SPRÁVA s odporúčaniami pre Komisiu o podpore slobody vedeckého výskumu v EÚ

5.12.2023 - (2023/2184(INL))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Christian Ehler
(Iniciatíva – článok 47 rokovacieho poriadku)
(Autor návrhu: Christian Ehler)


Postup : 2023/2184(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0393/2023
Predkladané texty :
A9-0393/2023
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

s odporúčaniami pre Komisiu o podpore slobody vedeckého výskumu v EÚ

(2023/2184(INL))

Európsky parlament,

 so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

 so zreteľom na články 49 a 56 a článok 179 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

 so zreteľom na články 12 a 13 Charty základných práv Európskej únie,

 so zreteľom na Bonnskú deklaráciu o slobode vedeckého výskumu prijatú na ministerskej konferencii o európskom výskumnom priestore 20. októbra 2020 v Bonne (ďalej len „Bonnská deklarácia“),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Nová éra výskumu a inovácie,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2021 o globálnom prístupe k výskumu a inováciám s názvom Európska stratégia medzinárodnej spolupráce v meniacom sa svete,

 so zreteľom na politický program európskeho výskumného priestoru, opatrenie 6,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2020 o akčnom pláne pre európsku demokraciu,

 so zreteľom na odôvodnenie 72 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013[1],

 so zreteľom na posúdenie európskej pridanej hodnoty týkajúce sa podpory slobody vedeckého výskumu v roku 2023, ktoré 18. septembra 2023 predložilo oddelenie pre európsku pridanú hodnotu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

 so zreteľom na rímske ministerské komuniké z 19. novembra 2020 európskych ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie v rámci európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, najmä na prílohu I o akademickej slobode,

 so zreteľom na stanovisko fóra SFIC k vykonávaniu Bonnskej deklarácie o medzinárodnej spolupráci v oblasti výskumu a inovácie (ERAC-SFIC 1356/21)(2021),

 so zreteľom na odporúčanie organizácie UNESCO o vede a vedeckých výskumných pracovníkoch (2017),

 so zreteľom na odporúčanie o statuse pedagogického personálu v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktoré prijala Generálna konferencia Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) na svojom 29. zasadnutí 21. októbra až 12. novembra 1997,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

 so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na odporúčania Strategického fóra pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu,

 so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0393/2023),

A. keďže sloboda vedeckého výskumu, ktorá je základným prvkom demokracie a jednou zo základných zložiek akademickej slobody, je v Únii pod tlakom a postupne sa oslabuje[2], čo dokazuje skutočnosť, že v indexe akademickej slobody všetky členské štáty dosiahli v roku 2008 bodové hodnotenie viac ako 0,85, zatiaľ čo v roku 2022 niektoré členské štáty výrazne poklesli, pričom najnižšie hodnotenie za rok 2022 bolo 0,34;

B. keďže obmedzenia slobody vedeckého výskumu majú negatívny vplyv na hospodárstvo Únie, pretože brzdia inovácie, spomaľujú vedecký pokrok a znižujú globálnu konkurencieschopnosť Európy;

C. keďže obmedzenie slobody vedeckého výskumu prispieva k úniku mozgov špičkových výskumných pracovníkov, autocenzúre medzi akademickými pracovníkmi, menej kritickej analýze sociálnych a politických otázok, menšej interdisciplinárnej spolupráci, menšej verejnej diskusii;

D. keďže neistota zamestnania ovplyvňuje schopnosť plne využívať slobodu vedeckého výskumu; keďže tisíce výskumných pracovníkov pracujú s financovaním projektov s obmedzeným trvaním, či už prostredníctvom individuálnych výskumných štipendií alebo projektov, prostredníctvom pracovných zmlúv na dobu určitú alebo prostredníctvom osobitných úloh ako samostatne zárobkovo činné osoby, a s neistými pracovnými vzťahmi a ochranou;

E. keďže v Bonnskej deklarácii sa vymedzuje sloboda vedeckého výskumu a uznáva sa v nej povinnosť vlád, ako aj výskumných organizácií túto slobodu podporovať;

F. keďže obrana slobody vedeckého výskumu zabezpečuje, aby vedecký výskum prispieval k verejnému záujmu, rozvoju a zlepšovaniu životných podmienok ľudí;

G. keďže v Bonnskej deklarácii chýbajú vykonávacie nástroje na európskej úrovni;

H. keďže v oblasti akademickej slobody vrátane slobody vedeckého výskumu existuje rozsiahla judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej sa stanovuje niekoľko právnych noriem a zásad ochrany a podpory akademickej slobody;

I. keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2020 vo veci C-66/18[3] konštatoval, že maďarský zákon o národnom vysokoškolskom vzdelávaní zbavuje dotknuté organizácie organizačnej štruktúry, ktorá je potrebná na vykonávanie ich akademického výskumu, čo ilustruje narušenie akademickej slobody v Maďarsku;

J. keďže osobitné legislatívne akty Únie obmedzujú slobodu vedeckého výskumu tým, že akademickému sektoru ukladajú pravidlá, ktoré boli primárne vypracované s cieľom regulovať vnútorný trh;

K. keďže predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen pred svojím potvrdením zo strany Parlamentu v politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu na roky 2019 – 2024 prisľúbila, že podporí právo iniciatívy Parlamentu, a zaviazala sa reagovať legislatívnym aktom, keď Európsky parlament schváli uznesenia, v ktorých sa bude požadovať, aby Komisia predložila legislatívne návrhy;

1. opätovne potvrdzuje záväzok Únie dodržiavať základné práva vrátane práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, akademickej slobody, ako aj slobody vedeckého výskumu vo všetkých vedných odboroch a umení, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie;

2. uznáva zásadný význam slobody vedeckého výskumu pri rozvíjaní našich poznatkov o prírodných a sociálnych javoch, čím prispieva k podpore inovácií, spoločenského pokroku a zvyšovaniu celkového blahobytu občanov Únie v rámci Únie aj mimo nej, a pripomína, že sloboda vedeckého výskumu je všeobecným právom a verejným statkom, ktorý sa má uplatňovať vo všetkých vedeckých disciplínach; zdôrazňuje, že v celosvetovej konkurencii v oblasti výskumu, vývoja a inovácií je sloboda vedeckého výskumu nevyhnutným predpokladom na prilákanie talentov s novými konkurencieschopnými nápadmi; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bonnská deklarácia sa nevykonáva konkrétne na európskej úrovni;

3. uznáva hlboký vplyv neistoty na slobodu vedeckého výskumu, pričom neistota v tomto odvetví pretrváva; obhajuje pracovné práva vedeckých výskumných pracovníkov, zlepšenie ich kariéry, stabilné pracovné zmluvy a prístup ku komplexným systémom sociálnej ochrany; domnieva sa, že vedeckým výskumným pracovníkom by sa mali poskytnúť kvalitné pracovné miesta, dôstojné pracovné podmienky, dôstojné mzdy a zdravé pracoviská vrátane dobrej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

4. zdôrazňuje, že rovnaké príležitosti, najmä podporou rodovej rovnosti, sú nevyhnutné na podporu slobody vedeckého výskumu, ako aj na zabezpečenie toho, aby riešenia rôznych výziev na podporu udržateľného a spravodlivého rozvoja zahŕňali rôzne perspektívy;

5. zdôrazňuje, že situácia začínajúcich výskumných pracovníkov je mimoriadne neistá a že v záujme zvýšenia počtu začínajúcich výskumných pracovníkov by sa mali vytvoriť jasnejšie a štruktúrovanejšie kariérne príležitosti; zdôrazňuje, že by sa to malo zaručiť aj podporou transparentných postupov prijímania zamestnancov bez akýchkoľvek predsudkov a poskytovaním primeraného sociálneho zabezpečenia pre všetkých výskumných pracovníkov vrátane doktorandov, ktorí vykonávajú platenú výskumnú činnosť;

6. konštatuje, že priority vedeckých výskumných organizácií v oblasti vedeckého výskumu určujú riadiace orgány týchto inštitúcií; uznáva, že prípady zhoršenia demokracie vo vedeckých výskumných organizáciách oslabujú slobodu vedeckého výskumu; zdôrazňuje preto význam akademickej samosprávy, ktorá by mala zahŕňať právo vedeckých výskumných pracovníkov vyjadrovať sa k riadeniu ich vedeckej inštitúcie vrátane pracovných podmienok v tejto inštitúcii; zdôrazňuje, že vedeckí výskumní pracovníci majú nárok na všetky práva podľa článku 12 Charty základných práv Európskej únie;

7. domnieva sa, že vedecké výskumné organizácie by sa mali pri plnom rešpektovaní ich inštitucionálnej autonómie podporovať v medzinárodnej spolupráci s cieľom posilniť dvojstranné a multilaterálne vzťahy, aby sa ďalej rozvíjala silná zložka vedeckej diplomacie, ktorá sa bude zaoberať slobodou vedeckého výskumu a možnými dôsledkami v prípade porušenia;

8. trvá na tom, že Únia by mala byť bezpečným útočiskom pre všetkých ohrozených výskumných pracovníkov a mala by vytvoriť európsky štipendijný program pre ohrozených výskumných pracovníkov, ktorý by poskytoval finančnú podporu na núdzové umiestnenie ohrozených výskumných pracovníkov v európskych výskumných organizáciách; domnieva sa, že tento systém by mal byť aj mechanizmom solidarity na podporu európskych výskumných pracovníkov, ktorí čelia porušovaniu slobody vedeckého výskumu;

9. uznáva v súlade s Bonnskou deklaráciou, že sloboda vedeckého výskumu znamená otvorenosť, výmenu, excelentnosť, internacionalizmus, rozmanitosť, rovnosť, integritu, zvedavosť, zodpovednosť a reflexivitu, a preto je pilierom každej demokracie;

10. berie na vedomie vymedzenie slobody vedeckého výskumu v prílohe II bode 2 návrhu Komisie z 13. júla 2023 na odporúčanie Rady týkajúce sa európskeho rámca[4] na prilákanie a udržanie talentov v oblasti výskumu, inovácií a podnikania v Európe;

11. domnieva sa, že sloboda vedeckého výskumu musí byť spojená so zodpovednosťou za dodržiavanie najvyšších etických noriem a integrity vo vedeckom výskume a mala by podporovať otvorenú vedu; zdôrazňuje, že integrita vedeckého výskumu si vyžaduje transparentnosť financovania a že sloboda vedeckého výskumu prináša spoločnosti zodpovednosť za zabezpečenie tejto transparentnosti; dôrazne preto podporuje bežnú prax transparentnej komunikácie o zdrojoch financovania výskumných činností a vyzýva vedecký sektor, aby túto prax chránil;

12. zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu riadne navrhnutého a dobre vykonávaného rámca umožňujúceho účinnú ochranu a podporu slobody vedeckého výskumu v celej Únii, pričom sa v čo najväčšej miere zohľadňuje dostupná verejná podpora na uľahčenie získavania, spoločného využívania a šírenia poznatkov, ako verejného statku, a na zabránenie akémukoľvek riziku zasahovania alebo oslabenia nezávislosti vedeckého výskumu;

13. trvá na význame otvorených znalostí pre zabezpečenie slobody vedeckého výskumu; vyzýva na účinné a transparentné vytváranie poznatkov bez umelých prekážok, ktoré bránia prístupu k informáciám a ich šíreniu; odhaduje, že spoločné využívanie výsledkov vedeckého výskumu na nekomerčné účely musí byť chránené právom Únie a aktívne podporované; zdôrazňuje, že verejne financované vedecké výsledky sa zverejňujú v akademických časopisoch s otvoreným prístupom a výsledky musia byť ľahko dostupné pre každého;

14. vyjadruje znepokojenie nad nedávnym zhoršením situácie v súvislosti s týmto základným právom v Únii, ktoré je nevyhnutné pre politickú slobodu a sociálnu participáciu a v dôsledku čoho hrozí, že sa naruší rozvoj funkčného a konkurencieschopného európskeho výskumného priestoru (EVP);

15. konštatuje, že oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Nová éra výskumu a inovácie potvrdzuje, že dokončenie EVP si vyžaduje plné rešpektovanie slobody vedeckého výskumu, čo zahŕňa okrem iného nezasahovanie do výskumných programov, inštitucionálnu autonómiu a primerané financovanie, ako aj prostriedky potrebné na šírenie výsledkov výskumu;

16. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Komisia napriek silným slovám použitým v tomto oznámení nevyužíva svoju zákonnú právomoc na to, aby túto slobodu v Únii chránila; opätovne potvrdzuje záväzok Únie dodržiavať základné práva vrátane práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, akademickej slobody, ako aj slobody vedeckého výskumu a umenia, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že sloboda výskumu je pod tlakom morálnych a politických výhrad;

17. naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia v rámci svojich právomocí na ochranu a podporu slobody vedeckého výskumu v Únii a zabezpečila, aby sa neohrozila etika a integrita výskumu vrátane využitia svojej zákonnej právomoci na zabránenie akémukoľvek ďalšiemu zhoršeniu situácie v súvislosti s týmto základným právom; vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala a financovala vedecký pluralizmus podporou projektov v celom spektre vedeckého výskumu;

18. vyzýva členské štáty, aby plne rešpektovali a podporovali slobodu vedeckého výskumu a aby zabezpečili, že akékoľvek opatrenia prijaté v mene verejného záujmu, napríklad v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo trestnej činnosti, na ochranu zdravia alebo morálky, na ochranu povesti alebo práv iných, na zabránenie zverejnenia dôverných informácií alebo na zachovanie autority a nestrannosti súdnictva, nebudú neprimerane obmedzovať slobodu vedeckého výskumu;

19. zdôrazňuje, že dokončenie EVP si vyžaduje náležité rešpektovanie a aktívne presadzovanie slobody vedeckého výskumu v celej Únii a verí, že akékoľvek pokusy o narušenie alebo neschopnosť aktívne podporovať túto slobodu majú negatívny vplyv na rozvoj konkurencieschopného a inovatívneho EVP; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ďalej posilňovali postavenie vedeckej výskumnej komunity v oblasti prístupu, využívania a šírenia všetkých informácií dôležitých pre jej činnosť, a to aj využívaním digitálnych nástrojov s otvoreným zdrojovým kódom;

20. vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia nevyužíva svoju zákonnú právomoc vyplývajúcu zo zmlúv na ochranu slobody vedeckého výskumu ako jedného zo základných práv občanov Únie, čo predstavuje závažné zanedbanie jej zodpovednosti za dodržiavanie zásad právneho štátu v Únii, a vyzýva Komisiu, aby prijala okamžité opatrenia s cieľom napraviť túto situáciu;

21. vyzýva Európsku radu, aby sa zasadzovala za ochranu a podporu slobody vedeckého výskumu a zabezpečila riadne rešpektovanie tohto základného práva vo všetkých členských štátoch;

22. žiada, aby sa uznala potreba mobilizovať dodatočné verejné finančné prostriedky s cieľom financovať nezávislý vedecký výskum a zabrániť neprimeranému zasahovaniu, ktoré by mohlo viesť k jeho ukončeniu alebo ovplyvniť jeho metódy alebo výsledky;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali informovanosť verejnosti o význame slobody vedeckého výskumu prostredníctvom vzdelávania, osvety verejnosti a podpory vedeckej žurnalistiky;

24. žiada Komisiu, aby na základe článku 182 ods. 5 v spojení s článkom 179 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila návrh aktu o slobode vedeckého výskumu podľa zásad a cieľov uvedených v prílohe s cieľom zaručiť, chrániť a podporovať túto slobodu na úrovni výskumných organizácií a výskumných pracovníkov počas celej ich kariéry;

25. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii, Rade a národným parlamentom.


 

PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA: ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Vymedzenie slobody vedeckého výskumu

1. Sloboda vedeckého výskumu je základnou zložkou akademickej slobody a vedeckej integrity v Európe. Zároveň má aj samostatnú hodnotu, o čom svedčí aj konkrétna zmienka v článku 13 Charty základných práv Európskej únie.

2. Sloboda vedeckého výskumu zabezpečuje práva jednotlivých vedeckých výskumných pracovníkov, práva a povinnosti vedeckých výskumných organizácií a povinnosti verejných orgánov.

3. Výkon slobody vedeckého výskumu, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo trestnej činnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Sloboda vedeckého výskumu môže byť obmedzená aj v dôsledku osobitných okolností výskumu alebo prevádzkových obmedzení. Sloboda vedeckého výskumu musí byť starostlivo vyvážená s inými oprávnenými záujmami, ako je získanie legitímnych konkurenčných výhod a ochrana duševného vlastníctva. Takéto obmedzenia by však nemali byť v rozpore s uznanými etickými zásadami a postupmi, ktoré musia vedeckí pracovníci dodržiavať.

4. Návrh by mal vychádzať z vymedzenia slobody vedeckého výskumu stanoveného v Bonnskej deklarácii a v bode 2 prílohy II k návrhu odporúčania Rady o európskom rámci na prilákanie a udržanie talentov v oblasti výskumu, inovácií a podnikania v Európe.

Sloboda vedeckých výskumných pracovníkov

5. Vedeckí výskumní pracovníci by sa mali vymedziť všeobecne v súlade s návrhom odporúčania Rady týkajúcim sa európskeho rámca na prilákanie a udržanie talentov v oblasti výskumu, inovácií a podnikania v Európe.

6. Sloboda vedeckého výskumu zahŕňa právo jednotlivých výskumných pracovníkov slobodne definovať výskumné otázky, vyberať a rozvíjať teórie, zhromažďovať empirický materiál a využívať spoľahlivé metódy vedeckého výskumu, zachovať si vedeckú integritu, spochybňovať vžité predstavy, slobodne publikovať, komunikovať a navrhovať nové myšlienky a teórie, ako aj slobodne ich šíriť.

7. Práva jednotlivých výskumných pracovníkov zahŕňajú aspoň:

a) právo združovať sa v zastupiteľských profesijných alebo akademických organizáciách;

b) právo na voľný prístup k verejným informáciám a právo na prístup k súkromným informáciám, ktoré sú potrebné na vedecké účely, pričom toto právo musí byť v rovnováhe s právami držiteľov informácií a povahou/citlivosťou informácií;

c) právo zachovať dôvernosť konkrétnych informácií alebo údajov, ako aj ich zdroja s cieľom dodržať etické a vedecké normy a dosiahnuť vedecký alebo iný legitímny cieľ;

d) právo zverejniť, zdieľať, šíriť a otvorene komunikovať výsledky a údaje týkajúce sa ich výskumu, a to interne, ako aj externe, právo slobodne a kriticky hovoriť o práci a politike vedeckých výskumných inštitúcií a o výsledkoch a údajoch ich výskumu bez obáv z odvetných opatrení;

e) právo slobodne vymedziť témy výskumu, vybrať si, vyvíjať a zbierať empirický materiál a komunikovať s inými výskumnými pracovníkmi.

8. Jednotliví výskumní pracovníci by mali mať možnosť uplatňovať tieto individuálne práva bez strachu z odvetných opatrení.

Práva a povinnosti vedeckých výskumných organizácií

9. S cieľom zaručiť slobodu vedeckého výskumu vedeckých výskumných pracovníkov by vedecké výskumné organizácie mali mať účinnú inštitucionálnu autonómiu. Hoci je inštitucionálna autonómia predpokladom slobody vedeckého výskumu vedeckých výskumných pracovníkov a samosprávnej povahy výskumu, zo svojej podstaty nie je podriadená právam jednotlivých výskumných pracovníkov. Okrem úlohy chrániť slobodu vedeckého výskumu sa inštitucionálna autonómia vyžaduje na riadne fungovanie vedeckého sektora. V návrhu by sa preto mala dosiahnuť dôkladná rovnováha s cieľom harmonizovať individuálne práva s inštitucionálnou autonómiou.

10. Vedecké výskumné organizácie by mali mať slobodu zapájať sa do medzinárodnej spolupráce.

11. Výskumné organizácie musia v rámci svojej inštitucionálnej autonómie poskytovať transparentné, spravodlivé a na excelentnosti založené postupy pre kariéru vo výskume.

12. Medzi aspekty, ktoré treba pri vytváraní inštitucionálnej autonómie zvážiť, patrí organizačná autonómia, finančná autonómia, personálna autonómia a vedecká autonómia.

13. Inštitucionálna autonómia je veľmi kontextuálna a dá sa dosiahnuť rôznymi spôsobmi a rôznymi kombináciami autonómie. Na to, aby účinná inštitucionálna autonómia existovala, nie je potrebné rovnomerne zabezpečiť všetky tieto rôzne aspekty inštitucionálnej autonómie. Vymedzenie inštitucionálnej autonómie v návrhu by preto nemalo byť statické, ale malo by skôr umožniť prispôsobenie sa rôznym vnútroštátnym, regionálnym a inštitucionálnym kontextom, a to najmä umožnením dôrazu na posun medzi rôznymi aspektmi inštitucionálnej autonómie začlenením postupného a nie binárneho hodnotenia rôznych aspektov.

14. Inštitucionálna autonómia by mala byť spojená s povinnosťou výskumných organizácií zabezpečiť určitú formu zapojenia vedeckých výskumníkov do rozhodovania.

15. To zahŕňa právo verejne sa vyjadrovať k riadeniu organizácie a systému bez strachu z odvetných opatrení. Patrí sem aj zodpovednosť výskumných organizácií za vytvorenie kultúry otvorenej diskusie. To zahŕňa aj zavedenie účinných postupov na nahlasovanie pochybení a na ochranu osôb nahlasujúcich pochybenia, porušovanie akademických alebo etických noriem v súlade s normami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937[5], ako aj diskrétnych postupov na riešenie nahlásených pochybení založených na ochrane súkromia a prezumpcii neviny.

Záväzky vládnych orgánov

16. Vládne orgány v členských štátoch na všetkých úrovniach verejnej správy vrátane inštitúcií, agentúr a orgánov Únie by mali mať povinnosť rešpektovať, chrániť, podporovať a zabezpečovať slobodu vedeckého výskumu vrátane inštitucionálnej autonómie.

17. Rešpektovanie slobody vedeckého výskumu znamená, že vládne orgány sa zdržia svojvoľného zasahovania do slobody vedeckého výskumu a jej neprimeraného obmedzovania, ako aj aktívnej účasti alebo spoluúčasti na porušovaní práva.

18. Ochrana slobody vedeckého výskumu znamená, že vládne orgány sú povinné prijať aktívne opatrenia na ochranu pred tretími stranami, ktoré neprimerane zasahujú do akéhokoľvek rozmeru slobody vedeckého výskumu.

19. Zabezpečenie slobody vedeckého výskumu znamená, že vládne orgány musia aktívne vytvárať všetky predpoklady potrebné na uplatňovanie všetkých aspektov tejto slobody vrátane inštitucionálnej autonómie. To zahŕňa politiky v oblasti udržateľných kariér vo výskume, ktoré poskytujú kvalitné pracovné miesta vo všetkých fázach kariéry, ako aj dlhodobé, spoľahlivé a stabilné inštitucionálne financovanie.

20. Podpora slobody vedeckého výskumu znamená, že vládne orgány musia aktívne spolupracovať s tretími stranami s cieľom presadzovať rešpektovanie, ochranu a zabezpečovanie slobody vedeckého výskumu a prípadne upustiť od spolupráce s tretími stranami, ktoré nedodržiavajú rovnaký súbor zásad a hodnôt.

Všeobecné aspekty

21. Legislatívny návrh by mal odrážať skutočnosť, že sloboda vedeckého výskumu sa musí posudzovať komplexne, vrátane slobody od zasahovania a zabezpečenia priaznivých rámcových podmienok. Vedecký výskum by mal byť oslobodený od nenáležitých zásahov vlády a uplatňovanie slobody vedeckého výskumu by mala podporovať silná vedecká komunita, ako aj občiansky orgán naklonený vedeckým poznatkom.

Verejné orgány by mali mať zodpovednosť za vyšetrovanie údajných porušení slobody vedeckého výskumu a za vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom porušení.

22. Legislatívny návrh by mal zahŕňať vytvorenie monitorovacieho systému na nahlasovanie porušení vedeckého výskumu po ich zistení.

23. V legislatívnom návrhu by sa malo uznať, že hoci sloboda vedeckého výskumu má svoju nezávislú hodnotu, v rámci moderných univerzít je sloboda vedeckého výskumu neoddeliteľná od slobody vyučovať. To znamená, že vzhľadom na právny základ návrhu a základné právomoci Únie v oblasti výskumu a s náležitým ohľadom na obmedzené právomoci Únie prijímať právne predpisy v oblasti vzdelávania by sa návrh mal zamerať na ochranu čo najširšieho rozsahu interného šírenia.

24. Navrhovaný akt by mal byť právne záväzný v celej Únii. Cieľom návrhu by malo byť vytvorenie právneho rámca, ktorý poskytne dostatočnú flexibilitu na vyváženie práv a povinností v jednotlivých prípadoch a bude sa môcť uplatňovať v celej Únii aj napriek veľkej rozmanitosti vnútroštátnych a regionálnych systémov vedeckého výskumu. Mal by poskytnúť východiskový bod pre rozvoj minimálnych zákonných noriem slobody vedeckého výskumu prostredníctvom judikatúry európskych súdov vrátane Súdneho dvora Európskej únie.


 

PRÍLOHA: SUBJEKTY ALEBO OSOBY, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI INFORMÁCIE

Spravodajca v súlade s článkom 8 prílohy I k rokovaciemu poriadku vyhlasuje, že počas prípravy správy až do jej prijatia vo výbore mu poskytli informácie tieto subjekty alebo osoby:

Subjekt a/alebo osoba

Európske združenie univerzít

League of European Research-intensive Universities

Conference of European Schools for Advanced Engineering Education and Research

The Guild of European Research-Intensive Universities

Scholars At Risk

Eurodoc

Nadácia Alexandra von Humboldta

Fraunhofer-Gesellschaft

International Association of Scientific, Technical and Medical Publishers (STM)

German Research Foundation

Frontiers Media SA

Federation of European Publishers

Coimbra Group

International Federation of Library Associations and Institutions

RELX

ScienceEurope

Leopoldina

German Rectors Conference

All European Academies

Wissenschaftsrat

Prof Liviu Matei (ad personam)

Max Voegler (ad personam)

 

Vypracovanie uvedeného zoznamu je vo výlučnej zodpovednosti spravodajcu.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

28.11.2023

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

43

3

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nicola Beer, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Ignazio Corrao, Beatrice Covassi, Ciarán Cuffe, Josianne Cutajar, Nicola Danti, Valter Flego, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Jens Geier, Nicolás González Casares, Bart Groothuis, Christophe Grudler, Robert Hajšel, Ivars Ijabs, Romana Jerković, Iskra Mihaylova, Angelika Niebler, Mauri Pekkarinen, Morten Petersen, Clara Ponsatí Obiols, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Riho Terras, Patrizia Toia, Henna Virkkunen, Pernille Weiss

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Paolo Borchia, Marc Botenga, Damien Carême, Francesca Donato, Matthias Ecke, Izabela-Helena Kloc, Zdzisław Krasnodębski, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Marina Mesure, Alin Mituța, Johan Nissinen, Jutta Paulus, Mikuláš Peksa, Robert Roos, Massimiliano Salini

Náhradníci (článok 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Carmen Avram, Peter Jahr, Virginie Joron, Ljudmila Novak, Milan Zver

 


 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

43

+

NI

Clara Ponsatí Obiols

PPE

Pascal Arimont, Tom Berendsen, Vasile Blaga, Franc Bogovič, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Peter Jahr, Marian-Jean Marinescu, Angelika Niebler, Ljudmila Novak, Massimiliano Salini, Sara Skyttedal, Maria Spyraki, Riho Terras, Henna Virkkunen, Pernille Weiss, Milan Zver

Renew

Nicola Beer, Nicola Danti, Valter Flego, Bart Groothuis, Christophe Grudler, Ivars Ijabs, Iskra Mihaylova, Alin Mituța, Mauri Pekkarinen, Morten Petersen

S&D

Carmen Avram, Beatrice Covassi, Josianne Cutajar, Matthias Ecke, Niels Fuglsang, Lina Gálvez Muñoz, Jens Geier, Nicolás González Casares, Robert Hajšel, Romana Jerković, Patrizia Toia

Verts/ALE

Damien Carême, Ignazio Corrao, Ciarán Cuffe, Jutta Paulus

 

3

-

ID

Georg Mayer

NI

Francesca Donato

Verts/ALE

Mikuláš Peksa

 

8

0

ECR

Izabela-Helena Kloc, Zdzisław Krasnodębski, Johan Nissinen, Robert Roos

ID

Paolo Borchia, Virginie Joron

The Left

Marc Botenga, Marina Mesure

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 8. januára 2024
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia