SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty

(COM(2021)0664 – C9‑0397/2021 – 2021/0342(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0664),

– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0397/2021),

– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– zo zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 24. marca 2022[1],

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. marca 2022[2],

– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0030/2023),

1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh  1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[*]

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

2021/0342 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže: (1) V reakcii na celosvetovú finančnú krízu začala Únia rozsiahlu reformu prudenciálneho rámca pre inštitúcie zameranú na zvýšenie odolnosti bankového sektora EÚ. Jedným z hlavných prvkov reformy bolo vykonávanie medzinárodných štandardov dohodnutých Bazilejským výborom pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“), konkrétne tzv. reformy Bazilej III. Vďaka tejto reforme bankový sektor EÚ vstúpil do krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na odolnom základe. Hoci je v súčasnosti celková úroveň kapitálu v inštitúciách v EÚ v priemere uspokojivá, niektoré problémy, ktoré boli zistené v dôsledku celosvetovej finančnej krízy, sa ešte neriešili.

(2) Na vyriešenie týchto problémov, poskytnutie právnej istoty a vyjadrenie nášho záväzku našim medzinárodným partnerom v G20 je mimoriadne dôležité poctivo vykonávať zostávajúce prvky reformy Bazilej III. Vykonávanie by sa zároveň nemalo viesť k výraznému zvýšeniu celkových kapitálových požiadaviek pre bankový systém EÚ ako celok a malo by náležite zohľadniť špecifiká hospodárstva EÚ, ak existujú dostatočné a spoľahlivé dôkazy o tom, že medzinárodný rámec nezachytáva tieto osobitosti, ako sa zdôrazňuje v uznesení Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o dokončení rámca Bazilej III[4]. Ak je to možné, úpravy medzinárodných štandardov by sa mali uplatňovať na prechodnom základe. Vykonávaním by sa malo ▌vyhnúť znevýhodneniam v rámci hospodárskej súťaže pre inštitúcie v EÚ, najmä v oblasti obchodných aktivít, kde inštitúcie v EÚ priamo súťažia so svojimi medzinárodnými partnermi. Navrhovaný prístup by okrem toho mal byť v súlade s logikou bankovej únie a mal by harmonizovať jednotný trh bankovníctva. Napokon by mal zabezpečiť proporcionalitu pravidiel a zamerať sa na ďalšie zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov a podávanie správ, najmä pre malé a menej zložité inštitúcie, bez toho, aby sa uvoľnili prudenciálne normy, v súlade so štúdiou s názvom Study of the Cost of Compliance with Supervisory Reporting Requirements (Štúdia o nákladoch na dodržiavanie predpisov a podávanie správ), ktorú uverejnil európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“)v roku 2021, v ktorej bol uvedený cieľ znížiť náklady na podávanie správ o 10 % až 20 %.

(3) Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 umožňuje inštitúciám vypočítať si svoje kapitálové požiadavky buď pomocou štandardizovaných prístupov, alebo pomocou prístupov interného modelu. Prístupy interného modelu schválené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi umožňujú inštitúciám odhadnúť väčšinu alebo všetky parametre požadované na výpočet kapitálových požiadaviek samostatne, kým pri štandardizovaných prístupoch sa vyžaduje, aby inštitúcie vypočítali kapitálové požiadavky pomocou pevne stanovených parametrov, ktoré sú založené na relatívne konzervatívnych predpokladoch a sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Bazilejský výbor pre bankový dohľad sa v decembri 2017 rozhodol zaviesť súhrnnú spodnú hranicu pre výstupné hodnoty. Toto rozhodnutie sa zakladalo na analýze realizovanej po finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009, pri ktorej sa zistilo, že interné modely majú tendenciu podceňovať riziká, ktorým sú inštitúcie vystavené, najmä pri určitých druhoch expozícií a rizík, a preto sú ich výsledkom zvyčajne nedostatočné kapitálové požiadavky. V porovnaní s kapitálovými požiadavkami vypočítanými pomocou štandardizovaných prístupov vytvárajú interné modely v priemere nižšie kapitálové požiadavky pre rovnaké expozície.

(4) Spodná hranica pre výstupné hodnoty predstavuje jedno z kľúčových opatrení reforiem Bazilej III. Ich cieľom je obmedziť neopodstatnenú variabilitu regulatórnych kapitálových požiadaviek vytvorených internými modelmi a nadmerné zníženie kapitálu, ktoré môže inštitúcia využívajúca interné modely odvodiť v porovnaní s inštitúciou využívajúcou revidované štandardizované prístupy. Tieto inštitúcie to môžu urobiť tak, že stanovia spodnú hranicu kapitálových požiadaviek, ktoré vytvárajú interné modely inštitúcií, na 72,5 % kapitálových požiadaviek, ktoré by sa uplatňovali, ak by tieto inštitúcie používali štandardizované prístupy. Vykonávaním spodnej hranice pre výstupné hodnoty by sa mala zvýšiť porovnateľnosť ukazovateľov kapitálu inštitúcií, obnoviť dôveryhodnosť interných modelov a zabezpečiť rovnaké podmienky medzi inštitúciami, ktoré na výpočet kapitálových požiadaviek používajú rôzne prístupy.

(5) Aby sa harmonizoval vnútorný trh s bankovníctvom, prístup k spodnej hranici pre výstupné hodnoty by mal byť v súlade so zásadou agregácie rizika medzi jednotlivými subjektmi v rámci tej istej bankovej skupiny a s logikou konsolidovaného dohľadu. V rámci spodnej hranice pre výstupné hodnoty by sa zároveň mali riešiť riziká vyplývajúce z interných modelov v domovských aj hostiteľských členských štátoch. Spodná hranica pre výstupné hodnoty by sa preto mala vypočítať na najvyššej úrovni konsolidácie v Únii. S cieľom zabrániť neúmyselným vplyvom a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie kapitálu však môže príslušný orgán predložiť orgánu konsolidovaného dohľadu návrh na prerozdelenie kapitálu, ak sa domnieva, že by to viedlo k nevhodnému rozdeleniu kapitálu medzi subjektmi skupiny. Notifikujúci príslušný orgán a orgán konsolidovaného dohľadu by sa potom mali snažiť prijať spoločné rozhodnutie o uplatňovaní spodnej hranice pre výstupné hodnoty, a ak nedosiahnu rozhodnutie do troch mesiacov, EBA by mal mať právne záväznú mediačnú úlohu. EBA by mal posúdiť úroveň uplatňovania spodnej hranice pre výstupné hodnoty do 31. decembra 2027 vzhľadom na potenciálne obavy o finančnú stabilitu a na pokrok v bankovej únii.

(6) Bazilejský výbor pre bankový dohľad zistil, že súčasný štandardizovaný prístup pre kreditné riziko (SA-CR) nie je dostatočne citlivý na riziko v mnohých oblastiach, čo vedie k nepresnému alebo neprimeranému – buď príliš vysokému alebo príliš nízkemu – hodnoteniu kreditného rizika, a teda aj kapitálových požiadaviek. Ustanovenia týkajúce sa prístupu SA-CR by sa preto mali revidovať, aby sa zvýšila citlivosť tohto prístupu na riziko vo vzťahu k niekoľkým kľúčovým aspektom.

(7) Pre expozície s ratingom voči iným inštitúciám by sa niektoré rizikové váhy mali prepracovať v súlade so štandardmi Bazilej III. Okrem toho by sa zaobchádzanie s expozíciami voči inštitúciám bez ratingu na základe rizikovej váhy malo spresniť a oddeliť od rizikovej váhy platnej pre ústrednú vládu členského štátu, v ktorom má banka sídlo, keďže sa nepredpokladá žiadna implicitná vládna podpora pre inštitúcie.

(8) Pre podriadené dlhové a kapitálové expozície je potrebné podrobnejšie a prísnejšie zaobchádzanie na základe rizikovej váhy, aby sa zohľadnilo vyššie riziko straty podriadených dlhových a kapitálových expozícií v porovnaní s dlhovými expozíciami a aby sa predišlo regulačnej arbitráži medzi bankovou knihou a obchodnou knihou. Inštitúcie Únie majú dlhodobé strategické kapitálové investície do finančných a nefinančných podnikateľských subjektov. Keďže štandardná riziková váha pre kapitálové expozície sa počas 5-ročného prechodného obdobia zvyšuje, existujúce strategické kapitálové podiely v podnikateľských subjektoch a poisťovniach pod významným vplyvom inštitúcie by sa mali zachovať, aby sa predišlo rušivým účinkom a aby sa zachovala úloha inštitúcií Únie ako dlhodobých stálych, strategických kapitálových investorov. Vzhľadom na prudenciálne záruky a dohľad na podporu finančnej integrácie finančného sektora by sa však pre kapitálové podiely v iných inštitúciách v rámci tej istej skupiny alebo kryté rovnakým systémom inštitucionálnej ochrany mal zachovať súčasný režim. Navyše s cieľom posilniť súkromné a verejné iniciatívy na poskytovanie dlhodobého kapitálu podnikateľským subjektom v EÚ, či už kótovaným alebo nekótovaným, by sa investície nemali považovať za špekulatívne, ak sa uskutočňujú s pevným úmyslom vrcholového manažmentu inštitúcie držať ho tri alebo viac rokov.

(9) Na podporu určitých sektorov hospodárstva sa v štandardoch Bazilej III ustanovuje diskrečná právomoc orgánov dohľadu, ktorá inštitúciám umožňuje v rámci určitých limitov prideliť preferenčné zaobchádzanie kapitálovým podielom uskutočneným podľa „legislatívnych programov“, ktoré so sebou prinášajú významné dotácie na investície a zahŕňajú vládny dohľad a obmedzenia kapitálových investícií. Uplatňovanie tejto diskrečnej právomoci v Únii by takisto malo pomôcť pri podpore dlhodobých kapitálových investícií.

(10) Úvery podnikom v Únii poskytujú predovšetkým inštitúcie, ktoré na výpočet svojich kapitálových požiadaviek používajú pre kreditné riziko prístupy na základe na interných ratingov (IRB). Pri vykonávaní spodnej hranice pre výstupné hodnoty budú tieto inštitúcie musieť použiť aj prístup SA-CR, ktorý sa pri určovaní kreditnej kvality podnikového dlžníka opiera o ratingové hodnotenia od externých ratingových agentúr (ďalej len „ECAI“). Priradenie medzi externými ratingmi a rizikovými váhami platnými pre hodnotené podnikateľské subjekty by malo byť podrobnejšie s cieľom uviesť takéto priradenie do súladu s medzinárodnými normami v tejto veci.

(11) Väčšina podnikateľských subjektov v EÚ však nevyhľadáva externé úverové ratingy, najmä z dôvodu nákladov. Aby sa predišlo rušivým vplyvom na bankové úvery podnikateľským subjektom bez ratingu a aby sa poskytol dostatok času na vytvorenie verejných alebo súkromných iniciatív zameraných na zvýšenie krytia externými úverovými ratingmi, na takéto zvýšenie krytia treba stanoviť prechodné obdobie. Počas tohto prechodného obdobia by inštitúcie využívajúce prístupy IRB mali mať možnosť uplatniť priaznivé zaobchádzanie pri výpočte svojej spodnej hranice pre výstupné hodnoty pre expozície investičného stupňa voči podnikateľským subjektom bez ratingu.▌

(11a) Po prechodnom období by inštitúcie mali mať možnosť použiť pri výpočte kapitálových požiadaviek pre podstatnú časť svojich expozícií voči podnikateľským subjektom ratingové hodnotenia od ECAI. EBA, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) by mali monitorovať používanie prechodného mechanizmu a zohľadňovať príslušný vývoj a trendy na trhu ECAI. Prechodné obdobie by sa malo využiť na výrazné rozšírenie dostupnosti ratingov pre európske podnikateľské subjekty. Na tento účel by sa mali vyvinúť ratingové riešenia nad rámec súčasného ratingového ekosystému s cieľom motivovať najmä väčšie podnikateľské subjekty, aby si nechali stanoviť rating. Okrem pozitívnej externality, ktorú vytvára ratingový proces, sa prostredníctvom širšieho ratingového pokrytia podporí okrem iného aj únia kapitálových trhov. Spôsoby na dosiahnutie tohto cieľa by mali zohľadňovať požiadavky súvisiace s externými kreditnými posudzovaniami alebo zriadenie ďalších inštitúcií poskytujúcich takéto posudzovania, a preto by si mohli vyžadovať značné vykonávacie úsilie. Členské štáty by mali v úzkej spolupráci so svojou centrálnou bankou posúdiť, či žiadosť o uznanie ich centrálnej banky za ECAI v súlade s článkom 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009[5] a o poskytnutie ratingov podnikov centrálnou bankou na účely tohto nariadenia môže byť žiaduca s cieľom zvýšiť pokrytie externými ratingmi.

(11b) S cieľom informovať o akejkoľvek takejto budúcej iniciatíve týkajúcej sa vytvárania verejných alebo súkromných ratingových systémov by sa od európskych orgánov dohľadu (ďalej len „ESA“) malo požadovať, aby vypracovali správu o prekážkach dostupnosti externých úverových ratingov od ECAI, najmä pre podnikateľské subjekty, a o možných opatreniach na riešenie týchto prekážok. Počas tohto obdobia je Európska komisia pripravená poskytnúť technickú podporu členským štátom prostredníctvom svojho nástroja technickej podpory v tejto oblasti, napr. formulovať stratégie na zvýšenie penetrácie ratingov v ich nekótovaných podnikateľských subjektoch alebo preskúmať najlepšie postupy pri zakladaní subjektov schopných poskytovať ratingy alebo poskytovať súvisiace poradenstvo podnikateľským subjektom. Prechodné obdobie by sa malo predĺžiť len v prípade potreby a v odôvodnených prípadoch a najviac na štyri roky.

(12) Pre expozície nehnuteľností určených na bývanie a podnikanie Bazilejský výbor pre bankový dohľad vyvinul prístupy citlivejšie na riziká, aby lepšie odrážali rôzne modely financovania a fázy procesu výstavby.

(13) Finančná kríza v rokoch 2008 – 2009 odhalila množstvo nedostatkov súčasného štandardizovaného zaobchádzania s expozíciami v oblasti nehnuteľností. Tieto nedostatky sa riešili v štandardoch Bazilej III. V skutočnosti sa v štandardoch Bazilej III zaviedli expozície voči nehnuteľnostiam generujúcim príjem (ďalej len „IPRE“) ako nová podkategória triedy expozícií voči podnikateľským subjektom, ktorá podlieha osobitnému zaobchádzaniu na základe rizikovej váhy s cieľom presnejšie zohľadňovať riziko spojené s týmito expozíciami, ale aj s cieľom zlepšiť súlad so zaobchádzaním s IPRE v rámci prístupu na základe interných ratingov (ďalej len „IRBA“) uvedeného v časti III hlave II kapitole 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(14) V prípade všeobecných expozícií v oblasti nehnuteľností určených na bývanie a podnikanie by sa mal zachovať prístup rozdelenia úverov v článkoch 124 až 126 nariadenia, keďže tento prístup je citlivý na typ dlžníka a zohľadňujú sa v ňom účinky kolaterálu vo forme nehnuteľnosti na zmiernenie rizika v príslušných rizikových váhach, a to aj v prípade vysokých pomerov výšky úveru k hodnote zabezpečenia (ďalej len „LTV“). Jeho nastavenie by sa však malo upraviť v súlade so štandardmi Bazilej III, keďže sa zistilo, že je príliš konzervatívny pre hypotéky s veľmi nízkymi pomermi LTV.

(15) Aby sa zabezpečilo, že vplyvy spodnej hranice pre výstupné hodnoty na hypotekárne úvery s nízkym rizikom na kúpu nehnuteľností na bývanie poskytovaných inštitúciami, ktoré využívajú prístupy IRB, budú rozložené na dostatočne dlhé obdobie, a tak sa predíde narušeniam tohto typu úverov, ktoré by mohlo spôsobiť náhle zvýšenie požiadaviek na vlastné zdroje, je potrebné stanoviť osobitnú prechodnú úpravu. Počas trvania opatrenia by mali mať inštitúcie IRB možnosť použiť pri výpočte spodnej hranice pre výstupné hodnoty nižšiu rizikovú váhu na tú časť svojich expozícií v prípade hypoték na obytné nehnuteľnosti, ktorá sa považuje za zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na bývanie podľa revidovaného prístupu SA-CR. Aby sa zabezpečilo, že prechodná úprava bude dostupná len pre nízkorizikové expozície v prípade hypoték na obytné nehnuteľnosti, mali by sa stanoviť vhodné kritériá prípustnosti založené na zavedených koncepciách, ktoré sa používajú v rámci prístupu SA-CR. Súlad s týmito kritériami by mali overovať príslušné orgány. Keďže trhy s nehnuteľnosťami určenými na bývanie sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť, rozhodnutie o tom, či aktivovať prechodnú úpravu, by sa malo ponechať na jednotlivé členské štáty. Používanie prechodnej úpravy by mal monitorovať orgán EBA. Prechodné obdobie by sa malo predĺžiť len v prípade potreby a v odôvodnených prípadoch a najviac na štyri roky.

(16) V dôsledku nedostatočnej jasnosti a citlivosti súčasného zaobchádzania so špekulatívnym financovaním nehnuteľného majetku na riziko sa kapitálové požiadavky na tieto expozície v súčasnosti často považujú za príliš vysoké alebo príliš nízke. Toto zaobchádzanie by sa preto malo nahradiť osobitným zaobchádzaním s expozíciami ADC, ktoré zahŕňa úvery podnikom alebo účelovo vytvoreným subjektom financujúcim nadobudnutie pozemkov na účely rozvoja a výstavby alebo na rozvoj a výstavbu akéhokoľvek nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo podnikanie.

(17) Dôležité je znížiť vplyv cyklických účinkov na ocenenie majetku zabezpečujúceho úver a udržať stabilnejšie kapitálové požiadavky na hypotéky. V prípade precenenia nad hodnotu v čase udelenia úveru hodnota majetku uznaná na prudenciálne účely by preto nemala presiahnuť priemernú hodnotu porovnateľného majetku nameranú počas dostatočne dlhého monitorovacieho obdobia, pokiaľ úpravy tohto majetku jednoznačne nezvýšia jeho hodnotu. Aby sa predišlo neželaným dôsledkom na fungovanie trhov s krytými dlhopismi, príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť pravidelné preceňovanie nehnuteľného majetku bez uplatňovania týchto obmedzení na zvýšenie hodnoty. Úpravy, ktoré zvyšujú energetickú účinnosť a energetickú hospodárnosť a zlepšujú odolnosť, ochranu a adaptáciu na fyzické riziká budov a bytových jednotiek, by sa mali považovať za zvyšovanie hodnoty.

(18) Špecializované financovanie sa vykonáva pomocou účelovo vytvorených subjektov, ktoré zvyčajne slúžia ako požičiavajúce subjekty, pre ktoré je návratnosť investícií primárnym zdrojom splácania získaných financií. Zmluvné dojednania v rámci modelu špecializovaného financovania poskytujú veriteľovi podstatnú mieru kontroly nad aktívami a primárnym zdrojom splatenia záväzku je príjem generovaný financovanými aktívami. Na presnejšie vyjadrenie súvisiaceho rizika by preto tieto zmluvné dojednania mali podliehať osobitným kapitálovým požiadavkám na kreditné riziko. V súlade s medzinárodne dohodnutými štandardmi Bazilej III o priraďovaní rizikových váh expozíciám vo forme špecializovaného financovania by sa v rámci prístupu SA-CR mala zaviesť osobitná trieda expozícií špecializovaného financovania, čím sa zlepší súlad s existujúcim osobitným zaobchádzaním so špecializovaným financovaním podľa prístupov IRB. Malo by sa zaviesť osobitné zaobchádzanie s expozíciami vo forme špecializovaného financovania, pričom by sa malo rozlišovať medzi „financovaním projektov“, „financovaním predmetov“ a „financovaním komodít“, s cieľom lepšie zohľadniť inherentné riziká týchto podtried triedy expozícií špecializovaného financovania. Podobne ako v prípade expozícií voči podnikateľským subjektom by sa mali zaviesť dva prístupy na priraďovanie rizikových váh, jeden pre jurisdikcie umožňujúce použitie externých ratingov na regulačné účely a jeden pre jurisdikcie, ktoré to neumožňujú.

(19) Zatiaľ čo nové štandardizované zaobchádzanie s expozíciami vo forme špecializovaného financovania bez ratingu stanovené v štandardoch Bazilej III je podrobnejšie ako súčasné štandardizované zaobchádzanie s expozíciami voči podnikateľským subjektom podľa tohto nariadenia, nové štandardizované zaobchádzanie s expozíciami vo forme špecializovaného financovania bez ratingu nie je dostatočne citlivé na riziko, aby sa v ňom zohľadnili účinky komplexných bezpečnostných balíkov a prísľubov zvyčajne spojených s týmito expozíciami v Únii, ktoré umožňujú veriteľom kontrolovať budúce peňažné toky, ktoré sa majú generovať počas životnosti projektu alebo aktíva. V dôsledku nedostatočného externého ratingového krytia expozícií vo forme špecializovaného financovania v Únii môže zaobchádzanie s expozíciami vo forme špecializovaného financovania bez ratingu stanovené v štandardoch Bazilej III vytvárať stimuly pre inštitúcie, aby prestali financovať určité projekty alebo aby prevzali vyššie riziko v prípade expozícií, s ktorými sa inak zaobchádza podobne a ktoré majú rôzne rizikové profily. Zatiaľ čo expozície vo forme špecializovaného financovania väčšinou financujú inštitúcie používajúce prístup IRB, ktoré majú pre tieto expozície zavedené interné modely, vplyv môže byť obzvlášť významný v prípade expozícií „financovania predmetov“, pri ktorých by v konkrétnom kontexte uplatňovania spodnej hranice pre výstupné hodnoty mohlo hroziť prerušenie činností. Aby sa predišlo neúmyselným dôsledkom nedostatočnej citlivosti na riziko bazilejského zaobchádzania s expozíciami v oblasti financovania predmetov bez ratingu, na expozície v oblasti financovania predmetov, ktoré spĺňajú súbor kritérií schopných znížiť ich rizikový profil na „vysokokvalitné“ normy kompatibilné s obozretným a konzervatívnym riadením finančných rizík, by sa mala uplatňovať znížená riziková váha. Orgán EBA je poverený vypracovaním návrhov regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia podmienky, za ktorých môžu inštitúcie zaradiť expozíciu vo forme špecializovaného financovania predmetov do kategórie „vysokej kvality“ s rizikovou váhou podobnou expozíciám v oblasti financovania projektov „vysokej kvality“ podľa prístupu SA-CR. Inštitúcie so sídlom v jurisdikciách, ktoré umožňujú používanie externých ratingov, by mali svojim expozíciám vo forme špecializovaného financovania priradiť rizikové váhy určené len externými ratingmi špecifickými pre danú emisiu, ako sa to stanovuje v rámci Bazilej III.

(20) Klasifikácia retailových expozícií podľa prístupov SA-CR a IRB by sa mala ďalej zosúladiť, aby sa zabezpečilo konzistentné uplatňovanie zodpovedajúcich rizikových váh na rovnaký súbor expozícií. V súlade so štandardmi Bazilej III by sa mali ustanoviť pravidlá pre diferencované zaobchádzanie s revolvingovými retailovými expozíciami, ktoré spĺňajú súbor podmienok splatenia alebo použitia schopných znížiť ich rizikový profil. Tieto expozície sa vymedzujú ako expozície voči „transakčným partnerom“. Expozíciám voči jednej alebo viacerým fyzickým osobám, ktoré nespĺňajú všetky podmienky na to, aby sa mohli považovať za retailové expozície, by sa podľa prístupu SA-CR mala priradiť riziková váha 100 %.

(21) Štandardmi Bazilej III sa zavádza konverzný faktor úverov 10 % na bezpodmienečne zrušiteľné prísľuby v rámci prístupu SA-CR. To bude mať pravdepodobne významný vplyv na dlžníkov, ktorí sa spoliehajú na flexibilnú povahu bezpodmienečne zrušiteľných prísľubov pri financovaní svojich činnosti pri riešení sezónnych výkyvov vo svojich podnikoch alebo pri riadení neočakávaných krátkodobých zmien potrieb pracovného kapitálu, najmä počas zotavovania sa z pandémie ochorenia COVID-19. Je teda vhodné ustanoviť prechodné obdobie, počas ktorého budú inštitúcie naďalej uplatňovať nulový konverzný faktor úverov na svoje bezpodmienečne zrušiteľné prísľuby, a následne posúdiť, či je zaručené potenciálne postupné zvyšovanie príslušných konverzných faktorov úverov, aby sa inštitúciám umožnilo prispôsobiť ich prevádzkové postupy a produkty bez toho, aby sa obmedzila dostupnosť úverov pre dlžníkov inštitúcií. Táto prechodná úprava by sa mala doplniť o správu, ktorú vypracuje orgán EBA.

(22) Finančná kríza v rokoch 2008 – 2009 odhalila, že v niektorých prípadoch úverové inštitúcie použili prístupy IRB aj na portfóliá nevhodné na modelovanie z dôvodu nedostatočných údajov, čo malo nepriaznivé dôsledky na spoľahlivosť výsledkov, a tým aj na finančnú stabilitu. Je preto vhodné neukladať inštitúciám povinnosť používať prístupy IRB pre všetky svoje expozície a uplatňovať požiadavku na zavedenie na úrovni tried expozícií. Zároveň je vhodné obmedziť používanie prístupov IRB pre triedy expozícií, kde je spoľahlivé modelovanie zložitejšie, na zvýšenie porovnateľnosti a spoľahlivosti kapitálových požiadaviek na kreditné riziko v rámci prístupov IRB.

(23) Expozície inštitúcií voči iným inštitúciám, iným subjektom finančného sektora a veľkým podnikateľským subjektom zvyčajne vykazujú nízku mieru zlyhania. V prípade takýchto portfólií expozícií s nízkym rizikom zlyhania sa ukázalo, že pre inštitúcie je náročné získať spoľahlivé odhady kľúčového parametra rizika prístupu IRB, straty v prípade zlyhania (ďalej len „LGD“), a to v dôsledku nedostatočného počtu pozorovaných zlyhaní pri týchto portfóliách. Tento problém má za následok nežiaducu úroveň rozptylu medzi úverovými inštitúciami v úrovni odhadovaného rizika. Inštitúcie by preto mali pre tieto portfóliá expozícií s nízkym rizikom zlyhania používať skôr regulačné hodnoty LGD ako interné odhady LGD.

(24) Inštitúcie, ktoré používajú interné modely na odhadovanie požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko pre kapitálové expozície, zvyčajne zakladajú svoje posudzovanie rizika na verejne dostupných údajoch, pri ktorých možno predpokladať, že k nim majú všetky inštitúcie rovnaký prístup. Za týchto okolností nemožno odôvodniť rozdiely v požiadavkách na vlastné zdroje. Kapitálové expozície držané v bankovej knihe tvoria okrem toho veľmi malú zložku súvah inštitúcií. Na zvýšenie porovnateľnosti požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií a na zjednodušenie regulačného rámca by preto inštitúcie mali vypočítať svoje požiadavky na vlastné zdroje pre kreditné riziko pre kapitálové expozície pomocou prístupu SA-CR a na tento účel by sa mal prístup IRB zamietnuť.

(25) Malo by sa zabezpečiť, aby odhady pravdepodobnosti zlyhania (ďalej len „PD“), LGD a konverzné faktory úverov jednotlivých expozícií inštitúcií, ktoré môžu používať interné modely na výpočet kapitálových požiadaviek na kreditné riziko, nedosiahli neadekvátne nízke úrovne. Je preto vhodné zaviesť minimálne hodnoty pre vlastné odhady a inštitúciám uložiť povinnosť, aby používali vyššie odhady spomedzi vlastných odhadov parametrov rizika a tieto minimálne hodnoty. Tieto parametre rizika „spodné hranice pre vstupné hodnoty“ by mali predstavovať záruku, ktorou sa zabezpečí, že kapitálové požiadavky neklesnú pod obozretnú úroveň. Okrem toho by mali zmierniť riziko modelu spôsobené takými faktormi, ako je nesprávna špecifikácia modelu, chyba merania a obmedzenia údajov. Zlepšili by takisto porovnateľnosť kapitálových pomerov medzi inštitúciami. Aby sa tieto výsledky mohli dosiahnuť, spodné hranice pre vstupné hodnoty by mali byť nastavené dostatočne konzervatívnym spôsobom.

(26) Minimálne hodnoty parametrov rizika, ktoré sú nastavené príliš konzervatívne, môžu skutočne odradiť inštitúcie od prijatia prístupov IRB a noriem v oblasti riadenia rizík. Inštitúcie môžu byť takisto motivované k tomu, aby presunuli svoje portfóliá do vyšších rizikových expozícií, aby sa vyhli obmedzeniam vyplývajúcim z minimálnych hodnôt parametrov rizika. Aby sa predišlo takýmto neúmyselným následkom, minimálne hodnoty parametrov rizika by mali primerane odrážať určité rizikové charakteristiky podkladových expozícií, a to najmä tým, že v prípade potreby sa prijmú rôzne hodnoty pre rôzne typy expozícií.

(27) Expozície vo forme špecializovaného financovania majú rizikové charakteristiky, ktoré sa líšia od všeobecných expozícií voči podnikateľským subjektom. Je preto vhodné stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého sa znížia spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD uplatniteľné na expozície vo forme špecializovaného financovania. Prechodné obdobie by sa malo predĺžiť len v prípade potreby a v odôvodnených prípadoch a najviac na štyri roky.

(28) V súlade so štandardmi Bazilej III by malo zaobchádzanie v rámci IRB s triedou expozícií voči štátnym dlhopisom zostať do značnej miery nedotknuté z dôvodu osobitnej povahy a rizík súvisiacich s podkladovými dlžníkmi. Expozície voči štátnym dlhopisom by predovšetkým nemali podliehať parametrom rizika „spodné hranice pre vstupné hodnoty“.

(29) Aby sa zabezpečil konzistentný prístup pre všetky expozície voči subjektom verejného sektora, regionálnym vládam a miestnym orgánom (RGLA-PSE), mala by sa vytvoriť nová trieda expozícií voči subjektom verejného sektora, regionálnym vládam a miestnym orgánom, ktorá by bola nezávislá od tried expozícií voči štátu a inštitúciám ▌.

(30) Malo by sa objasniť, ako by sa mohol rozpoznať účinok záruky pre zaručenú expozíciu, ak sa s podkladovou expozíciou zaobchádza podľa prístupu IRB, podľa ktorého je povolené modelovanie pre PD a LGD, ale kde ručiteľ patrí k druhu expozícií, pre ktoré modelovanie LGD alebo prístup IRB nie sú povolené. Predovšetkým použitie substitučného prístupu, pri ktorom sa parametre rizika podkladových expozícií nahrádzajú parametrami rizika ručiteľa, alebo metódy, pri ktorej sa PD alebo LGD podkladového dlžníka upravia pomocou špecifického prístupu modelovania, aby sa zohľadnil vplyv záruky, by nemal viesť k upravenej rizikovej váhe, ktorá je nižšia ako riziková váha uplatniteľná na porovnateľnú priamu expozíciu voči ručiteľovi. V dôsledku toho, ak sa s ručiteľom zaobchádza podľa prístupu SA-CR, uznanie záruky podľa prístupu IRB by malo viesť k priradeniu rizikovej váhy prístupu SA-CR ručiteľa k zaručenej expozícii.

(30a) V súvislosti s odstránením neopodstatnenej variability kapitálových požiadaviek by sa mali objasniť existujúce pravidlá diskontovania uplatňované na umelé peňažné toky, aby sa odstránili akékoľvek neúmyselné dôsledky. EBA by sa mal udeliť mandát na aktualizáciu jeho usmernení do 31. decembra 2025.

(30b) Zavedenie spodnej hranice pre výstupné hodnoty by mohlo mať významný vplyv na požiadavky na vlastné zdroje pre sekuritizačné pozície v držbe inštitúcií, ktoré používajú prístup k sekuritizácii založený na interných ratingoch (SEC-IRBA). Hoci sú takéto pozície vo všeobecnosti malé vo vzťahu k iným expozíciám, zavedenie spodnej hranice pre výstupné hodnoty by mohlo ovplyvniť hospodársku životaschopnosť sekuritizačnej operácie z dôvodu nedostatočného prudenciálneho prínosu presunu rizika. Nastalo by to v situácii, keď je rozvoj sekuritizačného trhu súčasťou akčného plánu pre úniu kapitálových trhov a v prípade, že by banky, z ktorých pochádzajú, mohli vo väčšej miere využívať sekuritizáciu, aby aktívnejšie riadili svoje portfóliá, ak sa stanú viazanými spodnou hranicou pre výstupné hodnoty. EBA by sa mal udeliť mandát na podávanie správ Komisii o potrebe prípadného stanovenia osobitného opatrenia, ktorým sa zvýši citlivosť štandardizovaného prístupu na riziko na účel výpočtu spodnej hranice pre výstupné hodnoty.

(31) Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876[6] sa zmenilo nariadenie (EÚ) č. 575/2013 s cieľom zaviesť konečné štandardy FRTB len na účely podávania správ. Zavedenie záväzných kapitálových požiadaviek na základe týchto štandardov bolo po posúdení ich vplyvu na banky Únie ponechané na samostatnú riadnu legislatívnu iniciatívu.

(32) S cieľom dokončiť reformný program zavedený po finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 a vyriešiť nedostatky súčasného rámca trhového rizika by sa do práva Únie mali zaviesť záväzné kapitálové požiadavky pre trhové riziko založené na konečných normách hĺbkového preskúmania obchodnej knihy. Z nedávnych odhadov vplyvu konečných štandardov FRTB na banky v Únii vyplynulo, že zavedenie týchto štandardov v Únii povedie k veľkému zvýšeniu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pre určité obchodné činnosti a činnosti súvisiace s tvorbou trhu, ktoré sú dôležité pre hospodárstvo EÚ. S cieľom zmierniť tento vplyv a zachovať dobré fungovanie finančných trhov v Únii by sa do transpozície konečných štandardov FRTB do práva Únie mali zaviesť cielené úpravy.

(33) Ako sa vyžaduje podľa nariadenia (EÚ) 2019/876, Komisia by mala pri výpočte kapitálových požiadaviek na trhové riziko pre inštitúcie so stredne veľkým rozsahom činnosti v obchodnej knihe zohľadniť zásadu proporcionality a tieto požiadavky podľa toho nastaviť. Inštitúcie so stredne veľkým rozsahom činnosti v obchodnej knihe by preto mali mať možnosť používať zjednodušený štandardizovaný prístup na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s medzinárodne dohodnutými normami. Okrem toho by kritériá prípustnosti na identifikáciu inštitúcií so stredne veľkým rozsahom činnosti v obchodnej knihe mali zostať v súlade s kritériami stanovenými v nariadení (EÚ) 2019/876 na oslobodenie takýchto inštitúcií od požiadaviek na podávanie správ o FRTB stanovených v uvedenom nariadení. Je zahrnutá výnimka s cieľom umožniť bankám klasifikovať niekoľko druhov nástrojov zvyčajne držaných v obchodnej knihe (vrátane kótovaných akcií) ako pozície v bankovej knihe pod podmienkou schválenia príslušným orgánom a ak táto pozícia nie je držaná s úmyslom obchodovania ani nehedžuje pozície držané s úmyslom obchodovania.

(34) Obchodné činnosti inštitúcií na veľkoobchodných trhoch možno ľahko realizovať cez hranice, a to aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Vykonávanie konečných štandardov FRTB by sa preto malo v rámci jurisdikcií čo najviac zbližovať, a to z hľadiska podstaty aj načasovania. V opačnom prípade nebude možné zabezpečiť pre tieto činnosti rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni. Komisia by preto mala monitorovať vykonávanie týchto štandardov v iných jurisdikciách členov výboru BCBS, a v prípade potreby by mala podniknúť kroky na riešenie možného narušenia týchto pravidiel.

(35) Výbor BCBS zrevidoval medzinárodnú normu pre operačné riziko s cieľom riešiť nedostatky, ktoré sa objavili v dôsledku finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Okrem nedostatočnej citlivosti na riziko v štandardizovaných prístupoch bola zistená nedostatočná porovnateľnosť vyplývajúca zo širokej škály postupov interného modelovania v rámci pokročilého prístupu merania (AMA). V záujme zjednodušenia rámca operačného rizika sa preto všetky existujúce prístupy k odhadu kapitálových požiadaviek na operačné riziko nahradili jednou metódou, ktorá nie je založená na modeli. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa malo zosúladiť s revidovanými bazilejskými štandardmi tak, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni pre inštitúcie so sídlom v Únii, ktoré však pôsobia aj mimo Únie, a aby sa zabezpečilo, že rámec operačného rizika na úrovni Únie zostane účinný.

(36) V novom štandardizovanom prístupe k operačnému riziku, ktorý zaviedol výbor BCBS, sa kombinuje ukazovateľ, ktorý sa opiera o veľkosť obchodov inštitúcie, s ukazovateľom, v ktorom sa zohľadňuje história strát danej inštitúcie. V revidovaných bazilejských štandardoch sa stanovuje niekoľko právomocí týkajúcich sa toho, ako možno zaviesť ukazovateľ, ktorým sa zohľadňuje história strát inštitúcie. Jurisdikcie nemusia zohľadňovať historické straty pri výpočte kapitálovej požiadavky pre operačné riziko pre všetky relevantné inštitúcie, alebo môžu údaje o historických stratách zohľadňovať aj v prípade inštitúcií, ktoré nedosahujú určitú veľkosť obchodov. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci Únie a zjednodušiť výpočet kapitálovej požiadavky pre operačné riziko by sa tieto diskrečné právomoci mali uplatňovať harmonizovaným spôsobom v prípade minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje, a to tak, že sa nebudú zohľadňovať historické údaje o prevádzkových stratách pre všetky inštitúcie.

(36a) Pri meraní kapitálových požiadaviek na operačné riziko by sa malo umožniť, aby sa poistné zmluvy používali ako účinné techniky zmierňovania rizika. Na tento účel EBA do 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia predloží Komisii správu o štandardizovanom vzorci založenom na osobitných kritériách, ktorý sa použije na výpočet kapitálových požiadaviek na operačné riziko. Komisia by mala byť splnomocnená predložiť v priebehu nasledujúcich 36 mesiacov Európskemu parlamentu a Rade EÚ legislatívny návrh, v ktorom zohľadní poistné zmluvy na výpočet kapitálových požiadaviek na operačné riziko. EBA by mal identifikovať oprávnené poistné zmluvy.

(36b) Závažný dvojnásobný hospodársky otras spôsobený pandémiou COVID-19 a rusko-ukrajinskou vojnou môže mať ďalekosiahly vplyv na európske hospodárstvo a narušiť podniky. Inštitúcie budú zohrávať kľúčovú úlohu pri prispievaní k obnove poskytovaním úľav dôveryhodným dlžníkom, ktorí čelia alebo budú čeliť ťažkostiam pri plnení svojich finančných záväzkov. V tomto ohľade by mal orgán EBA prijať usmernenia, v ktorých bližšie určí, čo predstavuje podstatne znížený finančný záväzok v prípade núdzovej reštrukturalizácie, a inštitúciám poskytne primeranú flexibilitu. Náležite by sa mal zvážiť najmä druh poskytnutej úľavy, zostatková splatnosť expozície a dĺžka obdobia odkladu.

(37) Informácie o množstve a kvalite splácaných expozícií, nesplácaných expozícií a expozícií s pozmenenou splatnosťou, ako aj analýzu starnutia účtovníctva expozícií po splatnosti by mali zverejňovať aj malé a menej zložité inštitúcie a iné nekótované úverové inštitúcie. Táto povinnosť zverejňovania informácií nepredstavuje pre tieto úverové inštitúcie dodatočnú záťaž, keďže zverejnenie takéhoto obmedzeného súboru informácií už orgán EBA zaviedol na základe akčného plánu Rady z roku 2017 na riešenie nesplácaných úverov[7], v ktorom sa orgán EBA vyzval, aby zlepšil požiadavky na zverejňovanie informácií o kvalite aktív a nesplácaných úverov pre všetky úverové inštitúcie. Je to aj plne v súlade s oznámením o riešení nesplácaných úverov v období po pandémii COVID-19[8].

(38) Je potrebné znížiť zaťaženie vyplývajúce z dodržiavania predpisov na účely zverejňovania informácií a zlepšiť porovnateľnosť týchto informácií. Orgán EBA by preto mal zriadiť centralizovanú webovú platformu, ktorá umožní zverejnenie informácií a údajov predložených inštitúciami. Táto centralizovaná webová platforma by mala slúžiť ako jednotné prístupové miesto k zverejneniam inštitúcií, pričom vlastníctvo informácií a údajov a zodpovednosť za ich presnosť by mali zostať na inštitúciách, ktoré ich vytvárajú. Centralizácia uverejňovania zverejnených informácií by mala byť plne v súlade akčným plánom únie kapitálových trhov a predstavuje ďalší krok smerom k vytvoreniu jednotného prístupového miesta v celej EÚ pre informácie o finančných a udržateľných investíciách spoločností.

(39) Aby sa umožnila väčšia integrácia podávania správ na účely dohľadu a zverejnení, orgán EBA by mal uverejňovať informácie inštitúcií centralizovaným spôsobom, pričom by sa malo rešpektovať právo všetkých inštitúcií, aby samy zverejňovali údaje a informácie. Takéto centralizované zverejnenia by mali orgánu EBA umožniť zverejňovať informácie malých a menej zložitých inštitúcií na základe informácií, ktoré tieto inštitúcie oznamujú príslušným orgánom, a tým by sa mala výrazne znížiť administratívna záťaž, ktorej tieto malé a menej zložité inštitúcie podliehajú. Centralizácia zverejnení by zároveň nemala mať žiadny vplyv na náklady pre iné inštitúcie a mala by sa ňou zvýšiť transparentnosť a znížiť náklady účastníkov trhu na prístup k prudenciálnym informáciám. Takáto zvýšená transparentnosť by mala uľahčiť porovnateľnosť údajov medzi inštitúciami a podporiť trhovú disciplínu.

(40) Na zabezpečenie konvergencie v rámci Únie a jednotného chápania environmentálnych a sociálnych faktorov a rizík a rizík v oblasti správy a riadenia (ESG) by sa malo stanoviť všeobecné vymedzenie pojmov. Aktíva alebo činnosti, ktoré podliehajú vplyvom environmentálnych a/alebo sociálnych faktorov, by sa mali vymedziť odkazom na ambíciu Únie stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou, ako sa stanovuje v právnom predpise EÚ v oblasti klímy, právnom predpise EÚ o obnove prírody a príslušných cieľoch Únie v oblasti udržateľnosti. Technické kritériá preskúmania týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ prijaté v súlade s článkom 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852[9], ako aj osobitné právne predpisy Únie na odvrátenie zmeny klímy, zhoršovania životného prostredia a straty biodiverzity, by sa mali použiť na identifikáciu aktív alebo expozícií na účely posúdenia osobitného prudenciálneho zaobchádzania a rozdielov v rizikách. Expozícia voči rizikám ESG nie je nevyhnutne úmerná veľkosti a zložitosti inštitúcie. Úroveň expozícií v Únii je zároveň celkom heterogénna, pričom niektoré krajiny vykazujú potenciálne mierne prechodné vplyvy a iné vykazujú potenciálne vysoké prechodné vplyvy na expozície súvisiace s činnosťami, ktoré majú významný negatívny vplyv na životné prostredie. Požiadavky na transparentnosť, ktorým inštitúcie podliehajú, a požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti stanovené v iných častiach existujúcich právnych predpisov v Únii poskytnú o niekoľko rokov podrobnejšie údaje. Na správne posúdenie rizík ESG, ktorým môžu inštitúcie čeliť, je však nevyhnutné, aby trhy a orgány dohľadu získali primerané údaje od všetkých subjektov vystavených týmto rizikám, bez ohľadu na ich veľkosť vrátane skupín podkladových úverov krytých dlhopisov emitovaných inštitúciami. S cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mali k dispozícii údaje, ktoré sú podrobné, komplexné a porovnateľné na účely účinného dohľadu, by sa informácie o expozíciách voči rizikám ESG mali zahrnúť do podávania správ na účely dohľadu inštitúcií. Rozsah a podrobnosť týchto informácií by mali byť v súlade so zásadou proporcionality, a to so zreteľom na veľkosť a zložitosť inštitúcií.

(40a) Úroveň expozícií v Únii je zároveň celkom heterogénna, pričom niektoré krajiny vykazujú potenciálne mierne prechodné vplyvy a iné vykazujú potenciálne vysoké prechodné vplyvy na expozície súvisiace s činnosťami, ktoré majú významný negatívny vplyv na životné prostredie. Požiadavky na transparentnosť, ktorým inštitúcie podliehajú, a požiadavky na podávanie správ o udržateľnosti stanovené v iných častiach právnych predpisov Únie poskytnú o niekoľko rokov podrobnejšie údaje. Na správne posúdenie rizík ESG, ktorým môžu inštitúcie čeliť, je však dôležité, aby trhy a orgány dohľadu získali primerané údaje od všetkých subjektov vystavených týmto rizikám, bez ohľadu na ich veľkosť. S cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mali k dispozícii údaje, ktoré sú podrobné, komplexné a porovnateľné na účely účinného dohľadu, by sa informácie o expozíciách voči rizikám ESG mali zahrnúť do podávania správ na účely dohľadu inštitúcií. Rozsah a podrobnosť týchto informácií by mali byť v súlade so zásadou proporcionality, a mala by sa pri nich zohľadňovať veľkosť a zložitosť inštitúcií.

(41) Keďže prechod hospodárstva Únie na udržateľný hospodársky model sa zrýchľuje, riziká udržateľnosti sa stávajú výraznejšími a budú si potenciálne vyžadovať ďalšie zváženie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu sa v záujme dosiahnutia cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050 nemôže uskutočniť žiadny prieskum nových ložísk fosílnych palív ani rozširovanie ich ťažby. To znamená, že expozície v prípade fosílnych palív predstavujú vyššie riziko na mikroúrovni, keďže hodnota takýchto aktív sa má časom znižovať, ako aj na makroúrovni, keďže financovanie činností v oblasti fosílnych palív ohrozuje cieľ udržať globálne zvýšenie teploty pod 1,5 °C, a preto ohrozuje finančnú stabilitu. Preto je potrebné o 2 roky posunúť mandát orgánu EBA na posúdenie a vypracovanie správy o tom, či by bolo z hľadiska rizika odôvodnené osobitné prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami, ktoré sa týkajú aktív alebo činností, ktoré v značnej miere súvisia s environmentálnymi alebo sociálnymi cieľmi. Až po dokončení tejto zrýchlenej správy a prebiehajúcich stresových testov v oblasti klímy by však bolo odôvodnené navrhnúť pre tieto expozície osobitné prudenciálne zaobchádzanie.

(41a) S cieľom zabezpečiť, aby akékoľvek úpravy expozícií voči infraštruktúre neoslabovali ambície Únie v oblasti klímy, odklon od prístupu bankového rámca založeného na riziku by sa mal uskutočniť len vtedy, ak takéto expozície vykázali pozitívny vplyv na ambície EÚ v oblasti klímy, ako je stanovené v nariadení (EÚ) 2020/852.

(42) Pre orgány dohľadu je nevyhnutné, aby mali potrebné splnomocnenia na komplexné hodnotenie a meranie rizík, ktorým je banková skupina vystavená na konsolidovanej úrovni, a aby mali flexibilitu na prispôsobenie svojho prístupu dohľadu novým zdrojom rizík. Je dôležité vyhnúť sa medzerám medzi prudenciálnou a účtovnou konsolidáciou, ktoré môžu viesť k transakciám zameraným na presun aktív z rozsahu prudenciálnej konsolidácie, aj keď riziká v bankovej skupine zostávajú. Nedostatočná súdržnosť vo vymedzení pojmov „materská spoločnosť“, „dcérska spoločnosť“ a „kontrola“ a nedostatočná jasnosť vo vymedzení pojmov „podnik pomocných služieb“, „finančná holdingová spoločnosť“ a „finančná inštitúcia“ majú za následok to, že pre orgány dohľadu je ťažké konzistentne uplatňovať platné pravidlá v Únii a zisťovať a primerane riešiť riziká na konsolidovanej úrovni. Toto vymedzenie pojmov by sa preto malo zmeniť a ďalej objasniť. Okrem toho sa považuje za primerané, aby orgán EBA ďalej skúmal, či tieto splnomocnenia orgánov dohľadu môžu byť neúmyselne obmedzené akýmikoľvek zostávajúcimi nezrovnalosťami alebo medzerami v regulačných ustanoveniach alebo v ich interakcii s uplatniteľným účtovným rámcom.

(42a) Rýchly nárast činnosti finančných trhov v oblasti kryptoaktív a potenciálne rastúce zapojenie inštitúcií do činností súvisiacich s kryptoaktívami by sa mali dôkladne zohľadniť v prudenciálnom rámci Únie s cieľom primerane zmierniť riziká týchto nástrojov pre finančnú stabilitu inštitúcií. Je to ešte naliehavejšie vzhľadom na nedávny nepriaznivý vývoj na trhoch s kryptoaktívami. Existujúce prudenciálne pravidlá nie sú koncipované tak, aby primerane zachytávali riziká spojené s kryptoaktívami. Nedávno uverejnené normy BCBS týkajúce sa prudenciálneho zaobchádzania s expozíciami voči kryptoaktívam, ktoré sa majú implementovať do 1. januára 2025, stanovujú osobitné prudenciálne zaobchádzanie, ktoré by sa malo včas zaviesť do práva Únie. Komisia by mala nadviazať na tento vývoj a v prípade potreby do 31. decembra 2024 prijať legislatívny návrh s cieľom transponovať rôzne prvky noriem BCBS do práva Únie. Kým sa legislatívny návrh neprijme, pri expozícii inštitúcií voči kryptoaktívam by sa mali uplatňovať obozretné požiadavky na vlastné zdroje.

(43) Nejasnosť určitých aspektov rámca spodných hraníc minimálnych haircutov pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov, ktorý výbor BCBS vypracoval v roku 2017 ako súčasť konečných reforiem Bazilej III, ako aj výhrady k ekonomickému odôvodneniu jeho uplatňovania na určité typy transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov nastolili otázku, či by sa prudenciálne ciele tohto rámca dali dosiahnuť bez vzniku nežiaducich následkov. Komisia by preto mala do [Úrad pre publikácie vloží dátum = 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] prehodnotiť vykonávanie rámca spodných hraníc minimálnych haircutov pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov v práve Únie. S cieľom poskytnúť Komisii dostatočné dôkazy by mal orgán EBA v úzkej spolupráci s orgánom ESMA podávať Komisii správy o vplyve tohto rámca a o najvhodnejšom prístupe k jeho vykonávaniu v práve Únie.

(44) Komisia by do práva Únie mala transponovať revidované štandardy pre kapitálové požiadavky na riziká úpravy ocenenia pohľadávok, ktoré zverejnil výbor BCBS v júli 2020, keďže tieto štandardy celkovo zlepšujú výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok tým, že riešia niekoľko predtým pozorovaných problémov, najmä to, že existujúci rámec kapitálových požiadaviek pre úpravy ocenenia pohľadávok nedokáže primerane zachytiť riziko úpravu ocenenia pohľadávok.

(45) Pri vykonávaní počiatočných reforiem Bazilej III v práve Únie prostredníctvom nariadenia CRR boli niektoré transakcie vyňaté z výpočtu kapitálových požiadaviek pre riziko úprav ocenenia pohľadávok. Tieto výnimky boli dohodnuté s cieľom zabrániť potenciálnemu nadmernému zvýšeniu nákladov na niektoré derivátové transakcie vyvolané zavedením kapitálových požiadaviek pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, najmä keď banky nemohli zmierniť riziko úpravy ocenenia pohľadávok niektorých klientov, ktorí neboli schopní vymeniť kolaterál. Podľa odhadovaných vplyvov, ktoré vypočítal orgán EBA, by kapitálové požiadavky pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok podľa revidovaných bazilejských noriem zostali neprimerane vysoké pre transakcie s týmito klientmi, na ktoré sa vzťahuje výnimka. Aby sa zabezpečilo, že klienti bánk budú aj naďalej zabezpečovať svoje finančné riziká prostredníctvom derivátových transakcií, pri vykonávaní revidovaných bazilejských štandardov by sa mali zachovať výnimky.

(46) Skutočné riziko úpravy ocenenia pohľadávok transakcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka, však môže byť zdrojom značného rizika pre banky, ktoré tieto výnimky uplatňujú; ak sa tieto riziká naplnia, príslušné banky by mohli utrpieť značné straty. Ako orgán EBA zdôraznil vo svojej správe o úpravách ocenenia pohľadávok z februára 2015, riziká úpravy ocenenia pohľadávok pri transakciách, na ktoré sa vzťahuje výnimka, vyvolávajú prudenciálne obavy, ktoré sa v rámci nariadenia CRR neriešia. S cieľom pomôcť orgánom dohľadu monitorovať riziko úpravy ocenenia pohľadávok vyplývajúce z transakcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka, by inštitúcie mali oznámiť výpočet kapitálových požiadaviek pre riziká úpravy ocenenia pohľadávok transakcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka, ktoré by sa vyžadovali, keby sa na tieto transakcie výnimka nevzťahovala. Okrem toho by orgán EBA mal vypracovať usmernenia, ktoré orgánom dohľadu pomôžu identifikovať nadmerné riziko úpravy ocenenia pohľadávok a zlepšiť harmonizáciu činností dohľadu v tejto oblasti v celej EÚ.

(47) Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

(1) V článku 4 sa odsek 1 mení takto:

-a) bod 12 sa vypúšťa;

a) Body 15 a 16 sa nahrádzajú takto:

„15) „materská spoločnosť“ je podnik, ktorý v zmysle bodu 37 kontroluje jeden alebo viaceré podniky;

16) „dcérska spoločnosť“ je podnik, ktorý je v zmysle bodu 37 kontrolovaný iným podnikom;“;

b) Bod 18 sa nahrádza takto:

„ 18) „podnik pomocných služieb“ je podnik, ▌ ktorého hlavnou činnosťou – či už poskytovanou podnikom v rámci skupiny alebo klientom mimo skupiny – je ktorákoľvek z týchto činností:

a) priame rozšírenie bankových služieb;

b) operatívny lízing, faktoring, správa podielových fondov, vlastníctvo alebo správa majetku, poskytovanie služieb spracovania údajov alebo akákoľvek iná činnosť, ktorá je pomocnou službou pre bankovníctvo;

c) akákoľvek iná činnosť, ktorú orgán EBA považuje za podobnú činnostiam, ktoré sú uvedené v písmenách a) a b);“;

c) Bod 20 sa nahrádza takto:

„ 20) „finančná holdingová spoločnosť“ je podnik, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

a) podnik je finančnou inštitúciou;

b) podnik nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;

c) aspoň jedna dcérska spoločnosť tohto podniku je inštitúciou;

d) s dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, a s činnosťami, ktoré vykonáva samotný podnik a ktoré nesúvisia s nadobúdaním alebo vlastníctvom podielov v dcérskych spoločnostiach, keď sú uvedené činnosti rovnakej povahy ako činnosti, ktoré vykonávajú inštitúcie alebo finančné inštitúcie, neustále súvisí viac než 50 % ktoréhokoľvek z týchto ukazovateľov:

i) vlastné imanie podniku na základe jeho konsolidovanej situácie;

ii) aktíva podniku na základe jeho konsolidovanej situácie;

iii) príjmy podniku na základe jeho konsolidovanej situácie;

iv) zamestnanci podniku na základe jeho konsolidovanej situácie;

v) iný ukazovateľ, ktorý považuje príslušný orgán za relevantný;“;

d) Vkladá sa tento bod 20a:

„20a) „investičná holdingová spoločnosť“ je investičná holdingová spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033[10];

e) Bod 26 sa nahrádza takto:

„ 26) „finančná inštitúcia“ je podnik, ktorý spĺňa obe tieto podmienky:

a) podnik nie je inštitúciou, čisto priemyselnou holdingovou spoločnosťou, holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou holdingovou poisťovňou v zmysle vymedzenia v článku 212 ods. 1 písm. f) a g) smernice 2009/138/ES;

b) podnik spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

i) hlavným predmetom činnosti podniku je nadobúdať alebo vlastniť podiely alebo vykonávať jednu alebo viac činností uvedených v bodoch 2 až 12 a v bode 15 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ alebo poskytovať jednu alebo viac služieb či vykonávať jednu alebo viac činností uvedených v oddiele A alebo B prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ[11] vo vzťahu k finančným nástrojom uvedeným v oddiele C uvedenej prílohy k uvedenej smernici;

ii) podnik je investičnou spoločnosťou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, investičnou holdingovou spoločnosťou, poskytovateľom platobných služieb v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366[12], správcovskou spoločnosťou alebo podnikom pomocných služieb;“;

f) Vkladá sa tento bod 26a:

„ 26a) „čisto priemyselná holdingová spoločnosť“ je podnik, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

a) hlavnou činnosťou podniku je nadobúdať alebo vlastniť podiely;

b) ani podnik, ani žiadny z podnikov, v ktorých má účasti, nie sú uvedené v bode 27 písmenách a), d), e), f), g), h), k) a l);

c) ani podnik, ani žiadny z podnikov, v ktorých má účasti, nevykonávajú ako hlavnú činnosť žiadnu z činností uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ, žiadnu z činností uvedených v oddieloch A alebo B prílohy I k smernici 2014/65/EÚ vo vzťahu k finančným nástrojom uvedeným v oddiele C uvedenej prílohy k uvedenej smernici, ani nie sú investičnými spoločnosťami, poskytovateľmi platobných služieb v zmysle smernice (EÚ) 2015/2366, správcovskými spoločnosťami ani podnikmi pomocných služieb;“;

g) V bode 27 sa vypúšťa písmeno c);

h) Bod 28 sa nahrádza takto:

„ 28) „materská inštitúcia v členskom štáte“ je inštitúcia v členskom štáte, ktorej dcérskou spoločnosťou je inštitúcia alebo finančná inštitúcia, alebo ktorá má účasť v inštitúcii alebo finančnej inštitúcii ▌ a ktorá sama osebe nie je dcérskou spoločnosťou inej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;“;

i) Vkladajú sa tieto body 33a a 33b:

„ 33a) „samostatná inštitúcia v EÚ“ je inštitúcia, na ktorú sa v EÚ nevzťahuje prudenciálna konsolidácia podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2 a ktorá nemá v EÚ materskú spoločnosť, na ktorú by sa vzťahovala takáto prudenciálna konsolidácia;

33b) „samostatná dcérska inštitúcia v členskom štáte“ je inštitúcia, ktorá spĺňa všetky tieto kritériá:

a) inštitúcia je dcérskou spoločnosťou materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ;

b) inštitúcia sídli v inom členskom štáte než jej materská inštitúcia, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť;

c) samotná inštitúcia nemá dcérsku spoločnosť a nemá žiadne účasti v inej inštitúcii či finančnej inštitúcii;“;

j) V bode 37 sa odkaz „článku 1 smernice 83/349/EHS“ nahrádza odkazom „článku 22 smernice 2013/34/EÚ“;

k) Bod 52 sa nahrádza takto:

„ 52) „operačné riziko“ je riziko straty vyplývajúce z neprimeraných alebo chybných interných postupov, zo zlyhania ľudského faktora a systémov alebo zapríčinené vonkajšími udalosťami okrem iného vrátane právneho rizika, rizika modelu a rizika IKT, avšak s výnimkou strategického rizika a rizika straty dobrej povesti;“;

l) Vkladajú sa tieto body 52a až 52i:

„52a) „právne riziko“ je riziko strát okrem iného vrátane  nákladov, pokút, sankcií alebo represívnych náhrad škody, ktoré môžu inštitúcii vzniknúť v dôsledku udalostí vedúcich k súdnym konaniam, vrátane:

a) opatrení dohľadu a súkromných vyrovnaní;

b) nečinnosti, ak je na splnenie právnej povinnosti potrebné konanie;

c) konania uskutočneného s cieľom vyhnúť sa splneniu právnej povinnosti;

d) udalostí vyvolaných pochybením, čo sú udalosti, ktoré vyplývajú z úmyselného pochybenia alebo pochybenia z nedbanlivosti vrátane neprimeraného poskytovania finančných služieb, alebo keď inštitúcia nedodržiava povinnosť poskytovať svojim retailovým klientom nestranné, jasné a nezavádzajúce informácie v súlade s článkom 24 ods. 3 smernice 2014/65/EÚ;

e) nedodržania akejkoľvek požiadavky odvodenej z vnútroštátnych alebo medzinárodných štatutárnych či legislatívnych ustanovení;

f) nedodržania akejkoľvek požiadavky odvodenej zo zmluvných dohôd alebo nedodržania interných pravidiel a kódexov správania vypracovaných v súlade s vnútroštátnymi alebo medzinárodnými normami a postupmi;

g) nedodržania etických pravidiel.

Právne riziko nezahŕňa náhrady tretím stranám alebo zamestnancom ani platby goodwillu splatné v dôsledku obchodných príležitostí, ak nedošlo k žiadnemu porušeniu akýchkoľvek pravidiel alebo etického správania a ak si inštitúcia včas splnila povinnosti; ani externé právne náklady, ak udalosť, ktorá spôsobila uvedené externé náklady, nie je udalosťou operačného rizika;

52b) „riziko modelu“ je riziko strát, ktoré môžu inštitúcii vzniknúť v dôsledku rozhodnutí, ktoré by sa mohli zakladať najmä na výsledkoch interných modelov, a to z dôvodu chýb pri ich navrhovaní, vypracúvaní, uplatňovaní, používaní alebo monitorovaní, vrátane:

a) nesprávneho nastavenia zvoleného interného modelu a jeho charakteristických znakov;

b) neprimeraného overenia vhodnosti zvoleného interného modelu pre finančný nástroj, ktorý sa má ohodnotiť, alebo pre produkt, ktorého cena sa má stanoviť, alebo neprimeraného overenia vhodnosti zvoleného interného modelu pre príslušné trhové podmienky;

c) chýb v uplatňovaní zvoleného interného modelu;

d) nesprávneho oceňovania trhovou cenou a nesprávneho merania rizika v dôsledku chyby pri zadávaní obchodu do obchodného systému;

e) použitia zvoleného interného modelu alebo jeho výstupov na účely, na ktoré uvedený model nebol určený alebo navrhnutý, vrátane manipulácie s parametrami modelovania;

f) nesprávne načasovaného a neefektívneho monitorovania výkonnosti modelu na účely posúdenia toho, či je zvolený interný model naďalej vhodný na daný účel;

52c) „riziko IKT“ je riziko strát alebo potenciálnych strát súvisiacich s akoukoľvek rozumne identifikovateľnou okolnosťou v súvislosti s používaním sietí a informačných systémov, ktorá, ak sa naplní, môže ohroziť bezpečnosť sietí a informačných systémov, akéhokoľvek nástroja alebo procesu závislého od technológie, operácií a procesov alebo poskytovania služieb tým, že bude mať nepriaznivé účinky na digitálne alebo fyzické prostredie;

52d) „environmentálne a sociálne riziko a riziko v oblasti správy a riadenia“ alebo „riziko ESG“ je riziko akéhokoľvek negatívneho finančného vplyvu na inštitúciu, ktorý je dôsledkom súčasných alebo budúcich vplyvov environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov v oblasti správy a riadenia (ESG) na protistrany alebo investované aktíva inštitúcie; Riziká ESG sa realizujú prostredníctvom tradičných kategórií finančných rizík vrátane úverového rizika, trhového rizika, operačného rizika a rizika poškodenia dobrého mena, rizika likvidity a rizika financovania;

„52e) „environmentálne riziko“ je riziko ▌ akéhokoľvek negatívneho finančného vplyvu na inštitúciu, ktorý je dôsledkom súčasných alebo budúcich vplyvov environmentálnych faktorov na protistrany alebo investované aktíva inštitúcie, vrátane faktorov súvisiacich s transformáciou smerom k týmto environmentálnym cieľom:

a) zmierňovanie zmeny klímy;

b) adaptácia na zmenu klímy;

c) udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov;

d) prechod na obehové hospodárstvo;

e) prevencia a kontrola znečisťovania;

f) ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov.

Environmentálne riziko zahŕňa fyzické riziko aj riziko prechodu;

52f) „fyzické riziko“ v rámci celkového environmentálneho rizika je riziko ▌ akéhokoľvek negatívneho finančného vplyvu na inštitúciu, ktorý je dôsledkom súčasných alebo budúcich vplyvov fyzických účinkov environmentálnych faktorov na protistrany alebo investované aktíva inštitúcie;

52g) „riziko prechodu“ v rámci celkového environmentálneho rizika je riziko ▌ akéhokoľvek negatívneho finančného vplyvu na inštitúciu, ktorý je dôsledkom súčasných alebo budúcich vplyvov prechodu ▌ na environmentálne udržateľné hospodárstvo na protistrany alebo investované aktíva inštitúcie;

52h) „sociálne riziko“ je riziko ▌ akéhokoľvek negatívneho finančného vplyvu na inštitúciu, ktorý je dôsledkom súčasných alebo budúcich vplyvov sociálnych faktorov na protistrany alebo investované aktíva inštitúcie;

52i) „riziko v oblasti správy a riadenia“ je riziko ▌ akéhokoľvek negatívneho finančného vplyvu na inštitúciu, ktorý je dôsledkom súčasných alebo budúcich vplyvov faktorov v oblasti správy a riadenia na protistrany alebo investované aktíva inštitúcie;

m) Body 54, 55 a 56 sa nahrádzajú takto:

„54) pravdepodobnosť zlyhania“ alebo „PD“ je pravdepodobnosť zlyhania dlžníka v priebehu jedného roka a v kontexte rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je to pravdepodobnosť zníženia kvality pohľadávok ▌v priebehu jedného roka;

55) „strata v prípade zlyhania“ alebo „LGD“ je ▌pomer straty z expozície súvisiacej s jednou facilitou v dôsledku zlyhania dlžníka alebo facility k nesplatenej sume v momente zlyhania a v kontexte rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je to strata v prípade zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov, teda ▌pomer straty z expozície súvisiacej s odkúpenou pohľadávkou v dôsledku zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov k nesplatenej sume odkúpenej pohľadávky;

56) „konverzný faktor“ alebo „konverzný faktor úverov“ alebo „CCF“ je ▌ pomer aktuálne nevyčerpanej sumy prísľubu z jednej facility, ktorý by sa mohol čerpať z jednej facility pred zlyhaním, a ktorý by preto bol nesplatený v momente zlyhania, k aktuálne nevyčerpanej sume prísľubu z uvedenej facility, pričom rozsah prísľubu sa určuje na základe oznámeného limitu, pokiaľ nie je neoznámený limit vyšší;“;

n) Vkladá sa tento bod 56a):

„56a) „realizovaný CCF“ je pomer vyčerpanej sumy prísľubu z jednej facility, ktorý bol nevyčerpaný k danému referenčnému dátumu pred zlyhaním, a ktorý je preto nesplatený v momente zlyhania, k nevyčerpanej sume prísľubu z uvedenej facility k uvedenému referenčnému dátumu;’;

o) Body 58, 59 a 60 sa nahrádzajú takto:

„ 58) „financované kreditné zabezpečenie“ alebo „FCP“ je postup zmierňovania kreditného rizika, v rámci ktorého je zníženie kreditného rizika expozície inštitúcie odvodené z práva tejto inštitúcie – v prípade zlyhania dlžníka alebo pri výskyte iných bližšie určených kreditných udalostí vzťahujúcich sa na dlžníka – speňažiť určité aktíva alebo hodnoty, alebo ich získať prevodom alebo prisvojením, alebo si ich ponechať, alebo znížiť hodnotu expozície na výšku rozdielu medzi hodnotou expozície a výškou pohľadávky voči inštitúcii, alebo ju týmto rozdielom nahradiť;

59) „nefinancované kreditné zabezpečenie“ alebo „UFCP“ je postup zmierňovania kreditného rizika, v rámci ktorého je zníženie kreditného rizika expozície inštitúcie odvodené zo záväzku tretej strany zaplatiť istú hodnotu v prípade zlyhania dlžníka alebo pri výskyte iných bližšie určených kreditných udalostí;

60) „nástroj hotovostného typu“ je vkladový certifikát, dlhopis vrátane krytého dlhopisu alebo akýkoľvek iný nepodriadený nástroj emitovaný požičiavajúcou inštitúciou, za ktorý už požičiavajúca inštitúcia prijala platbu v plnej výške a ktorý musí požičiavajúca inštitúcia bezpodmienečne uhradiť v jeho nominálnej hodnote;“;

p) Vkladá sa tento bod 60a):

„60a „zásoby zlata“ je zlato ako komodita vrátane zlatých tehiel, ingotov a mincí, ktoré sú bežne akceptované na trhu zo zlatom, ak existujú likvidné trhy so zlatom, a ktorých hodnotu určuje hodnota obsahu zlata, ktorý je vymedzený rýdzosťou a hmotnosťou, a nie záujem numizmatikov o toto zlato;“;

q) Vkladá sa tento bod 74a:

„ 74a) „hodnota majetku“ je hodnota nehnuteľného majetku určená v súlade s článkom 229 ods. 1;“;

r) Bod 75 sa nahrádza takto:

„75) „nehnuteľný majetok určený na bývanie“ je ktorákoľvek z týchto možností:

a) nehnuteľný majetok, ktorý má povahu obydlia a spĺňa požiadavky všetkých príslušných zákonov a iných právnych predpisov, aby sa mohol využívať na účely bývania;

b) nehnuteľný majetok, ktorý má povahu obydlia a je stále vo fáze výstavby, a to za predpokladu, že existuje očakávanie, že tento majetok bude spĺňať požiadavky všetkých príslušných zákonov a iných právnych predpisov, aby sa mohol využívať na účely bývania;

c) právo obývať byt v bytových družstvách nachádzajúcich sa vo Švédsku;

d) pozemok prináležiaci k majetku uvedenému v písmenách a), b) alebo c);“;

s) Vkladajú sa tieto body 75a až 75g:

„75a) „nehnuteľný majetok určený na podnikanie“ je akýkoľvek nehnuteľný majetok, ktorý nie je nehnuteľným majetkom určeným na bývanie ▌;

75b) „expozícia voči nehnuteľnostiam generujúcim príjem“ alebo expozícia IPRE je expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ak splnenie kreditných záväzkov súvisiacich s touto expozíciou významne závisí od peňažných tokov generovaných uvedeným nehnuteľným majetkom, ktorý zabezpečuje túto expozíciu, a nie od schopnosti dlžníka plniť kreditné záväzky z iných zdrojov; primárnym zdrojom týchto peňažných tokov by boli platby z prenájmu alebo platby nájomného alebo výnosy z predaja nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo nehnuteľného majetku určeného na podnikanie;

75c) „expozícia voči nehnuteľnostiam negenerujúcim príjem“ je každá expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ktorá nie je expozíciou IPRE;

75d) „expozícia, ktorá nie je ADC“ je každá expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ktorá nie je expozíciou ADC;

75e) „expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie“ alebo „expozícia zabezpečená hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie“ alebo „expozícia zabezpečená kolaterálom na nehnuteľný majetok určený na bývanie“ alebo „expozícia zabezpečená nehnuteľnosťou určenou na bývanie“ ▌alebo expozícia, ktorá sa za takú považuje v súlade s článkom 108 ods. 3;

75f) „expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie“ alebo „expozícia zabezpečená hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok určený na podnikanie“ alebo „expozícia zabezpečená kolaterálom na nehnuteľný majetok určený na podnikanie“ je expozícia zabezpečená ▌ nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie ▌;

75g) „expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom“ alebo „expozícia zabezpečená hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok“ alebo „expozícia zabezpečená kolaterálom na nehnuteľný majetok“ je expozícia zabezpečená ▌nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo podnikanie alebo expozícia, ktorá sa za takú považuje v súlade s článkom 108 ods. 3;“;

t) Body 78 a 79 sa nahrádzajú takto:

„ 78) „jednoročná miera zlyhania“ je pomer medzi počtom dlžníkov alebo ak sa klasifikácia ako zlyhané uplatňuje na úrovni facilít podľa článku 178 ods. 1 druhého pododseku, počtom facilít, v súvislosti s ktorými sa usúdilo, že došlo k  zlyhaniu počas obdobia, ktoré sa začína jeden rok pred dátumom pozorovania T, a počtom dlžníkov, alebo ▌ak sa klasifikácia ako zlyhané uplatňuje na úrovni facilít podľa článku 178 ods. 1 druhého pododseku, počtom facilít, zaradených do tejto triedy alebo skupiny jeden rok pred týmto dátumom pozorovania T;

79) „expozícia ADC“ alebo „expozícia voči nadobudnutiu pozemku, výstavbe a budovaniu“ sú úvery poskytnuté podnikateľským subjektom alebo účelovo vytvoreným subjektom, ktoré financujú akékoľvek nadobudnutie pozemkov na účely výstavby a budovania, alebo ktoré financujú výstavbu a budovanie akéhokoľvek nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo nehnuteľného majetku určeného na podnikanie;“;

u) Bod 114 sa nahrádza takto:

„ 114) „nepriamy podiel“ je každá expozícia voči sprostredkovateľskému subjektu, ktorý má expozíciu voči kapitálovým nástrojom emitovaným subjektom finančného sektora alebo voči záväzkom emitovaným inštitúciou, keď v prípade, že by kapitálové nástroje emitované subjektom finančného sektora alebo záväzky emitované danou inštitúciou boli neustále odpisované, strata, ktorá by v dôsledku toho inštitúcii vznikla, by sa podstatne nelíšila od straty, ktorá by inštitúcii vznikla pri priamom podiele na týchto kapitálových nástrojoch emitovaných subjektom finančného sektora alebo na týchto záväzkoch emitovaných danou inštitúciou;“;

v) Bod 126 sa nahrádza takto:

„126) „syntetický podiel“ je investícia inštitúcie do finančného nástroja, ktorého hodnota priamo súvisí s hodnotou kapitálových nástrojov emitovaných subjektom finančného sektora alebo s hodnotou záväzkov emitovaných danou inštitúciou;“;

w) Bod 144 sa nahrádza takto:

„144) „trading desk“ je dobre vymedzená skupina obchodníkov, ktorú zriadila inštitúcia a ktorá spoločne spravuje portfólio pozícií v obchodnej knihe, alebo pozícií v neobchodnej knihe podľa článku 104b ods. 5 a 6, na základe dobre vymedzenej a konzistentnej obchodnej stratégie a ktorá pôsobí v rámci tej istej štruktúry riadenia rizík;“;

x) Bod 145 sa mení takto:

a) Písmeno f) nahrádza takto:

f) „konsolidované aktíva alebo záväzky inštitúcie vzťahujúce sa na činností s protistranami nachádzajúcimi sa v Európskom hospodárskom priestore s výnimkou expozícií v rámci skupiny v Európskom hospodárskom priestore presahujú 75 % konsolidovaných celkových aktív a záväzkov inštitúcie s výnimkou, a to v obidvoch prípadoch, expozícií v rámci skupiny,“;

b) vkladá sa tento pododsek:

„Na účely písmena e) môže inštitúcia vylúčiť derivátové pozície, ktoré uzavrela so svojimi nefinančnými klientmi, a derivátové pozície, ktoré používa na hedžing týchto pozícií, za predpokladu, že kombinovaná hodnota vylúčených pozícií vypočítaná v súlade s článkom 273a ods. 3 nepresahuje 10 % celkových súvahových a podsúvahových aktív inštitúcie;“;

y) Dopĺňajú sa tieto písmená:

„151) „revolvingová expozícia“ je každá expozícia, pri ktorej sa nesplatené zostatky dlžníkov môžu meniť na základe ich rozhodnutí požičať si a splácať, a to až do výšky ▌limitu stanoveného požičiavajúcou inštitúciou;

152) „expozícia voči transakčnému partnerovi“ je akákoľvek revolvingová expozícia, ktorá má aspoň 12-mesačnú históriu splácania a ktorá patrí do jednej z týchto kategórií:

a) expozícia, pri ktorej sa pravidelne počas aspoň každých 12 mesiacov suma, ktorá sa má splatiť k nasledujúcemu plánovanému dátumu splatenia, určuje ako vyčerpaná suma alebo splátka k vopred stanovenému referenčnému dátumu alebo podľa zmluvných podmienok splácania so všetkými plánovanými dátumami splatenia nenastane neskôr než po 12 mesiacoch, a to za predpokladu, že suma alebo splátka dlžné požičiavajúcej inštitúcii banke boli za predchádzajúcich 12 mesiacov v plnej miere splatený ku každému plánovanému dátumu splatenia;

b) povolené prečerpanie, ak za predchádzajúcich 12 mesiacov nedošlo k žiadnemu čerpaniu“;

152a) „subjekt pôsobiaci v odvetví fosílnych palív“ je spoločnosť, firma alebo podnik, ktorého/ktorej primárnou činnosťou je získavanie akýchkoľvek príjmov z prieskumu, dobývania, ťažby, výroby, spracovania, skladovania, rafinácie alebo distribúcie vrátane dopravy, skladovania a obchodu fosílnych palív v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 62 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999*;

EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom spresniť podmienky, za ktorých sa má spoločnosť, firma alebo podnik považovať za primárne aktívny/aktívnu v získavaní akýchkoľvek príjmov z prieskumu, ťažby, ťažby, výroby, spracovania, skladovania, rafinácie alebo distribúcie fosílnych palív vrátane dopravy, skladovania a obchodovania s nimi.

152b) „aktíva alebo činnosti, ktoré podliehajú vplyvom environmentálnych a/alebo sociálnych faktorov“ sú aktíva alebo činnosti, ktoré majú vplyv na ambíciu Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako sa uvádza v článku 3 bode 69a smernice 2013/36/EÚ.

152c) „subjekt tieňového bankovníctva“ je subjekt, ktorý ponúka bankové služby alebo vykonáva bankové činnosti a nepodlieha prudenciálnym požiadavkám podobným tým, ktoré ukladá toto nariadenie.

________________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).“;

1a. V článku 4 sa vkladá tento odsek:

„4a. EBA vydá na účely odseku 18 písm. c) usmernenia, v ktorých sa upresnia kritériá určovania činností do ... [Úrad pre publikácie: vložiť dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Tieto usmernenia sa prijímajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

 

2. Článok 5 sa mení takto:

a) bod 3 sa nahrádza takto:

„3) „očakávaná strata“ alebo „EL“ je, v súvislosti s jednou facilitou, pomer výšky straty očakávanej z expozície voči ktorémukoľvek z týchto prípadov:

i) potenciálne zlyhanie dlžníka počas obdobia jedného roka v pomere k nesplatenej sume v momente zlyhania;

ii) potenciálna udalosť zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov počas obdobia jedného roka v pomere k nesplatenej sume k dátumu výskytu danej udalosti zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov;“;

b) Dopĺňajú sa tieto body 4 až 10:

„4) „kreditný záväzok“ je každý záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy vrátane istiny, vzniknutého úroku a poplatkov, ktoré dlžník dlží inštitúcii alebo, ak inštitúcia koná ako ručiteľ, ktoré dlžník dlží tretej strane;

5) „kreditná expozícia“ je každá súvahová položka vrátane akejkoľvek sumy istiny, vzniknutého úroku a poplatkov, ktoré dlžník dlží inštitúcii, alebo akákoľvek podsúvahová položka, ktorá vedie alebo môže viesť k vzniku kreditného záväzku;

6) „facilita“ je kreditná expozícia vyplývajúca zo zmluvy medzi dlžníkom a inštitúciou;

7) „miera konzervatívnosti“ je dodatočná hodnota zahrnutá do odhadov rizík, dostatočná na to, aby sa v nej zohľadňoval očakávaný rozsah chybovosti pri odhadoch, ktoré vyplývajú z identifikovaných nedostatkov v údajoch, metódach a modeloch a zo zmien v štandardoch upisovania, ochoty riskovať, politiky výberu a vymáhania a akýchkoľvek iných dodatočných zdrojov neistoty, ako aj zo všeobecnej chybovosti pri odhadoch;

8) „malý a stredný podnik“ alebo „MSP“ je spoločnosť, firma alebo podnik, ktorý má podľa poslednej konsolidovanej účtovnej závierky ročný obrat najviac 50 000 000 EUR;

9) „prísľub“ je každé zmluvné dojednanie, ktoré inštitúcia ponúkne klientovi a ktoré takýto klient prijme, poskytnúť úver, nakúpiť aktíva alebo vydať úverové substitúty. Prísľubom je aj akékoľvek dojednanie, ktoré môže inštitúcia bezpodmienečne kedykoľvek zrušiť bez toho, aby o tom dlžníka vopred informovala, alebo akékoľvek dojednanie, ktoré môže inštitúcia zrušiť, ak si dlžník neplní podmienky uvedené v dokumentácii k facilite vrátane podmienok, ktoré musí mať dlžník splnené pred akýmkoľvek prvotným alebo následným čerpaním prostriedkov v rámci daného dojednania.

Za prísľuby sa nepovažujú zmluvné dojednania, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a) zmluvné dojednania, v rámci ktorých inštitúcia nedostáva žiadne poplatky alebo provízie za to, že uvedené zmluvné dojednania vytvorila alebo udržiava;

b) zmluvné dojednania, v rámci ktorých je klient povinný požiadať inštitúciu o prvotné a každé následné čerpanie prostriedkov na základe uvedených zmluvných dojednaní;

c) zmluvné dojednania, v rámci ktorých má inštitúcia plné právo – bez ohľadu na to, či klient plní podmienky uvedené v dokumentácii o zmluvnom dojednaní – rozhodovať o realizácii každého čerpania prostriedkov;

d) zmluvné dojednania, v rámci ktorých sa od inštitúcie vyžaduje, aby posúdila úverovú bonitu klienta bezprostredne pred tým, ako rozhodne o realizácii každého čerpania prostriedkov;

e) zmluvné dojednania, ktoré sa ponúknu podnikateľskému subjektu vrátane MSP, ktorý sa priebežne pozorne monitoruje;

10) „bezpodmienečne zrušiteľný prísľub“ je každý prísľub, ktorého podmienky umožňujú inštitúcii zrušiť uvedený prísľub v plnom rozsahu, čo je prípustné na základe pravidiel o ochrane spotrebiteľa a prípadne súvisiacich právnych predpisov, a to kedykoľvek bez toho, aby o to dlžníka vopred informovala, alebo ktoré účinne stanovujú možnosť automaticky zrušiť prísľub v dôsledku zhoršenia úverovej bonity dlžníka.“

3. V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Od žiadnej inštitúcie, ktorá je buď materskou alebo dcérskou spoločnosťou, ani od inštitúcie, ktorá je zahrnutá do konsolidácie podľa článku 18, sa nevyžaduje, aby na individuálnom základe plnila povinnosti stanovené v článku 92 ods. 5 a 6 a v ôsmej časti.“

3a) V článku 7 sa dopĺňa tento odsek:

„3a. Komisia do 31. decembra 2026 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o možnosti umožniť uplatňovanie odseku 1 aj na dcérsku spoločnosť, ktorá podlieha povoleniu a dohľadu zo strany iného členského štátu, než je členský štát, ktorý udeľuje povolenie inštitúcii, ktorá je materskou spoločnosťou, a vykonáva nad ňou dohľad. Komisia venuje osobitnú pozornosť pokroku, ktorý sa dosiahol pri dobudovaní bankovej únie, a konkrétnejšie zlepšeniam rámca riadenia bankovej krízy a ochrany vkladov, ktoré môžu riešiť potenciálne obavy týkajúce sa finančnej stability vyplývajúce z uplatňovania odseku 1 na cezhraničnom základe.

Komisia takisto zváži, či by dodatočné prudenciálne ochranné opatrenia a technické úpravy mohli ďalej riešiť prípadné obavy týkajúce sa finančnej stability vyplývajúce z výnimky z uplatňovania individuálnych požiadaviek na cezhraničnom základe.

V správe sa rieši prípad čiastočných výnimiek z prudenciálnych požiadaviek, pričom sa zohľadňuje, či by uplatňovanie výnimiek na cezhraničnom základe mala sprevádzať požiadavka, aby príslušné dcérske spoločnosti mali stále primerané minimálne úrovne vlastných zdrojov na zabezpečenie odolnosti, a to aj v krízových situáciách. Príslušné orgány môžu vymedziť primeranú sumu s prihliadnutím na efektívnosť riadenia rizika skupiny a účinnosť mechanizmu finančnej podpory na úrovni skupiny pri riešení krízových situácií.

K uvedenej správe sa podľa potreby môže pripojiť legislatívny návrh. V prípade, že Komisia usúdi, že podmienky na predloženie legislatívneho návrhu ešte nie sú splnené, Komisia podá správu o pokroku bankovej únie každé dva roky, až kým nebude považovať za vhodné uverejniť takýto legislatívny návrh.“;

3b. Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

 

Výnimka z uplatňovania požiadaviek na likviditu na individuálnom základe

1. Príslušné orgány môžu udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania šiestej časti na inštitúciu a na všetky alebo niektoré jej dcérske spoločnosti v Únii a vykonávať nad nimi dohľad ako nad jedinou likviditnou podskupinou, pokiaľ spĺňajú všetky tieto podmienky:

a) materská inštitúcia na konsolidovanom základe alebo dcérska inštitúcia na subkonsolidovanom základe plní povinnosti stanovené v šiestej časti;

b) materská inštitúcia na konsolidovanom základe alebo dcérska inštitúcia na subkonsolidovanom základe sústavne monitorujú pozície likvidity a vykonávajú nad nimi dohľad v prípade všetkých inštitúcií v skupine alebo podskupine, na ktoré sa takéto oslobodenie vzťahuje, sústavne monitorujú a vykonávajú dohľad nad finančnými pozíciami všetkých inštitúcií v skupine alebo podskupine, ak bolo upustené od uplatňovania požiadavky pomeru čistého stabilného financovania NSFR stanovenej v šiestej časti hlave IV, a zabezpečujú dostatočnú úroveň likvidity a stabilného financovania, ak bolo upustené od uplatňovania požiadavky NSFR stanovenej v šiestej časti hlave IV, v prípade všetkých uvedených inštitúcií;

c) všetky subjekty patriace do jedinej likviditnej podskupiny uzavreli dohodu o finančnej podpore v rámci skupiny v zmysle vymedzenia v smernici 2014/59/EÚ alebo inú dohodu o finančnej podpore v rámci skupiny, ktorú príslušné orgány považujú za uspokojivú, čo vyžaduje, aby materská spoločnosť poskytla podporu likvidity, a nestanovuje žiadnu hornú hranicu úrovne podpory, ktorú možno poskytnúť a ktorú by nebolo možné odvolať v krátkom čase;

d) inštitúcie uzatvorili zmluvy, ktoré vyhovujú príslušným orgánom a ktoré umožňujú voľný pohyb zdrojov medzi nimi, aby mohli riadne a včas splniť svoje individuálne a spoločné povinnosti;

e) inštitúcia, ktorá vedie likviditnú podskupinu poskytuje príslušným orgánom nezávislé právne stanovisko k vykonateľnosti tejto dohody o finančnej podpore skupiny, v ktorom sa potvrdzuje, že neexistujú žiadne právne prekážky brániace prevodu likvidity medzi subjektmi patriacimi do jedinej likviditnej podskupiny;

f) na jedinú likviditnú podskupinu sa vzťahuje jediný plán ozdravenia na úrovni skupiny, ktorý zahŕňa ukazovatele plánu ozdravenia pre každý subjekt likviditnej podskupiny vrátane materskej spoločnosti, ktoré sú v súlade s internou politikou riadenia likvidity podskupiny;

g) jediná likviditná podskupina patrí do bankovej skupiny, ktorá podlieha programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s článkom 92 smernice 2014/59/EÚ.

Táto dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny sa môže použiť aj na splnenie podmienky podľa písmena d) tohto odseku.

3. Ak inštitúciám jedinej likviditnej podskupiny bolo udelené povolenie v niekoľkých členských štátoch, odsek 1 sa uplatňuje len po uplatnení postupu stanoveného v článku 21 a príslušné orgány môžu udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania šiestej časti.

4. Príslušné orgány môžu uplatňovať odseky 1 a 3 aj na inštitúcie, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 113 ods. 7, ak spĺňajú všetky v ňom stanovené podmienky, a na iné inštitúcie, ktoré sú prepojené vzťahom v zmysle článku 113 ods. 6, ak spĺňajú všetky v ňom stanovené podmienky. Príslušné orgány v tomto prípade určia na základe konsolidovanej situácie všetkých inštitúcií jedinej likviditnej podskupiny jednu z inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka z uplatňovania šiestej časti.

5. Ak sa podľa odseku 1 alebo 3 udelila výnimka z uplatňovania, môžu príslušné orgány na úrovni jedinej likviditnej podskupiny uplatňovať aj článok 86 smernice 2013/36/EÚ alebo jeho časti a na individuálnom základe udeliť výnimku z uplatňovania článku 86 smernice 2013/36/EÚ alebo jeho častí.

6. Ak príslušný orgán udelí v súlade s týmto článkom úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania šiestej časti pre inštitúciu, môže udeliť aj výnimku z uplatňovania súvisiacich požiadaviek na predkladanie správ o likvidite podľa článku 430 ods. 1 písm. d) pre uvedenú inštitúciu.

6a. Výnimky udelené podľa tohto článku pred [dátum začatia uplatňovania CRR3 (napr. 1. 1. 2025)] zostávajú v platnosti počas [[24 mesiacov] po dátume začatia uplatňovania CRR3] za predpokladu, že podmienky stanovené vo verzii tohto článku uplatniteľnej pred [dátum začatia uplatňovania CRR3 (napr. 1. 1. 2025)] sú naďalej splnené. Takéto výnimky zostávajú naďalej v platnosti po [dátum [24 mesiacov] po dátume uplatňovania CRR3] za predpokladu, že sú splnené uplatniteľné podmienky stanovené v článku 8 ods. 1 alebo 2.

6b. Komisia do 31. decembra 2025 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o právnej forme a osobitnom prudenciálnom zaobchádzaní v prípade dohôd o finančnej podpore v rámci skupiny. V prípade potreby sa ku správe pripojí legislatívny návrh.

Komisia preskúma do 31. decembra 2026 fungovanie odseku 1 tohto článku a vyhotoví o ňom správu, ktorú predloží Európskemu parlamentu a Rade. V preskúmaní a správe Komisie sa posúdi najmä to, či prvky a podmienky uvedené v tomto článku poskytujú príslušným orgánom dostatočnú flexibilitu na vymedzenie požiadaviek špecifických pre jednotlivé inštitúcie, ktoré sú potrebné na upustenie od uplatňovania požiadaviek na likviditu, ak je to odôvodnené efektívnosťou riadenia rizika skupiny a účinnosťou mechanizmu finančnej podpory na úrovni skupiny pri riešení krízových situácií. V preskúmaní a správe Komisie sa zohľadnia akékoľvek obavy týkajúce sa finančnej stability a pokrok dosiahnutý pri dobudovaní bankovej únie, a najmä zlepšenie rámca krízového riadenia bánk a rámca Únie pre ochranu vkladov, ktoré môžu ďalej posilniť konzistentnosť riadenia likvidity počas bežnej činnosti a v čase krízy. V prípade potreby sa ku správe pripojí legislatívny návrh.

4. V článku 10a sa jediný odsek mení takto:

„Na účely uplatňovania tejto kapitoly sa investičné spoločnosti a investičné holdingové spoločnosti považujú za materské finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte alebo materské finančné holdingové spoločnosti v Únii, ak sú tieto investičné spoločnosti alebo investičné holdingové spoločnosti materskými spoločnosťami inštitúcie alebo investičnej spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, uvedenej v článku 1 ods. 2 alebo 5 nariadenia (EÚ) 2019/2033.“

5. V článku 11 ods. 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„Materské inštitúcie v členskom štáte plnia povinnosti stanovené v druhej, tretej, štvrtej, siedmej a siedmej A časti v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 18 na základe svojej konsolidovanej situácie s výnimkou článku 92 ods. 3 písm. a) a článku 430 ods. 1 písm. d).“

5a. V článku 13 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Veľké dcérske spoločnosti materských inštitúcií v EÚ zverejňujú informácie uvedené v článkoch 437, 438, 440, 442, 449a, 450, 451, 451a a 453 na individuálnom základe alebo prípadne v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ na subkonsolidovanom základe.“;

6. Článok 18 sa mení takto:

a) Odsek 2 sa vypúšťa.

b) V prvom pododseku odseku 7 sa prvá veta nahrádza takto:

„Ak má inštitúcia dcérsku spoločnosť, ktorá je podnikom, ktorý nie je inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, alebo má majetkovú účasť v takomto podniku, uplatňuje na túto dcérsku spoločnosť alebo účasť metódu vlastného imania.“

c) Vkladá sa nový odsek 10:

„10. EBA podá do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] Komisii správu o úplnosti a primeranosti súboru vymedzenia pojmov a ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa dohľadu nad všetkými druhmi rizík, ktorým sú inštitúcie vystavené na konsolidovanej úrovni. EBA posúdi najmä všetky prípadné zostávajúce nezrovnalosti v tomto vymedzení pojmov a týchto ustanoveniach spolu s ich interakciou s uplatniteľným účtovným rámcom, ako aj všetky zostávajúce aspekty, ktoré by mohli predstavovať neúmyselné obmedzenia konsolidovaného dohľadu, ktorý je komplexný a prispôsobiteľný novým zdrojom alebo druhom rizík alebo štruktúr, ktoré by mohli viesť k regulačnej arbitráži. EBA pravidelne aktualizuje svoju správu dvakrát ročne.

Na základe zistení orgánu EBA môže Komisia v prípade potreby prijať delegované akty v súlade s článkom 462 s cieľom upraviť príslušné vymedzenie pojmov alebo rozsah pôsobnosti prudenciálnej konsolidácie.“;

6a. V článku 19 ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto:

„1. Inštitúcia alebo finančná inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou alebo podnikom, v ktorom má účasť iný subjekt, sa nemusí zahrnúť do konsolidácie v prípade, že celková suma aktív a podsúvahových položiek dotknutého podniku je menšia ako nižšia z nasledujúcich dvoch súm:“;

7. Článok 20 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa mení takto:

i) Písmeno a) sa nahrádza takto:

„ a) v prípade žiadostí o povolenia uvedené v článku 143 ods. 1, článku 151 ods. 4 a 9, článku 283 a v článku 363, ktoré predložila materská inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo spoločne dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, s cieľom rozhodnúť, či udeliť alebo neudeliť žiadané povolenie a určiť prípadné podmienky, ktorým by malo takéto povolenie podliehať;“;

ii) Tretí pododsek sa vypúšťa;

b) Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Ak materská inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti, dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ používajú prístup IRB uvedený v článku 143 na zjednotenom základe, povolia príslušné orgány materskej spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam, aby kvalifikačné kritériá stanovené v tretej časti hlave II kapitole 3 oddiele 6 Na základe žiadosti materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo subkonsolidovanej dcérskej spoločnosti materskej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ orgán konsolidovaného dohľadu a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ v členskom štáte vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie na prijatie spoločného rozhodnutia o tom, či sú splnené podmienky podľa článku 8 ods. 1 písm. a) až g), a o určení jedinej likviditnej podskupiny na účely uplatňovania článku 8.“splnili spoločne, a to spôsobom, ktorý je v súlade so štruktúrou skupiny a jej systémami, postupmi a metodikami riadenia rizík.“

7a. Článok 21 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Na základe žiadosti materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo subkonsolidovanej dcérskej spoločnosti materskej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ orgán konsolidovaného dohľadu a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ v členskom štáte vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie na prijatie spoločného rozhodnutia o tom, či sú splnené podmienky podľa článku 8 ods. 1 písm. a) až g), a o určení jedinej likviditnej podskupiny na účely uplatňovania článku 8.“

b) V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

Ktorýkoľvek príslušný orgán vrátane orgánu konsolidovaného dohľadu sa však môže počas šesťmesačnej lehoty obrátiť na EBA s otázkou, či sú splnené podmienky uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) až g). V tomto prípade môže EBA v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vykonať nezáväznú mediáciu a všetky zúčastnené príslušné orgány odložia svoje rozhodnutie až do ukončenia nezáväznej mediácie. Ak príslušné orgány počas mediácie nedosiahnu do troch mesiacov dohodu, každý príslušný orgán zodpovedný za dohľad na individuálnom základe prijme vlastné rozhodnutie, zohľadňujúc pritom pomer medzi prínosmi a rizikami na úrovni členského štátu materskej inštitúcie a pomer medzi prínosmi a rizikami na úrovni členského štátu dcérskej spoločnosti. Po skončení tejto šesťmesačnej lehoty alebo po prijatí spoločného rozhodnutia sa vec nepostúpi EBA.“

c) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Každý dotknutý príslušný orgán takisto môže počas šesťmesačnej lehoty konzultovať s EBA v prípade nezhody v súvislosti s podmienkami uvedenými v článku 8 ods. 1 písm. a) až g). V tomto prípade môže EBA v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vykonať nezáväznú mediáciu a všetky zúčastnené príslušné orgány odložia svoje rozhodnutie až do ukončenia nezáväznej mediácie. Ak príslušné orgány počas mediácie nedosiahnu do troch mesiacov dohodu, každý príslušný orgán zodpovedný za dohľad na individuálnom základe prijme vlastné rozhodnutie.“;

8. V článku 27 ods. 1 písm. a) sa vypúšťa bod v);

9. V článku 34 sa dopĺňajú tieto odseky:

„Odchylne od prvého odseku tohto článku môžu inštitúcie za mimoriadnych okolností, ktorých existenciu určí stanovisko orgánu EBA, znížiť celkové dodatočné úpravy ocenenia pri výpočte celkovej hodnoty, ktorá sa má odpočítať od vlastného kapitálu Tier 1.

Orgán EBA monitoruje na účely poskytnutia stanoviska uvedeného v druhom pododseku trhové podmienky s cieľom posúdiť, či sa vyskytli mimoriadne okolnosti, a následne o tom bezodkladne informuje Komisiu.

Orgán EBA po porade s ECB a ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť ukazovatele a podmienky, ktoré EBA použije na určenie mimoriadnych okolností uvedených v druhom odseku, a na spresnenie zníženia celkových súhrnných dodatočných úprav ocenenia uvedených v danom odseku.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 2 roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v treťom odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

10. Článok 36 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d) pre inštitúcie, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pomocou prístupu interných ratingov (prístup IRB), prípadný schodok IRB vypočítaný v súlade s článkom 159;“;

b) v odseku 1 písm. k) sa bod vi) dopĺňa takto:

„vi) expozície vo forme podielov na majetku v PKI, ktorým sa v súlade s článkom 132 ods. 2 druhým pododsekom priraďuje riziková váha 1250 %.“;

ba) V odseku 1 sa písmeno m) nahrádza takto:

„m) uplatniteľná výška nedostatočného krytia pre problémové expozície iné než expozície kúpené špekulatívnym reštrukturalizátorom dlhu, ktoré boli v čase nákupu problémové.“;

11. V článku 46 ods. 1 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) odpočtov uvedených v článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodoch ii), iii) a iv) a písm. l), m) a n) okrem hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov;“.

11a. V článku 47a sa dopĺňajú tieto odseky:

„7a. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) je „špecializovaný reštrukturalizátor dlhu“ inštitúcia, ktorá počas predchádzajúceho rozpočtového roka spĺňa všetky tieto podmienky:

i) hlavnou činnosťou inštitúcie je nákup expozícií iných inštitúcií a jej riadiaci orgán na tento účel zaviedol jasný a účinný interný rozhodovací proces;

ii) účtovná hodnota jej vlastných úverov nepresahuje 15 % súhrnnej účtovnej hodnoty úverov vrátane kúpených bezproblémových a problémových expozícií; a

iii) jej celkové aktíva nepresahujú 30 mld. EUR.

7b. EBA vypracuje s prihliadnutím na kritériá stanovené v odseku 7a bodoch i) až iii) návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia podmienky, za ktorých sa inštitúcia môže považovať za špecializovaného reštrukturalizátora dlhu.

EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

 

11b. Článok 47c sa mení takto:

a) V odseku 4 sa písmeno b) nahrádza takto:

 „b) 1 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej, pokiaľ inštitúcia neuplatnila záruku alebo poistenie a oprávnený poskytovateľ zabezpečenia neprevzal a v súlade s článkom 213 ods. 1 splnil všetky platobné záväzky dlžníka voči inštitúcii v plnom rozsahu a v súlade s príslušným rozvrhom platieb, pričom v takom prípade sa na zabezpečenú časť problémovej expozície uplatní koeficient 0.“;

b) Vkladá sa tento odsek:

„4a. Odchylne od odseku 3 tohto článku je časť problémovej expozície zaručená alebo poistená oficiálnou agentúrou na podporu exportu vylúčená z požiadaviek stanovených v tomto článku.“;

12. V článku 48 sa odsek 1 mení takto:

a) V písmene a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až h), písm. k) bodov ii), iii) a iv) a písm. l), m) a n) okrem odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov.“

b) V písmene b) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až h), písm. k) bodov ii), iii) a iv) a písm. l), m) a n) okrem odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov.“;13.  V článku 49 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Podiely, pri ktorých sa nevykonajú odpočty v súlade s odsekom 1, sa vždy kvalifikujú ako expozície a rizikovo sa vážia v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 tohto nariadenia.

Podiely, pri ktorých sa nevykoná odpočet v súlade s odsekmi 2 alebo 3, sa kvalifikujú ako expozície a rizikovo sa vážia koeficientom 100 %.“

14. V článku 60 ods. 1 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodov ii), iii) a iv) a písm. l), m) a n) okrem odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov.“

15. V článku 62 prvom pododseku sa písmeno d) nahrádza takto:

„ d) v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa tretej časti hlavy II kapitoly 3, prípadného prebytku IRB, a to bez zohľadnenia daňových účinkov, vypočítaného v súlade s článkom 159, až do výšky 0,6 % hodnôt rizikovo vážených expozícií vypočítaných podľa tretej časti hlavy II kapitoly 3.“

16. V článku 70 ods. 1 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodov ii), iii) a iv) a písm. l), m) a n) s výnimkou hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov;“.

17. V článku 72b ods. 3 prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:

„Popri záväzkoch uvedených v odseku 2 tohto článku môže orgán pre riešenie krízových situácií povoliť, aby sa záväzky kvalifikovali ako nástroje oprávnených záväzkov až do súhrnnej hodnoty, ktorá nepresahuje 3,5 % celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3, a to za predpokladu, že:“.

18. V článku 72i ods. 1 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodov ii), iii) a iv) a písm. l), m) a n) s výnimkou hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov;“.

19. V článku 84 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) hodnota vlastného kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti mínus nižšia z týchto hodnôt:

i) hodnota vlastného kapitálu Tier 1 tejto dcérskej spoločnosti vyžadovaná s cieľom dosiahnuť úroveň:

– keď je dcérska spoločnosť podnikom uvedeným v článku 81 ods. 1 písm. a) bode i) až iii) a písm. a) bode v) tohto nariadenia, súčtu požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. a), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 uvedenej smernice alebo prípadne v akýchkoľvek vnútroštátnych predpisoch v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať vlastný kapitál Tier 1;

–  keď je dcérska spoločnosť investičnou spoločnosťou alebo sprostredkovateľskou investičnou holdingovou spoločnosťou, súčtu požiadavky stanovenej v článku 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034 alebo prípadne v akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych predpisoch v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať vlastný kapitál Tier 1;

ii) hodnota konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1, ktorý súvisí s touto dcérskou spoločnosťou, vyžadovaná na konsolidovanom základe s cieľom dosiahnuť úroveň súčtu požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. a), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ a požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 uvedenej smernice;

Odchylne od tohto písmena a) môže príslušný orgán inštitúciám povoliť, aby odpočítali buď sumy uvedené v bode i) alebo ii) tohto bodu;“

20. V článku 85 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) hodnota kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti mínus nižšia z týchto hodnôt:

i) hodnota kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti vyžadovaná s cieľom dosiahnuť úroveň:

–  keď je dcérska spoločnosť podnikom uvedeným v článku 81 ods. 1 písm. a) bode i) až iii) a písm. a) bode v) tohto nariadenia, súčtu požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. b), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 uvedenej smernice alebo prípadne v akýchkoľvek vnútroštátnych predpisoch v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať kapitál Tier 1;

– keď je dcérska spoločnosť investičnou spoločnosťou alebo sprostredkovateľskou investičnou holdingovou spoločnosťou, súčtu požiadavky stanovenej v článku 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034 alebo prípadne v akýchkoľvek vnútroštátnych predpisoch v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať kapitál Tier 1;

ii) hodnota konsolidovaného kapitálu Tier 1, ktorý súvisí s touto dcérskou spoločnosťou, vyžadovaná na konsolidovanom základe s cieľom dosiahnuť úroveň súčtu požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. b), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ a požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 uvedenej smernice;

Odchylne od tohto písmena a) môže príslušný orgán inštitúciám povoliť, aby odpočítali buď sumy uvedené v bode i) alebo ii) tohto bodu;“

20a. V článku 87 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) vlastné zdroje dcérskej spoločnosti mínus nižšia z týchto hodnôt:

i) hodnota vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti vyžadovaná s cieľom dosiahnuť úroveň:

– keď je dcérska spoločnosť podnikom uvedeným v článku 81 ods. 1 písm. a) bode i) až iii) a písm. a) bode v) tohto nariadenia, súčtu požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia, požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459 tohto nariadenia, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 uvedenej smernice alebo prípadne v akýchkoľvek vnútroštátnych predpisoch v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ majú takéto požiadavky spĺňať vlastné zdroje;

– keď je dcérska spoločnosť investičnou spoločnosťou alebo sprostredkovateľskou investičnou spoločnosťou, súčtu požiadavky stanovenej v článku 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034 alebo prípadne v akýchkoľvek vnútroštátnych predpisoch v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ majú takéto požiadavky spĺňať vlastné zdroje;

ii) hodnota vlastných zdrojov, ktorá súvisí s touto dcérskou spoločnosťou, vyžadovaná na konsolidovanom základe s cieľom dosiahnuť úroveň súčtu požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. c), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459 tohto nariadenia, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ a požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v bode 6 článku 128 uvedenej smernice;

Odchylne od tohto písmena a) môže príslušný orgán inštitúciám povoliť, aby odpočítali buď sumy uvedené v bode i) alebo ii) tohto bodu.“

21. Vkladá sa tento článok 88b:

„Článok 88b
Podniky v tretích krajinách

Na účely tejto hlavy II sa pojmy „investičná spoločnosť“ a „inštitúcia“ chápu tak, že zahŕňajú aj podniky usadené v tretích krajinách, na ktoré by sa v prípade, že by boli usadené v Únii, vzťahovalo vymedzenie týchto pojmov v článku 4 ods. 1 bodoch 2 a 3.“

22. V článku 89 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Kvalifikovaná účasť, ktorej hodnota presiahne 15 % prípustného kapitálu inštitúcie v spoločnosti, ktorá nie je subjektom finančného sektora, podlieha ustanoveniam uvedeným v odseku 3.“

23. Článok 92 sa mení takto:

a) Odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3. Celková hodnota rizikovej expozície sa vypočítava takto:

a) Na účely plnenia povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia inštitúcie vypočítavajú celkovú hodnotu rizikovej expozície takto:

kde:

TREA = celková hodnota rizikovej expozície subjektu;

U-TREA = celková hodnota rizikovej expozície bez spodnej hranice subjektu vypočítaná v súlade s odsekom 4;

S-TREA; = štandardizovaná celková hodnota rizikovej expozície subjektu vypočítaná v súlade s odsekom 5;

x = 72,5 %;

Inštitúcie dodržiavajú tento článok v súlade s úrovňou uplatňovania stanovenou v článku 92-a.

4. Celková hodnota rizikovej expozície bez spodnej hranice sa vypočítava ako súčet písmen a) až f) tohto odseku po zohľadnení ustanovení odseku 7:

a) hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko, vrátane rizika protistrany, a rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov vo vzťahu ku všetkým obchodným činnostiam inštitúcie vypočítané v súlade s hlavou II a článkom 379, s výnimkou hodnôt rizikovo vážených expozícií pre riziko protistrany z činností v obchodnej knihe inštitúcie;

b) požiadavky na vlastné zdroje pre činnosti v obchodnej knihe inštitúcie pre nasledovné:

i) trhové riziko vypočítané v súlade s hlavou IV tejto časti;

ii) veľkú majetkovú angažovanosť prevyšujúcu limity stanovené v článkoch 395 až 401, ak má inštitúcia povolenie tieto limity prekročiť, ako je určené v súlade so štvrtou časťou;

c) požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko vypočítané v súlade s hlavou IV tejto časti pre všetky obchodné činnosti, ktoré podliehajú devízovému alebo komoditnému riziku;

ca) požiadavky na vlastné zdroje pre riziko vyrovnania vypočítané v súlade s hlavou V tejto časti s výnimkou článku 379;

d) požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok vypočítané v súlade s hlavou VI tejto časti;

e) požiadavky na vlastné zdroje pre operačné riziko vypočítané v súlade s hlavou III tejto časti;

f) hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko protistrany vyplývajúce z činností v obchodnej knihe inštitúcie pre nasledujúce druhy transakcií a zmlúv vypočítané v súlade s hlavou II tejto časti:

i) zmluvy uvedené v prílohe II a kreditné deriváty;

ii) repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít založené na cenných papieroch alebo komoditách;

iii) transakcie požičiavania s dozabezpečením založené na cenných papieroch alebo komoditách;

iv) transakcie s dlhou dobou vyrovnania.“;

b) Dopĺňajú sa tieto odseky 5 ▌ a 7:

„5. Štandardizovaná celková hodnota rizikovej expozície sa vypočítava ako súčet písmen a) až f) odseku 4 po zohľadnení odseku 7 a týchto požiadaviek:

a) hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko a riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov uvedené v odseku 4 písm. a) a pre riziko protistrany vyplývajúce z činností v obchodnej knihe, ako sa uvádza v písmene f) uvedeného odseku, sa vypočítavajú bez použitia ktoréhokoľvek z týchto prístupov:

i) prístupu interných modelov pre rámcové dohody o vzájomnom započítavaní stanoveného v článku 221;

ii) prístupu interných ratingov stanoveného v kapitole 3;

iii) prístupu k sekuritizácii založeného na interných ratingoch (SEC-IRBA) stanoveného v článkoch 258 až 260 a prístupu interného hodnotenia (IAA) stanoveného v článku 265;

iv) prístupu stanoveného v tejto časti hlave II kapitole 6 oddiele 6;

b) požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pre činnosti v obchodnej knihe uvedené v odseku 3 písm. b) bode i) a pre všetky jej obchodné činnosti, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku uvedené v písmene c) uvedeného odseku, sa vypočítavajú bez použitia prístupu alternatívneho interného modelu stanoveného v tretej časti hlave IV kapitole 1b.

▌

7. Na výpočet celkovej hodnoty rizikovej expozície bez spodnej hranice uvedenej v odseku 4 a štandardizovanej hodnoty rizikovej expozície uvedenej v odseku 5 sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a) požiadavky na vlastné zdroje uvedené v odseku 4 písm. c), ca), d) a e) zahŕňajú požiadavky vyplývajúce zo všetkých obchodných činností inštitúcie;

b) inštitúcie vynásobia požiadavky na vlastné zdroje uvedené v odseku 4 písm. b) až e) koeficientom 12,5.“

23a. Vkladá sa tento článok:

„Článok 92-a

Úroveň uplatňovania spodnej hranice pre výstupné hodnoty

1. Inštitúcie vypočítajú celkovú hodnotu rizikovo váženej expozície uvedenú v článku 92 ods. 3 na konsolidovanom základe v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2 tohto nariadenia.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, ak sa príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad dcérskou úverovou inštitúciou materskej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ v členskom štáte domnieva, že uplatňovanie článku 92 ods. 3 tohto nariadenia by viedlo k nevhodnému rozdeleniu kapitálu medzi subjektmi skupiny, tento príslušný orgán môže predložiť orgánu konsolidovaného dohľadu návrh na prerozdelenie kapitálu.

Po prijatí oznámenia sa oznamujúci príslušný orgán a orgán konsolidovaného dohľadu usilujú prijať spoločné rozhodnutie o uplatňovaní spodnej hranice pre výstupné hodnoty na úrovni dcérskej úverovej inštitúcie alebo spoločné rozhodnutie o akomkoľvek inom distribučnom mechanizme, ktorým by sa zabezpečilo primerané rozdelenie kapitálových požiadaviek. Ak orgány nedosiahnu spoločné rozhodnutie do troch mesiacov, EBA má úlohu právne záväznej mediácie na riešenie sporov medzi príslušnými orgánmi v súlade s postupom stanoveným v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

24. V článku 92a ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„ a) rizikový pomer 18 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na celkovej hodnote rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3;“.

25. V článku 102 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s prístupom uvedeným v článku 325 ods. 1 písm. b) sa pozície v obchodnej knihe priraďujú k trading deskom zriadeným v súlade s článkom 104b.“

26. Článok 104 sa nahrádza takto:

„Článok 104
Zahrnutie do obchodnej knihy

1. Inštitúcia musí mať zavedené presne vymedzené stratégie a postupy na určovanie pozícií, ktoré sa majú zahrnúť do obchodnej knihy na výpočet ich požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 102 a týmto článkom, berúc do úvahy schopnosti a prax riadenia rizík danej inštitúcie. Inštitúcia plne dokumentuje dodržiavanie uvedených stratégií a postupov, minimálne raz ročne ich podrobuje internému auditu a výsledky uvedeného auditu dáva k dispozícii príslušným orgánom.

Inštitúcia musí mať zavedený nezávislý útvar kontroly rizika, ktorý priebežne hodnotí nástroje v obchodnej knihe a mimo nej a posudzuje, či sú jej nástroje správne označené ako obchodné alebo neobchodné nástroje.

2. Inštitúcie priraďujú do obchodnej knihy pozície v týchto nástrojoch:

a) nástrojoch, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 325 ods. 6, 7 a 8 na zahrnutie do alternatívneho korelačného obchodného portfólia („ACTP“);

b) nástrojoch, ktoré by viedli k čistej krátkej kreditnej alebo akciovej pozícii v neobchodnej knihe, s výnimkou vlastných záväzkov inštitúcie, pokiaľ takéto pozície nespĺňajú kritériá uvedené v odseku 2 písm. e);

c) nástrojoch vyplývajúcich z prísľubov na upisovanie cenných papierov, ak sa tieto upisovacie prísľuby týkajú len cenných papierov, pri ktorých sa očakáva, že ich inštitúcia skutočne kúpi k dátumu vyrovnania;

d) nástrojoch, ktoré sú jednoznačne klasifikované ako nástroje na účely obchodovania podľa účtovného rámca uplatniteľného na inštitúciu;

e) nástrojoch, ktoré vyplývajú z činnosti tvorby trhu;

f) podnikoch kolektívneho investovania držaných s úmyslom obchodovania za predpokladu, že tieto podniky kolektívneho investovania spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v odseku 7;

g) kótovaných kapitálových cenných papieroch;

h) transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov súvisiacich s obchodovaním;

i) opciách alebo iných derivátoch vložených do vlastných záväzkov inštitúcie v neobchodnej knihe, ktoré súvisia s kreditným alebo akciovým rizikom.

Na účely písmena b) musí mať inštitúcia čistú krátku akciovú pozíciu vtedy, keď zníženie ceny akcií prinesie inštitúcii zisk. Inštitúcia musí mať čistú krátku kreditnú pozíciu vtedy, keď zvýšenie kreditného rozpätia alebo zhoršenie úverovej bonity emitenta alebo skupiny emitentov prinesie inštitúcii zisk. Inštitúcie priebežne monitorujú, keď nástroje vedú k vzniku čistej krátkej kreditnej alebo akciovej pozície v neobchodnej knihe.

Inštitúcia odčleňuje na účely písmena i) vloženú opciu od svojho vlastného záväzku ▌v neobchodnej knihe, ktoré sa týkajú kreditného alebo akciového rizika. Vloženú opciu priraďuje do obchodnej knihy a vlastný záväzok ponecháva v neobchodnej knihe ▌.

3. Inštitúcie nesmú priraďovať do obchodnej knihy pozície v týchto nástrojoch:

a) nástrojoch určených na sekuritizačné skladovanie;

b) nástrojoch týkajúcich sa podielov na nehnuteľnostiach;

c) nekótovaných akciách;

d) retailových nástrojoch a nástrojoch súvisiacich s úvermi MSP;

e) iných podnikoch kolektívneho investovania ako tých, ktoré sú uvedené v odseku 2 písm. f);

f) zmluvách o derivátoch a podnikoch kolektívneho investovania s jedným alebo viacerými podkladovými nástrojmi uvedenými v písmenách a) až d);

g) nástrojoch držaných na hedžovanie konkrétneho rizika jednej alebo viacerých pozícií v nástroji uvedenom v písmenách a) až f);

h) vlastných záväzkoch inštitúcie, pokiaľ takéto nástroje nespĺňajú kritériá uvedené v odseku 2 písm. e).

4. Odchylne od odseku 2 môže inštitúcia priradiť do neobchodnej knihy pozíciu v nástroji uvedenom v písmenách d) až i) uvedeného odseku za predpokladu súhlasu jej príslušného orgánu. Príslušný orgán udeľuje súhlas, ak inštitúcia k spokojnosti orgánu preukáže, že pozícia nie je držaná s úmyslom obchodovania ani nezabezpečuje pozície držané s úmyslom obchodovania.

5. Ak inštitúcia priradila do obchodnej knihy pozíciu v inom nástroji, ako sú nástroje uvedené v odseku 2 písm. a), b) alebo c), príslušný orgán inštitúcie môže požiadať inštitúciu, aby poskytla dôkazy na odôvodnenie takéhoto priradenia. Ak inštitúcia neposkytne vhodné dôkazy, jej príslušný orgán ju môže požiadať, aby takúto pozíciu presunula do neobchodnej knihy.

6. Ak inštitúcia priradila do neobchodnej knihy pozíciu v inom nástroji, ako sú nástroje uvedené v odseku 3, príslušný orgán inštitúcie môže požiadať inštitúciu, aby poskytla dôkazy na odôvodnenie takéhoto priradenia. Ak inštitúcia neposkytne vhodné dôkazy, jej príslušný orgán ju môže požiadať, aby takúto pozíciu presunula do obchodnej knihy.

7. Inštitúcia priraďuje do obchodnej knihy pozíciu v podniku kolektívneho investovania, ktorá nie je uvedená v odseku 3 písm. f) tohto článku a ktorá je držaná s úmyslom obchodovania, a ak inštitúcia spĺňa jednu z týchto podmienok:

a) inštitúcia je schopná získať dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI;

b) inštitúcia nie je schopná získať dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI, ale inštitúcia má vedomosť o obsahu mandátu PKI a je schopná získavať pre PKI denné cenové kotácie.

8. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť postup, ktorý inštitúcie musia používať na výpočet a monitorovanie čistých krátkych kreditných alebo akciových pozícií v neobchodnej knihe uvedenej v odseku 2 písm. b).

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

27. Článok 104a sa mení takto:

a) V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„EBA monitoruje rozsah postupov dohľadu a do 28. júna 2024 vydá usmernenia o tom, čo znamenajú mimoriadne okolnosti na účely prvého pododseku a odseku 5. Uvedené usmernenia sa prijímajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Kým EBA nevydá uvedené usmernenia, príslušné orgány informujú EBA o svojich rozhodnutiach týkajúcich sa otázky, či povoliť alebo nepovoliť inštitúcii reklasifikáciu pozície, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku, pričom EBA poskytnú odôvodnenie udelenia takýchto povolení.“;

b) Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Reklasifikácia pozície podľa tohto článku je neodvolateľná s výnimkou mimoriadnych okolností uvedených v odseku 1.“;

c) Dopĺňa sa tento odsek 6:

„6. Odchylne od odseku 1 môže inštitúcia reklasifikovať pozíciu v neobchodnej knihe na pozíciu v obchodnej knihe v súlade s článkom 104 ods. 2 písm. d) bez toho, aby požiadala o povolenie svoj príslušný orgán. V takom prípade sa na inštitúciu naďalej vzťahujú požiadavky stanovené v odsekoch 3 a 4. Ak došlo k takejto reklasifikácii, inštitúcia bezodkladne informuje svoj príslušný orgán.“

28. Článok 104b sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s prístupom uvedeným v článku 325 ods. 1 písm. b) inštitúcie zriaďujú trading desky a priraďujú každú zo svojich pozícií v obchodnej knihe a pozícií v neobchodnej knihe uvedených v odsekoch 5 a 6 k jednému z týchto trading deskov. Pozície v obchodnej knihe sa priraďujú k rovnakému trading desku len v prípade, keď sú tieto pozície v súlade s dohodnutou obchodnou stratégiou daného trading desku a keď sú konzistentne riadené a monitorované v súlade odsekom 2 tohto článku.“;

b) Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5. Na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko inštitúcie priraďujú každú zo svojich pozícií v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, k trading deskom zriadeným v súlade s odsekom 1, ktoré riadia riziká podobné týmto pozíciám.

6. Odchylne od odseku 5 môžu inštitúcie pri výpočte svojich požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko zriadiť jeden alebo viacero trading deskov, ku ktorým priraďujú výlučne pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku. Na tieto trading desky sa nevzťahujú požiadavky stanovené v odsekoch 1, 2 a 3.“

29. Vkladá sa tento článok 104c:

„Článok 104c
Zaobchádzanie s hedžingom devízového rizika podielov kapitálu

1. Inštitúcia, ktorá zámerne prijala rizikovú pozíciu s cieľom aspoň čiastočne hedžovať voči nepriaznivým pohybom devízových kurzov ktoréhokoľvek zo svojich podielov kapitálu uvedených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c), môže s povolením príslušných orgánov túto rizikovú pozíciu vylúčiť z požiadaviek na vlastné zdroje pre devízové riziko stanovených v článku 325 ods. 1 za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a) maximálna výška rizikovej pozície, ktorá je vylúčená z požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, je obmedzená do výšky rizikovej pozície, ktorá neutralizuje citlivosť ktoréhokoľvek z podielov kapitálu na nepriaznivé pohyby devízových kurzov;

b) riziková pozícia je vylúčená z požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko na obdobie najmenej 6 mesiacov;

c) inštitúcia zriadila primeraný rámec riadenia rizík pre hedžing nepriaznivých pohybov devízových kurzov na ktorýkoľvek zo svojich podielov kapitálu vrátane jasnej hedžingovej stratégie a štruktúry riadenia;

d) inštitúcia poskytla príslušným orgánom odôvodnenie vylúčenia rizikovej pozície z požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, podrobnosti o tejto rizikovej pozícii a výšku sumy, ktorá sa má vylúčiť z požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.

2. Každé vylúčenie rizikových pozícií z požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s odsekom 1 sa musí uplatňovať konzistentne.

3. Príslušné orgány schvaľujú všetky zmeny rámca riadenia rizík uvedeného v odseku 1 písm. c) vykonané inštitúciou a podrobností rizikových pozícií uvedených v odseku 1 písm. d).

4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) rizikové pozície, ktoré inštitúcia môže zámerne prijať s cieľom aspoň čiastočne hedžovať voči nepriaznivým pohybom devízových kurzov ktoréhokoľvek z podielov kapitálu inštitúcie uvedených v odseku 1 prvom pododseku;

b) ako určiť maximálnu výšku uvedenú v odseku 1 písm. a) a spôsob, akým inštitúcia vylúči túto sumu pre každý z prístupov stanovených v článku 325 ods. 1;

c) kritériá, ktoré musí spĺňať rámec riadenia rizík inštitúcie uvedený v odseku 1 písm. c), aby sa mohol na účely tohto článku považovať za primeraný.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 2 roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

30. Článok 106 sa mení takto:

a) V odseku 3 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Interný hedžing uznaný v súlade s prvým pododsekom i kreditný derivát uzavretý s treťou stranou sa zahŕňajú do obchodnej knihy na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou prístupu stanoveného v článku 325 ods. 1 písm. b) sa obe pozície priraďujú k tomu istému trading desku zriadenému v súlade s článkom 104b ods. 1, ktorý riadi podobné riziká.“;

b) V odseku 4 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Interný hedžing uznaný v súlade s prvým pododsekom i akciový derivát uzavretý s poskytovateľom zabezpečenia, ktorý je oprávnenou treťou stranou, sa zahŕňajú do obchodnej knihy na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká pomocou prístupu stanoveného v článku 325 ods. 1 písm. b) sa obe pozície priraďujú k tomu istému trading desku zriadenému v súlade s článkom 104b ods. 1, ktorý riadi podobné riziká.“;

c) Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Ak inštitúcia hedžuje expozície voči úrokovému riziku v neobchodnej knihe použitím pozície úrokového rizika, ktorá je zahrnutá do jej obchodnej knihy, uvedená pozícia úrokového rizika sa uzná za interný hedžing na posúdenie úrokového rizika vyplývajúceho z pozícií v neobchodnej knihe v súlade s článkami 84 a 98 smernice 2013/36/EÚ, ak sú splnené tieto podmienky:

a) na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou prístupov uvedených v článku 325 ods. 1 písm. a), b) a c) bola úroková riziková pozícia priradená portfóliu oddelenému od ostatných pozícií v obchodnej knihe, ktorých obchodná stratégia je určená výlučne na riadenie a zmierňovanie trhového rizika interných hedžingov expozície voči úrokovému riziku ▌;

b) na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou prístupov uvedených v článku 325 ods. 1 písm. b) bola pozícia priradená k trading desku zriadenému v súlade s článkom 104b, ktorého obchodná stratégia je určená výlučne na riadenie a zmierňovanie trhového rizika interných hedžingov expozície voči úrokovému riziku;

c) inštitúcia má plne zdokumentované, ako sa pozíciou zmierňuje úrokové riziko vyplývajúce z pozícií v neobchodnej knihe na účely požiadaviek uvedených v článkoch 84 a 98 smernice 2013/36/EÚ.“;

d) Vkladajú sa tieto odseky 5a a 5b:

„5a. Inštitúcia môže na účely odseku 5 písm. a) priradiť uvedenému portfóliu iné pozície úrokového rizika, do ktorých vstúpila s tretími stranami alebo voči svojej vlastnej obchodnej knihe, pokiaľ inštitúcia dokonale kompenzuje trhové riziko týchto pozícií úrokového rizika, do ktorých vstúpila voči vlastnej obchodnej knihe, a to tak, že vstúpi do opačných pozícií úrokového rizika s tretími stranami.

5b. Na trading desk uvedený v odseku 5 písm. b) sa vzťahujú tieto požiadavky:

a) uvedený trading desk môže zahŕňať iné pozície úrokového rizika, do ktorých vstúpila s tretími stranami alebo inými trading deskmi inštitúcie, pokiaľ uvedené pozície spĺňajú požiadavky na zahrnutie do obchodnej knihy uvedené v článku 104 a tieto iné trading desky dokonale kompenzujú trhové riziko uvedených iných pozícií úrokového rizika tak, že vstupujú do opačných pozícií úrokového rizika s tretími stranami;

b) k tomuto trading desku neboli priradené žiadne iné pozície v obchodnej knihe ako tie, ktoré sú uvedené v písmene a);

c) odchylne od článku 104b sa na tento trading desk nevzťahujú požiadavky stanovené v odsekoch 1, 2 a 3 uvedeného článku.“;

e) Odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„6. Požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko všetkých pozícií, ktoré boli priradené samostatnému portfóliu uvedenému v odseku 5 písm. a) alebo k trading desku uvedenému v písmene b) uvedeného odseku, sa vypočítavajú na individuálnom základe popri požiadavkách na vlastné zdroje pre ostatné pozície v obchodnej knihe.

7. Ak inštitúcia hedžuje expozíciu voči riziku úpravy ocenenia pohľadávky pomocou derivátového nástroja, do ktorého vstúpila voči svojej obchodnej knihe, pozícia v tomto derivátovom nástroji sa na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká úpravy ocenenia pohľadávky v súlade s prístupmi stanovenými v článkoch 383 alebo 384, uznáva ako interný hedžing pre expozíciu voči riziku úpravy ocenenia pohľadávky, ak sú splnené tieto podmienky:

a) derivátová pozícia sa uznáva ako prípustný hedžing v súlade s článkom 386;

b) ak sa na derivátovú pozíciu vzťahuje ktorákoľvek z požiadaviek stanovených v článku 325c ods. 2 písm. b) alebo c) alebo v článku 325e ods. 1 písm. c), inštitúcia dokonale kompenzuje trhové riziko tejto derivátovej pozície tak, že vstúpi do opačných pozícií s tretími stranami.

Opačná pozícia interného hedžingu v obchodnej knihe uznaná v súlade s prvým pododsekom sa zahŕňa do obchodnej knihy inštitúcie na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.“

31. V článku 107 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

„1. Inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2 alebo, keď to povoľujú príslušné orgány v súlade s článkom 143, prístup IRB stanovený v kapitole 3, aby vypočítali svoje hodnoty rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 4 písm. a) a f).

2. Pre obchodné expozície a pre príspevky do fondu pre prípad zlyhania voči centrálnej protistrane uplatňujú inštitúcie na výpočet hodnôt ich rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 4 písm. a) a f) rovnaké zaobchádzanie, ako sa uvádza v kapitole 6 oddiele 9. V prípade všetkých ostatných druhov expozícií voči centrálnej protistrane inštitúcie zaobchádzajú s týmito expozíciami takto:

a) v prípade ostatných druhov expozícií voči kvalifikovaným CCP ako s expozíciami voči inštitúcii;

b) v prípade ostatných druhov expozícií voči nekvalifikovaným CCP ako s expozíciami voči podnikateľským subjektom.

3. Na účely tohto nariadenia sa s expozíciami voči investičným spoločnostiam z tretích krajín, expozíciami voči úverovým inštitúciám z tretích krajín a expozíciami voči zúčtovacím centrám a burzám z tretích krajín, ako aj s expozíciami voči finančným inštitúciám z tretích krajín, ktorým bolo udelené povolenie a nad ktorými vykonávajú dohľad orgány tretej krajiny a ktoré podliehajú prudenciálnym požiadavkám porovnateľným s požiadavkami uplatňovanými na inštitúcie z hľadiska náročnosti, zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúcii len vtedy, ak tretia krajina na tento subjekt uplatňuje prudenciálne požiadavky a požiadavky v oblasti dohľadu, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami uplatňovanými v Únii.“

32. Článok 108 sa nahrádza takto:

„Článok 108
Použitie postupov na zmierňovanie kreditného rizika a rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov podľa štandardizovaného prístupu a prístupu IRB

1. V prípade expozície, na ktorú inštitúcia uplatňuje štandardizovaný prístup podľa kapitoly 2 alebo uplatňuje prístup IRB podľa kapitoly 3, ale bez použitia svojich vlastných odhadov straty v prípade zlyhania (LGD) podľa článku 143, môže inštitúcia zohľadniť účinok FCP v súlade s kapitolou 4 pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 4 písm. a) a f) alebo prípadne výšku očakávaných strát (EL) na účely výpočtu uvedeného v článku 36 ods. 1 písm. d) a v článku 62 písm. d).

2. V prípade expozície, na ktorú inštitúcia uplatňuje prístup IRB pomocou svojich vlastných odhadov LGD podľa článku 143, môže inštitúcia zohľadniť účinok FCP v súlade s kapitolou 3 pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 4 písm. a) a f) a výšku očakávaných strát (EL) na účely výpočtu uvedeného v článku 36 ods. 1 písm. d) a v článku 62 písm. d).

2a. Ak inštitúcia uplatňuje prístup IRB pomocou svojich vlastných odhadov LGD podľa článku 143 na pôvodnú expozíciu aj na porovnateľné priame expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia, inštitúcia môže zohľadniť účinok UFCP v súlade s kapitolou 3 pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 4 písm. a) a f) a výšky očakávaných strát (EL) na účely výpočtu uvedeného v článku 36 ods. 1 písm. d) a článku 62 písm. d). Vo všetkých ostatných prípadoch môže inštitúcia zohľadniť účinok UFCP na hodnoty rizikovo vážených expozícií a EL na účely v súlade s kapitolou 4.

3. S výhradou podmienok stanovených v odseku 4 sa ▌úvery fyzickým osobám môžu považovať za expozície zabezpečené hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie namiesto toho, aby sa s nimi na účely tretej časti hlavy II kapitol 2, 3 a prípadne 4 zaobchádzalo ako so zaručenými expozíciami, ak v členskom štáte boli pre tieto ▌ úvery fyzickým osobám splnené tieto podmienky:

a) väčšina úverov poskytnutých fyzickým osobám na kúpu nehnuteľností určených na bývanie v danom členskom štáte sa neposkytuje ako hypotekárne úvery v právnej forme;

b) za väčšinu úverov poskytnutých fyzickým osobám na nákup nehnuteľností určených na bývanie v danom členskom štáte ručí ručiteľ s ratingovým hodnotením nominovanej ECAI zodpovedajúcim stupňu kreditnej kvality 1 alebo 2, ktoré sa vyžaduje na splatenie úveru inštitúcii v plnej výške, ak pôvodný dlžník zlyhá;

c) inštitúcia má zákonné právo prevziať hypotekárny úver na nehnuteľný majetok určený na bývanie v prípade, že ručiteľ uvedený v písmene b) neplní svoje záväzky v rámci poskytnutej záruky.

Príslušné orgány informujú orgán EBA, ak sú podmienky uvedené v písmenách a), b) a c) splnené na štátnych územiach ich jurisdikcií, a poskytujú mená ručiteľov oprávnených na toto zaobchádzanie, ktorí spĺňajú podmienky tohto odseku a odseku 4.

Orgán EBA uverejňuje zoznam všetkých takýchto oprávnených ručiteľov na svojom webovom sídle a tento zoznam každoročne aktualizuje.

4. Na účely odseku 3 sa s úvermi uvedenými v danom odseku môže zaobchádzať ako s expozíciami zabezpečenými hypotekárnym úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie namiesto toho, aby sa s nimi zaobchádzalo ako so zaručenými expozíciami, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) v prípade expozície, s ktorou sa zaobchádza podľa štandardizovaného prístupu, expozícia spĺňa všetky požiadavky na zaradenie do triedy expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie podľa štandardizovaného prístupu podľa článkov 124 a 125 s výnimkou, že inštitúcia poskytujúca úver nedrží hypotéku na nehnuteľný majetok určený na bývanie;

b) v prípade expozície, s ktorou sa zaobchádza podľa prístupu IRB, expozícia spĺňa všetky požiadavky na zaradenie do triedy expozícií IRB „retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie“ uvedených v článku 147 ods. 2 písm. d) bode ii) s výnimkou, že inštitúcia poskytujúca úver nedrží na nehnuteľnosť hypotéku;

c) pri poskytnutí úveru sa na nehnuteľný majetok určený na bývanie nevzťahuje žiadne hypotekárne záložné právo a pri úveroch poskytnutých od 1. januára 2014 je dlžník zmluvne zaviazaný neposkytnúť žiadne hypotekárne záložné právo bez súhlasu úverovej inštitúcie, ktorá úver pôvodne poskytla;

d) ručiteľ je prípustným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, a ručiteľ má ratingové hodnotenie od ECAI zodpovedajúce stupňu kreditnej kvality 1 alebo 2;

e) ručiteľ je inštitúciou alebo subjektom finančného sektora, ktorý podlieha kapitálovým požiadavkám, ktoré sú minimálne porovnateľné s požiadavkami uplatňovanými na inštitúcie alebo poisťovne;

f) ručiteľ zriadil plne financovaný fond vzájomného ručenia alebo rovnocenné zabezpečenie pre poisťovne na absorbovanie strát spojených s kreditným rizikom, ktorých kalibráciu pravidelne prehodnocuje jeho príslušný orgán, a podlieha pravidelnému stresovému testovaniu aspoň každé dva roky;

g) inštitúcia smie na základe zmluvy a zákona prevziať hypotekárny úver na nehnuteľný majetok určený na bývanie v prípade, že ručiteľ neplní svoje záväzky v rámci poskytnutej záruky;

▌

4a. Inštitúcie, ktoré si uplatnia opciu stanovenú v odseku 3 pre daného oprávneného ručiteľa v rámci mechanizmu uvedeného v uvedenom odseku, tak urobia v prípade všetkých svojich expozícií voči fyzickým osobám, za ktoré ručí tento ručiteľ v rámci uvedeného mechanizmu.“;

33. Vkladá sa tento článok 110a:

„Článok 110a
Monitorovanie zmluvných dojednaní, ktoré nie sú prísľubmi

„Inštitúcie monitorujú zmluvné dojednania, ktoré spĺňajú všetky podmienky stanovené v článku 5 bode 9 druhom pododseku písm. a) až e), a k spokojnosti svojich príslušných orgánov dokumentujú, či spĺňajú všetky uvedené podmienky.“;

34. Článok 111 sa nahrádza takto:

„Článok 111
Hodnota expozície

„1. Hodnotou expozície položky aktív je jej účtovná hodnota zostávajúca po uplatnení špecifických úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkom 34 týkajúcich sa činností v neobchodnej knihe inštitúcie, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) a iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s touto položkou aktív.

2. Hodnota expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe I sa rovná týmto percentuálnym hodnotám nominálnej hodnoty položky po odpočítaní špecifických úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110 a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m):

a) 100 % pre položky v skupine 1;

b) 50 % pre položky v skupine 2;

c) 40 % pre položky v skupine 3;

d) 20 % pre položky v skupine 4;

e) 10 % pre položky v skupine 5.

3. Hodnota expozície prísľubu na podsúvahovú položku, ako sa uvádza v odseku 2, je nižšia z nasledujúcich percentuálnych hodnôt nominálnej hodnoty prísľubu po odpočítaní špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m):

a) percentuálna hodnota uvedená v odseku 2, ktorá sa vzťahuje na položku, na ktorú sa viaže prísľub;

b) percentuálna hodnota uvedená v odseku 2, ktorá sa vzťahuje na druh prísľubu.

4. Pri zmluvných dojednaniach, ktoré ponúka inštitúcia, ale ktoré ešte klient neprijal, a ktoré by sa v prípade, ak by ich klient prijal, stali prísľubmi, je uplatniteľnou percentuálnou hodnotou tá percentuálna hodnota, ktorá je stanovená v súlade s odsekom 2. V prípade zmluvných dojednaní, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 5 bode 9 druhom pododseku, je uplatniteľnou percentuálnou hodnotou 0 %.

5. Ak úverová inštitúcia používa súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom uvedenú v článku 223, hodnota expozície cenných papierov alebo komodít predaných, poskytnutých alebo požičaných v rámci repo transakcie alebo v rámci transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a transakcií požičiavania s dozabezpečením sa zvyšuje o úpravu z dôvodu volatility primeranú pre takéto cenné papiere alebo komodity v súlade s článkami 223 a 224.

6. Hodnota expozície derivátového nástroja uvedeného v prílohe II sa určuje v súlade s kapitolou 6 pri zohľadnení účinkov zmlúv o novácii a iných dohôd o vzájomnom započítavaní, ako sa stanovuje v uvedenej kapitole. Hodnota expozície repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením sa môže určovať buď v súlade s kapitolou 4, alebo s kapitolou 6.

7. Ak je expozícia krytá financovaným kreditným zabezpečením, hodnota expozície sa môže zmeniť v súlade s kapitolou 4.

8. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) kritériá, ktoré inštitúcie používajú na priradenie podsúvahových položiek, s výnimkou položiek, ktoré sú už zahrnuté v prílohe I, do skupín 1 až 5 uvedených v prílohe I;

b) faktory, ktoré môžu obmedziť schopnosť inštitúcií zrušiť bezpodmienečne zrušiteľné prísľuby uvedené v prílohe I;

c) postup informovania orgánu EBA o klasifikácii ostatných podsúvahových položiek inštitúcií s podobnými rizikami, ako sú tie, ktoré sú uvedené v prílohe I.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

35. V článku 112 sa písmená i) a k) nahrádzajú takto:

„i) expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok a expozície ADC;“

k) expozície voči podriadenému dlhu;“.

36. Článok 113 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií sa rizikové váhy uplatňujú na všetky expozície, pokiaľ tieto expozície neboli odpočítané od vlastných zdrojov v súlade s oddielom 2, a to na základe triedy expozícií, do ktorej sú tieto expozície zaradené, a v rozsahu stanovenom v oddiele 2 na základe kreditnej kvality týchto expozícií. Kreditná kvalita sa môže určiť odkazom na ratingové hodnotenia ECAI alebo na ratingové hodnotenia agentúr na podporu exportu v súlade s oddielom 3. S výnimkou expozícií zaradených do tried expozícií stanovených v článku 112 písm. a), b), c) a e), ak posúdenie v súlade s článkom 79 písm. b) smernice 2013/36/EÚ odzrkadľuje vyššie rizikové charakteristiky než tie, ktoré vyplývajú z ratingového hodnotenia nominovanej ECAI alebo agentúry na podporu exportu, inštitúcia priradí rizikovú váhu aspoň o jeden stupeň kreditnej kvality vyšší, než je riziková váha vyplývajúca z ratingového hodnotenia nominovanej ECAI alebo agentúry na podporu exportu.“;

b) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak expozícia podlieha kreditnému zabezpečeniu, hodnota expozície alebo riziková váha uplatniteľná na túto expozíciu sa v prípade potreby môže zmeniť v súlade s touto kapitolou a kapitolou 4.“

36a. Článok 115 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak expozícia podlieha kreditnému zabezpečeniu, hodnota expozície alebo riziková váha uplatniteľná na túto expozíciu sa v prípade potreby môže zmeniť v súlade s touto kapitolou a kapitolou 4.

S expozíciami voči cirkvám alebo náboženským komunitám založeným vo forme právnickej osoby podľa verejného práva, pokiaľ vyberajú dane v súlade s právnymi predpismi, ktoré ich k tomu oprávňujú, sa zaobchádza ako s expozíciami voči regionálnym vládam a miestnym orgánom. V tomto prípade sa odsek 2 neuplatňuje.“

36b. V článku 116 ods. 4 sa dopĺňa tento pododsek:

„EBA vedie verejne dostupnú databázu všetkých subjektov verejného sektora v Únii, ktoré relevantné príslušné orgány považujú za také, že sa ich riziko nelíši od rizika expozícií voči ústrednej vláde, regionálnej vláde alebo miestnemu orgánu, v ktorých jurisdikcii je subjekt verejného sektora usadený.“

37. V článku 119 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.

38. V článku 120 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1. Expozíciám, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priraďuje riziková váha podľa tabuľky 3, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136.

Tabuľka 3

2. Expozíciám s pôvodnou splatnosťou tri mesiace alebo menej, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, a expozíciám, ktoré vyplývajú z pohybu tovaru cez štátne hranice s pôvodnou splatnosťou šesť mesiacov alebo menej a pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priraďuje riziková váha v súlade s tabuľkou 4, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu ECAI v súlade s článkom 136.

Tabuľka 4

39. Článok 121 sa nahrádza takto:

„Článok 121
Expozície voči inštitúciám bez ratingového hodnotenia

1. Expozície voči inštitúciám, pre ktoré nie je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa zaraďujú do jednej z týchto tried:

a) ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky, expozície voči inštitúciám sa zaradia do triedy A:

i) inštitúcia má primeranú kapacitu na včasné splnenie svojich finančných prísľubov vrátane splátok istiny a úrokov počas predpokladanej životnosti aktív alebo expozícií a bez ohľadu na hospodárske cykly a obchodné podmienky;

ii) inštitúcia spĺňa alebo prekračuje požiadavku stanovenú v článku 92 ods. 1, osobitné požiadavky na vlastné zdroje uvedené v článku 104a smernice 2013/36/EÚ, požiadavku na kombinovaný vankúš vymedzenú v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a akékoľvek rovnocenné alebo dodatočné miestne požiadavky v oblasti dohľadu alebo regulácie v tretích krajinách, pokiaľ sú tieto požiadavky uverejnené a majú byť splnené vlastným kapitálom Tier 1, kapitálom Tier 1 alebo vlastnými zdrojmi;

iii) informácie o požiadavkách uvedených v bode ii) sa zverejňujú alebo inak sprístupňujú;

iv) v posúdení v súlade s článkom 79 smernice 2013/36/EÚ sa nezistilo, že inštitúcia nespĺňa podmienky stanovené v bodoch i) a ii);

b) ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky a nie je splnená aspoň jedna z podmienok uvedených v písmene a), expozície voči inštitúciám sa zaradia do triedy B:

i) inštitúcia je vystavená značnému kreditnému riziku vrátane schopnosti splácať, ktorá závisí od stabilných alebo priaznivých hospodárskych alebo obchodných podmienok;

ii) inštitúcia spĺňa alebo prekračuje požiadavku stanovenú v článku 92 ods. 1, požiadavky uvedené v článku 458 ods. 2 písm. d) i), a v článku 459 písm. a), osobitné požiadavky na vlastné zdroje uvedené v článku 104a smernice 2013/36/EÚ alebo akékoľvek rovnocenné alebo dodatočné miestne požiadavky v oblasti dohľadu alebo regulácie v tretích krajinách, pokiaľ sú tieto požiadavky uverejnené a majú byť splnené vlastným kapitálom Tier 1, kapitálom Tier 1 a vlastnými zdrojmi;

iii) informácie o požiadavkách uvedených v bode ii) sa zverejňujú alebo inak sprístupňujú;

iv) v posúdení vykonanom v súlade s článkom 79 smernice 2013/36/EÚ sa nezistilo, že inštitúcia nespĺňa podmienky stanovené v bodoch i) a ii).

Na účely bodu ii) rovnocenné alebo dodatočné miestne požiadavky v oblasti dohľadu alebo regulácie nezahŕňajú kapitálové vankúše rovnocenné s tými, ktoré sú vymedzené v článku 128 smernice 2013/36/EÚ;

c) ak nie sú splnené podmienky na zaradenie do triedy A alebo triedy B, alebo ak je splnená ktorákoľvek z nasledujúcich podmienok, expozície voči inštitúciám sa zaradia do triedy C:

i) inštitúcia má významné riziká zlyhania a obmedzené miery bezpečnosti;

ii) nepriaznivé obchodné, finančné alebo hospodárske podmienky s veľkou pravdepodobnosťou povedú alebo viedli k neschopnosti inštitúcie plniť svoje finančné prísľuby;

iii) ak sa podľa zákona od inštitúcie vyžaduje auditovaná účtovná závierka, externý audítor vydal záporné audítorské stanovisko alebo vyjadril závažné pochybnosti vo svojej účtovnej závierke alebo auditovaných správach počas predchádzajúcich 12 mesiacov, pokiaľ ide o schopnosť inštitúcie pokračovať v činnosti ako inštitúcia s nepretržitou činnosťou.

1a. V prípade expozícií voči finančným inštitúciám, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám v súlade s článkom 119 ods. 5, na účely posúdenia, či uvedené finančné inštitúcie spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 písm. a) bode ii) a písm. b) bode ii) tohto článku, inštitúcie posúdia, či uvedené finančné inštitúcie spĺňajú alebo prekračujú akékoľvek porovnateľné prudenciálne požiadavky.

2. Expozíciám zaradeným do tried A, B alebo C v súlade s odsekom 1 sa priraďuje riziková váha takto:

a) expozíciám zaradeným do tried A, B alebo C, ktoré spĺňajú ktorúkoľvek z nasledujúcich podmienok, sa priraďuje riziková váha pre krátkodobé expozície v súlade s tabuľkou 5:

i) expozícia má pôvodnú splatnosť tri mesiace alebo menej;

ii) expozícia má pôvodnú splatnosť šesť mesiacov alebo menej a vyplýva z pohybu tovaru cez štátne hranice;

b) expozíciám zaradeným do triedy A, ktoré nie sú krátkodobé, sa priraďuje riziková váha 30 %, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i) expozícia nespĺňa žiadnu z podmienok stanovených v písmene a);

ii) podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie sa rovná alebo je vyšší ako 14 %;

iii) ukazovateľ finančnej páky inštitúcie je vyšší ako 5 %;

c) expozíciám zaradeným do tried A, B alebo C, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v písmene a) alebo b), sa priraďuje riziková váha v súlade s tabuľkou 5.

Ak expozícia voči inštitúcii nie je denominovaná v domácej mene jurisdikcie, v ktorej má táto inštitúcia sídlo, alebo ak táto inštitúcia zahrnula kreditný záväzok do pobočky v inej jurisdikcii a expozícia nie je v domácej mene jurisdikcie, v ktorej pobočka pôsobí, riziková váha priradená v súlade s písmenami a), b) alebo prípadne c) iným expozíciám, než sú expozície so splatnosťou jeden rok alebo menej, vyplývajúcim zo samolikvidných podmienených položiek týkajúcich sa obchodu, ktoré vyplývajú z pohybu tovaru cez štátne hranice, nesmie byť nižšia než riziková váha expozície voči ústrednej vláde krajiny, kde má inštitúcia sídlo.

Tabuľka 5

“;

40. Článok 122 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa tabuľka 6 nahrádza takto:

„Tabuľka 6

“;

b) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„Expozíciám, pre ktoré nie je k dispozícii takéto kreditné hodnotenie, sa priraďuje riziková váha 100 %.“

41) Vkladá sa tento článok 122a:

„Článok 122a Expozícia vo forme špecializovaného financovania

1. V rámci triedy expozícií voči podnikateľským subjektom stanovenej v článku 112 písm. g) určujú inštitúcie oddelene ako expozície vo forme špecializovaného financovania expozície so všetkými týmito vlastnosťami:

a) expozícia je voči subjektu, ktorý bol vytvorený výhradne na financovanie alebo prevádzkovanie hmotného majetku, alebo je expozícia, ktorá je ekonomicky porovnateľná s takouto expozíciou;

b) expozícia nesúvisí s financovaním nehnuteľností a zodpovedá vymedzeniam expozícií spojených s financovaním predmetov, financovaním projektov alebo financovaním komodít stanovených v odseku 3;

c) zmluvné dojednania upravujúce záväzky súvisiace s expozíciou poskytujú inštitúcii značný stupeň kontroly nad aktívami a príjmom, ktorý produkujú;

d) primárny zdroj splatenia záväzku súvisiaceho s expozíciou je príjem vyprodukovaný aktívami, ktoré sú financované, a nie nezávislá kapacita širšej obchodnej spoločnosti.

2. Expozíciám vo forme špecializovaného financovania, pre ktoré je k dispozícii priamo použiteľné ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priraďuje riziková váha v súlade s tabuľkou 6aa:

Tabuľka 6aa

 

3. Expozíciám vo forme špecializovaného financovania, pre ktoré nie je k dispozícii priamo uplatniteľné ratingové hodnotenie, sa priraďuje riziková váha takto:

a) ak je účelom expozície vo forme špecializovaného financovania financovanie nadobudnutia hmotného majetku vrátane lodí, lietadiel, satelitov, železničných vozňov a flotíl a príjmy, ktoré má tento majetok generovať, sa nadobúdajú v podobe peňažných tokov generovaných konkrétnym hmotným majetkom, ktorý bol financovaný a založený alebo priradený k veriteľovi ▌ („expozície spojené s financovaním predmetov“), inštitúcie uplatňujú tieto rizikové váhy:

i) 80 %, ak sa expozícia považuje za expozíciu vysokej kvality pri zohľadnení všetkých týchto kritérií:

–  dlžník si dokáže plniť finančné záväzky aj za vážne stresových podmienok vyskytujúcich sa kvôli existencii všetkých týchto znakov:

• primeraná hodnota expozície k hodnote zabezpečenia expozície;

• konzervatívny profil splácania expozície;

• zodpovedajúca zostávajúca životnosť aktív pri úplnom vyplatení expozície alebo alternatívne uchýlenie sa k poskytovateľovi zabezpečenia s vysokou úverovou bonitou;

• nízke riziko refinancovania expozície dlžníka alebo situácia, keď je takéto riziko primerane zmiernené zodpovedajúcou zostatkovou hodnotou aktív alebo uchýlením sa k poskytovateľovi zabezpečenia s vysokou úverovou bonitou;

• dlžník má zmluvné obmedzenia, pokiaľ ide o jeho činnosť a štruktúru financovania;

• dlžník používa deriváty len na účely zmierňovania rizika;

• významné prevádzkové riziká sú vhodne riadené;

– zmluvné dojednania týkajúce sa aktív poskytujú veriteľom vysoký stupeň ochrany vrátane týchto znakov:

• veritelia majú právne vymožiteľné prednostné právo na financované aktíva a prípadne na príjmy, ktoré generujú;

• existujú zmluvné obmedzenia schopnosti dlžníka zmeniť na aktíve čokoľvek, čo by malo negatívny vplyv na jeho hodnotu;

• ak je aktívum vo výstavbe, veritelia majú právne vymožiteľné prednostné právo na aktíva a podkladové zmluvy o zhotovení;

– financované aktíva spĺňajú všetky tieto normy, aby mohli fungovať spoľahlivým a účinným spôsobom:

• testuje sa technológia a koncepcia aktíva;

• na prevádzku aktív boli získané všetky potrebné povolenia a oprávnenia;

• ak je aktívum vo výstavbe, dlžník má primerané ochranné opatrenia týkajúce sa dohodnutých špecifikácií, rozpočtu a dátumu dokončenia aktíva vrátane silných záruk dokončenia alebo zapojenia skúseného stavebníka a primeraných zmluvných ustanovení o náhrade škody;

ii) 100 %, ak sa expozícia nepovažuje za expozíciu vysokej kvality, ako sa uvádza v bode i);

b) ak je účelom expozície vo forme špecializovaného financovania zabezpečenie krátkodobého financovania rezerv, zásob alebo pohľadávok komodít obchodovaných na burze vrátane surovej ropy, kovov alebo plodín a príjem z týchto rezerv, zásob alebo pohľadávok má byť výnosom z predaja komodity („expozície spojené s financovaním komodít“), inštitúcie uplatňujú rizikovú váhu 100 %;

c) ak je účelom expozície špecializovaného financovania financovanie jedného projektu, ktoré môže mať podobu financovania výstavby nového kapitálového zariadenia alebo refinancovania existujúceho zariadenia, s vylepšeniami alebo bez nich, výstavby alebo nadobudnutia veľkých, komplexných a drahých zariadení vrátane elektrární, chemických spracovateľských závodov, baní, dopravnej infraštruktúry, environmentálnej a telekomunikačnej infraštruktúry, pri ktorom veriteľ berie výnos generovaný financovaným projektom ako zdroj splácania aj ako zábezpeku úveru („expozície spojené s financovaním projektov“), inštitúcie uplatňujú tieto rizikové váhy:

i) 130 %, ak je projekt, s ktorým expozícia súvisí, v predoperačnej fáze;

ii) za predpokladu, že sa neuplatňuje úprava požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko uvedená v článku 501a, 80 %, ak je projekt, s ktorým expozícia súvisí, v operačnej fáze a expozícia spĺňa všetky tieto kritériá:

– existujú zmluvné obmedzenia schopnosti dlžníka vykonávať činnosti, ktoré môžu poškodzovať veriteľov, vrátane obmedzenia, že nový dlh nemožno vydať bez súhlasu existujúcich veriteľov,

– dlžník má dostatočné rezervné fondy plne financované v hotovosti alebo iné finančné mechanizmy s ▌ ručiteľmi s ratingom ECAI so stupňom kreditnej kvality minimálne 3, alebo ak nemá externý rating, je mu pridelený rating zodpovedajúci stupňu 3 alebo vyššiemu pomocou interného ratingového modelu overeného bankou na krytie pohotovostného financovania a požiadaviek na prevádzkový kapitál počas celej existencie financovaného projektu;

– príjem vytvorený financovaným projektom je založený na dostupnosti alebo podlieha regulovaniu miery návratnosti alebo sa naň vzťahuje zmluva typu zober alebo zaplať, na tento účel „založený na dostupnosti“ znamená, že po dokončení výstavby má dlžník, pokiaľ sú splnené zmluvné podmienky, nárok na platby od svojich zmluvných protistrán, ktoré pokrývajú prevádzkové náklady a náklady na údržbu, náklady na dlhovú službu a kapitálové výnosy, keďže dlžník projekt prevádzkuje, a tieto platby nepodliehajú výkyvom v dopyte, ako je úroveň dopravy, a zvyčajne sa upravujú len z dôvodu nedostatočnej výkonnosti alebo nedostatočnej dostupnosti aktíva pre verejnosť;

– ak príjmy dlžníka nie sú financované platbami od veľkého počtu používateľov, zdroj splatenia záväzku závisí od jednej hlavnej protistrany a táto hlavná protistrana je jednou z týchto subjektov:

• centrálna banka, ústredná vláda, regionálna vláda alebo miestny orgán za predpokladu, že sa im priradí riziková váha 0 % podľa článkov 114 a 115 alebo sa im udelí rating ECAI so stupňom kreditnej kvality minimálne 3,

• subjekt verejného sektora za predpokladu, že sa mu priradí riziková váha 20 % alebo menej podľa článku 116 alebo sa mu udelí rating ECAI so stupňom kreditnej kvality minimálne 3, alebo ak nemá externý rating, je mu pridelený rating zodpovedajúci stupňu 3 alebo vyššiemu pomocou interného ratingového modelu overeného bankou,

• podnikateľský subjekt, ktorému bol udelený rating od ECAI so stupňom kreditnej kvality minimálne 3, alebo ak nemá externý rating, je mu pridelený rating zodpovedajúci stupňu 3 alebo vyššiemu pomocou interného ratingového modelu overeného bankou.

– zmluvné ustanovenia upravujúce expozíciu voči dlžníkovi poskytujú požičiavajúcej inštitúcii v prípade zlyhania dlžníka vysoký stupeň ochrany,

– hlavná protistrana alebo iné protistrany, ktoré spĺňajú kritériá prípustnosti pre hlavnú protistranu, účinne chránia požičiavajúcu inštitúciu pred stratami vyplývajúcimi z ukončenia projektu,

– všetky aktíva a zmluvy potrebné na prevádzku projektu boli založené v prospech požičiavajúcej inštitúcie v rozsahu povolenom uplatniteľným právom,

– ▌ požičiavajúca inštitúcia je schopná prevziať kontrolu nad subjektom dlžníka v prípade zlyhania;

iii) 100 %, ak je projekt, s ktorým expozícia súvisí, v operačnej fáze a expozícia nespĺňa podmienky stanovené v bode ii) tohto pododseku;

d) na účely písmena c) bodu ii) tretej zarážky sa generované peňažné toky nepovažujú za predvídateľné, pokiaľ podstatná časť príjmov nespĺňa jednu alebo viac týchto podmienok:

i) ide o príjmy na základe dostupnosti;

ii) príjmy podliehajú regulovaniu miery návratnosti;

iii) na príjmy sa vzťahuje zmluva typu zober alebo zaplať;

e) na účely písmena c) je operačná fáza fázou, v ktorej subjekt, ktorý bol osobitne vytvorený na financovanie projektu, alebo ktorý je ekonomicky porovnateľný, spĺňa obe tieto podmienky:

i) subjekt má kladný čistý peňažný tok, ktorý je dostatočný na pokrytie všetkých zostávajúcich zmluvných záväzkov;

ii) subjekt má klesajúci dlhodobý dlh.

4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa presne stanovia podmienky, za ktorých sú splnené kritériá stanovené v odseku 3 písm. a) bode i) a v písmene c) bode ii).

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

42. Článok 123 sa nahrádza takto:

„Článok 123
Retailové expozície

1. Za retailové expozície sa považujú expozície, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:

a) expozícia je expozíciou voči jednej alebo viacerým fyzickým osobám alebo expozíciou voči MSP v zmysle článku 5 bodu 8;

aa) celková suma, ktorú dlžník alebo skupina prepojených klientov dlhuje inštitúcii, jej materským spoločnostiam a jej dcérskym spoločnostiam, vrátane akejkoľvek expozície v stave zlyhania, ale s výnimkou expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie až do výšky hodnoty majetku, nesmie podľa vedomia inštitúcie, ktorá prijme primerané kroky na potvrdenie tejto situácie, presiahnuť 1 milión EUR;

b) expozícia predstavuje jednu z významného počtu expozícií s podobnými vlastnosťami, vzhľadom na ktoré sú riziká spojené s takouto expozíciou podstatne znížené;

c) dotknutá inštitúcia zaobchádza s expozíciou vo svojom rámci riadenia rizík a riadi expozíciu interne ako retailovú expozíciu v priebehu času konzistentne a spôsobom, ktorý je podobný zaobchádzaniu inštitúcie s inými retailovými expozíciami.

Súčasná hodnota retailových minimálnych platieb z prenájmu musí byť prípustná pre zaradenie do triedy retailových expozícií.

Orgán EBA vydá do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenie s cieľom presne stanoviť primerané metódy diverzifikácie, na základe ktorých sa má expozícia považovať za jednu z významného počtu podobných expozícií, ako sa uvádza v písmene b).

Ak v prípade expozície voči jednej alebo viacerým fyzickým osobám nie je splnené žiadne z týchto kritérií, expozícia sa považuje za retailovú expozíciu a riziková váha je 100 %.

2. Za retailové expozície sa nepovažujú tieto expozície:

a) nedlhové expozície vyjadrujúce podriadenú, zostatkovú pohľadávku voči aktívam alebo príjmu emitenta;

b) dlhové expozície a iné cenné papiere, partnerstvá, deriváty alebo iné prostriedky, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám uvedeným v písmene a);

c) všetky ostatné expozície vo forme cenných papierov.

3. Retailovým expozíciám uvedeným v odseku 1 sa priraďuje riziková váha 75 % s výnimkou expozícií voči transakčnému partnerovi, ktorým sa priraďuje riziková váha 45 %.

4. Expozíciám v dôsledku úverov, ktoré inštitúcia poskytla dôchodcom alebo zamestnancom s trvalou pracovnou zmluvou výmenou za bezpodmienečný prevod časti dôchodku dlžníka alebo platu uvedenej inštitúcii, sa odchylne od odseku 3 priraďuje riziková váha 35 % za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a) dlžník na to, aby splatil úver, bezpodmienečne povolí dôchodkovému fondu alebo zamestnávateľovi vykonávať priame platby inštitúcii odpočítaním mesačných splátok úveru od mesačného dôchodku alebo platu dlžníka;

b) riziká úmrtia, práceneschopnosti, nezamestnanosti alebo zníženia čistého mesačného dôchodku alebo platu dlžníka boli riadne pokryté prostredníctvom poistnej zmluvy v prospech inštitúcie;

c) mesačné platby, ktoré má dlžník zaplatiť, týkajúce sa všetkých úverov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písmenách a) a b), v celkovej hodnote nepresahujú 20 % čistého mesačného dôchodku alebo platu dlžníka;

d) maximálna pôvodná splatnosť úveru sa rovná desiatim rokom alebo je kratšia ako desať rokov.“

43. Vkladá sa tento článok 123a:

„Článok 123a
Expozície s nesúladom mien

1. Ak sú splnené nasledujúce podmienky pre expozíciu voči fyzickej osobe alebo expozíciu voči fyzickým osobám, ktorá bola zaradená do niektorej  tried expozícií stanovených v článku 112 písm. h) alebo, ak je zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, do triedy expozícií stanovenej v článku 112 písm. i), riziková váha priradená pre takéto expozície v súlade s kapitolou 2 sa násobí koeficientom 1,5, pričom výsledná riziková váha nesmie byť vyššia ako 150 %:

a) expozícia je ▌úver denominovaný v mene, ktorá sa líši od meny zdroja príjmu dlžníka;

b) dlžník nemá hedžing svojho platobného rizika z dôvodu nesúladu mien, a to ani prostredníctvom finančného nástroja ani príjmu v cudzej mene, ktorý zodpovedá mene expozície, alebo celková hodnota takýchto hedžingov, ktoré má dlžník k dispozícii, pokrýva menej ako 90 % akejkoľvek splátky pre túto expozíciu.

Ak inštitúcia nie je schopná rozlíšiť tieto expozície s nesúladom mien, na všetky nehedžované expozície sa uplatňuje multiplikátor rizikovej váhy 1,5, ak je mena expozícií odlišná od domácej meny krajiny sídla dlžníka.

2. Na účely tohto článku sa zdrojom príjmu rozumie každý zdroj, ktorý generuje peňažné toky dlžníkovi, a to aj z remitencií, príjmov z prenájmu alebo miezd, pričom sa vylučujú výnosy z predaja aktív alebo podobných opatrení s regresom zo strany inštitúcie.“

44. Článok 124 sa nahrádza takto:

„Článok 124
Expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok

1. S expozíciou, ktorá nie je ADC a ktorá nespĺňa všetky podmienky stanovené v odseku 3, sa zaobchádza takto:

a) s expozíciou voči nehnuteľnostiam negenerujúcim príjem sa zaobchádza ako s expozíciou, ktorá nie je zabezpečená dotknutým nehnuteľným majetkom;

b) expozícia voči nehnuteľnostiam generujúcim príjem má rizikovú váhu 150 %.

2. Ak sú splnené všetky podmienky stanovené v odseku 3, s expozíciou zabezpečenou nehnuteľným majetkom, ktorá nie je ADC ▌, sa zaobchádza takto:

a) ak je expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktorý negeneruje príjem, alebo je zabezpečená nehnuteľným majetkom IPRE určeným na bývanie, ktorá spĺňa niektorú z nasledujúcich podmienok, expozícia sa nekvalifikuje ako expozícia IPRE a zaobchádza sa s ňou v súlade s článkom 125 ods. 1, ak expozícia spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

i) nehnuteľný majetok vytvárajúci príjem a zabezpečujúci expozíciu je hlavným bydliskom dlžníka, a to buď vtedy, keď nehnuteľnosť ako celok tvorí jednu obytnú jednotku, alebo keď je nehnuteľným majetkom zabezpečujúcim expozíciu obytná jednotka, ktorá je oddelenou časťou nehnuteľnosti;

ii) expozícia je voči fyzickej osobe a je zabezpečená obytnou jednotkou vytvárajúcou príjem, a to buď vtedy, keď nehnuteľnosť ako celok predstavuje jednu obytnú jednotku, alebo keď je obytná jednotka oddelenou časťou nehnuteľnosti, a celkové expozície inštitúcie voči tejto fyzickej osobe nie sú zabezpečené viac než štyrmi nehnuteľnosťami vrátane tých, ktoré nie sú nehnuteľnosťami určenými na bývanie alebo ktoré nespĺňajú žiadne z kritérií uvedených v tomto bode, alebo samostatné obytné jednotky v rámci nehnuteľností;

iii) expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie vytvárajúcim príjem je voči združeniam alebo družstvám fyzických osôb, ktoré sú regulované zákonom a ktoré existujú výlučne na to, aby svojim členom umožňovali používanie hlavného bydliska v nehnuteľnosti, ktorou sa zabezpečujú úvery;

iv) expozícia je zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie vytvárajúcim príjem voči verejným bytovým podnikom alebo neziskovým združeniam, ktoré sú regulované zákonom a ktoré existujú na sociálne účely a na to, aby nájomníkom ponúkali dlhodobé bývanie;

b) ak je expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie a buď expozícia IPRE alebo expozícia nespĺňa žiadnu z podmienok stanovených v písmenách a) bodoch i) až iv), s expozíciou sa zaobchádza v súlade s článkom 125 ods. 2;

c) ak je expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, s expozíciou sa zaobchádza takto:

i) s expozíciou voči nehnuteľnostiam negenerujúcim príjem sa zaobchádza v súlade s článkom 126 ods. 1;

ii) s expozíciou voči nehnuteľnostiam generujúcim príjem sa zaobchádza v súlade s článkom 126 ods. 2.

3. Na to, aby expozícia zabezpečená nehnuteľným majetkom bola prípustná na zaobchádzanie stanovené v článku 125 ods. 1 písm. a), alebo v článku 126 ods. 1 písm. a), musí spĺňať všetky tieto podmienky:

a) nehnuteľný majetok zabezpečujúci expozíciu spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

i) nehnuteľný majetok bol úplne dokončený;

ii) nehnuteľný majetok tvorí lesná alebo poľnohospodárska pôda;

iii) úver je pre fyzickú osobu a nehnuteľný majetok je buď nehnuteľný majetok určený na bývanie vo výstavbe, alebo pozemok, na ktorom sa plánuje výstavba nehnuteľného majetku určeného na bývanie, ak tento plán zákonne schválili všetky dotknuté príslušné orgány, a ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

– nehnuteľnosť nemá viac než štyri obytné jednotky a bude hlavným bydliskom dlžníka a požičiavanie fyzickej osobe nepriamo nefinancuje expozície ADC;

–  ústredná vláda, regionálna vláda alebo miestne orgány, alebo subjekt verejného sektora, s expozíciami voči ktorým sa zaobchádza v súlade s článkom 115 ods. 2 resp. článkom 116 ods. 4, majú zákonné právomoci a schopnosť zabezpečiť, aby sa nehnuteľnosť vo výstavbe dokončila v primeranom časovom rámci a sú povinné sa právne záväzným spôsobom zaviazať, že tak urobia, ak by výstavba inak v primeranom časovom rámci nebola dokončená, alebo sa už právne záväzným spôsobom tak zaviazali. Prípadne existuje rovnocenný právny mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby sa nehnuteľnosť vo výstavbe dokončila v primeranom časovom rámci;

b) expozícia je zabezpečená prednostným záložným právom, ktoré inštitúcia drží na nehnuteľný majetok, alebo inštitúcia drží prvé záložné právo a akékoľvek záložné právo nižšieho stupňa v danej postupnosti na túto nehnuteľnosť;

c) hodnota majetku nie je významne závislá od kreditnej kvality dlžníka;

d) všetky informácie požadované pri vzniku expozície a na účely monitorovania sú riadne zdokumentované vrátane informácií o schopnosti dlžníka splácať a o oceňovaní nehnuteľností;

e) sú splnené požiadavky stanovené v článku 208 a pravidlá oceňovania stanovené v článku 229 ods. 1.

Na účely písmena c) smú inštitúcie vylúčiť situácie, keď čisto makroekonomické faktory ovplyvňujú tak hodnotu nehnuteľnosti, ako aj výkonnosť dlžníka.

4. Odchylne od odseku 3 písm. b) sa v jurisdikciách, v ktorých na základe podriadených záložných práv vzniká držiteľovi nárok na kolaterál, ktorý je právne vymožiteľný a predstavuje účinný faktor zmierňujúci kreditné riziko, môžu uznať aj podriadené záložné práva, ktoré má v držbe iná inštitúcia než tá, ktorá má v držbe nadriadené záložné právo, vrátane prípadov, keď inštitúcia nemá v držbe nadriadené záložné právo alebo nemá v držbe záložné právo, ktoré má postavenie medzi nadriadeným záložným právom a podriadeným záložným právom, ktoré má obidve inštitúcia v držbe.

Na účely prvého pododseku sa pravidlami, ktorými sa riadia záložné práva, zabezpečuje:

a) že každá inštitúcia, ktorá má v držbe záložné právo na nehnuteľnosť, môže iniciovať predaj nehnuteľnosti nezávisle od iných subjektov, ktoré majú v držbe záložné právo na nehnuteľnosť;

b) ak sa predaj nehnuteľnosti neuskutoční prostredníctvom verejnej dražby, subjekty, ktoré majú v držbe nadriadené záložné právo, podniknú primerané kroky na získanie reálnej trhovej hodnoty alebo najlepšej ceny, ktorú môžu za daných okolností získať pri vykonávaní kúpnej právomoci samostatne.

5. Na účely článku 125 ods. 2 a článku 126 ods. 2 sa pomer hodnoty expozície k hodnote zabezpečenia („ukazovateľ ETV“) vypočítava vydelením hrubej hodnoty expozície hodnotou majetku za týchto podmienok:

a) hrubá hodnota expozície sa vypočítava ako nesplatená hodnota kreditného záväzku súvisiaceho s expozíciou zabezpečenou nehnuteľným majetkom a akákoľvek nevyčerpaná suma, ktorá by po čerpaní zvýšila hodnotu expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom;

b) hrubá hodnota expozície sa vypočítava bez zohľadnenia úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkom 34 týkajúcich sa činností v neobchodnej knihe inštitúcie, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) a iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s expozíciou alebo akoukoľvek formou financovaného alebo nefinancovaného kreditného zabezpečenia, s výnimkou účtov založených vkladov v požičiavajúcej inštitúcii, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na vzájomné započítavanie v súvahe, a to buď na základe rámcových dohôd o vzájomnom započítavaní v súlade s článkami 196 a 206, alebo na základe iných dohôd o vzájomnom započítavaní v súvahe v súlade s článkami 195 a 205 a boli bezpodmienečne a neodvolateľne založené výhradne na účely splnenia kreditného záväzku súvisiaceho s expozíciou zabezpečenou nehnuteľným majetkom;

c) expozície, s ktorými sa musí zaobchádzať v súlade s článkom 125 ods. 2 alebo článkom 126 ods. 2, ak má iná strana než inštitúcia v držbe nadriadené záložné právo a podriadené záložné právo je uznané podľa odseku 4, hrubá hodnota expozície sa vypočítava ako súčet hrubej hodnoty expozície záložného práva inštitúcie a hrubých hodnôt expozícií pre všetky ostatné záložné práva s rovnocenným alebo vyšším postavením ako záložné právo inštitúcie. Keď nie sú k dispozícii dostatočné informácie, z ktorých je možné určiť postavenie týchto ostatných záložných práv, inštitúcia by mala s týmito záložnými právami zaobchádzať tak, ako keby mali rovnaké postavenie ako podriadené záložné právo v držbe inštitúcie. Inštitúcia najprv určuje rizikovú váhu v súlade s článkom 125 ods. 2 alebo prípadne článkom 126 ods. 2 („základná riziková váha“). Potom upraví túto rizikovú váhu multiplikátorom 1,25 na účely výpočtu rizikovo vážených hodnôt podriadených záložných práv. Ak základná riziková váha zodpovedá najnižšej skupine ukazovateľa ETV, multiplikátor sa nepoužije. Riziková váha vyplývajúca z vynásobenia základnej rizikovej váhy hodnotou 1,25 musí byť zhora obmedzená rizikovou váhou, ktorá by sa uplatnila na expozíciu, ak by neboli splnené požiadavky uvedené v odseku 3.

Na účely písmena a), ak má inštitúcia viac než jednu expozíciu zabezpečenú tým istým nehnuteľným majetkom a tieto expozície sú zabezpečené záložnými právami na tento nehnuteľný majetok postupne v poradí bez akéhokoľvek záložného práva v držbe tretej strany s postavením medzi nimi, s expozíciami sa zaobchádza ako s jednou kombinovanou expozíciou a hrubé hodnoty expozícií pre jednotlivé expozície sa sčítavajú na účely výpočtu hrubej hodnoty expozície pre jednu kombinovanú expozíciu.

6. Členské štáty určujú orgán zodpovedný za uplatňovanie odseku 7. Uvedený orgán je príslušným orgánom alebo určeným orgánom.

Ak je orgán, ktorý členský štát určil na uplatňovanie tohto článku, príslušným orgánom, tento orgán zabezpečí, aby boli zodpovedné vnútroštátne úrady a orgány, ktoré majú makroprudenciálny mandát, riadne informované o úmysle príslušného orgánu uplatniť tento článok a boli primerane zapojené do posudzovania obáv týkajúcich sa finančnej stability vo svojom členskom štáte v súlade s odsekom 6.

Ak je orgán, ktorý členský štát určil na uplatňovanie tohto článku, iný ako príslušný orgán, členský štát prijme potrebné opatrenia, aby na účely správneho uplatňovania tohto článku zabezpečil riadnu koordináciu a výmenu informácií medzi príslušným orgánom a určeným orgánom. Od orgánov sa predovšetkým vyžaduje, aby úzko spolupracovali a vymieňali si všetky informácie, ktoré by mohli byť potrebné na primerané plnenie povinností uložených určeným orgánom podľa tohto článku. Uvedená spolupráca má za cieľ zabraňovať akémukoľvek duplicitnému alebo nesúladnému opatreniu zo strany príslušného orgánu a určeného orgánu, ako aj zabezpečovať riadne zohľadnenie interakcie s inými opatreniami, najmä opatreniami prijatými podľa článku 458 tohto nariadenia a článku 133 smernice 2013/36/EÚ.

7. Na základe údajov zozbieraných podľa článku 430a a o akýchkoľvek ďalších relevantných ukazovateľoch orgán určený v súlade s odsekom 6 tohto článku pravidelne a aspoň raz ročne posudzuje, či váhy stanovené v článkoch 125 a 126 pre expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa na ich území sú primerane založené na:

a) zaznamenanej strate v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom;

b) budúcom vývoji trhov s nehnuteľným majetkom.

Ak na základe posúdenia uvedeného v prvom pododseku orgán určený v súlade s odsekom 6 tohto článku dospeje k záveru, že rizikové váhy stanovené v článku 125 alebo 126 primerane neodrážajú skutočné riziká súvisiace s jedným alebo viacerými majetkovými segmentmi expozícií, ktoré sú zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo na nehnuteľný majetok určený na podnikanie nachádzajúcimi sa na jednej alebo viacerých častiach územia členského štátu zodpovedného orgánu, a ak usúdi, že neprimeranosť rizikových váh by mohla mať nepriaznivý vplyv na súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu v jeho členskom štáte, môže zvýšiť rizikové váhy uplatniteľné na takéto expozície v rozpätiach stanovených vo štvrtom pododseku tohto odseku alebo uplatniť prísnejšie kritériá, než sú stanovené v odseku 3 tohto článku.

Orgán určený v súlade s odsekom 6 tohto článku oznamuje EBA a ESRB akékoľvek úpravy rizikových váh a kritérií uplatnených podľa tohto odseku. EBA a ESRB poskytnú dotknutému členskému štátu svoje stanovisko v lehote jedného mesiaca od doručenia takéhoto oznámenia a uvedú, či sa domnievajú, že úpravy rizikových váh a kritérií sa odporúčajú aj iným členským štátom. EBA a ESRB zverejňujú rizikové váhy a kritériá pre expozície uvedené v článkoch 125, 126 a článku 199 ods. 1 písm. a) tak, ako ich implementoval zodpovedný orgán.

Na účely druhého pododseku tohto odseku môže orgán určený v súlade s odsekom 6 zvýšiť rizikové váhy stanovené v článku 125 ods. 1 písm. a), článku 125 ods. 2 prvom pododseku, článku 126 ods. 1 písm. a) alebo článku 126 ods. 2 prvom pododseku alebo stanoviť prísnejšie kritériá, než sú kritériá stanovené v odseku 3 tohto článku, pre expozície voči jednému alebo viacerým majetkovým segmentom zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie nachádzajúci sa v jednej alebo viacerých častiach jurisdikcie členského štátu. Orgán ich nesmie zvýšiť na viac než 150 %.

Pri zvyšovaní rizikových váh stanovených v článku 125 ods. 2 prvom pododseku alebo článku 126 ods. 2 určený orgán zodpovedajúcim spôsobom posunie celú stupnicu rizikových váh ETV stanovenú v tabuľke 6aaa v článku 125 ods. 2 alebo v tabuľke 6c v článku 126 ods. 2.

8. Ak orgán určený v súlade s odsekom 6 stanoví vyššie rizikové váhy alebo prísnejšie kritériá podľa odseku 7, inštitúcie majú šesťmesačné prechodné obdobie na ich uplatnenie.

9. EBA v úzkej spolupráci s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť typy faktorov, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení primeranosti rizikových váh uvedených v odseku 7.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do 31. decembra 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

10. ESRB prostredníctvom odporúčaní v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 a v úzkej spolupráci s EBA poskytne orgánom určeným v súlade s odsekom 6 tohto článku usmernenie, pokiaľ ide o:

a) faktory, ktoré by mohli „nepriaznivo ovplyvniť súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu“ uvedenú v odseku 7 druhom pododseku; a

b) orientačné referenčné hodnoty, ktoré má orgán určený podľa odseku 6 zohľadniť pri stanovení vyšších rizikových váh.

11. Inštitúcie usadené v členskom štáte uplatňujú rizikové váhy a kritériá, ktoré stanovili orgány iného členského štátu v súlade s odsekom 7, na všetky svoje zodpovedajúce expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo nehnuteľný majetok určený na podnikanie, ktorý sa nachádza na časti alebo viacerých častiach toho iného členského štátu.“

45. Článok 125 sa nahrádza takto:

„Článok 125
Expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie

1. S expozíciou zabezpečenou nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktorá spĺňa vymedzenie pojmu expozície voči nehnuteľnostiam negenerujúcim príjem alebo ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 124 ods. 2 písm. a) bodoch i) až iv), sa zaobchádza takto:

a) časti expozície do výšky 55 % hodnoty majetku zostávajúcej po odpočítaní všetkých záložných práv s nadriadeným alebo rovnocenným postavením, ktoré inštitúcia nemá v držbe, sa priraďuje riziková váha 20 %.

Na účely tohto písmena, ak v súlade s článkom 124 ods. 7 príslušný alebo prípadne určený orgán stanovil vyššiu rizikovú váhu alebo nižší percentuálny podiel hodnoty majetku než tie, ktoré sú uvedené v tomto písmene, inštitúcie používajú rizikovú váhu a percentuálny podiel stanovené v súlade s článkom 124 ods. 7;

b) so zostávajúcou časťou expozície, ak existuje, sa zaobchádza ako s expozíciou, ktorá nie je zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, v triede expozícií uplatniteľnej na protistranu.

2. Expozícii voči nehnuteľnostiam generujúcim príjem alebo expozícii zabezpečenej nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktorá nespĺňa žiadnu z podmienok stanovených v článku 124 ods. 2 písm. a) bodoch i) až iv), sa priraďuje vyššia spomedzi hodnoty rizikovej váhy stanovenej v súlade s touto tabuľkou 6aaa a hodnoty rizikovej váhy stanovenej v súlade s článkom 124 ods. 7:

Tabuľka 6aaa

“

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku môžu inštitúcie uplatniť zaobchádzanie uvedené v odseku 1 na expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktorý sa nachádza na území členského štátu, ak stratovosť takýchto expozícií uverejnených príslušnými orgánmi daného členského štátu v súlade s článkom 430a ods. 3 nepresahuje žiadny z týchto limitov pre straty agregované v rámci všetkých inštitúcií s takýmito expozíciami existujúcimi v predchádzajúcom roku:

a) straty z časti expozícií do výšky 55 % hodnoty majetku nepresahujú 0,3 % celkovej sumy (v rámci všetkých uvedených expozícií) kreditných záväzkov nesplatených v danom roku.

Na účely tohto písmena, ak v súlade s článkom 124 ods. 7 príslušný alebo prípadne určený orgán stanovil nižší percentuálny podiel hodnoty majetku než ten, ktorý je uvedený v tomto písmene, inštitúcie používajú percentuálny podiel stanovený v súlade s článkom 124 ods. 7;

b) straty z časti expozícií do výšky 100 % hodnoty majetku nepresahujú 0,5 % celkovej sumy (v rámci všetkých týchto expozícií) kreditných záväzkov nesplatených v danom roku.

2a. Inštitúcie môžu uplatniť výnimku uvedenú v odseku 2 druhom pododseku aj v prípadoch, ak príslušné orgány tretej krajiny, ktorá uplatňuje opatrenia v oblasti dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné s tými, ktoré sa uplatňujú v Únii, ako sa rozhodlo v súlade s článkom 107 ods. 4, uverejňujú zodpovedajúce miery strát pre expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktorý sa nachádza na území ich krajiny, alebo keď príslušný orgán členského štátu uverejňuje takéto informácie pre jurisdikciu tretej krajiny za predpokladu, že sú k dispozícii platné štatistické údaje.“

46. Článok 126 sa nahrádza takto:

„Článok 126
Expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie

1. S expozíciou uvedenou v článku 124 ods. 2 písm. c) bode i) sa zaobchádza takto:

a) časti expozície do výšky 55 % hodnoty majetku zníženej o všetky záložné práva s nadriadeným alebo rovnocenným postavením, ktoré inštitúcia nemá v držbe, sa priraďuje riziková váha 60 %, pokiaľ sa na túto časť expozície nevzťahuje vyššia riziková váha alebo nižší percentuálny podiel hodnoty majetku, ak sa o tom rozhodlo v súlade s článkom 124 ods. 7;

b) so zostávajúcou časťou expozície, ak existuje, sa zaobchádza ako s expozíciou, ktorá nie je zabezpečená týmto nehnuteľným majetkom.

EBA posúdi vhodnosť úpravy zaobchádzania s expozíciami zabezpečenými hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie vrátane expozícií voči nehnuteľnostiam generujúcim príjem a nehnuteľnostiam negenerujúcim príjem, pričom zohľadní vhodnosť rizikových váh pre expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie stanovený v prvom pododseku a relatívne rozdiely v riziku a odporúčania ESRB o zraniteľnostiach v odvetví komerčných nehnuteľností v EÚ (ESRB/2022/9) a podá Komisii správu do 31. decembra 2027.

Komisia na základe tejto správy a po náležitom zohľadnení súvisiacich medzinárodne dohodnutých noriem vypracovaných BCBS v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh do 31. decembra 2028.

2. Expozícii uvedenej v článku 124 ods. 2 písm. c) bode ii) sa priraďuje vyššia spomedzi hodnoty rizikovej váhy stanovenej v súlade s tabuľkou 6c a hodnoty rizikovej váhy stanovenej v súlade s článkom 124 ods. 7:

Tabuľka 6c

 

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku môžu inštitúcie uplatniť zaobchádzanie uvedené v odseku 1 na expozíciu zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ktorý sa nachádza na území členského štátu, ak stratovosť takýchto expozícií uverejnených príslušnými orgánmi daného členského štátu v súlade s článkom 430a ods. 3 nepresahuje žiadny z týchto limitov pre straty agregované v rámci všetkých takýchto expozícií existujúcich v predchádzajúcom roku:

a) straty z časti expozícií do výšky 55 % hodnoty majetku nepresahujú 0,3 % celkovej sumy kreditných záväzkov nesplatených v danom roku.

Na účely tohto písmena, ak v súlade s článkom 124 ods. 7 príslušný alebo prípadne určený orgán stanovil nižší percentuálny podiel hodnoty majetku než ten, ktorý je uvedený v tomto písmene, inštitúcie používajú percentuálny podiel stanovený v súlade s článkom 124 ods. 7;

b) straty z časti expozícií do výšky 100 % hodnoty majetku nepresahujú 0,5 % celkovej sumy kreditných záväzkov nesplatených v danom roku.

 2a. Inštitúcie môžu uplatniť výnimku uvedenú v odseku 2 druhom pododseku aj v prípadoch, ak príslušné orgány, ktoré patria do jurisdikcie tretej krajiny, ktorá uplatňuje postupy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom uplatňovaným v Únii, v súlade s rozhodnutím podľa článku 107 ods. 4, uverejnia zodpovedajúcu stratovosť pre expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ktorý sa nachádza na území ich krajiny. Ak príslušný orgán jurisdikcie tretej krajiny nezverejní zodpovedajúce miery strát pre expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie nachádzajúcim sa na území ich krajiny, EBA môže uverejniť takéto informácie pre jurisdikciu tretej krajiny za predpokladu, že sú k dispozícii platné štatistické údaje, ktoré sú štatisticky reprezentatívne pre zodpovedajúci trh s nehnuteľnosťami určenými na podnikanie.“

47. Vkladá sa nový článok 126a:

„Článok 126a
Expozície voči nadobudnutiu pozemku, výstavbe a budovaniu (ADC)

1. Expozícii ADC sa priraďuje riziková váha 150 %.

2. Expozíciám ADC voči nehnuteľnému majetku určenému na bývanie sa však môže priradiť riziková váha 100 % za predpokladu, že ▌ inštitúcia uplatňuje spoľahlivé štandardy pre vznik a monitorovanie, ktoré spĺňajú požiadavky článkov 74 a 79 smernice 2013/36/EÚ, a ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a) významnú časť celkových zmlúv predstavujú právne záväzné predpredajné alebo predlízingové zmluvy, v súvislosti s ktorými kupujúci alebo nájomca uskutočnil značný hotovostný vklad, ktorý v prípade ukončenia zmluvy prepadne, alebo ak je financovanie zabezpečené rovnocenným spôsobom;

b) dlžník má značný kapitál vystavený riziku, ktorý pozostáva zo sumy vlastného imania, ktorú poskytol dlžník, primeranej vo vzťahu k odhadovanej hodnote nehnuteľného majetku určeného na bývanie po jeho dokončení.

3. EBA do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti] vydá usmernenia, v ktorých sa spresnia pojmy „značné peňažné vklady“, „primeraná suma vlastného imania, ktorú poskytol dlžník“, „významná časť celkových zmlúv“ a „značný kapitál vystavený riziku“, a čo možno považovať za „financovanie rovnocenným spôsobom“.

Uvedené usmernenia sa prijímajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

48. Článok 127 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

Na účely výpočtu špecifických úprav kreditného rizika uvedených v tomto odseku inštitúcie zahŕňajú do výpočtu akýkoľvek kladný rozdiel medzi ▌ sumou, ktorú dlžník dlhuje v súvislosti s touto expozíciou, a ▌ súčtom:

i) dodatočného zníženia vlastných zdrojov, ak by bola expozícia odpísaná v plnej výške; ako aj

ii) akýchkoľvek už existujúcich znížení vlastných zdrojov súvisiacich s uvedenou expozíciou na strane druhej.“;

b) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Na účely stanovenia zabezpečenej časti expozície v stave zlyhania sú kolaterál a záruky prípustné na účely zmierňovania kreditného rizika v súlade s kapitolou 4.“;

c) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178, hodnote expozície zostávajúcej po špecifických úpravách kreditného rizika expozícií voči nehnuteľnostiam negenerujúcim príjem, ktoré sú zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v súlade s článkom 125 alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie v súlade s článkom 126, sa priraďuje riziková váha 100 %.“;

d) odsek 4 sa vypúšťa;

49. Článok 128 sa nahrádza takto:

Článok 128
Expozície voči podriadenému dlhu

1. S týmito expozíciami sa zaobchádza ako s expozíciami voči podriadenému dlhu:

a) dlhové expozície, ktoré sú podriadené pohľadávkam iných bežných nezabezpečených veriteľov;

b) nástroje vlastných zdrojov, pokiaľ sa tieto nástroje nepovažujú za kapitálové expozície v súlade s článkom 133 ods. 1; ako aj

c) nástroje záväzkov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 72b.

2. Expozíciám podriadeného dlhu sa priraďuje riziková váha 150 %, pokiaľ sa tieto expozície podriadeného dlhu nemusia odpočítať v súlade s druhou časťou tohto nariadenia.“

50. Článok 129 sa mení takto:

a) V odseku 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„ „Odchylne od prvého pododseku môžu príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/2162 na účely ocenenia nehnuteľného majetku povoliť, aby sa tento nehnuteľný majetok oceňoval na úrovni trhovej hodnoty alebo na nižšej úrovni, alebo v tých členských štátoch, ktoré v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach stanovili prísne kritériá na posúdenie hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania, na úrovni hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania na tento nehnuteľný majetok bez uplatnenia obmedzení stanovených v článku 208 ods. 3 písm. b).“

b) V odseku 4 sa pododsek 1 nahrádza takto:

„4. Krytým dlhopisom, pre ktoré je k dispozícii priamo použiteľné ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha v súlade s tabuľkou 6a, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136.“;

c) Odsek 5 sa nahrádza takto:

5. Krytým dlhopisom, pre ktoré nie je k dispozícii priamo použiteľné ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha na základe rizikovej váhy priradenej nezabezpečeným expozíciám vo forme nadriadených pohľadávok voči inštitúcii, ktorá ich emituje. Medzi rizikovými váhami platia takéto vzťahy:

a) ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí váha rizika 20 %, krytému dlhopisu sa priradí váha rizika 10 %;

aa) ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha 30 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha 15 %;

ab) ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha 40 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha 20 %;

b) ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha50 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha 25 %;

ba) ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha 75 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha 35 %;

c) ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha100 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha50 %;

d) ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha 150 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha 100 %.“;
▌ 51a. V článku 132c ods. 2 sa pododsek 1 nahrádza takto:

„Inštitúcie vypočítajú hodnotu expozície záväzku minimálnej hodnoty, ktorý spĺňa podmienky stanovené v odseku 3 tohto článku, ako diskontovanú súčasnú hodnotu garantovanej sumy s použitím diskontného koeficientu, ktorý je odvodený od bezrizikovej sadzby. Inštitúcie môžu znížiť hodnotu expozície záväzku minimálnej hodnoty o všetky straty uznané v súvislosti so záväzkom minimálnej hodnoty podľa uplatniteľného účtovného štandardu.“;

52. Článok 133 sa nahrádza takto:

„Článok 133
Kapitálové expozície

1. Ako kapitálové expozície sa klasifikujú všetky tieto položky:

a) expozície, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

i) expozícia je nesplatiteľná v tom zmysle, že návratnosť investovaných finančných prostriedkov možno dosiahnuť len predajom investície alebo predajom práv na investíciu, alebo likvidáciou emitenta;

ii) expozícia nepredstavuje záväzok na strane emitenta; ako aj

iii) expozícia vyjadruje zostatkovú pohľadávku voči aktívam alebo príjmu emitenta;

b) nástroje, ktoré by sa kvalifikovali ako položky kapitálu Tier 1, ak by ich emitovala inštitúcia;

c) nástroje, ktoré predstavujú záväzok na strane emitenta a spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:

i) emitent môže odložiť vyrovnanie záväzku na neurčito;

ii) záväzok si vyžaduje, resp. podľa vlastného uváženia emitenta umožňuje vyrovnanie emisiou pevne stanoveného počtu akcií emitenta;

iii) záväzok si vyžaduje, resp. podľa vlastného uváženia emitenta umožňuje vyrovnanie emisiou variabilného počtu akcií emitenta a akákoľvek zmena hodnoty záväzku je ceteris paribus priraditeľná k zmene hodnoty pevne stanoveného počtu akcií emitenta, je s ňou porovnateľná a má rovnaké smerovanie;

iv) držiteľ nástroja má možnosť požadovať vyrovnanie záväzku v akciách, pokiaľ nie je splnená jedna z týchto podmienok:

– v prípade obchodovaného nástroja inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že s nástrojom sa na trhu obchoduje viac ako s dlhom emitenta než ako s jeho vlastným imaním;

– v prípade neobchodovaných nástrojov inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že s nástrojom by sa malo zaobchádzať ako s dlhovou pozíciou.

Na účely písmena c) bodu iii) sú zahrnuté záväzky, ktoré si vyžadujú alebo umožňujú vyrovnanie emisiou variabilného počtu akcií emitenta, v prípade ktorých sa zmena peňažnej hodnoty záväzku rovná zmene reálnej hodnoty pevne stanoveného počtu akcií vynásobenej určeným koeficientom, pričom koeficient aj referenčný počet akcií sú pevne stanovené.

Na účely bodu iv), ak je splnená jedna z podmienok stanovených v uvedenom bode, inštitúcia môže rozložiť riziká na regulačné účely, a to s výhradou predchádzajúceho povolenia príslušného orgánu;

d) dlhové záväzky a iné cenné papiere, partnerstvá, deriváty alebo iné prostriedky štruktúrované tak, že ekonomická podstata je podobná expozíciám uvedeným v písmenách a), b) a c), vrátane záväzkov, pri ktorých je výnos spojený s výnosom z kapitálových cenných papierov;

e) kapitálové expozície, ktoré sa zaznamenávajú ako úver, ale vyplývajú zo swapu dlhu za kapitálový podiel uskutočneného v rámci riadnej realizácie alebo reštrukturalizácie dlhu.

2. S kapitálovými investíciami sa nezaobchádza ako s kapitálovými expozíciami v žiadnom z týchto prípadov:

a) kapitálové investície sú štruktúrované tak, aby ich ekonomická podstata bola podobná ekonomickej podstate držaných dlhových nástrojov, ktoré nespĺňajú kritériá uvedené v žiadnom z písmen v odseku 1;

b) kapitálové investície predstavujú sekuritizačné expozície.

3. Kapitálovým expozíciám okrem tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 4 až 7, sa priraďuje riziková váha 250 %, pokiaľ sa nevyžaduje, aby sa tieto expozície odpočítali alebo rizikovo vážili v súlade s druhou časťou.

4. Týmto kapitálovým expozíciám voči nekótovaným spoločnostiam sa priraďuje riziková váha 400 %, pokiaľ sa nevyžaduje, aby sa tieto expozície odpočítali alebo rizikovo vážili v súlade s druhou časťou:

a) investície na účely krátkodobého ďalšieho predaja;

b) investície do spoločností s rizikovým kapitálom alebo podobné investície, ktoré sa nadobudnú v očakávaní významných krátkodobých kapitálových ziskov.

Odchylne od prvého pododseku sa dlhodobým kapitálovým investíciám vrátane investícií do kapitálových cenných papierov podnikových klientov, s ktorými inštitúcia má alebo zamýšľa nadviazať dlhodobý obchodný vzťah ▌ a swapom dlhu za kapitálový podiel na účely reštrukturalizácie podnikov priraďuje riziková váha v súlade s odsekom 3 alebo prípadne odsekom 5. Dlhodobá kapitálová investícia je na účely tohto článku taká kapitálová investícia, ktorá je v držbe tri roky alebo dlhšie alebo ktorá vznikla s úmyslom, že bude v držbe tri roky alebo dlhšie, a ktorú schválil vrcholový manažment inštitúcie.

5. Inštitúcie, ktoré získali predchádzajúce povolenie príslušných orgánov, môžu priradiť rizikovú váhu 100 % kapitálovým expozíciám, ktoré vznikli v rámci legislatívnych programov na podporu určených odvetví hospodárstva, a to až do výšky časti takýchto kapitálových expozícií, ktorá súhrnne nepresahuje 10 % vlastných zdrojov inštitúcie, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a) legislatívne programy poskytujú významné dotácie alebo záruky na investovanie inštitúcii, a to aj zo strany multilaterálnych rozvojových bánk, verejných rozvojových úverových inštitúcií v zmysle vymedzenia v článku 429a ods. 2 alebo medzinárodných organizácií;

b) legislatívne programy zahŕňajú určitú formu vládneho dozoru;

ba) legislatívne programy alebo záruky zahŕňajú obmedzenia kapitálových investícií, ako sú obmedzenia veľkosti a druhov podnikov, do ktorých inštitúcia investuje, prípustnej výšky vlastníckych podielov, geografickej polohy a iných relevantných faktorov, ktoré obmedzujú potenciál investície pre investujúcu inštitúciu;

▌

6. Kapitálovým expozíciám voči centrálnym bankám sa priraďuje riziková váha 0 %.

7. Kapitálovým expozíciám, ktoré sa zaznamenávajú ako úver, ale vyplývajú zo swapu dlhu za kapitálový podiel uskutočneného v rámci riadnej realizácie alebo reštrukturalizácie dlhu, sa nepriraďuje riziková váha nižšia ako riziková váha, ktorá by sa uplatnila, keby kapitálové podiely zostali v dlhovom portfóliu.“

53. Článok 134 sa mení takto:

a) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Hotovostným prostriedkom na ceste sa priraďuje riziková váha 20 %. Hotovosti vo vlastníctve a držbe inštitúcie alebo na ceste a rovnocenným hotovostným prostriedkom sa priraďuje riziková váha 0 %.“;

b) Dopĺňa sa tento odsek 8:

„8. Hodnote expozície akejkoľvek inej položky, pre ktorú sa v kapitole 2 neuvádza žiadna riziková váha, sa priraďuje riziková váha 100 %.“

54. V článku 135 sa dopĺňajú tieto odseky:

„3. EBA, EIOPA a ESMA do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti] vypracujú správu o prekážkach brániacich dostupnosti ratingových hodnotení od ECAI, najmä pre podnikateľské subjekty, a o možných opatreniach na ich riešenie, pričom zohľadnia rozdiely medzi hospodárskymi odvetviami a geografickými oblasťami. EBA EIOPA a ESMA podajú Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu.“

3a. ESMA do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti] vypracuje správu o tom, či sú environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia primerane zohľadnené v metodikách hodnotenia kreditného rizika ECAI. Komisia na základe tejto správy a v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].“

;

55. Článok 138 sa mení takto:

a) Dopĺňa sa toto písmeno g):

„g) inštitúcia nepoužíva ratingové hodnotenie od ECAI vo vzťahu k inštitúcii, ktorá zahŕňa predpoklady implicitnej vládnej podpory, pokiaľ sa príslušné ratingové hodnotenie ECAI nevzťahuje na inštitúciu, ktorú vlastnia alebo ktorú ▌ sponzorujú ústredné vlády, regionálne vlády alebo miestne orgány.“;

b) Dopĺňa sa tento pododsek:

Na účely písmena g) sa v prípade inštitúcií, ktoré nie sú inštitúciami vlastnenými alebo ▌ sponzorovanými ústrednými vládami, regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi, pre ktoré existujú len také ratingové hodnotenia od ECAI, ktoré zahŕňajú predpoklady implicitnej vládnej podpory, s expozíciami voči takýmto inštitúciám zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám bez ratingového hodnotenia v súlade s článkom 121.

Implicitná vládna podpora znamená, že sa očakáva, že ústredná vláda, regionálna vláda alebo miestny orgán podniknú kroky s cieľom zabrániť tomu, aby veritelia inštitúcie utrpeli straty v prípade zlyhania inštitúcie alebo jej ťažkostí.“

56. V článku 139 ods. 2 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a) ratingové hodnotenie vytvára vyššiu rizikovú váhu, než by bola v prípade, keď sa s expozíciou zaobchádza ako s expozíciou bez ratingového hodnotenia, a príslušná expozícia:

i) nie je expozíciou vo forme špecializovaného financovania;

ii) má vo všetkých ohľadoch rovnocenné alebo podriadené postavenie vo vzťahu ku konkrétnemu emisnému programu alebo facilite alebo prípadne vo vzťahu k nadriadeným nezabezpečeným expozíciám daného emitenta;

b) ratingové hodnotenie vytvára nižšiu rizikovú váhu a príslušná expozícia:

i) nie je expozíciou vo forme špecializovaného financovania;

ii) má vo všetkých ohľadoch rovnocenné alebo nadriadené postavenie vo vzťahu ku konkrétnemu emisnému programu alebo facilite alebo prípadne vo vzťahu k nadriadeným nezabezpečeným expozíciám daného emitenta.“

57. Článok 141 sa nahrádza takto:

„Článok 141
Položky v domácej a cudzej mene

1. Ratingové hodnotenie, ktoré sa vzťahuje na položku denominovanú v domácej mene dlžníka, sa nepoužíva na odvodenie rizikovej váhy pre expozíciu voči tomu istému dlžníkovi, ktorá je denominovaná v cudzej mene.

2. Odchylne od odseku 1, ak expozícia vzniká v dôsledku účasti inštitúcie na úvere, ktorý poskytla alebo zaručila voči riziku konvertibility a prevodu multilaterálna rozvojová banka uvedená v článku 117 ods. 2, ktorej postavenie prednostného veriteľa je uznané na trhu, možno ratingové hodnotenie položky dlžníka v domácej mene použiť na odvodenie rizikovej váhy pre expozíciu voči tomu istému dlžníkovi, ktorá je denominovaná v cudzej mene.

Na účely prvého pododseku, ak je expozícia denominovaná v cudzej mene zaručená voči riziku konvertibility a prevodu, ratingové hodnotenie položky dlžníka v domácej mene sa môže použiť na účely váženia rizika len v rámci zaručenej časti tejto expozície. Časť tejto expozície, ktorá nie je zaručená, je rizikovo vážená na základe ratingového hodnotenia dlžníka, ktoré sa vzťahuje na položku denominovanú v danej cudzej mene.“

58. V článku 142 sa odsek 1 mení takto:

a) Vkladajú sa tieto body 1a až 1e:

„1a) „trieda expozícií’ je ktorákoľvek z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a), písm. a1) bode i), písm. a1) bode ii), písm. b), písm. c) bode i), písm. c) bode ii), písm. c) bode iii), písm. d) bode i), písm. d) bode ii), písm. d) bode iii), písm. d) bode iv), písm. e), písm. e1), písm. f) a písm. g);

(1b) „trieda expozícií voči podnikateľským subjektom“ je ktorákoľvek z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. c) bode i), písm. c) bode ii) a písm. c) bode iii);

(1c) „expozícia voči podnikateľským subjektom“ je ktorákoľvek expozícia priradená do ktorejkoľvek z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. c) bode i), písm. c) bode ii) a písm. c) bode iii);

1d) „trieda retailových expozícií“ je ktorákoľvek z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. d) bode i), písm. d) bode ii), písm. d) bode iii) a písm. d) bode iv);

1e) „retailová expozícia“ je ktorákoľvek expozícia priradená do ktorejkoľvek z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. d) bode i), písm. d) bode ii), písm. d) bode iii) a písm. d) bode iv);“;

b) bod 2 sa nahrádza takto:

„2) „druh expozícií“ je skupina homogénne riadených expozícií ▌, ktoré sa môžu obmedzovať na jediný subjekt alebo jediný podsúbor subjektov v rámci skupiny za predpokladu, že ten istý druh expozícií sa v iných subjektoch skupiny riadi odlišne;“;

c) Body 4 a 5 nahrádzajú takto:

„4.) „veľký regulovaný subjekt finančného sektora“ je subjekt finančného sektora, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

a) celkové aktíva subjektu – alebo celkové aktíva jeho materskej spoločnosti, ak daný subjekt má materskú spoločnosť – vypočítané na individuálnom alebo konsolidovanom základe sú vyššie alebo rovné 70 miliardám EUR, pričom na stanovenie hodnoty aktív sa použije najnovšia auditovaná účtovná závierka alebo konsolidovaná účtovná závierka;

b) subjekt podlieha prudenciálnej regulácii, priamo na individuálnom alebo konsolidovanom základe, alebo nepriamo v rámci prudenciálnej konsolidácie jeho materskej spoločnosti, v súlade s týmto nariadením, nariadením (EÚ) 2019/2033, smernicou 2009/138/ES alebo právnymi požiadavkami na prudenciálnu konsolidáciu tretej krajiny, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s uvedenými aktmi Únie;

5) „neregulovaný subjekt finančného sektora“ je subjekt finančného sektora, ktorý nespĺňa podmienku uvedenú v bode 4 písm. b);“;

d) Vkladá sa tento bod 5a:

„5a) „veľký podnik“ je akýkoľvek podnikateľský subjekt, ktorého konsolidovaný ročný obrat je viac než 500 miliónov EUR alebo ktorý patrí do skupiny, v rámci ktorej celkový ročný obrat konsolidovanej skupiny je viac než 500 miliónov EUR;“;

e) Dopĺňajú sa tieto body 8 až 12:

„8) „prístup modelovania úpravy PD/LGD“ je modelovanie úpravy LGD alebo modelovanie úpravy PD aj LGD podkladovej expozície v súlade s článkom 183 ods. 1a;

(9) „spodná hodnota rizikovej váhy poskytovateľa zabezpečenia“ je riziková váha uplatniteľná na porovnateľnú priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia;

10) v prípade expozície, na ktorú inštitúcia uplatňuje prístup interných ratingov pomocou vlastných odhadov LGD podľa článku 143, „uznané“ nefinancované kreditné zabezpečenie je nefinancované kreditné zabezpečenie, ktorého účinok na výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície alebo výšky očakávanej straty podkladovej expozície sa v súlade s článkom 108 ods. 2a zohľadňuje prostredníctvom jednej z týchto metód:

a) prístupu modelovania úpravy PD/LGD;

b) prístupu substitúcie parametrov rizika podľa A-IRB v súlade s článkom 192 ods. 8;

11) „SA-CCF“ je percentuálny podiel uplatniteľný podľa kapitoly 2, prostredníctvom ktorého sa nominálna hodnota podsúvahovej položky násobí s cieľom vypočítať jej hodnotu expozície v súlade s článkom 111 ods. 2;

12) „IRB-CCF“ sú vlastné odhady CCF.“

59. Článok 143 sa mení takto:

a) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Predchádzajúce povolenie na používanie prístupu IRB vrátane vlastných odhadov LGD a CCF sa vyžaduje pre každú triedu expozícií a pre každý ratingový systém a pre každý použitý prístup k odhadovaniu LGD a CCF.“;

b) V odseku 3 prvom pododseku sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a) závažné zmeny v rozsahu uplatňovania ratingového systému, na ktorého používanie inštitúcia získala povolenie;

b) závažné zmeny ratingového systému, na ktorého používanie inštitúcia získala povolenie.“;

c) Odseky 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„4. Inštitúcie oznamujú príslušným orgánom všetky zmeny ratingových systémov.

5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky pre posúdenie závažnosti používania existujúceho ratingového systému v prípade iných dodatočných expozícií, na ktoré sa už neuplatňuje tento ratingový systém, a zmien ratingových systémov podľa prístupu IRB.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

60. V článku 144 ods. 1 sa prvý pododsek mení takto:

a) Písmeno f) nahrádza takto:

„f) inštitúcia zvalidovala každý ratingový systém počas primeraného časového obdobia pred udelením povolenia na používanie tohto ratingového systému, počas uvedeného obdobia posúdila, či je ratingový systém vhodný pre rozsah uplatňovania ratingového systému, a na základe svojho posúdenia vykonala v týchto ratingových systémoch potrebné zmeny;“;

b) Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h) inštitúcia zaradila a naďalej zaraďuje každú expozíciu v rozsahu uplatňovania ratingového systému do ratingového stupňa alebo skupiny tohto ratingového systému;“;

c) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť metodiku posudzovania, ktorú príslušné orgány dodržiavajú pri posudzovaní, či inštitúcia pri používaní prístupu IRB dodržiava dané požiadavky.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

61. Článok 147 sa mení takto:

a) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Každá expozícia sa zaraďuje do jednej z týchto tried expozícií:

a) expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám;

a1) expozície voči regionálnym vládam a miestnym orgánom a subjektom verejného sektora („RGLA-PSE“), ktoré sú rozdelené do týchto tried expozícií:

i) expozície voči regionálnym vládam a miestnym orgánom („RGLA“);

ii) expozície voči subjektom verejného sektora („PSE“);

b) expozície voči inštitúciám;

c) expozície voči podnikateľským subjektom ▌sa zaraďujú do týchto tried expozícií:

i) všeobecné expozície voči podnikateľským subjektom;

ii) expozície vo forme špecializovaného financovania („SL“);

iii) podnikové odkúpené pohľadávky;

d) retailové expozície ▌sa zaraďujú do týchto tried expozícií:

i) kvalifikované revolvingové retailové expozície („QRRE“);

ii) retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie;

iii) retailové odkúpené pohľadávky;

iv) iné retailové expozície;

e) kapitálové expozície;

e1) expozície vo forme podielov na majetku v PKI;

f) položky predstavujúce sekuritizačné pozície;

g) ostatné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku.“;

b) V odseku 3 sa vypúšťa písmeno a);

c) Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Expozície voči regionálnym vládam, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora ▌ sa zaraďujú do jednej z tried expozícií uvedených v odseku 2 písm. a1) bode i) alebo písm. a1) bode ii), pokiaľ sa s nimi nezaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde podľa článkov 115 alebo 116. Expozície, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam podľa článkov 115 alebo 116, sa zaraďujú do triedy expozícií uvedenej v odseku 2 písm. a).“;

d) V odseku 4 sa vypúšťajú písmená a) a b);

e) Odsek 5 sa mení takto:

i) V písmene a) sa bod ii) nahrádza takto:

„ ii) expozíciami voči MSP v zmysle článku 5 bodu 8 za predpokladu, že celková suma, ktorú klient alebo skupina prepojených klientov dlží inštitúcii a materským spoločnostiam a jej dcérskym spoločnostiam vrátane akejkoľvek expozície v stave zlyhania, ale okrem expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie do výšky hodnoty majetku, podľa vedomia inštitúcie, ▌ ktorá prijme primerané kroky na overenie výšky tejto expozície, presahuje 1 milión EUR;

iii) expozíciami zabezpečenými nehnuteľným majetkom určeným na bývanie vrátane prvých a následných záložných práv, termínovaných úverov, revolvingových hypotekárnych úverových liniek a expozícií uvedených v článku 108 ods. 3 a 4 bez ohľadu na veľkosť expozície za predpokladu, že expozícia je jednou z týchto expozícií:

– expozícia voči fyzickej osobe;

– expozícia voči združeniam alebo družstvám jednotlivcov, ktoré sú regulované podľa vnútroštátneho práva a existujú za jediným účelom, ktorým je umožniť svojim členom využívať nehnuteľný majetok, ktorým je úver zabezpečený, ako hlavné bydlisko;“;

ii) Dopĺňajú sa tieto pododseky:

„Expozície, ktoré spĺňajú všetky podmienky stanovené v písmene a) bode iii) a písmenách b), c) a d), sa zaraďujú do triedy expozícií „retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie“, ako sa uvádza v odseku 2 písm. d) bode ii).

Odchylne od tretieho pododseku môžu príslušné orgány z triedy expozícií „retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie“, ako sa uvádza v odseku 2 písm. d) bode ii), vylúčiť úvery fyzickým osobám, ktoré zaťažili hypotékou viac než štyri nehnuteľnosti alebo bytové jednotky, a zaradiť tieto úvery do triedy expozícií voči podnikateľským subjektom.“;

iii) vkladá sa tento odsek 5a:

„5a. Do triedy expozícií QRRE sa zaraďujú retailové expozície patriace k druhu expozícií, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a) expozície tohto druhu expozícií sú voči jednej alebo viacerým fyzickým osobám;

b) expozície tohto druhu expozícií sú revolvingové, nezabezpečené, a ak nie sú čerpané, môže ich inštitúcia okamžite a bez akýchkoľvek podmienok zrušiť;

c) maximálna expozícia tohto druhu expozície voči fyzickej osobe je 100 000 EUR ▌;

d) tento druh expozícií vykazoval nízku volatilitu stratovosti v pomere k jeho priemernej úrovni stratovosti, a to najmä v rámci pásiem nízkych PD;

e) zaobchádzanie s expozíciami zaradenými do uvedeného druhu expozícií ako s kvalifikovanými revolvingovými retailovými expozíciami je v súlade s podkladovými rizikovými charakteristikami uvedeného druhu expozícií ▌.

Odchylne od písmena b) sa požiadavka, aby expozícia nebola zabezpečená, neuplatňuje v súvislosti s kreditnými facilitami zabezpečenými kolaterálom, ktoré sú spojené so mzdovým účtom. V takom prípade sa hodnoty realizované z kolaterálu nezohľadňujú v odhade LGD.

Inštitúcie identifikujú v rámci triedy expozícií QRRE expozície voči transakčnému partnerovi („transakční partneri QRRE“) v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 152 a expozície, ktoré nie sú expozíciami voči transakčnému partnerovi („revolvingoví dlžníci QRRE“). QRRE s kratšou ako 12-mesačnou históriou splácania sa identifikujú ako revolvingoví dlžníci QRRE.“;

f) Odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„6. Pokiaľ nie sú zaradené do triedy expozícií stanovenej v odseku 2 písm. e1), expozície uvedené v článku 133 ods. 1 sa zaraďujú do triedy kapitálových expozícií stanovenej v odseku 2 písm. e).

7. Každý kreditný záväzok, ktorý nie je zaradený do tried expozícií stanovených v odseku 2 písm. a), a1), b), d), e) a f), sa zaraďuje do jednej z tried expozícií uvedených v písmene c) uvedeného odseku.“;

g) V odseku 8 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Uvedené expozície sa zaraďujú do triedy expozícií uvedenej v odseku 2 písm. c) bode ii) a rozdeľujú sa do týchto kategórií: „projektové financovanie“ (PF), „financovanie predmetov“ (OF), „financovanie komodít“ (CF) a „nehnuteľnosti generujúce príjem“ (IPRE).

EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) rozdelenie do kategórií, ktorými sú PF, OF a CF, v súlade s vymedzenými pojmami uvedenými v kapitole 2;

b) určenie kategórie IPRE, najmä stanovenie toho, ktoré expozície ADC a expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom sa môžu kategorizovať alebo sa kategorizujú ako IPRE, ak tieto expozície významne nezávisia od peňažných tokov vytvorených nehnuteľným majetkom na účely ich splatenia.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

h) Dopĺňa sa nový odsek 11:

„11. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí triedy expozícií uvedené v odseku 2, ak je to potrebné ▌.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2026.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

62. Článok 148 sa mení takto:

a) Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Inštitúcia, ktorá má povolené uplatňovať prístup IRB v súlade s článkom 107 ods. 1, implementuje prístup IRB spolu s akoukoľvek materskou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami aspoň pre jednu z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a), a1) i) a ii), písm. b), písm. c) bodoch i), ii) a iii), písm. d) bodoch i), ii), iii) a iv), písm. e1), ▌ a g). Po tom, ako inštitúcia implementovala prístup IRB pre určitú triedu expozícií, implementuje ho pre všetky expozície v rámci danej triedy expozícií, pokiaľ nezískala povolenie príslušných orgánov na trvalé používanie štandardizovaného prístupu v súlade s článkom 150.

S výhradou získania predchádzajúceho povolenia príslušných orgánov sa implementácia prístupu IRB môže vykonávať postupne naprieč rôznymi druhmi expozícií v rámci určitej triedy expozícií alebo obchodného útvaru, alebo medzi rôznymi obchodnými útvarmi v tej istej skupine alebo v súvislosti s používaním vlastných odhadov LGD alebo s použitím IRB-CCF.

2. Príslušné orgány určia lehotu, v rámci ktorej sa od inštitúcie a akejkoľvek materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností vyžaduje, aby implementovali prístup IRB pre všetky expozície v rámci určitej triedy expozícií naprieč rôznymi druhmi expozícií v rámci toho istého obchodného útvaru, naprieč rôznymi obchodnými útvarmi v tej istej skupine alebo v súvislosti s používaním vlastných odhadov LGD alebo prípadne s používaním IRB-CCF. Uvedenou lehotou je lehota, ktorú príslušné orgány považujú za primeranú na základe povahy a rozsahu činností príslušnej inštitúcie alebo akejkoľvek materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností a na základe počtu a povahy ratingových systémov, ktoré sa majú implementovať.“;

aa) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Inštitúcie implementujú prístup IRB podľa podmienok, ktoré určia príslušné orgány. Príslušný orgán určí tieto podmienky tak, aby zabezpečovali, že flexibilita podľa odseku 1 sa nepoužíva selektívne s cieľom dosiahnuť znížené požiadavky na vlastné zdroje vzhľadom na tie druhy expozícií alebo obchodné útvary, ktoré zatiaľ nie sú zahrnuté do prístupu IRB alebo do používania vlastných odhadov LGD alebo používania IRB-CCF.“;

b) Odseky 4, 5 a 6 sa vypúšťajú.

(63) Článok 150 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup na všetky tieto expozície:

a) expozície zaradené do triedy kapitálových expozícií uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e);

▌

c) expozície zaradené do určitej triedy expozícií, pre ktoré inštitúcie nezískali predchádzajúce povolenie príslušných orgánov používať prístup IRB na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát.

Inštitúcia, ktorá má povolené používať prístup IRB na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre určitú triedu expozícií, môže s výhradou predchádzajúceho povolenia príslušného orgánu uplatňovať pri niektorých druhoch expozícií v rámci danej triedy expozícií štandardizovaný prístup, ak sú tieto druhy expozícií nepodstatné z hľadiska veľkosti a vnímaného rizikového profilu.

Okrem expozícií uvedených v druhom pododseku môže inštitúcia na základe predchádzajúceho povolenia príslušných orgánov uplatňovať štandardizovaný prístup na tieto expozície, ak sa IRB prístup uplatňuje na iné druhy expozícií v rámci príslušnej triedy expozícií:

 

a) pri niektorých druhoch expozícií v rámci danej triedy vrátane expozícií zo zahraničných pobočiek a rôznych skupín produktov, ak sú tieto druhy expozícií nepodstatné z hľadiska veľkosti a vnímaného rizikového profilu;

 

b) expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám členských štátov a voči ich regionálnym vládam, miestnym orgánom a správnym orgánom a subjektom verejného sektora za predpokladu, že:

i) neexistuje rozdiel v riziku medzi expozíciami voči tejto ústrednej vláde a centrálnej banke a týmito ostatnými expozíciami z dôvodu osobitných verejných úprav; a

ii) expozíciám voči ústredným vládam a centrálnym bankám sa priradí riziková váha 0 % podľa článku 114 ods. 2 alebo 4;

 

c) expozície inštitúcie voči protistrane, ktorá je jej materskou spoločnosťou, jej dcérskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou jej materskej spoločnosti, za predpokladu, že protistrana je inštitúciou alebo finančnou holdingovou spoločnosťou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou, správcovskou spoločnosťou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim primeraným prudenciálnym požiadavkám alebo podnikom prepojeným vzťahom v zmysle článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ;

 

d) expozície medzi inštitúciami spĺňajúcimi požiadavky ustanovené v článku 113 ods. 7;

Inštitúcia, ktorá má povolené používať IRB prístup na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre expozície uvedené v druhom pododseku, uplatňuje pri zvyšných druhoch expozícií v rámci danej triedy expozícií štandardizovaný prístup.;

aa) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„EBA vydá do 31. decembra 2025 v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia týkajúce sa toho, čo predstavuje typy expozícií, ktoré sú nepodstatné z hľadiska veľkosti a vnímaného rizikového profilu.“;

b) odseky ▌ 3 a 4 sa vypúšťajú;

64. Článok 151 sa mení takto:

a) odsek 4 sa vypúšťa;

b) Odseky 7, 8 a 9 sa nahrádzajú takto:

„7. V prípade retailových expozícií inštitúcie poskytujú vlastné odhady LGD a podľa potreby IRB-CCF podľa článku 166 ods. 8 a 8b, a to v súlade s článkom 143 a oddielom 6. Inštitúcie používajú SA-CCF, ak článok 166 ods. 8 a 8b neumožňujú použitie IRB-CCF.

8. V prípade týchto expozícií inštitúcie uplatňujú hodnoty LGD stanovené v článku 161 ods. 1 a SA-CCF v súlade s článkom 166 ods. 8, 8a a 8b:

a) expozície zaradené do triedy expozícií „expozície voči inštitúciám“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. b);

b) expozície voči subjektom finančného sektora;

c) expozície voči veľkým podnikateľským subjektom, ktoré neboli zaradené do triedy expozícií uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. c) bode ii).

V prípade expozícií patriacich do tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a), a1) a c) s výnimkou expozícií uvedených v prvom pododseku tohto odseku inštitúcie uplatňujú hodnoty LGD stanovené v článku 161 ods. 1 a SA-CCF v súlade s článkom 166 ods. 8, 8a a 8b, pokiaľ im nebolo udelené povolenie používať pri týchto expozíciách vlastné odhady LGD a CCF v súlade s odsekom 9 tohto článku.

9. V prípade expozícií uvedených v odseku 8 druhom pododseku príslušný orgán povoľuje inštitúciám, aby používali vlastné odhady LGD a v náležitých prípadoch podľa článku 166 ods. 8 a 8b IRB-CCF, a to v súlade s článkom 143 a oddielom 6.“;

c) Dopĺňajú sa tieto odseky ▌12 a 13:

▌

12. V prípade expozícií vo forme podielov na majetku v PKI patriacich do triedy expozícií uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e1) inštitúcie uplatňujú zaobchádzanie stanovené v článku 152 s výnimkou prípadov, keď sa tieto expozície odpočítajú, hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko sa vypočítajú v súlade s článkom 152 okrem prípadov, keď sa tieto expozície odpočítavajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1, položiek dodatočného kapitálu Tier 1 alebo položiek Tier 2.

13. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť zaobchádzanie uvedené v tejto kapitole, ktoré je uplatniteľné na expozície vo forme odkúpených pohľadávok uvedených v článku 153 a článku 154 na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií pre riziko zlyhania a pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov v prípade uvedených expozícií, a to aj na účely uznania postupov zmierňovania kreditného rizika.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

65. V článku 152 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku a ktoré nevyužívajú metódy stanovené v tejto kapitole alebo v kapitole 5 uplatniteľné na všetky podkladové expozície PKI alebo ich časti, vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v prípade uvedených častí podkladových expozícií v súlade s týmito zásadami:

a) v prípade podkladových expozícií, ktoré by boli zaradené do triedy kapitálových expozícií uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e), inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2;

b) v prípade expozícií zaradených do položiek predstavujúcich sekuritizačné pozície uvedených v článku 147 ods. 2 písm. f) inštitúcie uplatňujú zaobchádzanie stanovené v článku 254, ako keby boli tieto expozície v priamej držbe uvedených inštitúcií;

c) v prípade všetkých ostatných podkladových expozícií inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2.“

66. Článok 153 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa bod iii) nahrádza takto:

„ iii) ak 0 < PD < 1, potom:

kde:

N = kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej, t. j. N(x) sa rovná pravdepodobnosti, že normálna náhodná premenná so strednou hodnotou 0 a varianciou 1 je menšia alebo rovná x;

G = inverzná kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej, t. j. ak x = G(z), x je taká hodnota, že N(x)  = z;

R = koeficient korelácie, ktorý je definovaný ako:

b = koeficient úpravy splatnosti, ktorý je definovaný ako:

M = splatnosť vyjadrená v rokoch a určená v súlade s článkom 162.“;

b) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. V prípade expozícií voči veľkým regulovaným subjektom finančného sektora a neregulovaným subjektom finančného sektora sa pri výpočte rizikových váh týchto expozícií koeficient korelácie R stanovený v odseku 1 bode iii) alebo prípadne v odseku 4 vynásobí hodnotou 1,25.“;

c) Odsek 3 sa vypúšťa.

d) Odsek 9 sa nahrádza takto:

„9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť spôsob, akým inštitúcie zohľadňujú faktory uvedené v odseku 5 druhom pododseku pri priraďovaní rizikových váh expozíciám vo forme špecializovaného financovania.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

67. Článok 154 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) ak PD < 1, potom:

kde:

N = kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej, t. j. N(x) sa rovná pravdepodobnosti, že normálna náhodná premenná so strednou hodnotou 0 a varianciou 1 je menšia alebo rovná x;

G = inverzná kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej, t. j. ak x = G(z), x je taká hodnota, že N(x) = z;

R = koeficient korelácie, ktorý je definovaný ako:

“;

b) Odsek 2 sa vypúšťa.

c) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. V prípade retailových expozícií, ktoré nie sú v stave zlyhania a sú zabezpečené alebo čiastočne zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, sa hodnota vypočítaná podľa vzorca založeného na koeficiente korelácie uvedeného v odseku 1 nahrádza koeficientom korelácie R vo výške 0,15.

Riziková váha vypočítaná pre expozíciu čiastočne zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na bývanie podľa odseku 1 bodu ii), s prihliadnutím na koeficient korelácie R stanovený v prvom pododseku tohto odseku, sa uplatňuje na zabezpečenú aj nezabezpečenú časť podkladovej expozície.;

d) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. V prípade QRRE, ktoré nie sú v stave zlyhania, sa hodnota vypočítaná podľa vzorca založeného na koeficiente korelácie uvedeného v odseku 1 nahrádza koeficientom korelácie R vo výške 0,04.

Príslušné orgány preskúmajú relatívnu volatilitu stratovosti v rámci QRRE patriacich do rovnakého druhu expozícií, ako aj v rámci súhrnnej triedy expozícií QRRE, a vymieňajú si informácie o typických charakteristikách stratovosti kvalifikovaného revolvingového retailu medzi členskými štátmi a s EBA.“

68. Článok 155 sa vypúšťa.

69. V článku 157 sa dopĺňa tento odsek 6:

„6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť:

a) metodiku výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov v prípade odkúpených pohľadávok vrátane uznania zmierňovania kreditného rizika v súlade s článkom 160 ods. 4 a podmienok používania vlastných odhadov a rezervných parametrov;

b) posudzovanie kritéria nepodstatnosti pre druhy expozícií uvedené v odseku 5.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

70. Článok 158 sa mení takto:

a) V odseku 5 sa vypúšťa posledný pododsek;

b) Odseky 7, 8 a 9 sa vypúšťajú.

71. Článok 159 sa nahrádza takto:

„Článok 159
Zaobchádzanie s výškou očakávaných strát, schodkom IRB a prebytkom IRB

Inštitúcie odpočítavajú výšku očakávaných strát expozícií uvedených v článku 158 ods. 5, 6 a 10 od súčtu všetkých týchto položiek:

a) všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika súvisiace s uvedenými expozíciami, vypočítané v súlade s článkom 110;

b) dodatočné úpravy ocenenia týkajúce sa činností v neobchodnej knihe inštitúcie určené v súlade s článkom 34, ktoré súvisia s uvedenými expozíciami;

c) iné zníženia vlastných zdrojov súvisiace s uvedenými expozíciami okrem odpočtov vykonaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m).

Ak je výsledkom výpočtu vykonaného v súlade s prvým pododsekom kladná hodnota, získaná hodnota sa nazýva „prebytok IRB“. Ak je výsledkom výpočtu vykonaného v súlade s prvým pododsekom záporná hodnota, získaná hodnota sa nazýva „schodok IRB“.

Na účely výpočtu uvedeného v prvom odseku inštitúcie zaobchádzajú s diskontmi ▌ určenými v súlade s článkom 166 ods. 1 pri súvahových expozíciách kúpených v čase, keď boli v stave zlyhania, rovnakým spôsobom ako so špecifickými úpravami kreditného rizika. Diskonty alebo prémie pri súvahových expozíciách kúpených v čase, keď neboli v stave zlyhania, sa nesmú zahrnúť do výpočtu schodku IRB ani prebytku IRB. Špecifické úpravy kreditného rizika pri expozíciách v stave zlyhania sa nepoužívajú na krytie výšky očakávaných strát pri iných expozíciách. Do výpočtu schodku IRB alebo prebytku IRB sa nezahŕňa výška očakávaných strát pri sekuritizovaných expozíciách a všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika týkajúce sa uvedených expozícií.“

72. V oddiele 4 sa vkladá tento pododdiel 0:

„Pododdiel 0
Expozície kryté zárukami poskytnutými ústrednými vládami a centrálnymi bankami členských štátov alebo ECB

Článok 159a
Neuplatňovanie spodných hraníc pre vstupné hodnoty PD a LGD

Na účely kapitoly 3, a najmä so zreteľom na článok 160 ods. 1, článok 161 ods. 4, článok 164 ods. 4 a článok 166 ods. 8c, ak je expozícia krytá prípustnou zárukou poskytnutou ústrednou vládou alebo centrálnou bankou členského štátu alebo ECB, spodné hranice pre vstupné hodnoty PD, LGD a CCF sa neuplatňujú na tú časť expozície, ktorá je krytá touto zárukou. Na tú časť expozície, ktorá nie je krytá touto zárukou, sa však vzťahujú príslušné spodné hranice pre vstupné hodnoty PD, LGD a CCF.“

73. Článok 160 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípade expozícií zaradených do triedy expozícií „expozície voči inštitúciám“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. b) alebo „expozície voči podnikateľským subjektom“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. c), výlučne na účely výpočtu súm rizikovo vážených expozícií a súm očakávaných strát týchto expozícií, najmä na účely článku 153, článku 157, článku 158 ods. 1, článku 158 ods. 5 a článku 158 ods. 10, PD pre každú expozíciu, ktorá je použitá ako vstupné údaje vo vzorcoch na výpočet rizikových váh a očakávaných strát nesmie byť nižšia ako táto hodnota: 0,05 % („spodná hranica pre vstupné hodnoty PD“).“;

aa) Vkladá sa tento odsek:

1a. V prípade expozícií zaradených do triedy expozícií „regionálne a miestne orgány a subjekty verejného sektora („RGLA-PSE“)“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. a1) výlučne na účely výpočtu súm rizikovo vážených expozícií a súm očakávaných strát týchto expozícií, hodnoty PD použité ako vstupné údaje vo vzorcoch na výpočet rizikových váh a očakávaných strát nesmú byť nižšie ako táto hodnota: 0,03 % („spodná hranica pre vstupné hodnoty PD“).“;

b) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. V prípade expozície krytej UFCP môže inštitúcia, ktorá používa vlastné odhady LGD podľa článku 143 pre pôvodnú expozíciu aj pre priame porovnateľné expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia, uznať nefinancované kreditné zabezpečenie v PD v súlade s článkom 183.“;

c) Odsek 5 sa vypúšťa;

d) Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach sa PD stanoví na rovnakú úroveň ako odhad EL vypracovaný inštitúciou pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov. Inštitúcia, ktorá podľa článku 143 získala povolenie príslušného orgánu používať vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom, ktorá vie svoje odhady EL pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach rozložiť na PD a LGD spôsobom, ktorý príslušný orgán považuje za spoľahlivý, môže použiť odhad PD vyplývajúci z tohto rozloženia. Inštitúcie môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie v PD v súlade s kapitolou 4.“;

e) Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. Inštitúcia, ktorá podľa článku 143 získala povolenie príslušného orgánu používať vlastné odhady LGD pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach, môže uznať nefinancované kreditné zabezpečenie úpravou hodnôt PD podľa článku 161 ods. 3.“

74. Článok 161 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa mení takto:

i) Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) nadriadené expozície bez prípustného FCP voči ústredným vládam a centrálnym bankám a subjektom finančného sektora: 45 %;“;

ii) Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) nadriadené expozície bez prípustného FCP voči podnikateľským subjektom, ktoré nie sú subjektmi finančného sektora: 40 %;“;

iii) Písmeno c) sa vypúšťa;

iv) Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e) v prípade expozícií vo forme nadriadených odkúpených podnikových pohľadávok, ak inštitúcia nie je schopná odhadnúť PD alebo ak odhady PD vypracované inštitúciou nespĺňajú požiadavky stanovené v oddiele 6: 40 %;“;

v) Písmeno g) sa nahrádza takto:

„g) v prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach: 100 %.“;

b) Odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3. V prípade expozície krytej nefinancovaným kreditným zabezpečením môže inštitúcia, ktorá používa vlastné odhady LGD podľa článku 143 pre pôvodnú expozíciu aj pre priame porovnateľné expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia, uznať nefinancované kreditné zabezpečenie v LGD v súlade s článkom 183.

4. V prípade expozícií zaradených do triedy expozícií „trieda expozícií voči podnikateľským subjektom“ ▌ výlučne na účel výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát týchto expozícií, a najmä na účely článku 153 ods. 1 bodu iii), článku 157, článku 158 ods. 1, 5 a 10, ak sa používajú vlastné odhady LGD, LGD pre každú expozíciu použité ako vstupné údaje vo vzorcoch na výpočet rizikových váh a očakávaných strát nesmú byť nižšie ako tieto spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD a vypočítavajú sa v súlade s odsekom 5:

Tabuľka 2a

;“;

c) Dopĺňajú sa tieto odseky:

„5. Na účely odseku 4 sa spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD v tabuľke 2a v uvedenom odseku pre expozície plne zabezpečené FCP uplatňujú vtedy, keď je hodnota FCP po uplatnení príslušných úprav z dôvodu volatility Hc a Hfx v súlade s článkom 230 rovnaká alebo vyššia ako hodnota podkladovej expozície. Okrem toho sa uvedené hodnoty uplatňujú na FCP, ktoré sú prípustné podľa tejto kapitoly. V takom prípade sa typom FCP „iný nefinančný kolaterál“ v tabuľke 2aaa článku 230 rozumie „iný nefinančný a iný prípustný kolaterál“.

Uplatniteľná spodná hranica pre vstupné hodnoty LGD (LGDfloor) sa v prípade expozície, ktorá je čiastočne zabezpečená FCP, vypočítava ako vážený priemer LGDU-floor časti expozície bez FCP a LGDS-floor plne zabezpečenej časti, a to takto:

kde:

LGDU-floor a LGDS-floor sú príslušné hodnoty spodných hraníc uvedené v tabuľke 2a;

E, ES, EU a HE sa určujú tak, ako sa uvádza v článku 230.

5a. Ak inštitúcia uznáva FCP podľa prístupu IRB, inštitúcia môže uznať FCP pri výpočte spodnej hranice pre vstupné hodnoty LGD pre zabezpečené expozície. V opačnom prípade sa uplatňuje spodná hranica pre vstupné hodnoty LGD pre nezabezpečené expozície.

6. Ak inštitúcia, ktorá používa pre určitý druh nezabezpečených expozícií voči podnikateľským subjektom vlastné odhady LGD, nie je schopná vo vlastných odhadoch LGD zohľadniť účinok FCP, ktorým je zabezpečená jedna z expozícií tohto druhu expozícií, z dôvodu nedostatočných údajov, inštitúcii sa povoľuje uplatňovať vzorec stanovený v článku 230 s tým rozdielom, že veličinou LGD v uvedenom vzorci je vlastný odhad LGD inštitúcie pre nezabezpečené expozície. V takom prípade je FCP prípustné v súlade s kapitolou 4 a vlastný odhad LGD inštitúcie použitý ako veličina LGDU sa vypočítava na základe údajov o podkladových stratách bez akýchkoľvek realizovaných náhrad vyplývajúcich z uvedeného FCP.

6a. V prípade expozícií zaradených do triedy expozícií „expozície voči regionálnym vládam a miestnym orgánom a subjektom verejného sektora („RGLA-PSE“)“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. a1) výlučne na účel výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávanej straty týchto expozícií, ak sa používajú vlastné odhady LGD, hodnoty LGD použité ako vstupné údaje vo vzorcoch na výpočet rizikových váh a očakávaných strát nesmú byť nižšie ako táto hodnota: 5 %.“;

75. Článok 162 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípade expozícií, pre ktoré inštitúcia nezískala povolenie príslušného orgánu používať vlastné odhady LGD, je hodnota splatnosti (M) buď 2,5 roka okrem expozícií vyplývajúcich z transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, v prípade ktorých M zodpovedá 0,5 roka, alebo alternatívne sa vypočíta v súlade s odsekom 2.

▌“;

b) Odsek 2 sa mení takto:

i) V odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„V prípade expozícií, pri ktorých inštitúcia uplatňuje vlastné odhady LGD, sa hodnota splatnosti („M“) vypočítava pomocou časových období vyjadrených v rokoch, ako sú stanovené v tomto odseku, a s výhradou odsekov 3 až 5 tohto článku. Hodnota M je najviac päť rokov okrem prípadov uvedených v článku 384 ods. 2, v ktorých sa používa M tam uvedené. Hodnota M sa vypočítava takto v každom z týchto prípadov:“;

ii) Vkladajú sa tieto body da) a db):

„da) pre zabezpečené pôžičky, ktoré sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, je M váženou priemernou zostatkovou splatnosťou transakcií, pričom M musí byť aspoň 20 dní. Na váženie splatnosti sa používa pomyselná hodnota každej transakcie;

db) pre rámcovú dohodu o vzájomnom započítavaní, ktorá zahŕňa viac ako jeden z druhov transakcií zodpovedajúcich písmenám c), d) alebo da), je M váženou priemernou zostatkovou splatnosťou transakcií, pričom M musí byť aspoň najdlhšie obdobie držby (vyjadrené v rokoch) uplatniteľné v prípade takýchto transakcií, ako sa stanovuje v článku 224 ods. 2 (buď 10 dní alebo 20 dní v závislosti od konkrétnych prípadov). Na váženie splatnosti sa používa pomyselná hodnota každej transakcie;“;

iii) Písmeno f) nahrádza takto:

„f) pre všetky iné nástroje ako sú nástroje uvedené v tomto odseku, alebo ak inštitúcia nie je schopná vypočítať M tak, ako sa uvádza v písmene a), zodpovedá M maximálnemu zostatkovému času (v rokoch), ktorý má dlžník k dispozícii na úplné splnenie svojich zmluvných záväzkov (istina, úroky a poplatky), pričom M musí byť aspoň jeden rok;“;

iv) Písmeno i) sa nahrádza takto:

„ i) pre inštitúcie, ktoré na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziká úpravy ocenenia pohľadávky pri transakciách s danou protistranou používajú prístupy uvedené v článku 382a ods. 1 písm. a) alebo b), nesmie byť hodnota M vo vzorci uvedenom v článku 153 ods. 1 na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií pre riziko protistrany pri tých istých transakciách, ako sa uvádza v článku 92 ods. 4 písm. a) alebo f), podľa toho, čo je uplatniteľné, väčšia ako 1;“;

v) Písmeno j) sa nahrádza takto:

„ j) pre revolvingové expozície sa M určuje s použitím maximálneho zmluvného dátumu ukončenia facility. Inštitúcie nepoužívajú dátum splatenia súčasného čerpania, ak tento dátum nie je maximálnym zmluvným dátumom ukončenia facility.“;

c) Odsek 3 sa mení takto:

i) V prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:

„Keď sa podľa dokumentácie požaduje každodenné dozabezpečovanie a každodenné precenenie a dokumentácia zahŕňa ustanovenia, ktoré umožňujú okamžitú realizáciu alebo kompenzáciu kolaterálu v prípade zlyhania alebo nedozabezpečenia, M je vážená priemerná zostatková splatnosť transakcií a hodnota M musí byť aspoň jeden deň:“;

ii) Druhý pododsek sa mení takto:

– Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) samolikvidné krátkodobé transakcie obchodného financovania spojené s výmenou tovaru alebo služieb, ▌ ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 bode 80, a podnikové odkúpené pohľadávky za predpokladu, že príslušné expozície majú zostatkovú splatnosť kratšiu než jeden rok;“;

– Dopĺňa sa toto písmeno e):

„e) vydané, ako aj potvrdené akreditívy, že sú krátkodobé, čo znamená, že majú splatnosť menej ako jeden rok a ktoré sa samolikvidujú.“;

d) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom usadeným v Únii, ktoré nie sú veľkými podnikateľskými subjektmi, sa inštitúcie môžu rozhodnúť, že namiesto uplatnenia odseku 2 stanovia pre všetky takéto expozície hodnotu M uvedenú v odseku 1.“;

e) Dopĺňa sa tento nový odsek 6:

„6. Na účely vyjadrenia minimálneho počtu dní uvedeného v odseku 2 písm. c) až db) a odseku 3 v rokoch sa minimálny počet dní vydelí číslom 365,25.“

76. Článok 163 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Výlučne na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát týchto expozícií, a najmä na účely článku 154, článku 157 a článku 158 ods. 1, 5 a 10, PD pre každú retailovú expozíciu, ktorá je použitá ako vstupné údaje vo vzorcoch na výpočet rizikových váh a očakávaných strát, nesmie byť nižšia ako PD v priebehu jedného roka spojená s interným stupňom pre dlžníka, do ktorého je retailová expozícia zaradená, a:

a) 0,1 % pre revolvingových dlžníkov QRRE;

b) 0,05 % pre retailové expozície, ktoré nie sú revolvingovými dlžníkmi QRRE.“;

b) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. V prípade expozície krytej nefinancovaným kreditným zabezpečením môže inštitúcia, ktorá používa vlastné odhady LGD podľa článku 143 pre priame porovnateľné expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia, uznať nefinancované kreditné zabezpečenie v PD v súlade s článkom 183.“

77. Článok 164 sa mení takto:

a) Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Pri dodržaní požiadaviek stanovených v oddiele 6 tejto kapitoly a na základe povolenia udeleného príslušnými orgánmi v súlade s článkom 143 inštitúcie zabezpečujú vlastné odhady LGD. Pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach sa používa hodnota LGD vo výške 100 %. Ak inštitúcia dokáže spoľahlivým spôsobom rozložiť svoje odhady očakávaných strát pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach na PD a LGD, môže použiť svoj vlastný odhad LGD.

2. Inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD podľa článku 143 pre priame porovnateľné expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia, môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie v LGD v súlade s článkom 183.“;

b) Odsek 3 sa vypúšťa.

c) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Výlučne na účel výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre retailové expozície, a najmä podľa článku 154 ods. 1, článku 157, článku 158 ods. 1, 5 a 10, hodnoty LGD pre každú expozíciu použité ako vstupné údaje vo vzorcoch na výpočet rizikových váh a očakávaných strát nesmú byť nižšie ako spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD stanovené v tabuľke 2aa a v súlade s odsekmi 4a a 4b:

Tabuľka 2aa

“;

d) Vkladajú sa tieto odseky 4a a 4b:

„4a. Na účely odseku 4 sa uplatňuje toto:

a) spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD uvedené v odseku 4 tabuľke 2aa sa uplatňujú na expozície zabezpečené FCP, ak je FCP prípustné podľa tejto kapitoly;

b) s výnimkou retailových expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie sa spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD uvedené v odseku 4 tabuľke 2aa uplatňujú na expozície plne zabezpečené FCP, ak je hodnota FCP po uplatnení príslušných úprav z dôvodu volatility v súlade s článkom 230 rovnaká alebo vyššia ako hodnota podkladovej expozície;

c) s výnimkou retailových expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie sa uplatniteľná spodná hranica pre vstupné hodnoty LGD v prípade expozície čiastočne zabezpečenej FCP vypočítava v súlade so vzorcom stanoveným v článku 161 ods. 5;

d) v prípade retailových expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie je uplatniteľná spodná hranica pre vstupné hodnoty LGD stanovená na 5 % bez ohľadu na úroveň kolaterálu poskytnutého vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie.

 Na účely písmena b) sa typom FCP „iný nefinančný kolaterál“ v tabuľke 2aaa článku 230 rozumie „iný nefinančný a iný prípustný kolaterál“.

4b. Ak inštitúcia uznáva FCP podľa prístupu IRB, inštitúcia môže uznať FCP pri výpočte spodnej hranice pre vstupné hodnoty LGD pre zabezpečené expozície. V opačnom prípade sa uplatňuje spodná hranica pre vstupné hodnoty LGD pre nezabezpečené expozície.“

78. Tretia časť hlava II kapitola 3 oddiel 4 pododdiel 3 sa vypúšťa.

79. Článok 166 sa mení takto:

a) odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Hodnota expozície podsúvahových položiek, ktoré nie sú zmluvami uvedenými v prílohe II, sa vypočítava buď s použitím IRB-CCF alebo SA-CCF v súlade s odsekmi 8a a 8b a článkom 151 ods. 8.

Ak boli sekuritizované len čerpané zostatky revolvingových facilít, inštitúcie zabezpečia, aby mali aj naďalej v držbe požadovanú sumu vlastných zdrojov voči nevyčerpaným zostatkom súvisiacim s danou sekuritizáciou.

Inštitúcia, ktorá nezískala povolenie používať IRB-CCF ▌, vypočítava hodnotu expozície ako viazanú, ale nevyčerpanú sumu vynásobenú príslušným SA-CCF.

Inštitúcia, ktorá používa IRB-CCF, vypočítava hodnotu expozície pre nevyčerpané prísľuby ako nevyčerpanú sumu vynásobenú IRB-CCF.“;

b) Vkladajú sa tieto odseky 8a, 8b a 8c:

8a. V prípade expozície, pri ktorej inštitúcia nezískala povolenie používať IRB-CCF ▌, uplatniteľným konverzným faktorom úverov je SA-CCF, ako sa uvádza v kapitole 2 pre rovnaké druhy položiek, ako sa stanovuje v článku 111. Suma, na ktorú sa uplatňuje SA-CCF, je nižšia spomedzi hodnoty nevyčerpanej viazanej úverovej linky a hodnoty, ktorá odzrkadľuje akékoľvek možné obmedzenie dostupnosti facility vrátane existencie horného limitu potenciálnej výšky úveru, ktorý súvisí s vykázaným peňažným tokom dlžníka. Ak je facilita takto obmedzená, inštitúcia musí mať k dispozícii postačujúce postupy monitorovania a riadenia liniek s cieľom podporiť existenciu tohto obmedzenia.

8b. S výhradou povolenia príslušných orgánov používajú inštitúcie, ktoré spĺňajú požiadavky na používanie IRB-CCF, ako sa uvádza v oddiele 6, IRB-CCF pre expozície vyplývajúce z nevyčerpaných revolvingových prísľubov, s ktorými sa zaobchádza podľa prístupu IRB, za predpokladu, že by sa na tieto expozície podľa štandardizovaného prístupu nevzťahoval SA-CCF vo výške 100 %. SA-CCF sa používa na:

a) všetky ostatné podsúvahové položky, najmä nevyčerpané nerevolvingové prísľuby;

b) expozície, pri ktorých inštitúcia nespĺňa minimálne požiadavky na výpočet IRB-CCF uvedené v oddiele 6, alebo ak príslušný orgán nepovolil používanie IRB-CCF.

Na účely tohto článku sa prísľub považuje za „revolvingový“, ak dlžníkovi umožňuje získať úver, v rámci ktorého má dlžník možnosť rozhodnúť sa, ako často a v akých časových intervaloch bude čerpať prostriedky z úveru, čo dlžníkovi umožňuje čerpať, splácať a opätovne čerpať úvery, ktoré mu boli poskytnuté. Zmluvné dojednania, ktoré umožňujú predbežné platby a následné opätovné čerpanie týchto predbežných platieb, sa považujú za revolvingové.

8c. Ak sa použijú IRB-CCF výlučne na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát expozícií vyplývajúcich z revolvingových prísľubov iných ako expozície priradené do triedy expozícií v súlade s článkom 147 ods. 2 písm.a), najmä podľa článku 153 ods. 1, článku 157, článku 158 ods. 1, 5 a 10, hodnota expozície pre jednotlivé expozície použitá ako vstupný údaj vo vzorcoch na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a očakávaných strát nesmie byť nižšia ako súčet:

a) čerpanej sumy revolvingového prísľubu;

b) 50 % hodnoty podsúvahovej expozície zostávajúcej nevyčerpanej časti revolvingového prísľubu vypočítanej pomocou uplatniteľného SA-CCF stanoveného v článku 111.

Súčet písmen a) a b) sa označuje ako „spodná hranica pre vstupné hodnoty CCF“.“;

c) Odsek 10 sa vypúšťa;

80. Článok 167 sa vypúšťa.

81. V článku 169 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„EBA vydá usmernenia o tom, ako v praxi uplatňovať požiadavky týkajúce sa návrhu modelu, kvantifikácie rizika, validácie a uplatňovania parametrov rizika pomocou súvislých alebo veľmi podrobných ratingových stupníc pre každý parameter rizika. Uvedené usmernenia sa prijímajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

82. V článku 170 ods. 4 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) rizikové charakteristiky transakcie vrátane charakteristík produktu a financovaného kreditného zabezpečenia, uznaného nefinancovaného kreditného zabezpečenia, meraní pomeru výšky úveru k hodnote zabezpečenia, sezónnosti a nadriadenosti. Inštitúcie sa explicitne zaoberajú prípadmi, pri ktorých viaceré expozície využívajú to isté financované alebo nefinancované kreditné zabezpečenie;“.

83. V článku 171 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Hoci časový horizont používaný pri odhade PD je jeden rok, inštitúcie používajú pri priraďovaní ratingov dlhší časový horizont. Rating dlžníka musí vyjadrovať hodnotenie vykonané inštitúciou a týkajúce sa schopnosti a ochoty dlžníka plniť zmluvu nezávisle od nepriaznivých hospodárskych podmienok alebo výskytu neočakávaných udalostí. Ratingové systémy sú navrhnuté tak, aby idiosynkratické zmeny alebo zmeny špecifické pre dané odvetvie boli hnacou silou prechodu z jedného stupňa do druhého. Okrem toho sa ako hnacia sila prechodu dlžníkov a facilít z jedného stupňa alebo skupiny do druhého stupňa alebo skupiny zohľadňujú aj účinky hospodárskych cyklov.“

84. V článku 172 sa odsek 1 mení takto:

a) Úvodná veta sa nahrádza takto:

„V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám sa zaraďovanie expozícií vykonáva v súlade s týmito kritériami:“;

b) Písmeno d) sa nahrádza takto:

„d) každý samostatný právny subjekt, ktorému je inštitúcia vystavená, sa ohodnocuje osobitne;“;

c) Dopĺňa sa tento pododsek:

„Na účely písmena d) musí mať inštitúcia primerané politiky zaobchádzania s jednotlivými klientmi – dlžníkmi a so skupinami prepojených klientov. Uvedené politiky obsahujú postup identifikácie špecifického rizika nesprávnej voľby pre každý právny subjekt, ktorému je inštitúcia vystavená. Na účely kapitoly 6 sa s transakciami s protistranami, pri ktorých sa identifikovalo špecifické riziko nesprávnej voľby, pri výpočte ich hodnoty expozície zaobchádza rozdielne. Na účely kapitoly 3 sa s transakciami s protistranami, pri ktorých sa identifikovalo špecifické riziko nesprávnej voľby, pri výpočte ich straty v prípade zlyhania zaobchádza rozdielne;“.

85. Článok 173 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa úvodná veta nahrádza takto:

„V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám musí proces zaraďovania spĺňať tieto kritériá:“;

b) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví metodiky príslušných orgánov na posudzovanie integrity procesu zaraďovania a pravidelné a nezávislé posudzovanie rizík.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

86. Článok 174 sa mení takto:

a) úvodná veta sa nahrádza takto:

„Ak inštitúcia používa štatistické alebo iné matematické metódy („modely“) na zaraďovanie expozícií do stupňov alebo skupín dlžníkov alebo facilít, ▌ musia byť splnené tieto požiadavky:“;

b) písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) model má dobrú predpovedaciu silu a v dôsledku jeho použitia sa nesmú narušiť kapitálové požiadavky;“;

c) dopĺňa sa tento pododsek:

„Na účely písmena a) tvoria vstupné premenné racionálny a účinný základ pre výsledné predpovede. Model nesmie mať podstatné odchýlky. Medzi vstupmi a výstupmi modelu musí existovať funkčné prepojenie, ktoré sa môže v prípade potreby určiť na základe odborného posudku.“;

87. Článok 176 sa mení takto:

a) V odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám inštitúcie zhromažďujú a uchovávajú:“;

b) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. V prípade expozícií, pre ktoré táto kapitola umožňuje používanie vlastných odhadov LGD alebo používanie IRB-CCF, ale pre ktoré inštitúcie nepoužívajú vlastné odhady LGD alebo IRB-CCF, inštitúcie zhromažďujú a uchovávajú údaje o porovnaniach medzi realizovanými LGD a hodnotami stanovenými v článku 161 ods. 1 Scenáre použité podľa odseku 2 musia zahŕňať aj rizikové faktory ESG, najmä fyzické riziká a riziká prechodu vyplývajúce zo zmeny klímy.a medzi realizovanými CCF a SA-CCF stanovenými v článku 166 ods. 8a.;

88. ▌Článok 177 sa mení takto:

a) Vkladá sa tento odsek:

„2a. Scenáre použité podľa odseku 2 musia zahŕňať aj rizikové faktory ESG, najmä fyzické riziká a riziká prechodu vyplývajúce zo zmeny klímy.

EBA vydá usmernenia o uplatňovaní odseku 2a tohto článku. Tieto usmernenia sa prijmú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

b) odsek 3 sa vypúšťa.

 

89. Článok 178 sa mení takto:

a) Názov sa nahrádza takto:

„Zlyhanie dlžníka alebo facility“

b) v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„ b) ktorýkoľvek podstatný kreditný záväzok dlžníka voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností je viac než 90 dní po splatnosti.“;

c) v odseku 3 sa písmeno d) nahrádza takto:

„ d) inštitúcia súhlasí s núdzovou reštrukturalizáciou kreditného záväzku, keď takáto reštrukturalizácia pravdepodobne vyústi do zníženého finančného záväzku v dôsledku významného odpustenia alebo odkladu platby istiny, úroku alebo prípadne poplatkov. Núdzová reštrukturalizácia sa považuje za uskutočnenú vtedy, keď sa opatrenia týkajúce sa úľavy uvedené v článku 47b rozšírili na dlžníka;“.

ca) Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. EBA vydá do 30. júna 2024 usmernenia o uplatňovaní tohto článku, a najmä o tom, čo predstavuje podstatne „znížený finančný záväzok“ v prípade núdzovej reštrukturalizácie na účely odseku 3 písm. d). Tieto usmernenia sa prijmú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

90. Článok 180 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa mení takto:

i) Úvodná veta sa nahrádza takto:

„Pri kvantifikácii parametrov rizika, ktoré sa majú priradiť k ratingovým stupňom alebo skupinám, inštitúcie uplatňujú tieto požiadavky špecifické pre odhady PD pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám:“;

ii) Písmeno h) sa nahrádza takto:

„ h) bez ohľadu na to, či inštitúcia používa na svoje odhady PD externé, interné alebo združené zdroje údajov alebo kombináciu týchto troch zdrojov, dĺžka obdobia použitého historického pozorovania je aspoň päť rokov pre najmenej jeden zdroj.“;

iii) Dopĺňa sa toto písmeno i):

„ i) bez ohľadu na metódu použitú na odhadovanie PD inštitúcie odhadujú PD pre každý ratingový stupeň na základe pozorovanej historickej priemernej jednoročnej miery zlyhania, ktorá je jednoduchým priemerom založeným na počte dlžníkov (priemer vážený počtom dlžníkov), a iné prístupy vrátane expozíciami vážených priemerov nie sú povolené.“;

iv) Dopĺňa sa tento pododsek:

 „Na účely písmena h), ak dostupné obdobie pozorovania v prípade ktoréhokoľvek zdroja trvá dlhšie a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie. Údaje sú reprezentatívnou zmesou dobrých a zlých rokov relevantných pre daný druh expozícií. S výhradou povolenia príslušných orgánov môžu inštitúcie, ktoré nedostali povolenie od príslušného orgánu podľa článku 143 používať vlastné odhady LGD alebo používať IRB-CCF, pri uplatnení prístupu IRB využiť príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov. Obdobie, ktoré má byť zahrnuté, sa každý rok predĺži o jeden rok až dovtedy, kým príslušné údaje nebudú zahŕňať obdobie piatich rokov.“;

b) Odsek 2 sa mení takto:

i) Písmeno a) sa nahrádza takto:

„ a) inštitúcie odhadujú PD podľa stupňa alebo skupiny dlžníkov alebo facilít na základe dlhodobých priemerov jednoročných mier zlyhania a miery zlyhania sa vypočítavajú na úrovni facility len vtedy, keď sa vymedzenie zlyhania uplatňuje na úrovni individuálnych kreditných facilít podľa článku 178 ods. 1 druhého pododseku;“;

ii) Písmeno e) sa nahrádza takto:

„ e) bez ohľadu na to, či inštitúcia používa na svoje odhady PD externé, interné alebo združené zdroje údajov alebo kombináciu týchto troch zdrojov, dĺžka obdobia použitého historického pozorovania je aspoň päť rokov pre najmenej jeden zdroj.“;

iii) Dopĺňa sa tento pododsek:

„Na účely písmena e), ak dostupné pozorovanie v prípade ktoréhokoľvek zdroja trvá dlhšie obdobie a ak sú dané údaje relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie. Údaje sú reprezentatívnou zmesou dobrých a zlých rokov hospodárskeho cyklu, ktoré sú relevantné pre daný druh expozícií. PD pre jednotlivé ratingové stupne je založená na pozorovanej historickej priemernej jednoročnej miere zlyhania, ktorá je jednoduchým priemerom založeným na počte dlžníkov (priemer vážený počtom dlžníkov) alebo založeným na počte facilít len vtedy, keď sa vymedzenie zlyhania uplatňuje na úrovni jednotlivých kreditných facilít podľa článku 178 ods. 1 druhého pododseku, a iné prístupy vrátane expozíciami vážených priemerov nie sú povolené. S výhradou súhlasu od príslušných orgánov môžu inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup IRB, použiť príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov. Obdobie, ktoré má byť zahrnuté, sa každý rok predĺži o jeden rok až dovtedy, kým príslušné údaje nebudú zahŕňať obdobie piatich rokov.“;

c) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť metodiky, v súlade s ktorými budú príslušné orgány posudzovať metodiku inštitúcie na odhadovanie PD podľa článku 143.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

91. Článok 181 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa mení takto:

i) Písmená c) až g) sa nahrádzajú takto:

„c) inštitúcia zohľadňuje rozsah každej závislosti medzi rizikom dlžníka na jednej strane a rizikom financovaného kreditného zabezpečenia, s výnimkou rámcových dohôd o vzájomnom započítavaní a vzájomného započítavania úverov a vkladov v súvahe, alebo rizikom poskytovateľa takéhoto financovaného kreditného zabezpečenia na strane druhej;

d) s nesúladmi mien medzi podkladovým záväzkom a financovaným kreditným zabezpečením iným než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní a vzájomné započítavanie úverov a vkladov v súvahe sa v rámci posúdenia LGD vykonávaného inštitúciou zaobchádza konzervatívne;

e) pokiaľ sa v odhadoch LGD zohľadňuje existencia financovaného kreditného zabezpečenia iného než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní a vzájomné započítavanie úverov a vkladov v súvahe, uvedené odhady nesmú byť založené výlučne na odhadovanej trhovej hodnote financovaného kreditného zabezpečenia;

f) pokiaľ sa v odhadoch LGD zohľadňuje existencia nefinancovaného kreditného zabezpečenia iného než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní a vzájomné započítavanie úverov a vkladov v súvahe, inštitúcie stanovia interné požiadavky na riadenie, právnu istotu a riadenie rizík uvedeného financovaného kreditného zabezpečenia a tieto požiadavky musia byť vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami stanovenými v kapitole 4 oddiele 3;

g) pokiaľ inštitúcia pri určovaní hodnoty expozície voči kreditnému riziku protistrany v súlade s kapitolou 6 oddielom 5 alebo 6 uznáva financované kreditné zabezpečenie iné než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní a vzájomné započítavanie úverov a vkladov v súvahe, v odhadoch LGD sa nezohľadňuje žiadna suma, pri ktorej sa očakáva, že bude realizovaná z tohto financovaného zabezpečenia;“;

ii) Písmeno i) sa nahrádza takto:

„i) ak sa poplatky za oneskorené platby, ktoré boli dlžníkovi uložené pred zlyhaním, kapitalizovali vo výkaze ziskov a strát inštitúcie, zahrnú sa do miery expozície a straty danej inštitúcie;“;

▌

iv) Dopĺňajú sa tieto pododseky:

„Na účely písmena a) inštitúcie primerane zohľadňujú náhrady realizované v priebehu príslušných procesov realizácie náhrad z akejkoľvek formy FCP, ako aj z UFCP, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie v článku 142 bode 10.

Na účely písmena c) sa prípady, keď existuje významný stupeň závislosti, riešia konzervatívnym spôsobom.

Na účely písmena e) sa v odhadoch LGD zohľadňuje účinok potenciálnej neschopnosti inštitúcií pohotovo získať kontrolu nad im založeným kolaterálom a speňažiť ho.“;

b) Odsek 2 sa mení takto:

i) V prvom pododseku sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) zohľadňovať budúce čerpania buď vo svojich odhadoch konverzných faktorov, alebo vo svojich odhadoch LGD. Ak inštitúcie zahrnú budúce dodatočné čerpania do svojich konverzných faktorov, tieto by sa mali zohľadniť v LGD v čitateli aj menovateli. Ak inštitúcie nezahrnú budúce dodatočné čerpania do svojich konverzných faktorov, mali by sa zohľadniť len v čitateli LGD.“

ii) Druhý pododsek sa nahrádza takto:

„V prípade retailových expozícií sa odhady LGD zakladajú na údajoch za obdobie aspoň piatich rokov. S výhradou súhlasu od príslušných orgánov môžu inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup IRB, použiť príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov. Obdobie, ktoré má byť zahrnuté, sa každý rok predĺži o jeden rok až dovtedy, kým príslušné údaje nebudú zahŕňať aspoň obdobie piatich rokov.;

c) Dopĺňajú sa tieto odseky:

„4. EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá usmernenia, v ktorých objasní zaobchádzanie s akoukoľvek formou financovaného a nefinancovaného kreditného zabezpečenia na účely odseku 1 písm. a) a na účely uplatňovania parametrov LGD;

4a. Na účely výpočtu straty v súlade s článkom 5 bodom 2, pokiaľ ide o prípady, ktoré sa vrátia do stavu bez zlyhania, EBA vydá aktualizované usmernenia do 31. decembra 2025 v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých bližšie určí, ako by sa malo zaobchádzať s umelým peňažným tokom a zváži možnosť, aby inštitúcie diskontovali umelý peňažný tok počas skutočného obdobia zlyhania.“.

 

92. Článok 182 sa mení takto:

a) ▌odsek 1 sa mení takto:

i) Písmeno c) sa nahrádza takto:

„ c) IRB-CCF inštitúcií odzrkadľujú možnosť dodatočných čerpaní zo strany dlžníka do a po okamihu, keď nastane zlyhanie ▌;“;

ii) Dopĺňajú sa tieto písmená g) a h):

g) IRB-CCF inštitúcií sa odhaduje s použitím prístupu 12-mesačného fixného horizontu ▌;

h) IRB-CCF inštitúcií sú založené na referenčných údajoch, ktoré odzrkadľujú charakteristiky dlžníka, facility a praxe riadenia bánk týkajúce sa expozícií, na ktoré sa odhady vzťahujú.

iii) Dopĺňajú sa tieto pododseky:

„Na účely písmena c) musia IRB-CCF zahŕňať väčšiu mieru konzervatívnosti, ak možno odôvodnene očakávať silnejšiu pozitívnu koreláciu medzi frekvenciou zlyhania a veľkosťou konverzného faktora.

Na účely písmena g) sa ▌ každé ▌ zlyhanie ▌prepojí s príslušnými charakteristikami dlžníka a facility k pevnému referenčnému dátumu vymedzenému ako 12 mesiacov pred dátumom zlyhania ▌.

Na účely písmena h) sa IRB-CCF, ktoré sa uplatňujú na konkrétne expozície, nezakladajú na údajoch, v ktorých sa miešajú účinky rozličných charakteristík alebo údajov z expozícií, ktoré vykazujú podstatne rozdielne rizikové charakteristiky. IRB-CCF sa zakladajú na primerane homogénnych segmentoch. Na tento účel sa nepovoľujú tieto postupy alebo si budú vyžadovať podrobné preskúmanie a odôvodnenie:

a) uplatňovanie podkladových údajov týkajúcich sa MSP/stredného trhu na veľkých podnikových dlžníkov;

b) uplatňovanie údajov z prísľubov s „malým“ nevyužitým dostupným limitom na facility s „veľkým“ nevyužitým dostupným limitom;

c) uplatňovanie údajov od dlžníkov, ktorí sú k referenčnému dátumu platobne nedisciplinovaní alebo blokovaní pre ďalšie čerpanie, na dlžníkov bez známej platobnej nedisciplinovanosti alebo príslušných obmedzení;

d) údaje, ktoré boli ovplyvnené zmenami v zmesi úverov a iných úverových produktov dlžníkov počas obdobia pozorovania, pokiaľ tieto údaje neboli účinne upravené odstránením účinkov zmien v zmesi produktov.

Na účely štvrtého pododseku písm. d) inštitúcie preukážu príslušným orgánom, že majú podrobné znalosti o vplyve zmien v zmesi produktov klientov na súbory referenčných údajov o expozíciách a súvisiace odhady CCF a že tento vplyv je nepodstatný alebo bol účinne zmiernený v rámci ich procesu odhadu. V tejto súvislosti sa nepovažuje za vhodné:

a) stanovenie spodných hraníc alebo stropov pre realizované CCF alebo realizované hodnoty expozície

b) použitie odhadov na úrovni dlžníka, ktoré v plnej miere nepokrývajú príslušné možnosti transformácie produktu alebo v rámci ktorých sa neprimerane kombinujú produkty s veľmi odlišnými charakteristikami;

c) úprava iba podstatných pozorovaní ovplyvnených transformáciou produktu;

d) vylúčenie pozorovaní ovplyvnených transformáciou profilu produktu.“;

aa) Vkladajú sa tieto odseky:

 „1a. Inštitúcie zabezpečia, aby ich odhady CCF boli účinne izolované od potenciálnych účinkov oblasti nestability spôsobenej tým, že facilita sa ku referenčnému dátumu blíži k úplnému vyčerpaniu.

1b. Referenčné údaje nesmú byť ohraničené nesplatenou istinou facility alebo dostupným limitom facility. Do referenčných údajov musia byť zahrnuté vzniknuté úroky, iné splatné platby a čerpania nad rámec limitov facility.“

▌

c) Dopĺňa sa tento odsek 5:

„5. EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá usmernenia, v ktorých spresní metodiku, ktorú inštitúcie uplatňujú na odhad IRB-CCF.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2026.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

93. Článok 183 sa mení takto:

a) Názov sa nahrádza takto:

„Požiadavky na posudzovanie vplyvu nefinancovaného kreditného zabezpečenia na expozície voči podnikateľským subjektom, ústredným vládam a centrálnym bankám, ak sa používajú vlastné odhady LGD, a na retailové expozície“;

b) Odsek 1 sa mení takto:

i) Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c) záruka musí byť preukázaná v písomnej podobe, nevypovedateľná a nezmeniteľná zo strany ručiteľa, platná až do úplného uspokojenia záväzku (v rozsahu hodnoty a trvania záruky) a právne vymožiteľná voči ručiteľovi v rámci jurisdikcie, v ktorej ručiteľ vlastní aktíva uplatniteľné a vymožiteľné súdnym rozhodnutím;

ii) Dopĺňajú sa tieto písmená d) a e):

„d) záruka je bezpodmienečná;

e) kreditné deriváty pre prvé zlyhanie sa môžu uznať za prípustné nefinancované kreditné zabezpečenie, ale kreditné deriváty pre druhé zlyhanie alebo všeobecnejšie kreditné deriváty pre n-té zlyhanie sa neuznávajú ako prípustné nefinancované kreditné zabezpečenie.“;

iii) Dopĺňa sa tento pododsek:

▌

Záruky, v rámci ktorých platba ručiteľa podlieha tomu, že požičiavajúca inštitúcia najprv musí dlžníka stíhať, a v rámci ktorých sú kryté len straty, ktoré zostanú po tom, ako inštitúcie dokončili proces riešenia situácie, sa považujú za bezpodmienečné.“;

c) Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Inštitúcie môžu nefinancované kreditné zabezpečenie uznať buď použitím prístupu modelovania PD/LGD v súlade s týmto článkom a s výhradou požiadavky stanovenej v odseku 4, alebo použitím prístupu substitúcie parametrov rizika podľa A-IRB, ako sa uvádza v článku 236a, a s výhradou požiadaviek na prípustnosť uvedených v kapitole 4. Inštitúcie by mali mať jasné politiky na posudzovanie účinkov nefinancovaného kreditného zabezpečenia na parametre rizika. Politiky inštitúcií musia byť v súlade s ich internými postupmi riadenia rizík a musia odzrkadľovať požiadavky tohto článku. V uvedených politikách sa jasne špecifikuje, ktoré z osobitných metód opísaných v tomto pododseku sa používajú pre jednotlivé ratingové systémy, a inštitúcie musia tieto politiky uplatňovať konzistentne v priebehu času.“;

d) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Ak inštitúcie uznávajú nefinancované kreditné zabezpečenie na základe prístupu modelovania PD/LGD, mali by zohľadniť účinok nefinancovaného kreditného zabezpečenia na zníženie rizika pre daný typ expozícií prostredníctvom úpravy odhadu PD alebo LGD a krytej časti podkladovej expozície sa nepriraďuje riziková váha, ktorá by bola nižšia než spodná hodnota rizikovej váhy poskytovateľa zabezpečenia. Na tento účel sa spodná hodnota rizikovej váhy poskytovateľa zabezpečenia vypočítava pomocou rovnakej PD, rovnakej LGD a rovnakej funkcie rizikovej váhy, ako sú tie, ktoré sa používajú a sú uplatniteľné na porovnateľnú priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 236a.“;

e) Odsek 6 sa vypúšťa;

94. V tretej časti hlave II kapitole 3 oddiele 6 sa vypúšťa pododdiel 4.

95. V článku 192 sa dopĺňajú tieto body 5 až 8:

„5) „prístup substitúcie rizikovej váhy podľa SA“ je substitúcia ▌rizikovej váhy podkladovej expozície rizikovou váhou uplatniteľnou na základe štandardizovaného prístupu na porovnateľnú priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia v súlade s článkom 235, keď sa so zaručenou expozíciou zaobchádza podľa štandardizovaného prístupu a s porovnateľnými priamymi expozíciami voči poskytovateľovi zabezpečenia sa zaobchádza podľa štandardizovaného prístupu alebo prístupu IRB;

6) „prístup substitúcie rizikovej váhy podľa IRB“ je substitúcia ▌ rizikovej váhy podkladovej expozície rizikovou váhou uplatniteľnou na základe štandardizovaného prístupu na porovnateľnú priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia v súlade s článkom 235, keď sa so zaručenou expozíciou zaobchádza podľa štandardizovaného prístupu a s porovnateľnými priamymi expozíciami voči poskytovateľovi zabezpečenia sa zaobchádza podľa štandardizovaného prístupu alebo prístupu IRB;

7) „prístup substitúcie parametrov rizika podľa F-IRB“ je substitúcia, v súlade s článkom 236, parametrov rizika PD aj LGD podkladovej expozície zodpovedajúcimi parametrami PD a LGD, ktoré by sa priradili na základe prístupu interných ratingov bez použitia vlastných odhadov LGD na porovnateľné priame expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia;

8) „prístup substitúcie parametrov rizika podľa A-IRB“ je substitúcia, v súlade s článkom 236a, parametrov rizika PD aj LGD podkladovej expozície zodpovedajúcimi parametrami PD a LGD, ktoré by sa priradili na základe prístupu interných ratingov s použitím vlastných odhadov LGD na porovnateľnú priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia.“

96. V článku 193 sa  dopĺňajú odseky 7 a 7a:

„7. Kolaterál, ktorý spĺňa všetky požiadavky prípustnosti stanovené v tejto kapitole, sa môže uznať ako prípustný aj v prípade expozícií súvisiacich s nevyčerpanými facilitami. Ak je čerpanie v rámci facility podmienené predchádzajúcim alebo súbežným zakúpením alebo prijatím kolaterálu v rozsahu práv inštitúcie z kolaterálu po čerpaní facility tak, že inštitúcia nemá žiadne právo z kolaterálu v rozsahu, v akom je facilita nevyčerpaná, takýto kolaterál sa môže uznať pre expozíciu vyplývajúcu z nevyčerpanej facility.

7a. Ak inštitúcie počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa štandardizovaného prístupu alebo hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát podľa IRB prístupu v súlade s ustanoveniami uvedenými v tejto kapitole, mali by zohľadniť riziká ESG, ktorým podlieha kolaterál.

EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá usmernenia o tom, čo predstavuje naplnenie fyzického rizika klímy a ako by sa toto riziko malo zohľadniť vo výpočtoch inštitúcie týkajúcich sa rizikovo váženej hodnoty expozície.“

 

97. V článku 194 sa vypúšťa odsek 10.

98. V článku 197 sa odsek 1 mení takto:

a) Písmená b) až e) sa nahrádzajú takto:

„b) dlhové cenné papiere, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

i) dlhové cenné papiere sú emitované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami;

ii) dlhové cenné papiere majú ratingové hodnotenie od ECAI alebo agentúry na podporu exportu, ktoré splnili všetky tieto podmienky:

– ECAI alebo agentúra na podporu exportu boli uznané za prípustné na účely kapitoly 2;

–  ratingové hodnotenie bolo určené orgánom EBA za zodpovedajúce stupňu kreditnej kvality 1, 2, 3 alebo 4 podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči ústredným vládam a centrálnym bankám podľa kapitoly 2;

c) dlhové cenné papiere, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

i) tieto dlhové cenné papiere emitujú inštitúcie;

ii) tieto dlhové cenné papiere majú ratingové hodnotenie od ECAI, ktoré spĺňa všetky tieto podmienky:

– ECAI bola uznaná za prípustnú na účely kapitoly 2;

–  ratingové hodnotenie bolo určené orgánom EBA za zodpovedajúce stupňu kreditnej kvality 1, 2 alebo 3 podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči inštitúciám podľa kapitoly 2;

d) dlhové cenné papiere, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

i) tieto dlhové cenné papiere emitujú iné subjekty;

ii) tieto dlhové cenné papiere majú ratingové hodnotenie od ECAI, ktoré spĺňa všetky tieto podmienky:

– ECAI bola uznaná za prípustnú na účely kapitoly 2;

–  ratingové hodnotenie bolo určené orgánom EBA za zodpovedajúce stupňu kreditnej kvality 1, 2 alebo 3 podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2;

e) dlhové cenné papiere, ktoré majú krátkodobé ratingové hodnotenie od ECAI, ktoré spĺňa všetky tieto podmienky:

i) ECAI bola uznaná za prípustnú na účely kapitoly 2; ako aj

ii) ratingové hodnotenie bolo určené orgánom EBA za zodpovedajúce stupňu kreditnej kvality 1, 2 alebo 3 podľa pravidiel pre rizikové váženie krátkodobých expozícií podľa kapitoly 2;“;

b) Písmeno g) sa nahrádza takto:

„g) zásoby zlata;“.

98a. v článku 197 ods. 6 sa pododsek 1 nahrádza takto:

„Na účely odseku 5, ak sa PKI (ďalej len „pôvodný PKI“) alebo ktorýkoľvek z jeho podkladových PKI neobmedzuje na investovanie do nástrojov, ktoré sú oprávnené podľa odsekov 1 a 4:

– ak inštitúcie môžu uplatniť prístup založený na prezretí podkladových expozícií, môžu použiť podiely na majetku v tomto PKI ako kolaterál až do výšky rovnajúcej sa hodnote nástrojov, ktoré má v držbe PKI a ktoré sú prípustné na uznanie podľa odsekov 1 a 4;

– ak inštitúcie môžu uplatniť prístup založený na mandáte, môžu použiť podiely na majetku v tomto PKI ako kolaterál do výšky rovnajúcej sa hodnote nástrojov, ktoré má v držbe PKI a ktoré sú prípustné na uznanie podľa odsekov 1 a 4, ak daný podnik kolektívneho investovania alebo ktorýkoľvek z jeho podkladových PKI investovali do neakceptovateľných nástrojov v maximálnej možnej miere povolenej v rámci ich príslušných mandátov.“

98b. V článku 198 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Ak investovanie PKI alebo ktoréhokoľvek PKI nie je obmedzené na investovanie do nástrojov, ktoré sú prípustné na účel uznania podľa článku 197 ods. 1 a 4 a položiek uvedených v písmene a) odseku 1 tohto článku;

– ak inštitúcie môžu uplatniť prístup založený na prezretí podkladových expozícií, môžu použiť podiely na majetku v tomto PKI ako kolaterál až do výšky rovnajúcej sa hodnote nástrojov, ktoré má v držbe PKI a ktoré sú prípustné na uznanie podľa článku 197 ods. 1 a 4 a položiek uvedených v písmene a) odseku 1 tohto článku;

– ak inštitúcie môžu uplatniť prístup založený na mandáte, môžu použiť podiely na majetku v tomto PKI ako kolaterál do výšky rovnajúcej sa hodnote nástrojov, ktoré má v držbe PKI a ktoré sú prípustné na uznanie podľa článku 197 ods. 1 a 4 a položiek uvedených v písmene a) tohto článku, ak daný podnik kolektívneho investovania alebo ktorýkoľvek z jeho podkladových PKI investovali do neakceptovateľných nástrojov v maximálnej možnej miere povolenej v rámci ich príslušných mandátov.

Ak neakceptovateľné nástroje môžu mať zápornú hodnotu v dôsledku záväzkov alebo podmienených záväzkov vyplývajúcich z vlastníctva, inštitúcie vykonajú tieto dva kroky:

a) vypočítajú celkovú hodnotu neakceptovateľných nástrojov;

b) ak je hodnota získaná podľa písmena a) záporná, odpočítajú absolútnu hodnotu tejto sumy od celkovej hodnoty akceptovateľných nástrojov.“

99. Článok 199 sa mení takto:

a) odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Ak nie je uvedené inak podľa článku 124 ods. 7, inštitúcie môžu použiť ako prípustný kolaterál nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktorý užíva alebo bude užívať alebo prenajíma alebo bude prenajímať vlastník alebo konečný vlastník v prípade osobných investičných spoločností, a nehnuteľný majetok určený na podnikanie vrátane kancelárskych priestorov a iných priestorov určených na podnikanie, ak sú splnené obidve tieto podmienky:

a) hodnota nehnuteľného majetku významne nezávisí od kreditnej kvality dlžníka;

b) riziko dlžníka významne nezávisí od výkonnosti založeného nehnuteľného majetku alebo projektu, ale od základnej schopnosti dlžníka splácať dlh z iných zdrojov, a v dôsledku toho splatenie facility nie je významne závislé od žiadneho peňažného toku vytvoreného založeným nehnuteľným majetkom, ktorý slúži ako kolaterál.

Na účely písmena a) môžu inštitúcie vylúčiť situácie, keď čisto makroekonomické faktory ovplyvňujú tak hodnotu nehnuteľného majetku, ako aj výkonnosť dlžníka. “;

b) V odseku 3 sa písm. a) nahrádza takto:

„a) straty vyplývajúce z úverov zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie do výšky 55 % hodnoty určenej v súlade s článkom 229, ak nie je v článku 124 ods. 7 stanovené inak, nepresahujú 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v ktoromkoľvek danom roku;“;

c) V odseku 4 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) straty vyplývajúce z úverov zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie do výšky 55 % hodnoty určenej v súlade s článkom 229, ak nie je v článku 124 ods. 7 stanovené inak, nepresahujú 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie v ktoromkoľvek danom roku;“;

d) V odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak verejná rozvojová úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 429a ods. 2 emituje podporný úver v zmysle vymedzenia v článku 429a ods. 3 inej inštitúcii alebo finančnej inštitúcii, ktorá je oprávnená vykonávať činnosti uvedené v bodoch 2 alebo 3 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ a ktorá spĺňa podmienky podľa článku 119 ods. 5 tohto nariadenia, a ak táto iná inštitúcia alebo finančná inštitúcia priamo alebo nepriamo prenesie uvedený podporný úver na konečného dlžníka a postúpi pohľadávku z podporného úveru ako kolaterál verejnej rozvojovej úverovej inštitúcii, verejná rozvojová úverová inštitúcia môže postúpenú pohľadávku použiť ako prípustný kolaterál bez ohľadu na pôvodnú splatnosť postúpenej pohľadávky.“;

e) V odseku 6 prvom pododseku sa písmeno d) nahrádza takto:

„d) inštitúcia preukáže, že aspoň v 90 % všetkých likvidácií pre daný druh kolaterálu nie sú realizované výnosy z kolaterálu nižšie ako 70 % hodnoty kolaterálu. Ak existuje podstatná volatilita trhových cien, inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušných orgánov, že jej ocenenie kolaterálu je dostatočne konzervatívne.“

100. Článok 201 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa mení takto:

i) Písmeno d) sa nahrádza takto:

„ d) medzinárodné organizácie, ktorým je v súlade s článkom 118 priradená 0 % riziková váha;“;

ii) Vkladá sa toto písmeno fa):

„fa) regulované subjekty finančného sektora;“;

iii) Písmeno g) sa nahrádza takto:

„g) ak sa kreditné zabezpečenie neposkytuje na sekuritizačnú expozíciu, iné podniky, ktoré majú ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI, vrátane materských spoločností, dcérskych spoločností alebo pridružených subjektov dlžníka, ak priama expozícia voči týmto materským spoločnostiam, dcérskym podnikom alebo pridruženým subjektom má nižšiu rizikovú váhu než expozícia voči dlžníkovi;“;

iv) Vkladá sa tento bod ga):

„ga) ak sa kreditné zabezpečenie poskytuje na sekuritizačnú expozíciu, iné podniky, ktoré majú ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI zodpovedajúce stupňu kreditnej kvality 1, 2 alebo 3 a ktoré mali v čase poskytnutia kreditného zabezpečenia ratingové hodnotenie zodpovedajúce stupňu kreditnej kvality 1 alebo 2, vrátane materských spoločností, dcérskych spoločností a pridružených subjektov dlžníka, ak priama expozícia voči týmto materským spoločnostiam, dcérskym spoločnostiam alebo pridruženým subjektom má nižšiu rizikovú váhu než sekuritizačná expozícia;“;

v) Dopĺňa sa tento pododsek:

„Na účely písmena fa) je „regulovaný subjekt finančného sektora“ subjekt finančného sektora, ktorý spĺňa podmienku uvedenú v článku 142 ods. 1 bode 4 písm. b).“;

b) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Popri poskytovateľoch zabezpečenia uvedených v odseku 1 sú podnikateľské subjekty, ktoré sú interne hodnotené inštitúciou v súlade s kapitolou 3 oddielom 6, prípustnými poskytovateľmi zabezpečenia, pokiaľ ide o nefinancované kreditné zabezpečenie, ak inštitúcia používa na expozície voči týmto podnikateľským subjektom prístup IRB.“

101. Článok 202 sa vypúšťa.

102. V článku 204 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Kreditné deriváty pre prvé zlyhanie a všetky ostatné kreditné deriváty pre n-té zlyhanie nie sú prípustnými formami nefinancovaného kreditného zabezpečenia podľa tejto kapitoly.

▌“

103. Článok 208 sa mení takto:

a) Odsek 3 sa mení takto:

i) V písmene b) sa dopĺňajú tieto vety:

„V prípade precenenia nad hodnotu v čase udelenia úveru hodnota nehnuteľného majetku nesmie presiahnuť priemernú hodnotu nameranú pre tento nehnuteľný majetok alebo porovnateľný nehnuteľný majetok za posledné štyri roky v prípade nehnuteľného majetku určeného na podnikanie a za posledných osem rokov v prípade nehnuteľného majetku určeného na bývanie. Hodnota nehnuteľného majetku môže prekročiť túto hodnotu v prípade úprav vykonaných na nehnuteľnom majetku, ktoré jednoznačne zvyšujú jeho hodnotu, ako je zlepšenie energetickej hospodárnosti alebo zlepšenie odolnosti, ochrany a adaptácie budovy alebo bytovej jednotky na fyzické riziká.“;

ii) Druhý pododsek sa vypúšťa;

b) Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. V súlade s odsekom 3▌ môžu inštitúcie vykonávať monitorovanie hodnoty majetku a identifikáciu nehnuteľného majetku, ktorý potrebuje precenenie, pomocou pokročilých štatistických alebo iných matematických metód („modelov“), ktoré boli vyvinuté nezávisle od procesu rozhodovania o poskytnutí úveru a za predpokladu splnenia týchto podmienok:

a) inštitúcie vo svojich politikách a postupoch stanovujú kritériá na používanie modelov na▌ monitorovanie hodnôt kolaterálu a na identifikáciu nehnuteľností, nehnuteľného majetku, ktorý potrebuje preceniť. V týchto politikách a postupoch sa berú do úvahy overené záznamy takýchto modelov, zohľadnené premenné špecifické pre daný nehnuteľný majetok, používanie minimálnych dostupných a presných informácií a neistota modelov;

b) inštitúcie zabezpečujú, aby použité modely:

i) boli špecifické pre daný nehnuteľný majetok a lokalitu, a to na dostatočnej úrovni podrobnosti;

ii) boli platné a presné a aby podliehali spoľahlivému a pravidelnému spätnému testovaniu na základe skutočných pozorovaných transakčných cien;

iii) vychádzali z dostatočne veľkej a reprezentatívnej vzorky založenej na pozorovaných transakčných cenách;

iv) vychádzali z aktuálnych údajov vysokej kvality;

c) inštitúcie sú v konečnom dôsledku zodpovedné za primeranosť a výkonnosť modelov, oceňovateľ uvedený v odseku 3 písm. b) je zodpovedný za oceňovanie nehnuteľného majetku, v prípade ktorého bola identifikovaná potreba precenenia, ktoré sa vykonáva pomocou modelov, a inštitúcie rozumejú metodike, vstupným údajom a predpokladom použitých modelov;

d) inštitúcie zabezpečia, aby dokumentácia modelov bola aktuálna;

e) inštitúcie majú zavedené primerané procesy, systémy a kapacity v oblasti IT a disponujú dostatočnými a presnými údajmi na akékoľvek monitorovanie hodnoty kolaterálu na nehnuteľný majetok a identifikáciu nehnuteľností, ktoré potrebujú precenenie, na základe modelu;

f) odhady modelov sú nezávisle validované a postup validácie je vo všeobecnosti v súlade so zásadami stanovenými v článku 185 v náležitých prípadoch a nezávislý oceňovateľ uvedený v odseku 3 písm. b) je zodpovedný za konečné hodnoty, ktoré inštitúcia používa na účely tejto kapitoly.“;

ba) Vkladá sa tento odsek 3b:

 „3b. Na účely monitorovania a precenenia hodnoty nehnuteľného majetku, ako sa stanovuje v tomto článku, sa zohľadňujú kritériá oceňovania stanovené v článku 229 ods. 1.“;

c) Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Nehnuteľný majetok prijatý ako kreditné zabezpečenie musí byť primerane poistený proti riziku poškodenia a inštitúcie musia mať zavedené postupy na monitorovanie primeranosti tohto poistenia.“

104. ▌Článok 210 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak všeobecné dohody o zabezpečení alebo iné formy variabilného záložného práva poskytujú požičiavajúcej inštitúcii registrovanú pohľadávku na aktíva spoločnosti a ak táto pohľadávka zahŕňa tak aktíva, ktoré podľa prístupu IRB nie sú prípustné ako kolaterál, ako aj aktíva, ktoré podľa prístupu IRB sú prípustné ako kolaterál, inštitúcia môže aktíva, ktoré podľa prístupu IRB sú prípustné ako kolaterál, uznať za prípustné financované kreditné zabezpečenie. V takom prípade je uznanie podmienené tým, že uvedené aktíva spĺňajú požiadavky na prípustnosť kolaterálu podľa prístupu IRB, ako sa stanovuje v tejto kapitole.“;

b) Dopĺňa sa tento odsek:

„2. V prípade nefinančného kolaterálu zahŕňa zastarávanie kolaterálu aj faktory oceňovania súvisiace s ESG týkajúce sa zákazov alebo obmedzení uložených príslušnými členskými štátmi a právnymi a regulačnými cieľmi a právnymi predpismi Únie, ako aj cieľmi a právnymi predpismi tretích krajín v prípade, že je to relevantné pre inštitúcie pôsobiace na medzinárodnej úrovni.“

105. V článku 213 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. S výhradou článku 214 ods. 1 sa kreditné zabezpečenie odvodené od záruky alebo kreditného derivátu považuje za prípustné nefinancované kreditné zabezpečenie, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) kreditné zabezpečenie je priame;

b) rozsah kreditného zabezpečenia je presne vymedzený a nesporný;

c) zmluva o kreditnom zabezpečení neobsahuje žiadnu doložku, ktorej plnenie by nebolo pod priamou kontrolou požičiavajúcej inštitúcie a ktorá by:

i) poskytovateľovi zabezpečenia umožňovala jednostranne zrušiť alebo zmeniť kreditné zabezpečenie;

ii) zvyšovala skutočné náklady na kreditné zabezpečenie v dôsledku zhoršujúcej sa kreditnej kvality zabezpečenej expozície;

iii) mohla poskytovateľovi zabezpečenia umožniť vyhnúť sa povinnosti zaplatiť včas, ak pôvodný dlžník neuhradí ktorúkoľvek splatnú sumu alebo ak uplynie platnosť lízingovej zmluvy na účely uznania zaručenej zostatkovej hodnoty podľa článku 134 ods. 7 a článku 166 ods. 4;

iv) mohla umožniť, aby poskytovateľ zabezpečenia skrátil splatnosť kreditného zabezpečenia;

d) zmluva o kreditnom zabezpečení je právne účinná a vymožiteľná vo všetkých jurisdikciách, ktoré sú príslušné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.

Na účely písmena c) sa doložkou v zmluve o kreditnom zabezpečení, v ktorej sa stanovuje, že chybnou náležitou starostlivosťou alebo podvodom zo strany požičiavajúcej inštitúcie alebo dlžníka sa zrušuje alebo redukuje rozsah kreditného zabezpečenia, ktoré ponúka ručiteľ, nesmie znemožniť, aby bolo dané kreditné zabezpečenie prípustné.

▌

Na účely písmena c) môže poskytovateľ zabezpečenia vykonať jednu jednorazovú platbu všetkých súm peňazí splatných v rámci danej pohľadávky alebo môže prevziať budúce platobné povinnosti dlžníka, na ktoré sa vzťahuje zmluva o kreditnom zabezpečení.“

106. Článok 215 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa mení takto:

i) Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) pri stanovení zlyhania dlžníka alebo pri neuskutočnení platby dlžníkom má požičiavajúca inštitúcia právo včas vymáhať od ručiteľa akúkoľvek sumu peňazí splatnú v rámci pohľadávky, ku ktorej je zabezpečenie poskytnuté.“;

ii) Dopĺňajú sa tieto pododseky:

„Platba ručiteľa nie je podmienená predchádzajúcim vymáhaním platby od dlžníka zo strany požičiavajúcej inštitúcie.

V prípade nefinancovaného kreditného zabezpečenia zabezpečujúceho hypotekárne úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie musia byť požiadavky uvedené v článku 213 ods. 1 písm. c) bode iii) a v prvom pododseku tohto písmena splnené len v období 24 mesiacov.“;

b) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. V prípade záruk, ktoré sú poskytnuté v rámci schém vzájomného ručenia alebo ktoré sú poskytnuté alebo dodatočne kryté subjektmi uvedenými v článku 214 ods. 2, sa požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) tohto článku a v článku 213 ods. 1 písm. c) bode iii) považujú za splnené, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a) v dôsledku zlyhania dlžníka alebo v dôsledku udalosti, keď pôvodný dlžník neuhradí splatné platby, má požičiavajúca inštitúcia právo včas získať predbežnú platbu od ručiteľa, ktorá spĺňa obe tieto podmienky:

i) predbežná platba predstavuje spoľahlivý odhad výšky straty, ktorú požičiavajúca inštitúcia pravdepodobne utrpí, vrátane strát vyplývajúcich z neuskutočnenia platby úrokov a iných druhov platieb, ktoré je dlžník povinný uskutočniť;

ii) predbežná platba je úmerná krytiu záruky;

b) požičiavajúca inštitúcia je schopná preukázať k spokojnosti príslušných orgánov, že účinky záruky, ktorou sa kryjú aj straty vyplývajúce z neuskutočnenia platieb úrokov a iných druhov platieb, ktoré je dlžník povinný uskutočniť, takéto zaobchádzanie odôvodňujú.“

107. V článku 216 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Odchylne od odseku 1 v prípade expozície voči podnikateľským subjektom, na ktorú sa vzťahuje kreditný derivát, kreditná udalosť uvedená v písmene a) bode iii) uvedeného odseku nemusí byť uvedená v zmluve o derivátoch za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a) na zmenu splatnosti, istiny, kupónu, meny alebo nadriadenosti podkladovej expozície voči podnikateľským subjektom je potrebných 100 % hlasov;

b) právny domicil, v ktorom je expozícia voči podnikateľským subjektom riadená, má ustálený zákon o konkurze, ktorý umožňuje reorganizáciu a reštrukturalizáciu spoločnosti, a umožňuje riadne vyrovnanie pohľadávok veriteľov.

Ak podmienky stanovené v písmenách a) a b) nie sú splnené, kreditné zabezpečenie môže byť napriek tomu prípustné pod podmienkou zníženia hodnoty, ako sa uvádza v článku 233 ods. 2.“

108. Článok 217 sa vypúšťa.

109. Článok 219 sa nahrádza takto:

„Článok 219
Vzájomné započítavanie v súvahe

S úvermi požičiavajúcej inštitúcii a vkladmi v požičiavajúcej inštitúcii, ktoré podliehajú vzájomnému započítavaniu v súvahe, zaobchádza táto inštitúcia na účely výpočtu účinku financovaného kreditného zabezpečenia pre uvedené úvery a vklady požičiavajúcej inštitúcie, ktoré podliehajú vzájomnému započítavaniu v súvahe, ako s peňažným kolaterálom.“

110. Článok 220 sa mení takto:

a) Názov sa nahrádza takto:

„Používanie prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu v prípade rámcových dohôd o vzájomnom započítavaní“;

b) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Inštitúcie, ktoré počítajú „plne upravenú hodnotu expozície“ (E*) pre expozície, ktoré sú predmetom prípustnej rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, ktorá sa vzťahuje na transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov alebo iné transakcie kapitálového trhu, vypočítavajú úpravy z dôvodu volatility, ktoré musia uplatniť, použitím prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu, ako sa stanovuje v článkoch 223 až 227 pre súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom.“;

c) V odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) uplatniť hodnotu úpravy z dôvodu volatility alebo prípadne absolútnu hodnotu úpravy z dôvodu volatility primeranú pre danú skupinu cenných papierov alebo pre daný druh komodít na absolútnu hodnotu kladnej alebo zápornej čistej pozície v cenných papieroch v danej skupine cenných papierov alebo na komodity z daného druhu komodít;“;

d) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Inštitúcie vypočítajú E* podľa tohto vzorca:

kde:

i = index, ktorý označuje všetky samostatné cenné papiere, komodity alebo pozície v peňažnej hotovosti v rámci dohody, ktoré sú požičané, predané so zmluvou o repo transakcii alebo poskytnuté inštitúciou protistrane;

j = index, ktorý označuje všetky samostatné cenné papiere, komodity alebo pozície v peňažnej hotovosti v rámci dohody, ktoré sú vypožičané, nakúpené so zmluvou o ďalšom predaji alebo držané inštitúciou;

k = index, ktorý označuje všetky samostatné meny, v ktorých sú denominované všetky cenné papiere, komodity alebo pozície v peňažnej hotovosti v rámci dohody;

 = hodnota expozície daného cenného papiera, komodity alebo pozície v peňažnej hotovosti i, ktoré sú požičané, predané so zmluvou o repo transakcii alebo poskytnuté protistrane v rámci dohody, ktorá by sa uplatňovala v prípade absencie kreditného zabezpečenia, keď inštitúcie vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s kapitolou 2 alebo prípadne kapitolou 3;

 = hodnota daného cenného papiera, komodity alebo pozície v peňažnej hotovosti j, ktoré sú vypožičané, nakúpené so zmluvou o ďalšom predaji alebo držané inštitúciou v rámci dohody;

 = čistá pozícia (kladná alebo záporná) v danej mene k, ktorá je iná než mena vyrovnania dohody, vypočítaná v súlade s odsekom 2 písm. b);

 = úprava z dôvodu volatility výmenných kurzov pre menu k;

 = čistá expozícia dohody vypočítaná takto:

kde:

l = index, ktorý označuje všetky odlišné skupiny rovnakých cenných papierov a všetky rôzne druhy rovnakých komodít v rámci dohody;

= čistá pozícia (kladná alebo záporná) v danej skupine cenných papierov l alebo danom druhu komodít l v rámci dohody vypočítaná v súlade s odsekom 2 písm. a);

= úprava z dôvodu volatility primeraná pre danú skupinu cenných papierov l alebo daný druh komodít l určená v súlade s odsekom 2 písm. c). Znamienko sa určí takto:

a) má kladné znamienko, ak je skupina cenných papierov l požičaná, predaná so zmluvou o repo transakciách alebo obchodovaná spôsobom podobným buď požičiavaniu cenných papierov, alebo zmluve o repo transakciách;

b) má záporné znamienko, ak je skupina cenných papierov l vypožičaná, nakúpená so zmluvou o ďalšom predaji alebo obchodovaná spôsobom podobným buď požičiavaniu cenných papierov, alebo zmluve o obrátených repo transakciách;

N = celkový počet rôznych skupín rovnakých cenných papierov a rôznych druhov rovnakých komodít v rámci dohody; na účely tohto výpočtu sa nezapočítavajú tie skupiny a druhy , pri ktorých je menej ako ;

 = hrubá expozícia dohody vypočítaná takto:

.“

111. Článok 221 sa mení takto:

a) Odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„1. Na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov alebo iné transakcie kapitálového trhu, ktoré nie sú derivátovými transakciami, na ktoré sa vzťahuje prípustná rámcová dohoda o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v kapitole 6 oddiele 7, môže inštitúcia vypočítať plne upravenú hodnotu expozície (E*) dohody s použitím prístupu interných modelov za predpokladu, že inštitúcia spĺňa podmienky stanovené v odseku 2.

2. Inštitúcia môže použiť prístup interných modelov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) inštitúcia používa tento prístup len pre expozície, pre ktoré sa hodnoty rizikovo vážených expozícií vypočítavajú podľa prístupu IRB stanoveného v kapitole 3;

b) príslušné orgány udelili inštitúcii povolenie používať tento prístup.

3. Inštitúcia, ktorá používa prístup interných modelov, ho používa pre všetky protistrany a cenné papiere s výnimkou nevýznamných portfólií, pre ktoré môže používať prístup úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu, ktorý je stanovený v článku 220.“;

b) Odsek 8 sa vypúšťa.

111a. V článku 222 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Inštitúcie môžu použiť jednoduchú metódu nakladania s finančným kolaterálom v prípade, keď hodnotu rizikovo vážených expozícií počítajú podľa štandardizovaného prístupu. Inštitúcia nesmie používať súčasne jednoduchú metódu nakladania s finančným kolaterálom aj súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom, s výnimkou použitia na účely článku 148 ods. 1 a článku 150 ods. 1. Inštitúcia nesmie používať túto výnimku selektívne s cieľom dosiahnuť zníženie kapitálových požiadaviek alebo na účel vykonávania regulatórnej arbitráže.“

112. Článok 223 sa mení takto:

a) V odseku 4 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) v prípade podsúvahových položiek iných než deriváty, s ktorými sa zaobchádza podľa prístupu IRB, inštitúcie vypočítavajú svoje hodnoty expozícií s použitím CCF vo výške 100 % namiesto SA-CCF alebo IRB-CCF stanovených v článku 166 ods. 8, 8a a 8b.“;

b) Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Inštitúcie vypočítavajú úpravy z dôvodu volatility použitím prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu uvedeného v článkoch 224 až 227.“

113. V článku 224 ods. 1 sa tabuľky 1 až 4 nahrádzajú takto:

„Tabuľka 1

Tabuľka 2

Tabuľka 3

Ostatné druhy kolaterálov alebo expozícií

Tabuľka 4

Úprava z dôvodu volatility pre nesúlad mien (Hfx)

“

114. Článok 225 sa vypúšťa.

115. Článok 226 sa nahrádza takto:

„Článok 226
Škálovanie úprav z dôvodu volatility podľa súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom

Úpravy z dôvodu volatility stanovené v článku 224 sú úpravy z dôvodu volatility, ktoré inštitúcia uplatní pri dennom preceňovaní. Keď preceňovanie vykonáva menej často než raz denne, inštitúcie použijú väčšie úpravy z dôvodu volatility. Tieto sa počítajú preškálovaním úprav z dôvodu volatility pri dennom preceňovaní nahor, a to pomocou tohto vzorca:

kde:

H = úprava z dôvodu volatility, ktorá sa použije;

= úprava z dôvodu volatility pri dennom preceňovaní;

= skutočný počet obchodných dní medzi preceneniami;

= doba na zatvorenie pozície pre daný druh transakcie.“

116. V článku 227 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Inštitúcie, ktoré používajú prístup úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu uvedený v článku 224, môžu pri repo transakciách a transakciách požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov namiesto úprav z dôvodu volatility vypočítaných podľa článkov 224 až 226 uplatniť úpravu z dôvodu volatility 0 % za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) až h). Inštitúcie, ktoré používajú prístup interných modelov podľa článku 221, nemôžu používať postup ustanovený v tomto článku.“

117. Článok 228 sa mení takto:

a) Názov sa nahrádza takto:

„Výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií podľa súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom pre expozície podľa štandardizovaného prístupu“;

b) Odsek 2 sa vypúšťa.

118. Článok 229 sa mení takto:

a) Názov sa nahrádza takto:

„Zásady oceňovania pre prípustný kolaterál iný než finančný kolaterál“;

b) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Ocenenie nehnuteľného majetku musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a) hodnotu posudzuje nezávislý oceňovateľ, ktorý má požadovanú kvalifikáciu, schopnosti a skúsenosti na vykonanie ocenenia, nezávisle od procesu inštitúcie súvisiaceho s nadobudnutím hypotéky, spracovaním úverov a rozhodovaním o poskytnutí úveru;

b) hodnota sa posudzuje s použitím obozretne konzervatívnych kritérií oceňovania, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky:

i) hodnota nezahŕňa očakávania týkajúce sa zvyšovania cien;

ii) hodnota sa upravuje tak, aby zohľadňovala potenciál súčasnej trhovej ceny nachádzať sa výrazne nad hodnotou, ktorá by bola udržateľná počas celej doby trvania úveru;

c) hodnota nie je vyššia ako trhová hodnota nehnuteľného majetku, ak je možné takúto trhovú hodnotu určiť.

Hodnota kolaterálu odzrkadľuje výsledky monitorovania požadovaného podľa článku 208 ods. 3 a zohľadňuje všetky predchádzajúce nároky na nehnuteľný majetok.“

119. Článok 230 sa nahrádza takto:

„Článok 230
Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre expozíciu s prípustným FCP podľa prístupu IRB

1. S cieľom uznať financované kreditné zabezpečenie prípustné podľa tejto kapitoly použijú inštitúcie v rámci prístupu IRB, s výnimkou expozícií, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 220, skutočnú LGD (LGD*) ako LGD na účely kapitoly 3. Inštitúcie vypočítavajú LGD* takto:

kde:

E = hodnota expozície pred zohľadnením účinku financovaného kreditného zabezpečenia. V prípade expozície zabezpečenej finančným kolaterálom prípustným v súlade s touto kapitolou sa uvedená hodnota vypočíta v súlade s článkom 223 ods. 3. V prípade požičaných alebo poskytnutých cenných papierov sa táto suma rovná požičanej hotovosti alebo požičaným alebo poskytnutým cenným papierom. V prípade cenných papierov, ktoré sú požičané alebo poskytnuté, sa hodnota expozície zvýši uplatnením úpravy z dôvodu volatility (HE) v súlade s článkami 223 až 227;

ES = súčasná hodnota financovaného kreditného zabezpečenia prijatého po uplatnení úpravy z dôvodu volatility uplatniteľnej na daný typ financovaného kreditného zabezpečenia (HC) a po uplatnení úpravy z dôvodu volatility pre nesúlad mien (Hfx) medzi expozíciou a financovaným kreditným zabezpečením v súlade s odsekmi 2 a 2a. ES musí byť zhora ohraničená touto hodnotou: E·(1 + HE);

EU = E·(1 + HE); – ES;

LGDU = LGD uplatniteľná na nezabezpečenú expozíciu, ako sa stanovuje v článku 161 ods. 1;

LGDS = LGD uplatniteľná na expozície zabezpečené typom prípustného FCP použitým v transakcii, ako sa uvádza v tabuľke 2 ods. 2aaa.

2. V tabuľke 2aaa sa uvádzajú hodnoty LGDS a Hc uplatniteľné vo vzorci stanovenom v odseku 1.

Tabuľka 2aaa

2a. Ak je prípustné financované kreditné zabezpečenie denominované v inej mene, než je mena expozície, úprava z dôvodu volatility pre nesúlad mien (Hfx) je rovnaká ako tá, ktorá sa uplatňuje podľa článkov 224 až 227.

3. Inštitúcie môžu ako alternatívu k zaobchádzaniu stanovenému v odsekoch 1 a 2 a podľa článku 124 ods. 7 priradiť 50 % rizikovú váhu časti expozície, ktorá je v limitoch stanovených v článku 125 ods. 1 písm. a), resp. v článku 126 ods. 1 písm. a), plne zabezpečenou kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo nehnuteľného majetku určeného na podnikanie nachádzajúcich sa na území členského štátu, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 199 ods. 3 alebo 4.

4. Inštitúcie používajú na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre expozície IRB, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 220, E* v súlade s článkom 220 ods. 4 a LGD pre nezabezpečené expozície, ako sa stanovuje v článku 161 ods. 1 písm. a), aa) a b).“

120. Článok 231 sa nahrádza takto:

„Článok 231
Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát v prípade skupín prípustných financovaných kreditných zabezpečení pre expozíciu podľa prístupu IRB

Inštitúcie, ktoré získali viacero typov financovaného kreditného zabezpečenia, môžu v prípade expozícií, s ktorými sa zaobchádza podľa prístupu IRB, postupne uplatňovať vzorec stanovený v článku 230 na každý jednotlivý druh kolaterálu. Uvedené inštitúcie na uvedený účel po každom kroku uznania každého jednotlivého typu FCP znížia zostatkovú hodnotu nezabezpečenej expozície (EU) o upravenú hodnotu kolaterálu (ES) uznaného v danom kroku. V súlade s článkom 230 ods. 1 sa celková výška ES vo všetkých typoch financovaného kreditného zabezpečenia zhora ohraničuje hodnotou E·(1 + HE), výsledkom čoho je tento vzorec:

kde:

LGDS,i = LGD uplatniteľná na FCP i, ako sa uvádza v článku 230 ods. 2;

ES,i = súčasná hodnota FCP i prijatého po uplatnení úpravy z dôvodu volatility uplatniteľnej na typ FCP (Hc) podľa článku 230 ods. 2.“

121. V článku 232 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 212 ods. 1, s peňažným vkladom v inštitúcii, ktorá je treťou stranou, alebo s nástrojmi hotovostného typu, ktoré sú v držbe tejto inštitúcie na základe inej dohody než je dohoda o správe a založenými v prospech požičiavajúcej inštitúcie, sa môže zaobchádzať ako so zárukou poskytnutou inštitúciou, ktorá je treťou stranou.“

122. V článku 233 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Inštitúcie zakladajú úpravy z dôvodu volatility pre všetky prípady nesúladu mien na dobe na zatvorenie pozície v trvaní 10 obchodných dní, ak sa vykonáva denné preceňovanie, a uvedené úpravy vypočítavajú na základe úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu, ako sa uvádza v článku 224. Inštitúcie škálujú úpravy z dôvodu volatility v súlade s článkom 226.“

 

123. Článok 235 sa mení takto:

a) Názov sa mení takto:

 „Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa substitučného prístupu, keď sa so zaručenou expozíciou zaobchádza podľa štandardizovaného prístupu“;

b) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Na účely článku 113 ods. 3 inštitúcie vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pre expozície s nefinancovaným kreditným zabezpečením, na ktoré tieto inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup, bez ohľadu na zaobchádzanie s porovnateľnou priamou expozíciou voči poskytovateľovi zabezpečenia, v súlade s týmto vzorcom:

max{0, E – GA} · r + GA · g

kde:

E = hodnota expozície vypočítaná v súlade s článkom 111. Na uvedený účel musí byť hodnota expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe I skôr 100 % jej hodnoty než hodnota expozície uvedená v článku 111 ods. 1;

GA = výška zabezpečenia vypočítaná podľa článku 233 ods. 3 (G*) ďalej upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností, ako sa uvádza v oddiele 5;

r = riziková váha expozícií voči dlžníkovi, ako sa uvádza v kapitole 2;

g = riziková váha uplatniteľná na priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia, ako sa uvádza v kapitole 2.“;

c) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Inštitúcie môžu rozšíriť preferenčné zaobchádzanie stanovené v článku 114 ods. 4 a 7 na expozície alebo časti expozícií zaručené ústrednou vládou alebo centrálnou bankou, ako keby tieto expozície boli priamymi expozíciami voči ústrednej vláde alebo centrálnej banke, za predpokladu, že pri takýchto priamych expozíciách sú splnené podmienky uvedené v článku 114 ods. 4 alebo prípadne 7.“

124. Vkladá sa tento článok 235a:

„Článok 235a
Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát podľa substitučného prístupu, keď sa so zaručenou expozíciou zaobchádza podľa prístupu IRB a s porovnateľnými priamymi expozíciami voči poskytovateľovi zabezpečenia sa zaobchádza podľa štandardizovaného prístupu IRB

1. V prípade expozícií s nefinancovaným kreditným zabezpečením, na ktoré inštitúcia uplatňuje prístup IRB uvedený v kapitole 3, a ak sa s porovnateľnými priamymi expozíciami voči poskytovateľovi zabezpečenia zaobchádza podľa štandardizovaného prístupu, inštitúcie vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s týmto vzorcom:

max{0, E – GA} · r + GA · g

kde:

E = hodnota expozície určená v súlade s oddielom 5 kapitoly 3. Na uvedený účel inštitúcie vypočítavajú hodnotu expozície pre podsúvahové položky iné ako deriváty, s ktorými sa zaobchádza podľa prístupu IRB, s použitím CCF vo výške 100 % namiesto SA-CCF alebo IRB-CCF stanovených v článku 166 ods. 8, 8a a 8b;

GA = výška zabezpečenia vypočítaná v súlade s článkom 233 ods. 3

(G*) ďalej upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností, ako sa stanovuje v kapitole 3 oddiele 5;

r = riziková váha,▌ ako sa uvádza v kapitole 3, s použitím PD dlžníka a LGD expozície voči dlžníkovi bez zohľadnenia nefinancovaného kreditného zabezpečenia;

g = riziková váha uplatniteľná na priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia, ako sa uvádza v kapitole 2.

2. Ak je zabezpečená suma (GA) nižšia než hodnota expozície (E), inštitúcie môžu uplatniť vzorec uvedený v odseku 1 iba vtedy, keď zabezpečené a nezabezpečené časti expozície majú rovnakú úroveň nadriadenosti.

3. Inštitúcie môžu rozšíriť preferenčné zaobchádzanie stanovené v článku 114 ods. 4 a 7 na expozície alebo časti expozícií zaručené ústrednou vládou alebo centrálnou bankou, ako keby tieto expozície boli priamymi expozíciami voči ústrednej vláde alebo centrálnej banke, za predpokladu, že sú pre takéto priame expozície splnené podmienky uvedené v článku 114 ods. 4 alebo prípadne 7.

4. Výška očakávanej straty pre krytú časť hodnoty expozície sa rovná nule.

5. Pre akúkoľvek nekrytú časť hodnoty expozície (E) inštitúcia použije rizikovú váhu a očakávanú stratu zodpovedajúce podkladovej expozícii. Na účely výpočtu stanoveného v článku 159 inštitúcie priraďujú k nekrytej časti hodnoty expozície všetky všeobecné alebo špecifické úpravy kreditného rizika alebo dodatočné úpravy ocenenia v súlade s článkom 34 týkajúce sa činnosti inštitúcie v neobchodnej knihe alebo iné zníženia vlastných zdrojov súvisiacich s expozíciou.“

125. Článok 236 sa mení takto:

a) Názov sa nahrádza takto:

„Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát podľa substitučného prístupu, keď sa so zaručenou expozíciou zaobchádza podľa prístupu IRB a s porovnateľnou priamou expozíciou voči poskytovateľovi zabezpečenia sa zaobchádza podľa prístupu IRB“;

b) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípade expozície s nefinancovaným kreditným zabezpečením, na ktorú inštitúcia uplatňuje prístup IRB uvedený v kapitole 3, ale bez použitia svojich vlastných odhadov straty v prípade zlyhania (LGD), a ak sa s porovnateľnými priamymi expozíciami voči poskytovateľovi zabezpečenia zaobchádza podľa prístupu IRB stanoveného v kapitole 3, inštitúcie určia krytú časť expozície ako nižšiu z hodnoty expozície E a upravenej hodnoty nefinancovaného zabezpečenia GA vypočítaných v súlade s článkom 235a ods. 1;“;

c) Vkladajú sa tieto odseky 1a až 1d:

„1a. Inštitúcia, ktorá uplatňuje prístup IRB na porovnateľné priame expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia s použitím vlastných odhadov PD, vypočítava hodnotu rizikovo váženej expozície a výšku očakávanej straty pre krytú časť hodnoty expozície s použitím PD poskytovateľa zabezpečenia a LGD uplatniteľnej na porovnateľnú priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 161 ods. 1, v súlade s odsekom 1b. V prípade podriadených expozícií a nepodriadeného nefinancovaného kreditného zabezpečenia LGD, ktorú majú inštitúcie uplatniť na krytú časť hodnoty expozície, je LGD spojená s nadriadenými pohľadávkami, a v ktorej môže byť zohľadnené akékoľvek financované kreditné zabezpečenie zaisťujúce akékoľvek nefinancované kreditné zabezpečenie v súlade s touto kapitolou.

1b. Inštitúcie vypočítavajú rizikovú váhu a očakávanú stratu uplatniteľné na krytú časť podkladovej expozície s použitím PD, LGD uvedenej v odseku 1a a rovnakej funkcie rizikovej váhy ako tie, ktoré sa používajú pre porovnateľnú priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia, a prípadne používajú splatnosť M súvisiacu s podkladovou expozíciou vypočítanú v súlade s článkom 162.

1c. Inštitúcie, ktoré na porovnateľné priame expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia uplatňujú prístup IRB s použitím metódy stanovenej v článku 153 ods. 5, používajú rizikovú váhu a očakávanú stratu uplatniteľné na krytú časť expozície, ktoré zodpovedajú tým, ktoré sú stanovené v článku 153 ods. 5 a článku 158 ods. 6.

1d. Bez ohľadu na odsek 1c inštitúcie, ktoré na zaručené expozície uplatňujú prístup IRB s použitím metódy stanovenej v článku 153 ods. 5, vypočítavajú rizikovú váhu a očakávanú stratu uplatniteľné na krytú časť expozície s použitím PD, LGD uplatniteľnej na porovnateľnú priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 161 ods. 1, v súlade s odsekom 1b a rovnakej funkcie rizikovej váhy ako tie, ktoré sa používajú pre porovnateľnú priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia, a prípadne použijú splatnosť M súvisiacu s podkladovou expozíciou vypočítanú v súlade s článkom 162. V prípade podriadených expozícií a nepodriadeného nefinancovaného kreditného zabezpečenia LGD, ktorú majú inštitúcie uplatniť na krytú časť hodnoty expozície, je LGD spojená s nadriadenými pohľadávkami, a v ktorej môže byť zohľadnená akákoľvek kolateralizácia podkladovej expozície v súlade s touto kapitolou.“;

d) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Pre akúkoľvek nekrytú časť hodnoty expozície (E) inštitúcie používajú rizikovú váhu a očakávanú stratu zodpovedajúce podkladovej expozícii. Na účely výpočtu stanoveného v článku 159 inštitúcie priraďujú k nekrytej časti hodnoty expozície všetky všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika, dodatočné úpravy ocenenia súvisiace s činnosťou inštitúcie v neobchodnej knihe, ako sa uvádza v článku 34 a iné zníženia vlastných zdrojov súvisiace s danou expozíciou okrem odpočtov vykonaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m).“

126. Vkladá sa tento článok 236a:

„Článok 236a
Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát podľa substitučného prístupu, keď sa so zaručenou expozíciou zaobchádza podľa prístupu IRB s použitím vlastných odhadov straty v prípade zlyhania (LGD) a s porovnateľnou priamou expozíciou voči poskytovateľovi zabezpečenia sa zaobchádza podľa prístupu IRB

1. V prípade expozície s nefinancovaným kreditným zabezpečením, na ktorú inštitúcia uplatňuje prístup IRB uvedený v kapitole 3 pomocou svojich vlastných odhadov straty v prípade zlyhania (LGD), a ak sa s porovnateľnými priamymi expozíciami voči poskytovateľovi zabezpečenia zaobchádza podľa prístupu IRB uvedeného v kapitole 3 bez používania vlastných odhadov LGD, inštitúcie určujú krytú časť expozície ako nižšiu z hodnoty expozície E a upravenej hodnoty nefinancovaného kreditného zabezpečenia GA vypočítaných v súlade s článkom 235a ods. 1. Hodnota rizikovo váženej expozície a výška očakávanej straty pre krytú časť hodnoty expozície sa vypočítavajú použitím PD, LGD a rovnakej funkcie rizikovej váhy ako tie, ktoré sa používajú pre porovnateľnú priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia, a prípadne použijú splatnosť M súvisiacu s podkladovou expozíciou vypočítanú v súlade s článkom 162.

2. Inštitúcia, ktorá uplatňuje prístup IRB uvedený v kapitole 3, ale bez použitia vlastných odhadov straty v prípade zlyhania (LGD) na porovnateľné priame expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia, určuje LGD v súlade s článkom 161. V prípade podriadených expozícií a nepodriadeného nefinancovaného kreditného zabezpečenia LGD, ktorú majú inštitúcie uplatniť na krytú časť hodnoty expozície, je LGD spojená s nadriadenými pohľadávkami, a v ktorej môže byť zohľadnená akákoľvek kolateralizácia podkladovej expozície v súlade s touto kapitolou.

3. Inštitúcie ktoré uplatňujú prístup IRB uvedený v kapitole 3 pomocou svojich vlastných odhadov LGD na porovnateľné priame expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia, vypočítavajú rizikovú váhu a očakávanú stratu, ktoré sa vzťahujú na krytú časť podkladovej expozície, s použitím PD, LGD a rovnakej funkcie rizikovej váhy ako tie, ktoré sa používajú pre porovnateľnú priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia, a prípadne použijú splatnosť M súvisiacu s podkladovou expozíciou vypočítanú v súlade s článkom 162.

4. Inštitúcia, ktorá na porovnateľné priame expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia uplatňuje prístup IRB s použitím metódy stanovenej v článku 153 ods. 5, používa rizikovú váhu a očakávanú stratu uplatniteľné na krytú časť expozície, ktoré zodpovedajú tým, ktoré sú stanovené v článku 153 ods. 5 a článku 158 ods. 6.

5. Pre akúkoľvek nekrytú časť hodnoty expozície (E) inštitúcie používajú rizikovú váhu a očakávanú stratu zodpovedajúce podkladovej expozícii. Na účely výpočtu stanoveného v článku 159 inštitúcie priraďujú k nekrytej časti hodnoty expozície všetky všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika, dodatočné úpravy ocenenia súvisiace s činnosťou inštitúcie v neobchodnej knihe, ako sa uvádza v článku 34 a iné zníženia vlastných zdrojov súvisiace s danou expozíciou okrem odpočtov vykonaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m).“

127. V tretej časti hlave II kapitole 4 sa vypúšťa oddiel 6.

128. V článku 273 ods. 3 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) článkom 183, ak bolo udelené povolenie v súlade s článkom 143.“

129. Článok 273b sa mení takto:

a) Názov sa nahrádza takto:

„Článok 273b
Neplnenie podmienok používania zjednodušených metód výpočtu hodnoty expozície derivátov a zjednodušeného prístupu k výpočtu požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok“;

b) V odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Inštitúcia prestane vypočítavať hodnoty expozícií svojich derivátových pozícií v súlade s oddielom 4 alebo prípadne 5 a vypočítavať požiadavku na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s článkom 385 do troch mesiacov odo dňa, keď dôjde k jednému z týchto prípadov:“;

c) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Inštitúcie, ktoré prestali vypočítavať svoje hodnoty expozícií derivátových pozícií v súlade s oddielom 4 alebo prípadne 5 a vypočítavať požiadavku na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s článkom 385, smú znova vypočítavať svoje hodnoty expozícií derivátových pozícií, ako sa stanovuje v oddiele 4 alebo 5 a požiadavku na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s článkom 385 len vtedy, ak príslušnému orgánu preukážu, že všetky podmienky stanovené v článku 273a ods. 1 alebo 2 boli splnené nepretržite počas jedného roka.“

130. Článok 274 sa mení takto:

a) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Ak sa na ten istý súbor vzájomného započítavania vzťahujú viaceré dohody o dozabezpečení alebo ak ten istý súbor vzájomného započítavania zahŕňa transakcie, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dozabezpečení, ako aj transakcie, ktoré nie sú predmetom dohody o dozabezpečení, inštitúcia vypočítava svoju hodnotu expozície takto:

a) inštitúcia stanovuje príslušné hypotetické podsúbory vzájomného započítavania zložené z transakcií zahrnutých do súboru vzájomného započítavania takto:

i) všetky transakcie, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dozabezpečení a rovnaké obdobie rizika dozabezpečenia určené v súlade s článkom 285 ods. 2 až 5, sa priradia k rovnakému podsúboru vzájomného započítavania;

ii) všetky transakcie, na ktoré sa nevzťahuje dohoda o dozabezpečení, sa priradia k rovnakému podsúboru vzájomného započítavania odlišnému od podsúborov vzájomného započítavania zriadených v súlade s bodom i);

b) inštitúcia vypočítava reprodukčné náklady súboru vzájomného započítavania uvedeného v úvodnej vete tohto odseku v súlade s článkom 275 ods. 2 tak, že zohľadní všetky transakcie v rámci súboru vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje alebo nevzťahuje dohoda o dozabezpečení, a uplatňuje všetky tieto aspekty:

i) CMV sa vypočíta pre všetky transakcie v rámci súboru vzájomného započítavania bez odpočítania prípadného držaného alebo poskytnutého kolaterálu, keď sa pri výpočte CMV kladné a záporné trhové hodnoty vzájomne započítajú;

ii) NICA, VM, TH, a prípadne MTA sa vypočítavajú samostatne ako súčet všetkých rovnakých vstupov uplatniteľných na každú jednotlivú dohodu o dozabezpečení súboru vzájomného započítavania;

c) inštitúcia vypočítava potenciálnu budúcu expozíciu súboru vzájomného započítavania podľa článku 278 uplatnením všetkých týchto aspektov:

i) multiplikátor uvedený v článku 278 ods. 1 sa v prípade potreby zakladá na vstupoch CMV, NICA a VM v súlade s písmenom b) tohto odseku;

ii)  vypočítava sa v súlade s článkom 278 osobitne pre každý hypotetický podsúbor vzájomného započítavania uvedený v písmene a)“;

b) V odseku 6 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku inštitúcie nahrádzajú digitálnu vanilla opciu, ktorej realizačná cena sa rovná K, príslušnou collar kombináciou dvoch predaných a kúpených kúpnych alebo predajných vanilla opcií, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

a) obe opcie s collar kombináciou musia mať:

i) rovnaký dátum splatnosti a rovnakú spotovú alebo forwardovú cenu podkladového nástroja ako digitálna vanilla opcia; 

ii) realizačné ceny rovnajúce sa 0,95 K resp. 1,05 K;

b) collar kombinácia presne kopíruje vyplatenie digitálnej vanilla opcie mimo rozpätia medzi dvomi realizačnými cenami uvedenými v písmene a).

Riziková pozícia dvoch opcií s collar kombináciou sa vypočítava osobitne v súlade s článkom 279.“

130a. V článku 291 ods. 5 sa písm. f) nahrádza takto:

„f) v rozsahu, v akom sa používajú výpočty existujúceho trhového rizika pre požiadavky na vlastné zdroje v prípade rizika zlyhania, ako sa uvádza v hlave IV kapitole 1a oddiele 4 alebo 5, alebo rizika zlyhania s použitím interného modelu rizika zlyhania stanoveného v hlave IV kapitole 1 b oddiele 3, ktoré už obsahujú predpoklad LGD, sa LGD v použitom vzorci rovná 100 %.“

131. V tretej časti sa hlava III nahrádza takto:

 „HLAVA III
POŽIADAVKY NA VLASTNÉ ZDROJE PRE OPERAČNÉ RIZIKO

Článok 311a
Vymedzenie pojmov

Na účely tejto hlavy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a) „udalosť operačného rizika“ je každá udalosť súvisiaca s operačným rizikom, ktorá vytvára stratu alebo viaceré straty počas obdobia jedného alebo viacerých finančných rokov;

b) „súhrnná hrubá výška strát“ je súčet všetkých hrubých strát súvisiacich s tou istou udalosťou operačného rizika počas jedného alebo viacerých finančných rokov;

c) „súhrnná čistá výška strát“ je súčet všetkých čistých strát súvisiacich s tou istou udalosťou operačného rizika počas jedného alebo viacerých finančných rokov.

KAPITOLA 1
Výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre operačné riziko

Článok 312
Požiadavky na vlastné zdroje pre špecifické riziko

Požiadavka na vlastné zdroje pre operačné riziko je zložkou ukazovateľa obchodovania vypočítanou v súlade s článkom 313.

Článok 313
Zložka ukazovateľa obchodovania

Inštitúcie vypočítavajú zložku ukazovateľa obchodovania podľa tohto vzorca:

kde:

BIC = zložka ukazovateľa obchodovania;

BI = ukazovateľ obchodovania vyjadrený v miliardách EUR vypočítaný v súlade s článkom 314.

Článok 314
Ukazovateľ obchodovania

1. Inštitúcie vypočítavajú svoj ukazovateľ obchodovania podľa tohto vzorca:

kde:

BI = ukazovateľ obchodovania vyjadrený v miliardách EUR;

ILDC = zložka úrokov, lízingov a dividend vyjadrená v miliardách EUR a vypočítaná v súlade s odsekom 2;

SC = zložka služieb vyjadrená v miliardách EUR a vypočítaná v súlade s odsekom 3;

FC = finančná zložka vyjadrená v miliardách EUR a vypočítaná v súlade s odsekom 4.

2. Na účely odseku 1 sa zložka úrokov, lízingov a dividend vypočítava podľa tohto vzorca:

kde:

ILDC = zložka úrokov, lízingov a dividend;

IC = zložka úrokov, určená na úrovni jurisdikcie na účel zohľadnenia jurisdikcií s vysokou a nízkou čistou úrokovou maržou, ktorá predstavuje úrokové výnosy inštitúcie zo všetkých finančných aktív a ostatných úrokových príjmov vrátane finančných výnosov z finančného lízingu a výnosov z operatívneho lízingu a ziskov z majetku, ktorý je predmetom lízingu, po odpočítaní úrokových nákladov inštitúcie zo všetkých finančných záväzkov a ostatných úrokových nákladov vrátane úrokových nákladov z finančného a operatívneho lízingu, odpisov, zníženia hodnoty a strát z majetku, ktorý je predmetom operatívneho lízingu, vypočítaná ako ročný priemer absolútnych hodnôt rozdielov za predchádzajúce tri finančné roky;

AC = zložka aktív, určená na úrovni jurisdikcie na účely zohľadnenia jurisdikcií s vysokou a nízkou čistou úrokovou maržou, ktorá predstavuje súčet celkových hrubých nesplatených úverov inštitúcie, záloh, úročených cenných papierov vrátane štátnych dlhopisov a lízingových aktív, vypočítaná ako ročný priemer za predchádzajúce tri finančné roky na základe súm na konci každého z príslušných účtovných rokov;

DC = zložka dividend, ktorá predstavuje dividendové výnosy inštitúcie z investícií do akcií a fondov nekonsolidovaných v účtovnej závierke inštitúcie, vrátane dividendových výnosov z nekonsolidovaných dcérskych spoločností, pridružených podnikov a spoločných podnikov, vypočítaná ako ročný priemer za predchádzajúce tri finančné roky.

3. Na účely odseku 1 sa zložka služieb vypočítava podľa tohto vzorca:

kde:

SC = zložka služieb;

OI = ostatné prevádzkové výnosy, ktoré predstavujú ročný priemer z príjmov inštitúcie z bežných bankových operácií a predchádzajúce tri finančné roky, ktoré nie sú zahrnuté v ostatných položkách ukazovateľa obchodovania, ale majú podobnú povahu;

OE = ostatné prevádzkové náklady, ktoré predstavujú ročný priemer nákladov inštitúcie a strát z bežných bankových operácií za predchádzajúce tri finančné roky, ktoré nie sú zahrnuté v ostatných položkách ukazovateľa obchodovania, ale majú podobnú povahu, a z udalostí operačného rizika;

FI = zložka príjmov z poplatkov a provízií, ktorá predstavuje ročný priemer príjmov inštitúcie získaných z poskytovania poradenstva a služieb za predchádzajúce tri finančné roky vrátane príjmov, ktoré inštitúcia získa ako externý poskytovateľ finančných služieb;

FE = zložka nákladov na poplatky a provízie, ktorá predstavuje ročný priemer výdavkov inštitúcie za predchádzajúce tri finančné roky zaplatených za prijímanie poradenstva a služieb vrátane poplatkov za externé zabezpečovanie činností, ktoré inštitúcia platí za poskytovanie finančných služieb, ale s výnimkou poplatkov za externé zabezpečovanie činností platených za poskytovanie nefinančných služieb.

3a. S výhradou získania predchádzajúceho povolenia príslušného orgánu a pokiaľ schéma inštitucionálneho zabezpečenia disponuje vhodnými a jednotne stanovenými systémami monitorovania a klasifikácie operačných rizík, inštitúcie, ktoré sú členmi schémy inštitucionálneho zabezpečenia spĺňajúcej požiadavky článku 113 ods. 7, môžu vypočítať SC po odpočítaní akýchkoľvek príjmov od inštitúcií alebo výdavkov vyplatených inštitúciám, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia.

Akékoľvek finančné dôsledky vyplývajúce zo súvisiacich operačných rizík podliehajú mutualizácii medzi členmi schémy inštitucionálneho zabezpečenia.

4. Na účely odseku 1 sa finančná zložka vypočítava podľa tohto vzorca:

kde:

FC = finančná zložka;

TC = zložka obchodnej knihy, ktorá predstavuje ročný priemer absolútnych hodnôt čistého zisku alebo prípadne straty v obchodnej knihe inštitúcie za predchádzajúce tri finančné roky vrátane obchodných aktív a obchodných záväzkov, z účtovania hedžingu a z kurzových rozdielov;

BC = zložka bankovej knihy, ktorá predstavuje ročný priemer absolútnych hodnôt čistého zisku alebo prípadne straty za predchádzajúce tri finančné roky v bankovej knihe inštitúcie vrátane finančných aktív a záväzkov oceňovaných reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, z účtovania hedžingu, z kurzových rozdielov a realizovaných ziskov a strát z finančných aktív a záväzkov neoceňovaných reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia.

5. Inštitúcie pri výpočte svojho ukazovateľa obchodovania nepoužívajú žiadny z týchto prvkov:

a) príjmy a výdavky z poistenia alebo zaistenia;

b) zaplatené poistné a platby prijaté z kúpených poistných alebo zaistných zmlúv;

c) administratívne náklady vrátane výdavkov na zamestnancov, poplatkov za externé zabezpečovanie činností platených za poskytovanie nefinančných služieb a ostatné administratívne výdavky;

d) vymáhanie administratívnych výdavkov vrátane vymáhania platieb v mene zákazníkov;

e) náklady na priestory a fixné aktíva s výnimkou prípadov, keď tieto náklady vyplývajú z udalostí operačného rizika;

f) odpisy hmotných aktív a amortizácia nehmotných aktív s výnimkou odpisov súvisiacich s aktívami operatívneho lízingu, ktoré sa zahrňujú do finančných nákladov a výdavkov na operatívny lízing;

g) rezervy a zrušenie rezerv s výnimkou prípadov, keď sa tieto rezervy týkajú udalostí operačného rizika;

h) výdavky na akciový kapitál splatný na požiadanie;

i) zníženie hodnoty a zrušenie zníženia hodnoty;

j) zmeny goodwillu vykázané vo výsledku hospodárenia;

k) daň z príjmu právnických osôb.

6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) zložky ukazovateľa obchodovania zostavením zoznamu typických podpoložiek, pričom sa zohľadnia medzinárodné regulačné normy; v prípade výpočtu finančnej zložky sa uvedený zoznam nepoužije na oddelenie zložiek TC a BC a nebráni inštitúcii, aby adresovala podpoložky zložiek TC a BC podľa ich prudenciálnej hranice vymedzenej v tretej časti hlave I kapitole 3;

b) prvky uvedené v odseku 5.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť položky ukazovateľa obchodovania na základe priradenia týchto položiek k príslušným bunkám na vykazovanie stanoveným vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/451*5.

EBA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 315
Úpravy ukazovateľa obchodovania

1. Inštitúcie zahrňujú položky ukazovateľa obchodovania zlúčených alebo nadobudnutých subjektov alebo činností do výpočtu svojho ukazovateľa obchodovania od času zlúčenia alebo prípadne nadobudnutia, a pokrývajú predchádzajúce tri finančné roky.

2. Inštitúcie môžu požiadať príslušný orgán o povolenie vylúčiť položky ukazovateľov obchodovania týkajúce sa scudzených subjektov alebo činností z výpočtu svojho ukazovateľa obchodovania.

3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) ako inštitúcie určujú úpravy ukazovateľa obchodovania uvedeného v odsekoch 1 a 2;

b) podmienky, za ktorých môžu príslušné orgány udeliť povolenie uvedené v odseku 2;

c) termíny úprav uvedených v odseku 2.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

KAPITOLA 2
Zber údajov a správa a riadenie

Článok 316
Výpočet ročnej straty z operačného rizika

1. Inštitúcie, ktorých ukazovateľ obchodovania sa rovná alebo presahuje 750 miliónov EUR, vypočítavajú ročné straty z operačného rizika ako súčet všetkých čistých strát za daný finančný rok vypočítaných v súlade s článkom 318 ods. 1, ktoré sa rovnajú prahovým hodnotám údajov o stratách stanoveným v článku 319 ods. 1 alebo 2 alebo ich presahujú.

Odchylne od prvého pododseku môžu príslušné orgány udeliť výnimku z požiadavky na výpočet ročnej straty z operačného rizika inštitúciám, ktorých ukazovateľ obchodovania nepresahuje 1 miliardu EUR, za predpokladu, že inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že uplatňovanie prvého pododseku by pre ňu bolo neprimerane zaťažujúce.

2. Na účely odseku 1 je relevantným ukazovateľom obchodovania najvyššia hodnota ukazovateľa obchodovania, ktorú inštitúcia oznámila k posledným ôsmim referenčným dátumom vykazovania. Inštitúcia, ktorá svoj ukazovateľ obchodovania ešte neoznámila, používa svoj najaktuálnejší ukazovateľ obchodovania.

3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienku „neprimeranej záťaže“ na účely prvého odseku.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 317
Súbor údajov o stratách

1. Inštitúcie, ktoré vypočítavajú ročné straty z operačného rizika v súlade s článkom 316 ods. 1, musia mať zavedené opatrenia, postupy a mechanizmy na priebežné informovanie a udržiavanie aktualizovaného súboru údajov o stratách, v ktorej sa pre každú zaznamenanú udalosť operačného rizika zostavujú sumy hrubých strát, nepoistné náhrady, poistné náhrady, referenčné dátumy a zoskupené straty vrátane strát vyplývajúcich z udalostí vyvolaných pochybením.

2. Súbor údajov o stratách inštitúcie zachytáva všetky udalosti operačného rizika vyplývajúce zo všetkých subjektov, ktoré sú súčasťou rozsahu pôsobnosti konsolidácií podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2.

3. Na účel odseku 1 musia inštitúcie:

a) zahrnúť do súboru údajov o stratách každú udalosť operačného rizika zaznamenanú počas jedného alebo viacerých finančných rokov;

b) použiť dátum najneskôr k dátumu zaúčtovania strát súvisiacich s udalosťami operačného rizika do súboru údajov o strate;

c) v súlade so svojim postupom účtovania rozdeliť straty a súvisiace náhrady vykázané na účtoch počas niekoľkých rokov do zodpovedajúcich finančných rokov súboru údajov o stratách.

4. Inštitúcie takisto zhromažďujú:

a) informácie o referenčných dátumoch udalostí operačného rizika vrátane:

i) dátumu, kedy nastala alebo prvýkrát začala udalosť operačného rizika („dátum výskytu udalosti“), ak je k dispozícii;

ii) dátumu, keď sa inštitúcia dozvedela o udalosti operačného rizika („dátum zistenia“);

iii) dátumu alebo dátumov, ku ktorým udalosť operačného rizika vedie k strate alebo k rezerve na stratu vykázanej vo výkazoch ziskov a strát inštitúcie („dátum zaúčtovania“);

b) informácií o akýchkoľvek realizovaných náhradách hrubých strát, ako aj opisných informácií o faktoroch alebo príčinách stratových udalostí.

Miera podrobnosti akýchkoľvek opisných informácií musí zodpovedať výške hrubej straty.

5. Inštitúcia do súboru údajov o stratách nezahrnie udalosti operačného rizika súvisiace s kreditným rizikom, ktoré sú započítané do hodnoty rizikovo váženej expozície pre kreditné riziko. Udalosti operačného rizika, ktoré súvisia s kreditným rizikom, ale nie sú započítané do hodnoty rizikovo váženej expozície pre kreditné riziko, sa zahŕňajú do súboru údajov o stratách.

6. S udalosťami operačného rizika súvisiacimi s trhovým rizikom sa zaobchádza ako s operačným rizikom a zahŕňajú sa do súboru údajov o stratách.

7. Inštitúcia je na žiadosť príslušného orgánu schopná priradiť svoje historické interné údaje o stratách k druhu udalostí.

8. Na účely tohto článku inštitúcie zabezpečujú spoľahlivosť, odolnosť a výkonnosť IT systémov a infraštruktúry IT potrebnej na udržiavanie a aktualizáciu súboru údajov o stratách potvrdením všetkých týchto skutočností:

a) že IT systémy a infraštruktúra inštitúcie na účely tohto článku sú odolné a spoľahlivé a že túto odolnosť a spoľahlivosť možno priebežne udržiavať;

b) že IT systémy a infraštruktúra inštitúcie implementovaná na účely tohto článku podlieha procesom riadenia konfigurácie, riadenia zmien a plánu riadenia zverejňovania;

c) ak inštitúcia externe zabezpečuje časti údržby IT systémov a infraštruktúry implementovanej na účely tohto článku, že spoľahlivosť, odolnosť a výkonnosť infraštruktúry IT je zabezpečená potvrdením aspoň toho, že:

i) IT systémy a infraštruktúra inštitúcie na účely tohto článku sú odolné a spoľahlivé a že tieto vlastnosti možno priebežne udržiavať;

ii) proces plánovania, vytvárania, testovania a zavádzania systémov a infraštruktúry IT na účely tohto článku je odolný a vhodný, pokiaľ ide o riadenie projektov, riadenie rizík, inžinierstvo, zabezpečenie kvality a plánovanie testov, modelovanie a vývoj systémov, zabezpečenie kvality vo všetkých činnostiach vrátane preskúmaní kódu a prípadne aj overenia kódu a testovanie vrátane prijatia používateľmi;

iii) IT systémy a infraštruktúra inštitúcie implementovaná na účely tohto článku podlieha procesom riadenia konfigurácie, riadenia zmien a plánu riadenia zverejňovania;

iv) proces plánovania, vytvárania, testovania a zavádzania IT systémov a infraštruktúry a pohotovostných plánov na účely tohto článku schvaľuje riadiaci orgán alebo vrcholový manažment inštitúcie a že uvedený riadiaci orgán a vrcholový manažment sú o výkonnosti IT infraštruktúry na účely tohto článku pravidelne informovaní.

9. Na účely odseku 7 tohto článku je EBA poverený vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktorými sa stanoví taxonómia rizík pre operačné riziko a metodika klasifikácie stratových udalostí zahrnutých do súboru údajov o stratách na základe uvedenej taxonómie rizík pre operačné riziko, ktoré by mali byť v súlade s medzinárodnými normami.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

10. Na účely odseku 8 vypracuje EBA usmernenia vysvetľujúce technické prvky potrebné na zabezpečenie spoľahlivosti, odolnosti a výkonnosti mechanizmov správy a riadenia na udržiavanie súboru údajov o stratách, pričom sa osobitne zameria na IT systémy a infraštruktúry.

Uvedené usmernenia sa vydajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 318
Výpočet čistej straty a hrubej straty

1. Na účely článku 316 ods. 1 inštitúcie pre každú udalosť operačného rizika vypočítavajú čistú stratu takto:

Čistá strata = hrubá strata – náhrada

kde:

hrubá strata = strata spojená s udalosťou operačného rizika pred realizáciou náhrad akéhokoľvek druhu;

náhrada = jedna alebo viacero nezávislých udalostí súvisiacich s pôvodnou udalosťou operačného rizika, ktoré sú oddelené v čase a pri ktorých sa prijímajú zdroje alebo kladné peňažné toky hospodárskych úžitkov od tretej strany.

Inštitúcie priebežne vykonávajú aktualizovaný výpočet čistej straty pre každú konkrétnu udalosť operačného rizika. Na tento účel inštitúcie aktualizujú výpočet čistej straty na základe zistených alebo odhadovaných odlišností hrubej straty a náhrady za každý z posledných desiatich finančných rokov. Ak sa počas viacerých finančných rokov v rámci tohto desaťročného časového intervalu zistia straty spojené s tou istou udalosťou operačného rizika, inštitúcia vypočíta a aktualizuje:

a) čistú stratu, hrubú stratu a náhradu za každý finančný rok v rámci desaťročného časového intervalu, v ktorom bola zaznamenaná čistá strata, hrubá strata a náhrada;

b) súhrnnú čistú výšku strát, súhrnnú hrubú výšku strát a súhrnnú náhradu všetkých príslušných finančných rokov v rámci desaťročného časového intervalu.

2. Na účely odseku 1 sa do výpočtu hrubej straty zahŕňajú tieto položky:

a) priame poplatky, vrátane zníženia hodnoty, vyrovnania, súm vyplatených na náhradu škody, sankcií, úrokov z omeškania a právnych poplatkov vo výkazoch ziskov a strát inštitúcie a odpisov z dôvodu udalosti operačného rizika, vrátane:

i) nákladov na zrušenie trhových pozícií vo výške zaznamenanej straty položiek operačného rizika, ak sa udalosť operačného rizika týka trhového rizika;

ii) sankcií, úrokov, poplatkov za neskoré platby a právnych poplatkov a s výnimkou pôvodne splatnej dane, daní, ak sa platby týkajú zlyhaní alebo neprimeraných procesov inštitúcie;

b) náklady vzniknuté v dôsledku udalosti operačného rizika vrátane externých výdavkov s priamym prepojením na udalosť operačného rizika a opravné alebo reprodukčné náklady, ktoré vznikli s cieľom obnoviť pozíciu, ktorá existovala pred udalosťou operačného rizika;

c) rezervy zaúčtované vo výkazoch ziskov a strát na potenciálny vplyv strát z operačného rizika vrátane strát z udalostí vyvolaných pochybením;

d) straty pochádzajúce z udalostí operačného rizika s konečným finančným vplyvom, ktoré sa dočasne zaúčtujú v tranzitných alebo prechodných účtoch a ktoré sa ešte nepremietli do výkazov ziskov a strát („nezaúčtované straty“);

e) negatívne hospodárske vplyvy zaúčtované vo finančnom roku, ktoré sú spôsobené udalosťami operačného rizika ovplyvňujúcimi peňažné toky alebo účtovné závierky z predchádzajúcich finančných rokov („straty z načasovania“).

Na účely písmena d) sa významné nezaúčtované straty zahrňujú do súboru údajov o stratách v lehote zodpovedajúcej veľkosti a veku nezaúčtovanej položky.

Na účely písmena e) inštitúcia zahrňuje do súboru údajov o stratách významné straty z načasovania, ak sú tieto straty spôsobené udalosťami operačného rizika, ktoré trvajú viac ako jeden finančný rok a vedú k právnemu riziku. Inštitúcie zahrňujú do zaznamenanej výšky straty položky operačného rizika finančného roka straty, ktoré vznikli v dôsledku opravy účtovných chýb, ku ktorým došlo v predchádzajúcom finančnom roku, a to aj vtedy, keď tieto straty nemajú priamy vplyv na tretie strany. Ak vznikli významné straty z načasovania a udalosť operačného rizika priamo ovplyvňuje tretie strany vrátane zákazníkov, poskytovateľov a zamestnancov inštitúcie, inštitúcia takisto do nej zahrnie oficiálne prehodnotenie predtým vydaných finančných správ.

3. Na účely odseku 1 sa z výpočtu hrubej straty vylučujú tieto položky:

a) náklady na zmluvy o všeobecnej údržbe nehnuteľností, strojov alebo zariadení;

b) interné alebo externé výdavky, ktorých cieľom je zlepšiť podnikanie po stratách z operačného rizika, vrátane modernizácie, zlepšení, iniciatív na posúdenie rizík a vylepšení kvality;

c) poistné.

4. Na účely odseku 1 sa náhrady použijú na zníženie hrubých strát len vtedy, ak inštitúcia prijala platbu. Pohľadávky sa nepovažujú za náhrady.

Na žiadosť príslušného orgánu inštitúcia poskytuje celú dokumentáciu potrebnú na overenie prijatých platieb a zohľadnených pri výpočte čistej straty súvisiacej s udalosťou operačného rizika.

Článok 319
Prahové hodnoty údajov o stratách

1. Na výpočet ročnej straty z operačného rizika, ako sa vyžaduje v článku 316 ods. 1, zohľadňujú inštitúcie zo súboru údajov o stratách udalosti operačného rizika s čistou stratou vypočítanou v súlade s článkom 318, ktoré sa rovnajú alebo sú vyššie ako 20 000 EUR.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 a na účely článku 446 vypočítavajú inštitúcie aj ročnú stratu z operačného rizika uvedenú v článku 316 ods. 1, pričom zo súboru údajov o stratách zohľadňujú udalosti operačného rizika s čistou stratou vypočítanou v súlade s článkom 318, ktoré sa rovnajú alebo sú vyššie ako 100 000 EUR.

3. V prípade udalosti operačného rizika, ktorá vedie k stratám počas viac ako jedného finančného roka, ako sa uvádza v článku 318 ods. 1 druhom pododseku, čistou stratou, ktorá sa má zohľadniť pre prahové hodnoty uvedené v odsekoch 1 a 2, je súhrnná čistá výška strát.

Článok 320
Vylúčenie strát

1. Príslušné orgány môžu inštitúcii povoliť, aby z výpočtu ročných strát z operačného rizika inštitúcie vylúčila výnimočné udalosti operačného rizika, ktoré už nie sú relevantné pre rizikový profil inštitúcie, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) inštitúcia je schopná k spokojnosti príslušného orgánu preukázať, že príčina udalosti operačného rizika, ktorá spôsobila uvedené straty z operačného rizika, už nenastane;

b) stratu z operačného rizika predstavuje jedna z týchto možností:

i) rovná sa alebo je vyššia ako 10 % priemernej ročnej straty z operačného rizika inštitúcie vypočítanej na základe prahovej hodnoty uvedenej v článku 319 ods. 1, ak sa udalosť straty z operačného rizika vzťahuje na činnosti, ktoré sú stále súčasťou ukazovateľa obchodovania;

ii) presahuje 0 % priemernej ročnej straty z operačného rizika inštitúcie vypočítanej na základe prahovej hodnoty uvedenej v článku 319 ods. 1, ak sa udalosť straty z operačného rizika vzťahuje na činnosti vyčlenené z ukazovateľa obchodovania v súlade s článkom 315 ods. 2;

c) strata z operačného rizika bola v databáze strát počas minimálneho obdobia jedného roka, pokiaľ strata z operačného rizika nesúvisí s činnosťami vyčlenenými z ukazovateľa obchodovania v súlade s článkom 315 ods. 2.

Na účely písmena c) sa minimálne obdobie jedného roka začína odo dňa, keď bola udalosť operačného rizika zahrnutá do súboru údajov o stratách prvýkrát vyššia ako prah významnosti uvedený v článku 319 ods. 1.

2. Inštitúcia žiadajúca o povolenie uvedené v odseku 1 poskytuje príslušnému orgánu zdokumentované odôvodnenia vylúčenia výnimočnej straty vrátane:

a) opisu udalosti operačného rizika, ktorá sa predkladá na vylúčenie;

b) dôkazu o tom, že strata z udalosti operačného rizika presahuje prahovú hodnotu významnosti pre vylúčenie zo straty uvedenú v odseku 1 písm. b) vrátane dátumu, ku ktorému sa bola táto udalosť operačného rizika prvýkrát vyššia ako prah významnosti;

c) dátumu, ku ktorému by sa príslušná udalosť operačného rizika vylúčila, berúc do úvahy minimálne obdobie uchovávania stanovené v odseku 1 písm. c);

d) dôvodu, prečo sa udalosť operačného rizika pre rizikový profil inštitúcie už nepovažuje za relevantnú;

e) preukázania toho, že neexistujú žiadne podobné alebo zostatkové právne expozície a že udalosť operačného rizika, ktorá sa má vylúčiť, nie je relevantná pre iné činnosti alebo produkty;

f) správ o nezávislom preskúmaní alebo potvrdení inštitúcie, ktoré potvrdzujú, že udalosť operačného rizika už nie je relevantná a že neexistujú žiadne podobné alebo zostatkové právne expozície;

g) dôkazu o tom, že príslušné orgány inštitúcie prostredníctvom schvaľovacích postupov inštitúcie schválili žiadosť o vylúčenie udalosti operačného rizika, a dátumu takéhoto schválenia;

h) vplyvu vylúčenia udalosti operačného rizika na ročnú stratu z operačného rizika.

3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, ktoré musí príslušný orgán posúdiť podľa odseku 1, vrátane spôsobu výpočtu priemernej ročnej straty z operačného rizika a špecifikácií informácií, ktoré sa majú zhromažďovať podľa odseku 2, alebo akýchkoľvek ďalších informácií, ktoré sa na vykonanie posúdenia považujú za potrebné.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 321
Zahrnutie strát zo zlúčených alebo nadobudnutých subjektov alebo činností

1. Straty pochádzajúce zo zlúčených alebo nadobudnutých subjektov alebo činností sa zahrňujú do súboru údajov o stratách hneď, ako sa položky ukazovateľa obchodovania týkajúce sa týchto subjektov alebo činností zahrnú do výpočtu ukazovateľa obchodovania inštitúcie v súlade s článkom 315 ods. 1. Na tento účel inštitúcie zahrňujú straty zaznamenané počas desaťročného obdobia pred akvizíciou alebo zlúčením.

2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, ako inštitúcie určujú úpravy svojich súborov údajov o stratách po zahrnutí strát zo zlúčených alebo nadobudnutých subjektov alebo činností uvedených v odseku 1.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 322
Komplexnosť, presnosť a kvalita údajov o stratách

1. Inštitúcie musia mať zavedenú organizáciu a postupy na zabezpečenie komplexnosti, presnosti a kvality údajov o stratách a na ich nezávislé preskúmanie.

2. Príslušné orgány ▌preskúmavajú kvalitu údajov o stratách inštitúcie, ktorá vypočítava ročné straty z operačného rizika v súlade s článkom 316 ods. 1.▌

Článok 323
Rámec riadenia operačného rizika

1. Inštitúcie musia mať zavedené:

a) dobre zdokumentovaný systém posudzovania a riadenia operačného rizika, ktorý je dôsledne integrovaný do každodenných procesov riadenia rizík, tvorí neoddeliteľnú súčasť postupu monitorovania a kontroly profilu operačného rizika inštitúcie a v súvislosti s ktorým boli pridelené jasné povinnosti. Systém posudzovania a riadenia operačného rizika určuje expozície inštitúcie voči operačnému riziku a sleduje príslušné údaje o operačnom riziku vrátane významných údajov o stratách;

b) funkciu riadenia operačného rizika, ktorá je nezávislá od obchodných a prevádzkových útvarov inštitúcie;

c) systém podávania správ vrcholovému manažmentu, v rámci ktorého sa príslušným útvarom inštitúcií poskytujú správy o operačnom riziku;

d) systém pravidelného monitorovania a predkladania správ o expozíciách voči operačnému riziku a o zaznamenaných stratách, ako aj postupy prijímania primeraných nápravných opatrení;

e) postupy na zabezpečenie dodržiavania pravidiel a zásady, ako postupovať v prípade ich nedodržiavania;

f) pravidelné preskúmania procesov a systémov posudzovania a riadenia operačného rizika inštitúcie vykonávané internými alebo externými audítormi, ktorí majú znalosti potrebné na vykonávanie takýchto preskúmaní;

g) interné postupy validácie, ktoré fungujú spoľahlivo a účinne;

h) transparentné a dostupné toky údajov a postupy spojené so systémom posudzovania operačného rizika.

2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až h), pričom zohľadní veľkosť a komplexnosť inštitúcií.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

_________________________________________________

*5 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/451 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 680/2014 (Ú. v. EÚ L 97, 19.3.2021, s. 1).“

132. Článok 325 sa mení takto:

a) Odseky 1 až 5 sa nahrádzajú takto:

„1. Inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko všetkých svojich pozícií v obchodnej knihe a všetkých svojich pozícií v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, v súlade s týmito prístupmi:

a) alternatívny štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 1a;

b) prístup alternatívneho interného modelu stanovený v kapitole 1b pre tie pozície priradené k trading deskom, pre ktoré príslušné orgány udelili inštitúcii povolenie používať tento alternatívny prístup, ako sa stanovuje v článku 325az ods. 1;

c) zjednodušený štandardizovaný prístup uvedený v odseku 2 tohto článku za predpokladu, že inštitúcia spĺňa podmienky stanovené v článku 325a ods. 1.

Odchylne od prvého pododseku inštitúcia nevypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre devízové riziko pre pozície v obchodnej knihe a pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku, ak sa tieto pozície odpočítajú od vlastných zdrojov inštitúcie. Inštitúcie zdokumentujú používanie ustanovenia uvedeného v tomto odseku vrátane jeho vplyvu a na žiadosť svojho príslušného orgánu tieto informácie sprístupnia.

2. Požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko vypočítané v súlade so zjednodušeným štandardizovaným prístupom sú podľa konkrétneho prípadu súčtom týchto požiadaviek na vlastné zdroje:

a) požiadaviek na vlastné zdroje pre pozičné riziko uvedené v kapitole 2 vynásobených:

i) koeficientom 1,3 pre všeobecné a špecifické riziko pozícií v dlhových nástrojoch s výnimkou sekuritizačných nástrojov uvedených v článku 337;

ii) koeficientom 3,5 pre všeobecné a špecifické riziko pozícií v nástrojoch vlastného imania;

b) požiadaviek na vlastné zdroje pre devízové riziko uvedené v kapitole 3 vynásobených koeficientom 1,2;

c) požiadaviek na vlastné zdroje pre komoditné riziko uvedené v kapitole 4 vynásobených koeficientom 1,9;

d) požiadaviek na vlastné zdroje pre sekuritizačné nástroje uvedené v článku 337.

3. Inštitúcia používajúca prístup alternatívneho interného modelu uvedený v odseku 1 písm. b) na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pozícií v obchodnej knihe a pozícií v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, oznamuje príslušným orgánom mesačný výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou alternatívneho štandardizovaného prístupu uvedeného v odseku 1 písm. a) za každý trading desk, ku ktorému boli tieto pozície priradené v súlade s článkom 104b.

4. Inštitúcia môže v rámci skupiny trvalo používať kombináciu alternatívneho štandardizovaného prístupu uvedeného v odseku 1 písm. a) a alternatívneho prístupu interného modelu uvedeného v odseku 1 písm. b). Inštitúcia nesmie použiť žiadny z týchto prístupov v kombinácii so zjednodušeným štandardizovaným prístupom uvedeným v odseku 1 písm. c).

5. Inštitúcia nesmie používať prístup alternatívneho interného modelu stanovený v odseku 1 písm. b) pre nástroje vo svojej obchodnej knihe, ktoré sú sekuritizačnými pozíciami alebo pozíciami zahrnutými do alternatívneho korelačného obchodného portfólia (ACTP) stanoveného v odsekoch 6, 7 a 8.“;

b) Odsek 9 sa nahrádza takto:

„9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, ako majú inštitúcie vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pre pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, v súlade s prístupmi stanovenými v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku, prípadne so zohľadnením požiadaviek stanovených v článku 104b, ods. 5 a 6.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 9 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

133. Článok 325a sa mení takto:

a) Názov sa nahrádza takto:

„Podmienky použitia zjednodušeného štandardizovaného prístupu“;

b) V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Inštitúcia môže vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou zjednodušeného štandardizovaného prístupu uvedeného v článku 325 ods. 1 písm. c) za predpokladu, že objem súvahových a podsúvahových činností inštitúcie podliehajúcich trhovému riziku sa rovná alebo je menší ako každá z nasledujúcich prahových hodnôt, a to na základe posúdenia uskutočňovaného každý mesiac s použitím údajov k poslednému dňu mesiaca:“;

c) V odseku 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) zahrnú sa všetky pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, s výnimkou tých pozícií, ktoré sú vylúčené z výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre devízové riziko v súlade s článkom 104c, alebo ktoré sú odpočítané od vlastných zdrojov inštitúcie“;

d) V odseku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„5. Inštitúcie prestanú vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s prístupom stanoveným v článku 325 ods. 1 písm. c) do troch mesiacov po jednom z týchto prípadov:“;

e) Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Inštitúcia, ktorá prestala vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou prístupu stanoveného v článku 325 ods. 1 písm. c), môže začať vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko len vtedy, ak príslušnému orgánu preukáže, že všetky podmienky stanovené v odseku 1 boli splnené počas nepretržitého obdobia jedného roka.“;

ea) Odsek 8 sa vypúšťa.

134. V článku 325b sa dopĺňa tento odsek 4:

„4. Ak príslušný orgán neudelil inštitúcii povolenie uvedené v odseku 2 aspoň pre jednu inštitúciu alebo podnik skupiny, na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko na konsolidovanom základe v súlade s touto hlavou sa uplatňujú tieto požiadavky:

a) inštitúcia vypočítava čisté pozície a požiadavky na vlastné zdroje v súlade s touto hlavou pre všetky pozície v inštitúciách alebo podnikoch skupiny, pre ktoré bolo inštitúcii udelené povolenie uvedené v odseku 2, pričom použije zaobchádzanie stanovené v odseku 1;

b) inštitúcia vypočítava čisté pozície a požiadavky na vlastné zdroje v súlade s touto hlavou individuálne pre všetky pozície v každej inštitúcii alebo podniku skupiny, pre ktoré inštitúcii nebolo udelené povolenie uvedené v odseku 2;

c) inštitúcia vypočítava celkové požiadavky na vlastné zdroje v súlade s touto hlavou na konsolidovanom základe tak, že spočíta sumy vypočítané v písmenách a) a b) tohto odseku.

Na účely výpočtu uvedeného v písmenách a) a b) používajú inštitúcie a podniky uvedené v písmenách a) a b) rovnakú menu vykazovania ako je mena vykazovania používaná na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s touto hlavou na konsolidovanom základe pre skupinu.“

135. Článok 325c sa mení takto:

a) Názov sa nahrádza takto:

„Rozsah pôsobnosti, štruktúra a kvalitatívne požiadavky alternatívneho štandardizovaného prístupu“

b) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Inštitúcie majú zavedený zdokumentovaný súbor interných politík, postupov a kontrol na monitorovanie a zabezpečenie súladu s požiadavkami tejto kapitoly a sprístupňujú ho príslušným orgánom. Akékoľvek zmeny týchto politík, postupov a kontrol sa včas oznamujú príslušným orgánom.“;

c) Dopĺňajú sa tieto odseky:

„3. Inštitúcie musia mať útvar kontroly rizika, ktorý je nezávislý od obchodných útvarov a podlieha priamo vrcholovému manažmentu. Uvedený útvar je zodpovedný za vytvorenie alternatívneho štandardizovaného prístupu a jeho zavedenie. Vypracúva a analyzuje mesačné správy o výstupoch alternatívneho štandardizovaného prístupu, ako aj o primeranosti obchodných limitov inštitúcie.

4. Inštitúcie k spokojnosti príslušných orgánov nezávisle preskúmavajú alternatívny štandardizovaný prístup, ktorý používajú na účely tejto kapitoly, a to buď v rámci svojho pravidelného procesu vnútorného auditu, alebo tak, že vykonaním tohto preskúmania poveria tretiu stranu. Výsledok takéhoto preskúmania sa oznámi príslušným riadiacim orgánom.

Na účely prvého pododseku je treťou stranou podnik, ktorý poskytuje audítorské alebo poradenské služby inštitúciám a ktorý má dostatočne kvalifikovaných pracovníkov v oblasti trhových rizík.

5. Preskúmanie alternatívneho štandardizovaného prístupu uvedeného v odseku 4 sa vzťahuje na činnosti obchodných jednotiek aj nezávislého útvaru kontroly rizika a posudzujú sa v ňom aspoň tieto aspekty:

a) vnútorné politiky, postupy a kontroly na monitorovanie a zabezpečenie súladu s požiadavkami uvedenými v odseku 1;

b) primeranosť dokumentácie systému a procesu riadenia rizika a organizácie útvaru kontroly rizika uvedenej v odseku 2;

c) presnosť výpočtov citlivosti a postupu použitého na odvodenie týchto výpočtov z modelov oceňovania inštitúcie, ktoré slúžia ako základ pre vykazovanie ziskov a strát určené vrcholovému manažmentu, ako sa uvádza v článku 325t;

d) overovací proces, ktorý inštitúcia používa na hodnotenie konzistentnosti, včasnosti a spoľahlivosti zdrojov údajov používaných pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko s použitím alternatívneho štandardizovaného prístupu, vrátane nezávislosti týchto zdrojov údajov.

Inštitúcia vykonáva preskúmanie uvedené v prvom pododseku ▌raz za dva roky alebo častejšie, a to až raz ročne, ak sa príslušný orgán domnieva, že veľkosť a zložitosť inštitúcie odôvodňujú častejšie preskúmanie.

5a. Príslušné orgány overia, či sa výpočet uvedený v odseku 2 vrátane plnenia požiadaviek stanovených v tejto kapitole a v článku 325a inštitúciou vykonáva jednotne.

Príslušné orgány určia frekvenciu a intenzitu overovania uvedeného v predchádzajúcom pododseku so zreteľom na veľkosť, systémový význam, povahu, rozsah a zložitosť činností príslušnej inštitúcie, pričom zohľadnia zásadu proporcionality.

5b. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť metodiku hodnotenia, podľa ktorej príslušné orgány vykonávajú overovanie uvedené v odseku 3.“

136. Článok 325j sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pozície v podniku kolektívneho investovania jedným z týchto prístupov:

a) inštitúcia, ktorá spĺňa podmienku stanovenú v článku 104 ods. 7 písm. a), vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko tejto pozície tak, že každý mesiac preskúma podkladové pozície PKI, ako keby boli tieto pozície priamo držané inštitúciou;

b) inštitúcia, ktorá spĺňa podmienku stanovenú v článku 104 ods. 7 písm. b), vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko tejto pozície jedným z týchto prístupov:

i) vypočítava požiadavku na vlastné zdroje pre trhové riziko PKI tak, že pozíciu v PKI považuje za jedinú akciovú pozíciu pridelenú do skupiny „Iný sektor“ v článku 325ap ods. 1 tabuľke 8;

ii) vypočítava požiadavku na vlastné zdroje pre trhové riziko PKI v súlade s limitmi stanovenými v mandáte PKI a v príslušných právnych predpisoch.

▌

Na účely výpočtu uvedeného v bode ii) môže inštitúcia požiadavky na vlastné zdroje pre kreditné riziko protistrany a požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok derivátových pozícií PKI vypočítať s použitím zjednodušeného prístupu stanoveného v článku 132a ods. 3.“;

b) Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Na účely prístupov uvedených v odseku 1 písm. b)▌ ii) inštitúcia:

a) uplatňuje požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania stanovené v oddiele 5 a dodatočnú hodnotu reziduálneho rizika stanovenú v oddiele 4 na pozíciu v PKI, ak mandát takéhoto PKI umožňuje investovať do expozícií, ktoré podliehajú týmto požiadavkám na vlastné zdroje; pri použití prístupu výpočtu uvedeného v odseku 1 písm. b) bode i) inštitúcia považuje pozíciu v PKI za jedinú akciovú pozíciu bez ratingu zaradenú do skupiny „bez ratingu“ v tabuľke 2 článku 325y ods. 1;

b) pre všetky pozície v tom istom PKI používa na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom základe spomedzi prístupov stanovených v odseku 1 písm. b) rovnaký prístup ako v prípade samostatného portfólia.“;

c) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Na účely odseku 1 písm. b) bodu ii) inštitúcia určuje výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko určením hypotetického portfólia, na ktoré by sa vzťahovali najvyššie požiadavky na vlastné zdroje v súlade s článkom 325c ods. 2 písm. a), a to na základe mandátu PKI alebo príslušných právnych predpisov, pričom v prípade potreby v maximálnej možnej miere zohľadní finančná páka.

Inštitúcia používa rovnaké hypotetické portfólio ako to, ktoré je uvedené v prvom pododseku, na prípadný výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania stanovených v oddiele 5 a dodatočnej hodnoty reziduálneho rizika stanovenej v oddiele 4 pre pozíciu v PKI.

Metodiku, ktorú inštitúcia vypracúva na určenie hypotetických portfólií všetkých pozícií v PKI, pre ktoré sa používajú výpočty uvedené v prvom pododseku, schvaľuje jej príslušný orgán.“;

d) Dopĺňajú sa tieto odseky 6 a 7:

„6. ▌Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pozície PKI v súlade s prístupom stanoveným v odseku 1 písm. a), sa inštitúcie môžu pri vykonávaní takéhoto výpočtu spoliehať na tretiu stranu za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a) tretia strana je jedným z týchto subjektov:

i) depozitnou inštitúciou alebo depozitnou finančnou inštitúciou PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii alebo depozitnej finančnej inštitúcii;

ii) v prípade PKI na ktoré sa nevzťahuje písmeno i) správcovská spoločnosť PKI, za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a);

iia) predávajúci tretej strany pod podmienkou, že údaje, informácie alebo metriky rizika sú poskytnuté alebo vypočítané tretími stranami uvedenými v bodoch i) alebo ii) alebo iným takýmto predávajúcim tretej strany;

b) tretia strana poskytuje inštitúcii ▌ údaje, informácie alebo metriky rizika na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pozície PKI v súlade s prístupom uvedeným v odseku 1 písm. a);

c) externý audítor inštitúcie potvrdil primeranosť údajov, ▌informácií alebo metriky rizika tretej strany uvedených v písmene b) a príslušný orgán inštitúcie má na požiadanie k týmto údajom, informáciám alebo metrike rizika neobmedzený prístup.

7. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť technické prvky metodiky na určenie hypotetických portfólií na účely prístupu stanoveného v odseku 4 vrátane spôsobu, akým inštitúcie v prípade potreby v maximálnej možnej miere zohľadňujú v metodike finančnú páku.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

137. V článku 325q sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Faktormi devízového rizika vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na devízy, sú implikované volatility výmenných kurzov medzi menovými pármi. Uvedené implikované volatility musia byť zaradené do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťami príslušných opcií, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov a 10 rokov.“

138. V článku 325s ods. 1 sa vzorec pre nahrádza takto:

„ “.

139. Článok 325t sa mení takto:

a) V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Odchylne od prvého pododseku môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na používanie prístupu alternatívneho interného modelu stanoveného v kapitole 1b, používala pri výpočte citlivostí podľa tejto kapitoly funkcie oceňovania systému merania rizika v rámci svojho prístupu interného modelu na účely výpočtu a požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 325 ods. 3.“;

b) V odseku 5 sa písm. a) nahrádza takto:

„a) tieto alternatívne definície sa používajú na účely interného riadenia rizika alebo na vykazovanie ziskov a strát vrcholovému manažmentu zo strany nezávislého útvaru kontroly rizika v rámci inštitúcie;“;

c) V odseku 6 sa písm. a) nahrádza takto:

„a) tieto alternatívne definície sa používajú na účely interného riadenia rizika alebo na vykazovanie ziskov a strát vrcholovému manažmentu zo strany nezávislého útvaru kontroly rizika v rámci inštitúcie;“

139a. Článok 325u sa mení takto:

a) V odseku 4 sa dopĺňa toto písmeno:

„ca) nástroj je zameraný výlučne na hedžing trhových rizík obchodnej knihy, ktoré vytvárajú požiadavku na vlastné zdroje pre reziduálne riziká, za predpokladu, že inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že s nástrojom by sa malo zaobchádzať ako s hedžingovou pozíciou.“;

b) Dopĺňa sa tento odsek:

„5a. Na účely odseku 4 písm. ca) EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí podmienky, ktoré musí príslušný orgán posúdiť, aby určil, či je nástroj hedžingovou pozíciou.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do 31. decembra 2024.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

140. V článku 325v sa dopĺňa odsek 3:

„3. Pre obchodované nesekuritizačné kreditné a akciové deriváty sa sumy JTD jednotlivých zložiek určujú na základe prístupu založeného na prezretí podkladových expozícií.“

141. V článku 325y sa dopĺňajú tieto odseky:

„6. Na účely tohto článku sa expozícia zaraďuje do kategórie kreditnej kvality zodpovedajúcej kategórii kreditnej kvality, do ktorej by bola zaradená podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko stanoveného v hlave II kapitole 2.

6a. Dlhé a krátke pozície vo vlastnom dlhu inštitúcie by sa mali vylúčiť z výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania.“

142. V článku 325ab sa vypúšťa odsek 2.

143. V článku 325ae sa ods. 3 nahrádza takto:

„3. Rizikové váhy faktorov rizika na základe mien zahrnutých v podkategórii najlikvidnejších mien, ako sa uvádza v článku 325bd ods. 7 písm. b), a domácej mene inštitúcie sú tieto:

a) pre rizikové faktory bezrizikovej úrokovej miery rizikové váhy uvedené v odseku 1 tabuľke 3 vydelené ;

b) pre faktor inflačného rizika a faktory krížového menového bázického rizika rizikové váhy uvedené v odseku 2 vydelené .“

144. Článok 325ah sa mení takto:

a) Odsek 1 sa mení takto:

i) V tabuľke 4 sa text týkajúci sa skupiny číslo 13 v stĺpci Sektor nahrádza takto:

„Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovatelia podporných úverov a krytých dlhopisov.“;

ii) Dopĺňa sa tento pododsek:

„Na účely tohto článku sa expozícia zaraďuje do kategórie kreditnej kvality zodpovedajúcej kategórii kreditnej kvality, do ktorej by bola zaradená podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko stanoveného v hlave II kapitole 2.“;

b) Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Odchylne od odseku 2 môžu inštitúcie zaradiť rizikovú expozíciu krytého dlhopisu bez ratingu do skupiny 4, ak inštitúcia, ktorá krytý dlhopis emitovala, má stupeň kreditnej kvality 1 až 3.“

145. V článku 325ai ods. 1 sa vymedzenie pojmu ρkl (name) nahrádza takto:

„ρkl (name) sa rovná 1, ak dva referenčné tituly citlivostí k a l sú identické; sa rovná 35, ak dva referenčné tituly citlivostí k a l sú v skupinách 1 až 18 v článku 325ah ods. 1 tabuľke 4, 80 % v ostatných prípadoch“

146. V článku 325aj sa vymedzenie pojmu γbc (rating) nahrádza takto:

„γbc (rating) sa rovná:

a) 1, ak skupiny b a c sú skupiny 1 až 17 a obe skupiny majú rovnakú kategóriu kreditnej kvality (buď „stupeň kreditnej kvality 1 až 3“ alebo „stupeň kreditnej kvality 4 až 6“); v ostatných prípadoch sa rovná 50 %; na účely tohto výpočtu sa skupina 1 považuje za takú, ktorá patrí do rovnakej kategórie kreditnej kvality ako skupiny, ktoré majú stupeň kreditnej kvality 1 až 3;

b) 1, ak buď skupina b alebo c je skupinou 18;

c) 1, ak skupina b alebo c je skupinou 19 a druhá skupina má stupeň kreditnej kvality 1 až 3; v ostatných prípadoch sa rovná 50 %;

d) 1, ak skupina b alebo c je skupinou 20 a druhá skupina má stupeň kreditnej kvality 4 až 6; v ostatných prípadoch sa rovná 50 %;“

147. Článok 325ak sa mení takto:

▌a) V tabuľke 6 sa text týkajúci sa skupiny 13 v stĺpci Sektor nahrádza takto:

„Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovatelia podporných úverov a krytých dlhopisov“;

b) Dopĺňajú sa tieto odseky:

„Na účely tohto článku sa expozícia zaraďuje do kategórie kreditnej kvality zodpovedajúcej kategórii kreditnej kvality, do ktorá by bola zaradená podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko stanoveného v hlave II kapitole 2.

Odchylne od druhého odseku môžu inštitúcie zaradiť rizikovú expozíciu krytého dlhopisu bez ratingu do skupiny 4, ak inštitúcia, ktorá emituje kryté dlhopisy, má stupeň kreditnej kvality 1 až 3.“

148. V článku 325am ods. 1 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Na účely tohto článku sa expozícia zaraďuje do kategórie kreditnej kvality zodpovedajúcej kategórii kreditnej kvality, do ktorej by bola zaradená podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko stanoveného v hlave II kapitole 2.“

149. V článku 325as sa tabuľka 9 mení takto:

a) Názov skupiny 3 nahrádza takto:

„Energia – elektrina“;

b) Vkladá sa tento riadok:

“.

150. Článok 325ax sa mení takto:

a) Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Skupiny pre faktory rizika vega musia byť podobné skupinám stanoveným pre faktory rizika delta v súlade s touto kapitolou oddielom 3 pododdielom 1.

2. Rizikové váhy pre citlivosti na faktory rizika vega sa priraďujú v súlade s triedou rizika rizikových faktorov takto:

Tabuľka 11

b) Odsek 3 sa vypúšťa.

ba) Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Pre všeobecné úrokové riziko, riziko kreditného rozpätia a komoditné riziko zakrivenia je rizikovou váhou zakrivenia paralelný posun všetkých vrcholov pre každú krivku na základe najvyššej predpísanej váhy rizika delta uvedenej v pododdiele 1 pre príslušnú skupinu rizika. “

151. Článok 325az sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Inštitúcia môže na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko použiť prístup alternatívneho interného modelu za predpokladu, že spĺňa všetky požiadavky stanovené v tejto kapitole.“;

c) V odseku 2 sa prvý pododsek mení takto:

i) Písmená c) a d) nahrádzajú takto:

„c) trading desky splnili požiadavky na spätné testovanie uvedené v článku 325bf ods. 3;

d) trading desky splnili požiadavky na pridelenie ziskov a strát uvedené v článku 325bg;“;

ii) Dopĺňa sa toto písmeno g):

„g) k trading desku neboli priradené žiadne pozície v PKI, ktoré spĺňajú podmienku stanovenú v článku 104 ods. 7 písm. b).“;

c) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Inštitúcie, ktoré dostali povolenie používať prístup alternatívneho interného modelu, musia spĺňať aj požiadavku na predkladanie správ stanovenú v článku 325 ods. 3.“;

ca) V odseku 8 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) metodiku posudzovania, podľa ktorej príslušné orgány overujú, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v tejto kapitole.“;

d) V odseku 9 sa prvý pododsek mení takto:

i) Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) obmedzila výpočet navýšenia na taký, ktorý vyplýva z prekročení pri spätnom testovaní hypotetických zmien, ako sa uvádza v článku 325bf ods. 6;“;

ii) Dopĺňa sa toto písmeno c):

„c) vylúčila prekročenia preukázané spätným testovaním hypotetických alebo skutočných zmien z výpočtu navýšenia, ako sa uvádza v článku 325bf ods. 6;“

152. V článku 325ba sa dopĺňa odsek 3:

„3. Inštitúcia používajúca alternatívny interný model vypočítava celkové požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pre všetky pozície v obchodnej knihe a všetky pozície v neobchodnej knihe vytvárajúce devízové alebo komoditné riziká podľa tohto vzorca:

kde:

AIMA = súčet požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v odsekoch 1 a 2;

 = dodatočná požiadavka na vlastné zdroje uvedená v článku 325bg ods. 2;

 = požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko vypočítané podľa alternatívneho štandardizovaného prístupu uvedeného v článku 325 ods. 1 písm. a) pre portfólio všetkých pozícií v obchodnej knihe a všetkých pozícií v neobchodnej knihe vytvárajúcich devízové alebo komoditné riziká;

 = požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko vypočítané podľa alternatívneho štandardizovaného prístupu uvedeného v článku 325 ods. 1 písm. a) pre portfólio pozícií v obchodnej knihe a pozícií v neobchodnej knihe vytvárajúcich devízové alebo komoditné riziká, pri ktorých inštitúcia používa na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko alternatívny štandardizovaný prístup;

 = požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko vypočítané podľa alternatívneho štandardizovaného prístupu uvedeného v článku 325 ods. 1 písm. a) pre portfólio pozícií v obchodnej knihe a pozícií v neobchodnej knihe vytvárajúcich devízové alebo komoditné riziká, pri ktorých inštitúcia použila na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko prístup uvedený v článku 325 ods. 1 písm. b).“

153. V článku 325bc sa dopĺňa odsek 6:

„6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť kritériá na používanie vstupných údajov v modeli merania rizika uvedenom v tomto článku vrátane kritérií presnosti údajov a kritérií kalibrácie vstupných údajov, ak sú trhové údaje nedostatočné.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [9 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

154. Článok 325be sa mení takto:

a) V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely posúdenia uvedeného v odseku 1 môžu príslušné orgány povoliť inštitúciám, aby používali trhové údaje, ktoré poskytli predávajúci tretej strany.“;

b) Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Príslušné orgány môžu od inštitúcie požadovať, aby za modelovateľný nepovažovala faktor rizika, ktorý inštitúcia posúdila ako modelovateľný v súlade s odsekom 1, ak vstupné údaje, pomocou ktorých sa určili scenáre budúcich otrasov použitých na faktor rizika, nespĺňajú k spokojnosti príslušných orgánov požiadavky uvedené v článku 325bc ods. 6.“;

c) Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Za mimoriadnych okolností, ktoré sa vyskytnú počas období výrazného zníženia určitých obchodných činností na viacerých finančných trhoch, môžu príslušné orgány povoliť všetkým inštitúciám, ktoré používajú prístup stanovený v tejto kapitole, aby za modelovateľné považovali niektoré faktory rizika, ktoré tieto inštitúcie posúdili v súlade s odsekom 1 ako nemodelovateľné, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) faktory rizika, na ktoré sa vzťahuje takéto zaobchádzanie, zodpovedajú obchodným činnostiam, ktoré sú na finančných trhoch výrazne obmedzené;

b) takéto zaobchádzanie sa uplatňuje dočasne a nie dlhšie ako šesť mesiacov v rámci jedného finančného roka;

c) zaobchádzanie uvedené v prvom pododseku významne neznižuje celkové požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko inštitúcií, ktoré ich uplatňujú;

d) príslušné orgány bezodkladne oznámia orgánu EBA každé rozhodnutie, ktorým sa inštitúciám umožní uplatňovať prístup stanovený v tejto kapitole s cieľom považovať za modelovateľné niektoré rizikové faktory, ktoré boli posúdené ako nemodelovateľné, ako aj príslušné obchodné činnosti, a toto rozhodnutie zdôvodnia.“;

d) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť kritériá na posúdenie modelovateľnosti faktorov rizika v súlade s odsekom 1 vrátane prípadov, keď sa používajú trhové údaje, ktoré poskytli predávajúci tretej strany, a frekvenciu tohto posúdenia.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 9 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

155. Článok 325bf sa mení takto:

a) Odsek 6 sa mení takto:

i) V prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:

„Multiplikačný koeficient (mc) sa rovná prinajmenšom súčtu hodnoty 1,5 a navýšenia určeného podľa tabuľky 3. Pre portfólio uvedené v odseku 5 sa toto navýšenie vypočítava na základe počtu prekročení, ku ktorým došlo v priebehu posledných 250 pracovných dní, čo je preukázané spätným testovaním výšky hodnoty v riziku inštitúcie vypočítanej v súlade s písmenom a) tohto pododseku. Na výpočet navýšenia sa vzťahujú tieto požiadavky:“;

ii) Posledný pododsek sa nahrádza takto:

„Príslušné orgány môžu za výnimočných okolností povoliť, aby inštitúcia:

a) obmedzila výpočet navýšenia na taký, ktorý vyplýva z prekročení pri spätnom testovaní hypotetických zmien, pokiaľ počet prekročení pri spätnom testovaní skutočných zmien nevyplýva z nedostatkov alternatívneho interného modelu inštitúcie;

b) vylúčila z výpočtu navýšenia prekročenia preukázané spätným testovaním hypotetických alebo skutočných zmien, pokiaľ takéto prekročenia nevyplývajú z nedostatkov alternatívneho interného modelu inštitúcie.“;

iii) Dopĺňa sa tento pododsek:

„Na účely prvého pododseku môžu príslušné orgány zvýšiť hodnotu mc nad sumu uvedenú v uvedenom pododseku, ak alternatívny interný model inštitúcie prejavuje nedostatky, pokiaľ ide o náležité meranie požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.“;

b) Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Odchylne od odsekov 2 a 6 tohto článku môžu príslušné orgány povoliť inštitúcii, aby nepočítala prekročenie, keď jednodňovú zmenu v hodnote jej portfólia, ktorá prekročí súvisiacu výšku hodnoty v riziku vypočítanú interným modelom danej inštitúcie, možno pripísať nemodelovateľnému faktoru rizika.“;

c) Dopĺňa sa tento odsek 10:

„10. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky a kritériá, na základe ktorých sa inštitúcii môže povoliť, aby nepočítala prekročenie, ak jednodňová zmena v hodnote jej portfólia, ktorá prekročí súvisiacu výšku hodnoty v riziku vypočítanú interným modelom danej inštitúcie, je pripísateľná nemodelovateľnému faktoru rizika.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

156. Článok 325bg sa mení takto:

a) Odseky 1 až 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Trading desk inštitúcie spĺňa požiadavky na pridelenie ziskov a strát vtedy, keď teoretické zmeny v hodnote portfólia tohoto trading desku, ktoré sú založené na modeli merania rizika inštitúcie, sú buď blízko alebo dostatočne blízko k hypotetickým zmenám v hodnote portfólia tohoto trading desku, ktoré sú založené na modeli oceňovania inštitúcie.

2. Bez ohľadu na odsek 1, keď teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku, ktoré sú založené na modeli merania rizika inštitúcie, sú dostatočne blízko k hypotetickým zmenám v hodnote portfólia tohoto trading desku, ktoré sú založené na modeli oceňovania inštitúcie, inštitúcia vypočítava pre všetky pozície priradené k tomuto trading desku dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje k požiadavkám na vlastné zdroje uvedeným v článku 325ba ods. 1 a 2.

▌;

b) Odsek 4 sa mení takto:

i) Písmená a) a b) sa nahrádzajú takto:

„a) kritériá, ktorými sa určuje, či teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku sú buď blízko alebo dostatočne blízko k hypotetickým zmenám v hodnote portfólia trading desku na účely odseku 1 pri zohľadnení vývoja v oblasti medzinárodnej regulácie;

b) dodatočné požiadavky na vlastné zdroje uvedené v odseku 2;“;

ii) Písmeno e) sa vypúšťa.

iii) Posledné dva pododseky sa nahrádzajú takto:

„EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [9 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

157. Článok 325bh sa mení takto:

a) V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno i):

„i) pre pozície v PKI inštitúcie preskúmajú podkladové pozície PKI aspoň raz týždenne, aby vypočítali svoje požiadavky na vlastné zdroje v súlade s touto kapitolou; ak inštitúcia vykonáva preskúmanie menej pravidelne ako denne, identifikuje, meria a monitoruje všetky riziká, ktoré sa vyskytnú v dôsledku menej častého než denného preskúmania, a musí zabrániť akémukoľvek významnému podceneniu rizika; inštitúcie, ktoré nemajú primerané vstupné údaje alebo informácie na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pozície PKI v súlade s prístupom založeným na prezretí podkladových expozícií, sa môžu pri získavaní týchto vstupných údajov alebo informácií opierať o tretiu stranu za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

i) tretia strana je jedným z týchto subjektov:

–  depozitnou inštitúciou alebo depozitnou finančnou inštitúciou PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii alebo depozitnej finančnej inštitúcii;

–  pri PKI, na ktoré sa nevzťahuje prvá zarážka tohto písmena i), správcovskou spoločnosťou PKI za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a);

– predávajúci tretej strany pod podmienkou, že údaje, informácie alebo metriky rizika sú poskytnuté alebo vypočítané tretími stranami pododsekov i) alebo ii) alebo iným takýmto predávajúcim tretej strany;

ii) tretia strana poskytuje inštitúcii ▌údaje, informácie alebo metriky rizika na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pozície PKI v súlade s prístupom uvedeným v prvom pododseku;

iii) externý audítor inštitúcie potvrdil primeranosť údajov, informácií alebo metriky rizika tretej strany uvedených v bode ii) a príslušný orgán inštitúcie má na požiadanie k týmto údajom, informáciám alebo metrike rizika neobmedzený prístup.“;

b) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Inštitúcia môže používať empirické korelácie v rámci hlavných kategórií faktorov rizika a na účely výpočtu miery neobmedzeného predpokladaného schodku UESt, ako sa uvádza v článku 325bb ods. 1, v hlavných kategóriách faktorov rizika iba vtedy, keď je prístup inštitúcie k meraniu uvedených korelácií správny, konzistentný buď s príslušnými horizontmi likvidity alebo, pri dosiahnutí spokojnosti príslušného orgánu inštitúcie, so základným časovým horizontom 10 dní stanoveným v článku 325bc ods. 1 a vykonáva sa jednotne.“;

c) Odsek 3 sa vypúšťa.

158. V článku 325bi ods. 1 sa písmeno b) mení takto:

„b) inštitúcia musí mať útvar kontroly rizika, ktorý je nezávislý od obchodných útvarov a podlieha priamo vrcholovému manažmentu. Uvedený útvar:

i) je zodpovedný za vytvorenie a implementáciu akéhokoľvek interného modelu merania rizika používaného v rámci prístupu alternatívneho interného modelu na účely tejto kapitoly;

ii) je zodpovedný za celý systém riadenia rizík;

iii) vypracúva a analyzuje denné správy o výstupoch každého interného modelu používaného na výpočet kapitálových požiadaviek pre trhové riziká, ako aj správy o vhodnosti opatrení, ktoré sa majú prijať, pokiaľ ide o obmedzenia obchodovania.

Útvar pre validáciu, ktorý je oddelený od útvaru kontroly rizika, vykonáva počiatočnú a priebežnú validáciu akéhokoľvek interného modelu merania rizika používaného v rámci prístupu alternatívneho interného modelu na účely tejto kapitoly.“

158a. V článku 325bl ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Dlhé a krátke pozície vo vlastnom dlhu inštitúcie by sa mali vylúčiť z výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania.“

159. Článok 325bp sa mení takto:

a) Odsek 5 sa mení takto:

-i) Písmeno a) sa nahrádza takto:

 „a) spodná hodnota pravdepodobností zlyhania je 0,01 % v prípade emitentov krytých dlhopisov a 0,03 % v prípade všetkých ostatných emitentov; expozície, ktoré by dostali rizikovú váhu 0 % podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko v súlade s hlavou II kapitolou 2, nemajú spodnú hodnotu;“;

i) Písmená d) a e) nahrádzajú takto:

„d) inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na odhad pravdepodobností zlyhania v súlade s hlavou II kapitolou 3 oddielom 1 pre triedu expozícií a ratingový systém zodpovedajúci danému emitentovi, uplatňuje metodiku stanovenú v danom oddiele s cieľom vypočítať pravdepodobnosti zlyhania daného emitenta za predpokladu, že údaje na takýto odhad sú k dispozícii;

e) inštitúcia, ktorej nebolo udelené povolenie na odhad pravdepodobností zlyhania uvedené v písmene d), vypracuje na odhad týchto pravdepodobností zlyhania konzistentne s požiadavkami uplatňovanými na odhady pravdepodobnosti zlyhania podľa tohto článku internú metodiku alebo použije externé zdroje.“;

ii) Dopĺňa sa tento pododsek:

„Na účely písmena d) sú údaje na vykonanie odhadu pravdepodobností zlyhania daného emitenta pozície v obchodnej knihe k dispozícii, ak má inštitúcia k dátumu výpočtu pozíciu v neobchodnej knihe voči rovnakému dlžníkovi, pre ktorého odhaduje pravdepodobnosti zlyhania v súlade s hlavou II kapitolou 3 oddielom 1 s cieľom vypočítať svoje požiadavky na vlastné zdroje stanovené v uvedenej kapitole.“;

b) Odsek 6 sa mení takto:

i) Písmená c) a d) nahrádzajú takto:

„c) inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na odhad straty v prípade zlyhania v súlade s hlavou II kapitolou 3 oddielom 1 pre triedu expozícií a ratingový systém zodpovedajúci danej expozícii, uplatňuje metodiku stanovenú v danom oddiele s cieľom vypočítať odhady straty v prípade zlyhania daného emitenta za predpokladu, že údaje na takýto odhad sú k dispozícii;

d) inštitúcia, ktorej nebolo udelené povolenie na odhad straty v prípade zlyhania uvedené v písmene c), vypracuje na odhad straty v prípade zlyhania konzistentne s požiadavkami uplatňovanými na odhady straty v prípade zlyhania podľa tohto článku internú metodiku alebo použije externé zdroje.“;

ii) Dopĺňa sa tento pododsek:

„Na účely písmena c) sú údaje na vykonanie odhadu straty v prípade zlyhania daného emitenta pozície v obchodnej knihe k dispozícii, ak má inštitúcia k dátumu výpočtu pozíciu v neobchodnej knihe voči rovnakej expozícii, pre ktorú odhaduje stratu v prípade zlyhania v súlade s hlavou II kapitolou 3 oddielom 1 s cieľom vypočítať svoje požiadavky na vlastné zdroje stanovené v uvedenej kapitole.“

160. V článku 337 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Inštitúcie pri určovaní rizikových váh na účely odseku 1 používajú výlučne prístup stanovený v hlave II kapitole 5 oddiele 3.“

161. V článku 338 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1. Na účely tohto článku inštitúcia určuje svoje korelačné obchodné portfólio v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 325 ods. 6, 7 a 8.

2. Inštitúcia určuje pre korelačné obchodné portfólio vyššiu z nasledujúcich súm ako požiadavku na vlastné zdroje pre špecifické riziko:

a) celková požiadavka na vlastné zdroje pre špecifické riziko, ktorá by sa uplatňovala len na čisté dlhé pozície korelačného obchodného portfólia;

b) celková požiadavka na vlastné zdroje pre špecifické riziko, ktorá by sa uplatňovala len na čisté krátke pozície korelačného obchodného portfólia.“

162. V článku 352 sa vypúšťa odsek 2.

163. Článok 361 sa mení takto:

a) Písmeno c) sa vypúšťa.

b) Druhý odsek sa nahrádza takto:

„Inštitúcie oznámia svojim príslušným orgánom, ako uplatňujú tento článok.“

164. V tretej časti hlave IV sa vypúšťa kapitola 5.

165. V článku 381 sa vkladá tento odsek:

„Na účely tejto hlavy je „riziko úpravy ocenenia pohľadávky“ riziko strát vyplývajúcich zo zmien v hodnote úpravy ocenenia pohľadávok, vypočítané pre portfólio transakcií s protistranou, ako sa uvádza v prvom odseku, v dôsledku pohybov v rizikových faktoroch protistrany týkajúcich sa kreditného rozpätia a v iných rizikových faktoroch vložených do portfólia transakcií.“

166. Článok 382 sa mení takto:

a) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Inštitúcia zahrňuje do výpočtu vlastných zdrojov požadovaných v odseku 1 transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov, ktoré sú reálne ocenené podľa účtovného rámca uplatniteľného na inštitúciu, kde sú expozície inštitúcie voči riziku úpravy ocenenia pohľadávok vyplývajúce z týchto transakcií významné.“;

b) Vkladajú sa tieto odseky 4a a 4b:

„4a. Odchylne od odseku 4 sa inštitúcia môže rozhodnúť vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok pomocou ktoréhokoľvek z uplatniteľných prístupov uvedených v článku 382a pre tie transakcie, ktoré sú vylúčené v súlade s odsekom 4, ak inštitúcia na zmiernenie rizika úpravy ocenenia pohľadávok uvedených transakcií používa prípustné hedžingy určené v súlade s článkom 386. Inštitúcie zavádzajú politiky s cieľom presne stanoviť, kedy sa pre takéto transakcie rozhodnú splniť svoje požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok.

4b. Inštitúcie svojim príslušným orgánom oznamujú výsledky výpočtov požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok za všetky transakcie uvedené v odseku 4. Na účely tejto požiadavky na predkladanie správ inštitúcie vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok s použitím príslušných prístupov stanovených v článku 382a ods. 1, ktoré by použili na splnenie požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, ak by tieto transakcie neboli vylúčené z rozsahu pôsobnosti v súlade s odsekom 4.“;

c) Dopĺňa sa tento odsek 6:

„6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky a kritériá, ktoré inštitúcie použijú na posúdenie toho, či sú expozície voči riziku úpravy ocenenia pohľadávok vyplývajúce z transakcií financovania prostredníctvom reálne ocenených cenných papierov významné, ako aj periodicitu tohto posúdenia.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 2 roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

167. Vkladá sa tento článok 382a:

„Článok 382a
Prístupy k výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok

1. Inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok pre všetky transakcie uvedené v článku 382 v súlade s týmito prístupmi:

a) štandardizovaný prístup stanovený v článku 383, ak príslušné orgány udelili inštitúcii povolenie používať tento prístup;

b) základný prístup stanovený v článku 384;

c) zjednodušený prístup stanovený v článku 385 za predpokladu, že inštitúcia spĺňa podmienky stanovené v odseku 1 uvedeného článku.

2. Inštitúcia nepoužíva prístup uvedený v odseku 1 písm. c) v kombinácii s prístupmi uvedenými v odseku 1 písm. a) alebo b).

3. Inštitúcia môže na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok trvalo používať kombináciu prístupov uvedených v odseku 1 písm. a) a b) v týchto situáciách:

a) pre rôzne protistrany;

b) pre rôzne prípustné súbory vzájomného započítavania s rovnakou protistranou;

c) pre rôzne transakcie rovnakého prípustného súboru vzájomného započítavania za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

i) pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok rozdeľuje inštitúcia súbor vzájomného započítavania na dva hypotetické súbory vzájomného započítavania a prideľuje všetky transakcie, na ktoré sa vzťahuje prístup uvedený v odseku 1 písm. a), do rovnakého hypotetického súboru vzájomného započítavania a všetky transakcie, na ktoré sa vzťahuje prístup uvedený v odseku 1 písm. b), do iného hypotetického súboru vzájomného započítavania;

ii) rozdelenie uvedené v písmene a) musí byť konzistentné so spôsobom, akým inštitúcia určuje zákonné vzájomné započítavanie úpravy ocenenia pohľadávok vypočítanej na účtovné účely;

iii) pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok je povolenie používať prístup uvedený v odseku 1 písm. a), ktoré udelili príslušné orgány, obmedzené na hypotetický súbor vzájomného započítavania, pre ktorý inštitúcia používa prístup uvedený v odseku 1 písm. a).

Inštitúcie zavádzajú politiky s cieľom vysvetliť, akým spôsobom na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok trvalo používajú kombináciu prístupov uvedených v odseku 1 písm. a) a b), a ako sa stanovuje v tomto odseku.“

168. Článok 383 sa nahrádza takto:

„Článok 383
Štandardizovaný prístup

1. Príslušné orgány udelia inštitúcii povolenie na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok pre portfólio transakcií s jednou alebo viacerými protistranami s použitím štandardizovaného prístupu v súlade s odsekom 3 po tom, ako posúdia, či inštitúcia spĺňa tieto požiadavky:

a) inštitúcia zriadila samostatnú jednotku, ktorá je zodpovedná za celkové riadenie rizika inštitúcie a hedžing rizika úpravy ocenenia pohľadávok;

b) pre každú dotknutú protistranu inštitúcia vypracovala regulačný model úpravy ocenenia pohľadávok na výpočet úpravy ocenenia pohľadávok danej protistrany v súlade s článkom 383a;

c) pre každú dotknutú protistranu je inštitúcia schopná aspoň raz mesačne vypočítať citlivosti svojej úpravy ocenenia pohľadávok voči príslušným rizikovým faktorom, ako je určené v súlade s článkom 383b;

d) pre všetky pozície v prípustných hedžingoch uznaných v súlade s článkom 386 na účely výpočtu požiadaviek inštitúcie na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok s použitím štandardizovaného prístupu je inštitúcia schopná aspoň raz mesačne vypočítať citlivosti týchto pozícií na príslušné faktory rizika určené v súlade s článkom 383b.

Na účely písmena c) citlivosť úpravy ocenenia pohľadávok protistrany na faktor rizika je relatívna zmena hodnoty uvedenej úpravy ocenenia pohľadávok v dôsledku zmeny hodnoty jedného z relevantných rizikových faktorov uvedenej úpravy ocenenia pohľadávok vypočítaná pomocou regulačného modelu úpravy ocenenia pohľadávok inštitúcie v súlade s článkami 383i až 383j.

Na účely písmena d) citlivosť pozícií v prípustnom hedžingu na rizikový faktor je relatívna zmena hodnoty tejto pozície v dôsledku zmeny hodnoty jedného z relevantných rizikových faktorov tejto pozície vypočítaná pomocou modelu oceňovania inštitúcie v súlade s článkami 383i až 383j.

2. Na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a) „trieda rizika“ je ktorákoľvek z týchto kategórií:

i) úrokové riziko;

ii) riziko kreditného rozpätia protistrany;

iii) riziko referenčné kreditného rozpätia;

iv) akciové riziko;

v) komoditné riziko;

vi) devízové riziko;

b) „portfólio úpravy ocenenia pohľadávky“ je portfólio pozostávajúce zo súhrnných úprav ocenenia pohľadávok a všetkých prípustných hedžingov uvedených v odseku 1 písm. d);

c) „súhrnná úprava ocenenia pohľadávok“ je súčet úprav ocenenia pohľadávok vypočítaný pomocou regulačného modelu pre úpravy ocenenia pohľadávok za všetky protistrany uvedené v odseku 1 prvom pododseku.

3. Inštitúcie určia požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok pomocou štandardizovaného prístupu ako súčet týchto dvoch požiadaviek na vlastné zdroje vypočítaných v súlade s článkom 383b:

a) požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko delta, ktoré zachytáva riziko zmien v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok inštitúcie v dôsledku pohybov v príslušných faktoroch rizika nesúvisiacich s volatilitou;

b) požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko vega, ktoré zachytáva riziko zmien v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok inštitúcie v dôsledku pohybov v príslušných faktoroch rizika súvisiacich s volatilitou.“

169. Vkladajú sa tieto články 383a až 383w:

„Článok 383a
Regulačný model úpravy ocenenia pohľadávok

1. Regulačný model úpravy ocenenia pohľadávok používaný na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s článkom 383 musí byť koncepčne správny, vykonávaný jednotne a musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a) regulačný model úpravy ocenenia pohľadávok je schopný modelovať úpravu ocenenia pohľadávok danej protistrany a v prípade potreby uznávať vzájomné započítavanie a dohodu o dozabezpečení na úrovni súboru vzájomného započítavania v súlade s týmto článkom;

b) inštitúcia odhaduje pravdepodobnosť zlyhania protistrany uvedenú v písmene a) z kreditných rozpätí protistrany a zo straty v prípade zlyhania z očakávaného konsenzu na trhu pre uvedenú protistranu.

c) očakávaná strata v prípade zlyhania uvedená v písmene a) je rovnaká ako strata v prípade zlyhania z očakávaného konsenzu na trhu uvedená v písmene b), pokiaľ inštitúcia nemôže odôvodniť, že nadriadenosť portfólia transakcií s touto protistranou sa odlišuje od nadriadenosti nadriadených nezabezpečených dlhopisov emitovaných touto protistranou;

d) v každom budúcom časovom bode sa simulovaná diskontovaná budúca expozícia portfólia transakcií s protistranou vypočítava pomocou modelu expozície tak, že sa prehodnotia všetky transakcie v danom portfóliu na základe simulovaných spoločných zmien faktorov trhového rizika, ktoré sú významné pre uvedené transakcie s použitím primeraného počtu scenárov a diskontovaním cien k dátumu výpočtu s použitím bezrizikových úrokových sadzieb;

e) regulačný model úpravy ocenenia pohľadávok je schopný modelovať významnú závislosť medzi simulovanou diskontovanou budúcou expozíciou portfólia transakcií s kreditnými rozpätiami protistrany;

f) ak sú transakcie portfólia zahrnuté do súboru vzájomného započítavania podliehajúceho dohode o dozabezpečení a dennému oceňovaniu trhovou cenou, kolaterál zložený a prijatý v rámci tejto dohody sa v simulovanej diskontovanej budúcej expozícii považuje za zmierňujúci riziko, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i) inštitúcia určí ▌obdobie rizika dozabezpečenia relevantné pre daný súbor vzájomného započítavania v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 285 ods. 2 a 5 a zohľadní uvedené obdobie dozabezpečenia pri výpočte simulovanej diskontovanej budúcej expozície;

ii) všetky uplatniteľné vlastnosti dohody o dozabezpečení vrátane frekvencie požiadaviek na doplnenie marže, druhu zmluvne prípustného kolaterálu, prahových hodnôt, minimálnych súm prevodov, nezávislých hodnôt a počiatočných marží pre inštitúciu aj protistranu sú náležite zohľadnené vo výpočte simulovanej diskontovanej budúcej expozície;

iii) inštitúcia zriadila útvar pre riadenie kolaterálu, ktorý je v súlade s článkom 287 pre celý kolaterál uznaný na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok s použitím štandardizovaného prístupu.

Na účely písmena a) má úprava ocenenia pohľadávok kladné znamienko a vypočítava sa ako funkcia očakávanej straty v prípade zlyhania protistrany, vhodný súbor pravdepodobnosti zlyhania protistrany v budúcich časových bodoch a vhodný súbor simulovaných diskontovaných budúcich expozícií portfólia transakcií s uvedenou protistranou v budúcich časových bodoch až do splatnosti najdlhšej transakcie v uvedenom portfóliu.

Na účely písmena b), ak sú rozpätia pre swap na kreditné zlyhanie protistrany pozorovateľné na trhu, inštitúcia tieto rozpätia použije. Ak takéto rozpätia pre swap na kreditné zlyhanie nie sú k dispozícii, inštitúcia použije jeden z týchto prístupov:

i) kreditné rozpätia z iných nástrojov emitovaných protistranou odrážajúce súčasné trhové podmienky;

ii) proxy rozpätia, ktoré sú primerané z hľadiska ratingu, odvetvia a regiónu protistrany.

Na účely odôvodnenia uvedeného v písmene c) kolaterál prijatý od protistrany nemení nadriadenosť expozície.

Na účely písmena f) bodu iii), ak inštitúcia už zriadila takýto útvar na používanie metódy interných modelov uvedenej v článku 283, nie je povinná zriadiť dodatočný útvar pre riadenie kolaterálu, ak svojim príslušným orgánom preukáže, že takýto útvar spĺňa požiadavky stanovené v článku 287 pre celý kolaterál uznaný na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká úpravy ocenenia pohľadávok s použitím štandardizovaného prístupu.

2. Inštitúcia, ktorá používa regulačný model úpravy ocenenia pohľadávok, musí spĺňať všetky tieto kvalitatívne požiadavky:

a) model expozície uvedený v odseku 1 písm. d) je súčasťou interného systému riadenia rizika úpravy ocenenia pohľadávok inštitúcie, ktorý zahŕňa identifikáciu, meranie, riadenie, schvaľovanie a interné vykazovanie úpravy ocenenia pohľadávok a rizika úpravy ocenenia pohľadávok na účtovné účely;

b) inštitúcia má zavedený postup na zabezpečenie súladu so zdokumentovaným súborom interných politík, kontrol, hodnotenia výkonnosti modelu a postupov týkajúcich sa modelu expozície uvedeného v odseku 1 písm. d);

c) inštitúcia má nezávislý útvar kontroly, ktorý je zodpovedný za účinnú počiatočnú a priebežnú validáciu modelu expozície uvedeného v odseku 1 písm. d). Tento útvar je nezávislý od obchodných útvarov vrátane útvaru uvedeného v článku 383 ods. 1 písm. a) a podlieha priamo vrcholovému manažmentu, pričom musí mať dostatočný počet zamestnancov s úrovňou zručností, ktorá je primeraná na plnenie tohto účelu;

d) vrcholový manažment inštitúcie je aktívne zapojený do procesu kontroly rizika a pristupuje k riziku úpravy ocenenia pohľadávok ako k podstatnému aspektu obchodu, na ktorý je potrebné vyčleniť náležité zdroje;

e) inštitúcia zdokumentuje postup počiatočnej a priebežnej validácie svojho modelu expozície uvedeného v odseku 1 písm. d) s takou mierou podrobnosti, ktorá by tretej strane umožnila pochopiť spôsob fungovania modelov, ich obmedzenia a kľúčové predpoklady, ako aj opätovne vypracovať analýzu. V tejto dokumentácii sa stanovuje minimálna frekvencia, s akou sa bude vykonávať priebežná validácia, ako aj iné okolnosti (napríklad náhla zmena trhového správania), za ktorých sa vykoná dodatočná validácia. Opisuje sa v nej spôsob vykonávania validácie, pokiaľ ide o toky údajov a portfóliá, aké analýzy sa používajú a ako sa vytvárajú reprezentatívne portfóliá protistrán;

f) modely oceňovania používané v modeli expozície uvedenom v odseku 1 písm. d) pre daný scenár simulovaných faktorov trhového rizika sa testujú na základe vhodných nezávislých referenčných hodnôt pre širokú škálu trhových stavov ako súčasť počiatočného a priebežného procesu validácie modelu. V modeloch oceňovania pre opcie sa zohľadňuje nelineárnosť hodnoty opcie vo vzťahu k faktorom trhového rizika;

g) nezávislé preskúmanie interného systému riadenia rizika úpravy ocenenia pohľadávok inštitúcie uvedeného v písmene a) tohto odseku sa pravidelne vykonáva prostredníctvom procesu interného auditu inštitúcie. Toto preskúmanie by malo zahŕňať činnosti útvaru uvedeného v článku 383 ods. 1 písm. a) aj nezávislého útvaru kontroly rizika uvedeného v písmene c) tohto odseku;

h) model, ktorý inštitúcia používa na výpočet simulovanej diskontovanej budúcej expozície uvedenej v odseku 1 písm. a), odráža podmienky a špecifikácie transakcií a dojednania týkajúce sa dozabezpečenia včas, v plnej miere a konzervatívnym spôsobom. Tieto podmienky a špecifikácie sa nachádzajú v zabezpečenej databáze, ktorá podlieha formálnemu a pravidelnému auditu. Prenos údajov o podmienkach transakcií a údajov o špecifikáciách, ako aj dojednaní týkajúcich sa dozabezpečenia do modelu expozície takisto podlieha vnútornému auditu, pričom sa zavedú postupy pre formálne zosúhlasenie interného modelu so zdrojovými údajmi s cieľom priebežne overovať, či sa podmienky a špecifikácie transakcií a dojednania týkajúce sa dozabezpečenia odrážajú v expozičnom systéme správne alebo aspoň konzervatívnym spôsobom;

i) vstupné údaje o aktuálnych a historických trhových údajoch použité v modeli, ktorý inštitúcia používa na výpočet simulovanej diskontovanej budúcej expozície uvedenej v odseku 1 písm. a), sa získavajú nezávisle od obchodných línií. Vkladajú sa do modelu, ktorý inštitúcia používa na výpočet simulovanej diskontovanej budúcej expozície uvedenej v odseku 1 písm. a), včas a v plnej miere a udržiavajú sa v zabezpečenej databáze podliehajúcej formálnemu a pravidelnému auditu. Inštitúcia musí mať dobre vypracovaný proces integrity údajov na spracovanie nevhodných pozorovaní údajov. Ak model vychádza z proxy trhových údajov, inštitúcia navrhne interné politiky na identifikovanie vhodných proxy údajov a empiricky priebežne preukáže, že proxy údaje poskytujú konzervatívne vyjadrenie podkladového rizika;

j) v modeli expozície sa zachytávajú informácie špecifické pre transakcie a zmluvné informácie, ktoré sú potrebné na agregovanie expozícií na úrovni súboru vzájomného započítavania. Inštitúcia overuje, či sú transakcie v rámci modelu priradené k primeranému súboru vzájomného započítavania.

Na účely výpočtu požiadavky na vlastné zdroje pre riziká úpravy ocenenia pohľadávok uvedené v písmene a) môže mať model expozície odlišné špecifikácie a predpoklady, aby splnil všetky požiadavky stanovené v článku 383a s výnimkou toho, že jeho vstupné trhové údaje a uznanie vzájomného započítavania zostávajú rovnaké ako tie, ktoré sa používajú na účtovné účely.

3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie stanoviť, ako má inštitúcia určovať proxy rozpätia uvedené v odseku 1 písm. b) bode ii) na účely výpočtu pravdepodobností zlyhania.

4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) ďalšie technické prvky, ktoré inštitúcia zohľadňuje pri výpočte očakávanej straty v prípade zlyhania protistrany, pravdepodobnosti zlyhania protistrany a simulovanej diskontovanej budúcej expozície portfólia transakcií s uvedenou protistranou a úpravy ocenenia pohľadávok, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a);

b) ktoré iné nástroje uvedené v odseku 1 písm. b) bode i) sú vhodné na odhad pravdepodobnosti zlyhania protistrany a ako inštitúcie vykonávajú tento odhad.

EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov uvedený v odsekoch 3 a 4 do [OP: doplňte dátum = 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:

a) podmienky posudzovania významnosti rozšírení a zmien v používaní štandardizovaného prístupu, ako sa uvádza v článku 383 ods. 3;

b) metodiku posudzovania, podľa ktorej príslušné orgány overujú, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 383 a 383a.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii 36 mesiacov [od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 383b
Požiadavky na vlastné zdroje pre riziká delta a vega

1. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre faktory rizika delta a vega použijú inštitúcie faktory rizika delta a vega opísané v článkoch 383c až 383h, ako aj postup stanovený v odsekoch 2 až 8.

2. Pre každú triedu rizika uvedenú v článku 383 ods. 2 sa citlivosť súhrnných úprav ocenenia pohľadávok a citlivosť všetkých pozícií v prípustných hedžingoch, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká delta alebo vega, a to pre každý z uplatniteľných faktorov rizika delta alebo vega zahrnutých do uvedenej triedy rizika, vypočítava s pomocou zodpovedajúcich vzorcov stanovených v článkoch 383i a 383j. Ak hodnota nástroja závisí od viacerých faktorov rizika, citlivosť sa stanovuje samostatne pre každý faktor rizika.

Do výpočtu citlivostí vega súhrnných úprav ocenenia pohľadávok na riziko sa zahŕňajú citlivosti na volatility používané v modeli expozície na simuláciu faktorov rizika aj citlivosti na volatility používané na precenenie transakcií s opciami v portfóliu s protistranou.

Odchylne od odseku 1 môže inštitúcia po povolení príslušných orgánov používať alternatívne definície citlivostí delta a vega na riziko pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozíciu v obchodnej knihe podľa tejto kapitoly, za predpokladu, že inštitúcia spĺňa všetky tieto podmienky:

a) tieto alternatívne definície sa používajú na účely interného riadenia rizika a na vykazovanie ziskov a strát vrcholovému manažmentu zo strany nezávislého útvaru kontroly rizika v rámci inštitúcie;

b) inštitúcia preukáže, že tieto alternatívne definície sú vhodnejšie na zachytenie citlivostí danej pozície než vzorce stanovené v článkoch 383i a 383j, a že výsledné citlivosti sa významne neodlišujú od uvedených vzorcov.

3. Ak je prípustný hedžing indexovým nástrojom, inštitúcie vypočítavajú citlivosti tohto prípustného hedžingu na všetky relevantné faktory rizika uplatňovaním presunu jedného z príslušných faktorov rizika na každú zo zložiek indexu.

4. Inštitúcia môže zaviesť dodatočné triedy rizika k triedam uvedeným v článku 383 ods. 2, ktoré zodpovedajú kvalifikovaným indexovým nástrojom. Na účely rizík delta sa indexový nástroj považuje za kvalifikovaný, ak spĺňa podmienky stanovené v článku 325i▌. V prípade rizík vega sa všetky indexové nástroje považujú za kvalifikované.

Inštitúcia vypočítava citlivosti delta a vega na faktor kvalifikovaného indexového rizika ako jedinú citlivosť na podkladový kvalifikovaný index. Ak sa 75 % zložiek kvalifikovaného indexu zaraďuje do rovnakého sektora, ako sa stanovuje v článkoch 383o, 383r a 383 t, inštitúcia zaradí kvalifikovaný index do rovnakého sektora. V opačnom prípade inštitúcia zaradí citlivosť do príslušnej kvalifikovanej skupiny indexov.

5. Vážené citlivosti súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok a trhovej hodnoty všetkých prípustných hedžingov na každý faktor rizika sa vypočítavajú vynásobením príslušných čistých citlivostí zodpovedajúcou rizikovou váhou podľa týchto vzorcov:

kde:

 = index, ktorý označuje faktor rizika k;

 = riziková váha uplatniteľná na faktor rizika k;

 = vážená citlivosť súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika k;

 = čistá citlivosť súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika k;

 = vážená citlivosť trhovej hodnoty všetkých prípustných hedžingov v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika k;

 = čistá citlivosť trhovej hodnoty všetkých prípustných hedžingov v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika k.

6. Inštitúcie vypočítavajú čistú váženú citlivosť portfólia úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika k podľa tohto vzorca:

7. Čisté vážené citlivosti v rámci rovnakej skupiny sa agregujú v súlade s týmto vzorcom, pričom sa použijú zodpovedajúce korelácie pre vážené citlivosti v rámci rovnakej skupiny stanovené v článkoch 383l, 383s a 383p, čím sa vytvorí citlivosť špecifická pre skupinu :

kde:

 = citlivosť skupiny b špecifická pre skupinu;

 = zodpovedajúce korelačné parametre v rámci skupiny;

 = parameter neuznania hedžingu rovnajúci sa 0,01;

 = čisté vážené citlivosti.

8. Citlivosť špecifická pre skupinu sa vypočítava v súlade s odsekmi 5, 6 a 7 pre každú skupinu v rámci triedy rizika. Keď sa citlivosť špecifická pre skupinu vypočítala pre všetky skupiny, vážené citlivosti na všetky faktory rizika naprieč skupinami sa agregujú podľa tohto vzorca s použitím zodpovedajúcich korelácií pre vážené citlivosti v rôznych skupinách stanovených v článkoch 383l, 383n, 383q, 383s, 383u a 383w, čím sa vytvoria požiadavky na vlastné zdroje pre riziko delta alebo vega špecifické pre triedu rizika:

kde:

= multiplikačný faktor, ktorý sa rovná 1; príslušné orgány môžu zvýšiť hodnotu , ak regulačný model úpravy ocenenia pohľadávok inštitúcie prejavuje nedostatky, pokiaľ ide o náležité meranie požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok;

= citlivosť skupiny b špecifická pre skupinu;

= korelačný parameter medzi skupinami b a c;

= pre všetky faktory rizika v skupine b;

= pre všetky faktory rizika v skupine c.

Článok 383c
Faktory úrokového rizika

1. Pre faktory úrokového rizika delta vrátane rizika miery inflácie existuje jedna skupina pre každú menu, pričom každá skupina obsahuje rôzne druhy faktorov rizika.

Faktormi úrokového rizika delta, ktoré sa vzťahujú na nástroje citlivé na úrokové sadzby v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok, sú bezrizikové sadzby pre príslušnú menu a pre každú z týchto splatností: 1 rok, 2 roky, 5 rokov, 10 rokov a 30 rokov.

Faktormi úrokového rizika delta, ktoré sa uplatňujú na nástroje citlivé na mieru inflácie v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok, sú miery inflácie pre príslušnú menu a pre každú z týchto splatností: 1 rok, 2 roky, 5 rokov, 10 rokov a 30 rokov.

2. Meny, v prípade ktorých inštitúcia uplatňuje faktory úrokového rizika delta v súlade s odsekom 1, sú USD, EUR, GBP, AUD, CAD, SEK, JPY a mena vykazovania inštitúcie.

3. Pre meny, ktoré nie sú uvedené v odseku 2, sú faktormi úrokového rizika delta absolútna zmena miery inflácie a paralelný posun celej bezrizikovej krivky pre danú menu.

4. Inštitúcie získavajú bezrizikové sadzby pre každú menu z nástrojov peňažného trhu vedených v ich obchodnej knihe, ktoré majú najnižšie kreditné riziko vrátane jednodňových indexových swapov.

5. Pokiaľ inštitúcia nemôže použiť prístup uvedený v odseku 4, bezrizikové sadzby musia byť založené na jednej alebo viacerých swapových krivkách implikovaných trhom, ktoré inštitúcie používajú na označenie pozícií na trhu, ako sú swapové krivky pre úrokové sadzby ponúkané na medzibankovom trhu.

Ak sú údaje o swapových krivkách implikovaných trhom opísaných v prvom pododseku tohto odseku nedostatočné, bezrizikové sadzby možno odvodiť od najvhodnejšej krivky štátnych dlhopisov pre danú menu.

Článok 383d
Faktory devízového rizika

1. Faktormi devízového rizika delta, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nástroje v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok citlivé na spotové výmenné kurzy, sú všetky spotové výmenné kurzy medzi menou, v ktorej je nástroj denominovaný, a menou vykazovania inštitúcie alebo základnou menou inštitúcie, ak inštitúcia používa základnú menu v súlade s článkom 325q odsekom 7. Na každý menový pár existuje jedna skupina, ktorá obsahuje jediný faktor rizika a jedinú čistú citlivosť.

2. Faktormi devízového rizika vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nástroje v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok citlivé na volatilitu výmenných kurzov, sú implikované volatility výmenných kurzov medzi menovými pármi uvedenými v odseku 1. Na všetky meny a splatnosti existuje jedna skupina, ktorá obsahuje všetky faktory devízového rizika vega a jedinú čistú citlivosť.

3. Od inštitúcií sa nevyžaduje, aby rozlišovali medzi domácimi a zahraničnými menovými variantmi pre faktory devízového rizika delta a vega.

Článok 383e
Faktory rizika kreditného rozpätia protistrany

1. Faktorom rizika kreditného rozpätia delta protistrany, ktorý sa uplatňuje na nástroje v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok citlivé na kreditné rozpätie protistrany, sú kreditné rozpätia jednotlivých protistrán a referenčné názvy a kvalifikované indexy pre tieto splatnosti: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov a 10 rokov.

▌

2a. Trieda rizika kreditného rozpätia protistrany nepodlieha požiadavkám na vlastné zdroje pre riziko vega.

Článok 383f
Faktory rizika referenčného kreditného rozpätia

1. Faktorom rizika referenčného kreditného rozpätia delta, ktorý sa uplatňuje na nástroje v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok citlivé na referenčné kreditné rozpätie, sú kreditné rozpätia všetkých splatností pre všetky referenčné názvy v rámci skupiny. Pre každú skupinu sa vypočítava jedna čistá citlivosť.

2. Faktorom rizika referenčného kreditného rozpätia vega, ktorý sa uplatňuje na nástroje citlivé na referenčnú volatilitu kreditného rozpätia v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok, sú volatility kreditných rozpätí všetkých dôb splatností pre všetky referenčné názvy v rámci skupiny. Pre každú skupinu sa vypočítava jedna čistá citlivosť.

Článok 383g
Faktory akciového rizika

1. Skupinami pre všetky faktory akciového rizika sú skupiny uvedené v článku 383s.

2. Faktormi akciového rizika delta, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nástroje v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok citlivé na spotové ceny akcie, sú spotové ceny všetkých kapitálových cenných papierov zaradené do tej istej skupiny uvedenej v odseku 1. Pre každú skupinu sa vypočítava jedna čistá citlivosť.

3. Faktormi akciového rizika vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nástroje v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok citlivé na volatilitu akcií, sú implikované volatility všetkých kapitálových cenných papierov zaradených do tej istej skupiny uvedenej v odseku 1. Pre každú skupinu sa vypočítava jedna čistá citlivosť.

Článok 383h
Faktory komoditného rizika

1. Skupinami pre všetky faktory komoditného rizika sú sektorové skupiny uvedené v článku 383v.

2. Faktormi komoditného rizika delta, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nástroje v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok citlivé na spotové ceny komodít, sú spotové ceny všetkých komodít zaradené do tej istej sektorovej skupiny uvedenej v odseku 1. Pre každú sektorovú skupinu sa vypočíta jedna čistá citlivosť.

3. Faktormi komoditného rizika vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nástroje v portfóliu úpravy ocenenia pohľadávok citlivé na volatilitu ceny komodity, sú implikované volatility všetkých komodít zaradených do tej istej sektorovej skupiny uvedenej v odseku 1. Pre každú sektorovú skupinu sa vypočíta jedna čistá citlivosť.

Článok 383i
Citlivosti na riziko delta

1. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti delta pozostávajúce z faktorov úrokového rizika takto:

a) citlivosti delta súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktory rizika pozostávajúce z bezrizikových sadzieb, ako aj prípustného hedžingu voči uvedeným faktorom rizika sa vypočítavajú takto:

kde:

 = citlivosti súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika bezrizikovej sadzby;

 = hodnota faktora rizika bezrizikovej sadzby k so splatnosťou t;

 = súhrnná úprava ocenenia pohľadávok vypočítaná regulačným modelom úpravy ocenenia pohľadávok;

 = iné faktory rizika než ;

 = citlivosti prípustného hedžingu i na faktor rizika bezrizikovej sadzby;

 = funkcia oceňovania prípustného hedžingu i;

 = iné faktory rizika než vo funkcii oceňovania .

b) citlivosti delta na faktory rizika pozostávajúce z mier inflácie, ako aj prípustného hedžingu voči uvedenému faktoru rizika sa vypočítavajú takto:

kde:

 = citlivosti súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika miery inflácie;

 = hodnota faktora rizika miery inflácie k so splatnosťou t;

 = súhrnná úprava ocenenia pohľadávok vypočítaná regulačným modelom úpravy ocenenia pohľadávok;

 = iné faktory rizika než ;

 = citlivosti prípustného hedžingu i na faktor rizika miery inflácie;

 = funkcia oceňovania prípustného hedžingu i;

 = iné faktory rizika než vo funkcii oceňovania .

2. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti delta súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktory rizika pozostávajúce z devízových spotových výmenných kurzov, ako aj nástroja prípustného hedžingu voči uvedeným faktorom rizika takto:

kde:

 = citlivosti súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika spotového výmenného kurzu;

 = hodnota faktora rizika spotového výmenného kurzu k;

 = súhrnná úprava ocenenia pohľadávok vypočítaná regulačným modelom úpravy ocenenia pohľadávok;

 = iné faktory rizika než ;

 = citlivosti prípustného hedžingu i na faktor rizika spotového výmenného kurzu;

 = funkcia oceňovania prípustného hedžingu i;

 = iné faktory rizika než vo funkcii oceňovania .

3. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti delta súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktory rizika pozostávajúce zo sadzieb kreditného rozpätia protistrany, ako aj nástroja prípustného hedžingu voči uvedeným faktorom rizika takto:

kde:

 = citlivosti súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika sadzby kreditného rozpätia protistrany;

 = hodnota faktora rizika sadzby kreditného rozpätia protistrany k so splatnosťou t;

 = súhrnná úprava ocenenia pohľadávok vypočítaná regulačným modelom úpravy ocenenia pohľadávok;

 = iné faktory rizika než ;

 = citlivosti prípustného hedžingu i na faktor rizika sadzby kreditného rozpätia protistrany;

 = funkcia oceňovania prípustného hedžingu i;

 = iné faktory rizika než vo funkcii oceňovania .

4. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti delta súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktory rizika pozostávajúce zo sadzieb referenčného kreditného rozpätia, ako aj nástroja prípustného hedžingu voči uvedeným faktorom rizika takto:

kde:

 = citlivosti súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika sadzby referenčného kreditného rozpätia;

 = hodnota faktora rizika sadzby referenčného kreditného rozpätia k so splatnosťou t;

 = súhrnná úprava ocenenia pohľadávok vypočítaná regulačným modelom úpravy ocenenia pohľadávok;

 = iné faktory rizika než ;

 = citlivosti prípustného hedžingu i na faktor rizika sadzby referenčného kreditného rozpätia;

 = funkcia oceňovania prípustného hedžingu i;

 = iné faktory rizika než vo funkcii oceňovania .

5. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti delta súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktory rizika pozostávajúce zo spotových cien akcie, ako aj nástroja prípustného hedžingu voči uvedeným faktorom rizika takto:

kde:

 = citlivosti súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika spotovej ceny akcie;

 = hodnota spotovej ceny akcie;

 = súhrnná úprava ocenenia pohľadávok vypočítaná regulačným modelom úpravy ocenenia pohľadávok;

 = iné faktory rizika než ;

 = citlivosti prípustného hedžingu i na faktor rizika spotovej ceny akcie;

 = funkcia oceňovania prípustného hedžingu i;

 = iné faktory rizika než vo funkcii oceňovania .

6. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti delta súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktory rizika pozostávajúce zo spotových cien komodít, ako aj nástroja prípustného hedžingu voči uvedeným faktorom rizika takto:

kde:

 = citlivosti súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika spotovej ceny komodity;

 = hodnota spotovej ceny komodity;

 = súhrnná úprava ocenenia pohľadávok vypočítaná regulačným modelom úpravy ocenenia pohľadávok;

 = iné faktory rizika než ;

 = citlivosti prípustného hedžingu i na faktor rizika spotovej ceny komodity;

 = funkcia oceňovania prípustného hedžingu i;

 = iné faktory rizika než vo funkcii oceňovania .

Článok 383j
Citlivosti vega na riziko

Inštitúcie vypočítavajú citlivosti vega súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktory rizika pozostávajúce z implikovanej volatility, ako aj nástroja prípustného hedžingu voči uvedeným faktorom rizika takto:

kde:

 = citlivosti súhrnnej úpravy ocenenia pohľadávok na faktor rizika implikovanej volatility;

 = hodnota faktora rizika implikovanej volatility vyjadrená v percentách;

 = súhrnná úprava ocenenia pohľadávok vypočítaná regulačným modelom úpravy ocenenia pohľadávok;

 = iné faktory rizika než vo funkcii oceňovania ;

 = citlivosti prípustného hedžingu i na faktor rizika implikovanej volatility;

 = funkcia oceňovania prípustného hedžingu i;

 = iné faktory rizika než vo funkcii oceňovania .

Článok 383k
Rizikové váhy pre úrokové riziko

1. Pre meny uvedené v článku 383c ods. 2 sú rizikové váhy citlivostí delta bezrizikovej sadzby pre každú skupinu v tabuľke 1 tieto:

Tabuľka 1

2. Pre meny iné než meny uvedené v článku 383c ods. 2 je riziková váha citlivostí delta bezrizikovej sadzby 1,58 %.

3. Pre riziko miery inflácie denominované v jednej z mien uvedených v článku 383c ods. 2 je riziková váha citlivosti delta na riziko miery inflácie 1,11 %.

4. Pre riziko miery inflácie denominované v inej mene než meny uvedené v článku 383c ods. 2 je riziková váha citlivosti delta na riziko miery inflácie 1,58 %.

5. Rizikové váhy, ktoré sa majú uplatňovať na citlivosti na faktory úrokového rizika vega a na faktory rizika miery inflácie vega pre všetky meny, sú 100 %.

Článok 383l
Korelácie v rámci skupiny pre úrokové riziko

1. Pre meny uvedené v článku 383c ods. 2 sú korelačné parametre, ktoré inštitúcie používajú na agregáciu citlivostí delta bezrizikovej sadzby medzi rôznymi skupinami stanovenými v tabuľke 2, tieto:

Tabuľka 2

2. Korelačný parameter, ktorý inštitúcie používajú na agregáciu citlivosti rizika delta miery inflácie a citlivosti delta bezrizikovej úrokovej sadzby denominovanej v tej istej mene, je 40 %.

3. Korelačný parameter, ktorý inštitúcie používajú na agregáciu citlivosti faktora rizika vega miery inflácie a citlivosti faktora úrokového rizika vega denominovaného v tej istej mene, je 40 %.

Článok 383m
Rizikové váhy pre devízové riziko

1. Rizikové váhy pre všetky citlivosti delta na faktor devízového rizika medzi menou vykazovania inštitúcie a inou menou sú 11 %.

2. Rizikové váhy pre všetky citlivosti vega na faktor devízového rizika sú 100 %.

Článok 383n
Korelácie pre devízové riziko

1. Pre agregáciu citlivostí na faktory devízového rizika delta naprieč skupinami sa používa jednotný korelačný parameter v hodnote 60%.

2. Pre agregáciu citlivostí na faktory devízového rizika vega naprieč skupinami sa používa jednotný korelačný parameter v hodnote 60 %.

Článok 383o
Rizikové váhy pre riziko kreditného rozpätia protistrany

1. Rizikové váhy pre citlivosti delta na faktory rizika kreditného rozpätia sú rovnaké pre všetky splatnosti (0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov) v rámci každej skupiny v tabuľke 3 a sú tieto:

Tabuľka 3

2. S cieľom priradiť expozíciu voči rizikám k sektoru sa inštitúcie spoliehajú na klasifikáciu, ktorá sa bežne používa na trhu na zoskupovanie emitentov podľa sektora. Inštitúcie zaradia každého emitenta iba do jednej zo sektorových skupín stanovených v tabuľke 3. Expozície voči rizikám súvisiace s akýmkoľvek emitentom, ktorého inštitúcia nedokáže takýmto spôsobom zaradiť do nejakého sektora, sa zaradia do skupiny 9 alebo do skupiny 18 v tabuľke 3, a to v závislosti od kreditnej kvality emitenta.

3. Inštitúcie zaradia do skupín 10 a 19 v tabuľke 3 len expozície, ktoré sa týkajú kvalifikovaných indexov, ako sa uvádza v článku 383b ods. 4.

4. Inštitúcie používajú prístup založený na prezretí podkladových expozícií, aby určili citlivosti expozície, ktorá sa týka nekvalifikovaného indexu.

Článok 383p
Korelácie v rámci skupiny pre riziko kreditného rozpätia protistrany

1. Korelačný parameter medzi dvoma citlivosťami a , ktoré vyplývajú z expozícií voči rizikám zaradených do sektorových skupín 1 až 9 a 11 až 18, ako sa uvádza v článku 383o ods. 1 tabuľke 3, sa stanovuje takto:

kde:

sa rovná 1, ak dva vrcholné body citlivostí k a l sú identické, a 90 % v ostatných prípadoch;

sa rovná 1, ak dva referenčné tituly citlivostí k a l sú identické, 90 %, ak dva referenčné tituly sú odlišné, ale právne sú prepojené, a 50 % v ostatných prípadoch;

sa rovná 1, ak oba referenčné tituly sú v skupinách 1 až 9 alebo v skupinách 11 až 18, a 80 % v ostatných prípadoch.

2. Korelačný parameter medzi dvoma citlivosťami a , ktoré vyplývajú z expozícií voči rizikám zaradených do sektorových skupín 10 a 19, sa stanovuje takto:

kde:

sa rovná 1, ak dva vrcholné body citlivostí k a l sú identické, a 90 % v ostatných prípadoch;

sa rovná 1, ak dva referenčné tituly citlivostí k a l sú identické a dva indexy sú z rovnakej indexovej série, 90 %, ak dva indexy sú rovnaké, ale z inej indexovej série, a 80 % v ostatných prípadoch;

sa rovná 1, ak oba referenčné tituly sú v skupine 10 alebo v skupine 19, a 80 % v ostatných prípadoch.

Článok 383q
Korelácie naprieč skupinami pre riziko kreditného rozpätia protistrany

Korelácie naprieč skupinami pre riziko kreditného rozpätia delta sú tieto:

Tabuľka 4

Článok 383r
Rizikové váhy pre riziko referenčného kreditného rozpätia

1. Rizikové váhy pre citlivosti delta na faktory rizika referenčného kreditného rozpätia sú rovnaké pre všetky splatnosti (0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov) a pre všetky expozície voči referenčnému kreditnému rozpätiu v rámci každej skupiny v tabuľke 5, a sú tieto:

Tabuľka 5

 

1a. Rizikové váhy pre referenčné volatility kreditného rozpätia sa stanovujú na 100 %.

2. S cieľom priradiť expozíciu voči rizikám k sektoru sa inštitúcie spoliehajú na klasifikáciu, ktorá sa bežne používa na trhu na zoskupovanie emitentov podľa sektora. Inštitúcie zaradia každého emitenta iba do jednej zo sektorových skupín uvedených v tabuľke 5. Expozície voči rizikám súvisiace s akýmkoľvek emitentom, ktorého inštitúcia nedokáže takýmto spôsobom zaradiť do nejakého sektora, sa zaradia do skupiny 19 v tabuľke 5, a to v závislosti od kreditnej kvality emitenta.

3. Inštitúcie zaradia do skupín 10 a 18 len expozície, ktoré sa týkajú kvalifikovaných indexov, ako sa uvádza v článku 383b ods. 4.

4. Inštitúcie používajú prístup založený na prezretí podkladových expozícií, aby určili citlivosti expozície, ktorá sa týka nekvalifikovaného indexu.

Článok 383s
Korelácie v rámci skupiny pre riziko referenčného kreditného rozpätia

1. Korelačný parameter medzi dvoma citlivosťami a , ktoré vyplývajú z expozícií voči rizikám zaradených do sektorových skupín 1 až 9 a 11 až 18 v článku 383r ods. 1 tabuľke 5, sa stanovuje takto:

kde:

sa rovná 1, ak dva vrcholné body citlivostí k a l sú identické, a 90 % v ostatných prípadoch;

sa rovná 1, ak dva referenčné tituly citlivostí k a l sú identické, 90 %, ak dva referenčné tituly sú odlišné, ale právne sú prepojené, a 50 % v ostatných prípadoch;

sa rovná 1, ak oba referenčné tituly sú v skupinách 1 až 9 alebo v skupinách 11 až 18, a 80 % v ostatných prípadoch.

2. Korelačný parameter medzi dvoma citlivosťami a , ktoré vyplývajú z expozícií voči rizikám zaradených do sektorových skupín 10 a 19, sa stanovuje takto:

kde:

sa rovná 1, ak dva vrcholné body citlivostí k a l sú identické, a 90 % v ostatných prípadoch;

sa rovná 1, ak dva referenčné tituly citlivostí k a l sú identické a dva indexy sú z rovnakej indexovej série, 90 %, ak dva referenčné tituly sú odlišné, ale právne sú prepojené, a 80 % v ostatných prípadoch;

sa rovná 1, ak oba referenčné tituly sú v skupine 10 alebo v skupine 19, a 80 % v ostatných prípadoch.

Článok 383sa

Korelácie v rámci skupiny pre riziko referenčného kreditného rozpätia

 

1. Korelácie naprieč skupinami pre riziko referenčného kreditného rozpätia delta a riziko referenčného kreditného rozpätia vega sú rovnaké ako korelácia naprieč skupinami pre riziko kreditného rozpätia delta protistrany stanovená v tabuľke 4 článku 383q.

2. Odchylne od odseku 1 sa hodnoty korelácie naprieč skupinami vypočítané podľa odseku 1 vydelia dvomi pre skupiny 1 až 8 a 11 až 17.

Článok 383t
Rizikové váhy skupín pre akciové riziko

1. Rizikové váhy pre citlivosti delta na faktory rizika spotovej ceny akcie sú rovnaké pre všetky expozície voči akciovému riziku v rámci každej skupiny v tabuľke 6, a sú tieto:

Tabuľka 6

2. Na účely odseku 1 sa v regulačných technických predpisoch uvedených v článku 325bd ods. 7 presne stanoví, čo tvorí malú a veľkú trhovú kapitalizáciu.

3. Na účely odseku 1 sa v regulačných technických predpisoch uvedených v článku 325ap ods. 3 presne stanoví, čo tvorí rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo a rozvinuté hospodárstvo.

4. Pri zaraďovaní expozície voči rizikám k sektoru sa inštitúcie spoliehajú na klasifikáciu, ktorá sa bežne používa na trhu na zoskupovanie emitentov podľa priemyselného odvetvia. Inštitúcie zaradia každého emitenta do jednej zo sektorových skupín uvedených v odseku 1 tabuľke 6 a zaradia všetkých emitentov z rovnakého priemyselného odvetvia do rovnakého sektora. Rizikové expozície súvisiace s akýmkoľvek emitentom, ktorého úverová inštitúcia nedokáže takto zaradiť do nejakého sektora, sa zaradia do skupiny 11. Nadnárodní alebo viacodvetvoví emitenti akcií sa zaradia do konkrétnej skupiny na základe najvýznamnejšieho regiónu a sektora, v ktorom emitent akcií pôsobí.

5. Rizikové váhy pre akciové riziko vega sa stanovujú na 78 % pre skupiny 1 až 8 a skupinu 12, a na 100 % pre všetky ostatné skupiny.

Článok 383u
Korelácie naprieč skupinami pre akciové riziko

Korelačný parameter krížovej skupiny pre akciové riziko delta a vega sa nastaví na:

a) 15 %, ak tieto dve skupiny patria do skupín 1 až 10 v článku 383t ods. 1 tabuľke 6;

b) 75 %, ak sú tieto dve skupiny skupinami 12 a 13 v článku 383t ods. 1 tabuľke 6;

c) 45 %, ak jedna zo skupín je skupina 12 alebo 13 v článku 383t ods. 1 tabuľke 6 a druhá skupina patrí do skupín 1 až 10 v článku 383t ods. 1 tabuľke 6;

d) 0 %, ak jedna z týchto dvoch skupín je skupina 11 v článku 383t ods. 1 tabuľke 6.

Článok 383v
Rizikové váhy skupín pre komoditné riziko

1. Rizikové váhy pre citlivosti delta na faktory rizika spotovej ceny komodity sú rovnaké pre všetky expozície voči komoditnému riziku v rámci každej skupiny v tabuľke 7, a sú tieto:

Tabuľka 7

2. Rizikové váhy pre komoditné riziko vega sa stanovujú na 100 %.

Článok 383w
Korelácia medzi skupinami pre komoditné riziko

1. Parameter korelácie naprieč skupinami pre komoditné riziko delta sa nastavuje na:

a) 20 %, ak tieto dve skupiny patria do skupín 1 až 11 v článku 383v ods. 1 tabuľke 7;

b) 0 %, ak jedna z týchto dvoch skupín je skupina 12 v článku 383v ods. 1 tabuľke 7.

2. Parameter korelácie naprieč skupinami pre komoditné riziko vega sa nastavuje na:

a) 20 %, ak tieto dve skupiny patria do skupín 1 až 11 v článku 383v ods. 1 tabuľke 7;

b) 0 %, ak jedna z týchto dvoch skupín je skupina 12 v článku 383v ods. 1 tabuľke 7.“

170. Články 384, 385 a 386 sa nahrádzajú takto:

„Článok 384
Základný prístup

1. Inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s odsekom 2 alebo prípadne 3 pre portfólio transakcií s jednou alebo viacerými protistranami, a to podľa potreby pomocou jedného z týchto vzorcov:

a) vzorca stanoveného v odseku 2, ak inštitúcia do výpočtu zahrnie jeden alebo viacero prípustných hedžingov uznaných v súlade s článkom 386;

b) vzorca stanoveného v odseku 3, ak inštitúcia do výpočtu nezahrnie žiadne prípustné hedžingy uznané v súlade s článkom 386.

Prístupy stanovené v písmenách a) a b) sa nesmú kombinovať.

2. Inštitúcia, ktorá spĺňa podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a), vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre riziká úpravy ocenenia pohľadávok takto:

kde:

 = požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok podľa základného prístupu;

 = požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok podľa základného prístupu vypočítaného v súlade s odsekom 3 pre inštitúciu, ktorá spĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 písm. b);

 = 0,65;

 = 0,25;

kde:

 = 1,4;

 = 0,5;

c = index, ktorý označuje všetky protistrany, pre ktoré inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok pomocou prístupu stanoveného v tomto článku;

NS = index, ktorý označuje všetky súbory vzájomného započítavania s danou protistranou, pre ktorú inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok pomocou prístupu stanoveného v tomto článku;

h = index, ktorý označuje všetky nástroje zmierňujúce kreditné riziko len jednej protistrany uznané za prípustné hedžingy v súlade s článkom 386 pre danú protistranu, pre ktorú inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok pomocou prístupu stanoveného v tomto článku;

i = index, ktorý označuje všetky indexové nástroje uznané za prípustné hedžingy v súlade s článkom 386 pre všetky protistrany, pre ktoré inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok pomocou prístupu stanoveného v tomto článku;

 = riziková váha vzťahujúca sa na protistranu „c“. Protistrana „c“ sa zaraďuje do jednej z rizikových váh na základe kombinácie sektora a kreditnej kvality a určuje sa v súlade s tabuľkou 1.

 = efektívna splatnosť súboru vzájomného započítavania NS s protistranou c;

V prípade inštitúcie, ktorá používa metódy stanovené v hlave II kapitole 6 oddiele 6, sa vypočítava podľa článku 162 ods. 2 písm. g). Na tento účel však nie je ohraničená piatimi rokmi, ale najdlhšou zostávajúcou zmluvnou splatnosťou v súbore vzájomného započítavania.

V prípade inštitúcie, ktorá nepoužíva metódy stanovené v hlave II kapitole 6 oddiele 6, je priemernou pomyselnou váženou splatnosťou, ako sa uvádza v článku 162 ods. 2 písm. b). Na tento účel však nie je ohraničená piatimi rokmi, ale najdlhšou zostávajúcou zmluvnou splatnosťou v súbore vzájomného započítavania.

 = hodnota expozície voči kreditnému riziku protistrany súboru vzájomného započítavania NS so zmluvnou stranou c vrátane účinku kolaterálu v súlade s metódami stanovenými v hlave II kapitole 6 oddieloch 3 až 6, ktoré sa uplatňujú na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko protistrany uvedených v článku 92 ods. 4 písm. a) a f);

 = faktor diskontnej sadzby na účely dohľadu pre súbor vzájomného započítavania NS s protistranou c.

V prípade inštitúcie sa faktor diskontnej sadzby na účely dohľadu s použitím metód stanovených v hlave II kapitole 6 oddiele 6 stanovuje na 1. Vo všetkých ostatných prípadoch sa faktor diskontnej sadzby na účely dohľadu vypočítava takto:

 = korelačný faktor na účely dohľadu medzi rizikom kreditného rozpätia protistrany c a rizikom kreditného rozpätia nástroja zmierňujúceho kreditné riziko len jednej protistrany uznaného za prípustný hedžing h pre protistranu c, určená v súlade s tabuľkou 2;

 = zostatková splatnosť nástroja zmierňujúceho kreditné riziko len jednej protistrany uznaného za prípustný hedžing;

 = pomyselná hodnota nástroja zmierňujúceho kreditné riziko len jednej protistrany uznaného za prípustný hedžing;

 = faktor diskontnej sadzby na účely dohľadu pre nástroj zmierňujúci kreditné riziko len jednej protistrany, uznaný za prípustný hedžing vypočítaný takto:

 = riziková váha na účely dohľadu nástroja zmierňujúceho kreditné riziko len jednej protistrany uznaného za prípustný hedžing. Uvedené rizikové váhy vychádzajú z kombinácie sektora a kreditnej kvality referenčného kreditného rozpätia hedžingového nástroja a určujú sa v súlade s tabuľkou 1;

 = zostatková splatnosť jednej alebo viacerých pozícií v tom istom indexovom nástroji uznanom za prípustný hedžing. V prípade viac ako jednej pozície v tom istom indexovom nástroji je pomyselne vážená splatnosť všetkých uvedených pozícií;

 = faktor diskontnej sadzby na účely dohľadu pre jednu alebo viacero pozícií v tom istom indexovom nástroji uznanom za prípustný hedžing. V prípade viac ako jednej pozície v tom istom indexovom nástroji je pomyselne vážená splatnosť všetkých uvedených pozícií;

= = faktor diskontnej sadzby na účely dohľadu pre jednu alebo viacero pozícií v tom istom indexovom nástroji uznanom za prípustný hedžing vypočítaný takto:

= riziková váha na účely dohľadu indexového nástroja uznaného za prípustný hedžing. vychádza z kombinácie sektora a kreditnej kvality všetkých zložiek indexu vypočítanej takto:

a) ak všetky zložky indexu patria do rovnakého sektora a majú rovnakú kreditnú kvalitu, ako je určená v súlade s tabuľkou 1, sa vypočítava ako príslušná riziková váha tabuľky 1 pre daný sektor a kreditná kvalita vynásobená koeficientom 0,7;

b) ak všetky zložky indexu nepatria do toho istého sektora alebo nemajú rovnakú kreditnú kvalitu, sa vypočítava ako vážený priemer rizikových váh všetkých zložiek indexu určených v súlade s tabuľkou 1 vynásobený koeficientom 0,7;

Tabuľka 1

Tabuľka 2

2. Inštitúcia, ktorá spĺňa podmienku uvedenú v odseku 1 písm. b), vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre riziká úpravy ocenenia pohľadávok takto:

ak sú všetky podmienky stanovené v odseku 2.

Článok 385
Zjednodušený prístup

1. Inštitúcia, ktorá spĺňa všetky podmienky stanovené v článku 273a ods. 2 alebo ktorej jej príslušné orgány v súlade s článkom 273a ods. 4 povolili použiť prístup stanovený v článku 282, môže vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok ako hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko protistrany pre pozície v neobchodnej knihe, resp. pozície v obchodnej knihe uvedené v článku 92 ods. 4 písm. a) a f) vydelené 12,5.

2. Na účely výpočtu uvedeného v odseku 1 sa uplatňujú tieto požiadavky:

a) tomuto výpočtu podliehajú len transakcie, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok stanovené v článku 382;

b) kreditné deriváty, ktoré sú uznané ako interné hedžingy proti expozíciám voči riziku protistrany, sa do tohto výpočtu nezahŕňajú.

3. Inštitúcia, ktorá už nespĺňa jednu alebo viac podmienok stanovených v článku 273a ods. 2, musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 273b.

Článok 386
Prípustné hedžingy

1. Pozície v hedžingových nástrojoch sa vykazujú ako „prípustné hedžingy“ na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s článkami 383 a 384, ak tieto pozície spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a) tieto pozície sa používajú na účely zmiernenia rizika úpravy ocenenia pohľadávok a ako také sa spravujú;

b) do týchto pozícií sa môže vstupovať s tretími stranami alebo s obchodnou knihou inštitúcie ako interný hedžing, pričom v takom prípade musia spĺňať požiadavku stanovenú v článku 106 ods. 7;

c) iba pozície v hedžingových nástrojoch uvedené v odsekoch 2 a 3 sa môžu uznať za prípustné hedžingy na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s článkami 383 a 384;

d) daný hedžingový nástroj tvorí jedinú pozíciu v prípustnom hedžingu a nemožno ho rozdeliť na viac ako jednu pozíciu vo viac ako jednom prípustnom hedžingu.

2. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s článkom 383 sa ako prípustné hedžingy vykazujú len pozície v týchto hedžingových nástrojoch:

a) nástroje, ktoré zabezpečujú variabilitu kreditného rozpätia protistrany, s výnimkou nástrojov uvedených v článku 325 ods. 5;

b) nástroje, ktoré zabezpečujú variabilitu zložky expozície rizika úpravy ocenenia pohľadávok, s výnimkou nástrojov uvedených v článku 325 ods. 5.

3. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s článkom 384 sa ako prípustné hedžingy vykazujú len pozície v týchto hedžingových nástrojoch:

a) swapy na kreditné zlyhanie zmierňujúce kreditné riziko len jednej protistrany a podmienené swapy na kreditné zlyhanie zmierňujúce kreditné riziko len jednej protistrany, s odkazom:

i) priamo na protistranu;

ii) na subjekt právne prepojený s protistranou, pričom pojem „právne prepojený“ súvisí s prípadmi, keď referenčný názov a protistrana sú buď materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou alebo dvoma dcérskymi spoločnosťami spoločnej materskej spoločnosti;

iii) na subjekt, ktorý patrí do toho istého sektora a regiónu ako protistrana;

b) na indexové swapy na kreditné zlyhanie.

4. Do pozícií v hedžingových nástrojoch sa vstupuje s tretími stranami, ktoré sú uznané za prípustné hedžingy v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 a zahrnuté do výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, nepodliehajú požiadavkám na vlastné zdroje pre trhové riziko stanoveným v hlave IV.

5. Pozície v hedžingových nástrojoch, ktoré nie sú uznané za prípustné hedžingy v súlade s týmto článkom, podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje pre trhové riziko stanoveným v hlave IV.“

170a. Vkladá sa tento článok 395a:

„Článok 395a

Súhrnný limit expozícií voči subjektom tieňového bankovníctva

Komisia do 30. júna 2023 v úzkej spolupráci s EBA posúdi vhodnosť a vplyv stanovenia limitov pre expozície voči subjektom tieňového bankovníctva. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej podľa potreby pripojí legislatívny návrh o limitoch expozícií voči subjektom tieňového bankovníctva.“

 

171. Článok 402 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa mení takto:

i) Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Na výpočet hodnoty expozícií na účely článku 395 môže inštitúcia s výnimkou prípadov, keď to zakazuje uplatniteľné vnútroštátne právo, znížiť hodnotu expozície alebo akejkoľvek časti expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v súlade s článkom 125 ods. 1 o založenú hodnotu majetku, avšak nie o viac ako o 55 % hodnoty majetku, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:“;

ii) Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) príslušné orgány členského štátu nestanovili pre expozície alebo časti expozícií zabezpečené nebytovým nehnuteľným majetkom rizikovú váhu vyššiu ako 20 % v súlade s článkom 124 ods. 7;“;

b) Odsek 2 sa mení takto:

i) Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Na výpočet hodnôt expozícií na účely článku 395 môže inštitúcia s výnimkou prípadov, keď to zakazuje uplatniteľné vnútroštátne právo, znížiť hodnotu expozície alebo akejkoľvek časti expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie v súlade s článkom 126 ods. 1 o založenú hodnotu majetku, avšak nie viac ako o 55 % hodnoty majetku, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:“;

ii) Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) príslušné orgány členského štátu nestanovili pre expozície alebo časti expozícií zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie rizikovú váhu vyššiu ako 60% v súlade s článkom 124 ods. 7;“

172. V článku 429 sa odsek 6 nahrádza takto:

„6. Na účely odseku 4 písm. e) tohto článku a článku 429g je „bežný nákup alebo predaj“ nákup alebo predaj finančného aktíva podľa zmlúv, ktorých podmienky si vyžadujú dodanie finančného aktíva v lehote stanovenej spravidla zákonom alebo konvenciami dotknutého trhu.“

172a. V článku 429a ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„ca) ak je inštitúcia členom siete uvedenej v článku 113 ods. 7, expozície, ktorým sa v súlade s článkom 114 priraďuje riziková váha 0 % a ktoré vyplývajú z toho, že aktíva sú ekvivalentom vkladov v rovnakej mene iných členov tejto siete, ktoré vyplývajú zo zákonom alebo stanovami predpísaného minimálneho vkladu v súlade s článkom 422 ods. 3 písm. b). V takomto prípade sa na expozície iných členov tejto siete, ktoré sú zákonné alebo štatutárne minimálne vklady, nevzťahuje písmeno c).“

173. Článok 429c sa mení takto:

a) V odseku 3 sa písm. a) nahrádza takto:

„a) v prípade obchodov nezúčtovaných prostredníctvom QCCP sa hotovosť prijatá prijímajúcou protistranou neoddeľuje od aktív inštitúcie;“;

b) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Na účely odseku 1 tohto článku inštitúcie nezahŕňajú prijatý kolaterál do výpočtu NICA v zmysle vymedzenia v článku 272 bodu 12a.“;

c) Vkladá sa tento odsek 4a:

„4a. Odchylne od odsekov 3 a 4 môže inštitúcia uznať akýkoľvek kolaterál prijatý v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 6 oddielom 3, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) kolaterál sa prijíma od klienta v súvislosti so zmluvou o derivátoch, ktorá bola zúčtovaná inštitúciou v mene tohto klienta;

b) zmluva uvedená v písmene a) sa zúčtováva prostredníctvom QCCP;

c) ak bol kolaterál prijatý vo forme počiatočnej marže, tento kolaterál je oddelený od aktív inštitúcie.“;

d) V odseku 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Odchylne od odseku 1 tohto článku môžu inštitúcie metódu stanovenú v tretej časti hlave II kapitole 6 oddiele 4 alebo 5 používať na určenie hodnoty expozície zmlúv o derivátoch uvedených v ▌prílohe II a kreditných derivátov, ale len ak túto metódu používajú aj na určenie hodnoty expozície týchto zmlúv na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c).“

174. Článok 429f sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V súlade s článkom 111 ods. 2 inštitúcie vypočítavajú hodnotu expozície podsúvahových položiek s výnimkou zmlúv o derivátoch uvedených v prílohe II, kreditných derivátov, transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a pozícií uvedených v článku 429d.

Ak sa prísľub vzťahuje na predĺženie iného prísľubu, uplatňuje sa článok 166 ods. 9.“;

b) Odsek 3 sa vypúšťa.

175. V článku 429g sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Inštitúcie zaobchádzajú s hotovosťou súvisiacou s bežnými nákupmi a s finančnými aktívami súvisiacimi s bežnými predajmi, ktoré zostávajú v súvahe do dátumu vyrovnania, ako s aktívami v súlade s článkom 429 ods. 4 písm. a).“

176. ▌Článok 430 sa mení takto:

 a) V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno h):

„h) o svojich expozíciách voči rizikám ESG vrátane:

i) svojich existujúcich a nových expozícií voči subjektom odvetvia fosílnych palív;

ii) svojich expozícií voči činnostiam, ktoré sa považujú za výrazne narúšajúce niektorý z environmentálnych cieľov stanovených v nariadení EÚ 2020/852;

iii) svojich expozícií voči fyzickým rizikám a rizikám prechodu;

iv) príslušných expozícií skupín úverov podkladových aktív krytých dlhopisov emitovaných inštitúciami, či už priamo alebo prostredníctvom prevodu úverov na účelovo vytvorený subjekt;“;

b) Vkladá sa tento odsek:

 „8a. Do 1. januára 2024 a potom každý rok EBA uverejní správu o pokroku pri vykonávaní mandátu uvedeného v odseku 8 tohto článku. EBA osobitne podrobne uvedie pokrok dosiahnutý v súvislosti s cieľom uvedeným v odseku 8 písm. e). “

177. ▌Článok 430a sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Inštitúcie svojim príslušným orgánom každoročne oznamujú tieto súhrnné údaje za každý národný trh s nehnuteľným majetkom, ktorému sú vystavené:

a) straty pochádzajúce z expozícií, pri ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na bývanie za kolaterál, a to do výšky, ktorá nepresahuje založenú hodnotu a 55 % hodnoty majetku, pokiaľ nebolo rozhodnuté inak podľa článku 124 ods. 7;

b) celkové straty pochádzajúce z expozícií, pri ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na bývanie za kolaterál do výšky časti expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v súlade s článkom 124 ods. 2 písm. a);

c) hodnotu expozície všetkých zostávajúcich expozícií, pri ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na bývanie za kolaterál obmedzený na časť, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v súlade s článkom 124 ods. 2 písm. a);

d) straty pochádzajúce z expozícií, pri ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na podnikanie za kolaterál, a to do výšky, ktorá nepresahuje založenú hodnotu a 55 % hodnoty majetku, pokiaľ nebolo rozhodnuté inak podľa článku 124 ods. 7;

e) celkové straty pochádzajúce z expozícií, pri ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na podnikanie za kolaterál do výšky časti expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie v súlade s článkom 124 ods. 2 písm. c);

f) hodnotu expozície všetkých zostávajúcich expozícií, pri ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na podnikanie za kolaterál obmedzený na časť, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie v súlade s článkom 124 ods. 2 písm. c).“;

b) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Príslušné orgány každoročne uverejňujú súhrnné údaje uvedené v odseku 1 písm. a) až f) spolu s historickými údajmi, ak sú dostupné, pre každý vnútroštátny trh z nehnuteľnosťami, pre ktorý boli zbierané údaje. Príslušný orgán na žiadosť iného príslušného orgánu v členskom štáte alebo na žiadosť EBA poskytne tomuto príslušnému orgánu alebo EBA podrobnejšie informácie o stave trhov s nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo na podnikanie v danom členskom štáte.“

178. Článok 433 sa nahrádza takto:

„Článok 433
Frekvencia a rozsah zverejňovania informácií

Inštitúcie zverejňujú informácie požadované podľa hláv II a III spôsobom stanoveným v tomto článku a článkoch 433a, 433b, 433c a 434.

EBA uverejňuje ročne zverejňované informácie na svojom webovom sídle k rovnakému dátumu, ako je dátum uverejnenia účtovnej závierky inštitúcií, alebo čo najskôr po uvedenom dátume.

EBA uverejňuje polročné a štvrťročné zverejňované informácie na svojom webovom sídle k rovnakému dátumu, ako je dátum uverejnenia finančných správ inštitúcií za zodpovedajúce obdobie, ak to je uplatniteľné, alebo čo najskôr po uvedenom dátume.

Každé oneskorenie medzi dátumom uverejnenia zverejňovaných informácií požadovaných podľa tejto časti a dátumom uverejnenia príslušnej účtovnej závierky musí byť primerané a v žiadnom prípade nesmie presiahnuť lehotu stanovenú príslušnými orgánmi podľa článku 106 smernice 2013/36/EÚ.“

179. V článku 433a sa ods. 1 mení takto:

a) V písmene b) sa dopĺňa tento bod:

 „xv) Článok 449a “;

b) V písmene c) sa bod i) nahrádza takto:

„i) článok 438 písm. d), da) a h);“

180. ▌Článok 433b sa nahrádza takto:

„Článok 433b

Zverejňovanie informácií malými a menej zložitými inštitúciami

1. Malé a menej zložité inštitúcie každoročne zverejňujú informácie uvedené nižšie:

i) článok 435 ods. 1 písm. a), e) a f);

ii) článok 438 písm. c), d) a da);

iii) článok 450 ods. 1 písm. a) až d), h), i), j);

iv) kľúčové parametre uvedené v článku 447;

v) článok 442 písm. c) a d);

vi) článok 449a.

2. Odchylne od odseku 1 tohto článku malé a menej zložité inštitúcie, ktoré sú nekótovanými inštitúciami, zverejňujú kľúčové parametre uvedené v článku 447 každé dva roky.“

181. V článku 433c sa odsek 2 mení takto:

a) Písmeno d) sa nahrádza takto:

„d) článok 438 písm. c), d) a da):“;

b) Dopĺňajú sa tieto písmená:

„g) článok 442 písm. c) a d).“;

„h) informácie uvedené v článku 449a polročne.“

182. Článok 434 sa nahrádza takto:

„Článok 434
Prostriedky zverejňovania informácií

1. Inštitúcie iné ako malé a menej zložité inštitúcie predkladajú EBA všetky informácie požadované podľa hláv II a III v elektronickom formáte najneskôr k dátumu, keď inštitúcie uverejňujú svoju účtovnú závierku alebo finančné správy za zodpovedajúce obdobie, ak to je uplatniteľné, alebo čo najskôr po uvedenom dátume. EBA uverejní aj dátum predloženia týchto informácií.

EBA zabezpečuje, aby informácie zverejňované na webovom sídle EBA obsahovali informácie totožné s informáciami, ktoré inštitúcie predložili EBA. Inštitúcie majú právo opätovne predložiť EBA informácie v súlade s technickými predpismi uvedenými v článku 434a. EBA na svojom webovom sídle sprístupní dátum opätovného predloženia.

EBA vypracúva a aktualizuje nástroj, v ktorom sa špecifikuje priraďovanie vzorov a tabuliek na zverejňovanie informácií k tým vzorom a tabuľkám, ktoré sa týkajú vykazovania na účely dohľadu. Nástroj na priraďovanie je prístupný verejnosti na webovom sídle EBA.

Inštitúcie môžu naďalej uverejňovať samostatný dokument, ktorý predstavuje ľahko prístupný zdroj prudenciálnych informácií pre používateľov týchto informácií, alebo jasne odlíšenú časť zahrnutú do účtovných závierok alebo finančných správ inštitúcií alebo k nim pripojenú, ktorá obsahuje požadované zverejňované informácie a je pre týchto používateľov ľahko identifikovateľná. Inštitúcie môžu na svojom webovom sídle uviesť odkaz na webové sídlo EBA, kde sú prudenciálne informácie uverejňované centralizovaným spôsobom.

2. Veľké inštitúcie a iné inštitúcie, ktoré nie sú veľkými inštitúciami, alebo malé a menej zložité inštitúcie predkladajú EBA zverejňované informácie uvedené v článku 433a a článku 433c v elektronickom formáte, najneskôr však k dátumu uverejnenia účtovnej závierky alebo finančných správ za zodpovedajúce obdobie alebo čo najskôr po uvedenom dátume. Ak sú finančné správy uverejnené pred predložením správ na účely dohľadu v súlade s článkom 430 za rovnaké obdobie, zverejnené informácie sa môžu predložiť v ten istý deň ako správy na účely dohľadu alebo čo najskôr po uvedenom dátume. Ak sa vyžaduje zverejnenie informácií za obdobie, keď inštitúcia nevypracuje žiadnu finančnú správu, inštitúcia čo najskôr predloží EBA informácie o zverejnení.

3. EBA uverejňuje na svojom webovom sídle zverejňovanie informácií o malých a menej zložitých inštitúciách na základe informácií, ktoré tieto inštitúcie oznamujú príslušným orgánom v súlade s článkom 430.

4. Zatiaľ čo vlastníctvo údajov a zodpovednosť za ich presnosť aj naďalej nesú inštitúcie, ktoré ich vytvárajú, EBA sprístupňuje na svojom webovom sídle informácie, ktoré sa majú zverejniť v súlade s touto časťou. Tento archív musí zostať prístupný počas obdobia, ktoré nie je kratšie ako obdobie uchovávania stanovené vnútroštátnym právom vzťahujúcim sa na informácie zahrnuté vo finančných správach inštitúcií.

5. EBA monitoruje počet návštev svojho jednotného prístupového bodu v súvislosti so zverejňovaním informácií inštitúciami a súvisiace štatistiky zahrnie do svojich výročných správ.“

183. Článok 434a sa mení takto:

a) V prvom odseku sa prvá veta nahrádza takto:

„EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorom stanoví jednotné formáty zverejňovania informácií, súvisiace pokyny, informácie o politike opätovného predkladania a riešenia IT pre zverejňovanie informácií požadované podľa hláv II a III.“;

b) V prvom odseku sa štvrtá veta nahrádza takto:

„EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = 1 rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].“

184. Článok 438 sa mení takto:

a) Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) hodnotu dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje na základe postupu preskúmania orgánmi dohľadu podľa článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ s cieľom riešiť iné riziká, ako je riziko nadmerného využívania finančnej páky, a jej zloženie;“;

b) Písmeno d) sa nahrádza takto:

„d) celkové hodnoty rizikových expozícií vypočítané v súlade s článkom 92 ods. 3 a zodpovedajúce požiadavky na vlastné zdroje určené v súlade s článkom 92 ods. 2, v členení podľa rôznych kategórií▌ rizík alebo triedy rizikových expozícií stanovených v tretej časti, a prípadne vysvetlenie účinku na výpočet vlastných zdrojov a hodnôt rizikovo vážených expozícií, ktoré vyplývajú z uplatňovania minimálnych hodnôt kapitálu a neodpočítania položiek od vlastných zdrojov;“;

c) Dopĺňa sa toto písmeno da):

„da) ak sa to vyžaduje na výpočet nasledujúcich hodnôt, celkovú hodnotu rizikovej expozície bez spodnej hranice vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 4 a štandardizovanú celkovú hodnotu rizikovej expozície vypočítanú v súlade s článkom 92 ods. 5, v členení podľa rôznych kategórií a podkategórií rizík stanovených v tretej časti, a prípadne vysvetlenie účinku na výpočet vlastných zdrojov, ktoré vyplývajú z uplatňovania minimálnych hodnôt kapitálu a neodpočítania položiek od vlastných zdrojov;“;

ca) Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e) súvahové a podsúvahové expozície, hodnoty rizikovo vážených expozícií a súvisiace očakávané straty pre každú kategóriu špecializovaného financovania podľa tabuľky 1 v článku 153 ods. 5 a súvahové a podsúvahové expozície a hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kategórie kapitálových expozícií stanovených v článku 133 ods. 3 až 6 a článku 495a ods. 3.“

185. Článok 445 sa nahrádza takto:

„Článok 445
Zverejňovanie informácií o expozíciách voči trhovému riziku podľa štandardizovaného prístupu

1. Inštitúcie, ktorým príslušné orgány neudelili povolenie používať prístup alternatívneho modelu pre trhové riziko, ako sa stanovuje v článku 325az, a ktoré používajú zjednodušený štandardizovaný prístup v súlade s článkom 325a alebo treťou časťou hlavou IV kapitolou 1a, zverejňujú všeobecný prehľad svojich pozícií v obchodnej knihe.

2. Inštitúcie, ktoré vypočítavajú svoje požiadavky na vlastné zdroje v súlade s treťou časťou hlavou IV kapitolou 1a, zverejňujú svoje celkové požiadavky na vlastné zdroje, požiadavky na vlastné zdroje pre metódu založenú na citlivostiach, požiadavky na krytie rizika zlyhania a požiadavky na vlastné zdroje pre reziduálne riziká. Zverejňovanie požiadaviek na vlastné zdroje na meranie metód založených na citlivostiach a na riziko zlyhania sa rozčleňuje podľa týchto nástrojov:

a) finančných nástrojov iných než sekuritizačné nástroje držané v obchodnej knihe, v členení podľa triedy rizika, a so samostatnou identifikáciou požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania;

b) sekuritizačných nástrojov, ktoré nie sú držané v ACTP, so samostatnou identifikáciou požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko kreditného rozpätia a požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania;

c) sekuritizačných nástrojov držaných v ACTP so samostatnou identifikáciou požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko kreditného rozpätia a požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania.“

186. Vkladá sa tento článok 445a:

„Článok 445a
Zverejňovanie informácií o riziku úpravy ocenenia pohľadávky

1. Inštitúcie, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, zverejňujú tieto informácie:

a) všeobecný prehľad ich postupov na identifikáciu, oceňovanie, hedžing a monitorovanie ich rizika úpravy ocenenia pohľadávok;

b) či inštitúcie spĺňajú všetky podmienky stanovené v článku 273a ods. 2; ak sú tieto podmienky splnené, či sa inštitúcie rozhodli vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok pomocou zjednodušeného prístupu stanoveného v článku 385; ak sa inštitúcie rozhodli vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok pomocou zjednodušeného prístupu, požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s týmto prístupom;

c) celkový počet protistrán, pre ktoré sa používa štandardizovaný prístup, v členení podľa druhov protistrán.

2. Inštitúcie, ktoré používajú štandardizovaný prístup vymedzený v článku 383 na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, zverejňujú okrem informácií uvedených v odseku 1 tieto informácie:

a) štruktúru a organizáciu ich vnútornej funkcie riadenia rizika úpravy ocenenia pohľadávok a správy a riadenie;

b) svoje celkové požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok podľa štandardizovaného prístupu v členení podľa triedy rizika;

c) prehľad prípustných hedžingov použitých v uvedenom výpočte v členení podľa druhov vymedzených v článku 386 ods. 2.

3. Inštitúcie, ktoré používajú základný prístup vymedzený v článku 384 na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, zverejňujú okrem informácií uvedených v odseku 1 tieto informácie:

a) svoje celkové požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok podľa základného prístupu a zložky a ;

b) prehľad prípustných hedžingov použitých v uvedenom výpočte v členení podľa druhov vymedzených v článku 386 ods. 3.“

187. Článok 446 sa nahrádza takto:

„Článok 446
Zverejňovanie informácií o operačnom riziku

1. Inštitúcie zverejňujú tieto informácie:

a) hlavné charakteristiky a prvky svojho rámca riadenia operačného rizika;

b) požiadavky na vlastné zdroje pre operačné riziko;

c) zložka ukazovateľa obchodovania vypočítaná v súlade s článkom 313;

d) ukazovateľ obchodovania vypočítaný v súlade s článkom 314 ods. 1 a sumy každej zo zložiek ukazovateľa podnikania a ich podzložiek za každý z troch rokov relevantných pre výpočet ukazovateľa obchodovania;

e) počet a sumy položiek ukazovateľov obchodovania, ktoré boli vylúčené z výpočtu ukazovateľa obchodovania v súlade s článkom 315 ods. 2, ako aj zodpovedajúce odôvodnenia vylúčenia.

2. Inštitúcie, ktoré vypočítavajú svoje ročné straty z operačného rizika v súlade s článkom 316 ods. 1, zverejňujú okrem informácií uvedených v odseku 1 tieto informácie:

a) svoje ročné straty z operačného rizika za každý z posledných desiatich rokov vypočítané v súlade s článkom 316 ods. 1;

b) počet a sumy strát z operačného rizika, ktoré boli vylúčené z výpočtu ukazovateľa ročných strát z operačného rizika v súlade s článkom 320 ods. 1 za každý z posledných desiatich rokov, ako aj zodpovedajúce odôvodnenia tohto vylúčenia.“

188. Článok 447 sa mení takto:

a) Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) zloženie svojich vlastných zdrojov a svoje podiely rizikového kapitálu vypočítané v súlade s článkom 92 ods. 2;“;

b) Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) v prípade potreby podiely rizikového kapitálu vypočítané v súlade s článkom 92 ods. 2 s použitím celkových hodnôt rizikových expozícií bez spodnej hranice namiesto celkových hodnôt rizikových expozícií;“;

c) Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) celkové hodnoty rizikových expozícií vypočítané v súlade s článkom 92 ods. 3 a prípadne celkové hodnoty rizikových expozícií bez spodnej hranice vypočítané v súlade s článkom 92 ods. 4;“;

d) Písmeno d) sa nahrádza takto:

„d) požiadavku na kombinovaný vankúš, ktorý sú inštitúcie povinné držať v súlade s hlavou VII kapitolou 4 smernice 2013/36/EÚ;“

189. Článok 449a sa nahrádza takto:

„Článok 449a
Zverejňovanie informácií o environmentálnych a sociálnych rizikách a rizikách v oblasti správy a riadenia (riziká ESG)

Inštitúcie zverejňujú:

a) informácie o rizikách ESG vrátane fyzických rizík a rizík prechodu a celkovú hodnotu expozícií voči subjektom odvetvia fosílnych palív vymedzeným v článku 4 bode 152a;

b) ciele v oblasti klímy a plány transformácie vrátane cieľov absolútneho zníženia emisií uhlíka predložené v súlade s článkom 76 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ a pokrok pri ich vykonávaní;

c) spôsob, akým sa v obchodnom modeli a stratégii inštitúcie zohľadňujú riziká ohrozujúce udržateľnosť, ktorým čelí.

Informácie uvedené v prvom odseku zverejňujú malé a menej zložité inštitúcie na ročnom základe a ostatné inštitúcie na polročnom základe.

EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorom stanoví jednotné formáty zverejňovania informácií o rizikách ESG, ako sa uvádza v článku 434a, pričom zabezpečí, aby boli v súlade so zásadou proporcionality a aby ju dodržiavali.“ V prípade malých a menej zložitých inštitúcií formáty nevyžadujú zverejňovanie nad rámec informácií, ktoré sa majú vykazovať príslušným orgánom v súlade s článkom 430 ods. 1 písm. h) a i).“

189a. Vkladá sa tento článok:

„Článok 449b

Zverejňovanie informácií o expozíciách voči subjektom tieňového bankovníctva

1. Úverové inštitúcie zverejňujú informácie o svojich individuálnych expozíciách voči subjektom tieňového bankovníctva vrátane všetkých potenciálnych rizík pre inštitúciu vyplývajúcich z týchto expozícií a o možnom vplyve týchto rizík, ako aj o režime dohľadu uplatniteľnom na ich protistrany nebankových finančných sprostredkovateľov.

2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom upresniť informácie, ktoré sú inštitúcie povinné zverejňovať, ako sa uvádza v odseku 1, aby sa zabránilo duplicite povinností zverejňovania.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

190. V článku 451 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno f):

„f) hodnotu dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje na základe postupu preskúmania orgánmi dohľadu podľa článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ s cieľom riešiť riziko nadmerného využívania finančnej páky a jeho zloženie.“

190a. Vkladá sa tento článok:

„Článok 451b

Zverejňovanie informácií o expozíciách voči kryptoaktívam a súvisiacich činnostiach

1. Inštitúcie zverejňujú tieto informácie o kryptoaktívach a službách kryptoaktív, ako aj o všetkých činnostiach súvisiacich s kryptoaktívami:

a) hodnoty priamych a nepriamych expozícií vo vzťahu ku kryptoaktívam vrátane hrubých dlhých a krátkych zložiek čistých expozícií;
b) hodnoty rizikovo vážených expozícií pre každé kryptoaktívum, ktoré sa doplnia rozčlenením podľa kategórií a súvisiacimi kapitálovými požiadavkami;

c) celkovú hodnotu rizikovej expozície pre operačné riziko rozčlenenú podľa skupín činností, ako sa stanovuje v tabuľke 2 článku 317;

d) účtovnú klasifikáciu expozícií voči kryptoaktívam;

e) opis podnikateľských činností súvisiacich s kryptoaktívami a ich vplyv na rizikový profil inštitúcie; inštitúcie poskytujú podrobnejšie informácie o významných obchodných činnostiach vrátane vydávania významných tokenov krytých aktívami v zmysle článkov 43 a 44 nariadenia o trhoch s kryptoaktívami, významných tokenov elektronických peňazí v zmysle článkov 56 a 57 nariadenia o trhoch s kryptoaktívami a poskytovania služieb [podľa článku 9 písm. c) a d) nariadenia o trhoch s kryptoaktívami];

f) osobitný opis ich politík riadenia rizík týkajúcich sa expozícií voči kryptoaktívam a služieb súvisiacich s kryptoaktívami.

2. Inštitúcie neuplatňujú výnimku stanovenú v článku 432 na účely požiadaviek na zverejňovanie uvedených v odseku 1.“

191. Článok 455 sa nahrádza takto:

„Článok 455
Použitie interných modelov pre trhové riziko

1. Inštitúcia, ktorá na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko používa interné modely uvedené v článku 325az, zverejňuje:

a) ciele inštitúcie pri vykonávaní obchodných činností a postupy zavedené na identifikáciu, meranie, monitorovanie a kontrolu trhových rizík inštitúcie;

b) politiky uvedené v článku 104 ods. 1 na určovanie pozície, ktorú možno zahrnúť do obchodnej knihy;

c) všeobecný opis štruktúry trading deskov, na ktoré sa vzťahujú interné modely uvedené v článku 325az, vrátane rozšíreného opisu obchodnej stratégie trading desku, nástrojov, ktoré sú v nej povolené, a hlavných druhov rizika v súvislosti s týmto deskom;

d) všeobecný prehľad pozícií v obchodnej knihe, na ktoré sa nevzťahujú interné modely uvedené v článku 325az, vrátane všeobecného opisu štruktúry trading desku a typu nástrojov zahrnutých do deskov alebo kategórií deskov v súlade s článkom 104b;

e) štruktúru a organizáciu funkcie riadenia trhového rizika a správy;

f) rozsah, hlavné charakteristiky a kľúčové zvolené možnosti modelovania rôznych interných modelov uvedených v článku 325az, ktoré sa používajú na výpočet hodnôt rizikových expozícií pre hlavné modely používané na konsolidovanej úrovni, a opis toho, do akej miery tieto interné modely zastupujú všetky modely používané na konsolidovanej úrovni, prípadne aj:

i) rozšírený opis prístupu modelovania použitého na výpočet predpokladaného schodku uvedeného v článku 325ba ods. 1 písm. a) vrátane frekvencie aktualizácie údajov;

ii) rozšírený opis metodiky použitej na výpočet miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325ba ods. 1 písm. b) okrem špecifikácií stanovených v článku 325bk ods. 3;

iii) rozšírený opis prístupu modelovania použitého na krytie rizika zlyhania podľa článku 325ba ods. 2 vrátane frekvencie aktualizácie údajov.

2. Inštitúcie zverejňujú na súhrnnom základe za všetky trading desky, na ktoré sa vzťahujú interné modely uvedené v článku 325az, podľa potreby tieto zložky:

a) najnovšiu hodnotu, ako aj najvyššiu, najnižšiu a strednú hodnotu za predchádzajúcich 60 pracovných dní:

i) mieru neobmedzeného predpokladaného schodku vymedzenú v článku 325bb ods. 1;

ii) mieru neobmedzeného predpokladaného schodku vymedzenú v článku 325bb ods. 1 pre každú regulatórnu kategóriu hlavného faktora rizika;

b) najnovšiu hodnotu, ako aj strednú hodnotu za predchádzajúcich 60 pracovných dní:

i) mieru rizika predpokladaného schodku vymedzenú v článku 325bb ods. 1;

ii) mieru rizika v rámci stresového scenára vymedzenú v článku 325ba ods. 1 písm. b);

iii) požiadavku na vlastné zdroje pre riziko zlyhania vymedzenú v článku 325ba ods. 2;

iv) súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa vymedzenia v článku 325ba ods. 1 a článku 325ba ods. 2 vrátane uplatniteľného multiplikačného faktora;

c) počet prekročení spätného testovania za posledných 250 pracovných dní na 99. percentile, ako sa uvádza v článku 325bf ods. 3 písm. a) a b), oddelene.

4. Inštitúcie zverejňujú na súhrnnom základe za všetky trading desky požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká, ktoré by sa vypočítavali v súlade s touto hlavou kapitolou 1a, ak by inštitúciám nebolo udelené žiadne povolenie používať ich interné modely pre uvedené trading desky.“

192. Článok 458 sa mení takto:

a) Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Ak členské štáty uznajú opatrenia stanovené v súlade s týmto článkom, oznámia to ESRB. ESRB takéto oznámenia bezodkladne postúpi Rade, Komisii, EBA▌ a členskému štátu oprávnenému uplatňovať tieto opatrenia.“;

b) Odsek 9 sa nahrádza takto:

„9. Dotknutý členský štát pred uplynutím platnosti oprávnenia vydaného v súlade s odsekmi 2 a 4 preskúma po porade s ESRB, EBA a Komisiou situáciu a v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 a 4 môže prijať nové rozhodnutie o predĺžení obdobia uplatňovania vnútroštátnych opatrení zakaždým o najviac dva ďalšie roky.“

193. Článok 461a sa nahrádza takto:

„Článok 461a
Požiadavka na vlastné zdroje pre trhové riziko

Komisia monitoruje rozdiely medzi uplatňovaním vykonávania medzinárodných noriem týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko ▌v Únií a uplatňovaním uvedených medzinárodných noriem v tretích krajinách, a to aj pokiaľ ide o vplyv pravidiel z hľadiska požiadaviek na vlastné zdroje a pokiaľ ide o začatie ich uplatňovania.

Ak sa spozorujú významné rozdiely, Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 462 s cieľom zmeniť toto nariadenie tak, že:

a) do nadobudnutia účinnosti legislatívneho návrhu uvedeného v štvrtom odseku alebo najviac tri roky, ak takýto návrh neexistuje atam, kde treba vytvoriť rovnaké podmienky, uplatní na požiadavky inštitúcií na vlastné zdroje pre trhové riziko multiplikátory, ktoré sa rovnajú alebo sú vyššie ako 0 a nižšie ako 1, vypočítané pre špecifické triedy rizika a špecifické faktory rizika pomocou jedného z prístupov uvedených v článku 325 ods. 1 a stanovených v:

i) článkoch 325c až 325ay, v ktorých sa stanovuje alternatívny štandardizovaný prístup;

ii) článkoch 325az až 325bp, v ktorých sa stanovuje prístup alternatívneho interného modelu;

iii) článkoch 326 až 361, v ktorých sa stanovuje zjednodušený štandardizovaný prístup na kompenzáciu rozdielov pozorovaných medzi pravidlami tretích krajín a právom Únie;

b) odloží dátum, od ktorého inštitúcie uplatňujú požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko stanovené v tretej časti hlave IV, alebo ktoréhokoľvek z prístupov na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko uvedených v článku 325 ods. 1, o najviac dva roky.

EBA do 31. decembra 2025 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o vykonávaní medzinárodných noriem týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v tretích krajinách.

Na základe uvedenej správy Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni.“

194. Vkladá sa tento článok 461b:

„Článok 461b
Prudenciálne zaobchádzanie s kryptoaktívami

1. Komisia v prípade potreby do 30. júna 2023 predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zavedenie osobitného prudenciálneho zaobchádzania s expozíciami voči kryptoaktívam, pričom náležite zohľadní nedávno uverejnené medzinárodné normy a požiadavky stanovené v [vložiť odkaz na nariadenie o trhoch s kryptoaktívami]. Legislatívny návrh musí okrem iného zahŕňať:

a) kritériá zaraďovania kryptoaktív do rôznych kategórií kryptoaktív na základe ich rizikových charakteristík a súladu s osobitnými podmienkami;

b) osobitné požiadavky na vlastné zdroje pre všetky riziká spojené s každou kategóriou kryptoaktív;

c) osobitné právomoci v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o zaraďovanie expozícií voči kryptoaktívam, monitorovanie a výpočet požiadaviek na vlastné zdroje;

d) osobitné požiadavky na likviditu pre expozície voči kryptoaktívam;

e) požiadavky na zverejňovanie.

2. Inštitúcie do 30. decembra 2024 uplatňujú pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje na svoje expozície voči kryptoaktívam rizikovú váhu 1250 %. Inštitúcie neuplatňujú odpočet uvedený v článku 36 ods. 1 písm. b) na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje.“

 

195. Článok 462 sa mení takto:

a) Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 47a, 244 ods. 6 a 245 ods. 6, v článkoch 456 až 460, v článkoch 461a a 461b a v článku 500 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 28. júna 2013.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 47a, 244 ods. 6 a 245 ods. 6, v článkoch 456 až 460, v článkoch 461a a 461b a v článku 500 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“;

b) Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 47a, 244 ods. 6 a 245 ods. 6, článkov 456 až 460, článkov 461a a 461b a článku 500 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

196. Článok 465 sa nahrádza takto:

„Článok 465
Prechodné opatrenia pre spodnú hranicu pre výstupné hodnoty

1. Odchylne od článku 92 ods. 3 materské inštitúcie, materské finančné holdingové spoločnosti, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti, samostatné inštitúcie v EÚ alebo samostatné dcérske inštitúcie v členských štátoch môžu pri výpočte TREA uplatniť tento faktor „x“:

a) 50 % v období od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025;

b) 55 % v období od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026;

c) 60 % v období od 1. januára 2027 do 31. decembra 2027;

d) 65 % v období od 1. januára 2028 do 31. decembra 2028;

e) 70 % v období od 1. januára 2029 do 31. decembra 2029.

2. Odchylne od článku 92 ods. 3 písm. a) materské inštitúcie v EÚ, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ, samostatné inštitúcie v EÚ alebo samostatné dcérske inštitúcie v členských štátoch môžu do 31. decembra 2029 pri výpočte TREA uplatniť tento vzorec:

Na účely tohto výpočtu materské inštitúcie v EÚ, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ alebo materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ zohľadňujú relevantné faktory „x“ uvedené v odseku 1.

3. Odchylne od článku 92 ods. 5 písm. a) bodu i) materské inštitúcie, materské finančné holdingové spoločnosti alebo materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti, samostatné inštitúcie v EÚ alebo samostatné dcérske inštitúcie v členských štátoch môžu:

– do 31. Decembra 2030 priradiť expozíciám voči podnikateľským subjektom, pre ktoré nie je k dispozícii žiadne ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI, rizikovú váhu 65 % za predpokladu, že tento subjekt odhaduje, že PD týchto expozícií, vypočítaná v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3, nie je vyššia ako 0,5 %.

– v období od 1. januára 2031 do 31. decembra 2032 priradiť expozíciám voči podnikateľským subjektom, pre ktoré nie je k dispozícii žiadne ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI, rizikovú váhu 70 % za predpokladu, že tento subjekt odhaduje, že PD týchto expozícií, vypočítaná v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3, nie je vyššia ako 0,5 %.

EBA, EIOPA a ESMA monitorujú používanie prechodného zaobchádzania stanoveného v prvom pododseku a posudzujú najmä:

i) dostupnosť ratingových hodnotení nominovaných ECAI pre expozície voči podnikateľským subjektom;

ii) rozvoj ratingových agentúr, prekážky vstupu nových európskych ratingových agentúr na trh, mieru využívania európskych podnikov, ktoré si vybrali rating jednou alebo viacerými z týchto agentúr;

iii) rozvoj súkromných alebo verejných riešení, ako sú bodové hodnotenie kreditného rizika a ratingy centrálnych bánk na poskytovanie ratingových hodnotení;

iv) vhodnosť určenia rizikovej váhy expozícií a dôsledky z hľadiska finančnej stability;

v) prístupy iných jurisdikcií týkajúce sa uplatňovania spodnej hranice pre výstupné hodnoty na expozície voči podnikateľským subjektom bez ratingu a úvahy o dlhodobých rovnakých podmienkach, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku toho;

vi) súlad s medzinárodnými normami a možné dôsledky na stupnicu posudzovania súladu Bazilejského výboru pre bankový dohľad.

EBA, EIOPA a ESMA podajú Komisii správu o svojich zisteniach do 31. decembra 2028.

Komisia na základe tejto správy a po náležitom zohľadnení súvisiacich medzinárodne dohodnutých noriem vypracovaných BCBS v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh do 31. decembra 2031 s cieľom predĺžiť uplatňovanie zaobchádzania uvedeného v odseku 3 pododseku 3 najviac o štyri roky.

4. Odchylne od článku 92 ods. 5 písm. a) bodu iv) materské inštitúcie, materské finančné holdingové spoločnosti alebo materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti, samostatné inštitúcie v EÚ alebo samostatné dcérske inštitúcie v členských štátoch do 31. decembra 2029 nahradia alfa číslom 1 pri výpočte hodnoty expozície pre zmluvy uvedené v prílohe II v súlade s prístupmi stanovenými v tretej časti hlave II kapitole 6 oddieloch 3 a 4, ak sa tie isté hodnoty expozícií vypočítavajú v súlade s prístupom stanoveným v tretej časti hlave II kapitole 3 oddiele 6 na účely hodnoty celkových rizikových expozícií bez spodnej hranice.

Komisia môže pri zohľadnení správy EBA uvedenej v článku 514 prijať legislatívny návrh v súlade s článkom 462 s cieľom v prípade potreby ▌zmeniť hodnotu alfa.

5. Odchylne od článku 92 ods. 5 písm. a) bodu i) môžu členské štáty povoliť materským inštitúciám, materským finančným holdingovým spoločnostiam alebo materským zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam, samostatným inštitúciám v EÚ alebo samostatným dcérskym inštitúciám v členských štátoch priradiť nasledujúce rizikové váhy za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky uvedené v druhom pododseku:

a) do 31. decembra 2032 rizikovú váhu 10 % na časť expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie do výšky 55 % hodnoty majetku zostávajúcej po odpočítaní akýchkoľvek prednostných záložných práv alebo záložných práv s rovnocenným postavením, ktoré inštitúcia nedrží;

b) do 31. decembra 2029 rizikovú váhu 45 % na ktorúkoľvek zostávajúcu časť expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie do výšky 80 % hodnoty majetku zostávajúcej po odpočítaní prednostných záložných práv alebo záložných práv s rovnocenným postavením, ktoré inštitúcia nedrží, za predpokladu, že sa neuplatní úprava požiadaviek na vlastné zdroje na účely kreditného rizika uvedená v článku 501.

Na účely priradenia rizikových váh v súlade s prvým pododsekom musia byť splnené všetky tieto podmienky:

a) kvalifikované expozície sa nachádzajú v členskom štáte, ktorý využil túto možnosť;

b) za posledných osem rokov straty inštitúcie z časti takýchto expozícií do výšky 55 % hodnoty majetku nepresahujú 0,25 % celkovej sumy (v rámci všetkých uvedených expozícií) kreditných záväzkov nesplatených v danom roku;

c) v prípade kvalifikovaných expozícií má inštitúcia v prípade zlyhania alebo nezaplatenia dlžníka oba tieto nároky:

i) nárok na nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktorým sa zabezpečuje expozícia;

ii) nárok na ostatné aktíva a príjmy dlžníka;

d) príslušný orgán overil, že podmienky uvedené v písmenách a), b) a c) sú splnené.

Ak sa uplatnila možnosť uvedená v prvom pododseku a sú splnené všetky súvisiace podmienky uvedené v druhom pododseku, inštitúcie môžu zostávajúcej časti expozícií uvedených v druhom pododseku písm. b) priradiť do 31. decembra 2032 tieto rizikové váhy:

a) 52,5 % v období od 1. januára 2030 do 31. decembra 2030;

b) 60 % v období od 1. januára 2031 do 31. decembra 2031;

c) 67,5 % v období od 1. januára 2032 do 31. decembra 2032.

Keď členské štáty uplatnia uvedenú možnosť, oznámia to EBA a zdôvodnia svoje rozhodnutie. Príslušné orgány oznámia EBA podrobnosti o všetkých overovaniach uvedených v druhom pododseku písm. d).

EBA monitoruje používanie prechodného zaobchádzania v prvom pododseku a do 31. decembra 2028 podá Komisii správu o vhodnosti súvisiacich rizikových váh.

Komisia na základe tejto správy a po náležitom zohľadnení súvisiacich medzinárodne dohodnutých noriem vypracovaných BCBS v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2030 legislatívny návrh s cieľom predĺžiť uplatňovanie zaobchádzania uvedeného v odseku 5 najviac o štyri roky.

5 a. Odchylne od článku 92 ods. 5, ak sa štandardizované hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko a riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov uvedené v odseku 4 písm. a) a pre riziko protistrany vyplývajúce z činností v obchodnej knihe, ako sa uvádza v písmene f) uvedeného odseku, vypočítavajú pomocou SEC-SA podľa článku 261 alebo článku 262, materským inštitúciám, materským finančným holdingovým spoločnostiam alebo materským zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam, samostatným inštitúciám v Únii sa do ukončenia komplexného preskúmania sekuritizačného rámca Únie ako súčasti akčného plánu únie kapitálových trhov povoľuje uplatňovať tieto úpravy:

a) p = 0,25 pre pozíciu v STS sekuritizácii

b) p = 0,5 pre pozíciu v sekuritizácii mimo STS.“

197. Vkladá sa tento článok 494d:

„Článok 494d
Zmena prístupu IRB na štandardizovaný prístup

Odchylne od článku 149 ods. 1, 2 a 3 sa inštitúcia môže od [Úrad pre publikácie, vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] do 31. decembra 2027 vrátiť k štandardizovanému prístupu v prípade jednej alebo viacerých tried expozícií stanovených v článku 147 ods. 2, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) inštitúcia už [OP vložte dátum = jeden deň pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] existovala a jej príslušný orgán jej udelil povolenie na zaobchádzanie s týmito triedami expozícií podľa prístupu IRB;

b) inštitúcia žiada o zmenu štandardizovaného prístupu len raz počas obdobia stanoveného v tomto článku;

c) žiadosť o návrat k štandardizovanému prístupu nebola predložená s cieľom zapojiť sa do regulatórnej arbitráže;

d) inštitúcia formálne oznámila príslušnému orgánu, že si želá vrátiť sa k štandardizovanému prístupu pre tieto triedy expozícií aspoň šesť mesiacov predtým, ako sa k tomuto prístupu skutočne vráti;

e) príslušný orgán nevzniesol námietky voči žiadosti inštitúcie o takúto zmenu do troch mesiacov od prijatia oznámenia uvedeného v písmene d).“

198. Článok 495 sa nahrádza takto:

„Článok 495
Zaobchádzanie s kapitálovými expozíciami v rámci prístupu IRB

1. Odchylne od článku 107 ods. 1▌ inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie uplatňovať prístup interných ratingov na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kapitálové expozície, vypočítavajú do 31. decembra 2029 a bez toho, aby bol dotknutý článok 495a ods. 3, hodnotu rizikovo váženej expozície pre každú kapitálovú expozíciu, pre ktorú dostali povolenie uplatňovať prístup interných ratingov, ako vyššiu z týchto hodnôt:

a) hodnota rizikovo váženej expozície vypočítaná v súlade s článkom 495a ods. 1 a 2;

b) hodnota rizikovo váženej expozície vypočítaná podľa tohto nariadenia v podobe, v akej existovalo pred [OP vložte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].

2. Namiesto uplatnenia zaobchádzania stanoveného v odseku 1 sa inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie uplatňovať prístup interných ratingov na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kapitálové expozície, môžu alternatívne rozhodnúť, že uplatnia zaobchádzanie stanovené v článku 133 a prechodné opatrenia v článku 495a na všetky svoje kapitálové expozície kedykoľvek do 31. decembra 2029.

Na účely tohto odseku sa podmienky návratu k používaniu menej sofistikovaných prístupov stanovených v článku 149 neuplatňujú.

3. Inštitúcie, ktoré uplatňujú zaobchádzanie stanovené v odseku 1, vypočítavajú EL v súlade s článkom 158 ods. 7, 8 alebo 9 podľa potreby v podobe, v akej tieto odseky existovali k ... [deň pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Výška očakávaných strát vypočítaná v súlade s článkom 158 ods. 7, 8 alebo 9 podľa potreby v podobe, v akej tieto odseky existovali k ... [deň pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia], sa odpočíta od položiek vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 36 ods. 1 písm. d).

4. Ak inštitúcie požiadajú o povolenie uplatňovať prístup IRB na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kapitálové expozície, príslušné orgány neudelia takéto povolenie po [OP vložte dátum = dátum uplatňovania tohto nariadenia].“

199. Vkladajú sa tieto články:

„Článok 495a
Prechodné opatrenia pre kapitálové expozície

1. Odchylne od zaobchádzania stanoveného v článku 133 ods. 3 sa kapitálovým expozíciám priradí vyššia riziková váha uplatniteľná k... [jeden deň pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] s hornou hranicou 250 % a tieto rizikové váhy:

a) 100 % v období od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025;

b) 130 % v období od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026;

c) 160 % v období od 1. januára 2027 do 31. decembra 2027;

d) 190 % v období od 1. januára 2028 do 31. decembra 2028;

e) 220 % v období od 1. januára 2029 do 31. decembra 2029.

2. Odchylne od zaobchádzania stanoveného v článku 133 ods. 4 sa kapitálovým expozíciám priradí vyššia riziková váha uplatniteľná k... [jeden deň pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] a tieto rizikové váhy:

a) 100 % v období od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025;

b) 160 % v období od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026;

c) 220 % v období od 1. januára 2027 do 31. decembra 2027;

d) 280 % v období od 1. januára 2028 do 31. decembra 2028;

e) 340 % v období od 1. januára 2029 do 31. decembra 2029.

3. Odchylne od článku 133 môžu inštitúcie naďalej priraďovať rovnakú rizikovú váhu, ktorá sa uplatňovala od [OP vložte dátum = jeden deň pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] kapitálovým expozíciám vrátane časti expozícií neodpočítaných od vlastných zdrojov v súlade s článkom 471 voči subjektom, ktorých boli akcionárom k [dátumu prijatia] počas šiestich po sebe nasledujúcich rokov a na ktoré majú inštitúcie (alebo inštitúcie spolu so sieťou, do ktorej patria) podstatný vplyv alebo ktoré ovládajú v zmysle smernice 2013/34/EÚ alebo účtovných štandardov, ktorým inštitúcia podlieha podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002, alebo podobnému vzťahu medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou alebo sieťou inštitúcií a podnikom, alebo ak má inštitúcia kapacitu vymenovať aspoň jedného člena riadiaceho orgánu subjektu.

Článok 495b
Prechodné opatrenia pre expozície vo forme špecializovaného financovania

1. Odchylne od článku 161 ods. 4 sú spodnými hranicami pre vstupné hodnoty LGD uplatniteľnými na expozície vo forme špecializovaného financovania, s ktorými sa zaobchádza podľa prístupu IRB, keď sa používajú vlastné odhady LGD, uplatniteľné spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD stanovené v článku 161 ods. 4 vynásobené týmito koeficientmi:

a) 50 % v období od 1. januára 2025 do 31. decembra 2027;

b) 80 % v období od 1. januára 2028 do 31. decembra 2028;

c) 100 % v období od 1. januára 2029 do 31. decembra 2029.

2. EBA vypracuje správu o primeranej kalibrácii rizikových parametrov vrátane parametru haircutov uplatniteľných na expozície vo forme špecializovaného financovania podľa prístupu IRB, a najmä o vlastných odhadoch LGD a spodných hraniciach pre vstupné hodnoty LGD pre každú špecifickú kategóriu špecializovaného financovania ako sa uvádza v článku 122a ods. 3 písm. a), b) a c). EBA zahrnie do svojej správy najmä údaje o priemernom počte zlyhaní a realizovaných strát zaznamenaných v Únii v prípade rôznych vzoriek inštitúcií s rôznymi obchodnými a rizikovými profilmi. EBA odporučí osobitné kalibrácie parametrov rizika vrátane parametru haircutov, ktoré by odrážali špecifický a odlišný rizikový profil každej z uvedených kategórií expozícií vo forme špecializovaného financovania.

EBA podá do 31. decembra 2025 Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o zisteniach.

Komisia na základe tejto správy a po náležitom zohľadnení súvisiacich medzinárodne dohodnutých noriem vypracovaných BCBS v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh do 31. decembra 2027 s cieľom predĺžiť uplatňovanie zaobchádzania uvedeného v odseku 1 najviac o štyri roky.

Článok 495c
Prechodné opatrenia pre lízingové expozície ako postup zmierňovania kreditného rizika

1. Odchylne od článku 230 je uplatniteľnou hodnotou Hc zodpovedajúcou „inému nefinančnému kolaterálu“ pre expozície uvedené v článku 199 ods. 7, ak prenajaté aktívum zodpovedá typu „iného nefinančného kolaterálu“ financovaného kreditného zabezpečenia, hodnota Hc pre „iný nefinančný kolaterál“ stanovená v článku 230 ods. 2 tabuľke 1 vynásobená týmito koeficientmi:

a) 50 % v období od 1. januára 2025 do 31. decembra 2027;

b) 80 % v období od 1. januára 2028 do 31. decembra 2028;

c) 100 % v období od 1. januára 2029 do 31. decembra 2029.

2. EBA vypracuje správu o primeranej kalibrácii rizikových parametrov súvisiacich s expozíciami vo forme špecializovaného financovania podľa prístupu IRB a o rizikových váhach podľa štandardizovaného prístupu, a najmä o LGDs a hodnote Hc stanovenej v článku 230. EBA zahrnie do svojej správy najmä údaje o priemerných počtoch zlyhaní a realizovaných strát zaznamenaných v Únii v prípade expozícií súvisiacich s rôznymi druhmi prenajatého majetku a rôznymi druhmi inštitúcií, ktoré vykonávajú lízingové činnosti.

EBA podá do 30. júna 2026 Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o zisteniach.

Komisia na základe tejto správy a po náležitom zohľadnení medzinárodne dohodnutých noriem vypracovaných BCBS v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh do 31. decembra 2027 s cieľom predĺžiť uplatňovanie zaobchádzania uvedeného v odseku 1 najviac o štyri roky.

Článok 495d
Prechodné opatrenia pre bezpodmienečne vypovedateľné prísľuby

1. Odchylne od článku 111 ods. 2 vypočítavajú inštitúcie hodnotu expozície podsúvahovej položky vo forme bezpodmienečne zrušiteľného prísľubu vynásobením percentuálnej hodnoty stanovenej v uvedenom článku týmito koeficientmi:

a) 0 % v období od 1. januára 2025 do 31. decembra 2029;

b) 25 % v období od 1. januára 2030 do 31. decembra 2030;

c) 50 % v období od 1. januára 2031 do 31. decembra 2031;

d) 75 % v období od 1. januára 2032 do 31. decembra 2032.

2. EBA vypracuje správu, v ktorej posúdi, či by sa odchýlka uvedená v odseku 1 písm. a) mala predĺžiť na obdobie po 31. decembri 2032, a v prípade potreby aj stanoví podmienky, za ktorých by sa táto odchýlka mala zachovať.

EBA podá do 31. decembra 2028 Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o zisteniach.

Komisia na základe tejto správy a po náležitom zohľadnení súvisiacich medzinárodne dohodnutých noriem vypracovaných BCBS a vplyvu týchto opatrení na finančnú stabilitu v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh do 31. decembra 2031 s cieľom predĺžiť uplatňovanie zaobchádzania uvedeného v odseku 2 pododseku 3 najviac o štyri roky.“

199a. Článok 500 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa mení takto:

i) Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) predaj zlyhaných expozícií sa uskutočnil po 23.novembri 2016, ale najneskôr 31. decembra 2024.“;

ii) Pododsek 2 sa nahrádza takto:

„Úpravu uvedenú v prvom pododseku možno vykonať iba do 31. decembra 2024 a jej účinky môžu trvať, pokým sú zodpovedajúce expozície zahrnuté do vlastných odhadov LGD danej inštitúcie.“;

b) Dopĺňa sa tento odsek:

„2a. Komisia do 31. decembra 2026 a potom každé dva roky posúdi, či sa úroveň zlyhaných expozícií v súvahách inštitúcií výrazne zvýšila alebo či očakáva výrazné zhoršenie kvality aktív inštitúcií, alebo či stupeň rozvoja sekundárnych trhov pre zlyhané expozície nie je primeraný na zabezpečenie účinného odpredaja zlyhaných expozícií inštitúciami, a to aj so zreteľom na vývoj v oblasti regulácie sekuritizácie.

Komisia preskúma vhodnosť výnimky stanovenej v odseku 1 a v prípade potreby prijme delegované akty v súlade s článkom 462 s cieľom predĺžiť, opätovne zaviesť alebo podľa potreby zmeniť úpravu stanovenú v tomto článku.“

200. V článku 501 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) MSP má význam vymedzený v článku 5 ods. 8;“.

201. Článok 501a ods. 1 sa mení takto:

a) Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) expozícia je zaradená do triedy expozícií voči podnikateľským subjektom uvedenej buď v článku 112 písm. g) alebo v článku 147 ods. 2 písm. c), pričom expozície v stave zlyhania sa vylúčia;“;

b) Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f) riziko refinancovania dlžníka je nízke alebo primerane zmiernené s ohľadom na všetky dotácie, granty alebo finančné prostriedky, ktoré poskytuje jeden alebo viacero subjektov uvedených v odseku 2 písm. b) bodoch i) a ii);“;

ba) Písmeno o) sa nahrádza takto:

„o) pre expozície vzniknuté po ... [dátum uverejnenia tohto nariadenia] dlžník uskutočnil kladné posúdenie, že financované aktíva prispievajú k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v článku 9 nariadenia (EÚ) 2020/852;“

202. Článok 501c sa nahrádza takto:

„Článok 501c
Prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami, ktoré súvisia s environmentálnymi a/alebo so sociálnymi faktormi

EBA po konzultácii s ESRB na základe dostupných údajov ▌ posúdi, či by sa malo upraviť osobitné prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami, ktoré sa týkajú aktív alebo záväzkov, ktoré podliehajú vplyvom environmentálnych a/alebo sociálnych faktorov. EBA posúdi najmä:

a) dostupnosť a prístupnosť spoľahlivých a konzistentných údajov ESG pre každú triedu expozícií určenú v súlade s časťou III hlavy II;

b) uskutočniteľnosť zavedenia klasifikačného systému na identifikáciu a kvalifikáciu expozícií pre každú triedu expozícií určenú v súlade s časťou III hlavy II, a to na základe spoločného súboru zásad klasifikácie rizík ESG, pričom sa použijú informácie o prechodných a fyzických ukazovateľoch rizika, ktoré sprístupnili rámce vykazovania informácií o udržateľnosti prijaté v Únii, a ak sú k dispozícii na medzinárodnej úrovni, usmernenia a závery vyplývajúce zo stresového testovania na účely dohľadu alebo analýzy scenárov finančných rizík súvisiacich s klímou, ktoré vykonáva EBA alebo príslušné orgány, a ak je to vhodné na zohľadnenie rizík ESG, príslušné skóre ESG ratingu úverového rizika ECAI od nominovanej ECAI;

c) efektívnu rizikovosť expozícií týkajúcich sa aktív a činností, ktoré v značnej miere podliehajú vplyvom environmentálnych a/alebo sociálnych faktorov, v porovnaní s rizikovosťou iných expozícií;

d) potenciálne krátkodobé, strednodobé a dlhodobé účinky upraveného osobitného prudenciálneho zaobchádzania s expozíciami, ktoré sa týkajú aktív a činností podliehajúcich vplyvom environmentálnych a/alebo sociálnych faktorov na oblasť finančnej stability a bankových úverov v Únii;

e) cielené zlepšenia, ktoré by sa mohli zvážiť v medziach súčasného prudenciálneho rámca, a možné dodatočné a komplexnejšie revízie rámca, ktoré by sa mali zvážiť, berúc do úvahy vývoj, na ktorom sa na medzinárodnej úrovni dohodol Bazilejský výbor pre bankový dohľad.

EBA podá do 31. decembra 2024 Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o zisteniach.

Na základe uvedenej správy Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh do jedného roka od uverejnenia správy EBA.“

203. Články 505 a 506 sa nahrádzajú takto:

„Článok 505
Preskúmanie financovania poľnohospodárstva

EBA do 31. decembra 2030 podá Komisii správu o vplyve požiadaviek tohto nariadenia na financovanie poľnohospodárstva vrátane:

a) vhodnosti osobitnej rizikovej váhy pre požiadavky na vlastné zdroje pre kreditné riziko vypočítanej v súlade s časťou III hlavy II pre expozície voči poľnohospodárskemu podniku;

b) ak je to uplatniteľné, prudenciálne odôvodnených kritérií na uplatňovanie osobitnej rizikovej váhy vrátane poľnohospodárskych postupov, ako aj zahrnutie expozícií do tried expozícií voči podnikateľským subjektom, retailu alebo nehnuteľnostiam;

c) zosúladenia so stratégiou Z farmy na stôl a príslušného vplyvu na životné prostredie v zmysle nariadenia (EÚ) 2020/852, najmä pomocou ukazovateľov zhromaždených v informačnej sieti poľnohospodárskeho účtovníctva Únie, z ktorých vyplýva hodnotenie príspevku, pokiaľ ide o:

i) čisté emisie skleníkových plynov na hektár;

ii) používanie pesticídov a hnojív na hektár;

iii) pomery účinnosti pôdnych minerálov vrátane uhlíka, amoniaku, fosfátu a dusíka na hektár;

iv) účinnosť využívania vody;

v) potvrdenie pozitívneho vplyvu na tieto štyri ukazovatele so značkou EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo, ako sa uvádza v nariadení Rady (ES) č. 834/2007*.

Komisia predloží správu o preskúmaní Európskemu parlamentu a Rade. V prípade potreby sa k tejto správe pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom zmierniť jeho negatívne účinky na financovanie poľnohospodárstva.

Článok 506
Kreditné riziko – poistenie úverov

EBA do 30. júna 2024 v úzkej spolupráci s EIOPA podá Komisii správu o oprávnenosti a používaní poistenia ako postupov zmierňovania kreditného rizika vrátane:

a) vhodnosti súvisiacich parametrov rizika uvedených v tretej časti hlave II kapitolách 3 a 4;

b) analýzy efektívnej a zistenej rizikovosti expozícií voči kreditnému riziku, ak bolo poistenie úveru uznané za postup zmierňovania kreditného rizika;

c) súladu požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v tomto nariadení s výsledkami analýzy podľa písmen a) a b) tohto odseku.

Na základe uvedenej správy Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu zaobchádzania uplatniteľného na poistenie úverov uvedené v tretej časti hlave II.

____________________

* Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).“

204. Vkladá sa tento článok 506c:

„Článok 506c
Kreditné riziko – interakcia medzi odpočtami z vlastného kapitálu Tier 1 a parametrami kreditného rizika

EBA do 31. decembra 2026 podá Komisii správu o súlade medzi súčasným meraním kreditného rizika a jednotlivými parametrami kreditného rizika a o zaobchádzaní s akýmikoľvek úpravami na účely výpočtu schodku alebo prebytku IRB, ako sa uvádza v článku 159, a o jeho súlade s určením hodnoty expozície v súlade s článkom 166 tohto nariadenia a s odhadom LGD. V správe sa posúdi maximálna možná hospodárska strata vyplývajúca zo zlyhania spolu s jej dosiahnutým krytím, pokiaľ ide o odpočty z vlastného kapitálu Tier 1, pričom sa zohľadnia všetky odpočty z vlastného kapitálu Tier 1 založené na účtovníctve vrátane očakávaných úverových strát alebo úprav reálnej hodnoty a akékoľvek zníženia prijatých expozícií a ich vplyv na regulačné odpočty.“

204a. Vkladajú sa tieto články:

„Článok 506ca

Prudenciálne zaobchádzanie so sekuritizáciou

EBA v úzkej spolupráci s ESMA do 31. decembra 2025 predloží Komisii správu o prudenciálnom zaobchádzaní so sekuritizačnými transakciami, pričom rozlíši rôzne druhy sekuritizácie vrátane syntetickej sekuritizácie. EBA predovšetkým posúdi, do akej miery by uplatňovanie spodnej hranice pre výstupné hodnoty na sekuritizačné expozície ovplyvnilo zníženie kapitálu získané bankami, ktoré sú pôvodcami transakcií, v prípade ktorých bol uznaný presun významného rizika, nadmerne znížilo citlivosť na riziko a ovplyvnilo hospodársku životaschopnosť nových transakcií. V takýchto prípadoch, pokiaľ ide o zníženie citlivosti na riziko, môže EBA zvážiť návrh na rekalibráciu faktorov neneutrality smerom nadol pre transakcie, v prípade ktorých bol uznaný presun závažného rizika.

Na základe uvedenej správy Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh do 31. decembra 2026.

Článok 506cb

Prudenciálne zaobchádzanie s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov.

EBA do 31. decembra 2025 v úzkej spolupráci s orgánom ESMA podá Komisii správu o vplyve nového rámca pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov z hľadiska kapitálových požiadaviek. EBA posúdi, či je vhodné rekalibrovať súvisiace rizikové váhy v štandardizovanom prístupe vzhľadom na súvisiace riziká, pokiaľ ide o krátkodobé splatnosti, konkrétne pre zostatkové splatnosti kratšie ako jeden rok.

Na základe uvedenej správy Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh do 31. decembra 2027.“

204b. Vkladá sa tento článok:

„Článok 518c

Úroveň uplatňovania spodnej hranice pre výstupné hodnoty

1. EBA do 31. decembra 2027 posúdi úroveň dodržiavania článku 92-a ods. 2 a vydá k nej stanovisko vzhľadom na potenciálne obavy o finančnú stabilitu a vývoj v bankovej únii, pokiaľ ide o jednotnejší stupeň ochrany vkladov vo všetkých členských štátoch a združovanie zdrojov na úrovni Únie.

2. Keď EBA uverejní stanovisko uvedené v odseku 1, Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu úrovne uplatňovania stanovenej v článku 92-a ods. 1 tohto nariadenia, pričom zohľadní stanovisko uvedené v odseku 1 tohto článku.“

205. Vkladajú sa tieto články 519c a 519d:

„Článok 519c
Rámec spodných hraníc minimálnych haircutov uplatniteľných na SFT

EBA v úzkej spolupráci s ESMA do [OP vložte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] oznámi Komisii, či je vhodné zaviesť do práva Únie rámec spodných hraníc minimálnych haircutov uplatniteľných na SFT s cieľom riešiť potenciálny nárast finančnej páky mimo bankového sektora.

V správe uvedenej v prvom pododseku sa zohľadnia všetky tieto skutočnosti:

a) miera finančnej páky mimo bankového systému v Únii a do akej miery by rámec spodných hraníc minimálnych haircutov mohol takúto finančnú páku znížiť, ak by sa vyskytlo nadmerné využívanie takejto finančnej páky;

b) významnosť SFT v držbe inštitúcií EÚ, na ktoré sa vzťahuje rámec spodných hraníc minimálnych haircutov, vrátane členenia tých SFT, ktoré nie sú v súlade s minimálnymi spodnými hranicami haircutov;

c) odhadovaný vplyv rámca spodných hraníc minimálnych haircutov pre inštitúcie EÚ v rámci dvoch prístupov k vykonávaniu odporúčaných Radou pre finančnú stabilitu, t. j. trhovej regulácie alebo represívnejšej požiadavky na vlastné zdroje podľa tohto nariadenia, na základe scenára, podľa ktorého by inštitúcie EÚ neupravovali haircuty svojich SFT tak, aby boli v súlade so spodnými hranicami minimálnych haircutov, a na základe alternatívneho scenára, podľa ktorého by sa tieto haircuty upravili tak, aby boli v súlade so spodnými hranicami minimálnych haircutov;

d) hlavné hnacie sily týchto odhadovaných vplyvov, ako aj potenciálne neúmyselné dôsledky zavedenia rámca spodných hraníc minimálnych haircutov na fungovanie trhov EÚ s SFT;

e) prístup k vykonávaniu, ktorý by bol najúčinnejší na splnenie regulačných cieľov rámca pre minimálne spodné hranice haircutov, vzhľadom na úvahy uvedené v písmenách a) až d) a s prihliadnutím na rovnaké podmienky v celom finančnom sektore v Únii.

Na základe uvedenej správy a po náležitom zohľadnení odporúčania FSB týkajúceho sa vykonávania rámca spodných hraníc minimálnych haircutov uplatniteľné na SFT, ako aj súvisiacich medzinárodne dohodnutých noriem vypracovaných BCBS predloží Komisia v prípade potreby do [OP vložte dátum = 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.

Článok 519d
Operačné riziko

EBA do [OP vložte dátum = 24 mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tretej časti hlavy III] podá Komisii správu o všetkých týchto skutočnostiach:

a) používanie poistenia v súvislosti s výpočtom požiadaviek na vlastné zdroje pre operačné riziko;

b) či uznanie poistných náhrad môže umožniť regulatórnu arbitráž znížením ročnej straty z operačného rizika bez primeraného zníženia skutočnej expozície voči prevádzkovej strate;

c) či má uznanie poistných náhrad rozdielny vplyv na primerané krytie opakujúcich sa strát a potenciálnych zvyškových strát;

ca) dostupnosť a kvalita údajov, ktoré inštitúcie používajú pri výpočte svojich požiadaviek na vlastné zdroje pre operačné riziko.

Na základe uvedenej správy Komisia v prípade potreby do [OP vložte dátum = 36 mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tretej časti hlavy III] predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.“

205a. Vkladá sa tento článok:

„Článok 519da

Proporcionalita

EBA vypracuje správu, v ktorej posúdi možnosti zaviesť do prudenciálneho rámca osobitné prudenciálne požiadavky, požiadavky na správu a transparentnosť pre malé a menej zložité inštitúcie s cieľom zvýšiť proporcionalitu prudenciálneho rámca vrátane:

a) relevantnosti malých a menej zložitých inštitúcií na úrovni inštitúcií a podľa regiónov pre zachovanie finančnej stability;

b) v prípade potreby odporúčaní týkajúcich sa toho, ako môže prudenciálny rámec lepšie odrážať rôzne stupne relevantnosti pre finančnú stabilitu kategórií malých a menej zložitých inštitúcií.

EBA podá Komisii správu o svojich zisteniach do 31. decembra 2027.“ 206. Príloha I sa nahrádza prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a dátum uplatňovania

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje od 1. januára 2025 s týmito výnimkami:

a) ustanovenia v bode 1 písm. a), b) a c), písm. e) až h) a písm. j), u), v) a x), ktoré sa týkajú vymedzenia určitých pojmov, ustanovenia v bode 6 týkajúce sa rozsahu pôsobnosti prudenciálnej konsolidácie, ako aj ustanovenia v bode 8, bodoch 10 až 12 a bodoch 14 až 23 týkajúce sa vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, ktoré sa uplatňujú od [OP vložte dátum = 6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia];

b) ustanovenia v bode 1 písm. d) a bode 4 týkajúce sa zmien v súlade s nariadením (EÚ) 2019/2033 a ustanovenia v bode 47 týkajúce sa zaobchádzania s expozíciami v stave zlyhania, ktoré sa uplatňujú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia;

c) ustanovenia v bode 9, bode 26 písm. a), bode 27, bode 28 písm. a), bodoch 29, 34, 41, 42, 44, 47, 54, bode 59 písm. c), bode 60 písm. c), bode 61 písm. g) a h), bode 64 písm. c), bode 66 písm. d), bodoch 69 a 81, bode 85 písm. b), bode 90 písm. c), bode 91 písm. c), bode 92 písm. c), bode 131, bode 132 písm. b), bode 136 písm. d), bode 153, bode 154 písm. d), bode 155 písm. c), bode 156 písm. b), bode 166 písm. c), bodoch 169, 178, 182, 183, 189, 192, 194, 196 a 199 a bodoch 201 až 205, v ktorých sa vyžaduje, aby orgány dohľadu alebo ESRB predložili Komisii návrh regulačných alebo vykonávacích technických predpisov a správ, ustanovenia, v ktorých sa požaduje, aby Komisia vypracúvala správy, ustanovenia, ktorými sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty alebo vykonávacie akty, ustanovenia o preskúmaní a ustanovenia, v ktorých sa požaduje, aby európske orgány dohľadu vydávali usmernenia, ktoré sa uplatňujú od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.  V článku 3 nariadenia (EÚ) 2019/876 sa odsek 6 nahrádza takto:

6. Článok 1 bod 53, iba pokiaľ ide o článok 104a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a body 55 a 69 tohto nariadenia, ktoré obsahujú ustanovenia o zavedení nových požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, sa uplatňujú od 1. januára 2025.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli,

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka    predseda

PRÍLOHA

Klasifikácia podsúvahových položiek

 

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU