Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B	SMERNICA RADY 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. ES L 009 14.1.2009, s. 12)

Zmenená a doplnená:

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
M1	SMERNICA RADY 2010/12/EÚ zo 16. februára 2010,	L 50	1	27.2.2010
►M2	SMERNICA RADY 2013/61/EÚ zo 17. decembra 2013,	L 353	5	28.12.2013

Zmenená a doplnená:

►A1

SMERNICA RADY 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS

L 112

24.4.2012

Opravená a doplnená:

►C1	Korigendum, Ú. v. ES L 154, 12.6.2019, s. 48 (2008/118/ES)

▼B

SMERNICA RADY 2008/118/ES

zo 16. decembra 2008

o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

1. Táto smernica stanovuje všeobecný systém spotrebných daní, ktoré sa priamo alebo nepriamo uplatňujú pri spotrebe nasledujúcich tovarov, ďalej len „tovar podliehajúci spotrebnej dani“:

a) energetické výrobky a elektrina upravené smernicou 2003/96/ES;

b) alkohol a alkoholické nápoje upravené smernicami 92/83/EHS a 92/84/EHS;

c) tabakové výrobky upravené smernicami 95/59/ES, 92/79/EHS a 92/80/EHS.

2. Členské štáty môžu na osobitné účely vyrubiť ďalšie nepriame dane na tovar podliehajúci spotrebnej dani za predpokladu, že tieto dane sú v súlade s pravidlami Spoločenstva pre zdaňovanie uplatniteľnými na spotrebnú daň alebo daň z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o stanovenie daňového základu, výpočet dane, vznik daňovej povinnosti a kontrolu dane, pričom medzi tieto pravidlá nepatria ustanovenia o oslobodení od spotrebnej dane.

3. Členské štáty môžu vyrubiť dane:

a) na iné výrobky, ako je tovar podliehajúci spotrebnej dani;

b) na poskytnuté služby vrátane služieb súvisiacich s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani, ktoré nemožno charakterizovať ako dane z obratu.

Vyrubenie takýchto daní však nesmie viesť v obchode medzi členskými štátmi k vzniku formalít spojených s prekročením hraníc.

Článok 2

Tovar podliehajúci spotrebnej dani je predmetom spotrebnej dane v čase:

a) jeho výroby vrátane jeho ťažby na území Spoločenstva;

b) jeho dovozu na územie Spoločenstva.

Článok 3

1. Formality stanovené v colných ustanoveniach Spoločenstva pre vstup tovaru na colné územie Spoločenstva sa primerane uplatňujú na vstup tovaru podliehajúceho spotrebnej dani do Spoločenstva z územia uvedeného v článku 5 ods. 2.

2. Formality stanovené v colných ustanoveniach Spoločenstva pre výstup tovaru z colného územia Spoločenstva sa primerane uplatňujú na výstup tovaru podliehajúceho spotrebnej dani zo Spoločenstva na územie uvedené v článku 5 ods. 2.

3. Odchylne od odsekov 1 a 2 môže Fínsko na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani medzi svojím územím v zmysle jeho vymedzenia v článku 4 ods. 2 a územiami uvedenými v článku 5 ods. 2 písm. c) uplatňovať rovnaké postupy, aké uplatňuje na prepravu na svojom území, ktoré je vymedzené v článku 4 ods. 2.

4. Kapitoly III a IV sa neuplatňujú na tovar podliehajúci spotrebnej dani, na ktorý sa vzťahuje colný režim podmienečného oslobodenia od cla.

Článok 4

Na účely tejto smernice, ako aj na účely jej vykonávacích ustanovení sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1. „oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci podnikania na základe povolenia od príslušných orgánov členského štátu v daňovom sklade vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime pozastavenia dane;

2. „členský štát“ a „územie členského štátu“ je územie každého členského štátu Spoločenstva, na ktoré sa vzťahuje zmluva v súlade s jej článkom 299, s výnimkou tretích území;

3. „Spoločenstvo“ a „územie Spoločenstva“ sú územia členských štátov tak, ako sú vymedzené v bode 2;

4. „tretie územie“ sú územia uvedené v článku 5 ods. 2 a 3;

5. „tretia krajina“ je každý štát alebo územie, na ktoré sa nevzťahuje zmluva;

6. „colný režim podmienečného oslobodenia od cla“ je každý z osobitných colných režimov ustanovených v nariadení (EHS) č. 2913/92 týkajúcich sa colného dohľadu, ktorému tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, podlieha po vstupe na colné územie Spoločenstva, ako aj dočasné uskladnenie, slobodné pásma a slobodné sklady, či akýkoľvek z colných režimov uvedených v článku 84 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia;

7. „režim pozastavenia dane“ je daňový režim uplatňovaný na výrobu, spracovanie, držbu alebo prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, na ktorý sa nevzťahuje colný režim podmienečného oslobodenia od cla, pričom je spotrebná daň pozastavená;

8. „dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani“ je vstup tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na územie Spoločenstva, pokiaľ nie je tovar pri vstupe na územie Spoločenstva uvedený do colného režimu podmienečného oslobodenia od cla, ako aj jeho prepustenie z colného režimu podmienečného oslobodenia od cla;

9. „registrovaný príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania príslušnými orgánmi členského štátu určenia oprávnená za podmienok stanovených týmito orgánmi prijímať tovar podliehajúci spotrebnej dani, prepravovaný v režime pozastavenia dane z iného členského štátu;

10. „registrovaný odosielateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je príslušnými orgánmi členského štátu dovozu oprávnená v rámci podnikania a za podmienok stanovených týmito orgánmi len odosielať tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime pozastavenia dane po prepustení tohto tovaru do voľného obehu v súlade s článkom 79 nariadenia (EHS) č. 2913/92;

11. „daňový sklad“ je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu v rámci podnikania tovar podliehajúci spotrebnej dani vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela v režime pozastavenia dane za podmienok stanovených príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom sa daňový sklad nachádza.

Článok 5

1. Táto smernica a smernice uvedené v článku 1 sa uplatňujú na územie Spoločenstva.

2. Táto smernica a smernice uvedené v článku 1 sa neuplatňujú na tieto územia, ktoré tvoria súčasť colného územia Spoločenstva:

a) Kanárske ostrovy;

▼M2

b) francúzske územia uvedené v článku 349 a článku 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

▼B

c) Alandy;

d) Normandské ostrovy.

3. Táto smernica a smernice uvedené v článku 1 sa neuplatňujú na územia patriace do pôsobnosti článku 299 ods. 4 zmluvy, ani na tieto ďalšie územia, ktoré netvoria súčasť colného územia Spoločenstva:

a) ostrov Helgoland;

b) územie Büsingen;

c) Ceuta;

d) Melilla;

e) Livigno;

f) Campione d'Italia;

g) talianske vody jazera Lugano.

4. Španielsko môže formou vyhlásenia oznámiť, že táto smernica a smernice uvedené v článku 1 sa uplatňujú na Kanárske ostrovy – s výhradou opatrení na prispôsobenie sa ich mimoriadnej odľahlosti – v súvislosti so všetkými tovarmi podliehajúcimi spotrebnej dani uvedenými v článku 1 alebo niektorými z takýchto tovarov od prvého dňa druhého mesiaca po uložení takéhoto vyhlásenia.

5. ►M2 Francúzsko môže formou vyhlásenia oznámiť, že táto smernica a smernice uvedené v článku 1 sa uplatňujú na územia uvedené v odseku 2 písm. b), s výhradou opatrení na prispôsobenie sa mimoriadnej odľahlosti týchto územní, v súvislosti so všetkými tovarmi podliehajúcimi spotrebnej dani uvedenými v článku 1 alebo niektorými z takýchto tovarov od prvého dňa druhého mesiaca po uložení takéhoto vyhlásenia. ◄

6. Ustanovenia tejto smernice nebránia tomu, aby si Grécko ponechalo osobitný status udelený vrchu Athos, ktorý je garantovaný článkom 105 gréckej ústavy.

Článok 6

1. Vzhľadom na dohovory a zmluvy uzatvorené s Francúzskom, Talianskom, Cyprom a Spojeným kráľovstvom sa Monacké kniežatstvo, San Maríno a výsostné územia Spojeného kráľovstva Akrotiri, Dhekelia a ostrov Man nepovažujú na účely tejto smernice za tretie krajiny.

2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani s miestom pôvodu alebo určenia na území:

a) Monackého kniežatstva považovala za prepravu tovaru s pôvodom vo Francúzsku alebo určenú pre Francúzsko;

b) San Marína považovala za prepravu tovaru s pôvodom v Taliansku alebo určenú pre Taliansko;

c) výsostných území Spojeného kráľovstva Akrotiri a Dhekelia považovala za prepravu tovaru s pôvodom na Cypre alebo určenú pre Cyprus;

d) ostrova Man považovala za prepravu tovaru s pôvodom v Spojenom kráľovstve alebo určenú pre Spojené kráľovstvo.

3. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani s miestom pôvodu v obciach Jungholz a Mittelberg (Kleines Walsertal) alebo určená pre obce Jungholz a Mittelberg (Kleines Walsertal) považovala za prepravu tovaru s pôvodom v Nemecku alebo určenú pre Nemecko.

KAPITOLA II

VZNIK DAŇOVEJ POVINNOSTI, VRÁTENIE SPOTREBNEJ DANE A OSLOBODENIE OD SPOTREBNEJ DANE

ODDIEL 1

Čas a miesto vzniku daňovej povinnosti

Článok 7

1. Daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v čase uvedenia tovaru do daňového voľného obehu a v členskom štáte, v ktorom je tento tovar do daňového voľného obehu uvedený.

2. Na účely tejto smernice „uvedenie do daňového voľného obehu“ znamená:

a) prepustenie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, vrátane neoprávneného prepustenia, z režimu pozastavenia dane;

b) držba mimo režimu pozastavenia dane tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, z ktorého sa spotrebná daň nevyrubila podľa uplatniteľných ustanovení právnych predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov;

c) výroba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, vrátane neoprávnenej výroby, mimo režimu pozastavenia dane;

d) dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, vrátane neoprávneného dovozu, pokiaľ nie je tovar podliehajúci spotrebnej dani bezodkladne po dovoze uvedený do režimu pozastavenia dane.

3. Časom uvedenia tovaru do daňového voľného obehu je:

a) v situáciách uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) bode ii) čas, keď tovar podliehajúci spotrebnej dani prijal registrovaný príjemca;

b) v situáciách uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) bode iv) čas, keď tovar podliehajúci spotrebnej dani prijal príjemca;

c) v situáciách uvedených v článku 17 ods. 2 čas prijatia tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na mieste priamej dodávky.

4. Úplné zničenie alebo nenahraditeľná strata tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane z dôvodu skutočnej povahy tovaru, následkom nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia príslušných orgánov členského štátu sa nepovažuje za uvedenie tovaru do daňového voľného obehu.

Na účely tejto smernice sa tovar považuje za úplne zničený alebo nenahraditeľne stratený, ak sa už nemôže používať ako tovar podliehajúci spotrebnej dani.

Úplné zničenie alebo nenahraditeľná strata dotknutého tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa musia preukázať k spokojnosti príslušných orgánov členského štátu, v ktorom k úplnému zničeniu alebo nenahraditeľnej strate došlo, alebo v ktorom sa toto zničenie alebo táto strata zistili, ak nie je možné určiť, kde k nim došlo.

5. Každý členský štát stanovuje vlastné pravidlá a podmienky, na základe ktorých sa určujú straty uvedené v odseku 4.

Článok 8

1. Osobou povinnou zaplatiť spotrebnú daň je:

a) v súvislosti s prepustením tovaru podliehajúceho spotrebnej dani z režimu pozastavenia dane v zmysle článku 7 ods. 2 písm. a):

i) oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu, registrovaný príjemca alebo akákoľvek iná osoba, ktorá prepustí alebo v mene ktorej sa prepustí tovar podliehajúci spotrebnej dani z režimu pozastavenia dane, alebo v prípade neoprávneného odoslania z daňového skladu akákoľvek iná osoba, ktorá sa na takomto prepustení zúčastňuje;

ii) v prípade nezrovnalosti, ku ktorej došlo počas prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane a ktorá je vymedzená v článku 10 ods. 1, 2 a 4, oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu, registrovaný odosielateľ alebo akákoľvek iná osoba, ktorá zložila zábezpeku na spotrebnú daň podľa článku 18 ods. 1 a 2, alebo akákoľvek iná osoba, ktorá sa účastnila neoprávneného odoslania tovaru a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť dostatočne vedomá neoprávnenosti tohto odoslania;

b) v súvislosti s držbou tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v zmysle článku 7 ods. 2 písm. b) osoba, ktorá má tovar podliehajúci spotrebnej dani v držbe, alebo akákoľvek iná osoba, ktorá sa na jeho držbe zúčastňuje;

c) v súvislosti s výrobou tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v zmysle článku 7 ods. 2 písm. c) osoba, ktorá tovar podliehajúci spotrebnej dani vyrába, alebo v prípade neoprávnenej výroby akákoľvek iná osoba, ktorá sa na jeho výrobe zúčastňuje;

d) v súvislosti s dovozom tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v zmysle článku 7 ods. 2 písm. d) osoba, ktorá tovar podliehajúci spotrebnej dani uvádza v colnom vyhlásení alebo v mene ktorej je tovar uvedený v colnom vyhlásení pri dovoze, alebo v prípade neoprávneného dovozu akákoľvek iná osoba, ktorá sa na dovoze zúčastňuje.

2. Ak je za zaplatenie jednej daňovej povinnosti zodpovedných niekoľko osôb, sú tieto osoby spoločne a nerozdielne zodpovedné za túto daňovú povinnosť.

Článok 9

Uplatňujú sa tie podmienky vzniku daňovej povinnosti a sadzba spotrebnej dane, ktoré sú platné k dátumu, ku ktorému vzniká daňová povinnosť v členskom štáte, v ktorom sa tovar uvádza do daňového voľného obehu.

Spotrebná daň sa vyrubí, vyberie a podľa potreby vráti alebo odpustí v súlade s postupom stanoveným každým členským štátom. Členské štáty uplatňujú rovnaké postupy na vnútroštátny tovar a na tovar z iných členských štátov.

Článok 10

1. Ak počas prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý sa nachádza v režime pozastavenia dane, došlo k nezrovnalosti, ktorá spôsobila jeho uvedenie do daňového voľného obehu podľa článku 7 ods. 2 písm. a), uvedenie tohto tovaru do daňového voľného obehu sa uskutočňuje v členskom štáte, v ktorom nezrovnalosť nastala.

2. Ak sa počas prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý sa nachádza v režime pozastavenia spotrebnej dane zistila nezrovnalosť, ktorá spôsobila jeho uvedenie do daňového voľného obehu podľa článku 7 ods. 2 písm. a), a ak nie je možné určiť, kde táto nezrovnalosť nastala, predpokladá sa, že nastala v členskom štáte, kde sa zistila, a v čase, keď sa zistila.

3. V situáciách uvedených v odsekoch 1 a 2 príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa tovar uviedol alebo sa považuje byť za uvedený do daňového voľného obehu, informujú príslušné orgány členského štátu odoslania.

4. Ak tovar podliehajúci spotrebnej dani prepravovaný v režime pozastavenia dane nedorazí na miesto určenia a ak sa počas prepravy nezistila žiadna nezrovnalosť, ktorá by spôsobila uvedenie tohto tovaru do daňového voľného obehu podľa článku 7 ods. 2 písm. a), predpokladá sa, že k nezrovnalosti došlo v členskom štáte odoslania a v čase, keď preprava začala, pokiaľ sa do štyroch mesiacov od začatia prepravy podľa článku 20 ods. 1 nepredloží k spokojnosti príslušných orgánov členského štátu odoslania dôkaz o ukončení prepravy podľa článku 20 ods. 2 alebo o mieste, kde došlo k nezrovnalosti.

Ak osoba, ktorá zložila zábezpeku na spotrebnú daň podľa článku 18, nebola oboznámená alebo nemohla byť oboznámená so skutočnosťou, že tovar nedorazil na miesto určenia, na predloženie dôkazu o ukončení prepravy podľa článku 20 ods. 2 alebo o mieste, kde došlo k nezrovnalosti, sa jej poskytne lehota jedného mesiaca odo dňa, keď jej príslušné orgány členského štátu odoslania oznámili túto informáciu.

5. V situáciách uvedených v odsekoch 2 a 4 sa však uplatňujú ustanovenia odseku 1, ak sa pred uplynutím troch rokov od dátumu začatia prepravy podľa článku 20 ods. 1 zistí, v ktorom členskom štáte k nezrovnalosti skutočne došlo.

V takýchto situáciách o tom príslušné orgány členského štátu, v ktorom k nezrovnalosti došlo, informujú príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa spotrebná daň vyrubila, pričom tieto im spotrebnú daň vrátia alebo odpustia po tom, ako poskytnú dôkaz o vyrubení spotrebnej dane vo svojom členskom štáte.

6. Na účely tohto článku „nezrovnalosť“ je situácia, ktorá nastane počas prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane, odlišná od situácie uvedenej v článku 7 ods. 4, a v dôsledku ktorej sa preprava alebo časť prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani neukončila v súlade s článkom 20 ods. 2.

ODDIEL 2

Vrátenie a odpustenie spotrebnej dane

Článok 11

Okrem prípadov uvedených v článku 33 ods. 6, článku 36 ods. 5 a článku 38 ods. 3, ako aj prípadov ustanovených v smerniciach uvedených v článku 1 môžu v situáciách určených členským štátom a v súlade s podmienkami, ktoré členský štát stanoví na účely zamedzenia všetkým možnostiam daňových únikov alebo zneužitia dane, spotrebnú daň z tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý sa uviedol do daňového voľného obehu, dotknutej osobe na jej žiadosť vrátiť alebo odpustiť príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa tento tovar uviedol do daňového voľného obehu.

Takéto vrátenie alebo odpustenie spotrebnej dane nesmie mať za následok iné oslobodenia od spotrebnej dane, než sú oslobodenia stanovené v článku 12 alebo oslobodenia stanovené jednou zo smerníc uvedených v článku 1.

ODDIEL 3

Oslobodenie od spotrebnej dane

Článok 12

1. Tovar podliehajúci spotrebnej dani je oslobodený od spotrebnej dane, ak je určený na použitie:

a) v rámci diplomatických alebo konzulárnych vzťahov;

b) medzinárodnými organizáciami, ktoré sú uznané ako také orgánmi verejnej moci hostiteľského členského štátu, ako aj pre členov týchto organizácií, v rozsahu a za podmienok vymedzených medzinárodnými dohovormi o založení týchto organizácií alebo dohodami o sídle;

▼C1

c) ozbrojenými silami akéhokoľvek štátu, ktorý je zmluvnou stranou Severoatlantickej zmluvy, ale nie je členským štátom, v ktorom vznikla daňová povinnosť, na použitie týmito silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobovanie ich bufetov alebo jedální;

▼B

d) ozbrojenými silami Spojeného kráľovstva umiestnenými na Cypre v súlade so Zmluvou o založení Cyperskej republiky zo 16. augusta 1960 na použitie týmito silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobovanie ich bufetov alebo jedální;

e) na spotrebu podľa dohody uzatvorenej s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, ak je takáto dohoda prípustná alebo oprávnená, pokiaľ ide o oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

2. Na oslobodenie od spotrebnej dane sa uplatňujú podmienky a obmedzenia stanovené hostiteľským členským štátom. Členské štáty môžu poskytnúť oslobodenie od spotrebnej dane prostredníctvom vrátenia spotrebnej dane.

Článok 13

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 21 ods. 1, tovar podliehajúci spotrebnej dani prepravovaný v režime pozastavenia dane na účely jeho dodania príjemcovi uvedenému v článku 12 ods. 1 musí byť prepravovaný spolu s osvedčením o oslobodení od spotrebnej dane.

2. Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 43 ods. 2 stanovuje formu a obsah osvedčenia o oslobodení od spotrebnej dane.

3. Postup ustanovený v článkoch 21 až 27 sa neuplatňuje na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane určenú ozbrojeným silám uvedeným v článku 12 ods. 1 písm. c), ak sa na ňu vzťahuje postup priamo založený na Severoatlantickej zmluve.

Členské štáty však môžu ustanoviť, že postup uvedený v článkoch 21 až 27 sa použije pre takú prepravu, ktorá sa v celom rozsahu uskutočňuje na ich území alebo medzi územiami dotknutých členských štátov, ak sa na tom dohodnú.

Článok 14

1. Členské štáty môžu oslobodiť od spotrebnej dane tovar podliehajúci spotrebnej dani predávaný v bezcolných predajniach, ktorý sa preváža v osobnej batožine cestujúcich na tretie územie alebo do tretej krajiny, ktorí cestujú leteckou alebo námornou dopravou.

2. S tovarom poskytovaným na palube lietadla alebo lode počas leteckej alebo námornej dopravy na tretie územie alebo do tretej krajiny sa zaobchádza rovnako ako s tovarom predávaným v bezcolných predajniach.

3. Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa oslobodenie od spotrebnej dane ustanovené v odsekoch 1 a 2 uplatňovalo spôsobom, ktorý umožní zamedziť všetkým možnostiam daňových únikov, vyhýbaniu sa dani alebo jej zneužitiu.

4. Členské štáty, ktoré majú k 1. júlu 2008 bezcolné predajne nachádzajúce sa inde ako na letisku alebo v námornom prístave, môžu do 1. januára 2017 naďalej uplatňovať oslobodenie od spotrebnej dane na tovar podliehajúci tejto dani, ktorý sa predáva v týchto predajniach a ktorý cestujúci prevážajú v osobnej batožine na tretie územie alebo do tretej krajiny.

5. Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a) „bezcolná predajňa“ je každé zariadenie umiestnené na letisku alebo v prístave, ktoré spĺňa podmienky stanovené príslušnými orgánmi verejnej moci, najmä podľa odseku 3;

b) „cestujúci na tretie územie alebo do tretej krajiny“ je každý cestujúci, ktorý je držiteľom cestovného dokladu oprávňujúceho na leteckú alebo námornú prepravu, v ktorom sa uvádza, že konečným miestom určenia je letisko alebo prístav nachádzajúci sa na treťom území alebo v tretej krajine.

KAPITOLA III

VÝROBA, SPRACOVANIE A DRŽBA TOVARU

Článok 15

1. Každý členský štát stanovuje s prihliadnutím na túto smernicu vlastné pravidlá týkajúce sa výroby, spracovania a držby tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

2. Výroba, spracovanie a držba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, z ktorého nebola zaplatená spotrebná daň, sa uskutočňujú v daňovom sklade.

Článok 16

1. Otvorenie a prevádzkovanie daňového skladu oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu podlieha povoleniu zo strany príslušných orgánov členského štátu, v ktorom sa daňový sklad nachádza.

Toto povolenie musí spĺňať podmienky, ktoré majú orgány právo ustanoviť na účely zamedzenia všetkým možnostiam daňových únikov alebo zneužitia dane.

2. Oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu je povinný:

a) v prípade potreby zložiť zábezpeku na krytie rizika spojeného s výrobou, spracovaním a držbou tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;

b) dodržiavať povinnosti stanovené členským štátom, na území ktorého sa daňový sklad nachádza;

c) viesť za každý daňový sklad evidenciu stavu zásob a prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;

d) po ukončení prepravy umiestniť do svojho daňového skladu a zaevidovať v účtovníctve tovar podliehajúci spotrebnej dani prepravovaný v režime pozastavenia dane s výnimkou prípadu, keď sa uplatňuje článok 17 ods. 2;

e) dať súhlas na všetky monitorovania a kontroly zásob.

Podmienky týkajúce sa zábezpeky uvedenej v písmene a) stanovujú príslušné orgány členského štátu, v ktorom je daňový sklad povolený.

KAPITOLA IV

PREPRAVA TOVARU PODLIEHAJÚCEHO SPOTREBNEJ DANI V REŽIME POZASTAVENIA DANE

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 17

1. Tovar podliehajúci spotrebnej dani sa môže prepravovať v režime pozastavenia dane na území Spoločenstva vrátane prípadu, keď sa tovar prepravuje cez tretiu krajinu alebo tretie územie:

a) z daňového skladu:

i) do iného daňového skladu;

ii) registrovanému príjemcovi;

iii) na miesto, v ktorom tovar podliehajúci spotrebnej dani opúšťa územie Spoločenstva, ako sa uvádza v článku 25 ods. 1;

iv) príjemcovi uvedenému v článku 12 ods. 1, ak je tovar odosielaný z iného členského štátu;

b) z miesta dovozu do jedného z miest určenia uvedených v písmene a), ak tovar odosiela registrovaný odosielateľ.

Na účely tohto článku je „miesto dovozu“ miesto, kde sa tovar nachádza v čase prepustenia do voľného obehu v súlade s článkom 79 nariadenia (EHS) č. 2913/1992.

2. Odchylne od odseku 1 písm. a) bodov i) a ii) a odseku 1 písm. b) tohto článku a s výnimkou situácií uvedených v článku 19 ods. 3 môže členský štát určenia za podmienok, ktoré stanoví, povoliť prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane do miesta priamej dodávky, ktoré sa nachádza na jeho území, ak toto miesto určil oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu v členskom štáte určenia alebo registrovaný príjemca.

Tento oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu alebo tento registrovaný príjemca sú naďalej zodpovední za predloženie správy o prijatí uvedenej v článku 24 ods. 1.

3. Odseky 1 a 2 sa tiež vzťahujú na prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani s nulovou sadzbou, ktorý nebol uvedený do daňového voľného obehu.

Článok 18

1. Príslušné orgány členského štátu odoslania vyžadujú za podmienok, ktoré stanovili, aby riziká spojené s prepravou tovaru v režime pozastavenia dane boli kryté zábezpekou na spotrebnú daň, ktorú zloží oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu odoslania alebo registrovaný odosielateľ.

2. Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány členské štátu odoslania umožniť za podmienok, ktoré stanovili, aby zábezpeku na spotrebnú daň uvedenú v odseku 1 zložil prepravca, vlastník tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, príjemca alebo spoločne viaceré tieto osoby alebo osoby uvedené v odseku 1.

3. Zábezpeka na spotrebnú daň je platná v celom Spoločenstve. Podrobné pravidlá týkajúce sa zábezpeky na spotrebnú daň stanovujú členské štáty.

4. Členský štát odoslania môže upustiť od povinnosti zložiť zábezpeku na spotrebnú daň pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane pri:

a) preprave, ktorá sa uskutočňuje v celom rozsahu na jeho území;

b) preprave energetických výrobkov v rámci Spoločenstva po mori alebo pevným potrubím, ak s tým súhlasia ostatné dotknuté členské štáty.

Článok 19

1. Registrovaný príjemca nesmie držať ani odosielať tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý sa nachádza v režime pozastavenia dane.

2. Registrovaný príjemca musí spĺňať tieto požiadavky:

a) pred odoslaním tovaru podliehajúceho spotrebnej dani zložiť zábezpeku na spotrebnú daň za podmienok stanovených príslušnými orgánmi členského štátu určenia;

b) po ukončení prepravy zaevidovať v účtovníctve tovar podliehajúci spotrebnej dani prijatý v režime pozastavenia dane;

c) dať súhlas na každú kontrolu, ktorá umožňuje príslušným orgánom členského štátu určenia presvedčiť sa, že tovar bol skutočne prijatý.

3. Pre registrovaného príjemcu, ktorý prijíma tovar podliehajúci spotrebnej dani len príležitostne, je oprávnenie uvedené v článku 4 ods. 9 obmedzené na stanovené množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, jedného odosielateľa a stanovený časový úsek. Členské štáty môžu obmedziť oprávnenie na jednu prepravu.

Článok 20

1. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane začína v prípadoch uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) tejto smernice, keď tovar podliehajúci spotrebnej dani opustí daňový sklad odoslania, a v prípade uvedenom v jeho článku 17 ods. 1 písm. b), keď je prepustený do voľného obehu v súlade s článkom 79 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

2. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane končí v prípadoch uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) a iv) a v článku 17 ods. 1 písm. b), keď príjemca prijal tovar podliehajúci spotrebnej dani, a v prípade uvedenom v článku 17 ods. 1 písm. a) bode iii), keď tovar opustil územie Spoločenstva.

ODDIEL 2

Postup uplatňovaný pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane

Článok 21

1. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa považuje za uskutočnenú v režime pozastavenia dane, len ak sa uskutoční na základe elektronického administratívneho dokumentu vystaveného v súlade s odsekmi 2 a 3.

2. Na účely odseku 1 tohto článku odosielateľ zasiela návrh elektronického administratívneho dokumentu príslušným orgánom členského štátu odoslania prostredníctvom počítačového systému uvedeného v článku 1 rozhodnutia č. 1152/2003/ES, ďalej len „počítačový systém“.

3. Príslušné orgány členského štátu odoslania elektronicky overujú údaje v návrhu elektronického administratívneho dokumentu.

Ak tieto údaje nie sú správne, bezodkladne o tom informujú odosielateľa.

Ak sú tieto údaje správne, príslušné orgány členského štátu odoslania priradia dokumentu jedinečný administratívny referenčný kód, ktorý oznámia odosielateľovi.

4. V prípadoch uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) a iv), článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 2 zasielajú príslušné orgány členského štátu odoslania bezodkladne elektronický administratívny dokument príslušným orgánom členského štátu určenia, ktoré ho zasielajú príjemcovi, ak je príjemca oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu alebo registrovaným príjemcom.

Ak je tovar podliehajúci spotrebnej dani určený pre oprávneného prevádzkovateľa daňového skladu v členskom štáte odoslania, príslušné orgány tohto členského štátu zasielajú elektronický administratívny dokument priamo jemu.

5. V prípade uvedenom v článku 17 ods. 1 písm. a) bode iii) tejto smernice príslušné orgány členského štátu odoslania zasielajú elektronický administratívny dokument príslušným orgánom členského štátu, v ktorom je vývozné colné vyhlásenie podané podľa článku 161 ods. 5 nariadenia (EHS) č. 2913/92, ďalej len „členský štát vývozu“, ak je tento členský štát iný ako členský štát odoslania.

6. Odosielateľ poskytuje osobe, ktorá tovar podliehajúci spotrebnej dani sprevádza, tlačenú verziu elektronického administratívneho dokumentu alebo akýkoľvek iný obchodný dokument, v ktorom je zrozumiteľným spôsobom uvedený jedinečný administratívny referenčný kód. Tento dokument sa musí na požiadanie predložiť príslušným orgánom kedykoľvek počas prepravy tovaru v režime pozastavenia dane.

7. Odosielateľ môže zrušiť elektronický administratívny dokument, pokiaľ sa preprava nezačala podľa článku 20 ods. 1.

8. Počas prepravy v režime pozastavenia dane odosielateľ môže prostredníctvom počítačového systému zmeniť miesto určenia s cieľom uviesť nové miesto určenia, ktoré musí byť jedným z miest určenia uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) alebo iii) alebo prípadne v článku 17 ods. 2.

Článok 22

1. V prípade prepravy energetických výrobkov v režime pozastavenia dane po mori alebo vnútrozemskými vodnými cestami určených pre príjemcu, ktorý nie je s konečnou určitosťou známy v čase, keď odosielateľ predloží návrh elektronického administratívneho dokumentu uvedený v článku 21 ods. 2, môžu príslušné orgány členského štátu odoslania povoliť, aby odosielateľ vynechal v tomto dokumente údaje týkajúce sa príjemcu.

2. Odosielateľ zasiela postupom uvedeným v článku 21 ods. 8 údaje týkajúce sa príjemcu príslušným orgánom členského štátu odoslania, len čo sú známe a najneskôr po ukončení prepravy.

Článok 23

Príslušné orgány členského štátu odoslania môžu povoliť za podmienok stanovených týmto členským štátom, aby odosielateľ rozdelil prepravu energetických výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani v režime pozastavenia dane na dve alebo viaceré prepravy za predpokladu, že:

1. sa celkové množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani nezmení;

2. rozdelenie sa vykonáva na území členského štátu, ktorý tento postup povolil;

3. príslušné orgány tohto členského štátu sú informované o mieste, kde sa rozdelenie vykoná.

Členské štáty oznamujú Komisii, či a za akých podmienok povoľujú rozdelenie prepravy na svojom území. Komisia zasiela tieto informácie ostatným členským štátom.

Článok 24

1. Okrem prípadov, ktoré sú náležite odôvodnené k spokojnosti príslušných orgánov, príjemca po prijatí tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na niektorom z miest určenia uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) alebo iv) alebo v článku 17 ods. 2 predkladá bezodkladne a najneskôr do piatich pracovných dní od ukončenia prepravy príslušným orgánom členského štátu určenia prostredníctvom počítačového systému správu o prijatí tovaru, ďalej len „správa o prijatí“.

2. Príslušné orgány členského štátu určenia stanovujú spôsoby predloženia správy o prijatí tovaru pre príjemcov uvedených v článku 12 ods. 1.

3. Príslušné orgány členského štátu určenia elektronicky overujú údaje uvedené v správe o prijatí.

Ak tieto údaje nie sú správne, bezodkladne o tom informujú príjemcu.

Ak tieto údaje sú správne, príslušné orgány členského štátu určenia potvrdzujú príjemcovi zaevidovanie správy o prijatí, ktorú zasielajú príslušným orgánom členského štátu odoslania.

4. Príslušné orgány členského štátu odoslania zasielajú správu o prijatí odosielateľovi. Ak sa miesta odoslania a určenia nachádzajú v tom istom členskom štáte, príslušné orgány tohto členského štátu zasielajú správu o prijatí priamo odosielateľovi.

Článok 25

1. V prípade uvedenom v článku 17 ods. 1 písm. a) bode iii) a prípadne v článku 17 ods. 1 písm. b) tejto smernice vystavujú príslušné orgány členského štátu vývozu správu o vývoze, na základe potvrdenia vystaveného colným úradom výstupu uvedeným v článku 793 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva ( 1 ), alebo úradom, na ktorom sú splnené formality uvedené v článku 3 ods. 2 tejto smernice, osvedčujúcim, že tovar podliehajúci spotrebnej dani opustil územie Spoločenstva.

2. Príslušné orgány členského štátu vývozu elektronicky overujú údaje vyplývajúce z potvrdenia uvedeného v odseku 1. Po overení údajov a v prípadoch, keď členský štát odoslania nie je členským štátom vývozu, zasielajú príslušné orgány členského štátu vývozu správu o vývoze príslušným orgánom členského štátu odoslania.

3. Príslušné orgány členského štátu odoslania zasielajú správu o vývoze odosielateľovi.

Článok 26

1. Odchylne od článku 21 ods. 1, ak je v členskom štáte odoslania počítačový systém nedostupný, odosielateľ môže začať prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane pod podmienkou, že:

a) k tovaru je pripojený papierový dokument, ktorý obsahuje rovnaké údaje ako návrh elektronického administratívneho dokumentu uvedený v článku 21 ods. 2;

b) pred začatím prepravy informuje príslušné orgány členského štátu odoslania.

Členský štát odoslania môže pred začatím prepravy tiež požadovať kópiu dokumentu uvedeného v písmene a), overenie údajov uvedených v tejto kópii, a ak je za nedostupnosť zodpovedný odosielateľ, náležité informácie o dôvodoch tejto nedostupnosti.

2. Keď sa počítačový systém opäť sprístupní, odosielateľ predloží návrh elektronického administratívneho dokumentu v súlade s článkom 21 ods. 2.

Akonáhle sa údaje uvedené v elektronickom administratívnom dokumente potvrdia v súlade s článkom 21 ods. 3, tento dokument nahrádza papierový dokument uvedený v odseku 1 písm. a) tohto článku. Článok 21 ods. 4 a 5 a články 24 a 25 sa uplatňujú primerane.

3. Pokým nie sú údaje v elektronickom administratívnom dokumente potvrdené, preprava sa považuje za uskutočnenú v režime pozastavenia dane na základe papierového dokumentu uvedeného v odseku 1 písm. a).

4. Odosielateľ uchováva kópiu papierového dokumentu uvedeného v odseku 1 písm. a) ako podklad pre svoje účtovníctvo.

5. Ak je v členskom štáte odoslania počítačový systém nedostupný, odosielateľ oznamuje informácie podľa článku 21 ods. 8 alebo článku 23 prostredníctvom alternatívnych komunikačných prostriedkov. Na tento účel informuje príslušné orgány členského štátu odoslania pred tým, ako dôjde k zmene miesta určenia alebo rozdeleniu prepravy. Odseky 2 až 4 tohto článku sa uplatňujú primerane.

Článok 27

1. Pokiaľ v prípadoch uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) a iv), článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 2 nie je po ukončení prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani možné predložiť správu o prijatí stanovenú v článku 24 ods. 1 v lehote stanovenej v uvedenom článku buď z dôvodu, že počítačový systém nie je v členskom štáte určenia dostupný, alebo preto, že v situácii uvedenej v článku 26 ods. 1 sa ešte neukončili postupy stanovené v článku 26 ods. 2, príjemca predkladá príslušným orgánom členského štátu určenia papierový dokument, ktorý obsahuje rovnaké údaje ako správa o prijatí a ktorý potvrdzuje ukončenie prepravy, okrem riadne odôvodnených prípadov.

Okrem prípadov, keď príjemca môže príslušným orgánom členského štátu určenia predložiť prostredníctvom počítačového systému v krátkej lehote správu o prijatí stanovenú v článku 24 ods. 1 alebo v riadne odôvodnených prípadoch, zasielajú príslušné orgány členského štátu určenia kópiu papierového dokumentu uvedeného v prvom pododseku príslušným orgánom členského štátu odoslania, ktoré ju zasielajú odosielateľovi alebo ju uchovávajú pre odosielateľa k dispozícii.

Keď je počítačový systém v členskom štáte určenia opäť dostupný alebo keď sa ukončia postupy stanovené v článku 26 ods. 2, príjemca predloží správu o prijatí v súlade s článkom 24 ods. 1. Článok 24 ods. 3 a 4 sa uplatňuje primerane.

2. Pokiaľ v prípade uvedenom v článku 17 ods. 1 písm. a) bode iii) nie je možné po ukončení prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani vystaviť správu o vývoze uvedenú v článku 25 ods. 1 buď z dôvodu, že počítačový systém v členskom štáte vývozu nie je dostupný, alebo preto, že v situácii uvedenej v článku 26 ods. 1 sa ešte neukončili postupy stanovené v článku 26 ods. 2, príslušné orgány členského štátu vývozu zasielajú príslušným orgánom členského štátu odoslania papierový dokument, ktorý obsahuje rovnaké údaje ako správa o vývoze a ktorý potvrdzuje ukončenie prepravy, s výnimkou prípadov, keď je možné správu o vývoze stanovenú v článku 25 ods. 1 vystaviť v krátkej lehote prostredníctvom počítačového systému alebo v riadne odôvodnených prípadoch.

Príslušné orgány členského štátu odoslania zasielajú odosielateľovi kópiu papierového dokumentu uvedeného v prvom pododseku alebo ju preňho uchovávajú k dispozícii.

Keď je počítačový systém v členskom štáte vývozu opäť dostupný alebo keď sa ukončia postupy stanovené v článku 26 ods. 2, príslušné orgány členského štátu vývozu zašlú správu o vývoze v súlade s článkom 25 ods. 1. Článok 25 ods. 2 a 3 sa uplatňuje primerane.

Článok 28

1. Bez ohľadu na článok 27 predstavuje správa o prijatí stanovená v článku 24 ods. 1 alebo správa o vývoze stanovená v článku 25 ods. 1 dôkaz, že sa preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani ukončila v súlade s článkom 20 ods. 2.

2. Odchylne od odseku 1, ak neexistuje správa o prijatí alebo správa o vývoze z iných dôvodov, než sú dôvody uvedené v článku 27, dôkaz o ukončení prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane sa môže v prípadoch uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) a iv), článku 17 ods. 1 písm. b) a v článku 17 ods. 2 predložiť tak, že príslušné orgány členského štátu určenia na základe primeraných dôkazov potvrdia, že odoslaný tovar podliehajúci spotrebnej dani dorazil na stanovené miesto určenia, alebo v prípade uvedenom v článku 17 ods. 1 písm. a) bode iii) tak, že príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa nachádza colný úrad výstupu, potvrdia, že tovar podliehajúci spotrebnej dani opustil územie Spoločenstva.

Dokument predložený príjemcom, ktorý obsahuje rovnaké údaje ako správa o prijatí, alebo správa o vývoze predstavuje primeraný dôkaz na účely prvého pododseku.

Ak príslušné orgány členského štátu odoslania uznajú primerané dôkazy, ukončia prepravu v počítačovom systéme.

Článok 29

1. Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 43 ods. 2 prijíma opatrenia s cieľom určiť:

a) štruktúru a obsah informácií, ktoré sa budú vymieňať na účely článkov 21 až 25 medzi osobami a príslušnými orgánmi, ktorých sa týka preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane;

b) pravidlá a postupy pre výmenu informácií uvedených v písmene a);

c) štruktúru papierových dokumentov uvedených v článkoch 26 a 27.

2. Na účely článkov 26 a 27 a v súlade s nimi každý členský štát stanovuje situácie, v ktorých sa počítačový systém môže považovať za nedostupný, a pravidlá a postupy, ktoré je potrebné v týchto situáciách dodržiavať.

ODDIEL 3

Zjednodušený postup

Článok 30

Členské štáty môžu stanoviť zjednodušený postup v súvislosti s prepravou tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane, ktorá sa uskutočňuje v celom rozsahu na ich území, vrátane možnosti zrušenia požiadavky na elektronický dohľad nad takouto prepravou.

Článok 31

So súhlasom všetkých príslušných členských štátov a za podmienok, ktoré tieto štáty stanovia, môžu členské štáty ustanoviť zjednodušený postup na účely častých a pravidelných prepráv tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane, ktoré sa uskutočňujú medzi územiami viacerých členských štátov.

Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na prepravy cez pevné potrubie.

KAPITOLA V

PREPRAVA A ZDANENIE TOVARU PODLIEHAJÚCEHO SPOTREBNEJ DANI PO JEHO UVEDENÍ DO DAŇOVÉHO VOĽNÉHO OBEHU

ODDIEL 1

Nadobudnutie súkromnými osobami

Článok 32

1. Pokiaľ ide o tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý súkromná osoba nadobúda pre svoje vlastné použitie a ktorý sama prepravuje z jedného členského štátu do druhého, daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká len v členskom štáte, v ktorom sa tovar podliehajúci spotrebnej dani nadobudol.

2. Pri stanovovaní toho, či je tovar podliehajúci spotrebnej dani podľa odseku 1 určený pre svoje vlastné použitie, členské štáty prihliadajú minimálne na:

a) obchodný status držiteľa tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a jeho dôvody držby tovaru;

b) miesto, v ktorom sa nachádza tovar podliehajúci spotrebnej dani, a prípadne spôsob použitej prepravy;

c) každý dokument týkajúci sa tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;

d) povahu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;

e) množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

3. Na účely uplatňovania odseku 2 písm. e) môžu členské štáty výhradne na účely preukazovania ustanoviť smerné úrovne. Tieto smerné úrovne nemôžu byť nižšie než:

a) pre tabakové výrobky:

— cigarety: 800 kusov,

— cigarky (cigary vážiace jednotlivo najviac 3 g): 400 kusov,

— cigary: 200 kusov,

— fajčiarsky tabak: 1,0 kg;

b) pre alkoholické nápoje:

— liehoviny: 10 l,

— medziprodukty: 20 l,

— víno: 90 l (vrátane najviac 60 l šumivého vína),

— pivo: 110 l.

4. Členské štáty môžu tiež ustanoviť, že pri nadobudnutí minerálnych olejov už uvedených do daňového voľného obehu v inom členskom štáte sa spotrebná daň platí v členskom štáte spotreby, ak tieto výrobky prepravuje netypickým spôsobom prepravy súkromná osoba alebo ak sa takto prepravujú v mene tejto osoby.

Na účely tohto odseku „netypický spôsob prepravy“ znamená prepravu palív inak ako v nádržiach vozidiel alebo vo vhodných rezervných nádobách na palivo a prepravu kvapalných vykurovacích výrobkov inak ako prostredníctvom cisterien používaných v mene profesionálnych obchodníkov.

ODDIEL 2

Držba v inom členskom štáte

Článok 33

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 36 ods. 1, ak sa tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý už bol uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte, drží na podnikateľské účely v inom členskom štáte, aby sa tam dodal alebo použil, je predmetom spotrebnej dane a daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v tomto inom členskom štáte.

Na účely tohto článku „držba na podnikateľské účely“ je držba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani osobou inou než súkromnou osobou alebo súkromnou osobou na iné než jej vlastné použitie, ktorý sama prepravuje v súlade s článkom 32.

2. Uplatňujú sa tie podmienky vzniku daňovej povinnosti a sadzba spotrebnej dane, ktoré sú platné k dátumu, ku ktorému vzniká daňová povinnosť v tomto inom členskom štáte.

3. V závislosti od prípadov uvedených v odseku 1 je osobou povinnou platiť spotrebnú daň, ku ktorej vznikla daňová povinnosť, osoba, ktorá uskutočňuje dodanie alebo drží tovar určený na dodanie, alebo ktorej sa tovar dodá v inom členskom štáte.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 38, v prípade, že sa tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý už bol uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte, prepravuje v rámci Spoločenstva na podnikateľské účely, nepovažuje sa tento tovar za tovar držaný na takéto účely, pokým nedorazí do členského štátu určenia, za predpokladu, že sa prepravuje na základe formalít stanovených v článku 34.

5. Tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý sa drží na palube plavidla, ktoré sa plaví, alebo lietadla, ktoré letí medzi dvoma členskými štátmi, ktorý však nie je k dispozícii na predaj, keď sa plavidlo alebo lietadlo nachádzajú na území jedného z dotknutých členských štátov, sa nepovažuje za držaný na podnikateľské účely v tomto členskom štáte.

6. Spotrebná daň sa na požiadanie vráti alebo odpustí v členskom štáte, v ktorom sa uskutočnilo uvedenie do daňového voľného obehu, ak príslušné orgány druhého členského štátu zistia, že v tomto členskom štáte vznikla daňová povinnosť k spotrebnej dani a daň sa v ňom aj vybrala.

Článok 34

1. V situáciách uvedených v článku 33 ods. 1 sa tovar podliehajúci spotrebnej dani prepravuje medzi územiami rôznych členských štátov na základe sprievodného dokumentu, v ktorom sú uvedené hlavné údaje z dokumentu uvedeného v článku 21 ods. 1.

Komisia prijíma v súlade s postupom uvedeným v článku 43 ods. 2 opatrenia, ktorými sa ustanovuje forma a obsah sprievodného dokumentu.

2. Osoby uvedené v článku 33 ods. 3 musia dodržiavať tieto požiadavky:

a) pred odoslaním tovaru predložiť vyhlásenie príslušným orgánom členského štátu určenia a zložiť zábezpeku na spotrebnú daň;

b) zaplatiť spotrebnú daň členského štátu určenia v súlade s postupom ustanoveným v tomto členskom štáte;

c) súhlasiť s každou kontrolou, ktorou sa príslušné orgány členského štátu určenia môžu presvedčiť, že tovar podliehajúci spotrebnej dani bol skutočne prijatý a že daňová povinnosť, ktorá v súvislosti s ním vznikla, bola splnená.

Členský štát určenia môže v situáciách a za podmienok ním stanovených zjednodušiť uplatňovanie ustanovení uvedených v písmene a) alebo umožniť sa od nich odchýliť. V takomto prípade s tým oboznámi Komisiu, ktorá informuje ostatné členské štáty.

Článok 35

1. Ak sa tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý je už uvedený do daňového voľného obehu v členskom štáte, prepravuje na miesto určenia v tomto členskom štáte cez územie iného členského štátu, uplatňujú sa tieto požiadavky:

a) takáto preprava sa vykonáva na základe sprievodného dokumentu uvedeného v článku 34 ods. 1, pričom sa použije vhodná trasa;

b) odosielateľ pred odoslaním tovaru podliehajúceho spotrebnej dani predloží príslušným orgánom na mieste odoslania vyhlásenie;

c) príjemca potvrdí, že prijal tovar v súlade s pravidlami ustanovenými príslušnými orgánmi na mieste určenia;

d) odosielateľ a príjemca súhlasia s každou kontrolou, ktorá ich príslušným orgánom umožňuje presvedčiť sa, že tovar bol skutočne prijatý.

2. Ak sa tovar podliehajúci spotrebnej dani prepravuje často a pravidelne za podmienok ustanovených v odseku 1, dotknuté členské štáty môžu na základe spoločnej dohody za podmienok nimi stanovených zjednodušiť podmienky uvedené v odseku 1.

ODDIEL 3

Zásielkový obchod

Článok 36

1. Tovar podliehajúci spotrebnej dani už uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte, ktorý kúpi iná osoba než oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu alebo registrovaný príjemca, usadená v inom členskom štáte, ktorá nevykonáva nezávislú ekonomickú činnosť, a ktorý sa odošle alebo prepraví do iného členského štátu priamo alebo nepriamo predajcom alebo v jeho mene, je predmetom spotrebnej dane v členskom štáte určenia.

Na účely tohto článku „členský štát určenia“ je členský štát doručenia zásielky alebo ukončenia prepravy.

2. V prípade uvedenom v odseku 1 vzniká daňová povinnosť k spotrebnej dani v členskom štáte určenia v čase dodania tovaru podliehajúceho spotrebnej dani. Uplatňujú sa tie podmienky vzniku daňovej povinnosti a sadzba spotrebnej dane, ktoré sú platné k dátumu, ku ktorému vzniká daňová povinnosť.

Spotrebná daň sa platí v súlade s postupom, ktorý ustanoví členský štát určenia.

3. Osobou, ktorá je povinná platiť spotrebnú daň v členskom štáte určenia, je predajca.

Členský štát určenia však môže stanoviť, že osobou povinnou platiť spotrebnú daň je daňový splnomocnenec usadený v členskom štáte určenia a oprávnený príslušnými orgánmi tohto členského štátu alebo príjemca tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ak predajca nedodržal ustanovenie odseku 4 písm. a).

4. Predajca alebo daňový splnomocnenec musia spĺňať tieto požiadavky:

a) pred odoslaním tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa zaregistrovať a zložiť zábezpeku na spotrebnú daň na príslušnom orgáne, ktorý členský štát určenia osobitne určí, a za podmienok ustanovených týmto členským štátom;

b) zaplatiť spotrebnú daň na orgáne uvedenom v písmene a) po doručení tovaru podliehajúceho spotrebnej dani;

c) viesť účtovnú evidenciu dodaného tovaru.

Členské štáty môžu za podmienok nimi stanovených na základe dvojstranných dohôd tieto požiadavky zjednodušiť.

5. V prípade uvedenom v odseku 1 sa spotrebná daň vyrubená v prvom členskom štáte na žiadosť predajcu vráti alebo odpustí, ak predajca alebo jeho daňový splnomocnenec dodržia postupy stanovené v odseku 4.

6. Členské štáty môžu ustanoviť osobitné pravidlá pre uplatňovanie odsekov 1 až 5 na tovar podliehajúci spotrebnej dani, na ktorý sa vzťahujú osobitné vnútroštátne mechanizmy distribúcie.

ODDIEL 4

Zničenie a strata

Článok 37

1. V situáciách uvedených v článku 33 ods. 1 a článku 36 ods. 1 a v prípade, že sa tovar podliehajúci spotrebnej dani počas prepravy v členskom štáte inom ako členskom štáte, v ktorom sa uviedol do daňového voľného obehu, úplne zničí alebo nenahraditeľne stratí z dôvodu jeho povahy alebo následkom nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia príslušných orgánov tohto členského štátu, daňová povinnosť k spotrebnej dani v tomto členskom štáte nevzniká.

Úplné zničenie alebo nenahraditeľná strata dotknutého tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa musia preukázať k spokojnosti príslušných orgánov členského štátu, v ktorom k úplnému zničeniu alebo nenahraditeľnej strate došlo alebo v ktorom sa táto strata zistila, ak nie je možné určiť, kde k nej došlo.

Zábezpeka na spotrebnú daň zložená v súlade s článkom 34 ods. 2 písm. a) alebo článkom 36 ods. 4 písm. a) sa vráti.

2. Každý členský štát stanovuje vlastné pravidlá a podmienky, na základe ktorých sa určujú straty uvedené v odseku 1.

ODDIEL 5

Nezrovnalosti pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani

Článok 38

1. Ak pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 1 došlo k nezrovnalosti v členskom štáte inom ako členskom štáte, v ktorom sa uviedol do daňového voľného obehu, tovar sa stáva predmetom spotrebnej dane a daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v členskom štáte, v ktorom nezrovnalosť nastala.

2. Ak sa počas prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 1 zistila nezrovnalosť v členskom štáte, ktorý nie je členským štátom, v ktorom sa uviedol do daňového voľného obehu, a ak nie je možné určiť, kde táto nezrovnalosť nastala, predpokladá sa, že nastala v členskom štáte, kde sa zistila, pričom v tomto členskom štáte vzniká daňová povinnosť k spotrebnej dani.

Ak sa však pred uplynutím troch rokov od dátumu nadobudnutia tovaru podliehajúceho spotrebnej dani zistí, v ktorom členskom štáte nezrovnalosť skutočne nastala, uplatňujú sa ustanovenia odseku 1.

3. Spotrebnú daň zaplatí osoba, ktorá na ňu zložila zábezpeku na spotrebnú daň v súlade s článkom 34 ods. 2 písm. a) alebo článkom 36 ods. 4 písm. a) alebo každá osoba podieľajúca sa na vzniku nezrovnalosti.

Príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa tovar podliehajúci spotrebnej dani uviedol do daňového voľného obehu, na požiadanie vrátia alebo odpustia spotrebnú daň, ak sa vyrubila v členskom štáte, v ktorom sa nezrovnalosť zistila alebo v ktorom nastala. Príslušné orgány členského štátu určenia vrátia zábezpeku na spotrebnú daň zloženú podľa článku 34 ods. 2 písm. a) alebo článku 36 ods. 4 písm. a).

4. Na účely tohto článku „nezrovnalosť“ je situácia, ktorá nastane počas prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani podľa článku 33 ods. 1 alebo článku 36 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje článok 37, v dôsledku ktorej sa preprava alebo časť prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani riadne neukončila.

KAPITOLA VI

RÔZNE

ODDIEL 1

Označovanie

Článok 39

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 1, môžu členské štáty vyžadovať, aby tovar podliehajúci spotrebnej dani niesol daňové označenia alebo vnútroštátne identifikačné značky používané na daňové účely v čase, keď je uvedený do voľného daňového obehu na ich území, alebo v prípadoch stanovených v článku 33 ods. 1 prvom pododseku a článku 36 ods. 1, keď vstúpi na ich územie.

2. Každý členský štát, ktorý vyžaduje používanie daňových označení alebo vnútroštátnych identifikačných značiek stanovených v odseku 1, je povinný sprístupniť ich oprávneným prevádzkovateľom daňových skladov v ostatných členských štátoch. Každý členský štát však môže stanoviť, aby sa tieto označenia alebo značky sprístupnili daňovému splnomocnencovi oprávnenému príslušnými orgánmi daného členského štátu.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia, ktoré členské štáty môžu stanoviť s cieľom zabezpečiť, aby sa tento článok vykonával správne, a s cieľom zamedziť akýmkoľvek daňovým podvodom, únikom alebo zneužitiu dane, členské štáty zabezpečujú, aby tieto daňové označenia alebo vnútroštátne identifikačné značky uvedené v odseku 1 nevytvárali prekážky voľnému pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.

Ak sa tovaru podliehajúcemu spotrebnej dani pridelili takéto daňové označenia alebo značky, členský štát, ktorý ich vydal, vráti, odpustí alebo uvoľní akúkoľvek sumu zaplatenú alebo zabezpečenú s cieľom získať takéto označenia alebo značky s výnimkou poplatkov na ich vydanie, ak vznikla daňová povinnosť a spotrebná daň sa vybrala v inom členskom štáte.

Členský štát, ktorý vydal označenia alebo značky, však môže podmieniť vrátenie, odpustenie alebo uvoľnenie zaplatenej alebo zabezpečenej sumy predložením dôkazu k spokojnosti svojich príslušných orgánov, že tieto označenia alebo značky boli odstránené alebo zničené.

4. Daňové označenia alebo vnútroštátne identifikačné značky uvedené v odseku 1 platia v členskom štáte, ktorý ich vydal. Môže však existovať vzájomné uznávanie týchto označení medzi členskými štátmi.

ODDIEL 2

Malí výrobcovia vína

Článok 40

1. Členské štáty môžu oslobodiť malých výrobcov vína od povinností uvedených v kapitolách III a IV, ako aj od ďalších povinností týkajúcich sa prepravy a monitorovania. Ak títo malí výrobcovia sami uskutočňujú transakcie v rámci Spoločenstva, musia o tom informovať svoje príslušné orgány a spĺňať požiadavky stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 884/2001 z 24. apríla 2001 ustanovujúcom podrobné pravidlá pre používanie sprievodných dokladov na prepravu vinárskych výrobkov a na vedenie záznamov vo vinárskom sektore ( 2 ).

2. Ak sú malí výrobcovia vína oslobodení od povinností podľa odseku 1, príjemca prostredníctvom dokladu vyžadovaného v nariadení (ES) č. 884/2001 alebo odkazom na toto nariadenie informuje príslušné orgány členského štátu určenia o prijatých dodávkach vína.

3. Na účely tohto článku „malí výrobcovia vína“ sú osoby, ktoré vyrábajú v priemere menej ako 1 000 hl vína ročne.

ODDIEL 3

Zásoby pre lode a lietadlá

Článok 41

Kým Rada neprijme ustanovenia Spoločenstva o zásobách pre lode a lietadlá, členské štáty môžu zachovať svoje vnútroštátne ustanovenia o oslobodení týchto zásob od spotrebnej dane.

ODDIEL 4

Osobitné úpravy

Článok 42

Členské štáty, ktoré uzavreli dohodu o zodpovednosti za výstavbu alebo údržbu cezhraničného mosta, môžu s cieľom zjednodušiť postup vyberania spotrebnej dane z tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, ktoré sa použijú pri výstavbe a údržbe takéhoto mosta, prijať opatrenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecných ustanovení tejto smernice.

Na účely týchto opatrení sa most a stavenisko uvedené v danej dohode považujú za súčasť územia toho členského štátu, ktorý je podľa danej dohody za výstavbu alebo údržbu mosta zodpovedný.

Dotknuté členské štáty o týchto opatreniach informujú Komisiu, ktorá informuje ostatné členské štáty.

KAPITOLA VII

VÝBOR PRE SPOTREBNÉ DANE

Článok 43

1. Komisii pomáha výbor uvádzaný ako „Výbor pre spotrebné dane“.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 44

Výbor pre spotrebné dane okrem svojich úloh podľa článku 43 skúma záležitosti predložené jeho predsedom buď z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť zástupcu členského štátu, ktoré sa týkajú uplatňovania ustanovení Spoločenstva o spotrebných daniach.

KAPITOLA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 45

1. Do 1. apríla 2013 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o implementácii počítačového systému, predovšetkým o plnení povinností uvedených v článku 21 ods. 6 a o postupoch uplatniteľných v prípade nedostupnosti systému.

2. Do 1. apríla 2015 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice.

3. Správy stanovené v odsekoch 1 a 2 sa opierajú najmä o údaje poskytované členskými štátmi.

Článok 46

1. Členské štáty odoslania môžu do 31. decembra 2010 naďalej povoľovať, aby sa preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane začala na základe dokumentov stanovených v článku 15 ods. 6 a článku 18 smernice 92/12/EHS.

Na túto prepravu a na jej ukončenie sa vzťahujú ustanovenia uvedené v prvom pododseku, ako aj v článku 15 ods. 4 a 5 a článku 19 smernice 92/12/EHS. Článok 15 ods. 4 uvedenej smernice sa uplatňuje na všetky osoby, ktoré zložili zábezpeku na spotrebnú daň a ktoré sú určené v súlade s článkom 18 ods. 1 a 2 tejto smernice.

Články 21 až 27 tejto smernice sa na túto prepravu nevzťahujú.

2. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ktorá sa začala pred 1. aprílom 2010, sa uskutočňuje a ukončuje v súlade s ustanoveniami smernice 92/12/EHS.

Táto smernica sa na takúto prepravu nevzťahuje.

▼A1

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 32, členské štáty, ktoré nie sú uvedené v článku 2 ods. 2 treťom a štvrtom pododseku smernice 92/79/EHS, môžu v súvislosti s cigaretami, ktoré sa môžu doviezť na ich územie bez dodatočnej platby spotrebnej dane, uplatňovať od 1. januára 2014 kvantitatívne obmedzenie vo výške najmenej 300 kusov v prípade cigariet dovezených z členského štátu, ktorý v súlade s článkom 2 ods. 2 tretím a štvrtým poodsekom uvedenej smernice uplatňuje nižšie spotrebné dane, ako sú dane vyplývajúce z uplatňovania článku 2 ods. 2 prvého pododseku.

Členské štáty uvedené v článku 2 ods. 2 treťom a štvrtom pododseku smernice 92/79/EHS, ktoré bez ohľadu na váženú priemernú maloobchodnú predajnú cenu uplatňujú spotrebnú daň minimálne vo výške 77 EUR na 1 000 cigariet, môžu od 1. januára 2014 uplatňovať kvantitatívne obmedzenie vo výške najmenej 300 kusov v prípade cigariet dovezených na ich územie bez dodatočnej platby spotrebnej dane z členského štátu, ktorý v súlade s článkom 2 ods. 2 tretím pododsekom uvedenej smernice uplatňuje nižšiu spotrebnú daň.

Členské štáty, ktoré v súlade s prvým a druhým pododsekom tohto odseku uplatňujú kvantitatívne obmedzenie, informujú o tom Komisiu. Môžu vykonávať potrebné kontroly pod podmienkou, že sa týmito kontrolami nenaruší riadne fungovania vnútorného trhu.

▼B

Článok 47

1. Smernica 92/12/EHS sa zrušuje s účinnosťou od 1. apríla 2010.

Naďalej sa však uplatňuje v rozsahu a na účely vymedzené v článku 42.

2. Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 48

1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 1. januára 2010 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou s účinnosťou od 1. apríla 2010. Komisii bezodkladne oznámia znenie takýchto zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení spolu s tabuľkou zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 49

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 50

Táto smernica je určená členským štátom.

( 1 ) Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1.

( 2 ) Ú. v. ES L 128, 10.5.2001, s. 32.

Top

Choose the experimental features you want to try