SPRÁVA o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov

(2020/2273(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380);

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640) a na uznesenie Parlamentu z 15. januára 2020 na rovnakú tému[1],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2016 o akčnom pláne EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín (COM(2016)0087),

– so zreteľom na správu Komisie z 2. októbra 2015 o hodnotení v polovici trvania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2015)0478),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (COM(2019)0352) a na uznesenie Parlamentu zo 16. septembra 2020 o úlohe EÚ pri ochrane a obnove svetových lesov[2];

– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“[3] a návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady zo 14. októbra 2020 o novom všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 (COM(2020)0652),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[4],

– so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu medzivládnej vedeckej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) o biodiverzite a ekosystémových službách z 31. mája 2019,

– so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD) a nadchádzajúce pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 15),

– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

– so zreteľom na 5. globálny výhľad v oblasti biodiverzity sekretariátu DBD z 15. septembra 2020,

– so zreteľom na správy Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), najmä na osobitnú správu z 24. septembra 2019 o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme, osobitnú správu z 8. augusta 2019 o zmene klímy a pôde a osobitnú správu z 8. októbra 2018 o globálnom otepľovaní o 1,5 °C,

– so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES),

– so zreteľom na Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov,

– so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve,

– so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora, Dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečistením, Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora a Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku,

– so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN z 24. januára 2018 a 15. júla 2020 o povinnostiach v oblasti ľudských práv v súvislosti s bezpečným, čistým, zdravým a udržateľným životným prostredím,

– so zreteľom na Prísľub lídrov OSN pre prírodu („UN Leaders’ Pledge for Nature“) z 28. septembra 2020 s názvom United to Reverse Biodiversity Loss by 2030 for Sustainable Development (Spoločne zvráťme stratu biodiverzity do roku 2030 v záujme udržateľného rozvoja),

– so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zo 4. decembra 2019 s názvom Životné prostredie v Európe – stav a perspektíva 2020: znalosti potrebné na prechod na udržateľnú Európu,

– so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) z 19. októbra 2020 s názvom Stav prírody v EÚ – výsledky správ podávaných podľa smerníc o prírode za roky 2013 – 2018,

– so zreteľom na správu o Globálnom výhľade v oblasti zdrojov na rok 2019 vypracovanú Medzinárodným panelom o zdrojoch Programu OSN pre životné prostredie,

– so zreteľom na správu zo seminára IPBES z 29. októbra 2020 o biodiverzite a pandémii,

– so zreteľom na správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z roku 2020 o stave svetového rybolovu a akvakultúry,

– so zreteľom na vedeckú správu Spoločného výskumného centra Komisie na podporu politiky z 13. októbra 2020 s názvom Mapping and Assessment of Ecosystems and their Services: An EU ecosystem assessment (Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb: hodnotenie ekosystému EÚ),

– so zreteľom na osobitné správy Európskeho dvora audítorov z 5. februára 2020 s názvom Udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín: obmedzený pokrok v meraní a znižovaní rizík, z 5. júna 2020 s názvom Biodiverzita poľnohospodárskej pôdy: príspevok SPP nezastavil pokles, z 9. júla 2020 s názvom Ochrana voľne žijúcich opeľovačov v EÚ: iniciatívy Komisie nepriniesli ovocie a z 26. novembra 2020 s názvom Morské prostredie: ochrana EÚ je rozsiahla, ale nejde do hĺbky,

– so zreteľom na brífing Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zo 6. októbra 2020 s názvom Management effectiveness in the EU's Natura 2000 network of protected areas (Účinnosť riadenia v sústave chránených území EÚ Natura 2000),

– so zreteľom na brífing EEA z 11. januára 2021 s názvom Growth without economic growth (Rast bez ekonomického rastu),

– so zreteľom na výsledky ad hoc technickej odbornej skupiny DBD týkajúce sa posúdenia rizika z 15. apríla 2020,

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite[5],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[6],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o výročnej strategickej správe o implementácii a plnení cieľov udržateľného rozvoja[7],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 s odporúčaniami Komisii o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ[8],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo[9],

– so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. júla 2016 o rozhodnutí Japonska obnoviť lov veľrýb v sezóne 2015 – 2016[10] a z 12. septembra 2017 o love veľrýb v Nórsku[11],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii pre chemické látky v záujme udržateľnosti[12],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2020 o Európskom roku zelenších miest 2022[13],

– so zreteľom na článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rybárstvo,

– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0179/2021),

A. keďže Európsky parlament vyhlásil stav núdze v oblasti klímy a životného prostredia a zaviazal sa urýchlene prijať konkrétne opatrenia potrebné na boj proti tejto hrozbe a jej potlačenie, kým nebude príliš neskoro[14]; keďže strata biodiverzity a zmena klímy spolu súvisia, navzájom sa posilňujú[15] a predstavujú rovnaké ohrozenie života na našej planéte a ako také by sa mali spoločne bezodkladne riešiť;

B. keďže tempo a miera zhoršovania sa stavu prírody sú v histórii ľudstva nebývalé; keďže sa odhaduje, že jednému miliónu druhov na svete hrozí vyhynutie[16]; keďže len 23 % druhov a 16 % biotopov podľa smerníc EÚ o prírode je v priaznivom stave[17];

C. keďže cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a nadchádzajúcej medzinárodnej dohody v rámci dohovoru DBD je ustanoviť rámec EÚ a globálny rámec pre biodiverzitu do roku 2030;

D. keďže rok 2021 je rozhodujúci rok z hľadiska biodiverzity a konferencia COP 15 by mala byť pre biodiverzitu príležitosťou podobnou Parížskej dohode; keďže konferencie COP 15 a COP 26 Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCC) poskytujú jedinečnú príležitosť prejsť z reaktívneho modelu na aktívny a preventívny model a priniesť potrebnú transformačnú zmenu;

E. keďže stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je jednou z kľúčových iniciatív Európskej zelenej dohody; keďže stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a stratégia „z farmy na stôl“ spolu s ďalšími politikami budú tvoriť zmeny s cieľom chrániť prírodu a zachovávať biotopy a druhy;

F. keďže dostupné dôkazy naznačujú, že nie je neskoro zastaviť a zvrátiť súčasné trendy poklesu biodiverzity[18]; keďže si to bude vyžadovať podstatné zmeny;

G. keďže ľudia sú súčasťou prírody a keďže príroda má hodnotu sama osebe; keďže biodiverzita je neoddeliteľnou súčasťou svetového dedičstva;

H. keďže vyhynutie druhov je trvalé, ohrozuje ekosystémy a poskytovanie ekosystémových služieb a predstavuje hrozbu pre dobré životné podmienky a prežitie ľudí; keďže Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) vyhlásila, že len za posledné desaťročie vyhynulo 160 druhov;

I. keďže podľa IPBES sa má 90 % pôdy do roku 2050 výrazne zmeniť a 75 % pôdy sa už výrazne zmenilo; keďže 85 % mokradí už zaniklo;

J. keďže biodiverzita má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť, dobré životné podmienky ľudí a rozvoj na celom svete;

K. keďže EÚ musí využiť príležitosti a začleniť ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 do svojich politík a cieľov;

L. keďže 70 % objavujúcich sa ochorení a pandémií má živočíšny pôvod[19]; keďže pandémia ochorenia COVID-19 ukázala, že postupy, ktoré vyvíjajú tlak na biodiverzitu, môžu viesť k zvýšeniu rizík pre zdravie ľudí a zvierat;

M. keďže ničenie prirodzených biotopov a obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi rozširuje kontakty medzi ľuďmi a voľne žijúcimi druhmi a bude významným faktorom budúceho vzniku a šírenia vírusových ochorení[20];

N. keďže biodiverzita pozitívne prispieva k ľudskému zdraviu; keďže až 80 % liekov užívaných človekom je prírodného pôvodu[21];

O. keďže EÚ má viac chránených území ako ktorýkoľvek iný región sveta[22]; keďže súčasná sústava zákonom chránených území vrátane území pod prísnou ochranou však nie je dostatočná na ochranu biodiverzity[23];

P. keďže EÚ stále čelí veľkým nedostatkom, pokiaľ ide o účinné riadenie sústavy Natura 2000;

Q. keďže sústava Natura 2000 prispieva k ochrane druhov, ale mnoho ohrozených druhov nie je touto sústavou chránených[24];

R. keďže sa odhaduje, že sústava Natura 2000 vytvára 52 000 priamych a nepriamych pracovných miest v oblasti riadenia ochrany, a keďže 3,1 milióna (štvrtina) pracovných miest v oblasti cestovného ruchu súvisí s chránenými územiami[25]; keďže cieľom rozširovania chránených území je chrániť biodiverzitu, ale aj prispieť k zmierneniu zmeny klímy a k adaptácii na ňu a vytvoriť značnú návratnosť investícií a pracovné príležitosti;

S. keďže Európsky dvor audítorov poukázal na závažné nedostatky v politikách EÚ o ochrane alebo obnove biodiverzity, okrem iného na neprimerané opatrenia na ochranu alebo obnovu biodiverzity, nedostatočné vykonávanie a financovanie a nevhodné ukazovatele na meranie pokroku[26]; keďže budúce politiky EÚ by mali napraviť tieto nedostatky a riešiť ich;

T. keďže približne 75 % svetových potravinových plodín závisí od hmyzích opeľovačov[27] a keďže počty opeľovačov sa za posledné desaťročia dramaticky znižujú; keďže ochrana biodiverzity a ochrana hmyzu sú neoddeliteľne prepojené;

U. keďže usmerňovací dokument o včelách Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) nebol formálne prijatý a jeho preskúmanie nebolo úspešne dokončené;

V. keďže Európsky parlament prijal 18. decembra 2019 uznesenie o iniciatíve EÚ zameranej na opeľovače[28], v ktorom potvrdzuje svoje pevné stanovisko k dôležitosti ochrany opeľovačov;

W. keďže rámec a činnosti súčasnej iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače si vyžadujú posilnenie a zapojenie všetkých odvetvových politík EÚ;

X. keďže monitorovanie, výskum a iné činnosti súvisiace s ochranou hmyzu sú roztrieštené, často neprimerané a nedostatočne financované alebo na vnútroštátnej úrovni neexistujúce;

Y. keďže strata biodiverzity súvisí s hospodárskymi činnosťami; keďže hospodárske činnosti by mali rešpektovať planetárne medze;

Z. keďže ochrana biodiverzity a ekosystémov má priamy a nepriamy hospodársky prínos pre väčšinu hospodárskych odvetví a podporuje fungovanie našich hospodárstiev a spoločností; keďže všetky podniky sú priamo alebo nepriamo závislé od ekosystémových služieb; keďže lepšia politika v oblasti biodiverzity s účinnými opatreniami má potenciál posilniť hospodárstvo a poskytnúť pracovné príležitosti;

AA. keďže hlavnými priamymi príčinami straty biodiverzity sú zmeny vo využívaní pôdy a morí, ťažba prírodných zdrojov, zmena klímy, znečistenie a invázia nepôvodných druhov[29]; keďže okrem ochrany a obnovy prírody sú opatrenia týkajúce sa príčin straty biodiverzity, najmä v odvetviach využívania pôdy a transformácie potravinového systému, kľúčové pre účinnú stratégiu biodiverzity po roku 2020[30];

AB. keďže pôda je spoločným zdrojom[31] a biodiverzita pôdy je pod rastúcim tlakom; keďže monitorovanie biodiverzity pôdy vrátane trendov jej rozsahu a objemu na úrovni celej EÚ by z dlhodobého hľadiska mali dopĺňať pravidelné prieskumy fyzikálno-chemických parametrov;

AC. keďže poľnohospodárska biodiverzita zahŕňa všetky zložky biologickej diverzity, ktoré sú relevantné pre potraviny a poľnohospodárstvo, a všetky zložky biologickej diverzity, ktoré tvoria poľnohospodárske ekosystémy, označované aj ako poľnohospodárske ekosystémy, vrátane rozmanitosti a variability zvierat, rastlín a mikroorganizmov na genetickej úrovni a na úrovni druhov a ekosystémov, ktoré sú potrebné na zachovanie kľúčových funkcií poľnohospodárskeho ekosystému, jeho štruktúry a procesov;

AD. keďže dlhodobé trendy týkajúce sa populácií vtákov žijúcich na poľnohospodárskej pôde a v lesoch, bežných druhov vtákov, ako aj motýľov žijúcich v oblastiach trávnatých porastov ukazujú, že EÚ zažila veľký pokles biodiverzity poľnohospodárskej pôdy[32]; keďže dôvodom je najmä strata, fragmentácia a degradácia prírodných ekosystémov, najmä v dôsledku zintenzívňovania poľnohospodárstva, intenzívneho obhospodarovania lesov, opúšťania pôdy a rozrastania miest[33];

AE. keďže udržateľné hospodárenie s poľnohospodárskou pôdou môže prispieť k širším ekosystémovým funkciám, ako je ochrana biodiverzity, sekvestrácia uhlíka, zachovanie kvality vody a ovzdušia, udržiavanie vlahy v pôde znižovaním odtoku, umožnenie infiltrácie vody a kontrola erózie;

AF. keďže sa na základe biomasy predpokladá, že väčšinu všetkých cicavcov na Zemi tvoria hospodárske zvieratá a len malé percento z nich tvoria voľne žijúce živočíchy; keďže znepokojivá je aj nízka genetická rozmanitosť vtákov[34];

AG. keďže odvetvia rybolovu, akvakultúry a spracovania môžu prispieť k plneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

AH. keďže vedecké štúdie upozorňujú na značný dlhodobý negatívny vplyv, ktorý môže mať používanie určitých rybolovných techník na biodiverzitu oceánov a morské prostredie;

AI. keďže rybári môžu prispieť k zabráneniu zhoršovania životného prostredia a k zachovaniu morského prostredia uplatňovaním udržateľných metód a techník;

AJ. keďže degradácia biotopov, narušenie migračných koridorov a nadmerné využívanie spôsobené rybolovom a inými faktormi priviedli niektoré druhy rýb, ako je jeseter, na pokraj vyhynutia;

AK. keďže napriek niektorým overeným zlepšeniam v oblasti udržateľnosti pri využívaní morských zdrojov v niektorých morských oblastiach stále existujú oblasti, v ktorých je situácia znepokojujúca, najmä v Stredozemnom mori;

AL. keďže EÚ stanovila ciele podľa rámcovej smernice o morskej stratégii; keďže sú stále potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľa dobrého environmentálneho stavu vodných útvarov;

AM. keďže Európsky dvor audítorov uviedol[35], že hoci existuje rámec na ochranu morského prostredia, opatrenia EÚ neviedli k dostatočnej ochrane ekosystémov a biotopov a že súčasné chránené morské oblasti poskytujú len obmedzenú ochranu;

AN. keďže lesy pokrývajú 43 % pevniny EÚ a nachádza sa v nich 80 % jej suchozemskej biodiverzity[36]; keďže lesnícke činnosti predstavujú druhú najväčšiu kategóriu záťaže pre druhy[37], pričom tieto činnosti postihujú najmä článkonožce, cicavce a necievnaté rastliny; keďže mnohé druhy závislé od lesa sú negatívne ovplyvnené odstraňovaním odumretých, odumierajúcich a starých stromov[38], znižovaním počtu pralesovitých porastov a niektorými metódami obhospodarovania lesov;

AO. keďže v lesoch sa nachádza viac ako 75 % suchozemskej biodiverzity na svete[39]; keďže Parlament predložil Komisii odporúčania o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania a degradácie lesov a ekosystému, za ktoré je zodpovedná EÚ[40];

AP. keďže dobrý stav životného prostredia a zdravé ekosystémy sú nevyhnutné v boji proti zmene klímy, pričom ekosystémy zohrávajú zásadnú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu; keďže zmena klímy ovplyvňuje biodiverzitu, lebo klimatické premenné vo veľkej miere určujú geografické rozloženie druhov; keďže v oblastiach, kde už klíma nie je vhodná, niektoré druhy menia svoje geografické rozmedzia výskytu a iné vyhynú na miestnej úrovni;

AQ. keďže riešenia blízke prírode a prístupy založené na ekosystémoch majú potenciál vytvoriť silné politické prepojenie troch dohovorov z Ria a integrovane riešiť zmenu klímy a stratu biodiverzity;

AR. keďže podľa IPBES je znečistenie jednou z piatich príčin straty biodiverzity; keďže podľa odhadov existujú spoľahlivé informácie približne o 500 chemických látkach a keďže do apríla 2019 Európska chemická agentúra považovala 450 látok za dostatočne regulované; keďže ďalších 10 000 látok sa považuje za látky s pomerne dobre charakterizovanými rizikami, kým v prípade približne 20 000 látok sú k dispozícii len obmedzené informácie o riziku; keďže v prípade väčšiny, teda približne 70 000 látok, nie sú k dispozícii takmer žiadne informácie o ich nebezpečnosti alebo rizikách spojených s expozíciou; keďže je naliehavo potrebné odstrániť značné medzery vo vedomostiach o všetkých vplyvoch chemických látok na biodiverzitu a životné prostredie;

AS. keďže svetelné znečistenie mení úrovne prirodzeného nočného svetla pre ľudí, zvieratá a rastliny, čím negatívne ovplyvňuje biodiverzitu napríklad tým, že narúša rovnováhu migračnej, nočnej a reprodukčnej činnosti zvierat a vedie tak k úbytku hmyzu a opeľovačov, ktoré láka umelé svetlo, čo má pre nich smrteľné následky;

AT. keďže podľa správy Spoločného výskumného centra z roku 2020[41] sú v súčasnosti invázne druhy prítomné vo všetkých ekosystémoch a ohrozujú najmä mestské ekosystémy a trávne porasty;

AU. keďže súčasné negatívne trendy v biodiverzite a ekosystémoch oslabia pokrok nielen pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, ale aj cieľov súvisiacich s chudobou, hladom, zdravím, vodou, mestami a klímou; keďže strata a degradácia biodiverzity sa preto musia považovať nielen za otázky životného prostredia, ale aj za otázky rozvojové, hospodárske, sociálne a morálne;

AV. keďže takmer 80 % biodiverzity EÚ sa v súčasnosti vyskytuje v jej najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach[42];

AW. keďže EÚ a jej členské štáty musia plniť svoje medzinárodné záväzky v oblasti biodiverzity a ľudských práv, a to spolu so svojimi záväzkami súvisiacimi so súdržnosťou politík v oblasti vonkajšej činnosti, v súlade s povinnosťou podľa charty začleniť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie kvality životného prostredia do politík Únie a v súlade so zásadou udržateľného rozvoja;

AX. keďže práca osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva a životné prostredie môže pripraviť pôdu pre vytvorenie právneho rámca povinností v oblasti ľudských práv týkajúcich sa ochrany a udržateľného využívania biodiverzity; keďže počet napadnutí obhajcov ľudských práv v oblasti životného prostredia a pôdy sa v posledných rokoch na celom svete výrazne zvýšil;

AY. keďže sa odhaduje, že aspoň štvrtinu celosvetovej rozlohy pôdy vlastní, obhospodaruje, využíva alebo obýva pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity; keďže Deklarácia OSN o právach pôvodného obyvateľstva uznáva kolektívne a individuálne práva pôvodného obyvateľstva; keďže pôvodné obyvateľstvo a miestne komunity zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane svetovej biodiverzity a keďže globálne ciele v oblasti biodiverzity nemožno dosiahnuť bez uznania ich práv;

AZ. keďže nezákonné aj zákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a ich využívanie významne prispieva k poklesu biodiverzity a keďže ničenie prirodzených biotopov a využívanie voľne žijúcich druhov prispieva k vzniku a šíreniu infekčných chorôb[43];

BA. keďže podľa IPBES a IPCC je morská biodiverzita vážne ohrozená[44]; keďže EEA vydala varovania týkajúce sa súčasného stavu degradácie európskeho morského prostredia a potreby urýchlene obnoviť naše morské ekosystémy riešením vplyvu ľudskej činnosti na morské prostredie[45]; keďže najdôležitejšie morské oblasti, ako sú koralové útesy, mangrovy a dno zarastené morskou trávou, sú výrazne zdegradované a ohrozené zmenou klímy a znečistením;

BB. keďže oceány tvoria jeden celok a ich dobrý environmentálny stav je nevyhnutný na zabezpečenie ich odolnosti a toho, aby naďalej poskytovali ekosystémové služby, ako je absorpcia CO2 a produkcia kyslíka; keďže mechanizmy týkajúce sa klímy závisia od zdravia oceánskych a morských ekosystémov, ktoré sú v súčasnosti postihnuté globálnym otepľovaním, znečistením, nadmerným využívaním morskej biodiverzity, acidifikáciou, deoxygenáciou a pobrežnou eróziou; keďže IPCC pripomína, že oceány sú súčasťou riešenia na zmiernenie účinkov zmeny klímy a adaptáciu na ne[46];

BC. keďže 80 % morského odpadu pochádza z pevniny a v našich oceánoch sa nahromadilo 150 ton plastov[47]; keďže 80 % komunálnych odpadových vôd sa vypúšťa do mora; keďže kumulatívna hmotnosť odpadu plávajúceho na povrchu predstavuje len 1 % plastov vypúšťaných do oceánu[48];

BD. keďže modré hospodárstvo predstavuje príležitosť pre udržateľný rozvoj námorných a pobrežných činností;

BE. keďže by sa mali podporovať spoločné iniciatívy ľudí, obcí, združení, podnikov, vzdelávacích inštitúcií a ďalších spoločenských aktérov v oblasti ochrany a obnovy biodiverzity;

BF. keďže úspešné vykonávanie stratégie si vyžaduje účinnú spoluprácu na úrovni EÚ a členských štátov vrátane všetkých zainteresovaných strán;

Súčasný stav biodiverzity

1. víta novú stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a úroveň jej ambícií;

2. víta tiež hlavný cieľ, a to zabezpečiť, aby boli do roku 2050 všetky ekosystémy sveta obnovené, odolné a primerane chránené; zdôrazňuje, že by sa malo vyvinúť maximálne úsilie na to, aby sa tento cieľ čo najskôr dosiahol;

3. domnieva sa, že pri vykonávaní stratégie by sa mal zabezpečiť súlad s ostatnými stratégiami Európskej zelenej dohody, ako je stratégia „z farmy na stôl“; uznáva význam troch rozmerov udržateľného rozvoja: environmentálny, hospodársky a sociálny; pripomína, že environmentálny rozmer vrátane biodiverzity a ochrany ekosystému je základom dvoch ďalších rozmerov a predpokladom pre dosiahnutie udržateľného rozvoja a cieľov udržateľného rozvoja;

4. pripomína, že je naliehavo potrebné posilniť námorné ambície v nových stratégiách Európskej únie, najmä v nadväznosti na Európsku zelenú dohodu, stratégiu biodiverzity a stratégiu „z farmy na stôl“;

5. vyzýva Komisiu, aby každý legislatívny návrh vychádzal z komplexného posúdenia vplyvu, v ktorom sa zohľadnia individuálne a kumulatívne účinky, ako aj náklady na činnosť a náklady spôsobené nečinnosťou z hľadiska okamžitých a dlhodobých vplyvov;

6. vyzýva Komisiu, aby na účely posúdenia vplyvu doplnila jediný nástroj, ktorý sa v súčasnosti používa na posúdenie environmentálnych aspektov, o nástroje skúmajúce vplyvy súvisiace s biodiverzitou, využívaním zdrojov a znečistením;

7. pripomína závery správy IPBES z roku 2019, podľa ktorých príroda na celom svete ubúda dosiaľ nevídaným tempom v histórii ľudstva a zhruba 1 miliónu z celkového počtu 8 miliónov druhov hrozí vyhynutie;

8. poznamenáva, že ide o tretiu stratégiu v oblasti biodiverzity, ktorej cieľom je zastaviť stratu biodiverzity v EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že biodiverzita v EÚ sa naďalej znižuje; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že EÚ nesplnila ciele stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020 ani globálne ciele v oblasti biodiverzity z Aiči;

9. zdôrazňuje, že ciele stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa musia v plnej miere splniť; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaviazali prijať zásadné a dodatočné opatrenia na ochranu a obnovu biodiverzity s cieľom v plnej miere splniť nové ciele, ktoré by mali byť jasne vymedzené a merateľné;

10. zdôrazňuje, že pandémia ochorenia COVID-19 opäť poukázala na význam celostného uplatňovania zásady „jedno zdravie“ pri tvorbe politík, čo odráža skutočnosť, že ľudské zdravie, zvieratá a životné prostredie sú navzájom prepojené a že transformačné zmeny sú naliehavo potrebné v celej spoločnosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu Komisie pri koordinácii a podpore prístupu založeného na zásade „jedno zdravie“ v EÚ a pri jeho presadzovaní na všetkých medzinárodných fórach; požaduje prehodnotenie a naliehavé úplné zosúladenie súčasných politík EÚ s potrebnými zmenami;

11. poznamenáva, že medzi základné príčiny pandémie patria tie isté globálne environmentálne zmeny, ktoré spôsobujú stratu biodiverzity a zmenu klímy[49], ako napríklad zmena využívania pôdy a zákonné a nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a ich spotreba; poukazuje na to, že riziko vzniku pandémie možno výrazne znížiť obmedzením ľudskej činnosti, ktorá spôsobuje stratu biodiverzity, a že odhadované náklady na zníženie rizika vzniku pandémie sú 100-krát nižšie ako náklady na reakciu na pandémiu[50];

12. naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v plnej miere zohľadnili vedecké dôkazy, správy a odporúčania týkajúce sa zoonóz a pandémií vrátane správy zo seminára IPBES o strate biodiverzity a pandémii[51], správy Programu OSN pre životné prostredie zo 6. júla 2020 s názvom Preventing the next pandemic – Zoonotic diseases and how to break the chain of transmission (Predchádzanie ďalším pandémiám – Zoonózy a ako prerušiť reťazec prenosu)[52] a tripartitného koncepčného dokumentu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), FAO a Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) z apríla 2010 o spoločnej zodpovednosti a koordinácii globálnych činností na riešenie zdravotných rizík v rámci partnerstva na rozhraní zviera – človek – životné prostredie v záujme boja proti zdravotným rizikám pre zviera – človeka – životné prostredie[53];

13. víta plánované posilnenie opatrení EÚ proti pandémiám a iným zdravotným hrozbám v rámci európskej zdravotnej únie[54] vrátane vytvorenia plánu EÚ pre prípady zdravotnej krízy a pandémie, ako sa stanovuje v novom návrhu Komisie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia[55], ktorý by mal zahŕňať pandémie zoonotického pôvodu;

Ochrana a obnova

14. vyjadruje silnú podporu cieľom EÚ, pokiaľ ide o ochranu najmenej 30 % morských a suchozemských oblastí EÚ, ktoré zahŕňajú rozmanitú škálu ekosystémov, ako sú lesy, mokrade, rašeliniská, trávne porasty a pobrežné ekosystémy, a prísnu ochranu najmenej 10 % morských a suchozemských oblastí EÚ vrátane všetkých zostávajúcich klimaxových lesov a pralesov a iných ekosystémov bohatých na uhlík; zdôrazňuje, že tieto ciele by mali byť záväzné a členské štáty by ich mali vykonávať na vnútroštátnej úrovni v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a v súlade s vedeckými kritériami a potrebami biodiverzity, pričom by sa mali zohľadniť rozdiely vo veľkosti a podiele prírodných oblastí v každom členskom štáte a regionálne a miestne podmienky;

15. zdôrazňuje, že tieto chránené územia by mali vytvoriť ekologicky súdržnú a reprezentatívnu sústavu vychádzajúcu z existujúcich chránených území; zdôrazňuje, že okrem zvyšovania počtu chránených území by sa mala zabezpečiť aj kvalita chránených území dostatočným financovaním a vykonávaním jasných a účinných plánov ochrany, náležitým riadením, primeraným monitorovaním a hodnotením a účinným presadzovaním príslušných právnych predpisov;

16. zdôrazňuje, že podľa medzinárodných odporúčaní Medzinárodnej únie na ochranu prírody by sa na chránených územiach všetkých kategórií mali zakázať priemyselné činnosti a rozvoj infraštruktúry, ktoré poškodzujú životné prostredie[56];

17. zdôrazňuje, že treba vypracovať jasné vymedzenie prísnej ochrany; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi objasnila, aký druh ľudskej činnosti by mohol byť potenciálne považovaný za povolený v rámci prísneho systému ochrany, ak by v zásade nenarúšal prirodzené procesy a bol zlučiteľný s ekologickými požiadavkami daných oblastí, a to na základe individuálneho posúdenia založeného na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch;

18. zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 bude potrebné zabrániť aj degradácii zvyšných morských a suchozemských oblastí EÚ; požaduje opatrenia na riešenie straty biodiverzity mimo chránených území; pripomína, že obnova prírody a ekosystémov na chránených územiach nemôže vynahradiť pokračujúcu stratu a degradáciu ekosystémov v iných oblastiach;

19. zdôrazňuje význam zahrnutia zámorských krajín a území do úsilia o ochranu a obnovu;

20. domnieva sa, že je dôležité zohľadniť biogeografické regióny a prijať celovládny prístup k chráneným územiam, do ktorého budú zapojené členské štáty, ktoré zhodnotia potrebu finančnej podpory a kompenzačných opatrení v súvislosti s určovaním chránených oblastí; zdôrazňuje, že treba zapojiť všetky príslušné zainteresované strany vrátane vlastníkov pôdy;

21. pripomína, že EÚ vybudovala najväčšiu koordinovanú sústavu chránených území na svete;

22. berie na vedomie záväzok zabezpečiť, aby do roku 2030 nedošlo k zhoršeniu trendov a priaznivého stavu ochrany všetkých chránených biotopov a druhov a aby sa na úrovni členských štátov aspoň 30 % druhov a biotopov, ktoré v súčasnosti nie sú v priaznivom stave, do tejto kategórie dostalo alebo sa v ich prípade vykázal silný pozitívny trend; domnieva sa však, že by sa mal čo najskôr dosiahnuť priaznivý stav ochrany všetkých chránených druhov a biotopov podľa smernice o vtáctve[57] a smernice o biotopoch[58]; zdôrazňuje, že existujú povinnosti zabezpečiť, aby nedochádzalo k zhoršovaniu stavu druhov; vyzýva Komisiu, aby spolu s EEA stanovila jasný základ, zabezpečila harmonizované a pravidelné podávanie správ a riešila nedostatky súčasnej metodiky odhadovania trendov;

23. vyzýva členské štáty, aby zlepšili kvalitu a úplnosť svojich systémov monitorovania v rámci sústavy Natura 2000 vrátane monitorovania účinnosti riadenia; zdôrazňuje význam špecializovaných riadiacich orgánov a plánov riadenia lokalít; zdôrazňuje, že podľa brífingu EEA[59] nie sú existujúce normy účinnosti riadenia dostatočne známe a zrozumiteľné medzi odborníkmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby cielenejšie budovali kapacity a poskytli lepšie usmernenia, pokiaľ ide o účinnosť riadenia pri posudzovaní a zlepšovaní riadenia sústavy Natura 2000, a to aj prostredníctvom globálnych štandardov pre hodnotenie účinnosti riadenia chránených oblastí, ako je Zelený zoznam chránených oblastí IUCN; vyzýva tiež Komisiu, aby aktualizovala usmernenia pre flexibilné riadenie v rámci sústavy Natura 2000, ktoré zahŕňajú zváženie potenciálnych vplyvov zmeny klímy na druhy a ekosystémy;

24. vyzýva členské štáty, aby chránili genetickú rozmanitosť voľne žijúcich druhov primeranými ochrannými opatreniami;

25. vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nesplnili cieľ stanovený do roku 2020, ktorým je dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu morských vôd, ako sa uvádza v rámcovej smernici o morskej stratégii; vyzýva Komisiu, aby posilnila sústavu chránených morských oblastí zlepšením prepojenosti a riadenia, posilneným priestorovým plánovaním a systematickým hodnotením a presadzovaním;

26. vyjadruje znepokojenie nad stavom sladkovodných ekosystémov a druhov; poznamenáva, že v rokoch 1970 až 2016 bol v Európe zaznamenaný najzávažnejší pokles na svete, a to o 93 %[60];

27. zdôrazňuje, že väčšina suchozemskej biodiverzity sa nachádza v zalesnených oblastiach; zdôrazňuje, že stav ochrany niekoľkých typov lesov sa mierne zlepšil[61], ale stav ochrany lesných biotopov a druhov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ o prírode, nevykazuje žiadne významné známky zlepšenia[62]; zdôrazňuje, že v rokoch 2011 až 2020 bol stav ochrany takmer jednej tretiny lesov v EÚ vyhodnotený ako zlý (31 %) a stav ochrany viac ako polovice z nich bol vyhodnotený ako nedostatočný (54 %)[63];

28. zdôrazňuje zlý stav európskych lesov; zdôrazňuje, že v niektorých biogeografických regiónoch je len 5 % lesných biotopov, ktoré sa uvádzajú v prílohe I, v priaznivom stave ochrany[64]; zdôrazňuje, že v stratégii biodiverzity sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že nedôjde k zhoršeniu trendov ochrany a stavu všetkých chránených biotopov a druhov; berie na vedomie významnú mieru ďalšieho zhoršovania stavu lesných ekosystémov, ktoré nie sú v priaznivom stave ochrany, vo väčšine biogeografických regiónov[65];

29. so znepokojením berie na vedomie správy o výraznom poklese lesných druhov a biotopov; pripomína, že v Európe vyhynulo päť druhov lesných drevín vo voľnej prírode, 42 druhov lesných drevín je kriticky ohrozených a 107 druhov lesných drevín je ohrozených;

30. domnieva sa, že je dôležité a naliehavo potrebné zabezpečiť prísnu ochranu všetkých zvyšných klimaxových lesov a pralesov; zdôrazňuje, že samovývoj, ktorý umožňuje starnutie prírodných lesov, je kľúčom k rozširovaniu plochy pralesov; víta prebiehajúce participatívne procesy vymedzovania, mapovania a monitorovania klimaxových lesov a pralesov;

31. vyzýva členské štáty, aby zlepšili vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa posilní ochrana proti nezákonnej ťažbe dreva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby harmonizovali existujúce údaje, odstránili nedostatky, pokiaľ ide o umiestnenie klimaxových lesov a pralesov, vytvorili databázu všetkých potenciálnych lokalít, ktoré spĺňajú kritériá klimaxových lesov a pralesov, a to so spätnou platnosťou v roku 2020, a aby zaviedli dočasné moratórium na ťažbu dreva vo všetkých príslušných lokalitách s cieľom zabrániť ich účelnému ničeniu a bezodkladne právne zabezpečiť bezzásahovosť v takýchto potvrdených lokalitách;

32. veľmi víta záväzok vypracovať legislatívny návrh týkajúci sa Plánu EÚ na obnovu prírody vrátane záväzných cieľov obnovy a opakuje svoju požiadavku na cieľ obnovy na úrovni najmenej 30 % pevniny a morí EÚ[66], ktorý by mal každý členský štát vykonávať v plnej miere na celom svojom území v rámci chránených oblastí, ako aj mimo nich, a to na základe potrieb biodiverzity a ekosystémov a s ohľadom na špecifiká danej krajiny; zdôrazňuje, že ciele v oblasti obnovy by mali vychádzať z existujúcich právnych predpisov EÚ a že úsilie o obnovu by malo v čo najväčšej miere podporovať prirodzenú obnovu;

33. domnieva sa, že okrem celkového cieľa obnovy by legislatívny návrh plánu EÚ na obnovu prírody mal zahŕňať ciele špecifické pre ekosystémy, biotopy a druhy na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov, a to na základe ich ekosystémov a s osobitným dôrazom na ekosystémy na dvojitý účel, ktorým je obnova biodiverzity a zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na ňu; zdôrazňuje, že tento nástroj by mal zahŕňať lesy, trávnaté plochy, mokrade, opeľovače rašelinísk, voľne tečúce rieky, pobrežné oblasti a morské ekosystémy; zdôrazňuje, že po obnovení by sa nemala pripustiť žiadna degradácia ekosystémov; domnieva sa, že pokrok v plnení cieľov obnovy sa musí pravidelne posudzovať na úrovni členských štátov aj EÚ, a to aj prostredníctvom strednodobých cieľov na dosiahnutie cieľov do roku 2030;

34. zdôrazňuje, že by sa mali rozvíjať pozitívne stimuly a participatívne procesy s cieľom zvýšiť angažovanosť v oblasti obnovy biodiverzity;

35. veľmi zdôrazňuje význam úplného začlenenia cieľov EÚ v oblasti obnovy prírody do iných súvisiacich politík a stratégií; opakuje svoju výzvu na záväzné ciele v oblasti obnovy lesov[67] vrátane zvýšenia a obnovy prepojenia medzi lesmi; žiada, aby sa do plánu obnovy prírody zahrnula obnova najmenej 25 000 km voľne tečúcich riek v EÚ odstránením prekážok a obnovou záplavových oblastí;

36. vyjadruje hlboké poľutovanie nad poklesom počtu opeľovačov, ktoré sú kľúčovým ukazovateľom zdravia životného prostredia; zdôrazňuje, že tento pokles znamená nielen stratu biodiverzity, ale aj ohrozenie potravinovej bezpečnosti; opakuje stanovisko vyjadrené vo svojom uznesení o iniciatíve EÚ zameranej na opeľovače a žiada bezodkladnú revíziu tejto iniciatívy; zdôrazňuje, že revidovaná iniciatíva by mala zahŕňať nový rámec monitorovania opeľovačov v celej EÚ so spoľahlivými opatreniami, jasnými časovo vymedzenými cieľmi a ukazovateľmi vrátane ukazovateľov vplyvu a potrebným budovaním kapacít;

37. pripomína svoju námietku z 23. októbra 2019, pokiaľ ide o posúdenie vplyvu prípravkov na ochranu rastlín na včely medonosné[68], a vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty formálne neprijali usmerňovací dokument EFSA o včelách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že revíziou usmerňovacieho dokumentu EFSA o včelách a budúcimi vykonávacími aktami sa zabezpečí minimálne rovnaká úroveň ochrany, aká bola stanovená v roku 2013, pričom sa bude riešiť akútna aj chronická toxicita a toxicita lariev, ako aj voľne žijúce opeľovače; zdôrazňuje potrebu zvýšenej transparentnosti v procese preskúmania; konštatuje, že EFSA navrhuje svoj vlastný systém modelovania ApisRAM, ktorý má byť podľa očakávaní viac v súlade s biológiou včiel medonosných ako BeeHAVE a menej otvorený konfliktom záujmov;

38. zdôrazňuje význam krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou v poľnohospodárskych oblastiach z hľadiska prispievania k ochrane a obnove biodiverzity a opeľovačov, ako aj úlohu včelárov; zdôrazňuje, že k dosiahnutiu týchto cieľov môže prispieť aj zväčšovanie zelených plôch v mestských oblastiach; vyzýva členské štáty, aby do svojich návrhov strategických plánov zahrnuli opatrenia zamerané na rôzne skupiny opeľovačov;

Príčiny straty biodiverzity

39. zdôrazňuje, že opatreniami v rámci stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa musí primerane riešiť všetkých päť hlavných priamych príčin zmeny v prírode: zmeny vo využívaní pôdy a mora, priame využívanie organizmov, zmena klímy, znečistenie a invázne druhy; zdôrazňuje, že by sa mali riešiť aj základné príčiny zmien alebo nepriame faktory, ako sú neudržateľné modely výroby a spotreby, dynamika obyvateľstva, obchod, technologické inovácie a modely riadenia;

Zmeny využívania pôdy a mora

40. zdôrazňuje, že biodiverzita pôdy poskytuje dôležité ekosystémové služby a zmierňuje zmenu klímy, čím sa stáva jedným z najdôležitejších prvkov v rámci suchozemského záchytu uhlíka; so znepokojením berie na vedomie zvýšenú degradáciu pôdy a nedostatok konkrétnych právnych predpisov EÚ v tejto oblasti; uznáva, že niektoré ustanovenia rôznych právnych predpisov nepriamo prispievajú k ochrane pôdy, ale domnieva sa, že to viedlo k jej čiastočnej ochrane a veľmi nejednotnému riadeniu v EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby v plnom súlade so zásadou subsidiarity predložila legislatívny návrh na vytvorenie spoločného rámca na ochranu a udržateľné využívanie pôdy a na účinnú integráciu ochrany pôdy do všetkých príslušných politík EÚ;

41. zdôrazňuje, že tento spoločný rámec pre pôdu by sa mal zaoberať všetkými hlavnými hrozbami pre pôdu vrátane straty biodiverzity pôdy, straty pôdnej organickej hmoty, kontaminácie, zasolenia, acidifikácie, dezertifikácie, erózie a straty priepustnosti pôdy; zdôrazňuje, že do nich treba zahrnúť spoločné vymedzenia, jasné ciele a monitorovací rámec; podporuje tiež stanovenie osobitného cieľa dekontaminácie;

42. zdôrazňuje, že zdravá pôda vrátane úrodnosti a štruktúry je pre odvetvie poľnohospodárstva kľúčová; poukazuje okrem iného na negatívny vplyv neudržateľných poľnohospodárskych a lesníckych postupov, zmien vo využívaní pôdy, stavebných činností, straty priepustnosti a priemyselných emisií na pôdu; zdôrazňuje preto, že by sa mala vykonávať ťažba dreva a poľnohospodárske metódy, ktoré menej škodia pôde;

43. vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách a smernicu 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu s cieľom lepšie riešiť degradáciu pôdy spôsobenú priemyselnými a ťažobnými činnosťami; pripomína svoju výzvu na dosiahnutie cieľa materiálového zhodnocovania vykopanej zeminy[69];

44. naliehavo vyzýva členské štáty, a to na základe zásady predbežnej opatrnosti a zásady, že by sa mali prijať preventívne opatrenia, a pri zohľadnení rizík a negatívnych vplyvov na klímu, životné prostredie a biodiverzitu, ktoré vyplývajú z hydraulického štiepenia pri ťažbe nekonvenčných uhľovodíkov, aby nepovolili žiadne nové činnosti v oblasti hydraulického štiepenia v EÚ a zastavili všetky prebiehajúce operácie;

45. pripomína, že EÚ sa podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii (UNCCD) zaviazala dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy[70] do roku 2030, ale podľa záverov osobitnej správy[71] Európskeho dvora audítorov je nepravdepodobné, že bude tento cieľ dosiahnutý; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek hrozbe, ktorú dezertifikácia predstavuje pre biodiverzitu, úrodnosť pôdy, prirodzenú odolnosť pôdy, výrobu potravín alebo kvalitu vody, a napriek tomu, že 13 členských štátov vyhlásilo, že sú postihnuté dezertifikáciou podľa UNCCD, Komisia ju účinne nerieši; vyzýva preto Komisiu, aby bola ambicióznejšia a bezodkladne predložila stratégiu o dezertifikácii a degradácii pôdy na úrovni EÚ;

46. konštatuje, že urbanizácia a voľnočasové aktivity predstavujú v EÚ 13 % všetkých hlásených tlakov na prírodu a 48 % všetkých tlakov na morské prostredie[72]; zdôrazňuje, že zelené mestské oblasti a zelená infraštruktúra môžu poskytovať ekosystémové služby na podporu biodiverzity a prispieť k fyzickej a duševnej pohode obyvateľstva;

47. podporuje zámer Komisie zriadiť platformu EÚ pre ekologizáciu miest; vyzýva Komisiu, aby stanovila konkrétne ambiciózne záväzné ciele v oblasti mestskej biodiverzity, riešení blízkych prírode, ekosystémových prístupov a zelenej infraštruktúry, ktoré budú prínosné pre ľudí aj voľne žijúce živočíchy a prispejú k celkovým cieľom v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že treba zahrnúť opatrenia, ako je minimálny podiel zelených striech na nových budovách, podpora mestského poľnohospodárstva vrátane prípadného využívania ovocných stromov, nepoužívanie chemických pesticídov, zníženie používania hnojív v mestských zelených oblastiach EÚ a zvýšenie počtu zelených plôch podľa počtu obyvateľov, pričom treba zároveň riešiť nerovnosti v prístupe k zeleným plochám; vyzýva ďalej Komisiu a členské štáty, aby rozšírili suchozemské a morské ekologické koridory v mestských oblastiach, a to aj vytvorením transeurópskej siete pre zelenú infraštruktúru (TEN-G) prepojenú s transeurópskou sieťou prírody (TEN-N);

Priame využívanie organizmov

48. vyjadruje podporu cieľu do roku 2030, ktorým je začlenenie najmenej 25 % poľnohospodárskej pôdy pod správu ekologického poľnohospodárstva, pričom tento podiel by sa mal v strednodobom a dlhodobom horizonte ďalej zvyšovať; okrem toho veľmi víta cieľ zabezpečiť, aby aspoň 10 % poľnohospodárskej pôdy pozostávalo z krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou, ktorý by sa mal vykonávať na primeranej úrovni, aby sa zabezpečila ekologická prepojenosť biotopov v rámci jednotlivých poľnohospodárskych krajín a medzi nimi; zdôrazňuje, že oba ciele by sa mali začleniť do právnych predpisov EÚ a mali by ich vykonávať jednotlivé členské štáty, a to aj v rámci strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP);

49. s veľkým znepokojením berie na vedomie, že podľa správy Európskeho dvora audítorov o biodiverzite na poľnohospodárskej pôde počet a rozmanitosť druhov na poľnohospodárskej pôde v EÚ neustále klesá; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 sa nestanovili merateľné ciele a opatrenia pre poľnohospodárstvo, čo sťažuje posudzovanie pokroku; pripomína, že sledovanie výdavkov na SPP v oblasti biodiverzity bolo nespoľahlivé a že chýba koordinácia medzi politikami a stratégiami EÚ, čo vedie okrem inému k tomu, že sa nimi nerieši pokles genetickej diverzity[73]; vyzýva Komisiu, aby dodržiavala odporúčania Európskeho dvora audítorov v oblasti biodiverzity na poľnohospodárskej pôde a vychádzala zo skúseností získaných v rámci stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030[74];

50. považuje za nevyhnutné, aby sa poľnohospodárstvo EÚ zmenilo na udržateľné a zabezpečilo prísne normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat v súlade s ekologickou a klimatickou transformáciou a aby minimálne využívalo fosílne a chemické prostriedky a antibiotickú liečbu; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo by malo prispievať k ochrane a obnove biodiverzity;

51. vzhľadom na možné sociálno-ekonomické vplyvy považuje za nevyhnutné, aby poľnohospodári dostávali podporu vrátane hospodárskej podpory a odbornej prípravy v súvislosti s prechodom na udržateľné poľnohospodárske systémy s cieľom podporiť agroekologické a iné inovatívne udržateľné postupy; zdôrazňuje preto, že je dôležité zabezpečiť jasne vymedzenú a dostatočnú finančnú podporu, a to aj prostredníctvom viacročného finančného rámca, s cieľom pomôcť pri dosahovaní týchto cieľov, a v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby na tieto účely využívali strategické plány SPP a jej ekologizačné zložky a zároveň rozvíjali riešenia na ochranu biodiverzity prospešné pre všetky strany;

52. vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu na podporu miestnych hodnotových reťazcov pri dosahovaní navrhovaných cieľov, a zdôrazňuje, že malé poľnohospodárske podniky potrebujú osobitnú podporu, aby mohli k tejto stratégii prispievať;

53. víta uznanie ekologického poľnohospodárstva ako jedného zo silných prvkov na ceste EÚ k udržateľnejším potravinovým systémom, najmä pokiaľ ide o otázky biodiverzity, a pri dosahovaní cieľov verejnej politiky v oblasti hospodárskeho rozvoja, zamestnanosti na vidieku, ochrany životného prostredia a opatrení v oblasti klímy; zdôrazňuje význam európskeho akčného plánu pre ekologické poľnohospodárstvo pri zvyšovaní využívania ekologického poľnohospodárstva;

54. zdôrazňuje, že rozvoj ekologických potravín musí sprevádzať rozvoj trhu a dodávateľského reťazca a opatrenia, ktoré stimulujú dopyt po ekologických potravinách, a to aj prostredníctvom verejného obstarávania a širokej škály propagačných opatrení, výskumu, inovácií, odbornej prípravy a prenosu vedeckých poznatkov, s cieľom podporiť stabilitu trhu s ekologickými výrobkami a spravodlivé odmeňovanie poľnohospodárov a presadzovať opatrenia na podporu mladých ekologických poľnohospodárov; zdôrazňuje potrebu rozvoja celého ekologického potravinového reťazca s cieľom umožniť miestne spracovanie a distribúciu ekologickej produkcie EÚ;

55. poznamenáva, že členské štáty prispejú k plneniu týchto cieľov stanovených pre celú Úniu rôzne, v závislosti od úrovne rozvoja svojho ekologického sektora, a preto vyzýva na vymedzenie vnútroštátnych cieľov; zdôrazňuje, že tieto ciele sa nesplnia bez silnej finančnej podpory, spoľahlivých programov odbornej prípravy a poradenských služieb; vyzýva členské štáty, aby v súlade s tým formovali svoje strategické plány SPP, a Komisiu, aby zabezpečila, že tieto strategické plány budú zodpovedať účelu;

56. pripomína, že je dôležité podporovať kolektívny prístup a využívať jeho multiplikačný účinok na podporu opatrení stratégie biodiverzity, a vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní opatrení na kolektívnu ochranu biodiverzity propagovala a podporovala pridružené podniky, ako sú agropotravinové družstvá;

57. zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú by SPP mala zohrávať pri ochrane a podpore biodiverzity poľnohospodárskej pôdy spolu s ostatnými politikami v rámci Európskej zelenej dohody; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v rámci SPP nepodarilo zvrátiť desaťročia trvajúci pokles biodiverzity; pripomína, že poľnohospodárska produktivita a odolnosť závisia od biodiverzity, ktorá má zásadný význam pre to, aby sa zaručila dlhodobá udržateľnosť a odolnosť našich potravinových systémov a potravinovej bezpečnosti; domnieva sa, že malé zmeny zavedené rôznymi reformami SPP nevyslali poľnohospodárom silný signál, aby zmenili svoje postupy, a zastáva názor, že je potrebná významná zmena založená na skúsenostiach a predpovediach týkajúcich sa krízy v oblasti klímy a biodiverzity;

58. opätovne zdôrazňuje, že SPP by mala byť plne v súlade so ambicióznejšími cieľmi EÚ v oblasti klímy a biodiverzity; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili strategické plány v rámci SPP na vykonávanie cieľov stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a stratégie „z farmy na stôl“ vrátane ďalšieho začleňovania prístupov podporujúcich biodiverzitu a agroekologických prístupov, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby pri tvorbe noriem podmienenosti stanovili ambiciózne východiskové hodnoty pre udržateľnosť a biodiverzitu a zabezpečili ambiciózny a rýchly rozvoj a zavádzanie opatrení, najmä ekologických režimov a agroenvironmentálno-klimatických opatrení; zdôrazňuje, že na obnovu by sa mali vyčleniť primerané finančné zdroje; vyzýva členské štáty, aby na tento účel vychádzali z odporúčaní Komisie;

59. vyzýva členské štáty, aby vypracovali potrebné opatrenia týkajúce sa krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou, najmä v rámci svojich strategických plánov SPP, s využitím živých plotov alebo nárazníkových zón, ktoré by sa mali zamerať aj na podporu ekologickej prepojenosti medzi biotopmi a tvorbu zelených koridorov;

60. zdôrazňuje potrebu posilniť rámec monitorovania v rámci SPP, a to aj vypracovaním spoľahlivejších ukazovateľov na meranie jeho vplyvov; vyzýva Komisiu, aby po schválení národných strategických plánov vykonala nezávislé posúdenie ich celkového očakávaného vplyvu; vyzýva Komisiu, aby v prípadoch, keď úsilie o dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody nie je podľa tejto správy dostatočné, prijala vhodné opatrenia, napríklad požiadala členské štáty, aby upravili svoje strategické plány, alebo preskúmala nariadenia o strategických plánoch SPP v rámci preskúmania v polovici trvania;

61. zdôrazňuje význam udržateľného stravovania; poukazuje na to, že živočíšna výroba môže okrem iných faktorov prispievať k strate biodiverzity a zmene klímy; domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali uľahčiť prijatie zdravého a udržateľného stravovania vrátane rastlinnej stravy, najmä čerstvého ovocia a zeleniny, a do roku 2022 by mali tiež posúdiť dotácie, ktoré sú škodlivé pre dobré životné podmienky zvierat, s cieľom postupne ich zrušiť;

62. vyjadruje poľutovanie nad tým, že poľnohospodárska výroba a spotreba sa čoraz viac sústreďujú na obmedzenú škálu poľnohospodárskych plodín a na obmedzené odrody a genotypy v ich rámci; zdôrazňuje, že zlepšenie a zachovanie genetickej variability prírodnými prostriedkami má zásadný význam pre podporu rozmanitosti a agroekosystémov a pre zachovanie miestnych genetických zdrojov, najmä ako databáza riešení, ktoré majú pomôcť pri riešení environmentálnych a klimatických výziev; zdôrazňuje význam využívania miestnych plemien a odrôd, ktoré sú najvhodnejšie pre miestne ekosystémy;

63. vyzýva Komisiu, aby posúdila, či rozvoj účtovania prírodného kapitálu môže obmedziť a zracionalizovať využívanie ekosystémov a vplyv na ne, a tým prispieť k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity; vyjadruje však výhrady k realizovateľnosti presného kvantitatívneho merania hodnoty prírody a zdôrazňuje, že príroda má hodnotu sama osebe; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby poskytla viac informácií o prípadnej medzinárodnej iniciatíve v oblasti účtovania prírodného kapitálu;

64. vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich strategických plánov SPP vypracovali potrebné opatrenia na podporu oblastí bohatých na biodiverzitu – vrátane krajinných prvkov – s cieľom dosiahnuť plochu najmenej 10 % oblastí s vysokou rozmanitosťou prospešných pre biodiverzitu, ako sú živé ploty, nárazníkové zóny, oblasti, v ktorých sa nepoužívajú žiadne chemické látky, a pôda dočasne ležiaca úhorom, ako aj rozsiahla poľnohospodárska pôda zameraná na biodiverzitu z dlhodobého hľadiska, a s cieľom podporovať vzájomné prepojenie medzi biotopmi a čo najviac vytvárať biokoridory, aby sa maximalizoval potenciál biodiverzity;

65. konštatuje, že výroba kožušín, ktorá zahŕňa izoláciu tisícov nedomestikovaných zvierat podobného genotypu vo vzájomnej tesnej blízkosti a v chronicky stresových podmienkach, môže výrazne ohroziť dobré životné podmienky zvierat a zvyšuje ich náchylnosť na infekčné choroby vrátane zoonóz, ako sa to stalo v prípade ochorenia COVID-19 u noriek;

66. vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ nesplnila svoj záväzok plne rešpektovať maximálny udržateľný výnos do roku 2020, ktorý bol kľúčovým cieľom spoločnej rybárskej politiky; zdôrazňuje, že všetky populácie rýb by sa mali obnoviť nad úrovne, pri ktorých sa vytvára maximálny udržateľný výnos, pričom by sa mala dodržiavať zásada predbežnej opatrnosti a zabezpečiť, aby tieto populácie vykazovali z hľadiska veku a veľkosti rozloženie, aké majú zdravé populácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaviazali k úplnej a bezodkladnej obnove morských biotopov a populácií rýb s ohľadom na maximálny udržateľný výnos s uplatnením ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva s cieľom zlepšiť selektívnosť a prežitie necieľových druhov a znížiť vplyv rybolovu na morské ekosystémy pri uplatňovaní tohto prístupu, a to aj obmedzením postupov alebo spôsobov využívania, ktoré majú škodlivý vplyv;

67. pripomína, že podľa nového nariadenia o technických opatreniach[75] musí Komisia predložiť správu Parlamentu a Rade do 31. decembra 2020 a v prípadoch, keď existujú dôkazy o tom, že ciele a zámery neboli splnené, môže navrhnúť opatrenia;

68. vyzýva Komisiu, aby riešila problém degradácie, eutrofizácie a acidifikácie oceánov predložením ambiciózneho akčného plánu na ochranu morských ekosystémov a zachovanie rybolovných zdrojov; domnieva sa, že by sa mali prijať všetky opatrenia vrátane právnych predpisov s cieľom znížiť prípadné negatívne vplyvy hospodárskych a iných činností na morské biotopy;

69. zdôrazňuje význam vytvorenie oblastí na obnovu populácií rýb alebo zón bez výlovu, aby sa populácie rýb mohli obnoviť, a to aj v oblastiach odchovní a neresísk; zdôrazňuje význam zákazu všetkých rybolovných a iných ťažobných činností v zónach bez výlovu;

70. dôrazne podporuje cieľ nulovej tolerancie nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu (NNN); poukazuje na to, že NNN rybolov má mimoriadne negatívny vplyv na stav populácií rýb, morské ekosystémy, biodiverzitu a konkurencieschopnosť rybárov v EÚ; požaduje väčší súlad medzi obchodnou politikou EÚ a politikou rybného hospodárstva s cieľom zabezpečiť účinný boj proti NNN rybolovu;

71. vyzýva Komisiu, aby vytvorila ekosystémový prístup ku všetkým faktorom straty morskej biodiverzity, ktorý zohľadní tlak rybolovu na populácie rýb, biodiverzitu a morské ekosystémy, ale aj iných faktorov, ako sú znečistenie, zmena klímy, lodná doprava a využívanie pobrežia a pobrežných oblastí, a to aj posúdením vplyvu všetkých rybolovných a iných morských činností na ekosystémy, pričom zohľadní schopnosť ekosystémov prispievať k zmierňovaniu zmeny klímy a k adaptácii na ňu, ako aj interakcie medzi korisťou a predátorom;

72. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov prijali opatrenia na podporu tvorby a uplatňovania šetrnejších metód lovu, vykládky a zabíjania rýb;

73. domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť, aby postupy chovu rýb boli udržateľné a založené na dobrých životných podmienkach rýb; domnieva sa, že produkcia akvakultúry by mala byť založená na udržateľných výrobných metódach, ako sú rozsiahle metódy a využívanie rias, lastúrnikov, rybníkových chovov a akvakultúry v lagúnach, ktoré môžu poskytovať dôležité ekosystémové funkcie a služby vrátane zachovania biotopov mokradí, a znížiť tlak na zdroje a biodiverzitu, pričom sú spojené s nižšími emisiami uhlíka a poskytujú výživu; vyjadruje znepokojenie nad lovom rýb, ktorého jediným účelom je kŕmenie mäsožravých rýb z farmových chovov, a domnieva sa, že tento postup lovu rýb by sa mal postupne ukončiť a nahradiť udržateľnými alternatívami; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby administratívne postupy týkajúce sa akvakultúry boli jasné a mohli sa v plnej miere vykonávať; žiada Komisiu, aby v prípade potreby aktualizovala svoje usmernenia o akvakultúre a oblastiach sústavy Natura 2000;

75. zdôrazňuje, že plány riadenia rybárstva by mali zohľadňovať výsledky vedeckých štúdií o vplyve rybolovných postupov na druhy, biotopy, biodiverzitu oceánov a morské prostredie, a mali by prispievať k riešeniu zistených negatívnych vplyvov vrátane obmedzenia ich používania alebo zavádzania nových technologických riešení na zmiernenie vplyvu; ďalej zdôrazňuje, že vedľajšie úlovky citlivých druhov by sa mali odstrániť alebo znížiť na úroveň, ktorá umožňuje úplnú obnovu, a že škody na biotopoch na morskom dne by sa mali minimalizovať;

76. vyzýva Komisiu, aby vypracovala definíciu superplavidiel s vlečnými sieťami a zvážila opatrenia obmedzujúce ich činnosti vo vodách EÚ, najmä zákaz ich činností v chránených oblastiach;

77. považuje za nevyhnutné nadviazať dobrú spoluprácu s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, najmä so susednými krajinami, vrátane podpory rovnocenného monitorovania rybolovných zdrojov vo vodách mimo EÚ s cieľom zabezpečiť zdravý cezhraničný ekosystém v morských biotopoch;

78. pripomína, že SRP a nariadenie o kontrole rybárstva[81] poskytujú EÚ regulačný rámec s osobitnými nástrojmi pre rybárstvo; vyjadruje potrebu zabezpečiť sociálno-ekonomickú udržateľnosť rybárov postihnutých prechodom na ekologické postupy v rámci modrého hospodárstva, a to aj pokiaľ ide o súvisiace potreby v oblasti odbornej prípravy; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primerané financovanie na tieto účely z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu a programu Horizont Európa;

79. žiada Radu, aby aktívne zverejnila všetky dokumenty týkajúce sa prijatých nariadení o celkovom povolenom výlove v súlade s odporúčaním európskeho ombudsmana vo veci 640/2019/FP;

80. odporúča, aby sa nepretržite zhromažďovali údaje s cieľom lepšie zhodnotiť kritériá udržateľnosti a zabrániť tomu, aby sa rybolovné zóny vytvárali tam, kde sa zistí výskyt citlivých morských ekosystémov;

81. trvá na tom, že prioritou chránených oblastí musí byť ochrana a obnova životného prostredia a že žiadna činnosť v týchto oblastiach by nemala ohrozovať tento cieľ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zakázali škodlivú ľudskú činnosť v rámci chránených morských oblastí; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa citlivosť druhov a biotopov na tlaky spôsobené ľudskou činnosťou vo všetkých morských oblastiach bude riešiť v národných námorných priestorových plánoch;

82. zdôrazňuje význam posilnenia a účinného uplatňovania existujúcich chránených morských oblastí, najmä v najdôležitejších oblastiach z hľadiska biodiverzity; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prioritne vypracovali osobitné plány riadenia týchto oblastí, v ktorých sa zavedú jasné ciele ochrany a účinné opatrenia na monitorovanie, dohľad a kontrolu; predovšetkým naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlili vypracúvanie a predkladanie spoločných odporúčaní pre riadenie rybolovu vo svojich chránených morských oblastiach podľa článku 11 spoločnej rybárskej politiky; domnieva sa, že by sa mali v plnej miere zohľadniť účinky zmeny klímy na morské druhy; ďalej vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi predložila kritériá a usmernenia pre primerané plánovanie riadenia určených chránených morských oblastí vrátane ekologických koridorov, a to na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov, a aby uľahčila spoluprácu medzi členskými štátmi;

83. vyzýva Komisiu, aby započítala chránené morské oblasti do medzinárodných cieľov až vtedy, keď sú vhodne riadené;

84. domnieva sa, že nové chránené morské oblasti by mali byť zahrnuté do rámca sústavy Natura 2000 a mali by podporovať ekologické prepojenie;

85. zdôrazňuje, že ak sú chránené morské oblasti úspešné, ponúkajú značné sociálno-ekonomické prínosy, najmä pre pobrežné spoločenstvá a odvetvia rybárstva a cestovného ruchu, a že chránené morské oblasti môžu plniť kľúčové ekologické funkcie, pokiaľ ide o obnovu populácií rýb a zlepšiť ich odolnosť;

86. zdôrazňuje, že nová stratégia lesného hospodárstva EÚ musí byť konzistentná a v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy a stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030; zdôrazňuje potrebu celostnej a konzistentnej stratégie lesného hospodárstva EÚ, ktorá posilní multifunkčnú úlohu lesov a sektor lesného hospodárstva v EÚ a podporí ďalekosiahle environmentálne, spoločenské a hospodárske prínosy lesov pri úplnom rešpektovaní klimatických a environmentálnych cieľov Únie; zdôrazňuje potrebu jasného stanovenia priorít, pričom hlavnými a navzájom prepojenými cieľmi novej stratégie lesného hospodárstva EÚ by mali byť ochrana a obnova klímy a biodiverzity; žiada, aby sa do plánu na obnovu prírody zahrnuli konkrétne záväzné ciele obnovy a následnej ochrany lesných ekosystémov, ktoré by mali byť takisto začlenené do stratégie lesného hospodárstva EÚ; domnieva sa, že by sa mali zohľadniť rôzne okolnosti na miestnej a regionálnej úrovni a na úrovni členských štátov;

87. zdôrazňuje, že je potrebné, aby stratégia lesného hospodárstva EÚ dodržiavala zásadu subsidiarity a uznávala právomoci EÚ v oblasti ochrany životného prostredia vrátane lesov, a pripomína, že podľa článku 191 ZFEÚ musí politika EÚ v oblasti životného prostredia okrem iných cieľov prispievať k zachovaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia a k rozvážnemu a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov; pripomína, že lesov a lesného hospodárstva sa dotýka niekoľko právnych predpisov EÚ;

88. vyzýva EÚ a členské štáty, aby vo svojich vnútorných a vonkajších politikách zabezpečili najvyššie normy environmentálnej ochrany lesov;

89. zdôrazňuje, že nová stratégia lesného hospodárstva EÚ by mala podporovať udržateľné obhospodarovanie lesov; pripomína, že EÚ a jej členské štáty sa zaviazali uplatňovať vymedzenie a zásady udržateľného obhospodarovania lesov ; konštatuje však, že Komisia vypracúva vymedzenie na úrovni EÚ týkajúce sa udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré by malo vychádzať z najprísnejších noriem udržateľnosti, pričom ústrednými prvkami by mala byť ochrana biodiverzity a cenné záchyty uhlíka, a v tejto súvislosti žiada, aby ukazovatele a prahové hodnoty súvisiace s biodiverzitou ďalej rozvíjali túto koncepciu; víta skutočnosť, že Komisia má v úmysle vypracovať usmernenia o lesnom hospodárstve blízkom prírode, ktoré by sa mali začleniť do vykonávania udržateľného obhospodarovania lesov;

90. zdôrazňuje, že lesy prispievajú k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy; domnieva sa, že v EÚ by sa malo uprednostňovať obehové a kaskádové využívanie lesných a iných zdrojov biomasy, ktoré neohrozuje vedecky podložené opatrenia v oblasti ochrany a obnovy a opatrenia v oblasti klímy; domnieva sa, že dobrý príklad je využívanie dreva ako stavebného materiálu;

91. zdôrazňuje potrebu revidovať pravidlá EÚ o využívaní biomasy na výrobu energie a zosúladiť ich s cieľmi stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a európskym právnym predpisom v oblasti klímy, najmä ako súčasť smernice  o obnoviteľných zdrojoch energie a delegovaných aktov podľa nariadenia o taxonómii;

92. víta záväzok zasadiť v EÚ najmenej tri miliardy ďalších stromov; zdôrazňuje, že iniciatívy EÚ v oblasti výsadby stromov by mali byť založené na jasných ekologických zásadách, samovývoji lesa, udržateľnom zalesňovaní, ekologizácii mestských a prímestských oblastí, obnove, posilnení prepojenosti a agrolesníctve v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tieto iniciatívy sa budú vykonávať len spôsobom, ktorý bude v súlade s cieľmi v oblasti biodiverzity a bude k nim prispievať, pričom zabezpečí, aby táto výsadba nenahradzovala existujúce staré a biologicky rozmanité lesy a aby prispievala k zabezpečeniu odolných, zmiešaných a zdravých lesov;

93. pripomína svoje pozície uvedené v uznesení o právnom rámci EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ, vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrh právneho rámca EÚ založeného na povinnej náležitej starostlivosti, ktorý zabezpečí, že hodnotové reťazce budú udržateľné a výrobky alebo komodity uvádzané na trh EÚ nebudú spôsobovať odlesňovanie, degradáciu lesov, premenu a degradáciu ekosystémov a porušovanie ľudských práv a nebudú ani výsledkom takýchto postupov; poznamenáva, že takýto právny rámec EÚ by mal okrem lesov zahŕňať aj iné ekosystémy s vysokými zásobami uhlíka a bohaté na biodiverzitu, najmä morské a pobrežné ekosystémy, mokrade, rašeliniská a savany, aby sa zabránilo presunu tlaku na tieto krajinné útvary;

94. žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia právneho rámca, predovšetkým v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorý by umožnil zákaz obchodovania s určitými surovinami, výrobkami a službami, ktoré ohrozujú biodiverzitu;

95. zdôrazňuje, že environmentálna stopa výroby a spotreby v EÚ by sa mala bezodkladne znížiť, aby sa neprekročili planetárne medze; vyzýva Komisiu, aby navrhla záväzné ciele EÚ na rok 2030 s cieľom výrazne znížiť materiálovú stopu a stopu spotreby EÚ a do roku 2050 ich uviesť do súladu s planetárnymi medzami[82]; podporuje Komisiu v tom, aby pri meraní environmentálnej stopy výrobkov a organizácií uplatňovala prístup založený na životnom cykle; domnieva sa, že výroba a používanie plastov by sa mali obmedziť; domnieva sa, že hospodárske činnosti, ktoré ovplyvňujú a využívajú ekosystémy a ich biodiverzitu by mali obsahovať všetky možné záruky na zmiernenie ich negatívneho vplyvu na tieto ekosystémy;

Zmena klímy

96. vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri scenári globálneho oteplenia o 1,5 až 2°C sa rozšírenie väčšiny suchozemských druhov výrazne zníži a že morské druhy budú tiež ohrozené, najmä preto, lebo tento rast teploty sa pri súčasnej trajektórii s najväčšou pravdepodobnosťou prekročí; opätovne preto zdôrazňuje potrebu výrazne zvýšiť ambície EÚ, uprednostňujúc pri plnení cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a v adaptačných stratégiách riešenia blízke prírode a ekosystémové prístupy, a zvyšovať ochranu suchozemských a morských prírodných záchytov uhlíka v EÚ ako doplnkového opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov;

97. vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv zmeny klímy na hojnosť a geografické rozloženie druhov, zohľadnila toto posúdenie pri vykonávaní stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a pomohla členským štátom začleniť výsledky do svojich vnútroštátnych politík a do budúcich správ podľa smerníc o prírode;

98. vyzdvihuje zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú zdravé ekosystémy oceánov pri zastavení straty biodiverzity a zvrátení tohto procesu a pri zmierňovaní zmeny klímy; požaduje zachovanie a obnovu oceánskych biotopov bohatých na uhlík s cieľom zlepšiť ukladanie uhlíka, ochranu pobrežia a odolnosť morských druhov a rybolovu voči zmene klímy; ďalej požaduje ich začlenenie do účinne riadených chránených morských oblastí;

99. vyzýva Komisiu, aby po prijatí európskeho klimatického predpisu[83] a vzhľadom na dôležitú úlohu prírodných záchytov uhlíka pri dosahovaní klimatickej neutrality navrhla ambiciózny vedecky podložený cieľ EÚ do roku 2030 v oblasti odstránenia emisií skleníkových plynov pomocou prírodných záchytov uhlíka, ktorý by mal byť v súlade so stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030 a stanovený v právnych predpisoch; okrem toho pripomína, že prioritou musí zostať rýchle zníženie emisií;

100. vyzýva Komisiu, aby čím skôr predstavila dlhodobý akčný plán EÚ pre klímu a biodiverzitu – vrátane príslušných cieľov –, ktorým sa zlepší koordinácia a zabezpečí súdržnosť, udržateľnosť a vzájomné prepojenie budúcich opatrení a do ktorého sa zahrnú záväzky prijaté v kontexte globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020, Parížskej dohody, jej vnútroštátne stanovených príspevkov a cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je dôležité čo najskôr formálne koordinovať monitorovanie, podávanie správ a preskúmanie plánov v oblasti klímy a biodiverzity; zdôrazňuje, že odolné a zdravé ekosystémy majú zásadný význam pri riešení zmeny klímy a adaptácii na ňu a že v opatreniach v rámci Európskeho klimatického paktu by sa mali zabezpečiť synergie medzi politikami v oblasti biodiverzity a klímy;

101. víta novú stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy; domnieva sa, že opatrenia prijaté v rámci stratégie pre adaptáciu by mali byť plne v súlade so stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030 a s opatreniami týkajúcimi sa prevencie a pripravenosti na prírodné katastrofy v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;

102. okrem toho podporuje ekosystémové prístupy vymedzené v Dohovore OSN o biologickej diverzite, ktoré poskytujú ucelenú stratégiu pre integrované hospodárenie s pôdou, vodou a živými zdrojmi, ktorá podporuje ochranu a udržateľné využívanie spravodlivým spôsobom;

103. zdôrazňuje, že pojem „riešenia blízke prírode“ by sa mal lepšie vymedziť a že toto vymedzenie by malo zabezpečiť, aby nebola ohrozená biodiverzita a integrita ekosystému; požaduje preto vypracovanie jasnejšej definície na úrovni EÚ, ako aj usmernení a nástrojov týkajúcich sa využívania riešení blízkych prírode s cieľom maximalizovať prepojenosť prírody, ako aj prínosy a synergie medzi ochranou biodiverzity a zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu;

104. poznamenáva, že v mnohých národných stratégiách v oblasti klímy stále chýbajú riešenia blízke prírode; domnieva sa, že platforma viacerých zainteresovaných strán venovaná riešeniam blízkym prírode by mohla pomôcť posilniť synergie medzi viacstrannými medzinárodnými dohovormi o biodiverzite a zmene klímy a podporiť dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

Znečistenie

105. víta ciele Komisie týkajúce sa zníženia používania nebezpečnejších a chemických pesticídov o 50 % a týkajúce sa zníženia strát živín z hnojív o 50 %, čo povedie k zníženiu používania hnojív aspoň o 20 % do roku 2030, pričom všetky tieto ciele by mali byť stanovené v právnych predpisoch a revidované na obdobie po roku 2030 s cieľom pokračovať v znižovaní a prijímaní dlhodobých záväzkov; požaduje účinné posúdenie týchto cieľov na základe konkrétnych čiastkových cieľov;

106. vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné a ambiciózne východiskové hodnoty pre tieto ciele a spolu s členskými štátmi určila pre každý členský štát spravodlivé príspevky k cieľom na úrovni EÚ, ktoré budú odrážať ich rozdielne východiskové pozície a okolnosti; trvá na tom, že každý členský štát by mal zaviesť spoľahlivé opatrenia na splnenie svojich cieľov;

107. namieta proti opätovnému povoleniu účinnej látky glyfozát po 31. decembri 2022; vyzýva všetky členské štáty, aby vykonali príslušné prípravné práce s cieľom poskytnúť všetkým poľnohospodárom uskutočniteľné alternatívne riešenia po zákaze glyfozátu;

108. pripomína svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o postupe Únie pre povoľovanie pesticídov[84] a očakáva, že Komisia a členské štáty budú bezodkladne riešiť všetky jeho výzvy; vyzýva Komisiu, aby do svojej revízie vykonávacích opatrení týkajúcich sa rámca pre prípravky na ochranu rastlín zahrnula ustanovenia na podporu cieľa zníženia pesticídov v celej EÚ, napríklad posilnením a objasnením environmentálnych kritérií na udeľovanie prístupu na trh s pesticídmi; zdôrazňuje, že keď úrad EFSA dospeje k záveru, že existujú neprijateľné vplyvy na životné prostredie, rozhodnutie o schválení by sa nemalo vydať; vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť a prístupnosť údajov o regulačných rizikách;

109. domnieva sa, že by sa mala objasniť výnimka uvedená v článku 53 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009, ktorá by sa mala uplatňovať iba zo zdravotných a environmentálnych dôvodov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto výnimka sa používa na oslabenie zákazu akéhokoľvek vonkajšieho použitia troch neonikotinoidov;

110. vyzýva Komisiu, aby urýchlene dokončila revíziu smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov[85] vrátane cieľov znižovania pesticídov a aby prijala všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa členské štáty zaviazali k jej vykonávaniu, a to aj vo svojich národných akčných plánoch;

111. poznamenáva, že rozšírené používanie pesticídov vedie k odolnosti voči pesticídom, čo je závažný problém, ktorý znižuje účinnosť pesticídov; poukazuje na to, že zvýšené využívanie pesticídov a závislosť od nich predstavujú pre poľnohospodárov vysoké náklady; konštatuje, že pri zabraňovaní strate biodiverzity a rezistencii proti škodcom by sa mala dodržiavať hierarchia opatrení v súlade s ôsmimi zásadami integrovanej ochrany proti škodcom uvedenými v prílohe III k smernici 2009/128/ES, podľa ktorých sa chemické pesticídy použijú len ako posledná možnosť;

112. vyjadruje poľutovanie nad tým, že posúdenie vplyvu chemických látok na životné prostredie a biodiverzitu sa zvyčajne podceňuje a podhodnocuje v sociálno-ekonomickej analýze počas procesu povoľovania podľa nariadenia REACH; je znepokojený neprestajným používaním a povoľovaním nebezpečných chemických látok s negatívnymi vplyvmi na životné prostredie alebo v prípadoch chýbajúcich bezpečnostných údajov na koncové ukazovatele v oblasti životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby vo svojej úlohe manažéra rizík vo väčšej miere zohľadňovala vplyv chemických látok vrátane ich chronických a dlhodobých účinkov na životné prostredie a biodiverzitu;

113. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rovnaké normy a účinné kontroly poľnohospodárskych výrobkov dovážaných z krajín mimo EÚ;

114. vyzýva Komisiu, aby preskúmala nariadenie (ES) č. 396/2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov[86] s cieľom začleniť zdravie zvierat a environmentálne riziká do kritérií právnych predpisov;

115. víta skutočnosť, že Komisia sa zaviazala pracovať s členskými štátmi a zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť, aby národné strategické plány pre poľnohospodárstvo od začiatku v plnej miere odrážali ambície Európskej zelenej dohody a stratégie „z farmy na stôl“ obsahujúce vyššiu úroveň ambícií, pokiaľ ide o výrazné zníženie využívania a rizika chemických pesticídov, ako aj využívania hnojív a antibiotík; zdôrazňuje význam plnenia týchto cieľov holistickým a obehovým spôsobom, napríklad prijatými agroekologickými prístupmi, ako je integrovaná výroba a ekologické poľnohospodárstvo vrátane striedania plodín; zdôrazňuje tiež prínos presného poľnohospodárstva, digitalizácie a iných nástrojov na obmedzenie a účinné používanie pesticídov, hnojív a živín;

116. zdôrazňuje, že odvetvia poľnohospodárstva, rybolovu a lesného hospodárstva EÚ majú dôležitú úlohu pri ochrane a obnove prírody a musia byť plne zapojené do vykonávania stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030; zdôrazňuje, že vykonávacie opatrenia by mala sprevádzať presne vymedzená podpora, programy odbornej prípravy a súbor udržateľných, bezpečných, účinných a cenovo dostupných riešení a alternatív, ako aj prístup k najnovším poznatkom, technológiám a poradenským službám; okrem toho zdôrazňuje, pozitívne stimuly a výmena najlepších postupov môžu prispieť k vykonávaniu stratégie;

117. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ciele stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa plne zohľadnia pri vykonávaní stratégie „z farmy na stôl“, stratégie s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti a v nadchádzajúcom akčnom pláne nulového znečistenia, ktorý by sa mal zaoberať aj znečistením svetlom a hlukom vrátane podmorského hluku; zdôrazňuje, že je dôležité prioritne riešiť problém znečistenia pri zdroji a zároveň zabezpečiť využívanie najlepších dostupných technológií;

118. vyzýva Komisiu, aby stanovila ambiciózny cieľ do roku 2030 týkajúci sa zníženia používania vonkajšieho umelého svetla a navrhla usmernenia o tom, ako môžu členské štáty obmedziť umelé osvetlenie v noci;

119. zdôrazňuje, že je potrebné, aby stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2030 zahŕňala osobitné opatrenia zamerané na znižovanie znečistenia s priamym vplyvom na biodiverzitu a zdravie, ako je znečistenie plastmi a mikroplastmi a chemické znečistenie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila urýchlené vykonávanie všetkých opatrení nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo a súvisiacich právnych predpisov;

Invázne druhy

120. vyjadruje znepokojenie nad tým, že invázne druhy predstavujú vážnu hrozbu pre životné prostredie, živobytie a potravinovú bezpečnosť, čím nezvratne poškodzujú chránené oblasti a ich biodiverzitu, a že túto skutočnosť zhoršuje zmena klímy;

121. vyjadruje poľutovanie nad tým, že zoznam inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie predstavuje menej ako 6 % inváznych druhov prítomných v Európe; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila opatrenia a zabezpečila, aby sa do zoznamu zaradili invázne druhy, ktoré majú vplyv na ohrozené druhy; ďalej vyzýva Komisiu, aby zlepšila prevenciu zavedením povinných posúdení rizika pred prvým dovozom nepôvodných druhov a tým, že čím skôr navrhne celoúniové biele zoznamy druhov povolených na dovoz, držbu, šľachtenie a obchodovanie ako spoločenské zvieratá na základe vedeckého posúdenia rizika a ekologických charakteristík v EÚ;

122. zdôrazňuje, že obchod s exotickými spoločenskými zvieratami je jedným z hlavných spôsobov introdukcie inváznych druhov a že okrem toho je introdukcia inváznych druhov spojená aj s inými stresovými faktormi, ako je pozemná a námorná doprava a morský odpad; vyzýva na vypracovanie dodatočných opatrení na úrovni EÚ zameraných na prevenciu, kontrolu a eradikáciu inváznych druhov vrátane vypracovania osobitných plánov pre invázne druhy, ktoré postihujú kriticky ohrozené druhy; zdôrazňuje potrebu dostatočných ľudských, technických a finančných zdrojov na podporu prevencie a pomoci postihnutým oblastiam pri riešení existujúcich a novozavedených inváznych druhov;

123. vyjadruje poľutovanie nad tým, že do zoznamu inváznych druhov vzbudzujúcich obavy Únie je zaradený len jeden morský druh[87]; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala týmto neprimerane nízkym počtom morských inváznych druhov s cieľom zabezpečiť riadne zosúladenie s nariadením (EÚ) č. 1488/94[88];

Rámec financovania, začleňovania a riadenia

124. zdôrazňuje, že spoločenské a environmentálne prínosy prevencie a obnovy presahujú investičné náklady; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné začleňovanie biodiverzity a preskúmanie z hľadiska biodiverzity v rámci všetkých výdavkov a programov EÚ na základe taxonómie EÚ; vyzýva na účinné uplatňovanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“ v rámci výdavkov a programov EÚ; vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexné hodnotenie spôsobu, akým je možné mobilizovať 20 miliárd EUR ročne ako minimum potrebné na prírodu, aby predložila príslušné návrhy týkajúce sa ročného rozpočtu EÚ a preskúmala potrebu osobitného nástroja financovania TEN-N; berie na vedomie dohodu o začlenení výdavkov na biodiverzitu na úrovni 7,5 % od roku 2024 a na úrovni 10 % od roku 2026; domnieva sa, že je potrebné vynaložiť úsilie, aby sa vo viacročnom finančnom rámci od roku 2021 čo najskôr podarilo dosiahnuť aspoň 10 % ročných výdavkov na biodiverzitu; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súlad medzi financovaním v oblasti klímy a biodiverzity; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zahrnuli opatrenia v oblasti biodiverzity do plánov podpory obnovy a odolnosti; trvá na tom, že výdavky EÚ súvisiace s biodiverzitou by sa mali sledovať v súlade s účinnou, transparentnou a komplexnou metodikou, ktorú stanoví Komisia v spolupráci s Európskym parlamentom a Radou;

125. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do roku 2022 posúdili, ktoré dotácie sú škodlivé pre životné prostredie, s cieľom bezodkladne začať ich postupné ukončenie; požaduje presmerovanie finančných stimulov na investície podporujúce biodiverzitu a daňových systémov na zvýšené využívanie environmentálnych daní a environmentálnych príjmov;

126. pripomína záväzok EÚ plniť ciele Parížskej dohody; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ukončili všetky nepriame a priame dotácie na fosílne palivá čo najskôr a najneskôr do roku 2025;

127. domnieva sa, že postupné rušenie dotácií na fosílne palivá a iných dotácií škodlivých pre životné prostredie by sa malo podporovať aj celosvetovo prostredníctvom obchodnej politiky EÚ a zelenej diplomacie, a to aj prostredníctvom dohody o pláne s čiastkovými cieľmi pre každého obchodného partnera;

128. pripomína, že Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj odhaduje, že vlády na celom svete vynakladajú približne 500 miliárd USD ročne na podporu, ktorá je potenciálne škodlivá pre biodiverzitu, t. j. päť až šesťkrát viac ako sú celkové výdavky na biodiverzitu[89];

129. vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné usmernenia a stimuly na mobilizáciu súkromných finančných prostriedkov na biodiverzitu a aby investície zosúladila s cieľmi Európskej zelenej dohody a stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030; vyzýva ďalej Komisiu, aby poskytla ambiciózny a výhľadový rámec zahŕňajúci legislatívne opatrenia a finančné stimuly pre verejný aj súkromný sektor s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov a zámerov v rámci stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 ako súčasti nadchádzajúcej obnovenej stratégie udržateľného financovania; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia v oblasti udržateľného podnikového obstarávania;

130. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť politík a zosúladili politiky EÚ a vnútroštátne politiky so stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030; ďalej žiada, aby sa vo všetkých politikách EÚ dodržiavali všetky zásady zmlúv, najmä zásada predbežnej opatrnosti a zásada „znečisťovateľ platí“;

131. zdôrazňuje potrebu právne záväzného rámca riadenia v oblasti biodiverzity – právneho predpisu v oblasti biodiverzity – na základe komplexného posúdenia vplyvu, ktorý bude ukazovať cestu do roku 2050 prostredníctvom súboru cieľov – vrátane cieľov do roku 2030 – a záväzkov COP 15 a ktorý ustanovuje monitorovací mechanizmus s ukazovateľmi SMART (konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené) v rámci a mimo chránených území; vyzýva Komisiu, aby na tento účel predložila v roku 2022 právny návrh; zdôrazňuje, že zabezpečenie dostatočných ľudských a finančných zdrojov bude mať zásadný význam pre účinnú správu vecí verejných;

132. vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie nezávislej európskej vedeckej skupiny pre biodiverzitu alebo podobného orgánu, ktorý by posúdil súlad opatrení EÚ s ambíciami stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a ktorý by podľa toho vypracoval politické odporúčania, čím by sa zabránilo akémukoľvek možnému prekrývaniu s politikami EEA alebo iných orgánov EÚ a medzinárodných orgánov;

133. pripomína, že článok 37 charty odráža zásadu zabezpečenia ochrany životného prostredia v právnych predpisoch EÚ; domnieva sa, že v charte by sa malo uznať právo na zdravé životné prostredie a že EÚ by mala viesť iniciatívu s cieľom uznať podobné právo na medzinárodnej úrovni;

Výskum, inovácia a vzdelávanie

134. vyzýva Komisiu, aby posilnila biodiverzitu v rámci programov EÚ pre mládež, ako je Európska dobrovoľnícka služba, a aby zaviedla program Zelený Erasmus ako súčasť celého programu Erasmus zameraný na výmenu poznatkov, študentov a odborníkov v oblasti obnovy a ochrany;

135. zdôrazňuje potrebu hlbšieho pochopenia zloženia biodiverzity a jej vplyvov na fungovanie ekosystémov a na odolnosť ekosystému; domnieva sa, že základný aj aplikovaný výskum biodiverzity by sa mal rozšíriť, a zdôrazňuje, že na tento účel by sa mali zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky; požaduje začlenenie výskumu biodiverzity do rôznych úniových a vnútroštátnych programov financovania; opakuje svoju požiadavku týkajúcu sa osobitnej úlohy v oblasti biodiverzity v rámci výskumných programov EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné výrazne zvýšiť financovanie verejného výskumu;

136. zdôrazňuje význam ďalšieho výskumu biogeografických regiónov a taxonómie organizmov, ako aj vplyvu odlesňovania a straty biodiverzity na základné služby, ako je poskytovanie potravín; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť poznatky o súvislostiach medzi výskytom chorôb na jednej strane a legálnym a nezákonným obchodovaním s voľne žijúcimi druhmi, ochranou a zhoršovaním ekosystémov na strane druhej;

137. je pevne presvedčený, že by sa mal vykonať ďalší výskum oceánov, keďže sú stále z veľkej časti nepreskúmané; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zohrávala významnú úlohu v desaťročí vedy o oceánoch OSN a aby sa riadila odporúčaniami misie Starfish 2030: obnoviť naše oceány a vody; domnieva sa, že finančné prostriedky by sa mali poskytovať aj na hlbokomorské ekosystémy a biodiverzitu;

138. podporuje výskum v oblasti udržateľných poľnohospodárskych inovácií, technológií a výrobných metód a postupov pre poľnohospodárov, ktoré zlepšujú biodiverzitu a zdravie ekosystémov, a to aj pokiaľ ide o digitalizáciu, udržateľné agrolesníctvo, nízkorizikové biologické alternatívy chemických pesticídov a poľnohospodárstvo bez pesticídov;

139. domnieva sa, že zvýšené úsilie v oblasti výskumu by sa malo vzťahovať aj na sociálne a hospodárske vplyvy a príležitosti politík ochrany, biodiverzity pôdy a roztápania ľadovcov a permafrostu;

140. víta vytvorenie Vedomostného centra pre biodiverzitu a nového Strediska EÚ pre monitorovanie pôdy;

141. zdôrazňuje význam pridelenia primeraných zdrojov na zber údajov a vypracovanie ukazovateľov na podporu budovania kapacít a posilnenie spolupráce v oblasti biodiverzity medzi zainteresovanými stranami; uznáva potenciál digitalizácie, veľkých dát a umelej inteligencie zlepšiť naše porozumenie a poznatky o biodiverzite;

142. vyzýva Komisiu, aby podporovala zapojenie najmä malých a stredných podnikov do úsilia v oblasti výskumu a inovácie, aby prispeli k cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030;

143. domnieva sa, že poznatky o životnom prostredí by mali byť neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania; podporuje vytváranie chránených oblastí aj na vzdelávacie účely; zdôrazňuje, že by sa mali podporovať participatívne vedy a zvyšovanie povedomia, okrem iného s cieľom ukázať spoločnosti potrebu chrániť a obnovovať biodiverzitu;

Globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020, medzinárodná činnosť, obchod a správa oceánov

144. pripomína pozíciu vyjadrenú vo svojom uznesení o COP 15 o biodiverzite a potrebu viacstrannej záväznej dohody na obdobie po roku 2020, ktorá bude podobná Parížskej dohode a ktorej cieľom bude zastaviť a zvrátiť do roku 2030 proces straty biodiverzity, pričom sa v tejto dohode stanovia ciele a ukazovatele SMART, spoľahlivý vykonávací rámec a nezávislý a transparentný mechanizmus preskúmania založený na vede; domnieva sa, že rok 2021 predstavuje pre biodiverzitu na celom svete prelomový moment a že EÚ by mala počas rokovaní konať ako globálny líder a presadzovať vysokú úroveň ambícií, ktoré budú zodpovedať jej vlastným ambíciám alebo ich presahovať, vrátane právne záväzných globálnych cieľov obnovy a ochrany vo výške aspoň 30 % do roku 2030; v tejto súvislosti víta záväzok koalície vysokých ambícií pre prírodu a ľudí chrániť 30 % pevniny a mora na celom svete; zdôrazňuje, že pri vykonávaní tohto nového rámca treba podporovať krajiny s nízkymi príjmami; zdôrazňuje význam ďalších záväzkov súkromného sektora na ochranu a obnovu biodiverzity;

145. vyzýva Komisiu, aby presadzovala ambiciózne a jasné celosvetové dlhodobé ciele;  opakuje svoju pozíciu, že EÚ by pri rokovaniach mala potenciálne požadovať ochranu polovice planéty do roku 2050[90];

146. je za to, aby sa v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vypracovala medzinárodná zmluva o pandémiách, a to s cieľom posilniť odolnosť voči budúcim pandémiám; konštatuje, že jedným z odporúčaní seminára IPBES o biodiverzite a pandémiách je vytvorenie medzivládnej rady na vysokej úrovni pre prevenciu pandémií, ktorá by uľahčila spoluprácu medzi vládami, a to aj poskytovaním vedeckých informácií relevantných z hľadiska politiky a koordináciou návrhu monitorovacieho rámca, a ktorá by položila základy pre potenciálne ciele a pôsobila na priesečníkoch troch dohovorov z Ria; vyzýva EÚ a členské štáty, aby na COP 15 podporovali zriadenie takejto rady, ktorá by mala pracovať v súčinnosti s existujúcimi orgánmi, ako je WHO;

147. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby požiadali o vypracovanie osobitnej správy IPCC o biodiverzite a zmene klímy;

148. je znepokojený novými výzvami v oblasti práva, životného prostredia, biologickej bezpečnosti a riadenia, ktoré by mohli vyplynúť z uvoľnenia do životného prostredia organizmov geneticky modifikovaných technológiou „gene drive“, a to aj na účely ochrany prírody; berie na vedomie výsledok ad hoc technickej odbornej skupiny Dohovoru o biologickej diverzite, pokiaľ ide o technológiu „gene drive“ a živé modifikované ryby[91], ktorý vyvoláva obavy v súvislosti s ťažkosťami pri predvídaní správania týchto organizmov, posudzovaní súvisiacich rizík a kontrole týchto organizmov po ich uvoľnení do prostredia; konštatuje, že organizmy modifikované technológiou „gene drive“ by sa samy mohli stať inváznymi druhmi; domnieva sa, že pokiaľ ide o posudzovanie rizika na celosvetovej úrovni a úrovni EÚ, mali by sa v plnej miere vypracovať usmerňujúce materiály, nástroje a rámec monitorovania životného prostredia, ako aj jasné globálne riadenie a účinné mechanizmy na kontrolu a zvrátenie účinkov organizmov modifikovaných technológiou „gene drive“, a domnieva sa, že je potrebný ďalší výskum v oblasti zdravia, životného prostredia, ekologických, etických a iných dôsledkov využívania týchto organizmov, aby bolo možné lepšie pochopiť ich potenciálny vplyv; domnieva sa preto, že v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti by sa nemalo povoliť žiadne vypúšťanie organizmov modifikovaných technológiou „gene drive“, a to ani na účely ochrany prírody[92];

149. zdôrazňuje potenciál, ktorý má využívanie zelenej diplomacie, obchodnej politiky a multilaterálnych opatrení pre podporu ochrany biodiverzity mimo Európy; vyjadruje podporu Dekáde OSN pre obnovu ekosystému (2021 – 2030) a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne začlenili ochranu životného prostredia a biodiverzity do všetkých vonkajších činností;

150. vyzýva Komisiu, aby stála na čele úsilia o dosiahnutie medzinárodnej dohody o manažmente prírodných zdrojov s cieľom udržať sa v planetárnych medziach, pokiaľ ide o využívanie prírodných zdrojov;

151. zdôrazňuje, že degradácia ekosystémov a tlak, ktorý je na ne vyvíjaný, oslabujú celkové úsilie v oblasti udržateľného rozvoja a dosahovanie pokroku pri plnení väčšiny cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030, najmä cieľov odstránenia chudoby a hladu, zabezpečenia prístupu k vode a sanitácii, dosiahnutia potravinovej bezpečnosti, zabezpečenia zdravého života a zníženia sociálno-ekonomických nerovností v rámci jednotlivých krajín i medzi nimi;

152. zdôrazňuje, že zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia sú čoraz viac spojené s javmi, ktoré vyvolávajú vysídľovanie ľudí, keďže následky zmeny klímy, zhoršovania životného prostredia a prírodných katastrof nútia obyvateľstvo opúšťať svoje domovy; poukazuje na to, že v dôsledku zmeny klímy a straty biodiverzity sa takéto krízy v nadchádzajúcich desaťročiach znásobia, ak sa v súčasnosti neprijmú rýchle a účinné opatrenia; zdôrazňuje, že EÚ musí byť pripravená na vysídľovanie spôsobené zmenou klímy a vysídľovanie v dôsledku zhoršovania životného prostredia a katastrof, a uznáva, že je potrebné prijať primerané opatrenia na ochranu ľudských práv postihnutého obyvateľstva;

153. vyzýva Komisiu, aby uľahčila najmä budovanie kapacít vrátane prenosu vedomostí, spoločného využívania technológií a odbornej prípravy v oblasti zručností pre prijímajúce krajiny na vykonávanie Dohovoru o biologickej diverzite, Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a ďalších dohovorov a dohôd zásadných z hľadiska ochrany biodiverzity v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a pomoci obchodu; trvá na tom, že je potrebné posilniť programy spolupráce s krajinami mimo EÚ v záujme zachovania ich pôvodnej biodiverzity, vrátane medziparlamentného dialógu, a pomáhať rozvojovým krajinám pri vykonávaní týchto programov; ďalej vyzýva na zlepšenie spoločného riadenia cezhraničných ekosystémov a migračných trás a druhov a na zníženie možnosti, že by sa riziká straty biodiverzity prenášali do iných častí sveta;

154. víta iniciatívy, ako je africký Veľký zelený múr, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala podobné iniciatívy pre iné regióny a podporila medzinárodné iniciatívy na obnovu biodiverzity na celom svete a zároveň rozšírila kľúčové oblasti biodiverzity zamerané na posilnenie odolnosti rozvojových krajín voči zmene klímy; domnieva sa, že nový NDICI by sa mohol stať dôležitou hnacou silou zmeny na obnovu a zachovanie biodiverzity na celom svete; domnieva sa, že v rámci nového NDICI by sa mal značný príspevok z rozpočtu použiť na obnovu a zachovanie biodiverzity, čím by sa prispelo k celkovému cieľu zohľadňovania biodiverzity;

155. domnieva sa, že pôvodné a miestne vedomosti majú zásadný význam pre účinnú ochranu biodiverzity, a pripomína, že v osobitnej správe IPCC o zmene klímy a pôde sa uznáva kľúčová úloha pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít pri ochrane životného prostredia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom s cieľom uznať ich prínos k ochrane biodiverzity, zaručiť ich práva a podporovať ich účasť na rozhodovacích procesoch; ďalej vyzýva členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o domorodom a kmeňovom obyvateľstve z roku 1989 (dohovor MOP č. 169);

156. podporuje úsilie osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva a životné prostredie o vypracovanie usmernení týkajúcich sa povinností v oblasti ľudských práv súvisiacich so životným prostredím, ekosystémami a biodiverzitou; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby podporovali a presadzovali globálne uplatňovanie rámcových zásad v oblasti ľudských práv a životného prostredia z roku 2018, ktoré predložil osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva a životné prostredie; takisto vyzýva EÚ, aby podporovala iniciatívu Programu OSN pre životné prostredie v oblasti environmentálnych práv;

157. nabáda EÚ a členské štáty, aby presadzovali uznanie ekocídy za trestný čin podľa medzinárodného práva podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu;

158. víta záväzky Komisie zabezpečiť úplné vykonávanie a presadzovanie ustanovení o biodiverzite vo všetkých obchodných dohodách EÚ a lepšie posúdiť ich vplyv na biodiverzitu; ďalej víta skutočnosť, že nová obchodná stratégia vyzýva na „užšiu integráciu politík medzi obchodnými politikami a vnútornými politikami EÚ“ a uznáva, že „ochrana biodiverzity je takisto globálnou výzvou, ktorej riešenie si vyžaduje globálne úsilie“[93]; zdôrazňuje, že príspevok obchodu k drastickej strate biodiverzity sa náležite nerieši ani v rámci štruktúry existujúcich dohôd o voľnom obchode, ani v súčasných pravidlách WTO; vyzýva preto Komisiu, aby bezodkladne zvážila špecifické a konkrétne opatrenia na zabezpečenie toho, aby obchodné dohody EÚ nespôsobovali stratu biodiverzity alebo aby nehrozilo, že ju spôsobia, a aby obchodná politika EÚ bola účinne zosúladená s jej stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030;

159. ďalej vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky nové a budúce obchodné a investičné dohody budú plne v súlade s Európskou zelenou dohodou, Parížskou dohodou, záväzkami EÚ v oblasti biodiverzity a cieľmi udržateľného rozvoja, pričom budú obsahovať záväzné a vynútiteľné kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji, ako aj záruky a účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za nedodržiavanie vrátane možnosti opätovného zavedenia ciel; ďalej vyzýva Komisiu, aby v existujúcich obchodných a investičných dohodách podporovala podobné opatrenia;

160. zdôrazňuje, že je dôležité systematicky začleňovať spolu s hospodárskym a sociálnym rozmerom aj rozmer biodiverzity do všetkých posúdení vplyvu na udržateľnosť, ktoré sa musia riadiť spoľahlivejšou metodikou než doteraz, ako sa navrhuje v dostupných štúdiách Komisie, a že treba dôsledne zohľadňovať otázky biodiverzity; žiada, aby sa posúdenia vplyvu na udržateľnosť vykonávali ako súčasť fázy analýzy rozsahu budúcich dohôd o voľnom obchode a investíciách; žiada, aby sa posúdenia vplyvu na udržateľnosť počas rokovaní pravidelne aktualizovali s cieľom čo najskôr primerane identifikovať, hodnotiť a riešiť možné riziká z hľadiska biodiverzity v dotknutom regióne aj v EÚ a formulovať príslušné dvojstranné záväzky načrtnuté v rokovaniach;

161. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji budú obsahovať plán s konkrétnymi a overiteľnými záväzkami, na základe ktorých sa dosiahne pokrok v iných kapitolách; zdôrazňuje, že je dôležité systematicky vykonávať pravidelné ex post posúdenia udržateľnosti a posúdenia vplyvu obchodných dohôd s cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodnými záväzkami EÚ v oblasti biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala existujúce kapitoly obchodných a investičných dohôd využívaním aktívnych a včasných doložiek o preskúmaní s cieľom zabezpečiť čo najskoršie zosúladenie existujúcich dohôd o voľnom obchode s Európskou zelenou zmluvou, a aby Parlamentu predložila svoje výsledky a plánované úpravy;

162. žiada, aby Rada vo svojom návrhu mandátu pre budúce dohody a pri preskúmaní súčasných dohôd urobila z Dohovoru o biologickej diverzite základný prvok dohôd o voľnom obchode za predpokladu, že sa dohodnú povinné mechanizmy na preskúmanie vnútroštátnych cieľov; žiada Radu, aby tiež dohovor CITES a Parížsku dohodu považovala za základné prvky dohôd o voľnom obchode a aby zdôraznila potrebu ich účinného vykonávania; zdôrazňuje význam nadchádzajúcej reformy nariadenia o všeobecnom systéme preferencií pre stanovenie účinného vykonávania viacstranných dohovorov o klíme a aspektoch životného prostredia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, vrátane Dohovoru o biologickej diverzite;

163. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že dovážané výrobky spĺňajú rovnaké normy, aké sa vyžadujú od európskych výrobcov, s cieľom chrániť životné prostredie a biodiverzitu a zabezpečiť dodržiavanie ľudských a pracovných práv; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni a prijať opatrenia na zabránenie možnému presunu straty biodiverzity do zahraničia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila štúdiu o vplyve vývozu EÚ a jej výrobných metód na biodiverzitu;

164. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zákaz vývozu nebezpečných látok z EÚ, ktoré sú na jej území zakázané, a to v súlade so zásadou „nespôsobovať škodu“, Rotterdamským dohovorom o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov a s Európskou zelenou dohodou;

165. podporuje Komisiu v jej snahe zvýšiť a rozšíriť informovanosť a presadzovanie v medzinárodných diskusiách o obchode a životnom prostredí výkladu príslušných ustanovení WTO, ktorý uznáva právo členov účinne reagovať na globálne výzvy v oblasti životného prostredia, najmä na zmenu klímy a ochranu biodiverzity, predovšetkým používaním postupu a výrobných metód, ktoré nesúvisia s výrobkami; okrem toho sa domnieva, že EÚ by sa mala usilovať o začlenenie záväzných úrovní ochrany biodiverzity do nadchádzajúcej práce na reforme WTO; podporuje Komisiu, aby zvážila začlenenie odborných znalostí o obchode a životnom prostredí do sporov vyplývajúcich z konfliktov medzi obchodnými záväzkami a výnimkami v oblasti ochrany životného prostredia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala tento návrh v kontexte svojej iniciatívy v oblasti klímy a obchodu v rámci WTO; požaduje nezávislú podrobnú analýzu účinkov zostávajúcich ustanovení o urovnávaní sporov medzi investorom a štátom a o systéme investičných súdov v obchodných dohodách;

166. vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami vo vykonávaní nariadení EÚ o obchodovaní s voľne žijúcimi druhmi, keďže sa nevzťahujú na všetky kriticky ohrozené druhy a neposkytujú rovnakú ochranu pre zvieratá chované v zajatí; vyzýva Komisiu, aby sa spoločne zaoberala legálnym komerčným obchodom a nezákonným obchodom v rámci revízie akčného plánu EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín, ktorý by mal byť plne v súlade so stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030 a mal by dostať primerané finančné prostriedky vrátane pomoci krajinám mimo EÚ a strediskám na záchranu voľne žijúcich druhov  a chráneným oblastiam; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy na zabezpečenie toho, aby sa zakázal dovoz, prekládka, nákup a predaj voľne žijúcich druhov odobratých, spracovaných, prepravených alebo predávaných v rozpore s právnymi predpismi platnými v krajine pôvodu;

167. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby viedli úsilie o ukončenie komerčného obchodu s ohrozenými druhmi a ich časťami; zdôrazňuje, že na tento účel je dôležité vypracovať konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené ciele (ciele SMART); opakuje svoju výzvu na úplný a okamžitý zákaz na európskej úrovni týkajúci sa obchodovania, vývozu alebo opätovného vývozu slonoviny v rámci EÚ a do krajín mimo EÚ[94] vrátane slonoviny pochádzajúcej z obdobia pred tým, ako sa na ňu začali uplatňovať ustanovenia dohovoru, a žiada podobné obmedzenia pre iné ohrozené druhy, ako sú tigre a nosorožce; požaduje bezodkladné vykonávanie tohto zákazu v roku 2021;

168. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomáhali svetovému spoločenstvu pri riešení rizík spojených s komerčným obchodom a predajom voľne žijúcich zvierat; vyzýva Komisiu, aby regulačné dialógy stanovené v dohodách o voľnom obchode využila na presadzovanie prísnych noriem EÚ v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych opatrení a dobrých životných podmienok zvierat s cieľom minimalizovať riziká budúcich epidémií a pandémií; ďalej vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby zvážila prijatie moratória na dovoz voľne žijúcich zvierat alebo iných druhov z problémových oblastí s výskytom infekčných chorôb, aby riešila všetky bezpečnostné obavy;

169. s hlbokým znepokojením konštatuje, že morské znečistenie plastmi sa od roku 1980 desaťnásobne zvýšilo a priamo zasahuje najmenej 267 druhov a zdravie človeka; vyjadruje znepokojenie nad znečistením spôsobeným mikroplastmi a nanoplastmi a nad ich vplyvom na morskú biodiverzitu; zdôrazňuje potrebu synergií medzi akčným plánom pre obehové hospodárstvo a stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030;

170. žiada Úniu, aby viedla rokovania o celosvetovej dohode o plastoch, a to aj o oceánoch bez plastov, so záväznými cieľmi;

171. berie na vedomie skutočnosť, že členovia WTO neuzavreli rokovania o dotáciách v oblasti rybného hospodárstva do konca roka 2020; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že sa do roku 2020 nepodarilo dosiahnuť záväzok v rámci cieľov udržateľného rozvoja (cieľ č. 14.6) postupne zrušiť škodlivé dotácie na rybolov; podporuje výzvu na celosvetovú dohodu o zákaze škodlivých dotácií na rybolov; žiada preto EÚ, aby v rokovaniach zohrávala významnejšiu úlohu, a žiada Komisiu, aby zaručila, že ustanovenia v obchodných dohodách týkajúce sa rybolovu budú v súlade s ochranou morskej biodiverzity;

172. zdôrazňuje, že oceány by sa na medzinárodnej úrovni mali uznávať ako globálny spoločný zdroj s cieľom zabezpečiť ich ochranu; ďalej žiada EÚ, aby na nasledujúcom zasadnutí medzivládnej konferencie o biodiverzite mimo jurisdikcie jednotlivých štátov presadzovala prijatie ambicióznej globálnej zmluvy o oceánoch s cieľom chrániť morskú biodiverzitu na celom svete v oblastiach mimo jurisdikcie jednotlivých štátov, a požaduje medzivládny panel o oceánoch;

173. zdôrazňuje potrebu dosiahnuť integrovaný rámec námornej politiky EÚ, ktorým sa zabezpečí súlad medzi morskou biodiverzitou, politikou v oblasti klímy a SRP;

174. zdôrazňuje, že hlboké more má najvyššiu biodiverzitu na Zemi a poskytuje environmentálne služby zásadného významu vrátane dlhodobej sekvestrácie uhlíka; poukazuje na to, že hlbokomorská ťažba s vysokou pravdepodobnosťou spôsobí neodvratnú a trvalú stratu biodiverzity; zdôrazňuje, že zásada predbežnej opatrnosti sa musí uplatňovať na vznikajúce odvetvie hlbokomorskej ťažby; pripomína svoje uznesenie zo 16. januára 2018 o medzinárodnej správe oceánov[95] a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali moratórium – a to aj v rámci Medzinárodného orgánu pre morské dno – na hlbokomorskú ťažbu až dovtedy, kým sa dostatočne nepreskúmajú účinky hlbokomorskej ťažby na morské prostredie, biodiverzitu a ľudské činnosti na mori a kým nebude možné zvládnuť ťažbu z hlbokomorského dna tak, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k strate morskej biodiverzity ani k degradácii morských ekosystémov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia zastavila financovanie rozvoja technológií ťažby z morského dna v súlade s obehovým hospodárstvom založeným na minimalizácii, opätovnom využívaní a recyklácii nerastov a kovov;

175. pripomína svoju výzvu[96] členským štátom a Komisii, aby spolupracovali prostredníctvom Medzinárodného orgánu pre morské dno s cieľom zabezpečiť transparentnosť jeho pracovných metód, ako aj účinnú ochranu morského prostredia pred škodlivými účinkami a ochranu a zachovanie morského prostredia, ako sa vyžaduje v častiach XI a XII Dohovoru OSN o morskom práve, a vyzýva členské štáty, aby konali proaktívne a progresívne v rámci medzinárodných orgánov s cieľom navrhnúť reformy transparentnosti a zvýšiť celkové environmentálne ambície prijatých opatrení;

176. poukazuje na zásadný význam populácií veľrýb pre morské ekosystémy a sekvestráciu uhlíka; pripomína svoju dôraznú podporu zachovaniu globálneho moratória na komerčný lov veľrýb a zákazu medzinárodného komerčného obchodovania s výrobkami z veľrýb[97]; vyjadruje poľutovanie nad vystúpením Japonska z Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC); naliehavo vyzýva Nórsko a Japonsko, aby zastavili svoje  operácie lovu veľrýb; vyzýva EÚ a členské štáty, aby naliehali na IWC, aby formálne riešila komerčné veľrybárske činnosti Nórska;

177. vyzýva Faerské ostrovy, aby zastavili svoj kontroverzný každoročný lov grindy dlhoplutvej, známy aj ako Grindadràp; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby sa v tejto otázke neprestajne zapájali s cieľom zrušiť uvedenú prax;

Vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov o ochrane prírody

178. nabáda členské štáty, aby v plnej miere vykonávali a dodržiavali povinnosti stanovené v existujúcich právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby rýchlejšie, účinnejšie a transparentnejšie pokračovala v postupoch v prípade nesplnenia povinnosti, a to aj prostredníctvom pravidelného sledovania prípadov, s cieľom napraviť všetky prípady nedodržiavania predpisov a aby do roku 2022 zlepšila svoju verejnú databázu, aby sa opatrenia prijaté členskými štátmi a Komisiou v reakcii na porušovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia sledovali jasne zrozumiteľným a prístupným spôsobom; ďalej vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatočné zdroje na prekonanie súčasných oneskorení; domnieva sa, že pre úspešné vykonávanie a presadzovanie politík EÚ je zásadný dostatočný počet kvalifikovaných zamestnancov a dostatočné zdroje;

179. konkrétnejšie vyzýva Komisiu, aby urýchlene začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti, pokiaľ ide o nezákonnú ťažbu dreva, a to v spolupráci s inými európskymi organizáciami, ako je Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj v súvislosti s nedodržiavaním rámcovej smernice o vode a rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom splniť požiadavky na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu európskych morí a vôd;

180. vyzýva členské štáty, a to aj regionálne a miestne orgány, aby urýchlili vykonávanie a presadzovanie, a vlády členských štátov, aby aktualizovali svoje národné stratégie v oblasti biodiverzity a aby Komisii predkladali dvojročné správy o vykonávaní stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 na vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie v polovici trvania a aby stratégiu v prípade potreby preskúmala;

181. zdôrazňuje, že vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ v členských štátoch je dôležité aj na zabezpečenie stabilného a transparentného regulačného rámca pre zainteresované strany vrátane hospodárskych subjektov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dosiahli ciele stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030 čo najúčinnejším spôsobom a aby sa vyhli zbytočnej administratívnej záťaži;

182. domnieva sa, že je potrebné posilniť boj proti trestným činom proti životnému prostrediu v členských štátoch a za ich hranicami; domnieva sa, že v členských štátoch EÚ existujú veľké rozdiely, ktoré bránia účinnosti trestného práva v oblasti životného prostredia; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva s cieľom riešiť tieto rozdiely; žiada, aby sa trestné činy proti životnému prostrediu, ako je NNN rybolov a trestná činnosť týkajúca sa voľne žijúcich živočíchov a rastlín, uznali za závažné trestné činy, ktoré by mali byť primerane trestané silnými odstrašujúcimi prostriedkami, najmä v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou; ďalej vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť doplnenia protokolu o trestnej činnosti týkajúcej sa voľne žijúcich zvierat a rastlín do Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu;

183. zdôrazňuje význam zodpovednosti v prípade porušenia právnych predpisov alebo poškodenia životného prostredia; žiada, aby sa smernica o environmentálnej zodpovednosti čo najskôr zrevidovala a aby sa transformovala na plne harmonizované nariadenie;

184. vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou ochrancov životného prostredia a aktivistov v oblasti životného prostredia, najmä v rozvojových krajinách, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ich podporovali na celom svete;

185. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vymedzila osobitnú stratégiu ochrany a podpory miestnych komunít a obhajcov environmentálnych ľudských práv a práv k pôde, ktorá by sa mala koordinovať naprieč všetkými programami vonkajšej pomoci; vyzýva aj na posilnenie podpory organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa usilujú o ochranu životného prostredia a biodiverzity, a to najmä vytváraním partnerstiev a budovaním kapacít na ochranu práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít;

186. zdôrazňuje, že členské štáty musia zabezpečiť ochranu oblastí sústavy Natura 2000 a zachovanie alebo obnovenie priaznivého stavu ochrany chránených druhov a biotopov; žiada, aby sa smernica o biotopoch v plnej miere vykonávala tak, aby sa ochranné opatrenia zosúladili s najnovším technickým a vedeckým pokrokom; uvedomuje si problémy vyplývajúce z koexistencie chovu hospodárskych zvierat s veľkými šelmami v niektorých členských štátoch; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na riešenie sociálno-ekonomických konfliktov súvisiacich s koexistenciou s veľkými šelmami, ako sú preventívne a kompenzačné opatrenia, pričom sa zabezpečí ich ochrana; berie na vedomie existenciu jasných usmernení na vykonávanie týchto opatrení v súlade so smernicou 92/43/EÚ vrátane smernice o hybridizácii vlkov;

187. zdôrazňuje, že úspešné vykonávanie stratégie závisí od zapojenia všetkých príslušných aktérov a odvetví; zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť a stimulovať týchto aktérov a odvetvia, aby sa dosiahol pokrok v plnení cieľov stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby vytvorila platformu zainteresovaných strán na diskusiu s rôznymi zastúpenými zainteresovanými stranami a komunitami a zabezpečila inkluzívnu, primeranú a spravodlivú transformáciu; domnieva sa, že táto platforma by uľahčila aktívnu a reprezentatívnu účasť komunít a zainteresovaných strán na rozhodovacom procese;

188. zdôrazňuje, že pre nadchádzajúce preskúmanie smernice o zverejňovaní nefinančných informácií je nevyhnutné začleniť požiadavky týkajúce sa klímy a biodiverzity;

°

° °

189. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

 

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Biologická rozmanitosť je základom pre fungovanie ekosystémov a života na našej planéte. Zabezpečenie čistej vody a vzduchu, zabezpečenie základných zdrojov a samotné zdravie ľudí a zvierat závisia od biodiverzity a zdravého životného prostredia.

Napriek jej dôležitosti nám, žiaľ, posledné správy o biodiverzite ukazujú pochmúrny obraz. Platforma IPBES v globálnom hodnotení biodiverzity[98] varuje, že miliónu druhov hrozí vyhynutie a správa Globálny výhľad v oblasti biodiverzity[99]odhaľuje, že sa nesplnil žiaden cieľ z Aiči. Správa s názvom Epocha pandémií[100] rovnako varuje, že alarmujúca degradácia ekosystémov a súčasný vzťah ľudí k prírode zvyšujú riziko pandémií.

Preto musíme transformovať našu interakciu s prírodou, našu spoločnosťou a hospodárstvo, počnúc obmedzením ľudskej činnosti, ktorá spôsobuje transformáciu a ničenie ekosystémov. Na európskej úrovni sú základom stratégia v oblasti biodiverzity a Európska zelená dohoda, zatiaľ čo na medzinárodnej úrovni bude veľkou, možno poslednou príležitosťou na zvrátenie tohto procesu nový globálny rámec prijatý na konferencii zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biologickej diverzite.

Príčiny straty biodiverzity

Aj keď existuje niekoľko faktorov, ktoré spôsobujú stratu biodiverzity, vedci zdôrazňujú päť hlavných priamych príčin: zmeny vo využívaní pôdy a mora, priame využívanie organizmov, zmena klímy, znečistenie a invázne druhy. Na nápravu situácie je nevyhnutné ich správne riešenie.

Zmeny využívania pôdy a mora

Napriek skutočnosti, že pôdna biodiverzita je základom kľúčových ekologických procesov, EÚ nemá osobitné právne predpisy na ochranu pôdy, pričom nariadenia o poľnohospodárstve, priemysle a vode prispievajú k ich zachovaniu fragmentovaným spôsobom. Preto je nevyhnutné, aby Komisia predložila legislatívny návrh, ktorým stanoví spoločný rámec na jej ochranu a udržateľné využívanie.

Na druhej strane musíme riešiť aj dezertifikáciu. EÚ je zmluvnou stranou Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii, v rámci ktorého sa zaviazala dosiahnuť do roku 2030 neutralitu z hľadiska degradácie pôdy, a preto je nevyhnutná stratégia dezertifikácie a degradácie pôdy EÚ, ktorá nám umožní tento záväzok splniť.

Na druhej strane je potrebné zaoberať sa urbanizáciou a jej vplyvmi na biodiverzitu. Riešenia blízke prírode a zelená infraštruktúra prispievajú k odolnosti miest, a preto je potrebný strategický prístup, ktorým sa zlepšuje využitie financií a ich integrácia do politík a právnych predpisov EÚ. Na druhej strane je potrebná transeurópska sieť pre zelenú infraštruktúru (TEN-G), ktorá je prepojená s transeurópskou sieťou prírody (TEN-N), vzhľadom na význam zelených infraštruktúr pre prepojenie chránených oblastí.

Priame využívanie organizmov

EÚ sa v cieľoch z Aiči zaviazala znížiť do roku 2020 ročný úbytok prírodných lesov na polovicu, hoci nová správa organizácie FAO varuje, že dosiahnutie tohto cieľa bude trvať ďalších 25 rokov[101]. Lesy sú jedinečné ekosystémy, ktoré sú domovom 60 000 druhov stromov a takmer tretiny druhov obojživelníkov, vtákov a cicavcov na Zemi. Okrem toho sú neoceniteľné pri prírodných procesoch, ako je absorpcia uhlíka alebo regulácia teploty. Všetky klimaxové lesy a pralesy v EÚ preto musia byť prísne chránené.

Lesy sú spoločným dedičstvom Únie[102], preto sa budúca stratégia lesného hospodárstva musí zosúladiť s cieľmi stratégie v oblasti biodiverzity a musia sa stanoviť konkrétne ciele na ich obnovu, pretože iba 15 % lesných biotopov európskeho záujmu je v priaznivom stave ochrany.

Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, jeho vplyv na biodiverzitu je nepopierateľný a zároveň je nespochybniteľný význam odvetvia poľnohospodárstva v EÚ. Spolu s odvetvím rybolovu bude musieť prejsť zásadnou zmenou, aby sa prispôsobilo novým modelom potrebným pre zelenú transformáciu, na ktoré musia dostať požadovanú podporu a kapacity.

Ciele 25 % poľnohospodárskej pôdy venovanej ekologickému poľnohospodárstvu a prinavrátenie najmenej 10 % poľnohospodárskej plochy krajinným prvkom s veľkou rozmanitosťou sú nevyhnutnosťou a musia byť začlenené do právnych predpisov, aby boli právne záväzné.

Pokiaľ ide o rybolov, aj napriek úsiliu, ktoré už vynaložilo odvetvie v Európe, musíme pokračovať v práci na tom, aby všetky rybolovné činnosti podliehali úrovniam maximálneho udržateľného výnosu, aby sa zabránilo vedľajším úlovkom citlivých druhov a aby boli prijaté opatrenia na riadenie rybolovu vo všetkých chránených morských oblastiach, kde by hlavným cieľom mala byť ochrana a obnova ekosystémov.

V súvislosti s výrobou a spotrebou predstavuje ťažba a spracovanie materiálnych zdrojov viac ako 90 % straty svetovej biodiverzity. Ak budeme pokračovať v našich modeloch výroby a spotreby, v roku 2050 spotrebujeme ekvivalent troch planét[103]. Je preto nevyhnutné stanoviť cieľ na úrovni EÚ zameraný na zníženie používania primárnych surovín.

Zmena klímy

Podľa správy platformy IPBES je v scenári oteplenia o 4,3 °C ohrozených vyhynutím 16 % druhov a už v scenári s 1,5 až 2 °C by bol pokles druhov dramatický.

Na druhej strane morské a suchozemské ekosystémy absorbujú približne 60 % globálnych antropogénnych emisií ročne a prírodné riešenia sú zodpovedné za 37 % zmierňovania zmeny klímy odteraz do roku 2030.[104]

To ukazuje, že strata biodiverzity a klimatická kríza sú vzájomne prepojené a musia sa riešiť spoločne. V tomto zmysle potrebujeme dlhodobý spoločný akčný plán pre klímu a biodiverzitu, ktorým sa zlepší súdržnosť a vzájomné prepojenie budúcich opatrení a integrujú záväzky prijaté EÚ v rámci Dohovoru o biologickej diverzite a Parížskej dohody.

Znečistenie

Riešenie znečisťujúcich faktorov, ako sú emisie, chemikálie alebo živiny a ich vplyv na biodiverzitu, si vyžaduje integrovaný prístup, ktorý zahŕňa aj znečistenie svetlom a hlukom. Preto by budúci akčný plán nulového znečistenia, stratégia „z farmy na stôl“ a opatrenia stratégie v oblasti chemických látok mali byť v súlade so stratégiou v oblasti biodiverzity.

Komisia musí do legislatívnych návrhov zahrnúť ciele týkajúce sa 50 % zníženia chemických a najnebezpečnejších pesticídov, 20 % zníženia obsahu hnojív a 50 % straty živín do roku 2030 tak, aby boli záväzné. Výnimky podľa článku 53 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 musia byť navyše mimoriadne a Komisia musí objasniť pojmy núdzová situácia, osobitné okolnosti, prijateľné prostriedky a kontrolované a obmedzené používanie.

Invázne druhy

V EÚ v súčasnosti existuje 354 druhov, ktoré sú ohrozené inváznymi druhmi, a 66 druhov zahrnutých do zoznamu EÚ predstavuje iba 6 % druhov prítomných v Európe, čo nezodpovedá rozsahu ohrozenia biodiverzity, ktorý sa predpokladá.

Náklady na kontrolu a nápravu škôd spôsobených týmito druhmi sa v EÚ odhadujú na zhruba 12 miliárd EUR ročne, takže preventívne opatrenia sú najziskovejšie[105]. Z tohto dôvodu by Komisia pred prvým dovozom nepôvodných druhov mala vykonať povinné posúdenie rizika a prijať biele zoznamy s cieľom určiť, ktoré druhy budú predmetom obchodovania a vlastníctva iba v EÚ.

Komisia by spolu s členskými štátmi mala takisto uprednostniť vykonávanie plánov prevencie, kontroly alebo eradikácie inváznych druhov, ktoré poškodzujú kriticky ohrozené druhy, a mala by sa usilovať o to, aby zoznam EÚ zodpovedajúcim spôsobom zahŕňal invázne druhy, ktoré na ohrozené druhy vplývajú, a invázne druhy, ktoré sú v počiatočných štádiách invázie alebo sa v EÚ ešte nenachádzajú.

Ochrana a obnova

Podľa vedeckých kritérií a potrieb biodiverzity by malo byť do roku 2030 chránených najmenej 30 % morských a suchozemských oblastí a tretina z týchto oblastí vrátane všetkých prírodných záchytov uhlíka v EÚ by mala byť prísne chránená. Tieto ciele musia byť obsiahnuté v právnych predpisoch.

Rovnako musí byť do roku 2030 obnovených najmenej 30 % degradovaných ekosystémov. Organizácia Spojených národov vyhlásila dekádu 2021 – 2030 za Dekádu pre obnovu ekosystému. V tomto rámci musí byť plán obnovy prírody EÚ ambiciózny, musí sa uplatňovať na celom území každého členského štátu a musí sa zameriavať na ekosystémy, ktoré spĺňajú dvojaký účel spočívajúci v obnove biodiverzity a zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu.

Rámec financovania, začleňovania a riadenia

Komisia odhadla sumu potrebnú na vykonávanie opatrení stratégie na 20 miliárd EUR ročne, bude však potrebné komplexné hodnotenie spôsobu mobilizácie tejto sumy.

Ochrana biodiverzity musí byť prierezová vo všetkých výdavkoch a programoch EÚ založených na taxonómii EÚ, pričom v rámci opatrení EÚ musí prevládať zásada prevencie a zásada, že znečisťovateľ platí, a daňové systémy sa musia preorientovať na zvýšené využívanie environmentálnych daní a najneskôr do roku 2030 sa musia odstrániť dotácie, ktoré majú škodlivý vplyv na životné prostredie.

Rovnako je potrebný právny rámec riadenia biodiverzity, podobný právnemu predpisu v oblasti klímy, ktorý stanovuje povinné výsledky pri dosahovaní záväzných cieľov na roky 2030 a 2050, ktoré boli prijaté na 15. konferencii COP. Komisia by mala na tento účel predložiť v roku 2022 legislatívny návrh.

Na druhej strane nie je na európskej a medzinárodnej úrovni na rozdiel od niektorých vnútroštátnych právnych predpisov uznané právo jednotlivca na zdravé životné prostredie. Článok 37 Charty základných práv EÚ odráža iba všeobecnú zásadu práva EÚ v oblasti začlenenia životného prostredia, ale nezakazuje hmotné právo. Komisia by sa mala usilovať o vyplnenie tejto medzery na európskej úrovni a tiež o podporu medzinárodného uznania tohto ľudského práva.

Výskum a vzdelávanie

Na zvrátenie procesu straty biodiverzity bude nevyhnutné vzdelanie a úloha mladej generácie. V tomto zmysle by bolo potrebné vytvoriť program Zelený Erasmus, ktorý by sa zameral na projekty zachovania a obnovy ekosystémov pre mladých ľudí.

Pokiaľ ide o výskum, okrem národných programov a programu EÚ pre výskum a vývoj by väčší podiel rozpočtu na výskum a inovácie mali vyčleniť ostatné fondy, najmä v odvetviach poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, s cieľom podporovať ich prechod na udržateľné postupy.

Medzinárodná činnosť a správa oceánov

Globálna dohoda o ochrane prírody, dosiahnutá na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite, bude pri záchrane našej prírody rozhodujúca. Podobne ako Parížska dohoda musí byť právne záväzná, stanoviť hranice, za ktorými bude strata biodiverzity nezvratná, a stanoviť ambiciózne ciele, ako sú ochrana najmenej 30 % planéty a obnovenie 30 % degradovaných ekosystémov do roku 2030.

Zároveň je potrebné poukázať na potenciál obchodnej a rozvojovej politiky na dosiahnutie ochrany biodiverzity a životného prostredia mimo Európy. V tomto zmysle by sa EÚ v obchodných dohodách mala zasadzovať za záväzné kapitoly o udržateľnom rozvoji a usilovať sa o potlačenie globálneho odlesňovania predložením legislatívneho návrhu o reťazcoch, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, čím sa zabráni dovozu výrobkov, ktoré k odlesňovaniu prispievajú.

Navyše sa od roku 1980 znečistenie morí plastmi zdesaťnásobilo; takže EÚ by mala viesť rokovania o medzinárodnej dohode o plastoch, ktorá zaručí, že naše moria a oceány nebudú v roku 2030 obsahovať plasty.

Vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov

Uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa prírody je v súčasnosti nedostatočné. Postupy v prípade nesplnenia povinnosti v oblasti environmentálnych právnych predpisov sú tiež neopodstatnene oneskorené, čo bráni uplatňovaniu právnych predpisov, a Komisia preto musí posilniť dohľad a vyčleniť dostatočné zdroje.

Úspech uplatňovania tejto stratégie bude v konečnom dôsledku závisieť od účasti a zapojenia všetkých subjektov. Je potrebná platforma, na ktorej by mohli diskutovať všetky zainteresované strany, aby bolo možné zabezpečiť, aby bola transformácia inkluzívna, primeraná a spravodlivá.