SPRÁVA o rokovaniach Výboru pre petície v roku 2020
16.11.2021 - (2021/2019(INI))
Výbor pre petície
Spravodajca: Gheorghe Falcă
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o rokovaniach Výboru pre petície v roku 2020
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o rokovaniach Výboru pre petície,
– so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),
– so zreteľom na články 20, 24 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorých sa odráža význam, ktorý sa v zmluve prikladá právu občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ upriamiť pozornosť Európskeho parlamentu na ich záležitosti,
– so zreteľom na článok 228 ZFEÚ o úlohe a funkciách európskeho ombudsmana,
– so zreteľom na článok 44 Charty základných práv Európskej únie o petičnom práve obrátiť sa na Európsky parlament,
– so zreteľom na ustanovenia ZFEÚ, ktoré sa týkajú postupu v prípade nesplnenia povinnosti, najmä na články 258 a 260,
– so zreteľom na článok 54 a článok 227 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre petície (A9-0323/2021),
A. keďže v roku 2020 dostal Parlament 1 573 petícií, čo predstavuje nárast o 15,9 % v porovnaní s 1 357 petíciami predloženými v roku 2019 a nárast o 28,9 % v porovnaní s 1 220 petíciami predloženými v roku 2018;
B. keďže v roku 2020 bol počet používateľov, ktorí na webovom portáli Európskeho parlamentu pre petície podporili jednu alebo viacero petícií, 48 882, čo predstavuje značný nárast v porovnaní s 28 076 používateľmi zaznamenanými v roku 2019; keďže v roku 2020 sa zvýšil aj počet kliknutí na podporu petícií, ktorý dosiahol celkovo 55 129;
C. keďže vysoký počet petícií, ktoré vyjadrujú znepokojenie občanov v súvislosti s ohrozením verejného zdravia a sociálno-ekonomickou krízou v dôsledku vypuknutia pandémie COVID-19, významne prispel k zvýšeniu počtu petícií zaregistrovaných v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi; keďže 13,23 % petícií prijatých v roku 2020 sa týkalo pandémie COVID-19;
D. keďže z vysokého počtu petícií predložených v roku 2020 vyplýva, že v čase krízy sa občania spoliehajú na svojich volených zástupcov na úrovni EÚ tým, že im priamo adresujú svoje obavy a sťažnosti;
E. keďže celkový počet petícií však zostáva v pomere k celkovému počtu obyvateľov EÚ skromný, čo ukazuje, že je stále potrebné ešte viac zintenzívniť úsilie o zvýšenie informovanosti občanov o ich petičnom práve a nabádať ich, aby ho uplatňovali; keďže pri uplatňovaní petičného práva občania očakávajú, že hľadaním riešenia ich problémov inštitúcie EÚ poskytnú pridanú hodnotu;
F. keďže kritériá prípustnosti petícií sú stanovené v článku 227 ZFEÚ a v článku 226 rokovacieho poriadku Parlamentu, v ktorých sa požaduje, aby petície predkladali občania EÚ alebo osoby s pobytom v EÚ, ktorých sa priamo dotýkajú záležitosti, ktoré patria do pôsobnosti EÚ;
G. keďže spomedzi 1 573 petícií predložených v roku 2020 bolo 392 vyhlásených za neprípustné a 51 bolo stiahnutých; keďže relatívne vysoký percentuálny podiel (24,92 %) neprípustných petícií v roku 2020 dokazuje, že občanom stále nie sú dostatočne jasné rozsah a obmedzenia oblastí zodpovednosti Únie;
H. keďže petičné právo obrátiť sa na Európsky parlament je jedným zo základných práv občanov EÚ; keďže petičné právo poskytuje občanom EÚ a osobám s pobytom v EÚ otvorený, demokratický a transparentný mechanizmus, vďaka ktorému sa môžu priamo obrátiť na svojich volených zástupcov, a preto je nevyhnutné na umožnenie aktívnej účasti občanov v oblastiach činnosti Únie;
I. keďže petičné právo ponúka Parlamentu možnosť posilniť svoju reakcieschopnosť na sťažnosti a obavy týkajúce sa rešpektovania základných práv EÚ a dodržiavania právnych predpisov EÚ v členských štátoch; keďže petície preto predstavujú užitočný zdroj informácií, pokiaľ ide o prípady nesprávneho uplatňovania alebo porušovania práva EÚ, a Parlamentu a ďalším inštitúciám EÚ tak umožňujú posúdiť transpozíciu a uplatňovanie práva Únie a jeho možný vplyv na práva občanov EÚ a osoby s pobytom v EÚ;
J. keďže Parlament je na medzinárodnej úrovni dlhodobo v popredí rozvíjania petičného postupu a jeho postup predkladania petícií je najotvorenejší a najtransparentnejší v Európe, čím predkladateľom petícií umožňuje účasť na jeho činnostiach;
K. keďže Výbor pre petície starostlivo skúma a rieši každú petíciu predloženú Parlamentu; keďže každý predkladateľ petície má právo dostať odpoveď s informáciami o rozhodnutí výboru o prípustnosti a následných opatreniach, a to v primeranej lehote a vo vlastnom jazyku alebo v jazyku, v ktorom je petícia napísaná; keďže každý predkladateľ petície môže požiadať o opätovné otvorenie svojej petície na základe akéhokoľvek relevantného vývoja;
L. keďže činnosť Výboru pre petície vychádza z podnetov predkladateľov petícií; keďže informácie predložené predkladateľmi petícií v petíciách a na schôdzach výboru spolu s posúdením Komisie a odpoveďami členských štátov a iných orgánov sú pre činnosť výboru kľúčové; keďže prípustné petície takisto poskytujú cenné príspevky k práci ostatných parlamentných výborov, pretože ich Výbor pre petície zasiela iným výborom na prijatie stanoviska alebo pre informáciu;
M. keďže Výbor pre petície pripisuje na svojich schôdzach prvoradý význam preskúmaniu petícií a verejnej diskusii o petíciách; keďže predkladatelia petícií majú právo prezentovať svoje petície a často sa zúčastňujú na diskusii, čím aktívne prispievajú k práci výboru; keďže v roku 2020 usporiadal Výbor pre petície 13 schôdzí výboru, na ktorých sa za prítomnosti 110 predkladateľov petícií diskutovalo o 116 petíciách, pričom počas diskusií vystúpilo 78 predkladateľov petícií; keďže nižší počet petícií prerokúvaných na schôdzach v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 možno vysvetliť skrátením časových intervalov pre schôdze výborov, najmä od apríla do júla, z dôvodu obmedzených tlmočníckych služieb v dôsledku preventívnych opatrení Európskeho parlamentu v súvislosti s pandémiou;
N. keďže hlavné obavy vznesené v petíciách predložených v roku 2020 sa týkajú základných práv (najmä vplyv mimoriadnych opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na právny štát a demokraciu, ako aj na slobodu pohybu, právo na prácu, právo na informácie a právo na vzdelanie, ako aj práva LGBTIQ+ osôb v Únii), zdravia (najmä otázky týkajúce sa krízy v oblasti verejného zdravia vyplývajúcej z pandémie, od ochrany zdravia občanov vrátane liečebných postupov a ochranných prostriedkov až po zvládnutie zdravotnej krízy v členských štátoch a obstarávanie a distribúciu vakcín), životného prostredia (väčšinou banské činnosti a ich vplyv na životné prostredie, jadrová bezpečnosť, znečisťovanie ovzdušia a zhoršovanie prírodných ekosystémov), spravodlivosti (najmä otázky týkajúce sa prístupu k spravodlivosti alebo údajných procesných nezrovnalostí alebo obavy týkajúce sa právneho štátu, prípady cezhraničných únosov detí a práva starostlivosti), zamestnanosti (najmä prístupnosť trhu práce a neistá práca), vzdelávania (najmä otázky týkajúce sa diskriminačného prístupu k vzdelávaniu) a vnútorného trhu (najmä otázky týkajúce sa vnútroštátnych cestovných obmedzení v súvislosti s pandémiou a ich vplyvu na voľný pohyb osôb v rámci EÚ i mimo nej) a vykonávania dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie, okrem mnohých ďalších oblastí činnosti;
O. keďže 79,7 % (1 254) petícií prijatých v roku 2020 bolo predložených prostredníctvom webového portálu Európskeho parlamentu pre petície v porovnaní so 73,9 % (1 003 petícií) v roku 2019, čo potvrdzuje, že webový portál Európskeho parlamentu pre petície sa stal zďaleka najpoužívanejším kanálom na predkladanie petícií občanov Európskemu parlamentu;
P. keďže v roku 2020 sa webový portál pre petície ďalej vypracoval na používateľsky ústretovejší, bezpečnejší a prístupnejší portál pre občanov; keďže často kladené otázky boli aktualizované a v súvislosti s vykonávaním odporúčaní európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov bolo urobených niekoľko zlepšení v oblasti ochrany údajov a bol zavedený nový mechanizmus na obnovu hesla; keďže sa ďalej posilnilo prepojenie medzi webovým portálom pre petície, ePeti a PETIGREF a pokračovalo sa v práci na zabezpečení integrácie vonkajšieho vývoja a systému Hermes; keďže sa úspešne spracoval veľký počet individuálnych žiadostí o podporu;
Q. keďže v roku 2020 bolo mnoho petícií týkajúcich sa pandémie COVID-19 zaradených do programu prostredníctvom zrýchleného postupu;
R. keďže v roku 2020 Výbor pre petície uskutočnil iba jednu služobnú cestu na účely zistenia potrebných skutočností; keďže v dôsledku pandémie a rozhodnutia predsedu Parlamentu o zrušení parlamentných podujatí vrátane delegácií sa nemohla uskutočniť žiadna ďalšia služobná cesta na účely zistenia potrebných skutočností ako jedno z nevyhnutných preventívnych opatrení prijatých na obmedzenie šírenia pandémie COVID-19 a minimalizáciu zdravotných rizík pre poslancov a zamestnancov Parlamentu;
S. keďže Výbor pre petície ako pridružený výbor spolu s gestorskými výbormi (Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci – LIBE a Výbor pre kultúru a vzdelávanie – CULT) zorganizoval 15. októbra 2020 verejné vypočutie o európskej iniciatíve občanov s názvom Menšinový balíček – milión podpisov za rozmanitosť v Európe; keďže z dôvodu pandémie sa vypočutie uskutočnilo v hybridnom formáte a organizátori európskej iniciatívy občanov sa na stretnutí mohli zúčastniť na diaľku, zatiaľ čo verejnosť mohla stretnutie sledovať prostredníctvom vysielania cez internet;
T. keďže Komisia ako strážkyňa zmlúv zohráva zásadnú úlohu v práci Výboru pre petície a informácie poskytované predkladateľmi petícií sú užitočné pri odhaľovaní možných porušení alebo nesprávneho uplatňovania európskeho práva;
U. keďže stratégia Komisie pri spracúvaní petícií je založená na jej oznámení z roku 2016 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva (C(2016)8600);
V. keďže vo výročných správach Komisie o monitorovaní uplatňovania práva EÚ sa petície uvádzajú veľmi všeobecne, čo poukazuje na absenciu riadneho systému na zhromažďovanie informácií o petíciách a o tom, ako súvisia s postupmi v prípade nesplnenia povinnosti alebo aktmi EÚ;
W. keďže podľa rokovacieho poriadku zodpovedá Výbor pre petície za vzťahy s európskym ombudsmanom, ktorý vyšetruje sťažnosti týkajúce sa nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov EÚ; keďže súčasná európska ombudsmanka Emily O’Reilly predložila svoju výročnú správu za rok 2019 Výboru pre petície na jeho schôdzi 3. septembra 2020;
X. keďže Výbor pre petície je členom Európskej siete ombudsmanov, do ktorej patrí aj európsky ombudsman, vnútroštátni a regionálni ombudsmani a podobné orgány v členských štátoch, kandidátskych krajinách a ďalších krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorej cieľom je podporovať výmenu informácií o práve a politikách EÚ a najlepších postupov;
1. zdôrazňuje zásadnú úlohu Výboru pre petície pri ochrane a podpore práv občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ zabezpečením včasného a účinného preskúmania obáv a sťažností predkladateľov petícií a ich riešenia, kedykoľvek je to možné, prostredníctvom otvoreného, demokratického, rýchleho a transparentného procesu predkladania petícií; zdôrazňuje kľúčový význam petícií pri presadzovaní zásad priamej demokracie a zlepšovaní aktívnej účasti občanov EÚ;
2. zdôrazňuje, že účasť občanov na rozhodovacom procese Únie je nevyhnutná na dosiahnutie demokratickejšej, otvorenejšej a transparentnejšej Únie; zdôrazňuje, že Výbor pre petície zohráva zásadnú úlohu pri zapájaní európskych občanov do činností Únie a predstavuje diskusné fórum, na ktorom môžu občania vyjadriť svoj názor v inštitúciách EÚ; vyzýva inštitúcie EÚ, aby zlepšili svoju reakciu na problémy občanov pri tvorbe politík tým, že zohľadnia názory a sťažnosti vyjadrené v petíciách;
3. opätovne zdôrazňuje význam neprestajnej verejnej diskusie o oblastiach činnosti Únie s cieľom zabezpečiť, aby boli občania správne informovaní o rozsahu právomocí Únie a rôznych úrovniach rozhodovania; v tejto súvislosti vyzýva na účinné kampane na zvyšovanie informovanosti; zdôrazňuje, že aktívne zapojenie tlačových a komunikačných služieb na európskej aj vnútroštátnej úrovni a aktívnejšie sociálne médiá by zvýšili viditeľnosť a reakcieschopnosť Výboru pre petície na obavy verejnosti;
4. domnieva sa, že toto úsilie by pomohlo zabrániť dezinformáciám o práci Výboru pre petície v súlade s bojom proti dezinformáciám podporovaným Komisiou a pomohlo by zvýšiť informovanosť občanov o ich petičnom práve, ako aj o rozsahu a obmedzeniach zodpovednosti Únie a právomocí Výboru pre petície s cieľom znížiť počet neprípustných petícií; domnieva sa, že je tiež dôležité vyzdvihnúť úspešné prípady, v ktorých sa problém, na ktorý upozornil predkladateľ petície, vyriešil s podporou Výboru pre petície; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam viacjazyčnej komunikačnej politiky EÚ v záujme lepšieho kontaktu s občanmi zo všetkých členských štátov;
5. zdôrazňuje, že Konferencia o budúcnosti Európy by sa mala využiť ako príležitosť na vysvetlenie úlohy Výboru pre petície občanom EÚ s cieľom zvýšiť informovanosť o petičnom práve a nabádať ich, aby sa aktívne zúčastňovali a vyjadrovali obavy a nápady svojim voleným zástupcom;
6. upozorňuje na to, že petície predstavujú pre občanov vstupnú bránu do európskych inštitúcií a sú pre Parlament a ďalšie inštitúcie EÚ jedinečnou príležitosťou na priame nadviazanie kontaktu s občanmi EÚ a osobami s pobytom v EÚ, pochopenie ich problémov a udržiavanie pravidelného dialógu, najmä v prípadoch, ak sa na nich vzťahuje nesprávne uplatňovanie práva EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi Výborom pre petície a gestorskými výbormi, inštitúciami, orgánmi a agentúrami Únie a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi pri vyšetrovaniach a návrhoch týkajúcich sa vykonávania a dodržiavania práva EÚ vrátane potrebných odpovedí poskytovaných výboru; je presvedčený, že takáto spolupráca má zásadný význam pre riešenie a vyriešenie obáv občanov z uplatňovania práva EÚ a prispieva k posilneniu demokratickej legitimity a zodpovednosti Únie; požaduje preto aktívnejšiu účasť zástupcov členských štátov na schôdzach výboru a rýchlejšie reakcie na žiadosti o objasnenie alebo informácie, ktoré zasiela Výbor pre petície vnútroštátnym orgánom; vyzýva Komisiu, aby prijala kroky na zabezpečenie čo možno najzrozumiteľnejšieho a najširšieho výkladu rozsahu pôsobnosti článku 51 Charty základných práv Európskej únie;
7. vyzýva Komisiu, aby vo Výbore pre petície zohrávala aktívnejšiu úlohu s cieľom zabezpečiť, aby občania dostávali podrobné a zrozumiteľné odpovede;
8. zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať prístup a stanovisko, ktoré Komisia vyjadrila vo svojich odpovediach Výboru pre petície, a jej úlohu strážkyne zmlúv;
9. pripomína, že petície významne prispievajú k úlohe Komisie ako strážkyne zmlúv; zdôrazňuje, že posilnená spolupráca medzi Výborom pre petície a Komisiou je nevyhnutná na zabezpečenie úspešného spracovania petícií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zdržala všeobecných odpovedí a poskytovala včasné, presné, jasné a cielené odpovede s cieľom účinne reagovať na konkrétne požiadavky predkladateľov petícií; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť a prístup k dokumentom a informáciám v rámci postupov týkajúcich sa projektu EU Pilot v súvislosti s prijatými petíciami, ako aj v rámci projektu EU Pilot a postupov v prípade nesplnenia povinnosti, ktoré už boli ukončené, a aby pri zvažovaní začatia postupu o nesplnení povinnosti, najmä ak sa tieto otázky týkajú právnych predpisov v oblasti životného prostredia, prednostne zohľadnila všetky otázky týkajúce sa porušovania právnych predpisov EÚ, ktoré sú nastolené v petíciách;
10. žiada Komisiu, aby objasnila svoju právomoc v súvislosti s petíciami vrátane tých, ktoré sa týkajú otázok, ktoré patria do oblasti činnosti EÚ, ale nepatria do politiky, v ktorej má EÚ legislatívnu právomoc;
11. vyzýva vnútroštátne orgány, aby aktívne prijímali potrebné opatrenia s cieľom reagovať na obavy občanov vyjadrené v petíciách v prípadoch, keď dôjde k systémovému zlyhaniu pri dodržiavaní právnych predpisov EÚ; vyzýva Komisiu, aby v skúmaných prípadoch pravidelne sledovala pokrok v dodržiavaní právnych predpisov EÚ;
12. zdôrazňuje, že Výbor pre petície musí dodržiavať kritériá prípustnosti stanovené v článkoch 226 a 227 ZFEÚ a v rokovacom poriadku Európskeho parlamentu;
13. pripomína, že na presné a komplexné spracovanie petícií je nevyhnutná spolupráca s ostatnými výbormi v Európskom parlamente; konštatuje, že v roku 2020 sa 56 petícií odoslalo ďalším výborom na prijatie stanoviska a 385 petícií sa odoslalo pre informáciu; víta, že od ostatných výborov bolo prijatých 40 stanovísk a 60 potvrdení o zohľadnení petícií v rámci ich príslušnej činnosti; konštatuje, že verejné vypočutia organizované spoločne s inými parlamentnými výbormi uľahčujú dôkladné preskúmanie petícií; pripomína, že predkladatelia petícií sú informovaní o rozhodnutiach požiadať ostatné výbory o stanovisko na účely spracovania ich petícií; vyzýva parlamentné výbory, aby zintenzívnili svoje úsilie a aktívne prispievali k preskúmaniu petícií – preukázaním svojich odborných znalostí – a umožnili tak Európskemu parlamentu pohotovejšie a komplexnejšie reagovať na obavy občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že petičná sieť sa v roku 2020 nemohla stretnúť z dôvodu situácie spôsobenej pandémiou COVID-19;
14. domnieva sa, že petičná sieť je užitočný nástroj na zvyšovanie informovanosti o otázkach, ktoré sú predmetom petícií, a na uľahčenie spracovania petícií v iných výboroch, ktorým sa posielajú na prijatie stanoviska alebo pre informáciu; konštatuje, že je potrebné uľahčiť prijímanie nadväzujúcich opatrení v súvislosti s petíciami v rámci parlamentnej a legislatívnej činnosti; zastáva názor, že táto sieť by mala posilniť dialóg a spoluprácu s Komisiou a ostatnými inštitúciami EÚ; vyjadruje presvedčenie, že pravidelné schôdze petičnej siete majú kľúčový význam pre posilnenie spolupráce medzi parlamentnými výbormi, pretože umožňujú výmenu informácií a najlepších postupov medzi členmi siete; vyzýva Parlament, aby navrhol mechanizmus, ktorý by umožňoval priamu účasť Výboru pre petície na legislatívnom procese;
15. upozorňuje na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o výsledkoch rokovaní Výboru pre petície v roku 2019[1];
16. zdôrazňuje, že napriek skráteniu časových intervalov pre schôdze výborov v roku 2020 v dôsledku preventívnych opatrení Parlamentu s cieľom zabrániť šíreniu pandémie COVID-19 v jeho priestoroch a obmedzeným tlmočníckym službám Výbor pre petície vyjadril svoje stanovisko k dôležitým otázkam nastoleným v petíciách tým, že prispel k významnému počtu parlamentných správ, najmä o uzavretí Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu[2], o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v rokoch 2017 a 2018[3], o odporúčaniach na rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska[4], o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii – výročná správa za roky 2018 – 2019[5], o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu pracujúcich[6], o Turecku – výročná správa o pokroku za rok 2019[7] a o vykonávaní smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, so zreteľom na UNCRPD[8]; oceňuje činnosť sekretariátu Výboru pre petície vo všeobecnosti a najmä počas pandémie, keď sa pracovné podmienky stali zložitejšími; zdôrazňuje, že je potrebné zamyslieť sa nad výzvami, ktoré vznikli počas pandémie, a preskúmať spôsoby, ako zlepšiť prácu výboru, najmä v čase krízy;
17. poukazuje na to, že členovia Výboru pre petície vo svojich odporúčaniach na rokovania o novej dohode so Spojeným kráľovstvom zdôraznili, že každý občan EÚ s pobytom v Spojenom kráľovstve má právo predložiť Európskemu parlamentu petíciu podľa článku 227 ZFEÚ, zúčastniť sa na európskej iniciatíve občanov a obrátiť sa na európskeho ombudsmana po plánovanom skončení prechodného obdobia (31. decembra 2020) a vyzvali európsku ombudsmanku, aby pokračovala vo svojom úsilí, ktoré sa začalo počas rokovaní o dohode o vystúpení, s cieľom zabezpečiť transparentnosť rokovaní v rámci budúceho partnerstva medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;
18. upriamuje pozornosť na veľký počet petícií týkajúcich sa pandémie COVID-19, ktoré Výbor pre petície preskúmal a odpovedal na ne v roku 2020, najmä prostredníctvom svojho zrýchleného postupu; zdôrazňuje, že vo väčšine týchto petícií sa požadovala ochrana základných práv a slobôd občanov pred núdzovými opatreniami vrátane obmedzenia pohybu, ako aj transparentnosť pri vývoji, nákupe a distribúcii vakcín proti ochoreniu COVID-19; zdôrazňuje, že tieto petície zahŕňali aj otázky týkajúce sa liečby a ochranných prostriedkov, ako aj posúdenie riadenia zdravotnej krízy v členských štátoch; pripomína takisto, že mnohí predkladatelia petícií vyjadrili znepokojenie nad vplyvom vnútroštátnych mimoriadnych opatrení vrátane zákazu vychádzania na demokraciu, právny štát a základné práva a spochybnili cestovné a pracovné obmedzenia, ako aj počiatočnú nedostatočnú koordináciu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o kontroly na vnútorných hraniciach, ktoré predstavovali prekážky voľného pohybu v schengenskom priestore a mimoriadny problém pre mnohých cezhraničných pracovníkov, študentov a páry pozostávajúce zo štátnych príslušníkov rôznych štátov, ako aj riadenie zrušených letov a zájazdov počas pandémie a politiky vrátenia peňazí príslušných leteckých spoločností; pripomína, že všetky reštriktívne opatrenia musia byť nevyhnutné, primerané a dočasné; zdôrazňuje, že zabezpečenie účinného, rovnakého a jednotného uplatňovania práva EÚ má kľúčový význam pre dodržiavanie zásady právneho štátu, ktorá je v súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ jednou zo základných hodnôt Únie a jej členských štátov, a to aj v čase krízy, ako je pandémia COVID-19; zastáva názor, že najmä v čase vážnej krízy je rýchle a účinné vybavovanie petícií nevyhnutným predpokladom na získanie dôvery občanov v inštitúcie EÚ;
19. vyzdvihuje rozhodnutie prijaté počas prvých mesiacov pandémie uprednostniť petície týkajúce sa pandémie COVID-19 vo Výbore pre petície s cieľom náležite riešiť naliehavé požiadavky, ktoré občania vyjadrili počas prvých mesiacov roku 2020;
20. je vážne znepokojený škodami v oblasti verejného zdravia a v sociálno-ekonomickej oblasti, ktoré vznikli v dôsledku pandémie COVID-19; víta vynikajúcu prácu Výboru pre petície, ktorý vyjadrením obáv občanov týkajúcich sa krízy v oblasti verejného zdravia a sociálno-ekonomickej krízy súvisiacej s pandémiou COVID-19 prispel k zabezpečeniu schopnosti Parlamentu reagovať na potreby a očakávania občanov, najmä tých, ktorých mimoriadne zasiahla zdravotná kríza, pokiaľ ide o kapacitu Únie riešiť takúto globálnu výzvu; v tejto súvislosti upozorňuje na dôležité nadväzujúce opatrenia, ktoré Výbor pre petície prijal s cieľom reagovať na problémy nastolené v petíciách týkajúcich sa pandémie COVID-19 a ktoré viedli k prijatiu uznesení o schengenskom systéme a opatreniach, ktoré boli zavedené počas krízy vyvolanej ochorením COVID-19[9], o právach osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín počas krízy COVID-19[10] a o riešení miery bezdomovectva v EÚ[11] na plenárnej schôdzi;
21. zdôrazňuje dôležitý príspevok Výboru pre petície k ochrane práv detí, ktorý vyplýva z jeho riešenia niekoľkých petícií o únosoch detí rodičmi v Japonsku; v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie o medzinárodných a domácich únosoch detí z EÚ rodičmi v Japonsku, ktorého návrh prijal Výbor pre petície 16. júna 2020 a ktorý bol prijatý na plenárnej schôdzi 8. júla 2020[12];
22. upriamuje pozornosť na vypočutie z 29. októbra 2020 na tému Občianstvo Únie: posilnenie postavenia, začlenenie, účasť, ktoré Výbor pre petície usporiadal spoločne s Výborom pre právne veci, Výborom pre ústavné veci a Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci; domnieva sa, že táto udalosť predstavovala významný príspevok Parlamentu k správe Komisie o občianstve EÚ za rok 2020 a k prebiehajúcej práci Výboru pre petície v súvislosti s účasťou občanov;
23. berie na vedomie, že zdravie bolo v roku 2020 spolu so základnými právami hlavnou oblasťou záujmu predkladateľov petícií, pričom uznáva, že obavy týkajúce sa zdravia súvisiace s pandémiou COVID-19 boli v centre práce Výboru pre petície; upriamuje pozornosť na uznesenie o dodatočnom financovaní biomedicínskeho výskumu myalgickej encefalomyelitídy, ktorého návrh prijal výbor 30. apríla 2020 a ktoré bolo prijaté na plenárnej schôdzi 18. júna 2020[13]; pripomína, že komunity vedcov a pacientov vrelo privítali uznesenie Parlamentu, keďže sa v ňom vyzýva na zvýšenie informovanosti o tomto type ochorenia medzi členskými štátmi prostredníctvom organizovania kurzov odbornej prípravy prispôsobených verejným orgánom, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a verejným činiteľom vo všeobecnosti; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu na koordinované a zvýšené úsilie v oblasti výskumu a na ďalšie financovanie, a to aj v rámci programu Horizont Európa, na podporu pokroku vo výskume s cieľom riešiť ľudské a sociálno-ekonomické dôsledky rastúceho počtu jednotlivcov žijúcich a pracujúcich s dlhodobým postihnutím a chronickým ochorením;
24. konštatuje, že v roku 2020 naďalej vyvolávali vážne obavy predkladateľov petícií otázky týkajúce sa životného prostredia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že predpisy týkajúce sa životného prostredia sa v členských štátoch nevykonávajú vždy správne, ako je to opísané v mnohých petíciách, ktoré vyjadrujú sťažnosti na znečistenie ovzdušia, zhoršenie prírodných ekosystémov, jadrovú bezpečnosť a vplyv banskej činnosti na životné prostredie; zdôrazňuje význam plnenia očakávaní občanov EÚ v oblasti ochrany životného prostredia; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zabezpečila správne vykonávanie právnych predpisov EÚ v tejto oblasti;
25. víta, že Výbor pre petície zohráva v EÚ osobitnú ochrannú úlohu, pokiaľ ide o vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; poukazuje na dôležitú prácu, ktorá vo výbore prebieha v súvislosti s petíciami týkajúcimi sa otázok zdravotného postihnutia; konštatuje, že počet petícií o zdravotnom postihnutí sa v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom takmer zdvojnásobil; zdôrazňuje, že diskriminácia a prístup k vzdelávaniu a zamestnaniu naďalej patria medzi hlavné výzvy, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím, a domnieva sa, že Komisia a členské štáty musia urobiť viac, aby sa základné služby stali plne dostupnými; vyzýva na vykonávanie konkrétnych návrhov na podporu inkluzívnosti a uľahčenie uznávania a prenosnosti zručností v rámci EÚ;
26. pripomína, že v roku 2020 Výbor pre petície venoval osobitnú pozornosť diskusii o petíciách o problémoch, ktorým čelia ľudia s mentálnym postihnutím a ich rodiny počas pandémie COVID-19, najmä pokiaľ ide o prístup k zdravotníckym službám, osobnú asistenciu a kontakt s rodinami a opatrovateľmi; v tejto súvislosti upozorňuje na uznesenie Výboru pre petície o právach osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ktoré bolo prijaté na plenárnej schôdzi 8. júla 2020; víta výsledok výročného seminára Výboru pre petície o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím na tému Nová stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia, ktorý sa uskutočnil na schôdzi výboru 28. októbra 2020;
27. pripomína, že vzťahy s európskym ombudsmanom sú jednou z úloh, ktoré Výboru pre petície zveril rokovací poriadok Európskeho parlamentu; víta konštruktívnu spoluprácu Parlamentu s európskou ombudsmankou, ako aj zapojenie do Európskej siete ombudsmanov; uznáva pravidelný prínos európskej ombudsmanky k činnosti Výboru pre petície počas celého roka; vyjadruje pevné presvedčenie, že inštitúcie, orgány a agentúry Únie musia zabezpečiť konzistentné a účinné opatrenia v nadväznosti na odporúčania ombudsmanky;
28. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby občania mohli byť priamo zapojení do iniciovania legislatívnych návrhov; zdôrazňuje, že európska iniciatíva občanov je pre Výbor pre petície dôležitým nástrojom aktívneho občianstva, ako aj jedinečným nástrojom európskej participatívnej demokracie, a preto sa k nej musí pristupovať otvorene a pružne; zdôrazňuje, že verejné vypočutie je kľúčovou príležitosťou pre organizátorov, aby verejne predstavili svoju iniciatívu inštitúciám EÚ a odborníkom, čo Komisii a Parlamentu umožní dôkladne pochopiť želané výsledky európskej iniciatívy občanov; vyzýva Komisiu, aby zvážila iniciovanie legislatívneho návrhu na základe obsahu každej úspešnej európskej iniciatívy občanov;
29. zdôrazňuje, že transparentnosť a prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií EÚ sú nevyhnutné na to, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň ochrany demokratických práv občanov a ich dôvera v inštitúcie EÚ; poukazuje na to, že súčasné nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie už neodráža skutočnú situáciu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že revízia nariadenia (ES) č. 1049/2001 je už roky pozastavená a nedosiahol sa žiadny pokrok; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na prepracované znenie nariadenia z roku 2001 s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť presadzovaním osvedčených administratívnych postupov v súlade s požiadavkami Lisabonskej zmluvy;
30. zdôrazňuje, že webový portál pre petície je základným nástrojom na zabezpečenie hladkého, efektívneho a transparentného petičného procesu; v tejto súvislosti víta zlepšenia v oblasti ochrany údajov a bezpečnostných prvkov, vďaka ktorým je portál pre občanov používateľsky ústretovejší a bezpečnejší; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úsilí o to, aby bol portál verejne známy prostredníctvom sociálnych médií, aby bolo jednoduchšie sa v ňom orientovať a aby bol plne dostupný pre všetkých občanov, najmä osoby so zdravotným postihnutím, a to aj tým, že sa umožní predkladanie petícií v národných posunkových jazykoch; žiada, aby sa na webovom portáli pre petície zverejňovali ďalšie informácie vrátane pokroku v petíciách a vyšetrovaniach v spolupráci s inými inštitúciami; vyzýva na posúdenie toho, ako zabrániť používaniu odcudzených alebo falošných identít, a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zmeniť alebo aktualizovať počítačový registračný a podpisový systém tak, aby bol skutočne pružný a umožňoval účasť občanov v reálnom čase v súlade s ich potrebami; podporuje vytvorenie jednotného digitálneho portálu, na ktorom by občania mali prístup ku všetkým petičným postupom a mohli o nich získať informácie;
31. konštatuje, že hoci počet osôb podporujúcich jednu alebo viac petícií značne narastá, mnohí predkladatelia petícií stále tvrdia, že kroky, ktoré treba podniknúť na vyjadrenie podpory petícii na webovom portáli Európskeho parlamentu pre petície, sú zložité; zastáva názor, že zjednodušenie postupu by občanom umožnilo lepšie uplatňovať svoje petičné právo;
32. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, vládam a parlamentom členských štátov, výborom pre petície členských štátov a ich vnútroštátnym ombudsmanom alebo podobným príslušným orgánom.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Podľa článku 227 ods. 7 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu podáva Výbor pre petície každoročne správu o výsledkoch svojich rokovaní. Táto správa poskytuje komplexný prehľad o práci, ktorú výbor vykonal v roku 2020, a zahŕňa štatistickú analýzu doručených a spracovaných petícií, ako aj hodnotenie ostatných parlamentných činností, ako je prijímanie správ a stanovísk, organizácia vypočutí a vzťahy výboru s ostatnými inštitúciami EÚ. Treba pripomenúť, že hlavná činnosť Výboru pre petície vychádza z petičného práva obrátiť sa na Európsky parlament, ktoré uplatňujú občania EÚ a osoby s pobytom v EÚ podľa článku 227 ZFEÚ, a nie je priamo spojená s pracovným programom Komisie.
Vypuknutie pandémie COVID-19 a mimoriadne opatrenia prijaté v celej Európskej únii ako reakcia na bezprecedentnú krízu v oblasti verejného zdravia a jej hospodárske a sociálne dôsledky predstavovali pre parlamentnú demokraciu v roku 2020 značné výzvy.
Od vypuknutia pandémie prijal Európsky parlament sériu bezprecedentných opatrení zameraných na zabezpečenie základných funkcií Parlamentu a predchádzanie zdravotným rizikám pre jeho poslancov a zamestnancov. Na tento účel vydal predseda od marca 2020 niekoľko rozhodnutí, v ktorých sa okrem iného požadovalo zrušenie podujatí a návštev v priestoroch Parlamentu na všetkých troch pracoviskách vrátane delegácií a vypočutí výborov, pričom sa zachovala operačná kapacita riadiacich orgánov Parlamentu, plenárne, riadne a mimoriadne schôdze výborov. Hlavné činnosti boli obmedzené, ale zachované, aby sa zabezpečilo vykonávanie legislatívnych, rozpočtových a kontrolných funkcií inštitúcie.
Útvary Parlamentu vynaložili veľké úsilie na vývoj digitálnych systémov schôdzí a hlasovania na diaľku, ktoré sú osobitne prispôsobené otvorenému, dynamickému a viacjazyčnému prostrediu Parlamentu, aby sa poslanci mohli zúčastňovať na parlamentných činnostiach z ich rodných krajín. Tieto postupy na diaľku sa prvýkrát použili na mimoriadnej plenárnej schôdzi 26. marca 2020 – keď Parlament schválil rozhodujúce podporné opatrenia EÚ na boj proti pandémii – a odvtedy sa používajú, zatiaľ čo sa postupne zdokonaľujú a zlepšujú.
Za týchto výnimočných okolností sa Výbor pre petície nielen rýchlo prispôsobil tomuto novému spôsobu práce, ale zohral takisto kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rýchlej reakcie Parlamentu na rastúce obavy občanov z pandémie a jej závažných hospodárskych, sociálnych a demokratických dôsledkov.
Po prvé, 2. apríla 2020 sa koordinátori Výboru pre petície rozhodli upraviť bežný postup výboru pri vybavovaní petícií, aby občania mohli naďalej predkladať petície a prijímať rozhodnutia výboru o prípustnosti a nadväzujúcich opatreniach obvyklým tempom. Z tohto dôvodu sa koordinátori rozhodli zvýšiť mieru využívania písomných postupov na riešenie sporných odporúčaní a hlasovanie o nich, ako aj na oznamovanie ich výsledkov. Po druhé, koordinátori sa rozhodli, že petície týkajúce sa pandémie COVID-19 budú spracované v rámci zrýchleného postupu a budú o nich prednostne diskutovať.
Na tento účel sa po revízii pracovného harmonogramu Parlamentu konala 30. apríla 2020 mimoriadna schôdza, na ktorej sa diskutovalo o obavách občanov týkajúcich sa vypuknutia pandémie COVID-19 vznesených vo veľkom počte petícií predložených Parlamentu. Na tomto zasadnutí výbor takisto uskutočnil prvé hlasovanie na diaľku o prijatí návrhu stanoviska k odporúčaniam na rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a návrhu uznesenia o dodatočnom financovaní biomedicínskeho výskumu myalgickej encefalomyelitídy.
Všetky schôdze výboru od 30. apríla do 2. júla 2020 sa okrem toho plne venovali posudzovaniu petícií, ktoré nastoľujú otázky týkajúce sa riadenia zdravotnej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a vplyvu vnútroštátnych mimoriadnych opatrení na základné práva. Formát všetkých týchto schôdzí do septembra bol dvojhodinový časový úsek s využitím systému Interactio a obmedzeným tlmočením z dôvodu zníženej kapacity dostupnej tlmočníckej infraštruktúry. Schôdze výborov sa konali na diaľku v priestoroch Parlamentu za účasti predkladateľov petícií, zástupcov Európskej komisie a väčšiny poslancov.
Napokon treba pripomenúť, že na svojej schôdzi 13. júla 2020 sa koordinátori dohodli na prerušení zrýchleného postupu a na prijímaní všetkých nových prijatých petícií o COVID-19 podľa bežného postupu vzhľadom na mierny pokles počtu petícií v tejto veci. Od septembra 2020 sa takisto časové intervaly pre bežné schôdze výborov zvýšili na štyri dvojhodinové schôdze mesačne.
Štatistická analýza petícií prijatých v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019
Podľa štatistík dostal Európsky parlament v roku 2020 1 573 petícií, čo predstavuje nárast o 15,9 % v porovnaní s 1 357 petíciami predloženými v roku 2019 a o 28,9 % v porovnaní s 1 220 petíciami zaregistrovanými v roku 2018. Veľký počet petícií o pandémii COVID-19 významne prispel k takémuto nárastu toku petícií zaregistrovaných v roku 2020 v porovnaní s rokmi 2019 a 2018.
Na webovom portáli pre petície majú občania možnosť petície podporiť. V roku 2020 sa 48 882 používateľov prihlásilo ako podporovatelia v porovnaní s 28 076 v roku 2019. Z toho vyplýva, že v roku 2020 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne zvýšil počet používateľov podporujúcich petície na webovom portáli.
V roku 2020 bolo 48 petícií podpísaných viac ako jedným občanom. Zo 48 petícií podpísaných viac ako jedným občanom bolo 8 podpísaných viac ako 1 000 občanmi a 2 viac ako 10 000 občanmi.
Spôsob predkladania petícií
V roku 2020 bolo prostredníctvom webového portálu pre petície predložených takmer 80 % petícií, zatiaľ čo 20 % petícií bolo podaných poštou. Číselné údaje v týchto dvoch tabuľkách ukazujú, že v roku 2020 sa počet petícií predložených prostredníctvom webového portálu pre petície zvýšil o 25 % v porovnaní s rokom 2019. Došlo takisto k nárastu o 45,3 % v porovnaní s rokom 2018, keď bolo prostredníctvom portálu predložených 863 petícií, čo potvrdzuje, že webový portál pre petície sa stal zďaleka najpoužívanejším kanálom na predkladanie petícií občanov Európskemu parlamentu.
2020
|
2019 |
||||||||||||||||||
|
|
Stav petícií podľa kalendárneho roku[14]
V nasledujúcej tabuľke je uvedený stav petícií od roku 2003 do roku 2020. Možno poznamenať, že v roku 2020 sa väčšina petícií uzavrela do jedného roka po tom, ako ich výbor prijal a preskúmal. Na základe porovnania s údajmi o stave petícií uvedenými vo výročných správach z rokov 2010 až 2019 možno dospieť k záveru, že väčšina petícií je uzavretá do jedného roka od prijatia a preskúmania. Veľmi malý percentuálny podiel petícií (od 0,3 % do 13,1 %) z obdobia 2004 až 2015 zostáva otvorený. Väčšina z týchto otvorených petícií sa týka otázok životného prostredia a prebiehajúcich konaní o nesplnení povinnosti na Súdnom dvore Európskej únie alebo problémov, ktoré chcú členovia výboru bližšie preskúmať.
Stav petícií
|
|||||
Rok |
Počet petícií |
Otvorený postup |
Uzavretý postup |
||
2020 |
1 573 |
652 |
41,4 % |
896 |
57,0 % |
2019 |
1 357 |
363 |
26,8 % |
994 |
73,2 % |
2018 |
1 220 |
299 |
24,5 % |
921 |
75,5 % |
2017 |
1 271 |
256 |
20,1 % |
1 015 |
79,9 % |
2016 |
1 569 |
478 |
30,5 % |
1 091 |
69,5 % |
2015 |
1 431 |
187 |
13,1 % |
1 244 |
86,9 % |
2014 |
2 715 |
225 |
8,3 % |
2 490 |
91,7 % |
2013 |
2 891 |
296 |
10,2 % |
2 595 |
89,8 % |
2012 |
1 986 |
125 |
6,3 % |
1 861 |
93,7 % |
2011 |
1 414 |
71 |
5,0 % |
1 343 |
95,0 % |
2010 |
1 656 |
37 |
2,2 % |
1 619 |
97,8 % |
2009 |
1 924 |
14 |
0,7 % |
1 910 |
99,3 % |
2008 |
1 886 |
19 |
1,0 % |
1 867 |
99,0 % |
2007 |
1 506 |
23 |
1,5 % |
1 483 |
98,5 % |
2006 |
1 021 |
4 |
0,4 % |
1 017 |
99,6 % |
2005 |
1 016 |
3 |
0,3 % |
1 013 |
99,7 % |
2004 |
1 002 |
3 |
0,3 % |
999 |
99,7 % |
2003 |
1 315 |
0 |
0 % |
1 315 |
100,0 % |
Spracovanie petícií[15]
2020 |
|
|
|
2019 |
|
|
Spracovanie petícií |
Počet |
% |
|
Spracovanie petícií |
Počet |
%
|
Prípustné a uzavreté
|
478 |
30,39 % |
|
Prípustné a uzavreté |
575 |
42,37 % |
Prípustné a otvorené
|
652 |
41,45 % |
|
Prípustné a otvorené |
363 |
26,75 % |
Neprípustné
|
392 |
24,92 % |
|
Neprípustné |
406 |
29,9 % |
Stiahnuté
|
51 |
3,24 % |
|
Stiahnuté |
13 |
0,9 % |
Odoslané so žiadosťou o stanovisko EK
|
794 |
52,90 % |
|
Odoslané so žiadosťou o stanovisko EK |
557 |
48,27 % |
Odoslané so žiadosťou o stanovisko iným orgánom
|
44 |
2,93 % |
|
Odoslané so žiadosťou o stanovisko iným orgánom |
43 |
3,73 % |
Odoslané pre informáciu ďalším orgánom |
663 |
44,17 % |
|
Odoslané pre informáciu ďalším orgánom |
554 |
48,01 % |
Z tabuliek vyplýva, že percentuálny podiel petícií vyhlásených za neprípustné v roku 2020 je mierne nižší ako percentuálny podiel petícií, ktoré boli vyhlásené za neprípustné v roku 2019. Nižší je aj percentuálny podiel prípustných petícií (30,39 %), ktoré boli v roku 2020 okamžite uzavreté po poskytnutí informácií predkladateľovi petície, pričom v roku 2019 predstavovali takéto petície 42,37 %. Z toho vyplýva, že v roku 2020 bolo ponechaných otvorených viac petícií (41,45 %) ako v roku 2019, keď zostalo otvorených 26,75 % petícií.
Treba takisto poznamenať, že v roku 2020 bola viac ako polovica prípustných petícií zaslaná Komisii so žiadosťou o stanovisko.
Percentuálny podiel petícií zaslaných iným orgánom so žiadosťou o stanovisko zostáva napokon v obidvoch rokoch veľmi podobný.
Počet petícií podľa krajiny
V nasledujúcich dvoch tabuľkách sú z číselného a z percentuálneho hľadiska znázornené zmeny v petíciách podľa jednotlivých krajín od roku 2019 do roku 2020. Veľký počet petícií predložených v obidvoch rokoch sa týka EÚ. Znamená to, že tieto petície buď nastoľujú otázky týkajúce sa celej EÚ, alebo vyzývajú na zavedenie spoločných opatrení platných pre celú EÚ. Petície týkajúce sa EÚ sa môžu vzťahovať aj na jeden alebo viacero členských štátov, a preto sú zaevidované v kolónke EÚ, ako aj v kolónke dotknutého členského štátu/dotknutých členských štátov. Tým sa vysvetľuje, prečo súčet petícií týkajúcich sa EÚ a petícií týkajúcich sa len členských štátov presahuje celkový počet petícií predložených v rokoch 2019 a 2020.
Ďalej je potrebné zdôrazniť, že deväť krajín, ktorých sa petície väčšinou týkajú, zostalo v obidvoch rokoch rovnakých, s jedinou výnimkou Francúzska. V roku 2020 sa počet petícií týkajúcich sa Francúzska v porovnaní s rokom 2019 znížil takmer na polovicu (21 petícií v roku 2020 v porovnaní so 40 petíciami v roku 2019). Poradie krajín, ktorých sa petície najviac týkali, sa navyše výrazne zmenilo. Väčšina petícií predložených v roku 2020 sa týka Španielska s výrazným nárastom o 72,6 % v porovnaní s rokom 2019. Naopak, počet petícií týkajúcich sa Nemecka sa v porovnaní s rokom 2019 znížil o 15,3 %, v prípade Talianska o 33 %.
Ďalší pozoruhodný rozdiel sa týka Spojeného kráľovstva. V roku 2020 dostal výbor 38 petícií týkajúcich sa Spojeného kráľovstva, čo je menej ako polovica petícií zo Spojeného kráľovstva prijatých v roku 2019. Naopak, petície týkajúce sa Poľska sa v roku 2020 výrazne zvýšili (89 petícií) v porovnaní s 51 petíciami predloženými v roku 2019.
Pokiaľ ide o krajiny uvedené na konci zoznamu, Slovinsko a Estónsko zostávajú najmenej dotknutými krajinami v obidvoch rokoch.
2020 2019
Dotknutá krajina |
Počet petícií |
% |
Európska únia |
642 |
33,1 |
Španielsko |
283 |
14,6 |
Nemecko |
172 |
8,9 |
Poľsko |
89 |
4,6 |
Taliansko |
69 |
3,6 |
Rumunsko |
56 |
2,9 |
Bulharsko |
42 |
2,2 |
Spojené kráľovstvo |
38 |
2,0 |
Grécko |
29 |
1,5 |
Rakúsko |
23 |
1,2 |
Ostatné krajiny EÚ |
187 |
9,3 |
Krajiny mimo EÚ |
130 |
6,7 |
Dotknutá krajina |
Počet petícií |
% |
|
Európska únia |
599 |
34,6 |
|
Nemecko |
203 |
11,7 |
|
Španielsko |
164 |
9,5 |
|
Taliansko |
103 |
5,9 |
|
Spojené kráľovstvo |
90 |
5,2 |
|
Rumunsko |
80 |
4,6 |
|
Bulharsko |
52 |
3,0 |
|
Poľsko |
51 |
2,9 |
|
Grécko |
46 |
2,7 |
|
Francúzsko |
40 |
2,3 |
|
Ostatné krajiny EÚ |
218 |
12,6 |
|
Krajiny mimo EÚ |
86 |
5,0 |
|
Jazyky petícií
V rokoch 2020 a 2019 boli petície predložené v 22 úradných jazykoch Európskej únie. Najpoužívanejšími jazykmi v obidvoch rokoch zostávajú nemčina a angličtina. Okrem toho z tabuliek vyplýva, že takmer tri štvrtiny petícií (76,5 % – 71,8 %) prijatých v obidvoch rokoch boli napísané v nemčine, angličtine, španielčine alebo taliančine.
V roku 2020 boli najmenej používanými jazykmi dánčina, maltčina a slovinčina, zatiaľ čo v roku 2019 to boli slovenčina, lotyština a slovinčina.
2020 2019
Jazyk petície |
Počet petícií |
% |
Nemčina |
386 |
24,5 |
Angličtina |
379 |
24,1 |
Španielčina |
334 |
21,2 |
Taliančina |
106 |
6,7 |
Poľština |
76 |
4,8 |
Rumunčina |
52 |
3,3 |
Francúzština |
37 |
2,3 |
Ostatné |
203 |
12,9 |
Spolu |
1 573 |
100 |
Jazyk petície |
Počet petícií |
% |
Nemčina |
337 |
24,8 |
Angličtina |
331 |
24,4 |
Španielčina |
183 |
13,5 |
Taliančina |
123 |
9,1 |
Rumunčina |
60 |
4,4 |
Poľština |
56 |
4,1 |
Francúzština |
53 |
3,9 |
Ostatné |
214 |
15,8 |
Spolu |
1 357 |
100 |
Štátna príslušnosť predkladateľov petícií
Pokiaľ ide o štátnu príslušnosť predkladateľov petícií, najvyšší počet petícií predložili v obidvoch rokoch nemeckí občania, pričom v roku 2020 došlo k nárastu o 17,1 %.
Okrem toho, v tabuľkách uvedených nižšie je zobrazený výrazný nárast počtu petícií predložených španielskymi a poľskými štátnymi príslušníkmi v roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Konkrétnejšie, v roku 2020 sa petície španielskych občanov zvýšili o 83,1 %, v prípade poľských občanov o 45,8 %.
Naopak, počet petícií britských občanov sa v roku 2020 znížil o viac ako polovicu (56,8 %). Tak ako v roku 2019, aj v roku 2020 britskí predkladatelia petícií vyjadrili predovšetkým znepokojenie nad stratou občianstva EÚ a súvisiacich práv, ako aj nad vykonávaním dohody o vystúpení.
2020 |
|
|
|
2019 |
|
|
Štátna príslušnosť hlavného predkladateľa petície |
Počet petícií |
% |
|
Štátna príslušnosť hlavného predkladateľa petície |
Počet petícií |
% |
Nemecko |
404 |
13,8 |
|
Nemecko |
345 |
25,4 |
Španielsko |
368 |
12,5 |
|
Španielsko |
201 |
14,8 |
Taliansko |
127 |
4,3 |
|
Taliansko |
139 |
10,2 |
Poľsko |
105 |
3,6 |
|
Rumunsko |
97 |
7,1 |
Rumunsko |
89 |
3,0 |
|
Spojené kráľovstvo |
88 |
6,5 |
Bulharsko |
47 |
1,6 |
|
Poľsko |
72 |
5,3 |
Grécko |
45 |
1,5 |
|
Grécko |
55 |
4,0 |
Fínsko |
40 |
1,4 |
|
Bulharsko |
52 |
3,8 |
Spojené kráľovstvo |
38 |
1,3 |
|
Francúzsko |
51 |
3,8 |
Štátna príslušnosť inej krajiny EÚ |
262 |
8,8 |
|
Štátna príslušnosť inej krajiny EÚ |
231 |
17,1 |
Štátna príslušnosť mimo EÚ |
51 |
1,7 |
|
Štátna príslušnosť mimo EÚ |
28 |
2,0 |
Hlavné témy petícií
V uvedených tabuľkách sa nachádza desať najčastejších tém petícií. Z tabuliek možno dospieť k záveru, že základné práva a životné prostredie sú v rokoch 2020 aj 2019 na popredných miestach.
V roku 2020 sa však počet petícií, ktoré vyjadrujú obavy o zdravie a základné práva, výrazne zvýšil. Hlavný nárast sa nepochybne týka zdravia. Konkrétnejšie, v roku 2020 dostal výbor 221 petícií týkajúcich sa zdravia v porovnaní s 97 petíciami, ktoré boli zaregistrované na rovnakú tému v roku 2019. V roku 2020 sa ich počet viac ako zdvojnásobil, čo je spôsobené najmä veľkým počtom petícií týkajúcich sa pandémie COVID-19. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že viac ako polovica petícií týkajúcich sa zdravia súvisí s ohrozením verejného zdravia, ktoré bolo vyvolané vypuknutím a šírením pandémie COVID-19 (122 z 221).
Pokiaľ ide o základné práva, v roku 2020 sa počet petícií na túto tému zvýšil o 41,8 % v porovnaní s rokom 2019. Je takisto zaujímavé poznamenať, že v roku 2020 vyjadrilo 72 petícií z 268 petícií zaregistrovaných v rámci témy základných práv obavy z vplyvu vnútroštátnych mimoriadnych opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na základné práva a slobody občanov vrátane slobody pohybu, práva na prácu, práva na prístup k informáciám a práva na vzdelanie.
Naopak, v roku 2020 sa petície v oblasti životného prostredia znížili o 20,6 %, v prípade spravodlivosti o 17,9 %.
2020
|
2019 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Webový portál pre petície
Webový portál pre petície, ktorý bol zriadený koncom roka 2014, sa ďalej zlepšoval, aby bol pre občanov používateľsky ústretovejší, bezpečnejší a prístupnejší.
V roku 2020 boli urobené dôležité technické aktualizácie, ktoré používateľom umožňujú získať lepšie skúsenosti s webovým portálom. Najskôr vyšli dve vydania webového portálu, konkrétne v auguste a novembri 2020, ktoré obsahovali množstvo opráv a vývojových zmien zameraných najmä na opravu zraniteľných bezpečnostných prvkov. Po druhé, aktualizovali sa často kladené otázky (FAQ) a pridali sa nové snímky obrazovky. V súvislosti s vykonávaním odporúčaní európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov bolo navyše urobených niekoľko zlepšení v oblasti ochrany údajov a bol zavedený nový mechanizmus na obnovu hesla. Okrem toho sa ďalej rozvíjalo prepojenie medzi webovým portálom pre petície, ePeti a PETIGREF, čo prinieslo rozsiahle zlepšenie používateľského rozhrania. Napokon sa vykonali práce na zabezpečení integrácie vonkajšieho vývoja a systému Hermes.
Všetky tieto zlepšenia a aktualizácie boli predstavené a prediskutované na zasadnutí riadiaceho výboru portálu pre petície, ktoré sa konalo 16. októbra 2020.
Vzťahy s Komisiou
Komisia je pri spracúvaní petícií stále prirodzeným partnerom Výboru pre petície, keďže ide o inštitúciu EÚ zodpovednú za zabezpečovanie vykonávania a dodržiavania práva Únie. Výbor a Komisia navzájom dobre a nepretržite spolupracujú. Hlavným kontaktným miestom v Komisii je generálny sekretariát, ktorý koordinuje prideľovanie petícií príslušným útvarom Komisie a zasiela odpovede Komisie sekretariátu výboru. Aj keď Komisia zintenzívnila svoje úsilie v oblasti poskytovania včasných odpovedí, výbor sa domnieva, že Komisia by sa mala aktívnejšie podieľať na spolupráci s Výborom pre petície s cieľom zabezpečiť, aby predkladatelia petícií dostali presnú odpoveď na svoje žiadosti a sťažnosti týkajúce sa vykonávania práva EÚ.
Výbor okrem toho opakuje svoju žiadosť o pravidelné poskytovanie aktuálnych informácií o priebehu konaní o nesplnení povinnosti a o transparentnosť a prístup k dokumentom o nesplnení povinnosti a konaniach v rámci projektu EU Pilot, ktoré sa týkajú otvorených petícií. Napokon výbor zostáva naďalej kritický, pokiaľ ide o novú politiku presadzovania práva, ktorú Komisia oznámila v oznámení z roku 2016 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva (C(2016)8600), ktorého cieľom je nasmerovať občanov na vnútroštátnu úroveň, keď sťažnosti alebo petície nenastoľujú otázky širšej zásady alebo systematického nedodržiavania práva EÚ. V tejto súvislosti sa výbor domnieva, že Komisia by mala skontrolovať, či vnútroštátne orgány podnikajú kroky potrebné na reagovanie na obavy občanov vyjadrené v ich petíciách.
V roku 2020, vzhľadom na skrátené časové intervaly pre schôdze a činnosti výborov v dôsledku preventívnych opatrení Parlamentu na obmedzenie šírenia pandémie COVID-19, Konferencia predsedov výborov výnimočne rozhodla (3. apríla 2020), že výbory si môžu s Komisiou vymieňať názory v písomnom formáte.
V dôsledku tohto rozhodnutia zaslala predsedníčka výboru 21. apríla 2020 list podpredsedovi Komisie Marošovi Šefčovičovi, v ktorom bol uvedený zoznam otázok, ktoré sa týkajú predovšetkým plánovaných opatrení Komisie na riešenie zdravotných, hospodárskych a sociálnych kríz vyplývajúcich z pandémie COVID-19, účasti Komisie na práci výboru a jej prístupu k petíciám, ktoré sa netýkajú systematického porušovania práva EÚ, ako aj série medziinštitucionálnych otázok siahajúcich od Konferencie o budúcnosti Európy po povinnosti transparentnosti v Rade. Po zohľadnení odpovedí podpredsedu Komisie prijal výbor 7. mája 2020 v rámci štruktúrovaného dialógu svoje kľúčové posolstvá pre súhrnnú správu Parlamentu.
Okrem toho, Výbor pre petície v rámci ročného cyklu štruktúrovaného dialógu privítal účasť podpredsedu Maroša Šefčoviča na svojej schôdzi 3. decembra 2020 na diaľku. Účelom tohto cvičenia bolo nadviazať na písomný postup uskutočnený v apríli a máji 2020 a prediskutovať príslušné iniciatívy, ktoré sú súčasťou nového pracovného programu Komisie, najmä pokiaľ ide o splnenie hlavnej ambície „Nový impulz pre európsku demokraciu“. Komisár ocenil plodnú spoluprácu s Výborom pre petície a zdôraznil niektoré z najdôležitejších bodov pracovného programu Komisie.
Napokon, 2. decembra 2020 výbor uskutočnil výmenu názorov s pani Sallou Saastamoinenovou, úradujúcou riaditeľkou Generálneho riaditeľstva Komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov, o výsledkoch monitorovania výkonu opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19, ktoré zaviedli členské štáty.
Vzťahy s Radou
Členovia sekretariátu Rady sa príležitostne zúčastňujú na schôdzach Výboru pre petície. V roku 2020 bola účasť Rady na diskusiách, žiaľ, veľmi obmedzená. V tejto súvislosti sa výbor domnieva, že na odblokovanie petícií, ktoré si vyžadujú promptné odpovede a reakcie vnútroštátnych orgánov, by bola potrebná aktívnejšia spolupráca s členskými štátmi. Výbor napriek tomu oceňuje úsilie niektorých členských štátov o aktívne prispievanie do diskusie o príslušných petíciách na schôdzach výboru. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť účasť Stáleho zastúpenia Slovenska na diskusii o petícii č. 0194/2020 o údajnej korupcii na Slovensku na schôdzi výboru 10. novembra 2020.
Vzťahy s európskym ombudsmanom
Výbor pre petície si s úradom európskeho ombudsmana udržal konštruktívne pracovné vzťahy.
Ombudsmanka Emily O’Reilly predložila v roku 2020 svoju výročnú správu za rok 2019 na schôdzi výboru 3. septembra 2020. Pri tejto príležitosti ombudsmanka poďakovala Parlamentu za opätovné zvolenie a zdôraznila osobitný vzťah s Výborom pre petície. Urobila takisto stručnú prezentáciu o pokroku svojej práce za posledný rok, uviedla príklady jednotlivých prípadov, ktoré riešila jej inštitúcia, a vzala na vedomie pokrok, ktorý inštitúcie dosiahli pri zlepšovaní administratívnych postupov. Ombudsmanka navyše privítala drvivú podporu Európskeho parlamentu osobitnej správe európskeho ombudsmana týkajúcej sa zodpovednosti Rady a transparentnosti jej legislatívneho procesu.
Vzťahy s Európskym dvorom audítorov
Výbor pre petície si v posledných rokoch vybudoval konštruktívne pracovné vzťahy s Európskym dvorom audítorov a aktívne prispieval k jeho ročným pracovným programom.
V roku 2020 Výbor pre petície predložil ako vstup do pracovného programu Európskeho dvora audítorov na rok 2021 tieto návrhy: – „Posúdenie využívania finančných prostriedkov a programov EÚ na boj proti chudobe v rámci EÚ“, – „Dobré životné podmienky zvierat počas prepravy – Rešpektuje EÚ dobré životné podmienky zvierat počas prepravy?“.
Predseda Európskeho dvora audítorov navyše listom z 11. mája 2020 ponúkol výborom možnosť predložiť ďalšie návrhy týkajúce sa pracovného programu Európskeho dvora audítorov na rok 2021, ktoré sa týkajú otázok súvisiacich s pandémiou COVID-19. V tejto súvislosti Výbor pre petície predložil niekoľko doplňujúcich návrhov vrátane posúdenia vplyvu pandémie COVID-19 na pátracie a záchranné operácie v Stredozemnom mori, na slobodu pohybu cezhraničných a migrujúcich pracovníkov a na rodovo motivované násilie počas obmedzenia pohybu, ako aj posúdenia potrieb a obstarávania tovaru a služieb hradených z finančných prostriedkov EÚ, pokiaľ ide o projekty COVID-19.
Napokon si Výbor pre petície 20. januára 2020 vypočul prezentáciu osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 14/2019 s názvom Vyjadrite svoj názor!: Do verejných konzultácií Komisie sa občania zapájajú, ale činnosti v oblasti oslovovania nie sú uspokojivé, ktorú predložila spravodajkyňa Annemie Turtelboom.
Vzťahy s inými orgánmi EÚ
19. februára 2020 si Výbor pre petície vypočul prezentáciu správy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Právo osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v praxi (informačná správa), ktorú vypracoval spravodajca Krzysztof Pater.
Služobné cesty na účely zistenia potrebných skutočností
V roku 2020 uskutočnil Výbor pre petície služobnú cestu na účely zistenia potrebných skutočností do Bulharska, ktorá sa uskutočnila v dňoch 24. – 26. februára 2020, v súvislosti s postupmi presadzovania Občianskeho súdneho poriadku a údajným používaním protiprávnych doložiek. Návrh správy o služobnej ceste na účely zistenia potrebných skutočností do Bulharska bol prerokovaný na schôdzi výboru 10. novembra 2020.
Hoci koordinátori v januári 2020 rozhodli, že výbor by mal v druhej polovici roku 2020 uskutočniť dve služobné cesty na účely zistenia potrebných skutočností, a to navštíviť nemecký úrad starostlivosti o mládež (Jugendamt) a baskický región v Španielsku, organizácia týchto misií bola prerušená po rozhodnutí predsedu Parlamentu zrušiť parlamentné podujatia vrátane delegácií ako jedno z preventívnych opatrení prijatých na obmedzenie šírenia pandémie COVID-19 a minimalizáciu zdravotných rizík pre jeho poslancov a zamestnancov. Z tohto dôvodu sa v roku 2020 neuskutočnila žiadna ďalšia služobná cesta na účely zistenia potrebných skutočností.
Verejné vypočutia
Ako sa uvádza v úvodných poznámkach, organizácia vypočutí bola zrušená minimálne počas prvého semestra 2020 ako preventívne opatrenie na zabránenie šíreniu pandémie COVID-19 v priestoroch Parlamentu. Toto rozhodnutie vysvetľuje veľmi obmedzený počet vypočutí organizovaných v roku 2020.
Konkrétne 29. októbra 2020 Výbor pre petície usporiadal spoločne s Výborom pre právne veci, Výborom pre ústavné veci a Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci verejné vypočutie na tému Občianstvo Únie: posilnenie postavenia, začlenenie, účasť. Podujatie predstavovalo príspevok Parlamentu k správe Komisie o občianstve EÚ za rok 2020 a fórum pre diskusiu o výsledkoch verejnej konzultácie o občianskych právach EÚ, ktorú Komisia uskutočnila v období od júla do októbra 2020. Vypočutie sa zameralo na občianstvo Únie ako na hmatateľnú hodnotu pre občanov v praxi, a to aj počas pandémie COVID-19, a na podporu inkluzívnosti v demokratických procesoch a posilnenie postavenia občanov. Napokon sa počas diskusie uvažovalo o budúcich možnostiach zjednodušenia a posilnenia občianskych práv EÚ, podpory hodnôt občianstva EÚ a demokratickej účasti občanov, pričom sa vychádzalo zo skúseností z riadenia pandémie COVID-19.
Kľúčové problémy
COVID-19 a zdravie
Občania trpiaci zdravotnou a sociálno-ekonomickou krízou, ktorá vznikla v dôsledku vypuknutia pandémie COVID-19, adresovali Parlamentu svoje obavy prostredníctvom jeho portálu pre fyzické osoby, najmä Výboru pre petície. V roku 2020 výbor prijal, preskúmal a odpovedal na 209 petícií týkajúcich sa pandémie COVID-19.
Bolo by vhodné zdôrazniť, že v 122 petíciách z týchto petícií sa vzniesli otázky týkajúce sa verejného zdravia, a to od ochrany zdravia občanov pred šírením vírusu vrátane liečebných postupov a ochranných prostriedkov až po zvládnutie zdravotnej krízy v členských štátoch a obstarávanie a distribúciu vakcín.
Naopak, 72 petícií z petícií týkajúcich sa COVID-19 sa zameriava viac na vplyv vnútroštátnych mimoriadnych opatrení vrátane zákazov vychádzania na demokraciu, právny štát a základné práva. Na poprednom mieste v zozname obáv občanov sú cestovné a pracovné obmedzenia. Ďalšie hlavné problémy, ktoré vzniesli predkladatelia petícií, sa týkajú dopravy, najmä riadenia zrušených letov a zájazdov počas pandémie a kompenzačných mechanizmov.
Ako sa uvádza v úvodných poznámkach, výbor na svojich schôdzach od apríla do júla 2020 prednostne prediskutoval nasledujúce obavy občanov týkajúce sa šírenia pandémie COVID-19 a jej dôsledkov: – reformovanie a splnomocnenie EÚ na lepšie riešenie globálnych výziev a rozširovanie finančných nástrojov EÚ, – riadenie zrušených letov a zájazdov leteckými dopravcami a cestovnými kanceláriami počas pandémie COVID-19, – vplyv opatrení prijatých počas krízy COVID-19 na schengenský systém, – očkovanie proti ochoreniu COVID-19, – zložitá situácia ľudí bez domova v Európe počas pandémie COVID-19, – ochrana utečencov a miestnych obyvateľov na ostrovoch v Egejskom mori pred pandémiou COVID-19, – cestovné obmedzenia uložené niektorými členskými štátmi, – vplyv pandémie COVID-19 na práva osôb s mentálnym postihnutím.
Pokiaľ ide o výsledok, o ktorom rozhodol výbor, treba pripomenúť, že v roku 2020 zostalo otvorených 135 petícií týkajúcich sa pandémie COVID-19, zatiaľ čo 74 petícií bolo uzavretých. Najdôležitejšie je, že ako nadväzujúce opatrenia prijal výbor aj návrh uznesenia o schengenskom systéme a opatreniach, ktoré boli zavedené počas krízy vyvolanej ochorením COVID-19, návrh uznesenia o právach osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín počas krízy COVID-19 a návrh uznesenia o riešení miery bezdomovectva v Európskej únii.
Napokon treba pripomenúť, že v súvislosti so zdravím prijal výbor dôležitý a veľmi očakávaný návrh uznesenia o dodatočnom financovaní biomedicínskeho výskumu myalgickej encefalomyelitídy, ktorý osobitne privítala komunita vedcov a pacientov.
Základné práva
V roku 2020 výbor rokoval o vysokom počte petícií týkajúcich sa základných práv vrátane vplyvu mimoriadnych opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 na právny štát a demokraciu, ako aj na slobodu pohybu, právo na prácu, právo na informácie a právo na vzdelanie. V tejto súvislosti výbor venoval osobitnú pozornosť obavám občanov z vnútroštátnych cestovných obmedzení a ich vplyvu na schengenský systém. Výbor v tejto súvislosti prijal uvedený návrh uznesenia o schengenskom systéme a opatreniach, ktoré boli zavedené počas krízy vyvolanej ochorením COVID-19. V nadväznosti na diskusiu o petícii odsudzujúcej zložitú situáciu viac ako 4 miliónov ľudí bez domova v Európe počas pandémie COVID-19 prijal výbor aj návrh uznesenia o riešení miery bezdomovectva v Európskej únii.
Výbor okrem toho venoval mimoriadnu pozornosť právam detí. V tejto súvislosti preskúmal sériu petícií týkajúcich sa únosov detí rodičmi v Japonsku, v ktorých sa tvrdilo, že Japonsko si neplní svoje povinnosti podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 a Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989. V tejto súvislosti výbor vypočul aj pani Ewu Kopaczovú, koordinátorku Parlamentu pre práva detí. Výbor následne 16. júna 2020 prijal návrh uznesenia o medzinárodných a domácich únosoch detí z EÚ rodičmi v Japonsku.
Výbor okrem toho 7. septembra 2020 prijal stanovisko k správe o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii – výročná správa za roky 2018 – 2019 a stanovisko k správe o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu pracujúcich.
Výbor pre petície napokon 29. októbra 2020 usporiadal spoločne s Výborom pre právne veci, Výborom pre ústavné veci a Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci uvedené verejné vypočutie na tému Občianstvo Únie: posilnenie postavenia, začlenenie, účasť.
Otázky životného prostredia
V roku 2020 výbor venoval mimoriadnu pozornosť obavám občanov o ochranu životného prostredia, o ktorých sa diskutovalo na všetkých schôdzach výboru, s výnimkou stretnutí od apríla do júla, ktoré sa plne venovali prerokovaniu petícií o pandémii COVID-19.
Výbor sa zaoberal predovšetkým týmito otázkami: banské činnosti a ich vplyv na životné prostredie, jadrová bezpečnosť, znečisťovanie ovzdušia a zhoršovanie stavu prírodných ekosystémov. Zatiaľ čo o petíciách týkajúcich sa ťažby sa diskutovalo na niekoľkých schôdzach výboru v roku 2020, na schôdzi vo februári výbor preskúmal sériu petícií týkajúcich sa jadrových elektrární v rôznych členských štátoch vrátane Nemecka, Bulharska a Grécka a niekoľko petícií zameraných na znečistenie a zhoršenie ekosystému v lagúne Mar Menor v španielskej Murcii.
Napokon poslanci diskutovali aj o petíciách týkajúcich sa toxických látok a chemických rezíduí prítomných v Baltskom mori, ktoré vznikajú z odhodených zbraní z druhej svetovej vojny.
Problematika zdravotného postihnutia
Výbor pre petície zohráva špecifickú ochrannú úlohu, pokiaľ ide o súlad s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v rámci tvorby politík a legislatívnych opatrení na úrovni EÚ. V rámci tejto zodpovednosti sa výbor zaoberá petíciami týkajúcimi sa problematiky zdravotného postihnutia. Je potrebné zdôrazniť, že v roku 2020 sa počet petícií o zdravotnom postihnutí v porovnaní s rokom 2019 takmer zdvojnásobil (20 v roku 2020 a 12 v roku 2019). V roku 2020 výbor pokračoval v skúmaní petícií o zdravotnom postihnutí, pričom sa zistilo, že hlavnými výzvami zostáva diskriminácia, prístup k vzdelaniu a zamestnaniu, ako aj začlenenie.
Výbor si napríklad vypočul petíciu, ktorá signalizuje ťažkosti, ktorým čelia osoby s mentálnym postihnutím a ich rodiny počas pandémie COVID-19, najmä pokiaľ ide o prístup k zdravotníckym službám, osobnú asistenciu a kontakt s rodinami a opatrovateľmi. V tejto súvislosti prijal aj uvedený návrh uznesenia o právach osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín počas krízy COVID-19.
Výbor pre petície ďalej preskúmal petíciu č. 1056/2016 na tému úzko spojenú s jeho činnosťou, konkrétne predkladanie petícií Európskemu parlamentu v národných posunkových jazykoch používaných v EÚ. V petícii predloženej v mene Európskej únie nepočujúcich sa tvrdilo, že nepočujúci používatelia posunkového jazyka by takisto mali mať právo komunikovať vo svojom vlastnom posunkovom jazyku na rovnakom základe s ostatnými predkladateľmi petícií, ktorí môžu predložiť svoje petície vo svojom preferovanom jazyku EÚ. Predkladateľ petície sa odvolal na ustanovenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Charty základných práv a dospel k záveru, že inštitúcie EÚ by mali ísť príkladom, pokiaľ ide o dostupnosť v Európe. V nadväznosti na to sa výbor rozhodol stanoviť vykonávanie opatrení, ktoré poskytujú predkladateľom petícií právo na komunikáciu v ich vlastnom posunkovom jazyku, a vyzval Výbor pre ústavné veci, aby posúdil, či je potrebná revízia rokovacieho poriadku Parlamentu s cieľom umožniť ich vykonávanie. Na tento účel bola v októbri 2020 na administratívnej úrovni medzi GR zriadená pracovná skupina pre posunkový jazyk.
Okrem toho si výbor na svojej schôdzi 19. februára 2020 vypočul prezentáciu správy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Právo osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v praxi (informačná správa).
2. decembra 2020 výbor prijal aj stanovisko k správe o vykonávaní smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, so zreteľom na UNCRPD.
Výbor pre petície napokon 28. októbra 2020 usporiadal svoj výročný seminár o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím – „Nová stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia“, ktorý zorganizovala tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci. Na seminári sa uskutočnila výmena názorov na novú stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2020 – 2030. Toto podujatie bolo príležitosťou na preskúmanie rôznych aspektov, ktoré má nová stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia pokrývať, a na zhromaždenie návrhov a koordináciu činností medzi rôznymi účastníkmi.
Správy, návrhy uznesení a stanoviská
Okrem januárových a februárových schôdzí sa časové intervaly pre schôdze výboru PETI skrátili najskôr na dvojhodinové časové úseky a potom na štyri dvojhodinové schôdze mesačne. Napriek skráteným časovým intervalom na schôdze výboru pracoval Výbor pre petície intenzívnym a zrýchleným tempom na prijímaní značného počtu parlamentných spisov.
Okrem svojej výročnej správy o rokovaniach Výboru pre petície za rok 2019 (2020/2044(INI)) prijal výbor tieto návrhy uznesení:
• návrh uznesenia o dodatočnom financovaní biomedicínskeho výskumu myalgickej encefalomyelitídy (2020/2580(RSP)) (30. apríla 2020),
• návrh uznesenia o medzinárodných a domácich únosoch detí z EÚ rodičmi v Japonsku (2020/2621(RSP)) (16. júna 2020),
• návrh uznesenia o právach osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín počas krízy COVID-19 (2020/2680(RSP)) (16. júna 2020),
• návrh uznesenia o schengenskom systéme a opatreniach, ktoré boli zavedené počas krízy vyvolanej ochorením COVID-19 (2020/2801(RSP)) (10. novembra 2020),
• návrh uznesenia o riešení miery bezdomovectva v Európskej únii (2020/2802(RSP)) (10. novembra 2020).
Výbor napokon prijal tieto stanoviská:
• stanovisko vo forme listu k rozhodnutiu Rady o uzavretí Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2018/0427(NLE)) (21. januára 2020),
• stanovisko k správe o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v rokoch 2017 a 2018 (2019/2132(INI)) (19. februára 2020),
• stanovisko k odporúčaniam na rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (2020/2023(INI)) (30. apríla 2020),
• stanovisko k správe o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii – výročná správa za roky 2018 – 2019 (2019/2199(INI)) (7. septembra 2020),
• stanovisko k správe o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu pracujúcich (2019/2188(INI)) (7. septembra 2020),
• stanovisko k Turecku – výročná správa o pokroku za rok 2019 (2019/2176(INI)) (29. októbra 2020),
• stanovisko k správe o vykonávaní smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, so zreteľom na UNCRPD (2020/2086(INI)) (3. decembra 2020).
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
9.11.2021 |
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
26 0 1 |
||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alex Agius Saliba, Andris Ameriks, Marc Angel, Margrete Auken, Markus Buchheit, Francesca Donato, Eleonora Evi, Gheorghe Falcă, Vlad Gheorghe, Peter Jahr, Radan Kanev, Stelios Kympouropoulos, Cristina Maestre Martín De Almagro, Dolors Montserrat, Ulrike Müller, Yana Toom, Loránt Vincze, Tatjana Ždanoka, Kosma Złotowski |
|||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Karolin Braunsberger-Reinhold, Jarosław Duda, Angel Dzhambazki, Anne-Sophie Pelletier, Domènec Ruiz Devesa |
|||
Náhradníci podľa článku 209 ods. 7 prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adam Bielan, Ska Keller, Simone Schmiedtbauer |
|||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
26 |
+ |
ECR |
Adam Bielan, Kosma Złotowski |
ID |
Markus Buchheit |
NI |
Francesca Donato |
PPE |
Karolin Braunsberger-Reinhold, Jarosław Duda, Gheorghe Falcă, Peter Jahr, Radan Kanev, Stelios Kympouropoulos, Dolors Montserrat, Simone Schmiedtbauer, Loránt Vincze |
RENEW |
Vlad Gheorghe, Ulrike Müller, Yana Toom |
S&D |
Alex Agius Saliba, Andris Ameriks, Marc Angel, Cristina Maestre Martín De Almagro, Domènec Ruiz Devesa |
THE LEFT |
Anne-Sophie Pelletier |
VERTS/ALE |
Margrete Auken, Eleonora Evi, Ska Keller, Tatjana Ždanoka |
0 |
- |
|
|
1 |
0 |
ECR |
Angel Dzhambazki |
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
- [1] Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 168.
- [2] Stanovisko prijaté 21. januára 2020.
- [3] Stanovisko prijaté 19. februára 2020.
- [4] Stanovisko prijaté 30. apríla 2020.
- [5] Stanovisko prijaté 7. septembra 2020.
- [6] Stanovisko prijaté 7. septembra 2020.
- [7] Stanovisko prijaté 29. októbra 2020.
- [8] Stanovisko prijaté 3. decembra 2020.
- [9] Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 7.
- [10] Ú. v. EÚ C 371, 15.9.2021, s. 6.
- [11] Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, s. 2.
- [12] Ú. v. EÚ C 371, 15.9.2021, s. 2.
- [13] Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 2.
- [14] Štatistiky o stave petícií boli stiahnuté 19. mája 2021.
- [15] Štatistiky o spracovaní petícií boli stiahnuté 19. mája 2021.