NÁVRH UZNESENIA

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, najmä dve uznesenia z 1. júna 2006 o zlepšení vzťahov EÚ a USA v rámci dohody o transatlantickom partnerstve[1] a o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA[2], a so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007[3],

–  so zreteľom na vyhlásenia EÚ – USA z 26. júna 2004 a 20. júna 2005 o boji proti terorizmu a posilňovaní vzájomnej spolupráce so zreteľom na nešírenie jadrových zbraní a boj proti terorizmu,

–  so zreteľom na výsledok samitu EÚ – USA, ktorý sa konal 30. apríla 2007 vo Washingtone, DC,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie 63. transatlantického dialógu zákonodarcov z októbra 2007,

–  so zreteľom na výsledok zasadnutia Severoatlantickej rady v Bukurešti, ktoré sa konalo 3. apríla 2008,

–  so zreteľom na nadchádzajúci samit EÚ – USA v Brde, Slovinsko, ktorý sa uskutoční 10. júna 2008,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže partnerstvo medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, vychádzajúce zo spoločných hodnôt slobody, demokracie, zásad právneho štátu a rešpektovania ľudských práv tvorí základ bezpečnosti a stability v euroatlantickej oblasti,

B.  keďže je potrebné upevňovať slobodu a mier vo svete a riešiť úlohy, ktoré so sebou prinášajú, ako sú napr. medzinárodná bezpečnosť, odstránenie chudoby, podpora rozvoja, potreba celosvetového odzbrojenia, ochrana ľudských práv, riešenie celosvetových zdravotných rizík, otázky životného prostredia, energetická bezpečnosť, boj proti medzinárodnému terorizmu a organizovanému zločinu a nešírenie zbraní hromadného ničenia,

C.  keďže v záujme obidvoch partnerov je jednotný postup proti spoločným hrozbám a výzvam na základe platných medzinárodných zmlúv a efektívna činnosť medzinárodných inštitúcií, najmä systému OSN v súlade s Chartou OSN,

D.  keďže transatlantické partnerstvo a NATO sú veľmi dôležité pre kolektívnu bezpečnosť ako sa uvádza v Európskej bezpečnostnej stratégii,

E.  keďže transatlantický trh ako najväčšie bilaterálne partnerstvo v oblasti obchodu a investícií na svete zamestnáva v EÚ a USA 14 miliónov ľudí, predstavuje 40 % svetového obchodu a zostáva hnacou silou svetového hospodárstva,

F.  keďže transatlantické hospodárske partnerstvo v duchu spolupráce je v spoločnom záujme EÚ a USA a keďže na posilnenie transatlantického trhu je potrebné konzistenté politické vedenie; podporuje prebiehajúcu činnosť Transatlantickej hospodárskej rady a dúfa, že sa stane jedným zo základov vzťahov medzi EÚ a USA,

1.  nalieha na EÚ a USA, aby užšie spolupracovali na širokom okruhu politických výziev spoločného záujmu, najmä pokiaľ ide o západný Balkán, Blízky východ, Irán, Afganistan a Afriku, a odporúča aj podporu spoločného prístupu k vzťahom s ďalšími významnými geopolitickými aktérmi vrátane Číny, Indie, Japonska, Latinskej Ameriky a Ruska;

2.  podporuje partnerov v tom, aby zvýšili svoje spoločné úsilie na podporu mieru, prosperity a pokroku na Blízkom východe na základe na seba nadväzujúcich iniciatív Kvarteta v súlade s podrobným plánom (cestovnou mapou), pričom sa v každej fáze zabezpečí pravidelná silná spoločná účasť Kvarteta a dialóg na vysokej úrovni; zdôrazňuje význam spoločného prístupu k Palestínskej samospráve presadzujúc zásadu pasívneho odporu, uznanie izraelského štátu a akceptovanie predchádzajúcich dohôd a záväzkov vrátane podrobného plánu (cestovnej mapy); vyzýva Izrael a Palestínsku samosprávu, aby nepodnikali jednostranné kroky, ktoré by mohli narušiť dosahovanie hlavného cieľa dvoch demokratických štátov, Izraela a Palestíny, žiť bok po boku v mieri a bezpečí; nalieha na Palestínsku samosprávu, aby vykonala, čo je v jej silách na zabránenie terorizmu, a na Izrael, aby zastavil budovanie osád na palestínskej pôde; je optimistický v tom, že nový zástupca Kvarteta, bývalý ministerský predseda Blair, by zvýšeným diplomatickým úsilím pri príprave novembrového medzinárodného stretnutia mohol byť schopný privodiť naozajstnú zmenu situácie priamo na mieste;

3.  víta úzku spoluprácu EÚ a USA v iránskej jadrovej otázke, ktorej výsledkom bude, že Bezpečnostná rada OSN prijme 3. marca 2008 rezolúciu 1803, ktorou budú uvalené nové sankcie na Irán; považuje za poľutovaniahodné, že Irán si stále neplní svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa ukončenia akejkoľvek činnosti súvisiacej s obohacovaním a ďalším spracovaním uránu, a podporuje obidvoch partnerov v tom, aby naďalej spolupracovali na hľadaní dohody o dlhodobom riešení tejto otázky; vzhľadom na ich diplomatický úspech pri rokovaniach so Severnou Kóreou vyzýva USA, aby sa spolu s EÚ priamo zúčastňovali na rokovaniach s Iránom, keďže USA sú schopné ponúknuť dodatočné bezpečnostné záruky v rámci komplexného systému regionálnej bezpečnosti, ktorý odhodlane podporili obidvaja partneri;

4.  požaduje prijatie koordinovaných opatrení proti Číne predovšetkým vzhľadom na nutnosť nájsť spôsoby podpory demokracie v tejto krajine, uvoľnenia napätia vo vzájomných vzťahoch a uľahčenia dialógu medzi pekinskými orgánmi a dalajlámom s cieľom dosiahnuť konkrétny posun v otázke Tibetu;

5.  zdôrazňuje súčasné spoločné odhodlanie upevňovať bezpečnosť a stabilitu v regióne celého Balkánu; vyslovuje uznanie pohotovému, nestrannému a účinnému zásahu jednotiek NATO v Kosove KFOR vzhľadom na nedávne vypuknutie násilia v Kosove a zdôrazňuje, že treba, aby jednotky KFOR zostali v Kosove na základe rezolúcie 1244 Bezpečnostnej rady OSN s cieľom zaisťovať bezpečné podmienky vrátane voľného pohybu všetkých obyvateľov a medzinárodných účastníkov v Kosove; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ zohráva v Kosove dôležitú úlohu; víta začiatok činnosti misie EÚ týkajúcej sa presadzovania zásad právneho štátu v Kosove a trvá na tom, aby bol EULEX prítomný na celom území Kosova;

6.  zdôrazňuje, že euroatlantická a širšia medzinárodná bezpečnosť úzko súvisí s budúcnosťou Afganistanu ako štátu, v ktorom vládne mier a demokracia, rešpektujúceho ľudské práva a bez hrozby teroristických útokov; preto víta pevný a dlhodobý záväzok NATO voči Afganistanu, ktorý je zdôraznený v novej strategickej vízii ISAF, ako aj komplexný prístup medzinárodného spoločenstva, ktorý spája civilné a vojenské snahy vrátane policajnej misie EÚ, ktorá je súčasťou celkového záväzku EÚ voči Afganistanu a koordinovaného prístupu EÚ zahŕňajúceho politické poradenstvo na miestnej úrovni, ktoré poskytuje osobitný zástupca EÚ a úsilie o obnovu, ktoré okrem iných orgánov riadi aj Komisia; považuje za poľutovaniahodné, že jeden členský štát NATO naďalej bráni účinnej spolupráci EÚ a NATO v Afganistane, čím zabraňuje misii EÚ v tom, aby využívala dôležité informácie NATO a jeho bezpečnostnú ochranu;

7.  zdôrazňuje význam organizácie NATO, ktorá zostáva hlavným fórom na rokovania o bezpečnostných otázkach medzi Európou a USA, a zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ pri upevňovaní schopnosti čeliť existujúcim a vznikajúcim rizikám 21. storočia; víta pripomienky prezidenta USA Busha z bukureštského samitu NATO, keď zdôraznil, že budovanie silnej aliancie NATO si vyžaduje aj vysokú schopnosť európskej obrany, a preto prezident USA podporuje svojich európskych partnerov v zvyšovaní investícií do obrany na podporu operácií NATO a EÚ, ako aj v tom, aby boli silnejší a schopnejší pri spoločných zásahoch Američanov a Európanov; s týmto cieľom odporúča rozvíjať existujúce partnerstvo v bezpečnostných otázkach medzi NATO a EÚ s tým, že sa aj naďalej bude rešpektovať vzájomne nezávislý charakter oboch organizácií;

8.  zastáva názor, že šírenie balistických striel predstavuje zvyšujúce sa nebezpečenstvo pre územie a obyvateľov EÚ a že obrana proti riadeným strelám je súčasťou rozsiahlejšej reakcie na túto hrozbu; preto uznáva, že pre ochranu EÚ proti balistickým strelám ďalekého doletu bude podstatným prínosom plánované rozmiestnenie systému ochrany USA proti riadeným strelám v Európe; víta súhlas samitu NATO v Bukurešti s plánmi USA, ako aj rozhodnutie tohto samitu rozšíriť tento systém o oblasti v Európe, na ktoré sa súčasný plán USA nevzťahuje; vyzýva organizáciu NATO, aby v úzkej spolupráci s EÚ preskúmala, ako by bolo možné skombinovať kapacity USA a súčasné snahy NATO o ochranu proti riadeným strelám, čím by sa zabezpečilo, že to bude integrálnou súčasťou každej budúcej obrannej štruktúry NATO a EÚ proti riadeným strelám; vyzýva Ruskú federáciu, aby využila návrhy USA týkajúce sa spolupráce pri obrane proti riadeným strelám, a vyzýva všetky strany, ktoré sa zúčastňujú na tomto projekte, aby preskúmali možnosti spojenia obranných systémov USA, NATO a Ruska proti riadeným strelám vo vhodnom čase;

9.  je presvedčený, že boj proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia zostáva najväčšou výzvou pre obidvoch partnerov v oblasti bezpečnosti; preto víta odhodlanie oboch strán snažiť sa nájsť účinnú globálnu odpoveď na kľúčové hrozby voči medzinárodnému mieru a bezpečnosti, ktoré predstavuje šírenie zbraní hromadného ničenia a ich systémy dodávok, ako aj nezodpovedný vývoz a šírenie konvenčných zbraní vrátane ručných a ľahkých zbraní; vzhľadom na to zdôrazňuje, že treba pokračovať v činnosti zameranej na upevňovanie režimu nešírenia zbraní a že treba vyvíjať úsilie o rozhodnú činnosť zameranú na univerzalizáciu príslušných zmlúv a dohovorov, najmä Ottawského dohovoru zakazujúceho protipechotné míny, ako aj dodržiavať Haagsky kódex správania proti šíreniu balistických rakiet, realizovať akčný program OSN o ručných a ľahkých zbraniach a uzavrieť právne záväznú zmluvu o obchodovaní so zbraňami;

10.  zdôrazňuje, že v prípade potreby by sa mali vymieňať informácie v súlade s platnou dohodou EÚ a USA o vzájomnej spolupráci v právnych veciach a extradícii a v súlade s právnymi predpismi ES a EÚ o ochrane údajov; je presvedčený, že vzájomné poskytovanie osobných údajov musí byť v súlade s náležitým právnym rámcom, ktorý stanoví jasné pravidlá a podmienky, zabezpečí primeranú ochranu súkromia a občianskych slobôd jednotlivých občanov a v prípade potreby poskytne mechanizmus na nápravu;

11.  vyzýva USA, aby bezodkladne zrušili vízový režim a aby so všetkými občanmi členských štátov EÚ zaobchádzali rovnako na základe úplnej reciprocity; v tejto súvislosti víta začiatok rozhovorov medzi EÚ a USA o novom súbore bezpečnostných požiadaviek USA na zriadenie bezvízového režimu;

12.  zdôrazňuje svoj záväzok pokračovať v prispievaní k pevnosti a stabilite transatlantického partnerstva svojou účasťou na transatlantickom dialógu zákonodarcov; naďalej podporuje úsilie o založenie legislatívneho systému včasného varovania medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA;

13.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov a prezidentovi a Kongresu Spojených štátov amerických.