Úradný vestník L 198/2020

22.6.2020

Úradný vestník Európskej únie

L 198/1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2020/851

z 18. júna 2020,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 862/2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)	Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 (2) sa stanovuje spoločný a porovnateľný právny rámec pre európsku štatistiku o migrácii a medzinárodnej ochrane.

(2)

Vzhľadom na nové potreby v rámci Únie týkajúce sa štatistiky o migrácii a medzinárodnej ochrane a vzhľadom na skutočnosť, že charakteristiky migrácie podliehajú rýchlym zmenám, je potrebné stanoviť rámec, ktorý umožní rýchlo reagovať na meniace sa potreby, pokiaľ ide o štatistiku o migrácii a medzinárodnej ochrane.

(3)	Na podporu účinnej reakcie Únie na výzvy, ktoré predstavuje migrácia, a tvorby politík založených na ľudských právach je potrebné zbierať údaje o migrácii a medzinárodnej ochrane častejšie ako na ročnom základe.

(4)	Štatistiky o migrácii a medzinárodnej ochrane sú nevyhnutné na štúdium, formulovanie a hodnotenie širokého spektra politík, najmä pokiaľ ide o reakcie na príchod osôb, ktoré hľadajú v Európe ochranu, s cieľom vymedziť a uplatňovať najlepšie politiky.

(5)

Štatistiky o migrácii a medzinárodnej ochrane sú nevyhnutné na získanie prehľadu o migračných pohyboch v rámci Únie a na to, aby členské štáty mohli riadne uplatňovať právo Únie v súlade so základnými právami, ako sa stanovuje v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(6)	Na zabezpečenie kvality, a najmä porovnateľnosti údajov poskytovaných členskými štátmi, a na vypracovanie spoľahlivých prehľadov na úrovni Únie by sa mali použité údaje zakladať na rovnakých pojmoch a mali by sa vzťahovať na rovnaký referenčný dátum alebo referenčné obdobie.

(7)	Poskytované údaje o migrácii a medzinárodnej ochrane by mali byť v súlade s príslušnými štatistikami, ktoré sa zbierajú podľa nariadenia (ES) č. 862/2007.

(8)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (3) sa stanovuje referenčný rámec pre európsku štatistiku o migrácii a medzinárodnej ochrane. Od členských štátov sa v ňom najmä vyžaduje, aby dodržiavali zásady odbornej nezávislosti, nestrannosti, objektivity, spoľahlivosti, ochrany dôverných štatistických údajov a nákladovej účinnosti, ako aj kritériá kvality, ktoré sú v ňom stanovené.

(9)

Správy o kvalite sú základom pre posudzovanie a zlepšovanie kvality európskej štatistiky a komunikáciu o nej. Výbor pre Európsky štatistický systém v súlade s ustanovením o štatistickej kvalite stanoveným v nariadení (ES) č. 223/2009 schválil normu Európskeho štatistického systému (EŠS) pre štruktúru správ o kvalite. Uvedená norma EŠS by mala prispieť k harmonizácii podávania správ o kvalite podľa nariadenia (ES) č. 862/2007.

(10)

S cieľom zlepšiť efektívnosť tvorby štatistiky majú národné štatistické orgány právo na prístup ku všetkým administratívnym záznamom v rámci ich príslušných verejných administratívnych systémov a na ich používanie, a to bezodkladne a bezplatne, ako aj na integráciu uvedených administratívnych záznamov do štatistík v miere potrebnej na rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky v súlade s ustanoveniami o prístupe k administratívnym záznamom a ich používaní a integrácii stanovenými v článku 17a nariadenia (ES) č. 223/2009.

(11)	Pri rozvoji, tvorbe a šírení európskej štatistiky by národné a európske štatistické úrady a prípadne i ďalšie príslušné orgány mali zohľadňovať zásady stanovené v Kódexe postupov pre európsku štatistiku v znení, ktoré revidoval a aktualizoval Výbor pre Európsky štatistický systém 16. novembra 2017.

(12)

Pilotné štúdie by mali zohľadňovať pridanú hodnotu Únie, stanoviť podmienky na zavedenie nových zberov údajov v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 862/2007, posúdiť uskutočniteľnosť a kvalitu štatistík vrátane ich porovnateľnosti medzi krajinami, ako aj náklady na súvisiace zbery údajov. Pred začatím každej konkrétnej pilotnej štúdie by Komisia (Eurostat) mala preskúmať príslušné administratívne zdroje na úrovni Únie a zistiť, či by sa požadované štatistiky mohli zakladať na týchto zdrojoch. Preskúmať by sa mal predovšetkým počet žiadostí a počet zamietnutých žiadostí o prvé povolenie na pobyt. Komisia (Eurostat) by mala v úzkej spolupráci s členskými štátmi hodnotiť výsledky uvedených pilotných štúdií a výsledky by mala zverejniť. Zavedenie nových zberov údajov v členských štátoch by sa malo zvažovať len v prípade, ak je hodnotenie výsledkov pilotných štúdií pozitívne. Komisia by tiež mala konzultovať s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov podľa podmienok pre legislatívne konzultácie stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (4).

(13)

Je dôležité optimalizovať využívanie existujúcich informácií a údajov, ktoré sa už zozbierali v rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 862/2007. Na tento účel by sa mali preskúmať existujúce zdroje údajov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ako aj spôsoby využívania rámcov pre interoperabilitu stanovených nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/817 (5) a (EÚ) 2019/818 (6), s cieľom posúdiť ich použitie na účely oficiálnych štatistík. Takéto posúdenie by malo zahŕňať aj vykonávanie koncepcie interoperability na úrovni Únie, aby tie isté údaje mohli využívať viaceré organizácie podľa svojich potrieb a povolení, ktoré majú.

(14)	Komisia (Eurostat) by sa mala v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 862/2007 zamerať na zabezpečenie koordinácie zberu údajov, ktoré používajú príslušné agentúry Únie, a na tento účel by mala uzavrieť dohody o spolupráci s týmito agentúrami v rámci ich príslušných právomocí.

(15)	Na dosiahnutie cieľa nariadenia (ES) č. 862/2007 by sa na zber, analýzu a šírenie vysokokvalitnej európskej štatistiky a vnútroštátnych štatistík o migrácii a medzinárodnej ochrane mali vyčleniť dostatočné finančné zdroje.

(16)

V prípade, že by si vykonávanie nariadenia (ES) č. 862/2007 vyžadovalo, aby národný štatistický systém členského štátu vypracoval a zaviedol nové metodiky a nové zbery údajov na účely štatistiky podľa uvedeného nariadenia vrátane účasti uvedeného členského štátu na pilotných štúdiách a modernizácie zdrojov údajov a informačných systémov, uvedenému členskému štátu by sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (7) mal poskytnúť finančný príspevok Únie v podobe grantu.

(17)

Týmto nariadením sa dodržiava právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, na ochranu osobných údajov a na nediskrimináciu, ako sa stanovuje v charte. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (8) a nariadenie (EÚ) 2018/1725 sa uplatňujú na spracúvanie osobných údajov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 862/2007.

(18)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 862/2007 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie praktických opatrení pre správy o kvalite a ich obsah; vymedzenie príslušných formátov na prenos údajov; špecifikovanie členenia údajov, a určenie nových zberov údajov a členení na základe hodnotenia výsledkov pilotných štúdií. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(19)

Ak by si vykonávanie nariadenia (ES) č. 862/2007 vyžadovalo rozsiahle úpravy národného štatistického systému niektorého členského štátu, Komisia by mala mať možnosť udeliť prostredníctvom vykonávacích aktov dotknutému členskému štátu v riadne odôvodnených prípadoch časovo obmedzenú výnimku. Takéto rozsiahle úpravy by mohli vyplynúť najmä z potreby zlepšiť dodržiavanie lehôt, prispôsobiť metódy zberu údajov vrátane prístupu k administratívnym zdrojom, alebo vyvíjať nové nástroje na tvorbu údajov.

(20)

Účinné monitorovanie uplatňovania nariadenia (ES) č. 862/2007 si vyžaduje, aby sa hodnotilo v pravidelných intervaloch. Komisia by mala dôkladne posúdiť štatistiky zostavené podľa uvedeného nariadenia, ako aj ich kvalitu a včasné poskytovanie na účely podávania správ Európskemu parlamentu a Rade. Komisia (Eurostat) by mala so všetkými aktérmi zapojenými do zberu údajov o migrácii a medzinárodnej ochrane a s hlavnými používateľmi uvedených štatistík viesť intenzívne konzultácie.

(21)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to revidovať a doplniť existujúce spoločné pravidlá zberu údajov a zostavovanie európskej štatistiky o migrácii a medzinárodnej ochrane, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov harmonizácie a porovnateľnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(22)	Nariadenie (ES) č. 862/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(23)	S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (10).

(24)	Uskutočnili sa konzultácie s Výborom pre Európsky štatistický systém,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (ES) č. 862/2007

Nariadenie (ES) č. 862/2007 sa mení takto:

V článku 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)	správnych a súdnych konaniach a postupoch v členských štátoch, ktoré sa týkajú prisťahovalectva, udeľovania povolení na pobyt, občianstva, azylu a ostatných foriem medzinárodnej ochrany, neoprávneného vstupu a pobytu, a návratov.“

Článok 2 sa mení takto:

Odsek 1 sa mení takto:

písmená j) až m) sa nahrádzajú takto:

„j)

‚žiadosť o medzinárodnú ochranu‘ je žiadosť o medzinárodnú ochranu, ako je vymedzené v článku 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (*1);

k)	‚postavenie utečenca‘ je postavenie utečenca, ako je vymedzené v článku 2 písm. e) smernice 2011/95/EÚ;

l)	‚doplnková ochrana‘ je doplnková ochrana, ako je vymedzené v článku 2 písm. g) smernice 2011/95/EÚ;

‚rodinní príslušníci‘ sú rodinní príslušníci, ako je vymedzené v článku 2 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (*2);

(*1) Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9."

(*2) Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31.“;"

ii)

písmená o) až q) sa nahrádzajú takto:

„o)	‚maloletá osoba bez sprievodu‘ je maloletý bez sprievodu, ako je vymedzené v článku 2 písm. l) smernice 2011/95/EÚ;

p)	‚vonkajšie hranice‘ sú vonkajšie hranice, ako je vymedzené v článku 2 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (*3);

‚štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bol odopretý vstup‘ sú štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bol odopretý vstup na vonkajšej hranici, pretože nespĺňajú všetky podmienky vstupu stanovené v článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/399, a ktorí nepatria do žiadnej z kategórií osôb uvedených v článku 6 ods. 5 uvedeného nariadenia;

(*3) Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1.“ "

b)	Odsek 3 sa vypúšťa.

Článok 4 sa mení takto:

Odsek 1 sa mení takto:

v prvom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)	žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktoré boli vzaté späť počas referenčného obdobia, členených podľa výslovného a konkludentného späťvzatia uvedeného v článkoch 27 a 28 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (*4);

(*4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).“;"

ii)

v prvom pododseku sa dopĺňajú tieto písmená:

„d)	osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo ktoré boli zahrnuté do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu po prvýkrát;

e)	osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo ktoré boli zahrnuté do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktorých žiadosti boli vybavené v skrátenom konaní stanovenom v článku 31 ods. 8 smernice 2013/32/EÚ;

f)	osôb, ktoré počas referenčného obdobia podali následnú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ako sa uvádza v článku 40 smernice 2013/32/EÚ, alebo boli zahrnuté do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci;

osôb, ktoré podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo ktoré na konci referenčného obdobia boli zahrnuté do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktoré využívali výhody materiálnych podmienok prijímania poskytujúcich žiadateľom primeranú životnú úroveň v súlade s článkom 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ (*5).

(*5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).“;"

iii)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Štatistiky podľa písmen a) až f) sa členia podľa veku a pohlavia, podľa občianstva príslušných osôb a podľa maloletých osôb bez sprievodu. Týkajú sa referenčných období jedného kalendárneho mesiaca a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do dvoch mesiacov od skončenia referenčného mesiaca. Prvým referenčným mesiacom je január 2021.

Štatistiky podľa písmena g) sa týkajú referenčných období jedného kalendárneho roka a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do šiestich mesiacov od skončenia referenčného roka. Prvým referenčným rokom je rok 2021.“

Odsek 2 sa mení takto:

v prvom pododseku sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

„b)	osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o priznaní, zrušení alebo ukončení postavenia utečenca alebo odmietnutí toto postavenie obnoviť vydané počas referenčného obdobia;

c)	osôb, na ktoré sa vzťahujú prvostupňové rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o priznaní, zrušení alebo ukončení postavenia osoby s doplnkovou ochranou alebo odmietnutí toto postavenie obnoviť vydané počas referenčného obdobia;“

ii)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Tieto štatistiky sa členia podľa veku a pohlavia, podľa občianstva príslušných osôb a podľa maloletých osôb bez sprievodu. Týkajú sa referenčných období troch kalendárnych mesiacov a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do dvoch mesiacov od skončenia referenčného obdobia. Prvým referenčným obdobím je január až marec 2021.“

Odsek 3 sa mení takto:

v prvom pododseku sa písmená c) a d) nahrádzajú takto:

„c)	osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o priznaní, zrušení alebo ukončení postavenia utečenca alebo odmietnutí toto postavenie obnoviť vydané počas referenčného obdobia;

d)	osôb, na ktoré sa vzťahujú právoplatné rozhodnutia správnych alebo súdnych orgánov o priznaní, zrušení alebo ukončení postavenia osoby s doplnkovou ochranou alebo odmietnutí toto postavenie obnoviť vydané počas referenčného obdobia;“

ii)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Tieto štatistiky sa členia podľa veku a pohlavia, podľa občianstva príslušných osôb a s výnimkou písmena a) podľa maloletých osôb bez sprievodu. Okrem toho sa štatistiky podľa písmena g) členia podľa krajiny pobytu a podľa druhu rozhodnutia o azyle.

Štatistiky uvedené v prvom pododseku sa týkajú referenčných období jedného kalendárneho roka a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do troch mesiacov od skončenia referenčného roka. Prvým referenčným rokom je rok 2021.“

Odsek 4 sa mení takto:

v prvom pododseku sa dopĺňajú tieto písmená:

„f)	počet dožiadaní o opätovné preskúmanie opätovného prijatia alebo prevzatia žiadateľov o azyl;

g)	ustanovenia, na ktorých sú založené dožiadania uvedené v písmene f);

h)	rozhodnutia prijaté ako odpoveď na dožiadania uvedené v písmene f);

i)	počet premiestnení, ku ktorým vedú rozhodnutia uvedené v písmene h).“;

ii)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Tieto štatistiky sa členia podľa pohlavia a podľa maloletých osôb so sprievodom a bez sprievodu. Týkajú sa referenčných období jedného kalendárneho roka a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do troch mesiacov od skončenia referenčného roka. Prvým referenčným rokom je rok 2021.“

V článku 5 sa odsek 1 mení takto:

a)	Druhý pododsek sa nahrádza takto: „Štatistiky podľa písmena a) sa členia v súlade s článkom 14 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/399.“

b)	Tretí pododsek sa nahrádza takto: „Štatistiky podľa písmena b) sa členia podľa veku a pohlavia, podľa občianstva príslušných osôb, podľa dôvodov ich zadržania a podľa miesta zadržania.“

Článok 6 sa mení takto:

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.

Členské štáty poskytujú Komisii (Eurostatu) štatistiky o počte:

povolení na pobyt vydaných štátnym príslušníkom tretích krajín, v tomto členení:

i)	povolenia vydané počas referenčného obdobia, ktorými sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeľuje povolenie na pobyt po prvýkrát, v členení podľa občianstva, podľa dôvodu vydania povolenia, podľa dĺžky platnosti povolenia, podľa veku a podľa pohlavia;

ii)	povolenia vydané počas referenčného obdobia a udelené pri príležitosti zmeny postavenia prisťahovalca, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, alebo dôvodu pobytu, v členení podľa občianstva, podľa dôvodu vydania povolenia, podľa dĺžky platnosti povolenia, podľa veku a podľa pohlavia;

iii)	platné povolenia na konci referenčného obdobia (počet vydaných povolení, ktoré neboli zrušené ani im neuplynula platnosť) v členení podľa občianstva, podľa dôvodu vydania povolenia, podľa dĺžky platnosti povolenia, podľa veku a podľa pohlavia;

b)	osôb s dlhodobým pobytom na konci referenčného obdobia v členení podľa občianstva, podľa druhu postavenia osoby s dlhodobým pobytom, podľa veku a podľa pohlavia;

c)	štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali počas referenčného roka povolenie na dlhodobý pobyt, v členení podľa veku a podľa pohlavia.“

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.	Štatistiky uvedené v odseku 1 sa týkajú referenčných období jedného kalendárneho roka a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do šiestich mesiacov od skončenia referenčného roka. Prvým referenčným rokom je rok 2021.“

Článok 7 sa mení takto:

V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí skutočne opustili územie členského štátu na základe správneho alebo súdneho rozhodnutia alebo aktu, ako je uvedené v písmene a), v členení podľa občianstva vrátených osôb, podľa druhu návratu a poskytnutej pomoci a podľa cieľovej krajiny.“

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.

Štatistiky uvedené v odseku 1 sa členia podľa veku a pohlavia príslušnej osoby a podľa maloletých osôb bez sprievodu. Týkajú sa referenčných období troch kalendárnych mesiacov a predkladajú sa Komisii (Eurostatu) do dvoch mesiacov od skončenia referenčného obdobia. Prvým referenčným obdobím je január až marec 2021.“

7.	Článok 8 sa vypúšťa.

Článok 9 sa mení takto:

Vkladajú sa tieto odseky:

„1a.	Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie kvality zasielaných údajov a metaúdajov podľa tohto nariadenia.

1b.	Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú kritériá kvality uvedené v článku 12 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (*6).

(*6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).“ "

Odseky 2 až 5 sa nahrádzajú takto:

„2.

Členské štáty oznámia formou správ o kvalite Komisii (Eurostatu) použité zdroje údajov, dôvody výberu týchto zdrojov, účinky vybraných zdrojov údajov na kvalitu štatistík, technické a organizačné opatrenia použité na zabezpečenie ochrany osobných údajov a použité metódy odhadu a priebežne informujú Komisiu (Eurostat) o ich zmenách.

3.	Členské štáty poskytnú Komisii (Eurostatu) na jej žiadosť doplňujúce objasnenia potrebné na vyhodnotenie kvality štatistických informácií.

Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu (Eurostat) o akýchkoľvek revíziách alebo opravách štatistík poskytnutých na základe tohto nariadenia, o každej zmene použitých metód a zdrojov údajov a o každej relevantnej informácii alebo zmene týkajúcej sa vykonávania tohto nariadenia, ktorá by mohla ovplyvniť kvalitu prenášaných údajov.

Komisia môže prijímať vykonávacie akty:

a)	ktorými sa stanovia praktické opatrenia pre správy o kvalite a ich obsah uvedené v odseku 2 tohto článku;

b)	pokiaľ ide o opatrenia súvisiace s definíciou príslušných formátov na prenos údajov podľa tohto nariadenia.

Akty uvedené v písmene a) nesmú členským štátom spôsobovať výrazné dodatočné zaťaženie ani náklady.

Vykonávacie akty uvedené v tomto odseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.“

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 9a

Pilotné štúdie

1. Komisia (Eurostat) zavedie v súlade s cieľmi tohto nariadenia pilotné štúdie, ktoré budú na dobrovoľnom základe vykonávať členské štáty s cieľom otestovať uskutočniteľnosť nových zberov údajov alebo členení v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vrátane dostupnosti vhodných zdrojov údajov a metód vypracúvania, štatistickej kvality a porovnateľnosti, ako aj súvisiacich nákladov a zaťaženia. Členské štáty spolu s Komisiou (Eurostatom) zabezpečia reprezentatívnosť uvedených pilotných štúdií na úrovni Únie.

2. Pred začatím každej jednotlivej pilotnej štúdie Komisia (Eurostat) posúdi, či sa nové štatistiky môžu zakladať na dostupných informáciách z príslušných administratívnych zdrojov na úrovni Únie s cieľom harmonizovať podľa možnosti použité pojmy a s cieľom minimalizovať ďalšie zaťaženie národných štatistických úradov a iných vnútroštátnych orgánov a zlepšiť využívanie existujúcich údajov v súlade s článkom 17a nariadenia (ES) č. 223/2009. Komisia (Eurostat) zohľadní aj zaťaženie vyplývajúce z iných prebiehajúcich pilotných štúdií s cieľom obmedziť počet súbežných pilotných štúdií v rovnakom období.

3. Pilotné štúdie uvedené v tomto článku sa týkajú týchto záležitostí:

a)	pre štatistiky požadované podľa celého článku 4, členenia podľa mesiaca podania žiadosti o medzinárodnú ochranu;

pre štatistiky požadované podľa článku 4 ods. 1:

počet osôb, ktoré podali žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo boli zahrnuté do takejto žiadosti ako rodinní príslušníci a ktoré:

—	boli vyňaté zo skráteného konania alebo z konania na hraniciach alebo ich žiadosti o medzinárodnú ochranu boli vybavené v rámci takéhoto konania na hraniciach,

—	neboli zaregistrované v systéme Eurodac,

—	predložili listinné dôkazy, ktoré by mohli pomôcť pri stanovení ich totožnosti,

—

boli zaistené, v členení podľa dĺžky doby zaistenia a podľa dôvodov zaistenia, alebo sa na ne vzťahovalo správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým bolo nariadené ich zaistenie alebo alternatívne opatrenie k zaisteniu, v členení podľa druhu alternatívneho opatrenia a podľa mesiaca vydania takéhoto rozhodnutia alebo aktu,

—	využili bezplatnú právnu pomoc,

—	využili výhody materiálnych podmienok prijímania uvedených v článku 4 ods. 1 písm. g), v členení podľa veku, podľa pohlavia, podľa občianstva a podľa maloletých osôb bez sprievodu, a možnosti priradiť tieto štatistiky k referenčným obdobiam v trvaní jedného mesiaca,

—	boli maloletými osobami bez sprievodu, ktorým bol určený zástupca, boli maloletými osobami bez sprievodu, ktorým bol udelený prístup k vzdelávaciemu systému, alebo boli maloletými osobami bez sprievodu, ktoré boli umiestnené v súlade s článkom 31 ods. 3 smernice 2011/95/EÚ,

—	podstúpili posúdenie veku vrátane výsledkov takýchto posúdení;

ii)	priemerný počet maloletých osôb bez sprievodu, ktoré podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, na jedného zástupcu;

pre štatistiky požadované podľa článku 4 ods. 2 a 3:

pre osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 2 písm. a) alebo článok 4 ods. 3 písm. b), členenia podľa rozhodnutí o zamietnutí žiadostí o medzinárodnú ochranu:

—	ako neprípustné, podľa dôvodov neprípustnosti,

—	ako neopodstatnené,

—	ako zjavne neopodstatnené v riadnom konaní, podľa dôvodov zamietnutia,

—	ako zjavne neopodstatnené v skrátenom konaní, podľa dôvodov zamietnutia a skrátenia,

—	z dôvodu, že žiadateľ je oprávnený na ochranu v rámci svojej krajiny pôvodu;

ii)	pre osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 2 písm. b) a c) a článok 4 ods. 3 písm. c) a d), členenia podľa rozhodnutí o ukončení alebo vylúčení, v ďalšom členení podľa dôvodu ukončenia alebo vylúčenia;

iii)	počet osôb, v prípade ktorých boli vydané rozhodnutia po osobnom pohovore;

iv)	počet osôb, v prípade ktorých boli vydané prvostupňové rozhodnutia alebo konečné rozhodnutia o obmedzení alebo odňatí materiálnych podmienok prijímania;

d)	pre štatistiky požadované podľa článku 4 ods. 3, dĺžka trvania odvolacích konaní;

e)	pre štatistiky požadované podľa článku 4 ods. 4, členenia podľa veku a podľa občianstva;

pre štatistiky požadované podľa článku 6, počet:

i)	žiadostí o prvé povolenie na pobyt podaných štátnymi príslušníkmi tretích krajín a počet zamietnutých takýchto žiadostí počas referenčného obdobia, v členení podľa občianstva, podľa dôvodu pre povolenie, o ktoré sa žiada, podľa veku a podľa pohlavia;

ii)	zamietnutých žiadostí o povolenie na pobyt pri príležitosti zmeny postavenia prisťahovalca, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, alebo dôvodu pobytu;

iii)	povolení na pobyt vydaných z rodinných dôvodov, v členení podľa dôvodu vydania povolenia a podľa postavenia garanta štátneho príslušníka tretej krajiny;

pre štatistiky požadované podľa článku 7, členenia podľa:

i)	dôvodov rozhodnutí alebo aktov uvedených v odseku 1 písm. a) uvedeného článku;

ii)	počtu osôb uvedených v odseku 1 písm. a) uvedeného článku, na ktoré sa vzťahoval zákaz vstupu;

iii)

počtu osôb v konaniach o návrate, na ktoré sa vzťahuje správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým bolo nariadené ich zaistenie, v ďalšom členení podľa dĺžky doby zaistenia, alebo alternatívneho opatrenia k zaisteniu, v členení podľa druhu alternatívneho opatrenia a podľa mesiaca, v ktorom bolo takéto rozhodnutie alebo akt vydané;

iv)

počtu vrátených osôb, v ďalšom členení podľa cieľovej krajiny a podľa druhu rozhodnutia alebo aktu:

—	v súlade s formálnou readmisnou dohodou Únie,

—	v súlade s neformálnou readmisnou dohodou Únie,

—	v súlade s readmisnou dohodou členského štátu.

4. Komisia (Eurostat) vyhodnotí výsledky pilotných štúdií v úzkej spolupráci s členskými štátmi a výsledky zverejní. Hodnotenie zahŕňa posúdenie pridanej hodnoty nových zberov údajov v rámci pilotných štúdií na úrovni Únie a analýzu efektívnosti vynaložených nákladov vrátane posúdenia zaťaženia respondentov a nákladov na tvorbu podľa článku 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 223/2009.

5. Komisia môže po zohľadnení pozitívneho hodnotenia výsledkov pilotných štúdií prijímať vykonávacie akty v súvislosti so záležitosťami uvedenými v odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.

6. S cieľom uľahčiť vykonávanie pilotných štúdií uvedených v tomto článku poskytne Komisia (Eurostat) členským štátom, ktoré vykonávajú tieto pilotné štúdie, primerané financovanie v súlade s článkom 9b.

7. Komisia (Eurostat) predloží do 13. júla 2022 a následne každé dva roky správu o celkovom pokroku dosiahnutom v súvislosti so záležitosťami uvedenými v odseku 3. Správa sa zverejní.

Článok 9b

Financovanie

1. Na účely vykonávania tohto nariadenia sa zo všeobecného rozpočtu Únie poskytnú národným štatistickým úradom a iným príslušným vnútroštátnym orgánom uvedeným v článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 223/2009 finančné príspevky na:

a)	vypracovanie nových metodík na účely štatistiky podľa tohto nariadenia vrátane účasti členských štátov na pilotných štúdiách uvedených v článku 9a;

b)	prípravu alebo vykonávanie nových zberov údajov a členení v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vrátane modernizácie zdrojov údajov a informačných systémov na obdobie najviac piatich rokov.

2. Finančné príspevky Únie uvedené v odseku 1 tohto článku sa poskytnú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (*7).

(*7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).“ "

10. Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Vykonávacie akty na špecifikáciu členení

Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty na účely špecifikácie členení v súlade s článkami 4 až 7. Pri prijímaní takýchto vykonávacích aktov Komisia odôvodní potrebu príslušných členení na účely tvorby a monitorovania politík Únie v oblasti migrácie a azylu a zabezpečí, aby tieto vykonávacie akty nespôsobovali členským štátom výrazné dodatočné náklady alebo zaťaženie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2 najneskôr 18 mesiacov pred skončením referenčného obdobia, ak sa údaje vzťahujú na kalendárny rok, a najneskôr šesť mesiacov pred skončením referenčného obdobia, ak sa údaje vzťahujú na obdobie kratšie ako rok.“

11. Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Postup výboru

1. Komisii pomáha Výbor pre Európsky štatistický systém zriadený nariadením (ES) č. 223/2009. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*8).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

12. Vkladá sa tento článok:

„Článok 11a

Výnimky

1. Ak by si uplatňovanie tohto nariadenia alebo vykonávacích aktov prijatých podľa neho vyžadovalo rozsiahle úpravy národného štatistického systému niektorého členského štátu, Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov udeliť výnimku na obdobie požadované dotknutým členským štátom za predpokladu, že uvedené obdobie nepresiahne tri roky. Komisia pri tom musí zabezpečiť porovnateľnosť údajov členských štátov a včasný výpočet požadovaných reprezentatívnych a spoľahlivých európskych agregovaných údajov a musí zohľadniť zaťaženie členských štátov a respondentov.

2. Ak je výnimka podľa odseku 1 odôvodnená postačujúcimi dôkazmi aj po uplynutí obdobia, na ktoré bola udelená, Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov udeliť výnimku na ďalšie obdobie požadované dotknutým členským štátom za predpokladu, že uvedené obdobie nepresiahne dva roky.

3. Na účely odsekov 1 a 2 predloží členský štát Komisii riadne odôvodnenú žiadosť do 13. októbra 2020 alebo prípadne v lehote troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti príslušného vykonávacieho aktu, alebo šesť mesiacov pred uplynutím obdobia, na ktoré bola udelená aktuálna výnimka.

4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.“

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 bod 3 písm. a) a b) a bod 6 sa uplatňujú od 1. marca 2021.

Článok 1 bod 3 písm. c) a d) a bod 5 sa uplatňujú od 1. júla 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. júna 2020

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

N. BRNJAC

(1) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 20. marca 2020 (Ú. v. EÚ C 139, 28.4.2020, s. 1). Pozícia Európskeho parlamentu z 17. júna 2020 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/817 z 20. mája 2019 o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti hraníc a víz a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2017/2226, (EÚ) 2018/1240, (EÚ) 2018/1726 a (EÚ) 2018/1861 a rozhodnutí Rady 2004/512/ES a 2008/633/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, s. 27).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/818 z 20. mája 2019 o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, azylu a migrácie a o zmene nariadení (EÚ) 2018/1726, (EÚ) 2018/1862 a (EÚ) 2019/816 (Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, s. 85).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

22.6.2020

Úradný vestník Európskej únie

L 198/13

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2020/852

z 18. júna 2020

o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)	Cieľom článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je vytvorenie vnútorného trhu, ktorý je prínosom pre udržateľný rozvoj Európy založený okrem iného na vyváženom hospodárskom raste, a vysokej úrovni ochrany životného prostredia a zlepšovaní jeho kvality.

(2)

Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 prijalo nový globálny rámec udržateľného rozvoja: Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“).Základom Agendy 2030 sú ciele udržateľného rozvoja (ďalej len „SDG“) a je zameraná na tri rozmery udržateľnosti: hospodársky, sociálny a environmentálny. V oznámení Komisie z 22. novembra 2016 o ďalších krokoch smerom k udržateľnej budúcnosti Európy sa SDG prepájajú s politickým rámcom Únie v záujme zabezpečenia toho, aby sa vo všetkých opatreniach a politických iniciatívach Únie – v rámci Únie i globálne – už od začiatku prihliadalo na tieto ciele. V záveroch Rady z 20. júna 2017 sa potvrdilo odhodlanie Únie a jej členských štátov v plnej miere vykonávať Agendu 2030 koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom v úzkej spolupráci s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami. Komisia zverejnila 11. decembra 2019 oznámenie „Európsky ekologický dohovor“.

(3)

Únia 5. októbra 2016 schválila Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“) (3). V článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody sa stanovuje cieľ posilniť reakciu na zmenu klímy, okrem iného zosúladením finančných tokov so smerovaním zameraným na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy. V tejto súvislosti prijala Európska rada 12. decembra 2019 závery o zmene klímy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predstavuje toto nariadenie kľúčový krok smerom k dosiahnutiu klimaticky neutrálnej Únie do roku 2050.

(4)

Kľúčovými faktormi pri zabezpečovaní dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie sú udržateľnosť a prechod na bezpečné, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo odolné voči zmene klímy a efektívnejšie využívajúce zdroje. Udržateľnosť je už dlho ústredným bodom projektu Únie a v Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sú vyjadrené jej sociálne a environmentálne rozmery.

(5)

Komisia poverila v decembri 2016 expertnú skupinu na vysokej úrovni, aby vypracovala všeobecnú a komplexnú stratégiu Únie pre udržateľné financovanie. V správe tejto expertnej skupiny, ktorá bola uverejnená 31. januára 2018, sa vyzýva na vytvorenie technicky spoľahlivého systému klasifikácie na úrovni Únie s cieľom jasne stanoviť, ktoré činnosti sú označované za „ekologické“ alebo „udržateľné“, počnúc zmierňovaním zmeny klímy.

(6)

Komisia vo svojom oznámení z 8. marca 2018 uverejnila svoj akčný plán o financovaní udržateľného rastu“, v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v tomto akčnom pláne je presmerovať toky kapitálu do udržateľných investícií v snahe dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. Najdôležitejším a najnaliehavejším opatrením predpokladaným v tomto akčnom pláne je vytvorenie jednotného systému klasifikácie udržateľných činností. V akčnom pláne sa uznáva, že presmerovanie tokov kapitálu do udržateľnejších činností musí vychádzať zo spoločného holistického chápania environmentálnej udržateľnosti činností a investícií. Na úvod by jasné usmernenia týkajúce sa činností označovaných za činnosti, ktoré prispievajú k environmentálnym cieľom, pomohli pri informovaní investorov o investíciách, ktorými sa financujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Neskôr sa môžu vypracovať ďalšie usmernenia týkajúce sa činností, ktoré prispievajú k iným cieľom udržateľnosti vrátane sociálnych cieľov.

(7)

Vzhľadom na systémovú povahu globálnych environmentálnych výziev je potrebný systémový a perspektívny prístup k environmentálnej udržateľnosti, ktorým sa riešia narastajúce negatívne trendy, ako sú zmena klímy, strata biodiverzity, globálna nadmerná spotreba zdrojov, nedostatok potravín, poškodzovanie ozónovej vrstvy, okysľovanie oceánov, zhoršovanie fungovania systému sladkej vody a zmena využívania pôdy ako aj výskyt nových hrozieb, ako sú nebezpečné chemikálie a ich kombinované účinky.

(8)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ (4) sa vyzýva na zvýšenie objemu finančných prostriedkov súkromného sektora určených na výdavky súvisiace so životným prostredím a klímou, a to najmä zavedením stimulov a metodík, ktoré podnietia podniky merať environmentálne náklady svojho podnikania a zisky vyplývajúce z využívania environmentálnych služieb.

(9)

Dosiahnutie SDG v Únii si vyžaduje nasmerovanie tokov kapitálu do udržateľných investícií. Je dôležité plne využiť potenciál vnútorného trhu na dosiahnutie týchto cieľov. V tejto súvislosti je podstatné odstrániť prekážky pre účinný pohyb kapitálu do udržateľných investícií na vnútornom trhu a zabrániť vyskytnutiu sa nových prekážok.

(10)

Vzhľadom na rozsah tejto výzvy a náklady spojené s nečinnosťou alebo oneskorenými opatreniami by sa mal finančný systém postupne prispôsobiť, aby sa podporilo udržateľné fungovanie hospodárstva. Na tento účel je potrebné uprednostňovať udržateľné financovanie a zohľadňovať vplyv finančných produktov a služieb z hľadiska udržateľnosti.

(11)

Účinným spôsobom nasmerovania súkromných investícií do udržateľných činností je sprístupnenie finančných produktov, ktoré sledujú environmentálne udržateľné ciele. Cieľom požiadaviek na predaj finančných produktov a podnikových dlhopisov ako environmentálne udržateľných investícií vrátane tých požiadaviek, ktoré v snahe umožniť účastníkom a emitentom finančného trhu používať vnútroštátne značky stanovujú členské štáty a Únia, je posilniť dôveru investorov a povedomie o environmentálnom vplyve uvedených finančných produktov alebo podnikových dlhopisov, zviditeľniť túto oblasť a riešiť obavy týkajúce sa environmentálne klamlivej reklamy („greenwashing“). V kontexte tohto nariadenia sa pod environmentálne klamlivou reklamou rozumie získanie nespravodlivej konkurenčnej výhody prezentovaním finančného produktu ako šetrného k životnému prostrediu, hoci v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne normy. V súčasnosti má zavedené systémy označovania iba niekoľko členských štátov. Tieto systémy vychádzajú z rôznych klasifikačných systémov pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Vzhľadom na politické záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody a na úrovni Únie je pravdepodobné, že systémy označovania alebo iné požiadavky uložené účastníkom finančného trhu alebo emitentom v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa presadzujú ako environmentálne udržateľné, bude zavádzať čoraz viac členských štátov. V takýchto prípadoch by členské štáty na určenie toho, ktoré investície možno označiť za udržateľné, využívali vlastné vnútroštátne klasifikačné systémy. Ak takéto vnútroštátne požiadavky na systémy označovania vychádzajú z rozdielnych kritérií na určenie toho, ktoré hospodárske činnosti možno označiť za environmentálne udržateľné, investori by boli vzhľadom na ťažkosti pri porovnávaní rozdielnych investičných možností odrádzaní od cezhraničného investovania. Hospodárske subjekty, ktoré chcú prilákať investície z rôznych častí Únie, by okrem toho museli v rôznych členských štátoch spĺňať rozdielne kritériá, aby sa ich činnosti mohli označovať za environmentálne udržateľné. Neexistenciou jednotných kritérií by sa preto pre hospodárske subjekty zvýšili náklady a vytvorili výrazné demotivačné faktory pre prístup na cezhraničné kapitálové trhy na účely udržateľných investícií.

(12)

Kritériá pre určenie či, sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, by sa mali harmonizovať na úrovni Únie, aby sa odstránili prekážky fungovania vnútorného trhu, pokiaľ ide o získavanie finančných prostriedkov na projekty udržateľnosti, a aby sa zabránilo výskytu prekážok pre takéto projekty v budúcnosti. Hospodárske subjekty by v dôsledku takejto harmonizácie mohli ľahšie získavať finančné prostriedky cezhranične na svoje environmentálne udržateľné činnosti, keďže ich hospodárske činnosti by sa mohli porovnať s jednotnými kritériami, aby mohli byť vybrané za podkladové aktíva pre environmentálne udržateľné investície. Takouto harmonizáciou by sa uľahčilo získanie cezhraničných udržateľných investícií v Únii.

(13)

Ak účastníci finančného trhu neposkytujú investorom žiadne vysvetlenie toho, ako činnosti, do ktorých investujú, prispievajú k naplneniu environmentálnych cieľov, alebo ak účastníci finančného trhu pri vysvetľovaní toho, čo predstavuje environmentálne udržateľná hospodárska činnosť, používajú rozdielne pojmy, investori budú kontrolovanie a porovnávanie rôznych finančných produktov považovať za neprimerane zaťažujúce. Zistilo sa, že takáto prax odrádza investorov od investovania do environmentálne udržateľných finančných produktov. Zásadný nepriaznivý vplyv na trh s udržateľnými investíciami má okrem toho aj nedostatok dôvery investorov. Taktiež sa ukázalo, že vnútroštátne pravidlá a trhové iniciatívy na riešenie uvedenej otázky na vnútroštátnej úrovni vedú k fragmentácii vnútorného trhu. Ak účastníci finančného trhu zverejnia, ako a do akej miery finančné produkty, ktoré sa sprístupnili ako environmentálne udržateľné, investujú do činností, ktoré spĺňajú kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti podľa tohto nariadenia, a ak účastníci finančného trhu použijú na zverejňovanie týchto informácií v celej Únii jednotné kritériá, investorom by to pomohlo porovnávať investičné príležitosti cezhranične a podniky, do ktorých sa investuje, by to podnietilo k zvýšeniu environmentálnej udržateľnosti ich podnikateľských modelov. Investori by navyše mali s vyššou dôverou investovať do environmentálne udržateľných finančných produktov v celej Únii, čím sa zlepší fungovanie vnútorného trhu.

(14)

S cieľom riešiť existujúce prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť výskytu takýchto prekážok v budúcnosti by sa malo od členských štátov a Únie požadovať, aby používali spoločnú koncepciu environmentálne udržateľných investícií pri zavádzaní požiadaviek na úrovni členských štátov a na úrovni Únie ohľadne účastníkov finančného trhu alebo emitentov na účely označovania finančných produktov alebo podnikových dlhopisov, ktoré sa predávajú ako environmentálne udržateľné. S cieľom predísť fragmentácii trhu a poškodeniu záujmov spotrebiteľov a investorov z dôvodu rozdielov v chápaní environmentálne udržateľných hospodárskych činností by vnútroštátne požiadavky, ktoré musia účastníci finančného trhu alebo emitenti dodržiavať, aby mohli predávať finančné produkty alebo podnikové dlhopisy ako environmentálne udržateľné, mali vychádzať z jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Takíto účastníci finančného trhu a emitenti zahŕňajú účastníkov finančného trhu, ktorí sprístupňujú environmentálne udržateľné finančné produkty, a nefinančné spoločnosti, ktoré emitujú environmentálne udržateľné podnikové dlhopisy.

(15)

Stanovenie kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti môže podnecovať hospodárske subjekty, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, aby na dobrovoľnom základe na svojich webových sídlach uverejňovali a poskytovali informácie o environmentálne udržateľných hospodárskych činnostiach, ktoré vykonávajú. Tieto informácie nielenže pomôžu účastníkom finančného trhu a iným relevantným aktérom na finančných trhoch ľahko zistiť, ktoré hospodárske subjekty vykonávajú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, ale takisto týmto hospodárskym subjektom uľahčia získavanie finančných prostriedkov na environmentálne udržateľné činnosti.

(16)

Klasifikácia environmentálne udržateľných hospodárskych činnosti na úrovni Únie by mala umožniť vývoj budúcich politík Únie na podporu udržateľného financovania vrátane celoúnijných noriem pre environmentálne udržateľné finančné produkty a v konečnom dôsledku zavedenie značiek, ktoré budú formálne potvrdzovať dodržiavanie týchto noriem v celej Únii. Mohla by tiež slúžiť ako základ pre iné hospodárske a regulačné opatrenia. Pre budúce právne predpisy Únie, ktorých cieľom bude uľahčiť presmerovanie investícií na environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, sú ako východisko potrebné jednotné právne požiadavky pre určenie miery environmentálnej udržateľnosti investícií na základe jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

(17)

V kontexte plnenia cieľov udržateľného rozvoja v Únii politické voľby, ako napríklad vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície, účinne prispievajú k nasmerovaniu súkromných investícií, popri verejných výdavkoch, do udržateľných investícií. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (5) sa stanovuje cieľ, podľa ktorého má v rámci infraštruktúrnych a inovačných projektov Európskeho fondu pre strategické investície 40 % investícií smerovať na opatrenia v oblasti klímy. Jednotnými kritériami pre určenie, či sa hospodárske činnosti označujú za udržateľné, vrátane environmentálneho vplyvu by sa mohli podporiť podobné budúce iniciatívy Únie, ktorými sa budú mobilizovať investície sledujúce klimatické či iné environmentálne ciele.

(18)

Aby sa predišlo poškodzovaniu záujmov investorov, správcovia fondov a inštitucionálni investori sprístupňujúci finančné produkty by mali zverejňovať, ako a do akej miery používajú kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti na určenie environmentálnej udržateľnosti ich investícií. Zverejňované informácie by mali umožniť investorom, aby chápali podiel podkladových investícií podporujúcich finančný produkt do environmentálne udržateľných hospodárskych činností investičného financovania ako percentuálny podiel všetkých podkladových investícií uvedeného finančného produktu, čím sa investorom umožní, aby pochopili mieru environmentálnej udržateľnosti investície. Ak sa prostredníctvom podkladových investícií finančného produktu investuje do hospodárskych činností, ktoré prispievajú k plneniu environmentálneho cieľa, vo zverejňovaných informáciách by sa mal konkretizovať environmentálny cieľ alebo environmentálne ciele, ku ktorým podkladová investícia daného finančného produktu prispieva, ako aj to, ako a do akej miery podkladové investície daného finančného produktu financujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, a mali by zahŕňať podrobné informácie o príslušných podieloch podporných a transformačných činností. Komisia by mala bližšie určiť, aké informácie je potrebné s ohľadom na to zverejniť. Tieto informácie by mali príslušným vnútroštátnym orgánom umožniť ľahko overiť dodržiavanie povinnosti zverejňovania týchto informácií, ako aj presadzovať toto dodržiavanie v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom. Ak účastníci finančného trhu nezohľadňujú kritériá pre environmentálne udržateľné investície, mali by na tento účel vydať vyhlásenie. Aby sa predišlo obchádzaniu povinnosti zverejňovania informácií, táto povinnosť by sa mala uplatňovať aj vtedy, ak sa finančné produkty predávajú ako také, ktoré podporujú environmentálne princípy, vrátane finančných produktov, ktoré majú za cieľ ochranu životného prostredia v širšom zmysle.

(19)

Povinnosťami zverejňovania informácií stanovenými v tomto nariadení sa dopĺňajú pravidlá o zverejňovaní informácií o udržateľnosti stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (6). S cieľom zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť, aby účastníci finančného trhu poskytovali konečným investorom objektívne porovnanie podielu investícií, z ktorých sa financujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, sa týmto nariadením dopĺňajú pravidlá o transparentnosti v predzmluvnom zverejňovaní informácií a v pravidelných správach stanovené v nariadení (EÚ) 2019/2088. Vymedzenie pojmu „udržateľné investície“ v nariadení (EÚ) 2019/2088 zahŕňa investície do hospodárskych činností, ktoré prispievajú k environmentálnemu cieľu, ktoré by okrem iných mali zahŕňať investície do „environmentálne udržateľných hospodárskych činností“ v zmysle tohto nariadenia. Okrem toho nariadenie (EÚ) 2019/2088 považuje investíciu za udržateľnú investíciu, ak výrazne nenarušuje ktorýkoľvek environmentálny alebo sociálny cieľ stanovený v uvedenom nariadení.

(20)

V záujme zabezpečenia spoľahlivosti, konzistentnosti a porovnateľnosti zverejňovania informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb by sa pri zverejňovaní informácií na základe tohto nariadenia mali v čo najväčšej možnej miere využívať existujúce ukazovatele udržateľnosti, ako to navrhol Európsky parlament vo svojom uznesení z 29. mája 2018 o udržateľnom financovaní (7). V tejto súvislosti by technické kritériá preskúmania mali v čo najväčšej možnej miere vychádzať z ukazovateľov udržateľnosti uvedených v nariadení (EÚ) 2019/2088.

(21)

Pokiaľ ide o hospodárske činnosti vykonávané podnikmi, ktoré nie sú povinné zverejňovať informácie podľa tohto nariadenia, vo výnimočných prípadoch sa môže stať, že účastníci finančného trhu nemôžu primerane získať príslušné informácie na spoľahlivé určenie súladu s technickými kritériami preskúmania stanovenými podľa tohto nariadenia. V takýchto výnimočných prípadoch a len v prípade hospodárskych činností, pri ktorých nie je možné získať úplné, spoľahlivé a včasné informácie, by účastníci finančného trhu mali mať možnosť vykonať doplňujúce posúdenia a odhady na základe informácií z iných zdrojov. Takéto posúdenia a odhady by mali nahrádzať len obmedzené a konkrétne časti požadovaných údajov a ich výsledky by sa mali vnímať obozretne. S cieľom zabezpečiť zverejňovanie jasných a nezavádzajúcich informácií pre investorov by mali účastníci finančného trhu jasne vysvetliť, na akom základe dospeli k svojim záverom, ako aj z akých dôvodov musia na účely poskytnutia informácií konečným investorom vykonať takéto doplňujúce posúdenia a odhady.

(22)

Vo svojom oznámení z 20. júna 2019„Usmernenia k zverejňovaniu nefinančných informácií: Doplnok týkajúci sa podávania správ súvisiacich s klímou“, Komisia odporúča, aby určité veľké podniky na základe rámca ustanoveného týmto nariadením podávali správy o určitých kľúčových ukazovateľoch výkonnosti súvisiacich s klímou (ďalej len „KPI“). Predovšetkým informácie o podiele, ktorý v rámci obratu, kapitálových výdavkov (CapEx) alebo prevádzkových výdavkov (OpEx) takýchto veľkých nefinančných spoločností predstavujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, ako aj KPI, ktoré sú prispôsobené pre veľké finančné spoločnosti, sú užitočné pre investorov, ktorí sa zaujímajú o podniky, ktorých produkty a služby významne prispievajú k plneniu ktoréhokoľvek z environmentálnych cieľov stanovených v tomto nariadení. Je preto vhodné požadovať, aby tieto veľké spoločnosti každoročne zverejňovali takéto KPI, pričom táto požiadavka by sa mala bližšie vymedziť v delegovaných aktoch, najmä pokiaľ ide o takéto veľké finančné spoločnosti. Hoci rozšírenie tejto požiadavky na menšie podniky by bolo neprimerane zaťažujúce, menšie podniky sa môžu rozhodnúť dobrovoľne pre uverejňovanie týchto informácií.

(23)

Na účely určenia environmentálnej udržateľnosti danej hospodárskej činnosti by sa mal stanoviť vyčerpávajúci zoznam environmentálnych cieľov. Toto nariadenie by malo obsahovať týchto šesť environmentálnych cieľov: zmiernenie zmeny klímy, adaptácia na zmenu klímy, udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov, prechod na obehové hospodárstvo, prevencia a kontrola znečisťovania, a ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov.

(24)

Hospodárska činnosť, ktorá sleduje environmentálny cieľ zmiernenia zmeny klímy, by mala významne prispievať k stabilizácii emisií skleníkových plynov tým, že ich eliminuje alebo znižuje, alebo zlepšuje odstraňovanie skleníkových plynov. Takáto hospodárska činnosť by mala byť v súlade s dlhodobým teplotným cieľom Parížskej dohody. Uvedený environmentálny cieľ by sa mal vykladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (8).

(25)

Hospodárska činnosť, ktorá sleduje environmentálny cieľ adaptácie na zmenu klímy, by mala výrazne prispievať k zníženiu alebo prevencii nepriaznivého dôsledku súčasnej alebo očakávanej budúcej klímy či rizika takéhoto negatívneho dôsledku či na danú činnosť alebo na ľudí, prírodu alebo majetok. Uvedený environmentálny cieľ by sa mal vykladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030.

(26)

Environmentálny cieľ udržateľného využívania a ochrany vodných a morských zdrojov by sa mal vykladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (9) a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (10), 2006/7/ES (11), 2006/118/ES (12), 2008/56/ES (13) a 2008/105/ES (14), smerníc Rady 91/271/EHS (15), 91/676/EHS (16) a 98/83/ES (17) a rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/848 (18) a s oznámeniami Komisie z 18. júla 2007 s názvom „Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii“, zo 14. novembra 2012 s názvom „Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy“ a z 11. marca 2019 s názvom „Strategický prístup Európskej únie k liekom v životnom prostredí“.

(27)

Environmentálny cieľ prechodu na obehové hospodárstvo by sa mal vykladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie v oblasti obehového hospodárstva, odpadu a chemických látok vrátane nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (19), (ES) č. 1907/2006 (20) a (EÚ) 2019/1021 (21), smerníc Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES (22), 2000/53/ES (23), 2006/66/ES (24), 2008/98/ES (25), 2010/75/EÚ (26), 2011/65/EÚ (27), 2012/19/EÚ (28), (EÚ) 2019/883 (29) a (EÚ) 2019/904 (30), smernice Rady 1999/31/ES (31), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1357/2014 (32) a rozhodnutí Komisie 2000/532/ES (33) a 2014/955/EÚ (34) a s oznámeniami Komisie z 2. decembra 2015 s názvom „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo“ a zo 16. januára 2018 s názvom „Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve“.

(28)

Hospodárska činnosť môže významne prispieť k plneniu environmentálneho cieľa prechodu na obehové hospodárstvo viacerými spôsobmi. Môže napríklad zvýšiť trvanlivosť, opraviteľnosť, modernizovateľnosť a opätovnú použiteľnosť výrobkov alebo môže znížiť využívanie zdrojov prostredníctvom dizajnu a výberu materiálov, uľahčovania zmeny využitia, rozobratia a demontáže v sektore budov a stavebníctva najmä s cieľom obmedziť používanie stavebných materiálov a podporiť ich opätovné použitie. Môže tiež významne prispieť k environmentálnemu cieľu prechodu na obehové hospodárstvo prostredníctvom rozvoja obchodných modelov na báze „výrobok ako služba“ a obehových hodnotových reťazcov s cieľom udržať čo najvyššiu užitočnosť a hodnotu výrobkov, súčiastok a materiálov tak dlho, ako to je možné. Akékoľvek znižovanie obsahu nebezpečných látok v materiáloch a výrobkoch počas celého životného cyklu, okrem iného aj ich nahradením bezpečnejšími alternatívami, by malo byť minimálne v súlade s právom Únie. Hospodárska činnosť môže významne prispieť k splneniu environmentálneho cieľa prechodu na obehové hospodárstvo aj znížením tvorby potravinového odpadu vo výrobe, spracovaní alebo distribúcii potravín.

(29)

Environmentálny cieľ „prevencia a kontrola znečisťovania“ by sa mal vykladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie vrátane smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2004/35/ES (35), 2004/107/ES (36), 2006/118/ES, 2008/50/ES (37), 2008/105/ES, 2010/75/EÚ, (EÚ) 2016/802 (38) a (EÚ) 2016/2284 (39).

(30)

Environmentálny cieľ „ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov“ by sa mal vykladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie vrátane nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 (40), (EÚ) č. 511/2014 (41) a (EÚ) č. 1143/2014 (42), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (43), nariadenia Rady (ES) č. 338/97 (44), smerníc Rady 91/676/EHS a 92/43/EHS (45), a v súlade s oznámeniami Komisie z 21. mája 2003 s názvom „Vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT)“, z 3. mája 2011 s názvom stratégie „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“, zo 6. mája 2013 s názvom „Zelená infraštruktúra – zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy“, z 26. februára 2016 s názvom „Akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín“ a z 23. júla 2019 s názvom „Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov“.

(31)

Hospodárska činnosť môže významne prispieť k plneniu environmentálneho cieľa ochrany a obnovy biodiverzity a ekosystémov viacerými spôsobmi vrátane ochrany, zachovania alebo obnovy biodiverzity a ekosystémov, a tým aj zlepšením ekosystémových služieb. Takéto služby sú zoskupené do štyroch kategórií, ktorými sú služby zásobovania ako sú zásobovanie potravinami a vodou; služby regulácie ako sú kontrola klímy a chorôb; podporné služby ako sú kolobeh živín a produkcia kyslíka; ako aj kultúrne služby ako sú duchovné a rekreačné prínosy.

(32)

Na účely tohto nariadenia by sa pojem „udržateľné obhospodarovanie lesov“ mal vykladať s ohľadom na postupy a využívanie lesov a lesnej pôdy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu biodiverzity alebo k zastaveniu alebo prevencii degradácie ekosystémov, odlesňovania a straty biotopov, s ohľadom na spravovanie a využívanie lesov a lesnej pôdy takým spôsobom a v takej miere, aby sa zachovala ich biodiverzita, produktivita, regeneračná kapacita, životaschopnosť a ich potenciál plniť v súčasnosti aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, národnej a globálnej úrovni a aby nedochádzalo k poškodeniu iných ekosystémov, ako sú stanovené v uznesení H1 Druhej ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe konanej v dňoch 16. – 17. júna 1993 v Helsinkách s názvom „Všeobecné usmernenia pre udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe“; ako aj s ohľadom na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 a (EÚ) 2018/841 (46) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (47) a oznámenie Komisie z 20. septembra 2013 o „Európskej stratégii lesného hospodárstva: pre lesy a drevospracujúci priemysel“.

(33)

Na účely tohto nariadenia sa pojem „energetická efektívnosť“ používa v širokom zmysle a mal by sa vykladať s ohľadom na príslušné právne predpisy Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (48) a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (49) a (EÚ) 2018/844 (50), ako aj na vykonávacie opatrenia prijaté podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (51).

(34)

Pre každý environmentálny cieľ by sa mali stanoviť jednotné kritériá na určenie, či hospodárske činnosti významne prispievajú k plneniu daného cieľa. Jedným z prvkov týchto jednotných kritérií by malo byť zabránenie výraznému narušeniu plnenia ktoréhokoľvek z environmentálnych cieľov stanovených v tomto nariadení. Účelom je predísť tomu, aby sa investície označovali za environmentálne udržateľné v prípadoch, ak hospodárske činnosti, ktoré majú prospech z uvedených investícií, poškodzujú životné prostredie v rozsahu prevažujúcom ich prínos k environmentálnemu cieľu. V takýchto kritériách by sa mal zohľadňovať životný cyklus výrobkov a služieb poskytovaných danou hospodárskou činnosťou ako aj environmentálny vplyv samotnej hospodárskej činnosti vrátane dôkazov z existujúcich hodnotení životného cyklu, najmä s ohľadom na ich výrobu, používanie a koniec životnosti výrobkov.

(35)

Pripomínajúc spoločný záväzok Európskeho parlamentu, Rady a Komisie dodržiavať zásady zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv s cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny rast a uznávajúc význam medzinárodných minimálnych ľudských a pracovných práv a noriem by jednou z podmienok označenia hospodárskych činností za environmentálne udržateľné malo byť dodržiavanie minimálnych záruk. Z tohto dôvodu by sa hospodárske činnosti mali považovať za environmentálne udržateľné, len ak sa vykonávajú v súlade s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky a hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) o základných zásadách a právach pri práci, ôsmich základných dohovorov MOP a Medzinárodnej listiny ľudských práv. V základných dohovoroch MOP sa vymedzujú ľudské a pracovné práva, ktoré by podniky mali dodržiavať. Viaceré z týchto medzinárodných noriem sú zakotvené aj v Charte základných práv Európskej únie, najmä zákaz otroctva a nútených prác, ako aj zásada nediskriminácie. Uvedenými minimálnymi zárukami nie je dotknuté prípadné uplatňovanie prísnejších požiadaviek v oblasti životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a sociálnej udržateľnosti, ktoré sú stanovené v práve Únie. Pri dodržiavaní týchto minimálnych záruk by podniky mali dodržiavať zásadu „výrazne nenarušiť“ uvedenú v nariadení (EÚ) 2019/2088 a zohľadňovať regulačné technické predpisy prijaté na základe uvedeného nariadenia, v ktorých sa táto zásada bližšie špecifikuje.

(36)

V záujme zabezpečenia súladu medzi týmto nariadením a nariadením (EÚ) 2019/2088 by sa týmto nariadením malo zmeniť nariadenie (EÚ) 2019/2088, aby poverilo európske orgány dohľadu zriadené nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (52), (EÚ) č. 1094/2010 (53) a (EÚ) č. 1095/2010 (54) (ďalej len spoločne „orgány ESA“) spoločne vypracovať regulačné technické predpisy na účely bližšieho určenia podrobností obsahu a prezentácie informácií v súvislosti so zásadou „výrazne nenarušiť“. Uvedené regulačné technické predpisy by mali byť v súlade s obsahom, metodikami a prezentáciou ukazovateľov udržateľnosti v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2019/2088. Mali by byť tiež v súlade so zásadami zakotvenými v Európskom pilieri sociálnych práv, s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky, hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane Deklarácie MOP o základných zásadách a právach pri práci, ôsmich základných dohovorov MOP a Medzinárodnej listiny ľudských práv.

(37)

Nariadenie (EÚ) 2019/2088 by sa malo ďalej zmeniť, aby poverilo orgány ESA vypracovať, prostredníctvom spoločného výboru vypracovať návrh regulačných technických predpisov na účely doplnenia pravidiel o transparentnosti o podpore environmentálnych princípov a environmentálne udržateľných investícií v predzmluvnom zverejňovaní informácií a v pravidelných správach.

(38)

Vzhľadom na osobitné technické podrobnosti potrebné na posúdenie environmentálneho vplyvu hospodárskej činnosti a na rýchlo sa meniacu povahu vedy aj techniky by sa kritériá environmentálne udržateľných hospodárskych činností mali pravidelne prispôsobovať takýmto zmenám, aby ich odrážali. Aby boli kritériá aktuálne a vychádzali z vedeckých dôkazov a príspevkov expertov a príslušných zainteresovaných strán, mali by sa v súvislosti s jednotlivými hospodárskymi činnosťami bližšie a podrobnejšie určiť podmienky pre významný prínos a výrazné narušenie, pričom by sa tieto podmienky mali pravidelne aktualizovať. Na tento účel by Komisia mala na základe technických informácií multilaterálnej platformy pre udržateľné financovanie stanoviť podrobné a špecificky zacielené technické kritériá preskúmania pre rôzne hospodárske činnosti.

(39)

Niektoré hospodárske činnosti majú negatívny vplyv na životné prostredie, pričom znížením tohto negatívneho vplyvu možno významne prispieť k plneniu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov. Pre tieto hospodárske činnosti je vhodné stanoviť technické kritériá preskúmania, na ktorých základe sa vyžaduje významné zlepšenie environmentálneho správania v porovnaní okrem iného s priemerom v danom odvetví, pričom sa zároveň zabráni tomu, aby počas hospodárskej životnosti financovanej hospodárskej činnosti zostávali škodlivé environmentálne vplyvy zakonzervovania vrátane vplyvov zakonzervovania uhlíkovej náročnosti. V týchto kritériách by sa mal zohľadniť aj dlhodobý vplyv príslušnej hospodárskej činnosti.

(40)

Hospodárska činnosť by sa nemala označovať za environmentálne udržateľnú, ak spôsobuje životnému prostrediu viac škody než úžitku. Technické kritériá preskúmania by mali určiť minimálne požiadavky potrebné na to, aby sa zabránilo výraznému narušeniu plnenia iných cieľov, a to aj tým, že budú vychádzať z minimálnych požiadaviek stanovených podľa práva Únie. Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zabezpečiť, aby tieto kritériá vychádzali z dostupných vedeckých dôkazov, aby sa pri ich vypracúvaní zohľadňovali aspekty životného cyklu vrátane existujúcich posúdení životného cyklu a aby sa pravidelne aktualizovali. Ak vedecké hodnotenie neumožní určiť riziko s dostatočnou istotou, mala by sa uplatniť zásada predbežnej opatrnosti v súlade s článkom 191 ZFEÚ.

(41)

Pri stanovovaní a aktualizácií technických kritérií preskúmania pre environmentálny cieľ zmiernenia zmeny klímy by Komisia mala zohľadniť a podnecovať prebiehajúci a nevyhnutný prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s článkom 10 ods. 2 tohto nariadenia. Okrem využívania klimaticky neutrálnej energie a väčších investícií do hospodárskych činností a odvetví, ktoré sú už teraz nízkouhlíkové, si tento prechod vyžaduje značné zníženie emisií skleníkových plynov aj v iných hospodárskych činnostiach a odvetviach, pre ktoré nie sú k dispozícii žiadne technologicky a hospodársky uskutočniteľné nízkouhlíkové alternatívy. Tieto prechodné hospodárske činnosti by sa mali označovať za významne prispievajúce k zmierňovaniu zmeny klímy, ak sú ich emisie skleníkových plynov podstatne nižšie ako priemer daného odvetvia, nebránia vývoju a zavádzaniu nízkouhlíkových alternatív a nevedú k zakonzervovaniu aktív, ktoré sú vzhľadom na ich hospodársku životnosť v rozpore s cieľom klimatickej neutrálnosti. Technické kritériá preskúmania týchto prechodných hospodárskych činností by mali zabezpečiť, aby uvedené prechodné činnosti dôveryhodne smerovali ku klimatickej neutrálnosti a mali by sa pravidelne zodpovedajúcim spôsobom upravovať.

(42)

Hospodárska činnosť by sa mala označovať za významne prispievajúcu k plneniu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov stanoveným v tomto nariadení, ak priamo umožňuje iným činnostiam významne prispieť k plneniu jedného alebo viacerých z týchto cieľov. Takáto podporná činnosť by nemala viesť k zakonzervovaniu aktív, ktoré vzhľadom na ich hospodársku životnosť ohrozujú dlhodobé environmentálne ciele, a mala by mať výrazne pozitívny vplyv na životné prostredie z hľadiska aspektov životného cyklu.

(43)

Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zohľadniť príslušné právne predpisy Únie vrátane nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 (55) a (ES) č. 66/2010 (56) ako aj odporúčania Komisie 2013/179/EÚ (57) a oznámenia Komisie zo 16. júla 2018 s názvom „Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie“. S cieľom predísť zbytočným nezrovnalostiam s klasifikáciou hospodárskych činností, ktorá už existuje na iné účely, by Komisia mala takisto zohľadniť štatistické klasifikácie týkajúce sa odvetvia environmentálnych tovarov a služieb, konkrétne klasifikáciu činností na ochranu životného prostredia (CEPA) a klasifikáciu činností v oblasti riadenia zdrojov (CReMA) nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 538/2014 (58). Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zohľadniť existujúce environmentálne ukazovatele a rámce vykazovania, ktoré vypracovali okrem iných Komisia a Európska environmentálna agentúra, a existujúce medzinárodné normy, ktoré vypracovalo okrem iných OECD.

(44)

Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zohľadniť aj osobitosti sektora infraštruktúry a v rámci analýzy nákladov a prínosov brať do úvahy environmentálne, sociálne a ekonomické externality. V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť príslušné právo Únie vrátane smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (59), 2011/92/EÚ (60), 2014/23/EÚ (61), 2014/24/EÚ (62) a 2014/25/EÚ (63), noriem Únie a súčasnú metodiku ako aj prácu medzinárodných organizácií, ako je napríklad OECD. V tomto kontexte by sa prostredníctvom technických kritérií preskúmania mali presadzovať vhodné rámce riadenia, ktoré zahŕňajú environmentálne, sociálne a riadiace faktory, ako sa uvádza v zásadách pre zodpovedné investovanie, ktoré podporila Organizácia Spojených národov, a to vo všetkých fázach životného cyklu projektu.

(45)

Technickými kritériami preskúmania by sa malo zabezpečiť, aby príslušné hospodárske činnosti v konkrétnom odvetví mohli byť označené za environmentálne udržateľné a aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako, ak prispievajú rovnako k plneniu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov stanovených v tomto nariadení. Potenciálna schopnosť prispievať k plneniu uvedených environmentálnych cieľov sa medzi odvetviami môže líšiť, čo by sa malo v uvedených kritériách odzrkadliť. V jednotlivých odvetviach by však tieto kritériá nemali nespravodlivo znevýhodňovať určité hospodárske činnosti pred inými, ak všetky prispievajú k plneniu environmentálnych cieľov v rovnakom rozsahu.

(46)	Komisia by mala pri stanovovaní a aktualizácií technických kritérií preskúmania pre environmentálne udržateľné činnosti posúdiť, či by stanovenie týchto kritérií neviedlo k uviaznutiu aktív alebo k nekonzistentným stimulom, alebo či by nemalo iný nepriaznivý vplyv na finančné trhy.

(47)

S cieľom predísť nadmerne zaťažujúcim nákladom na dodržiavanie predpisov pre hospodárske subjekty by Komisia na účely zabezpečenia dostatočnej právnej zrozumiteľnosti mala stanoviť technické kritériá preskúmania, ktoré sú použiteľné v praxi, ľahko uplatniteľné a ktorých dodržiavanie možno overiť v medziach primeraných nákladov, a tým sa vyhnú zbytočnému administratívnemu zaťaženiu. Ak je to uskutočniteľné a potrebné, v rámci technických kritérií preskúmania sa môže vyžadovať posúdenie životného cyklu.

(48)

S cieľom zabezpečiť, aby investície smerovali do hospodárskych činností, ktoré majú najväčší pozitívny vplyv na dosahovanie environmentálnych cieľov, by Komisia mala uprednostniť stanovenie technických kritérií preskúmania pre tie hospodárske činnosti, ktoré potenciálne najviac prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov.

(49)

Mali by sa stanoviť primerané technické kritériá preskúmania pre odvetvie dopravy vrátane mobilných aktív. Uvedené technické kritériá preskúmania by mali zohľadňovať skutočnosť, že odvetvie dopravy – vrátane medzinárodnej lodnej dopravy – tvorí približne 26 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Ako sa uvádza v akčnom pláne pre financovanie udržateľného rastu, odvetvie dopravy predstavuje približne 30 % dodatočných ročných investícií potrebných na udržateľný rozvoj v Únii, ktorý sa dosiahne okrem iného napríklad zvyšovaním elektrifikácie alebo podporovaním prechodu na čistejšie spôsoby dopravy v rámci presadzovania prechodu na iné druhy dopravy a zlepšením riadenia dopravy.

(50)

Pri vypracúvaní technických kritérií preskúmania je osobitne dôležité, aby Komisia uskutočnila príslušné konzultácie v súlade s agendou pre lepšiu právnu reguláciu. Na postupe stanovovania a aktualizácie technických kritérií preskúmania by sa mali zúčastniť príslušné zainteresované strany a malo by sa vychádzať z poradenstva expertov, ktorí majú preukázateľné znalosti a skúsenosti v príslušných oblastiach. Na tento účel by Komisia mala vytvoriť platformu pre udržateľné financovanie (ďalej len „platforma“). Táto platforma by sa mala skladať z expertov zastupujúcich verejný aj súkromný sektor. Medzi expertmi verejného sektora by mali byť zástupcovia Európskej environmentálnej agentúry, orgánov ESA, Európskej investičnej banky a Agentúry Európskej únie pre základné práva. Medzi expertmi zo súkromného sektora by mali byť zástupcovia účastníkov finančného a nefinančného trhu, zástupcovia príslušných obchodných odvetví a experti z oblasti účtovníctva a výkazníctva. Platforma by mala zahŕňať aj expertov zastupujúcich občiansku spoločnosť vrátane expertov na environmentálne, sociálne, pracovné a riadiace otázky. S cieľom pomôcť Komisii posúdiť vhodnosť doplnenia alebo aktualizovania technických kritérií preskúmania by účastníci finančného trhu mali byť nabádaní k tomu, aby informovali Komisiu, ak sa domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa technické kritériá preskúmania, alebo pre ktorú takéto kritériá ešte neboli stanovené, by sa mala označiť za environmentálne udržateľnú.

(51)

Platforma by mala vzniknúť v súlade s uplatniteľnými horizontálnymi pravidlami vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie, a to aj pokiaľ ide o výberové konanie. Cieľom výberového konania by malo byť zabezpečenie vysokej úrovne odborných znalostí, geografickej a rodovej vyváženosti, ako aj vyváženého zastúpenia relevantného know-how s ohľadom na konkrétne úlohy platformy. Počas výberového konania by Komisia mala v súlade s horizontálnymi pravidlami vykonať posúdenie, prostredníctvom ktorého určí, či existujú potenciálne konflikty záujmov, pričom by mala prijať vhodné opatrenia na riešenie všetkých takýchto konfliktov.

(52)

Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo v súvislosti s tvorbou, analýzou a revíziou technických kritérií preskúmania vrátane potenciálneho vplyvu na ocenenie aktív, ktoré sa považujú za environmentálne udržateľné aktíva na základe existujúcich trhových postupov. Platforma by tiež mala poskytovať Komisii poradenstvo týkajúce sa toho, či sú technické kritériá preskúmania vhodné na použitie v budúcich politických iniciatívach Únie zameraných na uľahčenie udržateľných investícií, ako aj o možnej úlohe účtovných a vykazovacích noriem v oblasti udržateľnosti pri podpore uplatňovania technických kritérií preskúmania. Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo týkajúce sa vypracovania ďalších opatrení na zlepšenie dostupnosti a kvality údajov s prihliadnutím na cieľ vyhnúť sa neprimeranému administratívnemu zaťaženiu, plnenia iných cieľov udržateľnosti vrátane sociálnych cieľov a fungovania minimálnych záruk a prípadne možnosti ich doplnenia.

(53)

Komisia by mala zachovať skupinu expertov členských štátov pre udržateľné financie a poskytnúť jej formálny štatút. Úlohou tejto skupiny expertov bude okrem iného radiť Komisii, pokiaľ ide o vhodnosť technických kritérií preskúmania a prístupu, ktorý v súvislosti s tvorbou týchto kritérií uplatňuje platforma. Na tento účel by Komisia mala neustále informovať členské štáty prostredníctvom pravidelných zasadnutí skupiny expertov členských štátov pre udržateľné financie.

(54)

S cieľom určiť požiadavky stanovené v tomto nariadení, a najmä vytvoriť a aktualizovať podrobné a vyladené technické kritériá preskúmania pre rozdielne hospodárske činnosti, pokiaľ ide o to, čo predstavuje významný prínos k plneniu environmentálnych cieľov a čo jeho výrazné narušenie, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti s informáciami potrebnými na dodržiavanie súladu s povinnosťami zverejňovania informácií podľa tohto nariadenia, ako aj v súvislosti s technickými kritériami preskúmania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, napríklad prostredníctvom platformy a skupiny expertov členských štátov pre udržateľné financie, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (64). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(55)

Týmto nariadením sa dopĺňajú pravidlá zverejňovania informácií stanovené v nariadení (EÚ) 2019/2088. Na zabezpečenie riadneho a účinného monitorovania dodržiavania tohto nariadenia účastníkmi finančného trhu by sa členské štáty mali opierať o príslušné orgány určené v súlade s nariadením (EÚ) 2019/2088. Na účely presadzovania súladu by členské štáty mali okrem toho stanoviť pravidlá týkajúce sa opatrení a sankcií, ktoré by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. Príslušné vnútroštátne orgány a orgány ESA by mali vykonávať produktové intervenčné právomoci stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (65), (EÚ) č. 1286/2014 (66) a (EÚ) 2019/1238 (67) aj v súvislosti s nekalým predajom alebo zverejňovaním zavádzajúcich informácií o udržateľnosti, čo zahŕňa aj informácie požadované podľa tohto nariadenia.

(56)

S cieľom zabezpečiť efektívnu a udržateľnú organizáciu práce a zasadnutí, pokiaľ ide o platformu aj skupinu expertov členských štátov pre udržateľné financie, a s cieľom umožniť širokú účasť a efektívnu interakciu v rámci skupín, ich podskupín, Komisie a zainteresovaných strán by sa vo vhodných prípadoch malo zvážiť zvýšené používanie digitálnych, vrátane virtuálnych, technológií.

(57)

S cieľom poskytnúť príslušným aktérom dostatočný čas, aby sa oboznámili s kritériami pre označenie environmentálne udržateľné hospodárske činnosti stanovené v tomto nariadení a pripravili sa na ich uplatňovanie, by sa povinnosti stanovené v tomto nariadení mali začať uplatňovať v súvislosti s jednotlivými environmentálnymi cieľmi 12 mesiacov po stanovení príslušných technických kritérií preskúmania.

(58)	Ustanoveniami tohto nariadenia, v ktorých sa odkazuje na systémy daňových stimulov založené na certifikátoch existujúcich pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, nie sú dotknuté právomoci Únie a členských štátov v daňovej oblasti stanovené v zmluvách.

(59)

Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo pravidelne preskúmavať, aby sa posúdili okrem iného pokrok, pokiaľ ide o tvorbu technických kritérií preskúmania pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti; možná potreba revízie a doplnenia uvedených kritérií pre určenie toho, či sa hospodárska činnosť označí za environmentálne udržateľnú; účinnosť systému klasifikácie pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti pri nasmerovaní súkromných investícií do takýchto činností, najmä pokiaľ ide o tok kapitálu do súkromných podnikov a iných právnych subjektov; ako aj ďalší rozvoj uvedeného systému klasifikácie vrátane rozšírenia jej rozsahu nad rámec environmentálne udržateľných hospodárskych činností s cieľom zahrnúť činnosti, ktoré výrazne poškodzujú životné prostredie, ako aj ďalšie ciele v oblasti udržateľnosti vrátane sociálnych cieľov.

(60)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu potreby zaviesť na úrovni Únie jednotné kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Týmto nariadením sa stanovujú kritériá na určenie toho, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, na účely stanovenia miery environmentálnej udržateľnosti investície.

2. Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)	opatrenia prijaté členskými štátmi alebo Úniou, ktorými sa stanovujú požiadavky na účastníkov finančného trhu alebo emitentov v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa sprístupňujú ako environmentálne udržateľné;

b)	účastníkov finančného trhu, ktorí sprístupňujú finančné produkty;

c)	podniky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uverejniť nefinančný výkaz alebo konsolidovaný nefinančný výkaz podľa článku 19a alebo článku 29a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (68).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„environmentálne udržateľná investícia“ je investícia do jednej alebo viacerých hospodárskych činností, ktoré podľa tohto nariadenia možno označiť za environmentálne udržateľné;

2.	„účastník finančného trhu“ je účastník finančného trhu v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia (EÚ) 2019/2088 a zahŕňa tvorcu dôchodkového produktu, na ktorého sa podľa rozhodnutia členského štátu uplatňuje dané nariadenie v súlade s článkom 16 uvedeného nariadenia;

3.	„finančný produkt“ je finančný produkt v zmysle článku 2 bodu 12 nariadenia (EÚ) 2019/2088;

4.	„emitent“ je emitent v zmysle v článku 2 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 (69);

5.	„zmierňovanie zmeny klímy“ je proces zameraný na udržanie zvýšenia priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C a snahy o obmedzenie tejto zmeny na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, ako sa stanovuje v Parížskej dohode;

6.	„adaptácia na zmenu klímy“ je proces prispôsobenia sa aktuálnej a očakávanej zmene klímy a jej dôsledkom;

7.	„skleníkový plyn“ je skleníkový plyn uvedený v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (70);

8.	„hierarchia odpadového hospodárstva“ je hierarchia odpadového hospodárstva v zmysle článku 4 smernice 2008/98/ES;

„obehové hospodárstvo“ je ekonomický systém, ktorým sa čo najdlhšie udržiava hodnota výrobkov, materiálov a iných zdrojov v hospodárstve, posilnenie ich efektívneho využívania vo výrobe a spotrebe, čím sa zníži vplyv ich využívania na životné prostredie a minimalizuje sa odpad a uvoľňovanie nebezpečných látok vo všetkých fázach ich životného cyklu, okrem iného aj uplatňovaním hierarchie odpadového hospodárstva;

10.

„znečisťujúca látka“ je látka, vibrácia, teplo, hluk, svetlo alebo iný kontaminant prítomný v ovzduší, vode alebo pôde, ktorý môže byť škodlivý pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, ktorý môže spôsobiť poškodenie hmotného majetku alebo ktorý môže poškodiť alebo narušiť prírodné dedičstvo alebo iné legitímne využívanie životného prostredia;

11.	„pôda“ je vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá sa nachádza medzi podložím a povrchom a ktorá sa skladá z minerálnych častíc, organickej hmoty, vody, vzduchu a živých organizmov;

12.

„znečisťovanie“ je:

a)	priame alebo nepriame zavedenie znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti;

b)	v kontexte morského prostredia je znečisťovanie vymedzené v článku 3 ods. 8 smernice 2008/56/ES;

c)	v kontexte vodného prostredia je znečisťovanie vymedzené v článku 2 bode 33 smernice 2000/60/ES;

13.	„ekosystém“ je dynamický komplex spoločenstiev rastlín, živočíchov a mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktoré navzájom pôsobia ako funkčná jednotka;

14.	„ekosystémové služby“ sú priame a nepriame príspevky ekosystémov k hospodárskym, sociálnym, kultúrnym a iným prínosom, ktoré ľudia čerpajú z uvedených ekosystémov;

15.	„biodiverzita“ je variabilita medzi žijúcimi organizmami zo všetkých zdrojov vrátane suchozemských, morských a iných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou a patrí sem aj rozmanitosť v rámci druhov a medzi druhmi a rozmanitosť ekosystémov;

16.	„dobrý stav“ znamená vo vzťahu k ekosystému, že ekosystém sa nachádza v dobrom fyzikálnom, chemickom a biologickom stave alebo má dobrú fyzikálnu, chemickú a biologickú kvalitu, dokáže sa sám reprodukovať alebo obnovovať a nemá narušené zloženie druhov, štruktúru ekosystému ani ekologické funkcie;

17.	„energetická efektívnosť“ je efektívnejšie využívanie energie v každej fáze energetického reťazca od výroby až po konečnú spotrebu;

18.	„morské vody“ sú morské vody v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2008/56/ES;

19.	„povrchová voda“ je povrchová voda v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2000/60/ES;

20.	„podzemná voda“ je podzemná voda v zmysle článku 2 bodu 2 smernice 2000/60/ES;

21.	„dobrý environmentálny stav“ je dobrý environmentálny stav v zmysle článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES;

22.

„dobrý stav“ je:

a)	v prípade povrchových vôd „dobrý ekologický stav“ ako sa vymedzuje v článku 2 bode 22 smernice 2000/60/ES a „dobrý chemický stav povrchových vôd“ ako sa vymedzuje v článku 2 bode 24 uvedenej smernice;

b)	v prípade podzemných vôd „dobrý chemický stav podzemnej vody“ ako sa vymedzuje v článku 2 bode 25 smernice 2000/60/ES a „dobrý kvantitatívny stav“ ako sa vymedzuje v článku 2 bode 28 uvedenej smernice;

23.	„dobrý ekologický potenciál“ je dobrý ekologický potenciál ako sa vymedzuje v článku 2 bode 23 smernice 2000/60/ES.

Kapitola II

Environmentálne udržateľné hospodárske činnosti

Článok 3

Kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti

Na účely stanovenia miery do akej je investícia environmentálne udržateľná sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, ak uvedená hospodárska činnosť:

a)	významne prispieva k plneniu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 v súlade s článkami 10 až 16;

b)	v súlade s článkom 17 výrazne nenarúša plnenie žiadneho z environmentálnych cieľov stanovených v článku 9;

c)	sa vykonáva v súlade s minimálnymi zárukami stanovenými v článku 18; a

d)	spĺňa technické kritériá preskúmania, ktoré stanovila Komisia v súlade s článkom 10 ods. 3, článkom 11 ods. 3, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 2, článkom 14 ods. 2 alebo článkom 15 ods. 2

Článok 4

Používanie kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti v rámci verejných opatrení, v rámci noriem a v prípade označení

Členské štáty a Únia uplatňujú kritériá stanovené v článku 3 na určenie, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú na účely akéhokoľvek opatrenia, ktorým sa stanovujú požiadavky na účastníkov finančného trhu alebo emitentov v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa sprístupňujú ako environmentálne udržateľné.

Článok 5

Transparentnosť environmentálne udržateľných investícií v predzmluvnom zverejňovaní informácií a v pravidelných správach

Ak sa prostredníctvom finančného produktu uvedeného v článku 9 ods. 1, 2 alebo 3 nariadenia (EÚ) 2019/2088 investuje do hospodárskej činnosti, ktorá prispieva k plneniu environmentálneho cieľa v zmysle článku 2 bodu 17 uvedeného nariadenia, informácie, ktoré sa majú zverejniť v súlade s článkom 6 ods. 3 a článkom 11 ods. 2 uvedeného nariadenia, zahŕňajú:

a)	informácie o environmentálnom cieli alebo environmentálnych cieľoch stanovených v článku 9 tohto nariadenia, k plneniu ktorých prispieva podkladová investícia prostredníctvom daného finančného produktu; a

b)	opis toho, ako a do akej miery podkladová investícia prostredníctvom daného finančného produktu smeruje do hospodárskych činností, ktoré sa označujú za environmentálne udržateľné podľa článku 3 tohto nariadenia.

V opise uvedenom v prvom pododseku písm. b) tohto článku sa uvedie podiel investícií do environmentálne udržateľných hospodárskych činností vybraných pre finančný produkt, vrátane podrobných informácií o podieloch podporných a prechodných činností uvedených v článku 16 a článku 10 ods. 2, vyjadrených ako percentuálny podiel všetkých investícií vybraných pre finančný produkt.

Článok 6

Transparentnosť finančných produktov, ktoré presadzujú environmentálne princípy v predzmluvnom zverejňovaní informácií a v pravidelných správach

Ak finančný produkt uvedený v článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2088 presadzuje environmentálne princípy, článok 5 tohto nariadenia sa uplatňuje mutatis mutandis.

K informáciám, ktoré sa majú zverejniť v súlade s článkom 6 ods. 3 a článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/2088, sa pripojí toto vyhlásenie:

„Zásada „výrazne nenarušiť“ sa uplatňuje len na tie podkladové investície finančného produktu, pri ktorých sa zohľadňujú kritériá EÚ pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

Pri podkladových investíciách pre zvyšnú časť tohto finančného produktu sa nezohľadňujú kritériá EÚ pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.“

Článok 7

Transparentnosť iných finančných produktov v predzmluvnom zverejňovaní informácií a v pravidelných správach

Ak sa na finančný produkt nevzťahuje článok 8 ods. 1 alebo článok 9 ods. 1, 2 alebo 3 nariadenia (EÚ) 2019/2088, k informáciám, ktoré sa majú zverejniť v súlade s ustanoveniami odvetvových právnych predpisov uvedených v článku 6 ods. 3 a článku 11 ods. 2 uvedeného nariadenia, sa pripojí toto vyhlásenie:

„Pri podkladových investíciách tohto finančného produktu sa nezohľadňujú kritériá EÚ pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.“

Článok 8

Transparentnosť podnikov v nefinančných výkazoch

1. Každý podnik, na ktorý sa vzťahuje povinnosť zverejňovať nefinančné informácie podľa článku 19a alebo článku 29a smernice 2013/34/EÚ, zahrnie do svojho nefinančného výkazu alebo konsolidovaného nefinančného výkazu informácie o tom, ako a v akom rozsahu činnosti podniku súvisia s hospodárskymi činnosťami, ktoré sa označujú za environmentálne udržateľné podľa článkov 3 a 9 tohto nariadenia.

2. Nefinančné podniky zverejňujú najmä:

a)	podiel svojho obratu vyplývajúci z produktov alebo služieb, ktoré súvisia s hospodárskymi činnosťami, ktoré sa označujú za environmentálne udržateľné podľa článkov 3 a 9; a

b)	podiel svojich kapitálových výdavkov a podiel svojich prevádzkových výdavkov spojených s aktívami alebo procesmi súvisiacimi s hospodárskymi činnosťami, ktoré sa označujú za environmentálne udržateľné podľa článkov 3 a 9.

3. Ak podnik uverejní nefinančné informácie podľa článku 19a alebo článku 29a smernice 2013/34/EÚ v samostatnej správe v súlade s článkom 19a ods. 4 alebo článkom 29a ods. 4 uvedenej smernice, informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa uverejnia v tejto samostatnej správe.

4. Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť odseky 1 a 2 tohto článku, aby upresnila obsah a prezentáciu informácií, ktoré sa majú zverejniť podľa uvedených odsekov vrátane metodiky, ktorá sa má použiť na zabezpečenie dodržiavania týchto odsekov, pričom zohľadní osobitosti finančných i nefinančných podnikov a technické kritériá preskúmania stanovené podľa tohto nariadenia. Komisia prijme uvedený delegovaný akt do 1. júna 2021.

Článok 9

Environmentálne ciele

Na účely tohto nariadenia sú environmentálnymi cieľmi tieto:

a)	zmiernenie zmeny klímy;

b)	adaptácia na zmenu klímy;

c)	udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov;

d)	prechod na obehové hospodárstvo;

e)	prevencia a kontrola znečisťovania;

f)	ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov.

Článok 10

Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy

1. Hospodárska činnosť sa označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, ak významne prispieva k stabilizácii koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá bráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému v súlade s dlhodobým teplotným cieľom Parížskej dohody prostredníctvom prevencie alebo znižovania emisií skleníkových plynov alebo posilnením odstraňovania skleníkových plynov prostredníctvom ktoréhokoľvek z nasledujúcich prostriedkov vrátane inovácie procesov alebo inovácie výrobkov:

výroba, prenos, uchovávanie, distribúcia alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 okrem iného prostredníctvom využívania inovačných technológií s potenciálom výrazných úspor v budúcnosti alebo prostredníctvom potrebného posilnenia alebo rozšírenia sústavy;

b)	zlepšenie energetickej efektívnosti s výnimkou činností na výrobu elektrickej energie ako je uvedené v článku 19 ods. 3;

c)	zvýšenie ekologickej alebo klimaticky neutrálnej mobility;

d)	prechod na využívanie obnoviteľných materiálov z udržateľných zdrojov;

e)	zvýšenie miery využívania technológie environmentálne bezpečného zachytávania a využívania oxidu uhličitého (CCU) a zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS), ktoré prinášajú čisté zníženie emisií skleníkových plynov;

f)	posilnenie pôdnych záchytov uhlíka okrem iného zabraňovaním odlesňovaniu a degradácii lesov, obnovou lesov, udržateľným obhospodarovaním a obnovou ornej pôdy, trávnatých plôch a mokradí, zalesňovaním a regeneratívnym poľnohospodárstvom;

g)	vytvorenie energetickej infraštruktúry potrebnej na dekarbonizáciu energetických systémov;

h)	výroba čistých a efektívnych palív z obnoviteľných alebo uhlíkovo neutrálnych zdrojov; alebo

i)	podpora ktorejkoľvek z vyššie uvedených činností uvedených v písmenách a) až h) tohto odseku v súlade s článkom 16.

2. Na účely odseku 1 sa hospodárska činnosť, pre ktorú neexistuje žiadna technologicky a hospodársky uskutočniteľná nízkouhlíková alternatíva, označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, ak podporuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade so smerovaním k obmedzeniu zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami okrem iného postupným znižovaním emisií skleníkových plynov, najmä fosílií z tuhých fosílnych palív, pričom táto činnosť:

a)	má úrovne emisií skleníkových plynov, ktoré zodpovedajú najlepšiemu výkonu v danom odvetví;

b)	nebráni rozvoju a zavádzaniu nízkouhlíkových alternatív; a

c)	nevedie k zakonzervovaniu uhlíkovo náročných aktív vzhľadom na hospodársku životnosť týchto aktív.

Na účely tohto odseku a stanovenia technických kritérií preskúmania podľa článku 19 Komisia posúdi potenciálny prínos a uskutočniteľnosť všetkých relevantných existujúcich technológií.

3. Komisia prijme v súlade s článkom 23 delegovaný akt na účely:

a)	doplnenia odsekov 1 a 2 tohto článku, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy; a

doplnenia článku 17 aby sa pre každý relevantný environmentálny cieľ mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sa technické kritériá preskúmania stanovujú podľa písmena a) tohto odseku, výrazne narúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

4. Pred prijatím delegovaného aktu uvedeného v odseku 3 tohto článku Komisia konzultuje s platformou uvedenou v článku 20 ohľadne technických kritérií preskúmania uvedených v odseku 3 tohto článku.

5. Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 3 tohto článku v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky článku 19.

6. Komisia prijme delegovaný akt uvedený v odseku 3 do 31. decembra 2020, aby sa mohol začať uplatňovať od 1. januára 2022.

Článok 11

Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy

1. Hospodárska činnosť sa označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy, ak daná činnosť:

a)	zahŕňa adaptačné riešenia, ktoré buď významne znižujú riziko nepriaznivého dôsledku súčasnej a očakávanej budúcej klímy na danú hospodársku činnosť, alebo významne znižuje tento nepriaznivý dôsledok bez toho, aby sa zvýšilo riziko nepriaznivého dôsledku na ľudí, prírodu alebo majetok; alebo

poskytuje adaptačné riešenia, ktoré popri splnení podmienok stanovených v článku 16 významne prispievajú k prevencii alebo znižovaniu rizika nepriaznivého dôsledku súčasnej a očakávanej budúcej klímy na ľudí, prírodu alebo majetok bez toho, aby sa zvýšilo riziko nepriaznivého dôsledku na ľudí, prírodu alebo majetok.

2. Adaptačné riešenia uvedené v odseku 1 písm. a) sa posúdia a zoradia podľa priority na základe najlepších dostupných klimatických prognóz, pričom sa nimi zabezpečuje aspoň prevencia alebo zníženie:

a)	nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy, ktoré sú špecifické pre určité miesto alebo situáciu, na danú hospodársku činnosť; alebo

b)	potencionálnych nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na životné prostredie, v ktorom sa uskutočňuje daná hospodárska činnosť.

3. Komisia prijme v súlade s článkom 23 delegovaný akt na účely:

a)	doplnenia odsekov 1 a 2 tohto článku, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy; a

doplnenia článku 17, aby sa pre každý relevantný environmentálny cieľ mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sa technické kritériá preskúmania ustanovili podľa písmena a) tohto odseku, výrazne narúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

5. Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 3 tohto článku v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky článku 19.

6. Komisia prijme delegovaný akt uvedený v odseku 3 do 31. decembra 2020, aby sa mohol začať uplatňovať od 1. januára 2022.

Článok 12

Významný prínos k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov

1. Hospodárska činnosť sa označuje za významne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov, ak buď významne prispieva k dosiahnutiu dobrého stavu vodných útvarov vrátane útvarov povrchovej a podzemnej vody alebo, v prípade, že vodné tvary už v dobrom stave sú, k zabráneniu zhoršenia stavu vodných útvarov alebo za významne prispievajúcu k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu morských vôd alebo, v prípade, že už v dobrom environmentálnom stave sú, k zabráneniu zhoršenia stavu morských vôd:

a)	ochranou životného prostredia pred nepriaznivými vplyvmi vypúšťania komunálnych a priemyselných odpadových vôd, okrem iného pred kontaminantmi rastúceho významu, ako sú lieky a mikroplasty, napríklad zabezpečením primeraného zberu, čistenia a vypúšťania mestských a priemyselných odpadových vôd;

ochranou ľudského zdravia pred nepriaznivým vplyvom akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu tým, že sa zabezpečí, aby neobsahovala žiadne mikroorganizmy, parazity a látky, ktoré predstavujú možné nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, a tým, že sa zlepší prístup ľudí k čistej pitnej vode;

zlepšením hospodárenia s vodou a efektívnosti vrátane ochrany a zlepšovania stavu vodných ekosystémov, presadzovania udržateľného využívania vody založeného na dlhodobej ochrane dostupných vodných zdrojov, okrem iného pomocou opatrení, ako je opätovné využívanie vody, zabezpečenia postupného znižovania emisií znečisťujúcich látok do povrchových a podzemných vôd, prispievaniam k zmierňovaniu účinkov povodní a súch, alebo prostredníctvom akejkoľvek inej činnosti, ktorá chráni alebo zlepšuje kvalitatívny a kvantitatívny stav vodných útvarov;

d)	zabezpečením udržateľného využívania morských ekosystémových služieb alebo prispievanie k dobrému environmentálnemu stavu morských vôd okrem iného ochranou, zachovávaním alebo obnovou morského prostredia a prevenciou alebo znižovaním prísunov do morského prostredia; alebo

e)	podporou ktorejkoľvek z činností uvedených v písm. a) až d) tohto odseku v súlade s článkom 16.

2. Komisia prijme v súlade s článkom 23 delegovaný akt na účely:

a)	doplnenia odseku 1 tohto článku, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť považuje za významne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov;

doplnenia článku 17, aby sa pre každý relevantný environmentálny cieľ mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sa technické kritériá preskúmania stanovujú podľa písmena a) tohto odseku, výrazne narúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3. Pred prijatím delegovaného aktu uvedeného v odseku 2 tohto článku Komisia konzultuje s platformou uvedenou v článku 20 ohľadne technických kritérií preskúmania uvedených v odseku 2 tohto článku.

4. Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 tohto článku v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky článku19.

5. Komisia prijme delegovaný akt uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2021, aby sa mohol začať uplatňovať od 1. januára 2023.

Článok 13

Významný prínos k prechodu na obehové hospodárstvo

1. Hospodárska činnosť sa označuje za významne prispievajúcu k prechodu na obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu, jeho opätovného využívania a recyklácie, ak uvedená činnosť:

efektívnejšie využíva prírodné zdroje vrátane biologických materiálov získavaných z udržateľných zdrojov a iných surovín vo výrobe, prostredníctvom:

i)	zníženia používania primárnych surovín alebo zvýšenia využívania vedľajších produktov a druhotných surovín, alebo

ii)	opatrení zameraných na zdrojovú a energetickú efektívnosť;

b)	zvýši trvanlivosť, opraviteľnosť, modernizovateľnosť alebo opätovnú použiteľnosť výrobkov, najmä v rámci dizajnu a výroby;

c)	zvýši recyklovateľnosť výrobkov vrátane recyklovateľnosti jednotlivých materiálov obsiahnutých vo výrobkoch, okrem iného prostredníctvom nahradenia alebo obmedzenejšieho používania nerecyklovateľných výrobkov a materiálov, najmä v rámci dizajnu a výroby;

d)	podstatne zníži obsah nebezpečných látok a náhradných látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy v materiáloch a výrobkoch počas ich životného cyklu v súlade s cieľmi stanovenými v práve Únie, okrem iného nahrádzaním takýchto látok bezpečnejšími alternatívami a zabezpečením vysledovateľnosti;

e)	predĺži používanie výrobkov okrem iného ich opätovným používaním, dizajnom zameraným na dlhovekosť, zmenou účelu, demontážou, repasáciou, modernizáciou a opravou a spoločným využívaním výrobkov;

f)	zintenzívni využívanie druhotných surovín a zvýši ich kvalitu, okrem iného prostredníctvom kvalitnej recyklácie odpadu;

g)	predíde alebo zníži vznik odpadu, a to aj vzniku odpadu pri ťažbe nerastov a odpadu pri výstavbe a demolácii budov;

h)	zlepší prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu;

zintenzívni rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva potrebnej na predchádzanie vzniku odpadu, na prípravu na jeho opätovné použitie a na recykláciu, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa výsledné zhodnotené materiály recyklovali ako vysokokvalitné druhotné vstupné suroviny vo výrobe a zabránilo sa tým znižovaniu ich kvality (downcycling);

j)	minimalizuje spaľovanie odpadu a predíde zneškodňovaniu odpadu, vrátane skládkovania odpadu, v súlade so zásadami hierarchie odpadového hospodárstva;

k)	predíde a obmedzí odhadzovanie odpadkov; alebo

l)	podporí ktorúkoľvek z činností uvedených v písm. a) až k) tohto odseku v súlade s článkom 16.

2. Komisia prijme v súlade s článkom 23 delegovaný akt na účely:

a)	doplnenia odseku 1 tohto článku, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k prechodu na obehové hospodárstvo; a

doplnenia článku 17, aby sa mohli stanoviť pre každý relevantný environmentálny cieľ technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sa technické kritériá preskúmania stanovujú podľa písmena a) tohto odseku, výrazne narúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3. Pred prijatím delegovaného aktu uvedeného v odseku 2 tohto článku Komisia konzultuje s platformou ohľadne technických kritérií preskúmania uvedených v odseku 2 tohto článku.

4. Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 tohto článku v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky článku 19.

5. Komisia prijme delegovaný akt uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2021, aby sa mohol začať uplatňovať od 1. januára 2023.

Článok 14

Významný prínos k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

1. Hospodárska činnosť sa označuje za významne prispievajúcu k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ak uvedená činnosť významne prispieva k ochrane životného prostredia pred znečistením:

a)	predchádzaním emisií iných znečisťujúcich látok ako skleníkových plynov do ovzdušia, vody alebo pôdy alebo ak to nie je možné, znižovaním týchto emisií;

b)	zlepšením úrovne kvality ovzdušia, vody alebo pôdy v oblastiach, v ktorých prebieha hospodárska činnosť, za súčasnej minimalizácie nepriaznivých účinkov alebo rizík na ľudské zdravie a životné prostredie;

c)	prevenciou alebo minimalizáciou akéhokoľvek nepriaznivého účinku výroby, používania alebo zneškodňovania chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie;

d)	zberom odpadkov a odstraňovaním iného znečistenia; alebo

e)	podporou ktorejkoľvek z činností uvedených v písm. a) až d) tohto odseku v súlade s článkom 16.

2. Komisia prijme v súlade s článkom 23 delegovaný akt na účely:

a)	doplnenia odseku 1 tohto článku, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia; a

doplnenia článku 17, aby sa mohli pre každý relevantný environmentálny cieľ stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sa technické kritériá preskúmania stanovujú podľa písmena a) tohto odseku, výrazne narúša plnenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

4. Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 tohto článku v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky článku 19.

5. Komisia prijme delegovaný akt uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2021, aby sa mohol začať uplatňovať od 1. januára 2023.

Článok 15

Významný prínos k ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov

1. Hospodárska činnosť sa označuje za významne prispievajúcu k ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov, ak významne prispieva k ochrane, zachovávaniu alebo obnove biodiverzity alebo k dosiahnutiu dobrého stavu ekosystémov, alebo k ochrane ekosystémov, ktoré už v dobrom stave sú:

ochranou prírody a biodiverzity vrátane dosiahnutia priaznivého stavu ochrany prirodzených a poloprirodzených biotopov a druhov alebo zabránenia ich zhoršeniu, ak už priaznivý stav ochrany dosiahli, a ochrany a obnovy suchozemských, morských a iných vodných ekosystémov s cieľom zlepšiť ich stav a zvýšiť ich schopnosť poskytovať služby ekosystému;

b)	udržateľným využívaním a obhospodarovaním pôdy vrátane primeranej ochrany biodiverzity pôdy, neutrality degradácie pôdy a rekultivácie kontaminovaných plôch;

c)	udržateľnými poľnohospodárskymi postupmi vrátane tých, ktoré prispievajú k posilneniu biodiverzity alebo k zastaveniu degradácie pôdy a iných ekosystémov, odlesňovania a straty biotopov alebo k predchádzaniu týmto javom;

d)	udržateľným obhospodarovaním lesov vrátane postupov a využívania lesov a lesnej pôdy, ktoré prispievajú k posilneniu biodiverzity alebo k zastaveniu či prevencii degradácie ekosystémov, odlesňovania a straty biotopov; alebo

e)	podporou ktorejkoľvek z činností uvedených v písm. a) až d) tohto odseku v súlade s článkom 16.

2. Komisia prijme v súlade s článkom 23 delegovaný akt na účely:

a)	doplnenia odseku 1 tohto článku, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov; a

4. Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 tohto článku v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky článku 19.

5. Komisia prijme delegovaný akt uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2021, aby sa mohol začať uplatňovať od 1. januára 2023.

Článok 16

Podporné činnosti

Hospodárska činnosť by sa mala označovať za významne prispievajúcu k plneniu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov stanovených v článku 9, ak priamo umožňuje iným činnostiam významne prispieť k plneniu jedného alebo viacerých z týchto cieľov pod podmienkou, že takáto hospodárska činnosť:

a)	nevedie k zakonzervovaniu aktív, ktoré vzhľadom na svoju hospodársku životnosť narúšajú plnenie dlhodobých environmentálnych cieľov; a

b)	má významný pozitívny vplyv na životné prostredie z hľadiska životného cyklu.

Článok 17

Výrazné narušenie plnenia environmentálnych cieľov

1. Na účely článku 3 písm. b), berúc do úvahy životný cyklus výrobkov a služieb poskytovaných hospodárskou činnosťou vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu, sa hospodárska činnosť považuje za výrazne narúšajúcu:

a)	zmierňovanie zmeny klímy, ak daná činnosť vedie k značným emisiám skleníkových plynov;

b)	adaptáciu na zmenu klímy, ak daná činnosť vedie k zvýšenému nepriaznivému dôsledku súčasnej klímy a očakávanej budúcej klímy na činnosť samú alebo na ľudí, prírodu alebo majetok;

udržateľné využívanie a ochranu vodných a morských zdrojov, ak daná činnosť poškodzuje:

i)	dobrý stav alebo dobrý ekologický potenciál vodných útvarov vrátane povrchových a podzemných vôd, alebo

ii)	dobrý environmentálny stav morských vôd;

obehové hospodárstvo vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácie, ak:

daná činnosť vedie k výraznej neefektívnosti využívania materiálov alebo priameho alebo nepriameho využívania prírodných zdrojov, ako sú napríklad neobnoviteľné zdroje energie, suroviny, voda a pôda, v jednej alebo viacerých fázach životného cyklu výrobkov, okrem iného z hľadiska trvácnosti, opraviteľnosti, modernizovateľnosti, opätovnej použiteľnosti alebo recyklovateľnosti výrobkov,

ii)	daná činnosť vedie k výraznému zvýšeniu vzniku, spaľovania alebo zneškodňovania odpadu, s výnimkou spaľovania nerecyklovateľného nebezpečného odpadu, alebo

iii)	dlhodobé zneškodňovanie odpadu môže spôsobiť výrazné a dlhodobé poškodenie životného prostredia;

e)	prevenciu a kontrolu znečisťovania, ak daná činnosť vedie k výraznému nárastu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy v porovnaní so situáciou pred začiatkom tejto činnosti; alebo

ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov, ak daná činnosť:

i)	výrazne poškodzuje dobrý stav a odolnosť ekosystémov, alebo

ii)	poškodzuje stav ochrany biotopov a druhov vrátane tých, ktoré sú záujmom Únie.

2. Pri posudzovaní hospodárskej činnosti na základe kritérií uvedených v odseku 1 sa zohľadnia environmentálne vplyvy samotnej činnosti, ako aj environmentálny vplyv výrobkov a služieb poskytovaných touto činnosťou počas ich životného cyklu, najmä z hľadiska výroby, používania a konca životnosti uvedených výrobkov a služieb.

Článok 18

Minimálne záruky

1. Minimálne záruky uvedené v článku 3 písm. c) sú postupy, ktoré uplatňuje podnik, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, na zabezpečenie dodržiavania usmernení OECD pre nadnárodné podniky a hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane zásad a práv stanovených v ôsmich základných dohovoroch uvedených v Deklarácii Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci a v Medzinárodnej listine ľudských práv.

2. Pri vykonávaní postupov uvedených v odseku 1 tohto článku podniky dodržiavajú zásadu „výrazne nenarušiť“ uvedenú v článku 2 bode 17 nariadenia (EÚ) 2019/2088.

Článok 19

Požiadavky na technické kritériá preskúmania

1. Technické kritériá preskúmania stanovené podľa článku 10 ods. 3, článku 11 ods. 3, článku 12 ods. 2, článku 13 ods. 2, článku 14 ods. 2 a článku 15 ods. 2:

a)	identifikujú najrelevantnejšie potenciálne prínosy k plneniu daného environmentálneho cieľa, pričom sa dodržiava zásada technologickej neutrality a zohľadňujú sa krátkodobé i dlhodobé vplyvy danej hospodárskej činnosti;

b)	špecifikujú minimálne požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby nedošlo k výraznému narušeniu plnenia relevantných environmentálnych cieľov, pričom sa zohľadňujú krátkodobé i dlhodobé vplyvy danej hospodárskej činnosti;

c)	pokiaľ možno sú kvantitatívne a obsahujú prahové hodnoty, v ostatnom prípade sú kvalitatívne;

d)	tam, kde je to vhodné, vychádzajú zo systémov Únie na označovanie a certifikáciu, metodík Únie na posudzovanie environmentálnej stopy, ako aj štatistických klasifikačných systémov Únie, pričom zohľadňujú všetky príslušné existujúce právne predpisy Únie;

e)	tam, kde je to možné, využívajú ukazovatele udržateľnosti uvedené v článku 4 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/2088;

f)	vychádzajú z presvedčivých vedeckých dôkazov a zo zásady predbežnej opatrnosti zakotvenej v článku 191 ZFEÚ;

zohľadňujú životný cyklus vrátane dôkazov z existujúcich posúdení životného cyklu, pričom berú do úvahy environmentálny vplyv samotnej hospodárskej činnosti a environmentálny vplyv výrobkov a služieb, ktoré poskytuje daná hospodárska činnosť, najmä z hľadiska výroby, používania a konca životnosti uvedených výrobkov a služieb;

zohľadňujú povahu a rozsah hospodárskej činnosti vrátane:

i)	toho, či ide o podpornú činnosť uvedenú v článku 16, alebo

ii)	toho, či ide o prechodnú činnosť uvedenú v článku 10 ods. 2;

i)	zohľadňujú potenciálny trhový vplyv prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo vrátane rizika, že v dôsledku takéhoto prechodu určité aktíva uviaznu, ako aj že vzniknú nejednotné stimuly na udržateľné investovanie;

j)	pokrývajú všetky relevantné hospodárske činnosti v rámci konkrétneho odvetvia a zabezpečujú, aby sa s týmito činnosťami zaobchádzalo rovnako, ak rovnako prispievajú k plneniu environmentálnych cieľov stanovených v článku 9 tohto nariadenia, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže na trhu; a

k)	sa ľahko používajú a stanovujú sa tak, aby sa dalo ľahko overiť ich plnenie. Ak hospodárska činnosť patrí do jednej z kategórií uvedených v písmene h), technické kritériá preskúmania jasne označia túto skutočnosť.

2. Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 zahŕňajú aj kritériá pre činnosti súvisiace s prechodom na čistú energiu v súlade so smerovaním k obmedzeniu zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, najmä súvisiace s energetickou efektívnosťou a energiou z obnoviteľných zdrojov, pokiaľ tieto činnosti významne prispievajú k plneniu niektorého z environmentálnych cieľov.

3. Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 zabezpečia, aby sa činnosti výroby energie, pri ktorých sa využívajú tuhé fosílne palivá, neoznačovali za environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

4. Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 zahŕňajú aj kritériá pre činnosti súvisiace s prechodom na ekologickú alebo klimaticky neutrálnu mobilitu vrátane prechodu na iné druhy dopravy, opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a alternatívnych palív, pokiaľ tieto činnosti významne prispievajú k akémukoľvek z environmentálnych cieľov.

5. Komisia technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 pravidelne preskúmava a v prípade potreby zmení delegované akty prijaté v súlade s týmto nariadením na základe vedeckého a technického vývoja.

V tejto súvislosti Komisia pred zmenou alebo nahradením delegovaného aktu posúdi vykonávanie týchto kritérií, pričom zohľadní výsledok ich uplatňovania účastníkmi finančného trhu a ich vplyv na kapitálové trhy vrátane nasmerovania investícií do environmentálne udržateľných hospodárskych činností.

S cieľom zabezpečiť, aby hospodárske činnosti uvedené v článku 10 ods. 2 naďalej dôveryhodne smerovali ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu, Komisia preskúma technické kritériá preskúmania pre tieto činnosti aspoň raz za tri roky a v prípade potreby na základe vedeckého a technického vývoja zmení delegovaný akt uvedený v článku 10 ods. 3

Článok 20

Platforma pre udržateľné financovanie

1. Komisia vytvorí platformu pre udržateľné financovanie (ďalej len „platforma“). Táto platforma sa vyváženým spôsobom skladá z týchto skupín:

zástupcovia:

i)	Európskej environmentálnej agentúry,

ii)	orgánov ESA,

iii)	Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu, a

iv)	Agentúry Európskej únie pre základné práva;

b)	experti zastupujúci príslušné súkromné zainteresované strany vrátane účastníkov finančného a nefinančného trhu, zástupcovia príslušných obchodných odvetví a experti z oblasti účtovníctva a výkazníctva;

c)	experti zastupujúci občiansku spoločnosť vrátane osôb, ktorí majú odborné znalosti v oblasti environmentálnych, sociálnych, pracovných a riadiacich záležitostí;

d)	experti vymenovaní na základe osobných schopností, ktorí majú preukázateľné vedomosti a skúsenosti v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

e)	experti zastupujúci akademickú obec vrátane univerzít, výskumných ústavov a iných vedeckých organizácií vrátane expertov s globálnymi odbornými znalosťami.

2. Platforma:

a)	poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa technických kritérií preskúmania, ktoré sú uvedené v článku 19, ako aj prípadnej potreby aktualizovať ich;

b)	analyzuje vplyv technických kritérií preskúmania z hľadiska potenciálnych nákladov a prínosov ich uplatňovania;

c)	pomáha Komisii analyzovať žiadosti zainteresovaných strán o vytvorenie alebo preskúmanie technických kritérií preskúmania pre určitú hospodársku činnosť;

d)	v prípade potreby poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa možnej úlohy účtovných a vykazovacích noriem v oblasti udržateľnosti pri podpore uplatňovania technických kritérií preskúmania;

e)	monitoruje a pravidelne Komisii nahlasuje trendy na úrovni Únie a členských štátov súvisiace s tokmi kapitálu do udržateľných investícií;

f)	poskytuje Komisii poradenstvo o možnej potrebe vypracovať ďalšie opatrenia na zlepšenie dostupnosti a kvality údajov;

g)	poskytuje Komisii poradenstvo o použiteľnosti technických kritérií preskúmania s prihliadnutím na potrebu vyhnúť sa neprimeranému administratívnemu zaťaženiu;

h)	poskytuje Komisii poradenstvo o možnej potrebe zmeniť toto nariadenie;

i)	poskytuje Komisii poradenstvo o hodnotení a rozvoji udržateľných finančných politík, a to aj ohľadne otázok súdržnosti politík;

j)	poskytuje Komisii poradenstvo pri riešení iných cieľov udržateľnosti vrátane sociálnych cieľov;

k)	poskytuje Komisii poradenstvo o uplatňovaní článku 18 a prípadnej potrebe doplniť jeho požiadavky.

3. Platforma zohľadňuje široké spektrum názorov zainteresovaných strán.

4. Platforme predsedá Komisia a jej zloženie je v súlade s horizontálnymi pravidlami vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie. V tejto súvislosti môže Komisia na ad hoc báze prizvať expertov so špecifickými odbornými znalosťami.

5. Platforma plní svoje úlohy v súlade so zásadou transparentnosti. Komisia uverejňuje zápisnice zo zasadnutí platformy a iné relevantné dokumenty na webovom sídle Komisie.

6. Ak sa účastníci finančného trhu domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa technické kritériá preskúmania stanovené podľa tohto nariadenia alebo pre ktorú takéto technické kritériá preskúmania ešte neboli stanovené, by sa mala označovať za environmentálne udržateľnú, môžu o tom informovať platformu.

Článok 21

Príslušné orgány

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uvedené v článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2088 monitorovali, či účastníci finančného trhu dodržiavajú požiadavky stanovené v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia. Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány mali všetky právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií podľa tohto nariadenia.

2. Na účely tohto nariadenia príslušné orgány navzájom spolupracujú a bez zbytočného odkladu si navzájom poskytujú informácie, ktoré sú relevantné na účely plnenia ich povinností podľa tohto nariadenia.

Článok 22

Opatrenia a sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá pre opatrenia a sankcie uplatniteľné na porušenia článkov 5, 6 a 7. Ustanovené opatrenia a sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 23

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 4, článku 10 ods. 3, článku 11 ods. 3, článku 12 ods. 2, článku 13 ods. 2, článku 14 ods. 2 a článku 15 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 12. júla 2020.

3. Delegovanie právomocí uvedené v článku 8 ods. 4, článku 10 ods. 3, článku 11 ods. 3, článku 12 ods. 2, článku 13 ods. 2, článku 14 ods. 2 a článku 15 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím a počas vypracúvania delegovaných aktov zhromaždí všetky potrebné odborné znalosti, a to aj prostredníctvom konzultácií so skupinou expertov členských štátov pre udržateľné financovanie uvedenou v článku 24. Komisia pred prijatím delegovaného aktu koná v súlade so zásadami a postupmi stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 4, článku 10 ods. 3, článku 11 ods. 3, článku 12 ods. 2, článku 13 ods. 2, článku 14 ods. 2 a článku 15 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote štyroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 24

Skupina expertov členských štátov pre udržateľné financovanie

1. Skupina expertov členských štátov pre udržateľné financovanie (ďalej len „skupina expertov členských štátov“) poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa vhodnosti technických kritérií preskúmania a prístupu platformy, pokiaľ ide o vypracovanie uvedených kritérií v súlade s článkom 19.

2. Komisia prostredníctvom zasadnutí skupiny expertov členských štátov informuje členské štáty s cieľom uľahčiť včasnú výmenu názorov medzi členskými štátmi a Komisiou, najmä pokiaľ ide o hlavné výstupy platformy, ako sú nové technické kritériá preskúmania alebo ich podstatné aktualizácie, alebo návrhy správ.

Kapitola III

Záverečné ustanovenia

Článok 25

Zmeny nariadenia (EÚ) 2019/2088

Nariadenie (EÚ) 2019/2088 sa mení takto:

Vkladá sa tento článok:

„Článok 2a

Zásada „výrazne nenarušiť“

1. Európske orgány dohľadu zriadené nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (ďalej len spoločne „orgány ESA“) prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa upresnia podrobnosti obsahu a prezentácie informácií v súvislosti so zásadou „výrazne nenarušiť“ podľa článku 2 bodu 17 tohto nariadenia v súlade s obsahom, metodikami a prezentáciou ukazovateľov dodržiavania udržateľnosti v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi uvedenými v článku 4 ods. 6 a 7 tohto nariadenia.

2. Orgány ESA predložia návrh regulačných technických predpisov uvedený v odseku 1 Komisii do 30. decembra 2020.

3. Na Komisiu sa deleguje právomoc, aby doplnila toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v odseku 1 v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010.“

Článok 8 sa mení takto:

vkladá sa tento odsek:

„2a. Ak účastníci finančného trhu sprístupňujú finančný produkt, ako sa uvádza v článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (*1), zahrnú do informácií, ktoré sa majú zverejniť podľa článku 6 ods. 1 a 3 tohto nariadenia, informácie požadované podľa článku 6 nariadenia (EÚ) 2020/852

(*1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).“;"

b)	v odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto: „3. Orgány ESA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa upresnia podrobnosti obsahu a prezentácie informácií, ktoré sa majú zverejniť podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„4. Orgány ESA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa upresnia podrobnosti obsahu a prezentácie informácií, ktoré sa uvádzajú v odseku 2a tohto článku.

Pri tvorbe návrhu regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku berú orgány ESA do úvahy rôzne typy finančných produktov, ich vlastnosti a rozdiely medzi nimi, ako aj cieľ, ktorým je presné, primerané, jasné, nezavádzajúce, jednoduché a stručné zverejňovanie informácií, pričom v záujme toho cieľa sa podľa potreby zmenia regulačné technické predpisy uvedené v odseku 3 tohto článku. V návrhu regulačných technických predpisov sa zohľadnia dátumy uplatňovania stanovené v článku 27 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2020/852 v súvislosti s environmentálnymi cieľmi stanovenými v článku 9 uvedeného nariadenia.

Orgány ESA predložia Komisii návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku:

a)	do 1. júna 2021, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2020/852 a

b)	do 1. júna 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. c) až f) nariadenia (EÚ) 2020/852

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010.“

Článok 9 sa mení takto:

a)	vkladá sa tento odsek: „4a. Účastníci finančného trhu zahrnú do informácií, ktoré sa majú zverejniť podľa článku 6 ods. 1 a 3 tohto nariadenia, informácie požadované podľa článku 5 nariadenia (EÚ) 2020/852“;

b)	v odseku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto: „5. Orgány ESA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických predpisov s cieľom upresniť podrobnosti obsahu a prezentácie informácií, ktoré sa majú zverejniť podľa odsekov 1 až 4 tohto článku.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„6. Orgány ESA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa upresnia podrobnosti obsahu a prezentácie informácií, ktoré sa uvádzajú v odseku 4a tohto článku.

Pri tvorbe návrhu regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku berú orgány ESA do úvahy rôzne typy finančných produktov, ich ciele uvedené v odseku 4a tohto článku a rozdiely medzi nimi, ako aj cieľ, ktorým je presné, primerané, jasné, nezavádzajúce, jednoduché a stručné zverejňovanie informácií, pričom v záujme toho cieľa sa podľa potreby vypracujú návrhy zmien regulačných technických predpisov uvedených v odseku 5 tohto článku. V návrhu regulačných technických predpisov sa zohľadnia príslušné dátumy uplatňovania stanovené v článku 27 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2020/852 v súvislosti s environmentálnymi cieľmi stanovenými v článku 9 daného nariadenia.

Orgány ESA predložia Komisii návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku:

a)	do 1. júna 2021, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2020/852; a

b)	do 1. júna 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. c) až f) nariadenia (EÚ) 2020/852

Na Komisiu sa deleguje právomoc, aby doplnila toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010.“

Článok 11 sa mení takto:

do odseku 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

„c)	v prípade finančného produktu, na ktorý sa vzťahuje článok 5 nariadenia (EÚ) 2020/852, informácie požadované podľa uvedeného článku;

(d)	v prípade finančného produktu, na ktorý sa vzťahuje článok 6 nariadenia (EÚ) 2020/852, informácie požadované podľa uvedeného článku.“;

b)	v odseku 4 sa prvý pododsek nahrádza takto: „4. Orgány ESA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických predpisov s cieľom upresniť podrobnosti obsahu a prezentácie informácií uvedených v odseku 1 písm. a) a b).“;

dopĺňa sa tento odsek:

„5. Orgány ESA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa upresnia podrobnosti obsahu a prezentácie informácií, ktoré sa uvádzajú v odseku 1 písm. c) a d).

Pri tvorbe návrhu regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku berú orgány ESA do úvahy rôzne typy finančných produktov, ich vlastnosti a ciele a rozdiely medzi nimi, pričom podľa potreby vypracujú návrh na zmenu regulačných technických predpisov uvedených v odseku 4 tohto článku. V návrhu regulačných technických predpisov sa zohľadnia príslušné dátumy uplatňovania stanovené v článku 27 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2020/852 v súvislosti s environmentálnymi cieľmi stanovenými v článku 9 uvedeného nariadenia. Orgány ESA aktualizujú regulačné technické predpisy na základe vývoja v regulačnej a technologickej oblasti.

Orgány ESA predložia Komisii návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku:

a)	do 1. júna 2021, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2020/852; a

b)	do 1. júna 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. c) až f) nariadenia (EÚ) 2020/852

V článku 20 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Odchylne od odseku 2 tohto článku:

a)	sa článok 4 ods. 6 a 7, článok 8 ods. 3, článok 9 ods. 5, článok 10 ods. 2, článok 11 ods. 4 a článok 13 ods. 2 uplatňujú od 29. decembra 2019;

b)	sa článok 2a, článok 8 ods. 4, článok 9 ods. 6 a článok 11 ods. 5 uplatňujú od 12. júla 2020;

článok 8 ods. 2a a článok 9 ods. 4a sa uplatňujú:

i)	od 1. januára 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2020/852; a

ii)	od 1. januára 2023, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. c) až f) nariadenia (EÚ) 2020/852;

d)	článok 11 ods. 1, 2 a 3 sa uplatňujú od 1. januára 2022.“

Článok 26

Preskúmanie

1. Komisia 13. júla 2022 a potom každé tri roky uverejňuje správu o uplatňovaní tohto nariadenia. V tejto správe sa hodnotí:

a)	pokrok pri vykonávaní tohto nariadenia, pokiaľ ide o tvorbu technických kritérií preskúmania pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti;

b)	možná potreba revízie a doplnenia kritérií stanovených v článku 3 na označovanie hospodárskej činnosti za environmentálne udržateľnú;

c)	používanie vymedzenia pojmu environmentálne udržateľná investícia v práve Únie, ako aj na úrovni členských štátov vrátane opatrení potrebných na vytvorenie mechanizmov overovania plnenia kritérií stanovených v tomto nariadení;

účinnosť uplatňovania technických kritérií preskúmania stanovených podľa tohto nariadenia pri nasmerovaní súkromných investícií do environmentálne udržateľných hospodárskych činností, najmä pokiaľ ide o toky kapitálu, najmä vlastného kapitálu, do súkromných podnikov a iných právnych subjektov prostredníctvom finančných produktov uvedených v tomto nariadení a iných finančných produktov;

prístup účastníkov finančného trhu, na ktorých sa vzťahuje toto nariadenie, a investorov k spoľahlivým, včasným a overiteľným informáciám a údajom o súkromných podnikoch a iných právnych subjektoch, vrátane spoločností, do ktorých sa investuje v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia aj mimo neho a v oboch prípadoch, pokiaľ ide o vlastný kapitál a dlhový kapitál, berúc do úvahy súvisiace administratívne zaťaženie, ako aj postupy overovania údajov, ktoré sú potrebné na určenie miery zosúladenia s technickými kritériami preskúmania a na zabezpečenie ich dodržiavania s ohľadom na uvedené postupy;

f)	uplatňovanie článkov 21 a 22.

2. Komisia do 31. decembra 2021 uverejní správu, v ktorej opíše opatrenia, ktoré by boli potrebné na rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia nad rámec environmentálne udržateľných hospodárskych činností s cieľom zahrnúť:

a)	hospodárske činnosti, ktoré nemajú výrazný vplyv na environmentálnu udržateľnosť a hospodárske činnosti, ktoré výrazne poškodzujú environmentálnu udržateľnosť, ako aj preskúmať vhodnosť osobitných požiadaviek na zverejňovanie informácií týkajúcich sa prechodných a podporných činností; a

b)	iné ciele udržateľnosti vrátane sociálnych cieľov.

3. Komisia do 13. júla 2022 posúdi účinnosť poradných postupov na vypracúvanie technických kritérií preskúmania ustanovených v tomto nariadení.

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Články 4, 5, 6 a 7 a článok 8 ods. 1, 2, a 3 sa uplatňujú:

a)	od 1. januára 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. a) a b); a

b)	od 1. januára 2023, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. c) až f).

3. Článok 4 sa neuplatňuje na systémy stimulov založené na certifikátoch, ktoré existujú už pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a ktorými sa stanovujú požiadavky na finančné produkty, ktorých cieľom je financovať udržateľné projekty.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. júna 2020

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predsedníčka

N. BRNJAC

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 15. apríla 2020 (Ú. v. EÚ C 184, 3.6.2020, s. 1). Pozícia Európskeho parlamentu z 17. júna 2020 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1).

(4) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).

(7) Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, s. 23.

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).

(15) Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(16) Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

(17) Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

(18) Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/848 zo 17. mája 2017, ktorým sa stanovujú kritériá a metodické normy určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd a špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/477/EÚ (Ú. v. EÚ L 125, 18.5.2017, s. 43).

(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).

(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 z 20. júna 2019 o perzistentných organických látkach (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 45).

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1).

(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).

(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/883 zo 17. apríla 2019 o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí, ktorou sa mení smernica 2010/65/EÚ a zrušuje smernica 2000/59/ES (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 116).

(30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 155, 12.6.2019, s. 1).

(31) Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1).

(32) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1357/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa nahrádza príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 365, 19.12.2014, s. 89).

(33) Rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3).

(34) Rozhodnutie Komisie 2014/955/EÚ z 18. decembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2000/532/ES o zozname odpadov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 370, 30.12.2014, s. 44).

(35) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).

(36) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2005, s. 3).

(37) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1).

(38) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/802 z 11. mája 2016 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 58).

(39) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).

(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23).

(41) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014 zo 16. apríla 2014 o opatreniach na zaistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania v Únii (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 59).

(42) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).

(43) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(44) Nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1).

(45) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(46) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).

(47) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(48) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).

(49) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(50) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75).

(51) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(52) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(53) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(54) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(55) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).

(56) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).

(57) Odporúčanie Komisie 2013/179/EÚ z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1).

(58) Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 538/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 113).

(59) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

(60) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(61) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

(62) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

(63) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).

(64) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(65) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(66) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1).

(67) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 1).

(68) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(69) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).

(70) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 198

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 63 22. júna 2020

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/851 z 18. júna 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 862/2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane ( 1 )	1
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 ( 1 )	13
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/853 z 18. júna 2020, ktorým sa Nemecko splnomocňuje zmeniť jeho dvojstrannú dohodu o cestnej doprave so Švajčiarskom s cieľom povoliť kabotážnu prepravu počas prevádzkovania medzinárodnej cestnej osobnej autokarovej a autobusovej dopravy v pohraničných regiónoch medzi týmito dvoma krajinami	44
	*	Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/854 z 18. júna 2020, ktorým sa Taliansko splnomocňuje rokovať so Švajčiarskom o dohode, ktorou sa povoľuje kabotážna preprava počas prevádzkovania medzinárodnej cestnej osobnej autokarovej a autobusovej dopravy v pohraničných regiónoch medzi týmito dvoma krajinami, a uzavrieť túto dohodu	47