Ako prebieha plenárna schôdza 

Dlhé roky bol Parlament výlučne poradným orgánom. Od prvých všeobecných priamych volieb v roku 1979 a vďaka aktívnej práci svojich poslancov si však dokázal zabezpečiť väčšie právomoci a získať postavenie rovnocenného spoluzákonodarcu s Radou vo väčšine oblastí, v ktorých má EÚ právomoc konať.

V súčasnosti má Európsky parlament 720 poslancov zvolených z 27 krajín EÚ a jeho plenárne rozpravy prebiehajú v 24 jazykoch. Na plenárnych zasadnutiach poslanci, úradníci, tlmočníci a prekladatelia dodržiavajú veľmi presné postupy s cieľom zabezpečiť čo najlepší priebeh zasadnutia.

Plenárne zasadnutia vedie predseda alebo predsedníčka Európskeho parlamentu. Predsedovi/predsedníčke Európskeho parlamentu pri tejto úlohe pomáha 14 podpredsedov, ktorí môžu prevziať predsedníctvo.
Predseda/predsedníčka otvára zasadnutie, niekedy vzdaním pocty alebo prejavom na aktuálnu tému.
Počas zasadnutia predseda/predsedníčka udeľuje slovo rečníkom a dohliada na riadny priebeh rokovania. Riadi tiež postup hlasovania, dáva hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a legislatívnych uzneseniach a oznamuje výsledky. Právomoc predsedu zabezpečuje, aby hlasovania, ktoré môžu byť dlhé a zložité, prebiehali rýchlo.

Väčšina zo 720 poslancov Európskeho parlamentu patrí do jednej z politických skupín, ktoré predstavujú celé spektrum ideologických tendencií v EÚ. Niektorí poslanci EP nie sú spojení so žiadnou politickou skupinou, a sú známi pod označením nezaradení poslanci.

Politické skupiny rozhodujú o tom, o ktorých otázkach sa bude rokovať v pléne. Môžu tiež predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k správam výborov, o ktorých sa má hlasovať, alebo navrhovať uznesenia k dôležitým otázkam. Hoci sa politické skupiny snažia koordinovať spôsob hlasovania svojich poslancov na plenárnom zasadnutí, poslanci nie sú povinní hlasovať určitým spôsobom.

Rada Európskej únie a Európska komisia sa zúčastňujú na zasadnutiach s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi inštitúciami v rozhodovacom procese.

Ak o to Parlament požiada, môžu byť zástupcovia týchto dvoch inštitúcií vyzvaní, aby urobili vyhlásenie alebo podali správu o svojej činnosti v odpovedi na otázky, ktoré im položili poslanci Európskeho parlamentu. Tieto rozpravy môžu byť ukončené hlasovaním o uznesení.

Parlament zasadá v rámci plenárnej schôdze 12-krát v roku v Štrasburgu počas štyroch dní (od pondelka do štvrtka). Dodatočné schôdze sa konajú v Bruseli. Schôdza sa delí na denné rokovania.

Činnosť počas plenárnej schôdze pozostáva najmä z rozpráv a hlasovaní. Texty prijaté počas plenárnej schôdze a písomné vyhlásenia pod ktoré sa podpísala väčšina členov a členiek Európskeho parlamentu, sú jedinými formálnymi aktmi Európskeho parlamentu.

Vzťahujú sa na rôzne druhy textov v závislosti od prerokovanej témy a zvoleného legislatívneho postupu:

• Legislatívne správy: ide o texty, ktoré Parlament preskúmal v rámci rôznych legislatívnych postupov EÚ: riadny legislatívny postup, súhlas a konzultácia. Riadny legislatívny postup dáva Parlamentu rovnocennú úlohu zákonodarcu popri Rade Európskej únie. Niektoré parlamentné správy tak majú väčšiu legislatívnu váhu ako iné.
• Správy v rámci rozpočtového postupu: Európsky parlament a Rada Európskej únie tvoria rozpočtový orgán EÚ, ktorý každoročne určuje výdavky a príjmy Únie
• Nelegislatívne správy a uznesenia: vypracúva ich Parlament z vlastnej iniciatívy v rámci príslušného parlamentného výboru. Prijatím týchto textov sa Parlament obracia na ostatné európske inštitúcie a orgány, vlády členských štátov alebo na krajiny a organizácie mimo EÚ s cieľom upozorniť na určitú záležitosť. Hoci tieto texty nemajú legislatívnu hodnotu, sú nevyhnutné na to, aby Parlament mohol vykonávať svoju úlohu demokratickej kontroly a vyžadovať od iných inštitúcií zodpovednosť, ako aj vyvíjať politický tlak na konkrétne reakcie v danej veci.

Počas plenárnej schôdze sa Parlament môže rozhodnúť vyjadriť svoje stanovisko k akejkoľvek záležitosti, ktorú považuje za dôležitú. Môže tiež požiadať Komisiu, aby predložila príslušný návrh v otázkach, ktoré si podľa názoru Parlamentu vyžadujú prijatie legislatívneho návrhu.

Súčasťou zasadnutia je aj čas vyhradený na otázky na konkrétnu tému so zástupcami Rady a/alebo Komisie. Okrem toho môže byť predseda/predsedníčka Komisie alebo konkrétni komisári raz za plenárny týždeň vyzvaní, aby odpovedali na otázky poslancov Európskeho parlamentu bez vopred určenej témy v rámci osobitnej kontrolnej schôdze.

V zápisnici z každého zasadnutia sa uvádzajú presné údaje o priebehu a činnosti v daný deň (predložené dokumenty, rozpravy, hlasovania, vysvetlenia hlasovania, vymenovania atď.) K zápisnici sa prikladajú aj výsledky hlasovania.

Na plenárnych zasadnutiach sa schádza veľký počet účastníkov, a preto nie je možné improvizovať. Naopak, zasadnutia si vyžadujú dôkladnú prípravu. Program plenárneho zasadnutia podrobne zostavuje Konferencia predsedov, na ktorej sa zúčastňujú lídri politických skupín a predseda/predsedníčka Parlamentu.

Zároveň môže Konferencia predsedov výborov (zložená z predsedov všetkých stálych a dočasných parlamentných výborov) predkladať Konferencii predsedov odporúčania týkajúce sa práce výborov a zostavovania programu plenárneho zasadnutia.

Ročný kalendár práce Parlamentu sa každoročne prijíma na plenárnom zasadnutí na základe návrhu Konferencie predsedov. V kalendári sú uvedené týždne vyhradené na schôdze výborov a schôdze politických skupín.

V programe plenárneho zasadnutia je tiež uvedené, či po jednotlivých rozpravách v pléne nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia, čo je nelegislatívny text, ktorý predstavuje stanovisko Parlamentu k danej téme.

Parlament neustále reaguje na najnovší vývoj v každej dôležitej otázke a neváha meniť svoj program.

Parlamentná správa predložená na hlasovanie v pléne je spravidla predmetom rozpravy, v ktorej vyjadrujú svoje názory Komisia, zástupcovia politických skupín a jednotliví poslanci. Čas na vystúpenie každého poslanca, ktorý je často veľmi krátky, závisí od počtu poslancov, ktorí požiadali o slovo.

Na rozdiel od hlasovania v pléne, ktoré často prebieha vo veľmi rýchlom tempe, môžu rozpravy trvať niekoľko hodín v závislosti od počtu poslancov, ktorí si želajú vystúpiť. Poslanci zvyčajne hovoria vo svojom rodnom jazyku a ich vystúpenia tlmočia naživo tlmočníci Parlamentu do ostatných úradných jazykov EÚ.

Čas na vystúpenie sa prideľuje podľa nasledovného kľúča: prvá časť času na vystúpenie sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny, potom sa ďalšia časť rozdelí medzi skupiny v pomere k celkovému počtu ich poslancov. Skupiny potom interne rozhodnú, kto a ako dlho bude vystupovať.

Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí chcú vystúpiť zo stredu miestnosti, sa pridávajú na zoznam rečníkov v poradí podľa veľkosti ich skupiny. Prednostné právo na vystúpenie majú spravodajcovia (poslanci Európskeho parlamentu z príslušného výboru alebo výborov, ktorí sú zodpovední za danú tému) a zástupcovia ostatných výborov, ktorí boli požiadaní o stanovisko.

Poslanci a poslankyne okrem iného v rokovacej sále pravidelne prijímajú mnohé osobnosti, ako sú hlavy štátov, tieto osobnosti sa vo všeobecnosti prijímajú počas slávnostnej schôdze.

Hlasovanie zvyčajne priebieha v obedných hodinách. Poslanci hlasujú o legislatívnych aktoch a uzneseniach ako takých, ale aj o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch alebo bodoch v textoch.

Počas hlasovania o parlamentnej správe alebo uznesení môžu poslanci zmeniť predložený text prijatím pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých cieľom môže byť vypustenie, preformulovanie, nahradenie alebo doplnenie obsahu posudzovaného textu. Poslanci najprv hlasujú o každom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu samostatne a potom o celom zmenenom a doplnenom texte ako celku.

Zvyčajne poslanci hlasujú zodvihnutím ruky a predseda schôdze v každom prípade určuje väčšinu. Ak je zdvihnutie ruky nejasné, predseda vyzve na elektronické hlasovanie, aby sa potvrdil počet hlasov na každej strane.

Hlasovanie podľa mien sa musí uskutočniť, ak o to požiada politická skupina alebo aspoň 5 % všetkých poslancov večer pred hlasovaním. V takom prípade sa hlasy jednotlivých poslancov zaznamenajú a uverejnia v prílohe k zápisnici. Naopak, o tajné hlasovanie môže požiadať 20 % všetkých poslancov Európskeho parlamentu.

Na plenárnom zasadnutí Európsky parlament zvyčajne prijíma rozhodnutia väčšinou odovzdaných hlasov. Kvórum (minimálny počet poslancov, ktorí musia byť prítomní, aby bol výsledok hlasovania platný) sa dosiahne, ak je v rokovacej sále prítomná aspoň jedna tretina poslancov. Ak aspoň 39 poslancov prítomných v rokovacej sále požiada o zistenie, že nie je prítomné kvórum, alebo ak je v rokovacej sále prítomných menej ako 39 poslancov, hlasovanie sa môže presunúť na ďalšiu schôdzu.

Komisia môže reagovať na výsledok hlasovania a oznámiť svoje závery. Po skončení hlasovania môžu poslanci, ktorí o to požiadajú, opäť vystúpiť s vysvetlením svojho hlasovania, predložiť svoju analýzu a vysvetliť svoje dôvody alebo svojej skupiny.

Plenárne zasadnutia Európskeho parlamentu môžete sledovať online naživo aj zo záznamu.