NÁVRH UZNESENIA o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603, sú z nej zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003

B10‑0148/2024

Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603, sú z nej zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D098497/04 – 2024/2836(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603, sú z nej zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D098497/04),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách[1], a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

– so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, z 8. júla 2024, počas ktorého nebolo prijaté žiadne stanovisko, a na hlasovanie odvolacieho výboru z 3. septembra 2024, počas ktorého opätovne nebolo prijaté žiadne stanovisko,

– so zreteľom na článok 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[2],

– so zreteľom na stanovisko, ktoré prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) 13. marca 2024 a ktoré bolo uverejnené 29. apríla 2024[3],

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“)[4],

– so zreteľom na článok 115 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A. keďže 21. októbra 2022 spoločnosť Corteva Agriscience Belgium BV so sídlom v Belgicku v mene spoločnosti Corteva Agriscience LLC so sídlom v Spojených štátoch a spoločnosť Bayer Agriculture BV so sídlom v Belgicku v mene spoločnosti Bayer CropScience LP so sídlom v Spojených štátoch spoločne predložili Komisii žiadosť o obnovenie povolenia geneticky modifikovanej kukurice MON 89034 × 1507 × NK603 (ďalej len „geneticky modifikovaná kukurica“);

B. keďže úrad EFSA prijal 13. marca 2024 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 26. apríla 2024;

C. keďže geneticky modifikovaná kukurica obsahuje gény, ktoré vyvolávajú rezistenciu voči glyfozátu, a produkuje insekticídne proteíny (ďalej len „Bt toxíny“);

Nedostatočné posúdenie doplnkového herbicídu

D. keďže vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013[5] si vyžaduje posúdenie, či očakávané poľnohospodárske postupy ovplyvňujú výsledok skúmaných parametrov; keďže podľa uvedeného vykonávacieho nariadenia sa to týka najmä rastlín tolerantných k herbicídom;

E. keďže prevažná väčšina geneticky modifikovaných plodín je geneticky modifikovaná tak, aby boli tolerantné k jednému alebo viacerým „doplnkovým“ herbicídom, ktoré sa môžu používať počas pestovania geneticky modifikovanej plodiny bez toho, aby uhynula, ako by to bolo v prípade plodiny, ktorá nie je tolerantná k herbicídom; keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny tolerantné k herbicídom vedú k intenzívnejšiemu používaniu doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny tolerantnej k herbicídom[6];

F. keďže geneticky modifikované plodiny tolerantné k herbicídom nútia poľnohospodárov používať systém ochrany proti burinám, ktorý je vo veľkej miere alebo úplne závislý od herbicídov, a to tak, že za geneticky modifikované osivo sa účtuje príplatok, ktorý môže byť odôvodnený len vtedy, ak poľnohospodári kupujúci takéto osivo používajú aj postrek doplnkovými herbicídmi; keďže zvýšená závislosť od doplnkových herbicídov v poľnohospodárskych podnikoch, v ktorých sa sadia geneticky modifikované plodiny, urýchľuje vznik a šírenie buriny rezistentnej voči týmto herbicídom, čo vyvoláva potrebu ešte väčšieho používania herbicídov, čo je začarovaný kruh neustáleho používania čoraz väčšieho množstva herbicídov;

G. keďže nepriaznivé vplyvy vyplývajúce z nadmerného používania herbicídov zhoršujú zdravie pôdy, kvalitu vody a biodiverzitu nad zemou a pod ňou a vedú k zvýšenej expozícii ľudí a zvierat herbicídom, a to potenciálne aj prostredníctvom zvýšeného množstva rezíduí herbicídov na potravinách a krmivách;

H. keďže úrad EFSA v novembri 2015 dospel k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra v marci 2017 dospela k záveru, že klasifikácia nie je odôvodnená; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny, špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre rakovinu, v roku 2015 klasifikovala glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre ľudí; keďže viaceré nedávne vedecké recenzované štúdie potvrdzujú karcinogénny potenciál glyfozátu[7];

I. keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a ich metabolitov na geneticky modifikovaných rastlinách je mimo pôsobnosti Pracovnej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy, a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva;

Nevyriešené otázky týkajúce sa Bt toxínov

J. keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré môžu mať po expozícii Bt toxínom vplyv na imunitný systém, a že niektoré Bt toxíny môžu mať adjuvantné vlastnosti[8], čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu;

K. keďže vo vedeckej štúdii sa zistilo, že toxicita Bt toxínov sa môže zvýšiť aj v dôsledku interakcie s rezíduami z postrekov herbicídmi a že sú potrebné ďalšie štúdie o kombinovaných účinkoch „kumulovaných“ udalostí (geneticky modifikované plodiny, ktoré boli modifikované tak, aby boli tolerantné voči herbicídom a produkovali insekticídy vo forme Bt toxínov)[9]; keďže posudzovanie možnej interakcie rezíduí herbicídov a ich metabolitov s Bt toxínmi je však mimo pôsobnosti vedeckej skupiny EFSA, a preto sa nevykonáva v rámci posudzovania rizík;

Bt plodiny: účinky na necieľové organizmy

L. keďže na rozdiel od používania insekticídov, pri ktorých dochádza k expozícii počas postreku a krátky čas po ňom, vedie používanie geneticky modifikovaných Bt plodín k trvalej expozícii cieľových aj necieľových organizmov Bt toxínom;

M. keďže predpoklad, že Bt toxíny vykazujú jediný špecifický spôsob cieľového pôsobenia, už nemožno považovať za správny a účinky na necieľové organizmy nemožno vylúčiť; keďže je zdokumentované mnohoraké postihnutie čoraz väčšieho počtu necieľových organizmov; keďže v nedávnom prehľade sa nachádza 39 recenzovaných publikácií, v ktorých sa uvádzajú závažné nepriaznivé účinky Bt toxínov na mnoho necieľových druhov[10];

Pripomienky členských štátov a zainteresovaných strán

N. keďže členské štáty predložili úradu EFSA počas trojmesačného konzultačného obdobia mnoho kritických pripomienok[11], ktoré zahŕňali aj to, že zoznam relevantných štúdií uvedených v súhrne literatúry žiadateľa neobsahoval štúdie o osude Bt-proteínov v životnom prostredí ani o možných účinkoch rezíduí Bt-plodín na necieľové organizmy, aj keď takéto štúdie existujú;

Zabezpečenie rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni a dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie

O. keďže v záveroch strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ[12] sa Komisia vyzýva, aby prehodnotila prístup, pokiaľ ide o prístup na trh pre agropotravinový dovoz a vývoz, a to vzhľadom na rozdiely medzi normami Únie a jej obchodných partnerov; keďže spravodlivejšie obchodné vzťahy na celosvetovej úrovni, ktoré sú v súlade s cieľmi zdravého životného prostredia, boli jednou z hlavných požiadaviek poľnohospodárov počas demonštrácií v rokoch 2023 a 2024;

P. keďže v správe osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov (OSN) pre právo na výživu z roku 2017 sa konštatuje, že najmä v rozvojových krajinách majú nebezpečné pesticídy katastrofálny vplyv na zdravie[13]; keďže podľa cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja 3.9 sa má do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy;

Q. keďže Globálny rámec pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu (ďalej len „rámec z Kchun-mingu a Montrealu“), dohodnutý na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD OSN) v decembri 2022, zahŕňa globálny cieľ znížiť riziko spojené s používaním pesticídov do roku 2030 aspoň o 50 %[14];

R. keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo na životné prostredie, a vyžaduje sa, aby Komisia pri príprave svojho rozhodnutia vzala do úvahy všetky relevantné ustanovenia práva Únie a iné oprávnené skutočnosti, ktoré sú podstatné na prerokovanie záležitosti; keďže medzi takéto oprávnené skutočnosti by mali patriť záväzky Únie vyplývajúce z cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a CBD OSN;

Zníženie závislosti od dovážaných krmív

S. keďže jedným z ponaučení z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a zo stále prebiehajúcej vojny na Ukrajine je potreba, aby Únia ukončila závislosť od niektorých kritických materiálov; keďže v poverovacom liste dezignovanému komisárovi Christophovi Hansenovi ho predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová žiada o to, aby preskúmal spôsoby, ako znížiť dovoz kritických komodít[15];

Nedemokratické rozhodovanie

T. keďže Parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti tomu, aby sa GMO uvádzali na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a GMO sa v Únii pestovali (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období Parlament prijal 38 námietok proti uvedeniu GMO na trh;

U. keďže Komisia naďalej povoľuje GMO, hoci si sama uvedomuje nedostatky z hľadiska demokracie, nízku podporu členských štátov a námietky Parlamentu;

V. keďže nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov, aby Komisia nemala možnosť povoľovať GMO, ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia[16];

W. keďže Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 pri hlasovaní 8. júla 2024 nezaujal žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže odvolací výbor na základe hlasovania 3. septembra 2024 znovu nevydal stanovisko;

1. domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí stanovených v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2. domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002[17] poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3. vyzýva Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia a aby predložila výboru nový návrh;

4. vyzýva Komisiu, aby nepovolila geneticky modifikované plodiny tolerantné k herbicídom z dôvodu súvisiaceho intenzívnejšieho používania doplnkových herbicídov, a teda zvýšeného rizika pre biodiverzitu, bezpečnosť potravín a zdravie pracovníkov v súlade s prístupom „jedno zdravie“;

5. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že povolenie dovozu akýchkoľvek geneticky modifikovaných rastlín, ktoré sú tolerantné k herbicídom, na použitie v potravinách a krmivách nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie vyplývajúcimi okrem iného z cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a z Dohovoru OSN o biologickej diverzite vrátane nedávno prijatého rámca z Kchun-mingu a Montrealu[18];

6. víta to, že Komisia v liste z 11. septembra 2020 adresovanom poslancom konečne uznala, že pri rozhodovaní o povoleniach pre GMO treba zohľadňovať otázku udržateľnosti[19]; vyjadruje však hlboké sklamanie nad tým, že Komisia naďalej povoľuje dovoz GMO do Únie napriek neprestajným námietkam Európskeho parlamentu a väčšiny členských štátov hlasujúcich proti;

7. opätovne naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ako sú Parížska dohoda o zmene klímy, Dohovor OSN o biologickej diverzite a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja; opakuje svoju výzvu, aby bola k návrhom vykonávacích aktov priložená dôvodová správa, v ktorej sa vysvetlí, ako sa v nich dodržiava zásada „nespôsobovať škodu“[20];

8. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.