SPRÁVA o hospodárskych politikách eurozóny v roku 2020

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o hospodárskych politikách eurozóny v roku 2020

(2020/2078(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 122 ods. 2, ktorý uľahčuje finančnú pomoc členským štátom, ktoré sa nachádzajú v ťažkostiach alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti spôsobené prírodnými katastrofami alebo výnimočnými udalosťami, ktoré sú mimo ich kontroly, ako aj na jej článok 136 a protokoly č. 1 a 2,

– so zreteľom na Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii a jej „únikovú doložku“ obsiahnutú v článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1] a článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom zadlžení[2], uľahčení koordinácie rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu,

– so zreteľom na správu Komisie zo 17. decembra 2019 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2020 (COM(2019)0651) a na odporúčanie Komisie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny zo 17. decembra 2019 (COM(2019)0652),

– so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. februára 2020 o hospodárskej politike eurozóny[3],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2020 s názvom Európsky semester 2020: hodnotenie pokroku pri štrukturálnych reformách a pri prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 (COM(2020) 0150),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o komplexnej politike Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – akčnom pláne Komisie a ďalšom nedávnom vývoji[4],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy[5],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom „Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí – Správa o uplatňovaní nariadení 1173/2011, 1174/2011, č. 1175/2011, č. 1176/2011, č. 1177/2011, č. 472/2011 a č. 473/2013 a o vhodnosti smernice Rady 2011/85/EÚ“ (COM(2020)0055),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2017 s názvom Ďalšie kroky na ceste k dobudovaniu európskej hospodárskej a menovej únie: časový plán (COM(2017)0821),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 27. mája 2020 s názvom Identifikácia potrieb obnovy Európy[6],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 14. marca 2019 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskeho menového fondu[7],

– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie[8],

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júla 2020 s názvom Letná hospodárska predpoveď[9],

– so zreteľom na závery Európskej rady z 21. júla 2020[10],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2019 o spravodlivom zdaňovaní v digitalizovanom a globalizovanom hospodárstve: BEPS 2.0[11],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom [12],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy[13],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskej zelenej dohode (2019/2956(RSP))[14],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. marca 2020 s názvom Koordinovaná hospodárska reakcia na vypuknutie nákazy COVID-19 (COM(2020)0112),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 z 30. marca 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na mobilizáciu investícií v systémoch zdravotnej starostlivosti členských štátov a v iných odvetviach ich hospodárstiev v reakcii na šírenie ochorenia COVID-19 (Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus)[15],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2020 o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu (COM (2020) 0123),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/461 z 30. marca 2020, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 s cieľom poskytnúť finančnú pomoc členským štátom a krajinám rokujúcim o pristúpení k Únii, ktoré sú vážne postihnuté závažným ohrozením verejného zdravia[16],

– so zreteľom na usmernenie Komisie pre členské štáty týkajúce sa priamych zahraničných investícií, voľného pohybu kapitálu z tretích krajín a ochrany európskych strategických aktív vzhľadom na očakávané začatie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2019/452 (nariadenie o preverovaní PZI) z 25. marca 2020 (C(2020) 1981),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2020 o dočasnom rámci pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 (2020/C 91 I/01) a na jeho zmenu zo 4. apríla 2020 (2020/C 112 I/01),

– so zreteľom na oznámenie Komisie členským štátom z 27. marca 2020, ktorým sa mení príloha o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby pokrývala krátkodobé poistenie vývozných úverov (2020/C 101 I/01 – C (2020) 2044),

– so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 3. apríla 2020 o oslobodení od dovozného cla a oslobodení od DPH pri dovoze tovaru potrebného na boj proti účinkom pandémie ochorenia COVID-19 počas roku 2020 (C (2020) 2146),

– so zreteľom na návrh Komisie z 28. apríla 2020 na zmenu nariadení (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2019/876, pokiaľ ide o úpravy v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19: prijatie balíka predpisov o bankovníctve (COM(2020)0310 - 2020/0066(COD)),

– so zreteľom na posúdenie fiškálneho rámca so zameraním na právne predpisy balíkov šiestich a dvoch legislatívnych aktov z 19. septembra 2019, na výročnú správu Európskej fiškálnej rady z 29. októbra 2019 a na vyhlásenie Európskej fiškálnej rady o pandémii COVID-19 z 24. marca 2020 a na hodnotenie fiškálnej politiky vhodnej pre eurozónu na rok 2021 Európskej fiškálnej rady z 1. júla 2020,

– so zreteľom na ročnú stratégiu Komisie zo 17. decembra 2019 o udržateľnom raste na rok 2020 (COM(2019)0650),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

– so zreteľom na hospodárske prognózy Komisie: Jar 2020 zo 6. mája 2020 (inštitucionálny dokument č. 125),

– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2020/672 z 19. mája 2020 o zriadení európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) v dôsledku výskytu ochorenia COVID-19[17],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Európsky semester 2020: odporúčania pre jednotlivé krajiny (COM(2020)0500),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 s názvom Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy (COM(2020)0442),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2020 o upravenom pracovnom programe Komisie na rok 2020 (COM(2020)0440),

– so zreteľom na návrh Komisie z 28. mája 2020 na nariadenie Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po pandémii COVID-19 (COM(2020)0441),

– so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie z 28. mája 2020 (COM(2020)0445),

– so zreteľom na správu štyroch predsedov z 5. decembra 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii, správu piatich predsedov z 22. júna 2015 o dobudovaní hospodárskej a menovej únie v Európe, na bielu knihu Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy a na diskusný dokument Komisie z 31. mája 2017 o prehĺbení hospodárskej a menovej únie,

– so zreteľom na správu Euroskupiny pre vedúcich predstaviteľov o prehlbovaní HMÚ zo 4. decembra 2018,

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0193/2020),

A. keďže pandémia ochorenia COVID-19 vytvára pre EÚ aj na celom svete bezprecedentný a symetrický šok, a jej trvanie, ako aj zdravotné, sociálne a hospodárske následky, ešte nie sú predvídateľné;

B. keďže šok je symetrický, ale vplyv sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, čo odráža závažnosť pandémie a prísnosť ich opatrení na zamedzenie šírenia, ale aj ich špecifické hospodárske expozície a počiatočné podmienky vrátane zraniteľnosti konkrétnych odvetví a ich dostupného priestoru na opatrenia fiškálnej politiky;

C. keďže odhodlaná, koordinovaná a solidárna európska reakcia má zásadný význam pre zmiernenie negatívnych hospodárskych a sociálnych dôsledkov krízy, fragmentácie vnútorného trhu a ďalšieho prehlbovania makroekonomických rozdielov a štrukturálnej polarizácie medzi regiónmi a krajinami; keďže vzhľadom na ich silnú vzájomnú závislosť by sa neúplné oživenie v jednej krajine rozšírilo do všetkých ostatných krajín a všade by utlmilo hospodársky rast;

D. keďže väčšina účinkov bude pravdepodobne dočasná a ak budú vnútroštátne a európske politiky zavedené na podporu príjmov, pracovných miest, likvidity a investícií účinné, hospodárska aktivita sa obnoví po postupnom uvoľňovaní obmedzení; keďže však možno očakávať trvalé negatívne dôsledky, ako je pokračujúci pokles dopytu, neistota na trhu a neisté príjmy, nedostatok investícií a pokles zamestnanosti, čo znižuje výrobný potenciál hospodárstva a poškodzuje návrat k predchádzajúcej trajektórii výroby a rastu;

E. keďže Únia musí reagovať na súčasnú krízu tak, aby zvýšila svoju odolnosť voči budúcim krízam;

F. keďže EÚ a jej členské štáty sa zaviazali dodržiavať hodnoty založené na zmluvách, vykonávať Agendu OSN 2030, Európsky pilier sociálnych práv a Parížsku dohodu o zmene klímy;

G. keďže ženy sú neúmerne zasiahnuté dôsledkami krízy a navrhovaná reakcia obnovy nerieši výzvy súvisiace s krízou COVID-19 v odvetví sociálnych služieb a osobitné výzvy, ktorým čelia ženy;

H. keďže kríza COVID-19 postihuje najmä zraniteľné skupiny, čo má za následok zvýšené nerovnosti, chudobu, nezamestnanosť a sociálne rozdiely, a zároveň oslabuje sociálne normy a normy zamestnanosti v Európe;

I. keďže pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila význam ocenenia poskytovania opatrovateľskej práce, a to nielen v odvetví zdravotnej starostlivosti, ale aj v súvislosti so starostlivosťou o deti, starostlivosťou o osoby so zdravotným postihnutím a starostlivosťou o staršie osoby; zdôrazňuje, že hospodárske politiky eurozóny musia venovať viac investícií do vysokokvalitných, cenovo dostupných a prístupných verejných a súkromných služieb starostlivosti;

J. keďže v roku 2019 členské štáty v plnej miere vykonali iba 5,7 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny, v prípade 45,9 % sa dosiahol aspoň určitý pokrok, ale 48,4 % odporúčaní nebolo vykonaných vôbec alebo sa preukázal len obmedzený pokrok;

K. keďže v záujme demokratickej legitimity a transparentnosti sa vyžaduje zodpovednosť Rady, Komisie a Euroskupiny voči Európskemu parlamentu vo všetkých fázach procesu európskeho semestra;

I. Východisková situácia

1. s veľkým znepokojením konštatuje, že podľa hospodárskej prognózy Komisie z leta 2020 sa očakáva, že v roku 2020 EÚ postihne najhlbšia recesia v jej histórii s poklesom o 8,3 %, ktorý je oveľa väčší, ako pôvodne predpokladaných 7,4 % v prognóze z jari, čo znamená, že recesia bude omnoho vážnejšia než počas finančnej krízy v roku 2009; tiež konštatuje nárast súhrnného rozpočtového deficitu z 0,6 % HDP v roku 2019 na približne 8,5 % HDP v roku 2020, v eurozóne aj v EÚ, čo predstavuje nový vrchol celkového pomeru dlhu k HDP v eurozóne na úrovni takmer 102,7 % (95,1 % v EÚ), čím sa zvráti klesajúci trend zaznamenaný od roku 2014; zdôrazňuje, že nezamestnanosť v eurozóne sa podľa očakávaní v roku 2020 zvýši zo 7,5 % (6,7 % v EÚ) v roku 2019 na 9,5 % (9 % v EÚ) a že možno očakávať pozoruhodný negatívny vplyv na MSP, zatiaľ čo jednotný trh a jeho konkurencieschopnosť sú obklopené mimoriadne vysokou neistotou a značnými rizikami nepriaznivého vývoja;

2. je znepokojený negatívnym vplyvom krízy súvisiacej s pandémiou ochorenia COVID-19 na celosvetové hospodárstvo, obchod, nerovnosť (vrátane nerovnosti príjmov a rodovej nerovnosti) a chudobu; berie na vedomie predpokladaný pokles celosvetového HDP tento rok (okrem EÚ) približne o 3 %, čo je výraznejší pokles než počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009, s poklesom objemu svetového dovozu o viac ako 10 % a poklesom vývozu z eurozóny o približne 13 % v roku 2020; je znepokojený nárastom chudoby, keďže mnohé rozvíjajúce sa krajiny a krajiny s nízkymi príjmami majú obmedzenú schopnosť riešiť zdravotnú krízu takéhoto rozsahu, ako aj obmedzený politický priestor na absorbovanie makroekonomického vplyvu;

3. poukazuje na to, že podľa odhadu Komisie investičné potreby 27 členských štátov EÚ v rokoch 2020 a 2021 budú dosahovať 1,5 bilióna EUR, okrem východiskovej hodnoty predpokladanej v jarnej prognóze a na zabezpečenie ekologickej transformácie a digitálnej transformácie bude potrebných aspoň 595 miliárd EUR ročne[18] vrátane dodatočných investičných potrieb vo výške 20 miliárd EUR ročne na uskutočnenie strategických investícií potrebných na autonómnosť EÚ na účel posilnenia odolnosti priemyslu a strategickej nezávislosti EÚ, pokiaľ ide o najpotrebnejšie tovary a služby (zdravotnícke potreby a liečivá, strategická digitálna infraštruktúra, kľúčové základné technológie, kritické suroviny, obrana a vesmír),

4. konštatuje, že súhrnné podporné opatrenia zamerané na likviditu poskytnuté v reakcii na pandémiu predstavujú 22 % HDP EÚ a boli doplnené existujúcimi rozpočtovými nástrojmi EÚ, ktoré ponúkajú podporu vo výške približne 4,5 % HDP EÚ[19]; zastáva názor, že tieto opatrenia budú musieť pokračovať aj v roku 2021; ďalej konštatuje, že iniciatíva Next Generation EU môže európskym hospodárstvam v priebehu nasledujúcich štyroch rokov poskytnúť dodatočný fiškálny stimul vo výške 4 až 5 % HDP;

5. zdôrazňuje, že investície verejného aj súkromného sektora boli už pred krízou zjavne nedostatočné a že z prognóz vyplýva ďalšie výrazné zníženie investícií, ktoré sa odhaduje na 846 mld. EUR v rokoch 2020 a 2021 spolu[20];

II. Krátkodobé požiadavky

Oživenie hospodárstva

6. uznáva, že EÚ čelí bezprecedentnej výzve zmiernenia sociálnych a hospodárskych dôsledkov historickej recesie a určenia smerovania rýchleho hospodárskeho oživenia spojeného s udržateľným a spravodlivým prechodom a digitálnou transformáciou a s posilnením konkurencieschopnosti; je presvedčený, že v tejto súvislosti je nevyhnutné výrazne a trvalo zvýšiť verejné a súkromné investície, nevyhnutné sú aj sociálne, environmentálne a hospodársky udržateľné reformy s dlhou životnosťou, a že zvýšená úroveň investícií sa musí stabilizovať na mnoho rokov, pričom je potrebná aj väčšia vzostupná konvergencia v EÚ a udržateľný rast;

7. víta rýchlu a silnú reakciu na krízu v oblasti menovej a fiškálnej politiky na úrovni EÚ a členských štátov s núdzovým pandemickým programom nákupu aktív ECB (PEPP), s aktiváciou Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) a so zavedením Celoeurópskeho záručného fondu EIB na zabezpečenie likvidity a stabilizácie finančných trhov, a berie na vedomie aktiváciu „všeobecnej únikovej doložky“ Komisiou, ktorá umožňuje maximálnu flexibilitu fiškálneho rámca, a s prijatými dočasnými pravidlami štátnej pomoci, aby národné vlády mohli finančne podporovať systémy zdravotnej starostlivosti a podniky, a to okrem bezprostredného európskeho systému podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) navrhnutého s cieľom udržať ľudí v zamestnaní počas krízy;

8. víta závery Európskej rady, v ktorých sa navrhuje plán hospodárskej obnovy Európy, a nástroj NGEU[21], ktorý zahŕňa 750 miliárd EUR, vydávanie dlhopisov Komisiou a nové vlastné zdroje; pripomína však výzvu Parlamentu na oveľa vyšší investičný impulz na riešenie krízy COVID-19 a uznáva, že na predchádzanie obrovským hospodárskym a sociálnym rozdielom a na dosiahnutie dlhodobých sociálnych a environmentálnych cieľov EÚ treba ďalšie opatrenia;

9, považuje za nevyhnutné, aby bol navrhovaný balík opatrení na obnovu plne v súlade s novou stratégiou udržateľného rastu EÚ a vychádzal zo stratégie správneho financovania, t. j. v súlade so zásadami Európskej zelenej dohody (EZD), podľa ktorej je udržateľnosť základom pri prijímaní opatrení a cieľov, Európskym pilierom sociálnych práv (EPSP) a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a s cieľom chrániť práva žien a dosiahnuť rodovú rovnosť; žiada, aby sa finančné prostriedky a zdroje nasmerovali na projekty a príjemcov, ktorí vynakladajú príslušné zdroje zodpovedne a účinne na udržateľné projekty s čo najväčším vplyvom, zároveň posilňujú zodpovednosť za európsky semester a sú v súlade s našimi základnými hodnotami vyplývajúcimi zo zmluvy;

10. zdôrazňuje, že oživenie musí byť založené na vzostupnej sociálnej a hospodárskej konvergencii, sociálnom dialógu a zlepšených sociálnych právach a pracovných podmienkach pracovníkov, zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, a musí sa pri ňom poskytovať dodatočná podpora investičnému plánu pre udržateľnú Európu (SEIP), pričom osobitnú pozornosť treba venovať posilneniu postavenia;

11. požaduje, aby firmy, ktoré dostávajú štátnu pomoc, finančné prostriedky EÚ alebo iné verejné finančné prostriedky v rámci krízy spôsobenej ochorením COVID-19, zachovali pracovné miesta a ponúkli svojim pracovníkom ochranu, platili spravodlivý podiel daní, zaviazali sa plniť ciele udržateľnosti na základe dodržiavania medzinárodných noriem zodpovedného podnikania a aby sa zdržali vyplácania dividend alebo ponúkania systémov spätného odkúpenia akcií zameraných na odmeňovanie akcionárov a zvyšovanie cien akcií;

12. berie na vedomie aktiváciu všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v dôsledku prudkého hospodárskeho poklesu a očakáva, že zostane aktivovaná len tak dlho, ako je potrebné na podporu úsilia členských štátov o zotavenie sa z krízy spôsobenej pandémiou, poskytnutie stabilizácie v krátkodobom horizonte a posilnenie hospodárskej a sociálnej odolnosti členských štátov a na nasmerovanie hospodárstvo k udržateľnej a inkluzívnej transformácii posilňujúcej konkurencieschopnosť a regionálnu a sociálnu vzostupnú konvergenciu;

13. stotožňuje sa so znepokojením Európskej fiškálnej rady, že usmernenia týkajúce sa načasovania a podmienok ukončenia všeobecnej únikovej doložky by sa mali poskytnúť najneskôr do jari 2021, a žiada Komisiu, aby predložila plán založený na hospodárskom výskume a údajoch, v ktorom sa zohľadnia názory Európskej fiškálnej rady;

14. súhlasí s názorom Európskej fiškálnej rady, že rýchle zvrátenie zámerov fiškálnej politiky nie je vhodné pre oživenie a že na rýchle naštartovanie dopytu v roku 2021 sú potrebné väčšia a dlhšia fiškálna podpora a rozšírenie diskrečných fiškálnych opatrení vrátane niektorých zložiek verejných výdavkov;

15. pripomína osobitnú potrebu vzostupnej konvergencie a udržateľného rastu v rámci EÚ a konkrétnejšie v rámci eurozóny;

Preskúmanie a úprava rámca fiškálnej a hospodárskej politiky podľa výsledkov

16. berie na vedomie záver Európskej fiškálnej rady[22], že fiškálny rámec sa musí preskúmať a podľa výsledku upraviť vzhľadom na jeho zbytočnú zložitosť a procyklickosť a skutočnosť, že počas rastu za posledných sedem rokov pred krízou nechránil kvalitu verejných financií ani nepodporoval udržateľné verejné investície, a vyjadruje presvedčenie, že hlboká hospodárska kríza vyvolaná pandémiou túto potrebu ešte zvýrazňuje;

17. domnieva sa, že v rámci preskúmania a – podľa jeho výsledkov – úpravy fiškálneho rámca po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 sa musí nájsť novú rovnováha, aby sa podporili uvedené požiadavky, pokiaľ ide o zvýšenie verejných výdavkov podporujúcich rast v súvislosti so zmenou klímy a digitalizáciou, ako aj sociálnu, hospodársku a environmentálnu odolnosť a stabilizáciu novej úrovne investícií vrátane investícií súvisiacich so zotavením spoločností, najmä MSP, a s jednotným trhom a jeho konkurencieschopnosťou pri súčasnom zabezpečení udržateľného rozpočtového riadenia;

18. zdôrazňuje, že rámec správy ekonomických záležitostí by sa mal zaoberať aj súčasnou hospodárskou realitou, mal by byť v súlade s politickými prioritami EÚ a zároveň zlepšiť dodržiavanie fiškálnych pravidiel, ktoré sú zjednodušené, jasné a praktické a ktoré boli preskúmané a upravené podľa výsledkov;

19. prihovára sa za proticyklickú fiškálnu politiku v EÚ a jej členských štátoch, zníženie pomeru dlhu k HDP a dosiahnutie vyrovnaných alebo mierne prebytkových národných rozpočtov v období hospodárskeho rastu EÚ s cieľom účinne reagovať na budúce výzvy a zabezpečiť stabilitu eurozóny; naliehavo však vyzýva Komisiu a Radu, aby v reakcii na hospodársku krízu neopakovali chyby z minulosti;

20. vyjadruje znepokojenie nad významným, ale nerovnomerným negatívnym vplyvom krízy súvisiacej s pandémiou COVID-19 na deficit verejných financií a súkromný dlh v celej eurozóne a v EÚ, u ktorých verejný dlh dosahoval vysokú úroveň pred výpadkami z dôvodu pandémie, čo ďalej zhoršuje situáciu tých členských štátov, ktoré sú obzvlášť postihnuté pandémiou a/alebo už existujúcimi vysokými úrovňami verejného dlhu; žiada také riešenie, ktoré zaručí udržateľnosť verejného dlhu; vzhľadom na túto situáciu sa domnieva, že emisia dlhopisov Európskej komisie je dôležitým krokom v súčasnej kríze;

21. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby revízia rámca fiškálnej a hospodárskej politiky EÚ na účely spoločenskej zodpovednosti podnikov poskytla individualizované riešenia s cieľom reagovať na rôzne potreby členských štátov; požaduje pravidlá, ktoré umožnia, aby fiškálna politika reagovala s určitou mierou pružnosti v krátkodobom horizonte, za reálny a primeraný čas znížila vysokú mieru podľa fiškálnych pravidiel, pričom by sa umožnila dostatočná úroveň verejných investícií, udržateľnú daňovú politiku a stabilné príjmy štátu spolu s dlhodobou modernizáciou a posilňovaním verejnej infraštruktúry;

22. zdôrazňuje, že pri rešpektovaní fiškálnej udržateľnosti a zdravých rozpočtových pravidiel európske, vnútroštátne a regionálne verejné investície významne prispievajú k posilneniu úsilia EÚ: 1) zotaviť sa z krízy súvisiacej s pandémiou ochorenia COVID-19; 2) podporovať prechod na ekologickejšiu, sociálne inkluzívnu, udržateľnú a digitálnu spoločnosť, ako aj posilňovať rast, jednotný trh a súdržnosť v rámci EÚ a 3) zvýšiť konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu EÚ; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vytvorili regulačný rámec vrátane investičných pravidiel, ktoré sú predvídateľné a podporujú verejné a súkromné investície v súlade s dlhodobými cieľmi EÚ, a zároveň zabezpečujú schopnosť členských štátov reagovať na budúce krízy;

K udržateľnému a demokratickému európskemu semestru

23. víta Európsku zelenú dohodu ako dôležitú súčasť našej novej stratégiu udržateľného rastu, ktorá spája štyri rozmery: životné prostredie, produktivitu, stabilitu a spravodlivosť, a kde je konkurencieschopná udržateľnosť ústredným prvkom európskeho sociálneho trhového hospodárstva založeného na digitálnych a čistých technológiách, inovačnej priemyselnej základni a strategickej autonómii, aby sa Európa stala priekopníkom v oblasti transformácie;

24. víta, že pozornosť jarného balíka opatrení európskeho semestra sa zameriava na okamžitú reakcia hospodárskej politiky na riešenie a zmierňovanie vplyvu na zdravie a socioekonomického vplyvu pandémie ochorenia COVID-19 a obnovenie hospodárskych činností; konštatuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny v jarnom balíku európskeho semestra sa zamerali na najnaliehavejšie výzvy, ktoré prináša pandémia, a na oživenie udržateľného rastu a na to, aby boli odporúčania štruktúrované so zreteľom na dva ciele: v krátkodobom horizonte zmiernenie vážnych negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie koronavírusu a v krátkodobom až strednodobom horizonte dosiahnutie udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý uľahčí ekologickú transformáciu a digitálnu transformáciu;

25. podporuje oznámenie Komisie o revízii európskeho semestra a podľa výsledku revízie jeho úpravy tak, aby sa premenil na nástroj na koordináciu ozdravných opatrení; konštatuje, že proces európskeho semestra by mal zabezpečiť fungovanie procesu hospodárskej správy EÚ na základe koordinácie rozpočtovej a hospodárskej politiky a v prípade potreby by mal zohľadňovať ciele sociálnej a environmentálnej politiky; vyjadruje presvedčenie, že to musí zahŕňať posilnenie koordinácie opatrení týkajúcich sa štátnej pomoci a daňových politík, ako aj fiškálnych a sociálnych politík a politík na úpravu pracovnoprávnych vzťahov s cieľom predchádzať nespravodlivej hospodárskej súťaži medzi členskými štátmi;

26. vyzýva Európsku komisiu, aby vedľa európskeho semestra a bez jeho oslabenia vytvorila nový klimatický ukazovateľ, ktorý bude odzrkadľovať hospodárske ukazovatele, aby posúdila rozdiely medzi štruktúrou rozpočtov členských štátov a scenárom podľa Parížskej dohody v prípade každého z ich štátnych rozpočtov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tento ukazovateľ poskytol členským štátom obraz o ich smerovaní z hľadiska teploty v rámci Parížskej dohody;

27. uznáva úlohu, ktorú Komisia udelila európskemu semestru v pláne obnovy, a jeho význam pre koordináciu politík na úrovni EÚ vzhľadom na rozsah a bezprecedentný charakter politických opatrení prijatých na úrovni členských štátov; konštatuje však, že účinnosť a úspech zosúlaďovania investičných a reformných programov členských štátov bude závisieť od preskúmania semestra a jeho úpravy na základe výsledkov preskúmania, a že to, či členské štáty prevezmú väčšiu zodpovednosť za vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, bude závisieť aj od uvedeného preskúmania a od výslednej úpravy Paktu stability a rastu; vyzýva preto Komisiu, aby proaktívnejšie a lepšie komunikovala s členskými štátmi, ponúkla riešenia šité na mieru skôr, ako sa zvyčajne prijímajú odporúčania pre jednotlivé krajiny, a aby zintenzívnila medziinštitucionálnu diskusiu;

28. poznamenáva, že prepojenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s procesom semestra a monitorovanie pokroku pri vykonávaní investícií a reforiem by mohli posilniť záväzok členských štátov; domnieva sa však, že vzájomné prepojenie oboch by malo byť navrhnuté tak, aby posilnilo oživenie, zlepšovalo sociálnu, hospodársku a environmentálnu odolnosť členských štátov a podporovalo pridanú hodnotu EÚ;

29. vyjadruje presvedčenie, že budovanie odolného hospodárstva si vyžaduje posilnenie sociálneho rozmeru európskej správy vecí verejných s cieľom poskytnúť primeranú ochranu všetkým ľuďom bez vylúčenia možnosti stanoviť v prípade potreby minimálne normy EÚ s cieľom podporiť vzostupnú konvergenciu životných a pracovných podmienok;

30. zdôrazňuje význam úplnej diskusie a riadneho zapojenia Európskeho parlamentu a národných parlamentov; opakuje svoju výzvu na posilnenie demokratickej úlohy Európskeho parlamentu v rámci správy hospodárskych záležitostí a vyzýva Radu a Komisiu, aby náležite zohľadnili uznesenia prijaté Parlamentom; vyzýva Komisiu, aby rovnako dobre informovala Parlament a Radu ako spoluzákonodarcov o všetkých aspektoch týkajúcich sa uplatňovania rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ vrátane prípravných fáz a akýchkoľvek návrhov na jeho reformu alebo zlepšenie;

31. zdôrazňuje dôležitú úlohu Výbor pre hospodárske a menové veci pri prijímaní opatrení na zlepšenie zodpovednosti voči Parlamentu, keďže doterajšie skúsenosti pri uplatňovaní európskeho semestra ukázali, že súčasné nastavenie zodpovednosti by mohlo byť posilnené v záujme zlepšenia jeho legitímnosti a účinnosti;

32. vyzýva na odhodlanú koordináciu so sociálnymi partnermi a inými príslušnými zainteresovanými stranami na vnútroštátnej aj európskej úrovni s cieľom posilniť demokratickú zodpovednosť, transparentnosť a kontrolnú úlohu občianskej spoločnosti;

33. zdôrazňuje, že verejné príjmy sú nevyhnutné na financovanie obnovy po pandémii, oživenia udržateľnej konkurencieschopnosti EÚ a podporu spravodlivého prechodu na udržateľné hospodárstvo; pripomína, že daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam na úrovni EÚ dosahujú až 160 – 190 miliárd EUR ročne, čo predstavuje chýbajúce príjmy do štátnych pokladníc; pripomína preto význam boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ; v tejto súvislosti pripomína príspevok Komisie v jej oznámení s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ[23] a víta akčný plán Komisie na vytvorenie komplexnej politiky Únie v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; požaduje ambiciózny legislatívny návrh s posilneným dohľadom, právomocami a zdrojmi na európskej úrovni, ako sa podrobne uvádza v uznesení Parlamentu z 1. júla 2020 s názvom Komplexná politika Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – Akčný plán Komisie a ďalší nedávny vývoj[24];

34. vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové politiky navrhované medzinárodnými inštitúciami, ktoré podporujú financovanie spravodlivej transformácie, ktorá zmierni sociálno-ekonomické účinky transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a prispievajú k nemu, podporujú udržateľný rast a zmierňujú obrovské náklady spojené s obnovou po pandémii a regenerujú verejné financie členských štátov; vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ a Komisiu, aby prijímali odvážne rozhodnutia s cieľom súrne zaviesť súbor nových vlastných zdrojov tak, aby zahŕňal príjmy pochádzajúce z politík EÚ v prospech ochrany životného prostredia a rozvoja spravodlivého, udržateľného a konkurencieschopného jednotného trhu, aby bolo možné splácať úvery v rámci NGE už počas nasledujúceho VFR; pripomína, že tieto vlastné zdroje treba zaviesť čo najskôr, a to najneskôr v roku 2021, a že musia byť trvalé; v tejto súvislosti zdôrazňuje pozíciu Parlamentu v legislatívnom uznesení zo 16. septembra 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, ktorým sa zavádzajú nové kategórie vlastných zdrojov[25];

III. Strednodobé požiadavky

Prehĺbenie hospodárskej a menovej únie

35. zdôrazňuje, že posilnenie úlohy eura si vyžaduje správne štrukturálne podmienky, medzi ktoré patria prehĺbenie európskej menovej únie, dobudovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov;

36. konštatuje, že bol predložený návrh rozpočtového nástroja určeného pre eurozónu v rámci rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť (BICC), ktorým by sa financovali balíky štrukturálnych reforiem a verejných investícií s cieľom posilniť potenciálny rast hospodárstiev eurozóny a odolnosť jednotnej meny voči hospodárskym otrasom; berie na vedomie, že súbežne s BICC existoval aj nástroj pre členské štáty mimo eurozóny, ktoré sa nezúčastňujú na nástroji pre konvergenciu a reformy (BICC), zameraný na podporu konvergencie členských štátov mimo eurozóny s krajinami eurozóny, a to poskytovaním finančnej podpory na štrukturálne reformy; konštatuje, že Komisia vydala nový legislatívny návrh o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a stiahla uvedené legislatívne návrhy; vyzýva však Komisiu, aby v budúcnosti zvážila vypracovanie návrhov tak, aby krajiny eurozóny a mimo nej mohli mať nástroje na účinné riadenie hospodárskeho cyklu;

37. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Podrobný plán obnovy Európy, ktorý vypracovala Komisia, výrazne zvyšuje politický a hospodársky význam EÚ. Európsky semester bude v tomto rámci zohrávať významnú a koordinačnú úlohu pri zabezpečovaní okamžitej reakcie hospodárskej politiky na krízu, ktorá pripraví pôdu pre udržateľný a spravodlivý prechod a digitálnu transformáciu a zároveň podporí konvergenciu v rámci EÚ. Úspech prijatých opatrení však bude závisieť od komplexnej reformy hospodárskeho a finančného riadenia EÚ, ktorá je odôvodnená nasledujúcim spôsobom.

Rozhodnutie o prebiehajúcom preskúmaní fiškálnych pravidiel EÚ je podložené mnohými dôvodmi: Úroveň verejných investícií je zjavne nedostatočná vzhľadom na výzvy spojené s digitalizáciou a bojom proti zmene klímy. Mnohé členské štáty vnímajú požiadavky koordinácie, pokiaľ ide o politiku stability, ako čoraz väčšie bremeno. Odporúčania v oblasti hospodárskej politiky európskeho semestra členské štáty len čiastočne považovali za záväzné, a preto ich plnili len selektívne. Okrem toho chýba záväzná demokratická účasť volených národných a európskych poslancov. V dôsledku toho koordinácia politík prostredníctvom európskeho semestra nenapĺňa očakávania, pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky v oblasti cieľov fiškálnej politiky, ale aj všeobecnejšie pri prevencii a znižovaní hospodárskej nerovnováhy.

COVID-19 viedol k historicky bezprecedentnej hospodárskej kríze, čo ešte viac zvyšuje potrebu revízie. Hoci je šok symetrický, vplyv sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, čo odráža závažnosť pandémie a prísnosť opatrení jednotlivých štátov na zamedzenie šírenia, ale aj ich špecifické hospodárske expozície a počiatočné podmienky vrátane dostupného priestoru pre opatrenia fiškálnej politiky; Tým sa ešte viac zhoršia makroekonomické nerovnováhy. Úroveň dlhu ako percento HDP sa vo všetkých členských štátoch výrazne zvýši, pričom v niektorých z nich dosahuje znepokojujúce rozmery. Dokonca aj po skončení krízy bude pre mnohé krajiny veľmi ťažké dosiahnuť požadovaný pomer dlhu k HDP vo výške 60 %. Nevyhnutné výrazné zvýšenie verejných investícií vzhľadom na problémy súvisiace so zmenou klímy a digitalizáciou sa v blízkej budúcnosti javí ako nepravdepodobné. Pri súčasnom stave hospodárskej a finančnej politiky by opätovné prijatie súčasných nariadení Paktu stability a rastu po stiahnutí všeobecnej únikovej doložky nebralo ohľad na zmenené podmienky a budúce potreby.

V súčasnej správe o európskom semestri sa preto navrhuje, aby ústredné výzvy európskej hospodárskej a finančnej politiky – najmä realizácia udržateľnej a spravodlivej klimatickej politiky a digitalizácie – boli pevne zakotvené v súčasnej protikrízovej politike. Zároveň sa musia stanoviť základy úpravy finančného rámca a rámca hospodárskej politiky na obdobie po kríze. Kľúčovou otázkou bude zosúladenie orientácie na stabilitu európskej hospodárskej a finančnej politiky s dostatočným zvýšením verejných investícií vo všetkých členských štátoch EÚ. Okrem toho je potrebné podniknúť ďalšie kroky smerom k demokratizácii a zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

 

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania