NÁVRH UZNESENIA o prípravách na zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutoční 19. a 20. decembra 2013

Európsky parlament,

–   so zreteľom na uznesenie z 12. júna 2013 o posilnení európskej demokracie v budúcej HMÚ[1], na uznesenie z 23. mája 2013 o „budúcich legislatívnych návrhoch týkajúcich sa HMÚ: reakcia na oznámenia Komisie“[2] a na uznesenie z 21. novembra 2013 o oznámení Komisie s názvom Sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie[3],

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže inštitúcie EÚ a členské štáty vyvinuli rozhodné úsilie o obnovenie finančnej dôveryhodnosti a stability, predovšetkým prijatím a uskutočnením štrukturálnych reforiem a prijatím nového rámca správy ekonomických záležitostí; keďže toto úsilie sa musí zavŕšiť vytvorením skutočnej bankovej únie;

B.  keďže je potrebná lepšia koordinácia hospodárskej politiky, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, udržateľnosť a tvorba pracovných miest v EÚ;

C. keďže metóda Spoločenstva predstavuje primeraný prístup k riešeniu výziev, s ktorými sa EÚ a jej mena stretávajú;

D. keďže všetky rozhodnutia by mali byť podporené parlamentnou kontrolou a zodpovednosťou na úrovni, na ktorej sa prijímajú;

E.  keďže základným prvkom tejto politiky je úplné dodržiavanie a dôkladné uplatňovanie právnych predpisov EÚ;

1.  pripomína Európskej rade politický záväzok v tom smere, že jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by sa mal schváliť pred uplynutím súčasného legislatívneho obdobia; vyzýva Európsku radu, aby zopakovala svoju žiadosť určenú Rade, aby sa rokovania týkajúce sa smernice o systémoch ochrany vkladov a rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úspešne ukončili do konca roka 2013;

Prehĺbenie HMÚ

2.  vyzýva Európsku radu, aby prijala politický záväzok týkajúci sa prípravy právnych predpisov o lepšej koordinácii hospodárskej politiky na základe zmlúv; očakáva, že Parlament a ďalšie inštitúcie EÚ sa dohodnú na hlavných znakoch tejto lepšej koordinácie hospodárskej politiky pred uplynutím súčasného legislatívneho obdobia;

3.  žiada, aby sa na základe uvedenej lepšej koordinácie hospodárskej politiky prijal právny akt o „usmerneniach v oblasti konvergencie“ prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu, ktorým sa stanoví na určité obdobie veľmi ohraničený počet cieľov v súvislosti s najnaliehavejšími reformnými opatreniami;

4.  opakuje svoju žiadosť, aby členské štáty zabezpečili, že národné programy reforiem, ktoré sa majú vytvoriť na základe uvedených usmernení v oblasti konvergencie a ktoré má potvrdiť Komisia, boli prediskutované a prijaté národnými parlamentmi; považuje to za zásadné pre posilnenie kontroly a demokratickej zodpovednosti v súvislosti s celým procesom;

5.  považuje za primerané, aby sa členské štáty zaviazali v plnom rozsahu uskutočňovať svoje národné programy reforiem, ktoré boli potvrdené; navrhuje, že na základe toho by členské štáty mohli nadviazať „konvergenčné partnerstvo“ s inštitúciami EÚ, pričom by existovala možnosť podmieneného financovania reformných činností;

6.  opakuje, že silnejšia hospodárska spolupráca by mala byť sprevádzaná mechanizmom založeným na stimuloch; domnieva sa, že akékoľvek dodatočné financovanie alebo nástroje, ako je mechanizmus solidarity, musia byť neoddeliteľnou súčasťou rozpočtu EÚ, avšak mimo schválených stropov viacročného finančného rámca (VFR);

7.  pripomína, že Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii musí byť zapracovaná do právnych predpisov EÚ najneskôr do 1. januára 2018 na základe posúdenia skúseností s jej vykonávaním, ako je stanovené v článku 16 uvedenej zmluvy;

8.  pripomína svoj zásadný postoj, že posilnená HMÚ by nemala EÚ rozdeľovať, ale naopak, mala by zaistiť hlbšiu integráciu a silnejšiu správu a riadenie, pričom všetky členské štáty mimo eurozóny by mali mať možnosť dobrovoľne sa do tohto procesu zapojiť;

9.  vyzýva Európsku radu, aby v plnom rozsahu dodržiavala článok 15 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ);

Obranná politika

10. poukazuje na to, že podľa zmlúv je cieľom EÚ presadzovať mier, jej hodnoty a blaho jej národov (článok 3 ZEÚ) a jej úlohou na medzinárodnej scéne je snažiť sa upevňovať a podporovať demokraciu, zásady právneho štátu a ľudské práva a predchádzať konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov, so zásadami Helsinského záverečného aktu a s cieľmi Parížskej charty; je presvedčený, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) slúži týmto cieľom; pripomína, že článok 42 ods. 1 a článok 43 ods. 1 ZEÚ opisujú spektrum misií SBOP ako spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, misie na predchádzanie konfliktom a na udržiavanie mieru, misie bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane misií na opätovné nastolenie mieru a stabilizačných operácií po ukončení konfliktu;

11. pripomína členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii a Európskej obrannej agentúre, že členské štáty neboli v čase viac ako dvadsať rokov od skončenia studenej vojny a po tom, čo mohli využívať pomerne vysoké národné rozpočty na obranu, schopné splniť hlavné vojenské ciele; spochybňuje preto argument, že aktuálne škrty v národných rozpočtoch na obranu môžu automaticky viesť k nedostatku spôsobilostí v súvislosti so SBOP a že v dôsledku škrtov v národných rozpočtoch na obranu musí rozpočet EÚ prispieť k rozvoju spôsobilostí;

12. pripomína, že otvorenie rozpočtu EÚ na výskum obrany alebo na obstarávanie vojenského tovaru a technológií predstavuje strategickú chybu, keďže vynaloženie ďalších finančných prostriedkov by len predĺžilo súčasné štrukturálne deficity, ktoré sú okrem iného dôsledkom neefektívnosti, zdvojovania, korupcie, rozdrobenia a obstarávania nepotrebného vojenského tovaru a technológií; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby upustili od začatia prípravnej činnosti týkajúcej sa výskumu súvisiaceho so SBOP;

13. zdôrazňuje skutočnosť, že úspešné vojenské operácie si vyžadujú jednoznačnú riadiacu a kontrolnú funkciu; požaduje zriadenie stáleho útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií; s poľutovaním konštatuje nedostatočný pokrok v tejto otázke a silný odpor niektorých členských štátov; vyzýva Európsku radu, aby vyzvala podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby predložila návrhy na úplné vykonávanie ustanovení Lisabonskej zmluvy, najmä čo sa týka počiatočného fondu (článok 41 ods. 3 ZEÚ), vďaka čomu sa včasné a primerané kroky vykonané na úrovni EÚ stanú menej závislými od jednotlivých členských štátov;

14. vyzýva členské štáty, aby výrazne prehĺbili spoluprácu a koordináciu týkajúcu sa tých hľadísk obrany, ktoré sú významné z hľadiska SBOP; vyzýva členské štáty, aby prejavili viac ambícií v súvislosti s procesom združovania a spoločného využívania spôsobilostí;

15. vyzýva členské štáty, aby posilnili vykonávanie obranného balíka, ako sa navrhuje v oznámení Komisie s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542), a spolupracovali pri postupnom vyradení požiadaviek na kompenzáciu; vyzýva členské štáty, aby využili nadchádzajúcu revíziu smernice o zadávaní verejných zákaziek v oblasti obrany (2009/81/ES) aj na riešenie predaja medzi vládami;

16. vyjadruje pochybnosti v súvislosti s vytvorením užívateľskej komunity pre súčasné a budúce využívanie a s programom týkajúcim sa európskych systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel dlhého doletu v strednej výške (RPAS) v horizonte rokov 2020 – 2025; vyzýva členské štáty, aby v súvislosti so systémami RPAS (bezpilotnými lietadlami) upustili od zintenzívnenia spolupráce na úrovni EÚ; odsudzuje tiež absolútny nedostatok diskusie na úrovni EÚ o normách EÚ, ktoré by mali upravovať výskum a vývoj, verejné obstarávanie, využívania a vývoz ozbrojených a neozbrojených bezpilotných lietadiel; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zverejnenie právneho základu na využívanie bezpilotných lietadiel, operačnú zodpovednosť, cieľové kritéria a ich dosah, ako aj informácie o údajných porušeniach, vyšetrovaniach a stíhaniach a aby zabezpečili, že vnútroštátne bezpečnostné hľadiská nebudú zneužívané na zdôvodnenie zadržiavania štatistických a základných metodologických údajov tohto druhu;

17. nalieha na hlavy štátov a vlád, aby vzhľadom na strategický význam európskej obrany a veľkosť výziev, pred ktorými stojí Únia, prehodnotili v decembri 2015 pokrok dosiahnutý pri vykonávaní záverov Rady z decembra 2013 na základe správy o vykonávaní, ktorú predloží podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku;

°

°    °

18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej Rade a Komisii.