SPRÁVA o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050

o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050

(2011/2095(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112) a na príslušné sprievodné pracovné dokumenty (SEK(2011)0288) a (SEK(2011)0289),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Analýza variantov prekročiť 20 % zníženie emisií skleníkových plynov a posúdenie rizika úniku uhlíka (COM(2010)0265) a na príslušný sprievodný dokument (SEK(2010)0650),

–   so zreteľom na návrhy na prepracovanie (COM(2011)0656) a zmenu a doplnenie smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) (COM(2011)0652) a smernice o zneužívaní trhu (MAD) (COM(2011)0651), pokiaľ ide o emisné kvóty podľa ETS EÚ,

–   so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 23. októbra 2011,

–   so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ,

–   so zreteľom na článok 9 ZFEÚ (sociálna doložka),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0033/2012),

A. keďže asi 90 strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, vrátane rozvíjajúcich sa hospodárstiev, ktoré spoločne zodpovedajú za viac než 80 % celosvetových emisií, vydalo jednostranné vyhlásenia o kvantifikovaných cieľoch v oblasti znižovania emisií v celom hospodárstve, aj keď právne nezáväzné;

B.  keďže Európsky parlament a Európska rada oznámili svoj cieľ, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až 95 %; pripomína, že lineárny postup medzi rokmi 2009 a 2050 by viedol k cieľu na rok 2020 na úrovni 34 – 38 % v porovnaní s rokom 1990;

C. keďže Európska únia musí prijať špecifické ciele v oblasti zníženia emisií, aby bolo možné poskytnúť základ a rámec pre potrebné legislatívne akty a iné opatrenia;

D. keďže plán ukazuje, že súčasný 20 % klimatický cieľ, z ktorého viac než polovicu by bolo možné dosiahnuť prostredníctvom nedomácich kompenzácií, nie je nákladovo efektívnou cestou k dosiahnutiu zníženia o 80 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 1990; keďže 80 % je spodná hranica rozsahu 80 – 95 %, ktorú IPCC vyhodnotil ako potrebnú pre priemyselné krajiny a s ktorou Európska rada súhlasila ako s cieľom EÚ na rok 2050;

E.  keďže priemysel musí mať jasnú predstavu o nízkouhlíkovej stratégii EÚ, ktorá musí byť podporená aj regulačnou istotou, ambicióznymi cieľmi, ako aj dobre navrhnutými mechanizmami financovania, aby mohol uskutočniť investície dlhodobého charakteru;

F.  keďže je v záujme členských štátov, aby znížili svoju závislosť od zahraničných dodávateľov energie, najmä z politicky problematických krajín;

G. keďže Medzinárodná energetická agentúra vypočítala, že štyri pätiny celkových energetických emisií CO₂ povolených do roku 2035 v scenári 450 sú už teraz blokované súčasným základným kapitálom;

H. keďže je potrebné posúdiť riziko, že pri absencii dostatočného celosvetového úsilia povedú domáce opatrenia k posunu podielu na trhu smerom k menej efektívnym zariadeniam inde, čoho výsledkom budú celosvetovo vyššie emisie uhlíka, t. j. únik uhlíka, a vystúpiť proti tomuto riziku;

I.   keďže v Sternovej správe sa odhaduje, že náklady spojené s nekonaním v oblasti ochrany klímy sa budú rovnať strate prinajmenšom 5 % celosvetového HDP ročne;

J.   keďže výroba a spotreba biomasy ako zdroja energie nie sú podľa definície uhlíkovo neutrálne;

K. keďže sociálne aspekty sa musia zohľadňovať prostredníctvom nástroja posudzovania sociálnych vplyvov,

1.  uznáva výhody, ktoré členským štátom a prípadne ich regiónom prinesie rozvoj nízkouhlíkového hospodárstva; preto schvaľuje Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 predložený Komisiou spolu s jeho harmonogramom, konkrétnymi míľnikmi týkajúcimi sa zníženia domácich emisií, a to do roku 2030 o 40 %, do roku 2040 o 60 % a do roku 2050 o 80 %, a rozmedziami v prípade míľnikov pre jednotlivé odvetvia ako základ pre navrhovanie legislatívnych a ďalších iniciatív hospodárskej politiky a politiky v oblasti klímy; uznáva, že harmonogram a míľniky vychádzajú z tvorby modelov pomocou systému PRIMES s cieľom pripraviť potrebné legislatívne a regulačné nástroje;

2.  vyzýva Komisiu, aby stanovila predbežné ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na roky 2030 a 2040 vrátane konkrétnych cieľov pre každé odvetvie, a najmä pre poľnohospodárstvo, a ambiciózneho harmonogramu; konštatuje, že tieto ciele by mali dodržiavať lineárne prepojenie medzi súčasnými úrovňami emisií, cieľom na rok 2020 a 95 % znížením, ktoré sa má dosiahnuť do roku 2050;

3.  vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcich dvoch rokoch navrhla opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov pre rok 2030, pričom zohľadní konkrétne kapacity a potenciál jednotlivých štátov, ako aj pokrok týkajúci sa opatrení v oblasti klímy, ktorý sa dosiahol na medzinárodnej úrovni;

4.  domnieva sa, že opatrenia by sa mali vykonávať koordinovaným, nákladovo efektívnym a účinným spôsobom, pri ktorom sa zohľadnia osobitné charakteristiky členských štátov;

5.  žiada, aby sa v záujme dosiahnutia cieľov plánu a zabezpečenia úplnej integrácie jeho priorít do nového viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 zlepšil súlad medzi programami a politikami Spoločenstva; uznáva, že splnenie cieľa zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % by umožnilo EÚ znížiť emisie CO₂ na vnútornom trhu o 25 % a viac do roku 2020 a že toto zníženie by bolo stále súčasťou nákladovo efektívnej cesty k dosiahnutiu dlhodobého cieľa znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; konštatuje, že podľa plánu by menej ambiciózny prístup viedol k výrazne vyšším nákladom za celé obdobie; pripomína však, že efektívnosť nákladov na investície by sa mala vždy merať v kontexte rozpočtov členských štátov;

6.  pripomína, že pred konferenciou o klíme, ktorá sa konala v Durbane, Európsky parlament vyzval na zvýšenie cieľa v oblasti zníženia emisií CO₂ do roku 2020 nad úroveň 20 %;

7.  zdôrazňuje, že vďaka jasným cieľom v oblasti emisií sa podporia potrebné počiatočné investície do výskumu a vývoja, predvádzania a zavádzania nízkoemisných technológií a že vymedzenie dlhodobej stratégie má mimoriadny význam pre zabezpečenie toho, že EÚ bude smerovať k dosiahnutiu dohodnutého cieľa znížiť emisie do roku 2050;

8.  vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu nákladov a prínosov dodržania navrhovanej cesty na úrovni členských štátov, pričom by mala zohľadniť vnútroštátne okolnosti vyplývajúce z rozdielneho technologického vývoja, ako aj potrebných investícií (a súvisiacej sociálnej prijateľnosti), ako aj existenciu širšieho spektra možných celosvetových podmienok;

9.  zdôrazňuje, že posun k nízkouhlíkovému hospodárstvu by mal významný potenciál vytvoriť ďalšie pracovné miesta a pritom zabezpečiť hospodársky rast a poskytnúť konkurenčnú výhodu pre európsky priemysel;

10. pripomína, že prechod na čisté technológie by drasticky znížil znečistenie vzduchu, a tak zaručil významné zdravotné aj environmentálne výhody;

Medzinárodný rozmer

11. konštatuje, že celosvetový vývoj a uplatňovanie nízkouhlíkových technológií sa čoraz väčšmi zintenzívňujú a že pre budúcu konkurencieschopnosť Európy je kľúčové, aby zvýšili investície do výskumu, vývoja a aplikácie v súvislosti s týmito technológiami;

12. berie na vedomie presun trvalo udržateľnej vedeckej a technologickej inovácie z Európy do iných častí sveta, čo môže viesť k tomu, že EÚ stratí svoje vedúce postavenie v oblasti technológií v tomto odbore a stane sa čistým dovozcom týchto technológií a súvisiacich hotových produktov; zdôrazňuje preto význam európskej pridanej hodnoty pre vývoj a domácu výrobu technológií a výrobkov, a to najmä pre energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov;

13. zdôrazňuje, že Čína má vo svete vedúce postavenie v oblasti kapacity veterných elektrární v prevádzke, že čínski a indickí výrobcovia patria medzi desať najväčších výrobcov veterných turbín na svete a že Čína a Taiwan v súčasnosti vyrábajú väčšinu fotovoltaických panelov na svete; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky na podporu environmentálne efektívneho rozvoja a environmentálne efektívnej výroby v EÚ, pokiaľ ide o tieto technológie a nové inovačné technológie potrebné na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov;

14. vyzýva EÚ, aby naďalej zohrávala aktívnu úlohu v medzinárodných rokovaniach o dokončení ambicióznej, komplexnej a právne záväznej dohody; konštatuje, že je dôležité, že EÚ preukazuje svoje presvedčenie a je vzorovým modelom, ktorý ukazuje výhody a životaschopnosť nízkouhlíkového hospodárstva; víta výsledky konferencie v Durbane z hľadiska dohody na jasnom časovom rámci pre návrh medzinárodnej dohody na obdobie po roku 2012 a akceptovania toho, že veľkí producenti emisií, či už sú to rozvojové alebo rozvíjajúce sa krajiny, musia prijať ambiciózne a dostatočné ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov;

15. zdôrazňuje, že EÚ musí v celosvetových rokovaniach o klíme naďalej konať konštruktívne a európsku diplomaciu pre oblasť klímy treba ďalej rozvíjať pod záštitou ESVČ;

16. pripomína, že hlavnou výzvou pre trvalo udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo je zabezpečiť, aby sa politiky v oblasti zmeny klímy začlenili do všetkých kľúčových oblastí činnosti týkajúcich sa energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, vzdelávania, inovácie atď.;

17. zdôrazňuje, že oneskorenie celosvetových a európskych opatrení v oblasti klímy by viedlo k zvýšeniu nákladov nielen na dosiahnutie cieľa stanoveného na rok 2050, pretože investície by uviazli vo vysokouhlíkovom akciovom kapitáli a spomalilo by sa získavanie technologických poznatkov, ale aj v zmysle straty vedúceho postavenia EÚ v oblasti inovatívneho výskumu, vytvárania pracovných miest a poskytovania usmernení pre ekologickejšie udržateľné hospodárstvo; okrem toho pripomína, že odklad opatrení na rok 2020 povedie k obmedzeniu potenciálu znižovania pre rok 2030 a pre neskoršie obdobie;

18. pripomína, že kumulatívne emisie sú rozhodujúce pre klimatický systém; konštatuje, že aj s cestou spočívajúcou v znížení o 30 % do roku 2020, o 55 % do roku 2030, o 75 % do roku 2040 a o 90 % do roku 2050 by EÚ naďalej zodpovedala za približne dvojnásobok svojho podielu na osobu z celosvetového uhlíkového rozpočtu kompatibilného s cieľom 2°C a že odkladanie znižovania emisií výrazne zvyšuje kumulatívny podiel;

19. pripomína, že obmedzenie zvýšenia celosvetovej teploty na v priemere 2°C nezaručuje, že sa vyhneme významným negatívnym klimatickým dôsledkom;

Systém obchodovania s emisiami

20. uznáva, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) je hlavným, nie však jediným nástrojom na znižovanie emisií z priemyslu a na podporu investícií do nízkouhlíkových technológií; konštatuje, že ETS treba ďalej vylepšiť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ETS doplnili o prístup založený na technológiách a inovácii v záujme dosiahnutia potrebného významného zníženia;

21. konštatuje, že ETS EÚ funguje podľa plánu a že nižšia cena uhlíka je výsledkom zníženej hospodárskej činnosti a kvót, ktoré ďaleko prekračujú dopyt; vyjadruje obavy, že nedostatok stimulov pre nízkouhlíkové investície a väčšiu energetickú účinnosť spôsobuje riziko, že EÚ bude voči svojim priemyselným konkurentom znevýhodnená; uznáva správy, že sa neočakáva zvýšenie ceny uhlíka bez oveľa vyššieho restu alebo prispôsobenia sa ETS;

22. uznáva skutočnosť, že súčasná cena uhlíka nebude stimulovať investície do nízkouhlíkových technológií, a teda bude mať veľmi obmedzenú úlohu pri motivovaní znižovania emisií, pričom súčasne existuje riziko uzamknutia EÚ do uhlíkovo náročných infraštruktúr na ďalšie desaťročia;

23. zdôrazňuje, že politiky zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene sa nemôžu opierať len o trhové mechanizmy, pretože tie veľmi často nedokážu priniesť významné technológie a podporiť potrebný postojový posun smerom k udržateľnej spoločnosti;

24. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na nápravu nedostatkov systému ETS a aby umožnila jeho fungovanie v súlade s pôvodným zámerom, a to najmä prijatím týchto opatrení do konca roku 2012:

a) úprava systému ETS pred začatím tretej fázy tým, že sa vyčlení značný objem emisných kvót tak, aby sa obnovila situácia ich obmedzenej dostupnosti, čo umožní splniť pôvodný cieľ, ktorým je poskytovanie stimulov pre investovanie do nízkouhlíkových technológií a opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, a následne návrh legislatívneho aktu s cieľom umožniť takéto vyradenie kvót;

b) navrhnutie právnych predpisov do čo najskoršieho termínu s cieľom upraviť požiadavku na každoročné lineárne znižovanie o 1,74 % na hodnotu, ktorá by postačovala na splnenie požiadaviek na zníženie emisií CO₂ do roku 2050;

c) zahrnutie dopravy do obchodovania s emisiami, aby sa v tomto odvetví zintenzívnili inovácie a energetická účinnosť, aby sa účinnejšie internalizovali náklady a aby sa vytvorila rovnosť podmienok pre jednotlivé spôsoby dopravy;

d) v čo najkratšom čase vytvorenie rezervnej ceny pre dražby kvót, pričom táto cena by sa stanovila na úrovni nižšej, než je cena uhlíka, s ktorou sa počítalo, keď boli schvaľované súčasné právne predpisy s cieľom zabrániť únikom uhlíka, ktorá však bude dostatočná z hľadiska záruk pre firmy, ktoré uskutočňujú dlhodobé investície;

e) podnecovanie dopytu v rámci systému ETS navrhnutím rozšírenia o emisie z predaných fosílnych palív z teplárenského odvetvia a odvetvia dopravy, ktoré nie sú priamo vystavené medzinárodnej konkurencii, a tiež z odvetvia námornej nákladnej dopravy;

f) prijatie opatrení na zvýšenie vstupu dôležitých informácií a transparentnosti registra systému ETS s cieľom umožniť účinnejšie monitorovanie a hodnotenie;

g) ďalšie zlepšenie využívania kompenzačných mechanizmov, napríklad prostredníctvom obmedzenia prístupu ku kompenzáciám, ktoré dotujú priemyselných konkurentov Európy, ako v oblasti HFC;

h) avšak zaručenie toho, aby sa prostredníctvom žiadneho z týchto opatrení neznížilo množstvo kvót bezplatne prideľovaných priemyslu s únikom uhlíka, ktorý spĺňa hodnotiace kritériá;

25. konštatuje, že tieto opatrenia zvýšia príjmy členských štátov z dražieb; pripomína vládam, že neexistuje žiadne obmedzenie toho, aký podiel z týchto peňazí možno použiť na klimatické účely, a odporúča, aby sa tieto sumy použili na stimuláciu nízkouhlíkových investícií do priemyslu alebo na podporu iných spôsobov vytvárania pracovných miest, napríklad prostredníctvom znižovania zdanenia práce;

26. vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2013 predložila návrhy na rozšírenie požiadavky na nákup kvót cez dražbu na tie energeticky náročné priemyselné odvetvia, ktoré čelia len minimálnej hrozbe od zámorskej konkurencie;

27. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila monitorovanie legislatívy, ktorá ovplyvňuje stimuly zabezpečované v rámci systému ETS, napr. smernice o energetickej účinnosti (COD/2011/0172), a aby sa podľa toho prispôsobovala požiadavka na zníženie;

28. uznáva, že v záujme dosiahnutia cieľov plánu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo bude nutné prispôsobiť nielen systém ETS, ale aj rozhodnutie o spoločnom úsilí (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES);

Únik uhlíka

29. vyzýva Komisiu, aby uverejnila podrobné informácie o skutočnom príspevku EÚ k zníženiu celosvetových emisií CO₂ od roku 1990, pričom zohľadní jej spotrebu produktov, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú inde;

30. trvá na tom, že rozumný a primeraný regulačný prístup by mal podporovať prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo; potvrdzuje, že administratívne a finančne zaťažujúce dodržiavanie požiadaviek v oblasti životného prostredia má významný vplyv na zamestnanosť a produkciu v energeticky náročných odvetviach a zvyšuje riziko úniku uhlíka, pričom súčasne núti podniky, aby odišli z EÚ;

31. súhlasí s názorom Komisie, že opatrenia týkajúce sa úpravy dane na hraniciach alebo zahrnutie dovozu do ETS bolo potrebné spojiť s aukciami všetkých kvót v rámci príslušných odvetví; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu odvetví, v ktorých bezplatné prideľovanie emisných kvót nezabraňuje úniku uhlíka, a odporúča, aby Komisia predložila návrhy na opatrenia pre prispôsobenie na hraniciach, podľa ktorých budú musieť dovozcovia produktov v týchto odvetviach kupovať kvóty rovnocenné s tými, ktoré by sa vyžadovali v prípade, že by sa daný produkt vyrobil v EÚ;

32. vyzýva Komisiu, aby členským štátom čo najskôr poskytla usmernenia pre prijatie opatrení určených na poskytovanie kompenzácie priemyselným odvetviam, ktoré sú preukázateľne vystavené značnému riziku úniku uhlíka, za nepriame náklady spojené s emisiami skleníkových plynov, ako sa s tým počíta v smernici;

33. vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu týkajúcu sa neprítomnosti geografického kritéria pri posudzovaní úniku uhlíka v prípade trhu s elektrickou energiou v juhovýchodnej Európe;

34. berie na vedomie záver plánu, podľa ktorého by odvetvie energetiky malo do roku 2050 takmer úplne eliminovať emisie uhlíka (znížiť emisie o 93 – 99 %); uznáva, že z priemyselného hľadiska EÚ majú priekopníci v oblasti nízkouhlíkových technológií v nízkouhlíkovom svete dneška a zajtrajška konkurenčnú výhodu; poznamenáva, že zníženie emisií by sa preto malo dosiahnuť spôsobom, ktorý nepoškodí konkurencieschopnosť EÚ a rieši riziko úniku uhlíka, a to predovšetkým v energeticky náročných odvetviach;

Energetická účinnosť

35. pripomína existujúce hodnotenia, podľa ktorých v súčasnosti nedochádza k zvyšovaniu energetickej účinnosti a k znižovaniu využívania energie o 20 % v porovnaní s odhadmi na rok 2020; žiada urýchlené kroky, ambicióznejšie plány a rozhodnejší politický záväzok v zmysle dosiahnutia cieľov na rok 2020 a prognózy za rok 2020, a tým prilákanie náležitých investícií; podporuje závery plánu Komisie, že politiky v oblasti energetickej účinnosti sú kľúčom k ďalšiemu znižovaniu uhlíkových emisií; domnieva sa preto, že záväzné ciele by sa nemali vylúčiť; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti energetickej účinnosti vedú k tvorbe pracovných miest, k hospodárskym úsporám, k vyššej bezpečnosti dodávok energie a k lepšej konkurencieschopnosti; v tejto súvislosti víta priority stanovené navrhovanou smernicou o energetickej účinnosti s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť vo všetkých odvetviach a najmä energetickú hospodárnosť budov, a to renováciou existujúceho fondu budov so zameraním sa na cieľ renovácie verejných budov; žiada väčšie množstvo zdrojov a opatrení na mobilizáciu nových zdrojov financovania na európskej a vnútroštátnej úrovni vrátane prostredníctvom nových finančných nástrojov; zdôrazňuje dôležitosť súkromných investícií s cieľom prekonať súčasné rozpočtové obmedzenia vo verejnom sektore;

36. vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom opatrení na zachytávanie potenciálu znižovania emisií skleníkových plynov v oblasti energetickej účinnosti a efektivity využívania zdrojov s negatívnymi nákladmi a požaduje zrýchlenie činnosti v rámci smernice o ekodizajne (2009/125/ES), prísne uplatňovanie zásady najnižších nákladov za životný cyklus alebo stanovenie vykonávacích opatrení na úrovni najvýkonnejších subjektov, ako aj stanovenie minimálnych požiadaviek aj pre iné výrobky ako elektrické;

37. žiada, aby činnosť v rámci smernice o ekodizajne zahŕňala vykurovacie prístroje, bojlery a izolačné materiály, ktoré môžu uľahčiť znižovanie spotreby energie a zdrojov a súčasne umožniť väčšiu mieru recyklácie, a žiada tiež rozšírenie a rozvoj požiadaviek na označovanie, ktoré môžu spotrebiteľom pomôcť pri informovanom rozhodovaní;

38. zdôrazňuje potrebu aktualizovať akčný plán energetickej účinnosti prostredníctvom záväzných cieľov zahŕňajúcich celé spektrum skutočných, kvantifikovaných opatrení v energetickom dodávateľskom reťazci;

39. domnieva sa, že energetická účinnosť je najúčinnejší nástroj na podstatné zvýšenie priemyselnej technologickej inovácie a prispieva k celkovému znižovaniu emisií hospodársky efektívnym spôsobom, pričom súčasne stimuluje rast počtu pracovných miest; preto vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie členských štátov o presadzovanie energetickej účinnosti zavedením stabilných dlhodobých stimulačných systémov na presadzovanie technológií, ktoré sú z hľadiska nákladov a prínosov najúčinnejšie; je presvedčený, že na dosiahnutie cieľa v oblasti energetickej účinnosti na rok 2020 by sa mal zaručiť primeraný stupeň harmonizácie európskych noriem účinnosti;

40. opätovne zdôrazňuje, že je dôležité stimulovať verejné aj súkromné investície zamerané na návrh a vývoj ľahko reprodukovateľných technológií s cieľom zvýšiť kvalitu úspory energie a energetickú účinnosť;

41. vyzýva Komisiu, aby pri presadzovaní energetickej účinnosti zaviedla osobitné opatrenia na riešenie protichodných stimulov, ktoré vznikajú medzi spotrebiteľmi a distribútormi energie;

42. vyzýva Komisiu, aby zaviedla dlhodobý cieľ znižovať spotrebu energie v budovách EÚ do roku 2050;

43. upozorňuje na skutočnosť, že EÚ a členské štáty neinvestovali dostatočne do opatrení na zníženie emisií CO₂ alebo na zvýšenie energetickej účinnosti v oblastiach stavebníctva a dopravy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili viac finančných prostriedkov na opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti budov a mestských sietí ústredného vykurovania a chladenia, a to jednak pri revízii súčasného finančného výhľadu, ako aj v budúcich viacročných finančných rámcoch;

Energia z obnoviteľných zdrojov

44. vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiku zásobovania biomasou s cieľom podporovať udržateľnú výrobu a využívanie biomasy; zdôrazňuje, že by to malo zahŕňať kritériá udržateľnosti pre rôznu biomasu s prihliadnutím na profily životného cyklu uhlíka z rôznych zdrojov, pričom uprednostniť by sa malo najprv zabezpečenie hodnoty zo surovín tvoriacich biomasu a nie ich využívanie na energetické účely; trvá na tom, že splnenie cieľa EÚ v oblasti biopalív nesmie nepriaznivo ovplyvniť výrobu potravín a krmív ani viesť k strate biodiverzity;

45. preto vyzýva Komisiu, aby zaviedla faktory nepriamej zmeny využívania pôdy s cieľom zohľadniť emisie skleníkových plynov, ktoré možno priradiť k zmenám vzorcov využívania pôdy spôsobeným výrobou biopalív; zdôrazňuje, že zvýšenie prahových hodnôt úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá by neriešilo riziká nepriamej zmeny využívania pôdy;

46. zdôrazňuje význam nových technológií pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a výrobe bioenergie a zdôrazňuje, že EÚ musí využiť všetky dostupné inovácie na dosiahnutie svojich cieľov znížiť emisie CO₂;

47. vyzdvihuje dôležitú úlohu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane inovačného vývoja v tejto oblasti a naliehavú potrebu lepších riešení, pokiaľ ide o uskladňovanie, zvyšovanie energetickej účinnosti a zabezpečovanie účinného prenosu energie, vrátane náležitých opatrení v oblasti infraštruktúry; oceňuje významný pokrok, ktorý členské štáty dosiahli vo vývoji obnoviteľných zdrojov energie, odkedy boli stanovené záväzné ciele na rok 2020; upozorňuje, že je dôležité pokračovať v tomto prístupe a stanovovať ďalšie záväzné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 pri zohľadnení možnosti takéhoto kroku a jeho makroekonomického dosahu; poukazuje na skutočnosť, že takýto postup pomôže dosiahnuť ciele na rok 2050, poskytne odvetviu potrebnú investičnú istotu, značne zníži emisie skleníkových plynov, vytvorí pracovné miesta a podporí energetickú nezávislosť EÚ, vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyselnú inováciu; zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľov stanovených v národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov je rozhodujúce pre dosiahnutie celkových cieľov EÚ na rok 2050; domnieva sa, že ak nebudú splnené národné ciele, Komisia by mala prijať opatrenia;

48.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia zabezpečila, že prijatie takéhoto cieľa nezníži stimuly pre investície do iných foriem nízkouhlíkovej výroby elektrickej energie;

49. vyzýva Komisiu, aby pri tom, keď do konca roku 2012 zverejní svoju povinnú správu o pokroku dosiahnutom všetkými členskými štátmi pri plnení svojich zákonom stanovených povinností v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov, spolu s posúdením toho, či sa splnia ciele stanovené na rok 2020, predložila návrh programu činností, ktoré budú podniknuté na podporu dodržiavania povinností zo strany členských štátov, ktoré v súčasnosti nesmerujú k splneniu svojich povinností;

50. pripomína, že elektrické siete sa budú musieť vylepšiť a rozvinúť, najmä s cieľom prepravovať energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú v oblastiach s veľkým potenciálom, akou je morská veterná energia v Severnom mori a slnečná energia v južnej Európe, a pojímať decentralizovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;

51. zdôrazňuje, že zvyšovanie efektívnosti zdrojov, napríklad prostredníctvom recyklácie odpadu, lepšieho nakladania s odpadom a zmeny správania, má veľmi významnú úlohu pri plnení strategických cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií CO₂;

52. poznamenáva, že pri súčasných poznatkoch a technikách už môžu poľnohospodárske podniky dosiahnuť energetickú sebestačnosť, pričom majú možnosť zvyšovať ziskovosť a vytvárať environmentálne prínosy prostredníctvom miestnej výroby bioenergie z organického odpadu;

53. konštatuje, že v záujme účinného využívania zdrojov treba poľnohospodárov podporiť v tom, aby namiesto hnojív lepšie využívali potenciál bioplynu a vedľajších produktov vznikajúcich pri výrobe bioplynu;

54. v tejto súvislosti zdôrazňuje význam spracovania hnoja, ktorý predstavuje nielen obnoviteľný zdroj energie, ale takisto znižuje tlak na životné prostredie a je náhradou umelých hnojív vo forme minerálnych koncentrátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak sa má hnoj považovať za zdroj energie, je nevyhnutné, aby sa spracovaný hnoj uznal ako náhrada umelých hnojív v smernici o dusičnanoch;

55. zdôrazňuje potrebu zlepšiť energetickú sebestačnosť poľnohospodárskych podnikov prostredníctvom stimulov na vyrábanie energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch, napríklad s využitím veterných turbín, solárnych panelov a technológie biofermentácie, čím by sa znižovali ich výrobné náklady a zvyšovala hospodárska životaschopnosť prostredníctvom alternatívneho zdroja príjmov pre poľnohospodárov.

Výskum

56. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rámec Horizont 2020 a európske inovačné partnerstvá v rámci Inovácie v Únii budú uprednostňovať potrebu vývoja všetkých druhov udržateľných nízkouhlíkových technológií s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ, podporovať zelená pracovné miesta a dosiahnuť zmenu v správaní spotrebiteľov;

57. zdôrazňuje, že zvýšené úsilie v oblasti výskumu a financovania je nevyhnutné pre rozvoj a uprednostňovanie poľnohospodárskych postupov účinných z hľadiska klímy, menej energeticky náročných a menej znečisťujúcich poľnohospodárskych metód a efektívnejšej výroby energie; ďalej konštatuje, že už existujú alternatívy s menším znečisťovaním a s energetickou účinnosťou; výskum a vývoj v tejto oblasti považuje za nevyhnutnú súčasť úplnej realizácie strategického plánu pre energetické technológie, čo si vyžaduje dodatočné investície. zdôrazňuje, že je v tejto súvislosti potrebné zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu preniesli do praxe na úrovni podnikov; víta návrh Komisie vytvoriť nový rámec pre výskum (Horizon 2020);

58. žiada, aby rozpočtová podpora bola v súlade s 50 miliardami EUR z verejných aj súkromných zdrojov, ktoré sú potrebné na plnohodnotné vykonanie plánu SET;

59. vyzdvihuje dôležitosť výskumu a vývoja pre rozvoj nízkouhlíkových a energeticky účinných technológií; vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v oblasti výskumu klimaticky priaznivých a energeticky účinných technológií a aby rozvíjala úzku vedeckú spoluprácu so svojimi medzinárodnými partnermi, a to s osobitným dôrazom na čisté a trvalo udržateľné technológie, ktoré sa vyvinú do roku 2020 v rámci Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (hlavná iniciatíva EÚ pre nízkouhlíkové technológie); zdôrazňuje, že finančné prostriedky na všetky druhy energetického výskumu v rámci iniciatívy Horizont 2020 sa musia zvýšiť, a to najmä pokiaľ ide o prostriedky na energiu z obnoviteľných zdrojov; pripomína, že súčasný objem finančných prostriedkov vyčlenených na oblasť energetiky predstavuje len 0,5 % rozpočtu EÚ na obdobie 2007 – 2013 a že to nie je v súlade s politickými prioritami EÚ;

Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého

60. uznáva, že ak je to uskutočniteľné, je dôležité uplatňovať technológiu zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS), ak sa majú splniť ciele v oblasti zníženia emisií oxidu uhličitého pri čo najmenších nákladoch, a uznáva, že procesné oneskorenia a nedostatok finančných prostriedkov, ako aj nedostatočné odhodlanie určitých členských štátov pravdepodobne zmaria dosiahnutie ambiciózneho cieľa Európskej rady mať do roku 2015 k dispozícii až 12 fungujúcich demonštračných projektov týkajúcich sa CCS; vyzýva Komisiu, aby zverejnila akčný plán týkajúci sa CCS; uznáva, že CCS nebude vhodný za každých okolností, a to ani do roku 2050, ale možno bude obmedzený na veľké zariadenia a zamedzenie emisií z priemyselných procesov; vyzýva na podporu prielomových technológií v iných oblastiach s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť, znížiť spotrebu energie a zabezpečiť riešenia nad rámec CCS;

61. vyzýva Komisiu, aby navrhla presun nevyčerpaných prostriedkov v rámci Európskeho plánu na oživenie hospodárstva určených na projekty v oblasti CCS na alternatívne demonštračné projekty v oblasti CCS;

Vnútroštátne plány a plány pre jednotlivé odvetvia

62. konštatuje, že v dohode z Kankúnu sa stanovuje, že všetky rozvinuté krajiny vytvoria stratégie nízkouhlíkového rozvoja;

63. víta skutočnosť, že niektoré členské štáty EÚ vypracovali stratégie nízkouhlíkového rozvoja, vyzýva však všetky členské štáty, aby takéto stratégie vypracovali najneskôr do júla 2013; trvá na tom, aby v prípade, že do konca roku 2012 všetky členské štáty neprijmú takýto záväzok, Komisia predložila legislatívne návrhy, podľa ktorých by sa vyžadovalo vypracovanie týchto stratégií;

64. vyzýva Komisiu, aby posúdila primeranosť týchto plánov so zreteľom na prínos k splneniu cieľa dohodnutého v Kankúne, ktorým je udržanie nárastu celosvetových priemerných teplôt pod 2 °C v porovnaní s úrovňami pred industrializáciou;

65. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby národné a odvetvové plány podliehali nezávislej kontrole s cieľom posúdiť, či sa v plnej miere zohľadnilo potenciálne využívanie najlepších dostupných technológií a či navrhované náklady zodpovedajú príslušným postupom;

66. očakáva, že Komisia plány v plnej miere zohľadní pri príprave politických iniciatív a tiež že zdôrazní prípady, keď priemyselné odvetvia takéto akčné plány nepripravili;

67. vyzýva príslušné skupiny z oblasti priemyslu, aby vypracovali plány pre jednotlivé odvetvia, v ktorých stanovia, ako najlepšie dosiahnuť ciele EÚ v oblasti nízkouhlíkového rozvoja, ako aj potrebnú úroveň investícií a zdroje financovania, ktoré sa majú použiť;

68. očakáva, že Komisia a členské štáty podporia tie odvetvia, ktoré pripravili plány na ďalší rozvoj iniciatív a partnerstiev vyplývajúcich z nich, a to v záujme rozvoja prielomových technológií na zníženie emisií uhlíka z príslušných energeticky náročných priemyselných odvetví;

69. vyzýva Komisiu, aby plán na rok 2050 a predpovede aktualizovala každých 3 – 5 rokov, a vyzýva Komisiu, aby do aktualizovanej verzie svojich plánov začlenila odvetvové plány, regionálne plány a plány členských štátov, pričom modely a metódy použité na tento účel by mali byť úplne transparentné;

70. zdôrazňuje, že omnoho efektívnejšie využívanie zdrojov je zásadne dôležité pre dosiahnutie nízkouhlíkového hospodárstva; preto naliehavo žiada členské štáty, aby vytvorili alebo posilnili súčasné stratégie efektívneho využívania zdrojov a aby ich do roku 2013 začlenili do hlavného prúdu vnútroštátnych politík v oblasti rastu a pracovných miest;

Výroba elektrickej energie

71. pripomína, že svetový dopyt po primárnej energii vzrastie do roku 2035 o viac ako 30 %, čím sa zvýši celosvetová hospodárska súťaž v oblasti energetických zdrojov;

72. tvrdí, že členské štáty by mali mať čo najväčšie spektrum možností na dosiahnutie nízkouhlíkovej výroby elektrickej energie (vrátane obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej energetiky, používania technológie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého a udržateľnej výroby biomasy) a že by sa žiadna z nich nemala vylučovať zo spektra možností splnenia požiadaviek, ktoré sú k dispozícii;

73. vyzýva Komisiu, aby osobitne sledovala akýkoľvek únik energetickej produkcie mimo ETS EÚ, pričom by mala venovať pozornosť členským štátom s prepojením na krajiny mimo EÚ;

74. vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť mechanizmov, ktoré umožňujú kvalitné fungovanie trhu s elektrickou energiou v nízkouhlíkovom hospodárstve, a aby v prípade potreby predložila legislatívne návrhy na užšiu integráciu cezhraničných trhov s elektrickou energiou a na iné opatrenia na riešenie potreby určiť rovnováhu a dostupnosť výrobnej kapacity;

75. vyzýva EÚ, aby sa zaviazala dokončiť elimináciu emisií uhlíka z energetiky do roku 2050;

76. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby investovali viac do energetickej infraštruktúry potrebnej na prechod na trvalo udržateľné hospodárstvo; zdôrazňuje, že Európa by mala byť priekopníkom rozvoja noriem a interoperabilných internetových technológií súvisiacich s energetikou a energeticky účinných aplikácií v oblasti informačných a komunikačných technológií, ako sú najmä inteligentné sústavy, plnohodnotného a včasného zavedenia sústav inteligentných domov, akými sú inteligentné meradlá navrhnuté tak, aby slúžili spotrebiteľom, a modernizácie a vývoja prepojenej európskej elektrizačnej sústavy a infraštruktúr pre skvapalnený zemný plyn; v súvislosti s prepojeniami medzi regiónmi zdôrazňuje, ž je potrebné začať s investičným plánom založeným predovšetkým na európskom balíku opatrení v oblasti energetickej infraštruktúry, aby sa zabezpečila diverzifikácia zdrojov dodávok energie; vyzýva Komisiu, aby navrhla praktické riešenia pre efektívne začlenenie veľkého objemu energie z obnoviteľných zdrojov tým, že presadí pravidlá trhu, ktoré umožnia efektívny a transparentný medzinárodný obchod s energiou; žiada preto rýchlu integráciu a absorpciu cezhraničných trhov s elektrickou energiou; uznáva naliehavú potrebu dlhodobej vízie, keďže na vybudovanie energetickej infraštruktúry s dlhou životnosťou je potrebných veľa rokov; víta skutočnosť, že navrhovaný fond Nástroj na prepojenie Európy sa bude zameriavať na energetickú infraštruktúru;

77. upozorňuje na to, že súčasný cieľ na úrovni 20 % vychádza z toho, aký je podiel jadrovej energie v niektorých členských štátoch v energetickom mixe; konštatuje, že Výhľad svetovej energeticky na rok 2011 vydávaný Medzinárodnou agentúrou pre energiu obsahuje tzv. prípad nižšieho objemu jadrovej energetiky, podľa ktorého bude predpokladané zvýšenie celosvetových emisií CO₂ z energetického sektora v strednodobom horizonte podstatne vyššie z dôvodu vyššej miery využívania fosílnych palív; opakuje, že rozhodnutie niektorých členských štátov zatvoriť niektoré existujúce jadrové reaktory nesmie slúžiť ako zdôvodnenie zníženia miery ambície v ich súčasných politikách v oblasti zmeny klímy; poukazuje na to, že podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu by si dosiahnutie cieľa obmedziť rast teploty na 2 ºC vyžadovalo rýchlejší vývoj a zavádzanie technológií na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého v uhoľných aj plynových elektrárňach; konštatuje však, že technológia na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého je ešte stále v testovacej etape pred uvedením na trh, takže treba zvážiť aj alternatívne scenáre, akými je scenár vysokej miery energie z obnoviteľných zdrojov a scenár energetickej účinnosti; a teda požaduje výraznejšiu podporu vývoja a uplatňovania prielomových technológií s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť a oddeliť hospodársky rast od spotreby energie;

78. domnieva sa, že dosiahnutie týchto cieľov do roku 2050, a to bez ohľadu na vlastné energetické mixy členských štátov, by mohlo viesť k zníženiu spotreby, k zvýšenej bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok energie a k zamedzeniu volatility cien energie, a tým zabezpečiť primerané a konkurencieschopné ceny energie pre spotrebiteľov a podniky a zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ a rast zamestnanosti;

Priemysel

79. trvá na tom, aby EÚ v rámci podpory ekologického hospodárstva uznávala význam investícií existujúcich odvetví použitých na významné zlepšenie účinnosti využívania zdrojov a zníženie emisií CO₂ a na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti tvorby „zelených“ pracovných miest; zdôrazňuje, že zelenšie hospodárstvo by malo podporovať konkurencieschopnosť a inovácie vo všetkých odvetviach tým, že sa zameria na oblasti, kde sú zlepšenia hospodársky efektívnejšie a environmentálne účinnejšie;

80. vyzýva Komisiu, aby preskúmala inovatívne finančné nástroje pre investície do nízkouhlíkového hospodárstva;

81. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili vytvorenie inovačných klasterov v záujme rozvoja regionálnych a vnútroštátnych riešení;

Doprava

82. podporuje požiadavku uvedenú v pláne jednotného európskeho dopravného priestoru predloženom Komisiou, aby sa do roku 2050 znížili emisie skleníkových plynov z dopravy v EÚ o 60 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990; okrem toho vyzýva Komisiu, aby predložila priebežné ciele v oblasti znižovania emisií pre toto odvetvie s cieľom zabezpečiť, aby sa v počiatočnej etape prijali dostatočné opatrenia;

83. víta pokrok, ktorý od roku 2007 dosiahli výrobcovia vozidiel pri znižovaní emisií CO₂ z osobných automobilov, a zdôrazňuje, že je dôležité ďalej urýchľovať zlepšenia týkajúce sa palivovej úspornosti; tvrdí, že Komisia by pri príprave svojho nadchádzajúceho preskúmania mala navrhnúť spôsoby, ako zabezpečiť, aby priemerné emisie CO₂ z nových automobilov boli v súlade s dohodnutým cieľom na rok 2020, t. j. maximálne 95 g/km, a do roku 2025 neprekročili 70 g/km; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila dialóg a spoluprácu s Medzinárodnou námornou organizáciou na zabezpečenie rýchleho a úplného začlenenia odvetvia lodnej dopravy do záväzkov v oblasti znižovania emisií CO₂;

84. pripomína, že Komisia bola podľa smernice 2009/29/ES do 31. decembra 2011 povinná posúdiť pokrok dosiahnutý v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) v oblasti emisií z lodnej dopravy; trvá na tom, aby Komisia zahrnula námornú dopravu do svojho plánu a v prípade, že nebude existovať medzinárodná dohoda o obmedzení emisií skleníkových plynov z lodnej dopravy, aby navrhla právne predpisy zamerané na to, aby sa tieto emisie zahrnuli do záväzku v oblasti znižovania v záujme toho, aby navrhovaný ak nadobudol účinnosť do roku 2013;

85. vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie palivovej úspornosti ťažkých nákladných vozidiel a aby vo svojej revízii právnych predpisov v oblasti emisií z ľahkých obchodných vozidiel plánovanej na rok 2013 viac zohľadnila potrebu zlepšiť palivovú úspornosť v záujme zníženia nákladov pre podnikateľov, ktoré vyplývajú z vyšších cien paliva;

86. vyzýva Komisiu, aby tým, ktorí kupujú akýkoľvek typ osobného alebo nákladného vozidla, poskytla jasnejšie informácie o jeho palivovej úspornosti a aby predložila dlho odkladané návrhy na reformu smernice o označovaní, ktoré by mali zahŕňať všetky formy propagácie predaja;

87. vyzýva Komisiu, aby prijala okamžité kroky na zabezpečenie toho, aby testovacie cykly používané na posudzovanie emisií z nových vozidiel presne odrážali skutočné používanie takýchto vozidiel za normálnych podmienok jazdy;

88. uznáva úsilie niektorých členských štátov o zavedenie infraštruktúry dobíjacích staníc a staníc na doplnenie paliva na podporu používania elektrických a ultranízkouhlíkových vozidiel a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na určenie minimálnych požiadaviek v každom členskom štáte v záujme vytvorenia celoeurópskej siete;

89. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme znižovania emisií znečisťujúcich látok z dopravy považovali za prioritu investovanie do rozvoja celoeurópskej inteligentnej energetickej siete, ktorá je schopná využívať energiu vyrobenú na miestnej a regionálnej úrovni vrátane energie z obnoviteľných zdrojov a ktorá pomôže vytvoriť potrebnú infraštruktúru na používanie elektrických vozidiel;

90. domnieva sa, že je potrebný kultúrny posun smerom k udržateľnejším spôsobom dopravy; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby podnecovali nové formy investícií na uľahčenie posunu smerom k environmentálnejším druhom dopravy, ako aj na zníženie potreby dopravy okrem iného uplatňovaním informačných technológií a prostredníctvom územného plánovania;

91. zdôrazňuje, že začlenenie externých nákladov na dopravu odstupňovaných podľa úrovne znečistenia do cien dopravy je kľúčovou výzvou na podnietenie úspor energie a energetickej účinnosti, a že zvýšená výkonnosť povedie k environmentálne priaznivému výberu spôsobu dopravy;

92. vyzýva na zaručenie súladu plánovaných nových investícií do dopravnej infraštruktúry s prioritami plánu, keďže hrozí riziko, že 1,5 bilióna EUR, ktoré na ďalšie dve desaťročia medzi rokmi 2010 – 2030 požaduje Komisia, nebude nasmerovaných na primerané nízkouhlíkové priority; preto zdôrazňuje potrebu ekologickejšieho zamerania rozpočtu EÚ na infraštruktúru, najmä v súvislosti so štrukturálnymi fondmi a s Kohéznym fondom;

93. víta navrhované nové usmernenia pre transeurópsku dopravnú sieť a to, aký význam sa prikladá rozvoju železničných koridorov pre osobnú a nákladnú dopravu; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila stratégiu využívania alternatívnych palív a nových technológií v doprave; nabáda členské štáty, aby urýchlene vykonali opatrenia projektu Jednotné európske nebo a zvýšili tak efektivitu lietadiel a letového riadenia;

94. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali právne predpisy o letectve v rámci ETS;

Poľnohospodárstvo

95. vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov a na podporu zvyšovania efektívnosti pri využívaní poľnohospodárskej pôdy a obmedzovania používania hnojív založených na fosílnych palivách, s osobitným zreteľom na úlohu poľnohospodárstva ako výrobcu potravín (a nie palív); tiež sa nazdáva, že menší poľnohospodári by v tejto oblasti potrebovali odbornú prípravu a technickú pomoc; vyzýva tiež Komisiu, aby zintenzívnila výskum fungovania rozličných druhov poľnohospodárstva a efektívnych agroenvironmentálnych postupov s náležitým zohľadnením prevládajúcich klimatických podmienok;

96. je presvedčený, že poľnohospodárstvo má prostredníctvom ekologického rastu dobré predpoklady výrazne prispieť pri riešení otázky zmeny klímy a vytváraní nových pracovných miest; konštatuje, že znižovanie emisií skleníkových plynov v odvetví poľnohospodárstva je víťazstvom pre všetky strany, keďže zvyšuje dlhodobú hospodársku a agronomickú životaschopnosť poľnohospodárov; žiada, aby sa do SPP zahrnuli ciele v oblasti využívania udržateľnej energie;

97. zdôrazňuje, že sa očakáva, že SPP po roku 2013 tento prínos ešte zvýši; uznáva, že poľnohospodárstvo už značne znížilo svoje emisie prostredníctvom zlepšenia efektívnosti výroby; konštatuje však, že v dlhodobom výhľade je potenciál poľnohospodárstva z hľadiska znižovania emisií významný (do roku 2050 bude poľnohospodársky sektor schopný znížiť emisie iných látok ako CO₂ o 42 až 49 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990), ale v porovnaní s inými sektormi ho možno považovať skôr za obmedzený; zdôrazňuje, že všetky krajiny, ktoré sú hlavnými producentmi emisií, sa musia primerane podieľať na riešení otázky;

98. žiada, aby sa 30 % zelená zložka priamych platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky využívala v celej EÚ ako stimulačný systém zameraný na zvyšovanie nutričnej, energetickej a uhlíkovej účinnosti prostredníctvom zamerania na zvyšovanie sekvestrácie oxidu uhličitého do pôdy, znižovanie emisií skleníkových plynov a zlepšovanie správy živín, vďaka čomu sa zvýši konkurencieschopnosť a udržateľnosť poľnohospodárstva EÚ;

99. požaduje, aby sa v rámci SPP prijali nevyhnutné opatrenia vrátane financovania výskumu, vzdelávania, investičnej pomoci a iných stimulujúcich iniciatív, ktoré by podporili a umožnili využívanie zvyškov z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pri výrobe udržateľnej energie;

100.    pripomína, že zdokonalené poľnohospodárske a lesohospodárske postupy by mali prispieť k zvýšeniu schopnosti odvetvia uchovávať a viazať uhlík v pôde a lesoch; zároveň zdôrazňuje, že väčšina vlastníkov lesov sú takisto poľnohospodármi; ďalej zdôrazňuje cieľ EÚ obmedziť odlesňovanie, ku ktorému dochádza na celom svete, najmä v rozvojových krajinách, a zastaviť zmenšovanie zalesnenej plochy vo svete najneskôr do roku 2030;

101.    zdôrazňuje význam rozvíjania vhodných opatrení a/alebo mechanizmov, ktoré umožnia skutočné finančné uznanie úlohy, ktorú zohráva poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo pri zachovávaní uhlíka;

102.    zdôrazňuje, že udržateľné využívanie lesov prispieva k znižovaniu emisií CO₂, a preto je nevyhnutné v rámci druhého piliera poľnohospodárskej politiky prijať opatrenia, ktoré umožnia spravovanie lesov aj na náročných miestach;

103.    zdôrazňuje, že osobitná pozornosť sa musí venovať zalesňovaniu ako jedinému spôsobu, ako prirodzene zvýšiť zachytávanie oxidu uhličitého, a ako zdroju dreva pre bioenergetiku;

104.    vyzýva na osobitné ciele pre využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo v EÚ, ktoré by zabezpečili trvalosť a environmentálnu integritu prispievania tohto odvetvia ku znižovaniu emisií, ako aj presné monitorovanie a zúčtovanie;

105.    domnieva sa, že dlhodobá konkurencieschopnosť sa dá dosiahnuť len zdravými, biologicky rozmanitými agro-ekosystémami, ktoré sú odolné proti zmene klímy, ako aj náležitou ochranou obmedzených a vyčerpateľných prírodných zdrojov, ako je pôda, voda a zem;

106.    zdôrazňuje, že ochrana, oceňovanie a obnova biodiverzity a služieb ekosystému sú kľúčové pre dosiahnutie nízkouhlíkového hospodárstva.

107.    zdôrazňuje, že Komisia by mala zdôrazniť zohľadňovanie problematiky klímy pri zabezpečovaní súdržnosti medzi politikami v oblastiach, ako sú priemysel, výskum, energia, biodiverzita, obchod, rozvoj, poľnohospodárstvo, inovácie, doprava a dobré životné podmienky zvierat, a stratégiou Európa 2020; domnieva sa, že zdravé strategické riadenie potenciálu poľnohospodárskeho odvetvia by Európu priviedlo na cestu stať sa konkurencieschopným hráčom v oblasti nízkouhlíkového globálneho hospodárstva budúcnosti;

108.    zdôrazňuje, že potravinový reťazec by mal byť kratší a transparentnejší a že by sa mala podporiť konzumácia potravín vyrobených na miestnej úrovni, pričom by sa zároveň podporili miestne a regionálne trhy, s cieľom znížiť emisie, ktoré vznikajú pri preprave poľnohospodárskych výrobkov; zdôrazňuje, že preloženie európskej multifunkčnej výroby a spracúvania do krajín mimo EÚ by malo negatívny vplyv na európsku pridanú hodnotu a ciele v oblasti klímy;

109.    je presvedčený, že lepšie hospodárenie s krmivami pre dobytok vrátane striedania bielkovinových plodín a zvyšovanie rozmanitosti bielkovinových plodín v zmesiach z trvalých pasienkov s cieľom pestovať viac krmív v miestnych poľnohospodárskych podnikoch by znížilo závislosť od dovozu krmív s vysokými nákladmi v dôsledku emisií uhlíka; domnieva sa, že by sa takisto znížili náklady poľnohospodárov na krmivá a viedlo by to k lepšiemu hospodáreniu s pôdou prostredníctvom zvyšovania zachytávania vody v pôde a tiež znižovania citlivosti na škodcov;

110.    podporuje myšlienku, aby sa z fondov EÚ vrátane Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka financovali projekty pre energeticky účinné poľnohospodárske zariadenia, a to predovšetkým tie, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie, ktoré môžu znížiť emisie uhlíka na úroveň čo najbližšiu nule;

Financovanie

111.    podporuje návrhy Komisie, aby viacročný finančný rámec 2014 – 2020 (VFR) umožňoval špecializované financovanie zamerané na rast investícií a podporu vývoja a uplatňovania nízkouhlíkových technológií; podporuje zámer zohľadňovať financovanie súvisiace s otázkou klímy v rámci celkových prostriedkov VFR, ako aj zámer vyčleniť 20 % prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na investície do energie z obnoviteľných zdrojov a do energetickej účinnosti a trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť účinné monitorovanie tohto opatrenia; odporúča, aby Komisia zabezpečila, aby sa tieto finančné prostriedky osobitne využívali na pomoc členským štátom s vysokým potenciálom znížiť emisie pod súčasné ciele, ktoré však nie sú schopné uskutočniť potrebné investície;

112.    upozorňuje, že pri návrhu politík treba mať na pamäti súčasnú finančnú a hospodársku krízu, aby sa zabezpečili a podporili počiatočné investície, ktoré prispejú k zvýšeniu množstva obnoviteľných zdrojov energie s cieľom znížiť energetické náklady v dlhodobom horizonte a zvýšiť energetickú účinnosť v oblastiach poskytovania energie a dopravy;

113.    pripomína, že dlhodobé hospodárske náklady vyplývajúce z neprijatia krokov na zabránenie zmene klímy značne presahujú krátkodobé náklady na prijatie dôrazných a rozhodných krokov v súčasnosti;

114.    dúfa, že budú rýchlo stanovené konkrétne a merateľné ciele pre každé odvetvie, ktoré prispejú k motivácii súkromných investorov a vytvoreniu ovzdušia dôvery a spolupráce medzi nimi a k lepšiemu čerpaniu európskych fondov; zdôrazňuje, že energia z obnoviteľných zdrojov, inovácia a vývoj a zavádzanie prielomových technológií môžu prispievať k boju proti zmene klímy a súčasne pomáhajú presviedčať partnerov EÚ na celom svete o tom, že znižovanie emisií je možné bez straty konkurencieschopnosti alebo ohrozenia tvorby pracovných miest; považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ a jej členské štáty išli príkladom pri vytváraní systému pre investovanie do nových, energeticky účinných a nízkouhlíkových technológií; žiada posilnenie existujúcich programov financovania s cieľom dosiahnuť ciele plánu, ako aj okamžité začatie rokovaní o finančných nástrojoch, ktoré treba zaviesť, a uľahčenie lepšej súčinnosti národných a európskych programov financovania; domnieva sa, že systémy financovania z viacerých zdrojov môžu byť účinným nástrojom; zdôrazňuje kľúčovú úlohu financovania zo zdrojov regionálnej politiky a politiky súdržnosti ako hlavného nástroja spolufinancovania regionálnych opatrení v oblasti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; domnieva sa, že významná časť financovania v programovom období 2014 – 2020 by sa mala vyčleniť na splnenie cieľov plánu do roku 2050;

115.    konštatuje, že z dôvodu nízkej ceny uhlíka dražba ETS kvót neprinesie zdroje na investície do klímy, ako sa očakávalo, ak sa pre tretie obdobie obchodovania neupraví strop; pripomína, že aspoň 50 % výnosov z dražieb sa musí investovať späť do opatrení v oblasti klímy v EÚ aj v rozvojových krajinách, a naliehavo žiada Komisiu, aby aktívne monitorovala utrácanie týchto výnosov členskými štátmi a každoročne o tom podávala správu Parlamentu; vyzýva členské štáty, aby účinne využívali výnosy z dražieb na podporu výskumu a vývoja a inovácií s cieľom dosiahnuť dlhodobé zníženie emisií skleníkových plynov;

116.    vyzýva Komisiu, aby od roku 2013 zhromažďovala informácie o využívaní finančných prostriedkov pochádzajúcich z dražieb ETS kvót a aby každoročne zverejňovala správu porovnávajúcu to, do akej miery členské štáty tieto prostriedky využívajú na podporu rozvoja nízkouhlíkových technológií a iných spôsobov znižovania emisií skleníkových plynov;

117.    vyzýva Komisiu, aby navrhla, aby členské štáty poskytovali časť vydražených prostriedkov na zabezpečenie dodatočných finančných prostriedkov EÚ na podporu inovácie prostredníctvom plánu SET alebo prostredníctvom rovnocenných iniciatív;

118.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala a posúdila doplnkové a inovatívne zdroje financovania vrátane potenciálneho využívania finančných prostriedkov na regionálny rozvoj s cieľom ďalej presadzovať rozvoj a uplatňovanie nízkouhlíkových technológií;

119.    zdôrazňuje naliehavú potrebu zaoberať sa ekologicky škodlivými dotáciami v rámci plánu; vyzýva na koordinované opatrenia zamerané na určenie a postupné ukončenie všetkých dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, do roku 2020 s cieľom podporovať konsolidáciu rozpočtu a prechod na udržateľné hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2013 zverejnila oznámenie, v ktorom uvedie všetky spôsoby využívania rozpočtu EÚ na odôvodnenie finančnej podpory – priamej alebo prostredníctvom členských štátov – pre činnosti, ktoré sú v rozpore s cieľmi jej nízkouhlíkového plánu;

120.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili o rýchlejšie vykonávanie dohody skupiny G-20 o odstránení dotácií na fosílne palivá; zdôrazňuje, že na dosiahnutie želateľného účinku musí byť jej vykonávanie medzinárodne koordinované;

Dodatočné opatrenia

121.    vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 predložila ambiciózne návrhy na zníženie emisií metánu, čierneho uhlíka a fluorovaných plynov;

122.    pripomína, že drevo by mohlo nahradiť z hľadiska uhlíka veľmi náročné materiály, napríklad v odvetví výstavby, a požaduje zavedenie jasnej hierarchie využívania dreva vyťaženého udržateľným spôsobom, aby sa zabezpečil súlad s klimatickými cieľmi, ako aj cieľmi v oblasti efektívneho využívania zdrojov; domnieva sa, že zdrojom udržateľnej bioenergie môže byť odpad, niektoré zvyšky a priemyselné vedľajšie produkty, ak sa zavedie dostatočná ochrana pred stratou uhlíka z pôdy a ochrana biodiverzity, ako aj ochrana pred nepriamymi emisiami spôsobenými nahradením iných spôsobov využitia rovnakého materiálu;

123.    pripomína, že výstavba zanecháva výraznú ekologickú stopu, keďže spotrebúva veľké množstvá neobnoviteľných prírodných zdrojov a energie a zodpovedá za výrazné emisie oxidu uhličitého; pripomína, že používanie obnoviteľných stavebných materiálov znižuje spotrebu prírodných zdrojov a škody na životnom prostredí; naliehavo preto žiada Komisiu, aby lepšie zohľadňovala nízkoemisný charakter a energetickú účinnosť stavebných materiálov počas celého ich životného cyklu a aby presadzovala používanie ekologicky udržateľných, obnoviteľných a nízkoemisných materiálov, ako je drevo, vo výstavbe; pripomína, že drevo pri svojom raste viaže uhlík, takže je to uhlíkovo neutrálny materiál;

124.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

Ak má Európa zaistiť budúcnosť svojho priemyslu, úroveň investícií sa musí veľmi výrazne zvýšiť. Najmä sektor energetiky, ktorý musí prijímať rozhodnutia o elektrárňach, ktoré majú byť v prevádzke ešte 30 – 40 rokov, si vyžaduje čo najvyššiu úroveň jednoznačnosti a istoty. Prijatie Plánu prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050, ktorý predložila Komisia, ako základu pre tvorbu politiky pomôže naplniť tento zámer. Vytvorí sa tak rámec pre nové legislatívne akty a iné opatrenia, ktoré budú utvárať podobu investícií.

Na splnenie požiadaviek tohto plánu bude nevyhnutné zabezpečiť, aby systém na obchodovanie s emisiami (ETS) poskytoval investorom pôvodne zamýšľané signály. Mechanizmus tvorby cien v rámci ETS mal priemyslu poskytnúť stimul potrebný na podporu investícií, ktoré môžu zabezpečiť zníženie emisií CO₂ pri čo najmenších nákladoch. Prebytok kvót, ktorý v súčasnosti existuje, však znížil ich cenu natoľko, že k utváraniu investícií prispievajú iba málo, resp. vôbec. Pokiaľ sa neprijmú opatrenia na úpravu tohto mechanizmu, nie je pravdepodobné, že by sa ceny znovu dostali na úroveň, ktorá sa predpokladala v čase schvaľovania príslušných právnych predpisov. Musíme teda systém ETS „opraviť“.

Aby sme mohli bojovať s globálnym otepľovaním, emisie CO₂ sa musia znížiť celosvetovo. Najnovšie ukazovatele nevzbudzujú optimizmus: emisie sa počas roka 2010 zvýšili o 6 %. CO₂ sa v atmosfére akumuluje čoraz rýchlejšie. V nedávnom hodnotení vedcov, ktorí vyjadrili pochybnosti o preukázateľnosti globálneho otepľovania, bol vyvodený záver, že teploty sa skutočne zvyšujú tempom, ktoré je veľmi blízke tempu odhadovanému Medzivládnym panelom OSN o zmene klímy. Členské štáty EÚ patrili medzi prvé štáty na svete, v ktorých prebehla industrializácia a ktoré výrazne zintenzívňovali využívanie fosílnych palív. Sme teda zodpovední za to, aby sme zaujali vedúcu úlohu pri znižovaní našich emisií CO₂.

Existujú obavy, že prijatie tohto plánu spolu harmonogramom znižovania emisií a míľnikmi, ktoré sa v rámci neho navrhujú, poškodí konkurencieschopnosť Európy a bude mať pritom iba malý prínos. EÚ v súčasnosti spôsobuje len 11 % celosvetových emisií CO₂ a naše opatrenia samy osebe proces otepľovania nezastavia. Spravodajca však tvrdí, že investície do rozvoja nízkouhlíkového hospodárstva nielenže neoslabia konkurencieschopné postavenie Európy, ale ho posilnia. Takéto investície dokonca považuje za nevyhnutné pre našu vlastnú ochranu. Často sa poukazuje na skutočnosť, že Čína dodnes v rozsahu 70 % závisí od uhlia ako zdroja na výrobu elektrickej energie. Táto krajina je však krajinou, ktorá z celosvetového hľadiska v najväčšej miere rozvíja tak energiu z obnoviteľných zdrojov, ako aj jadrovú energiu. Jej terajší päťročný plán uprednostňuje nízkouhlíkové „zelené“ investície v rozsahu, ktorý európske plány výrazne zatieňuje. Naliehavo potrebujeme podporovať technológie, ktoré zvíťazia, a investovať do procesov, ktoré využívajú energiu a zdroje oveľa efektívnejšie.

Dôvody stanovenia ambicióznych cieľov sú zrejmé, ak sa pozrieme na rýchly úspech, ktorý sa v minulých rokoch dosiahol pri znižovaní emisií CO₂ z nových osobných automobilov. Zvýšenie ich palivovej úspornosti pomáha vodičom vykompenzovať rast ciel paliva, pričom na rozdiel od tvrdení, ktoré boli uvádzané pri navrhovaní príslušných právnych predpisov EÚ, priemerná cena nových osobných automobilov v skutočnosti klesla. Môžeme okrem toho zohľadniť aj investície, ktoré uskutočnili spoločnosti ako Rolls Royce, do vývoja palivovo úspornejších lietadlových motorov. Ambíciou Európy musí dozaista byť špičkový priemysel s vyspelými technológiami a vysokokvalifikovanými pracovníkmi vyrábajúci produkty, ktoré potrebujeme, a to metódami, ktoré si vyžadujú využívanie menšieho objemu zdrojov a pri výrobe uvoľňujú menej CO₂. Toto je skutočné „zelené“ hospodárstvo, o ktoré sa usilujeme.

Niektoré energeticky náročné priemyselné odvetvia vyjadrili obavy týkajúce sa hrozby „úniku uhlíka“, t. j. presunu podnikov mimo Európu s cieľom zabrániť vysokým nákladom vyplývajúcim z opatrení prijímaných na zníženie emisií CO₂. Takýto vývoj by určite nebol prínosom pre európske hospodárstvo a nijako by neprispel k zníženiu emisií skleníkových plynov z celosvetového hľadiska. Ak bude možné preukázať takéto prípady, mali by sa prijať opatrenia na ochranu alebo na odškodnenie dotknutých odvetví. Príslušné dôkazy však naznačujú, že táto hrozba sa značne zveličuje. Mali by sme byť opatrní voči priemyselným lobistom, ktorí sa usilujú podložiť žiadosti o podporu dôvodmi, ktoré môžu byť nepravdivé.

V Európe musí vzniknúť presvedčenie o naliehavosti problému, pretože v opačnom prípade riskujeme, že prehráme preteky o zachovanie konkurencieschopného hospodárstva. Rozhodovanie sa príliš často natoľko spomalilo, že sa až zastavilo. Treba menej hovoriť a viac konať. Jeden príklad nám tento problém ozrejmí. V marci 2007 prijala Európska rada rozhodnutie, že do roku 2015 bude k dispozícii 12 fungujúcich demonštračných projektov na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého. O päť rokov neskôr – v čase predkladania tejto správy Parlamentu – sme stále nedokázali zistiť umiestnenie ani jedného z týchto demonštračných zariadení, ktoré máme v úmysle finančne podporovať, a ani sa nezačalo žiadne výberové konanie. Porovnanie týchto výsledkov s úspechmi pri transformácii Číny počas porovnateľného päťročného obdobia neukazuje Európu v priaznivom svetle.

Je nevyhnutné uskutočniť rozhodné kroky, ak EÚ nemá zostať pozadu. Prijatie plánu a stanovenie ambicióznych cieľov pre rozvoj nízkouhlíkového hospodárstva sú príležitosťou na stimulovanie pokroku.

Poznámky

Obsah tohto návrhu správy bol ovplyvnený obmedzeniami, ktoré Parlament uplatňuje v súvislosti s rozsahom správ. Spravodajca zamýšľa doplniť návrhy obsiahnuté v tomto návrhu správy prostredníctvom mnohých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Spravodajca uvítal mnohé pripomienky kolegov v Európskom parlamente, ako aj zástupcov organizácií, ako je Amcham, Business Europe, CAN-Europe, CCSA, Cement Industries, CEPI, Client Earth, ECF, E3G, Eurelectric, Eurogas, European Association of Aluminium (Európske združenie odvetvia hliníka), Európsky hospodársky a sociálny výbor, Europia, EWEA, First Solar, GIE, Globe International, LCVP, NFU, Pilkingtons, Prince of Wales Corporate Leaders’ Group, Sandbag, Shell, Statoil, T&E a WWF, ďalej zástupcov francúzskej, holandskej, dánskej a britskej vlády a profesorov Michaela Grubba, Michely Beltracchiovej, Poppy Kalesiovej a Nicka Campbella. Vyjadruje vďaku osobitne Sarah Deblockovej, Rogerovi Chadwickovi a Edwinovi Koekkoekovi za ich rady.

Spravodajca nesie výlučnú zodpovednosť za návrhy, ktoré sa rozhodol zahrnúť do svojho návrhu správy.

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k plánu prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050
(2011/2095(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Mario Pirillo

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 a domnieva sa, že opatrenia by sa mali vykonávať koordinovaným, nákladovo efektívnym a účinným spôsobom, pri ktorom sa zohľadnia osobitné charakteristiky členských štátov; upozorňuje, že pri návrhu politík treba mať na pamäti súčasnú finančnú a hospodársku krízu, aby sa zabezpečili a podporili počiatočné investície, ktoré prispejú k zvýšeniu množstva obnoviteľných zdrojov energie s cieľom znížiť energetické náklady v dlhodobom horizonte a zvýšiť energetickú účinnosť v oblastiach poskytovania energie a dopravy; zdôrazňuje, že trvalo udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo je veľkou príležitosťou na ukončenie krízy, pokiaľ ide o hospodársky rast a zvýšenú zamestnanosť, najmä v oblasti zelených pracovných miest;

2.  pripomína, že dlhodobé hospodárske náklady vyplývajúce z neprijatia krokov na zabránenie zmene klímy značne presahujú krátkodobé náklady na prijatie dôrazných a rozhodných krokov v súčasnosti;

3.  pripomína, že svetový dopyt po primárnej energii vzrastie do roku 2035 o viac ako 30 %, čím sa zvýši celosvetová hospodárska súťaž v oblasti energetických zdrojov;

4.  uznáva, že zmena klímy je celosvetovým problémom; upozorňuje, že jednostranné opatrenia nie sú na dostatočne rýchle zníženie emisií postačujúce a že je nutné do veľkej miery zapojiť štáty mimo EÚ; zdôrazňuje, že EÚ musí v celosvetových rokovaniach o klíme naďalej konať konštruktívne a že európsku diplomaciu pre oblasť klímy treba ďalej rozvíjať pod záštitou ESVČ; opätovne poukazuje na potrebu medzinárodnej dohody po roku 2012, na potrebu pevných a ambicióznejších záväzkov zo strany všetkých rozvinutých krajín a na to, že je potrebné, aby krajiny s vysokou mierou hospodárskeho rastu prijali ambiciózne a dostatočné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov; pripomína, že hlavnou výzvou pre trvalo udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo je zabezpečiť, aby sa politiky v oblasti zmeny klímy začlenili do všetkých kľúčových oblastí činnosti týkajúcich sa energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, vzdelávania, inovácie atď.;

5.  vyzýva Komisiu, aby stanovila predbežné ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na roky 2030 a 2040 vrátane konkrétnych cieľov pre každé odvetvie a ambiciózneho harmonogramu; žiada, aby sa v záujme dosiahnutia cieľov plánu a zabezpečenia úplnej integrácie jeho priorít do nového viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 zlepšil súlad medzi programami a politikami Spoločenstva; uznáva, že splnenie cieľa zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % by umožnilo EÚ znížiť emisie CO₂ na vnútornom trhu o 25 % a viac do roku 2020 a že toto zníženie by bolo stále súčasťou nákladovo efektívnej cesty k dosiahnutiu dlhodobého cieľa znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; konštatuje, že podľa plánu by menej ambiciózny prístup viedol k výrazne vyšším nákladom za celé obdobie; pripomína však, že efektívnosť nákladov na investície by sa mala vždy merať v kontexte rozpočtov členských štátov;

6.  zdôrazňuje, že Čína má vo svete vedúce postavenie v oblasti kapacity veterných elektrární v prevádzke, že čínski a indickí výrobcovia patria medzi desať najväčších výrobcov veterných turbín na svete a že Čína a Taiwan v súčasnosti vyrábajú väčšinu fotovoltaických panelov na svete; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky na podporu environmentálne efektívneho rozvoja a environmentálne efektívnej výroby v EÚ, pokiaľ ide o tieto technológie a nové inovačné technológie potrebné na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov;

7.  dúfa, že budú rýchlo stanovené konkrétne a merateľné ciele pre každé odvetvie, ktoré prispejú k vytvoreniu ovzdušia dôvery a spolupráce medzi súkromnými investormi a k ich motivácii a k lepšiemu čerpaniu európskych finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že energia z obnoviteľných zdrojov, inovácia a vývoj a zavádzanie prielomových technológií prispievajú k boju proti zmene klímy a súčasne pomáhajú presviedčať partnerov EÚ na celom svete o tom, že znižovanie emisií je možné bez straty konkurencieschopnosti alebo ohrozenia tvorby pracovných miest; považuje za mimoriadne dôležité, aby Európa a jej členské štáty išli príkladom a vytvorili systém pre investovanie do nových, energeticky účinných a nízkouhlíkových technológií; žiada posilnenie existujúcich programov financovania s cieľom dosiahnuť ciele plánu, ako aj okamžité začatie rokovaní o finančných nástrojoch, ktoré treba zaviesť, a uľahčenie lepšej súčinnosti národných a európskych programov financovania; domnieva sa, že systémy financovania z viacerých zdrojov môžu byť účinným nástrojom; zdôrazňuje dôležitú úlohu financovania zo zdrojov regionálnej politiky a politiky súdržnosti ako hlavného nástroja spolufinancovania regionálnych opatrení v oblasti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; domnieva sa, že významná časť financovania v programovom období 2014 – 2020 by sa mala vyčleniť na splnenie cieľov plánu do roku 2050;

8.  upozorňuje na skutočnosť, že EÚ a členské štáty neinvestovali dostatočne do opatrení na zníženie emisií CO₂ alebo na zvýšenie energetickej účinnosti v oblastiach stavebníctva a dopravy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili viac finančných prostriedkov na opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti budov a mestských sietí ústredného vykurovania a chladenia, a to jednak pri revízii súčasného finančného výhľadu, a jednak v budúcich viacročných finančných rámcoch;

9.  domnieva sa, že dosiahnutie týchto cieľov do roku 2050, a to bez ohľadu na vlastné energetické mixy členských štátov, by mohlo viesť k zníženiu spotreby, k zvýšenej bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok energie a k zamedzeniu volatility cien energie, a tým zabezpečiť primerané a konkurencieschopné ceny energie pre spotrebiteľov a podniky a zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ a rast zamestnanosti;

10. pripomína existujúce hodnotenia, podľa ktorých v súčasnosti nedochádza k zvyšovaniu energetickej účinnosti a k znižovaniu využívania energie o 20 % v porovnaní s odhadmi na rok 2020; žiada urýchlené kroky, ambicióznejšie plány a rozhodnejší politický záväzok s cieľom dosiahnuť ciele na rok 2020 a hľadieť za rok 2020, a tým teda zabezpečenie náležitých investícií; podporuje závery plánu Komisie, že politiky v oblasti energetickej účinnosti sú kľúčom k ďalšiemu znižovaniu uhlíkových emisií; domnieva sa preto, že záväzné ciele by sa nemali vylúčiť; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti energetickej účinnosti vedú k tvorbe pracovných miest, k hospodárskym úsporám, k vyššej bezpečnosti dodávok energie a k lepšej konkurencieschopnosti; v tejto súvislosti víta priority stanovené navrhovanou smernicou o energetickej účinnosti s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť vo všetkých odvetviach a najmä energetickú hospodárnosť budov, a to renováciou existujúceho fondu budov so zameraním sa na cieľ renovácie verejných budov; žiada väčšie množstvo zdrojov a opatrení na mobilizáciu nových zdrojov financovania na európskej a vnútroštátnej úrovni vrátane prostredníctvom nových finančných nástrojov; zdôrazňuje dôležitosť súkromných investícií pre prekonanie súčasných rozpočtových obmedzení vo verejnom sektore;

11. vyzdvihuje dôležitosť výskumu a vývoja pre rozvoj nízkouhlíkových a energeticky účinných technológií; vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v oblasti výskumu klimaticky priaznivých a energeticky účinných technológií a aby rozvíjala úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi, a to s osobitným dôrazom na čisté a trvalo udržateľné technológie, ktoré sa vyvinú do roku 2020 v rámci Európskeho strategického plánu pre energetické technológie – hlavnej iniciatívy EÚ pre nízkouhlíkové technológie; zdôrazňuje, že finančné prostriedky na všetky druhy energetického výskumu v rámci iniciatívy Horizont 2020 sa musia zvýšiť, a to najmä pokiaľ ide o prostriedky na energiu z obnoviteľných zdrojov; pripomína, že súčasný objem finančných prostriedkov vyčlenených na oblasť energetiky predstavuje len 0,5 % rozpočtu EÚ na obdobie 2007 – 2013, čo nie je v súlade s politickými prioritami EÚ;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme znižovania emisií znečisťujúcich látok z dopravy považovali za prioritu investovanie do rozvoja celoeurópskej inteligentnej energetickej siete, ktorá je schopná využívať energiu vyrobenú na miestnej a regionálnej úrovni vrátane energie z obnoviteľných zdrojov a ktorá pomôže vytvoriť potrebnú infraštruktúru na používanie elektrických vozidiel;

13. vyzdvihuje dôležitú úlohu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane inovačného vývoja v tejto oblasti a naliehavú potrebu lepších riešení, pokiaľ ide o uskladňovanie, zvyšovanie energetickej účinnosti a zabezpečovanie účinného prenosu energie, vrátane náležitých opatrení v oblasti infraštruktúry; oceňuje významný pokrok, ktorý členské štáty dosiahli vo vývoji obnoviteľných zdrojov energie, odkedy boli stanovené záväzné ciele na rok 2020; upozorňuje, že je dôležité pokračovať v tomto prístupe a stanovovať ďalšie záväzné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 pri zohľadnení možnosti takéhoto kroku a jeho makroekonomického dosahu; poukazuje na skutočnosť, že takýto postup pomôže dosiahnuť ciele na rok 2050, poskytne odvetviu potrebnú investičnú istotu, značne zníži emisie skleníkových plynov, vytvorí pracovné miesta a podporí energetickú nezávislosť EÚ, vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyselnú inováciu; zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľov stanovených v národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov je rozhodujúce pre dosiahnutie celkových cieľov EÚ na rok 2050; domnieva sa, že ak nebudú splnené národné ciele, Komisia by mala prijať opatrenia;

14. zdôrazňuje, že zvyšovanie efektívnosti zdrojov, napríklad prostredníctvom recyklácie odpadu, lepšieho nakladania s odpadom a zmeny správania, má veľmi významnú úlohu pri plnení strategických cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií CO₂;

15. opätovne zdôrazňuje, že je dôležité stimulovať verejné aj súkromné investície zamerané na návrh a vývoj ľahko reprodukovateľných technológií s cieľom zvýšiť kvalitu úspory energie a energetickú účinnosť;

16. pripomína, že elektrické siete sa budú musieť vylepšiť a rozvinúť, najmä s cieľom prepravovať energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú v oblastiach s veľkým potenciálom, akou je morská veterná energia v Severnom mori a slnečná energia v južnej Európe, a pojímať decentralizovanú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;

17. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby investovali viac do energetickej infraštruktúry potrebnej na prechod na trvalo udržateľné hospodárstvo; zdôrazňuje, že Európa by mala byť priekopníkom rozvoja noriem a interoperabilných internetových technológií súvisiacich s energetikou a energeticky účinných aplikácií v oblasti informačných a komunikačných technológií, ako sú najmä inteligentné sústavy, plnohodnotného a včasného zavedenia sústav inteligentných domov, akými sú inteligentné meradlá navrhnuté tak, aby slúžili spotrebiteľom, a modernizácie a vývoja prepojenej európskej elektrizačnej sústavy a infraštruktúr pre skvapalnený zemný plyn; v súvislosti s prepojeniami medzi regiónmi zdôrazňuje, ž je potrebné začať s investičným plánom založeným predovšetkým na európskom balíku opatrení v oblasti energetickej infraštruktúry, aby sa zabezpečila diverzifikácia zdrojov dodávok energie; vyzýva Komisiu, aby navrhla praktické riešenia pre efektívne začlenenie veľkého objemu energie z obnoviteľných zdrojov tým, že presadí pravidlá trhu, ktoré umožnia efektívny a transparentný medzinárodný obchod s energiou; žiada preto rýchlu integráciu a absorpciu cezhraničných trhov s elektrickou energiou; uznáva naliehavú potrebu dlhodobej vízie, keďže na vybudovanie energetickej infraštruktúry s dlhou životnosťou je potrebných veľa rokov; víta skutočnosť, že navrhovaný fond Nástroj na prepojenie Európy sa bude zameriavať na energetickú infraštruktúru;

18. žiada o ubezpečenie, že článok 10 ods. 3 smernice 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov sa bude uplatňovať, a to najmä pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja; žiada o zaslanie správy Parlamentu;

19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili o rýchlejšie vykonávanie dohody skupiny G20 o odstránení dotácií na fosílne palivá; zdôrazňuje, že na zaistenie želateľného účinku musí byť jej vykonávanie medzinárodne koordinované;

20. berie na vedomie záver plánu, podľa ktorého by odvetvie energetiky malo do roku 2050 takmer úplne eliminovať emisie uhlíka (znížiť emisie o 93 – 99 %); uznáva, že z priemyselného hľadiska EÚ majú priekopníci v oblasti nízkouhlíkových technológií v nízkouhlíkovom svete dneška a zajtrajška konkurenčnú výhodu; poznamenáva, že zníženie emisií by sa preto malo dosiahnuť spôsobom, ktorý nepoškodí konkurencieschopnosť EÚ a rieši riziko úniku uhlíka, a to predovšetkým v energeticky náročných odvetviach;

21. berie na vedomie presun trvalo udržateľnej vedeckej a technologickej inovácie z Európy do iných častí sveta, čo môže viesť k tomu, že EÚ stratí svoje vedúce postavenie v oblasti technológií v tomto odbore a stane sa čistým dovozcom týchto technológií a súvisiacich hotových produktov; zdôrazňuje preto význam európskej pridanej hodnoty pre vývoj a domácu výrobu technológií a výrobkov, a to najmä pre energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov;

22. konštatuje, že Výhľad svetovej energeticky na rok 2011 vydávaný Medzinárodnou agentúrou pre energiu obsahuje tzv. prípad nižšieho objemu jadrovej energetiky, podľa ktorého bude predpokladané zvýšenie celosvetových emisií CO₂ z energetického sektora v strednodobom horizonte podstatne vyššie z dôvodu vyššej miery využívania fosílnych palív; opakuje, že rozhodnutie niektorých členských štátov zatvoriť niektoré existujúce jadrové reaktory nesmie slúžiť ako zdôvodnenie zníženia miery ambície v ich súčasných politikách v oblasti zmeny klímy; konštatuje, že podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu by si dosiahnutie cieľa obmedziť rast teploty na 2 ºC vyžadovalo rýchlejší vývoj a zavádzanie technológií na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého v uhoľných aj plynových elektrárňach; upozorňuje však, že technológia na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého je ešte stále v testovacej etape pred uvedením na trh, takže treba zvážiť aj alternatívne scenáre, akými je scenár vysokej miery energie z obnoviteľných zdrojov a scenár energetickej účinnosti;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k plánu prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050
(2011/2095(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Béla Glattfelder

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  je presvedčený, že poľnohospodárstvo má dobré predpoklady výrazne prispieť k riešeniu otázky zmeny klímy, vytváraniu nových pracovných miest prostredníctvom ekologického rastu a dodávaniu energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že sa očakáva, že SPP po roku 2013 tento prínos ešte zvýši; uznáva, že poľnohospodárstvo už značne znížilo svoje emisie prostredníctvom zlepšenia efektívnosti výroby; konštatuje však, že v dlhodobejšom výhľade je potenciál poľnohospodárstva z hľadiska znižovania emisií významný (do roku 2050 bude poľnohospodársky sektor schopný znížiť emisie iných látok ako CO₂ o 42 až 49 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990), ale v porovnaní s inými sektormi ho možno považovať skôr za obmedzený; zdôrazňuje, že všetky krajiny, ktoré sú hlavnými producentmi emisií, sa musia primerane podieľať na riešení otázky; konštatuje, že zníženie emisií skleníkových plynov v poľnohospodárskom sektore vytvára situáciu, v ktorej vyhrávajú všetky strany, pretože prostredníctvom zvýšenej odolnosti proti zmene klímy a zníženej eutrofizácie zvyšuje dlhodobú hospodársku a poľnohospodársku životaschopnosť poľnohospodárov a znižuje vonkajšie náklady spojené so znečisťovaním pre spoločnosť ako celok;

2.  zdôrazňuje, že vďaka jasným cieľom v oblasti emisií sa podporia potrebné počiatočné investície do výskumu a vývoja, predvádzania a zavádzania nízkoemisných technológií a že vymedzenie dlhodobej stratégie má mimoriadny význam pre zabezpečenie toho, že EÚ bude smerovať k dosiahnutiu dohodnutého cieľa znížiť emisie do roku 2050; vyzýva Komisiu, aby navrhla strednodobé ciele znižovania emisií na roky 2030 a 2040 pre všetky príslušné sektory vrátane poľnohospodárstva; uvádza, že tieto ciele by mali dodržiavať lineárne prepojenie medzi súčasnými úrovňami emisií, cieľom na rok 2020 a 95 % znížením, ktoré sa má dosiahnuť do roku 2050;

3.  domnieva sa, že dlhodobá konkurencieschopnosť sa dá dosiahnuť len zdravými, biologicky rozmanitými agro-ekosystémami, ktoré sú odolné proti zmene klímy, ako aj náležitou ochranou obmedzených a vyčerpateľných prírodných zdrojov, ako je pôda, voda a zem;

4.  konštatuje, že úsilie o zmiernenie emisií pravdepodobne zvýši dopyt po bioenergii; zdôrazňuje potenciál poľnohospodárskeho sektora prispieť k stratégii Európa 2020 zvyšovaním výroby udržateľnej energie prostredníctvom takých zdrojov, ako je bioplyn, a tým vytvárať nové pracovné miesta vo vidieckych oblastiach; preto vyzýva na lepšie uznávanie prínosu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva prostredníctvom udržateľnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý sa v súčasnosti priznáva sektoru energetiky, dopravy a vykurovania; zdôrazňuje, že biomasa a biopalivá sa musia vyrábať udržateľným spôsobom na základe prísnych kritérií udržateľnosti, účinným spôsobom a bez negatívneho vplyvu na agro-potravinárske trhy, pôdu na pestovanie, potraviny a ceny pôdy, pričom sa treba vyhnúť zmenšovaniu hodnotných prírodných ekosystémov a ich zmenám;

5.  zdôrazňuje význam nových technológií pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a výrobe bioenergie a poukazuje na to, že EÚ by mala využiť všetky dostupné inovácie na dosiahnutie svojich cieľov znížiť emisie CO₂;

6.  zdôrazňuje, že udržateľné využívanie lesov prispieva k znižovaniu emisií CO₂, a preto je nevyhnutné v rámci druhého piliera poľnohospodárskej politiky prijať opatrenia, ktoré umožnia spravovanie lesov aj na náročných miestach;

7.  pripomína, že vzhľadom na to, že sa poľnohospodárska plocha všade na svete zmenšuje, zatiaľ čo sa počet obyvateľov zvyšuje, opatrenia týkajúce sa zmeny klímy a potreba zaistiť globálnu potravinovú bezpečnosť sú zdvojenou výzvou, ktorú treba riešiť spoločne; zdôrazňuje, že potreba zvyšovať výrobu na jednej strane a potreba zvyšovať viazanie uhlíka v pôde a biomase na druhej strane nesmie viesť ku konfliktu medzi cieľmi;

8.  konštatuje, že je potrebný medzinárodne koordinovaný prístup ku globálnej dohode o klíme, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky poľnohospodárskym sektorom v iných hospodárstvach;

9.  pripomína, že zdokonalené poľnohospodárske a lesohospodárske postupy by mali prispieť k zvýšeniu schopnosti odvetvia uchovávať a viazať uhlík v pôde a lesoch; zároveň zdôrazňuje, že väčšina vlastníkov lesov sú takisto poľnohospodármi; ďalej zdôrazňuje cieľ EÚ obmedziť odlesňovanie, ku ktorému dochádza na celom svete, najmä v rozvojových krajinách, a zastaviť zmenšovanie zalesnenej plochy vo svete najneskôr do roku 2030;

10. zdôrazňuje význam rozvíjania vhodných opatrení a/alebo mechanizmov, ktoré umožnia skutočné finančné uznanie úlohy, ktorú zohráva poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo pri zachovávaní uhlíka;

11. zdôrazňuje, že Komisia by mala zdôrazniť zohľadňovanie problematiky klímy pri zabezpečovaní súdržnosti medzi politikami v oblastiach, ako sú priemysel, výskum, energia, biodiverzita, obchod, rozvoj, poľnohospodárstvo, inovácie, doprava a dobré životné podmienky zvierat, a stratégiou Európa 2020; zdravé a strategické riadenie potenciálu poľnohospodárskeho odvetvia by Európu priviedlo na cestu stať sa konkurencieschopným hráčom v oblasti nízkouhlíkového globálneho hospodárstva budúcnosti;

12. požaduje, aby sa v rámci SPP prijali nevyhnutné opatrenia vrátane financovania výskumu, vzdelávania, investičnej pomoci a iných stimulujúcich iniciatív, ktoré by podporili a umožnili využívanie zvyškov z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pri výrobe udržateľnej energie;

13. žiada, aby sa do SPP zahrnuli ciele v oblasti využívania udržateľnej energie;

14  zdôrazňuje, že potravinový reťazec by mal byť kratší a transparentný a že by sa mala podporiť konzumácia potravín vyrobených na miestnej úrovni, pričom by sa zároveň podporili miestne a regionálne trhy, s cieľom znížiť emisie, ktoré vznikajú pri preprave poľnohospodárskych výrobkov; zdôrazňuje, že preloženie európskej multifunkčnej výroby a spracúvania do krajín mimo EÚ by malo negatívny vplyv na európsku pridanú hodnotu a ciele v oblasti klímy;

15. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že príliš veľa poľnohospodárskeho odpadu sa v súčasnosti nevyužíva v plnom rozsahu; domnieva sa, že poľnohospodársky odpad by sa mal vnímať ako aktívum; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili národné stratégie o potrebe lepšieho zaobchádzania s biologickým odpadom a s vedľajšími produktmi poľnohospodárstva a lesného hospodárstva; v tejto súvislosti pripomína využívanie živočíšneho odpadu a vedľajších produktov z rastlín a spracovanie odpadu, napríklad v biofermentoroch, na výrobu energie v poľnohospodárskych podnikoch, čím sa zároveň znižujú výrobné náklady poľnohospodárov;

16. poznamenáva, že pri súčasných poznatkoch a technikách už môžu poľnohospodárske podniky dosiahnuť energetickú sebestačnosť, pričom majú možnosť zvyšovať ziskovosť a vytvárať environmentálne prínosy prostredníctvom miestnej výroby bioenergie z organického odpadu;

17. konštatuje, že v záujme účinného využívania zdrojov treba poľnohospodárov podporiť v tom, aby namiesto hnojív lepšie využívali potenciál bioplynu a vedľajších produktov vznikajúcich pri výrobe bioplynu;

18. konštatuje, že biopalivá zohrajú kľúčovú úlohu v dlhodobej stratégií nahradiť fosílne palivá obnoviteľnými zdrojmi energie; žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť rôznorodému potenciálu drevnej suroviny ako zdroja energie, udržateľného stavebného materiálu a zásobárne uhlíka;

19. zdôrazňuje, že nadchádzajúci rámec Komisie na využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) by sa mal vyhnúť nadmernej regulácii, ktorá by mohla narušiť vyhliadky EÚ na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy, a vzhľadom na rozmanitosť Európy by mal dodržiavať zásadu subsidiarity a rešpektovať úlohu miestnych a vnútroštátnych vlád;

20. zdôrazňuje potrebu zvýšených investícií do energetickej infraštruktúry, napríklad do inteligentných sústav a distribúcie bioplynu, aby bolo možné zvládať zvýšenú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie;

21. podporuje myšlienku, aby sa z fondov EÚ vrátane Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka financovali projekty pre energeticky účinné poľnohospodárske zariadenia, a to predovšetkým tie, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie, ktoré môžu znížiť emisie CO₂ na úroveň čo najbližšiu nule;

22. zdôrazňuje význam uhlíkovo neutrálneho poľnohospodárstva; naliehavo žiada Európsku komisiu, aby podporovala tento aspekt prostredníctvom ekologicky zameraných opatrení navrhovaných v prvom pilieri novej SPP;

23. v tejto súvislosti zdôrazňuje význam spracovania hnoja, ktorý predstavuje nielen obnoviteľný zdroj energie, ale takisto znižuje tlak na životné prostredie a je náhradou umelých hnojív vo forme minerálnych koncentrátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak sa má hnoj považovať za zdroj energie, je nevyhnutné, aby sa spracovaný hnoj uznal ako náhrada umelých hnojív v smernici o dusičnanoch;

24. zdôrazňuje, že zvýšené úsilie v oblasti výskumu a financovania je nevyhnutné pre rozvoj a uprednostňovanie poľnohospodárskych postupov účinných z hľadiska klímy, menej energeticky náročných a menej znečisťujúcich poľnohospodárskych metód a efektívnejšej výroby energie; ďalej konštatuje, že už existujú alternatívy s menším znečisťovaním a s energetickou účinnosťou; výskum a vývoj v tejto oblasti považuje za nevyhnutnú súčasť úplnej realizácie strategického plánu pre energetické technológie, čo si vyžaduje dodatočné investície. zdôrazňuje, že je v tejto súvislosti potrebné zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu preniesli do praxe na úrovni podnikov; víta návrh Komisie vytvoriť nový rámec pre výskum – Horizon 2020;

25. je presvedčený, že lepšie hospodárenie s krmivami pre dobytok vrátane striedania bielkovinových plodín a zvyšovanie rozmanitosti bielkovinových plodín v zmesiach z trvalých pasienkov s cieľom pestovať viac krmív v miestnych poľnohospodárskych podnikoch by znížilo závislosť od dovozu krmív s vysokými nákladmi v dôsledku emisií uhlíka; domnieva sa, že by sa takisto znížili náklady poľnohospodárov na krmivá a viedlo by to k lepšiemu hospodáreniu s pôdou prostredníctvom zvyšovania zachytávania vody v pôde a tiež znižovania citlivosti na škodcov;

26. zdôrazňuje potrebu zlepšiť energetickú sebestačnosť poľnohospodárskych podnikov prostredníctvom stimulov na vyrábanie energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch, napríklad s využitím veterných turbín, solárnych panelov a technológie biofermentácie, čím by sa znižovali ich výrobné náklady a zvyšovala ich hospodárska životaschopnosť prostredníctvom alternatívneho zdroja príjmov pre poľnohospodárov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE