SPRÁVA obsahujúca odporúčania Európskeho parlamentu Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

obsahujúci odporúčania Európskeho parlamentu Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na smernice EÚ na rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktoré Rada jednomyseľne prijala 14. júna 2013[1] a odtajnila a zverejnila 9. októbra 2014,

–       so zreteľom na články 168 až 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a najmä na zásadu predbežnej opatrnosti zakotvenú v článku 191 ods. 2,

–       so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na samite EÚ – USA 26. marca 2014[2],

–       so zreteľom na spoločné vyhlásenie komisárky Cecilie Malmströmovej a zástupcu USA pre otázky obchodu Michaela Fromana z 20. marca týkajúce sa vylúčenia verejných služieb z obchodných dohôd EÚ a USA,

–       so zreteľom na závery Rady o TTIP z 20. marca 2015,

–       so zreteľom na závery Rady o TTIP z 21. novembra 2014[3],

–       so zreteľom na spoločné vyhlásenie prezidenta Spojených štátov Baracka Obamu, predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera, predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, britského premiéra Davida Camerona, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, francúzskeho prezidenta François Hollanda, talianskeho predsedu vlády Mattea Renziho a španielskeho predsedu vlády Mariana Rajoya zo 16. novembra 2014 vydané po ich stretnutí v rámci samitu G20 v Brisbane, Austrália[4],

–       so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 26. – 27. júna 2014[5],

–       so zreteľom na politické usmernenia predsedu Junckera z 15. júla 2014 určené pre budúcu Európsku komisiu s názvom Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu[6],

–       so zreteľom na oznámenie Komisie pre Komisiu z 25. novembra 2014 týkajúce sa transparentnosti v rokovaniach o TTIP (C(2014)9052)[7] a na rozhodnutia Komisie z 25. novembra 2014 o zverejňovaní informácií o stretnutiach medzi členmi Komisie a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami (C(2014)9051) a o zverejňovaní informácií o stretnutiach medzi generálnymi riaditeľmi Komisie a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami (C(2014)9048), na rozsudky a stanoviská Súdneho dvora Európskej únie (C-350/12 P, 2/13 (2), 1/09 (3)) o prístupe k dokumentom inštitúcií a rozhodnutie európskej ombudsmanky zo 6. januára 2015 o uzavretí vyšetrovania (OI/10/2014/RA) z jej vlastnej iniciatívy týkajúceho sa vybavovania žiadostí o informácie a prístup k dokumentom zo strany Európskej komisie (transparentnosť);

–       so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady pre energetiku EÚ – USA z 3. decembra 2014[8],

^{–          so zreteľom na integrovaný prístup EÚ k potravinovej bezpečnosti („z farmy na stôl“) stanovený v roku 2004}[9]^,

–       so zreteľom na správu Komisie z 13. januára 2015 o online verejnej konzultácii o ochrane investícií a urovnávaní sporov medzi investormi a štátom (ISDS) v TTIP (SWD(2015)0003),

–       so zreteľom na návrhy textov EÚ predložené na diskusiu so Spojenými štátmi v rámci kôl rokovaní o TTIP, najmä tie, ktoré Komisia odtajnila a zverejnila, okrem iného na stanovisko EÚ s názvom Regulačné otázky TTIP – strojársky priemysel[10], Skúška funkčnej rovnocennosti: navrhnutá metodika pre automobilovú regulačnú rovnocennosť[11] a kapitola o obchode a udržateľnom rozvoji/práca a životné prostredie: dokument EÚ zdôrazňujúci kľúčové otázky a prvky pre ustanovenia v TTIP[12] a návrhy textov o technických prekážkach obchodu (TBT)[13], sanitárne a fytosanitárne opatrenia (SPS)[14], uľahčenie ciel a obchodu[15], malé a stredné podniky (MSP)[16], možné ustanovenia o hospodárskej súťaži[17], možné ustanovenia o štátnych podnikoch a podnikoch, ktorým boli poskytnuté zvláštne alebo výlučné práva alebo oprávnenia[18], možné ustanovenia o dotáciách[19] a urovnávaní sporov[20], počiatočné ustanovenia o spolupráci v oblasti regulácie[21],

–       so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) (ECOS-V-063) prijaté počas 110. plenárnej schôdze (11. – 13. februára 2015) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Transatlantické obchodné vzťahy a názory EHSV na posilnenú spoluprácu a prípadnú dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a USA zo 4. júna 2014,

–       so zreteľom na konečnú verziu úvodnej správy agentúry ECORYS Komisii s názvom Posúdenie vplyvu udržateľného obchodu na podporu rokovaní o komplexnej dohode o obchode a investíciách medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými z 28. apríla 2014[22],

–       so zreteľom na správu Komisie z roku 2015 o obchodných a investičných prekážkach,[23]

–       so zreteľom na podrobné posúdenie hodnotenia vplyvu vypracované Európskou komisiou a týkajúce sa Transatlantického obchodného a investičného partnerstva medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktoré v apríli 2014 zverejnilo Centrum pre európske politické štúdie pre Parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 23. októbra 2012 o obchodných a hospodárskych vzťahoch so Spojenými štátmi[24], uznesenie z 23. mája 2013 o obchodných a investičných rokovaniach EÚ so Spojenými štátmi americkými[25] a uznesenie z 15. januára 2015 o výročnej správe o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2013[26],

–       so zreteľom na článok 108 ods. 4 a článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície (A8-0175/2015),

A.     keďže vývoz prostredníctvom obchodu a rast prostredníctvom investícií sú kľúčové hnacie sily tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu, ktoré si nevyžadujú investície vlády;

B.     keďže HDP EÚ do veľkej miery závisí od obchodu a vývozu a prínosné sú preň investície a obchod založené na pravidlách a keďže ambiciózna a vyvážená dohoda so Spojenými štátmi americkými by mala podporiť reindustrializáciu Európy a prispieť k dosiahnutiu cieľa na rok 2020, ktorým je zvýšenie HDP EÚ vytvoreného v priemysle z 15 % na 20 %, a to posilnením transatlantického obchodu s tovarom i službami; keďže môže vytvoriť príležitosti najmä pre malé a stredné podniky, mikropodniky (v súlade s definíciou v odporúčaní COM 2003/361/CE), klastre a siete podnikov, ktorým necolné prekážky obchodu prekážajú omnoho viac než väčším spoločnostiam, keďže tie využívajú úspory z rozsahu, ktoré im umožňujú ľahší prístup na trhy na oboch stranách Atlantiku; keďže dohoda medzi dvoma najväčšími hospodárskymi blokmi na svete môže potenciálne viesť k vytvoreniu štandardov, noriem a pravidiel, ktoré budú prijaté na celom svete a ktoré budú slúžiť aj na prospech tretích krajín a budú predchádzať ďalšej fragmentácii svetového obchodu; keďže v prípade nepodpísania dohody je možné, že túto úlohu prevezmú tretie krajiny s odlišnými normami a hodnotami;

C.     keďže deväť členských štátov Európskej únie už podpísalo dvojstrannú dohodu s USA, vďaka čomu sa TTIP môže opierať o osvedčené postupy a je možné ľahšie prekonať prekážky, s ktorými sa tieto členské štáty stretli;

D.     keďže nedávna kríza na hraniciach EÚ a vývoj vo svete poukazujú na to, že sa treba zasadzovať o globálne riadenie a systém vychádzajúci z pravidiel a hodnôt;

E.     keďže vzhľadom na rastúcu previazanosť svetových trhov – až 40 % európskych priemyselných výrobkov sa vyrába z dovezených základných výrobkov – je veľmi dôležité, aby politici sformovali spôsob, ako budú tieto trhy vzájomne pôsobiť, a toto pôsobenie podporovali; keďže priemyselná výroba sa bude čoraz viac odohrávať v rámci globálnych hodnotových reťazcov a keďže vhodné obchodné pravidlá a odstránenie zbytočných prekážok sú dôležité pre tvorbu pridanej hodnoty pri zachovaní a rozvíjaní pevnej, konkurencieschopnej a diverzifikovanej priemyselnej základne v Európe;

F.     keďže pokusy EÚ o vyriešenie problémov zmeny klímy, ochrany životného prostredia a bezpečnosti spotrebiteľa vyústili do vysokých regulačných nákladov pre podniky v EÚ spolu s vysokými cenami surovín a elektrickej energie, čo v prípade opomenutia v TTIP môže urýchliť premiestňovanie výroby, deindustrializáciu a stratu pracovných miest, a tak ohroziť reindustrializáciu EÚ a dosiahnutie cieľov v oblasti zamestnanosti, čím sa môžu zmariť aj samotné politické ciele právnych predpisov EÚ;

G.     keďže dobre navrhnutá obchodná dohoda by mohla prispieť k využitiu príležitostí globalizácie;keďže silná a ambiciózna obchodná dohoda by sa nemala zameriavať len na znižovanie colných taríf a necolných prekážok obchodu, ale mala by byť aj nástrojom na ochranu pracovníkov, spotrebiteľov a životného prostredia; keďže silná a ambiciózna dohoda je príležitosťou na vytvorenie rámca posilnením regulácie na najvyššiu úroveň v súlade s našimi spoločnými hodnotami, čím sa zabráni sociálnemu a environmentálnemu dumpingu a zabezpečí sa vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov so zreteľom na spoločný cieľ otvorenej hospodárskej súťaže za rovnakých podmienok;

H.     keďže aj keď spoločné prísne normy sú v záujme spotrebiteľov, treba poznamenať, že konvergencia má zmysel aj pre podniky, pretože vyššie náklady vyplývajúce z prísnejších noriem sa môžu lepšie kompenzovať zvýšením úspor z rozsahu na potenciálnom trhu s 850 miliónmi zákazníkov;

I.      keďže predchádzajúce obchodné dohody boli pre európske hospodárstvo veľkým prínosom, je ťažké posúdiť a predvídať skutočný dosah TTIP na hospodárstva EÚ a USA, pokiaľ prebiehajú rokovania a štúdie ukazujú protichodné výsledky; keďže samotná dohoda o TTIP nevyrieši dlhodobé štrukturálne hospodárske problémy a ich základné príčiny v EÚ, ale mala by sa považovať za prvok širšej európskej stratégie tvorby pracovných miest a rastu, a očakávania v súvislosti s TTIP by mali zodpovedať úrovni ambícií, ktorá sa v rokovaniach dosiahne;

J.      keďže dôsledky ruského embarga jasne poukázali na trvalý geopolitický význam poľnohospodárstva, význam prístupu k radu rôznych poľnohospodárskych trhov a potrebu silných a strategických obchodných partnerstiev so spoľahlivými obchodnými partnermi;

K.     keďže pre európske poľnohospodárstvo je dôležité zabezpečiť vzájomne výhodnú obchodnú dohodu s USA s cieľom zlepšiť postavenie Európy ako kľúčového aktéra na svetovom trhu bez toho, aby boli ohrozené súčasné normy kvality európskych poľnohospodárskych výrobkov a budúce zlepšenia týchto noriem, pričom sa zachová európsky model poľnohospodárstva a zabezpečí sa jeho ekonomická a spoločenská rentabilita;

L.     keďže obchodné a investičné toky nie osobitným cieľom a dobré podmienky bežných občanov, pracovníkov a spotrebiteľov, ako aj rozšírené príležitosti pre podniky ako hnacia silu rastu a pracovných miest sú referenčným ukazovateľom obchodnej dohody; keďže dohoda o TTIP by mala byť príkladom dobrej obchodnej dohody zodpovedajúcej týmto požiadavkám, aby slúžila ako príklad pre naše budúce rokovania s inými obchodnými partnermi;

M.    keďže na to, aby sa v rokovaniach dosiahol kvalitný výsledok, sa vyžaduje určitý stupeň dôvernosti, a obmedzená úroveň transparentnosti, ktorou sa rokovania v minulosti vyznačovali, viedla k nedostatkom v súvislosti s demokratickou kontrolou procesu rokovaní;

N.     keďže predseda Komisie Juncker v politických usmerneniach jasne znova zdôraznil, že chce vyváženú a rozumnú obchodnú dohodu so Spojenými štátmi a že kým EÚ a USA môžu významne pokročiť vo vzájomnom uznávaní noriem pre výrobky a vo vypracovaní transatlantických noriem, EÚ neobetuje vlastné normy týkajúce sa bezpečnosti (potravín), zdravia, zdravia zvierat, sociálne a environmentálne normy a normy na ochranu údajov a ani našu kultúrnu rozmanitosť; pripomína, že bezpečnosť potravín, ktoré konzumujeme, ochrana osobných údajov Európanov a ich služby vo všeobecnom záujme sú nespochybniteľné, pokiaľ cieľom nie je dosiahnutie vyššej úrovne ochrany;

O.     keďže je dôležité zabezpečiť uspokojivé ukončenie rokovaní o dohode o bezpečnom prístave USA – EÚ a o zastrešujúcej dohode o ochrane údajov;

P.     keďže predseda Komisie Juncker v politických usmerneniach takisto jasne uviedol, že nebude súhlasiť s tým, aby právomoc súdov v členských štátoch obmedzovali osobitné režimy pre spory investorov; keďže teraz, keď sú k dispozícii výsledky verejnej konzultácie o ochrane investícií a urovnávaní sporov medzi investorom a štátom v TTIP, prebieha proces posudzovania príspevkov v rámci troch európskych inštitúcií, ako aj medzi nimi a dochádza k výmene informácií s občianskou spoločnosťou a podnikateľským sektorom o najlepšom spôsobe dosiahnutia ochrany investícií a rovnakom zaobchádzaní s investormi pri zaručení práva štátov na vlastnú reguláciu;

Q.     keďže Parlament plne podporuje rozhodnutie Rady odtajniť smernice týkajúce sa rokovaní a iniciatívu Komisie za transparentnosť; keďže živá verejná diskusia o TTIP v Európe poukázala na potrebu transparentnejšieho a inkluzívnejšieho vedenia rokovaní o TTIP, v rámci ktorého sa zohľadnia obavy európskych občanov a výsledky rokovaní sa oznámia širokej verejnosti;

R.     keďže rozhovory medzi USA a EÚ prebiehajú od júla 2013, ale doposiaľ sa nedospelo k spoločnému textu;

S.     keďže sa očakáva, že dohoda o TTIP bude zmiešanou dohodou vyžadujúcou si ratifikáciu Európskym parlamentom a všetkými 28 členskými štátmi EÚ;

1.      v súvislosti s pokračujúcimi rokovaniami o TTIP adresuje Komisii tieto odporúčania:

a)      v súvislosti s rozsahom a širšími súvislosťami:

(i)          zabezpečiť, aby transparentné rokovania o TTIP viedli k ambicióznej, komplexnej a vyváženejobchodnej a investičnej dohode na vysokej úrovni, ktorá by podporila udržateľný rast so spoločnými prínosmi vo všetkých členských štátoch a vzájomnými a recipročnými výhodami medzi partnermi, zvýšila by medzinárodnú konkurencieschopnosť a otvorila by nové možnosti pre spoločnosti EÚ, najmä malé a stredné podniky, podporila tvorbu vysokokvalitných pracovných miest pre európskych občanov a ktorá by bola priamym prínosom pre európskych spotrebiteľov; obsah a vykonávanie dohody sú dôležitejšie ako rýchlosť rokovaní; zdôrazniť, že Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) je v súčasnosti najvýznamnejší projekt EÚ a USA a malo by oživiť celé transatlantické partnerstvo, nielen jeho obchodné aspekty; zdôrazniť, že jeho úspešné uzavretie je z geopolitického hľadiska nesmierne dôležité;

(ii)          zdôrazniť, že zatiaľ čo rokovania o TTIP sa skladajú z troch hlavných oblastí – ambiciózne zlepšenie vzájomného prístupu na trh (pre tovar, služby, investície a verejné zákazky na všetkých úrovniach verejnej správy), zníženie necolných prekážok a zvýšenie kompatibility regulačných režimov a rozvíjanie spoločných pravidiel na riešenie spoločných globálnych obchodných úloh a príležitosti – všetky tieto oblasti sú rovnako dôležité, aby sa zahrnuli do komplexného balíka; dohoda o TTIP by mala byť ambiciózna a záväzná na všetkých úrovniach vlád na oboch stranách Atlantiku, mala by viesť k trvalému a skutočnému otvoreniu trhu na základe reciprocity a k uľahčeniu obchodu v reálnej praxi a mala by sa v nej venovať osobitná pozornosť štrukturálnym opatreniam na dosiahnutie širšej transatlantickej spolupráce pri zachovaní regulačných noriem a ochrany spotrebiteľov a zabránení sociálnemu, fiškálnemu a environmentálnemu dumpingu;

(iii)         mať na pamäti strategický význam hospodárskeho vzťahu medzi EÚ a USA vo všeobecnosti a najmä v rámci TTIP, okrem iného ako príležitosť na podporu zásad a hodnôt zakotvených v rámci založenom na pravidlách, ktoré EÚ a USA vyznávajú a chránia, a navrhnúť víziu a spoločný prístup ku globálnemu obchodu, investíciám a otázkam súvisiacim s obchodom, ako sú vysoké štandardy, normy a predpisy, s cieľom vytvoriť širšiu transatlantickú víziu a spoločný súbor strategických cieľov; vziať do úvahy, že vzhľadom na veľkosť transatlantického trhu je TTIP príležitosťou na formovanie a reguláciu medzinárodného obchodného poriadku s cieľom zabezpečiť, aby oba bloky v prepojenom svete prosperovali;

(iv)         zabezpečiť, najmä vzhľadom na nedávny pozitívny vývoj v Svetovej obchodnej organizácii (WTO), aby dohoda s USA slúžila ako základ na rozsiahlejšie obchodné rokovania a aby nebránila ani nepôsobila proti procesu WTO; dvojstranné a viacstranné obchodné dohody by sa vo všeobecnosti mali považovať za druhú najlepšiu možnosť a nesmú brániť úsiliu vynakladanému na dosiahnutie výrazných zlepšení na viacstrannej úrovni; v TTIP sa musí zabezpečiť súčinnosť s inými obchodnými dohodami, o ktorých sa v súčasnosti rokuje;

(v)         vziať do úvahy, že ZFEÚ vymedzuje obchodnú politiku EÚ ako neoddeliteľnú súčasť celkovej vonkajšej činnosti Únie, a preto treba posúdiť dôsledky konečnej dohody, berúc do úvahy príležitosti, ako je ľahší prístup na trh vďaka spoločným transatlantickým normám, a riziká, ako je odklonenie obchodu od rozvojových krajín z dôvodu narušenia colných preferencií;

(vi)         zabezpečiť, aby dohoda zaručila úplné dodržiavanie noriem EÚ v oblasti základných práv prostredníctvom doložky o základných právach ako štandardnej súčasti obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami, ktorá bude právne záväzná a bude mať pozastavujúci účinok;

b)     v súvislosti s prístupom na trh:

(i)          zabezpečiť, aby boli ponuky prístupu na trh v rôznych oblastiach vzájomné, rovnako ambiciózne a aby odzrkadľovali očakávania oboch strán; zdôrazňuje, že v týchto oblastiach musí byť rovnováha medzi jednotlivými návrhmi;

(ii)          zamerať sa na odstránenie všetkých colných sadzieb, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že existuje niekoľko citlivých poľnohospodárskych a priemyselných produktov na oboch stranách, v prípade ktorých treba počas rokovaní dohodnúť podrobné zoznamy; konštatuje, že komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) by mohla byť v tomto ohľade dobrým referenčným bodom s cieľom stanoviť pre najcitlivejšie produkty primerané prechodné obdobia a kvóty a v niektorých málo prípadoch ich vylúčiť;

(iii)         vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sa ochranná doložka začlenila do dohody, ako sa jasne uvádza v rokovacom mandáte, na ktorú by sa mohlo odvolať, ak by zvýšenie dovozu príslušného výrobku mohlo vážne poškodiť domácu výrobu potravín;

(iv)         mať na pamäti, že keďže EÚ je najväčší obchodný blok na svete, vo vysoko špecializovanom sektore služieb má EÚ dôležité mimoriadne záujmy, napríklad v oblasti strojárskych a iných odborných služieb, telekomunikačných, finančných alebo dopravných služieb;

(v)         zlepšiť prístup na trh pre služby v súlade s prístupom založeným na hybridnom zozname s použitím pozitívnych zoznamov pre prístup na trh, pričom služby, ktoré sa majú otvoriť pre zahraničné spoločnosti, sú výslovne uvedené a nové služby sú vylúčené, pričom treba zabezpečiť, aby sa prípadné doložky o povinnosti zdržať sa konania a doložky znemožňujúce návrat do pôvodného stavu (ratchet clauses) uplatňovali iba na ustanovenia o nediskriminácii a umožnili dostatočnú flexibilitu, aby sa služby vo všeobecnom hospodárskom záujme dostali späť pod verejnú kontrolu, a aby sa zohľadnil vznik nových a inovatívnych služieb, pričom v prípade vnútroštátnych otázok by sa mali použiť negatívne zoznamy ;

(vi)         na rokovaniach by sa mala zmysluplne venovať pozornosť súčasným obmedzeniam Spojených štátov týkajúcim sa námorných a leteckých dopravných služieb, ktoré vlastnia európske podniky v dôsledku právnych predpisov USA, ako je Jonesov zákon, zákon o bagrovaní dna zahraničnými operátormi, federálny zákon o letectve a zákon USA o vzdušnej kabotáži, a mali by ich odstrániť, a to aj v súvislosti s kapitálovými obmedzeniami zahraničného vlastníctva leteckých dopravcov, čo vážne obmedzuje prístup na trh pre spoločnosti EÚ, ako aj inováciu v samotných USA;

(vii)        vychádzať zo spoločného vyhlásenia zodpovedajúceho jasnému záväzku rokujúcich strán vylúčiť súčasné a budúce služby všeobecného záujmu, ako aj služby všeobecného hospodárskeho záujmu z rozsahu pôsobnosti TTIP (vrátane okrem iného vodovodných systémov, systémov zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb, systémov sociálneho zabezpečenia a vzdelávania), zabezpečiť, aby vnútroštátne a miestne orgány mali naďalej plné právo zavádzať, prijímať, zachovávať alebo rušiť akékoľvek opatrenia, pokiaľ ide o zadávanie, organizovanie, financovanie a poskytovanie verejných služieb, ako je stanovené v zmluvách, ako aj v mandáte EÚ na rokovania; toto vylúčenie by sa malo uplatniť bez ohľadu na to, ako sú služby poskytované a financované;

(viii)       čo najviac sa usilovať zabezpečiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií, najmä prostredníctvom vytvorenia právneho rámca s federálnymi štátmi, ktoré majú regulačné právomoci v tejto oblasti, s cieľom umožniť odborníkom z EÚ a USA pôsobenie na oboch stranách Atlantického oceánu a uľahčiť mobilitu investorov, odborníkov, vysokokvalifikovaných pracovníkov a technikov medzi EÚ a USA v sektoroch, ktoré spadajú pod TTIP;

(ix)         mať na pamäti, že zjednodušenie vízového režimu pre európskych dodávateľov služieb a tovaru je kľúčovým prínosom dohody, a zvýšiť v rámci rokovaní politický tlak na USA s cieľom zaručiť úplnú vízovú reciprocitu a rovnaké zaobchádzanie pre všetkých občanov členských štátov EÚ bez diskriminácie, pokiaľ ide o ich vstup do USA;

(x)         kombinovať rokovania o prístupe na trh pre finančné služby s konvergenciou nariadenia o rozpočtových pravidlách na najvyššej úrovni s cieľom podporiť zavedenie a zlučiteľnosť potrebnej regulácie, aby sa posilnila finančná stabilita, zabezpečila primeraná ochrana spotrebiteľov využívajúcich finančné produkty a služby a aby sa podporilo pokračujúce úsilie o spoluprácu na iných medzinárodných fórach, ako sú Bazilejský výbor pre bankový dohľad a Rada pre finančnú stabilitu; zabezpečiť, aby toto úsilie o spoluprácu neobmedzovalo zvrchovanosť EÚ a členských štátov zvrchovanosť v oblasti regulácie a dohľadu vrátane ich schopnosti zakázať určité finančné produkty a činnosti;

(xi)         zaviesť posilnenú spoluprácu medzi EÚ, členskými štátmi a USA vrátane mechanizmov na účinnejšiu medzinárodnú spoluprácu s cieľom stanoviť prísnejšie globálne normy proti finančnej a daňovej trestnej činnosti a korupcii;

(xii)        zabezpečiť, aby súbor právnych predpisov EÚ týkajúci sa ochrany osobných údajov nebol ohrozený liberalizáciou dátových tokov, najmä v oblasti elektronického obchodu a finančných služieb a zároveň uznať dôležitosť dátových tokov ako opory transatlantického obchodu a digitálneho hospodárstva; začleniť do návrhu ako hlavnú prioritu komplexné a jednoznačné horizontálne samostatné ustanovenie vychádzajúce z článku XIV Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS), ktoré z dohody úplne vyníma existujúci aj budúci právny rámec EÚ na ochranu osobných údajov bez akejkoľvek podmienky súladu s inými časťami dohody o TTIP; rokovať o ustanoveniach, ktoré sa týkajú toku osobných údajov len za predpokladu, že je zaručené a rešpektované úplné dodržiavanie pravidiel o ochrane osobných údajov na oboch stranách Atlantiku, spolupracovať s USA s cieľom podnietiť tretie krajiny, aby prijali podobné prísne normy ochrany údajov na celom svete;

(xiii)       pamätať na to, že súhlas Európskeho parlamentu s konečnou dohodou o TTIP môže byť ohrozený, ak sa úplne nezastaví plošné hromadné sledovanie zo strany USA a nenájde sa vhodné riešenie týkajúce sa práv občanov EÚ na súkromie údajov vrátane administratívnych a súdnych opravných prostriedkov, ako sa uvádza v odseku 74 uznesenia Parlamentu z 12. marca 2014;

(xiv)       zaručiť urýchlené a úplné obnovenie dôvery medzi EÚ a USA, ktorá bola narušená škandálmi s hromadným sledovaním;   

(xv)        začleniť ambicióznu kapitolu o hospodárskej súťaž, ktorou sa zabezpečí, aby sa riadne dodržiavali právne predpisy Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže, najmä v digitálnom svete; zabezpečiť, aby sa súkromné podniky mohli zapojiť do spravodlivej súťaže so štátom vlastnenými alebo štátom kontrolovanými podnikmi; zabezpečiť, aby štátne dotácie boli regulované a podliehali transparentnému systému kontroly;

(xvi)        požadovať otvorenú hospodársku súťaž v rámci digitálneho hospodárstva, ako aj jeho rozvoj, ktoré má síce vo svojej podstate globálny charakter, ale jeho hlavné základne sa nachádzajú v EÚ a USA; zdôrazňovať pri rokovaniach, že digitálne hospodárstvo musí byť ústredným prvkom transatlantického trhu, pokiaľ ide o vplyv na svetové hospodárstvo a ďalší rozvoj svetových trhov;

(xvii)      mať na pamäti, že pokiaľ ide o služby informačnej spoločnosti a telekomunikačné služby, je mimoriadne dôležité, aby TTIP zabezpečilo rovnaké podmienky, a teda rovnaký a transparentný prístup spoločností EÚ poskytujúcich služby na trh USA, založený na reciprocite, ako aj povinnosť amerických poskytovateľov služieb dodržiavať všetky príslušné odvetvové normy a normy bezpečnosti výrobkov, ako aj práva spotrebiteľa a konať v súlade s nimi pri poskytovaní služieb v Európe alebo európskym zákazníkom;

(xviii)     v plnom súlade s Dohovorom UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov v dohode zabezpečiť, aby zmluvné strany mali vyhradené právo prijať alebo zachovať akékoľvek opatrenie (najmä regulačnej a/alebo finančnej povahy) týkajúce sa ochrany alebo podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, a to v súlade s príslušnými článkami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj slobody médií a pluralizmu médií bez ohľadu na použitú technológiu a distribučnú platformu a so zreteľom na to, že z mandátu, ktorý udelili členské štáty Európskej komisii, sú výslovne vylúčené audiovizuálne služby;

(xix)       určiť, že žiadne ustanovenie dohody nemá vplyv na možnosť EÚ alebo jej členských štátov poskytovať dotácie a finančnú podporu kultúrnemu priemyslu, ako aj kultúrnym, vzdelávacím, audiovizuálnym a tlačovým službám;

(xx)        potvrdiť, že v dôsledku záväzkov vyplývajúcich z dohody o TTIP nebude spochybnený systém pevne stanovených cien kníh, novín a časopisov;

(xxi)       vzhľadom na obrovský záujem zo strany európskych spoločností, najmä MSP pri získavaní nediskriminačného prístupu k verejným zákazkám v USA na federálnej aj subfederálnej úrovni, napríklad na stavebné služby, inžinierske práce, dopravnú a energetickú infraštruktúru a tovar a služby, zaujať ambiciózny prístup ku kapitole o verejnom obstarávaní a zároveň dodržiavať jej súlad s novými smernicami EÚ o verejnom obstarávaní a udeľovaní koncesií, a to s cieľom napraviť v súlade so zásadou reciprocity veľké rozdiely, ktoré v súčasnosti existujú v oblasti miery otvorenosti oboch trhov verejného obstarávania na oboch stranách Atlantiku, výrazným otvorením trhu USA (ktorý sa stále riadi zákonom o nákupe amerických výrobkov z roku 1933) na federálnej a subfederálnej úrovni, ako aj na základe záväzkov prijatých v rámci Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) a odstránením obmedzení, ktoré sa v súčasnosti v USA uplatňujú na federálnej úrovni, na úrovni jednotlivých štátov a na miestnej úrovni; a vytvoriť mechanizmy, ktorými sa zaručí, aby záväzky, ktoré prijali federálne orgány USA, boli dodržiavané na všetkých politických a administratívnych úrovniach;

(xxii)      s cieľom vytvoriť otvorené, nediskriminačné a predvídateľné procesné požiadavky, na základe ktorých sa zaručí rovnaký prístup spoločnostiam, najmä MSP, z EÚ a z USA pri uchádzaní sa o verejné zákazky, zabezpečiť, aby USA zvýšili transparentnosť rozhodovacieho postupu, ktorý sa uplatňuje na ich území;

(xxiii)     podporovať spoluprácu medzi EÚ a USA na medzinárodnej úrovni s cieľom podporiť spoločné normy udržateľnosti pre verejné obstarávanie na všetkých federálnych a subfederálnych úrovniach správy, okrem iného pri vykonávaní nedávno revidovanej Dohody o vládnom obstarávaní; a prijatie a dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti podnikov na základe usmernení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné spoločnosti;

(xxiv)     zabezpečiť, aby sa Spojené štáty americké zapojili do procesu rokovaní s cieľom dosiahnuť zmysluplné výsledky v sprístupnení amerických verejných zákaziek spoločnostiam EÚ;

(xxv)      uvedomovať si v súvislosti s verejným obstarávaním citlivú povahu obrany a bezpečnosti a zohľadniť ciele, ktoré stanovili hlavy štátov a predsedovia vlád počas zasadnutia Rady pre obranu v roku 2013 s cieľom podporiť vytvorenie európskeho bezpečnostného a obranného trhu a európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB);

(xxvi)     zabezpečiť, aby sa rokovania o pravidlách pôvodu zamerali na zladenie prístupov EÚ a USA a na stanovenie účinných pravidiel pôvodu, čím sa zabráni oslabeniu pravidiel pôvodu inými dohodami, považovať rokovania za príležitosť dosiahnuť pokrok smerom k spoločným normám v oblasti povinného označovania pôvodu výrobkov; vzhľadom na skončenie rokovaní o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA) medzi EÚ a USA a možnú aktualizáciu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Mexikom bude treba zvážiť možnosť a rozsah kumulácie; mať však na zreteli, že účelom TTIP je uľahčovať obchod s produktmi vyrobenými výhradne v USA a EÚ a nie umožňovať dovoz z tretích krajín, z tohto dôvodu bude treba zvážiť príležitostné vylúčenie určitých produktov a zaručiť vylúčenie akejkoľvek formy kumulácie pre citlivé sektory;

(xxvii)    zaručiť, aby dohoda o TTIP bola otvorenou dohodou a hľadať spôsoby ako dôležitých partnerov, ktorí majú záujem na rokovaniach o TTIP vzhľadom na uzatvorené dohody o colnej únii s EÚ alebo s USA, aktívnejšie informovať o vývoji;

c) pokiaľ ide o regulačnú spoluprácu, pilier súdržnosti a necolné prekážky obchodu:

(i)          zabezpečiť, aby sa kapitolou o spolupráci v oblasti regulácie podporovalo transparentné, účinné hospodárske prostredie podporujúce hospodársku súťaž prostredníctvom identifikácie a prevencie potenciálnych budúcich necolných prekážok obchodu, ktoré majú neprimeraný dosah na MSP, a uľahčenia obchodu a investícií a aby sa súčasne rozvíjala a zabezpečila čo najvyššia úroveň právnych predpisov v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti podľa zásady predbežnej opatrnosti, ktorá je stanovená v článku 191 ZFEÚ, spotrebiteľov, práce a životného prostredia a životných podmienok zvierat a kultúrnej rozmanitosti, ktorá existuje v EÚ; podporovať vytvorenie štruktúrovaného dialógu a spolupráce medzi regulačnými orgánmi, ktoré by boli čo najtransparentnejšie a na ktorých by sa zúčastnili zainteresované strany, a pritom v plnej miere rešpektovať regulačnú autonómiu; začleniť prierezové disciplíny týkajúce sa jednotnosti a transparentnosti regulácie pri navrhovaní a implementácii účinných, nákladovo efektívnych a vo väčšej miere zlučiteľných predpisov v oblasti tovarov a služieb; účastníci rokovaní na oboch stranách musia určiť a veľmi jasne vyjadriť, ktoré technické postupy a normy sú základné a nemožno ich ohroziť, ktoré môžu byť predmetom spoločného prístupu, v ktorých oblastiach je žiaduce vzájomné uznávanie založené na spoločnej vysokej úrovni a pevnom systéme dohľadu nad trhom a v ktorých oblastiach jednoducho možno zlepšiť výmenu informácií na základe skúseností z niekoľkoročných rokovaní prebiehajúcich na rôznych fórach vrátane Transatlantickej hospodárskej rady a fóra na vysokej úrovni pre spoluprácu v oblasti regulácie, aby sa tiež zabezpečilo, aby dohoda nemala vplyv na normy, ktoré sa ešte len majú stanoviť v oblastiach, v ktorých sa právne predpisy alebo normy v USA v porovnaní s EÚ veľmi líšia, napríklad pokiaľ ide o vykonávanie existujúcich (rámcových) právnych predpisov (napr. REACH), prijatie nových zákonov (napr. o klonovaní) alebo budúce definície ovplyvňujúce úroveň ochrany (napr. chemické látky poškodzujúce endokrinný systém); zabezpečiť, aby v žiadnom ustanovení o regulačnej spolupráci v TTIP nebola stanovená procedurálna povinnosť prijať príslušné akty Únie, a aby v tejto súvislosti neboli stanovené ani žiadne vymáhateľné práva;

(ii)          vychádzať pri rokovaniach o opatreniach týkajúcich sa sanitárnych a fytosanitárnych opatrení a technických prekážok obchodu z kľúčových zásad multilaterálnych dohôd týkajúcich sa sanitárnych a fytosanitárnych opatrení a technických prekážok obchodu a chrániť európske normy a postupy týkajúce sa sanitárnych a fytosanitárnych opatrení; v prvom rade sa zamerať na odstránenie alebo podstatné zníženie zaťažujúcich opatrení týkajúcich sa sanitárnych a fytosanitárnych opatrení vrátane súvisiacich dovozných postupov; zabezpečiť predovšetkým, aby sa predbežné povolenia, povinné protokoly alebo kontroly pred preclením neuplatňovali ako trvalé dovozné opatrenie; dosiahnuť väčšiu transparentnosť a otvorenie, vzájomné uznávanie rovnocenných noriem, výmeny najlepších postupov, posilnenie dialógu medzi regulačnými orgánmi a zainteresovanými subjektmi a posilnenie spolupráce v medzinárodných normalizačných orgánoch; v rokovaniach o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach a technických prekážkach obchodu zabezpečiť, aby prísne normy, ktoré boli zavedené s cieľom zaistiť bezpečnosť potravín, zdravie ľudí, zvierat a rastlín v EÚ, neboli nijako ohrozené;

(iii)         podnecovať USA, aby odstránili zákaz dovozu hovädzieho mäsa z EÚ;

(iv)         v súvislosti s kapitolou o horizontálnej spolupráci v oblasti regulácie podporiť bilaterálnu spoluprácu v oblasti regulácie s cieľom predísť zbytočným rozdielom, najmä v súvislosti s novými technológiami a službami, v záujme konkurencieschopnosti Európy a USA a výberu spotrebiteľa; dosiahnuť to posilnenou výmenou informácií a zlepšiť prijatie a uplatňovanie medzinárodných nástrojov, pričom sa bude rešpektovať zásada subsidiarity, na základe úspešných medzinárodných skúseností, ako sú napríklad normy ISO alebo v rámci Svetového fóra EHK OSN pre harmonizáciu predpisov o vozidlách (WP.29); mať na pamäti, že uznanie rovnocennosti čo najväčšieho počtu predpisov v oblasti bezpečnosti automobilov na základe overenej rovnocennej úrovne ochrany by bolo jedným z najväčších úspechov dohody; zabezpečiť, aby predchádzajúce posúdenie vplyvu na regulačný akt okrem svojho vplyvu na obchod a investície meralo vplyv na spotrebiteľov a životné prostredie; podporovať regulačnú zlučiteľnosť bez ohrozenia oprávnených regulačných a politických cieľov a právomocí zákonodarcov EÚ a USA;

(v)         určiť ako cieľ naďalej zaručovať vysokú úroveň bezpečnosti výrobkov v rámci Únie pri súčasnom odstránení zbytočnej duplicity v testovaní, ktorá spôsobuje plytvanie zdrojmi, hlavne v prípade nízkorizikových výrobkov;

(vi)         zamerať sa na otázky ciel, ktoré idú nad rámec pravidiel, ktoré obsahuje Dohoda WTO o uľahčení obchodu, a zdôrazňovať, že aby sa dosiahlo skutočné odstránenie administratívnej záťaže, je potrebné usilovať sa o dosiahnutie maximálneho stupňa regulačného zosúladenia politík a postupov súvisiacich s clami a hranicami;

(vii)        v súvislosti s budúcou regulačnou spoluprácou jasne vymedziť, ktoré opatrenia sa týkajú technických prekážok obchodu a duplicitného alebo zbytočného administratívneho zaťaženia a formalít a ktoré súvisia so základnými normami a predpismi alebo postupmi, ktoré slúžia na dosahovanie cieľov verejnej politiky;

(viii)       plne rešpektovať zavedené regulačné systémy na oboch stranách Atlantiku, ako aj úlohu Európskeho parlamentu v rozhodovacom procese EÚ a jeho demokratickú kontrolu regulačných procesov EÚ pri vytváraní rámca na budúcu spoluprácu a zároveň zabezpečiť maximálnu transparentnosť a postupovať obozretne za súčasného vyváženého zapojenia zainteresovaných subjektov v rámci konzultácií, ktoré sú súčasťou vypracovania regulačného návrhu, a nezdržiavať európsky legislatívny proces; špecifikovať úlohu, zloženie a právny status Rady pre spoluprácu v oblasti regulácie so zreteľom na to, že akékoľvek priame a povinné uplatňovanie jej odporúčaní by znamenalo porušenie postupov tvorby práva stanovených v zmluvách; sledovať tiež, aby v plnej miere chránila schopnosť národných, regionálnych a miestnych orgánov prijímať vlastné politiky, najmä v sociálnej a environmentálnej oblasti;

d)     v súvislosti s pravidlami:

(i)          kombinovať rokovania o prístupe na trh a spolupráci v oblasti regulácie so zavedením ambicióznych pravidiel a zásad a mať pritom na zreteli, že v každom pilieri sa vyskytujú citlivé otázky, ako sú napríklad, ale nie výlučne, otázky trvalo udržateľného rozvoja, energetiky, malých a stredných podnikov, investícií a štátnych podnikov;

(ii)          zabezpečiť, aby kapitola o udržateľnom rozvoji bola záväzná a vykonateľná a zameriavala sa na úplnú a účinnú ratifikáciu, vykonávanie a presadzovanie ôsmich základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a ich obsahu, programu MOP v oblasti dôstojnej práce a základných medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia; ustanovenia sa musia zameriavať na ďalšie zvýšenie úrovne ochrany pracovných a ekologických noriem; ambiciózna kapitola o obchode a udržateľnom rozvoji musí tiež obsahovať pravidlá týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov na základe usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti a jasne štruktúrovaného dialógu s občianskou spoločnosťou;

(iii)         zabezpečiť, aby sa pracovné a ekologické normy neobmedzovali na kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji, ale aby boli zastúpené rovnako v ostatných oblastiach dohody, ako sú investície, obchod so službami, spolupráca v oblasti regulácie a verejné obstarávanie;

(iv)         zabezpečiť, aby boli pracovné a ekologické normy vykonateľné, a to tým, že sa nadviaže na dobré skúsenosti s existujúcimi dohodami o voľnom obchode EÚ a USA a na vnútroštátne predpisy; zabezpečiť, aby uplatňovanie a dodržiavanie ustanovení týkajúcich sa práce podliehalo účinnému monitorovaciemu procesu, ktorý zahrnuje sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť, ako aj všeobecnému mechanizmu urovnávania sporov, ktorý sa uplatňuje na celú dohodu;

(v)         zabezpečiť, aby pri plnom dodržaní vnútroštátnych právnych predpisov zamestnanci transatlantických spoločností registrovaní podľa práva členského štátu EÚ mali prístup k informáciám a konzultáciám v súlade so smernicou o Európskej zamestnaneckej rade;

(vi)         zaručiť, aby sa preskúmal vplyv dohody o TTIP na hospodárstvo, sociálnu oblasť a životné prostredie prostredníctvom dôkladného a objektívneho posúdenia vplyvu trvalo udržateľného obchodu (SIA) v plnom súlade so smernicou EÚ o SIA s jasným a dôkladným zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán, a to aj občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila porovnávacie hĺbkové štúdie pre každý členský štát a vyhodnotila konkurencieschopnosť odvetví EÚ a rovnakých odvetví USA s cieľom vytvoriť prognózu stratených a získaných pracovných miest v odvetviach v každom členskom štáte, pričom náklady na prispôsobenie by mohli sčasti kryť finančné prostriedky EÚ a členských štátov;

(vii)        zachovať cieľ vymedzenia osobitnej kapitoly pre energie vrátane priemyselných surovín; zabezpečiť, aby obe strany počas rokovaní preskúmali možnosti na uľahčenie vývozu energií, aby sa dohodou o TTIP zrušili všetky existujúce obmedzenia či prekážky vývozu palív vrátane LNG a ropy medzi oboma obchodnými partnermi s cieľom vytvoriť konkurencieschopný, transparentný a nediskriminačný trh s energiou, čím sa podporí diverzifikácia energetických zdrojov, prispeje sa k bezpečnosti dodávok a docielia sa nižšie ceny za energie; zdôrazňuje, že do tejto kapitoly o energetike musia byť začlenené jasné záruky, že normy EÚ v oblasti životného prostredia a ciele v oblasti klímy sa nesmú narušiť;  podnietiť spoluprácu medzi EÚ a USA tak, aby sa skoncovalo s výnimkami v oblasti dane z palív pre komerčnú leteckú dopravu, v súlade s odhodlaním skupiny G20 postupne odstrániť dotácie na fosílne palivá;

(viii)       zabezpečiť, aby právo každého partnera na riadenie a reguláciu prieskumu, využívania a výroby energetických zdrojov ostalo dohodou nedotknuté, ale keď sa rozhodne o využívaní tohto zdroja, aby sa uplatňovala zásada nediskriminácie; mať na zreteli, že dohoda by žiadnym spôsobom nemala narúšať legitímne, nediskriminačné demokratické rozhodnutia týkajúce sa výroby energie, v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti; zaručiť, aby prístup k surovinám aj k energii bol zaručený na nediskriminačnom základe tiež spoločnostiam z EÚ, ako aj z USA a aby sa dodržiavali normy kvality energetických produktov vrátane noriem týkajúcich sa energetických produktov a ich vplyvu na emisie CO₂, ako je napríklad zakotvené v smernici o kvalite palív;

(ix)         zabezpečiť, aby TTIP podporovala využívanie a presadzovanie ekologických tovarov a služieb spolu s uľahčovaním ich rozvoja, a aby zjednodušovala ich vývoz a dovoz, čím sa využije značný potenciál prínosov v oblasti životného prostredia a hospodárstva, ktoré ponúka transatlantické hospodárstvo, a doplnia sa prebiehajúce mnohostranné rokovania o dohode o environmentálnych tovaroch s cieľom prispieť k boju s globálnym otepľovaním a vytvoriť nové pracovné miesta v „zelenom hospodárstve“;

(x)         zabezpečiť, aby dohoda o TTIP slúžila ako fórum na vývoj spoločných noriem udržateľnosti výroby energie a pritom sa vždy zohľadňovali a dodržiavali platné normy na oboch stranách, ako sú napríklad smernice EÚ o energetických štítkoch a ekodizajne, a skúmať spôsoby zlepšovania spolupráce v oblasti energetického výskumu, vývoja a inovácie a podpory nízkouhlíkových a ekologických technológií;

(xi)         zaručiť, aby dohoda o TTIP prispela k udržateľnému riadeniu rybolovných zdrojov, najmä prostredníctvom spolupráce medzi stranami v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN);

(xii)        zabezpečiť, aby dohoda o TTIP obsahovala osobitnú kapitolu o MSP v TTIP na základe spoločného záväzku oboch rokujúcich strán a zameriavala sa na vytváranie nových príležitostí v USA pre európske MSP (vrátane mikropodnikov) na základe skutočných skúseností oznámených vyvážajúcimi MSP, napríklad zrušením požiadavky na dvojité osvedčenie, vytvorením webového informačného systému o rôznych predpisoch a osvedčených postupoch, uľahčením prístupu k podporným programom pre MSP, zavedením zrýchleného konania na hraniciach alebo odstránením osobitných najvyšších colných sadzieb, ktoré stále existujú; mali by sa vytvoriť mechanizmy na spoluprácu oboch strán s cieľom uľahčiť účasť MSP na transatlantickom obchode a investíciách, napríklad vytvorením spoločných jednotných kontaktných miest pre MSP, pri zriaďovaní ktorých by zainteresované osoby MSP zohrávali kľúčovú úlohu a ktoré by poskytovali konkrétne informácie potrebné na vývoz do USA, dovoz z USA alebo investovanie v USA, a to aj o clách, daniach, regulácii, colných postupoch a príležitostiach na trhu;

(xiii)       zabezpečiť, aby dohoda o TTIP obsahovala komplexnú kapitolu o investíciách vrátane ustanovení o prístupe na trh, ako aj o ochrane investícií s uznaním toho, že prístup ku kapitálu môže podnietiť tvorbu pracovných miest a rast; kapitola o investíciách by sa mala zameriavať na zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania pri zakladaní európskych a amerických spoločností na území druhej strany pri zohľadnení citlivej povahy niektorých konkrétnych sektorov; tieto spoločnosti by sa mali snažiť o posilňovanie Európy ako cieľa investícií, o zvyšovanie dôvery v investície EÚ v USA a rovnako o riešenie povinností a zodpovedností investorov tým, že by sa ako na referenčné zásady okrem iného odvolávali na zásady OECD pre nadnárodné spoločnosti a zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv ;

(xiv)       zabezpečiť, aby sa ustanovenia o ochrane investícií obmedzovali na ustanovenia po založení podniku a sústreďovali sa na vnútroštátny prístup, spravodlivé a rovné zaobchádzanie a ochranu voči priamemu i nepriamemu vyvlastneniu vrátane práva na urýchlené, primerané a účinné odškodnenie; mali by sa vypracovať presné právne normy ochrany, ako aj vymedzenia investora a investícií, ktoré budú ochraňovať právo na reguláciu vo verejnom záujme, objasňovať význam nepriameho vyvlastnenia a zamedzovať nepodloženému a nezmyselnému uplatňovaniu nárokov; bezodplatný prevod kapitálu by mal byť v súlade s ustanoveniami Zmluvy o EÚ a mal by zahŕňať obozretné a časovo neobmedzené vyňatie v prípade finančných kríz;

(xv)        zaručiť uplatniteľnosť medzinárodných dohôd, aby sa ukončilo nerovnaké zaobchádzanie s európskymi investormi v USA na základe platných dohôd členských štátov; zabezpečiť, aby sa k zahraničným investorom pristupovalo nediskriminačne, a aby mali spravodlivú možnosť domáhať sa nápravy škôd a takúto nápravu získať a aby pritom nemali väčšie práva ako domáci investori,

–         vychádzať z koncepčného dokumentu, ktorý 7. mája výboru INTA predstavila komisárka Malmström, ako aj z prebiehajúcich rokovaní Rady ministrov obchodu a využiť ich ako základ na rokovania o novom a účinnom systéme ochrany investora, pretože poskytujú veľmi vítané návrhy na reformu a zlepšenie,

–         zohľadniť rozvinuté právne systémy EÚ a USA, dôverovať súdom v EÚ, členských štátoch a USA, že budú efektívne a nákladovo účinne poskytovať účinnú právnu ochranu na základe zásady demokratickej legitimity,

–         navrhnúť trvalé riešenie urovnávania sporov medzi investormi a štátmi, ktoré bude podliehať demokratickým zásadám a kontrole, pri ktorom budú k prípadným sporom transparente pristupovať verejne vymenovaní, nezávislí profesionálni sudcovia na verejných vypočutiach a ktoré bude zahŕňať apelačný mechanizmus, pri ktorom bude zaručená konzistentnosť súdnych rozhodnutí a bude rešpektovaná súdna právomoc súdov EÚ a členských štátov,

–         zo strednodobého hľadiska by mohol byť najvhodnejším prostriedkom na riešenie investičných sporov medzinárodný súd pre investície;

(xvi)       zabezpečiť, aby dohoda o TTIP obsahovala ambicióznu, vyváženú a modernú kapitolu o presne a jasne vymedzených oblastiach duševného vlastníctva vrátane uznávania a lepšej ochrany zemepisných označení, aby odrážala spravodlivú a efektívnu úroveň ochrany bez toho, aby bránila potrebe EÚ reformovať svoj systém ochrany autorských práv, a aby zároveň zaručovala spravodlivú rovnováhu medzi ochranou práv duševného vlastníctva a verejným záujmom, najmä potrebu zachovať prístup k dostupným liekom tým, že sa bude naďalej podporovať flexibilita v rámci dohody TRIPS;

(xvii)      považovať za veľmi dôležité, aby EÚ a USA naďalej vyjadrovali rovnaké odhodlanie a zapájali sa do globálnych viacstranných rokovaní o harmonizácii patentov prostredníctvom existujúcich medzinárodných orgánov, a varuje pred pokusom zaviesť ustanovenia o hmotnom patentovom práve, najmä so zreteľom na otázky týkajúce sa patentovateľnosti a dodatočných lehôt, do TTIP;

(xviii)     zabezpečiť, aby kapitola týkajúca sa práv duševného vlastníctva neobsahovala ustanovenia o sprostredkovateľoch prístupu na internet ani o trestných sankciách ako nástroj na presadzovanie, pretože Parlament to už skôr zamietol podobne ako návrh dohody ACTA;

(xix)       zabezpečiť plné uznanie a silnú právnu ochranu zemepisných označení EÚ, ako aj opatrenia na riešenie problému nesprávneho používania a zavádzajúcich informácií a postupov, zaručiť označovanie, vysledovateľnosť a skutočný pôvod týchto výrobkov pre spotrebiteľov a ochranu know-how výrobcov ako základný prvok vyváženej dohody;

e) pokiaľ ide o transparentnosť, zapojenie občianskej spoločnosti a osvetu na politickej úrovni:

(i)     naďalej vyvíjať úsilie o zvyšovanie transparentnosti v rokovaniach tým, že sa bude viac návrhov na rokovania sprístupňovať širokej verejnosti, vykonávať odporúčania európskeho ombudsmana, najmä tie, ktoré sa týkajú pravidiel o verejnom prístupe k dokumentom;

(ii)          previesť tieto snahy o transparentnosť do zmysluplných praktických výsledkov aj dosiahnutím zmysluplných dohôd s USA v záujme zlepšenia transparentnosti vrátane prístupu poslancov Európskeho parlamentu ku všetkým dokumentom na rokovania vrátane konsolidovaných textov pri súčasnom zaručení primeranej dôvernosti, s cieľom umožniť poslancom Parlamentu a členským štátom rozvíjať konštruktívne diskusie so zainteresovanými subjektmi a verejnosťou; zaručiť, aby obe rokujúce strany zdôvodnili každé zamietnutie zverejniť návrh na rokovanie;

(iii)         podporovať ešte užšie zapojenie členských štátov, ktoré boli zodpovedné za rokovací mandát Európskej komisie na otvorenie rokovaní s USA, s cieľom zabezpečiť ich aktívny podiel na lepšom oznamovaní rozsahu a možných prínosov dohody pre európskych občanov, ako Rada uvádza vo svojich záveroch prijatých 20. marca 2015, aby sa zabezpečila široká verejná diskusia o TTIP v Európe na základe zistených skutočností s cieľom preskúmať reálne obavy súvisiace s dohodou;

(iv)         posilniť nepretržitú a transparentnú spoluprácu so širokou škálou zainteresovaných subjektov počas celého procesu rokovaní; nabáda všetky zainteresované subjekty, aby sa aktívne zapájali a predkladali iniciatívy a informácie, ktoré sú dôležité pre rokovania;

(v)         podnietiť členské štáty, aby zapojili národné parlamenty, v súlade s ich príslušnými ústavnými povinnosťami, do poskytovania potrebnej pomoci členským štátom pri plnení týchto úloh a posilňovaní dosahu na národné parlamenty, aby sa udržala primeraná informovanosť národných parlamentov o prebiehajúcich rokovaniach;

(vi)         vychádzať z úzkej spolupráce s Parlamentom a snažiť sa o ešte užší, štruktúrovaný dialóg, ktorý bude aj naďalej dôkladne monitorovať proces rokovaní a spolupracovať s Komisiou, členskými štátmi, Kongresom a vládou USA, ako aj zainteresovanými subjektmi na oboch stranách Atlantiku s cieľom zabezpečiť výsledok, z ktorého budú mať osoh občania v EÚ, USA, ako aj v iných regiónoch;

(vii)        zaručiť, aby bola dohoda o TTIP a jej vykonávanie v budúcnosti doplnená prehlbovaním transatlantickej parlamentnej spolupráce na základe a s využitím transatlantického dialógu zákonodarcov, čo v budúcnosti povedie k širšiemu a posilnenému politickému rámcu na vypracúvanie spoločných prístupov, posilňovanie strategického partnerstva a zlepšovanie celkovej spolupráce medzi EÚ a USA;

2.      poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Komisii a pre informáciu Rade, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a Kongresu USA.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Keď EÚ rokuje o medzinárodnej dohode, ako je dohoda o TTIP, Európsky parlament môže v ktoromkoľvek štádiu rokovaní na základe článku 108 ods. 4 rokovacieho poriadku vyjadriť svoje stanovisko k takejto dohode. Spravodajca by rád využil túto príležitosť na posúdenie hlavných výsledkov rokovaní po vyše jeden a pol roka trvajúcich rokovaniach a na vyjadrenie názorov Parlamentu na hlavné otázky možnej dohody o TTIP. Správa Parlamentu by mala prispieť k obnoveniu rokovaní po zostavení novej Komisie a po voľbách v polovici volebného obdobia v USA.

Táto správa nadväzuje na uznesenia prijaté v predchádzajúcom volebnom období k rokovaniam o obchode a investíciách so Spojenými štátmi americkými v októbri 2012 a v máji 2013. Cieľom spravodajcu je byť čo najúplnejší a umožniť členom rôznych výborov v Parlamente uvážene prispieť k procesu. Parlament má posledné slovo v ratifikácii obchodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami: dohoda môže nadobudnúť platnosť len so súhlasom Parlamentu. Odmietnutie dohody ACTA (ochrana duševného vlastníctva v digitálnej sfére) je dôkazom toho, že Parlament berie svoju úlohu v oblasti obchodnej politiky veľmi vážne.

Vzhľadom na mnohé kritické hlasy európskej verejnosti a na slabú verejnú akceptáciu dohody, o ktorej sa rokuje, bude Parlament pokračovať v snahe o čo najväčšiu transparentnosť a zaručí, aby sa prijala len dobrá dohoda, ktorá bude rešpektovať európske hodnoty, podporovať udržateľný rast a prispievať k rastu životnej úrovne všetkých občanov.

1.4.2015

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam pre Európsku komisiu o rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Francisco José Millán Mon

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  verí, že EÚ a USA sú kľúčovými strategickými partnermi; zdôrazňuje, že Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) je najvýznamnejší projekt EÚ a USA v súčasnosti a malo by oživiť celé transatlantické partnerstvo, nielen jeho obchodné aspekty; zdôrazňuje, že jeho úspešné uzavretie je geopoliticky nesmierne dôležité v čase, keď sa USA sústreďujú na Áziu a uzatvárajú Transpacifické partnerstvo; zdôrazňuje, že sa predpokladá priaznivý vplyv TTIP na zamestnanosť, rast a konkurencieschopnosť oboch ekonomík, ktoré boli postihnuté krízou; zdôrazňuje, že tieto rokovania by sa mali uskutočňovať čo najtransparentnejšie a najotvorenejšie;

2.  zdôrazňuje, že obchodná politika je základnou súčasťou vonkajšej činnosti EÚ a ako takú je nutné ju formulovať tak, aby bola v súlade s inými zahraničnými politikami a politickými nástrojmi; podporuje preto úzku interakciu medzi príslušnými členmi Komisie, generálnymi riaditeľstvami, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a členskými štátmi;

3.  berie na vedomie strategický význam TTIP pri posilňovaní a formovaní svetového obchodu a správy hospodárskych záležitostí, založených na pravidlách a hodnotách, ku ktorým sa hlási EÚ, ako aj USA, najmä v čoraz multipolárnejšom svete; konštatuje, že tento vplyv nebude spočívať len v bilaterálnych dôsledkoch, keďže sa uľahčí vytváranie spoločných predpisov, pravidiel a noriem, ktoré by sa neskôr mohli prijímať na globálnej úrovni; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že bilaterálne rokovania, ktoré EÚ uskutočňuje, nesmú nahrádzať ďalšiu liberalizáciu obchodu v rámci WTO, ale majú byť skôr jej odrazovým mostíkom;

4.  zdôrazňuje, že TTIP nesmie znižovať úroveň noriem, najmä vo významných oblastiach ako ochrana spotrebiteľa, zdravie, pracovné práva či životné prostredie, ale naopak musí zohľadňovať rozdiely medzi regulačnými systémami EÚ a USA a snažiť sa o dosiahnutie vyššej úrovne spoločných noriem, ktoré by boli vzorom pre celý svet, keďže by to posilnilo celosvetovú hospodársku pozíciu EÚ pri súčasnom presadzovaní našich hodnôt; zdôrazňuje, že v súlade s príslušnými právomocami členských štátov pri dosahovaní legitímnych cieľov verejnej politiky by sa žiadne ustanovenie v kapitole o ochrane investícií nemalo považovať za narušenie práva EÚ a členských štátov na reguláciu;

5.  zdôrazňuje, že obidve strany TTIP sa musia zaviazať k tomu, že budú nabádať podniky, aby dodržiavali usmernenia OECD o nadnárodných podnikoch; konštatuje, že tieto strany by mali v spolupráci s odbormi monitorovať, ako nadnárodné podniky dodržiavajú tieto usmernenia;

6.  žiada Komisiu, aby si v súvislosti s verejným obstarávaním uvedomila citlivú povahu obrany a bezpečnosti a zohľadnila ciele, ktoré stanovili hlavy štátov a predsedovia vlád počas zasadnutia Rady pre obranu v roku 2013 s cieľom podporiť vytvorenie európskeho bezpečnostného a obranného trhu a európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB);

7.  zdôrazňuje, že uzavretie TTIP vytvára vyhliadky na rozsiahly hospodársky priestor, ktorý by zahŕňal tretie krajiny, s ktorými majú EÚ aj USA úzke obchodné a hospodárske vzťahy; žiada Komisiu, aby zabezpečila možnosť rozšírenia akejkoľvek konečnej dohody do takej miery, aby umožnila úzku spoluprácu s krajinami, s ktorými uzatvorili EÚ a USA dohody o voľnom obchode, a aby v rámci procesu konzultovala najmä krajiny, ktoré by TTIP ovplyvnilo, napríklad Mexiko a Kanada z dôvodu Severoamerickej dohody o voľnom obchode, Turecko z dôvodu jeho colnej únie s EÚ, ako aj krajiny EHP; konštatuje, že podľa uskutočnených štúdií by TTIP malo priaznivý vplyv na hospodárstva tretích krajín vrátane nových príležitostí pre rozvojové krajiny;

8.  zdôrazňuje, že dodávky energie do EÚ vo veľkej miere závisia od cudzích zdrojov, a preto žiada Komisiu, aby zabezpečila začlenenie silnej kapitoly o energetike do TTIP; zdôrazňuje potenciál TTIP v súvislosti s diverzifikáciou dodávky uhľovodíkov do EÚ a prispievaním k jej energetickej bezpečnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako tento potenciál využiť v súlade s vysokou úrovňou environmentálnych noriem, prechodom na hospodárstvo s nízkymi emisiami a ambicióznymi cieľmi EÚ v oblasti boja proti zmene klímy; zdôrazňuje, že dohoda by nemala mať vplyv na práva každej strany kontrolovať prieskum a využívanie vlastných zdrojov energie;

9.  domnieva sa, že túto dohodu by malo dopĺňať prehĺbenie transatlantickej parlamentnej spolupráce a že posilnenie obchodných a investičných prepojení prostredníctvom TTIP by v budúcnosti malo viesť k širšiemu a posilnenému politickému rámcu na vypracovanie spoločných prístupov, posilnenie strategického partnerstva a zlepšenie celkovej spolupráce medzi EÚ a USA; zdôrazňuje, že žiaden nástroj vytvorený na posilnenie regulačnej spolupráce by nemal mať vplyv na európske alebo americké legislatívne postupy a že zákonodarcovia musia byť vždy primeraným spôsobom zapojení do činnosti akéhokoľvek orgánu, ktorý môže byť vytvorený na účely regulačnej spolupráce, pričom budú dodržiavať príslušné parlamentné práva; zdôrazňuje, že treba zapojiť aj všetky príslušné zainteresované strany;

10. pripomína Komisii, že USA ešte stále nezrušilo vízový režim pre päť členských štátov EÚ;

11. berie na vedomie skutočnosť, že Komisia podniká kroky na zlepšenie transparentnosti rokovaní; uznáva, že už bol dosiahnutý pokrok; žiada Komisiu, aby aj naďalej vyvíjala úsilie, a to aj vo vzťahu k orgánom USA, v prospech väčšej parlamentnej transparentnosti rokovaní vrátane včasného prístupu k väčšiemu množstvu rokovacích dokumentov; zdôrazňuje, že náležitá komunikácia s občianskou spoločnosťou je nevyhnutná na zabezpečenie úspechu dohody, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje osvetové činnosti; dúfa, že tento transparentnejší prístup Komisie sa bude vzťahovať aj na iné obchodné rokovania.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

24.2.2015

STANOVISKO Výboru pre rozvoj

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam pre Európsku komisiu o rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Arne Lietz

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  žiada Komisiu, aby v obchodných vzťahoch rešpektovala článok 208 Lisabonskej zmluvy a aby do Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) zahrnula výslovný odkaz na rozvojovú politiku ako jeden z legitímnych cieľov verejnej politiky, ako aj na zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorá vyžaduje, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny;

2.  žiada Komisiu, aby mala na pamäti, že vzhľadom na veľkosť a rozsah transatlantického hospodárstva sa dôsledky TTIP rozšíria výrazne nad rámec dvojstranných vzťahov a nepochybne ovplyvnia rozvojové krajiny, keďže táto obchodná dohoda obrovského rozsahu pravdepodobne bude formovať pravidlá globálneho obchodu a stanoví nové štandardy; žiada Komisiu, aby zadala vypracovanie nezávislej štúdie o vplyve TTIP na rozvojové krajiny a na budúce ciele trvalo udržateľného rozvoja, len čo ustanovenia TTIP budú jasnejšie, keďže znenie mandátu na rokovania je také všeobecné, že možný účinok presahovania na rozvojové krajiny je ešte stále ťažké predpovedať;

3.  žiada Komisiu, aby vzala do úvahy, že vplyv TTIP na rozvojové krajiny sa bude líšiť v závislosti od ich hospodárskej štruktúry a súčasných obchodných vzťahov; takisto vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy skutočnosť, že väčšina rozvojových krajín využíva určitý stupeň colných preferencií, ktoré poskytujú EÚ a USA; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila dialóg s rozvojovými krajinami s cieľom posúdiť vplyv TTIP a zvážiť pravdepodobnosť rizika narušovania preferencií a súvisiaceho odklonenia obchodu a investícií v prípade niektorých rozvojových krajín;

4.  žiada Komisiu, aby vo svojom dialógu s rozvojovými krajinami zdôrazňovala potenciál TTIP na vytváranie nových príležitostí pre rozvojové krajiny v rámci celosvetového obchodu vyplývajúci zo zvýšeného rastu a dopytu po vyvážanom tovare v EÚ aj USA a z nižších obchodných nákladov v dôsledku potreby prispôsobiť sa jednotnému súboru pravidiel a noriem s cieľom získať prístup na oba trhy; odporúča Komisii, aby prijala opatrenia na zmiernenie nákladov na dodržiavanie predpisov (najmä pre MSP) a na podporu iniciatív zameraných na presadzovanie začleňovania rozvojových krajín do globálnych hodnotových reťazcov prostredníctvom vhodných nástrojov rozvoja;

5.  žiada Komisiu, aby poskytla rozvojovým krajinám politickú podporu a technickú pomoc pri dosahovaní silnejších regionálnych oblastí integrácie a obchodovania a aby uplatňovala spravodlivejší prístup pri svojich rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP), ktoré sú zamerané na vytvorenie bezpečného rámca pre obchodný a investičný tok medzi krajinami EÚ a AKT;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že TTIP nebude zmenšovať význam WTO a bude prispievať k spravodlivému a udržateľnému svetovému obchodnému systému, pričom nebude obchádzať dôležité otázky pre rozvojové krajiny, ako je bezpečnosť potravín, poľnohospodárske dotácie a zmierňovanie zmeny klímy, a to zintenzívnením úsilia o dosiahnutie pokroku na demokratických viacstranných fórach, najmä vo WTO ako preferovanej možnosti pre EÚ, a o úspešné ukončenie kola rokovaní v Dauhe, pretože je to najlepší spôsob, ako dosiahnuť inkluzívny obchodný systém, ktorý funguje v prospech všetkých; takisto žiada Komisiu, aby zabezpečila, že tretí pilier TTIP bude rešpektovať mnohostranné pravidlá, podľa ktorých WTO predpokladá výnimky pre rozvojové krajiny, najmä s ohľadom na možnosť obmedzení vývozu v oblasti energetiky a prístupu k surovinám;

7.  žiada Komisiu, aby v rámci rokovaní podporovala najvyššie celosvetové štandardy v oblasti ľudských práv, noriem MOP, dôstojnej práce, ochrany životného prostredia, všeobecného prístupu ku kvalitným verejným službám, sociálnej ochrany, verejnej a všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti, všeobecného prístupu k liekom a bezpečnosti potravín a výrobkov; nabáda EÚ, aby vystupovala ako obhajca záujmov rozvojových krajín;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili transparentnosť a demokratický charakter rokovaní posilnením dialógu s občianskou spoločnosťou a ďalšími zúčastnenými stranami.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

27.3.2015

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jeppe Kofod

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  predkladá Komisii tieto odporúčania:

a)  zabezpečiť dosiahnutie komplexnej a ambicióznej dohody o TTIP, ktorá posilní spravodlivú hospodársku súťaž na oboch brehoch Atlantického oceánu, pričom zohľadní hodnoty európskeho sociálneho trhového hospodárstva, zabezpečí prínosy pre spotrebiteľov, priemysel a investorov, posilní vytváranie kvalitných pracovných miest a rast a zabezpečí, že regulačná spolupráca nijako neoslabí demokratickú kontrolu na oboch brehoch Atlantického oceánu, pričom sa zároveň usiluje o prechod na udržateľnejšiu spoločnosť;

b)  prijať okamžité opatrenia s cieľom zabezpečiť reguláciu obchodu a investícií účastníkmi finančných operácií na oboch stranách Atlantického oceánu, ako aj rovnakého prístupu na trh pre všetkých poskytovateľov služieb v USA a v Európe na základe najvyšších noriem pri dosahovaní vysokej úrovni ochrany, najmä v oblastiach, ako je zdravie a bezpečnosť, ochrana spotrebiteľa, práca, sociálne práva, regulácia finančných služieb, právne predpisy týkajúce sa životného prostredia, bezpečnosť potravín a ochrana údajov; zabezpečiť, aby žiadne ustanovenia nijako nebránili budúcemu posilneniu týchto noriem, a to ani z vecného hľadiska, ani spôsobením negatívneho vplyvu na oblasť regulácie; a tiež zabezpečiť, aby dohody o TTIP obsahovali osobitnú kapitolu venovanú MSP;

c)  zaujať postoj, že dobrá dohoda o regulačných normách môže slúžiť ako celosvetový vzor pre budúce obchodné a investičné dohody, ktoré v celom svete znižujú náklady pre podniky, a najmä pre MSP;

d)  uznať, že hlavnými príjemcami TTIP môžu byť MSP, pretože veľké spoločnosti majú úspory z rozsahu, ktoré im umožňujú ľahký prístup na trhy na oboch brehoch Atlantického oceánu, a že MSP nemajú finančné, právne ani iné zdroje na prekonanie regulačných rozdielov a iných prekážok obchodu;

e)  zabezpečiť väčšiu transparentnosť a výmenu informácií v rámci pravidiel a poskytovania štátnej pomoci a zároveň zaistiť poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako aj užšiu spoluprácu medzi orgánmi hospodárskej súťaže v oblasti fúzií, antitrustu, štátnych podnikov a subvencií; prijať okamžité opatrenia na zabezpečenie toho, aby bola kapitola o hospodárskej súťaži zahrnutá do dohody;

f)   podniknúť okamžité kroky na zabezpečenie toho, aby rokovania o prístupe na trh pre finančné služby boli spojené so vzájomným uznávaním a s konvergenciou nariadení o rozpočtových pravidlám smerom k vyššej úrovni, čo so sebou prináša podporu prísnejších noriem a všeobecný záujem ako hlavný cieľ; podporovať čoraz prísnejšie medzinárodné normy v prebiehajúcom úsilí o spoluprácu v rámci iných medzinárodných fór, vrátane pravidiel Bazilej III, bez toho, aby bola dotknutá schopnosť EÚ a orgánov členských štátov regulovať a dohliadať nad finančnými produktmi a postupmi pri výkone svojich regulačných a dozorných povinností;

g)  vyvíjať maximálne úsilie s cieľom v plnej miere využiť príležitosť, ktorú ponúkajú rokovania o TTIP, v záujme spoločne napredovať v oblasti finančných služieb v pozitívnom a konštruktívnom duchu, berúc do úvahy výsledky, ktoré už obe strany v tejto oblasti dosiahli; témy diskusie by mohli zahŕňať dvojstranné konzultácie pred prijatím nových právnych predpisov, transparentnosť voči zainteresovaným stranám, pokiaľ ide o dvojstranné rokovania o finančných otázkach, ako aj väčšiu zodpovednosť voči voleným orgánom;

h)  upustiť od dodatočných záväzkov týkajúcich sa prístupu na trh v oblasti finančných služieb, keďže prepojenosť, zložitosť a nadmerná veľkosť subjektov vytvárajú systémové riziká, spôsobujú ich rozširovanie a sú hrozbou pre finančnú stabilitu;

i)   predložiť návrh smernice s opatreniami proti BEPS (narúšanie základu dane a presun ziskov) s cieľom ukončiť škodlivú hospodársku súťaž podnikov, najmä nadnárodných spoločností, ktoré svoje globálne daňové postavenie organizujú spôsobom, ktorý umožňuje presun ziskov do oblastí s právne stanovenou nižšou daňou – často cez Atlantický oceán – berúc do úvahy prácu OECD; zabezpečiť, aby zahraničné fondy, ktorých správcovia pôsobia na oboch brehoch Atlantického oceánu, boli povinné zriadiť ústredie v tuzemsku; prijať okamžité opatrenia s cieľom zabezpečiť automatickú výmenu informácií a vykazovanie podľa jednotlivých krajín týkajúce sa daňových záležitostí s výnimkou malých a stredných podnikov; vypracovať vymedzenie a zoznam daňových rajov na úrovni EÚ, berúc do úvahy prácu OECD;

j)   prijať okamžité opatrenia s cieľom začleniť do dohody o TTIP právne opatrenia proti agresívnemu daňovému plánovaniu prostredníctvom systematického pohybu kapitálu cez Atlantický oceán a zabezpečiť, aby sa tento pohyb kapitálu namiesto toho zakladal na hospodárskej činnosti a nebol využívaný na vyhýbanie sa daňovým platbám v krajine výroby; zabezpečiť väčšiu transparentnosť a podrobné informácie týkajúce sa štatistík platobnej bilancie na oboch brehoch Atlantického oceánu;

k)  prijať bezodkladné kroky na to, aby bola pre európske spoločnosti vrátane MSP zabezpečená spravodlivá hospodárska súťaž, rovnaký prístup na trh, k verejným zákazkám a verejnému obstarávaniu v USA, a zaručiť, aby verejné obstarávanie zahŕňalo povinné dodržiavanie sociálnych, etických a environmentálnych kritérií; uznať, že súčasná nerovnováha prístupu na trh verejných zákaziek a verejného obstarávania v USA v porovnaní s EÚ vytvára nekalú hospodársku súťaž; uznať, že pre uchádzačov z USA je v súčasnosti v Európskej únii dostupných už 85 % verejných obstarávaní, pre uchádzačov z EÚ je to však v USA len 32 % verejných obstarávaní; zabezpečiť, aby sa nedávno prijaté právne predpisy EÚ o verejnom obstarávaní naďalej dodržiavali;

l)   zabezpečiť, aby nedávno prijaté právne predpisy EÚ o verejnom obstarávaní boli zastrešované a podporované v rámci rokovaní, najmä pokiaľ ide o prístup MSP k verejným zákazkám, kritériá oprávnenosti na základe najlepšieho pomeru kvality a ceny namiesto najnižšej ceny, trhy vyhradené pre podniky sociálneho hospodárstva, možnosť podpory spolupráce medzi komunitami pre zmluvné orgány a zachovanie prahových hodnôt pre vylúčenie z verejného obstarávania podľa pravidiel EÚ a medzinárodných pravidiel; zabezpečiť, aby podniky EÚ neboli diskriminované pri žiadosti o verejné zákazky v USA a aby mali prospech z transparentného prístupu ekvivalentného s prístupom uplatňovaným na americké podniky v Európe podľa pravidiel verejného obstarávania v EÚ;

m) prijať okamžité proaktívne opatrenia voči protekcionizmu a zamerať sa na právne predpisy, ktoré sťažujú európsky prístup na americký trh;

n)  zabezpečiť, že akýkoľvek a každý mechanizmus riešenia sporov zavedený v rámci TTIP je plne transparentný, je v súlade s demokratickými zásadami, podlieha demokratickej kontrole a nie je v rozpore s právom vlád na reguláciu;

o)  prijať okamžité opatrenia na zabezpečenie toho, že „prístup pozitívneho zoznamu“ sa zvolí tak, aby všetky verejné služby, na ktoré sa vzťahuje TTIP, boli v dohode výslovne uvedené pozitívnym spôsobom a aby dohoda neobsahovala žiadne doložky o zachovaní existujúceho stavu alebo tzv. západkové doložky;

p)  uznať a zdôrazňovať stály význam štátnych podnikov a iných foriem verejného vlastníctva pre dôležité verejné služby a služby všeobecného záujmu a požiadať o ich vylúčenie z dohody; zabezpečiť, aby v súlade s mandátom, ktorý členské štáty udelili Komisii, nebolo riadenie verejných služieb ovplyvnené TTIP;

q)  uznať, že z TTIP budú profitovať väčšmi MSP ako veľké podniky; vziať na vedomie, že odstránením ciel, zjednodušením colných postupov a konvergenciou noriem pre výrobky sa výrazne zjednoduší účasť MSP na transatlantickom obchode a že TTIP bude prvou dohodou o voľnom obchode, ktorá bude obsahovať kapitolu venovanú MSP; pracovať na konsolidácii existujúcej spolupráce týkajúcej sa MSP medzi USA a EÚ; snažiť sa o vytvorenie webových stránok, kde by MSP v Európe a USA mohli nájsť informácie o sadzbách, colných režimoch a všetkých uplatniteľných predpisoch týkajúcich sa výrobkov na federálnej a štátnej úrovni v USA a na úrovni Únie a členských štátov v EÚ;

r)   zabezpečiť riadne dodržiavanie európskeho práva hospodárskej súťaže vo všetkých oblastiach, s osobitným zreteľom na digitálne trhy;

s)  zabezpečiť, aby boli práva a ochrana pracovníkov v dohode v plnej miere rešpektované a neboli narúšané zvýšeným prístupom na trh a hospodárskou súťažou;

t)   uvedomiť si, že táto dohoda má tak politický, ako aj ekonomický význam, pretože sa podpisuje medzi oboma brehmi Atlantického oceánu, čo je oblasť vyznačujúca sa spoločným uznávaním bezpečnosti a hodnôt slobody, rovnosti, demokracie, ľudských práv a sociálneho trhového hospodárstva;

u)  uvedomiť si neistoty, ktoré existujú v súvislosti s rokovaniami o TTIP, a v záujme ich odstránenia zabezpečiť, aby boli rokovania čo najtransparentnejšie, a iniciovať európsku informačnú kampaň;

v)  prijať ďalšie opatrenia, aby boli rokovania transparentnejšie, najmä pokiaľ ide o priamy prístup k informáciám na regionálnej a miestnej úrovni;

w) v súlade s povinnosťou Komisie podľa článku 218 ods. 10 ZFEÚ zabezpečiť počas celého procesu transparentnosť rokovaní, ktorých štatutárny charakter potvrdil v nedávnom rozsudku Európsky súdny dvor, aby bol Parlament aj naďalej v plnej miere a okamžite informovaný vo všetkých fázach rokovaní; usilovať sa o dosiahnutie dohody s vládou USA, pokiaľ ide o prístup ku konsolidovaným textom, o ktorých sa rokuje, pre všetkých poslancov; zabezpečiť prístup verejnosti k príslušným rokovacím dokumentom všetkých strán, s výnimkou tých, ktoré majú byť označené ako utajované skutočnosti, spolu s poskytnutím jednoznačného odôvodnenia v jednotlivých prípadoch, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

x)  navrhnúť iniciatívy pre MSP týkajúce sa spôsobu získania prístupu na trh a povzbudzovania investícií na druhom brehu Atlantického oceánu;

y)  zabezpečiť, že Európsky parlament bude zohrávať úlohu, ktorá mu prislúcha, pri rozhodnutiach o regulačnej konvergencii, ktoré majú byť prijaté po ratifikácii dohody.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

1.4.2015

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam pre Európsku komisiu o rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marian Harkin

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na správu Komisie o posúdení vplyvu na budúce obchodné vzťahy medzi EÚ a USA, zverejnenú 12. marca 2013,

1.  v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o TTIP predkladá Rade tieto odporúčania:

     i)          zabezpečiť, aby TTIP zaistilo súčasné pracovné miesta a konkrétne a pozitívne prispievalo k ochrane a vytváraniu silného, trvalo udržateľného rastu s cieľom maximalizovať potenciál na vytváranie pracovných miest s vyššou kvalifikáciou v záujme uspokojenia nových potrieb trhu práce spolu s lepšími a udržateľnými pracovnými miestami v EÚ, a to so zámerom pomôcť dosiahnuť cieľ na rok 2020, ktorým je 75 % zamestnanosť, majúc na pamäti, že obchod nie je samoúčelný, ale že je prostriedkom na zlepšenie blahobytu; plne rešpektovať a ochraňovať pracovné normy na svetovej úrovni; zabezpečiť, aby normy, predovšetkým sociálne a environmentálne normy a normy ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, boli chránené a aby sa takéto normy mohli zlepšovať;

     ii)         predložiť Parlamentu aktualizované odhady vplyvu TTIP na zamestnanosť a rast v EÚ s osobitným dôrazom na dôsledky pre členské štáty zo strednej a juhovýchodnej Európy;

     iii)         zabezpečiť, aby sa prijali opatrenia na modernizáciu systémov odbornej prípravy s cieľom uľahčiť rozvoj nových zručností a lepšie kvalifikovaných pracovníkov, čím sa zlepší prístup na trh práce;

     iv)        zabezpečiť, aby sa sociálne a environmentálne vplyvy prípadnej dohody dôkladne posúdili prostredníctvom otvorenej diskusie;

     v)         posúdiť riziko toho, že vymedzenie spoločných sociálnych a environmentálnych ochranných noriem so Spojenými štátmi oslabí kolektívne európske preferencie a prehĺbi ekonomické a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi;

     vi)        zabezpečiť vo všetkých kapitolách dohody o TTIP, aby dohoda za žiadnych okolností neviedla k oslabeniu, obchádzaniu alebo zrušeniu platnosti noriem členských štátov a EÚ v týchto oblastiach: práva pracovníkov, pracovné podmienky, sociálne zabezpečenie, sociálne začleňovanie a sociálna ochrana, ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci, odborná príprava, odborná kvalifikácia, voľný pohyb pracovníkov a dôchodcov, sociálny dialóg, boj proti diskriminácii na pracovisku a na pracovnom trhu; okrem toho zaručiť, aby TTIP zahŕňalo rozsiahle a záväzné ustanovenia o pracovnoprávnych predpisoch a politikách na všetkých úrovniach verejnej správy, ktoré sú v súlade so základnými dohovormi a programom dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce (MOP); zabezpečiť, aby obchod alebo investície neboli podporované oslabovaním pracovnoprávnych predpisov; v prípade, že vzniknú spory, pracovnoprávne ustanovenia musia byť predmetom mechanizmu urovnávania sporov vrátane možnosti sankcií; v tejto súvislosti môžu zohrávať určitú úlohu dozorné orgány MOP;

     vii)        ak by mali záverečné prvky dohody o TTIP ohrozovať alebo porušovať normy v týchto oblastiach, bezodkladne o tom informovať gestorský Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci Parlamentu, aby sa tak mohli uskutočniť konzultácie a prijať rozhodnutia;

     viii)       odmietnuť každú dohodu, ktorá by mohla ohrozovať pracovné normy v Európe a viesť k sociálnemu dampingu;

     ix)        zabezpečiť, aby sa rozmery pracovných a sociálnych ustanovení uznávali, obhajovali a plne integrovali vo všetkých operačných častiach dohody s cieľom zaistiť koherentný a komplexný prístup k udržateľnému rozvoju v tejto obchodnej dohode;

     x)         zabezpečiť, aby sa na okraji rokovaní o TTIP dosiahla dohoda o obojstranne výhodnom balíku opatrení v oblasti mobility, berúc do úvahy, že zjednodušenie vízového režimu pre poskytovateľov európskych služieb a európskeho tovaru a umožnenie odborníkom, aby pracovali v USA na základe uznania svojej kvalifikácie, patria medzi kľúčové prvky plného využitia výhod dohody o TTIP;

     xi)        zabezpečiť, aby organizácie občianskej spoločnosti mohli zmysluplne prispievať k vykonávaniu príslušných ustanovení TTIP; v tejto súvislosti by sa na vykonávanie a dodržiavanie pracovnoprávnych ustanovení mal vzťahovať monitorovací proces, ktorý by zahŕňal sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť v rámci procesu sociálneho dialógu s účasťou poradných výborov, pričom treba takisto vziať do úvahy širší rozmer článku 17 ods. 1 ZEÚ; zabezpečiť, aby občianska spoločnosť a dotknutá verejnosť boli informovaní a mali prístup ku všetkým relevantným rokovacím textom a aby Parlament a Rada mali prístup ku konsolidovanému rokovaciemu textu bezprostredne po tom, ako tieto texty budú prediskutované v jednotlivých kolách rokovaní;

     xii)        prijať bezodkladné kroky na zaručenie práva členských štátov na prijímanie právnych predpisov, financovanie, organizovanie, stanovovanie kvalitatívnych a bezpečnostných noriem, ako aj na riadenie a regulovanie, pokiaľ ide o všetky verejné služby vrátane vzdelávacích, sociálnych a zdravotníckych služieb, dodávok vody, zneškodňovania odpadových vôd, likvidácie odpadu, sociálneho zabezpečenia, železníc a verejnej dopravy, energetických, kultúrnych a audiovizuálnych služieb atď., a zabezpečiť vylúčenie verejných služieb (vrátane vodohospodárskych a zdravotníckych systémov, systémov sociálneho zabezpečenia a vzdelávania) z rozsahu pôsobnosti zmluvy;

     xiii)       zabezpečiť výslovné vylúčenie verejných služieb podľa článku 14 ZFEÚ z rozsahu pôsobnosti TTIP s cieľom zaistiť, aby vnútroštátne a miestne orgány mohli slobodne zavádzať, prijímať, zachovávať alebo rušiť každé opatrenie v súvislosti s objednávaním, organizáciou, financovaním a poskytovaním verejných služieb, ako sa uvádza v článku 168 ZFEÚ (verejné zdravie) a v protokole 26 (služby všeobecného záujmu) k tejto zmluve; táto výnimka by sa mala uplatňovať bez ohľadu na to, či sa predmetné služby organizujú ako monopol, či sa vykonávajú na základe výhradných práv alebo inak a či sa financujú a/alebo poskytujú z verejných alebo zo súkromných zdrojov; takéto služby zahŕňajú služby zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, systémy sociálneho zabezpečenia, vzdelávanie financované z verejných zdrojov, železničnú a verejnú dopravu a služby spojené s dodávkami vody, plynu a elektrickej energie;

     xiv)       zabezpečiť, aby sa tzv. západková doložka a doložka o povinnosti zdržať sa konania nevzťahovali na žiadne verejné ani sociálne služby; musí sa zachovať plný rozsah možnosti opätovného prenosu služieb pod správu štátu alebo obce;

     xv)       zabezpečiť úplné zohľadnenie osobitných výziev, ktorým čelia MSP a mikropodniky, ako sú necolné prekážky obchodu, byrokracia a účinky vyplývajúce z TTIP v súvislosti s presmerovaním obchodu; zabezpečiť, aby MSP v plnej miere využívali výhody otvoreného trhu vytvorením hospodárskeho rámca, ktorý povzbudzuje vývoz a priaznivé, konkurenčné a udržateľné podnikateľské prostredie; zabezpečiť úplné zohľadnenie osobitných problémov, ktorým čelí 87 % všetkých MSP v EÚ, ktoré sa nezapájajú do vývozu, ale spoliehajú sa na domáci dopyt;

     xvi)       zjednodušiť postupy a zvážiť nové mechanizmy, ktoré by pomohli malým a stredným podnikom využívať výhody TTIP;

     xvii)      vytvoriť stimuly a podporovať zavádzanie sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorá musí dopĺňať a za žiadnych okolností nesmie nahrádzať právne predpisy z oblasti pracovného práva a životného prostredia;

     xviii)     zabezpečiť, aby dohoda o akomkoľvek mechanizme urovnávania sporov týkajúcich sa ochrany investícií musela zohľadňovať výsledky verejnej konzultácie o urovnávaní sporov medzi investorom a štátom, aby bola plne transparentná a demokraticky kontrolovaná, výslovne uvádzala právo členských štátov regulovať a za žiadnych okolností neobmedzovala zákonodarcov ani im nebránila v prijímaní a presadzovaní právnych predpisov v oblasti zamestnanosti, ako aj v oblasti sociálnej politiky pre svoju krajinu; systém riešenia sporov medzi jednotlivými štátmi vo vzťahoch medzi EÚ a USA – pričom obe majú plne funkčné právne systémy a dostatočnú úroveň ochrany investícií na zaručenie právnej istoty – je ďalším vhodným nástrojom na riešenie investičných sporov; zahrnutie akejkoľvek formy súkromných rozhodcovských súdov do TTIP treba vylúčiť;

     xix)       prijať opatrenia na podporu prístupu „pozitívnych zoznamov“ v rámci dohody, pokiaľ ide o kapitolu o obchode so službami a usadzovaní sa, podľa ktorého služby, ktoré sa majú otvoriť pre zahraničné spoločnosti, sú výslovne uvedené;

     xx)       vzhľadom na skutočnosť, že Komisia vo svojej správe o posúdení vplyvu uznala, že by mohlo dôjsť k dlhotrvajúcim a podstatným nákladom na prispôsobenie na trhu práce EÚ, zabezpečiť, aby existovali realistické štatistické odhady ziskov/strát pracovných miest v postihnutých odvetviach a v každom členskom štáte a aby sa tieto odhady neustále aktualizovali a uverejňovali tak, že Komisia bude môcť vykonať včasnú intervenciu na podporu postihnutých odvetví, regiónov alebo členských štátov; vo svojich odhadoch treba zohľadňovať vonkajšie vplyvy a počítať s krízovými scenármi; táto podpora by sa mohla dosiahnuť prostredníctvom financovania z prostriedkov EÚ vrátane upraveného Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii s primeraným rozpočtom;

     xi)        zabezpečiť, aby podmienky výmeny podliehali prísnej reciprocite s cieľom posilniť priemyselnú štruktúru EÚ, ochrániť MSP, vytvárať pracovné miesta a zabraňovať každej nekalej súťaži, predovšetkým s ohľadom na sociálne normy;

     xxii)      prijať kroky na zabezpečenie toho, aby spolupráca v oblasti regulácie neobmedzovala právo vlád a Európskeho parlamentu prijímať právne predpisy vo verejnom záujme; musia sa prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby spolupráca v oblasti regulácie neviedla k oslabeniu pracovných noriem vrátane noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti; musí sa zabezpečiť, aby sa pracovné a sociálne normy nepovažovali za necolné prekážky alebo technické prekážky obchodu; zainteresované strany vrátane sociálnych partnerov by sa mali zapojiť do procesu spolupráce v oblasti regulácie vo vyváženom zastúpení;

     xxiii)     zabezpečiť, aby nové pravidlá EÚ prijaté v rámci revízie smerníc o verejnom obstarávaní ostali zachované a aby sa naďalej podporovali v rámci pokračujúcich rokovaní, najmä v súvislosti s prístupom MSP na verejný trh, kritériami zadávania zákaziek na základe najlepšej hodnoty, a nie najnižšej ceny, trhmi pre aktérov v sociálnom hospodárstve, možnosťou verejných obstarávateľov spolupracovať a vytvárať spoločné subjekty obcí a prahovými hodnotami, pod ktorými verejné obstarávanie nepodlieha pravidlám EÚ alebo medzinárodným pravidlám;

     xxiv)     v záujme ochrany európskeho sociálneho modelu pred konkurenciou z anglosaského amerického kapitalizmu zabezpečiť, aby kolektívne financované verejné služby a systémy sociálneho zabezpečenia neboli obetované; TTIP nesmie zvýšiť tlak na členské štáty, aby znížili verejné výdavky, čo by bol ľahký spôsob, ako sa stať hospodársky konkurencieschopným a poskytovať investorom atraktívne podnikateľské prostredie;

     xxv)      zabezpečiť, aby mali vlády možnosť prijímať sociálne a environmentálne zodpovedné politiky verejného obstarávania; ustanovenia o verejnom obstarávaní by nemali vládam brániť v riešení spoločenských a environmentálnych potrieb a dohoda nesmie obmedzovať možnosť klásť sociálne požiadavky, ako sa uvádza v nových smerniciach EÚ o verejnom obstarávaní; okrem toho by politiky verejného obstarávania mali byť v súlade s dohovorom MOP č. 94 o pracovných doložkách vo verejných zákazkách;

     xxvi)     urýchlene prijať kroky na zabezpečenie regulácie problému agresívneho daňového plánovania, napr. sťahovaním sídiel spoločností z opačnej strany Atlantiku s cieľom využiť výhody vyplývajúce z podmienok, ktoré ovplyvňujú hospodársku súťaž a majú negatívny vplyv na zamestnanosť.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

16.4.2015

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bart Staes

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie prezidenta USA Baracka Obamu, predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya z 13. februára 2013[27],

–   so zreteľom na svoje uznesenie o obchodných a investičných rokovaniach EÚ so Spojenými štátmi americkými z 23. mája 2013[28],

–   so zreteľom na smernice na rokovania o Transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií, medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými zo 14. júna 2013[29],

–   so zreteľom na správy o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach zástupcu USA pre otázky obchodu z roku 2013 a 2014[30],

–   so zreteľom na správy o technických prekážkach obchodu zástupcu USA pre otázky obchodu z roku 2013 a 2014[31],

–   so zreteľom na štúdie svojho generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky s názvom Právne dôsledky Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) pre acquis communautaire a sektory, ktoré sú dôležité z hľadiska výboru ENVI, o ktorých by sa mohlo rokovať, z októbra 2013[32] a Legislatívne oblasti v rámci pôsobnosti výboru ENVI, ktoré sú dôležité z hľadiska rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), z novembra 2014[33],

–   so zreteľom na informačnú poznámku konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) k urovnávaniu sporov medzi investorom a štátom (ISDS) v Spojených štátoch a Európskej únii z júna 2014[34],

–   so zreteľom na články 168 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a najmä na zásadu predbežnej opatrnosti uvedenú v článku 191 ods. 2,

–   so zreteľom na integrovaný prístup EÚ k potravinovej bezpečnosti („z farmy na stôl“) stanovený v roku 2004[35],

–   so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometra z novembra 2014 týkajúceho sa transatlantickej obchodnej a investičnej dohody,

–   so zreteľom na smernicu 2001/81/ES o národných emisných stropoch, ktorá je súčasťou vykonávania tematickej stratégie o znečistení ovzdušia, a s ohľadom na právne predpisy týkajúce sa osobitných kategórií zdrojov, ako je Euro 5/6 a EURO VI, ktorých cieľom je obmedziť znečistenie ovzdušia spôsobujúce 400 000 predčasných úmrtí v Európe,

A. keďže obchod už celé generácie vytvára v Európe rast, zamestnanosť a prosperitu; keďže však obchod a investície nie sú samoúčelným cieľom, ale mali by byť prostriedkom na zlepšovanie životnej úrovne, zvýšenie blahobytu, ochranu a podporu verejného zdravia, a mali by tiež prispievať k zabezpečeniu plnej zamestnanosti a udržateľnému využívaniu svetových zdrojov v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja a v záujme ochrany a zachovania životného prostredia;

B.  keďže podľa prieskumu Eurobarometra z novembra 2014 je v 25 z 28 členských štátov EÚ väčšina európskych občanov za novú transatlantickú obchodnú a investičnú dohodu;

C. keďže Európa je kontinent so starnúcou populáciou, nedostatkom nerastných surovín, nízkou mierou pôrodnosti a sociálnym modelom založeným na vysokých výdavkoch v sociálnej oblasti v pomere k HDP a bude čoraz viac závisieť od rastu mimo EÚ, aby sa doma mohol vytvárať blahobyt na účel podpory sociálnych systémov, na ktoré sa bude v dôsledku zvyšujúcej sa strednej dĺžky života v spojení s poklesom populácie v produktívnom veku vyvíjať veľký tlak;

D. keďže podľa smerníc Rady na rokovania o TTIP[36] je cieľom dohody zvýšiť objem obchodu a investícií medzi EÚ a USA s cieľom vytvoriť nové hospodárske príležitosti pre tvorbu pracovných miest a rast prostredníctvom zlepšenia prístupu na trh a väčšej kompatibility v oblasti regulácie, a to odstránením zbytočných regulačných prekážok obchodu a vytýčením cesty pre celosvetové normy, pričom by sa malo potvrdiť, že trvalo udržateľný rozvoj je hlavným cieľom strán a že strany nebudú podporovať obchod alebo priame zahraničné investície zmierňovaním právnych predpisov a noriem v oblasti životného prostredia, zdravia a bezpečnosti; keďže Európska komisia[37] a prezident Obama[38] pri mnohých príležitostiach verejne vyhlásili, že nedôjde k zníženiu platných noriem na oboch stranách Atlantiku;

E.  keďže USA už uzavreli viacero ďalších dohôd o obchodnom a investičnom partnerstve s inými globálnymi aktérmi;

F.  keďže rokovania o TTIP zahŕňajú tri hlavné piliere týkajúce sa a) prístupu na trh, b) regulačných otázok a necolných prekážok obchodu a c) pravidiel;

G. keďže TTIP poskytuje príležitosť pripraviť podmienky pre prijatie prísnych noriem v určitých oblastiach týkajúcich sa ochrany verejného zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia na celosvetovej úrovni;

H. keďže napriek tomu existujú obavy, že cieľ TTIP znížiť a odstrániť existujúce necolné prekážky[39] by mohol viesť k dohode, ktorá by mohla ohroziť úroveň ochrany EÚ týkajúcu sa verejného zdravia vrátane potravinovej bezpečnosti, zdravia zvierat a životného prostredia;

I.   keďže existujú rozdiely medzi regulačnými systémami EÚ a USA tiež pokiaľ ide o ochranu verejného zdravia a životného prostredia vrátane bezpečnosti potravín, spotrebiteľských informácií a zdravia zvierat, a to z dôvodu odlišných právnych a politických kultúr, v ktorých sa odrážajú rozdielne záujmy a prístupy, napríklad rozdielne zásady (napr. zásada predbežnej opatrnosti), vnímanie hodnôt či odlišné politické ciele a metódy analýzy rizík;

J.   keďže EÚ a USA považujú niektoré normy v týchto oblastiach za prekážky obchodu[40];

K. keďže existujú obavy, že zámer prijať TTIP a podobné obchodné dohody už ovplyvnil návrhy a opatrenia Komisie týkajúce sa napríklad bezpečnosti potravín a ochrany klímy (napríklad redukcia prítomnosti patogénov, označovanie mäsa z klonovaných zvierat a ich potomstva a vykonávanie smernice o kvalite palív,);

L.  keďže existujú obavy, že návrhy ustanovení o spolupráci v oblasti regulácie týkajúcej sa právnych aktov, ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať významný vplyv na obchod a investície medzi EÚ a USA

     – poskytujú USA formálne práva, pokiaľ ide o vykonávacie akty, ktoré sa majú prijať podľa článku 291 ZFEÚ, zatiaľ čo Európsky parlament nemá v súvislosti s vykonávacími aktmi žiadnu kontrolnú právomoc,

     – poskytujú USA právo na uskutočnenie regulačnej výmeny vzťahujúcej sa na prijatie vnútroštátnych predpisov členskými štátmi, a to vrátane spoločného preskúmania možných spôsobov podpory regulačnej zlučiteľnosti,

     – by mohli de facto sťažiť EÚ možnosť ísť nad rámec medzinárodných nástrojov ako najmenšieho spoločného menovateľa v dôsledku záväzkov, ktoré prijala, pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu v oblasti regulácie a uplatňovania medzinárodných nástrojov;

M. keďže predpokladom dosiahnutia väčšej kompatibility v oblasti regulácie bez ohrozenia existujúcich a budúcich noriem EÚ v oblasti zdravia a životného prostredia je jasné rozlišovanie medzi oblasťami, kde sú ciele a úrovne ochrany podobné a oblasťami, kde sú rozdielne; keďže v oblastiach, kde sú ciele a úrovne ochrany podobné, je možné presadzovať spoločné prístupy alebo vzájomné uznávanie; keďže v oblastiach, kde sa úroveň ochrany jasne líši, by sa spolupráca mala zamerať na výmenu informácií alebo harmonizáciu smerom hore;

N. keďže zákonodarcovia EÚ a USA využívajú veľmi rozdielny prístup, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín a krmív, konkrétne v oblasti povolení, označovania a kontroly GMO v rámci potravinového a krmivového reťazca, vysledovateľnosti mäsa, prístupu k patogénom, pesticídov a klonovaných zvierat ; keďže právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a bezpečnosti potravín sú založené na zásade predbežnej opatrnosti a prístupe „z farmy na stôl“, ktorými sa stanovujú prísnejšie pravidlá EÚ, a preto by mali ostať zachované;

O. keďže dosah budúceho TTIP na acquis EÚ v oblasti životného prostredia, zdravia a bezpečnosti potravín bude vo veľkej miere závisieť od presných ustanovení dohody; keďže obchodná dohoda nemôže za žiadnych okolností zmeniť existujúce právne predpisy v krajinách, ktoré sú jej zmluvnými stranami; keďže vykonávanie existujúcich právnych predpisov, ako aj prijatie budúcich právnych predpisov musí byť ponechané v právomoci demokraticky volených orgánov pri dodržaní zavedených postupov;

P.  keďže EÚ má v súčasnosti obmedzený prístup na trh USA v sektore námornej dopravy, pričom riadne vykonávanie TTIP by mohlo viesť k lepšej spolupráci, väčšiemu zblíženiu a hospodárskemu zisku pre európske podniky;

Q. keďže na rozdiel od viac než 150 krajín na celom svete USA neratifikovali hlavné medzinárodné dohovory o chemických látkach (napr. Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach či Rotterdamský dohovor o obchode s vybranými nebezpečnými chemikáliami), čo naznačuje, že USA sú v oblasti medzinárodnej politiky týkajúcej sa chemických látok izolované; keďže USA okrem toho odmietajú vykonávať environmentálnu zložku Globálneho harmonizovaného systému klasifikácie a označovania chemických látok prijatého na úrovni OSN, čo naznačuje, že pokiaľ ide o chemické látky, medzi USA a EÚ existujú rozdielne názory na najzákladnejšej úrovni;

R.  keďže podľa správy USA o technických prekážkach obchodu z roku 2014 USA vyjadrovali obavy v súvislosti s REACH na každej schôdzi výboru Svetovej obchodnej organizácie pre technické prekážky obchodu od roku 2003, pričom vyjadrovali „obavy, že niektoré aspekty REACH sú diskriminačné, chýba im legitímne zdôvodnenie a predstavujú zbytočné prekážky pre obchod“, čo svedčí o pomerne zásadnom nesúhlase USA s REACH;

S.  keďže existuje všeobecná zhoda názorov o tom, že americký zákon o kontrole toxických látok (TSCA) prijatý v roku 1976 má podstatne odlišný charakter než nariadenie REACH prijaté v roku 2006; keďže z tohto dôvodu nie je cieľom rokovaní o TTIP zosúladiť tieto dva systémy; keďže sa však rokovania vzťahujú na budúcu spoluprácu pri vykonávaní nariadenia REACH; keďže vzhľadom na výrazne odlišné názory na riadenie rizík spojených s chemikáliami a zásadný a pretrvávajúci nesúhlas USA  voči REACH neplynú zo spolupráce pri vykonávaní týchto rozdielnych zákonov žiadne výhody, a to o to viac, že vykonávanie nie je ani zďaleka len čisto technickou či bezproblémovou záležitosťou;

T.  keďže existujú značné rozdiely medzi regulačnými systémami USA a EÚ, ktoré sa týkajú prípravkov na ochranu rastlín:

     – v EÚ je zakázaných 82 účinných látok, ktoré sú v USA povolené;

     – EÚ zámerne prijala vyraďovacie kritériá založené na riziku, ktorých cieľom je zakázať používanie účinných látok, ktoré sú karcinogénne, mutagénne, poškodzujú reprodukciu, perzistentné, toxické a bioakumulatívne, ako aj endokrinné disruptory stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009; USA trvajú na základe mnohých predpokladov a extrapolácií na prístupe založenom na riziku, a preto tolerujú používanie takýchto látok vzbudzujúcich veľké obavy;

     – vo všeobecnosti je v EÚ v porovnaní s USA povolený nižší obsah rezíduí pesticídov v potravinách;

U. keďže v návrhu textu na rokovania EÚ o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach predloženom na kolo rokovaní, ktoré sa konalo 29. septembra až 3. októbra 2014, sa zmluvným stranám odporúča, aby uplatnili tolerančné hodnoty a maximálne úrovne rezíduí stanovené výborom Codex Alimentarius do 12 mesiacov po ich prijatí, pokiaľ dovážajúca strana nevzniesla výhradu na schôdzi výboru Codex Alimentarius; keďže vo všeobecnosti je v EÚ v porovnaní s výborom Codex Alimentarius povolený nižší obsah rezíduí pesticídov v potravinách; keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vzniesol za posledné štyri roky výhradu v 31 až 57 % všetkých prípadov, čo poukazuje na značný nesúhlas EFSA s normami stanovenými v uvedenom kódexe; keďže EFSA v súčasnosti neváha vyjadriť v rámci možností svoje výhrady; keďže je však veľmi otázne, či bude úradu EFSA po prijatí TTIP z politického hľadiska aj naďalej umožnené pokračovať v tomto prístupe, keďže cieľom návrhu textu je zaviazať EÚ a USA k spolupráci v medzinárodných normotvorných orgánoch „s cieľom dosiahnuť vzájomne uspokojivé výsledky“, čo by mohlo v budúcnosti odradiť úrad EFSA od vznášania výhrad v rámci výboru Codex Alimentarius a viesť tak k oslabeniu noriem v EÚ;

V. keďže by sa malo zabrániť dovozu hydinového mäsa ošetrovaného antimikrobiálnymi roztokmi s obsahom chlórnanu sodného do EÚ ,

W. keďže takmer ratifikovaná komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) už preukázala obchodný potenciál v poľnohospodársky citlivých oblastiach, ako je obchod s hovädzím mäsom, a to pri prísnom dodržiavaní európskych sanitárnych a fytosanitárnych noriem a metód[41];

X. keďže správa USA o technických prekážkach obchodu z roku 2014 sa zmieňuje o obavách chemického odvetvia a odvetvia ochrany plodín v USA v súvislosti vyraďovacími kritériami založenými na riziku, ktoré sa majú vypracovať pre endokrinné disruptory, pričom uvádza, že USA vyjadrili obavy v súvislosti s návrhom GR pre životné prostredie na bilaterálnej úrovni, ako aj počas schôdzí výboru Svetovej obchodnej organizácie pre technické prekážky obchodu a výboru pre sanitárne a fytosanitárne opatrenia; keďže Komisia sa rozhodla začať v júli 2013 posúdenie vplyvu zamerané na vypracovanie kritérií pre endokrinné disruptory; keďže toto rozhodnutie je hlavným dôvodom, pre ktorý Komisia neprijala kritériá v štvorročnej lehote, ktorá skončila v decembri 2013; keďže zatiaľ čo USA privítali rozhodnutie Komisie, Rada i Európsky parlament sa rozhodli podporiť Švédsko v jeho žalobe týkajúcej sa nečinnosti Komisie, čo poukazuje na zásadne odlišné názory, pokiaľ ide o povahu regulačných ustanovení právnych predpisov EÚ;

Y. keďže medzi nezdravými potravinami a neprenosnými ochoreniami súvisiacimi so stravovaním existuje spojitosť; keďže podľa správy osobitného spravodajcu OSN o práve každého človeka na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne fyzického a duševného zdravia svetový obchod, narastajúci prílev priamych zahraničných investícií v potravinárskom odvetví a všadeprítomný marketing nezdravých potravín prispeli k zvýšenej spotrebe nezdravých potravín[42]; keďže osobitný spravodajca uviedol v závere svojej správy súbor odporúčaní pre štáty a potravinársky priemysel zameraných na prijatie konkrétnych krokov na zníženie výroby a spotreby nezdravých potravín a zvýšenie prístupnosti a cenovej dostupnosti zdravších stravovacích alternatív;

Z.  keďže podľa globálneho akčného plánu Svetovej zdravotníckej organizácie na prevenciu a kontrolu neprenosných ochorení na obdobie 2013 – 2020[43] sa kumulatívna strata produkcie z dôvodu štyroch hlavných neprenosných ochorení spolu s duševnými poruchami odhaduje na 47 biliónov USD; keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie táto strata predstavuje 75 % svetového HDP v roku 2010 (63 biliónov USD); keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bude mať pokračovanie v doterajšom prístupe v súvislosti s neprenosnými ochoreniami za následok stratu produktivity a narastajúce náklady na zdravotnú starostlivosť vo všetkých krajinách;

AA.     keďže generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie na ôsmej svetovej konferencii o propagácii zdravia v júni 2013 uviedol, že „úsilie o predchádzanie neprenosným ochoreniam je v rozpore s podnikateľskými záujmami silných hospodárskych subjektov“[44];

AB.     keďže TTIP by podobne ako v prípade Dohody o transpacifickom partnerstve mohlo obmedziť schopnosť EÚ a členských štátov chrániť politiku v oblasti výživy pred vplyvom záujmových skupín, obmedziť škálu intervencií, ktoré je možné použiť s cieľom aktívne odrádzať od spotreby menej zdravých potravín (a propagovať zdravé potraviny), a to aj prostredníctvom politík v oblasti verejného obstarávania, a, napokon, obmedziť kapacitu EÚ a členských štátov na vykonávanie týchto opatrení[45];

AC.     keďže federálny zákon USA o dobrých životných podmienkach zvierat poskytuje výrazne nižšiu úroveň regulácie než v EÚ, pričom chýbajú právne predpisy o normách v oblasti dobrých životných podmienok hospodárskych zvierat pred zabitím; keďže Komisia bohužiaľ nepovažuje dobré životné podmienky zvierat za rovnakú obchodnú otázku ako bezpečnosť potravín alebo zdravie zvierat na účely požiadaviek v oblasti dovozu;

AD.     keďže EÚ a USA majú veľmi rozdielny regulačný prístup, východiskové priemerné emisie a úroveň ambícií, pokiaľ ide o zníženie priemerných emisií skleníkových plynov z ľahkých vozidiel; keďže táto oblasť by preto nemala byť predmetom vzájomného uznávania;

AE.     keďže zákonodarcovia a regulačné orgány EÚ a USA prijali veľmi odlišný prístup k boju proti emisiám skleníkových plynov a riešeniu zmeny klímy; keďže boj proti významným hrozbám, ktoré predstavuje zmena klímy, ako aj zachovanie integrity prijatej politiky v oblasti zmeny klímy by mali mať prednosť pred podporou obchodu;

AF.     keďže je dôležité, aby sa prostredníctvom TTIP internalizovali externé klimatické, zdravotné a environmentálne náklady letectva, námornej dopravy a cestnej nákladnej dopravy s cieľom zabezpečiť udržateľnosť globálneho obchodu s tovarom; keďže v prípade, ak chýbajú účinné medzinárodné opatrenia na internalizáciu týchto nákladov, EÚ by mala zaviesť a implementovať regionálne nediskriminačné opatrenia na riešenie takýchto externých vplyvov;

AG.     keďže cieľom ustanovení o trvalo udržateľnom rozvoji v rámci TTIP by malo byť zabezpečenie vzájomného dopĺňania obchodných a environmentálnych politík, presadzovanie optimálneho využívania zdrojov v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja, ako aj posilnenie spolupráce v oblasti životného prostredia;

AH.     keďže v mnohých oblastiach, ako sú napríklad politiky v oblasti regulácie klímy a monitorovania emisií, má USA nižšie regulačné normy ako EÚ, čo má za následok vyššie výrobné náklady a náklady na dodržiavanie právnych predpisov v EÚ než v USA, a tým aj riziko úniku uhlíka a emisií;

AI.      keďže zníženie ciel na tieto energeticky náročné tovary, pri ktorých sú náklady na dodržiavanie regulačných, environmentálnych a klimatických požiadaviek vyššie ako v USA, môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti produkcie EÚ v porovnaní s dovozom z USA, s ktorým nie sú spojené takéto náklady;

AJ.      keďže všeobecné zdravotné systémy sú súčasťou európskeho sociálneho modelu a členské štáty majú právomoc riadiť a organizovať zdravotnícke služby a zdravotnú starostlivosť;

AK.    keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie sa vyžaduje, aby sa jeden rok po skončení skúšania na verejne prístupnej databáze zverejnil súhrn výsledkov všetkých klinických skúšaní a aby sa po ukončení postupu povoľovania alebo potom, čo žiadateľ stiahol žiadosť o povolenie na uvedenie na trh, zverejnila celá správa o klinickej štúdii; keďže americký zákon nevyžaduje tú istú úroveň transparentnosti;

AL.     keďže sa odhaduje, že náklady na lieky predstavujú 1,5 % európskeho HDP, a preto by akékoľvek zvýšenie ochrany duševného vlastníctva vyplývajúce z TTIP mohlo mať negatívny vplyv na náklady na zdravotnú starostlivosť;

AM.    keďže opatrenia v oblasti životného prostredia a zdravia patria podľa UNCTAD medzi tie vládne opatrenia, voči ktorým sa v prípade urovnávania sporov medzi investorom a štátom najčastejšie vznášajú námietky;

AN.    keďže Komisia sa 25. novembra 2014 rozhodla zvýšiť transparentnosť rokovaní o TTIP[46]; keďže toto rozhodnutie je vítané; keďže 7. januára 2015 európska ombudsmanka tiež uvítala pokrok, ktorý dosiahla Komisia v súvislosti so zvýšením transparentnosti rokovaní o TTIP, vyslovila však aj niekoľko odporúčaní týkajúcich sa ďalšieho zlepšovania[47]; keďže prístup k návrhom textov americkej strany by tiež zvýšil transparentnosť;

1.  vyzýva Komisiu, aby dodržiavala všeobecné zásady a ciele smernice Rady týkajúce sa rokovaní o TTIP;

2.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli počas rokovaní dodržiavané politiky a zásady EÚ týkajúce sa ochrany a zlepšovania kvality verejného zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia, a to de jure, ako aj de facto, a aby boli v plnej miere zohľadnené v konečnej dohode o TTIP;

3.  vyzýva Komisiu, aby zaručila, že TTIP nebude mať vplyv na právo, možnosti a legislatívne postupy EÚ a členských štátov, ktoré sa týkajú prijímania, vykonávania a presadzovania súčasných, ako aj budúcich opatrení potrebných na plnenie legitímnych cieľov verejnej politiky, napríklad v sociálnej oblasti, environmentálnej oblasti, v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti, v súlade s ich právomocami a nediskriminačným spôsobom;

4.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby žiadna dohoda,  či už prostredníctvom horizontálnej kapitoly o regulačnej spolupráci, alebo prostredníctvom odvetvových ustanovení, neviedla k zníženiu existujúcich noriem v oblasti životného prostredia, zdravia a bezpečnosti, a aby tiež zabezpečila, aby nemala vplyv na normy, ktoré sa ešte len majú stanoviť v oblastiach, v ktorých sa právne predpisy alebo normy v USA v porovnaní s EÚ veľmi líšia, napríklad pokiaľ ide o vykonávanie existujúcich (rámcových) právnych predpisov (napr. REACH), prijatie nových zákonov (napr. o klonovaní) alebo budúce definície ovplyvňujúce úroveň ochrany (napr. chemické látky poškodzujúce endokrinný systém);

5.  vyzýva Komisiu, aby obmedzila regulačnú spoluprácu na jasne vymedzené odvetvové oblasti, v ktorých majú USA a EÚ podobnú úroveň ochrany, alebo na situácie, keď aj napriek rôznym úrovniam ochrany existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že by sa mohla dosiahnuť harmonizácia smerom nahor, prípadne sa oplatí o ňu aspoň pokúsiť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby v žiadnom ustanovení o regulačnej spolupráci v TTIP nebola stanovená procedurálna povinnosť prijať príslušné akty Únie, a aby v tejto súvislosti neboli stanovené ani žiadne vymáhateľné práva;

6.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli všetci zákonodarcovia a zainteresované strany, ktorých sa regulačná spolupráca týka, zapojení do akéhokoľvek orgánu, ktorý môže byť vytvorený na posúdenie budúcej regulačnej spolupráce;

7.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby neboli v súvislosti s hospodárskymi cieľmi prijaté žiadne kompromisy, ktoré by ohrozili verejné zdravie, bezpečnosť potravín, dobré životné podmienky zvierat a životné prostredie[48]; vyzýva Komisiu, aby uznala, že v oblastiach, kde majú EÚ a USA veľmi odlišné pravidlá, napríklad v oblasti verejných služieb zdravotnej starostlivosti, geneticky modifikovaných organizmov, využívania hormónov v sektore hovädzieho dobytka, REACH a jeho vykonávania a klonovania zvierat na hospodárske účely, sa neuzavrie žiadna dohoda, a preto ju vyzýva, aby o týchto otázkach nerokovala;

8.  vyzýva Komisiu, aby nasledujúce regulačné opatrenia alebo normy považovala za rozhodujúce, pričom v súvislosti s nimi nie sú možné žiadne kompromisy:

     – neschválenie účinných látok a maximálnych hladín rezíduí pesticídov v EÚ,

     – regulačné opatrenia týkajúce sa látok poškodzujúcich endokrinný systém,

     – organizačná autonómia v oblasti dodávok vody a sanitácie,

     – integrovaný prístup EÚ k potravinovej bezpečnosti vrátane ustanovení o dobrých životných podmienkach zvierat;

     – uplatňovanie právnych predpisov EÚ o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom,

     – vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, a najmä požiadavky na zverejňovanie plnohodnotných správ o klinickej štúdii v prípade všetkých klinických štúdií po skončení povoľovacieho procesu vo verejne prístupnej databáze,

     – právomoc členských štátov v oblasti organizácie systémov zdravotníctva vrátane stanovovania cien a úhrad liekov, ako aj prístup k liekom,

     – obmedzenia zložiek v kozmetických prípravkoch a zákaz testovania na zvieratách v súvislosti s kozmetickými zložkami a konečnými výrobkami,

     – politiky EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, zelenej technológie a dosahovanie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky;

     – opatrenia na zníženie závislosti na fosílnych palivách a procesy EÚ a/alebo medzinárodné procesy, ktoré vedú k dekarbonizácii dopravy,

     – ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu;

9.  vyzýva Komisiu, aby zo všetkých ustanovení dohody vylúčila verejné a sociálne služby; trvá však na tom, že nesmú existovať žiadne negatívne zoznamy, hybridné prístupy ani doložky znemožňujúce návrat do pôvodného stavu (tzv. ratchet clauses);

10. vyzýva Komisiu, aby za predpokladu, že úroveň noriem EÚ nie je ohrozená, zabezpečila podľa potreby dosiahnutie spoločného prístupu, regulačnej spolupráce či vzájomného uznávania v týchto oblastiach:

     – uznanie a ochrana všetkých európskych chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zo strany USA a zastavenie zavádzajúceho používania zemepisných označení v USA,

     – integrovaná ochrana proti škodcom s cieľom zabrániť živočíšnym a rastlinným škodcom,

     – zníženie úrovne používania antibiotík v chove hospodárskych zvierat, čo zabezpečí účinnosť antibiotík pre ľudí a zvieratá,

     – systémy identifikácie zvierat a kompatibilné ustanovenia o vysledovateľnosti na zabezpečenie toho, aby spracované a nespracované potraviny obsahujúce produkty živočíšneho pôvodu mohli byť vysledovateľné v rámci celého potravinového reťazca,

     – alternatívne metódy k testovaniu na zvieratách,

     – inšpekcie týkajúce sa výroby farmaceutických výrobkov a zdravotníckych pomôcok,

     – opatrenia proti obezite, a to najmä u detí,

     – verejné obstarávanie v oblasti ekológie,

     – harmonizované vykonávanie dohody EHK OSN z roku 1958 o prijatí jednotných technických predpisov a dohody z roku 1998 o globálnych technických nariadeniach OSN,

     – jednotné zavedenie vylepšeného skúšobného cyklu v EÚ a USA na základe celosvetovo harmonizovaných skúšobných postupov pre ľahké úžitkové automobily; dohľad nad trhom, súlad s výrobnými certifikátmi a overovanie splnenia požiadaviek v prevádzke, ako aj transparentnosť výsledkov,

     – zavedenie globálneho systému klasifikácie ľahkých a ťažkých úžitkových vozidiel,

     – náhrada kyanidu pri ťažbe;

11. vyzýva Komisiu, aby podporila začlenenie existujúcich systémov včasného varovania v potravinárskom sektore EÚ a USA a zlepšenie vystopovateľnosti produktov v transatlantickom obchodnom reťazci, aby bolo možné podnikať rýchlejšie kroky na ochranu zdravia v prípade potravinovej hrozby;

12. vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby kapitola TTIP venovaná TBT neobmedzovala možnosti EÚ a jej členských štátov prijímať opatrenia s cieľom znížiť spotrebu niektorých výrobkov, napríklad tabaku, potravín s vysokým obsahom tuku, soli a cukru, ako aj škodlivého požívania alkoholu;

13. vyzýva Komisiu, aby povzbudila USA k zrušeniu zákazu dovozu hovädzieho mäsa z EÚ;

14. vyzýva Komisiu, aby začala formálny dialóg o dobrých životných podmienkach zvierat s regulačnými orgánmi USA; vyzýva Komisiu, aby bránila ustanovenia týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat s cieľom dosiahnuť najvyššiu úroveň harmonizácie s podporou nevyhnutných mechanizmov presadzovania;

15. v kontexte kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji vyzýva Komisiu, aby od USA požadovala úplné dodržiavanie multilaterálnych dohôd v oblasti životného prostredia, ako je okrem iného Montrealský protokol (ozón), Bazilejský dohovor (pohyb nebezpečného odpadu cez hranice štátov), Štokholmský dohovor (perzistentné organické látky), Rotterdamský dohovor (obchodovanie s nebezpečnými chemikáliami a pesticídmi), Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, Dohovor o biologickej diverzite a Kjótsky protokol, a to ešte predtým, ako vysloví súhlas s regulačnou spoluprácou v týchto oblastiach;

16. vyzýva Komisiu, aby sa vyhýbala nejasnostiam s cieľom zabrániť expanzívnemu výkladu zo strany arbitrážnych tribunálov, a to tým, že zabezpečí jasné vymedzenie základných pojmov použitých v dohode;

17. vyzýva Komisiu, aby sa postavila proti začleneniu urovnávania sporov medzi investorom a štátom do TTIP, keďže na jednej strane hrozí, že by tento mechanizmus výrazne oslabil suverénne práva EÚ, jej členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov prijímať predpisy o verejnom zdraví, bezpečnosti potravín a životnom prostredí, a na druhej strane by mali práve súdy EÚ a/alebo členských štátov poskytovať účinnú právnu ochranu na základe demokratickej legitimity a kompetentne, efektívne a úsporne rozhodovať o všetkých sporoch, ktoré možno očakávať;

18. vyzýva Komisiu, aby v rámci rokovaní o TTIP zrušila výnimky v oblasti dane z palív pre komerčnú leteckú dopravu v súlade s odhodlaním skupiny G20 postupne odstrániť dotácie na fosílne palivá;

19. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bol Parlament plne informovaný o procese rokovaní;

20. vyzýva Komisiu, aby naďalej zvyšovala transparentnosť rokovaní v súlade s odporúčaniami európskej ombudsmanky zo 7. januára 2015;

21. vyzýva Komisiu, aby naliehavo vyzvala USA, aby rovnako ako EÚ podnikli kroky na zvýšenie transparentnosti;

22. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bolo posúdenie vplyvu trvalo udržateľného obchodu v súvislosti s dohodou o TTIP komplexné a aktualizované bezprostredne po konsolidácii textu a pred jeho finalizáciou, a aby boli do tohto procesu jednoznačne zapojené zainteresované strany a občianska spoločnosť; nazdáva sa, že v rámci posúdenia vplyvu trvalo udržateľného obchodu by sa mali dôkladne preskúmať a zhodnotiť aj všetky navrhované ustanovenia vzhľadom na ich možný vplyv na acquis v oblasti regulácie a na slobodu EÚ pri plnení legitímnych cieľov verejnej politiky v budúcnosti, ako aj otázka, či zamýšľaný cieľ môže byť rovnako dobre dosiahnutý inými spôsobmi.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

25.3.2015

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jerzy Buzek

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje význam transatlantického trhu pre občanov a priemysel EÚ a USA; zdôrazňuje, že hlavným výsledkom rokovaní by mala byť rozsiahla, komplexná, ambiciózna a kvalitná dohoda o voľnom obchode a investíciách, v rámci ktorej sa budú rešpektovať a podporovať európske hodnoty a stimulovať udržateľný rast, vedecká spolupráca, inovácia a vytváranie kvalitných pracovných miest a ktorá bude prispievať k blahobytu európskych občanov, ktorých záujmy budú tvoriť ťažisko tejto obchodnej dohody o TTIP; konštatuje, že cieľom TTIP je odstránenie sadzieb, ciel a kvót, ale aj regulačná spolupráca a stanovenie spoločných noriem na vysokej úrovni na globálnom trhu; konštatuje, že úsilie zrušiť clá a dosiahnuť regulačnú harmonizáciu musí byť vyvážené; vyzýva Komisiu, aby posilnila proces zameraný na zapojenie občanov a všetkých príslušných zainteresovaných strán, aby sa podľa možností zosúladili ich názory, aby sa čo najtransparentnejšie viedli rokovania a aby sa uverejnili všetky texty a dokumenty z rokovaní vrátane dokumentov týkajúcich sa možných kapitol o energii a MSP, čím poskytne európskym občanom maximálnu transparentnosť;

2.  vyzýva Komisiu, aby zachovala cieľ venovať v rámci TTIP osobitnú kapitolu energii vrátane priemyselných surovín v záujme vytvorenia konkurencieschopného, transparentného a nediskriminačného trhu, ktorý by mohol výrazne zvýšiť energetickú bezpečnosť EÚ, zlepšiť diverzifikáciu zdrojov energie a viesť k nižším cenám energie; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti pri zvyšovaní energetickej bezpečnosti; zdôrazňuje, že do tejto osobitnej kapitoly musia byť začlenené jasné záruky, že normy EÚ v oblasti životného prostredia a ciele v oblasti klímy sa nesmú narušiť a že EÚ si musí zachovať slobodu nezávislého konania pri stanovovaní budúcich noriem a cieľov;

3.  pripomína, že Európsky parlament musí súhlasiť s touto dohodu o TTIP, lebo inak dohoda nenadobudne platnosť;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ vytvorila rôzne a spoľahlivé zdroje dodávok energie; v tejto súvislosti žiada, aby Komisia zabezpečila politiku voľného obchodu a podporila investície, pokiaľ ide o palivá vrátane skvapalneného zemného plynu a surovej ropy, pričom zachová právo EÚ kategorizovať palivá podľa vplyvu ich životného cyklu CO₂ a bude naďalej zohľadňovať vlastné ciele EÚ v oblasti životného prostredia;

5.  vyzýva Komisiu, aby prekročila rámec obmedzení vývozu a v prípade potreby sa sústredila na transatlantické zosúladenie a konvergenciu prísnych spoločných noriem a predpisov, ktoré vymedzujú zásady verejnej podpory pre rôzne zdroje energie, ako je napríklad vymedzenie kombinovanej výroby s využitím biomasy, s cieľom odstrániť riziko narušenia hospodárskej súťaže; nabáda Komisiu, aby preskúmala spôsoby posilnenia spolupráce pri energetickom výskume, vývoji a inováciách a pri podpore čistejšej technológie;

6.  poukazuje na súčasné rozdiely medzi USA a EÚ, nielen pokiaľ ide o ceny energie a prístup k surovinám, ale aj o emisie CO₂ na obyvateľa, ktoré vytvárajú nerovnaké podmienky z hľadiska konkurencieschopnosti a ochrany životného prostredia; vyzýva preto Komisiu, aby zahrnula dvojstrannú ochrannú doložku s cieľom prijať v energeticky náročných odvetviach a odvetviach ohrozených únikom uhlíka v EÚ vrátane chemického priemyslu, odvetvia surovín a oceliarskeho priemyslu vhodné opatrenia na zachovanie súčasných sadzieb colného sadzobníka počas primeraného prechodného obdobia po nadobudnutí platnosti TTIP s povinnou doložkou o preskúmaní; domnieva sa, že spoločnosti v USA aj v EÚ by mali byť povzbudzované k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a väčšej energetickej účinnosti; vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila potrebu podporovať výrobné odvetvie ako hnaciu silu reindustrializácie Európy;

7.  vyzýva Komisiu, aby do prebiehajúcich rokovaní s našimi transatlantickými partnermi začlenila takzvané ekologické služby, ako je budovanie, inštalácia, oprava a riadenie environmentálnych tovarov; konštatuje, že Európska únia je svetovým lídrom v oblasti dovozu a vývozu ekologických tovarov a služieb, no aj napriek tomu európski poskytovatelia ekologických služieb stále čelia mnohým prekážkam; poznamenáva, že toto odvetvie má významný hospodársky potenciál pre Európsku úniu;

8.  poukazuje na procesy a normy stanovené na základe smernice o energetických štítkoch v EÚ a smernice o ekodizajne, ktoré by sa nemali ohroziť;

9.  zdôrazňuje významné potenciálne prínosy TTIP pre MSP; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné zohľadnenie priorít a záujmov MSP pri rokovaniach o TTIP v súlade so zásadou najskôr myslieť na malých, napríklad prostredníctvom komplexného posudzovania vplyvu, cielených verejných konzultácií a zapojenia európskych zástupcov MSP; odporúča, aby Komisia vyvinula úsilie o vytvorenie jednotného informačného systému pre MSP a venovala osobitnú kapitolu MSP, v ktorej by sa malo posudzovať zníženie administratívneho zaťaženia v súlade s príslušnými regulačnými rámcami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila ochranu a posilnenie politík a systémov podpory zameraných na MSP;

10. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zavedenie užívateľsky ústretových pravidiel pôvodu, ktoré sú ľahko uplatniteľné pre vývozcov v EÚ, a aby minimalizovala zbytočné obchodné prekážky a byrokraciu, ku ktorým dochádza v dôsledku pravidiel pôvodu, a to najmä pokiaľ ide o MSP;

11. pripomína, že v porovnaní s trhom verejného obstarávania EÚ je americký trh aj naďalej veľmi uzavretý pre zahraničné spoločnosti; žiada Komisiu, aby uľahčila reciprocitu a aktívnejšiu účasť podnikov z EÚ vrátane MSP na verejnom obstarávaní v USA na všetkých úrovniach štátnej správy, pretože to môže prispieť k stimulovaniu inovácií v súkromnom sektore a ku vzniku nových rýchlo rastúcich inovačných spoločností a odvetví; zdôrazňuje, že táto možnosť nesmie ohroziť schopnosť vlád EÚ zachovať svoje verejné služby;

12. konštatuje, že rozdielne regulačné prístupy v Európskej únii a v USA sú nákladné pre priemyselné odvetvia na oboch stranách Atlantiku; domnieva sa, že výrazné zvýšenie efektívnosti sa dosiahne zosúladením týchto prístupov a tým, že sa orgánom v Európskej únii a v Spojených štátoch poskytne možnosť udržiavať a dosahovať kvalitné normy a bezpečnosť pre svojich občanov;

13. očakáva, že Komisia bude pri rokovaniach riešiť otázku zákona o nákupe amerických výrobkov, zákona Jones a zákona o domácej produkcii, ktoré v praxi výrazne sťažujú prístup spoločností z EÚ na trh v USA, a to najmä v odvetví bagrovania a strojárstva;

14. pripomína Komisii dôležitosť zachovania súčasnej vysokej úrovne bezpečnosti, istoty, ochrany osobných údajov a otvoreného internetu, neutrality a nezávislosti, pričom víta potenciálne výhody prístupu na trh, zosúladenie právnych predpisov a vzájomné uznávanie vrátane stanovenia spoločných globálnych zásad, pokiaľ ide o normy a technické špecifikácie v oblasti IKT;

15. žiada otvorenú hospodársku súťaž a rozvoj digitálneho hospodárstva, ktoré má síce vo svojej podstate globálny charakter, ale jeho hlavné základne sa nachádzajú v EÚ a USA; zdôrazňuje, že digitálne hospodárstvo musí byť ústredným prvkom transatlantického trhu, pokiaľ ide o vplyv na svetové hospodárstvo a ďalší rozvoj svetových trhov;

16. pripomína Komisii, že pokiaľ ide o služby informačnej spoločnosti a telekomunikačné služby, je mimoriadne dôležité, aby TTIP zabezpečilo rovnaké podmienky, a teda rovnaký a transparentný prístup spoločností EÚ poskytujúcich služby na trh USA, založený na reciprocite, ako aj povinnosť amerických poskytovateľov služieb dodržiavať všetky príslušné odvetvové normy a normy týkajúce sa bezpečnosti výrobkov, ako aj práva spotrebiteľa a konať v súlade s nimi pri poskytovaní služieb v Európe alebo európskym zákazníkom;

17. vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabrániť hromadnému premiestneniu výrobných odvetví EÚ a veľkým stratám pracovných miest v členských štátoch vykonala porovnávaciu analýzu konkurencieschopnosti výrobných odvetví EÚ a ich partnerov v Spojených štátoch;

18. požaduje, aby sa prostredníctvom kapitoly o právach duševného vlastníctva zabezpečila aj zvýšená ochrana a uznávanie európskych zemepisných označení;

19. vyzýva Komisiu, aby v zaručila platnosť všetkých zemepisných označení ako súčasť dohody o TTIP, a to aj pre nepoľnohospodárske výrobky; pripomína Komisii hospodársky rozhodujúcu vyššiu hodnotu, ktorú prináša zemepisné označenie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

25.03.2015

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam pre Európsku komisiu k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Dita Charanzová

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

v súvislosti s pokračujúcimi rokovaniami o TTIP adresuje Komisii tieto odporúčania:

(a) pokiaľ ide o politické priority:

i.   zabezpečiť, aby hlavný výsledok rokovaní viedol k ambicióznej a komplexnej dohode, ktorá by priniesla významné nové  príležitosti prístupu na trh spoločnostiam z EÚ, a to najmä malým a stredným podnikom, a z ktorej by mali prínos európski občania, spotrebitelia a pracovníci, pričom by sa zachoval európsky model vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva;

ii.   zabezpečiť, aby dohoda nielen odstránila prekážky, ale aby jej cieľom bola zároveň podpora a ochrana vysokej európskej úrovne ochrany spotrebiteľov zakotvená v ZFEÚ, a to najmä pokiaľ ide o informácie, a pamätala na to, že vo väčšine odvetví normy a regulačné prostredia EÚ a USA túto vysokú úroveň zabezpečujú; pripomenúť preto, že aproximácia našich predpisov musí viesť k stanoveniu vysokokvalitných noriem a právnych predpisov, ktoré by mohli byť novou celosvetovou referenčnou hodnotou pre de facto medzinárodné normy;

iii.  zachovať čo najvyššiu možnú úroveň transparentnosti rokovaní vrátane prístupu k textom, o ktorých sa rokuje, a konzultácií s občianskou spoločnosťou počas celého procesu;

(b) pokiaľ ide o úplný a transparentný prístup pre poskytovateľov služieb z EÚ – žiadne prekážky pre mobilitu odborníkov

i.   trvať na tom, aby poskytovatelia služieb z členských štátov EÚ mali úplný prístup na trh liberalizovaných služieb v USA na základe transparentných, recipročných a spravodlivých pravidiel na federálnej aj subfederálnej úrovni a s rovnocenným postavením s miestnymi poskytovateľmi služieb, pričom sa musí zachovať nezávislosť členských štátov EÚ v poskytovaní, zadávaní a financovaní verejných služieb v súlade so zmluvami;

ii.   zabezpečiť, aby dohoda neohrozovala vysokú kvalitu verejných služieb EÚ a aby obsahovala rovnaké opatrenia a definície ich ochrany, aké obsahujú iné dohody o voľnom obchode (ako napr. komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA)), a to najmä v prípade verejne financovaných služieb v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, sociálnej starostlivosti, výroby, distribúcie a úpravy vody, opatrení miestnych samospráv a audiovizuálnej oblasti;

iii.  zabezpečiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií medzi stranami dohody najmä prostredníctvom vytvorenia právneho rámca s federálnymi štátmi, ktoré majú regulačné právomoci v tejto oblasti, a presadzovať transatlantickú mobilitu prostredníctvom zjednodušenia vízového režimu pre pracovníkov zo všetkých členských štátov EÚ v sektoroch, na ktoré sa dohoda vzťahuje;

iv.  súbežne s rokovaniami presadzovať, aby sa medzi stranami dohody začali rozhovory o ďalšej dohode, ktorá by uvoľnila požiadavky v oblasti pracovných povolení s cieľom vytvoriť maximálnu mobilitu pracovníkov medzi stranami dohody;

(c) pokiaľ ide o spravodlivé a transparentné verejné obstarávanie na všetkých úrovniach

i.   uplatniť ambiciózny prístup ku kapitole o verejnom obstarávaní a zabezpečiť, aby európske hospodárske subjekty, najmä MSP, mali prístup na trh USA a neboli pritom diskriminované na žiadnej úrovni administratívy; zabezpečiť recipročný a transparentný prístup s cieľom kompenzovať jestvujúci asymetrický stav a preskúmať možnosť udelenia výnimiek spoločnostiam z EÚ z celoštátnych a miestnych ustanovení týkajúcich sa nákupu vo federálnych, prípadne štátnych právnych predpisoch;

ii.   zabezpečiť, aby nové smernice o verejnom obstarávaní a koncesiách boli v súlade s rokovaniami, najmä pokiaľ ide o vymedzenie spolupráce verejných sektorov, vylúčenia, prístup MSP a uplatňovanie kritérií ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (MEAT);

iii.  objasniť, že právo rozhodovať o forme poskytovania služby ostáva nedotknuté a že tzv. valorizačnú doložku, ktorú obsahuje kapitola o službách, preto nemožno uplatňovať na služby, ktorých poskytovanie obstarávateľ zadal formou verejnej zákazky tretej strane a ktoré po skončení tejto zákazky poskytuje ako vlastné alebo interné transakcie;

iv.  nadviazať na výsledky Dohody o vládnom obstarávaní (GPA), pokiaľ ide o pokrytie, pravidlá a disciplíny, a zjednodušiť a sprehľadniť postupy pri súčasnom zabezpečení vyššej transparentnosti;

v.  so zreteľom na skutočnosť, že verejné obstarávanie predstavuje podstatnú časť hospodárstva EÚ a iných obchodných partnerov, je v zásadnom hospodárskom záujme EÚ zdôrazniť, že musí byť súčasťou akejkoľvek konečnej komplexnej dohody o TTIP;

(d) pokiaľ ide o transatlantické normy ako globálne normy:

i.   zdôrazniť, že dohoda by mala zaručovať ochranu dosiahnutú vďaka normám a technickým predpisom EÚ, ale zároveň by mala ísť nad rámec dohody WTO o technických prekážkach obchodu v oblastiach, ako sú posudzovanie zhody, technické požiadavky a normy, a tiež zabezpečovať väčšiu transparentnosť pri príprave, prijímaní a uplatňovaní technických predpisov a noriem;

ii.   zabezpečiť na tento účel, aby európske spoločnosti mali k dispozícii jedno konzultačné informačné miesto v USA poskytujúce informácie o normách vo všetkých odvetviach; pevne brániť prácu EÚ v oblasti štandardizácie a presadzovať jej zásady, najmä súdržnosť, transparentnosť, otvorenosť, konsenzus, dobrovoľné uplatňovanie, nezávislosť od osobitných záujmov a efektívnosť;

iii.  vytvoriť ambiciózny, transparentný a účinný mechanizmus spolupráce a dialógu zameraný na vytváranie spoločných noriem, keď je to možné, a na zabezpečenie toho, aby v normách v kľúčových odvetviach, na ktoré sa dohoda vzťahuje, v budúcnosti nedochádzalo k neúmyselným odklonom, pričom takéto normy by sa najmä v inovatívnych oblastiach mali presadzovať na všetkých medzinárodných fórach; zohľadniť výzvy, ktoré vyplývajú zo zosúlaďovania inak štruktúrovaného a odôvodneného systému štandardizácie USA a mechanizmu EÚ;

iv.  zdôrazniť, že USA a EÚ by mali prijať medzinárodne dohodnuté normy ISO a IEC, ktoré už existujú a sú aktuálne, napríklad v odvetví elektronických zariadení;

(e) pokiaľ ide o odstránenie technických prekážok transatlantického obchodu

i.   určiť ako cieľ naďalej zaručovať vysokú úroveň bezpečnosti výrobkov v rámci Únie pri súčasnom odstránení zbytočnej duplicity v testovaní, ktorá spôsobuje plytvanie zdrojmi, hlavne v prípade nízkorizikových výrobkov; zaistiť, aby USA uznali vyhlásenie o zhode vydané samotným výrobcom pre výrobky, v prípade ktorých to právne predpisy EÚ dovoľujú;

ii.   podporovať vznik povinného štrukturálneho dialógu, výmeny najlepších regulačných postupov a spoluprácu medzi regulačnými orgánmi v odvetviach, na ktoré sa dohoda vzťahuje, pričom sa bude riadne rešpektovať regulačná autonómnosť; zdôrazňovať, že by to malo zahŕňať mechanizmy včasného varovania a výmeny informácií v čase vypracovávania regulačných predpisov; podporiť lepšiu spoluprácu v oblasti regulácie v ostatných odvetviach a presadzovať systém dohľadu nad trhom EÚ s cieľom zabezpečiť vysoké normy ochrany spotrebiteľov;

iii.  pokúsiť sa zabezpečiť, aby spolupráca v oblasti regulácie nezvyšovala administratívnu záťaž a aby sa zohľadnilo, že regulačné rozdiely sú hlavnou necolnou prekážkou obchodu, a to najmä v odvetví strojárstva vrátane elektrických a mechanických zariadení, prístrojov a vybavenia, a že regulačné orgány by mali preskúmať spôsoby presadzovania kompatibility a regulačnej symetrie, ako je vzájomné uznávanie, harmonizácia alebo zosúlaďovanie požiadaviek;

iv.  trvá na skutočnosti, že dohoda nesmie ovplyvniť právo vytvárať právne predpisy zohľadňujúce úroveň ochrany zdravia, bezpečnosti, spotrebiteľov, práce a životného prostredia a kultúrnej rozmanitosti, ktorú jednotlivé strany považujú za primeranú; trvať v tejto súvislosti na dôležitosti zásady predbežnej opatrnosti stanovenej v článku 191 ZFEÚ; zdôrazniť, že regulačná spolupráca musí byť transparentná a že Európsky parlament by mal prispievať k práci budúcich orgánov;

v.  mať na pamäti, že uznanie rovnocennosti čo najväčšieho počtu predpisov v oblasti bezpečnosti automobilov by bolo jedným z najväčších úspechov dohody a že si to vyžiada overenie, či predpisy EÚ a USA zabezpečujú podobnú úroveň ochrany bez zníženia úrovne ochrany v EÚ; zdôrazňovať, že to musí byť krok k úplnému regulačnému zblíženiu v tomto odvetví; upozorňovať však, že najmä v oblasti bezpečnosti automobilov existuje mnoho rozdielov medzi USA a EÚ, a naliehavo vyzývať na posilnenie spolupráce medzi EÚ a USA v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN), najmä v oblasti nových technológií, ako aj na iných medzinárodných fórach pre stanovovanie noriem;

(f) pokiaľ ide o clo a uľahčenie obchodu, najmä pre MSP

i.   keďže MSP sú neprimerane zaťažené necolnými prekážkami obchodu, ktoré by sa dohodou mali obmedziť alebo úplne odstrániť, naliehavo žiadať, aby sa vytvoril súdržný rámec vrátane osobitnej kapitoly pre MSP v dohode, ktorý by MSP umožňoval upozorňovať príslušné orgány na problémy s necolnými prekážkami obchodu;

ii.   zabezpečiť, aby dohoda uľahčila MSP účasť na transatlantickom obchode a zníženie nákladov prostredníctvom modernizácie, digitalizácie, zjednodušenia a racionalizácie postupov, odstránením požiadaviek na dvojakú certifikáciu a zvýšenia prahovej hodnoty de minimis pre clá a pravidelné kontroly;

iii.  dôrazne podporovať myšlienku vytvoriť v USA (podľa vzoru EÚ) bezplatnú online asistenčnú službu pre MSP, kde by menšie firmy mohli nájsť všetky informácie potrebné na vývoz do USA, dovoz z USA alebo investovanie v USA, a to aj o colných povinnostiach, daniach, regulácii, colných postupoch a príležitostiach na trhu;

iv.  riešiť colné záležitosti nad rámec pravidiel, ktoré obsahuje Dohoda WTO o uľahčení obchodu, a zdôrazňovať, že aby sa dosiahlo skutočné odstránenie administratívnej záťaže, je potrebné pracovať na minimálnom stupni regulačného zosúladenia politík a postupov súvisiacich s clami a hranicami;

(g) pokiaľ ide o jasné pravidlá pôvodu

i.   vytvoriť spoločné pravidlá stanovovania pôvodu výrobkov, ktoré by pre podnikateľov mali byť jasné a ľahko uplatniteľné, a mali by zohľadňovať súčasné a budúce trendy vo výrobe, ako aj budúcu možnú kumuláciu s krajinami, s ktorými majú strany dohody uzavreté dohody o voľnom obchode;

ii.   zaručiť, aby dohoda obsahovala ustanovenia zabraňujúce nelegálnemu používaniu zemepisných označení EÚ, ktoré by mohli spotrebiteľov zavádzať, a chránila tieto schémy, ktoré podstatnou mierou prispievajú k ochrane spotrebiteľa a podávaniu jasných a stručných informácií o pôvode výrobku; považovať rokovania za príležitosť dosiahnuť pokrok smerom k prísnym spoločným normám v oblasti povinného označovania pôvodu výrobkov, ktoré spotrebiteľom poskytnú skutočné záruky a vytvoria hospodárskym subjektom rovné podmienky z hľadiska prístupu na oba trhy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

16.4.2015

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

pre Výbor pre medzinárodný obchod

Odporúčania Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajcovia výboru požiadaného o stanovisko: Paolo De Castro, James Nicholson

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže sektor poľnohospodárstva EÚ je veľmi citlivou a podstatnou súčasťou rokovaní o TTIP a zároveň je sektorom, v ktorom možno vo veľkej miere využívať nové či širšie možnosti prístupu na trh;

B.  keďže hlavnou prekážkou obchodu medzi EÚ a USA v oblasti poľnohospodárstva a potravín sú chýbajúce spoločné normy v tejto oblasti, čo znemožňuje obchodovanie s niektorými položkami;

C. keďže dôsledky ruského embarga jasne poukázali na trvalý geopolitický význam poľnohospodárstva, význam prístupu k radu rôznych poľnohospodárskych trhov a potrebu silných a strategických obchodných partnerstiev so spoľahlivými obchodnými partnermi;

D. keďže obchodné rokovania s USA sú významnou príležitosťou na zlepšenie prístupu USA k určitým vývozným výrobkom EÚ, ako sú ovocie a zelenina, víno a niektoré výrobky s vysokou pridanou hodnotou;

E.  keďže TTIP je príležitosťou na odstránenie recipročných regulačných prekážok, ktoré zbytočne obmedzujú obchod, a to poskytovaním viacerých transparentných informácií, napr. podrobností, ktoré by mali byť uvedené na etikete, na vyjasnenie administratívnych a colných postupov a zosúladenie a zjednodušenie regulačných režimov, kde je to možné;

F.  keďže pre európske poľnohospodárstvo je dôležité zabezpečiť vzájomne výhodnú obchodnú dohodu s USA s cieľom zlepšiť postavenie Európy ako kľúčového aktéra na svetovom trhu bez toho, aby boli ohrozené súčasné normy kvality európskych poľnohospodárskych výrobkov a budúce zlepšenia týchto noriem, pričom sa zachová európsky model poľnohospodárstva a zabezpečí sa jeho ekonomická a spoločenská rentabilita;

G. keďže TTIP je príležitosťou na zavedenie vysokých noriem na celosvetovej úrovni a na doplnenie noriem na oboch kontinentoch, najmä v čase, keď rastie počet nových hospodárskych subjektov, ktoré sa nepodieľajú na záväzkoch EÚ alebo USA týkajúcich sa obchodu založenom na pravidlách, vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, životného prostredia a životných podmienok zvierat;

H. keďže Komisia ubezpečila, že rešpektovanie bezpečnosti európskych potravín, zdravia ľudí, rastlín a zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a environmentálnych noriem a noriem ochrany spotrebiteľa bude pre európske poľnohospodárstvo základným a nekompromisným princípom rokovaní, ktorým sa potvrdia a posilnia normy EÚ v rámci otvoreného, spravodlivého, moderného a celosvetového systému obchodnej politiky;

I.   keďže hlavné prekážky obchodu medzi EÚ a USA v oblasti poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov spočívajú v otázkach týkajúcich sa vnútorných pravidiel a necolných prekážok;

J.   keďže v rokovaniach o TTIP by sa mali uprednostniť záujmy spotrebiteľov;

K. keďže harmonizácia pravidiel EÚ a USA nesmie za žiadnych okolností ohroziť zdravie spotrebiteľov alebo znížiť normy kvality, ktoré musia spĺňať výrobky z USA umiestňované na európsky trh;

L.  keďže zemepisné označenia sú nezávislé práva duševného vlastníctva a nie druhy značky;

M. keďže vďaka pokroku vo výskume možno vývoj posudzovania rizík súvisiacich so škodlivosťou potravín ex-ante podporiť využitím moderných výpočtových metód založených na analýze veľkých objemov údajov a podporených štruktúrami vysoko výkonnej výpočtovej techniky, ktorými možno zlepšiť uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti;

1.  vyzýva Komisiu, aby:

a. zabezpečila, aby bola akákoľvek dosiahnutá dohoda globálna a vyrovnaná a zahŕňala všetky odvetvia v rámci TTIP, pričom sa bude dbať na to, že poľnohospodárstvo sa nesmie použiť ako nutná obeť v úsilí o zabezpečenie prístupu na trh USA pre iné sektory a že poľnohospodárstvo je vysoko strategickou politickou záležitosťou, od ktorej závisí bezpečnosť potravín a spôsob života všetkých Európanov;

b. uprednostnila ambiciózny a vyvážený výsledok rokovaní v súvislosti s poľnohospodárstvom, ktorého tri hlavné zložky (prístup na trh, zemepisné označenia a sanitárne a fytosanitárne opatrenia) by sa mali riešiť čo najskôr na základe potrebného prehľadu všetkých príslušných prekážok USA a súčasne s procesom rokovaní, pričom sa zachovajú normy bezpečnosti potravín a ochrany spotrebiteľa, aby Parlament získal dosť času a jasnosť pri prerokúvaní a hodnotení tejto kapitoly so zainteresovanými stranami, európskymi občanmi, občianskou spoločnosťou a sociálnymi partermi, pričom sa zameria najmä na farmárov a malé rodinné podniky;

c. zaviedla moderné a dokonalejšie mechanizmu urovnávania sporov medzi investorom a štátom v rámci TTIP, ktorý neoslabuje zvrchované práva EÚ, členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov, ale poskytuje zahraničným investorom príležitosť požadovať a dosiahnuť nápravu ujmy;

d. sa pevne zaviazala k prísnemu zachovávaniu noriem v oblasti bezpečnosti potravín a zdravia ľudí, zdravia rastlín a plodín, ako aj ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa a zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako sú stanovené v právnych predpisoch EÚ, zabezpečila, aby posilnenie týchto noriem nebolo v budúcnosti nijako obmedzené, aby neboli oslabené základné hodnoty EÚ, napríklad zásada predbežnej opatrnosti a udržateľné poľnohospodárstvo, a aby občania EÚ mohli naďalej dôverovať vysledovateľnosti a označovaniu výrobkov na trhu EÚ; a načrtne osobitné opatrenia s cieľom dodržiavať pri rokovaniach zásadu predbežnej opatrnosti;

e. preto zabezpečila, aby boli príslušné orgány EÚ zapojené do kontroly a overovania podnikov, zariadení a výrobkov oprávnených na vývoz do EÚ, pokiaľ ide o sanitárne alebo fytosanitárne požiadavky platné v Spojených štátoch, a v tejto súvislosti vyjadruje obavy týkajúce sa znenia návrhu Komisie pre USA, keďže v predchádzajúcich obchodných dohodách si EÚ zachovala možnosť auditu a overovania kontrolných programov ostatných zmluvných strán, a vyzýva Komisiu, aby tento prístup zachovala;

f.  vynaložila maximálne úsilie na to, aby bol dovoz poľnohospodárskych výrobkov do EÚ povolený, len ak boli vyrobené v súlade s európskymi normami v oblasti ochrany spotrebiteľa, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia a s minimálnymi sociálnymi normami;

g. mala na pamäti, že rokovania o TTIP nemôžu sami o sebe zmeniť vykonávanie alebo návrhy právnych predpisov v ktorejkoľvek oblasti vrátane bezpečnosti európskych potravín, sanitárnych a fytosanitárnych noriem, dobrých životných podmienok zvierat a environmentálnych opatrení;

h. v súvislosti s poľnohospodárstvom zabezpečila pozitívny a ambiciózny konečný výsledok rokovaní, v ktorom sa zohľadnia ofenzívne i defenzívne záujmy odvetvia poľnohospodárstva EÚ týkajúce sa zrušenia alebo zníženia colných aj necolných prekážok, predovšetkým sanitárnych a fytosanitárnych noriem a postupov, pričom sa pre vysoko kvalitné európske výrobky zaistí silná pozícia, aby bol prístup výrobcov z EÚ na trh USA skutočným prínosom, a zamerala sa na to, aby sa opatrenia na ochranu spotrebiteľov a ich zdravia alebo opatrenia zamerané na bezpečnosť potravín nepovažovali za necolné prekážky;

i.  podporila výmenu know-how medzi oboma stranami, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín a potravinovú bezpečnosť;

j.  rokovala o flexibilnom systéme kontrol zdravia rastlín európskeho vývozu, ktoré dodržiavajú bezpečnostné normy, a to bez toho, aby sa narušil európsky vývoz na trh USA, a tým zvýšil vývoz do USA;

k. zabezpečila rovnaké podmienky podporou spravodlivých daňových politík a obchodných postupov týkajúcich sa potravinových výrobkov, zaistila citlivý prístup k výrobkom alebo sektorom, pri ktorých by boli v dôsledku priamej konkurencie poľnohospodárski výrobcovia EÚ vrátane malých poľnohospodárskych podnikov vystavení nadmernému tlaku, napríklad v prípadoch, keď sú regulačné podmienky a súvisiace výrobné náklady, napr. požiadavky na ustajňovanie zvierat, v EÚ iné ako v USA, a zvážila všetky možnosti prístupu ku všetkým citlivým výrobkom vrátane zníženia ciel a obmedzených colných kvót;

l.  vynaložila maximálne úsilie na to, aby sa ochranná doložka začlenila do dohody, ako sa jasne uvádza v rokovacom mandáte, na ktorú by sa mohlo odvolať, ak by zvýšenie dovozu príslušného výrobku mohlo vážne poškodiť domácu výrobu potravín;

m. predložila, ako už požadovalo niekoľko členských štátov, zhrnutie koncesií udelených v rámci už uzatvorených obchodných dohôd, ako aj v rámci dohôd, o ktorých sa rokuje, aby bol k dispozícii prehľad všetkých týchto koncesií podľa jednotlivých výrobkov, bez ktorého nie je možné rokovať o citlivých výrobkoch;

n. čo najskôr informovala Európsky parlament a verejnosť o prípadnom zozname citlivých výrobkov, aby mali všetky zainteresované strany dostatok času na zváženie a posúdenie týchto návrhov čo najskôr, ešte pred ukončením rokovaní;

o. zabezpečila primeranú právnu ochranu zemepisných označení EÚ a kvalitných poľnohospodárskych výrobkov EÚ na trhu USA, ako aj opatrenia na riešenie problému nesprávneho používania a zavádzajúcich informácií a postupov, a zabezpečila ochranu v súvislosti s označovaním, vysledovateľnosťou a skutočným pôvodom poľnohospodárskych výrobkov ako základný prvok vyváženej dohody;

p. zahrnula do TTIP dohodu o organických výrobkoch rozšírenú o tie výrobky, na ktoré sa ešte nevzťahovala (víno);

q. začlenila do TTIP dohodu o víne medzi EÚ a USA z roku 2006, pričom sa vypustí 17 semi-generických názvov uvedených v tejto sektorovej dohode;

r.  zohľadnila skutočnosť, že podpora príjmov poľnohospodárskych podnikov USA v časoch celosvetovej nestálosti cien by mohla poľnohospodárov EÚ konkurenčne znevýhodniť, a že opatrenia krízového riadenia EÚ by sa mali prehodnotiť s cieľom zohľadniť meniace sa podmienky na trhu;

s.  zriadila spoločný pracovný výbor pre stále obchodné rokovania o poľnohospodárstve s cieľom predvídať a odstrániť prekážky obchodu prostredníctvom systému včasného varovania v prípade regulačného vývoja a presadzovať zbližovanie v oblasti regulácie;

t.  do všetkých aspektov rokovaní zapojila plne transparentným, včasným a úplným spôsobom Európsky parlament, všetky národné parlamenty a zainteresované strany z oblasti poľnohospodárstva a zabezpečila dodržiavanie všetkých právnych predpisov, z ktorých vychádza náš európsky poľnohospodársky a sociálny model;

u. zabezpečila zrušenie zákazu dovozu hovädzieho mäsa z EÚ do USA;

v. zabezpečila rovnaké podmienky zavedením požiadaviek na označovanie dovážaných výrobkov, ktoré sa vyrábajú spôsobmi, ktoré nespĺňajú normy EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, bezpečnosti potravín a zdravia ľudí a zvierat;

w. bezodkladne predložila jasné a objektívne štúdie o vplyve TTIP na európske poľnohospodárstvo, a to podľa jednotlivých odvetví, najmä pokiaľ ide o vplyv na malé rodinné podniky, a aby včas a transparentne zapojila verejné aj súkromné výskumné inštitúcie, ktoré pracujú v oblasti bezpečnosti potravín a môžu byť značným prínosom vo všetkých aspektoch rokovaní.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

17.4.2015

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Helga Trüpel

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na smernice EÚ o rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktoré Rada prijala 14. júna 2013 a zverejnila 9. októbra 2014,

A. potvrdzujúc právny záväzok EÚ v súvislosti s Dohovorom UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005;

B.  pripomínajúc, že podľa článku 167 ZFEÚ Únia zohľadní kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa iných ustanovení zmlúv, a to tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť kultúr; pripomínajúc, že tieto iné ustanovenia zmlúv zahŕňajú spoločnú obchodnú politiku vymedzenú v článku 207 ZFEÚ;

C.  potvrdzujúc, že platné a budúce ustanovenia a politiky na podporu kultúrneho sektora, najmä pokiaľ ide o digitálne technológie, nie sú súčasťou rokovaní o TTIP;

D.  uznávajúc osobitnú úlohu služieb všeobecného záujmu, najmä vo vzdelávaní, ktoré sú uvedené v článku 14 ZFEÚ a v Protokole č. 26 k ZFEÚ;

E.  uznávajúc, že kultúrna rozmanitosť je črtou EÚ vzhľadom na históriu Európy, jej široké a rôznorodé tradície a vyspelý kultúrny a kreatívny priemysel, a že podpora kultúrnej rozmanitosti bude aj naďalej vedúcim princípom tak ako v ostatných obchodných dohodách EÚ;

F.  pripomínajúc, že kultúrny a kreatívny priemysel tvorí 2,6 % HDP EÚ a zaznamenáva vyšší rast ako zvyšok hospodárstva; zdôrazňujúc skutočnosť, že rozvoj obchodu s tovarom a službami v kultúrnom a kreatívnom priemysle bude dôležitou hnacou silou hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v Európe;

G. pripomínajúc, že dotácie, najmä pre sektory kultúry a vzdelávania, sú zvyčajne z obchodných dohôd EÚ vylúčené;

1.  predkladá Komisii tieto odporúčania:

     a)  prostredníctvom právne záväznej všeobecnej doložky s platnosťou pre celú dohodu a v plnom súlade s dohodou GATS a s Dohovorom UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov a plne rešpektujúc postupy členských štátov zaručiť, aby zmluvné strany dohody mali vyhradené právo prijať alebo zachovať akékoľvek opatrenie (najmä regulačnej a/alebo finančnej povahy) týkajúce sa ochrany alebo podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, pluralizmu médií a slobody médií, a v súlade so zásadou technologickej neutrality zachovať alebo vyvinúť systém audiovizuálnych služieb, a to online i offline, spĺňajúci demokratické, sociálne a kultúrne požiadavky;

     (b) zaručiť, aby sa výnimka pre audiovizuálne služby uplatňovala aj v budúcnosti a aby nemohla byť narušená technologickým vývojom, napríklad odstraňovaním rozdielov medzi audiovizuálnymi službami, telekomunikačnými službami a službami elektronického obchodu;

     c)  pokračovať v súčasnom úsilí o zvyšovanie transparentnosti, podporovať ešte užšiu spoluprácu s Parlamentom, ako aj plné zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov vzhľadom na potenciálny vplyv dohody o TTIP na život občanov EÚ;

     d)  zaručiť, aby služby s výraznou kultúrnou zložkou, ako sú knižnice, archívy či múzeá, neboli dohodou o TTIP spochybnené nad rámec záväzkov EÚ stanovených v platných dohodách;

     e)  potvrdiť, že v dôsledku záväzkov vyplývajúcich z dohody o TTIP nebude spochybnený systém pevne stanovených cien kníh, novín a časopisov;

     f)   všeobecnou doložkou zaručiť právo členských štátov EÚ prijať alebo zachovať akékoľvek opatrenie týkajúce sa zabezpečovania všetkých vzdelávacích a kultúrnych služieb, ktoré fungujú na neziskovom základe, a/alebo na ktoré sú akoukoľvek formou a v akejkoľvek miere poskytované verejné prostriedky alebo štátna podpora, a zaručiť, aby zahraniční poskytovatelia financovaní zo súkromných zdrojov spĺňali tie isté požiadavky v oblasti kvality a akreditácie ako domáci poskytovatelia;

     g)  určiť, že žiadne ustanovenie dohody nemá vplyv na možnosť EÚ alebo jej členských štátov poskytovať dotácie a finančnú podporu kultúrnemu priemyslu, ako aj kultúrnym, vzdelávacím, audiovizuálnym a tlačovým službám;

     h)  zaručiť, aby výtvarní umelci z EÚ dostávali percentuálny podiel z predajnej ceny svojich umeleckých diel, ak sa predávajú prostredníctvom odborníka v oblasti umenia, a tým európskych umelcov motivovať k tomu, aby svoje diela ponúkali na trhu USA.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

4.5.2015

STANOVISKO Výboru pre právne veci

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Dietmar Köster

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže systémy súdnictva v Európskej únii aj Spojených štátoch fungujú účinne, v tejto dohode nie je potrebný žiaden mechanizmus urovnávania sporov medzi investorom a štátom (ISDS);

B.  keďže Európska únia a USA majú efektívne vnútroštátne právne rámce a uplatňujú sa v nich zásady právneho štátu;

C. keďže medzinárodné obchodné a investičné dohody uzavreté inštitúciami EÚ sa riadia právami zaručenými EÚ a zásadami, ktoré sú základom ochrany týchto práv v EÚ, ako je zásada predbežnej opatrnosti, ktorá sa vzťahuje na ochranu životného prostredia, zdravia a spotrebiteľov;

D. keďže deväť členských štátov EÚ uzavrelo dvojstranné dohody o ochrane investícií s USA, ktoré poskytujú podnikom z USA právo podať žalobu na tieto členské štáty, a keďže mnohé dvojstranné dohody medzi členskými štátmi EÚ obsahujú určité ustanovenia o ISDS, ale v nariadení č. 912/2014 sa uvádza, že dvojstranné investičné dohody, ktorých stranami sú členské štáty, sa majú nahradiť začlenením kapitoly o investíciách do TTIP, a to aj bez ustanovení týkajúcich sa ISDS;

E.  keďže predmetné rokovania by mali viesť k ambicióznej dohode, ktorá bude chrániť európsky model sociálneho trhového hospodárstva, ako sa uvádza v zmluvách Európskej únie, a ktorej súčasťou bude výrazné zlepšenie pre verejnosť, zamestnancov a spotrebiteľov a otvorenie trhu pre podniky založené v Európskej únii vrátane MSP;

F.  keďže medzinárodné dohody sú základom právnej istoty a predvídateľnosti a sú známe početné prípady, keď EÚ a iné štáty v rámci WHO podali na USA žalobu z dôvodu údajného nesplnenia medzinárodných povinností;

G. keďže v článku 1 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že rozhodnutia sa prijímajú čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi; keďže v článku 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že: rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanov; keďže podľa článku 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je Európsky parlament v prípade rokovaní a uzatvárania dohôd medzi Úniou a tretími krajinami ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania; a keďže v rozhodnutí, ktorým sa uzatvára jej vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/10/2014/RA, európska ombudsmanka zdôrazňuje potrebu transparentnosti v rokovaniach o TTIP a verejného prístupu k dokumentom TTIP;

1.  predkladá Komisii tieto odporúčania:

     a.  domnieva sa, že výhrady verejnosti by sa mali v rokovaniach o obchodných a investičných dohodách zohľadniť;

     b.  domnieva sa, že v rámci zmien zavedených v CETA týkajúcich sa mechanizmov urovnávania sporov medzi štátmi a investormi nie je možné zaobchádzať s miestnymi a zahraničnými investormi rovnako;

     c.  domnieva sa, že na to, aby sa so zahraničnými investormi zaobchádzalo nediskriminačne a aby mali rovnaké možnosti na hľadanie a dosiahnutie nápravy krívd, nie je potrebné zahrnutie noriem ochrany investorov alebo mechanizmu ISDS do TTIP; je pevne presvedčený, že prípadná dohoda o TTIP by nemala obsahovať žiadne normy ochrany investorov ani mechanizmus ISDS, keďže súčasná úroveň ochrany investícií v EÚ a v USA v plnej miere postačuje na zaručenie právnej istoty;

     d.  vyzýva Komisiu, aby verejnosti sprístupnila konsolidované znenie verzií pozícií EÚ a USA k návrhom kapitol a aby tým zabezpečila rovnaký prístup k informáciám pre všetky zainteresované strany počas všetkých štádií rokovaní;

     e.  domnieva sa, že platné mechanizmy urovnávania sporov vykazujú vážne nedostatky, a to pokiaľ ide o postup aj o podstatu;

     f.   vyzýva Komisiu, aby namietala voči začleneniu mechanizmu ISDS do TTIP vzhľadom na skutočnosť, že EÚ a USA majú rozvinuté právne systémy a že systémy riešenia sporov medzi štátmi a použitie štátnych právnych a súdnych systémov sú najvhodnejšími nástrojmi na riešenie sporov týkajúcich sa investícií;

     g.  zdôrazňuje, že treba posilniť demokratickú legitímnosť obchodnej politiky EÚ; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila odpovede v rámci verejnej konzultácie, ktorú uskutočnila, a najmä 97 % z nich, v ktorých je vyjadrený nesúhlas s ISDS;

     h.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa so zahraničnými investormi zaobchádzalo nediskriminačne a aby mali spravodlivé možnosti na domáhanie sa nápravy škôd a jej dosiahnutie a aby pritom nemali väčšie práva ako domáci investori, a aby namietala voči zahrnutiu ISDS do TTIP, keďže sú k dispozícii iné možnosti presadzovania ochrany investorov, ako sú domáce nástroje nápravy;

     i.   vyzýva Komisiu, aby v prípade, že sa prijme mechanizmus urovnávania sporov, zabezpečila, aby rozhodnutia prijaté v jednotlivých prípadoch nenahradili platné vnútroštátne právne predpisy zmluvných partnerov alebo aby nezamedzili ich účinnosti a aby sa zmeny zavedené budúcimi zákonmi – ak nebudú prijaté so spätnou platnosťou – nemohli stať predmetom tohto mechanizmu;

     j.   vyzýva Komisiu, aby zaručila, že sa budú v plnej miere a riadne dodržiavať zavedené regulačné systémy na oboch stranách Atlantiku a úloha Európskeho parlamentu v rozhodovacom procese EÚ, a vytvoril sa tak rámec pre budúcu spoluprácu;

     k.  vyzýva Komisiu, aby objasnila partnerovi v rokovaniach, že zásada predbežnej opatrnosti je jednou zo základných zásad európskej politiky v oblasti životného prostredia, zdravia a ochrany spotrebiteľa, a je taktiež základom rýchlych, proaktívnych rokovaní, aby sa zabránilo ohrozeniu zdravia ľudí, zvierat a rastlín a poškodeniu životného prostredia, a zabezpečila, aby rokovania neviedli k oslabeniu zásady predbežnej opatrnosti, ktorá sa uplatňuje v EÚ, najmä v oblastiach životného prostredia, zdravia, potravín a ochrany spotrebiteľov;

     l.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prijímanie vnútroštátnych právnych predpisov sa bude aj naďalej vykonávať výlučne legitímnymi legislatívnymi orgánmi EÚ, a budú sa presadzovať najvyššie štandardy ochrany občanov vrátane v oblasti zdravia, bezpečnosti, životného prostredia, práv spotrebiteľov a pracovníkov, ako aj verejných služieb všeobecného záujmu; považuje za dôležité zachovať zvrchované právo členských štátov na požadovanie výnimky z rozsahu rokovaní o TTIP pre verejné a kolektívne služby, ako je zásobovanie vodou, zdravotníctvo, vzdelávanie, sociálne zabezpečenie, kultúra, médiá, kvalita výrobkov a právo na samosprávu mestských a miestnych orgánov; nalieha na Komisiu, aby zaistila, že v akýchkoľvek postupoch v kontexte regulačnej spolupráce sa plne rešpektujú legislatívne právomoci Európskeho parlamentu a Rady v súlade so zmluvami EÚ a aby sa priamo ani nepriamo nezdržoval európsky legislatívny proces;

     m. zdôrazňuje, že aj keď ani členské štáty ani Európska únia neprijali rozhodnutie o komplexnej harmonizácii práv duševného vlastníctva vrátane autorských práv, obchodných značiek a patentov, Komisia by nemala rokovať o týchto záujmoch v CETA ani v TTIP;

     n.  domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby EÚ a USA boli naďalej odhodlané a zapájali sa do globálnych viacstranných rokovaní o harmonizácii patentov prostredníctvom existujúcich medzinárodných orgánov, a varuje pred pokusom zaviesť ustanovenia o hmotnom patentovom práve, najmä so zreteľom na otázky týkajúce sa patentovateľnosti a dodatočných lehôt, do TTIP;

     o.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rokovania o TTIP sa budú zaoberať aj potrebou rozšíreného uznávania určitých produktov, ktorých pôvod má veľký význam, a aby zabezpečila ich ochranu; upozorňuje preto, že účinné zabezpečenie uplatňovania zemepisného označenia EÚ je dôležité pre presadzovanie týchto pravidiel; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zabezpečila, že pravidlá o kultúrnych výnimkách budú aj naďalej vylúčené z rokovacieho mandátu;

     p.  vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na prístup na trh zabezpečila primerané ustanovenia o vyčlenení citlivých služieb, ako sú verejné služby a verejnoprospešné služby (vrátane vodovodných systémov, systémov zdravotnej starostlivosti a systémov sociálneho zabezpečenia a vzdelávania), čím sa vnútroštátnym a miestnym orgánom poskytne dostatočný manévrovací priestor na prijímanie právnych predpisov vo verejnom záujme; poznamenáva, že pre tieto služby, sa musí na základe článku 14 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s protokolom 26 do dohody začleniť výslovná výnimka, a to bez ohľadu na to, kto ich poskytuje, v akej podobe a ako sú financované; poznamenáva, že spoločné vyhlásenie zodpovedajúce jasnému záväzku rokujúcich strán vylúčiť tieto sektory z rokovaní by bolo v tejto súvislosti veľmi prospešné;

     q.  vyzýva Komisiu, aby predovšetkým zabezpečila, aby všetky záležitosti, ktoré sú v prospech európskych umelcov a producentov, boli súčasťou pravidiel o kultúrnej výnimke;

     r.   vyzýva Komisiu, aby poskytla záruky, pokiaľ ide o začlenenie vydavateľského odvetvia do kultúrnej výnimky;

     s.   domnieva sa, že v oblasti verejného obstarávania nesmú byť spochybnené sociálne a ekologické kritériá obstarávania a ich možné rozšírenie;

     t.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa obe zmluvné strany zaviazali najmä dodržiavať a vykonávať pracovné normy MOP a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky; domnieva sa, že dodržiavanie pracovných a sociálnych noriem sa musí účinne zabezpečiť pre prípad sporu;

     u.  zdôrazňuje, že právo na spolurozhodovanie, slobodné kolektívne vyjednávanie, organizáciu podnikov, alebo iné ochranné práva pre pracovníkov, životné prostredie a spotrebiteľov sa za žiadnych okolností nesmú vykladať ako necolné prekážky obchodu;

     v.  domnieva sa tiež, že treba odmietnuť nejasné definície právnych termínov v CETA a TTIP ako „spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie“ alebo „nepriame vyvlastnenie“.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

7.4.2015

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jan Philipp Albrecht

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na smernice Rady na rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými;

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2013 o obchodných a investičných rokovaniach EÚ so Spojenými štátmi americkými[49], a najmä na jeho odsek 13;

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí[50],

A. keďže Únia je viazaná Chartou základných práv Európskej únie (charta) vrátane jej článku 8 o práve na ochranu osobných údajov a článkom 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o rovnakom základnom práve, čo predstavuje základný pilier primárneho práva EÚ, ktoré musia všetky medzinárodné dohody v plnom rozsahu dodržiavať;

B.  keďže Európska únia je článkom 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) viazaná dodržiavať okrem iného hodnoty demokracie a právneho štátu;

C. keďže Únia je článkami 20 a 21 charty viazaná dodržiavať zásady rovnosti pred zákonom a nediskriminácie;

D. keďže v článkoch 1 a 10 ods. 3 ZEÚ sa stanovuje, že „rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“; keďže transparentnosť a otvorený dialóg medzi partnermi vrátane občanov majú počas rokovaní a vo fáze vykonávania mimoriadny význam; keďže Parlament podporuje výzvu ombudsmana na transparentný prístup;

E.  keďže prebiehajúce rokovania o dohodách o medzinárodnom obchode vrátane Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) a dohody o obchode so službami (TiSA) sa tiež týkajú medzinárodných tokov údajov, pričom úplne vylučujú ochranu súkromia a údajov, o ktorých sa bude rokovať paralelne v rámci dohody o bezpečnom prístave USA – EÚ a zastrešujúcej dohody o ochrane údajov USA – EÚ;

F.  keďže americkí vyjednávači v rámci siedmeho kola rokovaní o TTIP predložili návrh kapitoly o elektronickom obchode; keďže tento návrh nie je k dispozícii poslancom Európskeho parlamentu; keďže dohoda TiSA podľa návrhu znenia zo strany USA by podkopala všetky pravidlá a záruky EÚ týkajúce sa prenosu osobných údajov do tretích krajín; keďže Parlament si vyhradzuje právo vyjadriť stanovisko po konzultovaní akýchkoľvek budúcich návrhov a znení dohody o TTIP;

G. keďže v rámci zóny voľného obchodu musia mať občania štátu, ktorý je zmluvnou stranou, uľahčený prístup na územie celej tejto zóny;

H. keďže väčšina členských štátov EÚ a Spojené štáty ratifikovali Dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov pri medzinárodných obchodných transakciách; keďže viaceré členské štáty EÚ a USA ratifikovali Dohovor OSN proti korupcii; keďže viaceré členské štáty EÚ a USA sú členmi Finančnej akčnej skupiny pre boj proti praniu špinavých peňazí;

1.  predkladá Komisii tieto odporúčania:

     (a) zabezpečiť, aby dohoda zaručila úplné dodržiavanie noriem EÚ v oblasti základných práv prostredníctvom doložky o základných právach ako štandardnej súčasti obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami, ktorá bude právne záväzná a bude mať pozastavujúci účinok;

     (b) pamätať na to, že súhlas Európskeho parlamentu s konečnou dohodou o TTIP môže byť ohrozený, ak sa úplne nezastaví plošné hromadné sledovanie a nenájde sa vhodné riešenie týkajúce sa práv občanov EÚ na súkromie údajov vrátane administratívnych a súdnych opravných prostriedkov, ako sa uvádza v odseku 74 uvedeného uznesenia Parlamentu z 12. marca 2014;

     (c)  okamžite prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť najmä realizáciu odporúčaní na vypracovanie európskej stratégie pre nezávislosť v oblasti informačných technológií a stratégie počítačovej bezpečnosti EÚ, ako sa uvádza v spomenutom uznesení Európskeho parlamentu z 12. marca 2014;

     (d) začleniť do návrhu ako hlavnú prioritu komplexné a jednoznačné horizontálne samostatné ustanovenie vychádzajúce z článku XIV Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS), ktoré úplne vyníma platné a budúce právne rámce EÚ pre ochranu osobných údajov z dohody, a to bez akejkoľvek podmienky, že musí byť v súlade s ostatnými časťami TTIP, a zabezpečiť, aby dohoda nebránila presadzovaniu výnimiek týkajúcich sa dodávania služieb, ktoré sú odôvodniteľné príslušnými predpismi Svetovej obchodnej organizácie (článok XIV a XIVa GATS);

     (e) zabezpečiť, aby sa osobné údaje mohli prenášať mimo Únie iba v prípade, že sa dodržiavajú ustanovenia o ich prenose do tretích krajín obsiahnuté v právnych predpisoch EÚ o ochrane údajov; rokovať o ustanoveniach, ktoré sa týkajú toku osobných údajov len za predpokladu, že je zaručené a rešpektované úplné uplatňovanie pravidiel EÚ o ochrane údajov;

     (f)  zabezpečiť, aby návrh kapitoly o elektronickom obchode, ktorý predložili vyjednávači USA v rámci 7. kola rokovaní o TTIP, nebol prijatý ako základ rokovaní, ak bude obsahovať podobné podmienky ako návrh kapitoly o elektronickom obchode, ktorý USA predložili v rámci rokovaní o dohode TiSA; namietať voči návrhu kapitoly TiSA o elektronickom obchode od USA týkajúceho sa osobných údajov; zabezpečiť uspokojivé uzavretie rokovaní o dohode o bezpečnom prístave USA – EÚ a o zastrešujúcej dohode o ochrane údajov;

     (g) brať na vedomie skutočnosť, že pravidlami EÚ o prenose osobných údajov sa môže zakázať spracovanie takýchto údajov v tretích krajinách, ak nespĺňajú normu EÚ týkajúcu sa primeranosti; trvať na tom, aby všetky požiadavky na umiestnenie vybavenia a zariadení na spracovanie údajov boli v súlade s pravidlami EÚ o prenosoch údajov; spolupracovať s USA a ďalšími tretími krajinami na vhodnom fóre s cieľom prijať zodpovedajúce vysoké normy ochrany údajov vo svete, najmä v rámci dohody o bezpečnom prístave a zastrešujúcej dohody o ochrane údajov;

     (h) zabezpečiť, aby rozhodnutia o právnych sporoch týkajúcich sa základných práv mohli prijímať iba príslušné všeobecné súdy; zabezpečiť, aby ustanovenia o urovnávaní sporov medzi investorom a štátom (ISDS) nebránili rovnakému prístupu k spravodlivosti a neoslabovali demokraciu;

     (i)   v plnej miere zohľadniť potrebu transparentnosti a zodpovednosti v rokovaniach počas celého procesu a plniť svoje záväzky podľa článku 218 ods. 10 ZFEÚ, ktorého právne záväzný charakter potvrdil v nedávnom rozsudku Európsky súdny dvor[51], v plnom rozsahu informovať Parlament, a to okamžite vo všetkých etapách rokovaní; zabezpečiť prístup verejnosti k príslušným rokovacím dokumentom všetkých strán s výnimkou tých, ktoré sa v jednotlivých prípadoch s jasným odôvodnením označia za tajné, spolu s poskytnutím verejného odôvodnenia rozsahu, v akom môže prístup k nezverejneným častiam predmetného dokumentu konkrétne a skutočne ohroziť záujmy chránené výnimkami, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie[52]. zabezpečiť, aby dohoda v žiadnom prípade neoslabovala právne predpisy EÚ ani členských štátov o prístupe verejnosti k úradným dokumentom;

     (j)  zvýšiť v rámci rokovaní politický tlak na USA s cieľom zaručiť úplnú vízovú reciprocitu a rovnaké zaobchádzanie pre všetkých občanov členských štátov EÚ bez rozdielu, pokiaľ ide o ich vstup do USA;

     (k) vložiť do dohody ustanovenie o korupcii, daňových únikoch a praní špinavých peňazí s cieľom umožniť posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi a USA vrátane mechanizmov na účinnejšiu medzinárodnú spoluprácu, vzájomnú právnu pomoc, vymáhanie majetku, technickú pomoc, výmenu informácií a vykonávanie medzinárodných odporúčaní a noriem.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

16.4.2015

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Esteban González Pons

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–       so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä na vec C-350/13[53] a stanoviská 2/13[54] a 1/09[55],

A.     keďže Lisabonská zmluva rozširuje rozsah pôsobnosti spoločnej obchodnej politiky aj na priame zahraničné investície a keďže výrazne posilňuje právomoci Parlamentu v oblasti dohôd o medzinárodnom obchode tým, že posilňuje jeho právo byť pravidelne informovaný a rozširuje jeho rozhodovaciu právomoc tak, že sa vyžaduje jeho súhlas pri skončení rokovaní, čím sa zabezpečuje priame zastúpenie občanov na prijímaní medzinárodných obchodných dohôd;

B.     keďže Súdny dvor Európskej únie vo svojom stanovisku 2/13 uviedol, že právomoc EÚ v oblasti medzinárodných vzťahov a jej spôsobilosť na uzatváranie medzinárodných dohôd nevyhnutne znamená právomoc predkladať veci na rozhodnutie súdu, ktorý je zriadený alebo určený takouto dohodou, pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie ich ustanovení; keďže Súdny dvor však takisto vyhlásil, že medzinárodná dohoda by mohla mať vplyv na jeho vlastné právomoci iba vtedy, ak sú splnené nevyhnutné podmienky na zabezpečenie zásadného charakteru týchto právomocí a v dôsledku toho neexistuje žiadny negatívny vplyv na nezávislosť právneho poriadku EÚ:

1.      v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o TTIP predkladá Rade tieto odporúčania:

d)     pokiaľ ide o predpisy:

i)       vyhodnotiť dôsledky TTIP s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík, najmä pokiaľ ide o vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti EÚ a medzi nimi a ďalšími politikami EÚ;

ii)      špecifikovať úlohu a právomoci Rady pre spoluprácu v oblasti regulácie, ako aj právne kvality jej zistení, berúc do úvahy skutočnosť, že regulačná spolupráca by mala rešpektovať súčasný ústavný a inštitucionálny rámec EÚ, ako aj právomoc európskych, národných a miestnych orgánov týkajúcu sa prijímania právnych predpisov v rámci ich vlastných politík, najmä v oblasti sociálnych a environmentálnych politík, a že akékoľvek priame uplatňovanie jej odporúčaní pre príslušné orgány a inštitúcie EÚ by znamenalo porušenie zákonodarných postupov ustanovených v zmluvách, a preto by oslabilo demokratický proces, ako aj európsky verejný záujem;

iii)     zabezpečiť, aby žiadne normy v európskom právnom rámci neboli oslabované;

iv)     keďže sa očakáva, že TTIP bude „živou dohodou“, ku ktorej by sa v budúcnosti mohli pridať ďalšie sektorové prílohy, zabezpečiť, aby tento mechanizmus zaručil možnosť parlamentného dohľadu tak, aby Parlament a Kongres USA boli pravidelne informované a mohli iniciovať, formovať a kontrolovať regulačný dialóg stanovený v rámci TTIP, rešpektujúc zákonné práva parlamentov;

v)      domnieva sa, že veľmi vysoká úroveň ochranných opatrení a noriem, ktoré existujú v EÚ a ktoré boli dohodnuté prostredníctvom demokratických procesov, je úspech hodný ochrany na najvyššej úrovni, a žiada, aby právne normy, ktoré existujú v EÚ a jej členských štátoch, napríklad v oblasti bezpečnosti výrobkov, zdravia, sociálnych záležitostí, životného prostredia, klímy, potravín, ochrany zvierat, práv spotrebiteľa a práv na ochranu údajov, nemohli byť v žiadnom prípade obmedzované;

vi)     protestovať proti začleneniu mechanizmu urovnávania sporov medzi investorom a štátom (ISDS) do TTIP, keďže EÚ a USA majú rozvinuté právne systémy a vzhľadom na skutočnosť, že systém riešenia sporov medzi jednotlivými štátmi a využívanie vnútroštátnych súdov sú najvhodnejšími nástrojmi na riešenie investičných sporov;

vii)    berúc do úvahy skutočnosť, že jurisdikcie USA a EÚ nie sú ohrozené politickým zasahovaním do súdnictva alebo popieraním spravodlivosti pre zahraničných investorov, urovnávanie sporov medzi investorom a štátom na základe súkromných rozhodcovských súdov by mohlo oslabovať právo na reguláciu vo verejnom záujme Európskej únie a národných, regionálnych a miestnych orgánov členských štátov, najmä so zreteľom na sociálne a environmentálne politiky, a preto by nebolo v súlade s ústavným rámcom EÚ; navrhnúť trvalé riešenie na urovnávanie sporov medzi investorom a štátom, pri ktorom by potenciálne prípady transparentne riešili profesionálni sudcovia na verejných súdnych konaniach, po ktorých by bolo možné podať aspoň jedno odvolanie;

e)      pokiaľ ide o transparentnosť, zapojenie občianskej spoločnosti a informovanie verejnosti:

iii)     naďalej vyvíjať a posilňovať svoje úsilie o to, aby rokovania o TTIP boli transparentnejšie a prístupnejšie verejnosti, okrem iného prostredníctvom zverejňovania všetkých textov EÚ z rokovaní, ktoré Komisia už v súčasnosti poskytuje členským štátom a Parlamentu, keďže európske inštitúcie by mali byť na poprednom mieste pri podpore transparentnosti, pričom je však určitá miera dôvernosti prípustná a pochopiteľná počas rokovaní o obchodnej dohode s takým veľkým hospodárskym a politickým významom;

iv)     bezodkladne a v plnom rozsahu informovať Parlament o všetkých krokoch v rámci postupu, a to v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-358/11; zabezpečiť, aby všetci poslanci EP mali prístup ku všetkým dokumentom s obmedzeným prístupom, a začleniť konsolidované texty do zoznamu dokumentov, ku ktorým majú prístup poslanci EP;

v)      vykonávať odporúčania európskeho ombudsmana zo 6. januára 2015 s cieľom ešte viac posilniť legitímnosť a transparentnosť procesu rokovaní tým, že bude proaktívnym a komplexným spôsobom v plnom súlade s pravidlami o prístupe verejnosti k dokumentom vo všetkých úradných jazykoch EÚ na jej webovej stránke, a zabezpečením vyrovnanej a transparentnej verejnej účasti parlamentmi členských štátov;

vi)     preto vyzýva Komisiu, aby podporovala rokovania s Radou s cieľom odblokovať zmenu nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom a aby v týchto rokovaniach pokračovala;

vii)    overiť právne dôsledky zmiešanej dohody; v plnej miere zapojiť národné parlamenty do diskusie o špecifikách TTIP a pravidelne ich informovať o priebehu rokovaní, pričom je potrebné venovať pozornosť ich spätnej väzbe, najmä z toho dôvodu, že táto dohoda bude s najväčšou pravdepodobnosťou „zmiešanou“ dohodou, a bude si teda vyžadovať ratifikáciu národnými parlamentmi;

viii)   bezodkladne vytvoriť povinný register transparentnosti, ktorý by využívali všetky európske inštitúcie s cieľom získať celkový prehľad o lobistických aktivitách súvisiacich s rokovaniami o TTIP.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

30.04.2015

STANOVISKO Výboru pre petície

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k odporúčaniam Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

(2014/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jarosław Wałęsa

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na usmernenia k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými zo 14. júna 2013,

–   so zreteľom na články 206 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 23. októbra 2012 o obchodných a hospodárskych vzťahoch so Spojenými štátmi americkými[56], uznesenie z 23. mája 2013 o obchodných a investičných rokovaniach EÚ so Spojenými štátmi americkými[57], uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí[58],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2015 o výročnej správe o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2013,

–   so zreteľom na petície 1221-13, 1635-13, 1960-13, 2694-13, 2721-13, 2859-13, 0149-14, 0184-14, 0195-14, 0242-14, 0589-14, 0706-14, 0722-14, 0738-14, 0783-14, 0949-14, 0973-14,1032-14,1122-14,1336-14,1575-14, 1649-14, 2062-14, 2143-14, 2268-14, 2314-14, 2328-14, 2647-14 a 0033-15,

–   so zreteľom na vyšetrovanie európskej ombudsmanky, ktoré sa týkalo transparentnosti rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve a účasti verejnosti na nich (OI/10/2014/RA),

–   so zreteľom na výsledok verejnej konzultácie o ochrane investícií a urovnávaní sporov na úrovni štátov (ISDS) v rámci TTIP, ktorú začala Komisia;

–   so zreteľom na list z 5. júna 2014 hlavného vyjednávača Európskej únie Ignacia Garcíu-Bercera adresovaný jeho americkému partnerovi v rokovaniach Danielovi Mullanymu, uviedol, že „všetky dokumenty týkajúce sa rokovaní zostanú pre verejnosť neprístupné počas obdobia najviac 30 rokov“;

A. keďže Komisia vedie v súčasnosti v mene Európskej únie so Spojenými štátmi hĺbkové, komplexné rokovania na vysokej úrovni o dohode o obchodnom a investičnom partnerstve (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo – TTIP), ktorej cieľom je podporiť a uľahčiť obchodnú výmenu tovaru a služieb a posilniť investície okrem iného odstránením obchodných prekážok; keďže mnoho európskych občanov vyjadrilo oprávnené obavy, že táto dohoda by ohrozila základné nariadenia EÚ, najmä v oblasti pracovných práv, ochrany životného prostredia a potravinových a bezpečnostných noriem;

B.  keďže predseda Juncker vyzval všetkých členov nadchádzajúcej Komisie, aby zverejnili všetky kontakty a stretnutia, ktoré uskutočňujú s profesijnými organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami v akejkoľvek veci súvisiacej s tvorbou a vykonávaním politiky EÚ týkajúcej sa rozsiahlej dohody o obchodnom a investičnom partnerstve s USA, o ktorej Komisia v súčasnosti rokuje v mene EÚ;  keďže jediný účinný spôsob, ako sa vyhnúť zmäteniu verejnosti a nepochopeniu z jej strany, je väčšia transparentnosť a väčšie úsilie aktívne formovať verejnú diskusiu;

C. keďže cieľom TTIP je zvýšiť objem obchodu a investícií medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v acquis communautaire alebo udržateľný hospodársky rast, vytváranie dôstojných pracovných miest alebo podpora európskeho sociálneho modelu;

D. keďže rokovania vzbudili nevídaný záujem verejnosti vzhľadom na možný hospodársky, sociálny a politický dosah TTIP a na utajenie, pod ktorým boli rokovania vedené;

E.  keďže bývalý predseda Komisie José Manuel Barroso vyzval občiansku spoločnosť, aby sa konštruktívne a zanietenie zúčastňovala na rokovaniach o TTIP;

F.  keďže občianska spoločnosť vyjadrila obavy týkajúce sa TTIP;

G. keďže 10. septembra 2014 Komisia odmietla zaregistrovať európsku iniciatívu občanov (ECI) s názvom Stop TTIP, keďže zastáva názor, že iniciatíva nespadá do rámca právomocí Komisie na predloženie návrhu právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv; keďže iniciatíva Stop TTIP bola teda vyvinutá nad rámec postupu stanoveného v nariadení 211/2011 a už zozbierala viac ako milión podpisov; keďže Výboru pre petície bolo doručené množstvo petícií, ktoré odrážajú obavy súvisiace s TTIP; keďže hlavné obavy predkladateľov petície sa týkajú rizík súvisiacich s bezpečnosťou a kvalitou dovážaných potravín, prenosom údajov z EÚ do USA, najmä informácií týkajúcich sa fyzických a právnických osôb, ktoré zhromažďujú Spojené štáty americké (právo občanov EÚ na tzv. digitálne sebaurčenie), nedostatku transparentnosti rokovaní, možného negatívneho hospodárskeho vplyvu TTIP, najmä z hľadiska zamestnanosti a miezd, a prenosu práva regulovať z verejných orgánov na korporácie prostredníctvom mechanizmu urovnávania sporov medzi investorom a štátom (ISDS);

H. keďže právo občanov EÚ mať verejný prístup k dokumentom, ktoré spravujú inštitúcie EÚ, je základným právom, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa mohli podieľať na rozhodovacom procese EÚ a brať EÚ a inštitúcie na zodpovednosť, čím sa posilní demokratický charakter Únie;

I.   keďže všetky petície prijaté od občanov EÚ, v rámci ktorých sa zozbierali desaťtisíce podpisov občanov EÚ, sa jednoznačne kriticky stavajú voči rokovaniam o TTIP a varujú pred hrozbou, ktorú by mohla takáto dohoda predstavovať pre európsky spôsob života, najmä pre sociálnu a hospodársku oblasť a pre oblasti životného prostredia a demokracie;

J.   keďže vyšetrovanie európskej ombudsmanky v júli 2014 týkajúce sa transparentnosti TTIP prešetrilo zadržiavanie kľúčových dokumentov a údajný privilegovaný prístup určitých zainteresovaných strán; keďže európska ombudsmanka prijala viac ako 6000 e-mailov reagujúcich na verejnú konzultáciu o TTIP;

K.  keďže pokiaľ ide o sociálnu oblasť, vyjadrujú rôzne petície hlboké znepokojenie nad možným negatívnym vplyvom dohody tak na verejné zdravie, zdravotné systémy EÚ a verejné služby vo všeobecnosti, ako aj na dôchodkové systémy; keďže z dôvodu nedostatočnej regulácie pracovných vzťahov a neexistujúcej kultúry kolektívnych dohôd v USA vznikajú obavy zo zhoršenia pracovných podmienok;

L.  keďže po zrealizovaní výskumu európska ombudsmanka vyjadrila obavy súvisiace s nedostatočnou transparentnosťou a účasťou verejnosti na rokovaniach o TTIP;

M. keďže väčšina prijatých petícií vyslovene žiada zastavenie rokovaní, ktoré uskutočňuje Komisia, alebo definitívne zamietnutie dohody Európskym parlamentom;

1.  zdôrazňuje význam rozvíjania vyvážených obchodných a investičných vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými s primeranými zárukami na zabezpečenie najprísnejších pracovných, sociálnych, zdravotných a environmentálnych noriem na globálnej úrovni s cieľom pomôcť, rásť tvoriť zamestnanosť a vytvárať nové hospodárske príležitosti a regulovať globalizáciu, aby sa zabránilo sociálnemu a environmentálnemu dampingu;

2.  víta cieľ odstrániť technické prekážky obchodu a znížiť nepotrebné regulačné nezrovnalosti medzi EÚ a USA , ktoré nie sú odôvodnené rozdielnymi prístupmi k ochrane a riadeniu rizík, ako sú zdvojené postupy, nejednotné požiadavky na výrobky a dvojité testovanie;

3.  vyzýva Komisiu, aby namietala voči začleneniu ISDS do TTIP v prípade pokračovania rokovaní, keďže existujú iné možnosti presadzovania ochrany investícií, ako napríklad vnútroštátne opravné prostriedky;

4.  konštatuje, že jednotnosťou v regulačnej oblasti nesmú byť dotknuté verejné služby ani nadradené zvrchované právo vytvárať právne predpisy v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti zohľadňujúce úroveň ochrany zdravia, prístupu k liekom, bezpečnosti ochrany údajov, práv spotrebiteľov, pracovných práv, ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, preventívnej ochrany spotrebiteľov a kultúrnej rozmanitosti, ktorú jednotlivé strany považujú za primeranú;

5.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že normy EÚ v oblasti životného prostredia ostanú na súčasnej úrovni;

6.  zdôrazňuje, že na základe ustanovenia v rámci tzv. kultúrnej výnimky by sa o kultúrnych službách a produktoch malo uvažovať inak ako o ostatných komerčných službách a produktoch, a preto by sa k nim malo aj inak pristupovať;

7.  zdôrazňuje význam balíka opatrení v oblasti mobility a zavedenia vízovej reciprocity pre obyvateľov všetkých členských štátov EÚ pripomínajúc, že uľahčenie vízového režimu v prípade európskych poskytovateľov služieb a tovaru má byť jedným z hlavných prínosov dohody o TTIP;

8.  zdôrazňuje, že Spojené štáty americké neratifikovali dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) týkajúce sa základných pracovných noriem, ako je kolektívne vyjednávanie, sloboda združovať sa a právo organizovať sa;

9.  zdôrazňuje, že v prípade, že ochrana pracovníkov bude vnímaná ako prekážka obchodu, hrozí oslabenie demokratického rozhodovania na pracovisku;

10. konštatuje, že Komisia skutočne vyvinula úsilie v snahe dosiahnuť vyššiu transparentnosť rokovaní o TTIP, najmä so zreteľom na uverejnenie európskych usmernení k rokovaniam o TTIP (1103/13 CL 1); konštatuje, že tento dôležitý dokument bol zverejnený až 9. októbra 2014, pričom rokovania začali v júni 2013; pripomína, že Komisia je za každých okolností právne viazaná dodržiavať predpisy o prístupe verejnosti k dokumentom, ktoré sú stanovené v nariadení č. 1049/2001; vyjadruje poľutovanie nad tým, že poslanci Európskeho parlamentu majú výrazne obmedzený prístup k textom na rokovania o TTIP; zdôrazňuje, že súčasťou dokumentov, ktoré sú k dispozícii v zabezpečenej čitárni EP, nie sú žiadne konsolidované texty ani materiály, ktoré predložili USA; zdôrazňuje potrebu zabezpečenia transparentnosti prostredníctvom priameho a otvoreného dialógu v podobe verejných konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami;

11. víta žiadosť európskej ombudsmanky týkajúce sa potreby proaktívnejšieho sprístupňovania dokumentov; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vykonala odporúčania ombudsmanky týkajúce sa prístupu verejnosti ku konsolidovaným textom rokovaní, proaktívnejšieho zverejňovaniu dokumentov TTIP a vyššej transparentnosti v súvislosti so schôdzami o TTIP, ktoré organizujú úradníci Komisie s podnikateľskými organizáciami, lobistickými skupinami alebo mimovládnymi organizáciami; vyjadruje presvedčenie, že proaktívnejší prístup Komisie k transparentnosti by mohol zdemokratizovať a zlegitimizovať rokovací proces v očiach občanov, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zverejňovala všetky dokumenty z rokovaní vrátane návrhov, ktoré USA predložia EÚ, v súlade so štandardnými postupmi pre všetky rokovania o medzinárodnom obchode, ktoré prebiehajú v rámci Svetovej obchodnej organizácie, aby podporovala širšiu účasť rôznych zúčastnených strán na rokovacom procese, najmä organizácií občianskej spoločnosti a spotrebiteľov;

12. žiada Komisiu, aby zabezpečila, že zoznam dokumentov týkajúcich sa TTIP, ktorý je k dispozícii na jej internetovej stránke venovanej obchodnej politike, bude dostupný, podrobný, vyčerpávajúci a detailný, a aby uľahčila prístup k týmto informáciám tým, že bude organizovať pravidelné stretnutia s odborovými zväzmi, MVO a organizáciami občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že najdôležitejšie dokumenty, najmä rokovacie pozície EÚ, by mali byť k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ, aby k nim mali reálny prístup všetci občania EÚ a mohli skutočne pochopiť ich obsah;

13. žiada Komisiu, aby okamžite a v plnom rozsahu informovala Európsky parlament o všetkých krokoch postupu v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-358/11 žiada navyše Komisiu, aby zabezpečila, aby všetci poslanci Európskeho parlamentu mali prístup ku všetkým dokumentom s obmedzeným prístupom, a aby začlenila konsolidované texty do zoznamu dokumentov, ku ktorým majú prístup poslanci Európskeho parlamentu;

14. vyjadruje poľutovanie nad tým, že petíciu, ktorú predložilo viac než jeden a pol milióna Európanov, Komisia neuznala za európsku iniciatívu občanov vzhľadom na obmedzenia v legislatívnom rámci iniciatívy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dôsledkom týchto obmedzení je v skutočnosti to, že akékoľvek európske iniciatívy občanov týkajúce sa obchodu sú prípustné len po nadobudnutí platnosti obchodnej dohody a že európske iniciatívy občanov, ktorých cieľom je ovplyvniť prebiehajúce obchodné rokovania, nie sú podľa súčasného rámca prípustné;

15. domnieva sa, že ochrana údajov by sa vo verejnom záujme nemala používať ako automatická prekážka verejnej kontroly lobistických činností v rámci TTIP, a že ochranu údajov je možné zabezpečiť tým, že sa účastníkom pozvaným na rokovania poskytne informácia o tom, že ich mená budú zverejnené, a jasným uvedením, že TTIP nesmie poškodiť právo občanov EÚ na tzv. digitálne sebaurčenie ani dodržiavanie právnych predpisov Únie o ochrane údajov a musí v prvom rade zohľadniť rozsudok Súdneho dvora (C-132/12) o tzv. práve byť zabudnutý, ako aj navrhované všeobecné nariadenie o ochrane údajov; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby v záujme dodržania článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie nebola do rokovaní začlenená otázka ochrany údajov;

16. zdôrazňuje citlivý charakter niektorých prerokúvaných oblastí, v ktorých nie sú prijateľné kompromisy, ako je odvetvie poľnohospodárstva, v prípade ktorých medzi EÚ a USA existujú rozdiely v tom, ako sú vnímané otázky týkajúce sa geneticky modifikovaných organizmov (GMO), požiadaviek na označovanie, klonovania, environmentálnych požiadaviek a akýchkoľvek ďalších noriem v oblasti zdravia spotrebiteľov a zvierat; nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala prístup pozitívneho vymedzenia ako predpoklad objasnenia tejto otázky všetkým zainteresovaným stranám; vyzýva preto, aby tieto oblasti nepodliehali regulačnej spolupráci a ani žiadnym iným pravidlám v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych opatrení a technických prekážok obchodu; vyzýva, aby boli v oblastiach, v ktorých už prebieha obchod v citlivých sektoroch, napríklad v oblasti GMO, zavedené pravidlá týkajúce sa zrozumiteľného označovania, ktoré by pomáhali spotrebiteľom pre výbere;

17. upozorňuje na vysokú úroveň verejnej kontroly dohody prostredníctvom petícií, v ktorých boli vyjadrené vážne obavy o transparentnosť rokovaní a nepriaznivé účinky na práva zamestnancov a verejné služby vrátane zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb, vzdelávania, vody a hygieny;

18. vyzýva Komisiu, aby sa pevne zaviazala prísne dodržiavať normy v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia ľudí a zvierat a dobrých životných podmienok zvierat v podobe, v akej sú zakotvené v právnych predpisoch EÚ, a aby zabezpečila, aby základné hodnoty EÚ, napríklad zásada predbežnej opatrnosti a uznanie zvierat za cítiace bytosti v zmysle článku 13 ZFEÚ a Charty základných práv Európskej únie, neboli oslabované a aby sa dodržiavali;

19. vyzýva Komisiu, aby zabránila, aby sa na trh EÚ dostali výrobky, ktoré neboli vyrobené v súlade s normami EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia ľudí a zvierat a dobrých životných podmienok zvierat;

20. vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby sa výrobky, ako napríklad GMO alebo výrobky pochádzajúce z klonovaných zvierat a z nich potomkov, ako aj výrobky obsahujúce látky, ktoré sú zakázané v EÚ, nedostávali na trh EÚ a nevstupovali do potravinového reťazca EÚ;

21. zdôrazňuje, že ústrednými bodmi rokovaní o TTIP by mali byť ochrana spotrebiteľov a dodržiavanie vyšších európskych noriem kvality v prípade potravín a výrobkov, najvyššie normy ochrany životného prostredia a najprísnejšia kontrola priemyselných emisií v EÚ a USA, ako aj náležité záruky na ochranu údajov občanov, aby boli výsledkom najmä:

     – plná transparentnosť a verejná dostupnosť klinických údajov z klinických skúšok liekov;

     – plná transparentnosť a verejná dostupnosť klinických údajov z klinických skúšok zdravotníckych pomôcok;

     – ochrana života a zdravia ľudí, zvierat a rastlín na základe rešpektovania a dodržiavania citlivých otázok a základných hodnôt na oboch stranách, ako je zásada predbežnej opatrnosti uplatňovaná v EÚ;

     a zdôrazňuje, že rokujúce strany by nemali rokovať o žiadnych záväzkoch v oblasti ochrany údajov v rámci TTIP pred ukončením prebiehajúcej legislatívnej činnosti v tejto oblasti v EÚ a v USA;

22. zdôrazňuje, že podstatou rokovaní o TTIP musí byť rešpektovanie suverenity každého štátu, ako aj suverenity samotnej Európskej únie prijímať právne predpisy a riadiť hospodárstvo.

23. žiada Komisiu, aby naznačila, ako a kedy zavedie každé z navrhovaných opatrení a aký postup prijme v nadväznosti na uvedené petície; domnieva sa, že keďže rokovania pokračujú, bolo by vhodné, ak by Komisia prijala nadväzujúce opatrenia do dvoch mesiacov, do 31. mája 2015;

24. konštatuje, že Komisia prijala skoro 150 000 reakcií na svoju verejnú konzultáciu o ochrane investícií a urovnávaní sporov medzi investorom a štátom v dohode o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, z ktorých 97 % odmietlo začlenenie ISDS do TTIP; zdôrazňuje, že zlučiteľnosť ISDS so súdnym systémom EÚ, najmä otázka dodržiavania jurisdikcie SDEÚ a práv vlád na regulovanie, sú častými obavami respondentov; konštatuje, že neobvykle veľa predložení pochádzalo od jednotlivcov, čo zdôrazňuje verejnú mobilizáciu v otázke TTIP, a že niektorí respondenti, ako napríklad odborové zväzy alebo veľké organizácie občianskej spoločnosti, zastupujú veľký počet jednotlivých členov, ktorý výrazne prevyšuje celkový počet reakcií doručených Komisii; zdôrazňuje, že ustanovenia o ochrane investícii by mali zaručovať právo štátov regulovať, a domnieva sa, že v tejto súvislosti by si SDEÚ mal udržať výlučnú právomoc o konečnej interpretácii práva Európskej únie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

• [1]           http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11103-2013-DCL-1/sk/pdf
• [2]           http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/ec/141920.pdf
• [3]           http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/genaff/145906.pdf
• [4]           http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-14-1820_en.htm
• [5]           http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-79-2014-INIT/sk/pdf
• [6]           http://ec.europa.eu/priorities/docs/pg_sk.pdf
• [7]           http://ec.europa.eu/news/2014/docs/c_2014_9052_en.pdf
• [8]           http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-2341_en.htm
• [9]           http://ec.europa.eu/dgs/health_consumer/information_sources/docs/from_farm_to_fork_2004_en.pdf
• [10]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153022.pdf
• [11]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153023.pdf
• [12]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153024.pdf
• [13]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153025.pdf
• [14]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153026.pdf
• [15]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153027.pdf
• [16]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153028.pdf
• [17]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153029.pdf
• [18]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153030.pdf
• [19]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153031.pdf
• [20]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153032.pdf
• [21]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/february/tradoc_153120.pdf
• [22]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2014/may/tradoc_152512.pdf
• [23]          http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/march/tradoc_153259.pdf
• [24]          Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 53.
• [25]          Prijaté texty, P7_TA(2013)0227.
• [26]          Prijaté texty, P8_TA(2015)0009.
• [27]      http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-94_en.htm.
• [28]             Prijaté texty, P7_TA(2013)0227.
• [29]             http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11103-2013-DCL-1/sk/pdf
• [30]             http://www.ustr.gov/sites/default/files/2013%20SPS.pdf
  http://www.ustr.gov/sites/default/files/FINAL-2014-SPS-Report-Compiled_0.pdf
• [31]             http://www.ustr.gov/sites/default/files/2013%20TBT.pdf
  http://www.ustr.gov/sites/default/files/2014%20TBT%20Report.pdf
• [32]             http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2013/507492/IPOL-ENVI_ET(2013)507492_EN.pdf
• [33]             http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2013/507492/IPOL-ENVI_ET(2014)536293_EN.pdf
• [34]             http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/webdiaepcb2014d4_en.pdf
• [35]             http://ec.europa.eu/dgs/health_consumer/information_sources/docs/from_farm_to_fork_2004_en.pdf
• [36]             http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11103-2013-DCL-1/sk/pdf
• [37]             http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-14-12_sk.htm
• [38]             http://www.whitehouse.gov/the-press-office/2014/03/26/press-conference-president-obama-european-council-president-van-rompuy-a
• [39]             Pozri správu o technických prekážkach obchodu zástupcu USA pre otázky obchodu z roku 2014, str. 45.
• [40]             Pre informácie o USA pozri správy o technických prekážkach obchodu zástupcu USA pre otázky obchodu z roku 2013 a 2014.
• [41]              http://www.globalmeatnews.com/Industry-Markets/Canada-to-develop-hormone-free-beef-for-EU
• [42]             http://www.unscn.org/files/Announcements/Other_announcements/A-HRC-26-31_en.pdf
• [43]             http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/94384/1/9789241506236_eng.pdf?ua=1
• [44]             http://www.who.int/dg/speeches/2013/health_promotion_20130610/en/
• [45]             http://www.healthpolicyjrnl.com/article/S0168-8510(14)00203-6/abstract
• [46]              C(2014) 9052 final.
• [47]             http://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/correspondence.faces/en/58643/html.bookmark
• [48]             Pozri prejav komisárky pre obchod Cecilie Malmströmovej z 11. decembra 2014.
• [49]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0227.
• [50]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.
• [51]  Vec C-658/11 Parlament/Rada, rozsudok z 24. júna 2014.
• [52]  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
• [53]  Vec C-350/12, Rada Európskej únie/Sophie in’t Veld.
• [54]  Stanovisko 2/13, Pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – Zlučiteľnosť návrhu dohody so ZEÚ a ZFEÚ.
• [55]  Stanovisko 1/09, Návrh dohody – Vytvorenie jednotného systému riešenia patentových sporov – Súd pre európske patenty a patenty Spoločenstva – Zlučiteľnosť návrhu dohody so zmluvami.
• [56]  Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 53.
• [57]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0227.
• [58]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.