodnotiť svoju azylovú politiku v zmysle ich záväzkov vyplývajúcich zo súčasných a budúcich právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa spoločného európskeho azylového systému, najmä pokiaľ ide o angažovanie sa v praktickej spolupráci členských štátov;

d)

presídlenia osôb uvedených v článku 6 písm. e). Na účely tohto rozhodnutia je presídlenie proces, ktorým sa na základe žiadosti UNHCR vychádzajúcej z potreby danej osoby podliehať medzinárodnej ochrane presunú štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti z tretej krajiny do niektorého členského štátu, v ktorom sa im povolí pobyt s niektorým z týchto postavení:

e)

presunu osôb patriacich do kategórií uvedených v článku 6 písm. a) a b) z členského štátu, ktorý im poskytol medzinárodnú ochranu, do iného členského štátu, v ktorom sa im poskytne podobná ochrana, a presunu osôb patriacich do kategórie uvedenej v článku 6 písm. c) do iného členského štátu, v ktorom sa preskúmajú ich žiadosti o medzinárodnú ochranu.

a)

infraštruktúru ubytovania alebo služby v oblasti ubytovania;

b)

štruktúry a odbornú prípravu na zabezpečenie prístupu žiadateľov o azyl ku konaniam o udelení azylu;

c)

poskytovanie materiálnej pomoci a zdravotnej alebo psychologickej starostlivosti;

d)

sociálnu pomoc, informácie alebo pomoc s administratívnymi a/alebo súdnymi formalitami a informácie alebo poradenstvo o možnom výsledku konania o udelení azylu, vrátane možnosti dobrovoľného návratu;

e)

právnu pomoc a jazykovú podporu;

f)

vzdelávanie, jazykovú prípravu a iné iniciatívy, ktoré zodpovedajú postaveniu danej osoby;

g)

poskytovanie podporných služieb, ako napríklad prekladov a odbornej prípravy, s cieľom zlepšiť podmienky prijatia a efektívnosť a kvalitu konaní o udelení azylu;

h)

informácie pre miestne komunity, ako aj odbornú prípravu zamestnancov miestnych orgánov, ktoré budú prichádzať do styku s osobami prijatými v hostiteľskej krajine;

i)

presun osôb patriacich do kategórie uvedenej v článku 6 písm. c) z členského štátu, v ktorom sa nachádzajú, do členského štátu zodpovedného za preskúmanie ich žiadosti o udelenie azylu.

a)

poradenstvo a pomoc v oblastiach ako je ubytovanie, prostriedky na živobytie, integrácia na pracovný trh, či zdravotná, psychologická a sociálna starostlivosť;

b)

akcie umožňujúce takýmto osobám prispôsobiť sa v spoločensko-kultúrnom ohľade spoločnosti v členskom štáte a zdieľať hodnoty zakotvené v Charte základných práv Európskej únie;

c)

akcie na podporu ich trvalej účasti na občianskom a kultúrnom živote;

d)

opatrenia zamerané na vzdelávanie, odbornú prípravu, uznanie kvalifikácie a diplomov;

e)

akcie, ktoré majú týmto osobám pomôcť k sebestačnosti a umožniť im postarať sa o seba;

f)

akcie na podporu zmysluplných kontaktov a konštruktívneho dialógu medzi týmito osobami a spoločnosťou, ktorá ich prijala, vrátane akcií podporujúcich účasť kľúčových partnerov, ako sú široká verejnosť, miestne orgány, združenia utečencov, skupiny dobrovoľníkov, sociálni partneri a občianska spoločnosť vo všeobecnosti;

g)

opatrenia na podporu nadobudnutia zručností týmito osobami, vrátane jazykovej prípravy;

h)

akcie, ktoré podporujú rovnosť prístupu ako aj rovnosť výsledkov pri ich kontakte s verejnými inštitúciami.

a)

akcie podporujúce zhromažďovanie, zostavovanie, využívanie a šírenie informácií o krajine pôvodu vrátane prekladu;

b)

akcie zvyšujúce schopnosť zhromažďovať, analyzovať a šíriť štatistické údaje o konaniach o udelení azylu, prijímaní, integrácii a subjektoch medzinárodnej ochrany;

c)

akcie zvyšujúce schopnosť posudzovať žiadosti o udelenie azylu vrátane opravných prostriedkov;

d)

akcie prispievajúce k hodnoteniu azylovej politiky, ako je posúdenie vnútroštátneho vplyvu, prieskumy medzi cieľovými skupinami, rozvoj ukazovateľov a referenčné porovnávanie.

a)

akcie týkajúce sa zriadenia a rozvoja programu presídľovania;

b)

akcie týkajúce sa posudzovania možných prípadov presídlenia zo strany príslušných orgánov členských štátov, ako je vysielanie misií do hostiteľskej krajiny, pohovory, lekárske prehliadky a bezpečnostné previerky;

c)

preskúmanie zdravotného stavu a zdravotná starostlivosť pred odchodom;

d)

materiálne zabezpečenie pred odchodom;

e)

opatrenia na poskytnutie informácií pred odchodom;

f)

zabezpečenie cesty vrátane zabezpečenia sprievodu lekárskej služby;

g)

poskytnutie informácií a pomoci ihneď po príchode vrátane tlmočníckych služieb.

a)

opatrenia na poskytnutie informácií pred odchodom;

b)

zabezpečenie cesty vrátane zabezpečenia sprievodu lekárskej služby;

c)

poskytnutie informácií a pomoci ihneď po príchode vrátane tlmočníckych služieb.

a)

rozširovanie spolupráce v rámci Spoločenstva pri vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva a osvedčených postupov vrátane tlmočníckych a prekladateľských služieb, ktoré podporujú takúto spoluprácu;

b)

podporu zriaďovania nadnárodných sietí spolupráce a pilotných projektov založených na nadnárodných partnerstvách subjektov nachádzajúcich sa v dvoch alebo viacerých členských štátoch, ktorých úlohou je podnecovať inovatívnosť a uľahčovať výmenu skúseností a osvedčených postupov a zlepšiť kvalitu azylovej politiky;

c)

podporu nadnárodných kampaní na zvýšenie informovanosti;

d)

podporu štúdií, šírenia a výmeny informácií o najlepších postupoch a všetkých ďalších aspektoch azylovej politiky vrátane využívania najmodernejšej techniky, ako aj o spolupráci kľúčových partnerov na vnútroštátnej úrovni, ako napríklad miestnych a regionálnych orgánov, utečeneckých združení a skupín dobrovoľníkov;

e)

podporu pilotných projektov vrátane inovačných projektov a štúdií o možnostiach nových foriem spolupráce v rámci Spoločenstva a právnych predpisov Spoločenstva v tejto oblasti;

f)

podporu vývoja a uplatňovania spoločných štatistických nástrojov, metód a ukazovateľov na hodnotenie rozvoja politiky v oblasti azylu zo strany členských štátov;

g)

ponuku štrukturálnej podpory sietiam, ktoré prepájajú mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú utečencom a žiadateľom o azyl a ktoré sú zastúpené v aspoň 10 členských štátoch, pričom táto podpora je zameraná na zjednodušenie výmeny skúseností a osvedčených postupov a na zabezpečenie toho, aby rozvoj azylovej politiky Spoločenstva a praxe zohľadňoval skúsenosti, ktoré získali mimovládne organizácie, ako aj záujmy utečencov a žiadateľov o azyl;

h)

poskytovanie podporných služieb členským štátom v prípade riadne opodstatnených núdzových situácií, ktoré si vyžadujú bezodkladnú akciu.

a)

sa majú vykonávať okamžite a nemôžu sa prakticky začleniť do príslušného ročného programu; a

b)

ich trvanie nepresahuje šesť mesiacov.

a)

prijatie a ubytovanie;

b)

poskytnutie prostriedkov na živobytie vrátane stravy a oblečenia;

c)

lekársku, psychologickú alebo inú pomoc;

d)

personálne a administratívne náklady súvisiace s prijímaním dotknutých osôb a vykonávaním týchto opatrení;

e)

logistické a prepravné náklady;

f)

právnu pomoc a jazykovú podporu;

g)

zabezpečenie prekladateľských a tlmočníckych služieb, odborné poznatky týkajúce sa informácií o krajine pôvodu a iné opatrenia prispievajúce k rýchlej identifikácii osôb, ktoré môžu potrebovať medzinárodnú ochranu, a k spravodlivému a efektívnemu spracovaniu žiadostí o udelenie azylu.

a)

štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorých štatút je uvedený v Ženevskom dohovore, a ktorí majú povolenie na pobyt ako utečenci v niektorom z členských štátov;

b)

štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorým bola poskytnutá jedna z foriem subsidiárnej ochrany v zmysle smernice 2004/83/ES;

c)

štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí požiadali o niektorú z foriem ochrany uvedených v písmenách a) a b);

d)

štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorým bola poskytnutá dočasná ochrana v zmysle smernice 2001/55/ES;

e)

štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí sa presídľujú alebo sa presídlili do členského štátu.

a)

kontroly existencie a správneho fungovania systémov riadenia a kontroly v členských štátoch v súlade s postupmi uvedenými v článku 32;

b)

čiastočného alebo úplného zadržania alebo pozastavenia platieb v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 41 a 42 v prípade zlyhania vnútroštátnych systémov riadenia a kontroly a prostredníctvom vykonania iných potrebných finančných opráv v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 45 a 46.

a)

30 % v pomere k počtu osôb prijatých počas predchádzajúcich troch rokov a patriacich do jednej z kategórií uvedených v článku 6 písm. a), b) a e);

b)

70 % v pomere k počtu osôb patriacich do jednej z kategórií uvedených v článku 6 písm. c) a d) a zaregistrovaných počas predchádzajúcich troch rokov.

a)

osoby z krajiny alebo regiónu určeného na vykonávanie regionálneho programu ochrany;

b)

maloletí bez sprievodu;

c)

deti a ženy, ktorým hrozí najmä psychické, fyzické alebo sexuálne násilie alebo vykorisťovanie;

d)

osoby so závažnými zdravotnými potrebami, ktoré možno uspokojiť len prostredníctvom presídlenia.

a)

situácia a požiadavky v príslušnom členskom štáte;

b)

hospodárnosť výdavkov, okrem iného so zreteľom na počet osôb zainteresovaných na projekte;

c)

skúsenosti, odbornosť, spoľahlivosť a finančný príspevok organizácie, ktorá sa uchádza o financovanie, a každej partnerskej organizácie;

d)

miera, do akej projekt dopĺňa iné akcie financované zo všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo akcie, ktoré sú súčasťou národných programov.

a)

štúdie, hodnotenia, odborné správy a štatistiky vrátane tých, ktoré majú všeobecný charakter a súvisia s činnosťou fondu;

b)

informačné opatrenia pre členské štáty, konečných príjemcov a širokú verejnosť vrátane kampaní na zvyšovanie informovanosti a spoločnej databázy projektov financovaných z fondu;

c)

inštaláciu, prevádzku a prepojenie počítačových systémov pre riadenie, monitorovanie, kontrolu a hodnotenie;

d)

vytvorenie spoločného rámca na hodnotenie a monitorovanie, ako aj systému ukazovateľov, v ktorých sa prípadne zohľadnia vnútroštátne ukazovatele;

e)

zlepšenie metód hodnotenia a výmeny informácií o postupoch v tejto oblasti;

f)

informačné opatrenia a opatrenia v rámci odbornej prípravy pre orgány určené členskými štátmi v súlade s článkom 25, ktoré dopĺňajú úsilie členských štátov poskytovať svojim orgánom pokyny v súlade s článkom 31 ods. 2.

a)

na obdobie rokov 2008 až 2010 7 % celkovej ročnej sumy spolufinancovania pridelenej príslušnému členskému štátu plus 30 000 EUR; a

b)

na obdobie rokov 2011 až 2013 4 % celkovej ročnej sumy spolufinancovania pridelenej príslušnému členskému štátu plus 30 000 EUR.

a)

opis aktuálnej situácie v príslušnom členskom štáte, pokiaľ ide o mechanizmy prijatia osôb, na ktoré sa vzťahuje článok 6, konania o udelení azylu, poradenstvo týkajúce sa ich dobrovoľného návratu, ich integráciu a presídlenie a presun z iného členského štátu, ako aj rozvoj, monitorovanie a hodnotenie azylových politík;

b)

analýzu požiadaviek príslušného členského štátu z hľadiska prijímania osôb, na ktoré sa vzťahuje článok 6, konaní o udelení azylu, poradenstva týkajúceho sa ich dobrovoľného návratu, ich integrácie a presídľovania a presunu z iného členského štátu, ako aj z hľadiska rozvoja, monitorovania a hodnotenia azylových politík;

c)

predloženie vhodnej stratégie na dosiahnutie týchto cieľov a s tým súvisiacich priorít, ako aj opis plánovaných akcií na vykonávanie týchto priorít;

d)

údaje o tom, či je táto stratégia v súlade s inými regionálnymi a vnútroštátnymi nástrojmi a nástrojmi Spoločenstva;

e)

informácie o prioritách a ich konkrétnych cieľoch. Tieto ciele sa kvantitatívne vymedzia pomocou obmedzeného množstva ukazovateľov, pričom sa zohľadní zásada proporcionality. Na základe týchto ukazovateľov musí byť možné posúdiť pokrok, ktorý sa dosiahol oproti východiskovej situácii, a efektívnosť cieľov na vykonávanie priorít;

f)

opis zvoleného prístupu k vykonávaniu zásady partnerstva ustanovenej v článku 11;

g)

návrh plánu financovania, ktorý pre každú prioritu a pre každý ročný program stanovuje navrhovaný finančný príspevok z fondu a celkovú sumu spolufinancovania z verejných alebo súkromných zdrojov;

h)

ustanovenia na zabezpečenie zverejnenia viacročného programu.

a)

súlad návrhu viacročného programu s cieľmi fondu a strategickými usmerneniami uvedenými v článku 17;

b)

relevantnosť akcií naplánovaných v návrhu viacročného programu s ohľadom na navrhovanú stratégiu;

c)

súlad mechanizmov riadenia a kontroly stanovených členským štátom na realizáciu poskytovania prostriedkov z fondu s ustanoveniami tohto rozhodnutia;

d)

súlad návrhu viacročného programu s právnymi predpismi Spoločenstva, najmä s tými, ktoré sú zamerané na zabezpečenie voľného pohybu osôb v spojení s priamo súvisiacimi sprievodnými opatreniami, ktoré sa týkajú kontroly na vonkajších hraniciach, azylu a prisťahovalectva.

a)

všeobecné pravidlá výberu projektov, ktoré sa budú financovať v rámci ročného programu;

b)

opis akcií, ktoré sa budú podporovať v rámci ročného programu;

c)

navrhované rozčlenenie finančných príspevkov z fondu medzi rôzne akcie programu a údaj o sume požadovanej podľa článku 16 na pokrytie technickej pomoci na účel vykonania ročného programu.

a)

podrobného opisu aktuálnej situácie, najmä pokiaľ ide o počet prichádzajúcich osôb, vplyv na prijímacie kapacity, azylový systém alebo infraštruktúru a naliehavé potreby, ako aj odôvodnenej predpovede možného vývoja situácie z krátkodobého hľadiska;

b)

odôvodnených údajov o výnimočnom charaktere situácie, ktorý sa preukáže napríklad nedávnymi štatistickými a inými údajmi o príleve osôb na konkrétnych miestach dotknutej hranice;

c)

podrobného opisu navrhovaných núdzových opatrení, ich rozsahu, povahy a dotknutých partnerov;

d)

rozpisu odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia.

a)

vymedzenie funkcií subjektov podieľajúcich sa na riadení a kontrole a rozdelenie funkcií v rámci každého subjektu;

b)

dodržiavanie zásady oddelenia funkcií medzi týmito subjektmi a v rámci nich;

c)

primerané zdroje pre každý subjekt, aby mohol vykonávať pridelené funkcie počas celého obdobia vykonávania akcií spolufinancovaných z fondu;

d)

postupy zabezpečenia správnosti a oprávnenosti výdavkov vykázaných v rámci ročných programov;

e)

spoľahlivé systémy účtovníctva, monitorovania a zostavovania finančných výkazov v elektronickej forme;

f)

systém podávania správ a monitorovania v prípadoch, keď zodpovedný orgán poverí výkonom úloh iný subjekt;

g)

príručky o postupoch pri vykonávaní funkcií;

h)

mechanizmy auditu fungovania systému;

i)

systémy a postupy zabezpečenia primeranej kontroly priebehu auditu;

j)

postupy podávania správ o nezrovnalostiach a ich monitorovania, ako aj postupy vymáhania neoprávnene vyplatených súm.

a)

zodpovedný orgán: funkčný subjekt členského štátu, vnútroštátny orgán verejnej moci alebo subjekt určený členským štátom alebo subjekt, ktorý sa riadi súkromným právom členského štátu a ktorého poslaním je verejná služba, ktorý zodpovedá za riadenie viacročného programu a ročných programov podporovaných fondom a zabezpečuje všetku komunikáciu s Komisiou;

b)

certifikačný orgán: vnútroštátny orgán verejnej moci alebo subjekt alebo osoba, ktorá koná ako takýto subjekt alebo orgán, určený členským štátom na účely certifikácie výkazov výdavkov pred tým, než sa zašlú Komisii;

c)

orgán auditu: vnútroštátny orgán verejnej moci alebo subjekt, pokiaľ je funkčne nezávislý od zodpovedného orgánu a certifikačného orgánu, určený členským štátom a zodpovedný za overovanie účinného fungovania systému riadenia a kontroly;

d)

prípadne poverený orgán.

a)

má právnu subjektivitu, ak nie je funkčným subjektom členského štátu;

b)

má infraštruktúru nevyhnutnú pre jednoduchú komunikáciu so širokým okruhom užívateľov a so zodpovednými subjektmi v iných členských štátoch a s Komisiou;

c)

pôsobí v administratívnom kontexte, ktorý mu umožňuje vykonávať svoje úlohy správne a zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov;

d)

je schopný uplatňovať pravidlá hospodárenia s prostriedkami Spoločenstva;

e)

má finančné a riadiace schopnosti úmerné objemu prostriedkov Spoločenstva, s ktorými bude hospodáriť;

f)

má k dispozícii zamestnancov s primeranou odbornou kvalifikáciou na administratívnu prácu v medzinárodnom prostredí.

a)

radí sa s partnermi v súlade s článkom 11;

b)

predkladá Komisii návrhy viacročných a ročných programov, na ktoré odkazujú články 18 a 20;

c)

v prípade potreby organizuje a vyhlasuje výzvy na predkladanie ponúk a návrhov;

d)

organizuje výber projektov pre spolufinancovanie z fondu v súlade s kritériami ustanovenými v článku 14 ods. 5;

e)

prijíma platby od Komisie a vypláca platby konečným príjemcom;

f)

zabezpečuje súlad a komplementárnosť spolufinancovania z fondu a spolufinancovania z ostatných relevantných vnútroštátnych finančných nástrojov a finančných nástrojov Spoločenstva;

g)

monitoruje dodávku spolufinancovaných produktov a služieb a kontroluje, či výdavky vykázané na akcie skutočne vznikli a či sú v súlade s pravidlami Spoločenstva a s vnútroštátnymi pravidlami;

h)

zabezpečuje existenciu elektronického systému zaznamenávania a uchovávania účtovných záznamov o každej akcii v rámci ročných programov a tiež zhromažďovanie údajov o vykonávaní, ktoré sú potrebné pre finančné riadenie, monitorovanie, kontrolu a hodnotenie;

i)

zabezpečuje, aby si koneční príjemcovia a iné subjekty zapojené do vykonávania akcií spolufinancovaných fondom viedli buď samostatný účtovný systém, alebo vhodné kódové označenie účtov pre všetky transakcie súvisiace s akciou tak, aby neboli dotknuté vnútroštátne účtovné pravidlá;

j)

zabezpečuje, aby sa hodnotenia fondu uvedené v článku 49 vypracovali v lehotách ustanovených v článku 50 ods. 2 a aby spĺňali kvalitatívne normy, na ktorých sa dohodla Komisia s členským štátom;

k)

stanoví postupy zabezpečenia toho, aby sa všetky dokumenty týkajúce sa výdavkov a auditov požadovaných na zabezpečenie primeranej kontroly priebehu auditu uchovávali v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 43;

l)

zabezpečuje, aby orgán auditu dostával na účely vykonávania auditu vymedzeného v článku 30 ods. 1 všetky potrebné informácie o uplatňovaných postupoch riadenia a o projektoch spolufinancovaných z fondu;

m)

zabezpečuje, aby certifikačný orgán dostal na účely certifikácie všetky potrebné informácie o postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti s výdavkami;

n)

vypracúva a predkladá Komisii správy o pokroku a záverečné správy o vykonávaní ročných programov, výkazy výdavkov certifikované certifikačným orgánom a žiadosti o platby alebo prípadne vyhlásenia o refundácii;

o)

vykonáva informačné a poradenské činnosti a šíri výsledky podporovaných akcií;

p)

spolupracuje s Komisiou a so zodpovednými orgánmi v iných členských štátoch;

q)

overuje, či koneční príjemcovia vykonávajú usmernenia uvedené v článku 33 ods. 6.

a)

overuje, že:

b)

na účely certifikácie zabezpečí, aby od zodpovedného orgánu dostal primerané informácie o postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti s výdavkami uvedenými vo výkazoch výdavkov;

c)

na účely certifikácie zohľadňuje výsledky všetkých auditov vykonaných orgánom auditu alebo na jeho zodpovednosť;

d)

v elektronickej forme vedie účtovné záznamy o výdavkoch vykázaných Komisii;

e)

overuje vymáhanie akýchkoľvek finančných prostriedkov Spoločenstva, pri ktorých sa v dôsledku zistených nezrovnalostí ukázalo, že sa vyplatili neoprávnene, spolu s prípadným úrokom;

f)

vedie záznamy o vymáhateľných sumách a sumách vymožených do všeobecného rozpočtu Európskej únie, pokiaľ možno ich odpočítaním z ďalšieho výkazu výdavkov.

a)

zabezpečuje, aby sa vykonávali audity na overenie účinného fungovania systému riadenia a kontroly;

b)

zabezpečuje, aby sa vykonávali audity akcií na základe vhodnej vzorky s cieľom overiť vykázané výdavky; vzorka predstavuje aspoň 10 % celkových oprávnených výdavkov na každý ročný program;

c)

do šiestich mesiacov od schválenia viacročného programu predloží Komisii stratégiu auditov pre subjekty, ktoré budú vykonávať audity uvedené v písmenách a) a b), pričom zabezpečí, aby sa audit vykonal u hlavných príjemcov spolufinancovania z fondu a aby sa audity vykonávali pravidelne počas programovacieho obdobia.

a)

ročnú správu o audite, v ktorej sa uvádzajú výsledky auditov vykonaných v súlade so stratégiou auditu ročného programu a taktiež všetky nedostatky, ktoré boli zistené v systémoch riadenia a kontroly programu;

b)

stanovisko vypracované na základe kontrol a auditov vykonaných v rámci zodpovednosti orgánu auditu o tom, či fungovanie systému riadenia a kontroly poskytuje primeranú záruku toho, že výkazy výdavkov, ktoré sa predkladajú Komisii, sú správne a že príslušné transakcie sú zákonné a obvyklé;

c)

vyhlásenie, ktoré posudzuje platnosť žiadosti o vyplatenie zostatku alebo vyhlásenia o refundácii a zákonnosť a správnosť dotknutých výdavkov.

a)

certifikovaný výkaz výdavkov riadne vypracovaný v súlade s článkom 29 ods. 1 písm. a) a článkom 35 a žiadosť o vyplatenie zostatku alebo vyhlásenie o refundácii;

b)

záverečnú správu o vykonávaní ročného programu, ako je stanovené v článku 51;

c)

ročnú správu o audite, stanovisko a vyhlásenie ustanovené v článku 30 ods. 3.

a)

správa vnútroštátneho audítorského subjektu alebo audítorského subjektu Spoločenstva obsahuje dôkaz o závažných nedostatkoch vo fungovaní systémov riadenia a kontroly;

b)

tento úradník musí vykonať ďalšie overenie po získaní informácií, na základe ktorých prišiel k záveru, že výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov sú spojené so závažnou nezrovnalosťou, ktorá sa neopravila.

a)

sú v systéme riadenia a kontroly programu závažné nedostatky, ktoré majú vplyv na spoľahlivosť postupov overovania platieb a pri ktorých sa neprijali nápravné opatrenia; alebo

b)

výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov súvisia so závažnou nezrovnalosťou, ktorá sa neopravila, alebo

c)

členský štát nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z článkov 31 a 32.

a)

v systéme riadenia a kontroly programu existujú závažné nedostatky, ktoré ohrozili príspevok Spoločenstva, ktorý sa už vyplatil v prospech programu;

b)

výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov sú nesprávne a členský štát ich pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neopravil;

c)

členský štát si pred začatím opravného konania podľa tohto odseku nesplnil svoje povinnosti podľa článku 31.

a)

finančné a operatívne vykonanie ročného programu;

b)

pokrok dosiahnutý pri vykonávaní viacročného programu a jeho priorít vo vzťahu k jeho konkrétnym overiteľným cieľom, spolu s vyčíslením ukazovateľov, vždy, keď je to možné;

c)

opatrenia, ktoré zodpovedný orgán prijal, aby zabezpečil kvalitné a efektívne vykonávanie programu, a to najmä:

d)

opatrenia prijaté na poskytovanie informácií o ročných a viacročných programoch a ich zverejňovanie.

6.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/22

(1)

Každý členský štát síce prispieva k vysokej a jednotnej úrovni kontroly osôb a dozoru na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie v rámci spoločných pravidiel, niektoré členské štáty však pritom znášajú väčšie zaťaženie ako ostatné.

(2)

Rozdiel v zaťažení vyplýva z rozdielnej situácie jednotlivých členských štátov z hľadiska geografickej polohy ich vonkajších hraníc, počtu povolených a funkčných hraničných priechodov, úrovne tlaku legálnej aj nelegálnej migrácie, rozličných rizík a ohrození a taktiež pracovného zaťaženia vnútroštátnych útvarov v súvislosti s overovaním žiadostí o udelenie víz a udeľovaním víz.

(3)

Jednou z piatich zložiek spoločnej politiky riadenia vonkajších hraníc je rozdelenie zaťaženia pri riadení vonkajších hraníc medzi členské štáty a Európsku úniu, ako je navrhnuté v oznámení Komisie zo 7. mája 2002 s názvom „K integrovanému riadeniu vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie“, a ktoré Rada podporila vo svojom Pláne riadenia vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie zo 14. júna 2002.

(4)

I keď nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (4) predstavuje dôležitý krok k progresívnemu rozvoju prevádzkového rozmeru Európskeho spoločného integrovaného systému riadenia hraníc, vykonávanie účinných spoločných noriem kontroly a dozoru na vonkajších hraniciach si vyžaduje mechanizmus finančnej solidarity Spoločenstva na podporu členských štátov, ktoré v prospech Spoločenstva znášajú trvalé a vysoké finančné zaťaženie.

(5)

Spoločný základ právnych predpisov, ako je vymedzený najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (5), ustanovuje, že prostredníctvom hraničných kontrol sa má pomáhať v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi a predchádzať akýmkoľvek hrozbám pre vnútornú bezpečnosť členských štátov, pričom sa v ňom zároveň upravuje vykonávanie týchto kontrol spôsobom, pri ktorom sa v plnom rozsahu rešpektuje ľudská dôstojnosť.

(6)

Fond pre vonkajšie hranice (ďalej len „fond“) by mal byť prejavom solidarity formou finančnej podpory tým členským štátom, ktoré na vonkajších hraniciach uplatňujú schengenské ustanovenia.

(7)

Táto finančná pomoc by mala byť štruktúrovaná tak, aby nebola iba pokračovaním akcií v minulosti financovaných z iných zdrojov pokrytých všeobecným rozpočtom Európskej únie, ale aby predstavovala premostenie s minulými finančnými príspevkami, ktoré Európska únia poskytovala členským štátom, ktoré v čase, keď toto rozhodnutie nadobudne účinnosť, ešte neuplatňujú všetky ustanovenia schengenského acquis. V takýchto prípadoch by mal fond pomôcť tým členským štátom, ktoré sa pripravujú na čo najrýchlejšie plnohodnotné zapojenie sa v súlade s Haagskym programom zo 4. a 5. novembra 2004.

(8)

Okrem toho by mal fond zohľadňovať špecifické situácie, ako je pozemný tranzit štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú pri cestovaní medzi dvoma geograficky oddelenými časťami svojej krajiny nútení prechádzať územím jedného alebo viacerých členských štátov, a to nielen v záujme príslušného(ých) členského(ých) štátu(ov), ale aj všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontroly na svojich vnútorných hraniciach. V takých prípadoch by sa akcie, ktoré sa majú financovať, mali podrobne vymedziť a o pridelení zdrojov by sa malo rozhodnúť na základe vecného posúdenia potrieb súvisiacich s týmito akciami.

(9)

S cieľom zabezpečiť jednotnú a vysokokvalitnú kontrolu na vonkajších hraniciach a pružný cezhraničný styk by mal fond prispievať k rozvoju Európskeho spoločného systému integrovaného riadenia hraníc, ktorý zahŕňa všetky opatrenia týkajúce sa politiky, právnych predpisov, systematickej spolupráce, rozdelenia zaťaženia, zamestnancov, vybavenia a techniky, ktoré na rôznych úrovniach prijali príslušné orgány členských štátov vo vzájomnej spolupráci a prípadne i v spolupráci s inými subjektmi, pričom okrem iného využijú štvorstupňový model bezpečnosti hraníc a integrovanú analýzu rizík Európskej únie.

(10)

V súlade s protokolom č. 5 Aktu o pristúpení z roku 2003 (6) o pozemnom tranzite osôb medzi Kaliningradskou oblasťou a ostatnými časťami Ruskej federácie by mal znášať fond všetky dodatočné náklady, ktoré vzniknú vykonávaním osobitných ustanovení acquis o tomto tranzite.

(11)

Ako doplnenie operačnej spolupráce rozvinutej pod záštitou Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadenej nariadením (ES) č. 2007/2004 (ďalej len „agentúra“) a dodatočne k finančným prostriedkom pre členské štáty by mal fond zaviesť aj možnosť reakcie Spoločenstva na nedostatky na strategických hraničných miestach, a to prostredníctvom spolufinancovania konkrétnych akcií na ich odstránenie tak, že sa na tieto akcie každoročne vyhradí konkrétna suma.

(12)

Fond by mal podporovať vnútroštátne opatrenia a spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti vízovej politiky a iných predhraničných akcií, ktoré predchádzajú kontrolám na vonkajších hraniciach. V záujme spoločnej vízovej politiky ako súčasti viacvrstvového systému zameraného na umožnenie legitímneho cestovania a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu do Európskej únie je účinné riadenie činností organizovaných konzulárnymi úradmi členských štátov v tretích krajinách, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť Európskeho spoločného integrovaného systému riadenia hraníc.

(13)

Vzhľadom na rozsah pôsobnosti a účel fondu by fond v žiadnom prípade nemal podporovať akcie týkajúce sa oblastí a stredísk na zadržiavanie osôb v tretích krajinách.

(14)

Mali by sa ustanoviť objektívne kritériá, na základe ktorých sa dostupné ročné zdroje budú prideľovať členským štátom. Tieto kritériá by sa mali rozdeliť podľa typu hraníc, pričom by sa mala zohľadniť úroveň ohrozenia na vonkajších hraniciach členských štátov a počet osôb, ktoré tieto hranice prekračujú.

(15)

Uplatňovanie týchto kritérií by sa malo v roku 2010 preskúmať, aby sa umožnilo zohľadnenie všetkých nových okolností, a to najmä tých, ktoré vyplývajú zo zmien na samotných vonkajších hraniciach.

(16)

S ohľadom na úlohu agentúry poskytovať členským štátom pomoc pri vykonávaní operatívnych aspektov riadenia vonkajších hraníc a s cieľom dosiahnuť, aby úlohy agentúry dopĺňali zodpovednosť členských štátov za kontrolu a dozor na vonkajších hraniciach, by sa Komisia mala s agentúrou radiť o návrhoch viacročných programov, ktoré predkladajú členské štáty, a o strategických usmerneniach, ktoré Komisia pripravuje.

(17)

Okrem toho môže Komisia požiadať agentúru, aby prispela k hodnoteniu, ktoré Komisia vypracuje o vplyve fondu na rozvoj politiky a právnych predpisov týkajúcich sa kontroly na vonkajších hraniciach, súčinnosti medzi fondom a úlohami agentúry, ako aj vhodnosti kritérií prideľovania finančných prostriedkov členským štátom vzhľadom na ciele, ktoré Európska únia v tejto oblasti sleduje.

(18)

Toto rozhodnutie má byť súčasťou koherentného rámca, ktorý zahŕňa aj rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (7), rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre návrat na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (8), a rozhodnutie Rady 2007/.../ES z ..., ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (9), pričom jeho cieľom je riešenie otázky spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi za finančné zaťaženie vyplývajúce zo zavedenia integrovaného riadenia vonkajších hraníc Európskej únie a z vykonávania spoločnej azylovej a prisťahovaleckej politiky, ktoré boli vypracované v súlade s hlavou IV tretej časti zmluvy.

(19)

Účasť členského štátu na tomto fonde by sa nemal prekrývať s jeho účasťou na akomkoľvek budúcom dočasnom nástroji, ktorý má oprávneným členským štátom poskytnúť pomoc pri financovaní akcií na nových vonkajších hraniciach Európskej únie na vykonávanie schengenského acquis a kontrol na vonkajších hraniciach.

(20)

Akcie podporované z tohto fondu by sa mali uskutočňovať v súčinnosti s akciami podporovanými z nástrojov vonkajšej pomoci Spoločenstva a v rámci politiky vonkajších vzťahov Európskej únie, najmä stratégie pre vonkajšie vzťahy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(21)

Podpora poskytnutá z fondu by bola efektívnejšia a adresnejšia v prípade, ak by sa spolufinancovanie oprávnených akcií zakladalo na strategickom viacročnom programovaní, ktoré by každý členský štát vypracoval na základe dialógu s Komisiou.

(22)

Na základe strategických usmernení prijatých Komisiou by mal každý členský štát vypracovať dokument o viacročnom programovaní, v ktorom zohľadní svoju špecifickú situáciu a potreby a vytýči svoju rozvojovú stratégiu, ktorá by mala predstavovať rámec pre prípravu vykonávania akcií uvedených v ročných programoch.

(23)

V súlade s metódami plnenia uvedenými v článku 53 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (10) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), by sa mali vymedziť podmienky, za ktorých by Komisia mohla vykonávať svoje povinnosti v súvislosti s plnením všeobecného rozpočtu Európskej únie, a objasniť povinnosti členských štátov týkajúce sa spolupráce. Uplatňovanie uvedených podmienok by Komisii umožnilo overiť si, či členské štáty využívajú fond zákonným a správnym spôsobom a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia v zmysle článku 27 a článku 48 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(24)

Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie systémov riadenia a kontroly a kvalita vykonávania. Preto je potrebné stanoviť všeobecné zásady a potrebné funkcie, ktoré by mali spĺňať všetky programy.

(25)

Keďže fond môže podporovať vnútroštátne opatrenia členského štátu na vykonávanie ustanovení schengenského acquis, ktoré sa týkajú kontroly na vonkajších hraniciach až po vízovú politiku na rôznych úrovniach a miestach, mohlo by sa v danom členskom štáte zapojiť viacero orgánov. Preto by malo byť členským štátom umožnené určiť niekoľko certifikačných orgánov a orgánov auditu alebo poverených orgánov, ak je rozdelenie funkcií pre každý z týchto orgánov jasné.

(26)

V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by členské štáty mali mať hlavnú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu poskytovania prostriedkov fondu.

(27)

Mali by sa vymedziť povinnosti členských štátov v súvislosti so systémami riadenia a kontroly, overovaním výdavkov a prevenciou, zisťovaním a nápravou nezrovnalostí a porušení právnych predpisov Spoločenstva, aby sa zabezpečilo účinné a správne vykonávanie ich viacročných a ročných programov. Pokiaľ ide o riadenie a kontrolu, je potrebné stanoviť mechanizmy, ktorými členské štáty zabezpečia zriadenie a uspokojivé fungovanie príslušných systémov.

(28)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie v oblasti finančnej kontroly, by sa v tejto oblasti mala podporovať spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou.

(29)

Efektívnosť a vplyv akcií podporovaných z fondu závisia aj od ich hodnotenia a šírenia ich výsledkov. V súvislosti s tým by sa mali formálne ustanoviť povinnosti členských štátov a Komisie, ako aj mechanizmy, ktorými sa zabezpečí spoľahlivosť hodnotenia a kvalita súvisiacich informácií.

(30)

Akcie by sa mali hodnotiť s ohľadom na strednodobé preskúmanie a hodnotenie vplyvov, pričom proces hodnotenia by sa mal zahrnúť do mechanizmu monitorovania projektov.

(31)

Uvedomujúc si význam zviditeľňovania financovania zo strany Spoločenstva by Komisia mala poskytnúť pokyny s cieľom uľahčiť orgánom, mimovládnym organizáciám, medzinárodným organizáciám alebo iným subjektom, ktoré dostali grant z tohto fondu, riadne potvrdenie prijatej podpory a mala by pritom brať do úvahy prax zaužívanú pre ostatné nástroje, ktoré podliehajú spoločnému riadeniu, ako sú napríklad štrukturálne fondy.

(32)

Týmto rozhodnutím sa stanovuje na celé obdobie trvania programu finančné krytie ako základný referenčný bod podľa bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (11) pre rozpočtový orgán v rámci každoročného rozpočtového postupu.

(33)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to podpora zriadenia Európskeho spoločného integrovaného systému riadenia hraníc, ktorý okrem iného zahŕňa riadenie činností organizovaných konzulárnymi službami a inými službami členských štátov v tretích krajinách, pokiaľ ide o prílev štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku nepresahuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(34)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (12).

(35)

Keďže opatrenie tohto rozhodnutia týkajúce sa prijatia strategických usmernení má všeobecnú pôsobnosť a jeho cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tohto rozhodnutia, okrem iného vypustením niektorých z týchto prvkov alebo doplnením tohto rozhodnutia doplnením nových nepodstatných prvkov, malo by sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES. Z dôvodu efektívnosti by sa na prijatie strategických usmernení mali obvyklé lehoty pre regulačný postup s kontrolou skrátiť.

(36)

S cieľom zabezpečiť včasné využívanie tohto fondu by sa niektoré ustanovenia tohto rozhodnutia mali uplatňovať od 1. januára 2007.

(37)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj schengenského acquis, ktoré patrí do oblastí uvedených v článku 1 body A a B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (13).

(38)

Mal by sa vytvoriť taký mechanizmus, aby sa zástupcom Islandu a Nórska umožnilo zapojiť sa do práce výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri vykonávaní jej vykonávacích právomocí. Takýto mechanizmus sa predpokladá v dohode vo forme výmeny listov medzi Radou Európskej únie, Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o výboroch, ktoré pomáhajú Komisii pri vykonávaní jej vykonávacích právomocí (14), pričom tieto listy sú priložené k dohode uvedenej v odôvodnení č. 37.

(39)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patrí do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES, v spojení s článkom 4 ods. 1 rozhodnutia Rady 2004/860/ES (15) o podpise uvedenej dohody v mene Európskeho spoločenstva a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení tejto dohody.

(40)

Mal by sa vytvoriť taký mechanizmus, aby sa zástupcom Švajčiarska umožnilo zapojiť sa do práce výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri vykonávaní jej vykonávacích právomocí. Takýto mechanizmus sa predpokladá vo výmene listov medzi Radou Európskej únie a Švajčiarskom, ktoré sú priložené k dohode uvedenej v odôvodnení č. 39.

(41)

S cieľom určiť dodatočné pravidlá nevyhnutné pre vyklonávanie tohto nástroja, Spoločenstvo a Island, Nórsko a Švajčiarsko by mali uzavrieť dohodu.

(42)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, a nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie rozvíja schengenské acquis podľa ustanovení hlavy IV tretej časti zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia tohto rozhodnutia rozhodne, či ho bude vykonávať vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch.

(43)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2003/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (16) a následným rozhodnutím Rady 2004/926/ES z 22. decembra 2004 o nadobudnutí účinnosti niektorých ustanovení Schengenského acquis Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (17). Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(44)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (18). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(45)

Rozhodnutie Rady 2004/927/ES z 22. decembra 2004, ktorým sa upravujú určité oblasti hlavy IV časti III Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva tak, aby sa spravovali postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (19), zabezpečilo v súlade s článkom 67 ods. 2 druhá zarážka zmluvy uplatňovanie postupu uvedeného v článku 251 zmluvy v oblastiach zahrnutých v článku 62 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 a v článku 63 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b) zmluvy,

1.

„vonkajšie hranice“ sú pozemné hranice členských štátov vrátane riečnych a jazerných hraníc, námorné hranice členských štátov a ich letiská, riečne, námorné a jazerné prístavy členských štátov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva o prekračovaní vonkajších hraníc, bez ohľadu na to, či sú takéto hranice dočasné alebo nie;

2.

„dočasná vonkajšia hranica“ je

3.

„hraničný priechod“ je každý priechod schválený príslušnými orgánmi na prekračovanie vonkajších hraníc oznámený v súlade s článkom 34 ods. 2 nariadenia (ES) č. 562/2006;

4.

„agentúra“ je Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadená nariadením (ES) č. 2007/2004.

a)

účinná organizácia kontrol, ktorá zahŕňa úlohy v oblasti kontroly ako aj dozoru týkajúcich sa vonkajších hraníc;

b)

účinné riadenie toku osôb na vonkajších hraniciach zo strany členských štátov, aby sa na jednej strane zaistila vysoká úroveň ochrany na vonkajších hraniciach a na strane druhej zabezpečilo plynulé prekračovanie vonkajších hraníc v súlade so schengenským acquis a dodržiavanie zásad slušného zaobchádzania a rešpektovania ľudskej dôstojnosti;

c)

aby príslušníci pohraničnej stráže jednotne uplatňovali ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva o prekračovaní vonkajších hraníc, najmä nariadenie (ES) č. 562/2006;

d)

zlepšenie riadenia činností organizovaných konzulárnymi a inými službami členských štátov v tretích krajinách, pokiaľ ide o prílev štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov a spoluprácu členských štátov v tejto oblasti.

a)

vykonávanie odporúčaní, operačných noriem a osvedčených postupov, ktoré vyplývajú z operačnej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti kontroly hraníc;

b)

vývoj a uplatňovanie opatrení potrebných na zlepšenie systémov dozoru medzi hraničnými priechodmi;

c)

zavedenie opatrení alebo vývoj účinných systémov umožňujúcich metodické zhromažďovanie relevantných informácií o vývoji situácie v teréne v blízkosti vonkajších hraníc, na nich a bezprostredne za nimi;

d)

zabezpečenie vhodnej evidencie počtu osôb prekračujúcich všetky druhy vonkajších hraníc (pozemné, vzdušné, námorné);

e)

zavedenie alebo aktualizáciu systému zberu štatistických a administratívnych údajov o kategóriách cestujúcich, počte a povahe kontrol a dozorných opatrení na rozličných druhoch vonkajších hraníc na základe evidencie a iných zdrojov zberu údajov;

f)

vytvorenie účinnej, štrukturálnej, strategickej a operačnej koordinácie všetkých orgánov pôsobiacich na hraničných priechodoch;

g)

zvýšenie kapacity a kvalifikácie príslušníkov pohraničnej stráže pri výkone jej dozorných, poradných a kontrolných úloh;

h)

zlepšenie výmeny informácií na vnútroštátnej úrovni medzi orgánmi zodpovednými za riadenie vonkajších hraníc a medzi týmito orgánmi a inými orgánmi zodpovednými za oblasť migrácie, azylu a iných súvisiacich vecí;

i)

podpora noriem riadenia kvality.

a)

okrem dočasných vonkajších hraníc, vývoj nových pracovných metód, logistických opatrení a najmodernejšej techniky na posilnenie systematických kontrol osôb pri vstupe a výstupe cez hraničné priechody;

b)

podpora používania techniky a špecializovanej odbornej prípravy pre personál zodpovedný za jej efektívne využívanie;

c)

podpora výmeny informácií o falošných alebo pozmenených cestovných dokladoch a zlepšenie odbornej prípravy zameranej na falošné alebo pozmenené cestovné doklady vrátane vývoja a distribúcie spoločných nástrojov a postupov na odhaľovanie takýchto dokladov;

d)

podpora účinného overovania údajov na hraničných priechodoch v reálnom čase prostredníctvom rozsiahlych informačných systémov, ako sú Schengenský informačný systém (SIS) a vízový informačný systém (VIS), a účinnej výmeny informácií medzi všetkými hraničnými priechodmi na vonkajších hraniciach v reálnom čase;

e)

zabezpečenie optimálneho využívania výsledkov analýz rizík na operačnej a technickej úrovni.

a)

postupné zavádzanie jednotného vzdelávania, odbornej prípravy a kvalifikácie príslušníkov pohraničnej stráže v každom členskom štáte, najmä uplatňovaním spoločných základných osnov pre odbornú prípravu, ktoré vypracovala agentúra, a jednotným dopĺňaním činností agentúry v tejto oblasti;

b)

podpora a zintenzívnenie výmen a dočasného vysielania príslušníkov pohraničnej stráže medzi členskými štátmi, dopĺňajúce usmernenia a činnosti agentúry v tejto oblasti;

c)

podpora využívania kompatibilnej najmodernejšej techniky na všetkých úsekoch vonkajších hraníc vždy, keď je to nevyhnutné pre správne, účinné alebo jednotné uplatňovanie pravidiel;

d)

podpora schopnosti orgánov uplatňovať tie isté postupy a prijímať jednotné, rýchle a vysokokvalitné rozhodnutia o prekračovaní vonkajších hraníc vrátane udeľovania víz;

e)

podpora využívania spoločnej praktickej príručky pre príslušníkov pohraničnej stráže;

f)

budovanie a modernizácia oblastí a centier pre osoby, ktorým bol odopretý vstup, a pre osoby, ktoré boli zadržané pri neoprávnenom prekročení hraníc alebo v blízkosti vonkajších hraníc s cieľom neoprávnene vstúpiť na územie členského štátu;

g)

zvyšovanie bezpečnosti priestorov hraničných priechodov, aby sa zaručila bezpečnosť príslušníkov pohraničnej stráže a ochrana vybavenia, dozorných systémov a dopravných prostriedkov.

a)

posilnenie operačnej kapacity siete imigračných styčných dôstojníkov a podpora účinnejšej spolupráce medzi útvarmi členských štátov prostredníctvom tejto siete;

b)

zavedenie opatrení zameraných na pomoc členským štátom a dopravcom pri plnení povinností, ktoré im ukladá smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (20) a článok 26 Dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckou spolkovou republikou a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (21) (ďalej len „Schengenský dohovor“), aby sa predchádzalo neoprávneným príchodom na vonkajšie hranice;

c)

podpora účinnejšej spolupráce s dopravcami na letiskách v krajinách odletu vrátane jednotnej odbornej prípravy personálu dopravcov o cestovných dokladoch;

d)

podpora riadenia kvality, dobrých služieb a zariadení, pokiaľ ide o infraštruktúru v rámci procesu žiadania o udelenie víza;

e)

podpora spolupráce členských štátov pri zlepšovaní schopnosti konzulárnych služieb skúmať žiadosti o udelenie víz;

f)

podpora spoločných vyšetrovacích postupov, jednotných administratívnych postupov a rozhodnutí o udelení víz na konzulárnych úradoch členského štátu nachádzajúcich sa v rôznych tretích krajinách;

g)

podpora pokroku na ceste k systematickej a pravidelnej spolupráci konzulárnych a iných služieb jednotlivých členských štátov, najmä v súvislosti s VIS, vrátane spoločného využívania zdrojov a prostriedkov na vydávanie víz, výmenu informácií, prieskumov a vyšetrovaní súvisiacich so žiadosťami o udelenie víz a vytvorenia spoločných stredísk na podávanie žiadostí o udelenie víz;

h)

podpora vnútroštátnych iniciatív zameraných na spoločné vyšetrovacie postupy, jednotné administratívne postupy a rozhodovanie o vízach konzulárnymi úradmi jednotlivých členských štátov;

i)

vytváranie spoločných konzulárnych úradov.

a)

infraštruktúru hraničných priechodov a súvisiace budovy, ako napríklad hraničné stanice, pristávacie plochy pre vrtuľníky, cestné pruhy alebo kabíny pre vozidlá alebo osoby čakajúce na hraničných priechodoch;

b)

infraštruktúru, budovy a systémy potrebné pre dozor medzi hraničnými priechodmi a ochranu pred neoprávneným prekračovaním vonkajšej hranice;

c)

prevádzkové vybavenie, ako napríklad senzory, priemyselná televízia, nástroje na overovanie dokladov, detektory a mobilné alebo pevné terminály na prístup do SIS, VIS, Európskeho systému archivácie zobrazení (FADO) a iných európskych a vnútroštátnych systémov;

d)

dopravné prostriedky na kontrolu vonkajších hraníc, ako napríklad vozidlá, plavidlá, vrtuľníky a ľahké lietadlá, so špeciálnou elektronickou výbavou na dozor na hraniciach a odhaľovanie osôb v dopravných prostriedkoch;

e)

vybavenie na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi v reálnom čase;

f)

informačné a komunikačné systémy;

g)

programy dočasného vysielania a výmeny zamestnancov, ako napríklad príslušníkov pohraničnej stráže, imigračných a konzulárnych úradníkov;

h)

vzdelávanie a odbornú prípravu personálu príslušných orgánov vrátane jazykovej prípravy;

i)

investície do vývoja, testovania a inštalácie najmodernejšieho technického vybavenia;

j)

štúdie a pilotné projekty na vykonávanie odporúčaní, operačných noriem a najlepších postupov, ktoré vyplývajú z operačnej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti kontroly hraníc;

k)

štúdie a pilotné projekty na podporu inovácie, zjednodušovanie výmeny skúseností a osvedčených postupov a zvyšovanie kvality riadenia činností organizovaných konzulárnymi a inými službami členských štátov v tretích krajinách, pokiaľ ide o prílev štátnych príslušníkov tretích krajín na územia členských štátov a spoluprácu členských štátov v tejto oblasti.

a)

investície do infraštruktúry;

b)

odborná príprava personálu vykonávajúceho osobitný tranzitný režim;

c)

dodatočné prevádzkové náklady vrátane miezd personálu, ktorý špecificky vykonáva osobitný tranzitný režim.

a)

prispievanie k zlepšeniu činností organizovaných konzulárnymi a inými službami členských štátov v tretích krajinách, pokiaľ ide o prílev štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov a spoluprácu členských štátov v tejto oblasti vrátane činností leteckých styčných dôstojníkov a imigračných styčných dôstojníkov;

b)

podporovanie postupného začleňovania colných, veterinárnych a rastlinolekárskych kontrol do činností integrovaného riadenia hraníc podľa vývoja politiky v tejto oblasti;

c)

poskytovanie podporných služieb členským štátom v riadne opodstatnených núdzových situáciách, ktoré si vyžadujú bezodkladnú akciu na vonkajších hraniciach.

a)

rozširovanie spolupráce v rámci Spoločenstva pri vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva a osvedčených postupov;

b)

podporu zriaďovania nadnárodných sietí spolupráce a pilotných projektov založených na nadnárodných partnerstvách medzi konzulárnymi službami z dvoch alebo viacerých členských štátoch, ktorých úlohou je podnecovať inovatívnosť a uľahčovať výmenu skúseností a osvedčených postupov;

c)

podporu štúdií, šírenia a výmeny informácií o najlepších postupoch a všetkých ďalších aspektoch všeobecného cieľa prispievať k zlepšeniu činností, ktoré konzulárne služby členských štátov organizujú v tretích krajinách, a spolupráce členských štátov v tejto oblasti, ako aj informácií o využívaní najmodernejšej techniky;

d)

podporu projektov a štúdií o možnostiach nových foriem spolupráce v rámci Spoločenstva a právnych predpisov Spoločenstva v tejto oblasti, najmä spoločných stredísk na podávanie žiadostí;

e)

podporu vývoja a uplatňovania spoločných štatistických nástrojov, metód a ukazovateľov na hodnotenie rozvoja politiky v oblasti vízovej politiky a konzulárnej spolupráce zo strany členských štátov.

a)

kontroly existencie a správneho fungovania systémov riadenia a kontroly v členských štátoch v súlade s postupmi uvedenými v článku 34;

b)

čiastočného alebo úplného zadržania alebo pozastavenia platieb v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 43 a 44 v prípade zlyhania vnútroštátnych systémov riadenia a kontroly a prostredníctvom vykonania iných potrebných finančných opráv v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 47 a 48.

a)

30 % pre vonkajšie pozemné hranice;

b)

35 % pre vonkajšie námorné hranice;

c)

20 % pre letiská;

d)

15 % pre konzulárne úrady.

a)

70 % na dĺžku ich vonkajších hraníc, ktorá sa vypočíta na základe váhových faktorov pre každý konkrétny úsek určený v súlade s článkom 15 ods. 3 písm. a), a

b)

30 % na pracovné vyťaženie na ich vonkajších pozemných hraniciach, ako je určené v súlade s odsekom 7 písm. a).

a)

70 % na dĺžku ich vonkajších hraníc, ktorá sa vypočíta na základe váhových faktorov pre každý konkrétny úsek určený v súlade s článkom 15 ods. 3 písm. b), a

b)

30 % na pracovné vyťaženie na ich vonkajších námorných hraniciach, ako je určené v súlade s odsekom 7 písm. a).

a)

50 % na počet konzulárnych úradov členských štátov v krajinách uvedených v prílohe I nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (24); a

b)

50 % na pracovné zaťaženie týkajúce sa riadenia vízovej politiky na konzulárnych úradoch členských štátov v krajinách uvedených v prílohe I nariadenia (ES) č. 539/2001, ako je určené v súlade s odsekom 7 písm. c) tohto článku.

a)

sa zohľadní línia medzi oblasťami uvedenými v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 866/2004 z 29. apríla 2004 o režime podľa článku 2 protokolu 10 Aktu o pristúpení (25), avšak nie námorná hranica severne od uvedenej línie, aj keď uvedená línia nepredstavuje vonkajšiu pozemnú hranicu, pokiaľ sa uplatňujú ustanovenia článku 1 protokolu 10 Aktu o pristúpení z roku 2003;

b)

„vonkajšie námorné hranice“ sú vonkajšie hranice teritoriálnych morských vôd členských štátov vymedzené podľa článkov 4 až 16 Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve. Avšak v prípadoch, ak sa na predchádzanie nezákonnej migrácii/neoprávnenému vstupu vyžadujú rozsiahle pravidelné operácie, budú týmito hranicami vonkajšie hranice oblastí vysokého ohrozenia. Toto sa určí na základe zohľadnenia operačných údajov za posledné dva roky, ktoré poskytli dotknuté členské štáty. Toto vymedzenie pojmu „vonkajšie námorné hranice“ sa použije výlučne na účely tohto rozhodnutia a všetky operácie musia dodržiavať medzinárodné právo.

a)

na vonkajších pozemných hraniciach a vonkajších námorných hraniciach:

b)

na letiskách:

c)

na konzulárnych úradoch:

počet žiadostí o udelenie víz.

a)

počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa odoprel vstup na vonkajších hraniciach;

b)

počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli zadržaní pri neoprávnenom prekročení alebo pri pokuse o neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice;

c)

počet zaistených osôb, ktoré úmyselne pomáhali pri neoprávnenom vstupe štátnych príslušníkov tretích krajín;

d)

počet falošných alebo pozmenených cestovných dokladov a počet cestovných dokladov a víz vydaných na nesprávnom základe, ktoré boli zistené na hraničných priechodoch v súlade s Kódexom schengenských hraníc.

a)

vonkajšie pozemné hranice:

b)

vonkajšie námorné hranice:

a)

situácia a požiadavky v príslušnom členskom štáte;

b)

hospodárnosť výdavkov, okrem iného so zreteľom na počet osôb zainteresovaných na projekte;

c)

skúsenosti, odbornosť, spoľahlivosť a finančný príspevok organizácie, ktorá sa uchádza o financovanie, a každej partnerskej organizácie;

d)

miera, do akej projekt dopĺňa iné akcie financované zo všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo akcie, ktoré sú súčasťou národných programov.

a)

štúdie, hodnotenia, odborné správy a štatistiky vrátane tých, ktoré majú všeobecný charakter a súvisia s činnosťou fondu;

b)

informačné opatrenia pre členské štáty, konečných príjemcov a širokú verejnosť vrátane kampaní na zvyšovanie informovanosti a spoločnej databázy projektov financovaných z fondu;

c)

inštaláciu, prevádzku a prepojenie počítačových systémov pre riadenie, monitorovanie, kontrolu a hodnotenie;

d)

vytvorenie spoločného rámca na hodnotenie a monitorovanie, ako aj systému ukazovateľov, v ktorých sa prípadne zohľadnia vnútroštátne ukazovatele;

e)

zlepšenie metód hodnotenia a výmeny informácií o postupoch v tejto oblasti;

f)

informačné opatrenia a opatrenia v rámci odbornej prípravy pre orgány určené členskými štátmi v súlade s článkom 27, ktoré dopĺňajú úsilie členských štátov poskytovať svojim orgánom pokyny v súlade s článkom 33 ods. 2.

a)

na obdobie rokov 2007 až 2010 7 % celkovej ročnej sumy spolufinancovania pridelenej príslušnému členskému štátu plus 30 000 EUR; a

b)

na obdobie rokov 2011 až 2013 4 % celkovej ročnej sumy spolufinancovania pridelenej príslušnému členskému štátu plus 30 000 EUR.

a)

opis aktuálnej situácie v príslušnom členskom štáte v oblasti infraštruktúry, vybavenia, dopravných prostriedkov, informačných a komunikačných systémov a mechanizmov odbornej prípravy a vzdelávania zamestnancov pohraničných orgánov a konzulárnych úradov;

b)

analýzu požiadaviek príslušného členského štátu z hľadiska infraštruktúry, vybavenia, dopravných prostriedkov, informačných a komunikačných systémov a mechanizmov odbornej prípravy a vzdelávania zamestnancov pohraničných orgánov a konzulárnych úradov, ako aj uvedenie operatívnych cieľov zameraných na plnenie týchto požiadaviek počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje viacročný program;

c)

predloženie vhodnej stratégie na dosiahnutie týchto cieľov a s tým súvisiacich priorít, ako aj opis plánovaných akcií na vykonávanie týchto priorít;

d)

údaje o tom, či je táto stratégia v súlade s inými regionálnymi a vnútroštátnymi nástrojmi a nástrojmi Spoločenstva;

e)

informácie o prioritách a ich konkrétnych cieľoch. Tieto ciele sa kvantitatívne vymedzia pomocou obmedzeného množstva ukazovateľov, pričom sa zohľadní zásada proporcionality. Na základe týchto ukazovateľov musí byť možné posúdiť pokrok, ktorý sa dosiahol oproti východiskovej situácii, a efektívnosť cieľov na vykonávanie priorít;

f)

opis zvoleného prístupu k vykonávaniu zásady partnerstva ustanovenej v článku 12;

g)

návrh plánu financovania, ktorý pre každú prioritu a pre každý ročný program stanovuje navrhovaný finančný príspevok z fondu a celkovú sumu spolufinancovania z verejných alebo súkromných zdrojov;

h)

ustanovenia na zabezpečenie zverejnenia viacročného programu.

a)

súlad návrhu viacročného programu s cieľmi fondu a strategickými usmerneniami uvedenými v článku 20;

b)

relevantnosť akcií naplánovaných v návrhu viacročného programu s ohľadom na navrhovanú stratégiu;

c)

súlad mechanizmov riadenia a kontroly stanovených členským štátom na realizáciu poskytovania prostriedkov z fondu s ustanoveniami tohto rozhodnutia;

d)

súlad návrhu viacročného programu s právnymi predpismi Spoločenstva, najmä s tými, ktoré sú zamerané na zabezpečenie voľného pohybu osôb v spojení s priamo súvisiacimi sprievodnými opatreniami, ktoré sa týkajú kontroly na vonkajších hraniciach, azylu a prisťahovalectva.

a)

všeobecné pravidlá výberu projektov, ktoré sa budú financovať v rámci ročného programu;

b)

opis akcií, ktoré sa budú podporovať v rámci ročného programu;

c)

navrhované rozčlenenie finančných príspevkov z fondu medzi rôzne akcie programu a údaj o sume požadovanej podľa článku 18 na pokrytie technickej pomoci na účel vykonania ročného programu.

a)

vymedzenie funkcií subjektov podieľajúcich sa na riadení a kontrole a rozdelenie funkcií v rámci každého subjektu;

b)

dodržiavanie zásady oddelenia funkcií medzi týmito subjektmi a v rámci nich;

c)

primerané zdroje pre každý subjekt, aby mohol vykonávať pridelené funkcie počas celého obdobia vykonávania akcií spolufinancovaných z fondu;

d)

postupy zabezpečenia správnosti a oprávnenosti výdavkov vykázaných v rámci ročných programov;

e)

spoľahlivé systémy účtovníctva, monitorovania a zostavovania finančných výkazov v elektronickej forme;

f)

systém podávania správ a monitorovania v prípadoch, keď zodpovedný orgán poverí výkonom úloh iný subjekt;

g)

príručky o postupoch pri vykonávaní funkcií;

h)

mechanizmy auditu fungovania systému;

i)

systémy a postupy zabezpečenia primeranej kontroly priebehu auditu;

j)

postupy podávania správ o nezrovnalostiach a ich monitorovania, ako aj postupy vymáhania neoprávnene vyplatených súm.

a)

zodpovedný orgán: funkčný subjekt členského štátu, vnútroštátny orgán verejnej moci alebo subjekt určený členským štátom alebo subjekt, ktorý sa riadi súkromným právom členského štátu a ktorého poslaním je verejná služba, ktorý zodpovedá za riadenie viacročného programu a ročných programov podporovaných fondom a zabezpečuje všetku komunikáciu s Komisiou;

b)

certifikačný orgán: vnútroštátny orgán verejnej moci alebo subjekt alebo osoba, ktorá koná ako takýto subjekt alebo orgán, určený členským štátom na účely certifikácie výkazov výdavkov pred tým, než sa zašlú Komisii;

c)

orgán auditu: vnútroštátny orgán verejnej moci alebo subjekt, pokiaľ je funkčne nezávislý od zodpovedného orgánu a certifikačného orgánu, určený členským štátom a zodpovedný za overovanie účinného fungovania systému riadenia a kontroly;

d)

prípadne poverený orgán.

a)

má právnu subjektivitu, ak nie je funkčným subjektom členského štátu;

b)

má infraštruktúru nevyhnutnú pre jednoduchú komunikáciu so širokým okruhom užívateľov a so zodpovednými subjektmi v iných členských štátoch a s Komisiou;

c)

pôsobí v administratívnom kontexte, ktorý mu umožňuje vykonávať svoje úlohy správne a zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov;

d)

je schopný uplatňovať pravidlá hospodárenia s prostriedkami Spoločenstva;

e)

má finančné a riadiace schopnosti úmerné objemu prostriedkov Spoločenstva, s ktorými bude hospodáriť;

f)

má k dispozícii zamestnancov s primeranou odbornou kvalifikáciou na administratívnu prácu v medzinárodnom prostredí.

a)

radí sa s partnermi v súlade s článkom 12;

b)

predkladá Komisii návrhy viacročných a ročných programov, na ktoré odkazujú články 21 a 23;

c)

v prípade potreby organizuje a vyhlasuje výzvy na predkladanie ponúk a návrhov;

d)

organizuje výber projektov pre spolufinancovanie z fondu v súlade s kritériami ustanovenými v článku 16 ods. 5;

e)

prijíma platby od Komisie a vypláca platby konečným príjemcom;

f)

zabezpečuje súlad a komplementárnosť spolufinancovania z fondu a spolufinancovania z ostatných relevantných vnútroštátnych finančných nástrojov a finančných nástrojov Spoločenstva;

g)

monitoruje dodávku spolufinancovaných produktov a služieb a kontroluje, či výdavky vykázané na akcie skutočne vznikli a či sú v súlade s predpismi Spoločenstva a s vnútroštátnymi predpismi;

h)

zabezpečuje existenciu elektronického systému zaznamenávania a uchovávania účtovných záznamov o každej akcii v rámci ročných programov a tiež zhromažďovanie údajov o vykonávaní, ktoré sú potrebné pre finančné riadenie, monitorovanie, kontrolu a hodnotenie;

i)

zabezpečuje, aby si koneční príjemcovia a iné subjekty zapojené do vykonávania akcií spolufinancovaných fondom viedli buď samostatný účtovný systém, alebo vhodné kódové označenie účtov pre všetky transakcie súvisiace s akciou tak, aby neboli dotknuté vnútroštátne účtovné pravidlá;

j)

zabezpečuje, aby sa hodnotenia fondu uvedené v článku 51 vypracovali v lehotách ustanovených v článku 52 ods. 2 a aby spĺňali kvalitatívne normy, na ktorých sa dohodla Komisia s členským štátom;

k)

stanoví postupy zabezpečenia toho, aby sa všetky dokumenty týkajúce sa výdavkov a auditov požadovaných na zabezpečenie primeranej kontroly priebehu auditu uchovávali v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 45;

l)

zabezpečuje, aby orgán auditu dostával na účely vykonávania auditu vymedzeného v článku 32 ods. 1 všetky potrebné informácie o uplatňovaných postupoch riadenia a o projektoch spolufinancovaných z fondu;

m)

zabezpečuje, aby certifikačný orgán dostal na účely certifikácie všetky potrebné informácie o postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti s výdavkami;

n)

vypracúva a predkladá Komisii správy o pokroku a záverečné správy o vykonávaní ročných programov, výkazy výdavkov certifikované certifikačným orgánom a žiadosti o platby alebo prípadne vyhlásenia o refundácii;

o)

vykonáva informačné a poradenské činnosti a šíri výsledky podporovaných akcií;

p)

spolupracuje s Komisiou a so zodpovednými orgánmi v iných členských štátoch;

q)

overuje, či koneční príjemcovia vykonávajú usmernenia uvedené v článku 35 ods. 6.

a)

overuje, že:

b)

na účely certifikácie zabezpečí, aby od zodpovedného orgánu dostal primerané informácie o postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti s výdavkami uvedenými vo výkazoch výdavkov;

c)

na účely certifikácie zohľadňuje výsledky všetkých auditov vykonaných orgánom auditu alebo na jeho zodpovednosť;

d)

v elektronickej forme vedie účtovné záznamy o výdavkoch vykázaných Komisii;

e)

overuje vymáhanie akýchkoľvek finančných prostriedkov Spoločenstva, pri ktorých sa v dôsledku zistených nezrovnalostí ukázalo, že sa vyplatili neoprávnene, spolu s prípadným úrokom;

f)

vedie záznamy o vymáhateľných sumách a sumách vymožených na základe všeobecného rozpočtu Európskej únie, ktoré sa odpočítajú z ďalšieho výkazu výdavkov.

a)

zabezpečuje, aby sa vykonávali audity na overenie účinného fungovania systému riadenia a kontroly;

b)

zabezpečuje, aby sa vykonávali audity akcií na základe vhodnej vzorky s cieľom overiť vykázané výdavky; vzorka predstavuje aspoň 10 % celkových oprávnených výdavkov na každý ročný program;

c)

do šiestich mesiacov od schválenia viacročného programu predloží Komisii stratégiu auditov pre subjekty, ktoré budú vykonávať audity uvedené v písmenách a) a b), pričom zabezpečí, aby sa audit vykonal u hlavných príjemcov spolufinancovania z fondu a aby sa audity vykonávali pravidelne počas programovacieho obdobia.

a)

ročnú správu o audite, v ktorej sa uvádzajú výsledky auditov vykonaných v súlade so stratégiou auditu ročného programu a taktiež všetky nedostatky, ktoré boli zistené v systémoch riadenia a kontroly programu;

b)

stanovisko vypracované na základe kontrol a auditov vykonaných v rámci zodpovednosti orgánu auditu o tom, či fungovanie systému riadenia a kontroly poskytuje primeranú záruku toho, že výkazy výdavkov, ktoré sa predkladajú Komisii, sú správne a že príslušné transakcie sú zákonné a obvyklé;

c)

vyhlásenie, ktorým sa posudzuje platnosť žiadosti o vyplatenie zostatku alebo vyhlásenia o refundácii a zákonnosť a správnosť dotknutých výdavkov.

a)

certifikovaný výkaz výdavkov riadne vypracovaný v súlade s článkom 31 ods. 1 písm. a) a článkom 37 a žiadosť o vyplatenie zostatku alebo vyhlásenie o refundácii;

b)

záverečnú správu o vykonávaní ročného programu, ako je stanovené v článku 53;

c)

ročnú správu o audite, stanovisko a vyhlásenie ustanovené v článku 32 ods. 3.

a)

správa vnútroštátneho audítorského subjektu alebo audítorského subjektu Spoločenstva obsahuje dôkaz o závažných nedostatkoch vo fungovaní systémov riadenia a kontroly;

b)

tento úradník musí vykonať ďalšie overenie po získaní informácií, na základe ktorých prišiel k záveru, že výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov sú spojené so závažnou nezrovnalosťou, ktorá sa neopravila.

a)

sú v systéme riadenia a kontroly programu závažné nedostatky, ktoré majú vplyv na spoľahlivosť postupov overovania platieb a pri ktorých sa neprijali nápravné opatrenia, alebo

b)

výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov súvisia so závažnou nezrovnalosťou, ktorá sa neopravila, alebo

c)

členský štát nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z článkov 33 a 34.

a)

v systéme riadenia a kontroly programu existujú závažné nedostatky, ktoré ohrozili príspevok Spoločenstva, ktorý sa už vyplatil v prospech programu;

b)

výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov sú nesprávne a členský štát ich pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neopravil;

c)

členský štát si pred začatím opravného konania podľa tohto odseku nesplnil svoje povinnosti podľa článku 33.

a)

do 30. júna 2010 hodnotiacu správu o vykonávaní akcií spolufinancovaných z fondu;

b)

do 30. júna 2012 za obdobie rokov 2007 až 2010 a do 30. júna 2015 za obdobie rokov 2011 až 2013 hodnotiacu správu o výsledkoch a vplyve akcií spolufinancovaných z fondu.

a)

do 30. júna 2010 správu o preskúmaní článkov 14 a 15 spolu s prípadnými návrhmi na zmeny a doplnenia;

b)

do 31. decembra 2010 predbežnú správu o dosiahnutých výsledkoch a o kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch využívania fondu spolu s návrhom na rozvoj fondu v budúcnosti;

c)

do 31. decembra 2012 za obdobie rokov 2007 až 2010 a do 31. decembra 2015 za obdobie rokov 2011 až 2013 správu o následnom hodnotení.

a)

finančné a operatívne vykonanie ročného programu;

b)

pokrok dosiahnutý pri vykonávaní viacročného programu a jeho priorít vo vzťahu k jeho konkrétnym overiteľným cieľom, spolu s vyčíslením ukazovateľov vždy, keď je to možné;

c)

opatrenia, ktoré zodpovedný orgán prijal, aby zabezpečil kvalitné a efektívne vykonávanie programu, a to najmä:

d)

opatrenia prijaté na poskytovanie informácií o ročných a viacročných programoch a ich zverejňovanie.

a)

čo najskôr po 7. júni 2007, najneskôr však 22. júna 2007 určia zodpovedný vnútroštátny orgán uvedený v článku 27 ods. 1 písm. a) a prípadne aj poverený orgán;

b)

do 30. septembra 2007 predložia opis systémov riadenia a kontroly uvedený v článku 34 ods. 2.

a)

odhad súm, ktoré sa im pridelia na rozpočtový rok 2007;

b)

odhady súm, ktoré sa im pridelia na rozpočtové roky 2008 až 2013 na základe extrapolácie výpočtu odhadu na rozpočtový rok 2007, s prihliadnutím na navrhované ročné rozpočtové prostriedky na roky 2007 až 2013 ustanovené vo finančnom rámci.

a)

Komisia do 1. júla 2007 poskytne členským štátom odhad súm, ktoré sa im pridelia na rozpočtový rok 2007;

b)

členské štáty do 1. decembra 2007 predložia Komisii návrh ročného programu na rok 2007;

c)

členské štáty do 1. marca 2008 predložia Komisii návrh ročného programu na rok 2008.

6.6.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/45

(1)

Zmluva ustanovuje na účely postupného budovania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijatie opatrení zameraných na zabezpečenie voľného pohybu osôb v spojení so sprievodnými opatreniami vzťahujúcimi sa na kontrolu na vonkajších hraniciach, azyl a prisťahovalectvo, ako aj prijatie opatrení vzťahujúcich sa na azyl, prisťahovalectvo a ochranu práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

(2)

Európska rada na svojom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 opätovne potvrdila svoje rozhodnutie o vytvorení priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Preto by sa spoločná európska azylová a migračná politika mala zamerať na spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a na lepšie riadenie migračných tokov.

(3)

Efektívna politika Spoločenstva v oblasti návratu je nevyhnutným doplnkom dôveryhodnej politiky v oblasti legálneho prisťahovalectva a azylovej politiky, ako aj dôležitou súčasťou boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Členské štáty venujú značné rozpočtové prostriedky na účely vykonávania programov v oblasti návratov a operácie spojené s nútenými návratmi. Spoločná akcia Európskej únie v tejto oblasti podporená príslušnými finančnými prostriedkami Spoločenstva by mohla podporiť členské štáty, zdôrazniť nutnosť návratov neoprávnene sa zdržiavajúcich osôb a prispieť k rozšíreniu solidarity medzi členskými štátmi.

(4)

Rada prijala 28. februára 2002 komplexný plán boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi v Európskej únii (4), v ktorom zdôraznila, že readmisná politika a politika v oblasti návratu predstavujú neoddeliteľnú a dôležitú súčasť boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, a určila dva prvky, na ktorých by mala byť v rámci zlepšovania administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi založená politika Spoločenstva v oblasti návratu, konkrétne spoločné zásady a spoločné opatrenia.

(5)

Akčný program Rady pre návrat z 28. novembra 2002, vychádzajúci z oznámenia Komisie zo 14. októbra 2002 o politike Spoločenstva pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich osôb, sa zaoberá celým reťazcom akcií týkajúcich sa riadenia návratov v členských štátoch a vzťahuje sa na nútené, ale aj dobrovoľné návraty štátnych príslušníkov tretích krajín a tiež na hlavné fázy návratov vrátane prípravy a následných akcií.

(6)

Európska rada na svojom zasadnutí v Solúne 19. a 20. júna 2003 vyzvala Komisiu, aby preskúmala všetky aspekty týkajúce sa samostatného nástroja Spoločenstva v oblasti návratu s cieľom podporiť najmä priority stanovené v Akčnom programe pre návrat.

(7)

Závery Rady o prioritách pre úspešné vypracovanie spoločnej readmisnej politiky z 2. novembra 2004 zdôrazňujú, že readmisné dohody Spoločenstva sú dôležitým príspevkom k účinnému spoločnému riadeniu migrácie a zohrávajú významnú úlohu v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Sú dôležitým prvkom v rámci dialógu a spolupráce medzi Európskou úniou a krajinami pôvodu, pôvodného bydliska a tranzitu nelegálnych prisťahovalcov.

(8)

Po záveroch z 8. júna 2004, v ktorých Rada vyzvala rozpočtový orgán, aby sprístupnil prípravné akcie, a vyzvala Komisiu, aby zvážila jej stanovisko k rozvoju integrovaných plánov pre návrat v úzkej spolupráci s členskými štátmi, sa začali prípravné akcie na roky 2005 a 2006.

(9)

Po zohľadnení vyhodnotenia prípravnej fázy Európska rada na svojom zasadnutí v Bruseli 4. a 5. novembra 2004 vyzvala v tzv. Haagskom programe na začatie prípravnej fázy Európskeho fondu pre návrat (ďalej len „fond“) a zriadenie fondu do roku 2007.

(10)

V novembri 2004 zobrala Rada na vedomie správu predsedníctva o analýze zistených najlepších postupov pre návrat do konkrétnych krajín. Táto správa uvádzala mnohé možnosti a potrebu praktickejšej spolupráce medzi členskými štátmi pri realizácii návratov. Správa ďalej naznačila možnosti integrovanejšieho prístupu politiky v oblasti návratu, ako aj všeobecných politík, a to ako na národnej úrovni, tak aj na úrovni Spoločenstva. Správa určila aj najlepšie postupy v členských štátoch týkajúce sa dobrovoľného či núteného návratu štátnych príslušníkov tretích krajín do ich krajiny pôvodu alebo tranzitu, ako je napríklad podpora programov asistovaných dobrovoľných návratov pre udržateľné návraty, poradenstvo v oblasti návratov a príprava spoločných operácií pre návraty vrátane charterových letov.

(11)

Je potrebné poskytnúť Spoločenstvu nástroj na podporu a podnecovanie úsilia členských štátov zlepšovať všetky aspekty riadenia návratov na základe zásady integrovaného riadenia návratov a s cieľom podporovať spravodlivé a účinné vykonávanie spoločných noriem pre návrat, ako sa stanovuje v právnych predpisoch Spoločenstva v oblasti návratu.

(12)

Na rok 2007 by sa v rámci tohto rozhodnutia nemali poskytnúť žiadne finančné prostriedky, aby bolo možné na základe správy Komisie o vyhodnotení prípravných akcií zohľadniť výsledky prípravných akcií pre návrat v rokoch 2005 a 2006.

(13)

Príslušnými spoločnými normami sú najmä smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (5) a z nej vyplývajúce rozhodnutie Rady 2004/191/ES z 23. februára 2004, ktorým sa ustanovujú kritériá a praktické opatrenia na náhradu finančného rozdielu vyplývajúceho z uplatňovania smernice 2001/40/ES o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych občanov tretích krajín (6) a rozhodnutie Rady 2004/573/ES z 29. apríla 2004 o organizácii spoločných letov na odsuny štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príkazy na individuálny odsun, z územia dvoch alebo viacerých členských štátov (7).

(14)

Toto sa týka aj budúcich nástrojov Spoločenstva, ako napríklad nástroja pre spoločné normy o postupoch v členských štátoch týkajúcich sa návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré by mali v Európskej únii vytvoriť rovnaké podmienky pre postupy pri návratoch a takto by vymedzili podmienky a rozsah, v ktorých budú členské štáty prijímať opatrenia v oblasti návratu.

(15)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v rámci akcií patriacich do oblasti pôsobnosti fondu dodržiavali povinnosti odvodené od základných práv, ktoré sú ustanovené najmä v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor o ľudských právach), Charte základných práv Európskej únie, Ženevskom dohovore o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 v znení Dodatkového protokolu z New Yorku z 31. januára 1967 a prípadne v iných príslušných medzinárodných nástrojoch, ako napríklad v Dohovore Organizácie spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989.

(16)

Uvedomujúc si, že kolektívne vyhostenie je zakázané podľa Protokolu č. 4 Európskeho dohovoru o ľudských právach, prostredníctvom operácií spoločného návratu oprávnených na financovanie podľa tohto rozhodnutia môžu byť vrátené len osoby, na ktoré sa vzťahujú príkazy na individuálny odsun.

(17)

Vzhľadom na svoj rozsah pôsobnosti a účel by fond v žiadnom prípade nemal podporovať akcie týkajúce sa oblastí a stredísk na zadržiavanie osôb v tretích krajinách.

(18)

Ako sa uvádza v akčnom programe pre návrat, ktorý Rada schválila 28. novembra 2002, a ako sa sústavne potvrdzuje v nástrojoch Európskej únie v tejto oblasti, ako napríklad v záveroch Rady o dobrovoľnom návrate z 2. novembra 2005, dobrovoľný návrat je dôležitou súčasťou vyrovnaného, účinného a trvalo udržateľného prístupu k otázke návratu.

(19)

V oprávnených akciách v rozsahu pôsobnosti integrovaného riadenia návratov by sa mala zohľadniť osobitná situácia zraniteľných osôb.

(20)

S cieľom zvýšiť efektívnosť riadenia v oblasti návratu na vnútroštátnej úrovni by mal fond zahŕňať aj akcie, ktoré sa týkajú dobrovoľného návratu osôb, ktoré nemajú povinnosť opustiť územie, ako napríklad žiadateľov o azyl, ktorí ešte nedostali zamietavé rozhodnutie, alebo osoby, ktoré požívajú nejakú formu medzinárodnej ochrany v zmysle smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (8), alebo ktoré požívajú dočasnú ochranu v zmysle smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (9).

(21)

Prvoradým cieľom tohto rozhodnutia by mala byť podpora integrovaného riadenia návratov na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty sa podporujú, aby pri vykonávaní operácií v oblasti návratov prihliadali na integrované akčné plány pre návrat, ktoré analyzujú situáciu v príslušnom členskom štáte s ohľadom na cieľové skupiny obyvateľstva, stanovujú ciele s ohľadom na predpokladané operácie a v spolupráci s príslušnými subjektmi, ako je Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ponúkajú mechanizmy pre návrat zamerané na účinné a udržateľné návraty prostredníctvom rôznych opatrení. V prípade potreby by sa mali integrované plány pre návrat pravidelne hodnotiť a upravovať.

(22)

S cieľom podporovať dobrovoľný návrat osôb, najmä tých, ktoré nepodliehajú povinnosti opustiť dané územie, by sa mali prijať ustanovenia týkajúce sa podnetov pre týchto navrátilcov, ako napríklad prednostná starostlivosť vo forme rozšírenej pomoci pri návrate. Tento druh dobrovoľného návratu je aj v záujme dôstojného návratu navrátilcov, ako aj v záujme príslušných orgánov z hľadiska hospodárnosti nákladov. Členské štáty by sa mali podporovať, aby uprednostňovali dobrovoľný návrat.

(23)

Z hľadiska politiky sú však dobrovoľné a nútené návraty vzájomne prepojené a vzájomne sa posilňujú a členské štáty by sa mali podporovať, aby vo svojom riadení návratov zdôrazňovali komplementárnosť oboch týchto foriem. Existuje zrejmá potreba vykonávať nútené návraty na účely ochrany celistvosti prisťahovaleckej a azylovej politiky Európskej únie a prisťahovaleckých a azylových systémov členských štátov. Preto je možnosť núteného návratu predpokladom na zabezpečenie toho, aby sa táto politika neoslabila, a na presadzovanie zásad právneho štátu, čo je samo o sebe nevyhnutné pre vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Toto rozhodnutie by malo preto podporovať akcie členských štátov na uľahčenie nútených návratov.

(24)

Okrem toho sa hlavné prekážky, s ktorými sa členské štáty stretávajú v oblasti návratu, často vyskytujú v súvislosti s nútenými návratmi. Jednou z dôležitých prekážok je neistota týkajúca sa totožnosti príslušnej osoby a/alebo to, že nemá k dispozícii potrebné cestovné doklady. S cieľom vyriešiť takéto problémy by sa členské štáty mali podporovať, aby zlepšili spoluprácu s konzulárnymi službami tretích krajín a výmenu informácií a rozšírili vzájomnú operatívnu spoluprácu súvisiacu so spoluprácou s uvedenými službami.

(25)

Je tiež nevyhnutné, aby toto rozhodnutie podporovalo v tých členských štátoch, ktoré to považujú za vhodné, konkrétne opatrenia pre navrátilcov v krajine návratu, aby sa v prvom rade zabezpečil ich skutočný návrat do mesta či regiónu pôvodu v dobrom stave a aby sa zabezpečila ich trvalá reintegrácia do vlastnej komunity. Takéto opatrenia by nemali spočívať v samotnej pomoci tretej krajine a mali by mať nárok na financovanie len a pokiaľ existuje nevyhnutnosť pokračovania v činnostiach, ktoré sa začali a z prevažnej časti vykonali na území členských štátov v rámci integrovaného plánu návratov.

(26)

Okrem toho by sa tieto opatrenia mali vykonávať v súčinnosti s akciami, ktoré sa podporujú v rámci nástrojov vonkajšej pomoci Spoločenstva, najmä s tematickým programom v oblasti azylu a migrácie.

(27)

Toto rozhodnutie má byť súčasťou koherentného rámca, ktorý zahŕňa aj rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (10), rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Fond pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (11), a rozhodnutie Rady 2007/.../ES z ..., ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (12), pričom jeho cieľom je riešenie otázky spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi za finančné zaťaženie vyplývajúce zo zavedenia integrovaného riadenia vonkajších hraníc Európskej únie a z vykonávania spoločnej azylovej a prisťahovaleckej politiky, ktoré boli vypracované v súlade s hlavou IV tretej časti zmluvy.

(28)

Jednou z úloh Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadenej v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 (13) (ďalej len „agentúra“) je poskytovanie potrebnej pomoci pri organizovaní spoločných operácií pre návrat členskými štátmi a určenie najlepších postupov na získanie cestovných dokladov a odsun štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. Táto agentúra by tak mala zabezpečovať splnenie podmienok pre účinné koordinované úsilie členských štátov v oblasti návratu a zároveň ponechať vykonávanie a organizovanie operácií spoločných návratov na príslušných vnútroštátnych službách. Preto by mala mať možnosť využívať zdroje sprístupnené prostredníctvom akcií Spoločenstva v rámci tohto rozhodnutia.

(29)

Podpora poskytnutá z fondu by bola efektívnejšia a adresnejšia v prípade, ak by sa spolufinancovanie oprávnených akcií zakladalo na viacročnom strategickom programovaní, ktoré by každý členský štát vypracoval na základe dialógu s Komisiou.

(30)

Na základe strategických usmernení prijatých Komisiou by mal každý členský štát vypracovať dokument o viacročnom programovaní, v ktorom zohľadní svoju špecifickú situáciu a potreby a vytýči svoju rozvojovú stratégiu, ktorá by mala predstavovať rámec pre vykonávanie akcií, ktoré sa uvedú v ročných programoch.

(31)

V kontexte spoločného riadenia uvedeného v článku 53 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (14) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), by sa mali vymedziť podmienky, za ktorých by Komisia mohla vykonávať svoje povinnosti v súvislosti s plnením všeobecného rozpočtu Európskej únie, a objasniť povinnosti členských štátov týkajúce sa spolupráce. Uplatňovanie uvedených podmienok by Komisii umožnilo overiť si, či členské štáty využívajú fond zákonným a správnym spôsobom a podľa zásady riadneho finančného hospodárenia v zmysle článku 27 a článku 48 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(32)

Komisia by pomocou objektívnej a transparentnej metódy mala vypracovať orientačné rozdelenie dostupných viazaných rozpočtových prostriedkov.

(33)

Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie systémov riadenia a kontroly a kvalita vykonávania. Preto je potrebné stanoviť všeobecné zásady a potrebné funkcie, ktoré by mali spĺňať všetky programy.

(34)

V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by členské štáty mali mať hlavnú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu poskytovania prostriedkov fondu.

(35)

Mali by sa vymedziť povinnosti členských štátov v súvislosti so systémami riadenia a kontroly, overovaním výdavkov a prevenciou, zisťovaním a nápravou nezrovnalostí a porušení právnych predpisov Spoločenstva, aby sa zabezpečilo účinné a správne vykonávanie ich viacročných a ročných programov. Pokiaľ ide o riadenie a kontrolu, je potrebné stanoviť mechanizmy, ktorými členské štáty zabezpečia zriadenie a uspokojivé fungovanie príslušných systémov.

(36)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie v oblasti finančnej kontroly, by sa v tejto oblasti mala podporovať spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou.

(37)

Efektívnosť a vplyv akcií podporovaných z fondu závisia aj od ich hodnotenia a šírenia ich výsledkov. V súvislosti s tým by sa mali formálne ustanoviť povinnosti členských štátov a Komisie, ako aj mechanizmy, ktorými sa zabezpečí spoľahlivosť hodnotenia a kvalita súvisiacich informácií.

(38)

Akcie by sa mali hodnotiť s ohľadom na strednodobé preskúmanie a hodnotenie vplyvov, pričom proces hodnotenia by sa mal zahrnúť do mechanizmu monitorovania projektov.

(39)

Uvedomujúc si význam zviditeľňovania financovania zo strany Spoločenstva by Komisia mala poskytnúť pokyny s cieľom uľahčiť orgánom, mimovládnym organizáciám, medzinárodným organizáciám alebo iným subjektom, ktoré dostali grant z tohto fondu, riadne potvrdenie prijatej podpory a mala by pritom brať do úvahy prax zaužívanú pre ostatné nástroje, ktoré podliehajú spoločnému riadeniu, ako sú napríklad štrukturálne fondy.

(40)

Týmto rozhodnutím sa stanovuje na celé obdobie trvania programu finančné krytie ako základný referenčný bod podľa bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (15) pre rozpočtový orgán v rámci každoročného rozpočtového postupu.

(41)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to podpora návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci spoločných noriem, ako aj zásady integrovaného riadenia návratov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku nepresahuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(42)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (16).

(43)

Keďže opatrenie tohto rozhodnutia týkajúce sa prijatia strategických usmernení má všeobecnú pôsobnosť a jeho cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tohto rozhodnutia, okrem iného vypustením niektorých z týchto prvkov alebo doplnením tohto rozhodnutia doplnením nových nepodstatných prvkov, malo by sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES. Z dôvodu efektívnosti by sa na prijatie strategických usmernení mali obvyklé lehoty pre regulačný postup s kontrolou skrátiť.

(44)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, a nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(45)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva oznámilo Írsko listom zo 6. septembra 2005 svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(46)

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva oznámilo Spojené kráľovstvo listom z 27. októbra 2005 svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(47)

Rozhodnutie Rady 2004/927/ES z 22. decembra 2004, ktorým sa upravujú určité oblasti hlavy IV časti III Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva tak, aby sa spravovali postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (17), zabezpečilo v súlade s článkom 67 ods. 2 druhá zarážka zmluvy uplatňovanie postupu uvedeného v článku 251 zmluvy v oblastiach zahrnutých v článku 62 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 a v článku 63 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b) zmluvy,

a)

zavedenie a zlepšenie organizácie a vykonávania integrovaného riadenia návratov zo strany členských štátov;

b)

skvalitnenie spolupráce medzi členskými štátmi v rámci integrovaného riadenia návratov a jeho vykonávania;

c)

podpora účinného a jednotného uplatňovania spoločných noriem pre návrat v súlade s vývojom politiky v tejto oblasti.

a)

sa zakladajú na komplexnom posúdení situácie v príslušnom členskom štáte s ohľadom na cieľovú populáciu alebo cielenú konkrétnu otázku týkajúcu sa návratu a súvisiacich problémov z hľadiska plánovaných operácií (ako sú napríklad tie, ktoré súvisia so získaním cestovných dokladov a s inými praktickými prekážkami návratu), pričom sa prípadne zohľadní príslušný počet prípadov. Komplexné posúdenie sa vypracuje v spolupráci so všetkými príslušnými orgánmi a partnermi;

b)

majú za cieľ zavedenie širokej škály opatrení na podporu mechanizmov dobrovoľného návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä tých, ktorí nespĺňajú alebo už nespĺňajú podmienky na vstup a pobyt na ich území, prípadne i prostredníctvom realizácie operácií núteného návratu v súvislosti s takýmito osobami, a to v úplnom súlade s humanitárnymi zásadami a pri rešpektovaní ich dôstojnosti;

c)

zahŕňajú plán a/alebo časový rozvrh a prípadne stanovujú mechanizmus pravidelného hodnotenia, ktorý umožňuje úpravu plánu a hodnotenia praktických dôsledkov plánu, a

d)

zahŕňajú v prípade, že to členské štáty považujú za vhodné, opatrenia na uľahčenie spolupráce medzi príslušnými správnymi orgánmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a súdnymi orgánmi, a to prípadne i na rozličných vládnych úrovniach.

a)

vytvorenie alebo zlepšovanie účinnej, stálej a trvalej operatívnej spolupráce orgánov členských štátov s konzulárnymi úradmi a imigračnými útvarmi tretích krajín s cieľom získať cestovné doklady potrebné pre návrat štátnych príslušníkov tretích krajín a zabezpečiť rýchly a úspešný odsun;

b)

podpora spôsobov a prostriedkov čo najrýchlejšieho poskytovania informácií o návrate v rámci azylových a imigračných konaní a nabádania jednotlivých štátnych príslušníkov tretích krajín na využívanie možnosti dobrovoľného návratu;

c)

uľahčenie dobrovoľných návratov štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä prostredníctvom programov asistovaného dobrovoľného návratu, s cieľom zabezpečiť efektívnosť a udržateľnosť návratov;

d)

vývoj spôsobov spolupráce medzi rozličnými úrovňami vnútroštátnych, regionálnych, miestnych, mestských a iných orgánov verejnej moci, aby sa úradníkom umožnilo rýchle získavanie informácií o skúsenostiach a praxi týkajúcich sa návratov v iných oblastiach, a prípadne i zoskupovanie zdrojov;

e)

zjednodušenie a realizácia nútených návratov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo už nespĺňajú podmienky na vstup alebo pobyt, s cieľom zvýšenia dôveryhodnosti a celistvosti imigračnej politiky a skrátenia času zadržiavania osôb, ktoré čakajú na nútený odsun.

a)

spolupráca pri zhromažďovaní a poskytovaní informácií o krajine pôvodu, predchádzajúceho pobytu alebo tranzitu potenciálnym navrátilcom;

b)

spolupráca pri rozvoji účinných, stálych a trvalých operatívnych pracovných vzťahov medzi orgánmi členských štátov a konzulárnymi úradmi a imigračnými útvarmi tretích štátov, s cieľom uľahčiť konzulárnu pomoc pri získavaní cestovných dokladov potrebných na návrat štátnych príslušníkov tretích krajín a zabezpečovaní rýchleho a úspešného odsunu;

c)

vypracovávanie spoločných integrovaných plánov pre návrat a ich vykonávanie vrátane spoločných programov pre dobrovoľný návrat, ktoré sa týkajú konkrétnych krajín alebo regiónov pôvodu, predchádzajúceho pobytu alebo tranzitu;

d)

štúdie o aktuálnej situácii a možnostiach skvalitnenia administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti návratu a o úlohách, ktoré majú v tomto kontexte zohrávať medzinárodné a mimovládne organizácie;

e)

výmena informácií a najlepších postupov, podpora a poradenstvo pri riešení návratu obzvlášť zraniteľných skupín;

f)

organizovanie odborných seminárov o najlepších postupoch so zameraním na konkrétne tretie krajiny a/alebo regióny;

g)

spoločné opatrenia umožňujúce prijatie vrátených osôb v krajinách pôvodu, predchádzajúceho pobytu alebo tranzitu;

h)

spoločná príprava akcií na zabezpečenie udržateľného návratu osôb do krajiny ich pôvodu alebo predchádzajúceho pobytu.

a)

zvyšovanie kapacity príslušných orgánov prijímať vysoko kvalitné rozhodnutia o návrate v čo najkratšom čase;

b)

zvyšovanie kapacity príslušných správnych orgánov na urýchlené vykonávanie alebo vynucovanie rozhodnutí o odsune pri plnom rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a príslušných európskych bezpečnostných noriem týkajúcich sa týchto operácií;

c)

zvyšovanie kapacity súdnych orgánov na rýchlejšie posudzovanie rozhodnutí o návrate, voči ktorým bol podaný opravný prostriedok;

d)

organizovanie seminárov a spoločnej odbornej prípravy zamestnancov príslušných vnútroštátnych, regionálnych, miestnych, mestských a iných príslušných správnych orgánov, orgánov činných v trestnom konaní a súdnych orgánov, pokiaľ ide o právne a praktické aspekty operácií v oblasti návratu;

e)

zvyšovanie kapacity príslušných správnych orgánov na účinné vykonávanie spoločných dohôd o vzájomnom uznávaní a o spoločných operáciách návratu vrátane odporúčaní, prevádzkových noriem a najlepších postupov v oblasti návratu, ktoré definovala agentúra.

1.

vo všetkých prípadoch spojených s návratom, všeobecné informácie o návrate pre štátnych príslušníkov tretích krajín, poradenstvo pre jednotlivé osoby o možnostiach dobrovoľného návratu, náklady na preklad, zaobstaranie nevyhnutných cestovných dokladov, náklady na potrebné lekárske prehliadky pred návratom, náklady na dopravu a stravovanie navrátilcov a ich sprievodu vrátane zdravotníckeho personálu a tlmočníkov, ubytovanie pre sprievod vrátane zdravotníckeho personálu a tlmočníkov, náklady na dopravu v členskom štáte až po krajinu návratu a spolupráca s orgánmi krajiny pôvodu, predchádzajúceho pobytu alebo tranzitu;

2.

vo všetkých prípadoch návratu osobitnú pomoc zraniteľným osobám, ako sú maloletí, maloletí bez sprievodu, zdravotne postihnuté osoby, starí ľudia, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi a obete týrania, znásilnenia alebo iných važnych foriem psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia;

3.

okrem toho v prípade núteného návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú, alebo už nespĺňajú podmienky na vstup a pobyt, aj náklady na dopravu, stravovanie a dočasné ubytovanie navrátilcov a ich sprievodu zo zúčastneného členského štátu v organizujúcom členskom štáte pred odchodom v prípade spoločných operácií návratu;

4.

okrem toho v prípade dobrovoľného návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo už nespĺňajú podmienky na vstup alebo pobyt, aj pomoc navrátilcom pri príprave návratu, ako aj krytie základných výdavkov pred návratom;

5.

okrem toho v prípade dobrovoľného návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú povinní opustiť územie členského štátu a v iných prípadoch, ak to považujú členské štáty za vhodné, poskytnutie obmedzeného finančného príspevku na úvodné výdavky po návrate, preprava osobného majetku navrátilca, primerané dočasné ubytovanie v prijímacom centre alebo v prípade potreby v hoteli počas prvých dní po príchode do krajiny návratu, odborná príprava a pomoc pri hľadaní zamestnania a podľa potreby obmedzená podpora na začatie hospodárskej činnosti;

6.

vzdelávanie a odborná príprava zamestnancov príslušných správnych orgánov, orgánov činných v trestnom konaní a súdnych orgánov, dočasné vysielanie týchto kategórií zamestnancov z iných členských štátov s cieľom zabezpečiť účinné a jednotné uplatňovanie spoločných noriem pre návrat, a dodržiavanie povinností v rámci medzinárodných nástrojov, ktoré majú vplyv na zaobchádzanie s navrátilcami a zvýšená spolupráca, ako aj misie na účely hodnotenia výsledkov politík v oblasti návratu v tretích krajinách;

7.

v prípadoch operatívnej spolupráce s konzulárnymi úradmi a prisťahovaleckými útvarmi tretích krajín na účely získania cestovných dokladov a zabezpečenia rýchleho konania o odsune, cestovné náklady a náklady na ubytovanie v členských štátoch pre zamestnancov orgánov a útvarov zodpovedných za identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín a overenie ich cestovných dokladov;

8.

v prípade reintegračných opatrení pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú povinní opustiť územie členského štátu, hotovostné stimuly a iné krátkodobé opatrenia potrebné na začatie procesu reintegrácie pre osobný rozvoj navrátilca, ako napríklad odborná príprava, pomoc pri hľadaní práce a zamestnania, počiatočná podpora pri výkone hospodárskej činnosti a pomoc a poradenstvo po návrate;

9.

v prípadoch reintegračných opatrení pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo už nespĺňajú podmienky na vstup a pobyt, a ak to členské štáty považujú za vhodné, hotovostné stimuly a iné krátkodobé opatrenia potrebné na začatie procesu reintegrácie pre osobný rozvoj navrátilca, ako napríklad odborná príprava, pomoc pri hľadaní práce a zamestnania, počiatočná podpora pri výkone hospodárskych činností a pomoc a poradenstvo po návrate, ako aj opatrenia umožňujúce členským štátom ponúknuť navrátilcom pri ich príchode do tretej krajiny primerané prijatie.

a)

rozširovanie spolupráce v rámci Spoločenstva pri vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva a osvedčených postupov;

b)

podporu zriaďovania nadnárodných sietí spolupráce a pilotných projektov založených na nadnárodných partnerstvách subjektov nachádzajúcich sa v dvoch alebo viacerých členských štátoch, ktorých úlohou je podnecovať inovatívnosť, uľahčovať výmenu skúseností a osvedčených postupov a zlepšiť kvalitu politiky návratu;

c)

podporu nadnárodných kampaní na zvýšenie informovanosti;

d)

podporu štúdií, šírenia a výmeny informácií o najlepších postupoch a všetkých ďalších aspektoch politík v oblasti návratu vrátane využívania najmodernejšej techniky, najmä s cieľom podnietiť komparatívnejší výskum týkajúci sa vplyvu predchádzajúcich a súčasných programov v oblasti návratu;

e)

podporu pilotných projektov a štúdií o možnostiach nových foriem spolupráce v rámci Spoločenstva a právnych predpisov Spoločenstva v tejto oblasti;

f)

podporu vývoja a uplatňovania spoločných štatistických nástrojov, metód a ukazovateľov na hodnotenie rozvoja politiky v oblasti návratu zo strany členských štátov, najmä s cieľom rozširovania štatistík rozčlenených podľa dobrovoľných a nútených návratov;

g)

v spolupráci s agentúrou podporu vývoja a pravidelnej aktualizácie spoločnej príručky o najlepších postupoch v oblasti návratu vrátane ustanovení o sprievode;

h)

poskytovanie podporných služieb členským štátom v prípade riadne opodstatnených núdzových situácií, ktoré si vyžadujú bezodkladnú akciu.

a)

všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí ešte nedostali konečné zamietavé rozhodnutie týkajúce sa ich žiadosti o medzinárodnú ochranu v členskom štáte a ktorí si môžu zvoliť využitie dobrovoľného návratu v prípade, že ešte nezískali novú štátnu príslušnosť a neopustili územie daného členského štátu;

b)

všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v členskom štáte požívajú určitú formu medzinárodnej ochrany v zmysle smernice 2004/83/ES alebo dočasnú ochranu v zmysle smernice 2001/55/ES a ktorí si zvolia možnosť dobrovoľného návratu v prípade, že ešte nezískali novú štátnu príslušnosť a neopustili územie daného členského štátu;

c)

všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo už nespĺňajú podmienky na vstup a/alebo pobyt v členskom štáte a ktorí v súlade s povinnosťou opustiť územie daného členského štátu využijú možnosť dobrovoľného návratu;

d)

všetkých ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo už nespĺňajú podmienky na vstup a/alebo pobyt v členskom štáte.

a)

kontroly existencie a správneho fungovania systémov riadenia a kontroly v členských štátoch v súlade s postupmi uvedenými v článku 32;

b)

čiastočného alebo úplného zadržania alebo pozastavenia platieb v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 41 a 42 v prípade zlyhania vnútroštátnych systémov riadenia a kontroly a prostredníctvom vykonania iných potrebných finančných opráv v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 45 a 46.

a)

50 % v pomere k celkovému počtu štátnych príslušníkov tretích krajín počas predchádzajúcich troch rokov, ktorí nespĺňajú alebo už nespĺňajú podmienky na vstup a pobyt na území členského štátu a na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo právom Spoločenstva, t. j. správne alebo súdne rozhodnutie alebo úkon, ktorým sa konštatuje alebo vyhlasuje nezákonnosť pobytu a ukladá povinnosť návratu;

b)

50 % v pomere k počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí po vydaní správneho alebo súdneho rozhodnutia o odchode skutočne počas predchádzajúcich troch rokov opustili územie členského štátu, či už dobrovoľne alebo na základe donútenia.

a)

štátni príslušníci tretích krajín, ktorým sa odoprel vstup v čase, keď sa nachádzali v tranzitnej zóne členského štátu;

b)

štátni príslušníci tretích krajín, ktorých má členský štát vrátiť do iného členského štátu, najmä v súlade s nariadením Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúcim kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (18).

a)

situácia a požiadavky v príslušnom členskom štáte;

b)

hospodárnosť výdavkov, okrem iného so zreteľom na počet osôb zainteresovaných na projekte;

c)

skúsenosti, odbornosť, spoľahlivosť a finančný príspevok organizácie, ktorá sa uchádza o financovanie, a každej partnerskej organizácie;

d)

miera, do akej projekt dopĺňa iné akcie financované zo všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo akcie, ktoré sú súčasťou národných programov.

a)

štúdie, hodnotenia, odborné správy a štatistiky vrátane tých, ktoré majú všeobecný charakter a súvisia s činnosťou fondu;

b)

informačné opatrenia pre členské štáty, konečných príjemcov a širokú verejnosť vrátane kampaní na zvyšovanie informovanosti a spoločnej databázy projektov financovaných z fondu;

c)

inštaláciu, prevádzku a prepojenie počítačových systémov pre riadenie, monitorovanie, kontrolu a hodnotenie;

d)

vytvorenie spoločného rámca na hodnotenie a monitorovanie, ako aj systému ukazovateľov, v ktorých sa prípadne zohľadnia vnútroštátne ukazovatele;

e)

zlepšenie metód hodnotenia a výmeny informácií o postupoch v tejto oblasti;

f)

informačné opatrenia a opatrenia v rámci odbornej prípravy pre orgány určené členskými štátmi v súlade s článkom 25, ktoré dopĺňajú úsilie členských štátov poskytovať svojim orgánom pokyny v súlade s článkom 31 ods. 2.

a)

na obdobie rokov 2008 až 2010, 7 % celkovej ročnej sumy spolufinancovania pridelenej príslušnému členskému štátu plus 30 000 EUR a

b)

na obdobie rokov 2011 až 2013, 4 % celkovej ročnej sumy spolufinancovania pridelenej príslušnému členskému štátu plus 30 000 EUR.

a)

návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú držiteľmi pasov alebo iných dokladov totožnosti;

b)

návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa nevzťahujú readmisné dohody Spoločenstva alebo vnútroštátne bilaterálne readmisné dohody s cieľom presadzovať povinnosť štátu vyplývajúcu z medzinárodného práva prijímať svojich vlastných štátnych príslušníkov;

c)

návratu štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti do konkrétnej krajiny, z ktorej prišli alebo v ktorej mali pobyt a ktorej nie sú štátnymi príslušníkmi;

d)

návratu osôb, ktoré nemajú povinnosť opustiť územie členského štátu, ako napríklad žiadateľov o azyl, ktorí ešte nedostali zamietavé rozhodnutie a osôb, ktoré požívajú nejakú formu medzinárodnej ochrany v zmysle smernice 2004/83/ES alebo dočasnú ochranu v zmysle smernice 2001/55/ES;

e)

návratu obzvlášť zraniteľných skupín.

a)

opis aktuálnej situácie v príslušnom členskom štáte, pokiaľ ide o zásadu integrovaného riadenia návratov, spoluprácu s konzulárnymi úradmi a imigračnými útvarmi tretích krajín, opatrenia a politiky týkajúce sa dobrovoľného a núteného návratu s údajmi rozdelenými podľa dobrovoľných a nútených návratov (ak sú takto rozdelené údaje k dispozícii), prístup k opatreniam na reintegráciu a k udržateľnosti návratov, budovanie kapacít príslušných správnych a súdnych orgánov a spoluprácu s ostatnými členskými štátmi v súvislosti s prvkami uvedenými vyššie;

b)

analýzu požiadaviek príslušného členského štátu z hľadiska spolupráce s konzulárnymi úradmi a imigračnými útvarmi tretích krajín, opatrení a politík súvisiacich s dobrovoľnými a nútenými návratmi, prístupu k opatreniam na reintegráciu a k udržateľnosti návratov, budovania kapacít príslušných správnych a súdnych orgánov a spolupráce s ostatnými členskými štátmi v súvislosti s prvkami uvedenými vyššie, ako aj uvedenia operatívnych cieľov navrhnutých na splnenie týchto požiadaviek počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje viacročný program;

c)

predloženie vhodnej stratégie na dosiahnutie týchto cieľov a s tým súvisiacich priorít, ako aj opis plánovaných akcií na vykonávanie týchto priorít;

d)

údaje o tom, či je táto stratégia v súlade s inými regionálnymi a vnútroštátnymi nástrojmi a nástrojmi Spoločenstva;

e)

informácie o prioritách a ich konkrétnych cieľoch. Tieto ciele sa kvantitatívne vymedzia pomocou obmedzeného množstva ukazovateľov pričom sa zohľadní zásada proporcionality. Na základe týchto ukazovateľov musí byť možné posúdiť pokrok, ktorý sa dosiahol oproti východiskovej situácii, a efektívnosť cieľov na vykonávanie priorít;

f)

opis zvoleného prístupu k vykonávaniu zásady partnerstva ustanovenej v článku 12;

g)

návrh plánu financovania, ktorý pre každú prioritu a pre každý ročný program stanovuje navrhovaný finančný príspevok z fondu a celkovú sumu spolufinancovania z verejných alebo súkromných zdrojov;

h)

ustanovenia na zabezpečenie zverejnenia viacročného programu.

a)

súlad návrhu viacročného programu s cieľmi fondu a strategickými usmerneniami uvedenými v článku 18;

b)

relevantnosť akcií naplánovaných v návrhu viacročného programu s ohľadom na navrhovanú stratégiu;

c)

súlad mechanizmov riadenia a kontroly stanovených členským štátom na realizáciu poskytovania prostriedkov z fondu s ustanoveniami tohto rozhodnutia;

d)

súlad návrhu viacročného programu s právnymi predpismi Spoločenstva, najmä s tými, ktoré sú zamerané na zabezpečenie voľného pohybu osôb v spojení s priamo súvisiacimi sprievodnými opatreniami, ktoré sa týkajú kontroly na vonkajších hraniciach, azylu a prisťahovalectva.

a)

všeobecné pravidlá výberu projektov, ktoré sa budú financovať v rámci ročného programu;

b)

opis akcií, ktoré sa budú podporovať v rámci ročného programu;

c)

navrhované rozčlenenie finančných príspevkov z fondu medzi rôzne akcie programu a údaj o sume požadovanej podľa článku 17 na pokrytie technickej pomoci na účel vykonania ročného programu.

a)

vymedzenie funkcií subjektov podieľajúcich sa na riadení a kontrole a rozdelenie funkcií v rámci každého subjektu;

b)

dodržiavanie zásady oddelenia funkcií medzi týmito subjektmi a v rámci nich;

c)

primerané zdroje pre každý subjekt, aby mohol vykonávať pridelené funkcie počas celého obdobia vykonávania akcií spolufinancovaných z fondu;

d)

postupy zabezpečenia správnosti a oprávnenosti výdavkov vykázaných v rámci ročných programov;

e)

spoľahlivé systémy účtovníctva, monitorovania a zostavovania finančných výkazov v elektronickej forme;

f)

systém podávania správ a monitorovania v prípadoch, keď zodpovedný orgán poverí výkonom úloh iný subjekt;

g)

príručky o postupoch pri vykonávaní funkcií;

h)

mechanizmy auditu fungovania systému;

i)

systémy a postupy zabezpečenia primeranej kontroly priebehu auditu;

j)

postupy podávania správ o nezrovnalostiach a ich monitorovania, ako aj postupy vymáhania neoprávnene vyplatených súm.

a)

zodpovedný orgán: funkčný subjekt členského štátu, vnútroštátny orgán verejnej moci alebo subjekt určený členským štátom alebo subjekt, ktorý sa riadi súkromným právom členského štátu a ktorého poslaním je verejná služba, ktorý zodpovedá za riadenie viacročného programu a ročných programov podporovaných fondom a zabezpečuje všetku komunikáciu s Komisiou;

b)

certifikačný orgán: vnútroštátny orgán verejnej moci alebo subjekt alebo osoba, ktorá koná ako takýto subjekt alebo orgán, určený členským štátom na účely certifikácie výkazov výdavkov pred tým, než sa zašlú Komisii;

c)

orgán auditu: vnútroštátny orgán verejnej moci alebo subjekt, pokiaľ je funkčne nezávislý od zodpovedného orgánu a certifikačného orgánu, určený členským štátom a zodpovedný za overovanie účinného fungovania systému riadenia a kontroly;

d)

prípadne poverený orgán.

a)

má právnu subjektivitu, ak nie je funkčným subjektom členského štátu;

b)

má infraštruktúru nevyhnutnú pre jednoduchú komunikáciu so širokým okruhom užívateľov a so zodpovednými subjektmi v iných členských štátoch a s Komisiou;

c)

pôsobí v administratívnom kontexte, ktorý mu umožňuje vykonávať svoje úlohy správne a zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov;

d)

je schopný uplatňovať pravidlá hospodárenia s prostriedkami Spoločenstva;

e)

má finančné a riadiace schopnosti úmerné objemu prostriedkov Spoločenstva, s ktorými bude hospodáriť;

f)

má k dispozícii zamestnancov s primeranou odbornou kvalifikáciou na administratívnu prácu v medzinárodnom prostredí.

a)

radí sa s partnermi v súlade s článkom 12;

b)

predkladá Komisii návrhy viacročných a ročných programov, na ktoré odkazujú články 19 a 21;

c)

v prípade potreby organizuje a vyhlasuje výzvy na predkladanie ponúk a návrhov;

d)

organizuje výber projektov pre spolufinancovanie z fondu v súlade s kritériami ustanovenými v článku 15 ods. 5;

e)

prijíma platby od Komisie a vypláca platby konečným príjemcom;

f)

zabezpečuje súlad a komplementárnosť spolufinancovania z fondu a spolufinancovania z ostatných relevantných vnútroštátnych finančných nástrojov a finančných nástrojov Spoločenstva;

g)

monitoruje dodávku spolufinancovaných produktov a služieb a kontroluje, či výdavky vykázané na akcie skutočne vznikli a či sú v súlade s predpismi Spoločenstva a s vnútroštátnymi predpismi;

h)

zabezpečuje existenciu elektronického systému zaznamenávania a uchovávania účtovných záznamov o každej akcii v rámci ročných programov a tiež zhromažďovanie údajov o vykonávaní, ktoré sú potrebné pre finančné riadenie, monitorovanie, kontrolu a hodnotenie;

i)

zabezpečuje, aby si koneční príjemcovia a iné subjekty zapojené do vykonávania akcií spolufinancovaných fondom viedli buď samostatný účtovný systém, alebo vhodné kódové označenie účtov pre všetky transakcie súvisiace s akciou tak, aby neboli dotknuté vnútroštátne účtovné pravidlá;

j)

zabezpečuje, aby sa hodnotenia fondu uvedené v článku 49 vypracovali v lehotách ustanovených v článku 50 ods. 2 a aby spĺňali kvalitatívne normy, na ktorých sa dohodla Komisia s členským štátom;

k)

stanoví postupy zabezpečenia toho, aby sa všetky dokumenty týkajúce sa výdavkov a auditov požadovaných na zabezpečenie primeranej kontroly priebehu auditu uchovávali v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 43;

l)

zabezpečuje, aby orgán auditu dostával na účely vykonávania auditu vymedzeného v článku 30 ods. 1 všetky potrebné informácie o uplatňovaných postupoch riadenia a o projektoch spolufinancovaných z fondu;

m)

zabezpečuje, aby certifikačný orgán dostal na účely certifikácie všetky potrebné informácie o postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti s výdavkami;

n)

vypracúva a predkladá Komisii správy o pokroku a záverečné správy o vykonávaní ročných programov, výkazy výdavkov certifikované certifikačným orgánom a žiadosti o platby alebo prípadne vyhlásenia o refundácii;

o)

vykonáva informačné a poradenské činnosti a šíri výsledky podporovaných akcií;

p)

spolupracuje s Komisiou a so zodpovednými orgánmi v iných členských štátoch;

q)

overuje, či koneční príjemcovia vykonávajú usmernenia uvedené v článku 33 ods. 6.

a)

overuje, že:

b)

na účely certifikácie zabezpečí, aby od zodpovedného orgánu dostal primerané informácie o postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti s výdavkami uvedenými vo výkazoch výdavkov;

c)

na účely certifikácie zohľadňuje výsledky všetkých auditov vykonaných orgánom auditu alebo na jeho zodpovednosť;

d)

v elektronickej forme vedie účtovné záznamy o výdavkoch vykázaných Komisii;

e)

overuje vymáhanie akýchkoľvek finančných prostriedkov Spoločenstva, pri ktorých sa v dôsledku zistených nezrovnalostí ukázalo, že sa vyplatili neoprávnene, spolu s prípadným úrokom;

f)

vedie záznamy o vymáhateľných sumách a sumách vymožených do všeobecného rozpočtu Európskej únie, poiaľ možno ich odpočítaním z ďalšieho výkazu výdavkov.

a)

zabezpečuje, aby sa vykonávali audity na overenie účinného fungovania systému riadenia a kontroly;

b)

zabezpečuje, aby sa vykonávali audity akcií na základe vhodnej vzorky s cieľom overiť vykázané výdavky; vzorka predstavuje aspoň 10 % celkových oprávnených výdavkov na každý ročný program;

c)

do šiestich mesiacov od schválenia viacročného programu predloží Komisii stratégiu auditov pre subjekty, ktoré budú vykonávať audity uvedené v písmenách a) a b), pričom zabezpečí, aby sa audit vykonal u hlavných príjemcov spolufinancovania z fondu a aby sa audity vykonávali pravidelne počas programovacieho obdobia.

a)

ročnú správu o audite, v ktorej sa uvádzajú výsledky auditov vykonaných v súlade so stratégiou auditu ročného programu a taktiež všetky nedostatky, ktoré boli zistené v systémoch riadenia a kontroly programu;

b)

stanovisko vypracované na základe kontrol a auditov vykonaných v rámci zodpovednosti orgánu auditu o tom, či fungovanie systému riadenia a kontroly poskytuje primeranú záruku toho, že výkazy výdavkov, ktoré sa predkladajú Komisii, sú správne a že príslušné transakcie sú zákonné a obyvklé;

c)

vyhlásenie, ktoré posudzuje platnosť žiadosti o vyplatenie zostatku alebo vyhlásenia o refundácii a zákonnosť a správnosť dotknutých výdavkov.

a)

certifikovaný výkaz výdavkov riadne vypracovaný v súlade s článkom 29 ods. 1 písm. a) a článkom 35 a žiadosť o vyplatenie zostatku alebo vyhlásenie o refundácii;

b)

záverečnú správu o vykonávaní ročného programu, ako je stanovené v článku 51;

c)

ročnú správu o audite, stanovisko a vyhlásenie ustanovené v článku 30 ods. 3.

a)

správa vnútroštátneho audítorského subjektu alebo audítorského subjektu Spoločenstva obsahuje dôkaz o závažných nedostatkoch vo fungovaní systémov riadenia a kontroly;

b)

tento úradník musí vykonať ďalšie overenie po získaní informácií, na základe ktorých prišiel k záveru, že výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov sú spojené so závažnou nezrovnalosťou, ktorá sa neopravila.

a)

sú v systéme riadenia a kontroly programu závažné nedostatky, ktoré majú vplyv na spoľahlivosť postupov overovania platieb a pri ktorých sa neprijali nápravné opatrenia; alebo

b)

výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov súvisia so závažnou nezrovnalosťou, ktorá sa neopravila; alebo

c)

členský štát nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z článkov 31 a 32.

a)

v systéme riadenia a kontroly programu existujú závažné nedostatky, ktoré ohrozili príspevok Spoločenstva, ktorý sa už vyplatil v prospech programu;

b)